Článok 171 : Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov (1)

1.   Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy.

2.   Poslanci nesmú vystúpiť bez toho, aby im predseda udelil slovo. Poslanci vystúpia zo svojho miesta a reč adresujú predsedovi. Ak sa rečník odkloní od témy rozpravy, predseda ho napomenie, aby sa vrátil k téme.

3.   Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa hlási o slovo, v poradí podľa  relatívnej veľkosti týchto politických skupín.

4.   Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:

(a)   prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,

(b)   druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,

(c)   nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b),

(d)   pridelenie rečníckeho času v pléne musí zohľadniť skutočnosť, že poslanci so zdravotným postihnutím môžu potrebovať viac času.

5.   Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi Parlamentu dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov.

6.   Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda môže namiesto toho udeliť poslancom slovo spravidla na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a sú z rôznych členských štátov, pri vystúpení striedali.

7.   Na základe žiadosti môže predseda uprednostniť predsedu a spravodajcu gestorského výboru, ako aj predsedov politických skupín, ktorí prejavili záujem o vystúpenie v mene svojich skupín, alebo rečníkov, ktorí ich zastupujú.

8.   Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť inému poslancovi počas vystúpenia tohto iného poslanca otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty a týka sa vyjadrenia tohto poslanca. Predseda tak urobí, len ak rečník s otázkou súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy a že ani po položení následných otázok s použitím modrej karty nenastane výrazná nerovnováha v politickej príslušnosti rečníkov v danej rozprave.

9.   Poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica z rokovania, procedurálne návrhy, alebo zmeny konečného návrhu programu alebo programu.

10.   Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po uvedení správy jej spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov.

11.   Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy.

12.   S náležitým ohľadom na článok 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda Parlamentu snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený.