Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o zhoršujúcej sa situácii žien v Afganistane v dôsledku nedávneho prijatia zákona o „podpore cnosti a prevencii neresti“ (2024/2803(RSP))

P10_TA(2024)0008 RC-B10-0024/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane,

–  so zreteľom na článok 150 ods. 5 a článok 136 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Taliban porušuje medzinárodné normy, obnovil represie, najmä voči ženám a dievčatám, etnickým menšinám, obhajcom ľudských práv a LGBTIQ+ osobám a izoluje Afganistan, čím sa zvýšil hlad a chudoba;

B.  keďže Taliban uplatňuje svoj extrémny výklad práva šaría a vymazal ženy z verejného života; keďže to zahŕňa bránenie ženám v práci, prístupu k zdravotnej starostlivosti bez príbuzného mužského pohlavia a vzdelaniu nad šiestym ročníkom, násilné presadzovanie povinného dehumanizačného kódexu obliekania, znemožnenie prítomnosti žien vo verejnom priestore a rozpustenie systému podpory obetí násilia; keďže obmedzenia práv afganských žien im bránia získať víza do EÚ;

C.  keďže nedávnym dekrétom Talibanu, tzv. zákonom o „podpore cnosti a prevencii neresti“, sa tieto obmedzenia rozširujú aj tým, že dokonca vyžaduje, aby hlasy žien nebolo počuť na verejnosti, čím sa afganským ženám ešte viac odopierajú ich základné práva a slobody, čo predstavuje rodový apartheid;

1.  odsudzuje nedávny dekrét Talibanu, jeho výklad a presadzovanie práva šaría, vymazanie žien a dievčat z verejného života, ich nútenie k neželaným manželstvám a manželstvám v útlom veku a vystavenie sexuálnemu násiliu, ako aj obnovenie verejného bičovania a ukameňovávania žien na smrť; oceňuje odvahu afganských žien, ktoré napriek život ohrozujúcim rizikám bojujú za svoje práva, a je s nimi solidárny;

2.  naliehavo vyzýva afganské de facto orgány, aby zrušili svoje praktiky a zákony diskriminujúce ženy; vyzýva na okamžité obnovenie plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti žien a dievčat na verejnom živote;

3.  naliehavo vyzýva afganské de facto orgány, aby prepustili svojvoľne uväznené ženy a dievčatá a opätovne otvorili systém podpory pre obete násilia a zabezpečili, aby obete mohli hľadať útočisko, zdravotnú starostlivosť, právne prostriedky nápravy a odškodnenie;

4.  žiada, aby sa afganské de facto orgány brali na zodpovednosť, najmä prostredníctvom vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu a zriadenia nezávislého vyšetrovacieho mechanizmu OSN, a žiada PK/VP, aby inicioval nové sankcie EÚ voči Talibanu;

5.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prísne dodržiavali päť kritérií Rady, ktoré v súčasnosti nie sú splnené, a podporili obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN;

6.  odsudzuje vlády, ktoré normalizáciou vzťahov s Talibanom tomuto hnutiu priznávajú legitímnu moc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili zmysluplnú účasť afganských žien na medzinárodných fórach a rokovaniach;

7.  vyzýva EÚ, aby podporila uznanie rodového apartheidu za zločin proti ľudskosti;

8.  naliehavo vyzýva EÚ, členské štáty a ostatné darcovské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc a finančné prostriedky na podporu základných potrieb a živobytia a afganskej občianskej spoločnosti, zabezpečili flexibilné financovanie mimovládnych organizácií a ich humanitárnych pracovníčok a udelili humanitárne víza a prisľúbené víza bývalým afganským zamestnancom medzinárodnej koalície; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo posúdilo vplyv nedávneho dekrétu na humanitárne operácie;

9.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie inštitúciám EÚ, členským štátom, OSN a afganským de facto orgánom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o vážnej situácii politických väzňov v Bielorusku (2024/2804(RSP))

P10_TA(2024)0009 RC-B10-0026/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje početné predchádzajúce uznesenia o Bielorusku od augusta 2020,

–  so zreteľom na článok 150 ods. 5 a článok 136 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od zmanipulovaných prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta 2020, Lukašenkov režim systematicky potláča politických aktivistov, občiansku spoločnosť, médiá, odborové zväzy a všetkých disidentov a ich obhajcov a svojvoľne zadržiava desaťtisíce ľudí;

B.  keďže Lukašenko oznámil svoju kandidatúru na prezidentské voľby v roku 2025 na siedme funkčné obdobie;

C.  keďže mnohí z 1 350 politických väzňov v Bielorusku sú vystavení život ohrozujúcim podmienkam a viacerí prišli vo väzení o život;

1.  žiada bieloruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých politických väzňov a svojvoľne zadržiavané osoby;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou mnohých politických väzňov vrátane Marie Kalesnikavovej, Siarheja Cichanovského, Mikalaja Statkeviča, Alesa Bialiackého, Maksima Znaka, Viktara Babaryku, Ihara Losika, Paliny Szarendu-Panasiukovej, Pavla Seviaryneca, Aliaksandra Jarašuka, Mikity Zalatarouovej a Yany Pinčukovej, z ktorých mnohí sú niekoľko mesiacov alebo rokov zadržiavaní bez kontaktu s vonkajším svetom, čelia vážnym zdravotným problémom ako Maria Kalesnikava a Andrzej Poczobut, a sú vystavení izolácii, zlému zaobchádzaniu a mučeniu;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že bieloruskí politickí väzni nemohli mať prospech z nedávneho úsilia o oslobodenie politických väzňov a západných občanov v Rusku a Bielorusku; vyzýva na zintenzívnenie úsilia o ich oslobodenie;

4.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby rešpektovali ľudské práva zadržaných osôb, poskytovali informácie o ich situácii, poskytli im potrebné lekárske ošetrenie a umožnili právnikom, rodinným príslušníkom a Medzinárodnému výboru Červeného kríža prístup k nim;

5.  opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali politických väzňov a ich rodiny tým, že pri každej príležitosti požiadajú o ich okamžité prepustenie, predvolajú veľvyslancov režimu a požiadajú ich o dôkaz o ich stave a mieste, kde sa nachádzajú, zjednodušia postupy na získanie víz a predbežných identifikačných dokladov pre tých, ktorí utekajú z Bieloruska, a zabezpečia rehabilitáciu a praktickú a finančnú podporu;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili a posilnili sankcie voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za represie v Bielorusku;

7.  vyjadruje znepokojenie nad prenasledovaním v exile, napr. zneužívaním zatýkacích rozkazov Interpolu na dosiahnutie vydania politických oponentov z krajín mimo EÚ; vyzýva Srbsko, aby nevydalo bieloruského novinára Andreja Hnyota a aby EÚ a členské štáty monitorovali jeho prípad; vyjadruje znepokojenie nad 300 000 Bielorusmi, ktorí boli od roku 2020 nútení opustiť Bielorusko a čelia politickému prenasledovaniu v zahraničí;

8.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o vyvodenie zodpovednosti voči Lukašenkovmu režimu za jeho zločiny a o uplatnenie zásady univerzálnej jurisdikcie;

9.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie PK/VP, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Srbskej republiky, Európskemu súdu pre ľudské práva, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a zástupcom bieloruských demokratických síl a de facto orgánom Bieloruskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o prípade Josého Daniela Ferrera Garcíu na Kube (2024/2805(RSP))

P10_TA(2024)0010 RC-B10-0022/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube,

–  so zreteľom na článok 150 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obhajca ľudských práv a vodca opozície José Daniel Ferrer García bol 11. júla 2021 zadržaný v súvislosti s rozsiahlymi protestmi na Kube a od 14. augusta 2021 je zadržiavaný v izolácii; keďže kubánsky režim ho viac ako 10 rokov väznil, obťažoval a zastrašoval za jeho pokojnú politickú činnosť; keďže od marca 2023 je zadržiavaný bez kontaktu s vonkajším svetom, jeho rodina nedostala žiadne informácie o jeho zdravotnom stave a bolo im odopreté právo ho navštíviť;

B.  keďže kubánsky režim zadržiava politických väzňov v najhroznejších podmienkach; keďže zo správ vyplýva, že José Daniel Ferrer je v kritickom stave a je zadržiavaný bez prístupu k lekárskemu ošetreniu, dostatku potravy a v nehygienických podmienkach, čo predstavuje formu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

C.  keďže situácia v oblasti ľudských práv na Kube je alarmujúca, najmä v prípade disidentov, ktorí sú vystavení znepokojujúcej úrovni sledovania a svojvoľného zadržiavania; keďže počet politických väzňov nie je známy, ale spoľahlivé zdroje uvádzajú, že režim zadržiava viac ako tisíc väzňov vrátane maloletých; keďže medzi mnohými politickými väzňami sú Luis Manuel Otero Alcántara a Lizandra Gongora, ktorých zdravotný stav je kritický;

1.  naliehavo vyzýva kubánsky režim, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil Josého Daniela Ferrera a všetky osoby, ktoré sú politicky a svojvoľne zadržiavané za uplatňovanie práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie;

2.  odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv kubánskym režimom okrem iného voči demonštrantom, politickým disidentom, náboženským vodcom a aktivistom za ľudské práva; naliehavo vyzýva kubánske orgány, aby okamžite ukončili represie;

3.  odsudzuje mučenie a neľudské, ponižujúce a zlé zaobchádzanie páchané kubánskymi orgánmi voči Josému Danielovi Ferrerovi a ďalším politickým väzňom; žiada, aby sa rodinám obetí prenasledovania režimu poskytol okamžitý prístup k nim až do ich prepustenia a aby sa obetiam poskytla lekárska starostlivosť;

4.  opakuje svoju bezpodmienečnú podporu kubánskemu ľudu a všetkým obhajcom ľudských práv na Kube za ich oddanosť slobodám a právam, ktoré režim už desaťročia popiera; vyzýva režim, aby vypočul svojich občanov a zapojil sa do inkluzívneho národného dialógu zameraného na modernizáciu a demokratizáciu;

5.  opätovne vyzýva Radu, aby uplatnila globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitský akt EÚ) a prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na Kube;

6.  opakuje svoje predchádzajúce pozície týkajúce sa možnosti aktivovať doložku o pozastavení dohody o politickom dialógu a spolupráci, keďže kubánsky režim neustále porušuje základné doložky o ľudských právach v dohode;

7.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie kubánskemu režimu, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, členským štátom, Organizácii Spojených národov a Spoločenstvu štátov Latinskej Ameriky a Karibiku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, ktorou sa stanovujú bezpečnostné postupy pre vypúšťanie satelitov Galileo z územia Spojených štátov amerických (07058/2024 – C9-0137/2024 – 2024/0046(NLE))

P10_TA(2024)0011 A10-0001/2024

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07058/2024),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, ktorou sa stanovujú bezpečnostné postupy pre vypúšťanie satelitov Galileo z územia Spojených štátov amerických (07061/2024),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 189 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0137/2024),

–  so zreteľom na článok 107 ods. 1 a 4 a článok 117 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A10-0001/2024),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o pokračujúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny zo strany členských štátov EÚ (2024/2799(RSP))

P10_TA(2024)0012 RC-B10-0028/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku počnúc 1. marcom 2022, najmä na uznesenie zo 17. júla 2024 o potrebe nepretržitej podpory Ukrajiny zo strany EÚ(1),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Haagske dohovory, Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky, ukrajinskej vlády, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov zo 14. februára 2024 s názvom Ukrajina – tretie rýchle posúdenie škôd a potrieb (RDNA3) február 2022 – december 2023,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady a spoločné vyhlásenie o podpore Ukrajiny z 12. júla 2023,

–  so zreteľom na spoločné bezpečnostné záväzky medzi Európskou úniou a Ukrajinou z 27. júna 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva z 10. septembra 2024 o presune balistických rakiet z Iránu do Ruska,

–  so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2022,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorá je pokračovaním predchádzajúcich činov agresie páchaných od roku 2014 vrátane anexie Krymu a následnej okupácie častí Doneckej a Luhanskej oblasti, a aj naďalej vytrvalo porušuje zásady Charty OSN svojim agresívnym konaním proti zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a hrubo a nehorázne porušuje medzinárodné humanitárne právo stanovené Ženevskými konvenciami z roku 1949;

B.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj náhradou spôsobenej ujmy a škody;

C.  keďže Medzinárodný trestný súd vydal niekoľko zatýkacích rozkazov na ruských úradníkov zodpovedných za vojnové zločiny, ktoré spočívali v nasmerovaní útokov na civilné objekty, nezákonnej deportácii obyvateľstva a nezákonnom presune ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie na úkor ukrajinských detí; keďže v septembri 2024 Mongolsko nevykonalo zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu na Vladimíra Putina;

D.  keďže Ukrajina a jej občania preukázali nezlomné odhodlanie úspešne brániť svoju krajinu aj za cenu veľkých civilných a vojenských obetí; keďže ruské sily pokračujú v systematických a nerozlišujúcich útokoch na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru na Ukrajine, ktoré si vyžiadali životy tisícov ukrajinských civilistov a viedli k núteným deportáciám a zmiznutiam vrátane detí, spolu s protiprávnym väznením a mučením ukrajinských občanov, k popravám civilistov, vojakov a vojnových zajatcov a k teroristickým činom po celej krajine vrátane používania sexuálneho násilia a hromadného znásilňovania ako vojnovej zbrane; keďže milióny Ukrajincov, ktorí naďalej utekajú pred ruskou agresiou, boli vysídlené na území Ukrajiny i v zahraničí;

E.  keďže od 24. augusta 2024 začalo Rusko s dosiaľ najväčším leteckým bombardovaním Ukrajiny použitím veľkého počtu balistických rakiet, kĺzavých bômb, dronov a iných zbraní na Charkov, Kyjev, Poltavu, Sumy, Odesu a Ľvov, kde dron a raketový útok nedávno zabili sedem civilistov iba 70 km od poľskej hranice; keďže Rusko definitívne poškodilo alebo zničilo až 80 % energetickej infraštruktúry v krajine, takže v nadchádzajúcich zimných mesiacoch hrozí riziko vzniku vážnej humanitárnej krízy na Ukrajine ; keďže takéto systematické útoky sú podľa medzinárodného práva vojnovými zločinmi;

F.  keďže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že 12. septembra 2024 bola nákladná loď v Čiernom mori prepravujúca pšenicu do Egypta zasiahnutá ruskou riadenou strelou, takže potravinová bezpečnosť sa stala opäť cieľom; keďže ruské drony a riadené strely namierené proti Ukrajine čoraz častejšie narúšajú vzdušný priestor EÚ a NATO, čím ohrozujú občanov žijúcich vo východných oblastiach nášho územia;

G.  keďže humanitárna situácia na Ukrajine, najmä v blízkosti frontových línií, je čoraz vážnejšia; keďže podľa OSN sú následkom nedávnych ruských útokov na kritickú civilnú infraštruktúru desaťtisíce Ukrajincov bez základných služieb a viac ako 14,6 milióna ľudí, čo je približne 40 % ukrajinského obyvateľstva, bude musieť v roku 2024 požiadať o humanitárnu pomoc; keďže zintenzívnenie násilností v Charkovskej oblasti v máji zároveň spôsobilo najväčšie vysídľovanie na Ukrajine od roku 2023; keďže podľa OSN nie sú dnes humanitárni pracovníci pre nedostatok finančných prostriedkov schopní uspokojiť základné potreby v krajine; keďže následkom predlžovania konfliktu možno v nadchádzajúcich mesiacoch očakávať pretrvávanie a zhoršovanie sa stavu naliehavých potrieb; keďže ničenie infraštruktúry na Ukrajine má katastrofálne následky na zdravie žien, ktoré najčastejšie vykonávajú ošetrovateľskú, lekársku a opatrovateľskú prácu;

H.  keďže maďarská vláda vydala dekrét v rozpore so smernicou o dočasnej ochrane(3), ktorým zrušila štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, pričom mnoho ľudí, väčšinou ženy a deti, zostali bez strechy nad hlavou;

I.  keďže podľa najnovšieho odhadu v spoločnom rýchlom posúdení škôd a potrieb (RDNA3), ktoré zverejnili ukrajinská vláda, skupina Svetovej banky, Európska komisia a Organizácia Spojených národov, budú na základe situácie k 31. decembru 2023 celkové náklady na rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine v nasledujúcom desaťročí predstavovať aspoň 486 miliárd USD, čo je nárast z odhadovaných 411 miliárd USD pred rokom;

J.  keďže EÚ a jej členské štáty doteraz prispeli viac ako 100 miliardami EUR na finančnú, humanitárnu, utečeneckú a vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ poskytla Ukrajine v rokoch 2022 a 2023 makrofinančnú podporu vo výške viac ako 25 miliárd EUR a zriadila osobitný finančný Nástroj pre Ukrajinu, ktorý umožní poskytnúť Ukrajine v rokoch 2024 až 2027 predvídateľnú a flexibilnú finančnú podporu až do výšky 50 miliárd EUR; keďže EÚ odoslala prvú pravidelnú platbu vo výške približne 4,2 miliardy EUR v rámci novovytvoreného Nástroja pre Ukrajinu v júli 2024; keďže táto platba nadväzuje na predchádzajúcu preklenovaciu pomoc a podporu v podobe predbežného financovania, ktorá dosahuje celkovú výšku 14 miliárd EUR od zriadenia nástroja v marci 2024;

K.  keďže Rusko podstatne zvýšilo svoje výdavky na armádu a výrobu; keďže Rusko využíva aj bieloruské muničné zásoby a spolieha sa na vojenskú podporu viacerých krajín, predovšetkým Iránu a Severnej Kórey; keďže existujú správy o tom, že Čína poskytuje Rusku značnú pomoc na posilnenie jeho vojenských spôsobilostí, ktorá presahuje rámec technológií dvojakého použitia; keďže podľa vládnych zdrojov Irán nedávno dodal Rusku zásielky balistických rakiet krátkeho doletu Fath-360; keďže Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo oznámili nový súbor sankcií proti Iránu;

L.  keďže EÚ a jej členské štáty spolu s medzinárodnými partnermi a spojencami v NATO naďalej poskytujú Ukrajine vojenskú podporu v snahe pomáhať jej s uplatňovaním legitímneho práva na sebaobranu proti ruskej agresii podľa článku 51 Charty OSN; keďže vojenská pomocná misia Európskej únie na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine) poskytla výcvik okolo 60 000 členom ukrajinských ozbrojených síl vrátane spoločného i špecializovaného výcviku vojenských zložiek; keďže NATO zabezpečí ročný finančný príspevok pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd EUR;

M.  keďže úroveň vojenskej pomoci je naďalej nízka, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo, ako aj oneskorenie skutočných dodávok zbraní a munície na Ukrajinu po prijatí rozhodnutí o dodaní; keďže mnohé členské štáty si neplnia svoje záväzky, pričom niektorí poprední prispievatelia dokonca oznámili na rok 2025 výrazné zníženie svojho príspevku na vojenskú pomoc Ukrajine; keďže EÚ sa rozhodla využiť neočakávané zisky zo zmrazených aktív Centrálnej banky Ruska na podporu Ukrajiny, najmä na dodatočnú vojenskú pomoc; keďže nebol vytvorený žiadny právny rámec na účinné zachytávanie a prerozdelenie kapitálových ziskov zo zmrazených ruských aktív;

N.  keďže Maďarsko okrem toho blokuje novovytvorený Fond pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd EUR zriadený v marci 2024 v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF), ako aj ôsmu tranžu náhrad z EPF pre členské štáty, ktoré poskytovali vojenskú pomoc Ukrajine viac ako 18 mesiacov;

O.  keďže od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov európskych sankcií, ktorých cieľom výrazne oslabiť schopnosť Ruska viesť túto nezákonnú útočnú vojnu;

P.  keďže členské štáty EÚ naďalej nakupujú fosílne palivá a Urán z Ruska, čím pomáhajú ruskému hospodárstvu a plnia jeho vojnové pokladnice; keďže predaj ruských fosílnych palív do EÚ od vypuknutia rozsiahlej útočnej vojny proti Ukrajine prekročil 200 miliárd EUR, čo je dvojnásobok celkových finančných prostriedkov poskytnutých Ukrajine v rovnakom období; keďže EÚ udelila výnimku pre ruskú ropu dovážanú prostredníctvom ropovodu Družba do Maďarska, na Slovensko a do Česka; keďže zvýšený dovoz ruského plynu Azerbajdžanom vyvoláva obavy, pokiaľ ide o úlohu Azerbajdžanu ako alternatívneho dodávateľa plynu namiesto Ruska, pretože Baku, ktoré nie je schopné uspokojiť európsky dopyt, môže ruský plyn označiť za azerbajdžanský a dodávať ho európskym spotrebiteľom; keďže v Baltskom mori naďalej pôsobí tieňová flotila ruských ropných tankerov, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie, nepoistené a obchádzajú sankčný režim;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a zapojenie Bieloruska do tejto vojny a žiada, aby Rusko okamžite ukončilo všetky vojenské činnosti na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky vojská a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a vynahradilo Ukrajine škody spôsobené jej ľuďom, územiu, prírode a infraštruktúre;

2.  vyjadruje svoju bezvýhradnú solidaritu s ukrajinským ľudom popri plnej podpore nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a zdôrazňuje, že táto útočná vojna je očividným a flagrantným porušením Charty OSN a základných princípov medzinárodného práva; opakuje svoju podporu záväzkom EÚ a jej členských štátov poskytovať humanitárnu pomoc, vojenskú podporu, hospodársku a finančnú pomoc a politickú podporu všetkými možnými prostriedkami až do víťazstva Ukrajiny s cieľom definitívne zastaviť útočnú vojnu Ruska a umožniť Ukrajine oslobodiť všetkých jej obyvateľov a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím; zdôrazňuje, že konečným cieľom zostáva dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine za ukrajinských podmienok a zaistiť bezpečnosť a dôstojnosť jej obyvateľov v mierovej a stabilnej Európe;

3.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie spáchaný Ruskom a na ruských reparáciách a iných platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; vyzýva na aktívnu účasť EÚ pri vykonávaní mierového plánu Ukrajiny, spoluprácu a na vytvorenie základov na usporiadanie druhého mierového samitu;

4.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla dlhodobú finančnú pomoc na obnovu Ukrajiny v spolupráci s partnerskými krajinami, najmä zabezpečením rýchleho vykonávania Nástroja pre Ukrajinu a jeho využitia na zabezpečenie nepretržitej primeranej podpory a zdrojov nevyhnutných na obnovu zodpovedajúce našej politickej podpore Ukrajiny;

5.  vyzýva všetky členské štáty, aby zvýšili svoju finančnú pomoc Ukrajine a vyhli sa znižovaniu svojich príspevkov; opakuje svoje pevné presvedčenie, že Rusko musí poskytnúť finančnú náhradu za obrovské škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine; víta rozhodnutie Rady nasmerovať mimoriadne príjmy pochádzajúce zo zmrazených ruských aktív do Fondu pomoci pre Ukrajinu a Nástroja pre Ukrajinu, ako aj rozhodnutie skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami; vyzýva na rýchly pokrok pri vykonávaní rozhodnutia skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený zmrazenými ruskými štátnymi aktívami s cieľom zabezpečiť včasné vyplatenie finančných prostriedkov Ukrajine; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje kroky a spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi podľa potreby prijala právne prepisy o sankciách a vytvorila spoľahlivý právny režim na konfiškáciu ruských štátnych aktív zmrazených Európskou úniou;

6.  vyzýva na výrazné zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby plná podpora Ukrajine pokračovala aj v roku 2025; konštatuje, že potreba humanitárnej pomoci bude pravdepodobne pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch, a zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená uspokojiť tieto potreby prostredníctvom dlhodobého plánovania a dostatočných finančných prostriedkov; vyzýva neutrálne štáty, aby zvýšili svoju humanitárnu pomoc Ukrajine;

7.  opakuje, že Ukrajina ako obeť agresie má v súlade s článkom 51 Charty OSN legitímne právo na sebaobranu; pripomína, že významná, hoci stále nedostatočná vojenská pomoc poskytovaná EÚ, USA a podobne zmýšľajúcimi partnermi je určená na to, aby Ukrajine umožnila účinne sa brániť proti agresorskému štátu a získať späť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím;

8.  vyzýva členské štáty, aby okamžite zrušili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraňových systémov dodávaných Ukrajine proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území, pretože to Ukrajine bráni v plnej miere si uplatniť svoje právo na sebaobranu podľa medzinárodného verejného práva a necháva Ukrajinu napospas útokom na jej obyvateľstvo a infraštruktúru;

9.  zdôrazňuje, že nepostačujúce dodávky munície a zbraní a obmedzenia ich používania môžu ohroziť doterajšie úsilie, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad klesajúcim finančným objemom dvojstrannej vojenskej pomoci Ukrajine zo strany členských štátov napriek silným vyhláseniam zo začiatku tohto roka; opätovne preto vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok z marca 2023 dodať Ukrajine milión kusov munície, urýchliť dodávky zbraní, najmä moderných systémov protivzdušnej obrany, ale aj iných zbraní a munície na základe jasne identifikovaných potrieb vrátane riadených striel Taurus; vyzýva na urýchlenú realizáciu záväzkov prijatých v rámci spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne;

10.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti protivzdušnej obrany s cieľom zabezpečiť ochranu pred hrozbami, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru EÚ a NATO;

11.  vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do strategickej komunikácie v členských štátoch s cieľom vysvetliť význam obrany Ukrajiny pre širšiu stabilitu Európy a zabezpečiť, aby boli občania EÚ dobre informovaní o význame tejto pomoci pre zvrchovanosť Ukrajiny, ako aj pre mier a bezpečnosť v celej EÚ; víta a oceňuje verejné úsilie a iniciatívy v oblasti hromadných zbierok občanov v niektorých členských štátoch zaručujúcich stabilitu dodávok zbraní pre Ukrajinu; ďalej nabáda na podobné iniciatívy v celej EÚ na podporu solidarity a zapojenia verejnosti v tejto kritickej veci;

12.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plnili záväzky Versailleskej deklarácie z roku 2022 a urýchlili plné vykonávanie strategického kompasu posilnením európskej vojenskej spolupráce na úrovni priemyslu a ozbrojených síl, aby sa EÚ stala silnejším a schopnejším garantom bezpečnosti, ktorý bude interoperabilný a komplementárny s NATO; zdôrazňuje, že počas procesu pristúpenia k EÚ by sa mali prijať konkrétne kroky na integráciu Ukrajiny do politík a programov EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby urýchlili prijatie stratégie európskeho obranného priemyslu s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky výrobkov obranného priemyslu, čo by zase umožnilo včasné poskytnutie vojenskej podpory Ukrajine; vyzýva členské štáty, aby dodržali svoj záväzok zriadiť vojenskú výrobu na ukrajinskom území; zdôrazňuje význam spolupráce s ukrajinským obranným priemyslom a jeho dlhodobej integrácie do obrannej technologickej a priemyselnej základne EÚ;

13.  vyjadruje uznanie Kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny za jej životne dôležitú úlohu pri koordinácii medzinárodnej podpory a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili svoje príspevky na posilnenie obranných schopností Ukrajiny;

14.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby aktívne vyvíjali tlak na maďarskú vládu, aby ukončila blokádu EPF vrátane novovytvoreného Fondu pomoci pre Ukrajinu, a tým dodržala prísľuby prijaté od februára 2022 a schválené všetkými členskými štátmi;

15.  dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin; vyzýva hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie;

16.  opakuje svoju výzvu EÚ, aby zintenzívnila úsilie o riešenie zúfalej situácie osôb násilne deportovaných do Ruska a detí násilne adoptovaných v Rusku, a to aj sankcionovaním osôb, ktoré sú priamo zodpovedné za nútený presun a neodôvodnené zadržiavanie ukrajinských detí a sú do nich zapojené;

17.  naliehavo vyzýva maďarskú vládu, aby zrušila dekrét, ktorým sa ruší štátom financovaný prístrešok pre utečencov zo západnej Ukrajiny, a aby dodržiavala svoje povinnosti podľa smernice EÚ o dočasnej ochrane;

18.  vyzýva Radu, aby zachovala a rozšírila svoje sankcie voči Rusku, Bielorusku, ako aj krajinám a subjektom mimo EÚ, ktoré poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie, technológie dvojakého použitia a iné vybavenie pri nepretržitom monitorovaní, revidovaní a zvyšovaní efektívnosti a dosahu tejto politiky; odsudzuje nedávny presun balistických rakiet z Iránu do Ruska; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ďalej rozšírili a posilnili sankčný režim voči Iránu a Severnej Kórei vzhľadom na vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine zo strany týchto krajín a aby doplnili ďalšie čínske subjekty a jednotlivcov na sankčný zoznam EÚ za ich podporu obranného a bezpečnostného sektora Ruska; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby sa kritické komponenty vyrábané v krajinách EÚ dostávali do ruského vojenského priemyslu, a považuje za nevyhnutné sprísniť kontroly vývozu a údržby vyspelých technologických zariadení vyrobených v EÚ a zintenzívniť opatrenia na presadzovanie práva a spoluprácu s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií; vyzýva Radu, aby systematicky bojovala proti obchádzaniu sankcií podnikmi so sídlom v EÚ, tretími stranami a krajinami mimo EÚ; vyzýva Radu, aby navrhla nový horizontálny sankčný režim na boj proti obchádzaniu sankcií, ktorý si vyžiada prijatie všeobecnejšieho a holistickejšieho nástroja na odhaľovanie prípadov obchádzania vo všetkých režimoch implementovaných EÚ; vyzýva Radu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitne používaním súčiastok navrhnutých na Západe v ruských zbraniach a ruskom vojenskom vybavení;

19.  zdôrazňuje, že vplyv existujúcich sankcií a finančnej a vojenskej podpory Ukrajine bude naďalej oslabovaný, pokiaľ EÚ umožní dovoz ruských fosílnych palív; požaduje zákaz dovozu ruských obilnín, uhličitanu draselného a hnojív, ako aj surovín vrátane hliníka, výrobkov z ocele, uránu, titánu, niklu, dreva a výrobkov z dreva a tiež plynu a ropy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli úplný zákaz opätovne vyvážaných ruských rafinovaných ropných výrobkov; vyzýva tiež na zavedenie dokumentácie o pravidlách pôvodu, ktorá by potvrdila skutočný pôvod ropných produktov dovážaných do EÚ;

20.  vyzýva krajiny G7, aby účinnejšie presadzovali cenový strop uvalený na ruskú ropu prepravovanú po mori a aby zakročili proti medzerám, ktoré Rusko využíva na prebaľovanie a predaj svojej ropy za trhové ceny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali prísnu kontrolu nad ruskou „tieňovou flotilou“, ktorá okrem porušenia sankcií EÚ a skupiny G7 predstavuje obrovskú ekologickú hrozbu pre ekosystém v dôsledku jeho technických nedostatkov a častých porúch;

21.  požaduje úplné embargo na ruský skvapalnený zemný plyn a sankcie voči Gazpromu a ruským ropným spoločnostiam; vyzýva EÚ požadovať, aby plavidlá ľadovej triedy Arc-7, ktoré vyvážajú ruský skvapalnený zemný plyn, boli zaradené do sankčných zoznamov amerického Úradu na kontrolu zahraničných aktív (US Office of Foreign Assets Control) a EÚ a nemali tak prístup do prístavov alebo k západným námorným službám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili cielené sankcie na námorné plavidlá, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií za vývoz ropy a zemného plynu a servis svojich energetických projektov v Arktíde;

22.  požaduje sankcie voči ruskému jadrovému sektoru a cielené sankcie proti páchateľom, ktorí narúšajú jadrovú bezpečnosť a ochranu v Záporožskej jadrovej elektrárni;

23.  odsudzuje rastúci počet hybridných útokov zo strany Ruska proti EÚ, jej členským štátom a kandidátskym krajinám, ktorých cieľom je oslabiť európsku podporu Ukrajine prostredníctvom manipulácie s informáciami, sabotáží, skrytých pokusov o destabilizáciu a korupcie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby strategicky a proaktívne pracovali s cieľom bojovať proti hybridným hrozbám, posilniť strategickú komunikáciu EÚ a zabrániť zasahovaniu Ruska do politických, volebných a iných demokratických procesov v EÚ a jej susedstve;

24.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny, ruskej vláde, vládam iných dotknutých krajín a Organizácii Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P10_TA(2024)0003. (2) Ú. v. EÚ L, 2024/792, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/792/oj. (3) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2001/55/oj).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o situácii vo Venezuele (2024/2810(RSP))

P10_TA(2024)0013 RC-B10-0023/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na ďalšie zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z roku 1961, Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963 a Caracaský dohovor o diplomatickom azyle z roku 1954,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len “ICC“),

–  so zreteľom na ústavu Venezuely,

–  so zreteľom na vyhlásenia nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie OSN pre Venezuelskú bolívarovskú republiku z 31. júla a 12. augusta 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 3. septembra 2024 o „atmosfére strachu“ vo Venezuele,

–  so zreteľom na predbežnú správu skupiny expertov OSN o prezidentských voľbách vo Venezuele z 28. júla 2024, ktorá bola uverejnená 9. augusta 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len “PK/VP“) z 29. júla 2024 o prezidentských voľbách vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ zo 4. a 24. augusta 2024 o povolebnom vývoji vo Venezuele,

–  so zreteľom na Čiastočnú dohodu o podpore politických práv a volebných záruk pre všetkých, ktorú v októbri 2023 podpísal režim Nicolása Madura a venezuelská opozičná aliancia Jednotná platforma (Dohoda z Barbadosu),

–  so zreteľom na správu oddelenia pre volebnú spoluprácu a pozorovanie pôsobiaceho v rámci sekretariátu Organizácie amerických štátov (ďalej len “OAŠ“) pre posilňovanie demokracie z 30. júla 2024 o prezidentských voľbách vo Venezuele,

–  so zreteľom na rezolúciu OAŠ zo 16. augusta 2024 o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie o voľbách vo Venezuele, ktoré 30. júla 2024 vydalo Carter Center,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ vo Venezuele z 22. februára 2022 s názvom Regionálne a komunálne voľby 21. novembra 2021 a vyhlásenie predsedu volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2021 o regionálnych a miestnych voľbách vo Venezuele v roku 2021,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 28. júla 2024 sa vo Venezuele konali prezidentské voľby, v ktorých sa mal zvoliť prezident na šesťročné funkčné obdobie plynúce od 10. januára 2025; keďže v prípade, že by sa boli dodržali všetky body Dohody z Barbadosu, mohli byť tieto voľby jedinečnou príležitosťou na odklon od skorumpovanej autokracie a návrat k demokracii;

B.  keďže režim Nicolása Madura neustále obťažuje, prenasleduje a cenzuruje aktivistov, novinárov a organizácie občianskej spoločnosti v atmosfére prebiehajúcej sociálno-ekonomickej, politickej a humanitárnej krízy poznačenej hyperinfláciou, rastúcim hladom, chorobami, vysokou mierou korupcie, trestnej činnosti a beztrestnosti, zjavným porušovaním ľudských práv a vysokou mierou úmrtnosti, ktorá viedla k masovej emigrácii viac ako 7,7 milióna Venezuelčanov, ktorí sa snažia uniknúť tyranii; keďže vo verejných službách existujú značné nedostatky a prístup Venezuelčanov k potravinám a liekom sa stále zhoršuje; keďže ide o jednu z najväčších kríz núteného vysídľovania na svete;

C.  keďže už roky je využívanie politicky motivovaného svojvoľného zadržiavania súčasťou politiky represií, ktorú uplatňuje Madurov režim, a rozsiahleho a systematického útoku na obyvateľstvo Venezuely; keďže dochádza k systematickému obmedzovaniu verejných informácií, slobody presvedčenia a prejavu a práva na pokojné zhromažďovanie, zvlášť ak ide o odporcov režimu, odborárov, obhajcov ľudských práv a ľudí z najzraniteľnejších skupín spoločnosti;

D.  keďže 17. októbra 2023 vo Venezuele zástupcovia Madurovho režimu a opozičnej aliancie Jednotná platforma podpísali dve dohody, známe ako Dohody z Barbadosu, ktoré sa okrem iného týkali podpory politických práv, volebných záruk pre všetkých, dodržiavania práva každého politického aktéra slobodne si vybrať svojho kandidáta na prezidentské voľby a prepustenia politických väzňov; keďže tieto dohody sa týkali dôležitých tém, ako je umožnenie účasti medzinárodných pozorovateľov na volebnom procese; keďže podpísanie týchto dohôd malo byť prvým krokom k zabezpečeniu slobodných a spravodlivých volieb vo Venezuele; keďže politickí väzni neboli prepustení, hoci ide o výslovnú podmienku Dohody z Barbadosu;

E.  keďže v roku 2023 bola v primárnych voľbách Jednotnej platformy za kandidátku opozície proti režimu zvolená María Corina Machado so ziskom 92,35 % hlasov; keďže Madurov režim jej znemožnil kandidovať vo voľbách na základe svojvoľných a politicky motivovaných dôvodov, čo je zjavným porušením Dohody z Barbadosu; keďže Madurov režim v priebehu rokov vylúčil niekoľkých ďalších opozičných politikov, aby zabránil politickým zmenám; keďže María Corina Machado po svojom vylúčení zachovala jednotu demokratickej opozície voči režimu tým, že podporila novú kandidátku Corinu Yorisovú, ktorej následne nebolo umožnené zaregistrovať sa; keďže za demokratickú opozíciu proti režimu napokon kandidoval Edmundo González Urrutia;

F.  keďže pred blížiacimi sa voľbami režim neúnavne prenasledoval, unášal, zatýkal a väznil opozičných aktivistov a členov volebného tímu opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej a prezidentského kandidáta Edmunda Gonzáleza, pričom kriminalizoval prácu právnikov, obhajcov ľudských práv a aktérov občianskej spoločnosti; keďže boli hlásené mnohé volebné nezrovnalosti a porušenia vrátane vylúčenia približne 16 politických strán, prekážok registrácie prezidentských kandidátov, krátkych lehôt na registráciu voličov a nedostatku registračných úradov, minimálnych informácií pre verejnosť a bránenia účasti voličov žijúcich v zahraničí; keďže z údajov, ktoré poskytol režim, vyplýva, že na voľby sa podarilo zaregistrovať len 69 211 Venezuelčanom žijúcim v zahraničí, hoci sa odhaduje, že polovica zo 7,7 milióna Venezuelčanov žijúcich v zahraničí je vo veku oprávňujúcom na účasť vo voľbách;

G.  keďže od 20. marca 2024 vyhľadalo šesť blízkych spolupracovníkov hnutia Vente Venezuela útočisko na argentínskom veľvyslanectve v Caracase, kde naďalej čelia rastúcemu tlaku a obťažovaniu zo strany venezuelských bezpečnostných síl;

H.  keďže 28. mája 2024 režimom kontrolovaná Národná volebná rada (ďalej len “CNE“) zrušila pozvanie na pozorovanie týchto volieb zaslané EÚ; keďže mnohým medzinárodným delegáciám, ktoré pozvala demokratická opozícia voči režimu Comando Nacional de Campaña Con VZLA, bol odopretý vstup do krajiny alebo boli vyhostené, a to vrátane delegácie poslancov politickej skupiny Európskeho parlamentu a piatich bývalých latinskoamerických prezidentov;

I.  keďže voľby prebehli 28. júla 2024 v prevažne pokojnej atmosfére a venezuelský ľud napokon hlasoval vo veľkom počte, čo svedčí o výnimočnom občianskom a demokratickom postoji navzdory neustálemu úsiliu režimu zmariť volebný proces; keďže sa objavili početné správy o obmedzeniach prístupu domácich pozorovateľov a prísediacich z opozičných strán do mnohých volebných miestností; keďže v mnohých volebných miestnostiach bol hlásený aj nátlak na voličov prostredníctvom kontrolných miest zriadených režimom; keďže počas volebnej noci sa objavili závažné nezrovnalosti a zasielanie výsledkov oficiálneho sčítania hlasov z volebných miestností Národnej volebnej rade bolo prerušené, keď bolo k dispozícii približne 30 % volebných záznamov (actas);

J.  keďže zopár dôveryhodných a nezávislých pozorovateľských misií, ktorým sa podarilo pozorovať voľby – tímy OSN a Carter Center – uviedlo, že „prezidentské voľby vo Venezuele v roku 2024 nespĺňali medzinárodné normy integrity volieb a nemožno ich považovať za demokratické“, že „nemôžu overiť ani potvrdiť výsledky volieb, ktoré vyhlásila režimom kontrolovaná CNE“, a že „skutočnosť, že volebný orgán nezverejnil výsledky podľa volebných miestností, predstavuje závažné porušenie volebných zásad“; keďže v správe skupiny expertov OSN sa uvádza, že predčasné vyhlásenie víťaza „je v rámci moderných demokratických volieb bezprecedentné“ a že volebnému procesu chýbala „základná transparentnosť a integrita“; keďže voľby neboli ani slobodné, ani spravodlivé;

K.  keďže po skončení hlasovania režimom kontrolovaná CNE odmietla zverejniť oficiálne záznamy formulárov na sčítavanie hlasov, sfalšovala výsledky volieb a oznámila falošné víťazstvo Madura, čo predstavuje závažné porušenie volebných zásad; keďže to znamenalo, že medzinárodné spoločenstvo nedokázalo overiť ani potvrdiť výsledky oznámené CNE; keďže postup CNE pri spracovaní výsledkov preto nesplnil základné kritériá transparentnosti a integrity, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie dôveryhodných volieb;

L.  keďže demokratickej opozícii proti režimu sa podarilo získať 83,5 % oficiálnych formulárov na sčítavanie hlasov a dôveryhodne preukázala, že víťazom volieb bol Edmundo González Urrutia so ziskom 67,08 % odovzdaných hlasov; keďže predbežná správa skupiny expertov OSN o voľbách potvrdzuje pravosť dokumentov uverejnených opozíciou;

M.  keďže EÚ a ďalšie demokratické krajiny a regionálne a medzinárodné organizácie neuznali tieto voľby alebo ich výsledok

N.  keďže po voľbách sa v celej krajine konali pokojné protesty proti podvodnému konaniu Madurovho režimu; keďže tieto protesty boli potlačené za použitia extrémneho násilia a represií, ktoré viedli k viac ako 23 úmrtiam a viac ako 2 400 zatknutiam a násilným zmiznutiam vrátane približne 120 detí;

O.  keďže María Corina Machado sa zo strachu z odvetných opatrení Madurovho režimu musela skrývať a Edmundo González Urrutia bol nútený odísť do exilu potom, ako naňho bol vydaný zatýkací rozkaz a jemu a jeho príbuzným boli adresované závažné vyhrážky smrťou; keďže medzičasom uplynulo funkčné obdobie generálneho prokurátora Tareka Williama Saaba; keďže už 5. augusta 2024 sa vo Venezuele začalo trestné vyšetrovanie Gonzáleza a Machadovej za oznámenie iného víťaza volieb než Madura a za údajné podnecovanie k neposlušnosti a vzbure;

P.  keďže 14. septembra 2024 venezuelský režim oznámil, že zadržal šesť cudzích štátnych príslušníkov vrátane troch občanov EÚ (jedného Čecha a dvoch Španielov) na základe pochybných dôvodov, že sa pokúšali „destabilizovať“ krajinu; keďže predstavitelia režimu sformulovali mimoriadne vážne a zjavne fiktívne obvinenia zo „zasahovania“ Španielska prostredníctvom jeho národnej spravodajskej agentúry;

Q.  keďže v polovici augusta venezuelský režim vyhostil diplomatické misie siedmich krajín Latinskej Ameriky – Argentíny, Čile, Kostariky, Peru, Panamy, Dominikánskej republiky a Uruguaja – ktoré vyjadrili obavy v súvislosti s oznámenými výsledkami;

1.  žiada, aby venezuelské volebné orgány zverejnili úplné, transparentné a podrobné výsledky hlasovania vrátane výsledkov za každú volebnú miestnosť; vyzýva venezuelské orgány, aby rešpektovali výsledky volieb a vôľu venezuelského ľudu;

2.  uznáva Edmunda Gonzáleza Urrutiu za legitímneho a demokraticky zvoleného prezidenta Venezuely; rovnako uznáva Maríu Corinu Machadovú za líderku demokratických síl vo Venezuele, lebo bola v roku 2023 v primárnych voľbách Jednotnej platformy zvolená so ziskom 92,35 % hlasov;

3.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa legitímny a demokraticky zvolený prezident mohol v súlade s venezuelskou ústavou ujať funkcie 10. januára 2025;

4.  dôrazne odsudzuje a v plnej miere odmieta volebný podvod zorganizovaný režimom kontrolovanou CNE, ktorá napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva odmietla zverejniť oficiálny výsledok sprístupnením formulárov na sčítavanie hlasov zo všetkých volebných miestností; zdôrazňuje, že venezuelský režim v súvislosti s prezidentskými voľbami nerešpektuje Dohodu z Barbadosu, čo znemožňuje zorganizovanie slobodných a spravodlivých volieb;

5.  berie na vedomie, že v správach medzinárodných volebných pozorovateľských misií sa jasne uvádza, že prezidentské voľby, ktoré sa konali 28. júla 2024, nespĺňali medzinárodné normy integrity volieb; opakuje, že režimom kontrolovaná CNE nezverejnila úplné a nezávisle overiteľné volebné záznamy (actas) zo všetkých volebných miestností v krajine;

6.  zdôrazňuje najmä, že predbežná správa skupiny expertov OSN, ktorú CNE kontrolovaná venezuelským režimom pozvala, aby v rámci Dohody z Barbadosu posúdila celkový priebeh volieb, zdôraznila, že oznámené výsledky neboli podložené; pripomína, že skupina expertov OSN preskúmala vzorku volebných záznamov (actas) uverejnených opozíciou a potvrdila, že obsahujú všetky bezpečnostné prvky originálov zápisníc o výsledku volieb, čo dokazuje ich spoľahlivosť;

7.  opakuje, že rešpektovanie vôle venezuelského ľudu vyjadrenej vo voľbách zostáva pre Venezuelu jediným spôsobom, ako obnoviť demokraciu, umožniť pokojnú a skutočnú transformáciu a vyriešiť súčasnú humanitárnu a sociálno-ekonomickú krízu;

8.  zdôrazňuje a víta úlohu, ktorú zohrávajú vlády Brazílie, Kolumbie a Mexika; podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva o nájdenie mierového, inkluzívneho a demokratického riešenia pretrvávajúcej venezuelskej krízy; podporuje úsilie susedných krajín Venezuely o zvládnutie veľkého počtu utečencov utekajúcich z Venezuely;

9.  čo najdôraznejšie odsudzuje vraždy, šikanu, porušovanie práv a zatýkanie demokratických odporcov režimu, venezuelského ľudu a občianskej spoločnosti; žiada ukončenie systematického porušovania ľudských práv; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a svojvoľne zadržiavaných osôb a poskytnutie odškodnenia týmto osobám a ich rodinám a zároveň obnovenie ich plných občianskych a politických práv; žiada Madurovu vládu, aby zastavila svoju politiku represií a útokov na občiansku spoločnosť a opozíciu;

10.  plne podporuje vyšetrovanie ICC a nezávislej vyšetrovacej misie OSN v súvislosti s rozsiahlymi zločinmi a represiami venezuelského režimu a žiada EÚ, aby podporila vyšetrovania údajných zločinov proti ľudskosti, o ktorých sa v súčasnosti rozhoduje podľa Rímskeho štatútu, aby tak bola voči príslušným osobám vyvodená zodpovednosť;

11.  vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby na svojom 57. zasadnutí (9. septembra až 9. októbra 2024) prijala rezolúciu o obnovení nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie OSN pre Venezuelu a prítomnosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej len “OHCHR“) vo Venezuele; požaduje okamžitý návrat OHCHR do Venezuely a naliehavo vyzýva Venezuelu, aby zabezpečila vytvorenie potrebných podmienok nato, aby OHCHR mohol v plnej miere vykonávať svoj mandát;

12.  vyzýva ICC, aby do svojich vyšetrovaní údajných zločinov proti ľudskosti spáchaných Madurovým režimom zahrnul pokračujúce porušovanie ľudských práv a svojvoľné zadržiavanie a aby vyvodil zodpovednosť voči zodpovedným osobám;

13.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že venezuelská vláda vydala na Edmunda Gonzáleza zatykač; zdôrazňuje rozhodnutie španielskej vlády prijať pána Gonzáleza v Španielsku s cieľom udeliť mu politický azyl na jeho žiadosť, čo umožní jeho ochranu, ako aj zachovanie reálnej perspektívy riešenia patovej politickej situácie;

14.  pripomína, že v máji 2024 EÚ zrušila sankcie voči členom CNE ako gesto dobrej vôle; zdôrazňuje, že toto opatrenie nemalo žiadny pozitívny účinok; vyzýva PK/VP a Radu, aby tieto sankcie voči členom CNE obnovili; ďalej žiada o predĺženie sankcií voči režimu a ich rozšírenie s cieľom uplatňovať cielené sankcie prostredníctvom globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv proti Nicolásovi Madurovi a okruhu jeho najbližších spolupracovníkov vrátane Jorgeho Rodrígueza, ich rodín a všetkých osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv v krajine;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli vykonané žiadne z kľúčových odporúčaní zo záverečnej správy volebnej pozorovateľskej misie EÚ o voľbách v roku 2021; odsudzuje rozhodnutie CNE zrušiť pozvanie pre EÚ na vyslanie volebnej pozorovateľskej misie; ďalej odsudzuje rozhodnutie režimu brániť vstupu alebo vyhostiť medzinárodných pozorovateľov, ktorých na deň volieb pozvala demokratická opozícia Comando Nacional de Campaña Con VZLA;

16.  naliehavo vyzýva regionálnych aktérov a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli maximálny tlak na Madurov režim a okruh jeho najbližších spolupracovníkov, aby tak akceptovali demokratickú vôľu venezuelského ľudu a uznali Edmunda Gonzáleza Urrutia za legitímneho a demokraticky zvoleného prezidenta Venezuely; je presvedčený, že ak 10. januára 2025 nedôjde k pokojnému prechodu moci a obnoveniu demokracie, bude nasledovať ďalší migračný exodus do ostatných krajín tohto regiónu, podobný tomu, ktorý v posledných rokoch primäl takmer 8 miliónov Venezuelčanov k úteku z krajiny;

17.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, účastníkom samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Organizácii amerických štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a orgánom venezuelského režimu.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. septembra 2024 o ničivých záplavách v strednej a východnej Európe, stratách na životoch a pripravenosti EÚ konať v prípade takýchto katastrof, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy (2024/2817(RSP))

P10_TA(2024)0014 RC-B10-0057/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, a najmä na jeho Parížsku dohodu z roku 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na kontrolu vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach, ktorú vykonala Komisia za rok 2019 (SWD(2019)0439),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy(1),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 26. júla 2023 k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o dôsledkoch sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2023 o Dni EÚ na pamiatku obetí globálnej klimatickej krízy(3),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) č. 1/2024 z 11. marca 2024 s názvom Európske posúdenie klimatických rizík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2024 s názvom Riadenie klimatických rizík – ochrana osôb a prosperity (COM(2024)0091),

–  so zreteľom na správu EEA č. 3/2024 z 15. mája 2024 s názvom Reakcia na vplyvy zmeny klímy na ľudské zdravie v Európe: zameranie sa na záplavy, suchá a kvalitu vody,

–  so zreteľom na záverečnú správu z dialógu o odolnosti proti zmene klímy uverejnenú v júli 2024,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2024 o hodnotení mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany – Posilňovanie pripravenosti EÚ na núdzové situácie (COM(2024)0212),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 18. septembra 2024 o ničivých záplavách v strednej a východnej Európe, stratách na životoch a pripravenosti EÚ konať v prípade takýchto katastrof, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže strednú a východnú Európu, najmä Česko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovensko, postihli prívalové dažde a silný vietor, následkom čoho vznikli povodne, ktoré viedli k obetiam na životoch a rozsiahlym škodám; keďže bola postihnutá značná časť ich území, najmä menej rozvinuté regióny so slabšou infraštruktúrou a poľnohospodárske regióny;

B.  keďže individuálne extrémne výkyvy počasia nemožno priamo pripísať konkrétnej príčine; keďže podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy a európskeho hodnotenia klimatických rizík (ďalej len „EUCRA“) je jasné, že klimatická kríza vedie k častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom, ako sú povodne, búrky a vlny horúčav, v dôsledku čoho sú zrážky a búrky ničivejšie, vlny horúčav horúcejšie a suchá suchšie;

C.  keďže prvé oznámenie EUCRA a oznámenie Komisie o riadení klimatických rizík – ochrana ľudí a prosperity poukazujú na to, že Európa je najrýchlejšie sa ohrievajúcim kontinentom na svete a závažné javy, ako sú prírodné požiare, suchá a záplavy, sa v celej Európe čoraz častejšie vyskytujú v dôsledku účinkov zmeny klímy; keďže priemerná teplota na európskej pevnine dosiahla v lete 2024 rekordnú úroveň a bola o 1,54 °C vyššia ako priemer za obdobie 1991 – 2020, pričom prekročila predchádzajúcu najvyššiu úroveň z roku 2022(4); keďže to prinieslo 14-mesačné obdobie, počas ktorého priemerná globálna teplota povrchového vzduchu presiahla 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

D.  keďže len za posledných 30 rokov postihli povodne v celej Európe 5,5 milióna ľudí, pričom prišlo o život takmer 3 000 ľudí a boli spôsobené hospodárske škody vo výške viac než 170 miliárd EUR; keďže zmena klímy výrazne zhoršuje riziko povodní v celej Európe(5);

E.  keďže v niektorých častiach postihnutých regiónov strednej a východnej Európy spadli tri štvrtiny priemerných ročných zrážok len za štyri dni; keďže účinná a koordinovaná spolupráca medzi záchrannými službami a rýchla cezhraničná výmena zdrojov a odborných znalostí zachránili životy a zabránili vážnejším škodám; keďže koordinácia na úrovni EÚ, združovanie zdrojov a výmena najlepších postupov majú zásadný význam pre úspešné zmierňovanie následkov katastrof;

F.  keďže viaceré členské štáty (Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko s Slovensko) aktivovali počas povodní v septembri 2024 služby rýchleho satelitného mapovania programu Copernicus;

G.  keďže v oznámení Komisie z roku 2024 o hodnotení mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „UCPM“) sa upozorňuje na potreby a výzvy, ktorým čelí civilná ochrana v Európe, a uvádzajú sa odporúčania na zvýšenie účinnosti tohto mechanizmu; keďže sa v ňom upozorňuje aj na čoraz zložitejšie a rozmanitejšie výzvy a hrozby, ktorým EÚ čelí, vrátane rastúceho počtu konfliktov a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ako aj prírodných katastrof, napríklad extrémnych poveternostných javov, spolu s meniacimi sa bezpečnostnými rizikami, a poukazuje sa na to, ako tento vývoj výrazne zaťažuje rámec EÚ pre riadenie rizika katastrof a operačnú účinnosť UCPM;

H.  keďže v nadväznosti na „tisícročné povodne“, ktoré postihli ten istý región v rokoch 1997 a 2002, bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“); keďže ani po revízii viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) rozpočet FSEÚ stále nepostačuje na to, aby mohol príslušne reagovať na veľké prírodné katastrofy a vyjadriť európsku solidaritu s regiónmi postihnutými katastrofami;

I.  keďže prírodné katastrofy majú dlhodobý negatívny vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rôznych oblastiach, regiónoch a členských štátoch EÚ;

J.  keďže politika súdržnosti by vzhľadom na svoje regionálne zameranie, miestne orientovaný prístup, strategické plánovanie a účinný model vykonávania mala zohrávať kľúčovú úlohu pri predchádzaní katastrofám, pri obnove po symetrických a asymetrických otrasoch a v boji proti zmene klímy; keďže v záujme účinného riešenia týchto výziev je nevyhnutné, aby budúci VFR uznal kľúčovú úlohu politiky súdržnosti a zabezpečil primeraný rozpočet;

K.  keďže riešenia blízke prírode sú nevyhnutné na predchádzanie katastrofám spôsobeným počasím v súvislosti s klímou; keďže záplavové oblasti a zdravé lesy, pôdy a slatiny, mokrade a rašeliniská a prírodné zelené plochy v mestách a na vidieku vyrovnávajú dôsledky zmeny klímy tým, že zadržiavajú vodu a zmierňujú následky povodní a sucha;

L.  keďže výskum a riešenie povodňových rizík si vyžaduje holistický prístup, pri ktorom sa zohľadňujú rôzne faktory vrátane priemyslu, dopravy, postupov upisovania poistenia, plánovania využívania pôdy a historického rozloženia záplavových oblastí, demografických zmien, finančnej zodpovednosti a iných relevantných aspektov; keďže EEA poukázala na to, že povodňami a inými extrémnymi prejavmi počasia sú vážnejšie postihnuté zraniteľné skupiny a regióny;

Všeobecne

1.  vyjadruje hlbokú sústrasť a solidaritu obetiam, ich rodinám, ako aj ľuďom a komunitám postihnutým pretrvávajúcimi extrémnymi javmi počasia a vážnymi povodňami v strednej a východnej Európe vrátane Česka, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska a Slovenska;

2.  oceňuje neúnavné úsilie a odhodlanie profesionálnych a dobrovoľníckych hasičských zborov, záchranných organizácií, dobrovoľníkov a armády v krajinách postihnutých povodňami a inými prírodnými katastrofami v celej Európe, ako aj národných, regionálnych a miestnych orgánov a občanov, ktorí riskovali svoje životy s cieľom zachrániť iných a chrániť domovy a infraštruktúru; zdôrazňuje skutočnosť, že záchranné služby zohrali kľúčovú úlohu pri záchrane životov, evakuácii zraniteľných oblastí a ochrane majetku v často ťažkých podmienkach a že ich neúnavné úsilie a ochota konať, a to aj v ohrození vlastného života, boli kľúčové pri obmedzovaní následkov katastrofy;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych javov počasia v EÚ a na celom svete vrátane extrémnych zrážok a rozsiahlych povodní, vĺn horúčav a prírodných požiarov a nad ich vážnymi priamymi vplyvmi na ľudské zdravie a zdravie zvierat, živobytie, bývanie, infraštruktúru, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a ekosystémy; poukazuje na súvislosť medzi zmenou klímy a extrémnymi prejavmi počasia a zdôrazňuje, že je dôležité riešiť toto prepojenie účinným a súdržným spôsobom posilnením kolektívnej reakcie na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni prostredníctvom účinných opatrení v oblasti civilnej ochrany a adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania s cieľom chrániť ľudí, zdroje ich živobytie, hospodárstvo a ekosystémy;

4.  zdôrazňuje, že realizácia dlhodobého cieľa Parížskej dohody si vyžaduje spoločné úsilie a ďalšie kroky všetkých zúčastnených krajín; naliehavo vyzýva všetky strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy vrátane EÚ, aby nadviazali na globálne úsilie dohodnuté v rozhodnutí o globálnom hodnotení prostredníctvom ambiciózneho vykonávania a rozšírenia vnútroštátne stanovených príspevkov v súlade s dlhodobým cieľom Parížskej dohody; pripomína, že ak chce EÚ dosiahnuť tento dlhodobý cieľ, musí v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie zmeny klímy a o adaptáciu na ňu s cieľom posilniť odolnosť;

Financovanie civilnej ochrany a zmierňovania následkov katastrof

Civilná ochrana

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli pripravené bezodkladne podporiť každý členský štát, ktorý požiada o núdzovú pomoc v rámci UCPM; víta prísľub ukrajinskej vlády poslať EÚ na pomoc personál a vybavenie záchranných zložiek;

6.  zdôrazňuje, že UCPM treba poskytnúť dostatočné a posilnené zdroje s cieľom zvýšiť pripravenosť a zlepšiť budovanie kapacít; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že rozpočet pre UCPM (rescEU) bol znížený o 37 miliónov EUR (v záväzkoch) a o 154,9 milióna EUR (v platbách); žiada, aby sa na príslušné rozpočtové riadky a v nasledujúcom VFR vyčlenili dodatočné finančné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie znižovania a riadenia rizika katastrof do príslušných programov financovania EÚ vzhľadom na to, že všetky rozpočtové prostriedky vynaložené v tejto oblasti zabránia značným výdavkom na reakciu a obnovu;

7.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje odporúčania v oznámení z 29. mája 2024 a predložila konkrétne návrhy na posilnenie kapacít operačnej reakcie UCPM; žiada Komisiu, aby v prvom roku svojho mandátu urýchlene dokončila svoje plánované preskúmanie UCPM vrátane jeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie a aby predložila konkrétne opatrenia na ďalšie posilnenie a rozvoj kolektívnej schopnosti EÚ reagovať na prírodné katastrofy, ako je vytvorenie jednotky civilnej ochrany EÚ pre strategické zásoby potravín, vody, liekov a zdravotníckeho vybavenia, podpora zavádzania mobilných nástrojov včasného varovania pre občanov, spoločné zadávanie nových verejných zákaziek na modernizáciu prostriedkov civilnej ochrany a podpora programov zameraných na zabezpečovanie odbornej prípravy, vybavenia a výmen dobrovoľníckych služieb civilnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zriadenie novej stálej flotily rescEU a zabezpečili, aby jej boli poskytnuté primerané rozpočtové prostriedky;

Finančná podpora a rozpočtové nástroje

8.  žiada, aby sa postihnutým krajinám poskytla okamžitá finančná a technická pomoc EÚ;

9.  naliehavo vyzýva na aktiváciu krízovej rezervy SPP s cieľom zmierniť vážne straty, ktoré utrpelo odvetvie poľnohospodárstva v dôsledku prírodných katastrof;

10.  vyzýva na aktiváciu mechanizmov, ako je FSEÚ; domnieva sa však, že rozpočet FSEÚ by mal zodpovedať rastúcemu počtu a závažnosti prírodných katastrof v celej Európe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet európskej rezervy na solidaritu (ESR); naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie FSEÚ v rámci budúceho VFR; ďalej zdôrazňuje potrebu primeranej flexibility v prípadoch, keď prijímajúce krajiny a regióny čelia opodstatneným oneskoreniam a problémom pri podávaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov a ich využívaní; okrem toho požaduje, aby sa vytvoril rozpočtový riadok na núdzové financovanie s cieľom uľahčiť rýchlu obnovu postihnutých oblastí, infraštruktúry a živobytia, ako aj investície do preventívnych opatrení na zníženie vplyvov budúcich extrémnych prejavov počasia;

Regionálna politika

11.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú podporu regiónom neúmerne postihnutým prírodnými katastrofami zhoršenými zmenou klímy, a to aj prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti, a zabezpečila, aby sa v úsilí o zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na katastrofy nezabudlo na žiadny členský štát ani región; poukazuje na to, že je dôležité čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najflexibilnejšie sprístupňovať pomoc a finančné zdroje v postihnutých oblastiach;

12.  konštatuje, že výrazné zvýšenie zálohových platieb z FSEÚ by členským štátom umožnilo účinnejšie a rýchlejšie reagovať na katastrofy, najmä v menej rozvinutých regiónoch, kde je potrebná okamžitá pomoc; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ, najmä zmenou súčasných pravidiel, a aby zvážila poskytnutie vyšších zálohových platieb žiadajúcim krajinám;

13.  dôrazne podporuje zvýšené investície EÚ do regionálnej a miestnej odolnosti v budúcom VFR, najmä v kontexte politiky súdržnosti; uznáva, že v kontexte regionálneho financovania je potrebná integrovaná odolnosť voči kríze, aby sa zabezpečili dodatočné investície do projektov, ktoré boli poškodené alebo zničené ešte pred ich úplnou realizáciou; navrhuje, aby sa v rámci politiky súdržnosti vytvorila osobitná prioritná os, ktorá by miestnym a regionálnym orgánom umožnila riešiť vznikajúce priority v procese zdola nahor, ktorý by bol iniciovaný na nižšej ako národnej úrovni; domnieva sa, že kľúčovou zásadou by mal byť investičný prístup prispôsobený konkrétnym potrebám v teréne;

14.  uznáva, že budúca politika súdržnosti EÚ by sa mala ešte viac zameriavať na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; žiada preto, aby sa investície do adaptácie na zmenu klímy a prevencie a pripravenosti na katastrofy zaručili buď prostredníctvom osobitného politického cieľa alebo osobitnej prioritnej osi v rámci regionálneho rozvoja a celkového rámca politiky súdržnosti, tematickej koncentrácie alebo osobitnej podmienky na riešenie vznikajúcich priorít procesom zdola nahor, aby sa zabezpečili udržateľné investície do miestnej, regionálnej a národnej infraštruktúry a riadenie rizík v menej rozvinutých mestských a vidieckych oblastiach vrátane pohraničných regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

15.  zdôrazňuje význam navrhovania a udržiavania programov a opatrení EÚ presne zameraných na regióny s vyšším rizikom prírodných katastrof; uznáva potrebu zabudovanej krízovej flexibility v kontexte regionálneho financovania;

16.  domnieva sa, že regionálne investície z rozpočtu EÚ by mali zostať v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o programovanie a vykonávanie, aby mohli reagovať na potreby členských štátov, regiónov a mestských, vidieckych a vzdialených regiónov, najmä s cieľom umožniť mestským a vidieckym oblastiam vyrovnať sa s novými výzvami, ako sú povodne;

17.  zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o právomoci miestnych a regionálnych orgánov; pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú základnými aktérmi pri plánovaní, príprave a realizácii projektov, ktoré by mali prispievať k adaptácii na zmenu klímy, prevencii rizík a pripravenosti na ňu v praxi; vyzýva na posilnenie miestneho prístupu, aby sa pripravenosť na katastrofy a ich riadenie priblížili k regionálnej a miestnej úrovni;

18.  zdôrazňuje, že regionálna politika EÚ zásadne prispela k rozvoju zodpovedajúcich kapacít miestnych a regionálnych orgánov, a žiada, aby sa posilnila ich úloha; zdôrazňuje, že technické, finančné a administratívne kapacity sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riadiace orgány a miestne a regionálne orgány získali technické znalosti, najmä o zmene klímy, ktoré môžu využiť pri plánovaní a riadení miest a vidieka; je presvedčený, že sa tým zlepší vypracovanie a hodnotenie návrhov projektov a umožní sa efektívnejšie prideľovanie zdrojov a uspokojivé plnenie rozpočtu bez výrazného rizika rušenia viazanosti investícií EÚ;

19.  žiada, aby sa existujúce programy technickej pomoci a poradenstva osobitne zameriavali na menšie obce a cezhraničné, vzdialené a vidiecke regióny, ako aj na najvzdialenejšie a ostrovné regióny, aby sa im pomohlo čeliť novým výzvam, ako je zelená transformácia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nástrojov technickej pomoci, ktoré vznikajú na základe spolupráce Európskej investičnej banky a Komisie; vyzýva na cielenú podporu vo forme 100 % financovania z EÚ na budovanie technických, finančných a administratívnych kapacít, vypracovanie a prípravu projektov, identifikáciu a budovanie zásobníka projektov, ako aj schopnosti strategického plánovania vrátane plánovacích nástrojov;

20.  vyzýva na ďalšie zapojenie iniciatív Komisie, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, do procesu navrhovania a vykonávania novej generácie investícií do pripravenosti na katastrofy; uznáva, že podpora politiky a jej realizácie určená starostom a miestnym orgánom prináša výrazne lepšie výsledky v súvislosti s realizáciou politiky;

21.  nabáda na posilnenie rámcov regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy a na využívanie medzinárodných odborných znalostí na podporu úsilia o rekonštrukciu a obnovu s cieľom podporiť spoločné stratégie zvládania katastrof, vymieňať si najlepšie postupy a zlepšovať cezhraničné hospodárenie s vodou;

Adaptácia na zmenu klímy

22.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila európsky plán adaptácie na zmenu klímy, ktorý oznámila ako súčasť politických usmernení pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029, vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov s cieľom koordinovať úsilie o posilnenie adaptácie a odolnosti v súlade s cieľmi európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a Parížskej dohody v záujme posilnenia odolnosti našich spoločností a prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy, zabezpečenia pravidelných vedecky podložených posúdení rizík, merateľných cieľov v oblasti odolnosti a podpory a koordinácie opatrení členských štátov v oblasti pripravenosti, plánovania a cezhraničnej spolupráce;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba ďalej naliehavo investovať do manažmentu povodní a opatrení na predchádzanie rizikám vrátane zlepšených systémov včasného varovania, systémov monitorovania v reálnom čase, infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, ako aj dlhodobých investícií do zelenej a modrej infraštruktúry, napríklad uvoľnením väčšieho priestoru pre potoky a rieky obnovením prírodných záplavových území a pôvodných riečíšť, mokradí a lesov a zlepšením zadržiavania vody obnovením vodozádržnej funkcie krajiny; žiada, aby sa využili všetky potenciálne synergie medzi plánovacími nástrojmi, ktoré vyvíjajú členské štáty, napríklad plánmi prirodzenej obnovy, plánmi pôdnych okrskov, integrovanými plánmi riadenia podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(6) a riadením povodňových rizík, pričom by sa malo zabrániť nesprávnej adaptácii;

24.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obmedzila byrokratické prekážky a urýchlila postupy schvaľovania opráv a výstavby infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, aby sa mohli bez zbytočných prieťahov vykonať naliehavo potrebné ochranné opatrenia; zdôrazňuje, že si to vyžaduje časovo efektívnejšie postupy, presne vymedzené zodpovednosti a jasný dôraz na potrebné stavebné opatrenia;

25.  zdôrazňuje niekoľko príkladov úspešných opatrení na prevenciu a ochranu pred povodňami, často s podporou z fondov EÚ, ktoré pomohli niektorým regiónom a komunitám chrániť sa pred najhoršími vplyvmi prebiehajúcich záplav, ako je nádrž Racibórz Dolny a okolité suché poldre v Poľsku, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obmedzovaní škôd vo Vroclave, ako aj záplavové oblasti Dunaja a iné preventívne opatrenia v Dolnom Rakúsku a vo Viedni;

26.  žiada Komisiu, aby posúdila vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa prevencie povodní v EÚ a účinnosť minulých projektov financovaných EÚ a aby navrhla odporúčania na lepšie využívanie finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby v záujme zlepšenia prevencie rizík a posilnenia civilnej ochrany aktualizovali svoje akčné plány na predchádzanie povodniam s cieľom vymedziť zóny s vysokým rizikom záplav a zóny, v ktorých by nemala byť povolená žiadna ďalšia výstavba;

27.  zdôrazňuje, že riešenie sociálno-ekonomickej nerovnosti je kľúčovým predpokladom spravodlivej adaptácie na zmenu klímy; zdôrazňuje, že rozdiely v zraniteľnosti rôznych skupín si vyžadujú cielený prístup k adaptácii na zmenu klímy a pripravenosti na katastrofy a ich prevencii;

28.  zdôrazňuje, že povodne, suchá, prírodné požiare a iné extrémne prejavy počasia predstavujú veľké výzvy pre mnohé hospodárske odvetvia, najmä poľnohospodárske odvetvie a poľnohospodárov, ktorí trpia ďalšími stratami a nemajú úžitok zo svojej úrody; vyzýva Komisiu, aby lepšie riešila vplyv týchto klimatických rizík na výrobu potravín, potravinovú bezpečnosť a príjmy poľnohospodárov;

29.  odporúča používanie pokročilých produktov programu Copernicus a údajov z diaľkového prieskumu na podporu preventívnych opatrení;

30.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156. (2) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 135. (3) Ú. v. EÚ C, C/2024/488, 23.1.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/488/oj. (4) Copernicus, Summer 2024 – Hottest on record globally and for Europe (Leto 2024 – doteraz najteplejšie na celom svete a v Európe). (5) Európske posúdenie klimatických rizík. (6) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1991/271/oj.