SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii v Nikarague
13.12.2021 - (2021/3000(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0581/2021 (PPE)
B9‑0583/2021 (Verts/ALE)
B9‑0584/2021 (Renew)
B9‑0585/2021 (S&D)
B9‑0586/2021 (ECR)
Leopoldo López Gil, Michael Gahler, David McAllister, Antonio Tajani, Paulo Rangel, Gabriel Mato, Francisco José Millán Mon, Antonio López‑Istúriz White, Isabel Wiseler‑Lima
v mene skupiny PPE
Pedro Marques, Javi López
v mene skupiny S&D
María Soraya Rodríguez Ramos, Petras Auštrevičius, José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Javier Nart, Frédérique Ries, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew
Tilly Metz, Jordi Solé
v mene skupiny Verts/ALE
Anna Fotyga, Raffaele Fitto, Ryszard Czarnecki, Jadwiga Wiśniewska, Ladislav Ilčić, Valdemar Tomaševski, Angel Dzhambazki, Ryszard Antoni Legutko, Adam Bielan, Veronika Vrecionová, Elżbieta Kruk, Witold Jan Waszczykowski, Carlo Fidanza, Assita Kanko, Elżbieta Rafalska, Jan Zahradil, Eugen Jurzyca, Bogdan Rzońca
v mene skupiny ECR
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Nikarague
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, a najmä uznesenie z 8. júla 2021 o situácii v Nikarague[1],
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) v mene EÚ, a najmä vyhlásenie z 8. novembra 2021 o Nikarague,
– so zreteľom na Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej[2] (ďalej len „dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou“),
– so zreteľom na nariadenia a rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv v Nikarague a na rozhodnutie Rady z 11. októbra 2021, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/1720 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Nikarague, ktorým sa obnovili sankcie do 15. októbra 2022[3],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie 59 krajín o Nikarague z 22. júna 2021 prijaté na 47. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na ústne aktualizované informácie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej na 48. zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo 13. septembra 2021, o situácii v oblasti ľudských práv v Nikarague,
– so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia Organizácie amerických štátov (ďalej len „OAŠ“) z 12. novembra 2021 o situácii v Nikarague,
– so zreteľom na prezidentské opatrenie prezidenta Spojených štátov amerických Bidena zo 16. novembra 2021 s názvom A Proclamation on Suspension of Entry as Immigrants and Non-immigrants of Persons Responsible for Policies or Actions That Threaten Democracy in Nicaragua (Vyhlásenie o pozastavení vstupu osôb zodpovedných za politiky alebo opatrenia, ktoré ohrozujú demokraciu v Nikarague, ako prisťahovalcov a osôb, ktoré nie sú prisťahovalcami),
– so zreteľom na vyhlásenia Medziamerickej komisie pre ľudské práva (ďalej len „IACHR“), najmä na vyhlásenie z 10. novembra 2021, v ktorom sa odsudzujú prípady porušovania ľudských práv zaznamenané počas volieb v Nikarague, a vyhlásenie z 20. novembra 2021, v ktorom sa zdôrazňuje jej príslušná jurisdikcia týkajúca sa Nikaraguy a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Nikaraguy vypovedať chartu OAŠ v kontexte závažného porušovania ľudských práv,
– so zreteľom na uznesenie OAŠ z 8. decembra 2021 o výsledku rokovaní Stálej rady z 29. novembra 2021 o situácii v Nikarague,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na regionálnu dohodu o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v Latinskej Amerike a Karibiku, ktorá bola podpísaná v Escazú, Kostarika, 4. marca 2018,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 7. novembra 2021 Ortegov režim zinscenoval „voľby“, ktoré možno označiť za frašku a ktoré mali navodiť dojem volebného procesu v Nikarague, ktorý však nebol ani slobodný, ani spravodlivý, ale úplne nedemokratický, nelegitímny a poznačený podvodmi;
B. keďže úradujúci prezident Daniel Ortega, ktorý vládne krajine od roku 2007, sám seba znovu zvolil na piate funkčné obdobie (svoje štvrté po sebe nasledujúce funkčné obdobie) s približne 75 % odovzdaných hlasov a 65 % účasťou podľa Najvyššej volebnej rady; keďže podľa dôveryhodných pozorovaní nikaragujských organizácií občianskej spoločnosti bola odhadovaná účasť omnoho nižšia, s mierou neúčasti približne 81,5 %;
C. keďže Daniel Ortega nariadil všetkým ostatným nikaragujským orgánom, aby zmobilizovali všetky dostupné zdroje na sfalšovanie výsledku tohto procesu; keďže nikaragujské orgány v období od mája do novembra 2021 účinne eliminovali všetku dôveryhodnú volebnú konkurenciu a narušili integritu volebného procesu prostredníctvom systematického svojvoľného uväzňovania, obťažovania a zastrašovania siedmich predbežných prezidentských kandidátov a približne 40 opozičných lídrov, študentských a vidieckych vodcov, novinárov, obhajcov ľudských práv a zástupcov podnikov; keďže svojvoľne zatknuté osoby čelia vykonštruovaným, politicky motivovaným a nejednoznačným trestným obvineniam bez akýchkoľvek dôkazov v procese poznačenom závažným porušovaním procesných záruk, čo dokazuje nedostatočnú nezávislosť súdnictva; keďže Najvyššia volebná rada vedená režimom zrušila právnu subjektivitu všetkých nezávislých opozičných strán vrátane siedmich predbežných prezidentských kandidátov;
D. keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti bolo v deň volieb zaznamenaných 285 činov politického násilia a činov volebného nátlaku vrátane zastrašovania, obťažovania, hrozieb a vydierania, ktoré boli namierené najmä proti štátnym zamestnancom, zamestnancom verejného sektora, študentom a zdravotníckemu personálu s cieľom prinútiť ich hlasovať; keďže nikaragujský režim zbavil ľud Nikaraguy jeho občianskych a politických práv a slobôd prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, zakázal mnoho organizácií občianskej spoločnosti a nedodržal svoje záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd podľa nikaragujskej ústavy, Medziamerickej demokratickej charty a medzinárodných dohovorov, ktorých je krajina zmluvnou stranou;
E. keďže režim sa čoraz častejšie zameriava a útočí na žurnalistiku, slobodu tlače a právo na informácie; keďže siedmim medzinárodným médiám, ktoré mali podať správy o zmanipulovaných voľbách, bol odopretý vstup do krajiny; keďže nezávislé novinárske združenia nahlásili najmenej 52 útokov na nezávislých novinárov, ku ktorým došlo medzi 25. októbrom a 7. novembrom 2021; keďže 7. novembra boli akreditované len oficiálne médiá, čím bolo porušené právo na informácie a sloboda prejavu, pričom to zároveň viedlo k ďalšiemu zvýšeniu cenzúry a odstráneniu prítomnosti médií; keďže existujú podobné modely represií okrem iného aj proti obhajcom ľudských práv, ochrancom životného prostredia, aktivistom za práva žien a LGBTIQ osôb, sociálnym a politickým lídrom, popredným predstaviteľom podnikateľskej sféry, právnikom, zdravotníckemu personálu a personálu mimovládnych organizácií;
F. keďže medzi 3. a 7. novembrom 2021 bolo nahlásených približne 35 svojvoľných zadržaní v krajine; keďže bolo prepustených len deväť väzňov a 26 je stále uväznených; keďže to predstavuje celkovo najmenej 170 svojvoľne zadržiavaných osôb; keďže toto porušovanie ľudských práv, ktorého sa údajne dopúšťajú najmä policajti, mestskí úradníci, pološtátni agenti a civilné skupiny organizované ako podporovatelia milícií, sa zvýšilo v dňoch pred sfalšovanými voľbami;
G. keďže v správe komisie IACHR z októbra 2021 sa uvádza, že v Nikarague bol vytvorený policajný štát prostredníctvom represií, korupcie, volebných podvodov a štrukturálnej beztrestnosti, ktorú vláda vytvorila, aby si „na neurčito zachovala moc a udržala privilégiá a imunitu“;
H. keďže niekoľko medzinárodných organizácií a viac ako 40 národov vyjadrilo dôrazný nesúhlas s voľbami v Nikarague a odmietlo uznať ich ako demokratické;
I. keďže nikaragujský režim prijíma v posledných rokoch čoraz reštriktívnejšie opatrenia, pričom inštitucionalizoval represie a legalizoval činy, ktoré boli v krajine spáchané od ich prijatia; keďže z Nikaraguy sa stala republika strachu, pričom viac ako 140 000 občanov muselo hľadať útočisko v exile vo veľmi ťažkých sociálno-ekonomických životných podmienkach;
J. keďže nikaragujský režim odlesnil a zničil územia pôvodných obyvateľov a obyvateľov afrického pôvodu prostredníctvom ústupkov ťažobným spoločnostiam a podpory pre osadníkov; keďže v roku 2020 bolo v Nikarague zavraždených 12 popredných predstaviteľov v oblasti životného prostredia v porovnaní s piatimi v roku 2019, čím sa krajina v roku 2020 stala najnebezpečnejšou pre ochrancov pôdy a životného prostredia vo vzťahu k počtu obyvateľov; keďže vraždy a akty agresie spáchané od januára 2020 v súvislosti s územnými spormi a proti pôvodnému obyvateľstvu Nikaraguy zostávajú nepotrestané, najmä v Autonómnom regióne pobrežia Severného Karibiku, vrátane vraždy deviatich pôvodných obyvateľov 23. augusta a sexuálneho zneužitia dvoch žien pri útoku súvisiacom s pozemkovým sporom pre ťažbu zlata v Sauni;
1. odsudzuje volebnú frašku zinscenovanú režimom Ortegu a Murillovej 7. novembra 2021, ktorá bola v rozpore so všetkými medzinárodnými demokratickými normami pre dôveryhodné, inkluzívne, spravodlivé a transparentné voľby; odmieta uznať legitímnosť výsledkov týchto falošných volieb a tým aj demokratickú legitímnosť všetkých inštitucionálnych orgánov, ktoré vzišli z tohto sfalšovaného hlasovania; podporuje vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že týmito voľbami sa dokončila premena Nikaraguy na autokratický režim;
2. vyzýva nikaragujské orgány, aby presadzovali a dodržiavali ľudské práva a umožnili nikaragujskému ľudu uplatňovať svoje občianske a politické práva; požaduje uskutočnenie volieb v súlade s medzinárodnými normami a Medziamerickou demokratickou chartou s cieľom zabezpečiť realizáciu demokratických ašpirácií ľudí v Nikarague a okamžité umožnenie prístupu medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti do krajiny bez obmedzení;
3. opakovane vyjadruje solidaritu s nikaragujským obyvateľstvom a odsudzuje násilie, systematické tvrdé zásahy proti lídrom politickej opozície, utláčanie aktérov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a médií, ako aj ich rodinných príslušníkov, a najmä spôsobené úmrtia, rozšírenú beztrestnosť za zločiny spáchané voči nim a pretrvávajúcu korupciu predstaviteľov nikaragujského režimu; pripomína, že tieto činy predstavujú jasné porušenie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu a poukazujú na to, že prezident Daniel Ortega, viceprezidentka Rosario Murillo a predstavitelia nikaragujského režimu naďalej nedokážu brániť tieto zásady a hodnoty;
4. opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných politických väzňov, opozičných aktivistov, obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia a novinárov a na zrušenie súdnych konaní proti nim; odsudzuje neustále psychické a fyzické týranie zo strany policajných a väzenských orgánov, ktorého cieľom sú najmä ženy, a situáciu zadržiavania v izolácii niektorých väzňov bez prístupu k právnikom, rodinám alebo lekárskej starostlivosti; pripomína, že Nikaragua musí dodržiavať Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (pravidlá Nelsona Mandelu), čo zostáva povinnosťou podľa medzinárodného práva; žiada, aby režim okamžite poskytol dôkaz o tom, že väznení sú stále nažive, a o mieste, kde sa nachádzajú; odmieta rozhodnutie Ortegovho režimu zmraziť súdne procesy proti nim, čo viedlo k ich neobmedzenému zadržiavaniu vo vyšetrovacej väzbe;
5. požaduje spravodlivosť a zodpovednosť pre všetky obete v súlade s nikaragujskými zákonmi, medzinárodnými záväzkami a povinnosťami prostredníctvom nestranných, dôkladných a nezávislých vyšetrovaní; naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby vykonali hlboké štrukturálne reformy s cieľom zabezpečiť minimálne právne záruky a riadny proces; okrem toho odsudzuje rastúce násilie a zastrašovanie obhajcov ľudských práv, LGBTIQ osôb, žien a domorodých aktivistov v krajine vrátane femicíd; naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby ukončili represie a porušovanie ľudských práv a obnovili ich úplné dodržiavanie, a to najmä zrušením všetkých reštriktívnych a nezákonných právnych predpisov a obnovením právnej subjektivity organizácií obhajcov ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili vytvorenie mechanizmu vyšetrovania a zodpovednosti v rámci Rady OSN pre ľudské práva;
6. opakuje, že jediným riešením hlbokej politickej krízy v Nikarague je inkluzívny a zmysluplný vnútroštátny dialóg, a vyjadruje poľutovanie nad opakovaným nedostatkom angažovanosti nikaragujského režimu a jeho neochotou začať takýto dialóg; poznamenáva, že uskutočnenie slobodných, spravodlivých a transparentných volieb, obnovenie právneho štátu a slobôd, ukončenie represií a strachu, prepustenie svojvoľne zadržiavaných politických väzňov, znovunastolenie právneho postavenia svojvoľne zrušených politických strán, návrat osôb z exilu bez výnimiek a s plnými zárukami a návrat medzinárodných orgánov pre ľudské práva do krajiny sú nevyhnutnými podmienkami akéhokoľvek dialógu s nikaragujským režimom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili súčasné a budúce úsilie občianskej spoločnosti o vytvorenie podmienok pre dialóg vedúci k prechodu k demokracii v súlade s tým, čo bolo stanovené v dohodách z marca 2019;
7. podporuje vyhlásenie PK/VP, ktorý zvažuje všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, na prijatie dodatočných opatrení vrátane tých, ktoré môžu prekročiť rámec jednotlivých obmedzení, pričom sa zároveň snaží vyhnúť akýmkoľvek opatreniam, ktoré by mohli potenciálne zvýšiť utrpenie nikaragujského ľudu; víta zahrnutie Rosario Murillovej spolu s niekoľkými ďalšími osobami na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, ktorý bol obnovený do októbra 2022; žiada, aby bol Daniel Ortega urýchlene zaradený na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie;
8. zdôrazňuje, že korupcia, ktorú priamo využíva rodina Ortegu a Murillovej, a patrimonializmus nikaragujského režimu, ktorý tiež zahŕňa ničenie prírodných zdrojov krajiny, sú v krajine hlboko zakorenené a rozšírené a vedú ju k hospodárskemu a humanitárnemu kolapsu; poukazuje na to, že EÚ a členské štáty by mali zachovať svoju humanitárnu pomoc na podporu najzraniteľnejších osôb a zároveň by mali preskúmať alternatívne opatrenia na boj proti rozšírenej korupcii; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a členské štáty, aby monitorovali, či európske finančné prostriedky pridelené aj prostredníctvom multilaterálnych a finančných inštitúcií neprispievajú k posilňovaniu korupcie režimu;
9. vyjadruje zhrozenie nad rastúcou kriminalizáciou a prenasledovaním ochrancov životného prostredia v Nikarague; odsudzuje neustále útoky a akty agresie páchané voči pôvodnému obyvateľstvu Nikaraguy; vyzýva nikaragujskú vládu, aby splnila svoje záväzky vyplývajúce z dohody z Escazú;
10. vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozorne monitorovali situáciu na mieste prostredníctvom svojich zástupcov a veľvyslanectiev v Nikarague, a to aj prostredníctvom monitorovania súdnych konaní a navštevovania kritikov a opozičných lídrov vo väzení alebo v domácom väzení, a aby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko z politických dôvodov v členských štátoch; zdôrazňuje a oceňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú občianska spoločnosť, obhajcovia ľudských práv, ochrancovia životného prostredia a novinári v Nikarague; požaduje, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť posilnila svoj pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv a posilnila mechanizmy na podporu ich nevyhnutnej práce;
11. vyjadruje poľutovanie nad vypovedaním Charty OAŠ ministrom zahraničných vecí Nikaraguy 19. novembra 2021 a zdôrazňuje, že toto rozhodnutie tiež uzavrie prístup krajiny k financovaniu z Medziamerickej rozvojovej banky a povedie k tomu, že Nikaragua odstúpi od jej regionálnych mechanizmov na ochranu ľudských práv; pripomína, že napriek tomu, že Nikaragua odstúpila od charty, je stále viazaná svojimi záväzkami v rámci iných nástrojov OAŠ vrátane Amerického dohovoru o ľudských právach; zdôrazňuje, že môže trvať až dva roky, kým toto odstúpenie nadobudne účinnosť;
12. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a demokraticky podobne zmýšľajúcich partnerov, aby koordinovaným spôsobom zvýšili svoj politický tlak na nikaragujský režim na multilaterálnych fórach s cieľom pomôcť a prispieť k rýchlej transformácii, v rámci ktorej bude nikaragujský ľud môcť v plnej miere obnoviť demokratický poriadok a zvrchovanosť ľudu;
13. pripomína, že v súvislosti s dohodou o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou je Nikaragua povinná dodržiavať a upevňovať zásady právneho štátu, demokracie a ľudských práv; vzhľadom na súčasné okolnosti pripomína svoju výzvu, aby sa začala uplatňovať demokratická doložka dohody o pridružení;
14. pripomína svoju žiadosť o okamžité vydanie Alessia Casimirriho do Talianska;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, Limskej skupine a vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.
- [1] Prijaté texty, P9_TA(2021)0359.
- [2] Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3.
- [3] Ú. v. EÚ L 361, 12.10.2021, s. 52.