SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
15.12.2021 - (2021/3010(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0594/2021 (Verts/ALE)
B9‑0595/2021 (S&D)
B9‑0596/2021 (Renew)
B9‑0597/2021 (PPE)
B9‑0598/2021 (ECR)
Michael Gahler, Rasa Juknevičienė, David McAllister, Esther de Lange, Paulo Rangel, Sandra Kalniete, Jerzy Buzek, Andrius Kubilius, Radosław Sikorski, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Tomasz Frankowski, Andrzej Halicki, Andrey Kovatchev, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Janina Ochojska, Michaela Šojdrová, Eugen Tomac, Isabel Wiseler‑Lima, Aušra Maldeikienė
v mene skupiny PPE
Pedro Marques, Tonino Picula, Sven Mikser
v mene skupiny S&D
Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Martin Hojsík, Karin Karlsbro, Nathalie Loiseau, Karen Melchior, Javier Nart, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, Michal Šimečka, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache
v mene skupiny Renew
Viola Von Cramon‑Taubadel, Hannah Neumann
v mene skupiny Verts/ALE
Anna Fotyga, Alexandr Vondra, Angel Dzhambazki, Hermann Tertsch, Bogdan Rzońca, Raffaele Fitto, Ryszard Czarnecki, Eugen Jurzyca, Assita Kanko, Adam Bielan, Veronika Vrecionová, Ladislav Ilčić, Roberts Zīle, Dace Melbārde, Jacek Saryusz‑Wolski, Witold Jan Waszczykowski, Elżbieta Kruk
v mene skupiny ECR
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku,
– so zreteľom na Chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Helsinský záverečný akt z 1. augusta 1975 a jeho následné dokumenty,
– so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu z 19. – 21. novembra 1990,
– so zreteľom na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 a balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na jej hlavu II o politickom dialógu a zbližovaní v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti[1],
– so zreteľom na prvý dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa konal 3. júna 2021,
– so zreteľom na Chartu strategického partnerstva USA – Ukrajina, ktorú 10. novembra 2021 podpísali minister zahraničných vecí USA Antony Blinken a minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella v nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci z 13. decembra 2021, že akákoľvek agresia voči Ukrajine bude mať politické dôsledky a bude mať vysoké hospodárske náklady pre Rusko,
– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO 30. novembra 2021,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 o Rusku a Ukrajine z 12. decembra 2021,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej po 23. samite EÚ – Ukrajina,
– so zreteľom na politiku EÚ v reakcii na krízu na Ukrajine vrátane jej reštriktívnych opatrení, ktoré sú v platnosti od roku 2014,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sa všetky štáty vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu;
B. keďže v kontexte krízy na hranici medzi EÚ a Bieloruskom Ruská federácia neustále zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť pozdĺž hraníc Ukrajiny, pričom v súčasnosti zhromažďuje približne 100 000 vojakov, a v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré v súčasnosti okupujú sily podporované Ruskom, a výrazne zvýšila rozsah svojich vojenských činností na okupovanom Kryme, ako aj v oblasti Čierneho mora; keďže táto koncentrácia vojenských síl bola potvrdená nedávnymi komerčnými satelitnými snímkami; keďže aktuálna koncentrácia vojenských síl sa považuje za podstatnejšiu ako predchádzajúce posilňovanie vojenskej prítomnosti na jar tohto roku;
C. keďže podľa správ amerických spravodajských služieb by Rusko mohlo tentoraz do začiatku roka 2022 nasadiť až 175 000 vojakov; keďže túto ofenzívnu činnosť možno vykladať buď ako prípravu na vojenskú útočnú agresiu na viacerých frontoch, alebo ako hrozbu použitia sily proti susednej Ukrajine s cieľom zasahovať do jej zvrchovanosti a politickej nezávislosti, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie; keďže Alexander Lukašenko oznámil plnú podporu Rusku v prípade vojenských akcií proti Ukrajine;
D. keďže nedávne presuny ruských jednotiek v blízkosti ukrajinských hraníc boli sprevádzané intenzívnejším zasahovaním a dezinformačnou kampaňou ruských zástupcov a médií v EÚ, na Ukrajine a v samotnom Rusku; keďže takéto hybridné taktiky zahŕňali nárast očierňujúceho obsahu voči NATO a Ukrajine, pokusy pripísať vinu za potenciálnu budúcu ruskú vojenskú eskaláciu Ukrajine a NATO a šírenie falošných naratívov aj zo strany prezidenta Putina a bývalého prezidenta Medvedeva osobne;
E. keďže uplynulo viac ako šesť rokov od prijatia dohôd z Minska a vyše sedem rokov od protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou a od začiatku vojny na Ukrajine vedenej Ruskom; keďže počas prebiehajúceho konfliktu prišlo o život vyše 14 000 ľudí; keďže v dôsledku konfliktu sa takmer dva milióny ľudí stali vnútorne vysídlenými osobami; keďže živobytie obyvateľov Ruskom kontrolovaných a anektovaných území na Ukrajine a v okolitých regiónoch je naďalej vážne zasiahnuté; keďže Rusko ako účastník konfliktu nemôže vystupovať ako sprostredkovateľ;
F. keďže vykonávanie balíka opatrení na vykonávanie dohôd z Minska z februára 2015 čelilo vážnym prekážkam, najmä v dôsledku jednostranných opatrení prijatých Ruskou federáciou v rozpore so záväzkami, ktoré jej vyplývajú z týchto dohôd;
G. keďže od roku 2014 je hlásená prítomnosť zamestnancov ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner Group spolu s proruskými separatistami na východnej Ukrajine, pričom spočiatku tam bolo približne 250 bojovníkov a v súčasnosti ich počet dosahuje 2 500 osôb;
H. keďže v najnovšej správe pozorovateľskej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine uverejnenej 1. decembra 2021 sa konštatuje eskalácia nepriateľských akcií v zóne konfliktu v Donbase, nárast počtu civilných obetí na ukrajinskej strane a škody na infraštruktúre; keďže v správe sa tiež uvádza, že súdy samozvaných donbaských republík naďalej odsudzujú civilistov za trestné činy súvisiace s konfliktom bez spravodlivého súdneho procesu;
I. keďže na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny v Doneckej a Luhanskej oblasti je viac ako 160 nezákonných väzníc, kde od začiatku konfliktu bolo nezákonne zadržiavaných a mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu vystavených viac ako 3 000 osôb;
J. keďže Rusko naďalej porušuje prímerie v Donbase, pričom 2 346-krát zaútočilo proti ukrajinským pozíciám, kedy zahynulo 65 ukrajinských vojakov a 261 bolo zranených vrátane 29 vojakov ukrajinských ozbrojených síl, ktorých zabili ostreľovači v období od 27. júla 2020 do 2. decembra 2021;
K. keďže v apríli 2021 ruské ministerstvo obrany jednostranne uzavrelo vody okolo Kerčského prielivu pre nekomerčné plavidlá z iných krajín, čím zablokovalo voľný prechod lodí do Azovského mora a z neho; keďže hoci Rusko oznámilo, že v októbri 2021 zruší obmedzenia, stále sú v platnosti; keďže tieto prekážky majú negatívne dôsledky pre ukrajinské prístavy v Azovskom mori a pre medzinárodný námorný tranzit v Čiernom mori;
L. keďže ruský prezident Putin podpísal 15. novembra 2021 dekrét o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré umožňujú prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí;
M. keďže v Charte o strategickom partnerstve medzi USA a Ukrajinou z 10. novembra 2021 sa uvádza, že Spojené štáty a Ukrajina majú v úmysle pokračovať v celom rade zásadných opatrení s cieľom zabrániť vonkajšej priamej a hybridnej agresii voči Ukrajine a vyvodiť zodpovednosť Ruska za takúto agresiu a porušovanie medzinárodného práva;
N. keďže prezident Putin 1. decembra 2021 požadoval od NATO právne záväzné záruky, že sa nebude ďalej rozširovať na východ; keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 30. novembra 2021 po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO vyhlásil, že Rusko „nemá právo veta, nemá právo zasahovať do tohto procesu“ pokiaľ ide o potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO;
1. podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; opätovne vyjadruje plnú podporu politike EÚ, ktorá neuznáva nezákonnú anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol; odsudzuje priame a nepriame zapojenie do ozbrojených konfliktov na východnej Ukrajine, ako aj pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na týchto územiach a na anektovanom Kryme;
2. odsudzuje súčasnú rozsiahlu koncentráciu ruských vojenských síl pozdĺž hraníc s Ukrajinou a odmieta akékoľvek ruské ospravedlnenie; pripomína, že ide o druhý takýto prípad v tomto roku; zdôrazňuje, že túto koncentráciu vojenských síl sprevádza dramatické stupňovanie agresívnej rétoriky na ruskej strane;
3. žiada, aby Ruská federácia okamžite a v plnej miere stiahla svoje vojenské sily, prestala ohrozovať územnú celistvosť Ukrajiny, čo má destabilizujúci účinok na celý región aj mimo neho, zastavila všetky opatrenia, ktoré ešte viac zhoršujú konflikt a aby zmiernila napätie v súlade s medzinárodnými záväzkami Ruska; zdôrazňuje potrebu mierového politického riešenia konfliktu;
4. zdôrazňuje, že koncentrácia ruských vojenských síl predstavuje hrozbu aj pre celkový mier, stabilitu a bezpečnosť Európy, a vyzýva Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, ako sú zásady a záväzky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) týkajúce sa transparentnosti presunov vojenských síl vrátane Viedenského dokumentu; ďalej naliehavo vyzýva Rusko, aby si splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohovoru OSN o morskom práve a zaručilo voľnosť plavby a tranzitu cez medzinárodný Kerčský prieliv do prístavov Azovského mora;
5. vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Ukrajiny, ktorí od roku 2014 veľmi trpia v dôsledku vojny sprevádzanej vážnou hospodárskou krízou, a v súčasnosti žijú pod hrozbou rozsiahlej vojenskej ofenzívy, ktorá ohrozuje životy všetkých jej občanov;
6. opakuje, že bezpečnostný dialóg EÚ s Ukrajinou by mal byť ambiciózny a mal by prispievať ku konvergentnému posudzovaniu bezpečnostných výziev na mieste; zdôrazňuje, že priateľské krajiny by mali zintenzívniť svoju vojenskú podporu Ukrajine a poskytovanie obranných zbraní, čo je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu; víta rozhodnutie Rady EÚ z 2. decembra 2021 poskytnúť Ukrajine balík vo výške 31 miliónov EUR v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) na pomoc pri posilňovaní odolnosti a obranyschopnosti;
7. zdôrazňuje, že opakovaná koncentrácia ruských vojenských síl na ukrajinských hraniciach je nástrojom na získanie politických ústupkov zo strany Západu na úkor Ukrajiny; zdôrazňuje, že voľba spojenectva akejkoľvek krajiny nesmie podliehať súhlasu tretej krajiny, a preto odmieta akékoľvek pokusy Ruska zahrnúť niektoré krajiny do svojej „sféry vplyvu“, a tak formovať ich budúcnosť; pripomína, že kompromisy alebo ústupky zo strany Západu by ruská strana vnímala ako slabosť a len by ju povzbudili k ďalšiemu stupňovaniu agresívneho prístupu;
8. zdôrazňuje, že koncentrácia ruských vojenských síl je tiež súčasťou širšej stratégie, ktorá zahŕňa aj prvky hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Európskej únii a jej podobne zmýšľajúcim partnerom tým, že spôsobuje chaos a zmätok v jej susedstve, na jej hraniciach a v Európskej únii; opakuje, že Rusko využíva súbeh hrozieb, ako sú vojenské, digitálne, energetické a dezinformačné hrozby, pričom využíva otvorený systém EÚ na jej oslabenie; domnieva sa, že EÚ si musí byť vedomá vlastnej zraniteľnosti a zraniteľnosti svojich partnerov v susedstve a musí posilniť odolnosť, aby bola schopná účinne čeliť akýmkoľvek hybridným útokom a zlepšiť spoluprácu s partnermi, najmä pokiaľ ide o dezinformácie, ako aj posilniť kapacity zamerané na mierové riešenie konfliktov s osobitným zameraním na situáciu žien a zraniteľných skupín v konfliktných oblastiach;
9. zdôrazňuje, že Európska únia musí byť pripravená vyslať Ruskej federácii veľmi dôrazné varovanie, že vojenské prejavy nepriateľstva budú nielen neprijateľné, ale budú mať aj vysokú hospodársku a politickú cenu; víta najnovšie vyhlásenia EÚ a ministrov zahraničných vecí krajín G7, v ktorých vyjadrili pevnú podporu koordinovaným medzinárodným opatreniam proti možnej vojenskej agresii Ruskej federácie voči Ukrajine;
10. naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečil, že Rada bude naďalej informovaná o vojenských akciách Ruskej federácie a bude naďalej pripravená rýchlo sa dohodnúť na ďalšej jednotnej akcii, najmä na prijatí prísnych hospodárskych a finančných sankcií v úzkej koordinácii so Spojenými štátmi, NATO a ďalšími partnermi s cieľom riešiť bezprostredné a reálne hrozby, ktoré predstavuje Rusko, a nečakať na ďalšiu inváziu, kým sa začne konať; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej partneri prijali jednotný prístup k odstrašovaniu; zdôrazňuje, že všetky opatrenia by sa mali prijať v koordinácii s Ukrajinou;
11. zdôrazňuje, že nový balík sankcií by sa mal vzťahovať na ruský dôstojnícky zbor a vlajkových dôstojníkov zapojených do plánovania možnej invázie a na osoby a oligarchov z bezprostredného okolia ruského prezidenta a ich rodinných príslušníkov; žiada, aby tieto sankcie zahŕňali zmrazenie finančných a fyzických aktív v EÚ, zákaz cestovania a vylúčenie Ruska z platobného systému SWIFT, čím by sa ruské spoločnosti vylúčili z medzinárodného finančného trhu a zakázal sa nákup ruských štátnych dlhopisov na primárnych a sekundárnych trhoch a aby sa zamerali na dôležité odvetvia ruského hospodárstva a narušili financovanie spravodajských služieb a armády;
12. zdôrazňuje, že v prípade ruského útoku na Ukrajinu by prvým a okamžitým krokom EÚ malo byť zrušenie všetkých možností cestovania a zrušenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov ruských diplomatických pasov s výnimkou akreditovaných diplomatov;
13. žiada, aby EÚ prijala naliehavé a dôveryhodné opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu energie z Ruska, a žiada, aby EÚ preukázala väčšiu energetickú solidaritu s Ukrajinou v súlade s dohodou o pridružení tým, že posilní vzájomné prepojenia energetických infraštruktúr; naliehavo preto vyzýva inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby zabezpečili, že plynovod Nord Stream 2 nebude uvedený do prevádzky bez ohľadu na to, či v určitom okamihu spĺňa ustanovenia smernice EÚ o plyne[2]; opakuje svoje dlhodobé zásadné obavy týkajúce sa politických, hospodárskych a bezpečnostných rizík súvisiacich s projektom Nord Stream 2; zdôrazňuje potrebu zastaviť výstavbu kontroverzných jadrových elektrární, ktoré postavil Rosatom;
14. zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby už neboli vítaným miestom pre ruský majetok a investície nejasného pôvodu, a to aj vytvorením globálneho mechanizmu protikorupčných sankcií a dôsledným vykonávaním a presadzovaním existujúcich smerníc proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili úsilie o obmedzenie strategických investícií Kremľa v EÚ na účely rozvratnej činnosti, oslabenia demokratických procesov a inštitúcií a šírenia korupcie a aby zabezpečili väčšiu transparentnosť, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky ruskej elity, ktoré sú uložené alebo vynaložené v EÚ;
15. zdôrazňuje, že je dôležité prijať rázne opatrenia s cieľom odradiť Rusko od obchádzania existujúcich sankcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by na tento účel mala preskúmať a aktualizovať svoje príslušné právne predpisy s cieľom odstrániť viaceré medzery, aby boli sankcie účinnejšie a aby Rusko zaplatilo skutočne vyššiu cenu za svoje nepriateľské konanie;
16. vyzýva Európsku radu, aby na svojom zasadnutí 16. decembra 2021 prerokovala a dôkladne posúdila všetky možné reakcie na ohrozenie európskej bezpečnosti, ktoré predstavuje Ruská federácia, a aby pokračovala vo svojich predchádzajúcich diskusiách o komplexnej stratégii EÚ voči Rusku; vyzýva EÚ a európskych partnerov, aby rokovali o dlhodobých plánoch európskeho bezpečnostného poriadku s cieľom spoločne riešiť budúce vojenské hrozby na kontinente;
17. vyzýva Ruskú federáciu, aby prestala prijímať jednostranné opatrenia, ktoré sú v rozpore so záväzkami prijatými v rámci dohôd z Minska a bránia ich ďalšiemu plneniu, zhoršujú konflikt na východnej Ukrajine a na medzinárodnej úrovni vyvolávajú pochybnosti o politickej vôli a schopnosti Ruskej federácie plniť svoje záväzky;
18. žiada Rusko a separatistov podporovaných Ruskom, aby dodržiavali dohodu o prímerí; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívne zapojilo do normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny a aby plnilo svoje medzinárodné záväzky, najmä v rámci dohôd z Minska a Dohovoru OSN o morskom práve; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov; nabáda Radu, aby rozšírila rozsah svojich sankcií aj na „pasportizáciu“ a organizovanie nezákonných volieb na Kryme a rozhodnutie zapojiť do volieb do Štátnej dumy v septembri 2021 obyvateľov oblastí nekontrolovaných vládou v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a aby zvýšila cenu, ktorú Rusko platí za blokovanie vykonávania dohôd z Minska a rokovaní v normandskom formáte; vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby vyšetril zločiny spáchané ruskou stranou a jej zástupcami na Krymskom polostrove a na východnej Ukrajine; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať Medzinárodný súdny dvor a prípady univerzálnej jurisdikcie; domnieva sa, že politické a vojenské vedenie de facto orgánov tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky by malo byť sankcionované v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv;
19. zdôrazňuje význam osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine a toho, aby mohla pokračovať vo svojej práci aj po marci 2022, keď sa v súčasnosti očakáva ukončenie jej mandátu, a to bez obmedzení;
20. dôrazne podporuje úsilie Ukrajiny postaviť pred súd ruských žoldnierov, ktorí spáchali vojnové zločiny, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tento účel zintenzívnili spoluprácu;
21. opätovne vyjadruje svoju podporu medzinárodnému vyšetrovaniu okolností tragického zostrelenia letu spoločnosti Malaysian Airlines MH17, ktoré by mohlo predstavovať vojnový zločin, a opakuje svoju výzvu postaviť zodpovedné osoby pred súd;
22. odsudzuje skutočnosť, že ruský prezident Putin podpísal dekrét o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré majú umožniť zavedenie prístupových opatrení s cieľom zlepšiť prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí a vyzýva Rusko, aby ho zrušilo; zdôrazňuje, že takéto jednostranné opatrenia porušujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to aj pokiaľ ide o colnú kontrolu, a mohli by zvýšiť napätie a predĺžiť status quo a zároveň brániť budúcemu procesu reintegrácie;
23. podporuje vytvorenie a činnosti medzinárodnej Krymskej platformy; považuje ju za dôležitý nástroj na udržanie témy protiprávnej anexie Krymského polostrova medzi prioritami medzinárodného programu; vyjadruje spokojnosť so silnou podporou tejto iniciatívy zo strany EÚ a vyzýva EÚ, aby ďalej prispievala k rozvoju jej konzultačného a koordinačného formátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodným organizáciám a obhajcom ľudských práv sa stále odopiera prístup na Krym;
24. vyzýva ruský ľud, aby neveril všadeprítomnej oficiálnej propagande zobrazujúcej Západ ako nepriateľov ruského ľudu a ruského štátu; pripomína, že demokracia a sloboda sú hrozbou len pre skorumpované ruské elity, a nie pre obyvateľstvo; vyjadruje želanie nadviazať dialóg a budovať budúce vzťahy s demokratickým Ruskom; pripomína, že obeťou agresívnej zahraničnej a domácej politiky „Kremeľ na prvom mieste“ je ruský ľud;
25. podporuje ukrajinské orgány v ich úsilí o reformu krajiny v súlade s ustanoveniami dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii, zachovali dôveryhodnú dlhodobú perspektívu pristúpenia Ukrajiny k EÚ ako aj ostatných európskych štátov; zdôrazňuje, že takéto úsilie je potrebné na zvýšenie odolnosti Ukrajiny a na účinnejší boj proti agresii Ruska v súčasnosti a budúcnosti;
26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.