Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312, 323 a 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(1), a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa v tejto súvislosti dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia, ako aj na súvisiace jednostranné vyhlásenia,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(2),

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie z 23. júna 2023 na rozhodnutie Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (COM(2023)0331),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(3) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie)(4) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(5) (ďalej len „nariadenie o podmienenosti právnym štátom“),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 27. februára 2024 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2023 o vlastných zdrojoch: nový začiatok pre financie EÚ, nový začiatok pre Európu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o zvýšení viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027: odolný rozpočet EÚ pripravený na nové výzvy(8),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. decembra 2020 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(9),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv z 13. decembra 2017(10) a na Akčný plán Komisie zo 4. marca 2021 na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 19. decembra 2022 na 15. Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15) v Montreale (Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na správu Sauliho Niinistöa z 30. októbra 2024 s názvom Spoločne bezpečnejší: posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti (Niinistöova správa),

–  so zreteľom na správu Maria Draghiho z 9. septembra 2024 s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti (Draghiho správa),

–  so zreteľom na správu zo 4. septembra 2024 s názvom Spoločná vízia poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe, ktorú prijali zainteresované strany združené pod hlavičkou strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ,

–  so zreteľom na správu Enrica Lettu zo 17. apríla 2024 s názvom Oveľa viac než len trh – rýchlosť, bezpečnosť, solidarita: posilnenie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov EÚ (Lettova správa),

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre budúcnosť politiky súdržnosti z 20. februára 2024 s názvom Spoločné formovanie udržateľnej budúcnosti – súdržnosť pre konkurencieschopnú a inkluzívnu Európu,

–  so zreteľom na Vyhlásenie z Budapešti o novej dohode o konkurencieschopnosti Európy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. marca 2025 s názvom Európska stratégia únie pripravenosti (JOIN(2025)0130),

–  so zreteľom na spoločnú bielu knihu z 19. marca 2025 s názvom Európska obranná pripravenosť 2030 (JOIN(2025)0120),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2025 s názvom Plán pre práva žien (COM(2025)0097),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2025 s názvom Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie (COM(2025)0085),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2025 s názvom Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo (COM(2025)0075),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. februára 2025 s názvom Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu (COM(2025)0046),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo (COM(2021)0778),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. marca 2025, 6. marca 2025 a 19. decembra 2024,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 z 18. júla 2024,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2024 s názvom Rozpočet EÚ a miestne orientované politiky: návrhy nových mechanizmov navrhovania a vykonávania vo VFR po roku 2027(11),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A10-0076/2025),

A.  keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

B.  keďže rozpočet Únie je predovšetkým investičným nástrojom, ktorý môže priniesť úspory z rozsahu, ktoré nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, a podporovať európske verejné statky, najmä prostredníctvom cezhraničných projektov; keďže všetky výdavky z rozpočtu Únie musia prinášať európsku pridanú hodnotu a viditeľné čisté prínosy v porovnaní s výdavkami na vnútroštátnej alebo nižšej ako celoštátnej úrovni a musia viesť k skutočným a trvalým výsledkom;

C.  keďže výdavky z rozpočtu Únie, ak sú účinne cielené, zosúladené s politickými prioritami Únie a efektívnejšie koordinované s výdavkami na vnútroštátnej úrovni, pomáhajú zabrániť fragmentácii jednotného trhu, podporiť vzostupnú konvergenciu, znížiť nerovnosti a posilniť celkový vplyv verejných investícií; keďže verejné investície sú nevyhnutné ako katalyzátor súkromných investícií v odvetviach, v ktorých trh nedokáže sám stimulovať požadované investície;

D.  keďže nástroj obnovy NextGenerationEU (NGEU) zriadený po pandémii ochorenia COVID-19 umožnil značnú dodatočnú investičnú kapacitu vo výške 750 miliárd EUR v cenách z roku 2018 – nad rámec rozpočtu Únie, ktorý predstavuje 1,1 % hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) EÚ27, čo podnietilo rýchlu obnovu a návrat k rastu a podporilo zelenú a digitálnu transformáciu; keďže NGEU sa po roku 2027 nebude používať;

E.  keďže v roku 2022 členské štáty vynaložili na štátnu pomoc v priemere 1,4 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), čo je výrazne viac ako ich príspevok do rozpočtu Únie, pričom viac ako polovica štátnej pomoci nesúvisela s krízami;

F.  keďže rozpočet Únie posilnený nástrojom NGEU a pôžičkami zo systému SURE prispel k zmierneniu hospodárskeho a sociálneho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a k reakcii na dôsledky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine; keďže rozpočet Únie je naďalej poddimenzovaný, pokiaľ ide o veľkosť, štruktúru a pravidlá, na to, aby v plnej miere plnil svoju úlohu pri prispôsobovaní sa vyvíjajúcim sa výdavkovým potrebám, riešení otrasov a reagovaní na krízy a praktickom uplatňovaní zásady solidarity a aby umožnil Únii plniť jej ciele stanovené zmluvami;

G.  keďže občania oprávnene očakávajú od Únie a jej rozpočtu viac vrátane toho, že bude schopná rýchlo a účinne reagovať na meniace sa potreby a poskytne im potrebnú podporu, najmä v čase krízy;

H.  keďže od prijatia súčasného viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) sa politický, hospodársky a sociálny kontext zmenil na nepoznanie, čo znásobilo základné štrukturálne výzvy pre Úniu a viedlo k zásadnej revízii VFR v roku 2024;

I.  keďže kontext, v ktorom Komisia pripraví svoje návrhy VFR na obdobie po roku 2027, je rovnako náročný s ohľadom na rýchlo a radikálne sa meniaci zavedený globálny a geopolitický poriadok, návrat rozsiahlej vojny do bezprostredného susedstva Únie, náročnosť hospodárskeho a sociálneho prostredia a prehlbujúcu sa klimatickú krízu a krízu biodiverzity; keďže, ako jasne uviedla Komisia, zachovanie statusu quo neprichádza do úvahy a rozpočet Únie sa bude musieť zodpovedajúcim spôsobom zmeniť;

J.  keďže vláda USA sa rozhodla zrieknuť svojej povojnovej celosvetovej úlohy zaručovania mieru a bezpečnosti, vedenia globálneho riadenia v multilaterálnom medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách a poskytovania základnej rozvojovej a humanitárnej pomoci tým, ktorí ju na celom svete najviac potrebujú; keďže Únia bude preto musieť prevziať zodpovednosť za časť tejto agendy, od ktorej sa zdá, že sa USA rozhodlo upustiť, čo kladie dodatočné nároky na rozpočet;

K.  keďže Únia sa zaviazala prijať všetky kroky potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a na ochranu prírody a zvrátenie straty biodiverzity; keďže plnenie politického rámca zavedeného na dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať značné investície; keďže rozpočet Únie bude musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní a stimulovaní týchto investícií;

L.  keďže s cieľom kompenzovať nedostatky rozpočtu sa objavilo množstvo dočasných riešení obchádzajúcich súčasné pravidlá, ktoré spôsobujú, že rozpočet je neprehľadnejší, a verejnosť tak zostáva neinformovaná o skutočnom objeme výdavkov Únie, čo oslabuje dlhodobú predvídateľnosť investícií, ktoré možno z rozpočtu vynaložiť, a čím sa podkopáva nielen zásada jednotnosti, ale aj úloha Európskeho parlamentu ako zákonodarcu, rozpočtového orgánu a orgánu udeľujúceho absolutórium a jeho schopnosť kontrolovať výkonnú moc;

M.  keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže porušovanie týchto hodnôt rozvracia súdržnosť Únie, narúša práva občanov Únie a oslabuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi;

1.  trvá na tom, že v rýchlo sa meniacom svete, v ktorom ľudia oprávnene očakávajú viac od Únie a jej rozpočtu a v ktorom Únia čelí rastúcemu počtu kríz, musí byť budúci VFR vybavený vyšším objemom zdrojov v porovnaní s obdobím rokov 2021 – 2027 a musí sa pri ňom upustiť od historicky reštriktívnej úrovne 1 % HND, ktorú si Únia sama stanovila;

2.  podčiarkuje, že budúci VFR sa musí zamerať na financovanie európskych verejných statkov s viditeľnou pridanou hodnotou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami; vyzdvihuje, že treba posilniť synergie a zlepšiť koordináciu výdavkov Únie s vnútroštátnymi výdavkami; zdôrazňuje, že výdavky sa budú musieť vynakladať na hlavné výzvy, ako je návrat rozsiahlej vojny do bezprostredného susedstva Únie, náročnosť hospodárskeho a sociálneho prostredia, rozdiely v konkurencieschopnosti a prehlbujúca sa klimatická kríza a kríza biodiverzity;

3.  domnieva sa, že prístup „jeden národný plán pre každý členský štát“, ako ho plánuje Komisia, s koncepciou vychádzajúcou z modelu Mechanizmu na podporu nemôže byť základom pre výdavky v rámci zdieľaného riadenia po roku 2027; zdôrazňuje, že navrhovanie výdavkov v rámci zdieľaného riadenia v budúcom VFR musí v plnej miere chrániť úlohy Európskeho parlamentu ako zákonodarcu, rozpočtového orgánu a orgánu udeľujúceho absolutórium a musí sa navrhovať a vykonávať v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

4.  žiada, aby budúci VFR naďalej podporoval hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť s cieľom pomôcť stmeliť Úniu, prehĺbiť jednotný trh, podporiť konvergenciu a znížiť nerovnosť, chudobu a sociálne vylúčenie;

5.  domnieva sa, že myšlienka zastrešujúceho fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý spája existujúce programy, tak ako ho plánuje Komisia, nie je na daný účel vhodný; zdôrazňuje, že takýto fond by mal byť skôr novým nástrojom, ktorý využíva súbor nástrojov financovania vychádzajúci zo skúseností získaných z Programu InvestEU a Inovačného fondu a dopĺňa existujúce, veľmi úspešné programy;

6.  zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na to, že USA prestali plniť úlohu globálneho garanta mieru a bezpečnosti, jednoznačne treba pokročiť vo formovaní skutočnej obrannej únie, pričom budúci VFR musí podporovať komplexnú koncepciu bezpečnosti, a to zvýšením príslušných investícií; zdôrazňuje, že výdavky na obranu nemôžu byť vynakladané na úkor dlhodobých investícií do hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie ani viesť k ich zníženiu;

7.  požaduje skutočné zjednodušenie pre konečných príjemcov tým, že sa zabráni programom s prekrývajúcimi sa cieľmi, odlišným kritériám oprávnenosti a odlišným pravidlám, ktorými sa riadia horizontálne ustanovenia; zdôrazňuje, že zjednodušenie nemôže znamenať väčšiu voľnosť pre Komisiu bez potrebného systému bŕzd a protiváh, a preto sa musí dosiahnuť pri plnom rešpektovaní inštitucionálnej rovnováhy stanovenej v zmluvách;

8.  trvá na posilnení vnútornej schopnosti reagovať na krízy v budúcom VFR a dostatočných rezervách v každom okruhu; zdôrazňuje, že výdavkové programy by si popri predvídateľnosti investícií mali ponechať značnú rezervu na vlastnú flexibilitu, pričom o pridelení prostriedkov na konkrétne politické ciele má rozhodnúť rozpočtový orgán; podčiarkuje, že flexibilita humanitárnej pomoci by mala byť účelovo viazaná; domnieva sa, že VFR na obdobie po roku 2027 by mal zahŕňať dva osobitné nástroje – jeden určený na zabezpečenie solidarity v prípade prírodných katastrof a jeden na všeobecnú reakciu na krízu;

9.  zdôrazňuje, že dodržiavanie hodnôt a základných práv Únie je nevyhnutnou podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ; trvá na tom, že rozpočet Únie musí byť chránený pred zneužívaním, podvodmi a porušeniami zásady právneho štátu, a požaduje silnejšie prepojenie medzi zásadou právneho štátu a rozpočtom Únie po roku 2027;

10.  zdôrazňuje, že splácanie úverov a pôžičiek NGEU nesmie ohroziť financovanie politík a priorít EÚ; podčiarkuje preto, aby sa so všetkými nákladmi súvisiacimi s pôžičkami zabezpečenými rozpočtom Únie alebo manévrovacím priestorom rozpočtu zaobchádzalo odlišne než s rozpočtovými prostriedkami na programy EÚ v rámci štruktúry budúceho VFR;

11.  vyzýva Radu, aby urýchlene prijala nové vlastné zdroje s cieľom umožniť udržateľné splácanie úverov a pôžičiek NGEU; zdôrazňuje, že nové skutočné vlastné zdroje nad rámec medziinštitucionálnej dohody sú nevyhnutné na pokrytie vyšších výdavkových potrieb Únie; domnieva sa, že všetky nástroje by sa mali preskúmať, aby sa z nich Únii mohli poskytnúť potrebné zdroje, a v tejto súvislosti sa domnieva, že spoločné pôžičky predstavujú schodnú možnosť, ako zabezpečiť, aby Únia mala dostatočné zdroje na reakcie na akútne celoúnijné krízy, ako je prebiehajúca kríza v oblasti bezpečnosti a obrany;

12.  je pripravený konštruktívne spolupracovať s Radou a Komisiou na vytvorení dlhodobého rozpočtu, ktorý bude zameraný na plnenie potrieb Únie; zdôrazňuje, že VFR po roku 2027 nie je vôbec koncipovaný v klasických spoločenských podmienkach, a berie vážne svoju inštitucionálnu úlohu zakotvenú v zmluvách; trvá na tom, že schváli len dlhodobý rozpočet, ktorý je vhodný pre Úniu v meniacom sa svete, a vyzýva na urýchlené prijatie VFR s cieľom umožniť včasné vykonávanie výdavkových programov od 1. januára 2028;

Dlhodobý rozpočet so zmeneným zameraním výdavkov

13.  domnieva sa, že vzhľadom na štrukturálne výzvy, ktorým Únia čelí, by sa vo VFR na obdobie po roku 2027 malo upraviť zameranie výdavkov s cieľom zabezpečiť, aby Únia dokázala plniť svoje strategické politické ciele, ako sa podrobne uvádzajú ďalej;

Konkurencieschopnosť, strategická autonómia, sociálna, hospodárska a územná súdržnosť a odolnosť

14.  je presvedčený, že posilnenie konkurencieschopnosti, dekarbonizácia hospodárstva a posilnenie inovačnej kapacity Únie sú hlavnými prioritami VFR na obdobie po roku 2027 a sú nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobého, udržateľného a inkluzívneho rastu a prosperujúceho, odolnejšieho hospodárstva a spoločnosti;

15.  domnieva sa, že Únia musí vytvoriť rámec konkurencieschopnosti v súlade so svojimi vlastnými hodnotami a politickými cieľmi a táto konkurencieschopnosť musí rozvíjať nielen hospodársky rast, ale aj sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a environmentálnu udržateľnosť, ako sa podčiarkuje v Draghiho aj Lettovej správe;

16.  zdôrazňuje, že ako sa uvádza v správach Lettu a Draghiho, európske hospodárstvo a sociálny model sú pod intenzívnym tlakom, pričom produktivita, konkurencieschopnosť a nedostatok zručností majú dominový efekt na kvalitu pracovných miest a na životnú úroveň Európanov, ktorí už teraz čelia vysokým cenám bývania, energie a potravín; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatok pracovných príležitostí a vysoké životné náklady zvyšujú riziko úniku mozgov z Európy;

17.  poukazuje na to, že Draghi odhaduje, že v rokoch 2025 až 2030 bude ročná investičná medzera v oblasti inovácií a infraštruktúry 750 – 800 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje, že rozpočet Únie musí zohrávať kľúčovú úlohu, ale tento nedostatok nemôže pokryť sám a že prevažná časť úsilia bude musieť pochádzať zo súkromného sektora, a preto poukazuje na potrebu využívať synergie medzi verejnými a súkromnými investíciami, najmä zjednodušením a harmonizáciou investičnej štruktúry EÚ;

18.  zdôrazňuje, že rozpočet Únie musí byť dôkladne koordinovaný s vnútroštátnymi výdavkami, aby sa zaručila komplementárnosť, a musí byť navrhnutý tak, aby dokázal účinne znižovať riziko, mobilizovať a stimulovať súkromné investície, čo startupom a MSP umožní rýchlejší prístup k finančným prostriedkom; preto žiada, aby sa v budúcom VFR výrazne posilnili programy, ako je Program InvestEU, ktorý zabezpečuje doplnkovosť a uplatňuje trhovo orientovaný prístup založený na dopyte; považuje finančné nástroje a rozpočtové záruky za účinný spôsob využívania zdrojov na dosiahnutie dôležitých politických cieľov Únie a požaduje ich ďalšie zjednodušenie;

19.  trvá na tom, že sa musí urobiť viac pre maximalizáciu potenciálu úlohy skupiny Európskej investičnej banky (EIB) – spolu s ďalšími medzinárodnými a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami – pri poskytovaní úverov a znižovaní rizika v strategických oblastiach politiky, ako sú klíma a v poslednom čase projekty v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila svoju ochotu podstupovať riziká a svoje ambície prilákať investície na základe silnej kapitálovej pozície, a žiada posilnenie investičného partnerstva s cieľom zabezpečiť, aby sa každé euro vynaložené na úrovni Únie používalo čo najúčinnejším spôsobom;

20.  zdôrazňuje, že financovanie výskumu a inovácií vrátane podpory základného výskumu by sa malo výrazne zvýšiť, malo by sa zameriavať na strategické priority Únie, malo by sa naďalej určovať na základe zásady excelentnosti a malo by zostať založené na zásluhách; domnieva sa, že vo VFR a na vnútroštátnej úrovni by mali byť k dispozícii dostatočné zdroje na financovanie všetkých vysokokvalitných projektov počas celého inovačného cyklu a na dosiahnutie cieľa týkajúceho sa miery výdavkov na výskum a vývoj na úrovni 3 % HDP do roku 2030;

21.  zdôrazňuje, že budúci VFR by mal nadviazať na súčasný Nástroj na prepájanie Európy a zahŕňať oveľa väčšie, priamo riadené financovanie energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry, pričom prioritou by mali byť cezhraničné spojenia a vnútroštátne prepojenia s európskou pridanou hodnotou; domnieva sa, že takáto infraštruktúra je jednoznačným základným predpokladom úspešného prehlbovania jednotného trhu a zvyšovania odolnosti Únie v meniacom sa geopolitickom usporiadaní;

22.  poukazuje na to, že bezpečný a odolný vesmírny sektor má zásadný význam z hľadiska autonómie a zvrchovanosti Únie, a preto treba doň trvalo investovať;

23.  zdôrazňuje, že konkurencieschopnejšie, produktívnejšie a sociálne inkluzívne hospodárstvo pomáha vytvárať kvalitné a dobre platené pracovné miesta, čím sa zvyšuje životná úroveň ľudí; zdôrazňuje, že rozpočet Únie môže prostredníctvom programov ako Európsky sociálny fond+ a Erasmus+ zohrávať dôležitú úlohu pri podpore systémov vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšovaní sociálneho začlenenia, zvyšovaní prispôsobivosti pracovnej sily prostredníctvom rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, a tým aj pri príprave ľudí na zamestnanie v modernom hospodárstve;

24.  trvá na tom, že rozpočet Únie by mal naďalej podporovať dôležité hospodárske odvetvia a odvetvia vytvárajúce pracovné miesta, v ktorých už Únia je svetovým lídrom, ako je cestovný ruch a kultúrny a kreatívny sektor; vyzdvihuje, že v rozpočte Únie na obdobie po roku 2027 treba vyčleniť osobitné financovanie cestovného ruchu, ktoré bude zahŕňať aj prostriedky na vykonávanie stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch; poukazuje na význam programu Kreatívna Európa tým, že prispieva k rozmanitosti a konkurencieschopnosti Európy a podporuje dynamické spoločenstvá;

25.  zdôrazňuje, že na to, aby európske hospodárstvo mohlo konkurovať iným významným globálnym aktérom, sa musí stať aj konkurencieschopnejším a odolnejším na strane ponuky tým, že bude viac investovať do otvorenej strategickej autonómie Únie prostredníctvom posilnenej priemyselnej politiky a zamerania sa na strategické odvetvia, efektívnosť využívania zdrojov a kritické technológie s cieľom znížiť závislosť od tretích krajín;

26.  vzhľadom na uvedené sa domnieva, že zamýšľaný zastrešujúci fond pre konkurencieschopnosť, ktorý spája existujúce programy, tak ako ho plánuje Komisia, nie je vhodný na daný účel; zdôrazňuje, že takýto fond by mal byť skôr novým nástrojom, ktorý využíva súbor nástrojov financovania vychádzajúci zo skúseností získaných z Programu InvestEU a Inovačného fondu; pripomína, že podľa článku 182 ZFEÚ sa od Únie požaduje prijatie rámcového programu pre výskum;

27.  konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení o kompase konkurencieschopnosti tvrdí, že by sa mal vytvoriť nový nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti s cieľom lepšie zosúladiť priemyselné a výskumné politiky a investície medzi úrovňou EÚ a vnútroštátnou úrovňou; konštatuje, že navrhovaný nový nástroj má byť súčasťou „nového, štíhleho riadiaceho mechanizmu“ koncipovaného „na posilnenie prepojenia medzi celkovou koordináciou politík a rozpočtom EÚ“; trvá na tom, že Európsky parlament musí v oboch mechanizmoch plniť plnohodnotnú rozhodovaciu úlohu;

28.  zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť je dôležitou zložkou strategickej autonómie a že budúci VFR musí naďalej podporovať konkurencieschopnosť a odolnosť odvetví poľnohospodárstva a rybárstva Únie vrátane malých a mladých poľnohospodárov a rybárov a pomáhať týmto odvetviam lepšie chrániť klímu a biodiverzitu, ako aj moria a oceány; vyzdvihuje, že moderná a zjednodušená spoločná poľnohospodárska politika má zásadný význam pre zvyšovanie produktivity prostredníctvom technického pokroku, pre zabezpečovanie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, zaručenie potravinovej bezpečnosti a výroby zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravín pre Európanov, podporovanie generačnej výmeny a zabezpečovanie životaschopnosti vidieckych oblastí;

29.  poukazuje na to, že odvetvie poľnohospodárstva je obzvlášť zraniteľné voči inflačným otrasom, ktoré ovplyvňujú kúpnu silu poľnohospodárov; požaduje, aby sa v budúcom VFR zvýšil osobitný rozpočet na SPP, ktorý ju bude chrániť pred možnými škrtmi s cieľom zachovať jej integritu a jednotnosť, a aby sa zabezpečila súdržnosť a prepojenie medzi jej prvým a druhým pilierom, a preto nesúhlasí s myšlienkou začleniť SPP do jedného fondu pre každý členský štát; žiada, aby sa v prípade potreby preskúmali dodatočné osobitné zdroje financovania, a to aj mimo SPP, s cieľom vyrovnať sa s prírodnými katastrofami a podnietiť poľnohospodárov a lesníkov, aby prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy, obnove biodiverzity a ochrane prírody bez toho, aby tieto opatrenia spôsobili pokles poľnohospodárskej výroby EÚ;

30.  zdôrazňuje, že nové globálne výzvy, ktorým čelia poľnohospodári EÚ, vrátane súčasnej geopolitickej situácie, zmeny klímy a rastúcej ceny vstupov si vyžadujú, aby sa v budúcej SPP pridelili primerané finančné prostriedky; zdôrazňuje, že s cieľom riešiť tieto výzvy s ohľadom na skúsenosti získané z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zabrániť zníženiu podpory poľnohospodárov sa v budúcom VFR musí naliehavo zvýšiť rozpočet na SPP, ktorý je indexovaný podľa inflácie na základe ročného prehodnotenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že priame platby v ich súčasnej podobe vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ a mali by naďalej posilňovať príjmovú istotu, výrobu a ochranu pred cenovou volatilitou, pričom by sa mali lepšie zamerať na ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na poľnohospodárskej výrobe a poskytovaní verejných statkov, a to pri súčasnom dodržiavaní realistických a vyvážených environmentálnych a sociálnych noriem EÚ; požaduje spravodlivé a efektívne rozdelenie podpory SPP v rámci členských štátov a medzi nimi; požaduje pokračovanie a posilnenie opatrení, ktoré umožňujú zachovanie výroby v zraniteľných oblastiach a zaručujú životaschopnosť vidieckych komunít a primeranosť verejnej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu, a to predovšetkým prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a obnoveného zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do riadenia takýchto opatrení; zdôrazňuje potrebu zvýšenia a zreformovania poľnohospodárskej rezervy s cieľom účinne a rýchlo reagovať na budúce krízy, ktorým bude musieť európske odvetvie poľnohospodárstva čeliť, a vytvoriť nové nástroje na riadenie prírodných, trhových a sanitárnych rizík, ako je systém zaistenia EÚ, s cieľom viac zmierniť následky budúcich kríz a zabezpečiť poľnohospodárom väčšiu stabilitu; zdôrazňuje, že treba nájsť konkrétne riešenia pre poľnohospodárov vo východnej Európe, ktorí sú najviac postihnutí kaskádovými účinkami vojny Ruska proti Ukrajine, ako sú vysoké ceny vstupov, inflácia a narušenia trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej vytvárala potrebný finančný a právny rámec pre potravinový dodávateľský reťazec s cieľom posilniť postavenie poľnohospodárov a lepšie bojovať proti nekalým obchodným praktikám; vyzýva Komisiu, aby podporovala poľnohospodárov EÚ propagáciou agropotravinových výrobkov v Únii aj mimo nej prostredníctvom dynamickej a posilnenej propagačnej politiky EÚ; vyjadruje poľutovanie nad škrtmi vo financovaní programu na podporu poľnohospodárskych výrobkov počas revízie súčasného VFR; zdôrazňuje, že v budúcom VFR sa musia vyčleniť osobitné finančné prostriedky na agroturizmus, podnikanie žien, odborné vzdelávanie a technologické inovácie v poľnohospodárstve;

31.  pripomína, že sociálna, hospodárska a územná súdržnosť je základným kameňom európskej integrácie a má zásadný význam pre stmeľovanie Únie a prehlbovanie jednotného trhu; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje význam procesu konvergencie; zdôrazňuje, že modernizovaná politika súdržnosti musí byť riadená decentralizovaným, miestne orientovaným a viacúrovňovým prístupom a musí vychádzať zo zásady zdieľaného riadenia a partnerstva, do ktorého sú plne zapojené miestne a regionálne orgány a relevantné zainteresované strany, čím sa zaručí, že prostriedky smerujú tam, kde sú najviac potrebné na zníženie regionálnych rozdielov;

32.  zdôrazňuje, že financovanie politiky súdržnosti musí riešiť kľúčové výzvy, ktorým Únia čelí, ako sú demografická zmena a vyľudňovanie, a zamerať sa na regióny a ľudí, ktorí to najviac potrebujú; okrem toho požaduje zlepšenie prístupu miest, regiónov a mestských orgánov k finančným prostriedkom EÚ; pripomína, že podľa článku 349 ZFEÚ je EÚ povinná zaviesť osobitné opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, a preto zdôrazňuje potrebu nepretržitej a cielenej podpory pre tieto regióny v budúcom VFR, a to aj prostredníctvom posilneného programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI);

33.  pripomína význam sociálneho rozmeru Európskej únie a dôležitosť presadzovať vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, jeho akčného plánu a hlavných cieľov; zdôrazňuje, že rozpočet Únie by preto mal zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovnosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, a to aj podporovaním detí, rodín a zraniteľných skupín; pripomína, že okolo 20 miliónov detí je v Únii vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia; zdôrazňuje, že riešenie chudoby detí v Únii si vyžaduje primerane financované, komplexné a integrované opatrenia spolu s efektívnym vykonávaním Európskej záruky pre deti na vnútroštátnej úrovni; podčiarkuje, že Európsky parlament neustále požaduje osobitný rozpočet v rámci ESF+ na podporu záruky pre deti ako ústredného piliera stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe;

34.  v tejto súvislosti poukazuje na krízu bývania v celej EÚ, ktorá postihuje milióny rodín a mladých ľudí; zdôrazňuje, že treba zvýšiť podporu bývania z rozpočtu Únie, najmä v rámci politiky súdržnosti, a z iných zdrojov financovania, ako je skupina EIB a národné podporné banky; uznáva, že hoci samotné financovanie Únie nemôže vyriešiť krízu bývania, môže zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní naliehavých opatrení a dopĺňaní širšieho úsilia Únie a členských štátov o zlepšenie cenovej dostupnosti bývania a zvýšenie energetickej hospodárnosti bytového fondu;

35.  zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine má najmä v členských štátoch hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom značné hospodárske a sociálne dôsledky; trvá na tom, aby sa týmto regiónom poskytla v budúcom VFR podpora;

Zelená a digitálna transformácia

36.  zdôrazňuje, že zelená a digitálna transformácia sú neoddeliteľne spojené s konkurencieschopnosťou, modernizáciou hospodárstva a odolnosťou spoločnosti a pôsobia ako katalyzátor hospodárstva, ktoré je zamerané na budúcnosť a efektívne využíva zdroje; preto trvá na tom, že VFR na obdobie po roku 2027 musí naďalej podporovať a ďalej urýchľovať dvojakú transformáciu;

37.  pripomína, že rozpočet Únie významne prispieva k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, a to aj prostredníctvom podpory cieľov na roky 2030 a 2040; pripomína, že táto transformácia si vyžaduje dekarbonizáciu hospodárstva, najmä prostredníctvom zavádzania čistých technológií, zlepšenej energetickej a dopravnej infraštruktúry a energeticky hospodárnejšieho bývania; konštatuje, že Komisia odhaduje dodatočné investičné potreby na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 na úrovni 1,5 % HDP ročne v porovnaní s desaťročím 2011 – 2020 a že hoci samotný rozpočet Únie nedokáže tento rozdiel pokryť, musí zostať kľúčovým prispievateľom; vyzýva preto na zvýšenie priamo riadenej podpory na ochranu životného prostredia a biodiverzity a na opatrenia v oblasti klímy, ktorá bude vychádzať zo súčasného programu LIFE;

38.  zdôrazňuje, že priemysel bude ústredným prvkom prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo a zriadenie energetickej únie a že na to, aby bolo možné pomôcť niektorým priemyselným odvetviam a ich pracovníkom prispôsobiť sa, bude potrebná podpora; vyzdvihuje dôležitosť spravodlivej transformácie, počas ktorej sa na nikoho nesmie zabudnúť a ktorá si okrem iného vyžaduje investície v regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od fosílnych palív, a zvýšenú podporu zraniteľných domácností, najmä prostredníctvom Mechanizmu spravodlivej transformácie a Sociálno-klimatického fondu;

39.  poukazuje na prebiehajúci komplexný technologický posun, pričom technológie, ako je umelá inteligencia a kvantová technika, vytvárajú príležitosti z hľadiska hospodárskeho potenciálu a celosvetového vedúceho postavenia Únie, ako aj z hľadiska zlepšovania života občanov a predstavujú výzvy z hľadiska spoľahlivosti, etiky a zvrchovanosti; zdôrazňuje, že budúci VFR musí podporovať výskum, vývoj a bezpečné uplatňovanie digitálnych technológií a pomáhať ľuďom osvojiť si vedomosti a zručnosti, ktoré potrebujú na prácu s nimi a na ich využívanie;

Bezpečnosť, obrana a pripravenosť

40.  pripomína, že mier a bezpečnosť sú základom prosperity, sociálneho modelu a konkurencieschopnosti Únie a dôležitým pilierom geopolitickej pozície Únie; zdôrazňuje, že budúci VFR musí podporovať komplexnú koncepciu bezpečnosti tým, že sa výrazne zvýšia investície do ochrany Únie pred nespočetnými hrozbami, ktorým čelí;

41.  zdôrazňuje, že ako sa jasne uvádza v správe Niinistöa, viaceré hrozby sa kombinujú s cieľom zvýšiť nestabilitu a zraniteľnosť Únie, pričom najvážnejšími z nich sú fragmentácia globálneho poriadku, bezpečnostná hrozba, ktorú predstavuje Rusko a Bielorusko, rastúce napätie na celom svete, nepriateľské medzinárodné subjekty, globalizácia zločineckých sietí, hybridné kampane, ktoré zahŕňajú kybernetické útoky, zahraničnú manipuláciu s informáciami, dezinformácie a zasahovanie a inštrumentalizáciu migrácie, čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne poveternostné javy v dôsledku zmeny klímy a ohrozenia zdravia;

42.  poukazuje na to, že Únia zohrala kľúčovú úlohu pri dosahovaní trvalého mieru na svojom území a musí v tom pokračovať prispôsobením sa realite vojny pri jej hranici a potrebe výrazne posilniť obrannú infraštruktúru, spôsobilosti a pripravenosť, a to aj z rozpočtu Únie, ďaleko nad rámec súčasných pridelených prostriedkov, ktoré predstavujú menej než 2 % VFR;

43.  konštatuje, že európske obranné spôsobilosti trpia desaťročiami nedostatočných investícií a že podľa Komisie predstavuje deficit vo výdavkoch na obranu v nasledujúcom desaťročí v súčasnosti 500 miliárd EUR; zdôrazňuje, že rozpočet Únie nemôže tento deficit sám odstrániť, ale musí zohrávať dôležitú úlohu spolu s národnými rozpočtami a so zameraním sa na jasnú pridanú hodnotu EÚ; domnieva sa, že rozpočet Únie a poskytovanie úverov skupinou EIB môžu pomôcť stimulovať investície do obrany; zdôrazňuje, že výdavky na obranu nesmú byť na úkor sociálnych a environmentálnych výdavkov ani nesmú viesť k zníženiu financovania dlhodobých politík Únie, ktoré sa časom osvedčili;

44.  vyzdvihuje výhody obranných programov a nástrojov zavedených počas súčasného VFR, ktoré posilnili spoločný výskum, výrobu a obstarávanie v oblasti obrany a poskytli cenný základ pre budovanie ďalších politík a investícií Únie;

45.  zdôrazňuje, že vzhľadom na geopolitickú situáciu je jasne potrebné konať a pokročiť vo formovaní skutočnej obrannej únie, a to v koordinácii s NATO a v plnom súlade so záväzkami jednotlivých členských štátov v oblasti neutrality; v tejto súvislosti súhlasí s analýzou Komisie, že budúci VFR musí priniesť komplexný a pevný rámec na podporu obrany EÚ;

46.  podčiarkuje význam konkurencieschopnej a odolnej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne; domnieva sa, že zvýšené spoločné investície na úrovni EÚ do obrany v budúcom VFR, ktoré sa budú opierať o jasnú a transparentnú štruktúru riadenia, môžu pomôcť zamedziť duplicite, priniesť úspory z rozsahu, a tým aj značné úspory pre členské štáty, a znížiť fragmentáciu a zabezpečiť interoperabilitu vybavenia a systémov; vyzdvihuje dôležitosť technológií v moderných obranných systémoch, a teda aj investícií do výskumu, kybernetickej obrany a kybernetickej bezpečnosti a do výrobkov s dvojakým použitím; poukazuje na potrebu nasmerovať podporu do obranného priemyslu v Únii, čím sa posilní strategická autonómia, vytvoria sa kvalitné vysokokvalifikované pracovné miesta, naštartujú inovácie a vzniknú cezhraničné príležitosti pre podniky EÚ vrátane MSP;

47.  poukazuje na význam zvýšenia rozpočtovej podpory vojenskej mobility, ktorá modernizuje infraštruktúru na vojenské a civilné účely s dvojakým použitím, čo umožní presun vojenského vybavenia a personálu vo veľkom rozsahu v krátkom čase a tým prispeje k obranným spôsobilostiam Únie a ku kolektívnej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam financovania transeurópskych dopravných sietí s cieľom umožniť ich prispôsobenie na účely dvojakého použitia;

48.  zdôrazňuje, že Únia musí zvýšiť financovanie pripravenosti vo všetkých oblastiach; je znepokojený rastúcim vplyvom prírodných katastrof, ktoré často predstavujú dôsledok zmeny klímy, a teda je pravdepodobné, že k nim v budúcnosti bude dochádzať častejšie a budú rozsiahlejšie; upozorňuje, že podľa správy o európskom posúdení klimatických rizík z roku 2024 by kumulované hospodárske straty spôsobené prírodnými katastrofami mohli dosiahnuť približne 1,4 % HDP Únie;

49.  preto zdôrazňuje, že okrem úsilia o zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom zelenej transformácie sú potrebné značné investície na prispôsobenie sa zmene klímy, najmä na predchádzanie prírodným katastrofám a závažným poveternostným udalostiam a na zníženie ich dôsledkov; domnieva sa, že podpora na tento účel, ako je súčasný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, sa musí v budúcom VFR výrazne zvýšiť a rýchlo sprístupniť miestnym a regionálnym orgánom, ktoré sú často v prvej línii;

50.  zdôrazňuje, že opatrenia na rekonštrukciu a obnovu po prírodných katastrofách musia byť založené na prístupe „obnova k lepšiemu“ a uprednostňovať riešenia blízke prírode; podčiarkuje význam udržateľného hospodárenia s vodami, zabezpečenie dostupnosti vody a odolnosti voči vodným katastrofám ako súčasti celkovej stratégie Únie v oblasti pripravenosti;

51.  pripomína, že pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila hospodárske a sociálne problémy na celom svete a že kľúčovým ponaučením z tejto skúsenosti je, že treba prednostne investovať do predchádzania ohrozeniam zdravia, pripravenosti a reakcie na ne, do lekárskeho výskumu a prevencie chorôb, do prístupu ku kritickým liekom, do infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, do fyzického a duševného zdravia a do odolnosti a prístupnosti systémov verejného zdravotníctva v Únii; pripomína, že strategická autonómia v oblasti zdravia je kľúčom k zabezpečeniu pripravenosti Únie v tejto oblasti;

52.  domnieva sa, že budúci VFR musí vychádzať z práce vykonanej v súčasnom programovom období tak, že sa zabezpečí dostupnosť potrebných investícií do budovania skutočnej európskej zdravotnej únie, ktorá bude prínosom pre všetkých občanov;

53.  zdôrazňuje, že vďaka technologickému rozvoju sa škodlivým a oportunistickým zahraničným aktérom uľahčilo šírenie dezinformácií, podnecovanie nenávistných online prejavov, zasahovanie do volieb a stupňovanie kybernetických útokov proti záujmom Únie; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR investovalo do posilnenej spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a Únia bola vybavená na boj proti hybridnej vojne v jej rôznych podobách;

54.  zdôrazňuje, že sloboda, nezávislosť a pluralita médií sú základnými prvkami odolnosti Európy, ktoré zabezpečujú nielen voľný tok informácií, ale aj demokratické zmýšľanie, kritické myslenie a informované rozhodovanie; poukazuje na význam investícií do nezávislej a investigatívnej žurnalistiky, iniciatív na overovanie faktov, digitálnej a mediálnej gramotnosti a kritického myslenia s cieľom chrániť pred dezinformáciami, zahraničnou manipuláciou s informáciami a zasahovaním do volieb ako súčasti iniciatívy európskeho štítu na obranu demokraciu, a tým zaručiť demokratickú odolnosť; podčiarkuje, že treba pokračovať v rozpočtovej podpore Únie zacielenej na iniciatívy v týchto oblastiach;

55.  podčiarkuje význam pokračujúceho financovania účinnej ochrany vonkajších hraníc EÚ v budúcom VFR; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nadnárodným zločineckým sieťam vrátane sietí nelegálneho obchodovania s ľuďmi a posilniť odolnosť a schopnosť reagovať s cieľom riešiť hybridné útoky a inštrumentalizáciu migrácie, najmä treťou krajinou alebo nepriateľským neštátnym subjektom; vyzdvihuje najmä potrebu podporovať členské štáty v prvej línii na účely ochrany vonkajších hraníc EÚ;

56.  zdôrazňuje, že odolnosť a pripravenosť EÚ sú neoddeliteľne prepojené s odolnosťou a pripravenosťou jej regionálnych a globálnych partnerov; zdôrazňuje, že posilnenie schopnosti partnerov predchádzať extrémnym poveternostným javom, zdravotným krízam, hybridným kampaniam, kybernetickým útokom alebo ozbrojeným konfliktom, odolávať im a účinne na ne reagovať znižuje aj riziko vedľajších účinkov pre Európu;

Vonkajšia činnosť a rozširovanie

57.  trvá na tom, že v kontexte zvýšenej globálnej nestability musí Únia naďalej konštruktívne spolupracovať s tretími krajinami a podporovať mier, stabilitu, prosperitu, bezpečnosť, ľudské práva, právny štát, rovnosť, demokraciu a udržateľný rozvoj na celom svete v súlade so svojimi hodnotami globálnej zodpovednosti a svojimi medzinárodnými záväzkami;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vonkajšia činnosť nebola v súčasnom VFR dostatočne financovaná, čo viedlo k významnému využívaniu osobitných nástrojov a výraznému posilneniu v rámci revízie v polovici trvania; konštatuje najmä, že financovanie humanitárnej pomoci bolo žalostne nedostatočné, čo viedlo k bežnému využívaniu rezervy na núdzovú pomoc;

59.  zdôrazňuje, že USA zrieknutím sa svojej povojnovej celosvetovej úlohy zaručovania mieru a bezpečnosti, vedenia globálneho riadenia v multilaterálnom medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách a poskytovania základnej rozvojovej a humanitárnej pomoci tým, ktorí ju na celom svete najviac potrebujú, zanechá po sebe obrovské prázdno a že Únia nesie zodpovednosť za pomoc s vyplnením tohto prázdna, na čom má aj obrovský strategický záujem; vyzýva Komisiu, aby sa dôsledkami tohto zrieknutia USA zaoberala najneskôr vo svojom návrhu VFR na obdobie po roku 2027;

60.  zdôrazňuje, že budúci VFR musí naďalej riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy – od boja proti zmene klímy až po poskytovanie pomoci v prípade prírodných katastrof, prevenciu a riešenie násilných konfliktov a zaručenie globálnej bezpečnosti, zaistenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti, zlepšovanie systémov zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, znižovanie chudoby a nerovnosti, presadzovanie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a sociálnej spravodlivosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti a bezpečnosti globálnych dodávateľských reťazcov – v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje najmä, že treba podporovať južné a východné susedstvo Únie;

61.  podčiarkuje, že najmä s ohľadom na dramatické zníženie rozpočtu USAID sa z rozpočtu musí podporovať úloha Únie ako hlavného poskytovateľa rozvojovej pomoci a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v súlade s globálnymi povinnosťami a záväzkami Únie; v tejto súvislosti pripomína, že Únia a jej členské štáty sa spoločne zaviazali vyčleniť 0,7 % svojich HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a že zmierňovanie chudoby musí zostať ich hlavným cieľom; trvá na tom, že rozpočet musí naďalej podporovať Úniu v jej úsilí o obranu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, demokracie, multilateralizmu, ľudských práv a základných hodnôt;

62.  trvá na tom, že vzhľadom na nebývalý rozsah humanitárnych kríz, rastúce globálne výzvy a neistotu pomoci USA za súčasnej vlády sa financovanie humanitárnej pomoci musí výrazne zvýšiť a že jeho využívanie musí zostať založené výlučne na potrebách, pričom sa musia zohľadňovať zásady neutrality, nezávislosti a nestrannosti; zdôrazňuje, že povaha humanitárnej pomoci založená na potrebách si vyžaduje účelovo viazané financovanie poskytované prostredníctvom samostatného výdavkového programu, ktorý je odlišný od iného financovania vonkajšej činnosti; ďalej podčiarkuje, že účinné poskytovanie humanitárnej pomoci je podmienené predvídateľnosťou prostredníctvom dostatočnej ročnej základnej sumy;

63.  zdôrazňuje, že humanitárna pomoc si vzhľadom na svoju povahu vyžaduje značnú flexibilitu a spôsobilosť rýchlej reakcie; domnieva sa preto, že okrem primeranej základnej sumy si návrh humanitárnej pomoci bude vyžadovať značnú účelovo viazanú flexibilitu s cieľom umožniť účinnú reakciu na rastúce krízy;

64.  zdôrazňuje, že v situácii, keď globálni aktéri čoraz viac využívajú vzájomnú závislosť obchodu ako prostriedok hospodárskeho nátlaku, musí Únia posilniť svoju schopnosť chrániť a presadzovať vlastné strategické záujmy, vyvinúť spoľahlivejšie nástroje na boj proti nátlaku a zabezpečiť skutočnú reciprocitu vo svojich partnerstvách; zdôrazňuje, že takýto prístup si vyžaduje strategické prideľovanie vonkajšieho financovania s cieľom podporiť napríklad hospodárske partnerstvá a partnerstvá v oblasti bezpečnosti a energetiky, ktoré sú v súlade s hodnotami a strategickými záujmami Únie;

65.  domnieva sa, že rozširovanie je príležitosťou na posilnenie Únie ako geopolitickej mocnosti a že budúci VFR má zásadný význam pre prípravu Únie na rozšírenie a kandidátskych krajín na pristúpenie; pripomína, že stabilita, bezpečnosť a odolnosť demokracie v kandidátskych krajinách sú neoddeliteľne späté so stabilitou, bezpečnosťou a odolnosťou demokracie v EÚ a vyžadujú si trvalé strategické investície spojené s reformami na podporu ich konvergencie s normami Únie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú občania a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú v procese rozširovania;

66.  poukazuje na potrebu strategicky cielenej podpory predvstupovej pomoci a rastu a investícií; zastáva názor, že predvstupová pomoc po roku 2027 by sa mala poskytovať vo forme grantov aj úverov; v tejto súvislosti sa domnieva, že budúci rámec by mal umožniť inovačné mechanizmy financovania, ako aj poskytovanie úverov kandidátskym krajinám krytých manévrovacím priestorom rozpočtu (rozdielom medzi stropmi vlastných zdrojov a VFR);

67.  zdôrazňuje, že finančná podpora musí byť podmienená vykonávaním reforiem zosúladených s acquis a politikami Únie a a dodržiavaním hodnôt Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu silného modelu riadenia, ktorý zabezpečí parlamentnú zodpovednosť, dohľad a kontrolu a silnú a účinnú architektúru boja proti podvodom;

68.  opätovne vyjadruje svoju plnú podporu Ukrajincom v ich boji za slobodu a demokraciu a odsudzuje hrozné utrpenie a dôsledky vyplývajúce z nevyprovokovanej a neospravedlniteľnej útočnej vojny Ruska; víta rozhodnutie udeliť Ukrajine a susednej Moldavskej republike štatút kandidátskej krajiny a trvá na tom, že treba vyčleniť potrebné finančné prostriedky na podporu ich prístupových procesov;

69.  zdôrazňuje, že predvstupová podpora Ukrajine musí byť samostatnou a dodatočnou pomocou k finančnej pomoci na makroekonomickú stabilitu, rekonštrukciu a povojnovú obnovu, ktorá sa vyznačuje oveľa zásadnejšími potrebami a vyžaduje si spoločné medzinárodné úsilie, ktorého dôležitou súčasťou by mala byť podpora z rozpočtu Únie;

70.  je presvedčený, že existujúca povinná doložka o revízii v prípade rozšírenia by sa mala zachovať aj v ďalšom rámci a že vnútroštátne finančné prostriedky by nemali byť dotknuté; podčiarkuje, že v budúcom VFR sa budú musieť zaviesť aj vhodné prechodné a postupne zavádzané opatrenia pre kľúčové výdavkové oblasti, ako je súdržnosť a poľnohospodárstvo, a to na základe dôkladného posúdenia ich vplyvov na rôzne odvetvia;

Základné práva, hodnoty Únie a právny štát

71.  zdôrazňuje význam rozpočtu Únie a programov ako Erasmus+ a Občania, rovnosť, práva a hodnoty pri podpore a ochrane demokracie a hodnôt Únie, posilňovaní spoločného kultúrneho dedičstva Únie a európskej integrácie, posilňovaní angažovanosti občanov, občianskeho vzdelávania a účasti mládeže, ako aj ochrane a podpore základných práv zakotvených v Charte základných práv a zásad právneho štátu; v tejto súvislosti vyzýva na zvýšenie financovania programu Erasmus+ v budúcom VFR; poukazuje na význam nezávislosti súdnictva, riadneho fungovania vnútroštátnych inštitúcií, deoligarchizácie, rozsiahlej podpory aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou v súlade s článkom 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý je nevyhnutný na rozvíjanie aktívneho občianskeho priestoru, zabezpečenie zodpovednosti a transparentnosti a informovanie tvorcov politík o najlepších postupoch z praxe;

72.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prepracované znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách vyžaduje, aby Komisia a členské štáty pri plnení rozpočtu zabezpečili dodržiavanie Charty základných práv a rešpektovali hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ; očakáva, že Komisia zabezpečí, aby návrhy na budúci VFR vrátane výdavkových programov boli v súlade s prepracovaným znením nariadenia o rozpočtových pravidlách;

73.  zdôrazňuje, že nestabilita v susedných a vzdialenejších regiónoch, chudoba, hlavné trendy hospodárskeho rozvoja, demografické zmeny a zmena klímy naďalej spôsobujú migračné toky do Únie, čo vytvára značný tlak na systémy azylu a migrácie; zdôrazňuje, že VFR na obdobie po roku 2027 musí podporovať úplné a urýchlené vykonávanie únijného Paktu o azyle a migrácii a účinných politík návratu a readmisie, a to v súlade so základnými právami a hodnotami EÚ vrátane zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti; okrem toho zdôrazňuje, že v súlade s paktom musí EÚ pokračovať v posilnenej spolupráci a vzájomne prospešných partnerstvách s tretími krajinami v oblasti migrácie, pričom musí uplatňovať primeranú parlamentnú kontrolu, a že takáto spolupráca musí byť v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom;

74.  zdôrazňuje, že dodržiavanie hodnôt a základných práv Únie je nevyhnutnou podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ; zdôrazňuje význam silných väzieb medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a prístupom k finančným prostriedkom EÚ v rámci súčasného VFR; domnieva sa, že ochrana finančných záujmov Únie závisí od dodržiavania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni; víta najmä pozitívny vplyv nariadenia o podmienenosti právnym štátom na ochranu finančných záujmov Únie v prípadoch systémového a pretrvávajúceho porušovania zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu a Radu, aby nariadenie dôsledne, konzistentne a bez zbytočného odkladu uplatňovali vždy, keď je to potrebné; zdôrazňuje, že rozhodnutia o pozastavení alebo znížení financovania Únie v súvislosti s porušovaním zásad právneho štátu musia byť založené na objektívnych kritériách a nesmú sa riadiť inými úvahami ani výsledkom rokovaní;

75.  poukazuje na potrebu silnejšieho prepojenia medzi právnym štátom a rozpočtom Únie v období po roku 2027 a víta záväzok Komisie posilniť prepojenia medzi odporúčaniami uvedenými vo výročnej správe o právnom štáte a prístupom k finančným prostriedkom z rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby vo výročnej správe o právnom štáte od roku 2025 načrtla rozsah, v akom zistené nedostatky v režimoch právneho štátu môžu potenciálne predstavovať riziko pre rozpočet Únie; okrem toho víta prepojenie medzi dodržiavaním hodnôt Únie a plnením rozpočtu a vyzýva Komisiu, aby aktívne monitorovala dodržiavanie tejto zásady jednotne členskými štátmi a v prípade jej nedodržiavania prijala rýchle opatrenia;

76.  vyzýva na konsolidáciu spoľahlivého súboru nástrojov na podporu právneho štátu, ktorá bude vychádzať zo súčasných ustanovení o podmienenosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, horizontálnych základných podmienok v nariadení o spoločných ustanoveniach a príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách a trvá na tom, že tento súbor nástrojov by mal zahŕňať celý rozpočet Únie; zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej transparentnosti a konzistentnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie nástrojov na ochranu právneho štátu, a posilnenia úlohy Európskeho parlamentu pri uplatňovaní a kontrole takýchto opatrení; okrem toho trvá na potrebe konzistentnosti nástrojov pri posudzovaní porušení zásad právneho štátu v členských štátoch;

77.  pripomína, že v nariadení o podmienenosti právnym štátom sa stanovuje, že koneční príjemcovia by nemali byť zbavení výhod z finančných prostriedkov EÚ v prípade uplatnenia sankcií voči ich vláde; domnieva sa, že toto ustanovenie doteraz nebolo účinné, a zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať prístup inteligentnej podmienenosti, aby príjemcovia neboli penalizovaní za opatrenia svojej vlády; vyzýva Komisiu, aby v súlade s vyjadreným zámerom v politických usmerneniach navrhla konkrétne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že miestne a regionálne orgány, občianska spoločnosť a iní príjemcovia môžu naďalej využívať finančné prostriedky Únie v prípadoch porušovania zásad právneho štátu národnými vládami bez toho, aby sa oslabilo uplatňovanie nariadenia a zachovala sa povinnosť členského štátu platiť podľa práva Únie;

Dlhodobý rozpočet, ktorý zohľadňuje politické ciele Únie

78.  zdôrazňuje, že dlhodobý rozpočet, ktorý je plne v súlade so strategickými cieľmi Únie, si vyžaduje, aby sa kľúčové ciele začlenili do celého rozpočtu prostredníctvom súboru horizontálnych zásad, ktoré vychádzajú zo skúseností zo súčasného VFR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

79.  pripomína, že vykonávanie horizontálnych zásad by nemalo viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu príjemcov a malo by byť v súlade so zásadou proporcionality; požaduje inovatívne riešenia a využívanie automatizovaných nástrojov na podávanie správ vrátane umelej inteligencie s cieľom dosiahnuť efektívnejší zber údajov;

80.  zdôrazňuje preto, že budúci VFR musí zabezpečiť, aby výdavkové programy vo všeobecnosti sledovali ciele v oblasti klímy a biodiverzity, presadzovali a chránili práva a rovnaké príležitosti pre všetkých vrátane rodovej rovnosti, podporovali konkurencieschopnosť a posilňovali pripravenosť Únie na hrozby;

81.  poukazuje na to, že účinné začleňovanie sa najlepšie dosiahne prostredníctvom súboru opatrení, najmä návrhu politiky, projektov a právnych predpisov, dôkladného posúdenia vplyvu a dôkladného sledovania výdavkov a v osobitných prípadoch cieľových hodnôt výdavkov na základe relevantných a dostupných údajov; víta výrazné zlepšenie podávania správ o výkonnosti v súčasnom VFR, ktoré umožňuje oveľa lepšiu kontrolu vplyvu výdavkov EÚ, a žiada, aby sa toto zlepšenie ďalej rozvíjalo aj v nasledujúcom programovom období;

82.  víta vypracovanie metodiky na sledovanie výdavkov na rodovú rovnosť a domnieva sa, že v záujme zlepšenia tejto metodiky by sa v budúcom VFR mali uplatniť získané poznatky, najmä pokiaľ ide o zber údajov rozčlenených podľa pohlavia, monitorovanie vykonávania a vplyvu a administratívneho zaťaženia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť rodového rozpočtovania v budúcom VFR; v rovnakom duchu zdôrazňuje potrebu výrazného zlepšenia metodík uplatňovania hľadiska klímy a biodiverzity, aby bolo možné prejsť k meraniu vplyvu;

83.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia systematicky nevykonáva dôkladné posúdenia vplyvu vrátane posúdení vplyvu na rodovú rovnosť, pokiaľ ide o všetky právne predpisy týkajúce sa výdavkov z rozpočtu, a trvá na tom, aby sa to zmenilo;

84.  vyjadruje potešenie nad tým, že sa predpokladá, že v súčasnom VFR sa prekročí cieľ zohľadňovania problematiky zmeny klímy stanovený na úrovni 30 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Únia nie je na dobrej ceste splniť cieľ týkajúci sa výdavkov súvisiacich s biodiverzitou stanovený na úrovni 10 % pre rok 2026; domnieva sa, že ciele stanovené v medziinštitucionálnej dohode boli napriek tomu hlavným faktorom podnecujúcim výdavky na klímu a biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila cieľové hodnoty výdavkov, ktoré pozitívne prispievajú ku klíme a biodiverzite, súvisiacim politickým ambíciám Únie, pričom zohľadní investičné potreby týchto politických ambícií;

85.  okrem toho zdôrazňuje, že rozpočet Únie by sa mal plniť v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a preto by pri jeho plnení nemalo dochádzať k výraznému narušeniu stanovených cieľov(12) a mali by sa dodržiavať platné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a zohľadňovať zásada rodovej rovnosti;

86.  víta záväzok Komisie postupne ukončiť všetky dotácie na fosílne palivá a dotácie škodlivé pre životné prostredie v budúcom VFR; očakáva, že Komisia predloží s tým súvisiaci pripravovaný plán ako súčasť svojho návrhu na budúci VFR;

Dlhodobý rozpočet s efektívnou verejnou správou v službách Európanov

87.  zdôrazňuje, že treba, aby oporou politík Únie bola dobre fungujúca verejná správa; trvá na tom, aby sa na obdobie po roku 2027 vyčlenili už od začiatku dostatočné finančné a personálne zdroje, aby inštitúcie, orgány a decentralizované agentúry Únie a Európska prokuratúra mohli zabezpečiť účinné a efektívne navrhovanie politík, ich kvalitné vykonávanie a presadzovanie, poskytovať technickú pomoc, naďalej priťahovať najlepších ľudí zo všetkých členských štátov, a tým zabezpečiť geografickú rovnováhu, a mali priestor na prispôsobenie sa meniacim sa okolnostiam;

88.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť Únie účinne vykonávať politiku a chrániť svoje finančné záujmy v rámci súčasného VFR bola oslabená preťaženými administratívnymi zdrojmi a dogmatickým uplatňovaním politiky stabilného personálneho obsadenia, a to aj napriek rastúcim požiadavkám a zodpovednostiam; poukazuje napríklad na neposkytnutie dostatočného počtu zamestnancov na riadne vykonávanie a presadzovanie aktu o digitálnych službách(13) a aktu o digitálnych trhoch(14), čo oslabuje účinnosť týchto právnych predpisov, a na opakujúce sa prerozdeľovanie prostriedkov z programov na decentralizované agentúry s cieľom pokryť personálne potreby; trvá na tom, aby sa počet zamestnancov určoval objektívnym posúdením potrieb v čase návrhu a konečného prijatia právneho predpisu a aby tento počet bol pri plánovaní administratívnych výdavkov od začiatku zohľadnený;

89.  zdôrazňuje, že Komisia sa do určitej miery snažila obísť svoju vlastnú politiku stabilného personálneho obsadenia tým, že zvyšovala počet zamestnancov pridelených k programom a nástrojom, na ktorých sa tak nevzťahoval strop administratívnych výdavkov; zdôrazňuje však, že takýto prístup len zakrýva problém a v konečnom dôsledku môže oslabiť operačnú kapacitu programov; preto trvá na tom, že dodatočné povinnosti si vyžadujú administratívne výdavky a nesmú narúšať finančné krytie programov;

90.  zdôrazňuje, že počiatočné investície do bezpečnej a interoperabilnej IT infraštruktúry a spôsobilostí hĺbkovej analýzy údajov môžu takisto priniesť dlhodobejšie úspory nákladov a výrazne zlepšiť realizáciu politiky a sledovanie výdavkov;

91.  uznáva, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek korekčného mechanizmu v súčasnom VFR vysoká inflácia výrazne zvýšila štatutárne náklady, čo si vyžiadalo rozsiahle využívanie osobitných nástrojov na pokrytie daného nedostatku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa rozhodla neprijať návrh Komisie na zvýšenie stropu administratívnych výdavkov v rámci revízie VFR, čo ešte viac oslabilo osobitné nástroje;

Dlhodobý rozpočet, ktorý je jednoduchší a transparentnejší

92.  zdôrazňuje, že budúci VFR musí byť navrhnutý tak, aby zjednodušil život všetkých príjemcov tým, že sa zníži zbytočná byrokracia; zdôrazňuje, že zjednodušenie si bude vyžadovať harmonizáciu pravidiel a požiadaviek na podávanie správ všade tam, kde je to možné, vrátane prípadného zabezpečenia súladu medzi platnými pravidlami na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu skutočného a používateľsky ústretového jednotného kontaktného miesta pre financovanie z prostriedkov EÚ a zjednodušeného postupu podávania žiadostí, ktorý bude navrhnutý po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami; okrem toho poukazuje na to, že budúci VFR sa musí vykonávať čo najbližšie k ľuďom;

93.  požaduje skutočné zjednodušenie, čo sa týka prekrývajúcich sa cieľov, rozdielnych kritérií oprávnenosti a rôznych pravidiel upravujúcich horizontálne ustanovenia, ktoré by mali byť v prípade všetkých programov jednotné; domnieva sa, že posúdenie toho, ktoré výdavkové programy by sa mali zahrnúť do budúceho VFR, musí vychádzať z uvedených aspektov, z potreby zamerať výdavky na jasne určené ciele politiky s jasnou európskou pridanou hodnotou a z politickej intervenčnej logiky každého programu; zdôrazňuje, že zníženie počtu programov nie je samoúčelné;

94.  zdôrazňuje, že zjednodušenie nemôže znamenať väčšiu voľnosť pre Komisiu bez potrebného systému bŕzd a protiváh, a preto sa musí dosiahnuť pri plnom rešpektovaní inštitucionálnej rovnováhy stanovenej v zmluvách;

95.  trvá na tom, že zjednodušenie by sa nemalo uskutočniť na úkor kvality návrhu a vykonávania programov a že preto jednoduchší rozpočet musí byť zároveň transparentnejším rozpočtom, ktorý umožní lepšiu zodpovednosť, kontrolu, dohľad nad výdavkami a zníži riziko dvojitého financovania, zneužitia a podvodov; zdôrazňuje, že akékoľvek zníženie počtu programov musí byť kompenzované oveľa podrobnejším rozdelením rozpočtu podľa rozpočtových riadkov, na rozdiel od niektorých zlúčení programov v súčasnom VFR, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (ďalej len „nástroj NDICI – Globálna Európa“), čo je príklad nehodný nasledovania; požaduje preto dostatočne podrobné rozdelenie rozpočtu podľa rozpočtových riadkov s cieľom umožniť rozpočtovému orgánu plniť si riadne zodpovednosť a zabezpečiť, aby rozhodovanie v rámci ročného rozpočtového postupu a počas plnenia rozpočtu bolo zmysluplné;

96.  pripomína, že transparentnosť je nevyhnutná na zachovanie dôvery občanov a že podvody a zneužívanie finančných prostriedkov sú pre túto dôveru mimoriadne škodlivé; preto zdôrazňuje, že Európsky parlament musí môcť kontrolovať výdavky a posúdiť, či možno udeliť absolutórium; trvá na tom, že riadna zodpovednosť si vyžaduje dôkladný audit všetkých rozpočtových výdavkov založený na uplatňovaní jednotného audítorského záznamu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla zosúladené a účinné mechanizmy boja proti podvodom v rámci všetkých nástrojov financovania VFR na obdobie po roku 2027, ktoré zabezpečia ochranu rozpočtu Únie;

97.  opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že všetky výdavky na úrovni EÚ by mali byť v právomoci rozpočtového orgánu, čím sa zabezpečí transparentnosť, demokratická kontrola a ochrana finančných záujmov Únie; vyzýva preto na úplné zahrnutie (čiastočne) mimorozpočtových nástrojov, ako sú Sociálno-klimatický fond, Inovačný fond a Modernizačný fond, alebo ich nástupcov do rozpočtu;

Dlhodobý rozpočet, ktorý je pružnejší a lepšie reaguje na krízy a otrasy

98.  poukazuje na to, že VFR tradične nie je koncipovaný s logikou reakcie na krízu alebo flexibility, ale bol navrhnutý predovšetkým na zabezpečenie strednodobej predvídateľnosti investícií; zdôrazňuje, že v rýchlo sa meniacom politickom, bezpečnostnom, hospodárskom a sociálnom kontexte už takýto prístup nie je udržateľný; trvá na dostatočnej vnútornej schopnosti reagovať na krízy v budúcom VFR;

99.  zdôrazňuje, že súčasný VFR trápila nedostatočná flexibilita a neschopnosť prispôsobiť sa vyvíjajúcim sa výdavkovým prioritám; domnieva sa, že v budúcom VFR sa musí dosiahnuť lepšia rovnováha medzi predvídateľnosťou investícií a flexibilitou, aby bolo možné upraviť zameranie výdavkov; zdôrazňuje, že výdavky v určitých oblastiach si vyžadujú väčšiu stabilitu ako v iných oblastiach, kde je cennejšia flexibilita; zdôrazňuje, že opakujúce sa prerozdeľovanie prostriedkov nie je vhodným spôsobom financovania priorít Únie, pretože poškodzuje investície a ohrozuje plnenie dohodnutých politických cieľov;

100.  domnieva sa, že hoci výdavkové programy vyčleňujú podstatnú časť finančných prostriedkov na ciele vopred, mali by si ponechať značnú rezervu na vlastnú flexibilitu, pričom o pridelení prostriedkov na konkrétne politické ciele má rozhodnúť rozpočtový orgán; konštatuje, že rezerva na vznikajúce výzvy a priority v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa predstavuje model takejto rezervy na flexibilitu, ale rozhodovací proces jej mobilizácie sa nesmie odkopírovať do budúceho VFR; poukazuje na potrebu silnejších, účinnejších kontrolných právomocí spoluzákonodarcov, pokiaľ ide o stanovovanie politických priorít a cieľov, a na potrebu podrobného rozdelenia rozpočtu, aby sa zabezpečila spôsobilosť rozpočtového orgánu prijímať zmysluplné a informované rozhodnutia;

101.  zdôrazňuje, že VFR musí mať v rámci každého okruhu dostatočné rezervy, aby sa zabezpečilo, že nové nástroje alebo výdavkové ciele dohodnuté počas programového obdobia sa budú môcť realizovať bez toho, aby sa narušilo financovanie iných politických a dlhodobých strategických cieľov alebo aby uberali prostriedky určené na schopnosť reagovať na krízy;

102.  zdôrazňuje, že možnosť rozpočtových presunov podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách už umožňuje flexibilne sa prispôsobiť vyvíjajúcim sa potrebám výdavkov v priebehu plnenia rozpočtu; zdôrazňuje, že podľa súčasných pravidiel má Komisia veľkú voľnosť pri presúvaní značných súm medzi oblasťami politiky bez schválenia rozpočtovým orgánom, čo obmedzuje kontrolu a dohľad; preto žiada, aby sa pravidlá zmenili tak, že sa okrem maximálneho percentuálneho podielu na rozpočtovú položku zavedie aj maximálna suma pre presuny bez schválenia; domnieva sa, že v prípade presunov z iných inštitúcií Únie ako Komisie, ktoré podliehajú možnej riadne odôvodnenej námietke Európskeho parlamentu alebo Rady, by mohlo byť užitočným zjednodušením stanovenie prahovej hodnoty, pod ktorou by boli z tohto postupu vyňaté;

103.  pripomína, že súčasný VFR je vystavený ďalšiemu tlaku v dôsledku vysokej úrovne inflácie v kontexte, keď sa na ceny z roku 2018 uplatňuje ročný deflátor vo výške 2 %, čo znižuje reálnu hodnotu rozpočtu a jeho prevádzkovú a administratívnu kapacitu; preto sa domnieva, že budúci rozpočet by mal byť vybavený dostatočnou schopnosťou reagovať, aby sa rozpočet mohol prispôsobiť inflačným šokom;

104.  požaduje zásadnú reformu existujúcich osobitných nástrojov na posilnenie schopnosti reagovať na krízy a zaručenie účinnej a okamžitej reakcie prostredníctvom rýchlejšej mobilizácie; zdôrazňuje, že súčasné nástroje nemajú primeranú veľkosť a sú obmedzené prehnanou nepružnosťou, pričom viaceré nástroje sú účinne účelovo viazané podľa typu krízy; poukazuje na to, že posilnenou schopnosťou reagovať na krízy sa zabezpečí, že na tento účel sa nebudú využívať fondy politiky súdržnosti, a bude ich tak možné použiť na investičné ciele, na ktoré boli plánované;

105.  domnieva sa, že VFR na obdobie po roku 2027 by mal zahŕňať len dva osobitné nástroje – jeden určený na zabezpečenie solidarity v prípade prírodných katastrof (nástupca existujúcej európskej rezervy na solidaritu) a jeden na všeobecnú reakciu na krízu a na reakciu na akékoľvek nepredvídané potreby a vznikajúce priority, a to aj v prípadoch, keď sú sumy v osobitnom nástroji pre prírodné katastrofy nedostatočné (nástupca nástroja flexibility); trvá na tom, že oba osobitné nástroje by mali byť od začiatku primerane financované a počas obdobia VFR by malo byť možné preniesť nevyčerpané sumy na neobmedzený čas; domnieva sa, že všetky ostatné osobitné nástroje možno buď zrušiť, alebo zahrnúť do týchto dvoch osobitných nástrojov alebo do existujúcich programov;

106.  žiada, aby sa prostriedky pre budúci nástroj flexibility vyčlenili hneď na začiatku vo veľkej výške a následne sa dopĺňali z viacerých dodatočných zdrojov financovania: nevyčerpaných rezerv z predchádzajúcich rokov (ako v prípade súčasného nástroja jednotnej rezervy), ročného prebytky z predchádzajúceho roka, mechanizmu založeného na pokutách podľa vzoru existujúceho článku 5 nariadenia o VFR, spätných tokov prostriedkov z finančných nástrojov a rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená; zdôrazňuje, že budúci VFR by mal byť navrhnutý tak, aby z budúcich osobitných nástrojov nebolo potrebné pokrývať splácanie dlhu;

107.  zdôrazňuje, že opätovné použitie prebytku, spätných tokov prostriedkov z finančných nástrojov a z tvorby rezerv z prebytku a zrušenie viazanosti by si vyžadovalo zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách;

108.  poukazuje na to, že s dostatočnými počiatočnými zdrojmi a takýmito mechanizmami na opätovné použitie nevyužitých finančných prostriedkov by rozpočet mal oveľa väčšiu schopnosť reagovať bez toho, aby to malo vplyv na predvídateľnosť príspevkov členských štátov založených na HND; trvá na tom, že v prípade VFR s väčšou flexibilitou a schopnosťou reagovať je menšia pravdepodobnosť potreby jeho podstatnej revízie v polovici trvania;

Dlhodobý rozpočet, ktorý je viac zameraný na výsledky

109.  zdôrazňuje, že v záujme maximalizácie vplyvu je nevyhnutné, aby výdavky v rámci budúceho VFR boli oveľa prísnejšie zosúladené so strategickými politickými cieľmi Únie a lepšie koordinované s výdavkami na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi sú zase nevyhnutné na uľahčenie prístupu k financovaniu a na zabezpečenie toho, aby podpora Únie zodpovedala skutočným potrebám konečných prijímateľov a prinášala ľuďom hmatateľné výhody; vyzdvihuje dôležitosť technickej pomoci poskytovanej vykonávacím orgánom s cieľom pomôcť zabezpečiť včasné vykonávanie, doplnkovosť investícií a tým aj maximálny vplyv;

110.  podčiarkuje, že Komisia v záujme podpory účinnej koordinácie výdavkov Únie s vnútroštátnymi výdavkami plánuje „nový, štíhly riadiaci mechanizmus“ koncipovaný „na posilnenie prepojenia medzi celkovou koordináciou politík a rozpočtom EÚ“; trvá na tom, že Európsky parlament má plniť plnohodnotnú rozhodovaciu úlohu v akomkoľvek mechanizme určenom na koordináciu alebo riadenie;

111.  domnieva sa, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vďaka zameraniu na výkonnosť a prepojeniam medzi reformami a investíciami a rozpočtovou podporou pomohol stimulovať vnútroštátne investície a reformy, ktoré by sa inak neuskutočnili;

112.  zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti môže pomôcť pri plnení výdavkov Únie v rámci zdieľaného riadenia; pripomína však, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol dohodnutý vo veľmi špecifickom kontexte pandémie ochorenia COVID-19, a preto ho ako celok nemožno použiť ako vzor pre budúce investičné programy;

113.  poukazuje na to, že vynakladanie výdavkov v rámci zdieľaného riadenia v budúcom VFR musí zahŕňať zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a všetkých príslušných zainteresovaných strán od fázy návrhu až po realizáciu, a to prostredníctvom prístupu založeného na miestnom a viacúrovňovom riadení a v súlade so zásadou zlepšeného partnerstva, zabezpečiť cezhraničný európsky rozmer investičných projektov a zamerať sa skôr na výsledky a vplyv než na výstupy stanovením merateľných ukazovateľov výkonnosti, zabezpečením dostupnosti príslušných údajov a vplývaním na návrh a úpravu programu;

114.  zdôrazňuje, že koncepcia výdavkov v rámci zdieľaného riadenia v rámci budúceho VFR musí chrániť úlohu Európskeho parlamentu ako zákonodarcu, rozpočtového orgánu a orgánu udeľujúceho absolutórium a berúceho výkonnú moc na zodpovednosť, zaviesť prísne mechanizmy zodpovednosti a zaručiť úplnú transparentnosť vo vzťahu ku konečným príjemcom alebo skupinám príjemcov výdavkových prostriedkov Únie prostredníctvom interoperabilného systému umožňujúceho účinné sledovanie peňažných tokov a postupného vykonávania projektov;

115.  domnieva sa, že prístup „jeden národný plán pre každý členský štát“ plánovaný Komisiou nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami a nemôže byť základom pre výdavky v rámci zdieľaného riadenia po roku 2027; v tejto súvislosti pripomína, že Únia je podľa článku 175 ZFEÚ povinná poskytovať podporu prostredníctvom nástrojov pre poľnohospodárske, regionálne a sociálne výdavky;

Dlhodobý rozpočet, ktorým sa záväzky spravujú udržateľne

116.  pripomína, že Európsky parlament veľmi dôrazne odmieta podriadiť splácanie nákladov na prijaté úvery a pôžičky NGEU stropu vnútri kapitoly VFR, keďže tieto náklady podliehajú trhovým podmienkam, ktoré sú ovplyvnené vonkajšími faktormi, a teda sú vo svojej podstate nestále, a že splácanie nákladov na prijaté úvery a pôžičky je nediskrečnou právnou povinnosťou; zdôrazňuje, že zavedenie nových vlastných zdrojov je potrebné aj na zabránenie tomu, aby budúce generácie znášali bremeno minulých dlhov;

117.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci existujúcej štruktúry a napriek spoločnému vyhláseniu troch inštitúcií v rámci dohody o VFR z roku 2020, podľa ktorého výdavky na krytie nákladov na financovanie NGEU „sa zameriavajú na neznižovanie programov a fondov“, nastáva situácia, keď financovanie kľúčových programov a zdrojov Únie, ktoré sú k dispozícii pre osobitné nástroje, aj po revízii VFR, de facto konkuruje splácaniu nákladov na prijaté úvery a pôžičky NGEU v kontexte prudkej inflácie a rastúcich úrokových sadzieb; pripomína, že tlak na rozpočet spôsobený nákladmi na prijaté úvery a pôžičky NGEU bol kľúčovým faktorom škrtov v hlavných programoch pri revízii VFR;

118.  zdôrazňuje, že do dnešného dňa sa z rozpočtu Únie museli splácať len úroky súvisiace s NGEU a že od roku 2028 sa bude musieť z rozpočtu splácať aj istina; zdôrazňuje, že podľa Komisie celkové náklady na splácanie istiny a úrokov NGEU majú byť od roku 2028 približne 25 – 30 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 15 – 20 % platobných rozpočtových prostriedkov rozpočtu na rok 2025;

119.  uznáva, že zatiaľ čo náklady na prijaté úvery a pôžičky NGEU budú v nasledujúcom období VFR stabilnejšie, keďže dlhopisy už budú emitované, presný profil splácania bude mať vplyv na úroveň úrokov, a tým aj na mieru volatility; preto trvá na tom, že so všetkými nákladmi súvisiacimi s pôžičkami zabezpečenými rozpočtom Únie alebo manévrovacím priestorom rozpočtu sa zaobchádzalo odlišne než s rozpočtovými prostriedkami na programy EÚ v rámci štruktúry VFR;

120.  v tejto súvislosti poukazuje na rastúci dopyt po tom, aby rozpočet Únie slúžil ako záruka kľúčovej podpory Únie prostredníctvom makrofinančnej pomoci a súvisiacich rizík; zdôrazňuje, že v prípade platobnej neschopnosti alebo zrušenia vnútroštátnych záruk rozpočet Únie v konečnom dôsledku upíše všetky úvery makrofinančnej pomoci, a preto nesie významné a vo svojej podstate nepredvídateľné podmienené záväzky, najmä vo vzťahu k Ukrajine;

121.  vyzýva preto Komisiu, aby navrhla spoľahlivú a trvalú štruktúru, ktorá umožní udržateľné riadenie všetkých nediskrečných nákladov a záväzkov, pričom sa v plnej miere zachovajú programy Únie a flexibilita a schopnosť reakcie rozpočtu;

Dlhodobý rozpočet, ktorý má primerané zdroje a je financovaný udržateľne

122.  zdôrazňuje, že ako už bolo uvedené, rozpočtové potreby po roku 2027 budú výrazne vyššie ako sumy pridelené na VFR na roky 2021 – 2027 a navyše budú musieť pokryť náklady na prijaté úvery a pôžičky a na splácanie dlhu; preto trvá na tom, že budúci VFR musí byť vybavený vyšším objemom zdrojov v porovnaní s obdobím rokov 2021 – 2027 a musí sa pri ňom upustiť od historicky reštriktívnej úrovne 1 % HND, ktorú si Únia sama stanovila a ktorá jej bráni plniť si ambície a oberá ju o schopnosť reagovať na krízy a prispôsobovať sa vznikajúcim potrebám;

123.  domnieva sa, že by sa mali preskúmať všetky nástroje s cieľom poskytnúť Únii tieto zdroje v súlade s jej prioritami a identifikovanými potrebami; v tejto súvislosti sa domnieva, že spoločné pôžičky založené na emisii dlhopisov EÚ predstavujú schodnú možnosť, ako zabezpečiť, aby Únia mala dostatočné zdroje na reakcie na akútne celoúnijné krízy, ako je prebiehajúca kríza v oblasti bezpečnosti a obrany;

124.  opätovne zdôrazňuje potrebu udržateľných a odolných príjmov pre rozpočet Únie; poukazuje na právne záväzný plán na zavedenie nových vlastných zdrojov v medziinštitucionálnej dohode, v ktorom sa Európsky parlament, Rada a Komisia zaviazali zaviesť dostatočné nové vlastné zdroje aspoň na pokrytie splácania dlhu NGEU; zdôrazňuje, že celkovo by kôš nových vlastných zdrojov mal byť spravodlivý, napojený na širšie politické ciele Únie a dohodnutý včas a na dostatočný objem prostriedkov, ktoré pokryjú zvýšené rozpočtové potreby;

125.  pripomína, že podporuje zmenený návrh Komisie o systéme vlastných zdrojov; je hlboko znepokojený tým, že Rada vôbec nepokročila, čo sa týka systému vlastných zdrojov; vyzýva Radu, aby tento návrh urýchlene prijala; a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na podporu procesu prijímania návrhu;

126.  ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala určiť ďalšie inovatívne a skutočné nové vlastné zdroje a iné zdroje príjmov nad rámec tých, ktoré sú uvedené v medziinštitucionálnej dohode; zdôrazňuje, že nové vlastné zdroje sú nevyhnutné nielen na to, aby umožnili splácať úvery a pôžičky NGEU, ale aj na zabezpečenie toho, aby Únia mala dostatočné zdroje na pokrytie svojich vyšších výdavkových potrieb;

127.  vyzýva Komisiu, aby navrhla modernizovaný rozpočet so zmeneným zameraním výdavkov, ktorý bude založený na potrebe spravodlivosti, väčšieho zjednodušenia, zníženého administratívneho zaťaženia a väčšej transparentnosti, a to aj na strane príjmov; zdôrazňuje, že platnosť existujúcich úľav a korekcií automaticky uplynie na konci súčasného VFR;

128.  víta rozhodnutie v prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách považovať za záporný príjem všetky úroky alebo iné poplatky splatné tretej strane, ktoré sa týkajú súm pokút, iných penále alebo sankcií, ktoré Súdny dvor zrušil alebo znížil; pripomína, že toto riešenie sa skončí 31. decembra 2027; vyzýva Komisiu, aby pre nasledujúci VFR navrhla konečné riešenie, ktorým sa dosiahne rovnaký cieľ, a to vyhnúť sa akémukoľvek vplyvu na výdavkovú časť rozpočtu;

Dlhodobý rozpočet založený na úzkej medziinštitucionálnej spolupráci

129.  zdôrazňuje, že Európsky parlament má v úmysle v plnej miere vykonávať svoje právomoci zákonodarcu, rozpočtového orgánu a orgánu udeľujúceho absolutórium, ktoré mu boli priznané zmluvami;

130.  pripomína, že požiadavka úzkej medziinštitucionálnej spolupráce medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom od počiatočných fáz návrhu až po konečné prijatie VFR je zakotvená v zmluvách a podrobnejšie rozpracovaná v medziinštitucionálnej dohode;

131.  zdôrazňuje záväzok Európskeho parlamentu plne zohrávať svoju úlohu počas celého procesu; domnieva sa, že VFR by mal byť koncipovaný zdola nahor a mal by byť založený na rozsiahlom zapojení zainteresovaných strán; okrem toho zdôrazňuje potrebu strategického dialógu medzi tromi inštitúciami pred návrhmi VFR;

132.  vyzýva Komisiu, aby od začiatku predložila praktické opatrenia na spoluprácu a skutočné rokovania; poukazuje najmä na význam zvolávania stretnutí troch predsedov podľa článku 324 ZFEÚ vždy, keď môžu pomôcť dosiahnuť pokrok, a trvá na tom, aby Komisia konala v nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu o takéto schôdze; pripomína Komisii jej povinnosť poskytovať Európskemu parlamentu informácie za rovnakých podmienok ako Rade ako dvom zložkám rozpočtového orgánu a spoluzákonodarcom základných aktov súvisiacich s VFR;

133.  pripomína, že v medziinštitucionálnej dohode sa osobitne stanovuje, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa usilujú „stanoviť osobitné dojednania pre vzájomnú spoluprácu a dialóg“; zdôrazňuje, že ustanovenia o spolupráci stanovené v medziinštitucionálnej dohode vrátane pravidelných stretnutí medzi Európskym parlamentom a Radou predstavujú absolútne minimum a že na uplatnenie zásady uvedenej v článku 312 ods. 5 ZFEÚ, t. j. prijať „všetky opatrenia potrebné na uľahčenie“ prijatia nového VFR, je potrebné oveľa viac; vyzýva preto nasledujúce predsedníctva Rady, aby rešpektovali nielen literu, ale aj ducha zmlúv;

134.  pripomína, že neskoré prijatie nariadenia o VFR a súvisiacich právnych predpisov na obdobie rokov 2014 – 2020 a na obdobie rokov 2021 – 2027 viedlo k značným oneskoreniam, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu programov EÚ; preto trvá na tom, aby sa vynaložilo maximálne úsilie na zabezpečenie včasného prijatia nadchádzajúceho balíka VFR;

135.  očakáva, že Komisia v rámci balíka návrhov VFR predloží novú medziinštitucionálnu dohodu v súlade s realitou nového rozpočtu, a to aj pokiaľ ide o riadenie podmienených záväzkov; zdôrazňuje, že zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách potrebné na jeho zosúladenie s novým VFR by mali nadobudnúť účinnosť súčasne s nariadením o VFR;

o
o   o

136.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2093/oj. (2) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2020/2053/oj. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2020/1222/oj. (4) Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj. (5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj. (6) Ú. v. EÚ C, C/2024/6751, 26.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6751/oj. (7) Ú. v. EÚ C, C/2023/1067, 15.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1067/oj. (8) Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 115. (9) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 240. (10) Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10. (11) Ú. v. EÚ C, C/2025/279, 24.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/279/oj. (12) Článok 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/852/oj). (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1925/oj).