Návrh spoločného uznesenia - RC-B9-0197/2022/REV1Návrh spoločného uznesenia
RC-B9-0197/2022/REV1
Európsky parlament

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane aktuálneho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ proti Rusku a ich vykonávania

6.4.2022 - (2022/2560(RSP))

predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0197/2022 (Verts/ALE)
B9‑0200/2022 (PPE)
B9‑0203/2022 (Renew)
B9‑0210/2022 (S&D)
B9‑0211/2022 (ECR)

Michael Gahler, Rasa Juknevičienė, Željana Zovko, David McAllister, Paulo Rangel, Siegfried Mureşan, Sandra Kalniete, Jerzy Buzek, Andrius Kubilius, Radosław Sikorski, Vangelis Meimarakis, Traian Băsescu, Andrzej Halicki, Daniel Caspary, Isabel Wiseler‑Lima, Antonio López‑Istúriz White, Peter van Dalen, Vladimír Bilčík, Gheorghe‑Vlad Nistor, Andrey Kovatchev, David Lega, Alexander Alexandrov Yordanov, Miriam Lexmann, Anna‑Michelle Asimakopoulou, Eugen Tomac, Tomasz Frankowski, Liudas Mažylis, Ewa Kopacz, Janina Ochojska, Michaela Šojdrová, Aušra Maldeikienė, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Milan Zver, Stelios Kympouropoulos, Inese Vaidere, Ioan‑Rareş Bogdan, Vasile Blaga, Daniel Buda, Cristian‑Silviu Buşoi, Gheorghe Falcă, Mircea‑Gheorghe Hava, Marian‑Jean Marinescu, Dan‑Ştefan Motreanu, Sunčana Glavak, Arba Kokalari
v mene skupiny PPE
Iratxe García Pérez, Marek Belka, Pedro Marques, Tonino Picula
v mene skupiny S&D
Luis Garicano, Barry Andrews, Petras Auštrevičius, Vlad Gheorghe, Bernard Guetta, Nathalie Loiseau, Urmas Paet, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans, Stéphanie Yon‑Courtin, Ilhan Kyuchyuk
v mene skupiny Renew
Viola Von Cramon‑Taubadel
v mene skupiny Verts/ALE
Raffaele Fitto, Anna Fotyga, Karol Karski, Dace Melbārde, Roberts Zīle, Alexandr Vondra, Adam Bielan, Angel Dzhambazki, Dominik Tarczyński, Jacek Saryusz‑Wolski, Jadwiga Wiśniewska, Kosma Złotowski, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Elżbieta Rafalska, Bogdan Rzońca, Ryszard Czarnecki, Elżbieta Kruk, Hermann Tertsch, Valdemar Tomaševski
v mene skupiny ECR
Manon Aubry, Dimitrios Papadimoulis, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Elena Kountoura, Fabio Massimo Castaldo, Jaak Madison, Nikolaj Villumsen


Postup : 2022/2560(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B9-0197/2022
Predkladané texty :
RC-B9-0197/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane aktuálneho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ proti Rusku a ich vykonávania

(2022/2560(RSP))

 

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine, najmä na uznesenie zo 16. decembra 2021 o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom[1] a uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine[2],

– so zreteľom na vyhlásenia vedúcich predstaviteľov Európskeho parlamentu zo 16. a 24. februára 2022 o Ukrajine,

– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 24. februára 2022 o invázii ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu,

– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady a predsedníčky Komisie z 24. februára 2022 o bezprecedentnej a nevyprovokovanej vojenskej agresii proti Ukrajine zo strany Ruska,

– so zreteľom na vyhlásenie z Versailles z 11. marca 2022,

– so zreteľom na závery Európskej rady z 25. marca 2022,

– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ zo 4. apríla 2022 o zverstvách, ktoré spáchalo Rusko v Buči a ďalších ukrajinských mestách,

– so zreteľom na rozhodnutia prijaté Radou o sankciách a reštriktívnych opatreniach voči Rusku, ktoré zahŕňajú diplomatické opatrenia, individuálne reštriktívne opatrenia, ako je zmrazenie aktív a cestovné obmedzenia, obmedzenia hospodárskych vzťahov s Krymom a Sevastopolom a s oblasťami Donecka a Luhanska, ktoré nie sú kontrolované vládou, hospodárske sankcie, obmedzenia médií a obmedzenia hospodárskej spolupráce,

– so zreteľom na norimberské princípy vypracované Komisiou OSN pre medzinárodné právo, ktoré určujú, čo predstavuje vojnový zločin,

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS),

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na Ženevský dohovor a na dodatkové protokoly k nemu,

– so zreteľom na Helsinský záverečný akt a následné dokumenty,

– so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 o agresii voči Ukrajine a z 24. marca 2022 o humanitárnych dôsledkoch agresie voči Ukrajine,

– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy,

– so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora OSN zo 16. marca 2022,

– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách a Viedenský dokument a dodatkové protokoly k nemu,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sú všetky štáty rovnako zvrchované a „vo svojich medzinárodných stykoch [sa vystríhajú] hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu“; keďže Ruská federácia od 24. februára 2022 vedie nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú útočnú vojnu proti Ukrajine a keďže 16. marca 2022 Medzinárodný súdny dvor nariadil Ruskej federácii, aby „okamžite zastavilo svoje vojenské operácie na území Ukrajiny“;

B. keďže počas ruskej agresie a invázie od 24. februára 2022 prišli o život alebo boli zranené tisíce ukrajinských civilistov, pričom takmer 6,5 milióna ukrajinských občanov bolo vnútorne vysídlených a viac ako 4 milióny utiekli do susedných krajín, a pridali sa tak k viac než 14 000 ľudí, príslušníkov ozbrojených síl aj civilistov, ktorí prišli o život počas predchádzajúcich ôsmich rokov v dôsledku okupácie Krymu Ruskou federáciou a konfliktu, ktorý vyvolala na východe Ukrajiny;

C. keďže vojna na Ukrajine si mesiac po začiatku ruskej agresie naďalej vyžaduje životy nevinných ľudí; keďže zverstvá páchané ruskými ozbrojenými silami dosiahli nové dno, keď boli v nedeľu 3. apríla 2022 objavené telá civilných mužov a žien, ktoré ležali na uliciach mesta Buča, ktoré bolo takmer mesiac neprístupné ukrajinskej armáde; keďže tieto skutočnosti jasne odôvodňujú vytvorenie medzinárodnej komisie, ktorá by vyšetrila všetky zločiny spáchané ruskou armádou od začiatku vojny;

D. keďže ruská armáda pokračuje v nerozlišujúcom bombardovaní a leteckých útokoch na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, školy a škôlky, čo vedie k úplnému alebo takmer úplnému zničeniu miest Mariupol a Volnovacha a ďalších miest a dedín;

E. keďže Ukrajina doteraz preukázala nevídanú mieru odporu a odolnosti a zabránila Rusku splniť jeho pôvodný cieľ vojny, ktorým bolo obsadenie celej krajiny;

F. keďže Komisia 5. apríla 2022 navrhla a oznámila nové sankcie a pracuje na ďalších balíkoch sankcií; keďže prvé sankcie EÚ voči Ruskej federácii boli uložené v marci 2014 po nezákonnej anexii Krymu v roku 2014 a keďže najnovší balík sankcií bol prijatý 15. marca 2022 po nevyprovokovanej a neoprávnenej invázii Ruska na Ukrajinu, ktorú začalo 24. februára 2022; keďže EÚ tiež prijala sankcie voči Bielorusku v reakcii na jeho zapojenie do ruskej agresie a invázie;

G. keďže sankcie majú účinok, ale EÚ nákupom fosílnych palív z Ruska stále poskytuje režimu prostriedky, ktoré pomáhajú financovať vojnu;

H. keďže EÚ vypláca Rusku za dodávky fosílnych palív denne až 800 miliónov EUR, čo ročne predstavuje takmer 300 miliárd EUR;

I. keďže podľa akademických štúdií[3] by zákaz dovozu fosílnych palív z Ruska mal vplyv na hospodársky rast EÚ, ktorý by zodpovedal odhadovaným stratám vo výške menej ako 3 % HDP, zatiaľ čo potenciálne straty pre ruské hospodárstvo by za rovnaké obdobie predstavovali 30 % HDP a boli by kľúčovým prostriedkom na zastavenie ruskej agresie;

J. keďže predsedníčka Metsolová vystúpila 1. apríla 2022 vo Verchovnej rade a v mene Európskeho parlamentu sa stretla s prezidentom a predsedom vlády Ukrajiny a s vedúcimi predstaviteľmi politických skupín;

1. čo najdôraznejšie odsudzuje útočnú vojnu Ruskej federácie proti Ukrajine, ako aj zapojenie Bieloruska do tejto vojny a žiada, aby Rusko okamžite ukončilo všetky vojenské činnosti na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky vojská a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny; smúti spolu s ukrajinským ľudom nad jeho srdcervúcou stratou a utrpením;

2. zdôrazňuje, že vojenská agresia a invázia predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva, najmä Ženevského dohovoru a jeho dodatkových protokolov a Charty OSN, a vyzýva Ruskú federáciu, aby sa vrátila k plneniu povinností stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN pri udržiavaní mieru a bezpečnosti a k dodržiavaniu svojich záväzkov vyplývajúcich z Helsinského záverečného aktu, Parížskej charty pre novú Európu a Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách; považuje ruskú inváziu na Ukrajinu nielen za útok na zvrchovanú krajinu, ale aj za útok proti zásadám a mechanizmu spolupráce a bezpečnosti v Európe a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, ako sa vymedzujú v Charte OSN;

3. vyjadruje pobúrenie a rozhorčenie nad hlásenými zverstvami vrátane znásilňovania a popráv civilistov, núteného vysídľovania, rabovania a útokov na civilnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, zdravotnícke zariadenia, školy, útulky a ambulancie, a streľby na civilné obyvateľstvo, ktoré sa snaží utiecť z konfliktných oblastí prostredníctvom vopred dohodnutých humanitárnych koridorov, ku ktorým sa zaviazali ruské ozbrojené sily vo viacerých okupovaných ukrajinských mestách, ako je Buča; trvá na tom, že sa musí vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom vojnových zločinov a iných závažných porušení práv, ako aj zodpovedným vládnym predstaviteľom a vojenským veliteľom; plne podporuje vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré začal prokurátor MTS, ako aj prácu vyšetrovacej komisie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva; vyzýva inštitúcie EÚ, aby podnikli všetky potrebné kroky v medzinárodných inštitúciách a konaniach a na MTS alebo iných príslušných medzinárodných tribunáloch alebo súdoch s cieľom stíhať konanie Vladimira Putina a Alexandra Lukašenka ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a aktívne sa podieľať na ich vyšetrovaní; vyzýva na zriadenie osobitného tribunálu OSN pre zločiny na Ukrajine; domnieva sa, že by bolo vhodné využiť medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri prípadnom medzinárodnom vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine; vyzýva členské štáty a EÚ, aby posilnili svoje kapacity na účinný boj proti beztrestnosti tých, ktorí spáchali vojnové zločiny alebo sa na nich zúčastnili;

4. opätovne zdôrazňuje, že dodávky zbraní musia pokračovať a musia sa zintenzívniť, aby sa Ukrajina mohla účinne brániť; opätovne vyjadruje podporu všetkej obrannej pomoci poskytovanej ukrajinským ozbrojeným silám, ktorú členské štáty poskytujú individuálne a kolektívne prostredníctvom Európskeho mierového nástroja; víta rozhodnutie zvýšiť pomoc Ukrajine prostredníctvom Európskeho mierového nástroja o ďalších 500 miliónov EUR a vyzýva na ďalšie zvýšenie konkrétnych príspevkov s cieľom urýchlene posilniť obranné schopnosti Ukrajiny, a to bilaterálne aj v rámci Európskeho mierového nástroja;

5. vyzýva na vytvorenie bezpečných humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov utekajúcich pred bombardovaním a na posilnenie sietí humanitárnej pomoci EÚ na Ukrajine (vrátane pohonných hmôt, potravín, liekov, dodávok pitnej vody, generátorov energie a mobilných kampusov); navrhuje, aby Komisia zaviedla schémy vzájomnej pomoci pre Ukrajinu s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci;

6. zdôrazňuje, že reakcia EÚ a jej politická angažovanosť musia čeliť nepriateľskej výzve a vyrovnať sa úsiliu našich podobne zmýšľajúcich ukrajinských partnerov, ktorí bojujú a obetujú sa za európske hodnoty a zásady, ktoré presahujú rámec súčasného členstva v EÚ;

7. vyjadruje svoju bezvýhradnú solidaritu s ukrajinským ľudom a jeho silnými ambíciami transformovať svoju krajinu na demokratický a prosperujúci európsky štát; uznáva vôľu Ukrajiny zapojiť sa do európskeho projektu, ktorú vyjadrila vo svojej žiadosti o členstvo v EÚ podanej 28. februára 2022; opakuje svoju výzvu adresovanú inštitúciám EÚ, aby sa – ako jasný politický signál svojho záväzku – usilovali o udelenie štatútu kandidátskej krajiny na vstup do EÚ Ukrajine v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii a na základe zásluh a aby medzitým pokračovali v úsilí o jej integráciu do jednotného trhu EÚ v súlade s dohodou o pridružení; víta vyhlásenie Európskej rady z Versailles, v ktorom sa uvádza, že Ukrajina je členom našej európskej rodiny;

8. dôrazne odsudzuje ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia Ruskou federáciou a zdôrazňuje, že akékoľvek takéto nasadenie by bolo neprijateľné a malo by najvážnejšie následky; odsudzuje tiež prevzatie aktívnych alebo rozložených jadrových zariadení a lokalít na území Ukrajiny ruskými silami a zdôrazňuje, že dobré zaobchádzanie s týmito zariadeniami je kľúčové pre zdravie celého regiónu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pri zaisťovaní bezpečnosti jadrových zariadení na Ukrajine; podporuje výzvu ukrajinských orgánov, aby Bezpečnostná rada OSN okamžite prijala opatrenia na demilitarizáciu ochrannej zóny jadrovej elektrárne v Černobyle a umožnila Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu okamžite prevziať úplnú kontrolu nad areálom jadrovej elektrárne;

9. víta rýchle prijatie sankcií Radou a oceňuje jednotu inštitúcií EÚ a členských štátov v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine, ako aj vysokú úroveň koordinácie medzi krajinami G7; vyzýva všetkých partnerov, najmä kandidátske krajiny EÚ a potenciálne kandidátske krajiny, aby sa zosúladili s balíkmi sankcií; víta novozriadenú pracovnú skupinu pre elity, zástupcov a oligarchov Ruska, ktorej cieľom je koordinovať prácu EÚ, G7 a Austrálie v oblasti sankcií proti ruským a bieloruským oligarchom; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby zintenzívnili svoju činnosť v krajinách, ktoré sa ešte nepridali k EÚ pri zavádzaní sankcií voči Ruskej federácii, a aby na tento účel využili páky EÚ a celú škálu svojich dostupných nástrojov a v prípade potreby poskytovali pomoc; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré kandidátske krajiny EÚ sa nepripojili k sankciám EÚ; vyzýva na vytvorenie jasného akčného plánu voči krajinám mimo EÚ, ktoré Ruskej federácii uľahčujú vyhýbanie sa sankciám; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala ďalšie prísne sankcie, ktoré by zodpovedali nezmiernenej eskalácii ruskej agresie a šokujúcim zverstvám páchaným ruskými vojenskými silami, ktoré nesporne predstavujú vojnové zločiny;

10. vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a ostatných štátov, aby vylúčili Rusko zo skupiny G20 a ďalších multilaterálnych organizácií spolupráce, ako sú Rada OSN pre ľudské práva, Interpol, Svetová obchodná organizácia, UNESCO a ďalšie, čo by bolo dôležitým signálom, že medzinárodné spoločenstvo sa nevráti k bežnému fungovaniu s agresorským štátom;

11. zdôrazňuje, že teraz musí byť prioritou úplné a účinné uplatňovanie existujúcich sankcií v celej EÚ a medzinárodnými spojencami EÚ; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne určili a v prípade potreby urýchlene vytvorili právny základ na zabezpečenie úplného a účinného dodržiavania sankcií v rámci vnútroštátnych jurisdikcií; vyzýva Komisiu a orgány dohľadu EÚ, aby pozorne monitorovali účinné a komplexné uplatňovanie všetkých sankcií EÚ členskými štátmi a riešili všetky praktiky obchádzania;

12. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne tresty za porušenie sankcií EÚ budú účinné, primerané a odrádzajúce; víta ohlásenie zriadenia databázy informácií o sankciách a plánu (vrátane kritérií a časového harmonogramu) na prechod od zistenia systematického nedodržiavania sankcií EÚ k postupom v prípade nesplnenia povinnosti pred Súdnym dvorom Európskej únie;

13. vyzýva Radu, aby uvalila ďalšie sankcie na verejné osobnosti, ktoré šíria agresívnu propagandu v Rusku na podporu ruskej agresie voči Ukrajine;

14. žiada, aby sa zvýšila účinnosť existujúcich sankcií okrem iného tým, že sa v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi EÚ vylúčia banky Ruskej federácie zo systému SWIFT a že sa všetkým plavidlám, ktoré sa plavia pod ruskou vlajkou, sú v Rusku registrované, Rusmi vlastnené, Rusmi prenajaté alebo Rusmi prevádzkované, všetkým plavidlám, ktoré sa plavia z niektorého ruského prístavu alebo doň smerujú, alebo inak s Ruskom spojeným námorným plavidlám vrátane spoločnosti Sovcomflot zakáže vstupovať do teritoriálnych vôd EÚ a kotviť v prístavoch EÚ; vyzýva na zákaz cestnej nákladnej dopravy z územia Ruska a Bieloruska a na toto územie a navrhuje rozšírenie zákazu vývozu na dodávky, ktoré boli zmluvne dohodnuté pred nadobudnutím účinnosti sankcií, ale ktoré sa ešte úplne nezrealizovali; žiada zavedenie sekundárnych sankcií voči všetkým subjektom registrovaným v EÚ a v krajinách mimo EÚ, ktoré pomáhajú ruskému a bieloruskému režimu obchádzať sankcie;

15. požaduje okamžité úplné embargo na dovoz ropy, uhlia a jadrového paliva a čo najrýchlejšie embargo na dovoz zemného plynu z Ruska, úplné upustenie od projektov Nordstream 1 a 2 a predloženie plánu na ďalšie zaistenie bezpečnosti dodávok energie do EÚ v krátkodobom horizonte; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ týkajúci sa ďalších sankcií a aby jasne informovali o „červených čiarach“ a presných krokoch na uvoľnenie jednotlivých sankcií v prípade, že Rusko podnikne kroky na obnovenie nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a úplne stiahne svoje vojská z územia Ukrajiny;

16. opätovne zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických zdrojov, technológií a trás dodávok, ako aj ďalších investícií do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie, riešení na skladovanie plynu a elektrickej energie a udržateľných dlhodobých investícií v súlade s Európskou zelenou dohodou; zdôrazňuje význam zabezpečenia dodávok energie od obchodných partnerov EÚ prostredníctvom existujúcich a budúcich dohôd o voľnom obchode s cieľom ďalej znižovať závislosť EÚ od Ruska, najmä pokiaľ ide o suroviny; okrem toho žiada, aby sa na úrovni EÚ vytvorili spoločné strategické energetické rezervy a mechanizmy nákupu v oblasti energetiky s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť a zároveň znížiť vonkajšiu energetickú závislosť a nestálosť cien; vyzýva na začatie prác na vytvorení plynovej únie založenej na spoločnom nákupe plynu členskými štátmi;

17. naliehavo vyzýva členské štáty, aby ukončili spoluprácu s ruskými spoločnosťami na existujúcich a nových jadrových projektoch vrátane projektov vo Fínsku, v Maďarsku a v Bulharsku, v prípade ktorých môžu byť ruskí odborníci nahradení západnými, a aby postupne prestali využívať služby Rosatomu; vyzýva na ukončenie vedeckej spolupráce s ruskými energetickými spoločnosťami, ako je Rosatom, a inými príslušnými ruskými vedeckými subjektmi; žiada, aby sankcie voči Bielorusku boli rovnaké ako sankcie voči Rusku, aby sa tak odstránili všetky medzery, ktoré by Putinovi umožnili využiť Lukašenkovu pomoc na obchádzanie sankcií;

18. naliehavo vyzýva medzinárodné energetické organizácie, aby prehodnotili úlohu Ruska vo svojich činnostiach vrátane možného pozastavenia projektov spolupráce medzi Ruskom a MAAE, ako aj pozastavenia ruskej účasti na multilaterálnych projektoch;

19. zdôrazňuje, že v rámci úplného a okamžitého zákazu zlatých pasov, víz a povolení na pobyt by sa mal zhabať všetok majetok ruských úradníkov alebo oligarchov spojených s Putinovým režimom, ich zástupcov a bielych koní, ako aj tých, ktorí sú v Bielorusku spojení s Lukašenkovým režimom, a mali by sa im zrušiť víza EÚ; zdôrazňuje, že sankcie by sa mali vzťahovať na širšiu skupinu ruských úradníkov, gubernátorov, primátorov a starostov a príslušníkov hospodárskej elity, ktorí sa riadia súčasnou politikou Putinovho režimu a majú z nej prospech;

20. vyzýva na začatie prác na fonde podobnom Marshallovmu plánu (trustovom fonde solidarity pre Ukrajinu) na obnovu Ukrajiny po vojne, zavedenie rozsiahleho investičného programu a uvoľnenie rastového potenciálu krajiny; domnieva sa, že fond by mal byť veľkorysý a mal by byť financovaný okrem iného z prostriedkov EÚ, jej členských štátov, príspevkov darcov a kompenzácií zo strany Ruska za vojnové škody vrátane ruského majetku, ktorý bol predtým v dôsledku sankcií zmrazený a mal by byť zákonne skonfiškovaný v súlade s medzinárodným právom;

21. požaduje mechanizmus solidarity EÚ na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov ruskej vojny proti Ukrajine a uložených sankcií;

22. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ukrajinský poľnohospodársky sektor mohol čo najskôr opäť riadne fungovať, vynaložiť všetko možné úsilie na zabezpečenie nadchádzajúcej sezóny siatia a produkcie a umožniť bezpečné dopravné a potravinové koridory do tejto krajiny a z nej; vyzýva na otvorenie zelených koridorov, aby sa na Ukrajinu doviezlo všetko, čo je potrebné na zachovanie poľnohospodárskej výroby (napr. pesticídy a hnojivá), a aby sa z Ukrajiny vyviezli všetky poľnohospodárske výrobky, ktoré sa ešte môžu vyvážať;

23. vyjadruje svoju maximálnu podporu rozhodnutiu prokurátora MTS začať vyšetrovanie údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na Ukrajine a zdôrazňuje význam rýchlej práce a pokroku v záujme zabezpečenia potrebných dôkazov; vyzýva preto na finančnú a praktickú podporu dôležitej práce MTS, napr. umožnením toho, aby poradná misia EÚ na Ukrajine pomáhala so zdokumentovaním dôkazov;

24. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili celosvetový mechanizmus protikorupčných sankcií a urýchlene prijali cielené sankcie proti osobám zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku;

25. opakovane zdôrazňuje, že ruské dezinformácie sú súčasťou ruského vojnového úsilia na Ukrajine a že sankcie EÚ voči ruským štátnym mediálnym kanálom možno ľahko obísť pomocou virtuálnych neverejných sietí, satelitnej televízie a funkcií smart TV; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali zákaz ruských štátnych propagandistických kanálov;

26. žiada, aby sa rozšírili požiadavky európskych finančných inštitúcií na zverejňovanie informácií s cieľom informovať príslušné orgány o všetkých aktívach určitých ruských a bieloruských občanov, a nielen o ich vkladoch; pripomína, že občania EÚ môžu využiť nástroj Komisie pre oznamovateľov na anonymné nahlasovanie porušení minulých, súčasných a plánovaných sankcií proti ruským a bieloruským jednotlivcom a subjektom; sa domnieva, že rozsah pôsobnosti jednotlivých sankčných zoznamov by sa mal rozšíriť na súčasných a minulých príjemcov úžitku z úzkych väzieb na ruskú a bieloruskú vládu; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila rámec boja proti praniu špinavých peňazí a zaradila Rusko a Bielorusko na zoznam vysokorizikových jurisdikcií, ako sa uvádza v článku 9 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí[4]; vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie osobitného orgánu na monitorovanie presadzovania finančných sankcií a iných reštriktívnych opatrení EÚ; vyzýva Komisiu, aby zmapovala a zverejnila zmrazený a zaistený majetok podľa jednotlivých členských štátov; víta úsilie občianskej spoločnosti a investigatívnych novinárov o odhalenie aktív ruských oligarchov;

27. víta rozhodnutia medzinárodných organizácií, a to aj v oblasti kultúry a športu, o pozastavení účasti Ruska; vyzýva členské štáty, aby obmedzili úroveň zastúpenia Ruskej federácie a znížili počet ruských diplomatických a konzulárnych pracovníkov v EÚ, najmä ak sa ich činnosť týka špionáže, dezinformácií a záležitostí armády; vyzýva na pokračovanie koordinácie s transatlantickými spojencami a podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú partneri v NATO, G7 a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pridružené štáty a kandidátske krajiny; zdôrazňuje, že EÚ by mala reagovať s rozhodnosťou, keď domnelí partneri nepodporujú pozície EÚ;

28. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, NATO, G7, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a prezidentovi, vláde a parlamentu Bieloruska.

 

Posledná úprava: 7. apríla 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia