Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, a najmä na jeho Parížsku dohodu z roku 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na kontrolu vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach, ktorú vykonala Komisia za rok 2019 (SWD(2019)0439),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy(1),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 26. júla 2023 k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o dôsledkoch sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2023 o Dni EÚ na pamiatku obetí globálnej klimatickej krízy(3),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) č. 1/2024 z 11. marca 2024 s názvom Európske posúdenie klimatických rizík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2024 s názvom Riadenie klimatických rizík – ochrana osôb a prosperity (COM(2024)0091),

–  so zreteľom na správu EEA č. 3/2024 z 15. mája 2024 s názvom Reakcia na vplyvy zmeny klímy na ľudské zdravie v Európe: zameranie sa na záplavy, suchá a kvalitu vody,

–  so zreteľom na záverečnú správu z dialógu o odolnosti proti zmene klímy uverejnenú v júli 2024,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2024 o hodnotení mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany – Posilňovanie pripravenosti EÚ na núdzové situácie (COM(2024)0212),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 18. septembra 2024 o ničivých záplavách v strednej a východnej Európe, stratách na životoch a pripravenosti EÚ konať v prípade takýchto katastrof, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže strednú a východnú Európu, najmä Česko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovensko, postihli prívalové dažde a silný vietor, následkom čoho vznikli povodne, ktoré viedli k obetiam na životoch a rozsiahlym škodám; keďže bola postihnutá značná časť ich území, najmä menej rozvinuté regióny so slabšou infraštruktúrou a poľnohospodárske regióny;

B.  keďže individuálne extrémne výkyvy počasia nemožno priamo pripísať konkrétnej príčine; keďže podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy a európskeho hodnotenia klimatických rizík (ďalej len „EUCRA“) je jasné, že klimatická kríza vedie k častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom, ako sú povodne, búrky a vlny horúčav, v dôsledku čoho sú zrážky a búrky ničivejšie, vlny horúčav horúcejšie a suchá suchšie;

C.  keďže prvé oznámenie EUCRA a oznámenie Komisie o riadení klimatických rizík – ochrana ľudí a prosperity poukazujú na to, že Európa je najrýchlejšie sa ohrievajúcim kontinentom na svete a závažné javy, ako sú prírodné požiare, suchá a záplavy, sa v celej Európe čoraz častejšie vyskytujú v dôsledku účinkov zmeny klímy; keďže priemerná teplota na európskej pevnine dosiahla v lete 2024 rekordnú úroveň a bola o 1,54 °C vyššia ako priemer za obdobie 1991 – 2020, pričom prekročila predchádzajúcu najvyššiu úroveň z roku 2022(4); keďže to prinieslo 14-mesačné obdobie, počas ktorého priemerná globálna teplota povrchového vzduchu presiahla 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

D.  keďže len za posledných 30 rokov postihli povodne v celej Európe 5,5 milióna ľudí, pričom prišlo o život takmer 3 000 ľudí a boli spôsobené hospodárske škody vo výške viac než 170 miliárd EUR; keďže zmena klímy výrazne zhoršuje riziko povodní v celej Európe(5);

E.  keďže v niektorých častiach postihnutých regiónov strednej a východnej Európy spadli tri štvrtiny priemerných ročných zrážok len za štyri dni; keďže účinná a koordinovaná spolupráca medzi záchrannými službami a rýchla cezhraničná výmena zdrojov a odborných znalostí zachránili životy a zabránili vážnejším škodám; keďže koordinácia na úrovni EÚ, združovanie zdrojov a výmena najlepších postupov majú zásadný význam pre úspešné zmierňovanie následkov katastrof;

F.  keďže viaceré členské štáty (Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko s Slovensko) aktivovali počas povodní v septembri 2024 služby rýchleho satelitného mapovania programu Copernicus;

G.  keďže v oznámení Komisie z roku 2024 o hodnotení mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „UCPM“) sa upozorňuje na potreby a výzvy, ktorým čelí civilná ochrana v Európe, a uvádzajú sa odporúčania na zvýšenie účinnosti tohto mechanizmu; keďže sa v ňom upozorňuje aj na čoraz zložitejšie a rozmanitejšie výzvy a hrozby, ktorým EÚ čelí, vrátane rastúceho počtu konfliktov a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ako aj prírodných katastrof, napríklad extrémnych poveternostných javov, spolu s meniacimi sa bezpečnostnými rizikami, a poukazuje sa na to, ako tento vývoj výrazne zaťažuje rámec EÚ pre riadenie rizika katastrof a operačnú účinnosť UCPM;

H.  keďže v nadväznosti na „tisícročné povodne“, ktoré postihli ten istý región v rokoch 1997 a 2002, bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“); keďže ani po revízii viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) rozpočet FSEÚ stále nepostačuje na to, aby mohol príslušne reagovať na veľké prírodné katastrofy a vyjadriť európsku solidaritu s regiónmi postihnutými katastrofami;

I.  keďže prírodné katastrofy majú dlhodobý negatívny vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rôznych oblastiach, regiónoch a členských štátoch EÚ;

J.  keďže politika súdržnosti by vzhľadom na svoje regionálne zameranie, miestne orientovaný prístup, strategické plánovanie a účinný model vykonávania mala zohrávať kľúčovú úlohu pri predchádzaní katastrofám, pri obnove po symetrických a asymetrických otrasoch a v boji proti zmene klímy; keďže v záujme účinného riešenia týchto výziev je nevyhnutné, aby budúci VFR uznal kľúčovú úlohu politiky súdržnosti a zabezpečil primeraný rozpočet;

K.  keďže riešenia blízke prírode sú nevyhnutné na predchádzanie katastrofám spôsobeným počasím v súvislosti s klímou; keďže záplavové oblasti a zdravé lesy, pôdy a slatiny, mokrade a rašeliniská a prírodné zelené plochy v mestách a na vidieku vyrovnávajú dôsledky zmeny klímy tým, že zadržiavajú vodu a zmierňujú následky povodní a sucha;

L.  keďže výskum a riešenie povodňových rizík si vyžaduje holistický prístup, pri ktorom sa zohľadňujú rôzne faktory vrátane priemyslu, dopravy, postupov upisovania poistenia, plánovania využívania pôdy a historického rozloženia záplavových oblastí, demografických zmien, finančnej zodpovednosti a iných relevantných aspektov; keďže EEA poukázala na to, že povodňami a inými extrémnymi prejavmi počasia sú vážnejšie postihnuté zraniteľné skupiny a regióny;

Všeobecne

1.  vyjadruje hlbokú sústrasť a solidaritu obetiam, ich rodinám, ako aj ľuďom a komunitám postihnutým pretrvávajúcimi extrémnymi javmi počasia a vážnymi povodňami v strednej a východnej Európe vrátane Česka, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska a Slovenska;

2.  oceňuje neúnavné úsilie a odhodlanie profesionálnych a dobrovoľníckych hasičských zborov, záchranných organizácií, dobrovoľníkov a armády v krajinách postihnutých povodňami a inými prírodnými katastrofami v celej Európe, ako aj národných, regionálnych a miestnych orgánov a občanov, ktorí riskovali svoje životy s cieľom zachrániť iných a chrániť domovy a infraštruktúru; zdôrazňuje skutočnosť, že záchranné služby zohrali kľúčovú úlohu pri záchrane životov, evakuácii zraniteľných oblastí a ochrane majetku v často ťažkých podmienkach a že ich neúnavné úsilie a ochota konať, a to aj v ohrození vlastného života, boli kľúčové pri obmedzovaní následkov katastrofy;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych javov počasia v EÚ a na celom svete vrátane extrémnych zrážok a rozsiahlych povodní, vĺn horúčav a prírodných požiarov a nad ich vážnymi priamymi vplyvmi na ľudské zdravie a zdravie zvierat, živobytie, bývanie, infraštruktúru, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a ekosystémy; poukazuje na súvislosť medzi zmenou klímy a extrémnymi prejavmi počasia a zdôrazňuje, že je dôležité riešiť toto prepojenie účinným a súdržným spôsobom posilnením kolektívnej reakcie na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni prostredníctvom účinných opatrení v oblasti civilnej ochrany a adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania s cieľom chrániť ľudí, zdroje ich živobytie, hospodárstvo a ekosystémy;

4.  zdôrazňuje, že realizácia dlhodobého cieľa Parížskej dohody si vyžaduje spoločné úsilie a ďalšie kroky všetkých zúčastnených krajín; naliehavo vyzýva všetky strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy vrátane EÚ, aby nadviazali na globálne úsilie dohodnuté v rozhodnutí o globálnom hodnotení prostredníctvom ambiciózneho vykonávania a rozšírenia vnútroštátne stanovených príspevkov v súlade s dlhodobým cieľom Parížskej dohody; pripomína, že ak chce EÚ dosiahnuť tento dlhodobý cieľ, musí v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie zmeny klímy a o adaptáciu na ňu s cieľom posilniť odolnosť;

Financovanie civilnej ochrany a zmierňovania následkov katastrof

Civilná ochrana

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli pripravené bezodkladne podporiť každý členský štát, ktorý požiada o núdzovú pomoc v rámci UCPM; víta prísľub ukrajinskej vlády poslať EÚ na pomoc personál a vybavenie záchranných zložiek;

6.  zdôrazňuje, že UCPM treba poskytnúť dostatočné a posilnené zdroje s cieľom zvýšiť pripravenosť a zlepšiť budovanie kapacít; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že rozpočet pre UCPM (rescEU) bol znížený o 37 miliónov EUR (v záväzkoch) a o 154,9 milióna EUR (v platbách); žiada, aby sa na príslušné rozpočtové riadky a v nasledujúcom VFR vyčlenili dodatočné finančné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie znižovania a riadenia rizika katastrof do príslušných programov financovania EÚ vzhľadom na to, že všetky rozpočtové prostriedky vynaložené v tejto oblasti zabránia značným výdavkom na reakciu a obnovu;

7.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje odporúčania v oznámení z 29. mája 2024 a predložila konkrétne návrhy na posilnenie kapacít operačnej reakcie UCPM; žiada Komisiu, aby v prvom roku svojho mandátu urýchlene dokončila svoje plánované preskúmanie UCPM vrátane jeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie a aby predložila konkrétne opatrenia na ďalšie posilnenie a rozvoj kolektívnej schopnosti EÚ reagovať na prírodné katastrofy, ako je vytvorenie jednotky civilnej ochrany EÚ pre strategické zásoby potravín, vody, liekov a zdravotníckeho vybavenia, podpora zavádzania mobilných nástrojov včasného varovania pre občanov, spoločné zadávanie nových verejných zákaziek na modernizáciu prostriedkov civilnej ochrany a podpora programov zameraných na zabezpečovanie odbornej prípravy, vybavenia a výmen dobrovoľníckych služieb civilnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zriadenie novej stálej flotily rescEU a zabezpečili, aby jej boli poskytnuté primerané rozpočtové prostriedky;

Finančná podpora a rozpočtové nástroje

8.  žiada, aby sa postihnutým krajinám poskytla okamžitá finančná a technická pomoc EÚ;

9.  naliehavo vyzýva na aktiváciu krízovej rezervy SPP s cieľom zmierniť vážne straty, ktoré utrpelo odvetvie poľnohospodárstva v dôsledku prírodných katastrof;

10.  vyzýva na aktiváciu mechanizmov, ako je FSEÚ; domnieva sa však, že rozpočet FSEÚ by mal zodpovedať rastúcemu počtu a závažnosti prírodných katastrof v celej Európe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet európskej rezervy na solidaritu (ESR); naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie FSEÚ v rámci budúceho VFR; ďalej zdôrazňuje potrebu primeranej flexibility v prípadoch, keď prijímajúce krajiny a regióny čelia opodstatneným oneskoreniam a problémom pri podávaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov a ich využívaní; okrem toho požaduje, aby sa vytvoril rozpočtový riadok na núdzové financovanie s cieľom uľahčiť rýchlu obnovu postihnutých oblastí, infraštruktúry a živobytia, ako aj investície do preventívnych opatrení na zníženie vplyvov budúcich extrémnych prejavov počasia;

Regionálna politika

11.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú podporu regiónom neúmerne postihnutým prírodnými katastrofami zhoršenými zmenou klímy, a to aj prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti, a zabezpečila, aby sa v úsilí o zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na katastrofy nezabudlo na žiadny členský štát ani región; poukazuje na to, že je dôležité čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najflexibilnejšie sprístupňovať pomoc a finančné zdroje v postihnutých oblastiach;

12.  konštatuje, že výrazné zvýšenie zálohových platieb z FSEÚ by členským štátom umožnilo účinnejšie a rýchlejšie reagovať na katastrofy, najmä v menej rozvinutých regiónoch, kde je potrebná okamžitá pomoc; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ, najmä zmenou súčasných pravidiel, a aby zvážila poskytnutie vyšších zálohových platieb žiadajúcim krajinám;

13.  dôrazne podporuje zvýšené investície EÚ do regionálnej a miestnej odolnosti v budúcom VFR, najmä v kontexte politiky súdržnosti; uznáva, že v kontexte regionálneho financovania je potrebná integrovaná odolnosť voči kríze, aby sa zabezpečili dodatočné investície do projektov, ktoré boli poškodené alebo zničené ešte pred ich úplnou realizáciou; navrhuje, aby sa v rámci politiky súdržnosti vytvorila osobitná prioritná os, ktorá by miestnym a regionálnym orgánom umožnila riešiť vznikajúce priority v procese zdola nahor, ktorý by bol iniciovaný na nižšej ako národnej úrovni; domnieva sa, že kľúčovou zásadou by mal byť investičný prístup prispôsobený konkrétnym potrebám v teréne;

14.  uznáva, že budúca politika súdržnosti EÚ by sa mala ešte viac zameriavať na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; žiada preto, aby sa investície do adaptácie na zmenu klímy a prevencie a pripravenosti na katastrofy zaručili buď prostredníctvom osobitného politického cieľa alebo osobitnej prioritnej osi v rámci regionálneho rozvoja a celkového rámca politiky súdržnosti, tematickej koncentrácie alebo osobitnej podmienky na riešenie vznikajúcich priorít procesom zdola nahor, aby sa zabezpečili udržateľné investície do miestnej, regionálnej a národnej infraštruktúry a riadenie rizík v menej rozvinutých mestských a vidieckych oblastiach vrátane pohraničných regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

15.  zdôrazňuje význam navrhovania a udržiavania programov a opatrení EÚ presne zameraných na regióny s vyšším rizikom prírodných katastrof; uznáva potrebu zabudovanej krízovej flexibility v kontexte regionálneho financovania;

16.  domnieva sa, že regionálne investície z rozpočtu EÚ by mali zostať v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o programovanie a vykonávanie, aby mohli reagovať na potreby členských štátov, regiónov a mestských, vidieckych a vzdialených regiónov, najmä s cieľom umožniť mestským a vidieckym oblastiam vyrovnať sa s novými výzvami, ako sú povodne;

17.  zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o právomoci miestnych a regionálnych orgánov; pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú základnými aktérmi pri plánovaní, príprave a realizácii projektov, ktoré by mali prispievať k adaptácii na zmenu klímy, prevencii rizík a pripravenosti na ňu v praxi; vyzýva na posilnenie miestneho prístupu, aby sa pripravenosť na katastrofy a ich riadenie priblížili k regionálnej a miestnej úrovni;

18.  zdôrazňuje, že regionálna politika EÚ zásadne prispela k rozvoju zodpovedajúcich kapacít miestnych a regionálnych orgánov, a žiada, aby sa posilnila ich úloha; zdôrazňuje, že technické, finančné a administratívne kapacity sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riadiace orgány a miestne a regionálne orgány získali technické znalosti, najmä o zmene klímy, ktoré môžu využiť pri plánovaní a riadení miest a vidieka; je presvedčený, že sa tým zlepší vypracovanie a hodnotenie návrhov projektov a umožní sa efektívnejšie prideľovanie zdrojov a uspokojivé plnenie rozpočtu bez výrazného rizika rušenia viazanosti investícií EÚ;

19.  žiada, aby sa existujúce programy technickej pomoci a poradenstva osobitne zameriavali na menšie obce a cezhraničné, vzdialené a vidiecke regióny, ako aj na najvzdialenejšie a ostrovné regióny, aby sa im pomohlo čeliť novým výzvam, ako je zelená transformácia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nástrojov technickej pomoci, ktoré vznikajú na základe spolupráce Európskej investičnej banky a Komisie; vyzýva na cielenú podporu vo forme 100 % financovania z EÚ na budovanie technických, finančných a administratívnych kapacít, vypracovanie a prípravu projektov, identifikáciu a budovanie zásobníka projektov, ako aj schopnosti strategického plánovania vrátane plánovacích nástrojov;

20.  vyzýva na ďalšie zapojenie iniciatív Komisie, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, do procesu navrhovania a vykonávania novej generácie investícií do pripravenosti na katastrofy; uznáva, že podpora politiky a jej realizácie určená starostom a miestnym orgánom prináša výrazne lepšie výsledky v súvislosti s realizáciou politiky;

21.  nabáda na posilnenie rámcov regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy a na využívanie medzinárodných odborných znalostí na podporu úsilia o rekonštrukciu a obnovu s cieľom podporiť spoločné stratégie zvládania katastrof, vymieňať si najlepšie postupy a zlepšovať cezhraničné hospodárenie s vodou;

Adaptácia na zmenu klímy

22.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila európsky plán adaptácie na zmenu klímy, ktorý oznámila ako súčasť politických usmernení pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029, vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov s cieľom koordinovať úsilie o posilnenie adaptácie a odolnosti v súlade s cieľmi európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a Parížskej dohody v záujme posilnenia odolnosti našich spoločností a prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy, zabezpečenia pravidelných vedecky podložených posúdení rizík, merateľných cieľov v oblasti odolnosti a podpory a koordinácie opatrení členských štátov v oblasti pripravenosti, plánovania a cezhraničnej spolupráce;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba ďalej naliehavo investovať do manažmentu povodní a opatrení na predchádzanie rizikám vrátane zlepšených systémov včasného varovania, systémov monitorovania v reálnom čase, infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, ako aj dlhodobých investícií do zelenej a modrej infraštruktúry, napríklad uvoľnením väčšieho priestoru pre potoky a rieky obnovením prírodných záplavových území a pôvodných riečíšť, mokradí a lesov a zlepšením zadržiavania vody obnovením vodozádržnej funkcie krajiny; žiada, aby sa využili všetky potenciálne synergie medzi plánovacími nástrojmi, ktoré vyvíjajú členské štáty, napríklad plánmi prirodzenej obnovy, plánmi pôdnych okrskov, integrovanými plánmi riadenia podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(6) a riadením povodňových rizík, pričom by sa malo zabrániť nesprávnej adaptácii;

24.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obmedzila byrokratické prekážky a urýchlila postupy schvaľovania opráv a výstavby infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, aby sa mohli bez zbytočných prieťahov vykonať naliehavo potrebné ochranné opatrenia; zdôrazňuje, že si to vyžaduje časovo efektívnejšie postupy, presne vymedzené zodpovednosti a jasný dôraz na potrebné stavebné opatrenia;

25.  zdôrazňuje niekoľko príkladov úspešných opatrení na prevenciu a ochranu pred povodňami, často s podporou z fondov EÚ, ktoré pomohli niektorým regiónom a komunitám chrániť sa pred najhoršími vplyvmi prebiehajúcich záplav, ako je nádrž Racibórz Dolny a okolité suché poldre v Poľsku, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obmedzovaní škôd vo Vroclave, ako aj záplavové oblasti Dunaja a iné preventívne opatrenia v Dolnom Rakúsku a vo Viedni;

26.  žiada Komisiu, aby posúdila vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa prevencie povodní v EÚ a účinnosť minulých projektov financovaných EÚ a aby navrhla odporúčania na lepšie využívanie finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby v záujme zlepšenia prevencie rizík a posilnenia civilnej ochrany aktualizovali svoje akčné plány na predchádzanie povodniam s cieľom vymedziť zóny s vysokým rizikom záplav a zóny, v ktorých by nemala byť povolená žiadna ďalšia výstavba;

27.  zdôrazňuje, že riešenie sociálno-ekonomickej nerovnosti je kľúčovým predpokladom spravodlivej adaptácie na zmenu klímy; zdôrazňuje, že rozdiely v zraniteľnosti rôznych skupín si vyžadujú cielený prístup k adaptácii na zmenu klímy a pripravenosti na katastrofy a ich prevencii;

28.  zdôrazňuje, že povodne, suchá, prírodné požiare a iné extrémne prejavy počasia predstavujú veľké výzvy pre mnohé hospodárske odvetvia, najmä poľnohospodárske odvetvie a poľnohospodárov, ktorí trpia ďalšími stratami a nemajú úžitok zo svojej úrody; vyzýva Komisiu, aby lepšie riešila vplyv týchto klimatických rizík na výrobu potravín, potravinovú bezpečnosť a príjmy poľnohospodárov;

29.  odporúča používanie pokročilých produktov programu Copernicus a údajov z diaľkového prieskumu na podporu preventívnych opatrení;

30.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156. (2) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 135. (3) Ú. v. EÚ C, C/2024/488, 23.1.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/488/oj. (4) Copernicus, Summer 2024 – Hottest on record globally and for Europe (Leto 2024 – doteraz najteplejšie na celom svete a v Európe). (5) Európske posúdenie klimatických rizík. (6) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1991/271/oj.