Návrh spoločného uznesenia - RC-B9-0575/2022Návrh spoločného uznesenia
RC-B9-0575/2022

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o zásahu vojenskej junty proti pokojným demonštráciám v Čade

14.12.2022 - (2022/2993(RSP))

predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0575/2022 (Verts/ALE)
B9‑0576/2022 (Renew)
B9‑0577/2022 (S&D)
B9‑0579/2022 (ECR)

Pedro Marques, Hannes Heide
v mene skupiny S&D
Javier Nart, Petras Auštrevičius, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Katalin Cseh, Svenja Hahn, Karin Karlsbro, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew
Pierrette Herzberger‑Fofana
v mene skupiny Verts/ALE
Angel Dzhambazki, Karol Karski, Assita Kanko, Joachim Stanisław Brudziński, Adam Bielan, Dominik Tarczyński, Valdemar Tomaševski, Witold Jan Waszczykowski, Carlo Fidanza, Bogdan Rzońca, Elżbieta Rafalska, Ryszard Czarnecki
v mene skupiny ECR
Fabio Massimo Castaldo

Postup : 2022/2993(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B9-0575/2022
Predkladané texty :
RC-B9-0575/2022
Rozpravy :
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o zásahu vojenskej junty proti pokojným demonštráciám v Čade

(2022/2993(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje uznesenia z 20. mája 2021 o situácii v Čade[1] a zo 16. septembra 2020 o bezpečnostnej spolupráci v EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu[2],

 so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 20. apríla 2021 o smrti prezidenta Idrissa Débyho Itnu,

 so zreteľom na vyhlásenie delegácie Európskej únie v Čade z 19. októbra 2022,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 20. apríla 2021 o Čade,

 so zreteľom na správu vyšetrovacej misie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie v Čade, ktorá sa uskutočnila od 29. apríla do 6. mája 2021,

 so zreteľom na mnohonárodné spoločné zásahové jednotky (MNJTF) proti skupine Boko Haram, ktoré poverila Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie a ktoré podporuje mierový nástroj EÚ pre Afriku,

 so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2359 (2017) o nasadení spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel (FC-G5S),

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady a členských štátov skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020 o bezpečnosti, stabilite a rozvoji Sahelu,

 so zreteľom na závery Rady zo 16. apríla 2021 o integrovanej stratégii Európskej únie pre región Sahel, v ktorých sa opätovne potvrdil význam pevného a dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Sahelom,

 so zreteľom na národný indikatívny program Európskeho rozvojového fondu pre Čad na roky 2014 – 2020,

 so zreteľom na čadskú ústavu,

 so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou[3] (Dohoda z Cotonou),

 so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a vstúpila do platnosti 21. októbra 1986,

 so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, ktorá bola prijatá 30. januára 2007,

 so zreteľom na revidovanú čadskú chartu o prechode,

 so zreteľom na globálny index terorizmu z roku 2019,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže od smrti bývalého prezidenta Idrissa Débyho Itnu v apríli 2021 vedie Čad jeho syn Mahamat Idriss Déby Itno; keďže dočasná vojenská rada predtým pozastavila ústavu a rozpustila vládu a národné zhromaždenie;

B. keďže dočasná vojenská rada sa zaviazala uskutočniť demokratické voľby do 18 mesiacov od prevzatia moci; keďže 1. októbra 2022 boli formálne prijaté opatrenia v rámci národného dialógu s oznámením, že voľby sa posúvajú o ďalšie dva roky; keďže Africká únia stanovila podmienky vrátane odmietnutia akéhokoľvek predĺženia pôvodného 18-mesačného harmonogramu prechodu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C. keďže sa usporiadal národný dialóg s cieľom stanoviť proces prechodu; keďže nie všetky opozičné skupiny sa zúčastnili na tomto procese; keďže dialóg sa skončil odporúčaniami odložiť proces prechodu a nevylúčiť nikoho, najmä nie súčasného prezidenta, z kandidatúry v budúcich voľbách;

D. keďže čadské organizácie občianskej spoločnosti vypracovali plán prechodu na ukončenie krízy; keďže niektoré čadské organizácie občianskej spoločnosti odporučili, aby medzinárodná podpora mala formu stabilizačného mechanizmu zameraného na obnovenie ústavného poriadku a podporu plánu prechodu;

E. keďže v období od 13. marca do 8. augusta 2022 zvolala vláda Čadu do Dauhy 53 politických vojenských hnutí, z ktorých len 6 bolo skutočných, aby rokovali o mierovej dohode;

F. keďže dočasná vojenská rada do N’Djameny zvolala viac ako 1 300 delegátov, z ktorých takmer všetkých priamo vymenovala vláda, aby sa zúčastnili na tzv. národnom inkluzívnom a zvrchovanom dialógu;

G. keďže najdôležitejšie politické strany, organizácie občianskej spoločnosti a skutočné politické vojenské skupiny tieto dve podujatia bojkotovali;

H. keďže 20. októbra 2022 tisíce ľudí protestovali v Čade a požadovali okamžitý návrat k demokratickej vláde; keďže pred touto udalosťou 19. októbra minister verejnej bezpečnosti zakázal všetky demonštrácie v krajine; keďže v reakcii na protesty polícia strieľala ostrou muníciou a použila slzotvorný plyn proti pokojným demonštrantom počas pokračujúceho a rozsiahleho zásahu v celej krajine;

I. keďže orgány takisto oznámili dočasné pozastavenie činnosti siedmich politických skupín; keďže tiež nariadili zákaz činnosti hlavných opozičných skupín a koalície občianskej spoločnosti Wakit Tamma na celoštátnej úrovni; keďže vo viacerých mestách a štvrtiach došlo k obmedzeniam internetu;

J. keďže 4. novembra 2022 spravodajca Sébastien Touzé na schôdzi Výboru OSN proti mučeniu odhadol, že v dôsledku protivládnych protestov zomrelo 50 až 150 ľudí, 150 až 184 zmizlo, 1 369 bolo zatknutých a 600 až 1100 osôb bolo prepravených do väznice s vysokou bezpečnosťou Koro Toro v púšti, približne 600 kilometrov od hlavného mesta;

K. keďže 400 zo zadržaných osôb bolo súdených počas štyroch dní a bez obhajcu; keďže 5. decembra 2022 bolo 262 zadržaných demonštrantov odsúdených na obdobie až troch rokov odňatia slobody, 80 bolo odsúdených s podmienečným trestom a 59 bolo oslobodených;

L. keďže súdne konania sa uskutočnili bez transparentnosti alebo bez dostupných verejných informácií; keďže demonštrantom bol odopretý prístup k spravodlivosti; keďže advokátska komora Čadu označila proces za „paródiu spravodlivosti“ a proti rozhodnutiu súdu podala odvolanie a keďže jej právni zástupcovia preto bojkotovali súdne konania;

M. keďže Výbor OSN proti mučeniu dospel k záveru, že rozšírené násilie vo väzniciach vrátane násilných činov spáchaných väzenským personálom voči zadržaným osobám je alarmujúce, a požiadal štátne orgány, aby vyšetrili všetky úmrtia vo väzbe a všetky obvinenia týkajúce sa mučenia a zlého zaobchádzania zo strany väzenského personálu;

N. keďže bezpečnostná situácia v oblasti Sahel sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, čo predstavuje vážnu hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; keďže často dochádza k porušovaniu ľudských práv a hromadnému zabíjaniu a rastúca potravinová neistota, korupcia, extrémna chudoba a záplavy prispeli k neistote; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov;

O. keďže EÚ sa vo svojej integrovanej stratégii pre región Sahel, ktorú Rada prijala 16. apríla 2021, zaviazala podporovať kľúčové momenty pre demokraciu v regióne, venovať osobitnú politickú pozornosť úsiliu v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu a naďalej vyzývať, aby vnútorné bezpečnostné sily zohrávali ústrednejšiu úlohu pri posilňovaní dôvery medzi ľuďmi a štátom;

P. keďže podľa OSN prijal Čad viac ako 577 000 utečencov okrem iného z Dárfúru, Stredoafrickej republiky, Nigérie a Kamerunu, pričom v krajine žije ďalších 381 000 vnútorne vysídlených osôb; keďže stabilita Čadu má zásadný význam pre Sahel a severnú a východnú Afriku;

Q. keďže Čad sa nachádza v strategickom regióne a čelí vážnym bezpečnostným výzvam vzhľadom na blízkosť krajiny k regionálnym militantným skupinám, najmä v okolí regiónu Čadského jazera, kde pôsobia provincia Islamský štát západná Afrika a islamistická militantná skupina so sídlom v Nigérii Boko Haram; keďže Čad plní dôležitú úlohu v regionálnom mierovom úsilí ako súčasť spoločných síl skupiny G5 Sahel, ako aj MNJTF;

1. vyjadruje poľutovanie nad smrtonosným násilím a represiami voči demonštrantom za demokraciu počas protestov v októbri 2022 a vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch; opätovne odsudzuje vojenský prevrat, ktorého sa 20. apríla 2021 dopustila Dočasná vojenská rada, následné pozastavenie platnosti čadskej ústavy a rozpustenie národného zhromaždenia a vlády;

2. odsudzuje obmedzenie základného práva na demonštrácie a používanie násilia voči demonštrantom a občianskej spoločnosti v Čade; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto opatrenia vlády môžu ohroziť pokračujúci proces smerujúci k demokracii; naliehavo vyzýva orgány, aby plne rešpektovali vnútroštátne a medzinárodné záväzky krajiny, najmä právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovania, ako aj právo na fyzickú integritu;

3. požaduje, aby OSN a Africká únia začali nezávislé a nestranné vyšetrovanie oznámeného násilia vrátane správ o mučení v čadských väzniciach s cieľom stíhať páchateľov násilia voči jednotlivcom a občianskej spoločnosti; požaduje, aby sa osoby zodpovedné za násilie a vraždy brali na zodpovednosť, a naliehavo vyzýva čadské orgány, aby zabezpečili školenie čadskej armády, žandárov a polície o kódexe OSN pre správanie príslušníkov orgánov presadzovania práva a základných zásadách použitia sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva a aby uvedení podľa nich postupovali;

4. odsudzuje stíhanie demonštrantov za demokraciu v hromadných súdnych procesoch, v ktorých neboli nedodržané medzinárodné normy transparentnosti a prístupu k spravodlivosti; požaduje zrušenie rozsudkov a prepustenie demonštrantov;

5. naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila, že všetci obvinení z protestov z 20. októbra budú mať plný prístup k právnej ochrane; zdôrazňuje, že EÚ bude veľmi pozorne sledovať pokračovanie súdnych konaní a že výsledok bude tiež kľúčovým faktorom budúcich vzťahov medzi EÚ a Čadom;

6. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že režim nedodržal svoj záväzok týkajúci sa prechodu k demokracii; opätovne zdôrazňuje význam urýchleného návratu k ústavnému poriadku a časovo ohraničenej transformácie pod civilným vedením, ktorá zaručí dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a pripomína, že na zaručenie dôveryhodnosti a legitímnosti prebiehajúceho procesu je nevyhnutná zmysluplná spolupráca so všetkými občianskymi a politickými aktérmi;

7. naliehavo požaduje, aby sa čím skôr zorganizovali nové transparentné, inkluzívne a dôveryhodné parlamentné a prezidentské voľby plne rešpektujúce národnú ústavu a medzinárodné volebné normy, a to aj zabezpečením plnej účasti opozičných strán; v tejto súvislosti poukazuje na význam nezávislej a transparentnej národnej volebnej komisie a spolupráce s medzinárodnými partnermi; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vládnuce orgány ignorujú jasnú smernicu Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie založenú na Africkej charte o demokracii, voľbách a správe vecí verejných a predchádzajúci verejný záväzok Dočasnej vojenskej rady, že jej vedúci predstavitelia nebudú kandidovať v nadchádzajúcich voľbách;

8. zdôrazňuje, že skutočný prechod k demokracii a reformy musia prebiehať pod civilným vedením a musia umožniť plné a aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, žien a mladých, opozičných strán a slobodnej tlače, ktoré musia mať možnosť pôsobiť v prostredí bez strachu z násilia, zastrašovania alebo obmedzení;

9. vyjadruje poľutovanie nad neustálym násilím a teroristickými útokmi, ku ktorým v Čade stále dochádza; opäť zdôrazňuje znepokojenie nad dlhotrvajúcou krízou v krajine a nestabilnou bezpečnostnou situáciou na severe a dôrazne odsudzuje opakované porušovanie ľudských práv a medzinárodného a humanitárneho práva;

10. vyzýva vládu, aby usilovala o podporu vnútroštátnych a medzinárodných mediátorov, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Africkej únie, osobitného zástupcu EÚ pre región Sahel, Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov a iných medzinárodných organizácií s cieľom zdolať súčasnú patovú situáciu a pokročiť v národnom dialógu a procese prechodu k demokracii;

11. je mimoriadne znepokojený pretrvávajúcou vysokou mierou korupcie a beztrestnosti v Čade; konštatuje, že neschopnosť riešiť beztrestnosť v prípadoch porušovania ľudských práv prispieva k pokračovaniu takéhoto zneužívania a k oslabeniu dôvery verejnosti v štátne inštitúcie;

12. vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby zvýšili podporu nezávislým mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a nezávislým médiám pôsobiacim v Čade, a to aj financovaním a podporou tých, ktorí potrebujú ochranu;

13. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čadské orgány upozornili na tieto obavy v oblasti ľudských práv, aby počas prechodného obdobia poskytli Čade technickú podporu a zvážili začatie postupu podľa článku 96 Dohody z Cotonou, ktorý ako posledná možnosť môže viesť k pozastaveniu rozvojovej spolupráce EÚ s Čadom, kým sa neobnoví legitímny ústavný poriadok;

14. pripomína, že zmena klímy, potravinová neistota, populačný rast, využívanie prírodných zdrojov, chudoba a nedostatok možností vzdelávania a hospodárskych príležitostí sú hlavnými príčinami nestability, násilia a odvodov k teroristom v celom regióne Sahelu; zdôrazňuje, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja v celom regióne je nevyhnutná koordinácia pomoci v oblasti bezpečnosti, rozvoja, humanitárnej pomoci a podpory demokracie;

15. konštatuje, že regionálna spolupráca a iniciatívy vrátane Africkej únie a skupiny G5 Sahel sú kľúčom k podpore stratégie pod vedením Afriky na riešenie terorizmu a nestability v regióne Sahel; zdôrazňuje svoju podporu Európskemu mierovému nástroju a jeho spolupráci s MNJTF;

16. víta regionalizáciu prítomnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v regióne Sahel so zámerom posilniť regionálny prístup práce EÚ v tomto regióne, a tak podporiť cezhraničnú spoluprácu v regióne Sahel a medzi štruktúrami regionálnej spolupráce, ako aj posilniť vnútroštátne kapacity krajín skupiny G5 Sahel; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene realizovali návrh iniciatívy Tím Európa pre Čad v oblasti správy vecí verejných, demokratizácie, mieru a bezpečnosti;

17. vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene reagovali na humanitárnu situáciu vyplývajúcu zo situácie v oblasti ľudských práv v Čade a krajine poskytli potrebnú pomoc na urýchlené riešenie jej naliehavých potrieb v oblasti ochrany vnútorne vysídlených osôb a utečencov;

18. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii a jej inštitúciám a vláde a parlamentnému zhromaždeniu Čadu.

 

 

 

Posledná úprava: 14. decembra 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia