Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v poslednom desaťročí došlo k významným geopolitickým zmenám, ktoré umocnil návrat rozsiahlej vojny v susedstve EÚ a ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, jej členských štátov, kandidátskych krajín a ich občanov; keďže EÚ je v súčasnosti vystavená útokom v podobe hybridných incidentov na jej hraniciach, rozsiahlej vojny v jej susedstve a preskupovania globálnych mocností a všetky tieto faktory predstavujú reálne riziko pre bezpečnosť EÚ a jej občanov a vyžadujú si okamžité, ambiciózne a rozhodné opatrenia; keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine je prelomovým momentom v európskych dejinách; keďže Putinova útočná vojna proti Ukrajine je všeobecne uznávaná ako útok na európsky mierový poriadok zavedený po druhej svetovej vojne a na globálny poriadok ako celok;

B.  keďže globálny poriadok sa rozpadá a čoraz viac ho charakterizuje zložitá a zakorenená nestabilita;

C.  keďže európska bezpečnosť nemôže existovať bez bezpečnosti v bezprostrednom susedstve Európy, počnúc schopnosťou Ukrajiny odolávať útočnej vojne Ruska;

D.  keďže nedávne vyhlásenia členov vlády USA a veľký tlak, ktorý na Ukrajinu vyvíjajú vedúci predstavitelia USA, odrážajú posun v zahraničnej politike USA, keďže Trumpova vláda navrhuje normalizáciu vzťahov s Ruskom a je čoraz jasnejšie, že Európa musí posilniť svoju bezpečnosť a obranu, aby mohla Ukrajine pomôcť brániť sa;

E.  keďže k najrýchlejšiemu a najrozsiahlejšiemu rastu vojenských spôsobilostí Ruska dochádza v blízkosti ruských hraníc so západom, zatiaľ čo EÚ s posilňovaním svojich obranných kapacít mešká;

F.  keďže Čína, ktorú ženie ambícia stať sa globálnou superveľmocou, narúša medzinárodný poriadok založený na pravidlách tým, že čoraz viac presadzuje asertívnu zahraničnú politiku a nepriateľskú hospodársku politiku a politiku hospodárskej súťaže a vyváža položky s dvojakým použitím, ktoré Rusko nasadzuje v boji proti Ukrajine, a tým ohrozuje európsku bezpečnosť a jej záujmy; keďže Čína takisto výrazne investuje do svojich ozbrojených síl, využíva svoju hospodársku silu na potlačenie kritiky na celom svete a snaží sa presadiť ako dominantná veľmoc v indicko-tichomorskom regióne; keďže Čína zintenzívnením svojich konfrontačných, agresívnych a zastrašujúcich krokov voči niektorým svojim susedom, najmä v Taiwanskom prielive a v Juhočínskom mori, predstavuje riziko pre regionálnu a globálnu bezpečnosť, ako aj pre hospodárske záujmy EÚ;

G.  keďže vplyv vojen, terorizmu, nestability, neistoty, chudoby a zmeny klímy v regióne Sahel, severovýchodnej Afrike a v Líbyi predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť EÚ; keďže nestabilita a neistota v južnom susedstve a v regióne Sahel sú úzko prepojené s riadením vonkajších hraníc EÚ a predstavujú preň pretrvávajúcu výzvu;

H.  keďže európska bezpečnosť je spojená so stabilitou na africkom kontinente a rastúca prítomnosť neeurópskych aktérov svedčí o nedostatočnej bezpečnostnej a diplomatickej angažovanosti v regióne, ktorá by umožnila účinne čeliť týmto výzvam a chrániť strategické záujmy EÚ;

I.  keďže vzhľadom na zhoršujúce sa vonkajšie prostredie a napriek úsiliu, ktoré sa v posledných rokoch vynaložilo na zvýšenie pripravenosti EÚ na krízy prostredníctvom nových právnych predpisov, mechanizmov a nástrojov v rôznych oblastiach politiky, sú EÚ a jej členské štáty naďalej zraniteľné voči viacerým krízovým scenárom;

J.  keďže je naliehavo potrebné ďalej reformovať a posilniť obrannú politiku EÚ vzhľadom na súčasné vojnové skúsenosti Ukrajiny a využívanie nových vojnových technológií;

K.  keďže členské štáty majú rôzne vojenské a bezpečnostné politiky vrátane politiky neutrality a tieto politiky by sa mali rešpektovať;

L.  keďže je v záujme EÚ, aby Ukrajina bola neoddeliteľnou súčasťou skutočného európskeho bezpečnostného systému;

M.  keďže Čierne more sa stalo z druhoradého vojenského priestoru pre EÚ a NATO primárnym vojenským priestorom a spolu s Baltským morom sa stalo kľúčovým strategickým regiónom pre európsku bezpečnosť v boji proti ruskej hrozbe;

N.  keďže arktický región sa stáva čoraz dôležitejším z hľadiska hospodárskeho rozvoja a dopravy a zároveň čelí výzvam spojeným so zmenou klímy a militarizáciou, ako aj výzvam vyplývajúcim z rastúcej geopolitickej konkurencie a migrácie;

O.  keďže v dôsledku investícií do vojenského vybavenia a munície sa v mnohých správach, najmä v analýze nedostatku investícií do obrany(1) z mája 2022, analyzuje znepokojujúci nedostatok spôsobilostí v európskej obrane;

P.  keďže Strategický kompas(2) bol z väčšej časti vypracovaný a prerokovaný pred 24. februárom 2022; keďže Strategický kompas je veľmi rozsiahla stratégia, ktorá poskytuje len málo usmernení, pokiaľ ide o naliehavú potrebu dosiahnuť obrannú pripravenosť a zabezpečiť odstrašujúce a obranné spôsobilosti na prípravu na najnaliehavejšie nepredvídané vojenské udalosti;

Q.  keďže v Draghiho správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti(3) z roku 2024 sa zdôrazňuje potreba financovania európskej obrany vo výške 500 miliárd EUR v nasledujúcom desaťročí a poukazuje sa v nej na kombináciu štrukturálnych nedostatkov, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), a rozdrobenosť, nedostatočné verejné investície do obrany a obmedzený prístup k financovaniu sú označené za prekážky schopnej EDTIB;

R.  keďže v Niinistöovej správe(4) sa zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty ešte nie sú plne pripravené na najzávažnejšie medziodvetvové alebo viacrozmerné krízové scenáre;

S.  keďže budovanie obranných spôsobilostí a ich prispôsobenie vojenským potrebám si vyžaduje spoločnú strategickú kultúru a spoločné vnímanie a posudzovanie hrozieb, ako aj vývoj riešení, ktoré sa majú kombinovať v doktrínach a koncepciách;

T.  keďže schopnosť EÚ prijímať rozhodné opatrenia v reakcii na vonkajšie hrozby opakovane obmedzuje požiadavka jednomyseľnosti, pričom niektoré členské štáty a kandidátske krajiny blokujú alebo odďaľujú rozhodujúcu vojenskú pomoc Ukrajine, a tým oslabujú európsku bezpečnosť;

U.  keďže na základe uvedených výziev a analýz predsedníčka Európskej komisie poverila komisára pre obranu a vesmírnu agendu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby do 100 dní od začiatku ich funkčného obdobia vypracovali bielu knihu o budúcnosti európskej obrany;

V.  keďže Európsky parlament a odborníci už viac ako desať rokov požadujú vypracovanie bielej knihy o obrane;

Historický moment pre európsku obranu: „stať sa skutočným poskytovateľom bezpečnosti“

1.  domnieva sa, že EÚ musí naliehavo zabezpečiť svoju vlastnú autonómnu bezpečnosť, posilniť partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi partnermi a výrazne znížiť svoju závislosť od tretích krajín; zdôrazňuje preto, že EÚ sa v súčasnosti nachádza v zlomovom bode svojej histórie a budovania; trvá na tom, že postupovať ako obvykle už nie je možné, pretože by to znamenalo koniec bezpečnej Európy; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty si musia vybrať medzi spájaním síl a jednotnou spoluprácou s cieľom prekonať hrozby a útoky proti bezpečnosti EÚ a tým, že zostanú osamotené a vydané napospas agresívnym protivníkom a nespoľahlivým partnerom;

2.  pripomína, že EÚ je mierový projekt a mala by sa usilovať o mier a stabilitu a zároveň odsudzovať agresiu; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia mieru a stability musíme podporiť Ukrajinu a sami sa stať odolnejšími;

3.  zdôrazňuje, že Európa naďalej pevne stojí na strane Ukrajiny, ktorá odvážne bojuje za naše európske hodnoty, a pripomína svoje presvedčenie, že o budúcnosti Európy sa rozhodne na ukrajinských bojiskách; je presvedčený, že Európa dnes čelí najvážnejšej vojenskej hrozbe pre svoju územnú celistvosť od konca studenej vojny;

4.  je pevne presvedčený, že posilnenie bezpečnosti a obrany Európy si nevyžaduje len jednoduché zvýšenie ambícií a opatrení, ale úplnú zmenu spôsobu, akým konáme a investujeme do našej bezpečnosti a obrany, aby sme odteraz plánovali, inovovali, vyvíjali, nakupovali, udržiavali a nasadzovali spôsobilosti spoločne, koordinovane a integrovane, pričom sa plne využijú doplnkové kompetencie všetkých aktérov v Európe vrátane NATO s cieľom dosiahnuť spoločnú európsku obranu;

5.  domnieva sa, že Rusko podporované jeho spojencami vrátane Bieloruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu je najvýznamnejšou priamou a nepriamou hrozbou pre EÚ a jej bezpečnosť, ako aj pre kandidátske krajiny a partnerov EÚ; znovu čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, protiprávnu a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; konštatuje však, že je potrebné v plnej miere vziať do úvahy nestabilitu v našom južnom susedstve, nárast čínskej vojenskej moci a zvýšenú agresivitu stredne veľkých mocností, ktoré sa zdajú pripravené ohroziť transatlantickú spoluprácu v oblasti spoločnej bezpečnosti a uzavrieť dohodu s ruským agresorom na úkor ukrajinskej a európskej bezpečnosti, ktoré sú navzájom prepojené; keďže nedávne kroky a vyhlásenia americkej administratívy ešte viac zvýšili obavy o budúci postoj USA voči Rusku, NATO a bezpečnosti Európy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hlasovaním vlády USA v súlade s ruskou vládou na Valnom zhromaždení OSN a v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúciách týkajúcich sa tretieho výročia ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; dôrazne odsudzuje hrozby USA voči Grónsku;

6.  trvá na tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť v rámci NATO, najmä pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti na európskom kontinente;

7.  je presvedčený, že diplomacia by mala zostať základom zahraničnej politiky EÚ;

8.  opakuje svoju výzvu Turecku, členskému štátu NATO a kandidátskej krajine EÚ, aby dodržiavalo medzinárodné právo, uznalo Cyperskú republiku a okamžite ukončilo okupáciu a stiahlo svoje jednotky z ostrova;

9.  zdôrazňuje, že EÚ musí teraz prijať holistický a prierezový prístup, ktorý začlení obranný a bezpečnostný rozmer do väčšiny politík EÚ a ktorý sa bude opierať o regulačné aj finančné nástroje na základe zistených potrieb a nedostatkov v oblasti spôsobilostí;

10.  domnieva sa preto, že nastal čas na obnovenie politických ambícií konať a premeniť EÚ na skutočného poskytovateľa bezpečnosti, zvýšiť obrannú pripravenosť EÚ a vybudovať skutočnú európsku obrannú úniu; pripomína, že prijatie Strategického kompasu bolo dobrým východiskom, ale konštatuje, že je potrebná jeho včasná realizácia; víta nedávno zavedené obranné nástroje EÚ a trvá na naliehavej potrebe zintenzívniť obranné úsilie EÚ, keďže jeho rozsah nemôže zostať obmedzený, rozdrobený a jeho realizácia nesmie byť zdĺhavá; vyzýva na veľký krok vpred a nový prístup k obrane vrátane dôrazných rozhodnutí, akčného plánu a krátkodobých až dlhodobých investičných plánov v oblasti obrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje víziu, konkrétnosť a spoločné záväzky a to tak vo výlučne vojenskej oblasti, ako aj v priemyselnom, technologickom a spravodajskom odvetví;

11.  vyjadruje poľutovanie nad neochotou Rady a členských štátov EÚ, pokiaľ ide o riešenie hlbokých štrukturálnych výziev podmienok európskeho obranného priemyslu, a nad nedostatkom ambícií, pokiaľ ide o spoluprácu na úrovni EÚ medzi ozbrojenými silami členských štátov; vyzýva členské štáty, aby spojili svoje sily a podporili veľký krok smerom k veľmi ambicióznemu a komplexnému rámcu pre obranu;

12.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala súdržný a spoľahlivý komplexný rámec na posilnenie svojej bezpečnosti a bezpečnosti svojich partnerov, lepšie identifikovala potenciálne budúce zlomové body a zabránila ďalším krízam a aby koordinovala spoločné reakcie so svojimi členskými štátmi podobné tým, ktoré sa používajú počas vojny;

13.  domnieva sa, že v bielej knihe o budúcnosti európskej obrany by sa mali Európskej rade predložiť konkrétne opatrenia a možnosti, aby bolo možné vyvinúť skutočne prelomové a potrebné úsilie, pričom by sa malo rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými plánmi a cieľmi, mali by sa riešiť otázky spôsobilostí obranného sektora, konkurencieschopnosť priemyslu a investičné potreby a vymedziť celkový prístup k integrácii EÚ v oblasti obrany; naliehavo vyzýva Radu aj Komisiu, aby určili jasné a konkrétne priority v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a zodpovedajúci časový harmonogram opatrení;

14.  domnieva sa, že misie a operácie v rámci spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) sa musia prehodnotiť a preskúmať z tohto hľadiska; trvá na tom, že SBOP sa musí posilniť a byť agilnejšia, a to aj tým, že sa stane hlavným nástrojom EÚ na boj proti hybridnej vojne, aby mohla plniť svoju úlohu poistky pre európsku bezpečnosť, ako aj úlohu garanta moci a bezpečnosti;

15.  očakáva, že biela kniha o budúcnosti európskej obrany identifikuje najnaliehavejšie hrozby, štrukturálne riziká a konkurentov a vymedzí rozsah, v akom môže EÚ vypracovať pohotovostné plány na zabezpečenie vzájomnej podpory v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz a pomôcť Európe predvídať možných agresorov, pripraviť sa na nich, odrádzať ich a brániť sa v krátkodobom a dlhodobom horizonte, aby sa stala dôveryhodnou mocnosťou a európskym pilierom v rámci NATO; zdôrazňuje, že ochrana pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ prispieva k bezpečnosti celej EÚ, najmä východnej hranice EÚ, a preto zdôrazňuje, že východný štít a pobaltská obranná línia by mali byť hlavnými projektmi EÚ na podporu odrádzania a prekonanie potenciálnych hrozieb z východu;

16.  vyzýva na okamžité prijatie opatrení na posilnenie bezpečnosti a obrany severovýchodnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom vytvorením komplexnej a odolnej obrannej línie v pozemnej, vzdušnej a námornej oblasti s cieľom čeliť vojenským a hybridným hrozbám vrátane využívania energie ako zbrane, sabotáží infraštruktúry a inštrumentalizácie migrácie; zdôrazňuje potrebu koordinovať a integrovať vnútroštátne úsilie prostredníctvom regulačných a finančných nástrojov EÚ s cieľom urýchliť vykonávanie;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spôsobilosti a zdroje a zároveň prekonať fragmentáciu obranného trhu; plne súhlasí s názorom uvedeným v Draghiho správe, že EÚ a jej členské štáty musia urýchlene rozhodnúť o stimuloch pre obranný priemysel EÚ a nájsť kreatívne riešenia pre rozsiahle verejné a súkromné investície do bezpečnosti a obrany;

Krátkodobý horizont: obrana Ukrajiny pred existenčnou hrozbou pre bezpečnosť Európy

18.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pevne stáli na strane Ukrajiny; pripomína svoje presvedčenie, že práve na ukrajinských bojiskách sa rozhodne o budúcnosti Európy a že dôjde k rozhodnej zmene v smerovaní ruskej vojny proti Ukrajine; zdôrazňuje, že takáto zmena v súčasnosti závisí takmer výlučne od Európy; nalieha preto na členské štáty, aby poskytli Ukrajine viac zbraní a munície ešte pred uzavretím rokovaní; varuje, že ak by EÚ zlyhala vo svojej podpore a ak by bola Ukrajina donútená kapitulovať, Rusko by sa obrátilo proti iným krajinám, a to pravdepodobne aj proti členským štátom EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, medzinárodných partnerov a spojencov NATO, aby zrušili všetky obmedzenia týkajúce sa použitia západných zbraňových systémov dodaných Ukrajine proti vojenským cieľom na ruskom území; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie a ruských platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa podieľali na vytvorení spoľahlivých budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu;

19.  je pevne presvedčený, že EÚ musí ďalej rozširovať a zlepšovať svoje výcvikové operácie prispôsobené potrebám ukrajinských ozbrojených síl a na oplátku vytvárať podmienky pre to, aby si európske ozbrojené sily mohli osvojiť skúsenosti a strategické postupy ukrajinských síl; vyzýva členské štáty, aby ďalej rozširovali výcvikové operácie pre ukrajinské ozbrojené sily, a to aj na ukrajinskom území;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť v budúcom viacročnom finančnom rámci geograficky vyvážené rozdelenie financovania obrany;

21.  nalieha na EÚ, aby vypracovala „stratégiu pre Ukrajinu“, v ktorej sa stanovia jasné ciele podpory obranných kapacít Ukrajiny a začlenenia ukrajinskej obrannej technologickej a priemyselnej základne do EDTIB, a aby našla potrebné zdroje na vykonanie takejto stratégie a zároveň podporila aktivity európskeho obranného priemyslu na Ukrajine; navrhuje vyčleniť osobitný rozpočet vo výške niekoľkých miliárd eur na Nástroj na podporu Ukrajiny v rámci Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), ktorý je určený práve na tento účel; zdôrazňuje, že takáto stratégia pre Ukrajinu musí byť neoddeliteľnou súčasťou európskej stratégie v oblasti obrany;

22.  požaduje urýchlenú finančnú podporu s cieľom zabezpečiť včasné dodávky výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania, priemyselnú koordináciu, vytváranie zásob, prístup výrobcov k financovaniu a rozširovanie a modernizáciu výrobných kapacít;

23.  vyzdvihuje „dánsky model“ podpory Ukrajiny, ktorý spočíva v obstarávaní obranných kapacít vyrábaných priamo na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento model dôrazne podporili a plne využili jeho potenciál, keďže obranné priemyselné kapacity Ukrajiny sa podľa odhadov využívajú len na 50 % a obom stranám to prináša mnohé výhody, napríklad lacnejšie vybavenie, rýchlejšiu a bezpečnejšiu logistiku a jednoduchší výcvik a údržbu;

24.  vyzýva na výrazné zvýšenie financovania vojenskej podpory pre Ukrajinu; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené prijatie ďalšieho balíka vojenskej pomoci, ktorý by mal byť doteraz najväčší a mal by odrážať úroveň ambícií, ktorú si táto situácia vyžaduje; vyzýva členské štáty EÚ, aby vyčlenili aspoň 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine; odsudzuje veto jedného členského štátu voči fungovaniu Európskeho mierového nástroja; vyzýva členské štáty EÚ, aby spolu so svojimi partnermi zo skupiny G7 okamžite zhabali všetky zmrazené ruské aktíva, ktoré budú slúžiť ako základ pre objemný grant a úver Ukrajine, ako právne spoľahlivý a finančne významný spôsob zachovania a zvýšenia našej podpory vojenských potrieb Ukrajiny;

25.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali a posilnili presadzovanie platných sankcií a prijali a prísne uplatňovali reštriktívne opatrenia voči všetkým subjektom a tretím krajinám, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií a poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie a vybavenie dvojakého použitia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ruskej tieňovej flotile a bezpečnostným a environmentálnym rizikám, ktoré predstavuje;

26.  trvá na tom, že obrovský význam má spolupráca s ukrajinským obranným priemyslom a jeho začlenenie do EDTIB, čo ponúka jasné výhody pre obe strany, a vyzýva na urýchlenie jeho začlenenia; zdôrazňuje naliehavosť riadneho financovania nástroja na podporu Ukrajiny v rámci EDIP, ktorý v súčasnosti nie je zahrnutý v rozpočte; ďalej navrhuje poskytnutie poistenia proti vojnovým rizikám pre kritické projekty EDTIB na Ukrajine; navrhuje, aby sa úradníci ukrajinského ministerstva obrany pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach príslušných zložení Rady so štatútom pozorovateľa;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili skúsenosti získané z pokročilých moderných vojnových spôsobilostí Ukrajiny vrátane bezpilotných lietadiel a elektronickej vojny;

28.  vyzýva Komisiu, aby navrhla balík EÚ týkajúci sa dronov, zameraný na dronové a protidronové systémy a pomocné spôsobilosti, ktorý by obsahoval plány a finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja a ktorý by mal vyvodiť poučenia z ukrajinských skúseností a mal by byť otvorený účasti vysoko inovatívnych ukrajinských spoločností, ako aj priemyselný program zameraný na spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie dronov a protidronových systémov, a nariadenie o používaní dronov v civilnom a vojenskom kontexte;

„Pripravenosť na najextrémnejšie nepredvídané vojenské udalosti“ – nový dlhodobý prístup

Pripravenosť

29.  zdôrazňuje, že pripravenosť na hybridné útoky a útoky v šedej zóne sa musí stať súčasťou strategickej kultúry EÚ, ktorá bude zahŕňať neustále cvičenia, spoločné posudzovanie hrozieb a vopred plánované a koordinované reakcie členských štátov, najmä v regiónoch susediacich s nepriateľskými mocnosťami;

30.  vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexné hodnotenie rizík EÚ, ktoré by pomohlo identifikovať hlavné medzisektorové hrozby a nebezpečenstvá, ako aj konkrétne riziká, ktorým čelí EÚ ako celok, a to na základe súčasných postupov hodnotenia rizík v jednotlivých odvetviach;

31.  trvá na tom, že je dôležité využiť nadchádzajúcu stratégiu únie pripravenosti na to, aby sa EÚ vydala na cestu komplexnej pripravenosti;

32.  podporuje zakotvenie zásady „pripravenosti už od návrhu“ prierezovo a konzistentne vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; trvá na potrebe vypracovať povinnú kontrolu bezpečnosti a pripravenosti pre budúce hodnotenia vplyvu a záťažové testy existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že treba obmedziť prekážky v súčasných právnych predpisoch EÚ, ktoré oslabujú účinnosť európskej obrany a bezpečnosti;

33.  odporúča najmä odporúčania Niinistöovej správy, ktorých cieľom je posilniť postavenie občanov, aby sa dosiahla odolnosť spoločnosti, inšpirovaná fínskou koncepciou totálnej obrany;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia aktu EÚ o pripravenosti, ktorým by sa stanovili spoločné normy a dlhodobé usmernenia s cieľom zosúladiť úsilie EÚ a jednotlivých štátov, keď je to možné;

35.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali a pravidelne uskutočňovali komplexné cvičenie pripravenosti EÚ s cieľom prierezovo otestovať rozhodovanie na vysokej úrovni, ako aj operačnú koordináciu s cieľom podporiť budovanie silných väzieb medzi aktérmi a medzi sektormi;

36.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili využívanie nástrojov SBOP komplementárne s vnútroštátnymi bezpečnostnými nástrojmi v bezprostrednej blízkosti územia a teritoriálnych vôd EÚ a aby posilnili spoluprácu v oblasti dvojakého použitia a civilno-vojenskú spoluprácu na úrovni EÚ na základe celovládneho prístupu; opakuje svoju výzvu na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry prostredníctvom vytvorenia osobitných stratégií rýchlej reakcie EÚ na ochranu podmorskej infraštruktúry, ktoré budú fungovať v súlade s NATO; podporuje investície do moderných detekčných a monitorovacích systémov na monitorovanie podmorskej infraštruktúry;

Pripravenosť: Strategický kompas a Stratégia pre európsky obranný priemysel ako vhodné nástroje

37.  vyzýva EÚ, aby naliehavo prispôsobila svoje nástroje novej realite tým, že navrhne administratívnu kapacitu na oveľa rýchlejšie konanie počas vojen alebo iných rozsiahlych kríz, a aby prijala vhodné nástroje;

38.  považuje pravidelné analýzy hrozieb, ako bola analýza prvýkrát vykonaná v rámci Strategického kompasu, za absolútnu nevyhnutnosť; odporúča preto aktualizovať Strategický kompas EÚ a vhodným spôsobom prispôsobiť jeho opatrenia tak, aby zodpovedali rozsahu nášho prostredia hrozieb, a vykonávať častejšie hodnotenia hrozieb, keďže sú predpokladom realistického a úspešného plánovania našich spôsobilostí a operácií; domnieva sa, že strategický kompas, SBOP, biela kniha a Stratégia pre európsky obranný priemysel (EDIS) by mali tvoriť základ komplexnej vízie európskej obrany;

39.  trvá na tom, že kapacita rýchleho nasadenia musí v roku 2025 dosiahnuť plnú operačnú spôsobilosť a mala by sa zmodernizovať, aby bola schopná čeliť najextrémnejším vojenským nepredvídaným udalostiam; opakuje svoju výzvu na posilnenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií EÚ (MPCC), jeho zriadenie ako preferovanej veliteľskej a riadiacej štruktúry pre vojenské operácie EÚ a poskytnutie primeraných priestorov, personálu a účinných komunikačných a informačných systémov pre všetky misie a operácie SBOP vrátane misií a operácií v rámci kapacity rýchleho nasadenia;

40.  opätovne vyzýva Turecko, člena NATO, aby stiahlo svoje vojská z Cypru, členského štátu EÚ, a aby sa konštruktívne snažilo nájsť uskutočniteľné a mierové riešenie na základe príslušných rezolúcií OSN;

41.  je pevne presvedčený, že v súčasnom geopolitickom kontexte je mimoriadne dôležité uplatňovať článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci, čím sa zabezpečí solidarita medzi členskými štátmi, najmä tými, ktorých geografická poloha ich priamo vystavuje bezprostredným hrozbám a výzvam, bez ohľadu na to, či sú členmi NATO;

42.  opätovne zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a NATO, keďže NATO zostáva pre štáty, ktoré sú jeho členmi, dôležitým pilierom ich kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala pokračovať najmä v oblastiach, ako je výmena informácií, plánovanie, vojenská mobilita a výmena najlepších postupov, a mala by posilniť odrádzanie, kolektívnu obranu a interoperabilitu; vyzýva však na vytvorenie plne spôsobilého európskeho piliera NATO, ktorý by bol v prípade potreby schopný konať samostatne; opakuje svoju výzvu na posilnenie spolupráce – nielen prostredníctvom slov, ale aj činov – v oblasti vojenskej mobility, výmeny informácií, koordinácie plánovania, lepšej spolupráce na svojich príslušných vojenských operáciách a posilnenej reakcie na hybridnú vojnu zameranú na destabilizáciu celého kontinentu EÚ;

43.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do mechanizmu prioritného objednávania obrannej výroby, ktorý by pomohol uprednostniť objednávky, zmluvy a nábor zamestnancov v núdzových situáciách; zdôrazňuje, že členské štáty by mali ísť nad rámec svojich súčasných obranných aplikácií a zahrnúť aj iné dôležité infraštruktúry na budovanie odolnosti, ako sú energetika, doprava a telekomunikácie;

44.  uznáva, že východiskovým bodom musí byť realistické posúdenie kritických medzier a nedostatkov v obranných spôsobilostiach, aby sa zvýšila výroba v obrannom priemysle; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť výstupov medzi plánom rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP) a koordinovaným ročným hodnotením obrany (CARD) a cieľmi NATO v oblasti spôsobilostí s cieľom identifikovať a riešiť kritické medzery a nedostatky v obranných spôsobilostiach EÚ a zamerať úsilie na európske strategické faktory, ktoré by poskytli skutočnú pridanú hodnotu EÚ na riešenie najextrémnejších vojenských nepredvídaných udalostí; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s odporúčaniami osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 4/2025 o vojenskej mobilite a aby pri výbere projektov s dvojakým použitím prikladala väčší význam vojenskému hodnoteniu;

45.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súvislosti s ozbrojenými silami prešli od „prietokového“ prístupu, ktorý prevládal v mierových časoch, k „zásobovému“ prístupu so zásobami obranného vybavenia pripraveného na trvalý nárast dopytu; v tejto súvislosti poukazuje na výhody, ktoré ponúkajú mechanizmy, ako sú predbežné dohody o nákupe, zriadenie „neustále pripravených“ zariadení a vytvorenie rezervných fondov obrannej pripravenosti; domnieva sa, že Komisia by mala prijať všetky opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov k zintenzívneniu výmen a budovaniu vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o dlhodobé a transparentné plánovanie, aktívnejšie opatrenia zamerané na zabezpečenie surovín a politiky na odstránenie nedostatkov vo výrobných procesoch a na trhu práce;

46.  vyzýva EÚ, aby prijala globálny a koherentný prístup k vonkajšej pomoci vo všetkých jej dimenziách, pričom by sa mala oveľa viac zosúladiť spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) s cieľmi a nástrojmi SBOP; domnieva sa, že strategické prostredie, v ktorom pôsobia mnohé misie EÚ v rámci SBOP, sa radikálne zhoršuje, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby biela kniha poskytla flexibilitu v rámci 360-stupňového prístupu k európskej bezpečnosti, ktorý sa usiluje o vybudovanie vierohodnej a spoľahlivej schopnosti odrádzania v členských štátoch a zabezpečuje, aby bol civilný a vojenský personál členských štátov schopný odrádzať od rastúcich hrozieb a urýchlene na ne reagovať;

47.  domnieva sa, že SBOP sa musí výrazne podieľať na boji proti hybridnej vojne proti partnerským krajinám, najmä kandidátskym krajinám; je hlboko znepokojený prudkým nárastom hybridných útokov vrátane sabotáží, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a zasahovania do volieb s cieľom oslabiť EÚ a jej kandidátske krajiny; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili primerané odrádzajúce opatrenia a protiopatrenia, a to aj prostredníctvom uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; okrem toho vyzýva členské štáty, aby spojili svoje zdroje a odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti; dôrazne sa zasadzuje za vytvorenie jednotného európskeho prístupu ku kybernetickým silám; ďalej trvá na rýchlom vytvorení spoločných európskych kybernetických spôsobilostí; pripomína rastúce hrozby kybernetickej vojny a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zriadila koordinačné centrum EÚ pre kybernetickú obranu, ktoré by monitorovalo kybernetické hrozby v reálnom čase, odhaľovalo ich a reagovalo na ne;

48.  trvá na tom, že je potrebné zlepšiť schopnosť SBOP identifikovať manipuláciu s informáciami zameranú na marenie vonkajšej činnosti EÚ, predchádzať jej a bojovať proti nej; opakuje svoju výzvu na vytvorenie účinnej horizontálnej strategickej komunikačnej stratégie prispôsobenej všetkým kanálom EÚ;

49.  žiada, aby sa v rámci SBOP vytvorila letecká flotila EÚ na reakciu na krízy, ktorá by pozostávala z vojenských dopravných lietadiel udržiavaných na úrovni EÚ a bola by k dispozícii členským štátom na účely nasadenia EÚ, prepravy vybavenia alebo jednotiek (vojenská mobilita) alebo v prípade núdzových evakuácií – ktorej potreba sa ukázala pri nedostatku kapacít počas stiahnutia z Afganistanu –, ako aj na účely misií v oblasti civilnej bezpečnosti, a to na základe modelu podobného európskemu veliteľstvu leteckej dopravy;

Súdržnosť a suverenita

Súdržnosť

50.  očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykoná komplexné a nekompromisné preskúmanie misií a operácií SBOP, pričom zohľadní najmä realizovateľnosť ich príslušných mandátov vo vzťahu k prideleným zdrojom, spôsob náboru personálu misií a operácií, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi požadovanými zručnosťami a rôznymi profilmi, ako aj racionalizáciu zdrojov a riadenie misií a operácií, transparentnosť výziev na predkladanie ponúk, činnosti a dosiahnuté výsledky, skúsenosti získané pri uplatňovaní najlepších postupov a problémy, ktoré sa vyskytli; žiada Radu, aby na základe týchto preskúmaní prijala rozhodnutia zamerané na prispôsobenie alebo zrušenie neúčinných misií a na posilnenie najužitočnejších misií; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť riadenie hodnotenia a kontrolu misií a operácií SBOP;

51.  domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať pohotovostné plány vojnovej hospodárskej spolupráce s blízkymi partnermi, aby sa zabezpečila vzájomná podpora v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz, ktoré sa ich priamo týkajú, a mala by prehĺbiť vojnový hospodársky dialóg s európskymi a globálnymi partnermi s cieľom poskytnúť včasné varovanie pred tvrdými, hybridnými a kybernetickými hrozbami a podporiť plánovanie vzájomnej podpory, ochranu kritickej infraštruktúry a námornú bezpečnosť;

52.  vyzýva EÚ, aby ešte viac urýchlila vykonávanie vojenskej mobility; domnieva sa, že EÚ musí prejsť od „mobility“ k „vojenskej logistike“; zdôrazňuje potrebu významných investícií do vojenskej mobilnej infraštruktúry s cieľom posilniť kapacity nákladnej leteckej dopravy, táborov, palivovej infraštruktúry prostredníctvom skladov, prístavov, leteckých, námorných a železničných dopravných platforiem, železničných tratí, vodných ciest, ciest, mostov a logistických uzlov; zdôrazňuje, že to treba dosiahnuť v spolupráci s NATO vypracovaním strategického plánu rozvoja mobility; vyzýva na rýchle vykonávanie technickej dohody podpísanej v rámci povolenia cezhraničného presunu Európskej obrannej agentúry, na harmonizáciu colných formalít a prípravu centralizovaného a odôvodneného zrušenia noriem pre cestnú a železničnú dopravu v prípade krízovej situácie;

53.  domnieva sa, že v záujme vytvorenia priaznivého ekosystému pre európsky obranný priemysel musí EÚ rozhodnúť o jednotnej a jasnej dlhodobej vízii pre tento priemysel s cieľom zviditeľniť ho a zabezpečiť riešenie prioritných potrieb;

54.  zdôrazňuje, že EDIP musí aktívne uľahčovať účasť malých a stredných podnikov (MSP) a nových účastníkov na trhu zjednodušeným prístupom k financovaniu; zdôrazňuje, že EDIP by mal byť navrhnutý ako odrazový mostík k väčšej európskej suverenite v oblasti obrannej výroby; navrhuje, aby sa úspešné projekty stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu priorizovali na základe známych nedostatkov v spôsobilostiach a aby sa zabezpečilo dostatočné financovanie projektov, ktoré sa osvedčili; opakovane vyzýva členské štáty, aby aspoň dvakrát ročne predložili Európskemu parlamentu správu o vykonávaní projektov PESCO; vyzýva na geograficky vyváženejší rozvoj EDTIB, čím sa zabezpečí, že kritické spôsobilosti, ako je výroba munície, systémy protivzdušnej obrany a technológie dronov, sa budú rozvíjať aj v štátoch v prvej línii, ktoré majú najlepší prehľad o operačných potrebách;

55.  je hlboko presvedčený, že nástroje na úrovni EÚ by mali uprednostniť a masívne zvýšiť podporu MSP a startupov v sektore dvojakého použitia a obrany; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP a startupy pri uvádzaní úspešne otestovaných prototypov na trh vrátane rozširovania výroby; zdôrazňuje potrebu preklenúť súčasný nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o tieto dôležité kroky, ktoré by posilnili EDTIB, a to aj v úzkej spolupráci s ukrajinskou technologickou a obrannou priemyselnou základňou;

56.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila súdržnosť medzi existujúcimi a budúcimi nástrojmi EÚ, najmä medzi PESCO v oblasti konsolidácie dopytu a Európskym obranným fondom v oblasti programových plánov, medzi nástrojom na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA) v oblasti spoločného obstarávania a aktom na podporu výroby munície (ASAP) v oblasti priemyselného zvyšovania kapacít, medzi EDIP v oblasti identifikácie závislostí a Európskym obranným fondom v oblasti riešenia identifikovaných závislostí alebo v rámci samotného EDIP, pokiaľ ide o súdržnosť vykonávania opatrení súvisiacich s konsolidáciou dopytu a ponuky;

57.  vyzýva na výrazné zvýšenie spoločného obstarávania potrebného európskeho obranného vybavenia a spôsobilostí členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby agregovali dopyt spoločným obstarávaním obranného vybavenia s možnosťou udeliť Komisii mandát na obstarávanie v ich mene, čo by v ideálnom prípade zabezpečilo dlhodobý plánovací horizont pre EDTIB, čím by sa zlepšili výrobné kapacity EDTIB a interoperabilita európskych ozbrojených síl a efektívne využili peniaze daňových poplatníkov prostredníctvom úspor z rozsahu;

58.  víta návrh európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany týkajúcich sa rozvoja spoločných spôsobilostí, ktoré presahujú finančné možnosti jedného členského štátu; domnieva sa, že tieto projekty by sa mali využívať na podporu priemyselných a technologických kapacít, ktoré sú základom hlavných spoločných priorít viacerých členských štátov, a to v oblastiach, ako sú ochrana a obrana vonkajších hraníc, a to najmä na zemi, ako aj strategické prostriedky, najmä čo sa týka vesmíru a európskej protivzdušnej obrany, s cieľom pôsobiť na celé spektrum hrozieb, rozvíjať vojenskú mobilitu, najmä strategickú a taktickú leteckú dopravu, spôsobilosti na hĺbkový úder, technológie pre bezpilotné lietadlá a technológie proti bezpilotným lietadlám, rakety a muníciu a umelú inteligenciu, a rozvíjať suverénnu infraštruktúru a kritické prostriedky; zdôrazňuje, že vzhľadom na množstvo priorít a potrebu mobilizovať nové zdroje musí prevládnuť pragmatizmus; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa mala podľa možnosti zamerať na rýchlo dostupné a osvedčené európske technológie, ktoré postupne znižujú našu závislosť a zvyšujú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v rámci obrannej spolupráce EÚ treba podporovať rozvoj celoeurópskych hodnotových reťazcov začlenením spoločností v celej EÚ a posilňovať konkurencieschopnosť v tomto odvetví rôznymi prostriedkami, ako sú fúzie a špičkové spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že naše obranné politiky by namiesto zameriavania sa na primeranú návratnosť mali podporovať rast centier excelentnosti EÚ;

59.  vyzýva na ďalší rozvoj obrannej priemyselnej politiky EÚ s cieľom zlepšiť existujúce nástroje špecifické pre obranu a v prípade potreby takéto nástroje vyvinúť a optimalizovať využívanie nástrojov, ktoré nie sú špecifické pre obranu, na účely EDTIB;

60.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť verejných politík EÚ, ktoré nesmú vytvárať záväzky v rozpore s celkovými obrannými cieľmi, najmä počas bezpečnostnej krízy, keď by sa mala zaviesť koncepcia „strategickej výnimky“; vyzýva na vytvorenie prostredia, ktoré by bolo skutočne priaznivé pre obranu a mohlo by podporovať úsilie o priemyselné zvyšovanie kapacít, a to lepším využitím viacsektorových nástrojov Komisie, ich preverením, preskúmaním a v prípade potreby revíziou s cieľom zabezpečiť, aby neohrozovali ciele obrannej politiky EÚ;

61.  odporúča zaviesť režim bezpečnosti dodávok vrátane spoločných strategických zásob surovín a kritických dielov, aby sa zabezpečila dostupnosť surovín a súčiastok potrebných na výrobu výrobkov obranného priemyslu a aby sa umožnilo urýchlenie a skrátenie výrobných cyklov; žiada, aby Komisia a členské štáty boli spoločne poverené mapovaním a monitorovaním EDTIB s cieľom chrániť jej silné stránky, znížiť jej zraniteľnosť, predchádzať krízam a poskytnúť jej účinnú a efektívnu priemyselnú politiku;

62.  navrhuje, aby príslušné subjekty/činnosti v oblasti obrany mali prístup k fondom InvestEU a iným fondom EÚ a využívali výhody obrany EÚ ako tvorcu pracovných miest; trvá na tom, aby sa subjekty/činnosti v oblasti obrany podľa potreby uprednostňovali s podporou aktu o čipoch(5) a aktu o kritických surovinách(6); domnieva sa, že úsilie o zjednodušenie, ktoré oznámila Komisia, musí v plnej miere zahŕňať sektor obrany; vyzýva Komisiu, aby plne využila potenciál vesmírnych technológií s dvojakým využitím a aby vesmír považovala za novú operačnú doménu a zároveň za rozhodujúci faktor multidoménových operácií; zdôrazňuje, že EÚ má v súčasnosti v porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi značnú medzeru v oblasti vesmírnych kapacít, a zdôrazňuje, že na odstránenie tejto medzery v oblasti vesmírnych technológií by sa mali posilniť už existujúce hlavné projekty (t. j. Copernicus a Galileo) na účely obrany; okrem toho navrhuje, aby EÚ urýchlene pokračovala vo vývoji svojej konštelácie IRIS2 spolu s vývojom ďalších spoločných projektov EÚ, napríklad v oblasti informovanosti o vesmíre a aplikácií včasného varovania pred raketami z vesmíru;

63.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť geografickú súdržnosť tým, že sa zhodnotí vôľa EÚ a Spojeného kráľovstva predovšetkým vytvoriť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a stať sa užšími bezpečnostnými partnermi, a podpísať spoločné vyhlásenie s konkrétnymi záväzkami a štruktúrovaným dialógom s cieľom posilniť spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v celej škále zahraničných a bezpečnostných výziev, ktorým kontinent čelí, pričom rozpočtové a regulačné podmienky sa ešte musia prerokovať, a že sa zohľadní význam rozhodovacej autonómie EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam užšej spolupráce v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií, vojenskej mobility, bezpečnostných a obranných iniciatív, krízového riadenia, kybernetickej obrany, hybridných hrozieb, zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a pri spoločnom riešení spoločných hrozieb;

64.  žiada o väčšiu súdržnosť pri podpore spoločností znížením zbytočnej administratívnej záťaže a obmedzením byrokracie, a o zabezpečenie oveľa jednoduchšieho prístupu pre malé a stredne veľké spoločnosti v sektore obrany; zdôrazňuje potrebu prehodnotiť, zjednodušiť a harmonizovať súčasný rámec pre vývozné licencie a licencie na transfer v rámci EÚ, ako aj pre krížovú certifikáciu zariadení, čo je jednou z priorít na podporu lepšej spolupráce v rámci trhu a medzi členskými štátmi;

65.  nabáda na vytvorenie spoločného európskeho systému certifikácie zbraňových systémov a na prekonanie súčasného systému vnútroštátnej certifikácie s cieľom urýchliť zavádzanie zbraňových systémov do ozbrojených síl členských štátov;

66.  vyzýva na väčšiu súdržnosť riadenia, pretože SBOP sa musí stať kľúčovým nástrojom silnej Európy; domnieva sa, že si to vyžaduje skutočné prepojenie riadenia medzi členskými štátmi, vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Komisie (VP/PK) a komisármi; naliehavo žiada členské štáty, aby prekonali zložitosť rozhodovacích postupov v riadení európskej obrany; vyzýva na vytvorenie Rady ministrov obrany a prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Európskej rade, Rade ministrov a agentúrach EÚ, ako je EDA, s výnimkou vojenských operáciách s výkonným mandátom; medzitým vyzýva na využitie článku 44 Zmluvy o EÚ na vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny pre obranu v Komisii; požaduje zvýšenie demokratickej zodpovednosti prostredníctvom posilneného dohľadu zo strany Európskeho parlamentu;

67.  navrhuje, aby sa v súlade s rozšírením úlohy EÚ v oblasti obrany posilnila úloha Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a kontroly; požaduje vymenovanie zástupcu Európskeho parlamentu do novej Rady pre pripravenosť obranného priemyslu navrhnutej v EDIP, pretože v súčasnosti nie je stanovený;

Suverenita

68.  zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného európskeho obranného trhu je prioritou, pretože roztrieštenosť a nedostatočná konkurencieschopnosť európskeho priemyslu doteraz bránili schopnosti EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť ako poskytovateľ bezpečnosti; pripomína, že pojem „obranný trh“ vyjadruje plné uznanie jeho špecifickosti a primerané a jednotné uplatňovanie verejných politík EÚ; pripomína, že cieľom realizácie tohto jednotného „trhu“ by mala byť európska preferencia, a to prostredníctvom prísneho prepojenia teritoriality a pridanej hodnoty vytvorenej na tomto území;

69.  domnieva sa, že európska preferencia musí byť hlavnou zásadou a dlhodobou ambíciou politík EÚ týkajúcich sa európskeho obranného trhu s cieľom rozvíjať a chrániť európsku technologickú excelentnosť; zdôrazňuje však, že takáto preferencia sa nesmie presadzovať na úkor obrannej pripravenosti EÚ vzhľadom na rozsah medzinárodných dodávateľských a hodnotových reťazcov v odvetví obrany;

70.  odmieta scenár, v ktorom finančné prostriedky EÚ prispievajú k udržiavaniu alebo prehlbovaniu závislosti od neeurópskych aktérov, a to na vytváranie spôsobilostí alebo ich nasadzovanie;

71.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa prestali odvolávať na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu smernice o verejnom obstarávaní(7) (2009/81/ES), čím sa narúša spoločný trh v oblasti obrany; vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o transfere výrobkov obranného priemyslu(8) a smernicu o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, ako aj smernicu o transferoch v rámci Spoločenstva (2009/43/ES) s cieľom posilniť spoločný trh v oblasti obrany a umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o krízové situácie, ako je tá, ktorej v súčasnosti čelíme;

72.  vyzýva Komisiu, aby navrhla lepšie financovaný, strategickejší a efektívnejší nástupnícky fond Európskeho obranného fondu, ktorý bude podporovať spoločný výskum a inovácie v oblasti obrany v celom dodávateľskom reťazci, a aby stanovila podmienky na riešenie technologických výziev, ako sú pokročilé pretrvávajúce hrozby, umelá inteligencia a strojové učenie, kvantová výpočtová technika, internet vojenských vecí, bezpečnosť, útoky na dodávateľské reťazce, zneužitie nultého dňa a bezpečnosť cloudu; vyzýva na zriadenie agentúry EÚ, inšpirovanej americkou Agentúrou pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany, ako súčasti Európskej obrannej agentúry, ktorá by mala výlučnú zodpovednosť za podporu výskumu v oblasti nových a prelomových technológií a disponovala by primeraným rizikovým kapitálom;

Financie a investície

73.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že bez výrazného zvýšenia investícií do obrany sa nedosiahnu bezpečnostné a obranné ciele EÚ, a to tak z hľadiska vojenskej podpory Ukrajiny, ako aj z hľadiska zlepšenia našej spoločnej bezpečnosti; poukazuje na skutočnosť, že v prípade nepripravenosti na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti by boli náklady vyššie ako sú náklady, ktoré si vyžaduje rozhodná pripravenosť EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali a dohodli sa na konkrétnych spôsoboch a prostriedkoch na dosiahnutie krátkodobého až dlhodobého výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do obrany a bezpečnosti;

74.  domnieva sa, že v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ budú musieť výdavkové riadky na obranu odrážať novú prioritu „pripravenosť na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti“;

75.  trvá na tom, že pokiaľ ide o naliehavé potreby, nemožno čakať na budúci viacročný finančný rámec; trvá na tom, že je potrebné bezodkladne preskúmať inovatívne riešenia na nájdenie dodatočného financovania, ako sú investície do sektora obrany, uľahčenie a urýchlenie presmerovania finančných prostriedkov z jedného projektu na druhý a preskúmanie možnosti úpravy kritérií financovania EÚ tak, aby bezpečnostné kritériá dostali pri prideľovaní finančných prostriedkov novú váhu;

76.  víta päťbodový plán ReArm Europe, ktorý 4. marca 2025 navrhla predsedníčka Komisie;

77.  rozhodne podporuje myšlienku, že členské štáty EÚ musia zvýšiť financovanie svojej obrany a bezpečnosti na novú úroveň; konštatuje, že niektoré členské štáty už zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP;

78.  víta návrhy uvedené v nedávnej Niinistöovej správe, pokiaľ ide o financovanie európskej obrany; podporuje zriadenie nástroja na obranu Európy a nástroja na zabezpečenie Európy; rovnako víta a podporuje návrh na vytvorenie programu investičných záruk podľa vzoru InvestEU s otvorenou štruktúrou s cieľom podnietiť investície súkromného sektora a vydať „európsku normu pre dlhopisy v oblasti pripravenosti“;

79.  zastáva názor, že národné plány obnovy a odolnosti by sa mali zmeniť tak, aby umožňovali nové financovanie obrany; požaduje, aby tieto investície riešili aj slabé miesta vo vojenských spôsobilostiach a v sociálnej štruktúre, čo by nám umožnilo bojovať proti všetkým hrozbám pre naše hodnoty, sociálny model, bezpečnosť a obranu;

80.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili zriadenie banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť, ktorá by slúžila ako multilaterálna úverová inštitúcia určená na poskytovanie dlhodobých pôžičiek s nízkym úrokom, ktoré môžu podporiť kľúčové priority národnej bezpečnosti, ako je opätovné zbrojenie, modernizácia obrany, úsilie o obnovu na Ukrajine a spätné odkúpenie kritickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve nepriateľských krajín mimo EÚ;

81.  žiada, aby sa preskúmal systém európskych obranných dlhopisov na financovanie rozsiahlych vojenských investícií vopred; podobne žiada, aby sa preskúmalo využitie nevyužitých „koronadlhopisov“ pre obranné nástroje s cieľom doplniť plán Komisie ReArm Europe, pretože EÚ v súčasnosti naliehavo potrebuje posilniť bezpečnosť a obranu, aby mohla chrániť svojich občanov, obnoviť odstrašujúci účinok a podporiť svojich spojencov, predovšetkým Ukrajinu;

82.  v súlade s plánom Komisie ReArm Europe opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej investičnej banke (EIB) a ďalším medzinárodným finančným inštitúciám a súkromným bankám v Európe, aby aktívnejšie investovali do európskeho obranného priemyslu; vyzýva najmä na urýchlenú revíziu úverovej politiky EIB a okamžitú flexibilitu s cieľom odstrániť súčasné obmedzenia financovania obrany a na preskúmanie možnosti vydávania účelovo viazaných dlhopisov na financovanie projektov v oblasti bezpečnosti a obrany;

83.  vyzýva predsedu Európskej rady Antónia Costu, aby na základe záverov bielej knihy okamžite zvolal zasadnutie Európskej rady, aby sa vedúci predstavitelia EÚ mohli dohodnúť na okamžitých a ďalekosiahlych rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie európskej obrannej únie, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a rozpracovať opatrenia uvedené v bielej knihe;

84.  víta výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a žiada členské štáty, aby počas nadchádzajúceho marcového zasadnutia Rady konali rozhodne;

85.  zdôrazňuje potrebu posilniť naše partnerstvo s podobne zmýšľajúcimi krajinami, najmä s európskymi krajinami, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko; vyzýva na uzavretie širokého bezpečnostného paktu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by zahŕňal aj kľúčové témy, ako je energetika, migrácia a kritické nerastné suroviny; poukazuje na pridanú hodnotu posilňovania našich vzťahov s globálnymi partnermi, ako sú USA, Japonsko a Austrália;

86.  vyzýva na posilnenú spoluprácu s krajinami západného Balkánu v oblasti obranného priemyslu; zdôrazňuje, že krajiny západného Balkánu majú významné odborné znalosti v obrannom priemysle a že EÚ by mala zvážiť obstarávanie vojenského vybavenia z krajín západného Balkánu; zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol posilniť spojenectvo krajín západného Balkánu s EÚ;

87.  domnieva sa, že sa musí vynaložiť všetko úsilie na zachovanie a, ak je to možné, posilnenie transatlantickej spolupráce vo všetkých oblastiach vojenského a obranného odvetvia, a pripomína potrebu podporovať európsku obranu a rozvíjať suverenitu;

88.  konštatuje, že uvedenými skutočnosťami nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

o
o   o

89.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, predsedníčke Komisie a príslušným komisárom, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. mája 2022 o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe (JOIN(2022)0024). (2) Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a Európska rada 24. marca 2022. (3) Správa Maria Draghiho z 9. septembra 2024 o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, a najmä jej kapitola 4 o zvyšovaní bezpečnosti a znižovaní závislosti. (4) Správa Sauliho Niinistöa z 30. októbra 2024 s názvom Spoločne bezpečnejšie: posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1781/oj). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/81/oj). (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/43/oj).