Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku počnúc 1. marcom 2022, najmä na uznesenie zo 17. júla 2024 o potrebe nepretržitej podpory Ukrajiny zo strany EÚ(1),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Haagske dohovory, Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky, ukrajinskej vlády, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov zo 14. februára 2024 s názvom Ukrajina – tretie rýchle posúdenie škôd a potrieb (RDNA3) február 2022 – december 2023,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady a spoločné vyhlásenie o podpore Ukrajiny z 12. júla 2023,

–  so zreteľom na spoločné bezpečnostné záväzky medzi Európskou úniou a Ukrajinou z 27. júna 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva z 10. septembra 2024 o presune balistických rakiet z Iránu do Ruska,

–  so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2022,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorá je pokračovaním predchádzajúcich činov agresie páchaných od roku 2014 vrátane anexie Krymu a následnej okupácie častí Doneckej a Luhanskej oblasti, a aj naďalej vytrvalo porušuje zásady Charty OSN svojim agresívnym konaním proti zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a hrubo a nehorázne porušuje medzinárodné humanitárne právo stanovené Ženevskými konvenciami z roku 1949;

B.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj náhradou spôsobenej ujmy a škody;

C.  keďže Medzinárodný trestný súd vydal niekoľko zatýkacích rozkazov na ruských úradníkov zodpovedných za vojnové zločiny, ktoré spočívali v nasmerovaní útokov na civilné objekty, nezákonnej deportácii obyvateľstva a nezákonnom presune ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie na úkor ukrajinských detí; keďže v septembri 2024 Mongolsko nevykonalo zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu na Vladimíra Putina;

D.  keďže Ukrajina a jej občania preukázali nezlomné odhodlanie úspešne brániť svoju krajinu aj za cenu veľkých civilných a vojenských obetí; keďže ruské sily pokračujú v systematických a nerozlišujúcich útokoch na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru na Ukrajine, ktoré si vyžiadali životy tisícov ukrajinských civilistov a viedli k núteným deportáciám a zmiznutiam vrátane detí, spolu s protiprávnym väznením a mučením ukrajinských občanov, k popravám civilistov, vojakov a vojnových zajatcov a k teroristickým činom po celej krajine vrátane používania sexuálneho násilia a hromadného znásilňovania ako vojnovej zbrane; keďže milióny Ukrajincov, ktorí naďalej utekajú pred ruskou agresiou, boli vysídlené na území Ukrajiny i v zahraničí;

E.  keďže od 24. augusta 2024 začalo Rusko s dosiaľ najväčším leteckým bombardovaním Ukrajiny použitím veľkého počtu balistických rakiet, kĺzavých bômb, dronov a iných zbraní na Charkov, Kyjev, Poltavu, Sumy, Odesu a Ľvov, kde dron a raketový útok nedávno zabili sedem civilistov iba 70 km od poľskej hranice; keďže Rusko definitívne poškodilo alebo zničilo až 80 % energetickej infraštruktúry v krajine, takže v nadchádzajúcich zimných mesiacoch hrozí riziko vzniku vážnej humanitárnej krízy na Ukrajine ; keďže takéto systematické útoky sú podľa medzinárodného práva vojnovými zločinmi;

F.  keďže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že 12. septembra 2024 bola nákladná loď v Čiernom mori prepravujúca pšenicu do Egypta zasiahnutá ruskou riadenou strelou, takže potravinová bezpečnosť sa stala opäť cieľom; keďže ruské drony a riadené strely namierené proti Ukrajine čoraz častejšie narúšajú vzdušný priestor EÚ a NATO, čím ohrozujú občanov žijúcich vo východných oblastiach nášho územia;

G.  keďže humanitárna situácia na Ukrajine, najmä v blízkosti frontových línií, je čoraz vážnejšia; keďže podľa OSN sú následkom nedávnych ruských útokov na kritickú civilnú infraštruktúru desaťtisíce Ukrajincov bez základných služieb a viac ako 14,6 milióna ľudí, čo je približne 40 % ukrajinského obyvateľstva, bude musieť v roku 2024 požiadať o humanitárnu pomoc; keďže zintenzívnenie násilností v Charkovskej oblasti v máji zároveň spôsobilo najväčšie vysídľovanie na Ukrajine od roku 2023; keďže podľa OSN nie sú dnes humanitárni pracovníci pre nedostatok finančných prostriedkov schopní uspokojiť základné potreby v krajine; keďže následkom predlžovania konfliktu možno v nadchádzajúcich mesiacoch očakávať pretrvávanie a zhoršovanie sa stavu naliehavých potrieb; keďže ničenie infraštruktúry na Ukrajine má katastrofálne následky na zdravie žien, ktoré najčastejšie vykonávajú ošetrovateľskú, lekársku a opatrovateľskú prácu;

H.  keďže maďarská vláda vydala dekrét v rozpore so smernicou o dočasnej ochrane(3), ktorým zrušila štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, pričom mnoho ľudí, väčšinou ženy a deti, zostali bez strechy nad hlavou;

I.  keďže podľa najnovšieho odhadu v spoločnom rýchlom posúdení škôd a potrieb (RDNA3), ktoré zverejnili ukrajinská vláda, skupina Svetovej banky, Európska komisia a Organizácia Spojených národov, budú na základe situácie k 31. decembru 2023 celkové náklady na rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine v nasledujúcom desaťročí predstavovať aspoň 486 miliárd USD, čo je nárast z odhadovaných 411 miliárd USD pred rokom;

J.  keďže EÚ a jej členské štáty doteraz prispeli viac ako 100 miliardami EUR na finančnú, humanitárnu, utečeneckú a vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ poskytla Ukrajine v rokoch 2022 a 2023 makrofinančnú podporu vo výške viac ako 25 miliárd EUR a zriadila osobitný finančný Nástroj pre Ukrajinu, ktorý umožní poskytnúť Ukrajine v rokoch 2024 až 2027 predvídateľnú a flexibilnú finančnú podporu až do výšky 50 miliárd EUR; keďže EÚ odoslala prvú pravidelnú platbu vo výške približne 4,2 miliardy EUR v rámci novovytvoreného Nástroja pre Ukrajinu v júli 2024; keďže táto platba nadväzuje na predchádzajúcu preklenovaciu pomoc a podporu v podobe predbežného financovania, ktorá dosahuje celkovú výšku 14 miliárd EUR od zriadenia nástroja v marci 2024;

K.  keďže Rusko podstatne zvýšilo svoje výdavky na armádu a výrobu; keďže Rusko využíva aj bieloruské muničné zásoby a spolieha sa na vojenskú podporu viacerých krajín, predovšetkým Iránu a Severnej Kórey; keďže existujú správy o tom, že Čína poskytuje Rusku značnú pomoc na posilnenie jeho vojenských spôsobilostí, ktorá presahuje rámec technológií dvojakého použitia; keďže podľa vládnych zdrojov Irán nedávno dodal Rusku zásielky balistických rakiet krátkeho doletu Fath-360; keďže Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo oznámili nový súbor sankcií proti Iránu;

L.  keďže EÚ a jej členské štáty spolu s medzinárodnými partnermi a spojencami v NATO naďalej poskytujú Ukrajine vojenskú podporu v snahe pomáhať jej s uplatňovaním legitímneho práva na sebaobranu proti ruskej agresii podľa článku 51 Charty OSN; keďže vojenská pomocná misia Európskej únie na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine) poskytla výcvik okolo 60 000 členom ukrajinských ozbrojených síl vrátane spoločného i špecializovaného výcviku vojenských zložiek; keďže NATO zabezpečí ročný finančný príspevok pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd EUR;

M.  keďže úroveň vojenskej pomoci je naďalej nízka, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo, ako aj oneskorenie skutočných dodávok zbraní a munície na Ukrajinu po prijatí rozhodnutí o dodaní; keďže mnohé členské štáty si neplnia svoje záväzky, pričom niektorí poprední prispievatelia dokonca oznámili na rok 2025 výrazné zníženie svojho príspevku na vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ sa rozhodla využiť neočakávané zisky zo zmrazených aktív Centrálnej banky Ruska na podporu Ukrajiny, najmä na dodatočnú vojenskú pomoc; keďže nebol vytvorený žiadny právny rámec na účinné zachytávanie a prerozdelenie kapitálových ziskov zo zmrazených ruských aktív;

N.  keďže Maďarsko okrem toho blokuje novovytvorený Fond pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd EUR zriadený v marci 2024 v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF), ako aj ôsmu tranžu náhrad z EPF pre členské štáty, ktoré poskytovali vojenskú pomoc Ukrajine viac ako 18 mesiacov;

O.  keďže od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov európskych sankcií, ktorých cieľom výrazne oslabiť schopnosť Ruska viesť túto nezákonnú útočnú vojnu;

P.  keďže členské štáty EÚ naďalej nakupujú fosílne palivá a Urán z Ruska, čím pomáhajú ruskému hospodárstvu a plnia jeho vojnové pokladnice; keďže predaj ruských fosílnych palív do EÚ od vypuknutia rozsiahlej útočnej vojny proti Ukrajine prekročil 200 miliárd EUR, čo je dvojnásobok celkových finančných prostriedkov poskytnutých Ukrajine v rovnakom období; keďže EÚ udelila výnimku pre ruskú ropu dovážanú prostredníctvom ropovodu Družba do Maďarska, na Slovensko a do Česka; keďže zvýšený dovoz ruského plynu Azerbajdžanom vyvoláva obavy, pokiaľ ide o úlohu Azerbajdžanu ako alternatívneho dodávateľa plynu namiesto Ruska, pretože Baku, ktoré nie je schopné uspokojiť európsky dopyt, môže ruský plyn označiť za azerbajdžanský a dodávať ho európskym spotrebiteľom; keďže v Baltskom mori naďalej pôsobí tieňová flotila ruských ropných tankerov, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie, nepoistené a obchádzajú sankčný režim;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a zapojenie Bieloruska do tejto vojny a žiada, aby Rusko okamžite ukončilo všetky vojenské činnosti na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky vojská a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a vynahradilo Ukrajine škody spôsobené jej ľuďom, územiu, prírode a infraštruktúre;

2.  vyjadruje svoju bezvýhradnú solidaritu s ukrajinským ľudom popri plnej podpore nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a zdôrazňuje, že táto útočná vojna je očividným a flagrantným porušením Charty OSN a základných princípov medzinárodného práva; opakuje svoju podporu záväzkom EÚ a jej členských štátov poskytovať humanitárnu pomoc, vojenskú podporu, hospodársku a finančnú pomoc a politickú podporu všetkými možnými prostriedkami až do víťazstva Ukrajiny s cieľom definitívne zastaviť útočnú vojnu Ruska a umožniť Ukrajine oslobodiť všetkých jej obyvateľov a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím; zdôrazňuje, že konečným cieľom zostáva dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine za ukrajinských podmienok a zaistiť bezpečnosť a dôstojnosť jej obyvateľov v mierovej a stabilnej Európe;

3.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie spáchaný Ruskom a na ruských reparáciách a iných platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; vyzýva na aktívnu účasť EÚ pri vykonávaní mierového plánu Ukrajiny, spoluprácu a na vytvorenie základov na usporiadanie druhého mierového samitu;

4.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla dlhodobú finančnú pomoc na obnovu Ukrajiny v spolupráci s partnerskými krajinami, najmä zabezpečením rýchleho vykonávania Nástroja pre Ukrajinu a jeho využitia na zabezpečenie nepretržitej primeranej podpory a zdrojov nevyhnutných na obnovu zodpovedajúce našej politickej podpore Ukrajiny;

5.  vyzýva všetky členské štáty, aby zvýšili svoju finančnú pomoc Ukrajine a vyhli sa znižovaniu svojich príspevkov; opakuje svoje pevné presvedčenie, že Rusko musí poskytnúť finančnú náhradu za obrovské škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine; víta rozhodnutie Rady nasmerovať mimoriadne príjmy pochádzajúce zo zmrazených ruských aktív do Fondu pomoci pre Ukrajinu a Nástroja pre Ukrajinu, ako aj rozhodnutie skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami; vyzýva na rýchly pokrok pri vykonávaní rozhodnutia skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami s cieľom zabezpečiť včasné vyplatenie finančných prostriedkov Ukrajine; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje kroky a spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi podľa potreby prijala právne prepisy o sankciách a vytvorila spoľahlivý právny režim na konfiškáciu ruských štátnych aktív zmrazených Európskou úniou;

6.  vyzýva na výrazné zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby plná podpora Ukrajine pokračovala aj v roku 2025; konštatuje, že potreba humanitárnej pomoci bude pravdepodobne pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch, a zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená uspokojiť tieto potreby prostredníctvom dlhodobého plánovania a dostatočných finančných prostriedkov; vyzýva neutrálne štáty, aby zvýšili svoju humanitárnu pomoc Ukrajine;

7.  opakuje, že Ukrajina ako obeť agresie má v súlade s článkom 51 Charty OSN legitímne právo na sebaobranu; pripomína, že významná, hoci stále nedostatočná vojenská pomoc poskytovaná EÚ, USA a podobne zmýšľajúcimi partnermi je určená na to, aby Ukrajine umožnila účinne sa brániť proti agresorskému štátu a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím;

8.  vyzýva členské štáty, aby okamžite zrušili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraňových systémov dodávaných Ukrajine proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území, pretože to Ukrajine bráni v plnej miere si uplatniť svoje právo na sebaobranu podľa medzinárodného verejného práva a necháva Ukrajinu napospas útokom na jej obyvateľstvo a infraštruktúru;

9.  zdôrazňuje, že nepostačujúce dodávky munície a zbraní a obmedzenia ich používania môžu ohroziť doterajšie úsilie, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad klesajúcim finančným objemom dvojstrannej vojenskej pomoci Ukrajine zo strany členských štátov napriek silným vyhláseniam zo začiatku tohto roka; opätovne preto vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok z marca 2023 dodať Ukrajine milión kusov munície, urýchliť dodávky zbraní, najmä moderných systémov protivzdušnej obrany, ale aj iných zbraní a munície na základe jasne identifikovaných potrieb vrátane riadených striel Taurus; vyzýva na urýchlenú realizáciu záväzkov prijatých v rámci spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne;

10.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti protivzdušnej obrany s cieľom zabezpečiť ochranu pred hrozbami, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru EÚ a NATO;

11.  vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do strategickej komunikácie v členských štátoch s cieľom vysvetliť význam obrany Ukrajiny pre širšiu stabilitu Európy a zabezpečiť, aby boli občania EÚ dobre informovaní o význame tejto pomoci pre zvrchovanosť Ukrajiny, ako aj pre mier a bezpečnosť v celej EÚ; víta a oceňuje verejné úsilie a iniciatívy v oblasti hromadných zbierok občanov v niektorých členských štátoch zaručujúcich stabilitu dodávok zbraní pre Ukrajinu; ďalej nabáda na podobné iniciatívy v celej EÚ na podporu solidarity a zapojenia verejnosti v tejto kritickej veci;

12.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plnili záväzky Versailleskej deklarácie z roku 2022 a urýchlili plné vykonávanie strategického kompasu posilnením európskej vojenskej spolupráce na úrovni priemyslu a ozbrojených síl, aby sa EÚ stala silnejším a schopnejším garantom bezpečnosti, ktorý bude interoperabilný a komplementárny s NATO; zdôrazňuje, že počas procesu pristúpenia k EÚ by sa mali prijať konkrétne kroky na integráciu Ukrajiny do politík a programov EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby urýchlili prijatie stratégie európskeho obranného priemyslu s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky výrobkov obranného priemyslu, čo by zase umožnilo včasné poskytnutie vojenskej podpory Ukrajine; vyzýva členské štáty, aby dodržali svoj záväzok zriadiť vojenskú výrobu na ukrajinskom území; zdôrazňuje význam spolupráce s ukrajinským obranným priemyslom a jeho dlhodobej integrácie do obrannej technologickej a priemyselnej základne EÚ;

13.  vyjadruje uznanie Kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny za jej životne dôležitú úlohu pri koordinácii medzinárodnej podpory a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili svoje príspevky na posilnenie obranných schopností Ukrajiny;

14.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby aktívne vyvíjali tlak na maďarskú vládu, aby ukončila blokádu EPF vrátane novovytvoreného Fondu pomoci pre Ukrajinu, a tým dodržala prísľuby prijaté od februára 2022 a schválené všetkými členskými štátmi;

15.  dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin; vyzýva hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie;

16.  opakuje svoju výzvu EÚ, aby zintenzívnila úsilie o riešenie zúfalej situácie osôb násilne deportovaných do Ruska a detí násilne adoptovaných v Rusku, a to aj sankcionovaním osôb, ktoré sú priamo zodpovedné za nútený presun a neodôvodnené zadržiavanie ukrajinských detí a sú do nich zapojené;

17.  naliehavo vyzýva maďarskú vládu, aby zrušila dekrét, ktorým sa ruší štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, a aby dodržiavala svoje povinnosti podľa smernice EÚ o dočasnej ochrane;

18.  vyzýva Radu, aby zachovala a rozšírila svoje sankcie voči Rusku, Bielorusku, ako aj krajinám a subjektom mimo EÚ, ktoré poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie, technológie dvojakého použitia a iné vybavenie pri nepretržitom monitorovaní, revidovaní a zvyšovaní efektívnosti a dosahu tejto politiky; odsudzuje nedávny presun balistických rakiet z Iránu do Ruska; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ďalej rozšírili a posilnili sankčný režim voči Iránu a Severnej Kórei vzhľadom na vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine zo strany týchto krajín a aby doplnili ďalšie čínske subjekty a jednotlivcov na sankčný zoznam EÚ za ich podporu obranného a bezpečnostného sektora Ruska; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby sa kritické komponenty vyrábané v krajinách EÚ dostávali do ruského vojenského priemyslu, a považuje za nevyhnutné sprísniť kontroly vývozu a údržby vyspelých technologických zariadení vyrobených v EÚ a zintenzívniť opatrenia na presadzovanie práva a spoluprácu s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií; vyzýva Radu, aby systematicky bojovala proti obchádzaniu sankcií podnikmi so sídlom v EÚ, tretími stranami a krajinami mimo EÚ; vyzýva Radu, aby navrhla nový horizontálny sankčný režim na boj proti obchádzaniu sankcií, ktorý si vyžiada prijatie všeobecnejšieho a holistickejšieho nástroja na odhaľovanie prípadov obchádzania vo všetkých režimoch implementovaných EÚ; vyzýva Radu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitne používaním súčiastok navrhnutých na Západe v ruských zbraniach a ruskom vojenskom vybavení;

19.  zdôrazňuje, že vplyv existujúcich sankcií a finančnej a vojenskej podpory Ukrajine bude naďalej oslabovaný, pokiaľ EÚ umožní dovoz ruských fosílnych palív; požaduje zákaz dovozu ruských obilnín, uhličitanu draselného a hnojív, ako aj surovín vrátane hliníka, výrobkov z ocele, uránu, titánu, niklu, dreva a výrobkov z dreva a tiež plynu a ropy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli úplný zákaz opätovne vyvážaných ruských rafinovaných ropných výrobkov; vyzýva tiež na zavedenie dokumentácie o pravidlách pôvodu, ktorá by potvrdila skutočný pôvod ropných produktov dovážaných do EÚ;

20.  vyzýva krajiny G7, aby účinnejšie presadzovali cenový strop uvalený na ruskú ropu prepravovanú po mori a aby zakročili proti medzerám, ktoré Rusko využíva na prebaľovanie a predaj svojej ropy za trhové ceny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali prísnu kontrolu nad ruskou „tieňovou flotilou“, ktorá okrem porušenia sankcií EÚ a skupiny G7 predstavuje obrovskú ekologickú hrozbu pre ekosystém v dôsledku jeho technických nedostatkov a častých porúch;

21.  požaduje úplné embargo na ruský skvapalnený zemný plyn a sankcie voči Gazpromu a ruským ropným spoločnostiam; vyzýva EÚ požadovať, aby plavidlá ľadovej triedy Arc-7, ktoré vyvážajú ruský skvapalnený zemný plyn, boli zaradené do sankčných zoznamov amerického Úradu na kontrolu zahraničných aktív (US Office of Foreign Assets Control) a EÚ a nemali tak prístup do prístavov alebo k západným námorným službám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili cielené sankcie na námorné plavidlá, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií za vývoz ropy a zemného plynu a servis svojich energetických projektov v Arktíde;

22.  požaduje sankcie voči ruskému jadrovému sektoru a cielené sankcie proti páchateľom, ktorí narúšajú jadrovú bezpečnosť a ochranu v Záporožskej jadrovej elektrárni;

23.  odsudzuje rastúci počet hybridných útokov zo strany Ruska proti EÚ, jej členským štátom a kandidátskym krajinám, ktorých cieľom je oslabiť európsku podporu Ukrajine prostredníctvom manipulácie s informáciami, sabotáží, skrytých pokusov o destabilizáciu a korupcie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby strategicky a proaktívne pracovali s cieľom bojovať proti hybridným hrozbám, posilniť strategickú komunikáciu EÚ a zabrániť zasahovaniu Ruska do politických, volebných a iných demokratických procesov v EÚ a jej susedstve;

24.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny, ruskej vláde, vládam iných dotknutých krajín a Organizácii Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P10_TA(2024)0003. (2) Ú. v. EÚ L, 2024/792, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/792/oj. (3) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2001/55/oj).