Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o historickej pamäti,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ruský režim vyhlásil 24. februára 2022 začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine na základe nepravdivých tvrdení, že musí chrániť civilné obyvateľstvo;

B.  keďže Ruská federácia od 24. februára 2022 v skutočnosti vedie nevyprovokovanú, neodôvodnenú a protiprávnu útočnú vojnu proti Ukrajine, čím pokračuje v agresii začatej v roku 2014, a svojimi agresívnymi krokmi proti zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny ďalej neustále porušuje zásady Charty OSN a neskrývane a hrubo porušuje medzinárodné humanitárne právo, ktoré sa stanovuje v Ženevských dohovoroch z roku 1949, najmä masívnym využívaním cielených útokov na civilné obyvateľstvo, obývané oblasti a civilnú infraštruktúru;

C.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo vojnu Ruska proti Ukrajine ako akt agresie, ktorý je v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN, a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo, že voči Ruskej federácii treba vyvodiť zodpovednosť za jej útočnú vojnu, ako aj právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne konanie a že by mala za spôsobenú ujmu a škody vyplácať reparácie;

D.  keďže agresia Ruska voči Ukrajine nie je ojedinelým činom, ale pokračovaním jeho imperialistickej politiky, ktorej súčasťou bola aj vojna proti Čečensku a vojenská agresia voči Gruzínsku v roku 2008 a okupácia Krymu a začiatok vojny na Donbase v roku 2014;

E.  keďže začiatku rozsiahlej útočnej vojny Ruska proti susednej Ukrajine predchádzalo niekoľko verejných vyhlásení prezidenta Ruskej federácie, ktorých cieľom bolo ospravedlniť použitie sily historickým revizionizmom, nepravdivými tvrdeniami a nezákonnými požiadavkami na uznanie jeho výlučných záujmov na Ukrajine a v iných susedných krajinách;

F.  keďže ruský režim vo veľkej miere využíva dezinformácie, okrem iného aj také, ktoré vychádzajú z prekrútených historických argumentov, ako aj manipuláciu s informáciami a zasahovanie zo zahraničia v snahe ospravedlniť svoje trestné činy agresie, podnecovať ruské obyvateľstvo k tomu, aby podporovalo nezákonný režim a protiprávnu útočnú vojnu Ruska proti susednej Ukrajine, zasahovať do demokratických procesov v iných krajinách a obmedziť podporu, ktorú jeho vlastné obyvateľstvo prejavuje pokračujúcej medzinárodnej pomoci a podpore Ukrajine v ruskej útočnej vojne; keďže ruský režim popiera samostatnú národnú identitu Ukrajiny a nepravdivo tvrdí, že je súčasť „ruského sveta“ („russkij mir“), čo je naratív zakorenený v imperialistickej ideológii; keďže Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny ničí pamätníky Holodomoru a obnovuje odstránené pamätníky Lenina;

G.  keďže Rusko nielenže neuznalo neospravedlniteľnú počiatočnú úlohu Sovietskeho zväzu v raných fázach druhej svetovej vojny, ktorú zohrával napríklad uzatvorením Zmluvy o neútočení z roku 1939 medzi nacistickým Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík (Sovietskym zväzom) a jej tajných protokolov, bežne označovanej ako pakt Molotov-Ribbentrop z roku 1939, v ktorom sa oba totalitné režimy spriahli s cieľom rozdeliť Európu na výlučné sféry vplyvu, a neprevzalo zodpovednosť za mnohé zverstvá a masové zločiny spáchané na územiach okupovaných Sovietskym zväzom, ale súčasný ruský režim takisto účelovo zneužíva históriu a vytvoril okolo druhej svetovej vojny kult „víťazstva“, aby ideologicky zmobilizoval obyvateľstvo a zmanipuloval ho tak, aby mal v protiprávnej útočnej vojne jeho podporu;

H.  keďže Rusko vypracovalo rastúcu dezinformačnú kampaň historického revizionizmu s cieľom poprieť ukrajinskú národnú identitu, štátnosť a samotnú existenciu a ospravedlniť svoje nároky na výlučnú sféru vplyvu, čo pripomína situáciu, keď sa Sovietsky zväz dohodol s nacistickým Nemeckom na invázii a okupácii častí Poľska a Rumunska, ako aj Estónska, Lotyšska, Litvy a Ukrajiny v pakte Molotov-Ribbentrop; keďže Rusko týmto historickým revizionizmom dnes ohrozuje predovšetkým Poľsko a pobaltské štáty a ich zvrchovanosť;

I.  keďže súčasný ruský režim premenil Deň víťazstva, ktorý sa každoročne oslavuje 9. mája, na nástroj vojnovej propagandy v Rusku prostredníctvom naratívu „oslobodenia Európy od nacizmu“, čím ignoruje následnú sovietsku okupáciu pobaltských štátov a podmanenie si strednej Európy; keďže tento naratív „oslobodenia od nacizmu“ sa dnes používa v útočnej vojne Ruska proti Ukrajine;

J.  keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické symboly, ako aj symboly pokračujúcej agresie Ruska zákonom zakázané; keďže od roku 2009 si 23. august v celej EÚ pripomíname ako Európsky deň pamiatky obetí všetkých totalitných a autoritárskych režimov; keďže od roku 2003 si Európsky parlament každoročne pripomína obete masových sovietskych deportácií;

1.  opakovane čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, protiprávnu a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; vyzýva Rusko, aby bezodkladne ukončilo všetky vojenské operácie na Ukrajine a aby úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky vojenské sily, zástupné sily a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, ukončilo nútené deportácie ukrajinských civilistov a prepustilo všetkých zadržiavaných a deportovaných Ukrajincov, najmä deti;

2.  odmieta rôzne tvrdenia ruského režimu a považuje ich za márne pokusy o ospravedlnenie protiprávnej útočnej vojny, ktorá je zjavným porušením Charty OSN a zodpovednosti Ruskej federácie ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN za zachovanie mieru a stability, a ktorú ako takú okamžite uznali ostatní stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a prevažná väčšina členov Valného zhromaždenia OSN; pripomína, že žiadny argument akejkoľvek povahy, či už politickej, hospodárskej, vojenskej, historickej alebo inej, nemôže slúžiť ako ospravedlnenie ruskej agresie voči Ukrajine;

3.  odsudzuje systematické falšovanie a využívanie prekrútených historických argumentov ruským režimom, ako sú argumenty spojené s paktom Molotov-Ribbentrop, v jeho snahe manipulovať ruskú verejnú mienku, a tak dosiahnuť, aby podporila trestné činy, ako je protiprávna útočná vojna proti susednej Ukrajine, oslabiť medzinárodnú podporu a pomoc Ukrajine a vymazať osobitú kultúrnu a historickú identitu Ukrajiny; odsudzuje tvrdenie Ruska, že má nárok na sféry výlučného vplyvu na úkor zvrchovanosti a územnej celistvosti iných štátov, ako nezlučiteľné s medzinárodným právom;

4.  odsudzuje skutočnosť, že Ruská federácia nevyvodila zodpovednosť za sovietske zločiny a že zámerne bráni historickému výskumu tým, že zamedzuje prístup k sovietskym archívom a zatvára ich, a odsudzuje aj skutočnosť, že prijala právne predpisy, ktoré kriminalizujú pravdivý opis sovietskych a ruských zločinov, prenasleduje organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vyšetrujú sovietske zločiny, a glorifikuje stalinistický totalitný režim a vracia sa k jeho metódam; domnieva sa, že beztrestnosť a absencia verejnej diskusie a vzdelávania, pokiaľ ide o fakticky presný opis dejín, umožnili súčasnému ruskému režimu obnoviť imperialistickú politiku a zneužívať históriu na svoje zločinecké účely; odsudzuje prenasledovanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré vyšetrujú sovietske zločiny alebo zločiny súčasného režimu, vrátane likvidácie organizácie International Memorial, Centra ochrany ľudských práv Memorial a Moskovskej helsinskej skupiny, ako aj vynútené ukončenie činnosti Sacharovovho centra;

5.  pripomína, že nerozlišujúce útoky Ruskej federácie na civilné obyvateľstvo Ukrajiny, ničenie civilnej infraštruktúry, používanie mučenia, sexuálneho násilia a znásilňovania ako vojnovej zbrane, deportácia tisícov ukrajinských občanov na územie Ruskej federácie, násilné premiestňovanie a adopcia ukrajinských detí a ďalšie závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv predstavujú vojnové zločiny, za ktoré sa všetci páchatelia musia zodpovedať;

6.  preto opakovane vyjadruje plnú podporu prebiehajúcemu vyšetrovaniu situácie na Ukrajine prokurátorom Medzinárodného trestného súdu na základe údajných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; víta formálne pristúpenie Ukrajiny k Medzinárodnému trestnému súdu od 1. januára 2025 ako dôležitý príspevok k medzinárodnému úsiliu o vyvodenie zodpovednosti za závažné medzinárodné trestné činy; vyzýva EÚ, aby vyvinula ďalšie diplomatické úsilie na podporu ratifikácie Rímskeho štatútu a všetkých jeho zmien vo svete;

7.  ďalej opätovne vyzýva na zriadenie osobitného tribunálu na vyšetrenie a stíhanie zločinu agresie zo strany vedenia Ruskej federácie voči Ukrajine; opätovne vyzýva Komisiu, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby poskytli všetku politickú, finančnú a praktickú podporu potrebnú na zriadenie osobitného tribunálu; vyjadruje svoju plnú podporu Medzinárodnému centru pre stíhanie zločinu agresie na Ukrajine, ktoré bude mať sídlo v Haagu a bude podporovať prebiehajúce úsilie spoločného vyšetrovacieho tímu, čo je prvým konkrétnym krokom k zriadeniu osobitného tribunálu;

8.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ešte viac zintenzívnili a koordinovali svoje úsilie, prípadne aj s podobne zmýšľajúcimi partnermi, v rýchlom a nekompromisnom boji proti ruským dezinformáciám a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu s cieľom chrániť integritu svojich demokratických procesov a posilniť odolnosť európskych spoločností, okrem iného aktívnou podporou mediálnej gramotnosti, ako aj podporou kvalitných médií a profesionálnej žurnalistiky, a to najmä investigatívnej žurnalistiky, ktorá odhaľuje ruskú propagandu, jej metódy a siete, a podporou výskumu nových hybridných technológií ovplyvňovania;

9.  vyzýva EÚ, aby rozšírila svoje sankcie voči ruským médiám, ktoré vedú dezinformačné a manipulatívne kampane s cieľom podporiť a ospravedlniť útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, a vyzýva členské štáty, aby tieto sankcie urýchlene a dôrazne vykonávali a aby vyčlenili dostatočné zdroje na účinné riešenie tejto hybridnej vojny; vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili podporu nezávislých ruských médií v exile, a tak umožnili vyjadrovanie rôznych názorov v ruskojazyčných médiách;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami vedenia spoločností prevádzkujúcich sociálne médiá, pokiaľ ide o uvoľnenie ich pravidiel overovania faktov a moderovania, a nad tým, ako to ďalej prispeje k vedeniu dezinformačnej kampane Ruska na celom svete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v reakcii na tieto vyhlásenia spoločnosti Meta a predtým aj siete X dôsledne presadzovali akt o digitálnych službách, a to aj ako dôležitú súčasť boja proti ruským dezinformáciám;

11.  vyzýva občanov EÚ, aby informácie hodnotili kriticky tým, že budú spochybňovať ich pôvod a účel, najmä keď sa týkajú naratívov spojených s Ruskom, a aby si overovali fakty prostredníctvom rozličných a spoľahlivých zdrojov a zabránili tak pokusom škodlivých zahraničných aktérov o manipuláciu;

12.  odsudzuje zneužívanie pravoslávia Moskvou na geopolitické účely, najmä prostredníctvom využívania ruskej pravoslávnej cirkvi (moskovského patriarchátu) ako nástroja na ovplyvňovanie a kontrolu pravoslávneho obyvateľstva na Ukrajine, v Gruzínsku, Moldavsku, Srbsku a iných krajinách;

13.  reaguje na vyhlásenie Verchovnej rady Ukrajiny z 2. mája 2023 o ideológii rušizmu (t. j. ruského fašizmu) tým, že odsudzuje nacionalistickú imperialistickú ideológiu, politiku a praktiky súčasného ruského režimu; zdôrazňuje nezlučiteľnosť tejto ideológie, politiky a praxe s medzinárodným právom a európskymi hodnotami;

14.  domnieva sa, že Rusko v snahe skresľovať, revidovať a prekrúcať ukrajinskú históriu oslabuje kolektívnu pamäť a identitu Európy ako celku a ohrozuje historickú pravdu, demokratické hodnoty a mier v Európe; vyzýva preto členské štáty, aby viac investovali do vzdelávania a výskumu spoločnej histórie Európy a európskeho historického povedomia a podporovali projekty, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu dôsledkov rozdelenia Európy počas studenej vojny; vyjadruje podporu vybudovaniu celoeurópskeho pamätníka obetiam totalitných režimov 20. storočia v Bruseli; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim používaním symbolov totalitných režimov na verejných priestranstvách a žiada, aby sa v celej EÚ zakázalo používanie nacistických a sovietskych komunistických symbolov, ako aj symbolov pokračujúcej agresie Ruska voči Ukrajine;

15.  vyjadruje želanie, aby EÚ a jej členské štáty podporovali lepšie poznanie a pochopenie ľudského utrpenia Európanov, ktoré spôsobil sovietsky režim v 20. storočí; v tejto súvislosti vyzýva na spomienku a úctu k obetiam sovietskych zločinov, ako sú masové deportácie vrátane deportácií krymských Tatárov a obyvateľstva z pobaltských krajín, systém gulagov, ukrajinský hladomor, masakre, ako bol napríklad Katynský masaker, a hornosliezska tragédia;

16.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a ruským inštitúciám.