SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o 90 rokoch po Holodomore: uznanie masového zabíjania vyhladovaním za genocídu
13.12.2022 - (2022/3001(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0559/2022 (Renew)
B9‑0560/2022 (S&D)
B9‑0561/2022 (Verts/ALE)
B9‑0564/2022 (PPE)
B9‑0566/2022 (ECR)
Radosław Sikorski, Michael Gahler, Rasa Juknevičienė, Andrius Kubilius, David McAllister, Isabel Wiseler‑Lima, Vangelis Meimarakis, Jerzy Buzek, Vladimír Bilčík, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Aušra Maldeikienė, Liudas Mažylis, Janina Ochojska, Michaela Šojdrová, Inese Vaidere, Alexander Alexandrov Yordanov, Dace Melbārde
v mene skupiny PPE
Pedro Marques, Tonino Picula, Włodzimierz Cimoszewicz
v mene skupiny S&D
Petras Auštrevičius, Nicola Beer, Katalin Cseh, Vlad Gheorghe, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Michal Šimečka, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache
v mene skupiny Renew
Viola von Cramon‑Taubadel
v mene skupiny Verts/ALE
Anna Fotyga, Angel Dzhambazki, Charlie Weimers, Joachim Stanisław Brudziński, Jacek Saryusz‑Wolski, Witold Jan Waszczykowski, Roberts Zīle, Adam Bielan, Ladislav Ilčić, Alexandr Vondra, Valdemar Tomaševski, Veronika Vrecionová, Zbigniew Kuźmiuk, Eugen Jurzyca, Bogdan Rzońca, Elżbieta Rafalska, Ryszard Czarnecki, Carlo Fidanza, Assita Kanko, Beata Mazurek
v mene skupiny ECR
Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o 90 rokoch po Holodomore: uznanie masového zabíjania vyhladovaním za genocídu
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä na uznesenie z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor, umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933[1],
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia o výročiach Holodomoru prijaté na plenárnych zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na uznesenie Najvyššej rady Ukrajiny z roku 2003, v ktorom sa vyhlásil úmyselný hladomor za akt genocídy, na ukrajinský zákon z 28. novembra 2006 o Holodomore na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 a na výzvu Najvyššej rady Ukrajiny zo 16. novembra 2022 adresovanú parlamentom na celom svete, pokiaľ ide o uznanie Holodomoru v rokoch 1932 – 1933 za genocídu ukrajinského ľudu,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy kriminalizuje mnohé činy spáchané so zámerom úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú: usmrtenie príslušníkov tejto skupiny, spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom tejto skupiny, úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie rodeniu detí v tejto skupine a násilné presúvanie detí z jednej skupiny do druhej;
B. keďže Holodomor v rokoch 1932 – 1933, ktorý zapríčinil smrť miliónov Ukrajincov, bol cynicky naplánovaný a kruto vykonaný sovietskym režimom s cieľom presadiť sovietsku politiku kolektivizácie poľnohospodárstva a potlačiť ukrajinské obyvateľstvo a ich národnú identitu, keďže podobné kruté metódy používal sovietsky režim aj v iných častiach Sovietskeho zväzu, najmä v Kazachstane, Bielorusku, na severnom Kaukaze a inde; keďže potláčanie ukrajinskej identity sa uskutočňovalo aj nastolením vlády teroru voči nositeľom ukrajinskej kultúrnej identity;
C. keďže existujú dôkazy o tom, že sovietsky režim zámerne skonfiškoval zozbieranú úrodu obilnín a zavrel hranice, aby Ukrajincom zabránil utiecť pred vyhladovaním; keďže v rokoch 1932 a 1933 Sovietsky zväz vyvážal z územia Ukrajiny obilie, zatiaľ čo tamojší obyvatelia hladovali; keďže zabíjanie prevažne vidieckych Ukrajincov často sprevádzala propaganda, ktorá roľníkov označovala za vinníkov hladomoru;
D. keďže prebiehajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine, ničenie jej energetickej a poľnohospodárskej infraštruktúry, blokovanie vývozu ukrajinského obilia a krádež miliónov ton obilia zo strany Ruska obnovili obavy z rozsiahleho umelo vyvolaného hladomoru, najmä na globálnom Juhu, ktorý je závislý od cenovo dostupného ukrajinského obilia;
E. keďže sovietske zločiny neboli medzinárodným spoločenstvom jasne právne a morálne zhodnotené; keďže očisťovanie a glorifikácia totalitného sovietskeho režimu a oživenie Stalinovho kultu v Rusku vyústili do toho, že súčasné Rusko sa stalo štátnym sponzorom terorizmu a štátom využívajúcim teroristické prostriedky, a do toho, že sa v súčasnosti opakujú hrozné zločiny proti ukrajinskému ľudu, ako je pokračujúci Kholodomor, teda pokus Ruska nechať zmrznúť ukrajinský ľud na smrť prostredníctvom cieleného ničenia civilnej energetickej infraštruktúry Ukrajiny počas zimy;
F. keďže do decembra 2022 parlamenty alebo iné zastupiteľské štátne inštitúcie viac ako 20 krajín uznali Holodomor za genocídu alebo zločin proti ukrajinskému ľudu a proti ľudskosti;
G. keďže v roku 2022 a 2023 si pripomíname 90. výročie Holodomoru;
1. uznáva Holodomor, umelo vyvolaný hladomor v rokoch 1932 – 1933 na Ukrajine spôsobený zámernou politikou sovietskeho režimu, za genocídu ukrajinského ľudu, keďže bol spáchaný s úmyslom zničiť skupinu ľudí úmyselným nastolením životných podmienok, ktoré mali viesť k ich fyzickému zničeniu;
2. pripomína si všetky obete Holodomoru a vyjadruje solidaritu s ukrajinským ľudom, ktorý trpel v tejto tragédii, najmä s pozostalými Holodomoru a s ich rodinami; ctí pamiatku tých, ktorí zahynuli v dôsledku týchto zločinov spáchaných totalitným sovietskym režimom;
3. dôrazne odsudzuje tieto genocídne činy totalitného sovietskeho režimu, ktoré viedli k smrti miliónov Ukrajincov a výrazne poškodili základy ukrajinskej spoločnosti;
4. vyzýva všetky krajiny, najmä Ruskú federáciu a ostatné krajiny, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu, aby otvorili svoje archívy o umelo vyvolanom hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933;
5. vyzýva všetky krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré ešte neuznali Holodomor za genocídu, aby tak urobili; vyzýva Ruskú federáciu ako hlavného nástupcu Sovietskeho zväzu, aby oficiálne uznala Holodomor a ospravedlnila sa za tieto zločiny;
6. vyzýva členské štáty EÚ a tretie krajiny, aby podporovali informovanosť o týchto udalostiach a ďalších zločinoch spáchaných sovietskym režimom tým, že začlenia historické poznatky o nich do programov vzdelávania a výskumu s cieľom zabrániť podobným tragédiám v budúcnosti;
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase 90. výročia Holodomoru Rusko pokračuje vo svojej agresívnej vojne proti Ukrajine, porušuje jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a snaží sa ju zlikvidovať ako národný štát a zničiť identitu a kultúru jej národa; okrem toho odsudzuje, že ruská agresívna vojna proti Ukrajine spôsobila celosvetovú potravinovú krízu, pričom Rusko ničí a rabuje sklady obilia na Ukrajine a aj naďalej krajine sťažuje vývoz obilia do najchudobnejších štátov;
8. odsudzuje manipuláciu súčasného ruského režimu s historickou pamäťou na účely zachovania režimu; v tejto súvislosti opätovne odsudzuje skutočnosť, že ruské orgány násilne zatvorili organizácie pre ľudské a občianske práva, a to Medzinárodnú organizáciu Memorial a Centrum pre ľudské práva Memorial, čo je akt, ktorý podčiarkol revizionistickú ideológiu súčasného ruského režimu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, verejné a súkromné inštitúcie a celú občiansku spoločnosť, aby aktívne odsúdili a odmietli všetky pokusy o skresľovanie historických faktov alebo manipuláciu verejnej mienky v Európe prostredníctvom nepravdivého výkladu dejín, ktorý sa vytvára a šíri na podporu ideológie a zachovania zločineckých režimov; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podporovali akademickú obec a občiansku spoločnosť pri dokumentovaní, výskume a vzdelávaní v oblasti politických represií a totalitných zločinov v Sovietskom zväze;
9. čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy totalitarizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zločiny sovietskeho totalitného režimu neboli doteraz vyhodnotené z právneho hľadiska, že ich páchatelia neboli postavení pred súd a že medzinárodné spoločenstvo tieto zločiny nikdy jednoznačne neodsúdilo; požaduje komplexné, historické a právne posúdenie sovietskeho režimu a transparentnú verejnú diskusiu o jeho zločinoch, čo má mimoriadny význam pre budovanie spoločnej európskej histórie a pamäti, a tým aj pre posilnenie odolnosti našich spoločností voči moderným hrozbám pre demokraciu; opakuje, že posúdenie sovietskeho režimu a transparentná verejná diskusia o jeho zločinoch sú najdôležitejšie pre samotné Rusko, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti, vybudovala odolnosť proti dezinformáciám a skresleným výkladom histórie a zabránilo opakovaniu podobných zločinov;
10. poveruje príslušné útvary Európskeho parlamentu, aby toto uznesenie bezodkladne preložili do ruského a ukrajinského jazyka;
11. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Najvyššej rade Ukrajiny, prezidentovi a vláde Ukrajiny, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnej tajomníčke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a generálnej tajomníčke Rady Európy.