SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o vrátení rumunského národného pokladu nelegálne privlastneného Ruskom
13.3.2024 - (2024/2605(RSP))
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0169/2024 (S&D)
B9‑0170/2024 (ECR)
B9‑0171/2024 (The Left)
B9‑0176/2024 (Verts/ALE)
B9‑0178/2024 (Renew)
B9‑0180/2024 (PPE)
Michael Gahler, Eugen Tomac, Traian Băsescu, Siegfried Mureşan, Ioan‑Rareş Bogdan, Vasile Blaga, Daniel Buda, Cristian‑Silviu Buşoi, Gheorghe Falcă, Mircea‑Gheorghe Hava, Marian‑Jean Marinescu, Dan‑Ştefan Motreanu, Gheorghe‑Vlad Nistor, Loránt Vincze, Iuliu Winkler, Rasa Juknevičienė, Andrius Kubilius
v mene skupiny PPE
Rovana Plumb, Dan Nica, Victor Negrescu, Mihai Tudose, Claudiu Manda, Adrian‑Dragoş Benea, Carmen Avram, Maria Grapini, Corina Crețu
v mene skupiny S&D
Vlad‑Marius Botoş, Petras Auštrevičius, Fabio Massimo Castaldo, Dita Charanzová, Vlad Gheorghe, Bernard Guetta, Ilhan Kyuchyuk, Urmas Paet, Dragoş Pîslaru, Hilde Vautmans
v mene skupiny Renew
Nicolae Ştefănuță
v mene skupiny Verts/ALE
Cristian Terheş
v mene skupiny ECR
Martina Michels
v mene skupiny The Left
Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o vrátení rumunského národného pokladu nelegálne privlastneného Ruskom
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 6, 36 a 167,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej preambulu a na jej článok 3 ods. 3,
– so zreteľom na Haagsky dohovor z roku 1954 o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu,
– so zreteľom na stanovisko Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 193 (1996) z 25. januára 1996 s názvom Žiadosť Ruska o členstvo v Rade Európy a na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1896 (2012) z 2. októbra 2012 s názvom Plnenie povinností a záväzkov Ruskou federáciou,
– so zreteľom na rusko-rumunskú Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci zo 4. júla 2003 a na pripojené spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Rumunska a Ruska, ktorým sa zriadila spoločná rumunsko-ruská komisia na skúmanie otázok vyplývajúcich z histórie dvojstranných vzťahov vrátane otázky rumunského pokladu,
– so zreteľom na Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, ktorý bol prijatý 14. novembra 1970 na 16. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO,
– so zreteľom na Dohovor UNESCO zo 16. novembra 1972 o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2022 o akčnom pláne EÚ proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi (COM(2022)0800),
– so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy z 27. októbra 2005 o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (CETS č. 199),
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 19. mája 2017 o priestupkoch týkajúcich sa kultúrnych statkov (CETS č. 221),
– so zreteľom na všeobecné zásady medzinárodného práva uznané štátmi, ako je zásada zvrchovanosti a nezasahovania, zásada dobrej viery a zásada mierového riešenia sporov,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže zlaté rezervy štátu predstavujú kľúčové finančné aktívum, ktoré zabezpečuje stabilitu jeho meny a posilňuje dôveru v hospodársku silu krajiny;
B. keďže štátne zlaté rezervy zohrávajú jedinečnú a dlhodobú úlohu vo financiách a v hospodárstve a predstavujú kľúčovú zložku menových rezerv jednotlivých krajín; keďže počas finančných kríz zlaté rezervy centrálnych bánk fungujú ako bezpečné aktívum v obdobiach otrasov na trhu;
C. keďže v preambule ZEÚ sa uvádza, že signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“ a želajú si „prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií,“ a v článku 6 ZFEÚ sa kultúra uvádza ako oblasť politiky v rámci „druhov a oblastí právomoci Únie“, pričom EÚ môže vykonávať rôzne činnosti, „ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov“; keďže podľa článku 36 ZFEÚ majú členské štáty výsadu vymedziť svoje národné kultúrne bohatstvo v rámci svojej jurisdikcie a vykonávať potrebné opatrenia na jeho ochranu;
D. keďže pojem „rumunský národný poklad“ zahŕňa 91,5 tony čistého zlata patriaceho do zlatých rezerv Národnej banky Rumunska, kráľovské zbierky klenotov a vzácnych mincí, ktoré majú numizmatickú a kultúrnu hodnotu nezávislú od hodnoty samotného zlata, ako aj kultúrne, náboženské a archívne objekty, ktoré sú súčasťou rumunského národného dedičstva;
E. keďže na vrátenie kultúrnych objektov a národného pokladu, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu EÚ v rozpore s platnými právnymi predpismi alebo podmienkami, za ktorých bolo udelené dočasné povolenie na ich vyvezenie, existujú právne dôvody; keďže Rumunsko má plne právoplatný nárok na svoj národný poklad, ktorý bol v rokoch 1916 a 1917 prevezený pred nebezpečenstvom do Ruska;
F. keďže poklad bol uložený v Rusku s ubezpečením, že bude v plnom rozsahu navrátený v súlade s podpísanými dokumentmi, ktoré majú hodnotu medzinárodných zmlúv;
G. keďže nezákonné privlastnenie si rumunského národného pokladu Ruskom predstavuje porušenie medzinárodného práva a zvykov, pretože presun zlatých rezerv, ako aj rozsiahlej zbierky kultúrnych, náboženských a archívnych objektov do úschovy počas výnimočných okolností je predmetom riadne zdokumentovanej a právoplatnej oficiálnej dohody s právnymi zárukami vrátenia, pričom povinnosti v nej stanovené sa ignorovali;
H. keďže v nadväznosti na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Rumunska a Ruska zo 4. júla 2003 obe strany zriadili spoločnú rumunsko-ruskú komisiu na skúmanie otázok vyplývajúcich z histórie dvojstranných vzťahov vrátane otázky rumunského pokladu uloženého počas prvej svetovej vojny v Moskve; keďže táto komisia sa stretla za 15 rokov len päťkrát, pričom jej posledné zasadnutie sa konalo v roku 2019; keďže v protokoloch prijatých na konci týchto zasadnutí ruská strana uznala nárok Rumunska voči Ruskej federácii a súhlasila s tým, že dokumenty predložené rumunskou stranou sú pravé a majú status medzinárodnej zmluvy, ktorá potvrdzuje uloženie kultúrneho bohatstva Rumunska vrátane pokladu jeho národnej banky v Rusku;
I. keďže Ruská federácia je právnym nástupcom Sovietskeho zväzu, ktorý pokračoval v právnej subjektivite cárskeho Ruska, a preto je povinná vrátiť tento majetok, ktorý patrí Rumunsku;
J. keďže navrátenie privlastneného rumunského národného pokladu má veľký význam pre inštitucionálnu aj národnú pamäť krajiny; keďže navrátenie kultúrneho dedičstva nezákonne ukoristeného z krajiny pôvodu má zásadný význam pre ochranu všeobecnej hodnoty kultúrneho dedičstva;
K. keďže dosiahnuť vrátenie rumunského národného pokladu si vyžaduje individuálnu európsku reakciu;
1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v plnom rozsahu nevrátilo rumunský národný poklad Rumunsku v súlade so záväzkom výslovne uvedeným v oficiálnych dvojstranných dohodách medzi týmito dvoma štátmi a ako sa predpokladá podľa medzinárodného práva a noriem;
2. naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby Rumunsku v plnej miere vrátila zvyšok rumunského národného pokladu, ktorý bol v rokoch 1916 a 1917 vyvezený do úschovy do Ruska;
3. pripomína, že nezákonné privlastnenie si rumunského národného pokladu Ruskom je ojedinelý medzinárodný prípad, keď boli zlaté devízové rezervy určitého štátu spolu s kultúrnymi, náboženskými a archívnymi objektmi, ktoré sú súčasťou národného dedičstva uvedeného štátu, zverené do úschovy inému štátu na základe dohody, ktorú potvrdzujú právoplatné dokumenty a ktorá poskytuje právne záruky vrátenia, ale v rozpore s medzinárodným právom a zvykmi nakoniec tieto záväzky neboli dodržané;
4. uznáva, že národný poklad, ktorý sa previezol do Ruska na úschovu v rokoch 1916 a 1917 v ťažkých časoch prvej svetovej vojny so zárukou vlády cárskeho Ruska týkajúcou sa bezpečnosti dopravy, bezpečnosti uloženia a bezpečnosti jeho vrátenia Rumunsku, je bezprecedentným medzinárodným prípadom nezákonného privlastnenia si zlatých rezerv a predmetov kultúrneho dedičstva, ktorý dlhodobo znepokojuje rumunskú spoločnosť;
5. konštatuje, že prvá svetová vojna prinútila vtedajšiu rumunskú vládu, aby zverila svoj národný kultúrny poklad spojeneckému štátu, a tak ho ochránila pred zničením; pripomína, že v ťažkých vojnových časoch prepravili desiatky vlakových vozňov väčšinu rumunského národného pokladu na úschovu do cárskeho Ruska, kde mal ostať do uzavretia mieru, s podrobným súpisom zlatých rezerv Národnej banky Rumunska, pričom Rusko sa zaručilo za ich ochranu a vrátenie, čo v tom čase dosvedčili iné štáty; zdôrazňuje, že národný poklad, ktorý bol zákonne uložený do úschovy Ruska, pozostával z 91,5 tony čistého zlata patriaceho do rezervy Národnej banky Rumunska, kráľovských zbierok klenotov a vzácnych mincí, spolu s drahocennými predmetmi kultúrnej a historickej hodnoty, ako sú štátne archívy, dokumenty, vzácne historické rukopisy, historické maľby, vzácne knihy a zbierky mnohých verejných a súkromných inštitúcií dokumentujúce viac než päť storočí rumunských dejín;
6. zdôrazňuje, že napriek niekoľkým pokusom o diplomatické rokovania po prvej svetovej vojne Rusko rumunský národný poklad nikdy úplne nevrátilo, hoci jeho vrátenie bolo právne stanovené v oficiálnej dvojstrannej dohode medzi týmito dvoma štátmi;
7. konštatuje, že niektoré kultúrne, náboženské a archívne objekty z národného pokladu, ktoré si nezákonne privlastnilo Rusko, boli Rumunsku vrátené v rokoch 1935 a 1956; zdôrazňuje však, že doteraz nebolo vrátené nič z 91,5 tony čistého zlata, ktoré je súčasťou rezerv Národnej banky Rumunska, napriek protokolom podpísaným po prevezení pokladu do Ruska;
8. vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek vytvoreniu spoločnej rumunsko-ruskej komisie expertov poverenej rokovaniami o tejto otázke sa úsilie o návrat rumunského národného pokladu vrátane nezákonne privlastnených zlatých rezerv Národnej banky Rumunska prostredníctvom dvojstranných diplomatických kanálov medzi Rumunskom a Ruskom stretlo s neochotou Ruska vrátiť to, čo si predchádzajúce režimy nezákonne ponechali v rozpore s podpísanými protokolmi o vrátení;
9. zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť ochrane národného pokladu jednotlivých členských štátov, ako je stanovené v zmluvách EÚ;
10. víta značné úsilie EÚ o ochranu národného, kultúrneho a historického dedičstva uplatňovaním právnych predpisov a mechanizmov spolupráce, ktorými sa riadi vrátenie nezákonne nadobudnutých predmetov kultúrnej hodnoty a častí dedičstva z území krajín EÚ, a jej úsilie bojovať proti obchodovaniu s kultúrnymi statkami;
11. uznáva, že smernica 2014/60/EÚ je kľúčovým pilierom záväzku EÚ chrániť národné poklady a predmety kultúrnej hodnoty, zatiaľ čo akčný plán EÚ proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi potvrdil širší záväzok EÚ chrániť kultúrne dedičstvo; zdôrazňuje, že nezákonne vyvezené predmety kultúrnej hodnoty sa musia vrátiť bez ohľadu na to, či boli premiestnené v rámci Únie alebo vyvezené do štátu mimo EÚ; konštatuje, že zatiaľ čo podľa príslušných ustanovení ZFEÚ sa súčasné právne predpisy EÚ týkajú vrátenia kultúrnych objektov a národného pokladu, ktoré pred 1. januárom 1993 nezákonne vyviezol jeden členský štát do iného členského štátu, vrátenie rumunského národného pokladu je osobitný prípad, ktorý si vyžaduje osobitné riešenie; zdôrazňuje, že vzhľadom na výnimočnú povahu nezákonného privlastnenia rumunského národného pokladu, ktorá poukazuje na jeho špecifickosť, je žiaduca zodpovedajúca európska reakcia, aby sa uľahčilo jeho vrátenie, a tak sa rozšíril rozsah prístupu EÚ k vráteniu majetku kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezeného z území krajín EÚ;
12. zdôrazňuje, že na dosiahnutie vrátenia predmetov kultúrnej hodnoty a národného pokladu niektorého z členských štátov EÚ, ktoré si nezákonne privlastnil štát, ktorý nie je členom EÚ, je potrebný intenzívny diplomatický dialóg na bilaterálnej úrovni aj v rámci medzinárodných fór;
13. vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti politík EÚ, ktorými sa riadi ochrana predmetov kultúrnej hodnoty, o navrátenie národného pokladu vyvezeného počas vojny na základe dvojstranných dohôd medzi štátmi;
14. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zahrnuli vrátenie rumunského národného pokladu do diplomatického dvojstranného programu upravujúceho vzťahy medzi EÚ a Ruskom, keď regionálny kontext umožní obnovenie politického dialógu medzi stranami;
15. vyzýva Komisiu, aby vytvorila konkrétne synergie s rumunským štátom, Národnou bankou Rumunska a ďalšími relevantnými inštitúciami s cieľom vyvíjať koordinované úsilie a využiť všetky diplomatické prostriedky na mediáciu, podporu komunikácie s ruskými partnermi tam, kde je to vhodné, a hľadanie riešení, ktoré zabezpečia, aby sa stratený národný poklad bezodkladne vrátil tam, kam patrí;
16. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť konať ako partner rumunských zástupcov zapojených do rumunsko-ruskej spoločnej komisie poverenej rokovaniami o vrátení rumunského národného pokladu;
17. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy a jej Parlamentnému zhromaždeniu, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a štátnym inštitúciám Ruskej federácie.
- [1] Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1.