Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku a zvlášť tie, ktoré boli prijaté od začiatku komplexnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajine vo februári 2022 a od anexie Krymského polostrova 19. februára 2014,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 1. augusta 1975, na Parížsku chartu OBSE pre novú Európu z 21. novembra 1990 a na Memorandum OSN o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z 5. decembra 1994 (Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(1) a na súvisiacu prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou podpísanú v roku 2014,

–  so zreteľom na Chartu OSN, haagske dohovory, ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 14. decembra 2023 začať prístupové rokovania s Ukrajinou v nadväznosti na kladné odporúčanie Komisie z 8. novembra 2023 v tejto súvislosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu(2), ako aj na iné formy podpory EÚ určenej Ukrajine,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedníčky Európskej komisie a predsedníčky Európskeho parlamentu z 24. februára 2025 pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN ES-11/7 prijatú 24. februára 2025 s názvom Na ceste k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine,

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú rozsiahlu útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže vojna Ruska proti Ukrajine sa začala v roku 2014 nezákonným obsadením a anexiou Krymského polostrova a následnou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti; keďže táto útočná vojna je zjavným a flagrantným porušením Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva stanovených v Ženevských dohovoroch z roku 1949;

B.  keďže kroky Ruska na Ukrajine v uplynulých troch rokoch naďalej ohrozujú mier a bezpečnosť v Európe a vo svete; keďže ruská útočná vojna je najväčším vojenským konfliktom na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny a odráža rastúci konflikt medzi autoritárstvom a demokraciou;

C.  keďže Ukrajina a jej občania preukázali neochvejné odhodlanie odolávať ruskej útočnej vojne a úspešne brániť svoju krajinu napriek vysokej cene v podobe civilných a vojenských obetí, ako aj útokom na obytné oblasti, ničeniu civilnej a verejnej infraštruktúry, najmä infraštruktúry – zásobovania vodou a energiou – prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva, násilným deportáciám, zmiznutiam a nezákonným adopciám deportovaných detí, nezákonnému väzneniu, masovému zabíjaniu, popravám civilistov, vojakov a vojnových zajatcov, mučeniu a používaniu sexuálneho násilia a hromadného znásilňovania ako vojnových zbraní a zmene etnického zloženia okupovaných území Ukrajiny, ktoré sú vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti; keďže milióny Ukrajincov zostávajú aj naďalej vysídlení, tak na Ukrajine, ako aj mimo nej; keďže OSN potvrdila, že od februára 2022 bolo zavraždených viac ako 12 500 civilistov vrátane stoviek detí; keďže ukrajinské orgány odhadujú, že od začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022 bolo deportovaných a násilne vysídlených zo svojich domovov do Ruska a na územia okupované Ruskom najmenej 20 000 ukrajinských detí; keďže Ruská federácia sa pokúša odoprieť Ukrajine a jej ľudu etnickú, jazykovú a historickú identitu tým, že na okupovaných územiach odstraňuje znaky ukrajinskej identity; keďže odvážnemu ukrajinskému ľudu bola udelená Sacharovova cena za rok 2022 ako prejav uznania ich odvahy a odolnosti;

D.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj prostredníctvom náhrady spôsobenej ujmy a škody;

E.  keďže 2. marca 2022 prokurátor Medzinárodného trestného súdu začal vyšetrovanie situácie na Ukrajine za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané na ukrajinskom území od 21. novembra 2013 a 17. marca 2023 vydal zatykače na prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a na tzv. komisárku pre práva detí pri kancelárii prezidenta Ruskej federácie Máriu Ľvovú-Belovú, za vojnový zločin nezákonnej deportácie ukrajinských detí, zatykače na Sergeja Kužugetoviča Šojgua a Valerija Vasiljeviča Gerasimova za zločiny proti ľudskosti vrátane vojnového zločinu nasmerovania útokov na civilné objekty a vojnového zločinu spôsobenia neprimeranej vedľajšej ujmy civilistom alebo poškodenia civilných objektov; keďže EÚ podporuje zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie;

F.  keďže viaceré tretie krajiny, konkrétne Irán, Severná Kórea a Bielorusko, poskytli Rusku značné dodávky zbraní a munície a Bielorusko umožnilo Rusku použiť svoje územie na útok na Ukrajinu, čo je podľa medzinárodného práva aktom agresie; keďže severokórejské jednotky boli nasadené na bojisku a bojujú po boku ruskej armády; keďže Rusko a Čína podpísali 4. februára 2022 tzv. bezhraničné partnerstvo a následne sa Čína stala kľúčovým hráčom uľahčujúcim Rusku jeho vojnové úsilie tým, že masívne podporuje ruské hospodárstvo, jeho obrannú priemyselnú základňu a dodáva mu položky s dvojakým použitím;

G.  keďže v najnovšej správe o rýchlom posúdení škôd a potrieb sa odhaduje, že podľa situácie v decembri 2024 budú celkové náklady na rekonštrukciu a obnovu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí predstavovať aspoň 506 miliárd EUR, čo je 2,8-násobok odhadovaného nominálneho hrubého domáceho produktu Ukrajiny na rok 2024; keďže v súvislosti s potrebami obnovy a rekonštrukcie v roku 2025 stále zostáva celková medzera vo financovaní vo výške 9,62 miliardy EUR;

H.  keďže EÚ nedávno prijala 16. balík sankcií voči Rusku s cieľom oslabiť jeho hospodársku základňu, pripraviť ho o kritické technológie a obmedziť jeho schopnosť viesť vojnu; keďže nové sankcie sa týkajú ďalších fyzických a právnických osôb vrátane vojenských podnikov, subjektov, ktoré sankcie obchádzajú, podporovateľov z krajín mimo EÚ, propagátorov Kremľa, sietí tieňovej flotily, ako aj osôb zapojených do deportácie ukrajinských detí; keďže sankcie EÚ sa dnes vzťahujú na viac ako 2 400 fyzických a právnických osôb, ktoré čelia zmrazeniu aktív, zákazu prístupu k finančným prostriedkom a cestovným obmedzeniam;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty poskytli Ukrajine najvýznamnejšiu kumulatívnu podporu vo všetkých oblastiach od začiatku rozsiahlej invázie a poskytli finančnú podporu vo výške takmer 140 miliárd EUR vrátane viac ako 67 miliárd EUR na podporu Ukrajiny vo forme humanitárnej a núdzovej pomoci, rozpočtovej podpory a makrofinančnej pomoci a viac ako 48 miliárd EUR vojenskej pomoci; keďže v rôznych jurisdikciách bolo zmrazených približne 300 miliárd EUR ruských štátnych aktív; keďže v máji 2024 členské štáty EÚ schválili použitie finančných výnosov z imobilizovaných ruských štátnych aktív držaných v EÚ, ktoré sa odhadujú približne na 210 miliárd EUR, na podporu Ukrajiny s cieľom poskytnúť až 3 miliardy EUR ročne na podporu úsilia o obnovu a odolnosť Ukrajiny;

J.  keďže mnohé členské štáty EÚ naďalej od Ruska nakupujú fosílne palivá vrátane skvapalneného zemného plynu, ktorých dovoz rastie, ako aj urán, čo pomáha ruskej ekonomike a posilňuje jeho vojnovú pokladnicu; keďže predaj ruských fosílnych palív do EÚ od vypuknutia komplexnej útočnej vojny proti Ukrajine prekročil 200 miliárd EUR;

K.  keďže EÚ prijala viac ako štyri milióny utečencov z Ukrajiny a vyjadrila podporu ukrajinskému ľudu a jeho vedeniu začatím rokovaní o pristúpení Ukrajiny k EÚ;

L.  keďže Európska rada po kladnom odporúčaní Komisie rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou; keďže 25. júna 2024 sa konala prvá medzivládna konferencia, ktorou sa začal proces rokovaní a prijal rokovací rámec;

M.  keďže Spojené štáty americké pod vedením prezidenta Donalda Trumpa výrazne zmenili svoj postoj k vojne Ruska proti Ukrajine; keďže prezident Trump kladie požiadavky na Ukrajinu, ale nie na ruskú stranu, a okrem toho zľahčuje zodpovednosť Moskvy za začatie vojny a zrejme zamýšľa zmierniť v krátkodobom horizonte sankcie uvalené na Rusko; keďže v období od stretnutia prezidenta Trumpa s prezidentom Zelenským 28. februára 2025 do 9. marca 2025 Rusko uskutočnilo viac ako 2100 leteckých útokov vrátane 1200 útokov navádzanými strelami a takmer 870 útokov bezpilotnými lietadlami;

N.  keďže Ukrajinu a EÚ vylúčili z účasti na nedávnych rozhovoroch medzi USA a Ruskom v Rijáde a Spojené štáty americké vopred neoznámili svojim európskym spojencom úmysel vzdať sa svojho podielu na úsilí o izoláciu Ruska; keďže nová vláda USA spolu s Ruskom a jeho spojencami hlasovala proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z 24. februára 2025, v ktorej sa odsúdila ruská agresia; keďže obrat Ameriky v jej postoji k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine ohrozuje schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej agresii, jasne dokazuje, že na záväzok Washingtonu vyvodiť zodpovednosť voči Rusku sa už nedá spoľahnúť a to naštrbuje medzinárodné úsilie o riešenie krízy;

O.  keďže 3. marca 2025 Spojené štáty pozastavili vojenskú pomoc Ukrajine vrátane pomoci schválenej predchádzajúcou vládou USA, ako aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou; keďže v nadväznosti na to bol 7. marca 2025 prerušený prístup Ukrajiny ku komerčným satelitným snímkam získavaným vládnym systémom USA;

P.  keďže podľa všeobecne uznávaných demokratických zásad a ukrajinskej ústavy sa voľby nemôžu konať v čase vojny a vyhlásenia stanného práva, navyše ak boli vysídlené milióny Ukrajincov; keďže práve z dôvodu ruskej útočnej vojny bolo na Ukrajine vyhlásené stanné právo, ktoré tam naďalej platí; keďže EÚ naďalej považuje prezidenta Zelenského za legitímneho vodcu Ukrajiny, kým nebude možné usporiadať demokratické voľby;

Q.  keďže prezident Donald Trump nariadil rozsiahle zmrazenie zahraničnej pomoci USA, zastavenie stoviek kritických projektov na Ukrajine vrátane odmínovania, rehabilitácie vojenských veteránov, humanitárnej pomoci, iniciatív týkajúcich sa nezávislosti médií a boja proti korupcii, vyšetrovania ruských vojnových zločinov, ale aj opatrení na ochranu ukrajinskej telekomunikačnej siete proti ruským kybernetickým útokom;

R.  keďže v útočnej vojne Ruska sa prejavuje jeho imperialistický prístup k susedným krajinám; keďže dovtedy, kým bude Rusko uskutočňovať revizionistickú politiku, zostáva hrozbou pre bezpečnosť na európskom kontinente; keďže útočná vojna Ruska je súčasťou širšieho súboru krokov namierených proti Západu a jeho záujmom a hodnotám, medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, demokracii a bezpečnosti, ako Vladimír Putin otvorene priznal pár týždňov pred spustením komplexnej vojenskej agresie; keďže mnohí medzinárodní aktéri uznali Rusko za štát sponzorujúci terorizmus a štát, ktorý používa prostriedky terorizmu;

S.  keďže porážka Ukrajiny by sa vo všeobecnosti považovala za strategickú porážku Európy, Spojených štátov a celej aliancie NATO a za odmenu pre Rusko ako agresora, čo by malo ďalekosiahle bezpečnostné následky, ktorých rozsah nemožno dostatočne zdôrazniť; keďže výsledok vojny na Ukrajine môže ovplyvniť aj iné časti sveta, najmä indicko-tichomorský región, a mohol by povzbudiť ďalšie revizionistické mocnosti v ich vlastných snahách o nadvládu;

T.  keďže 6. marca 2025 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady venované situácii na Ukrajine a potrebe posilniť európsku obranu; keďže Európska rada schválila obranný balík predložený Komisiou, ktorý sa týka posilnenia európskej obrany prostredníctvom plánu ReArm Europe, na ktorý by sa mohlo vynaložiť až 800 miliárd EUR, a opätovne potvrdila svoju podporu Ukrajine, pričom zdôraznila najmä to, že o Ukrajine sa nemôže rokovať bez Ukrajiny a že bez zapojenia Európy nemôžu prebiehať žiadne rokovania, ktoré by mali vplyv na európsku bezpečnosť, a že bezpečnosť Ukrajiny a európska, transatlantická a globálna bezpečnosť sú vzájomne prepojené;

U.  keďže od vypuknutia vojny sú cieľmi útokov, pravdepodobne zo strany subjektov napojených na Rusko a Čínu, aj podmorské káble v Baltskom mori a kľúčová infraštruktúra;

1.  pri príležitosti tretieho výročia komplexnej agresie Ruska voči Ukrajine vzdáva hold tisícom ľudí, ktorí obetovali svoj život za slobodnú a demokratickú Ukrajinu; opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú solidaritu s ukrajinským ľudom a svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; dôrazne poukazuje na prirodzené právo Ukrajiny na sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty OSN;

2.  opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj účasť Bieloruska, Severnej Kórey a Iránu; žiada, aby Rusko a jeho blízki spojenci okamžite úplne a bezpodmienečne ukončili všetky útoky na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, ukončili všetky vojenské operácie na Ukrajine a stiahli všetky vojenské sily, blízkych spojencov a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny; opakuje, že neuznáva územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom, okrem iného vrátane Krymu; žiada, aby Ruská federácia natrvalo prestala porušovať alebo ohrozovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny; odsudzuje zverstvá páchané na ukrajinskom obyvateľstve ruskými útočnými silami a nerozlišujúce ničenie ukrajinskej infraštruktúry; požaduje ukončenie nútených deportácií ukrajinských civilistov a prepustenie a návrat všetkých zadržiavaných Ukrajincov, najmä detí;

3.  opakovane odsudzuje komplexnú agresiu Ruska voči Ukrajine ako existenciálnu hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu; zdôrazňuje, že zločin agresie voči Ukrajine je vážnym porušením medzinárodného práva a Charty OSN; zdôrazňuje, že ruská útočná vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe a za jej hranicami a ohrozuje jej bezpečnostnú architektúru a že reakcia na ňu si vyžaduje odvážne, statočné a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodovanie EÚ; domnieva sa, že Ukrajina, ktorá je schopná účinne sa brániť, je neoddeliteľnou súčasťou stabilného a predvídateľného európskeho bezpečnostného prostredia;

4.  domnieva sa, že výsledok vojny a postoj medzinárodného spoločenstva budú zohrávať kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní budúcich krokov iných autoritárskych režimov, ktoré pozorne sledujú priebeh vojny a vyhodnocujú, koľko priestoru majú na agresívnu zahraničnú politiku vrátane vojenských prostriedkov;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad evidentnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej útočnej vojne, ktorá sa vyznačuje otvoreným obviňovaním Ukrajiny z prebiehajúcej vojny, pozastavením vojenskej pomoci USA a pokusom prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala svojho legitímneho práva na sebaobranu a urobila územné ústupky; zdôrazňuje, že vzhľadom na túto zmenu sa dnes z EÚ a jej členských štátov stali hlavní strategickí spojenci Ukrajiny, ktorí si musia zachovať postavenie najväčšieho prispievateľa vo vzťahu k Ukrajine a výrazne zintenzívniť svoju prepotrebnú pomoc, ktorú poskytujú na zachovanie práva Ukrajiny na sebaobranu, a zároveň v čo najväčšej možnej miere nahradiť pozastavenú finančnú podporu z USAID a zabezpečiť pritom dlhodobú pomoc na rekonštrukciu a obnovu;

6.  opakovane vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili a urýchlili svoju vojenskú podporu, najmä poskytovanie zbraní a munície, ako aj výcvik v reakcii na naliehavé potreby (okrem iného diaľkové zbraňové systémy, systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy, elektronické bojové systémy, spôsobilosti proti bezpilotným lietadlám a inžinierske vybavenie); naliehavo vyzýva členské štáty a ich obranný priemysel, aby investovali do ukrajinského obranného priemyslu a spolupracovali s ním s cieľom maximalizovať plný potenciál jeho výrobných kapacít a vyrábať kritické vybavenie čo najefektívnejšie podľa vzoru Dánska a Holandska; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne i jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny vo výške najmenej 0,25 % svojho HDP ročne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoju infraštruktúru na zachytávanie satelitných snímok využili v prospech Ukrajiny; pripomína, že vojenská podpora Ukrajine musí byť dostatočná na to, aby nakoniec dokázala zastaviť útočnú vojnu Ruska a umožnila Ukrajine oslobodiť všetkých svojich obyvateľov, obnoviť plnú kontrolu nad celým územím v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc a odradiť Rusko od akejkoľvek ďalšej agresie; v tejto súvislosti konštatuje, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi aliancie, a naliehavo ich vyzýva, aby zvýšili svoju podporu Ukrajine v súlade so svojimi ústavami;

7.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať túžbu Ukrajiny po spravodlivom a trvalom mieri, ako aj svoj záväzok k mierovému plánu a plánu víťazstva, tak ako ich predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj; domnieva sa, že plán víťazstva je komplexným plánom obnovy územnej celistvosti Ukrajiny, ktorý obsahuje základné body na dosiahnutie úplného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine založeného na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva, čo znamená úplné obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny a trestný čin agresie, ruské odškodnenie za obrovské škody spôsobené na Ukrajine, vyvodenie plnej zodpovednosti voči zodpovedným osobám a vylúčenie akýchkoľvek budúcich prejavov agresie zo strany Ruska; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa mierové rokovania viedli v súlade s uvedenými zásadami;

8.  zdôrazňuje, že všetky skutočné mierové rokovania sa musia viesť v dobrej viere a za účasti Ukrajiny; pripomína, že žiaden dohovor, ktorý vylučuje Ukrajinu alebo oslabuje jej legitímne ambície, ako je jej právo zvoliť si vlastné bezpečnostné mechanizmy, alebo ktorý neobsahuje dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu odrádzajúce od budúcej ruskej agresie, nebude spravodlivý ani uskutočniteľný;

9.  trvá na tom, že EÚ musí prispieť k vybudovaniu silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by odrádzali od budúcej ruskej agresie; zdôrazňuje, že Ukrajina musí byť v pozícii, v ktorej môže odolávať a predchádzať ďalším ruským útokom a odmietať unáhlené dohody, ktoré oslabujú jej bezpečnosť v strednodobom až dlhodobom horizonte a mohli by Ukrajinu a iné krajiny vrátane členských štátov EÚ vystaviť novej ruskej agresii; zdôrazňuje, že ruské vojnové hospodárstvo nie je udržateľné a že organizovaný hospodársky tlak v spojení s urýchlenou vojenskou podporou Ukrajine by ukrajinským ozbrojeným silám umožnil získať lepšie pozície a zároveň poškodil ruské hospodárstvo, čo by Ukrajine zaručilo silnejšiu rokovaciu pozíciu, keď bude súhlasiť s účasťou na mierových rozhovoroch;

10.  dôrazne odsudzuje akékoľvek pokusy o vydieranie vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, aby sa vzdali ruskému agresorovi len preto, aby sa oznámilo dosiahnutie tzv. mierovej dohody; považuje súčasné pokusy vlády USA rokovať o prímerí a mierovej dohode s Ruskom za chrbtom Ukrajiny a ďalších európskych štátov, ktoré sú s výsledkami konfrontované bez ich aktívnej účasti, za kontraproduktívne a nebezpečné, pretože vedú k posilneniu pozície štátu, ktorý vedie vojnu, a vysielajú signál o tom, že agresívna politika nevedie k trestu, ale k odmene; konštatuje, že vzhľadom na históriu porušovania predchádzajúcich dohôd a základných princípov medzinárodného práva v Rusku možno takýto mier dosiahnuť len prostredníctvom sily vrátane účinných bezpečnostných záruk;

11.  zdôrazňuje, že finančná podpora, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytujú Ukrajine, presahuje finančnú podporu akejkoľvek inej krajiny, čo je dôkazom bezprecedentného záväzku Únie voči Ukrajine, a tým aj voči bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že úloha EÚ v rámci všetkých rokovaní, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európy, musí byť úmerná jej politickému a hospodárskemu postaveniu; opätovne potvrdzuje, že bez účasti Európskej únie sa nemôžu viesť žiadne rokovania týkajúce sa európskej bezpečnosti; víta úsilie francúzskeho prezidenta Macrona a predsedu vlády Spojeného kráľovstva Starmera usporiadať európske mimoriadne samity v Paríži a Londýne; víta založenie tzv. koalície ochotných s cieľom umožniť presadenie prípadnej mierovej dohody pod vedením Európy;

12.  vyjadruje vážne obavy nad politikou vlády USA, ktorá ponúka Rusku ústupky a útočí na jej spojencov; varuje, že táto politika oslabuje dôveru tradičných spojencov USA vo svete a môže mať ničivé dôsledky pre transatlantické väzby, mier a stabilitu v Európe i mimo nej;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby najnovší vývoj vo vzťahoch medzi USA a Ukrajinou považovali za svoju poslednú výzvu stať sa hlavným partnerom Ukrajiny a aby aktívne pracovali na udržaní čo najširšej možnej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu, a to aj založením tzv. koalície schopných a ochotných s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo svete s úmyslom podporiť Ukrajinu a zvýšiť tlak na Rusko;

14.  víta spoločné vyhlásenie Ukrajiny a USA po ich stretnutí v Saudskoarabskom kráľovstve 11. marca 2025 vrátane obnovenia vojenskej pomoci USA a výmeny spravodajských informácií a návrhu 30-dňovej dohody o prímerí; pripomína, že prímerie môže byť účinným nástrojom na zastavenie nepriateľských akcií len vtedy, ak ho agresor plne dodržiava; preto očakáva, že Rusko s ním bude súhlasiť a bude ho dodržiavať a ukončí všetky útoky na Ukrajinu, jej vojenské pozície, civilné obyvateľstvo, infraštruktúru a územie;

15.  vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným napätím v Baltskom mori, kde sa vyskytli prípady hybridnej vojny proti kritickej infraštruktúre a považuje užšiu spoluprácu medzi severskými štátmi, pobaltskými štátmi, Poľskom a Nemeckom za kľúčovú;

16.  víta závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a jej podporu rýchleho posilnenia európskej obrany prostredníctvom plánu ReArm Europe a opakuje svoju podporu Ukrajine v duchu prístupu „mier prostredníctvom sily“, pričom zdôrazňuje najmä to, že bezpečnosť Ukrajiny a európska, transatlantická a globálna bezpečnosť spolu úzko súvisia;

17.  opakuje, že úmyselné útoky Ruska na civilné obyvateľstvo Ukrajiny, ničenie civilnej infraštruktúry, používanie sexuálneho násilia a znásilňovania ako vojnovej zbrane, deportácia tisícov ukrajinských občanov na územie Ruskej federácie, násilné premiestňovanie a adopcia ukrajinských detí a ďalšie závažné porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva predstavujú vojnové zločiny, za ktoré sa musia zodpovedať všetci, ktorí ich páchajú;

18.  zdôrazňuje, že všetci, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, musia znášať zodpovednosť, a zdôrazňuje, že bez spravodlivosti nebude mier udržateľný; opakuje svoju výzvu Komisii, PK/VP a členským štátom, aby spolupracovali s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom na zriadení osobitného tribunálu na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov agresie, ktoré pácha Rusko so svojimi spojencami voči Ukrajine, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa právomoc tohto tribunálu vzťahovala na celé vedenie Ruska a Bieloruska zodpovedné za agresiu voči Ukrajine; víta zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine v Haagu;

19.  vyjadruje plnú podporu prebiehajúcemu vyšetrovaniu situácie na Ukrajine prokurátorom Medzinárodného trestného súdu vedenému za údajné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu; víta skutočnosť, že Ukrajina ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý jej umožnil stať sa od januára 2025 zmluvnou stranou tohto štatútu; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad sankciami USA voči Medzinárodnému trestnému súdu, jeho prokurátorom, sudcom a zamestnancom, ktoré sú vážnym útokom na medzinárodný justičný systém; vyzýva Komisiu, aby urýchlene aktivovala nariadenie o blokovaní, a členské štáty, aby bezodkladne zvýšili svoje diplomatické úsilie s cieľom brániť a chrániť Medzinárodný trestný súd ako nenahraditeľný základný kameň medzinárodného justičného systému;

20.  víta rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou po splnení odporúčaní Komisie; opätovne pripomína, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ; víta pokrok pri dosahovaní reforiem súvisiacich s pristúpením, a to aj napriek vojnovým podmienkam; vyzýva na urýchlenie prístupových rokovaní a integráciu Ukrajiny do EÚ považuje za strategickú prioritu; zdôrazňuje význam pokračujúcej finančnej pomoci EÚ spojenej s konkrétnymi reformami ako kľúčového nástroja na udržanie a urýchlenie transformácie Ukrajiny v súlade s európskymi normami; zdôrazňuje, že kodanské kritériá a požadované reformy, najmä pokiaľ ide o právny štát, demokraciu, základné slobody a ľudské práva, sú základom prístupového procesu založeného na zásluhách; domnieva sa, že členstvo Ukrajiny v EÚ predstavuje geostrategickú investíciu do silnej a zjednotenej Európy a že je prejavom rozhodnosti, vízie a schopnosti viesť;

21.  pripomína záväzky, ktoré dalo NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do aliancie; v tejto súvislosti berie na vedomie konzistentnú politiku otvorených dverí NATO, na základe ktorej zostáva NATO otvorené všetkým európskym demokraciám, ktoré zdieľajú hodnoty aliancie, a v súlade s ktorou musia rozhodnutia o členstve prijímať iba spojenci NATO a žiadna tretia strana nemá v tomto procese slovo;

22.  vyzýva ukrajinské orgány, aby posilnili vnútornú politickú jednotu na Ukrajine, zachovali parlamentný pluralizmus a konštruktívne spolupracovali s politickými stranami vo Verchovnej rade; vyzýva dotknuté ukrajinské politické subjekty, aby aj naďalej posilňovali politickú jednotu a parlamentný pluralizmus a aby sa zapájali do konštruktívnej spolupráce v rámci Verchovnej rady; vyzýva na náležité zohľadnenie právomocí a práv miestnych samosprávnych orgánov; vyzýva na zaručenie plurality médií v súlade s demokratickými zásadami a hodnotami, ktoré Ukrajinci tak rozhodne a odvážne obhajujú; vzhľadom na proces pristúpenia k EÚ navrhuje ukončiť všetky obmedzenia zahraničných ciest poslancov Verchovnej rady Ukrajiny;

23.  chváli ukrajinské, európske a medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti za pomoc rodinám unesených ukrajinských detí, vojnovým zajatcom a protiprávne zadržiavaným civilistom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohli ich úsiliu a zintenzívnili tlak na Rusko, aby vrátilo všetkých unesených a zadržiavaných Ukrajincov;

24.  poukazuje na odhad v najnovšom rýchlom posúdení škôd a potrieb, podľa ktorého bude na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí potrebných najmenej 506 miliárd EUR; víta Nástroj EÚ pre Ukrajinu s rozpočtom takmer 50 miliárd EUR a Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu, ktorý v súčinnosti s krajinami G7 ponúka Ukrajine úvery až do výšky 45 miliárd EUR; naliehavo však vyzýva EÚ, aby pracovala na prípravách obnovy Ukrajiny vyčlenením a zabezpečením nových zdrojov; vyzýva EÚ, členské štáty a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby poskytli komplexnú a koordinovanú politickú, hospodársku, technickú a humanitárnu pomoc na podporu udržateľnej a inkluzívnej povojnovej rekonštrukcie a obnovy Ukrajiny; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ k udržateľnej a dlhodobej finančnej a hospodárskej podpore Ukrajiny vrátane makrofinančnej pomoci, podpory rekonštrukcie a hospodárskej a sociálnej obnovy a opatrení na zabezpečenie odolnosti ukrajinského hospodárstva a kritickej infraštruktúry; opakuje svoje pevné presvedčenie, že Rusko musí zaplatiť za obrovské škody spôsobené na Ukrajine, a preto vyzýva na konfiškáciu ruských štátnych aktív imobilizovaných v rámci sankcií EÚ na účely podpory obrany a obnovy Ukrajiny;

25.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účinnosť a vplyv sankcií voči Rusku s cieľom definitívne oslabiť schopnosť Ruska pokračovať vo svojej brutálnej útočnej vojne proti Ukrajine a ohrozovať bezpečnosť iných európskych krajín; vyzýva na zákaz, prípadne zavedenie cielených ciel na ruský dovoz do EÚ s cieľom úplne uzavrieť toky obilia, draselnej soli a hnojív, ako aj surovín vrátane ocele, uránu, titánu, niklu, dreva a výrobkov z dreva a všetkých druhov ropy a plynu; vyzýva Radu, aby zachovala a podľa možností zopakovala a rozšírila svoju politiku sankcií voči Rusku a všetkým štátom, ktoré mu pomáhajú, ako sú Bielorusko, Irán, Severná Kórea, a aby postihovala čínske subjekty dodávajúce položky s dvojakým použitím a vojenský tovar a zároveň monitorovala, skúmala a zlepšovala účinnosť a vplyv politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle vykonávanie a prísne presadzovanie všetkých balíkov sankcií a aby posilnili spoluprácu medzi členskými štátmi; žiada Komisiu o posúdenie účinnosti sankcií pri marení ruského vojnového úsilia a účinnosti opatrení, ktoré majú zabrániť obchádzaniu sankcií; vyzýva Radu, aby sa systematicky zaoberala otázkou obchádzania sankcií spoločnosťami so sídlom v EÚ, tretími stranami a štátmi mimo EÚ a aby prijala a prísne uplatňovala reštriktívne opatrenia voči všetkým subjektom, ktoré uľahčujú obchádzanie sankcií a poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie a vybavenie a technológie a vybavenie dvojakého použitia;

26.  vyzýva na uvalenie ďalších sankcií na odvetvia osobitného významu pre ruské hospodárstvo, ako sú predovšetkým bankovníctvo, metalurgia, jadrová energia, chémia a poľnohospodárstvo, ako aj na suroviny, ako sú hliník, oceľ, urán, titán a nikel, a tiež na zavedenie opatrení proti obchádzaniu namierených proti všetkým krajinám a subjektom, ktoré Rusku poskytujú vojenské technológie a vybavenie a technológie a vybavenie dvojakého použitia; vyzýva na ďalšie opatrenia proti ruskej tieňovej flotile vzhľadom na obchádzanie sankcií, sabotáž kritickej infraštruktúry a environmentálne riziká; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s vlajkovými a prístavnými štátmi mimo EÚ a spoločne prijali opatrenia proti vlastníkom, prevádzkovateľom a poisťovniam v tretích krajinách, ktoré pomáhajú ruskej tieňovej flotile; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výraznejšie koordinovali operačnú spoluprácu medzi agentúrami pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť celkový potenciál námorného dozoru; zdôrazňuje, že Rusko sa čoraz viac spolieha na hnojivá vyrobené zo zemného plynu, ktoré sú rastúcim zdrojom príjmov a ktoré zároveň ohrozujú ekonomiky štátov EÚ a potravinovú bezpečnosť; očakáva, že EÚ zachová svoje sankcie voči Rusku tak dlho, ako bude treba na zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru a vyvodenie zodpovednosti;

27.  žiada, aby budúci balík sankcií EÚ postihoval všetky známe tankery tieňovej flotily a ich vlastníkov a aby sa zaviedli sankcie aj voči všetkým ropným tankerom, ktoré porušujú Medzinárodný dohovor IMO o zabránení znečisťovaniu z lodí, a aby sa vo všetkých členských štátoch presadzovalo prísne vykonávanie opatrení zakazujúcich plavidlám bez ohľadu na ich vlajku plaviť sa v európskych vodách alebo vplávať do ktoréhokoľvek prístavu členského štátu EÚ, ak nedodržiavajú medzinárodné pravidlá týkajúce sa prekládok z lode na loď (STS) na mori alebo ak nezákonne vypli svoj automatický identifikačný systém; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zakázali prekládky ruskej ropy z lode na loď vo vodách EÚ;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali rozšírené sankcie na ruské a bieloruské drevo vrátane osobitného zákazu dovozu alebo nákupu výrobkov z dreva spracovaných v krajinách mimo EÚ, ktoré obsahujú drevo, najmä brezovú preglejku, s pôvodom v Rusku alebo Bielorusku, s cieľom podporiť presadzovanie súčasných sankcií;

29.  dôrazne odsudzuje hrozbu maďarskej vlády, že zablokuje obnovenie rámca sankcií EÚ a že neumožní primeranú reakciu EÚ, ktorá by zodpovedala závažnosti situácie; vyzýva členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje s cieľom zabrániť maďarskej vláde v ďalšom blokovaní;

30.  vyzýva na ďalšie obmedzenie vstupu ruských a bieloruských občanov do EÚ, najmä sprísnením bezpečnostných previerok vrátane potreby predložiť záznam o vojenskej službe v procese podávania žiadostí o schengenské vízum bez toho, aby bolo dotknuté vydávanie humanitárnych víz;

31.  dôrazne odsudzuje popravu ukrajinských vojnových zajatcov príslušníkmi ruských ozbrojených síl; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, aby zvýšili tlak na Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, najmä Ženevský dohovor, a povolilo medzinárodným organizáciám prístup k väzňom;

32.  odsudzuje ničivý vplyv ruskej vojny na deti; vyzýva na zvýšenie podpory EÚ určenej na vzdelávanie detí, zdravotnú starostlivosť, služby v oblasti duševného zdravia a ochranu detí vrátane liečby posttraumatických stavov a vytvárania bezpečných vzdelávacích prostredí; naliehavo vyzýva EÚ a Ukrajinu, aby v úsilí o pomoc a obnovu, pri odstraňovaní nášľapných mín a pri zohľadňovaní záujmov detí v procese pristúpenia k EÚ uprednostnili potreby detí;

33.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad situáciou v jadrovej elektrárni v Záporoží, ktorú nezákonne kontroluje Rusko; podporuje úsilie o zachovanie trvalej prítomnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v jadrovej elektrárni v Záporoží; opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad širším dlhodobým vplyvom vojny na životné prostredie;

34.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili strategickú komunikáciu EÚ, najmä aby verejnosti jasne pripomínali vedúcu úlohu EÚ pri podpore Ukrajiny, najmä v prípade tvrdení, ktorých cieľom je spochybňovať jej prínos, aby bojovali proti hybridným hrozbám a činnostiam šedej zóny a zabránili zasahovaniu Ruska do politických, volebných či iných demokratických procesov na Ukrajine a v Európe; naliehavo vyzýva k proaktívnej komunikácii o prínosoch rozširovania EÚ v záujme jeho lepšieho pochopenia občanmi a v záujme zvýšenia podpory pre pristúpenie Ukrajiny tak na Ukrajine, ako aj v členských štátoch; zdôrazňuje, že integrácia Ukrajiny do EÚ je príležitosťou na rozvoj tak pohraničných regiónov, ako aj členských štátov; dôrazne vyzýva EÚ a členské štáty, aby bojovali proti ruským dezinformáciám o vojne posilnením digitálnej gramotnosti, podporou naratívov založených na faktoch a vyvodením zodpovednosti platforiem sociálnych médií za šírenie škodlivého obsahu prísnym presadzovaním aktu o digitálnych službách(3);

35.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2014/295/oj. (2) Ú. v. EÚ L, 2024/792, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/792/oj. (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj).