Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre susedstvo a rozšírenie zo 17. apríla 2024 o prijatí tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa z 18. septembra 2024 o gruzínskom tzv. zákone o rodinných hodnotách a ochrane maloletých,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 4. apríla 2024 o návrhu tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. a z 15. decembra 2023 a z 27. júna 2024,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2023 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2023 (COM(2023)0690),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2561 (2024) s názvom Challenges to democracy in Georgia (Skúšky pre demokraciu v Gruzínsku),

–  so zreteľom na Bukureštskú deklaráciu prijatú Parlamentným zhromaždením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) na tridsiatom prvom výročnom zasadnutí v dňoch 29. júna až 3. júla 2024,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Výboru pre zahraničné veci, predsedníčky Delegácie pre vzťahy so Zakaukazskom a stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre Gruzínsko z 18. apríla 2024 týkajúce sa opätovného predloženia návrhu tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu v Gruzínsku,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v uplynulých mesiacoch došlo k závažným útokom na demokraciu v Gruzínsku, ktoré sa vyznačovali unáhleným prijímaním protidemokratických právnych predpisov, čo kritizovali OSN, Benátska komisia a EÚ, a súčasne k útokom na občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, k dlhotrvajúcim masovým protestom a k následnému násilnému potlačeniu týchto pokojných protestov, ako aj k výraznému politickému a spoločenskému napätiu a k polarizácii;

B.  keďže uplatňovanie slobody presvedčenia, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania je základným právom zakotveným v gruzínskej ústave;

C.  keďže Gruzínsko sa ako signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazalo dodržiavať princípy demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;

D.  keďže v článku 78 gruzínskej ústavy sa uvádza že „ústavné orgány prijmú všetky opatrenia v rámci svojich právomocí, aby zabezpečili úplné začlenenie Gruzínska do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy“;

E.  keďže EÚ očakáva, že Gruzínsko ako kandidátska krajina na pristúpenie k EÚ bude v plnej miere dodržiavať dohodu o pridružení a ďalšie medzinárodné záväzky, ktoré prijalo, a najmä že splní podmienky a prijme kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; keďže Európska rada sa rozhodla udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny len za predpokladu, že tieto kroky vrátane boja proti dezinformáciám a zasahovaniu proti EÚ a jej hodnotám, zapojenia opozičných strán a občianskej spoločnosti do správy vecí verejných, zabezpečenia slobody zhromažďovania a prejavu, ako aj konzultácií s občianskou spoločnosťou a jej zmysluplného zapojenia do legislatívnych procesov a procesov tvorby politík a zabezpečenia jej slobodného pôsobenia budú prijaté;

F.  keďže občianska spoločnosť v Gruzínsku je tradične veľmi dynamická a aktívna a zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní a podpore demokratických zmien v krajine, ako aj pri zabezpečovaní ich vykonávania a dohľade nad ním;

G.  keďže gruzínsky parlament schválil 20. februára 2024 novelu volebného zákona, ktorou zmenil postup voľby predsedu a tzv. profesionálnych členov ústrednej volebnej komisie a zrušil funkciu podpredsedu, ktorá je obsadzovaná zástupcom opozície;

H.  keďže gruzínsky parlament prijal 4. apríla 2024, t. j. menej ako rok pred voľbami, novelu volebného zákona v krajine, ktorou upravil najdôležitejšie aspekty volebných právnych predpisov krajiny a zrušil povinné parlamentné kvóty pre ženy, na základe ktorých by aspoň jeden zo štyroch kandidátov na zozname strán mal byť odlišného pohlavia ako väčšina;

I.  keďže gruzínsky parlament prijal 28. mája 2024 tzv. zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu potom, čo prelomil veto prezidentky Salome Zurabišviliovej, a to aj napriek masovým protestom gruzínskych občanov a opakovaným výzvam od európskych partnerov Gruzínska, aby návrh tohto zákona, ktorý je duchom a obsahom v rozpore s normami a hodnotami EÚ, stiahol; keďže prijatie tohto zákona napokon viedlo až k zmrazeniu prístupového procesu Gruzínska a pozastaveniu finančnej pomoci EÚ Gruzínsku;

J.  keďže zákon bol prijatý postupom, ktorý podľa Benátskej komisie neponechal žiadny priestor na skutočnú diskusiu a zmysluplné konzultácie, pričom sa vôbec nebral ohľad na obavy veľkej časti gruzínskeho obyvateľstva; keďže obmedzenia práva na slobodu prejavu a slobodu združovania a práva na súkromie stanovené týmto zákonom sú nezlučiteľné s prísnymi kritériami podľa článku 8 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 EDĽP, ako aj článku 17 ods. 2, článku 19 ods. 2 a článku 22 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, pretože nespĺňajú požiadavky zákonnosti, legitímnosti, nevyhnutnosti a proporcionality v demokratickej spoločnosti a sú tiež nezlučiteľné so zásadou nediskriminácie stanovenou v článku 14 EDĽP;

K.  keďže tieto právne predpisy prichádzajú v čase, keď v Gruzínsku dochádza k nárastu opakovaných útokov na občiansku spoločnosť, pričom zrejme ide o snahu zúžiť občiansky priestor tým, že nezávislé skupiny prídu o financovanie; keďže tieto právne predpisy vznikli podľa vzoru ruských právnych predpisov o zahraničných agentoch;

L.  keďže USA zaviedli 6. júna 2024 v súvislosti s prijatím tzv. zákona o zahraničných agentoch vízové obmedzenia pre desiatky gruzínskych úradníkov;

M.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 27. júna 2024 vyzvala gruzínske orgány, aby „dali svoje zámery jasne najavo tým, že zrušia práve vykonané kroky, ktoré ohrozujú smerovanie Gruzínska do EÚ a de facto vedú k zastaveniu procesu pristúpenia“;

N.  keďže Výbor amerického Kongresu pre zahraničné veci prijal 11. júla 2024 právny predpis o sankciách voči Gruzínsku známy ako zákon Megobari, ktorý ukladá sankcie gruzínskym úradníkom zodpovedným za oslabovanie demokratického systému v krajine;

O.  keďže gruzínsky parlament schválil 17. septembra 2024 tzv. zákon o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, ktorého cieľom je zakázať spoľahlivé a primerané informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite;

P.  keďže gruzínske orgány nevzali do úvahy ani jedno odporúčanie Benátskej komisie, pokiaľ ide o zrušenie alebo úpravu uvedených tzv. zákonov o transparentnosti zahraničného vplyvu a o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, zrušenie rodových kvót v miestnych a parlamentných voľbách a vytvorenie ústrednej volebnej komisie;

Q.  keďže v strane Gruzínsky sen pribúdajú protizápadné a nepriateľské vyhlásenia namierené proti demokratickým partnerom Gruzínska a rastie podpora dezinformácií, manipulácie a konšpiračných teórií z Ruska; keďže tieto nepriateľské vyhlásenia sú adresované aj Ukrajine, pričom vládnuca strana používa odsúdeniahodné politické pútače zobrazujúce Ruskom zničené ukrajinské mestá, čím sa priživuje na utrpení odvážnych Ukrajincov; keďže strana Gruzínsky sen hovorí o Západe ako o „jednej zo strán v globálnej vojne“, ktorá sa snaží zatiahnuť Gruzínsko späť do vojnového konfliktu s Ruskom;

R.  keďže rastúci počet incidentov naznačuje, že mediálne prostredie v Gruzínsku je v súčasnosti neisté, čo ohrozuje jeho demokraciu; keďže Gruzínsko sa vo výročnom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc nachádza na 103. mieste zo 180 krajín, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 26 miest;

S.  keďže 28. augusta 2024 vedúci predstaviteľ strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili pri príležitosti oficiálneho spustenia volebnej kampane svojej strany vyjadril zámer zakázať demokratické opozičné strany; keďže v podobnom duchu sa vyjadril predseda vlády Irakli Kobachidze, ktorý vyhlásil, že ak ich strana získa väčšinu v gruzínskom parlamente, zakáže niektoré opozičné strany, pričom opozíciu označil za „kriminálnu politickú silu“;

T.  keďže vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí, v ktorom vyjadril svoju pripravenosť pomôcť Gruzínsku normalizovať jeho vzťahy so „susednými [...] štátmi Abcházska a Južného Osetska“, vedúci predstavitelia vládnucej strany ocenili, čím potvrdili odklon gruzínskej vlády od jej politiky neuznávania okupovaných regiónov Gruzínska;

U.  keďže parlamentné voľby v Gruzínsku sa uskutočnia 26. októbra 2024; keďže tzv. zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu definitívne zablokoval požiadavku na domácich pozorovateľov, ktorých prítomnosť by podľa zásad Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva prispela k zvýšeniu transparentnosti a dôvery vo volebný proces;

1.  je hlboko znepokojený úpadkom demokracie v Gruzínsku, ku ktorému postupne dochádza v priebehu tohto roka, a to najmä pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 26. október 2024; dôrazne odsudzuje prijatie tzv. zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu a tzv. zákona o rodinných hodnotách a ochrane maloletých osôb, ako aj novelu volebného zákona; domnieva sa, že ide o nástroje, ktoré vláda zneužíva na potláčanie slobody prejavu, cenzúru médií, obmedzovanie kritických hlasov z radov zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií či na diskrimináciu zraniteľných osôb; zdôrazňuje, že tieto kroky sú tiež nezlučiteľné s hodnotami a demokratickými zásadami EÚ, sú v rozpore s ambíciami Gruzínska stať sa členom EÚ, poškodzujú medzinárodnú povesť Gruzínska a ohrozujú integráciu krajiny do euroatlantických štruktúr; rozhodne zdôrazňuje, že pokiaľ uvedené právne predpisy nebudú zrušené, vo vzťahoch Gruzínska s EÚ nebude môcť nastať žiaden pokrok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Gruzínsku, ktoré bolo kedysi príkladom demokratického pokroku s euroatlantickými ambíciami, demokracia už dlhší čas upadá;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dôsledky úpadku demokracie, ktoré tieto zákony predstavujú pre ich úlohu darcov v Gruzínsku, a o tomto možnom vplyve informovali vládu a parlament Gruzínska; požaduje, aby sa finančné prostriedky EÚ poskytnuté gruzínskej vláde zmrazili až do zrušenia spomínaných nedemokratických zákonov a aby sa stanovili prísne podmienky vyplácania akýchkoľvek budúcich finančných prostriedkov gruzínskej vláde;

3.  vyjadruje znepokojenie nad atmosférou nenávisti a zastrašovania, ktorú vyvolávajú vyhlásenia zástupcov gruzínskej vlády a politických lídrov, ako aj nad útokmi vlády namierenými proti politickému pluralizmu; odsudzuje vyjadrenia oligarchu Bidzina Ivanišviliho a vedúcich predstaviteľov vlády, ktorí sa vyhrážajú zákazom opozičných strán a označujú opozíciu za „kriminálnu politickú silu“; konštatuje, že takéto zastrašovanie vážne narúša politický proces a slobodu prejavu a prispieva k atmosfére strachu;

4.  vyzýva na dôkladné prešetrenie prípadu brutálneho zásahu polície proti pokojným demonštrantom počas jarných protestov proti tzv. zákonu o transparentnosti zahraničného vplyvu v Gruzínsku;

5.  opätovne vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila, ako tzv. zákony o transparentnosti zahraničného vplyvu a o rodinných hodnotách a ochrane maloletých osôb, zrušenie rodových kvót v Gruzínsku a ďalšie zmeny v jeho volebnom zákone, vykonávanie odporúčaní Benátskej komisie vo všeobecnosti či usporiadanie volieb v súlade s odsúhlasenými medzinárodnými normami ovplyvňujú priebežné plnenie kritérií liberalizácie vízového režimu zo strany Gruzínska, najmä referenčného kritéria pre základné práva, ktoré je kľúčovým prvkom politiky EÚ v oblasti liberalizácie vízového režimu;

6.  opakuje svoju neochvejnú podporu legitímnym európskym ambíciám gruzínskeho ľudu a jeho želaniu žiť v prosperujúcej krajine bez korupcie, ktorá plne rešpektuje základné slobody, chráni ľudské práva a zaručuje otvorenú spoločnosť a nezávislé médiá; zdôrazňuje, že rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Gruzínsku bolo motivované želaním uznať úspechy a demokratické úsilie gruzínskej občianskej spoločnosti, ako aj obrovskú podporu jeho občanov v prospech pristúpenia k EÚ, ktoré si stabilne želá viac ako 80 % gruzínskych občanov; oceňuje snahu gruzínskej prezidentky Salome Zurabišviliovej vrátiť Gruzínsko späť na cestu demokratického a proeurópskeho rozvoja a dôrazne odsudzuje snahu strany Gruzínsky sen umlčať prezidentku iniciovaním procesu jej odvolania na základe nepodložených dôkazov;

7.  vyjadruje poľutovanie nad úlohou, ktorú v súčasnej politickej kríze zohráva gruzínsky oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý sa vrátil do aktívnej politiky 30. decembra 2023, keď sa stal „čestným predsedom“ strany Gruzínsky sen, a odvtedy sa snaží oslabiť orientáciu krajiny na euroatlantické štruktúry a viesť ju smerom k Rusku; opakovane vyzýva Radu a demokratických partnerov EÚ, aby na Ivanišviliho uvalili okamžité a cielené sankcie v súvislosti s jeho úlohou pri zhoršovaní politickej situácie v Gruzínsku, ako aj v súvislosti s ďalšími aktivitami v prospech Ruskej federácie;

8.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvodili zodpovednosť a uvalili sankcie na všetky osoby, ktoré sú zodpovedné za podkopávanie demokracie v Gruzínsku, podieľajú sa na násilí páchanom na politických oponentoch a pokojných demonštrantoch a ktoré šíria protizápadné dezinformácie; víta sankcie, ktoré USA uvalili na oficiálnych predstaviteľov strany Gruzínsky sen;

9.  vyjadruje obavy zo znepokojivého vývoja, keďže mnohé nedávne legislatívne návrhy prijaté poslancami zo strany Gruzínsky sen, ktorí majú v gruzínskom parlamente väčšinu, sú v príkrom rozpore s túžbami veľkej väčšiny gruzínskeho ľudu žiť v demokratickej spoločnosti, pokračovať v demokratických reformách a reformách princípov právneho štátu, úzko spolupracovať s euroatlantickými partnermi a pokračovať na ceste k členstvu v EÚ;

10.  zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu a zhromažďovanie a právo na pokojný protest sú základnými právami a musia sa rešpektovať za každých okolností, a to najmä v krajine, ktorá sa usiluje vstúpiť do EÚ;

11.  zdôrazňuje, že úloha verejného strážcu, ktorú vykonávajú zástupcovia občianskej spoločnosti a nezávislé médiá, je nevyhnutná pre demokratickú spoločnosť a má zásadný význam pri presadzovaní reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ, a preto vyzýva gruzínske orgány, aby urobili všetko pre to, aby zaručili priaznivé prostredie, v ktorom môžu občianska spoločnosť a nezávislé médiá prosperovať;

12.  pripomína, že Európska rada na svojom zasadnutí 14. a 15. decembra 2023 udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podniknú príslušné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; zdôrazňuje, že nedávno prijaté právne predpisy sú v jasnom protiklade s touto ambíciou a v neposlednom rade povedú k pozastaveniu integrácie Gruzínska do EÚ;

13.  opakuje svoju výzvu adresovanú podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, európskemu komisárovi pre susedstvo a rozšírenie a predsedníčke Komisie, aby gruzínskej vláde pripomenuli záväzky, ktoré prijala, a hodnoty a zásady, ktoré sa zaviazala dodržiavať, keď podala žiadosť o členstvo v EÚ;

14.  znovu pripomína všetky výhody, ktoré by Gruzínsko získalo po začatí prístupových rokovaní, ako je napríklad predvstupová pomoc, ktorá by zvýšila životnú úroveň gruzínskych občanov, ale aj inštitucionálna podpora a podpora infraštruktúry a sociálnych služieb;

15.  naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby zabezpečili, že nadchádzajúce parlamentné voľby v októbri 2024 budú v súlade s najprísnejšími medzinárodnými normami a že pri nich bude zaručený transparentný, slobodný a spravodlivý proces, ktorý je odrazom demokratickej vôle ľudu; nalieha na zrušenie zakorenenej praxe zneužívania verejných zdrojov a administratívnych kapacít v prospech vládnucej strany; naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že všetky rešpektované organizácie občianskej spoločnosti zapojené do pozorovania volieb budú môcť tieto voľby pozorovať bez prekážok alebo zasahovania do ich práce;

16.  vyjadruje rovnaké znepokojenie ako Benátska komisia nad prijatím úprav právneho rámca na voľby v Gruzínsku a nad prijatím zmien volebného zákona, pričom súhlasí s tým, že tieto zmeny volebného zákona značne ovplyvnia vnímanie nestrannosti a spravodlivosti volebnej správy zainteresovanými stranami a ich dôveru v ňu;

17.  vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím otvoriť iba obmedzený počet volebných miestností v zahraničí aj napriek početným žiadostiam gruzínskej diaspóry, čím sa väčšine Gruzíncov žijúcich v zahraničí upiera právo voliť; je hlboko znepokojený správami, že vláda Gruzínska vytvára prekážky pre koalíciu 30 mimovládnych organizácií a Transparency International Georgia v ich úsilí o uskutočnenie kampane „Príď a hlasuj“; považuje tieto prekážky za pokus, o oslabenie demokracie v krajine;

18.  konštatuje, že pod veľkým tlakom medzinárodného spoločenstva, ktoré spochybnilo legitimitu nadchádzajúcich volieb, premiér gruzínskej vlády „odporučil“ protikorupčnému úradu zrušiť svoje rozhodnutie z 24. septembra 2024, v ktorom označil Transparency International Gruzínsko za organizáciu s „proklamovanými volebnými cieľmi“, pričom protikorupčný úrad toto rozhodnutie 2. októbra 2024 naozaj zrušil; pripomína, že ak by sa pôvodné rozhodnutie vykonalo a nebolo by zrušené, jedna z popredných gruzínskych organizácií občianskej spoločnosti by stratila prístup k finančnej podpore zo zahraničia, čo by vážne narušilo jej ďalšiu činnosť vrátane jej funkcie pozorovateľa volieb a zároveň vyvolalo obavy o apolitickosť protikorupčného úradu;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že strana Gruzínsky sen používa vo svojej kampani pred voľbami v októbri 2024 obrázky z vojny na Ukrajine plné násilia ako prostriedok na manipuláciu názorov, šírenie dezinformácií a proruských a protiukrajinských nálad;

20.  očakáva, že členovia strany Gruzínsky sen budú rešpektovať vôľu a slobodné rozhodnutie gruzínskeho ľudu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a zabezpečia pokojné odovzdanie moci; žiada, aby strana Gruzínsky sen a jej vedúci predstavitelia okamžite prestali s násilím, zastrašovaním, nenávistnými prejavmi, prenasledovaním a represáliami voči opozícii, zástupcom občianskej spoločnosti a nezávislým médiám;

21.  je pevne presvedčený, že nadchádzajúce voľby rozhodnú o budúcom demokratickom smerovaní Gruzínska, jeho geopolitickej orientácii, ako aj o jeho schopnosti pokročiť v otázke svojej kandidatúry na člena EÚ; uznáva, že je stále možné upevniť demokratickú budúcnosť Gruzínska ako kandidátskej krajiny EÚ vďaka mladej angažovanej generácii lídrov, čoho príkladom sú spontánne protesty proti zákonu o zahraničných agentoch, ktoré sa konali počas roku 2024;

22.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim vplyvom Ruska v Gruzínsku vrátane zvýšeného počtu imigrantov z Ruska, užších obchodných vzťahov s Ruskom a ochotou Gruzínska zmieriť sa s Ruskom, a to aj napriek ruskej vojne na Ukrajine a pätine zvrchovaného územia Gruzínska okupovanej Ruskom; vyzýva gruzínsku vládu, aby na Rusko uvalila sankcie ako odvetu za jeho útočnú vojnu proti Ukrajine, aby pokračovala vo svojej predchádzajúcej politike neuznania okupovaných území a dodržala svoj záväzok presadzovať účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť obchádzaniu európskych sankcií; nabáda vládu Gruzínska plne sa zosúladiť so zahraničnou politikou EÚ a stratégiou EÚ voči Rusku;

23.  dôrazne pripomína svoju naliehavú požiadavku na okamžité a bezpodmienečné prepustenie bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho z humanitárnych dôvodov, aby mohol vyhľadať lekársku pomoc v zahraničí; zdôrazňuje, že gruzínska vláda nesie plnú a nepopierateľnú zodpovednosť za život, zdravie, bezpečnosť a dobré životné podmienky bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a takisto musí niesť plnú zodpovednosť za akúkoľvek ujmu, ktorá mu vznikne;

24.  konštatuje, že gruzínska vláda výrazne zhoršila prístup k verejným informáciám vrátane prístupu k archívom zo sovietskej éry, pričom využíva všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov, aby lživo zdôvodnila radikálne obmedzenie prístupu k archívom, ako aj to, že niektoré najdôležitejšie archívy Gruzínska zo sovietskej éry (vrátane archívov bývalej KGB a bývalého ústredného výboru Komunistickej strany) sú od októbra 2023 bez udania dôvodu úplne uzavreté; zdôrazňuje, že Rusko ako súčasť svojej útočnej vojny proti Ukrajine a vojenských hrozieb voči iným krajinám manipuluje a falšuje dejiny, a to aj tie sovietske; vyjadruje poľutovanie nad silnejúcim kultom Stalina a s tým spojenou rastúcou nostalgiou za sovietskymi časmi v Gruzínsku za podpory vládnucej vlády, čo len dokazuje jej užšie prepojenie s Ruskom;

25.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentke, vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2014/494/oj.