Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie, Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorou sa mení Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (13817/2023 – C10-0189/2024 – 2023/0341(NLE))

P10_TA(2025)0029 A10-0017/2025

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13817/2023),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorou sa mení Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (13818/2023),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C10-0189/2024),

–  so zreteľom na článok 107 ods. 1 a 4 a článok 117 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A10-0017/2025),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie, Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov zo záznamov o cestujúcich (08897/2024 – C10-0125/2024 – 2024/0051(NLE))

P10_TA(2025)0030 A10-0013/2025

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08897/2024),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov zo záznamov o cestujúcich (08896/2024),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 16 ods. 2, článkom 87 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C10-0125/2024),

–  so zreteľom na článok 107 ods. 1 a 4 a článok 117 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A10-0013/2025),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík 2025 (2024/2112(INI))

P10_TA(2025)0031 A10-0022/2025

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 121, 126 a 136,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Protokol č. 12 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ o postupe pri nadmernej zadlženosti,

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2024/1264 z 29. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2024/1265 z 29. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(9) (ďalej len „nariadenie o podmienenosti právnym štátom“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(10) (nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti),

–  so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie z jari 2024 zverejnenú 15. mája 2024,

–  so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie z jesene 2024 zverejnenú 15. novembra 2024,

–  so zreteľom na Monitor udržateľnosti dlhovej služby 2023 vypracovaný Komisiou 22. marca 2024,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2024 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2025 (COM(2024)0702) a na odporúčanie Komisie zo 17. decembra 2024 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2024)0704),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2024, ktorý predložila Komisia (COM(2024)0701),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2023 s názvom Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2024 (COM(2023)0141),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. júna 2024 pripravenú v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2024)0598),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. apríla 2024 o hospodárskej politike eurozóny(11),

–  so zreteľom na posúdenie zámerov fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu na rok 2025 Európskou fiškálnou radou z 3. júla 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny z 15. júla 2024 o zámeroch fiškálnej politiky pre eurozónu na rok 2025,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej fiškálnej rady za rok 2024 uverejnenú 2. októbra 2024,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2024 s názvom Európsky semester 2024 – jarný balík (COM(2024)0600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2024 s názvom Európsky semester 2025 – jesenný balík (COM(2024)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640), na Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 v kontexte Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na ôsmy environmentálny akčný program do roku 2030,

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv zo 17. novembra 2017(12) a na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých(13),

–  so zreteľom na dokument kandidátky na predsedníčku Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej z 18. júla 2024 s názvom Voľba Európy – politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 a na vyhlásenie komisára pre hospodárstvo a produktivitu, vykonávanie a zjednodušenie Valdisa Dombrovskisa na jeho potvrdzujúcom vypočutí 7. novembra 2024,

–  so zreteľom na pracovný dokument Medzinárodného menového fondu 24/181 z augusta 2024 s názvom Taming Public Debt in Europe: Outlook, Challenges, and Policy Response (Skrotiť verejný dlh v Európe: výhľady, výzvy a politická reakcia),

–  so zreteľom na fiškálny monitor Medzinárodného menového fondu z októbra 2024 s názvom Putting a Lid on Public Debt (Obmedziť verejný dlh),

–  so zreteľom na osobitnú správu č. 13/2024 Európskeho dvora audítorov s názvom Čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Postupuje sa s oneskorením a naďalej je ohrozené dokončenie opatrení, a tým aj plnenie cieľov mechanizmu.

–  so zreteľom na podrobnú analýzu s názvom Nový rámec správy hospodárskych záležitostí: dôsledky pre menovú politiku, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 20. novembra 2024(14),

–  so zreteľom na podrobnú analýzu s názvom Hospodársky dialóg s Európskou komisiou o fiškálnom dohľade EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 1. decembra 2024(15),

–  so zreteľom na správu Maria Draghiho z 9. septembra 2024 s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti (ďalej len „Draghiho správa“),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A10-0022/2025),

A.  keďže európsky semester zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii hospodárskych a rozpočtových politík v členských štátoch, a tým zachováva makroekonomickú stabilitu hospodárskej a menovej únie;

B.  keďže cieľom európskeho semestra je podporovať udržateľný, inkluzívny a konkurencieschopný rast, zamestnanosť, makroekonomickú stabilitu a zdravé verejné financie v celej EÚ s cieľom zabezpečiť udržateľnú vzostupnú konvergenciu hospodárskej, sociálnej a environmentálnej výkonnosti členských štátov;

C.  keďže európsky semester 2024 bol prvým cyklom vykonávania nového rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý nadobudol účinnosť 30. apríla 2024 a ktorý usmerňuje EÚ a jej členské štáty počas prechodnej fázy;

D.  keďže v odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny na rok 2024 sa členské štáty vyzývajú, aby jednotlivo aj spoločne prijali opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti, posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti, zachovanie makrofinančnej stability a udržanie vysokej úrovne verejných investícií na podporu zelenej a digitálnej transformácie; keďže fiškálna stabilita je základom pre udržateľné vysoké sociálne normy v EÚ, ako aj pre konkurencieschopnosť EÚ;

E.  keďže hlavnými cieľmi nového rámca správy hospodárskych záležitostí je posilniť udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch, ako aj umožniť všetkým členským štátom uskutočniť potrebné reformy a investície do spoločných priorít EÚ, medzi ktoré patrí i) spravodlivá zelená a digitálna transformácia, ii) sociálna a hospodárska odolnosť vrátane európskeho piliera sociálnych práv, iii) energetická bezpečnosť a iv) budovanie obranných spôsobilostí; keďže rozdiely vo fiškálnej kapacite medzi členskými štátmi bránia spravodlivým investíciám do strategických priorít a oslabujú súdržnosť v rámci jednotného trhu;

F.  keďže ZFEÚ vymedzuje referenčné hodnoty, ktoré stanovujú výšku deficitu verejných financií v pomere k HDP na maximálne 3 % a pomer verejného dlhu k HDP na maximálne 60 %; keďže celkový deficit EÚ a pomer verejného dlhu k HDP zostávajú nad týmito referenčnými hodnotami; keďže celkový deficit aj pomer verejného dlhu k HDP sa v rámci EÚ líšia, pričom situácia sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši;

G.  keďže postupy pri nadmernom deficite sa v roku 2024 začali alebo ponechali otvorené v prípade ôsmich členských štátov; keďže na niektoré členské štáty sa nevzťahoval postup pri nadmernom deficite napriek tomu, že v roku 2023 mali deficit nad 3 % HDP, ako rozhodla Rada a Komisia po vyváženom posúdení všetkých závažných faktorov;

H.  keďže Rada od zavedenia tohto postupu v roku 2011 nezačala žiadny postup týkajúci sa makroekonomických nerovnováh; keďže Komisia v súlade so svojou správou o mechanizme varovania vykoná v roku 2025 hĺbkové preskúmanie 10 krajín, v ktorých boli identifikované makroekonomické nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy;

I.  keďže úspech rámca vo veľkej miere závisí od jeho riadneho, transparentného a účinného vykonávania od začiatku, pričom sa zohľadnia východiskové pozície členských štátov a individuálne výzvy, ktorým čelia;

J.  keďže včasné predloženie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov a návrhov rozpočtových plánov je predpokladom účinného vykonávania a dôveryhodnosti nových pravidiel; keďže Rada už posúdila prvé národné fiškálne a rozpočtové plány; keďže na účinné vykonávanie rámca je potrebné rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi a dodržiavanie požiadaviek uvedených v nariadení (EÚ) 2024/1263, pokiaľ ide o fiškálne plány;

K.  keďže hospodárske vyhliadky EÚ sú naďalej veľmi neisté a existuje čoraz väčšie riziko budúcich udalostí alebo situácií, ktoré budú mať negatívny vplyv na hospodárstvo; keďže agresia Ruska na Ukrajine a konflikty na Blízkom východe zhoršujú geopolitické riziká a poukazujú na energetickú zraniteľnosť Európy; keďže nárast protekcionistických opatrení zo strany obchodných partnerov môže ovplyvniť svetový obchod s negatívnymi dôsledkami pre hospodárstvo EÚ; keďže súčasné geopolitické napätie ukázalo, že je potrebné, aby EÚ ďalej posilňovala svoju otvorenú strategickú autonómiu a zostala konkurencieschopná na svetovom trhu, pričom zároveň musí zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo;

L.  keďže sa očakáva, že vykonávanie revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí povedie k reštriktívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok na úrovni 0,5 % HDP v roku 2024 a 0,25 % HDP v roku 2025; keďže na zabezpečenie primeranej úrovne verejných investícií po skončení platnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2026 je potrebná politická diskusia;

M.  keďže Draghiho správa poukazuje na to, že rozdiel medzi EÚ a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o úroveň HDP v cenách roku 2015, sa postupne zväčšil, a to z o niečo viac ako 15 % v roku 2002 na 30 % v roku 2023, a odhaduje sa, že potrebné dodatočné ročné investície EÚ dosiahnu 800 miliárd EUR vrátane 450 miliárd EUR na energetickú transformáciu;

N.  keďže nová Komisia si stanovila cieľ stať sa „Komisiou investícií“; keďže v EÚ sú potrebné diskusie o riešení značného nedostatku investícií a znížení nákladov na prijaté úvery a pôžičky; keďže rámec by sa mal v prípade potreby posilniť investičnými nástrojmi a nástrojmi na úrovni EÚ určenými na minimalizáciu nákladov pre daňových poplatníkov EÚ a maximalizáciu efektívnosti pri poskytovaní európskych verejných statkov;

O.  keďže členské štáty by mali zaviesť potrebné kontrolné a audítorské mechanizmy na zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu a ochranu finančných záujmov EÚ, najmä s cieľom predchádzať podvodom, korupcii a konfliktom záujmov a zabezpečiť transparentnosť;

P.  keďže je dôležité zvýšiť podiel „plne vykonaných“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny a užšie ich prepojiť s príslušnými správami o jednotlivých krajinách s cieľom prispieť k účinnejšej správe hospodárskych záležitostí;

1.  konštatuje, že v posledných rokoch EÚ preukázala vysokú mieru odolnosti a jednoty voči veľkým otrasom, a to okrem iného vďaka koordinovanej politickej reakcii zahŕňajúcej všetky inštitúcie EÚ vrátane flexibilného prístupu k využívaniu nových a existujúcich nástrojov; ďalej pripomína, že podpora dlhodobého udržateľného rastu znamená presadzovanie rovnováhy medzi zodpovednými fiškálnymi politikami, štrukturálnymi reformami a investíciami, ktoré spoločne zvyšujú efektívnosť, produktivitu, zamestnanosť a prosperitu, a zahŕňa aj zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenie jednotného trhu, rozvoj politík hospodárskeho rastu a revíziu regulačného rámca s cieľom prilákať investície; zdôrazňuje zásadnú potrebu udržateľného, inkluzívneho a konkurencieschopného hospodárskeho rastu;

2.  konštatuje, že koordinácia hospodárskej politiky je zásadne potrebná pre úspešnú hospodársku a menovú úniu; pripomína, že európsky semester je dobre zavedeným rámcom na koordináciu fiškálnych, hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti v celej EÚ v súlade so zmluvami, pričom sa rešpektujú vymedzené vnútroštátne právomoci;

3.  berie na vedomie záväzok Komisie zabezpečiť, aby európsky semester stimuloval koordináciu politík v záujme konkurencieschopnosti, udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti, ako aj integráciu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a európskeho piliera sociálnych práv; konštatuje, že Európska zelená dohoda zostáva pre Komisiu kľúčovým výsledkom;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že integrovaná, koordinovaná, cielená a horizontálna priemyselná politika je nevyhnutná na zvýšenie investícií do inovačnej kapacity EÚ a zároveň na posilnenie konkurencieschopnosti a integrity jednotného trhu;

5.  zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície sú kľúčové pre schopnosť EÚ vyrovnať sa s existujúcimi výzvami vrátane rozvoja inovačnej kapacity EÚ a vykonávania spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie a že zvýšia odolnosť, dlhodobú konkurencieschopnosť a otvorenú strategickú autonómiu EÚ; upozorňuje na potrebu strategických investícií do energetických prepojení, nízkouhlíkových energií (ako sú obnoviteľné zdroje energie) a energetickej účinnosti okrem iného s cieľom i) zabezpečiť nezávislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív a zabrániť možným inflačným účinkom závislosti od týchto palív, ii) modernizovať výrobné systémy a iii) podporiť sociálnu súdržnosť; pripomína, že naplnenie fyzických rizík súvisiacich so zmenou klímy môže výrazne ovplyvniť verejné financie, ako ukázali povodne vo Valencii v októbri 2024 a cyklón na Mayotte v decembri 2024; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili potrebné investície s cieľom zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie a zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy na základe Vyhlásenia z Budapešti; zvýšiť konkurencieschopnosť, produktivitu, inovatívnosť a udržateľnosť EÚ, a to na základe hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečenia konvergencie a rovnakých podmienok v rámci EÚ i na celom svete; berie na vedomie vývoj nového nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti; očakáva, že Komisia objasní, ako bude tento nástroj interagovať s európskym semestrom; zdôrazňuje význam podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov ako kľúčových hnacích síl hospodárskeho rastu a zamestnanosti v rámci EÚ;

7.  zdôrazňuje potrebu podporovať dynamický podnikateľský ekosystém, ktorý pomáha inovátorom, pričom uznáva ich kľúčovú úlohu pri posilňovaní globálnej konkurencieschopnosti, hospodárskej odolnosti, vytvárania pracovných miest a otvorenej strategickej autonómie;

8.  víta odporúčania Komisie týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, v ktorých naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili konkurencieschopnosť a podporili produktivitu prostredníctvom lepšieho prístupu podnikov k financovaniu, zníženia administratívnej záťaže a verejných a súkromných investícií v oblastiach spoločných priorít EÚ, medzi ktoré patrí i) spravodlivá zelená a digitálna transformácia, ii) sociálna a hospodárska odolnosť vrátane európskeho piliera sociálnych práv, iii) energetická bezpečnosť a iv) budovanie obranných spôsobilostí;

9.  víta odporúčanie Komisie, aby sa pri vymedzovaní fiškálnych stratégií členské štáty eurozóny zamerali na zlepšenie kvality a efektívnosti verejných výdavkov a verejných príjmov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, a zároveň na minimalizáciu škodlivých a rušivých vplyvov na hospodársky rast; zdôrazňuje, že by sa to dalo dosiahnuť okrem iného zvýšením európskej koordinácie a obmedzením vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; víta záver Draghiho správy, že na podporu konkurencieschopnosti EÚ je potrebné koordinované zníženie zdaňovania príjmov z práce pre pracovníkov s nízkymi až strednými príjmami; pripomína právomoci členských štátov v oblasti daňovej politiky; vyzýva členské štáty, aby presmerovali daňové zaťaženie z príjmov na menej rušivé základy dane;

10.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť fiškálne rezervy na riešenie výziev v oblasti fiškálnej udržateľnosti a zabezpečiť dostatočné zdroje na investície a na riešenie potenciálnych budúcich otrasov a kríz; zdôrazňuje význam presadzovania konkurencieschopného, udržateľného a inkluzívneho rastu pri podpore dlhodobej fiškálnej stability a odolnosti;

Hospodárske vyhliadky EÚ

11.  vyjadruje obavy, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa očakáva nárast HDP EÚ v roku 2024 o 0,9 % (0,8 % v eurozóne), v roku 2025 o 1,5 % (1,3 % v eurozóne) a v roku 2026 o 1,8 % (1,6 % v eurozóne); pripomína, že tieto údaje odrážajú postupné oživenie, ale aj obmedzený hospodársky rast v porovnaní s predchádzajúcimi hospodárskymi cyklami; konštatuje, že hospodársky výhľad EÚ je naďalej veľmi neistý, pričom je pravdepodobnejšie, že riziká negatívne ovplyvnia hospodársky rast;

12.  konštatuje, že pomer verejného dlhu sa má podľa predpokladov zvýšiť na 83,0 % v EÚ a 89,6 % v eurozóne v roku 2025 a na 83,4 % v EÚ a 90 % v eurozóne v roku 2026, keď sa produkčná medzera v EÚ aj v eurozóne prakticky uzavrie, a že toto je vyššie ako v roku 2024 (82,4 % v EÚ a 89,1 % v eurozóne);

13.  pripomína, že vývoj pomeru verejného dlhu sa v jednotlivých krajinách líši; poukazuje na to, že politická neistota a geopolitické riziká môžu významne prispieť k zvýšeniu nákladov členských štátov na pôžičky na finančných trhoch; konštatuje, že neudržateľné úrovne dlhu by mohli oslabiť hospodársku stabilitu a znížiť hospodársku odolnosť a schopnosť reagovať na krízy; zdôrazňuje, že v rokoch 2024 a 2025 sa očakáva, že 11 členských štátov eurozóny bude mať pomer dlhu nad referenčnou hodnotou 60 % stanovenou v zmluve, pričom päť zostane nad úrovňou 100 %;

14.  konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa očakáva, že deficit verejných financií v EÚ klesne v roku 2024 na 3,1 % HDP a v eurozóne na 3 % HDP a ďalej sa zníži na 3 % a 2,9 % HDP v roku 2025 a na 2,9 % a 2,8 % HDP v roku 2026; zdôrazňuje, že sa očakáva, že 10 členských štátov EÚ v roku 2024 dosiahne deficit nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve; poukazuje na to, že toto číslo zostane v roku 2025 stabilné a že v roku 2026 sa predpokladá, že väčšina členských štátov bude mať slabšie rozpočtové pozície ako pred pandémiou (2019), pričom deväť z nich stále vykazuje deficity nad úrovňou 3 %;

15.  berie na vedomie, že osem členských štátov má nadmerný deficit; pripomína, že Rada prijala nápravné opatrenia, a vyzýva dotknuté členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie nadmerných deficitov a zároveň minimalizovali sociálno-ekonomický vplyv; pripomína význam konzistentnosti pri uplatňovaní postupu pri nadmernom deficite na členské štáty;

16.  konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že inflácia klesne z 2,6 % v roku 2024 na 2,4 % v roku 2025 a 2 % v roku 2026 v EÚ a z 2,4 % v roku 2024 na 2,1 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026 v eurozóne; pripomína, že hoci je toto zníženie pozitívnym vývojom, jadrová inflácia zostáva pomerne vysoká, čo poukazuje na pretrvávajúce inflačné tlaky; konštatuje, že fiškálna politika môže pri súčasnom zabezpečení fiškálnej udržateľnosti podporiť menovú politiku pri znižovaní inflácie a mala by poskytovať dostatočný priestor na dodatočné investície a podporovať dlhodobý rast;

17.  konštatuje, že Komisia nebola schopná predložiť ročný prieskum udržateľného rastu, správu o mechanizme varovania, návrh odporúčania pre eurozónu a návrh spoločnej správy o zamestnanosti;

18.  konštatuje, že podľa správy Komisie o mechanizme varovania na rok 2025 sa v roku 2025 vypracujú hĺbkové preskúmania deviatich krajín, ktoré boli v roku 2024 identifikované ako krajiny s nerovnováhami alebo nadmernými nerovnováhami, zatiaľ čo ďalšie hĺbkové preskúmanie by sa malo vykonať v prípade iného členského štátu, keďže predstavuje osobitné riziká novovznikajúcich nerovnováh;

19.  zdôrazňuje, že bývanie je priamo prepojené s makroekonomickými nerovnováhami v eurozóne, čo má škodlivé dôsledky pre hospodársku odolnosť, dynamiku a sociálny pokrok a pre regionálnu mobilitu a mobilitu v rámci EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa ceny obytných nehnuteľností pravdepodobne zvýšia a v prípade neexistencie holistickej stratégie sa môžu ťažko obmedziť;

Revidovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ a jeho účinné vykonávanie

20.  pripomína, že cieľom reformy je zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť rámec s väčšou zodpovednosťou členských štátov a lepším presadzovaním a zároveň rozlišovať medzi členskými štátmi na základe ich jednotlivých východiskových bodov, čo predstavuje krok vpred pri ukončení univerzálneho prístupu vzhľadom na aspekty fiškálnej udržateľnosti špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré sú súčasťou trajektórie vývoja čistých výdavkov; okrem toho pripomína, že cieľom reformy je posilniť fiškálnu udržateľnosť postupnými a individuálne prispôsobenými úpravami doplnenými reformami a investíciami a podporovať proticyklické fiškálne politiky;

21.  uznáva, že nové fiškálne pravidlá poskytujú väčšiu flexibilitu a stimuly spojené s investíciami a vnútroštátnymi reformami potrebnými na riešenie hospodárskych, sociálnych a geopolitických výziev, ktorým EÚ čelí; uznáva, že finančné zdroje a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov sa v jednotlivých členských štátoch líšia; víta skutočnosť, že ukazovateľ čistých výdavkov vylučuje všetko vnútroštátne spolufinancovanie v programoch financovaných EÚ, čím poskytuje členským štátom väčší fiškálny priestor na investovanie do spoločných priorít EÚ, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/1263, čím pomáha posilniť synergie medzi rozpočtom EÚ a vnútroštátnymi rozpočtami, čím znižuje fragmentáciu a zvyšuje celkovú efektívnosť verejných výdavkov v niektorých oblastiach, ako je obrana;

22.  zdôrazňuje, že analýza udržateľnosti dlhovej služby zohráva kľúčovú úlohu v reformovaných fiškálnych pravidlách EÚ; zastáva názor, že diskrečná úloha Komisie v akte o digitálnych službách si vyžaduje, aby príslušné posúdenia boli plne transparentné, predvídateľné, opakovateľné a stabilné; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnými metodickými zlepšeniami, ako je posudzovanie účinkov presahovania medzi členskými štátmi, a aby v tejto súvislosti náležite informovala Európsky parlament;

23.  berie na vedomie nejednotné uplatňovanie rámca fiškálnych pravidiel zo strany Komisie v minulosti a nerovnomerné dodržiavanie pravidiel členskými štátmi; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby nový rámec zabezpečil rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi; potvrdzuje, že úspešný rámec vo veľkej miere závisí od riadneho, transparentného a účinného vykonávania od začiatku, pričom sa zohľadnia východiskové pozície členských štátov a individuálne výzvy, ktorým čelia; berie na vedomie zmeny zavedené v novom rámci s cieľom zlepšiť dôveryhodnosť režimu finančných sankcií;

24.  nabáda členské štáty, aby zosúladili technické vymedzenie svojho vnútroštátneho operačného ukazovateľa s európskym ukazovateľom primárnych čistých výdavkov;

25.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu a nezávislých fiškálnych orgánov v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ; zdôrazňuje diskrečnú právomoc Komisie pri vypracúvaní strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov; zdôrazňuje potrebu zvýšenej kontroly Komisie zo strany Európskeho parlamentu a Európskej fiškálnej rady, ako sa predpokladá v nariadení (EÚ) 2024/1263, a zvýšenia toku informácií do Európskeho parlamentu s cieľom umožniť jeho účinný dohľad;

Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne a rozpočtové plány

26.  konštatuje, že nie všetky členské štáty boli schopné včas predložiť svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán a návrh rozpočtového plánu; konštatuje, že v dôsledku všeobecných volieb a vytvorenia nových vlád päť členských štátov ešte nepredložilo svoje národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány a dva členské štáty ešte nepredložili svoje návrhy rozpočtových plánov, zatiaľ čo jeden členský štát nepredložil svoj návrh rozpočtového plánu z iných nešpecifikovaných dôvodov; vyzýva tieto členské štáty, aby čo najskôr predložili príslušné plány; zdôrazňuje, že včasné predloženie týchto plánov je predpokladom účinného vykonávania a dôveryhodnosti nových pravidiel; opätovne potvrdzuje význam včasného predloženia návrhov rozpočtových plánov s cieľom premietnuť záväzky načrtnuté vo fiškálnych plánoch do konkrétnych politík po schválení národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov;

27.  pripomína, že reformy a investície uvedené v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mali byť v súlade so spoločnými prioritami EÚ stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1263; zdôrazňuje, že v novom rámci by Komisia mala pri posudzovaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov venovať osobitnú pozornosť týmto prioritám;

28.  uznáva, že 21 z 22 národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, ktoré boli doteraz preskúmané, získalo kladné hodnotenie; konštatuje, že nový rámec umožňuje členským štátom používať predpoklady, ktoré sa líšia od aktu Komisie o digitálnych službách, ak sú tieto rozdiely vysvetlené a riadne odôvodnené transparentným spôsobom a sú založené na spoľahlivých hospodárskych argumentoch v technickom dialógu s členskými štátmi; konštatuje však, že v plánoch, ktoré predložilo päť členských štátov, Komisia nezistila dostatočne odôvodnené nezrovnalosti a odchýlky od rámca aktu o digitálnych službách, pokiaľ ide o makroekonomické predpoklady týkajúce sa potenciálneho HDP a/alebo deflátora HDP; zdôrazňuje, že takéto odchýlky a riziká odloženia by mohli potenciálne ohroziť budúcu fiškálnu udržateľnosť; konštatuje, že v plánoch, ktoré predložili tri členské štáty, Komisia uznáva koncentráciu fiškálnych úprav ku koncu obdobia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že každá takáto koncentrácia úprav bude spĺňať požiadavky stanovené v nariadení, a vyzýva ju, aby zabránila procyklickým politikám;

29.  berie na vedomie skutočnosť, že len sedem členských štátov požiadalo o stanovisko svoju príslušnú nezávislú fiškálnu inštitúciu, čo predstavuje dôležitý dodatočný rozmer kontroly; s opatrnosťou konštatuje, že niektoré nezávislé fiškálne inštitúcie vydali negatívne stanovisko k národnému fiškálnemu plánu svojho členského štátu; zdôrazňuje, že deväť členských štátov nesplnilo svoju povinnosť uskutočniť politické konzultácie s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami pred predložením svojich národných plánov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré členské štáty nezapojili svoje národné parlamenty do procesu schvaľovania plánov a neoznámili, či sa uskutočnili požadované konzultácie s národnými parlamentmi, ako sa stanovuje v novom rámci;

30.  konštatuje, že päť členských štátov požiadalo o predĺženie obdobia úprav; zdôrazňuje, že každé takéto predĺženie by malo byť založené na súbore investičných a reformných záväzkov, ktoré spoločne zlepšujú potenciálny rast a odolnosť hospodárstva, podporujú fiškálnu udržateľnosť, riešia spoločné priority EÚ a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a boli posúdené ako spĺňajúce podmienky stanovené v nariadení pre takéto predĺženie; konštatuje, že reformy a investície použité na odôvodnenie tohto predĺženia do značnej miery závisia od reforiem, ktoré už boli schválené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje význam a potrebu reforiem a investícií, ktoré pozitívne prispievajú k potenciálnemu rastu HDP členských štátov; vyzýva Komisiu, aby účinne ex post vyhodnotila vplyv dohodnutých investícií a reforiem z hľadiska podpory fiškálnej udržateľnosti, posilnenia rastového potenciálu hospodárstva, riešenia spoločných priorít EÚ a odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zabezpečenia požadovanej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov;

31.  berie na vedomie posúdenie Komisie, že len 8 zo 17 predložených návrhov rozpočtových plánov je v súlade s fiškálnymi odporúčaniami vyplývajúcimi z národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sedem plánov nebolo vyhodnotených ako plne v súlade s odporúčaniami, 1 ako nevyhovujúci a 1 ako plán, pri ktorom hrozí, že nebude v súlade s odporúčaniami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že šesť členských štátov predložilo návrhy rozpočtových plánov s ročným alebo kumulatívnym rastom výdavkov nad rámec ich stanovených stropov;

Zámery fiškálnej politiky a úloha fiškálnej politiky pri poskytovaní európskych verejných statkov

32.  berie na vedomie prognózu Komisie, že vykonávanie revidovaného rámca správy povedie k zníženiu primárneho štrukturálneho salda pre eurozónu ako celok na úrovni 0,5 % HDP v roku 2024 a 0,25 % HDP v roku 2025; berie na vedomie hodnotenie Komisie, že je to v súlade s procesom zvyšovania fiškálnej udržateľnosti a podporuje prebiehajúci dezinflačný proces, keďže hospodárska neistota zostáva vysoká; konštatuje, že rast HDP bude naďalej podporovať fiškálnu konsolidáciu v celej EÚ; požaduje fiškálne politiky, ktoré obnovujú stabilitu a zároveň podporujú inovácie, konkurencieschopnosť priemyslu a dlhodobý hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu vytvoriť dodatočný fiškálny priestor na riešenie budúcich výziev a potenciálnych kríz a zároveň zachovať dostatočnú úroveň investícií na podporu a posilnenie udržateľného a inkluzívneho rastu, industrializácie a prosperity pre všetkých;

33.  domnieva sa, že účinné vykonávanie fiškálnych pravidiel, hoci je nevyhnutné, samo osebe nestačí na dosiahnutie optimálnych zámerov fiškálnej politiky a na zabezpečenie vysokej životnej úrovne pre všetkých Európanov; konštatuje, že sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky sa v roku 2025 v jednotlivých členských štátoch stále výrazne líšia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nápady na mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť, aby cyklická pozícia EÚ ako celku bola vždy primeraná makroekonomickému výhľadu;

34.  pripomína, že podľa Komisie bude fiškálna záťaž v roku 2025 čiastočne kompenzovaná miernym rozšírením investícií financovaných zo štátnych rozpočtov, grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ; zdôrazňuje úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri riešení investičných potrieb EÚ, pričom poznamenáva, že jeho platnosť sa skončí do konca roka 2026, čo by mohlo viesť k zníženiu verejných investícií do spoločných európskych priorít;

35.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala diskusie o riešení významného nedostatku investícií v EÚ a o znížení nákladov na prijaté úvery a pôžičky, posilnení finančnej stability a umožnení strategických investícií v súlade s cieľmi EÚ a na poskytovanie európskych verejných statkov, ako sú obranné spôsobilosti, aby zodpovedali potrebám v kontexte rastúcich hrozieb a bezpečnostných výziev; žiada, aby sa v plnej miere využilo zvýšenie efektívnosti, ktoré môže vyplynúť z poskytovania európskych verejných statkov na úrovni EÚ prostredníctvom účinnej koordinácie investičných priorít medzi členskými štátmi; domnieva sa, že tento rámec by sa mal v prípade potreby posilniť investičnými nástrojmi a nástrojmi na úrovni EÚ určenými na minimalizáciu nákladov pre daňových poplatníkov EÚ a maximalizáciu efektívnosti pri poskytovaní európskych verejných statkov;

36.  pripomína, že akékoľvek financovanie EÚ musí byť sprevádzané spoľahlivými kontrolami zabezpečujúcimi transparentnosť, zodpovednosť a efektívne využívanie finančných prostriedkov, aby sa zabránilo neodôvodnenému zvyšovaniu verejných výdavkov;

37.  nabáda členské štáty, aby podporovali investičné výdavky, ktoré prinášajú pozitívnu mieru návratnosti; berie na vedomie hodnotenie Draghiho správy, že približne štyri pätiny produktívnych investícií bude realizovať súkromný sektor v EÚ, zatiaľ čo verejné investície budú zohrávať aj úlohu katalyzátora; víta iniciatívu Komisie navrhnúť fond pre konkurencieschopnosť v rámci nového viacročného finančného rámca a vyzýva ju, aby v plnej miere využila finančné záruky na mobilizáciu súkromných investícií; zdôrazňuje, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie, najmä rozpočtové úsilie, o urýchlenie inovácií, digitalizácie, vzdelávania, odbornej prípravy a dekarbonizácie, o posilnenie európskej konkurencieschopnosti a zníženie závislosti;

Odporúčania pre jednotlivé krajiny

38.  konštatuje, že miera „plne vykonaných“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny klesla z 18,1 % (v období 2011 – 2018) na 13,9 % (v období 2019 – 2023); pripomína, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to aj pokiaľ ide o efektívnosť verejných výdavkov, je kľúčovou súčasťou zabezpečenia fiškálnej udržateľnosti a riešenia makroekonomických nerovnováh; zasadzuje sa za efektívnejšie vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a príslušných reforiem; žiada, aby sa preskúmali spôsoby zvýšenia podielu „plne implementovaných“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby lepšie prepojila odporúčania pre jednotlivé krajiny s príslušnými správami o jednotlivých krajinách; žiada, aby sa vyhodnotil vplyv reforiem a pokrok pri znižovaní zistených investičných medzier; požaduje väčšiu transparentnosť pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

39.  v tejto súvislosti opakuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali posilniť zameraním sa na obmedzený súbor výziev, najmä na konkrétne štrukturálne výzvy členských štátov a spoločné priority EÚ, s cieľom podporiť zdravý a inkluzívny hospodársky rast, posilniť konkurencieschopnosť a makroekonomickú stabilitu, podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a zabezpečiť sociálnu a medzigeneračnú spravodlivosť;

40.  pripomína záväzok členských štátov riešiť vo svojich národných fiškálnych plánoch príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v ich hospodárskom aj sociálnom rozmere, ako sa uvádza v rámci európskeho semestra; konštatuje, že Komisia vo vnútroštátnych fiškálnych plánoch zistila, že odporúčania pre jednotlivé krajiny neboli riešené;

41.  zdôrazňuje význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny pri riešení dlhodobejších hnacích síl fiškálnej udržateľnosti vrátane udržateľnosti a riadneho poskytovania verejných dôchodkových systémov, systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vzhľadom na demografické výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, a pripravenosti na nepriaznivý vývoj vrátane fyzických rizík súvisiacich so zmenou klímy; zdôrazňuje význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny pri riešení stability trhu s bývaním s cieľom prispieť k hospodárskej odolnosti EÚ;

o
o   o

42.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj. (2) Ú. v. EÚ L, 2024/1264, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1264/oj. (3) Ú. v. EÚ L, 2024/1265, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1265/oj. (4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/1173/oj. (5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/1174/oj. (6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/1176/oj. (7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/472/oj. (8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/473/oj. (9) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj. (10) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj. (11) Ú. v. EÚ C, C/2024/2807, 23.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2807/oj. (12) Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10. (13) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 145. (14) Dokument o menovom dialógu – The new economic governance framework: implications for monetary policy (Nový rámec správy hospodárskych záležitostí: dôsledky pre menovú politiku), Darvas, Z. a kol. pre Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, oddelenie pre správu hospodárskych záležitostí a kontrolu HMÚ, 20. novembra 2024. (15) Podrobná analýza – Hospodársky dialóg s Európskou komisiou o fiškálnom dohľade EÚ, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, správu hospodárskych záležitostí a kontrolu HMÚ, 1. decembra 2024.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: priority v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí na rok 2025 (2024/2084(INI))

P10_TA(2025)0032 A10-0023/2025

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na články 9, 121, 148 a 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) vyhlásený a podpísaný Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102) a na jeho navrhované hlavné ciele do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2024 s názvom Európsky semester 2025 – jesenný balík (COM(2024)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2024 s názvom Európsky semester 2025: nový rámec hospodárskych záležitostí v praxi (COM(2024)0705),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2024, ktorý predložila Komisia (COM(2024)0701),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 17. decembra 2024 s názvom Odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2024)0704),

–  so zreteľom na správu Komisie z 17. decembra 2024 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2025 (COM(2024)0702),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. novembra 2024 s názvom Tabuľky týkajúce sa fiškálnej štatistiky poskytujúce relevantné podkladové údaje na posúdenie návrhov rozpočtových plánov na rok 2025 (SWD(2024)0950),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2024 o zmenách v hodnotiacej tabuľke postupu pri makroekonomickej nerovnováhe v kontexte pravidelného postupu preskúmania (SWD(2024)0702),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2024 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2024 na rozpočtový rok 2024 – aktualizácia príjmov (vlastné zdroje) a úpravy týkajúce sa niektorých decentralizovaných agentúr(1),

–  so zreteľom na správu Maria Draghiho z 9. septembra 2024 s názvom The future of European competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti),

–  so zreteľom na správu Enrica Lettu z apríla 2024 o budúcnosti jednotného trhu(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie z La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré 16. apríla 2024 podpísali Európsky parlament, Komisia, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Rada,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond a mení nariadenie (EÚ) 2021/1060(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97(4), a najmä na jeho články 3, 4, 13 a 27,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2023 s názvom Využitie talentov v regiónoch Európy (COM(2023)0032),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2024 s názvom Nedostatok pracovnej sily a zručností v EÚ: akčný plán (COM(2024)0131),

–  so zreteľom na Európsky program v oblasti zručností do roku 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. septembra 2022 o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (COM(2022)0440),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o prístupe k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti(5),

–  so zreteľom na sociálny prehľad EÚ a jeho hlavné a vedľajšie ukazovatele,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. septembra 2024 s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v Európe: vzostupná sociálna konvergencia v EÚ a úloha sociálnych investícií,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre zamestnanosť, ktoré prijala Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 2. decembra 2024 a v ktorom sa stanovujú priority v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv,

–  so zreteľom na trojstranné vyhlásenie o prosperujúcom európskom sociálnom dialógu a na pripravovaný Pakt o sociálnom dialógu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii(6) (smernica o minimálnych mzdách),

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu uvedenú v preambule Európskeho piliera sociálnych práv,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na politiku v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025,

–  so zreteľom na stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A10-0023/2025),

A.  keďže napriek neistote spôsobenej útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, hospodárskej stagnácii a vplyvu vysokej inflácie sa dosiahol pokrok pri plnení cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, a to, že do roku 2030 by malo byť zamestnaných aspoň 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov, a to napriek neistote spôsobenej ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a vplyvu vysokej inflácie; keďže podľa hospodárskej prognózy Komisie na jeseň 2025 dosiahla miera zamestnanosti v EÚ 75,3 %; keďže rast zamestnanosti v EÚ zostal v roku 2023 stabilný; keďže v dvoch tretinách členských štátov bol rast zamestnanosti v roku 2023 na dobrej ceste smerom k dosiahnutiu národného cieľa do roku 2030; keďže však pretrvávajú značné výzvy, ako je vysoká miera nezamestnanosti v niektorých členských štátoch, najmä medzi mladými ľuďmi a osobami so zdravotným postihnutím, ako aj výrazné nerovnosti medzi odvetviami a regiónmi, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť sociálnu súdržnosť a dobré životné podmienky európskych občanov;

B.  keďže európsky semester spája rôzne nástroje do integrovaného rámca pre mnohostrannú koordináciu a dohľad nad hospodárskymi politikami, politikami zamestnanosti, sociálnymi politikami v rámci EÚ a musí sa stať kľúčovým nástrojom na podporu vzostupnej sociálnej konvergencie; keďže rámec sociálnej konvergencie je kľúčový nástroj na posúdenie sociálnych výziev a vzostupnej konvergencie v rámci európskeho semestra a na monitorovanie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a zároveň rieši výzvy uvedené v spoločnej správe o zamestnanosti;

C.  keďže Únia prijala cieľ do roku 2030 znížiť počet osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov v porovnaní s rokom 2019 vrátane aspoň 5 miliónov detí; keďže takmer v polovici členských štátov ide tento trend opačným smerom; keďže každé štvrté dieťa v Európskej únii je naďalej ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením; a keďže súčasný trend neumožní splniť cieľ do roku 2030; keďže verejné výdavky na deti a mládež by sa nemali považovať len za sociálne výdavky, ale za investíciu do budúcnosti; keďže podpora silného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu môže uspieť len vtedy, ak budúca generácia bude môcť naplno rozvinúť svoj vzdelávací potenciál tak, aby bola pripravená na meniaci sa trh práce, a keďže na splnenie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve do roku 2030 by EÚ mala investovať ďalších 11 miliárd EUR ročne(7);

D.  keďže napriek minimálnemu zníženiu počtu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ v roku 2023 bude približne každý piaty človek stále čeliť tejto výzve, pričom rozdiely sú výrazné v prípade detí, mladých a starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, LGTBI osôb, osôb narodených mimo EÚ a rómskych komunít;

E.  keďže medzi deťmi s etnickým alebo migrantským pôvodom a deťmi so zdravotným postihnutím sa zaznamenali výrazné rozdiely; keďže 83 % rómskych detí žije v domácnostiach ohrozených chudobou; keďže zdroje EÚ a vnútroštátne zdroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú, v žiadnom prípade nepostačujú na riešenie problému chudoby detí v EÚ, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť osobitný nástroj na financovanie Európskej záruky pre deti, ako aj synergie s inými európskymi a vnútroštátnymi fondmi;

F.  keďže Európsky pilier sociálnych práv musí slúžiť ako kompas pre sociálne a hospodárske politiky EÚ, pričom Komisia by mala monitorovať pokrok pri jeho vykonávaní s pomocou sociálneho prehľadu a rámca sociálnej konvergencie;

G.  keďže nekvalitné pracovné miesta sú medzi samostatne zárobkovo činnými osobami neúmerne rozšírené, pričom miera samostatnej zárobkovej činnosti klesá, a to aj medzi mladými ľuďmi;

H.  keďže 1,4 milióna ľudí v EÚ stále žije v ústavoch; keďže obyvatelia ústavov sú izolovaní od širšej komunity a nemajú dostatočnú kontrolu nad svojimi životmi a rozhodnutiami, ktoré ich ovplyvňujú; keďže napriek tomu, že Európska únia sa už dlho angažuje v procese deinštitucionalizácie, je stále potrebné vynaložiť úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni, aby sa zraniteľným skupinám umožnil nezávislý život v komunitnom prostredí;

I.  keďže demografické výzvy vrátane starnutia obyvateľstva, nízkej pôrodnosti a vyľudňovania vidieka, keď sa najmä mladí ľudia sťahujú do mestských oblastí, výrazne ovplyvňujú hospodársku životaschopnosť a atraktívnosť regiónov EÚ, trhov práce a následne udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a ďalej zhoršujú regionálne rozdiely v EÚ, a preto predstavujú štrukturálnu výzvu pre hospodárstvo EÚ; keďže, ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe, udržateľný rast a konkurencieschopnosť v Európe do veľkej miery závisí od prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy vyvíjajúcim sa potrebám v oblasti zručností, uprednostňovania vzdelávania dospelých a odborného vzdelávania a prípravy, začlenenia aktívneho obyvateľstva do trhu práce a od spoľahlivého systému sociálneho zabezpečenia;

J.  keďže 70 % pracovníkov v Európe má kvalitné pracovné miesta, 30 % má veľmi napäté pracovné miesta, ktoré zahŕňajú viac požiadaviek ako zdrojov na ich vyrovnanie, čo vedie k celkovo nízkej kvalite pracovných miest. keďže v mnohých povolaniach, ktoré trpia trvalým nedostatkom pracovnej sily, je podiel nekvalitných pracovných miest vyšší ako 30 %;

K.  keďže Enrico Letta vo svojej správe uvádza, že dochádza k poklesu pôrodnosti, pričom vyzdvihuje význam vytvorenia rámca na podporu všetkých rodín v rámci stratégie inkluzívneho rastu v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv; keďže v správe sa konštatuje, že spomedzi štyroch slobôd je naďalej najmenej rozvinutý voľný pohyb osôb, a zasadzuje sa za zníženie prekážok pracovnej mobility v rámci EÚ a zároveň za riešenie sociálnych, hospodárskych a politických výziev, ktorým čelia vysielajúce členské štáty a ich najviac znevýhodnené regióny, ako aj za ochranu práva na pobyt; keďže je potrebné podporovať politiky s ústretovým prístupom k rodine a zamerané na zaistenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorými sa zabezpečia dostupné a profesionálne systémy starostlivosti, ako aj kvalitné verejné vzdelávanie, dovolenka z rodinných dôvodov a pružné formy organizácie práce v súlade s európskou stratégiou v oblasti starostlivosti;

L.  keďže inflácia zvýšila ekonomické zaťaženie domácností, čo má obzvlášť negatívny vplyv na skupiny v zraniteľných situáciách, ako sú osamelí rodičia, mnohodetné rodiny, starší ľudia alebo osoby so zdravotným postihnutím, pričom hlavnými problémami sú aj naďalej náklady na bývanie a energetická chudoba; keďže bývanie sa stáva nedostupným pre tých, ktorí žijú v domácnostiach, v ktorých náklady na bývanie predstavujú 40 % ich celkového disponibilného príjmu; keďže investície do sociálnych služieb, ponuky bývania vrátane sociálneho bývania a politík, ktoré uľahčujú prístupnosť a cenovú dostupnosť bývania, zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní chudoby zraniteľných domácností;

M.  keďže mikropodniky a malé a stredné podniky v EÚ čelia osobitným výzvam, ako je zachovanie konkurencieschopnosti voči subjektom z tretích krajín, udržanie úrovne výroby napriek čoraz vyšším nákladom na energiu a získanie potrebných zručností pre zelenú a digitálnu transformáciu; keďže potrebujú finančnú a technickú podporu, aby splnili regulačné požiadavky a využili príležitosti, ktoré ponúka dvojaká transformácia;

N.  keďže nedostatok pracovnej sily a zručností zostáva problémom na všetkých úrovniach a spomínajú ho spoločnosti všetkých veľkostí a odvetví; keďže tento nedostatok ďalej zhoršuje nedostatok kandidátov na obsadenie kritických pozícií v kľúčových odvetviach, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, doprava, veda, technika, inžinierstvo a stavebníctvo, a to najmä v oblastiach postihnutých vyľudňovaním; keďže tento nedostatok môže byť dôsledkom viacerých faktorov, ako sú zložité pracovné podmienky, neatraktívne mzdy, dopyt po nových súboroch zručností a nedostatok príslušnej odbornej prípravy, nedostatok verejných služieb, prekážky v prístupe k strednému a vysokoškolskému vzdelávaniu a nedostatočné uznávanie zručností a vzdelania;

O.  Keďže Únia prijala cieľ, že do roku 2030 by sa malo každoročne zúčastniť na odbornej príprave aspoň 60 % dospelých; keďže členské štáty sa zaviazali k národným cieľom, aby dosiahli tento hlavný cieľ, a keďže väčšina členských štátov stratila pri plnení týchto národných cieľov pôdu pod nohami; keďže je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie poskytovania kvalitných politík odbornej prípravy, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie, a prístupu k nim; keďže programy zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy musia byť dostupné pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov so zdravotným postihnutím a mali by byť takisto prispôsobené potrebám a schopnostiam pracovníkov;

P.  keďže v roku 2022 sa priemerné skóre 15-ročných žiakov v rámci Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) v OECD v meraniach základných zručností (čítanie, matematika a prírodné vedy) v porovnaní s poslednou vlnou v roku 2018 znížilo o 10 bodov; keďže medzi znevýhodnenými žiakmi prevládajú slabšie výsledky, čo svedčí o prehlbovaní nerovností vo vzdelávaní; keďže toto znepokojujúce zhoršenie si vyžaduje reformy a investície do vzdelávania a odbornej prípravy;

Q.  keďže schopnosť EÚ čeliť budúcim šokom, krízam a polykrízam a zároveň zvládnuť demografickú, digitálnu a zelenú transformáciu bude do veľkej miery závisieť od podmienok, v ktorých budú môcť kritickí pracovníci vykonávať svoju prácu; keďže riešenie nedostatku a udržanie všetkých typov talentov si vyžaduje dôstojné pracovné podmienky, prístup k systémom sociálnej ochrany a príležitosti na rozvoj zručností prispôsobené potrebám; a keďže riešenie nedostatku zručností je nevyhnutné na dosiahnutie digitálnej a zelenej transformácie, na zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rastu a na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ;

R.  keďže je nevyhnutné podporovať mobilitu v rámci EÚ, zvážiť prilákanie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a zároveň zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie pracovných a sociálnych práv a nasmerovať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú do EÚ legálnymi migračnými cestami, na povolania, ktorých je nedostatok, a to s podporou účinnej integračnej politiky, ktorá bude plne dopĺňať využívanie talentov z Únie;

S.  keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov zostávajú vo väčšine členských štátov EÚ značné a keďže opatrovateľské povinnosti sú dôležitým faktorom, ktorý naďalej obmedzuje ženy na zamestnanie na čiastočný úväzok alebo vedie k ich vylúčeniu z trhu práce, čo vedie k väčším rozdielom v zamestnanosti žien a mužov;

T.  keďže v spoločnej správe o zamestnanosti sa zdôrazňuje právo na odpojenie najmä v súvislosti s prácou na diaľku, pričom sa uznáva rozhodujúca úloha tohto práva pri zabezpečovaní rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v kontexte rastúcej digitalizácie a práce na diaľku;

U.  keďže v roku 2024 sa stali zjavnými výzvy pre viaceré odvetvia, ako je automobilový priemysel a energeticky náročné odvetvia, a viaceré spoločnosti oznámili rozsiahlu reštrukturalizáciu;

V.  keďže existujú rozdiely v pokrytí sociálnych služieb vrátane dlhodobej starostlivosti, ochrany detí, podpory domáceho násilia a pomoci bezdomovcom, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom európskeho semestra;

W.  keďže v súčasnosti neexistuje pravidelný zber údajov o investíciách do sociálnych služieb a ich pokrytí v celej EÚ; keďže zhromažďovanie takýchto údajov je kľúčové pre analýzu národných sociálnych politík založenú na dôkazoch v rámci analýzy európskeho semestra; keďže to by sa malo riešiť prostredníctvom spoločne dohodnutých kritérií a noriem zberu údajov o investíciách do sociálnych služieb a ich pokrytí v členských štátoch; keďže index sociálnych služieb Európskej sociálnej siete je príkladom toho, ako môže takýto zber údajov prispieť k analýze európskeho semestra;

X.  keďže kríza generačnej výmeny, demografické zmeny a nedostatočný prístup k verejným službám viedli k zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré postihujú najmä deti a starších ľudí, domácnosti s jedným rodičom, veľké rodiny, chudobných pracujúcich, osoby so zdravotným postihnutím, ako aj osoby z marginalizovaného prostredia; keďže ambiciózna stratégia EÚ v oblasti boja proti chudobe bude nevyhnutná na zvrátenie tohto trendu a na poskytnutie odpovedí na viacrozmerný fenomén chudoby;

Y.  keďže z výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že miera samovrážd sa od roku 2021 pomaly zvyšuje, pričom predtým desaťročia klesala; keďže treba urobiť viac pre riešenie príčin problémov duševného zdravia v pracovných a životných podmienkach (dôležité je sociálne začlenenie) a problémom zostáva aj prístup k podpore pre ľudí so zlým duševným zdravím;

Z.  keďže v roku 2021 sa v EÚ27 stalo takmer viac ako 3 300 smrteľných nehôd a 3 milióny zranení; keďže každý rok zomrie na choroby súvisiace s prácou viac ako 200 000 pracovníkov; keďže tieto údaje nezahŕňajú všetky nehody spôsobené nedeklarovanou prácou, takže je možné predpokladať, že skutočné počty výrazne prevyšujú oficiálne štatistiky; keďže v roku 2017 bolo podľa nadácie Eurofound až 20 % pracovných miest v Európe nekvalitných a vystavovalo pracovníkov zvýšenému riziku, pokiaľ ide o fyzické alebo duševné zdravie; keďže 14 % pracovníkov bolo vystavených vysokej miere psychosociálnych rizík; keďže 23 % európskych pracovníkov sa domnieva, že ich bezpečnosť alebo zdravie sú z dôvodu ich práce ohrozené;

AA.  keďže výsledky prieskumu Eurobarometra o sociálnej Európe z apríla 2024 zdôrazňujú, že 88 % európskych občanov považuje sociálnu Európu za osobne dôležitú; keďže to potvrdil aj povolebný prieskum EÚ 2024, v ktorom európski občania uvádzali rastúce ceny a životné náklady (42 %) a hospodársku situáciu (41 %) za hlavné témy, ktoré ich motivovali k účasti na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024;

AB.  keďže podľa článku 3 Zmluvy o EÚ je sociálny pokrok v EÚ jedným z cieľov vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, spolu s plnou zamestnanosťou, vysokou úrovňou ochrany a zlepšením kvality životného prostredia; keďže v článku 3 Zmluvy o EÚ sa tiež uvádza, že EÚ má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

AC.  keďže nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť v apríli 2024 a jeho cieľom je podporovať udržateľný a inkluzívny rast a poskytnúť väčší priestor pre sociálne investície a dosiahnutie cieľov Európskeho piliera sociálnych práv; keďže revízia po prvýkrát zahŕňa rámec sociálnej konvergencie ako integrovanú súčasť európskeho semestra;

AD.  keďže podľa nového rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ musia všetky členské štáty do svojich strednodobých plánov zahrnúť reformy a investície zamerané na spoločné priority EÚ a výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra; keďže medzi spoločné priority EÚ patrí sociálna a hospodárska odolnosť vrátane Európskeho piliera sociálnych práv;

AE.  keďže sa očakáva, že verejné investície sa v roku 2025 zvýšia takmer vo všetkých členských štátoch s výrazným príspevkom z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nástroja NextGenerationEU a fondov EÚ a prispejú k sociálnym výdavkom vo výške približne 25 % celkových odhadovaných výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čím sa zabezpečí rast a hospodárska odolnosť(8); keďže sociálne investície a reformy v kľúčových oblastiach môžu podporiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, konkurencieschopnosť a hospodársky rast(9); keďže sociálni partneri majú zásadný význam pri navrhovaní a vykonávaní politík, ktoré podporujú udržateľný a inkluzívny rast, dôstojnú a kvalitnú prácu a spravodlivú transformáciu, a musia byť zapojení na všetkých úrovniach riadenia v súlade so ZFEÚ;

AF.  keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predstavujú povolania s najvyšším rizikom automatizácie v priemere v krajinách OECD približne 28 % zamestnanosti(10); keďže sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú v tejto súvislosti kľúčové na zabezpečenie participatívneho prístupu k riadeniu zmien spôsobených technologickým vývojom, riešenie potenciálnych obáv a zároveň podporu adaptácie pracovníkov (aj prostredníctvom poskytovania zručností); keďže digitalizácia, robotizácia, automatizácia a umelá inteligencia musia byť prínosom pre pracovníkov a spoločnosť zlepšovaním pracovných podmienok a kvality života, zabezpečením dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, vytváraním lepších pracovných príležitostí a prispievaním k sociálno-ekonomickému zbližovaniu; keďže pracovníci a ich odborové organizácie budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri predvídaní a riešení rizík vyplývajúcich z týchto výziev;

AG.  keďže sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť, produktivitu práce a sociálnu súdržnosť EÚ;

1.  domnieva sa, že Komisia a Rada by mali zintenzívniť svoju snahu o vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSR) v súlade s akčným plánom z marca 2021 a vyhlásením z La Hulpe na dosiahnutie hlavných cieľov do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby spoločná správa o zamestnanosti na rok 2026 analyzovala vykonávanie všetkých zásad Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1263 a zahŕňala analýzu sociálneho rozmeru národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov týkajúcich sa sociálnej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti víta oznámenie nového akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv(11) na rok 2025 s cieľom dať nový impulz sociálnemu pokroku; víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty majú v roku 2025 zvýšiť verejné investície, čo je nevyhnutné na zabezpečenie prístupu ku kvalitným verejným službám a dosiahnutie cieľov Európskeho piliera sociálnych práv; pripomína, že členské štáty môžu mobilizovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v rozsahu vymedzenom v nariadení (EÚ) 2021/241(12) do 31. decembra 2026 na politiky pre udržateľný a inkluzívny rast a budúcu generáciu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité používať sociálny prehľad a rámec sociálnej konvergencie na identifikáciu rizík a sledovanie pokroku pri znižovaní nerovností, posilňovaní systémov sociálnej ochrany a podpore dôstojných pracovných podmienok a podporných opatrení, aby pracovníci zvládli tieto zmeny; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť udržateľnú, spravodlivú a inkluzívnu Európu, v ktorej sú sociálne práva plne chránené, a to na rovnakej úrovni ako hospodárske slobody; pripomína, že občania EÚ považujú sociálnu Európu za jednu zo svojich priorít;

3.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom údajov a analýz o majetkovej nerovnosti a koncentrácii bohatstva v EÚ, keďže ide o jeden z hlavných faktorov chudoby; poukazuje na to, že podľa účtov distribúcie majetku, súboru údajov, ktorý vypracoval Európsky systém centrálnych bánk, predstavoval podiel bohatstva v držbe horných 10 % vo štvrtom štvrťroku 2023 56 %, zatiaľ čo spodná polovica vlastnila len 5 %;

4.  víta zahrnutie analýzy pozitívneho prínosu cieľov udržateľného rozvoja a európskych stratégií v oblasti rovnosti do spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2025 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločná správa o zamestnanosti na rok 2026 bude obsahovať aj časť analyzujúcu pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, a ďalšiu o pokroku pri odstraňovaní sociálnej a pracovnej diskriminácie v súlade so stratégiou rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025, akčným plánom EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, strategickým rámcom EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, stratégiou rovnosti LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 a stratégiou pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030;

5.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali aktualizované usmernenia pre politiky zamestnanosti s dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých, nové technológie, ako je umelá inteligencia a nedávne politické iniciatívy týkajúce sa práce pre platformy, cenovo dostupného a dôstojného bývania a riešenia nedostatku pracovných síl a zručností s cieľom posilniť demokratické rozhodovanie;

6.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité investovať do rozvoja zručností pracovnej sily a odbornej prípravy a zabezpečiť kvalitné zamestnanie s dôrazom na individuálne právo na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami vrátane orgánov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnych partnerov vypracovali opatrenia na zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie s cieľom posilniť prepojenie medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce a predvídať potreby trhu práce; víta, že výsledky zamestnanosti čerstvých absolventov odborného vzdelávania a prípravy sa v celej EÚ naďalej zlepšujú; vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa výsledkami mladých ľudí vo vzdelávaní, najmä pokiaľ ide o základné zručnosti; v tejto súvislosti víta oznámenie akčného plánu pre základné zručnosti a strategického plánu vzdelávania STEM; vyzýva členské štáty, aby investovali do programov, ktoré poskytnú študentom základné, digitálne a prierezové zručnosti potrebné pre svet práce a jeho digitalizáciu a pomôžu im zmysluplne prispievať do spoločnosti; pripomína dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pri podpore a rekvalifikácii pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku veľkých reštrukturalizácií;

7.  víta oznámenie plánu pre kvalitné pracovné miesta s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu pre všetkých; ďalej vyzýva Komisiu, aby do tohto plánu zahrnula úvahy o opatreniach súvisiacich s využívaním umelej inteligencie a algoritmického riadenia vo svete práce, aby sa nové technológie využili na zlepšenie pracovných podmienok a produktivity pri súčasnom dodržiavaní práv pracovníkov a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako sa uvádza v spoločnej správe o zamestnanosti(13);

8.  zdôrazňuje, že reakcia na nedostatok pracovných síl v Európskej únii zahŕňa aj zlepšenie a uľahčenie mobility pracovných síl v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby posilnili a uľahčili uznávanie zručností a kvalifikácií v Únii, a to aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby analyzovala účinnosť platformy Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES) s cieľom potenciálne prehodnotiť jej fungovanie;

9.  konštatuje, že počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, ľudí s nižšou úrovňou vzdelania, mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a medzi nimi aj zraniteľných skupín vrátane Rómov, žien, starších ľudí, osôb s nízkou a strednou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím a osôb s migrantským alebo menšinovým pôvodom, v závislosti od kontextu konkrétnej krajiny, zostáva vo viacerých členských štátoch vysoký, a to aj napriek klesajúcemu trendu v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby posilnili záruku pre mladých ľudí, ako sa uvádza v zásade 4 Európskeho piliera sociálnych práv, s cieľom podporovať mladých ľudí v núdzi počas ich osobného a profesijného rozvoja; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva odborné vzdelávanie a príprava pri poskytovaní vedomostí, zručností a kompetencií potrebných pre mladých ľudí vstupujúcich na trh práce; zdôrazňuje potrebu investovať do kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+); pripomína preto, že treba riešiť túto situáciu a vypracovať riešenia na udržanie mladých ľudí vo vzdelávaní, odbornej príprave alebo zamestnaní, a že je dôležité zabezpečiť im prístup k stážam a učňovskej príprave, čo im umožní získať prvé pracovné skúsenosti a uľahčí ich prechod zo vzdelávania do zamestnania, ako aj vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia starnúcej pracovnej sile zostať na trhu práce;

10.  domnieva sa, že hoci došlo k zlepšeniu, osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy so zdravotným postihnutím, stále čelia značným prekážkam na trhu práce, a preto je potrebná odborná a digitálna odborná príprava a zároveň podpora začleňovania osôb so zdravotným postihnutím so zameraním na neaktívnu pracovnú silu a skupiny s nízkou účasťou na trhu práce vrátane žien, mladých ľudí, starších pracovníkov a osôb s chronickými chorobami; vyzýva Komisiu, aby od roku 2025 aktualizovala stratégiu EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia o nové hlavné iniciatívy a opatrenia, ako je európska záruka zamestnanosti a získania zručností pre osoby so zdravotným postihnutím a výmena najlepších postupov, ako je preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä s cieľom riešiť sociálne začlenenie a nezávislý život osôb so zdravotným postihnutím a zároveň zabezpečiť ich prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu prostredníctvom usmernení o zachovaní príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rómovia naďalej čelia značným prekážkam pri hľadaní zamestnania, pričom ich vyhliadky obmedzujú pretrvávajúce predsudky; konštatuje, že strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov poukazuje na nedostatočný pokrok v prístupe k zamestnaniu a na rastúci podiel rómskej mládeže, ktorá nie je zamestnaná, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy; zdôrazňuje cieľ rámca znížiť rozdiel v zamestnanosti medzi Rómami a celkovou populáciou na polovicu a zabezpečiť, aby do roku 2030 pracovalo aspoň 60 % Rómov; vyzýva členské štáty, aby prijali integrovaný prístup zameraný na rovnosť a zabezpečili, aby sa verejné politiky a služby účinne dostali ku všetkým Rómom vrátane tých, ktorí žijú v odľahlých vidieckych oblastiach;

12.  zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť sociálnym a environmentálnym aspektom konkurencieschopnosti, zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup ku kvalitnému verejnému vzdelávaniu a programom odbornej prípravy, ako aj udržateľné postupy na podporu inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri identifikácii a riešení potrieb v oblasti zručností v celej EÚ;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do európskeho semestra zahrnuli osobitné odporúčania týkajúce sa cenovej dostupnosti bývania a aby podporovali investície do bývania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že investície do bývania podporia dlhodobé kvalitné riešenia bývania, ktoré sú skutočne dostupné pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami, pričom zdôrazňuje, že investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania majú kľúčový význam pre zabezpečenie a zlepšenie kvality života pre všetkých; zdôrazňuje potrebu lepšieho využívania finančných prostriedkov EÚ, napríklad prostredníctvom finančných nástrojov Európskej investičnej banky, najmä na podporu investícií na zvýšenie energetickej efektívnosti budov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia s cieľom poskytnúť posúdenie politík, fondov a prekážok Únie, ktoré by mali uľahčiť výstavbu, prestavbu a obnovu prístupného, cenovo dostupného a energeticky efektívneho bývania vrátane sociálneho bývania, ktoré spĺňa potreby mladých ľudí, ľudí so zníženou pohyblivosťou, skupín s nízkymi a strednými príjmami, ohrozených rodín a ľudí v zraniteľnejších situáciách, a zároveň chrániť vlastníkov nehnuteľnosti a tých, ktorí sa snažia o prístup k vlastníctvu nehnuteľnosti, pred ďalším znížením ponuky;

14.  víta ohlásený európsky plán pre cenovo dostupné bývanie, ktorý má podporiť členské štáty pri riešení krízy bývania a prudkého nárastu cien nájomného; vyzýva Komisiu, aby posúdila a zverejnila, ktoré potenciálne prekážky súvisiace s pravidlami štátnej pomoci ovplyvňujú dostupnosť bývania; pripomína, že cieľom Sociálno-klimatického fondu je poskytovať od roku 2026 finančnú pomoc členským štátom na podporu zraniteľných domácností, najmä prostredníctvom opatrení a investícií určených na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, dekarbonizáciu vykurovania a chladenia budov a integráciu výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov do budov;

15.  domnieva sa, že bezdomovectvo je v EÚ dramatickým sociálnym problémom; požaduje jednotné vymedzenie pojmu bezdomovectvo v EÚ, ktoré by umožnilo systematické porovnávanie a posudzovanie rozsahu bezdomovectva v rôznych členských krajinách EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu a pracovala na odstránení bezdomovectva v EÚ do roku 2030 podporou prístupu k cenovo dostupnému a dôstojnému bývaniu, ako aj prístupu ku kvalitným sociálnym službám; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto oblasti lepšie využívali dostupné nástroje EÚ vrátane ESF+(14);

16.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné stratégie v oblasti bezdomovectva; víta zámer predložiť odporúčanie Rady o bezdomovectve(15); vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala ambície Európskej platformy pre boj proti bezdomovectvu;

17.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby EÚ prijala opatrenia na riešenie pretrvávajúcej vysokej miery chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ, najmä medzi deťmi, mladými a staršími ľuďmi, osobami so zdravotným postihnutím, osobami narodenými mimo EÚ, LGTBI osobami a rómskymi komunitami; zdôrazňuje, že by sa mal uprednostniť prístup ku kvalitným sociálnym službám a mala by sa zabezpečiť energetická bezpečnosť zraniteľných domácností; vyzýva Komisiu, aby prijala vôbec prvú stratégiu EÚ v oblasti boja proti chudobe;

18.  pripomína cieľ Únie, ktorým je prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú alebo rodinnú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán deinštitucionalizácie; zdôrazňuje, že tento akčný plán by sa mal vzťahovať na všetky skupiny, ktoré stále žijú v ústavoch, vrátane detí, osôb so zdravotným postihnutím, ľudí trpiacich duševnými problémami, ľudí postihnutých bezdomovectvom a starších ľudí; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili prostriedky ESF+, ako aj ďalšie príslušné európske a vnútroštátne fondy na dokončenie procesu deinštitucionalizácie s cieľom zabezpečiť, aby každý občan EÚ mohol žiť v rodinnom alebo komunitnom prostredí;

19.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky akčný plán pre duševné zdravie v súlade s nedávnymi odporúčaniami(16); vyzýva členské štáty, aby posilnili prístup k službám duševného zdravia a programom emocionálnej podpory pre všetkých, najmä pre deti, mladých ľudí a staršie osoby; požaduje lepšie využívanie ukazovateľov sociálneho prehľadu s cieľom riešiť vplyv neistých životných podmienok a neistoty na duševné zdravie;

20.  vyzýva Komisiu, aby riešila osamelosť podporou ucelenej stratégie EÚ v oblasti osamelosti a prístupu k odbornej starostlivosti; vyzýva tiež, aby sa táto stratégia EÚ zaoberala sociálno-ekonomickým vplyvom osamelosti na produktivitu a dobré životné podmienky riešením problémov ako osamelosť na vidieku; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo vykonávaní odporúčania Rady o prístupe ku kvalitnej a cenovo dostupnej dlhodobej starostlivosti s cieľom zabezpečiť prístup ku kvalitnej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v sektore starostlivosti, ako aj pre neformálnych opatrovateľov;

21.  uznáva, že 44 miliónov Európanov je častými neformálnymi poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti, pričom väčšinu z nich tvoria ženy(17);

22.  uznáva jedinečnú úlohu opatrovateľov v spoločnosti, hoci definícia opatrovateľov nie je v EÚ harmonizovaná, odvetvie dlhodobej starostlivosti zamestnáva 6,4 milióna ľudí v celej EÚ;

23.  je znepokojený tým, že v roku 2023 bude 94,6 milióna ľudí v EÚ stále ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že bez zmeny paradigmy v prístupe k boju proti chudobe Európska únia a jej členské štáty nedosiahnu svoje ciele v oblasti znižovania chudoby; domnieva sa, že oznámenie vôbec prvej stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe je krokom správnym smerom k zvráteniu tohto trendu, ale musí poskytnúť komplexný prístup k riešeniu viacrozmerných aspektov chudoby a sociálneho vylúčenia s konkrétnymi opatreniami, dôsledným vykonávaním a monitorovaním; žiada, aby táto stratégia zahŕňala všetky osoby postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, predovšetkým najviac znevýhodnené osoby, ale aj osobitné opatrenia pre rôzne skupiny, ako sú osoby postihnuté chudobou pracujúcich, bezdomovci, osoby so zdravotným postihnutím, rodiny s jedným rodičom a predovšetkým deti, s cieľom trvalo prelomiť kruh chudoby; zdôrazňuje, že transpozícia smernice o minimálnej mzde bude kľúčová pre prevenciu a boj proti rizikám chudoby medzi pracovníkmi a zároveň posilní motiváciu pracovať, a víta skutočnosť, že viaceré členské štáty zmenili alebo plánujú zmeniť svoje rámce minimálnej mzdy; vyjadruje znepokojenie nad nárastom neštandardných foriem zamestnania, pri ktorých budú pracovníci s väčšou pravdepodobnosťou čeliť pracovnej chudobe a ocitnú sa bez primeranej právnej ochrany;

24.  opätovne vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny pozorne monitorovala vykonávanie záruky pre deti vo všetkých členských štátoch; opakovane vyzýva, aby sa zvýšilo financovanie Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške najmenej 20 miliárd EUR a aby všetky členské štáty vyčlenili aspoň 5 % svojich finančných prostriedkov pridelených z ESF+ na boj proti chudobe detí a podporu ich dobrých životných podmienok; domnieva sa, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali odrážať súlad rozpočtu členských štátov s minimálnou požiadavkou pridelenia prostriedkov na riešenie chudoby detí stanovenou v nariadení o ESF+(18); vyzýva Komisiu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci vyčlenila ambiciózny rozpočet na záruku pre deti s cieľom reagovať na rastúci problém chudoby detí a sociálneho vylúčenia;

25.  je znepokojený vnútroštátnymi politikami, ktoré vytvárajú medzery v zdravotnom zabezpečení a zvyšujú nerovnosti v rámci členských štátov aj medzi nimi; upozorňuje, že to tiež narúša vykonávanie zásady 16 Európskeho piliera sociálnych práv a cieľa udržateľného rozvoja 3.8 o všeobecnej dostupnej zdravotnej starostlivosti, ako aj celkový cieľ Európskeho piliera sociálnych práv, ktorým je podpora vzostupnej sociálnej konvergencie v EÚ, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť; domnieva sa, že ukazovatele použité v sociálnom prehľade neposkytujú komplexný pohľad na dostupnosť zdravotnej starostlivosti;

26.  zdôrazňuje, že zamestnávatelia musia podporovať medzigeneračné väzby v rámci podnikov a medzigeneračné vzdelávanie medzi mladšími a staršími pracovníkmi a naopak; zdôrazňuje, že starnúca pracovná sila môže podnikom pomôcť pri vývoji nových produktov a služieb, aby sa kreatívnejším a produktívnejším spôsobom prispôsobili potrebám starnúcej spoločnosti; ďalej vyzýva na vytvorenie stimulov na podporu dobrovoľníckej činnosti a mentorstva, aby sa podporil prenos vedomostí medzi generáciami;

27.  upozorňuje, že podľa správ Európskej centrálnej banky sú reálne mzdy stále pod úrovňou spred pandémie, zatiaľ čo produktivita bola približne rovnaká; súhlasí s tým, že to vytvára určitý priestor pre neinflačné oživenie reálnych miezd, a varuje, že ak sa reálne mzdy neobnovia, zvýši sa tým riziko dlhotrvajúcej hospodárskej slabosti, ktorá by mohla spôsobiť zničujúce účinky, a ďalej by to znížilo produktivitu v eurozóne v porovnaní s inými časťami sveta; domnieva sa, že lepšie presadzovanie minimálnej mzdy a posilnenie kolektívneho vyjednávania môže mať priaznivý vplyv na úroveň mzdovej nerovnosti, najmä tým, že pomôže zraniteľnejším pracovníkom v spodnej časti mzdového spektra, na ktorých sa čoraz viac zabúda;

28.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky, ktoré okrem iného zahŕňajú dôstojnú mzdu, prístup k sociálnej ochrane, možnosti celoživotného vzdelávania, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie, primeraný pracovný čas, zastúpenie pracovníkov, demokraciu na pracovisku a kolektívne zmluvy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali demokraciu na pracovisku, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie a chránili práva pracovníkov, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie, a aby zabezpečili rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien, zvýšili transparentnosť odmeňovania a riešili rodovú nerovnosť s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

29.  pripomína význam zlepšenia prístupu samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane a vyzýva Komisiu, aby v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny monitorovala vnútroštátne plány členských štátov na vykonávanie odporúčania Rady z 8. novembra 2019 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane(19); v tejto súvislosti pripomína, keďže miera samostatne zárobkovo činných osôb v kultúrnom a kreatívnom sektore je viac ako dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou, 13 iniciatívami uvedenými v odpovedi Komisie z 21. februára 2024 na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2023 o rámci EÚ pre sociálnu a profesijnú situáciu umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach(20), a vyzýva Komisiu, aby ich začala vykonávať v spolupráci s členskými štátmi;

30.  vyzýva na vykonávanie politík, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie sa, s cieľom zlepšiť kvalitu života všetkých rodín a pracovníkov, zabezpečiť vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom(21) a európskej stratégie v oblasti starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na riešenie telepráce a práva na odpojenie sa; vyzýva tiež Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho preukazu pre všetky typy veľkých rodín a európskeho akčného plánu pre osamelých rodičov, ktorý by ponúkol vzdelávacie a sociálne výhody; nakoniec požaduje iniciatívy na boj proti vylúčeniu pracovnej sily v dôsledku dlhšieho obdobia práceneschopnosti, prispôsobenie pracoviska a podporu pružných pracovných podmienok a vypracovanie stratégií na podporu návratu pracovníkov po dlhšej neprítomnosti;

31.  žiada, aby demografické výzvy boli prioritou politiky súdržnosti EÚ a aby sa prijali konkrétne opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vyhlásila „Európsky rok demografie“ a aby uprednostnila vypracovanie oznámenia Komisie o využití talentov v európskych regiónoch a z Mechanizmu podpory talentov s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť a zvýšiť financovanie vidieckych a najvzdialenejších oblastí a regiónov s vysokou mierou vyľudňovania, a zároveň aby podporila tvorbu kvalitných pracovných miest, verejné služby, projekty miestneho rozvoja a základnú infraštruktúru v záujme práva obyvateľstva zotrvať, a to najmä v prípade mladých ľudí; zdôrazňuje význam zavedenia osobitných opatrení na riešenie regionálnych nerovností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zabezpečia rovnaký prístup ku kvalitnému a cenovo dostupnému vzdelávaniu pre všetkých;

32.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek zlepšeniam sú viaceré skupiny obyvateľstva vrátane žien, starších ľudí, osôb s nízkou a strednou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí s migrantským alebo menšinovým pôvodom stále výrazne nedostatočne zastúpené na trhu práce EÚ; upozorňuje na to, že sa prehĺbili nerovnosti vo vzdelávaní, čím sa ešte viac zhoršila zraniteľnosť študentov zo znevýhodneného prostredia a s migrantským pôvodom; poukazuje na to, že podľa spoločnej správy o zamestnanosti môžu ľudia s migrantským alebo menšinovým pôvodom výrazne profitovať z cielených opatrení na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zlepšenie jazykovej spôsobilosti a boj proti diskriminácii; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť úsilie pri vykonávaní akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027, ktorý poskytuje spoločný politický rámec na podporu členských štátov pri vypracúvaní vnútroštátnych politík integrácie migrantov;

33.  vyzýva Komisiu a Radu, aby uprednostnili znižovanie administratívneho zaťaženia s cieľom zjednodušiť a zároveň dodržať pracovné a sociálne normy; domnieva sa, že lepšia podpora MSP a existujúcich a potenciálnych podnikateľov zlepší konkurencieschopnosť EÚ a jej dlhodobú udržateľnosť, zvýši inovácie a vytvorí kvalitné pracovné miesta; konštatuje, že MSP a samostatne zárobkovo činné osoby vo všetkých odvetviach majú zásadný význam pre hospodársky rast EÚ, a tým aj pre financovanie sociálnych politík; naliehavo vyzýva na vykonávanie osobitných odporúčaní na zlepšenie jednotného trhu; berie na vedomie, že Komisia 29. januára 2025 uverejnila Kompas konkurencieschopnosti(22);

34.  vyzýva Komisiu, aby pri každom novom legislatívnom návrhu vykonala kontrolu konkurencieschopnosti a zohľadnila celkový vplyv právnych predpisov EÚ na podniky, ako aj na ostatné politiky a programy EÚ;

35.  domnieva sa, že sociálne hospodárstvo je základnou zložkou sociálneho trhového hospodárstva EÚ a hnacou silou vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a jeho cieľov, keďže často poskytuje zamestnanie zraniteľným a vylúčeným skupinám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu všetkým podnikom sociálneho hospodárstva, ale najmä neziskovým podnikom, ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo na rok 2021 a pláne pre sociálne hospodárstvo z Liège, s cieľom podporovať kvalitnú, dôstojnú a inkluzívnu prácu a obehové hospodárstvo, nabádať členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu a zvýšili viditeľnosť subjektov sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala inovatívne mechanizmy financovania na podporu rozvoja sociálneho hospodárstva v Európe(23) a na podporu dynamického a inkluzívneho podnikateľského prostredia;

36.  domnieva sa, že v tomto roku transformácie by členské štáty mali zavedením revidovaných pravidiel správy hospodárskych záležitostí zosúladiť fiškálnu zodpovednosť s udržateľným a inkluzívnym rastom a zamestnanosťou; konštatuje, že zapojenie sociálnych partnerov, a to aj do prípravy strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánov, by sa malo posilniť s cieľom prispieť k cieľom nového rámca správy hospodárskych záležitostí;

37.  víta skutočnosť, že vnútroštátne strednodobé fiškálne štrukturálne plány musia podľa nového rámca správy hospodárskych záležitostí zahŕňať reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a musia tiež zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby pri strategickom investovaní do zásad Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom podporiť vzostupnú sociálnu konvergenciu;

38.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je naďalej nízke; opakuje preto svoju výzvu na účinné vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny členskými štátmi s cieľom podporovať systémy zdravotnej starostlivosti a udržateľné dôchodkové systémy v súlade so zásadami 15 a 16 Európskeho piliera sociálnych práv a dlhodobú prosperitu pre všetkých občanov, a to s prihliadnutím na zraniteľnosť pracovníkov, ktorých kariérna dráha je roztrieštená, prerušovaná a podlieha zmenám trhu práce; trvá na tom, že Komisia by mala posilniť dialóg s členskými štátmi o vykonávaní existujúcich odporúčaní a usmernení pre zamestnanosť, ako aj o súčasných alebo budúcich politických opatreniach na riešenie zistených problémov;

39.  víta vytvorenie rámca na identifikáciu rizík pre sociálnu konvergenciu v rámci európskeho semestra, čo bola dôrazná požiadavka Európskeho parlamentu; pripomína, že Komisia v kontexte tohto rámca posudzuje riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v členských štátoch a monitoruje pokrok pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv na základe sociálneho prehľadu a zásad rámca sociálnej konvergencie; víta, že spoločná správa o zamestnanosti na rok 2025 poskytuje analýzu špecifickú pre jednotlivé krajiny na základe zásad rámca sociálnej konvergencie; vyzýva Komisiu, aby v rámci tohto nového rámca ďalej rozvíjala inovatívne nástroje kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy s cieľom optimálne ich využiť v budúcich cykloch európskeho semestra;

40.  víta skutočnosť, že prvá analýza založená na zásadách rámca sociálnej konvergencie poukazuje na vzostupnú konvergenciu na trhu práce v roku 2023(24); so znepokojením konštatuje, že výsledky v oblasti zamestnanosti nedostatočne zastúpených skupín sa musia ešte zlepšiť a že na európskej úrovni pretrvávajú riziká pre vzostupnú konvergenciu, pokiaľ ide o rozvoj zručností, od vzdelávania v ranom veku až po celoživotné vzdelávanie, a sociálne výstupy v oblasti miery rizika chudoby a sociálneho vylúčenia; vyzýva Komisiu, aby v druhej etape analýzy ďalej analyzovala tieto riziká pre sociálnu konvergenciu a aby s dotknutými členskými štátmi prediskutovala prijaté alebo plánované opatrenia na riešenie týchto rizík;

41.  uznáva krízu životných nákladov, ktorá zvýšila zaťaženie domácností, a rastúce náklady na bývanie, ktoré spolu s vysokými nákladmi na energiu prispievajú k vysokej miere energetickej chudoby v celej EÚ; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby komplexne riešili základné príčiny tejto krízy tým, že uprednostnia politiky, ktoré podporujú hospodársku odolnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľný rozvoj;

42.  upozorňuje na sociálne riziká vyplývajúce z krízy automobilového priemyslu, ktorý čelí bezprecedentnému tlaku vonkajších aj vnútorných faktorov; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť tomuto odvetviu a zintenzívnila sociálny dialóg a účasť pracovníkov na procesoch transformácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovanej reakcie EÚ prostredníctvom núdzovej pracovnej skupiny odborov a zamestnávateľov, ktorá by reagovala na súčasnú krízu;

43.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala údaje o reštrukturalizácii a jej vplyve na zamestnanosť, napríklad prostredníctvom európskeho monitora reštrukturalizácie, aby uľahčila opatrenia na podporu reštrukturalizácie a prechodu na trh práce a aby zvážila zdôraznenie vnútroštátnych opatrení podporujúcich sociálne zodpovedný spôsob reštrukturalizácie v európskom semestri;

44.  vyjadruje znepokojenie nad revíziami hodnotiacej tabuľky postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ktoré prijala Komisia, najmä pokiaľ ide o zníženie ukazovateľov zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov, ktoré sú kľúčové pre posúdenie sociálnej situácie a situácie na trhu práce v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezamestnanosť mladých ľudí sa už nepovažuje za hlavný ukazovateľ, a to aj napriek jeho významu pri identifikácii a riešení konkrétnych výziev na trhu práce a pri prijímaní vhodných verejných politík; zdôrazňuje, že v rozhodovacom procese by sa mali viac zohľadňovať ukazovatele sociálnych noriem; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia riadne nekonzultovala s Európskym parlamentom, a pripomína Komisii jej povinnosť úzko spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou a sociálnymi partnermi pred vypracovaním hodnotiacej tabuľky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty; zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv musí byť súčasťou hodnotiacej tabuľky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

45.  domnieva sa, že územná a sociálna súdržnosť sú základnými zložkami programu konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ako je európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), zostávajú pozitívnym príkladom, ktorý môže inšpirovať budúce iniciatívy EÚ;

46.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby fiškálne politiky v rámci európskeho semestra podporovali investície zosúladené s Európskym pilierom sociálnych práv, najmä v oblastiach, ako je dôstojné a cenovo dostupné bývanie, kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a systémy sociálnej ochrany, pretože tieto sú rozhodujúce pre sociálnu súdržnosť a dlhodobú hospodársku udržateľnosť a na riešenie výziev zistených prostredníctvom sociálnych ukazovateľov;

47.  zdôrazňuje, že treba riešiť kľúčové výzvy označené v sociálnom prehľade ako „kritické“ a „ktoré treba sledovať“ vrátane detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, rozdielov v zamestnanosti žien a mužov, nadmerného zaťaženia v podobe nákladov na bývanie, starostlivosti o deti, dlhodobej starostlivosti, rozdielov v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a vplyvu sociálnych transferov na znižovanie chudoby, ako aj základných digitálnych zručností(25);

48.  zdôrazňuje negatívny vplyv krízy životných nákladov na osoby so zdravotným postihnutím;

49.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prísne politiky, ktoré zabezpečia spravodlivé mzdy a zlepšia pracovné podmienky, najmä pre pracovníkov s nízkymi príjmami a pracovníkov v neistých pracovných podmienkach;

50.  zdôrazňuje potrebu včasných a harmonizovaných údajov o sociálnych politikách s cieľom zlepšiť tvorbu politiky založenej na dôkazoch a cielené sociálne investície; vyzýva na zlepšenie sociálneho prehľadu s cieľom pokryť 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv zavedením príslušných ukazovateľov odrážajúcich trendy a príčiny nerovnosti, ako sú kvalitné zamestnanie, rozdelenie bohatstva, prístup k verejným službám, primerané dôchodky, miera bezdomovectva, duševné zdravie a nezamestnanosť; pripomína, že ukazovateľ rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) neodhaľuje príčiny komplexnej nerovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili európsky rámec zberu údajov o sociálnych službách na monitorovanie investícií do sociálnych služieb a ich pokrytia;

51.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2025/491, 29.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/491/oj. (2) Letta, E., „Much more than a market – Speed, Security, Solidarity – Empowering the Single Market to deliver a sustainable future and prosperity for all EU Citizens“ (Oveľa viac než len trh – rýchlosť, bezpečnosť, solidarita – posilnenie jednotného trhu s cieľom zaistiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov EÚ), apríl 2024. (3) Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/955/oj. (4) Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj. (5) Ú. v. EÚ C 476, 15.12.2022, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2041/oj. (7) Európska komisia, Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v Európe 2024, september 2024. (8) Európsky semester 2025: Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701). (9) Európska komisia, Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v Európe 2024, september 2024. (10) Pracovné dokumenty OECD o sociálnej zamestnanosti a migrácii, č. 282. (11) von der Leyen, U., Európa má na výber: politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2024 – 2029, 18. júla 2024. (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj). (13) Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701). (14) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023 s názvom Vytvoriť rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „najskôr bývanie“ (Ú. v. EÚ C, C/2024/1567, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1567/oj). (15) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023 s názvom Vytvoriť rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „najskôr bývanie“. (16) Oznámenie Komisie zo 7. júna 2023 o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (COM(2023)0298). (17) Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, Long-term care report – Trends, challenges and opportunities in an ageing society (Správa o dlhodobej starostlivosti – Trendy, výzvy a príležitosti v starnúcej spoločnosti). zväzok I, Úrad pre publikácie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2767/677726. (18) Článok 7 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1057/oj). (19) Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1. (20) Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o rámci EÚ pre sociálnu a profesijnú situáciu umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (Ú. v. EÚ C, C/2024/4208, 24.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4208/oj). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1158/oj). (22) Oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030). (23) Uznesenie zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 171). (24) Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701). (25) Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o pokračovaní neochvejnej podpory EÚ pre Ukrajinu po troch rokoch útočnej vojny Ruska (2025/2528(RSP))

P10_TA(2025)0033 RC-B10-0156/2025

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku a zvlášť tie, ktoré boli prijaté od začiatku komplexnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajine vo februári 2022 a od anexie Krymského polostrova 19. februára 2014,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 1. augusta 1975, na Parížsku chartu OBSE pre novú Európu z 21. novembra 1990 a na Memorandum OSN o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z 5. decembra 1994 (Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(1) a na súvisiacu prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou podpísanú v roku 2014,

–  so zreteľom na Chartu OSN, haagske dohovory, ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 14. decembra 2023 začať prístupové rokovania s Ukrajinou v nadväznosti na kladné odporúčanie Komisie z 8. novembra 2023 v tejto súvislosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu(2), ako aj na iné formy podpory EÚ určenej Ukrajine,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedníčky Európskej komisie a predsedníčky Európskeho parlamentu z 24. februára 2025 pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN ES-11/7 prijatú 24. februára 2025 s názvom Na ceste k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine,

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú rozsiahlu útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže vojna Ruska proti Ukrajine sa začala v roku 2014 nezákonným obsadením a anexiou Krymského polostrova a následnou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti; keďže táto útočná vojna je zjavným a flagrantným porušením Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva stanovených v Ženevských dohovoroch z roku 1949;

B.  keďže kroky Ruska na Ukrajine v uplynulých troch rokoch naďalej ohrozujú mier a bezpečnosť v Európe a vo svete; keďže ruská útočná vojna je najväčším vojenským konfliktom na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny a odráža rastúci konflikt medzi autoritárstvom a demokraciou;

C.  keďže Ukrajina a jej občania preukázali neochvejné odhodlanie odolávať ruskej útočnej vojne a úspešne brániť svoju krajinu napriek vysokej cene v podobe civilných a vojenských obetí, ako aj útokom na obytné oblasti, ničeniu civilnej a verejnej infraštruktúry, najmä infraštruktúry – zásobovania vodou a energiou – prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva, násilným deportáciám, zmiznutiam a nezákonným adopciám deportovaných detí, nezákonnému väzneniu, masovému zabíjaniu, popravám civilistov, vojakov a vojnových zajatcov, mučeniu a používaniu sexuálneho násilia a hromadného znásilňovania ako vojnových zbraní a zmene etnického zloženia okupovaných území Ukrajiny, ktoré sú vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti; keďže milióny Ukrajincov zostávajú aj naďalej vysídlení, tak na Ukrajine, ako aj mimo nej; keďže OSN potvrdila, že od februára 2022 bolo zavraždených viac ako 12 500 civilistov vrátane stoviek detí; keďže ukrajinské orgány odhadujú, že od začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022 bolo deportovaných a násilne vysídlených zo svojich domovov do Ruska a na územia okupované Ruskom najmenej 20 000 ukrajinských detí; keďže Ruská federácia sa pokúša odoprieť Ukrajine a jej ľudu etnickú, jazykovú a historickú identitu tým, že na okupovaných územiach odstraňuje znaky ukrajinskej identity; keďže odvážnemu ukrajinskému ľudu bola udelená Sacharovova cena za rok 2022 ako prejav uznania ich odvahy a odolnosti;

D.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj prostredníctvom náhrady spôsobenej ujmy a škody;

E.  keďže 2. marca 2022 prokurátor Medzinárodného trestného súdu začal vyšetrovanie situácie na Ukrajine za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané na ukrajinskom území od 21. novembra 2013 a 17. marca 2023 vydal zatykače na prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a na tzv. komisárku pre práva detí pri kancelárii prezidenta Ruskej federácie Máriu Ľvovú-Belovú, za vojnový zločin nezákonnej deportácie ukrajinských detí, zatykače na Sergeja Kužugetoviča Šojgua a Valerija Vasiljeviča Gerasimova za zločiny proti ľudskosti vrátane vojnového zločinu nasmerovania útokov na civilné objekty a vojnového zločinu spôsobenia neprimeranej vedľajšej ujmy civilistom alebo poškodenia civilných objektov; keďže EÚ podporuje zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie;

F.  keďže viaceré tretie krajiny, konkrétne Irán, Severná Kórea a Bielorusko, poskytli Rusku značné dodávky zbraní a munície a Bielorusko umožnilo Rusku použiť svoje územie na útok na Ukrajinu, čo je podľa medzinárodného práva aktom agresie; keďže severokórejské jednotky boli nasadené na bojisku a bojujú po boku ruskej armády; keďže Rusko a Čína podpísali 4. februára 2022 tzv. bezhraničné partnerstvo a následne sa Čína stala kľúčovým hráčom uľahčujúcim Rusku jeho vojnové úsilie tým, že masívne podporuje ruské hospodárstvo, jeho obrannú priemyselnú základňu a dodáva mu položky s dvojakým použitím;

G.  keďže v najnovšej správe o rýchlom posúdení škôd a potrieb sa odhaduje, že podľa situácie v decembri 2024 budú celkové náklady na rekonštrukciu a obnovu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí predstavovať aspoň 506 miliárd EUR, čo je 2,8-násobok odhadovaného nominálneho hrubého domáceho produktu Ukrajiny na rok 2024; keďže v súvislosti s potrebami obnovy a rekonštrukcie v roku 2025 stále zostáva celková medzera vo financovaní vo výške 9,62 miliardy EUR;

H.  keďže EÚ nedávno prijala 16. balík sankcií voči Rusku s cieľom oslabiť jeho hospodársku základňu, pripraviť ho o kritické technológie a obmedziť jeho schopnosť viesť vojnu; keďže nové sankcie sa týkajú ďalších fyzických a právnických osôb vrátane vojenských podnikov, subjektov, ktoré sankcie obchádzajú, podporovateľov z krajín mimo EÚ, propagátorov Kremľa, sietí tieňovej flotily, ako aj osôb zapojených do deportácie ukrajinských detí; keďže sankcie EÚ sa dnes vzťahujú na viac ako 2 400 fyzických a právnických osôb, ktoré čelia zmrazeniu aktív, zákazu prístupu k finančným prostriedkom a cestovným obmedzeniam;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty poskytli Ukrajine najvýznamnejšiu kumulatívnu podporu vo všetkých oblastiach od začiatku rozsiahlej invázie a poskytli finančnú podporu vo výške takmer 140 miliárd EUR vrátane viac ako 67 miliárd EUR na podporu Ukrajiny vo forme humanitárnej a núdzovej pomoci, rozpočtovej podpory a makrofinančnej pomoci a viac ako 48 miliárd EUR vojenskej pomoci; keďže v rôznych jurisdikciách bolo zmrazených približne 300 miliárd EUR ruských štátnych aktív; keďže v máji 2024 členské štáty EÚ schválili použitie finančných výnosov z imobilizovaných ruských štátnych aktív držaných v EÚ, ktoré sa odhadujú približne na 210 miliárd EUR, na podporu Ukrajiny s cieľom poskytnúť až 3 miliardy EUR ročne na podporu úsilia o obnovu a odolnosť Ukrajiny;

J.  keďže mnohé členské štáty EÚ naďalej od Ruska nakupujú fosílne palivá vrátane skvapalneného zemného plynu, ktorých dovoz rastie, ako aj urán, čo pomáha ruskej ekonomike a posilňuje jeho vojnovú pokladnicu; keďže predaj ruských fosílnych palív do EÚ od vypuknutia komplexnej útočnej vojny proti Ukrajine prekročil 200 miliárd EUR;

K.  keďže EÚ prijala viac ako štyri milióny utečencov z Ukrajiny a vyjadrila podporu ukrajinskému ľudu a jeho vedeniu začatím rokovaní o pristúpení Ukrajiny k EÚ;

L.  keďže Európska rada po kladnom odporúčaní Komisie rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou; keďže 25. júna 2024 sa konala prvá medzivládna konferencia, ktorou sa začal proces rokovaní a prijal rokovací rámec;

M.  keďže Spojené štáty americké pod vedením prezidenta Donalda Trumpa výrazne zmenili svoj postoj k vojne Ruska proti Ukrajine; keďže prezident Trump kladie požiadavky na Ukrajinu, ale nie na ruskú stranu, a okrem toho zľahčuje zodpovednosť Moskvy za začatie vojny a zrejme zamýšľa zmierniť v krátkodobom horizonte sankcie uvalené na Rusko; keďže v období od stretnutia prezidenta Trumpa s prezidentom Zelenským 28. februára 2025 do 9. marca 2025 Rusko uskutočnilo viac ako 2100 leteckých útokov vrátane 1200 útokov navádzanými strelami a takmer 870 útokov bezpilotnými lietadlami;

N.  keďže Ukrajinu a EÚ vylúčili z účasti na nedávnych rozhovoroch medzi USA a Ruskom v Rijáde a Spojené štáty americké vopred neoznámili svojim európskym spojencom úmysel vzdať sa svojho podielu na úsilí o izoláciu Ruska; keďže nová vláda USA spolu s Ruskom a jeho spojencami hlasovala proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z 24. februára 2025, v ktorej sa odsúdila ruská agresia; keďže obrat Ameriky v jej postoji k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine ohrozuje schopnosť Ukrajiny odolávať ruskej agresii, jasne dokazuje, že na záväzok Washingtonu vyvodiť zodpovednosť voči Rusku sa už nedá spoľahnúť a to naštrbuje medzinárodné úsilie o riešenie krízy;

O.  keďže 3. marca 2025 Spojené štáty pozastavili vojenskú pomoc Ukrajine vrátane pomoci schválenej predchádzajúcou vládou USA, ako aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou; keďže v nadväznosti na to bol 7. marca 2025 prerušený prístup Ukrajiny ku komerčným satelitným snímkam získavaným vládnym systémom USA;

P.  keďže podľa všeobecne uznávaných demokratických zásad a ukrajinskej ústavy sa voľby nemôžu konať v čase vojny a vyhlásenia stanného práva, navyše ak boli vysídlené milióny Ukrajincov; keďže práve z dôvodu ruskej útočnej vojny bolo na Ukrajine vyhlásené stanné právo, ktoré tam naďalej platí; keďže EÚ naďalej považuje prezidenta Zelenského za legitímneho vodcu Ukrajiny, kým nebude možné usporiadať demokratické voľby;

Q.  keďže prezident Donald Trump nariadil rozsiahle zmrazenie zahraničnej pomoci USA, zastavenie stoviek kritických projektov na Ukrajine vrátane odmínovania, rehabilitácie vojenských veteránov, humanitárnej pomoci, iniciatív týkajúcich sa nezávislosti médií a boja proti korupcii, vyšetrovania ruských vojnových zločinov, ale aj opatrení na ochranu ukrajinskej telekomunikačnej siete proti ruským kybernetickým útokom;

R.  keďže v útočnej vojne Ruska sa prejavuje jeho imperialistický prístup k susedným krajinám; keďže dovtedy, kým bude Rusko uskutočňovať revizionistickú politiku, zostáva hrozbou pre bezpečnosť na európskom kontinente; keďže útočná vojna Ruska je súčasťou širšieho súboru krokov namierených proti Západu a jeho záujmom a hodnotám, medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, demokracii a bezpečnosti, ako Vladimír Putin otvorene priznal pár týždňov pred spustením komplexnej vojenskej agresie; keďže mnohí medzinárodní aktéri uznali Rusko za štát sponzorujúci terorizmus a štát, ktorý používa prostriedky terorizmu;

S.  keďže porážka Ukrajiny by sa vo všeobecnosti považovala za strategickú porážku Európy, Spojených štátov a celej aliancie NATO a za odmenu pre Rusko ako agresora, čo by malo ďalekosiahle bezpečnostné následky, ktorých rozsah nemožno dostatočne zdôrazniť; keďže výsledok vojny na Ukrajine môže ovplyvniť aj iné časti sveta, najmä indicko-tichomorský región, a mohol by povzbudiť ďalšie revizionistické mocnosti v ich vlastných snahách o nadvládu;

T.  keďže 6. marca 2025 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady venované situácii na Ukrajine a potrebe posilniť európsku obranu; keďže Európska rada schválila obranný balík predložený Komisiou, ktorý sa týka posilnenia európskej obrany prostredníctvom plánu ReArm Europe, na ktorý by sa mohlo vynaložiť až 800 miliárd EUR, a opätovne potvrdila svoju podporu Ukrajine, pričom zdôraznila najmä to, že o Ukrajine sa nemôže rokovať bez Ukrajiny a že bez zapojenia Európy nemôžu prebiehať žiadne rokovania, ktoré by mali vplyv na európsku bezpečnosť, a že bezpečnosť Ukrajiny a európska, transatlantická a globálna bezpečnosť sú vzájomne prepojené;

U.  keďže od vypuknutia vojny sú cieľmi útokov, pravdepodobne zo strany subjektov napojených na Rusko a Čínu, aj podmorské káble v Baltskom mori a kľúčová infraštruktúra;

1.  pri príležitosti tretieho výročia komplexnej agresie Ruska voči Ukrajine vzdáva hold tisícom ľudí, ktorí obetovali svoj život za slobodnú a demokratickú Ukrajinu; opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú solidaritu s ukrajinským ľudom a svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; dôrazne poukazuje na prirodzené právo Ukrajiny na sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty OSN;

2.  opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj účasť Bieloruska, Severnej Kórey a Iránu; žiada, aby Rusko a jeho blízki spojenci okamžite úplne a bezpodmienečne ukončili všetky útoky na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, ukončili všetky vojenské operácie na Ukrajine a stiahli všetky vojenské sily, blízkych spojencov a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny; opakuje, že neuznáva územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom, okrem iného vrátane Krymu; žiada, aby Ruská federácia natrvalo prestala porušovať alebo ohrozovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny; odsudzuje zverstvá páchané na ukrajinskom obyvateľstve ruskými útočnými silami a nerozlišujúce ničenie ukrajinskej infraštruktúry; požaduje ukončenie nútených deportácií ukrajinských civilistov a prepustenie a návrat všetkých zadržiavaných Ukrajincov, najmä detí;

3.  opakovane odsudzuje komplexnú agresiu Ruska voči Ukrajine ako existenciálnu hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu; zdôrazňuje, že zločin agresie voči Ukrajine je vážnym porušením medzinárodného práva a Charty OSN; zdôrazňuje, že ruská útočná vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe a za jej hranicami a ohrozuje jej bezpečnostnú architektúru a že reakcia na ňu si vyžaduje odvážne, statočné a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodovanie EÚ; domnieva sa, že Ukrajina, ktorá je schopná účinne sa brániť, je neoddeliteľnou súčasťou stabilného a predvídateľného európskeho bezpečnostného prostredia;

4.  domnieva sa, že výsledok vojny a postoj medzinárodného spoločenstva budú zohrávať kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní budúcich krokov iných autoritárskych režimov, ktoré pozorne sledujú priebeh vojny a vyhodnocujú, koľko priestoru majú na agresívnu zahraničnú politiku vrátane vojenských prostriedkov;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad evidentnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej útočnej vojne, ktorá sa vyznačuje otvoreným obviňovaním Ukrajiny z prebiehajúcej vojny, pozastavením vojenskej pomoci USA a pokusom prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala svojho legitímneho práva na sebaobranu a urobila územné ústupky; zdôrazňuje, že vzhľadom na túto zmenu sa dnes z EÚ a jej členských štátov stali hlavní strategickí spojenci Ukrajiny, ktorí si musia zachovať postavenie najväčšieho prispievateľa vo vzťahu k Ukrajine a výrazne zintenzívniť svoju prepotrebnú pomoc, ktorú poskytujú na zachovanie práva Ukrajiny na sebaobranu, a zároveň v čo najväčšej možnej miere nahradiť pozastavenú finančnú podporu z USAID a zabezpečiť pritom dlhodobú pomoc na rekonštrukciu a obnovu;

6.  opakovane vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili a urýchlili svoju vojenskú podporu, najmä poskytovanie zbraní a munície, ako aj výcvik v reakcii na naliehavé potreby (okrem iného diaľkové zbraňové systémy, systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy, elektronické bojové systémy, spôsobilosti proti bezpilotným lietadlám a inžinierske vybavenie); naliehavo vyzýva členské štáty a ich obranný priemysel, aby investovali do ukrajinského obranného priemyslu a spolupracovali s ním s cieľom maximalizovať plný potenciál jeho výrobných kapacít a vyrábať kritické vybavenie čo najefektívnejšie podľa vzoru Dánska a Holandska; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne i jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny vo výške najmenej 0,25 % svojho HDP ročne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoju infraštruktúru na zachytávanie satelitných snímok využili v prospech Ukrajiny; pripomína, že vojenská podpora Ukrajine musí byť dostatočná na to, aby nakoniec dokázala zastaviť útočnú vojnu Ruska a umožnila Ukrajine oslobodiť všetkých svojich obyvateľov, obnoviť plnú kontrolu nad celým územím v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc a odradiť Rusko od akejkoľvek ďalšej agresie; v tejto súvislosti konštatuje, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi aliancie, a naliehavo ich vyzýva, aby zvýšili svoju podporu Ukrajine v súlade so svojimi ústavami;

7.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať túžbu Ukrajiny po spravodlivom a trvalom mieri, ako aj svoj záväzok k mierovému plánu a plánu víťazstva, tak ako ich predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj; domnieva sa, že plán víťazstva je komplexným plánom obnovy územnej celistvosti Ukrajiny, ktorý obsahuje základné body na dosiahnutie úplného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine založeného na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva, čo znamená úplné obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny a trestný čin agresie, ruské odškodnenie za obrovské škody spôsobené na Ukrajine, vyvodenie plnej zodpovednosti voči zodpovedným osobám a vylúčenie akýchkoľvek budúcich prejavov agresie zo strany Ruska; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa mierové rokovania viedli v súlade s uvedenými zásadami;

8.  zdôrazňuje, že všetky skutočné mierové rokovania sa musia viesť v dobrej viere a za účasti Ukrajiny; pripomína, že žiaden dohovor, ktorý vylučuje Ukrajinu alebo oslabuje jej legitímne ambície, ako je jej právo zvoliť si vlastné bezpečnostné mechanizmy, alebo ktorý neobsahuje dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu odrádzajúce od budúcej ruskej agresie, nebude spravodlivý ani uskutočniteľný;

9.  trvá na tom, že EÚ musí prispieť k vybudovaniu silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by odrádzali od budúcej ruskej agresie; zdôrazňuje, že Ukrajina musí byť v pozícii, v ktorej môže odolávať a predchádzať ďalším ruským útokom a odmietať unáhlené dohody, ktoré oslabujú jej bezpečnosť v strednodobom až dlhodobom horizonte a mohli by Ukrajinu a iné krajiny vrátane členských štátov EÚ vystaviť novej ruskej agresii; zdôrazňuje, že ruské vojnové hospodárstvo nie je udržateľné a že organizovaný hospodársky tlak v spojení s urýchlenou vojenskou podporou Ukrajine by ukrajinským ozbrojeným silám umožnil získať lepšie pozície a zároveň poškodil ruské hospodárstvo, čo by Ukrajine zaručilo silnejšiu rokovaciu pozíciu, keď bude súhlasiť s účasťou na mierových rozhovoroch;

10.  dôrazne odsudzuje akékoľvek pokusy o vydieranie vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, aby sa vzdali ruskému agresorovi len preto, aby sa oznámilo dosiahnutie tzv. mierovej dohody; považuje súčasné pokusy vlády USA rokovať o prímerí a mierovej dohode s Ruskom za chrbtom Ukrajiny a ďalších európskych štátov, ktoré sú s výsledkami konfrontované bez ich aktívnej účasti, za kontraproduktívne a nebezpečné, pretože vedú k posilneniu pozície štátu, ktorý vedie vojnu, a vysielajú signál o tom, že agresívna politika nevedie k trestu, ale k odmene; konštatuje, že vzhľadom na históriu porušovania predchádzajúcich dohôd a základných princípov medzinárodného práva v Rusku možno takýto mier dosiahnuť len prostredníctvom sily vrátane účinných bezpečnostných záruk;

11.  zdôrazňuje, že finančná podpora, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytujú Ukrajine, presahuje finančnú podporu akejkoľvek inej krajiny, čo je dôkazom bezprecedentného záväzku Únie voči Ukrajine, a tým aj voči bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že úloha EÚ v rámci všetkých rokovaní, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európy, musí byť úmerná jej politickému a hospodárskemu postaveniu; opätovne potvrdzuje, že bez účasti Európskej únie sa nemôžu viesť žiadne rokovania týkajúce sa európskej bezpečnosti; víta úsilie francúzskeho prezidenta Macrona a predsedu vlády Spojeného kráľovstva Starmera usporiadať európske mimoriadne samity v Paríži a Londýne; víta založenie tzv. koalície ochotných s cieľom umožniť presadenie prípadnej mierovej dohody pod vedením Európy;

12.  vyjadruje vážne obavy nad politikou vlády USA, ktorá ponúka Rusku ústupky a útočí na jej spojencov; varuje, že táto politika oslabuje dôveru tradičných spojencov USA vo svete a môže mať ničivé dôsledky pre transatlantické väzby, mier a stabilitu v Európe i mimo nej;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby najnovší vývoj vo vzťahoch medzi USA a Ukrajinou považovali za svoju poslednú výzvu stať sa hlavným partnerom Ukrajiny a aby aktívne pracovali na udržaní čo najširšej možnej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu, a to aj založením tzv. koalície schopných a ochotných s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo svete s úmyslom podporiť Ukrajinu a zvýšiť tlak na Rusko;

14.  víta spoločné vyhlásenie Ukrajiny a USA po ich stretnutí v Saudskoarabskom kráľovstve 11. marca 2025 vrátane obnovenia vojenskej pomoci USA a výmeny spravodajských informácií a návrhu 30-dňovej dohody o prímerí; pripomína, že prímerie môže byť účinným nástrojom na zastavenie nepriateľských akcií len vtedy, ak ho agresor plne dodržiava; preto očakáva, že Rusko s ním bude súhlasiť a bude ho dodržiavať a ukončí všetky útoky na Ukrajinu, jej vojenské pozície, civilné obyvateľstvo, infraštruktúru a územie;

15.  vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným napätím v Baltskom mori, kde sa vyskytli prípady hybridnej vojny proti kritickej infraštruktúre a považuje užšiu spoluprácu medzi severskými štátmi, pobaltskými štátmi, Poľskom a Nemeckom za kľúčovú;

16.  víta závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a jej podporu rýchleho posilnenia európskej obrany prostredníctvom plánu ReArm Europe a opakuje svoju podporu Ukrajine v duchu prístupu „mier prostredníctvom sily“, pričom zdôrazňuje najmä to, že bezpečnosť Ukrajiny a európska, transatlantická a globálna bezpečnosť spolu úzko súvisia;

17.  opakuje, že úmyselné útoky Ruska na civilné obyvateľstvo Ukrajiny, ničenie civilnej infraštruktúry, používanie sexuálneho násilia a znásilňovania ako vojnovej zbrane, deportácia tisícov ukrajinských občanov na územie Ruskej federácie, násilné premiestňovanie a adopcia ukrajinských detí a ďalšie závažné porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva predstavujú vojnové zločiny, za ktoré sa musia zodpovedať všetci, ktorí ich páchajú;

18.  zdôrazňuje, že všetci, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, musia znášať zodpovednosť, a zdôrazňuje, že bez spravodlivosti nebude mier udržateľný; opakuje svoju výzvu Komisii, PK/VP a členským štátom, aby spolupracovali s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom na zriadení osobitného tribunálu na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov agresie, ktoré pácha Rusko so svojimi spojencami voči Ukrajine, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa právomoc tohto tribunálu vzťahovala na celé vedenie Ruska a Bieloruska zodpovedné za agresiu voči Ukrajine; víta zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine v Haagu;

19.  vyjadruje plnú podporu prebiehajúcemu vyšetrovaniu situácie na Ukrajine prokurátorom Medzinárodného trestného súdu vedenému za údajné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu; víta skutočnosť, že Ukrajina ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý jej umožnil stať sa od januára 2025 zmluvnou stranou tohto štatútu; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad sankciami USA voči Medzinárodnému trestnému súdu, jeho prokurátorom, sudcom a zamestnancom, ktoré sú vážnym útokom na medzinárodný justičný systém; vyzýva Komisiu, aby urýchlene aktivovala nariadenie o blokovaní, a členské štáty, aby bezodkladne zvýšili svoje diplomatické úsilie s cieľom brániť a chrániť Medzinárodný trestný súd ako nenahraditeľný základný kameň medzinárodného justičného systému;

20.  víta rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou po splnení odporúčaní Komisie; opätovne pripomína, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ; víta pokrok pri dosahovaní reforiem súvisiacich s pristúpením, a to aj napriek vojnovým podmienkam; vyzýva na urýchlenie prístupových rokovaní a integráciu Ukrajiny do EÚ považuje za strategickú prioritu; zdôrazňuje význam pokračujúcej finančnej pomoci EÚ spojenej s konkrétnymi reformami ako kľúčového nástroja na udržanie a urýchlenie transformácie Ukrajiny v súlade s európskymi normami; zdôrazňuje, že kodanské kritériá a požadované reformy, najmä pokiaľ ide o právny štát, demokraciu, základné slobody a ľudské práva, sú základom prístupového procesu založeného na zásluhách; domnieva sa, že členstvo Ukrajiny v EÚ predstavuje geostrategickú investíciu do silnej a zjednotenej Európy a že je prejavom rozhodnosti, vízie a schopnosti viesť;

21.  pripomína záväzky, ktoré dalo NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do aliancie; v tejto súvislosti berie na vedomie konzistentnú politiku otvorených dverí NATO, na základe ktorej zostáva NATO otvorené všetkým európskym demokraciám, ktoré zdieľajú hodnoty aliancie, a v súlade s ktorou musia rozhodnutia o členstve prijímať iba spojenci NATO a žiadna tretia strana nemá v tomto procese slovo;

22.  vyzýva ukrajinské orgány, aby posilnili vnútornú politickú jednotu na Ukrajine, zachovali parlamentný pluralizmus a konštruktívne spolupracovali s politickými stranami vo Verchovnej rade; vyzýva dotknuté ukrajinské politické subjekty, aby aj naďalej posilňovali politickú jednotu a parlamentný pluralizmus a aby sa zapájali do konštruktívnej spolupráce v rámci Verchovnej rady; vyzýva na náležité zohľadnenie právomocí a práv miestnych samosprávnych orgánov; vyzýva na zaručenie plurality médií v súlade s demokratickými zásadami a hodnotami, ktoré Ukrajinci tak rozhodne a odvážne obhajujú; vzhľadom na proces pristúpenia k EÚ navrhuje ukončiť všetky obmedzenia zahraničných ciest poslancov Verchovnej rady Ukrajiny;

23.  chváli ukrajinské, európske a medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti za pomoc rodinám unesených ukrajinských detí, vojnovým zajatcom a protiprávne zadržiavaným civilistom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohli ich úsiliu a zintenzívnili tlak na Rusko, aby vrátilo všetkých unesených a zadržiavaných Ukrajincov;

24.  poukazuje na odhad v najnovšom rýchlom posúdení škôd a potrieb, podľa ktorého bude na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí potrebných najmenej 506 miliárd EUR; víta Nástroj EÚ pre Ukrajinu s rozpočtom takmer 50 miliárd EUR a Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu, ktorý v súčinnosti s krajinami G7 ponúka Ukrajine úvery až do výšky 45 miliárd EUR; naliehavo však vyzýva EÚ, aby pracovala na prípravách obnovy Ukrajiny vyčlenením a zabezpečením nových zdrojov; vyzýva EÚ, členské štáty a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby poskytli komplexnú a koordinovanú politickú, hospodársku, technickú a humanitárnu pomoc na podporu udržateľnej a inkluzívnej povojnovej rekonštrukcie a obnovy Ukrajiny; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ k udržateľnej a dlhodobej finančnej a hospodárskej podpore Ukrajiny vrátane makrofinančnej pomoci, podpory rekonštrukcie a hospodárskej a sociálnej obnovy a opatrení na zabezpečenie odolnosti ukrajinského hospodárstva a kritickej infraštruktúry; opakuje svoje pevné presvedčenie, že Rusko musí zaplatiť za obrovské škody spôsobené na Ukrajine, a preto vyzýva na konfiškáciu ruských štátnych aktív imobilizovaných v rámci sankcií EÚ na účely podpory obrany a obnovy Ukrajiny;

25.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účinnosť a vplyv sankcií voči Rusku s cieľom definitívne oslabiť schopnosť Ruska pokračovať vo svojej brutálnej útočnej vojne proti Ukrajine a ohrozovať bezpečnosť iných európskych krajín; vyzýva na zákaz, prípadne zavedenie cielených ciel na ruský dovoz do EÚ s cieľom úplne uzavrieť toky obilia, draselnej soli a hnojív, ako aj surovín vrátane ocele, uránu, titánu, niklu, dreva a výrobkov z dreva a všetkých druhov ropy a plynu; vyzýva Radu, aby zachovala a podľa možností zopakovala a rozšírila svoju politiku sankcií voči Rusku a všetkým štátom, ktoré mu pomáhajú, ako sú Bielorusko, Irán, Severná Kórea, a aby postihovala čínske subjekty dodávajúce položky s dvojakým použitím a vojenský tovar a zároveň monitorovala, skúmala a zlepšovala účinnosť a vplyv politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle vykonávanie a prísne presadzovanie všetkých balíkov sankcií a aby posilnili spoluprácu medzi členskými štátmi; žiada Komisiu o posúdenie účinnosti sankcií pri marení ruského vojnového úsilia a účinnosti opatrení, ktoré majú zabrániť obchádzaniu sankcií; vyzýva Radu, aby sa systematicky zaoberala otázkou obchádzania sankcií spoločnosťami so sídlom v EÚ, tretími stranami a štátmi mimo EÚ a aby prijala a prísne uplatňovala reštriktívne opatrenia voči všetkým subjektom, ktoré uľahčujú obchádzanie sankcií a poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie a vybavenie a technológie a vybavenie dvojakého použitia;

26.  vyzýva na uvalenie ďalších sankcií na odvetvia osobitného významu pre ruské hospodárstvo, ako sú predovšetkým bankovníctvo, metalurgia, jadrová energia, chémia a poľnohospodárstvo, ako aj na suroviny, ako sú hliník, oceľ, urán, titán a nikel, a tiež na zavedenie opatrení proti obchádzaniu namierených proti všetkým krajinám a subjektom, ktoré Rusku poskytujú vojenské technológie a vybavenie a technológie a vybavenie dvojakého použitia; vyzýva na ďalšie opatrenia proti ruskej tieňovej flotile vzhľadom na obchádzanie sankcií, sabotáž kritickej infraštruktúry a environmentálne riziká; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s vlajkovými a prístavnými štátmi mimo EÚ a spoločne prijali opatrenia proti vlastníkom, prevádzkovateľom a poisťovniam v tretích krajinách, ktoré pomáhajú ruskej tieňovej flotile; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výraznejšie koordinovali operačnú spoluprácu medzi agentúrami pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť celkový potenciál námorného dozoru; zdôrazňuje, že Rusko sa čoraz viac spolieha na hnojivá vyrobené zo zemného plynu, ktoré sú rastúcim zdrojom príjmov a ktoré zároveň ohrozujú ekonomiky štátov EÚ a potravinovú bezpečnosť; očakáva, že EÚ zachová svoje sankcie voči Rusku tak dlho, ako bude treba na zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru a vyvodenie zodpovednosti;

27.  žiada, aby budúci balík sankcií EÚ postihoval všetky známe tankery tieňovej flotily a ich vlastníkov a aby sa zaviedli sankcie aj voči všetkým ropným tankerom, ktoré porušujú Medzinárodný dohovor IMO o zabránení znečisťovaniu z lodí, a aby sa vo všetkých členských štátoch presadzovalo prísne vykonávanie opatrení zakazujúcich plavidlám bez ohľadu na ich vlajku plaviť sa v európskych vodách alebo vplávať do ktoréhokoľvek prístavu členského štátu EÚ, ak nedodržiavajú medzinárodné pravidlá týkajúce sa prekládok z lode na loď (STS) na mori alebo ak nezákonne vypli svoj automatický identifikačný systém; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zakázali prekládky ruskej ropy z lode na loď vo vodách EÚ;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali rozšírené sankcie na ruské a bieloruské drevo vrátane osobitného zákazu dovozu alebo nákupu výrobkov z dreva spracovaných v krajinách mimo EÚ, ktoré obsahujú drevo, najmä brezovú preglejku, s pôvodom v Rusku alebo Bielorusku, s cieľom podporiť presadzovanie súčasných sankcií;

29.  dôrazne odsudzuje hrozbu maďarskej vlády, že zablokuje obnovenie rámca sankcií EÚ a že neumožní primeranú reakciu EÚ, ktorá by zodpovedala závažnosti situácie; vyzýva členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje s cieľom zabrániť maďarskej vláde v ďalšom blokovaní;

30.  vyzýva na ďalšie obmedzenie vstupu ruských a bieloruských občanov do EÚ, najmä sprísnením bezpečnostných previerok vrátane potreby predložiť záznam o vojenskej službe v procese podávania žiadostí o schengenské vízum bez toho, aby bolo dotknuté vydávanie humanitárnych víz;

31.  dôrazne odsudzuje popravu ukrajinských vojnových zajatcov príslušníkmi ruských ozbrojených síl; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, aby zvýšili tlak na Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, najmä Ženevský dohovor, a povolilo medzinárodným organizáciám prístup k väzňom;

32.  odsudzuje ničivý vplyv ruskej vojny na deti; vyzýva na zvýšenie podpory EÚ určenej na vzdelávanie detí, zdravotnú starostlivosť, služby v oblasti duševného zdravia a ochranu detí vrátane liečby posttraumatických stavov a vytvárania bezpečných vzdelávacích prostredí; naliehavo vyzýva EÚ a Ukrajinu, aby v úsilí o pomoc a obnovu, pri odstraňovaní nášľapných mín a pri zohľadňovaní záujmov detí v procese pristúpenia k EÚ uprednostnili potreby detí;

33.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad situáciou v jadrovej elektrárni v Záporoží, ktorú nezákonne kontroluje Rusko; podporuje úsilie o zachovanie trvalej prítomnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v jadrovej elektrárni v Záporoží; opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad širším dlhodobým vplyvom vojny na životné prostredie;

34.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili strategickú komunikáciu EÚ, najmä aby verejnosti jasne pripomínali vedúcu úlohu EÚ pri podpore Ukrajiny, najmä v prípade tvrdení, ktorých cieľom je spochybňovať jej prínos, aby bojovali proti hybridným hrozbám a činnostiam šedej zóny a zabránili zasahovaniu Ruska do politických, volebných či iných demokratických procesov na Ukrajine a v Európe; naliehavo vyzýva k proaktívnej komunikácii o prínosoch rozširovania EÚ v záujme jeho lepšieho pochopenia občanmi a v záujme zvýšenia podpory pre pristúpenie Ukrajiny tak na Ukrajine, ako aj v členských štátoch; zdôrazňuje, že integrácia Ukrajiny do EÚ je príležitosťou na rozvoj tak pohraničných regiónov, ako aj členských štátov; dôrazne vyzýva EÚ a členské štáty, aby bojovali proti ruským dezinformáciám o vojne posilnením digitálnej gramotnosti, podporou naratívov založených na faktoch a vyvodením zodpovednosti platforiem sociálnych médií za šírenie škodlivého obsahu prísnym presadzovaním aktu o digitálnych službách(3);

35.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2014/295/oj. (2) Ú. v. EÚ L, 2024/792, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/792/oj. (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o bielej knihe o budúcnosti európskej obrany (2025/2565(RSP))

P10_TA(2025)0034 RC-B10-0146/2025

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v poslednom desaťročí došlo k významným geopolitickým zmenám, ktoré umocnil návrat rozsiahlej vojny v susedstve EÚ a ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, jej členských štátov, kandidátskych krajín a ich občanov; keďže EÚ je v súčasnosti vystavená útokom v podobe hybridných incidentov na jej hraniciach, rozsiahlej vojny v jej susedstve a preskupovania globálnych mocností a všetky tieto faktory predstavujú reálne riziko pre bezpečnosť EÚ a jej občanov a vyžadujú si okamžité, ambiciózne a rozhodné opatrenia; keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine je prelomovým momentom v európskych dejinách; keďže Putinova útočná vojna proti Ukrajine je všeobecne uznávaná ako útok na európsky mierový poriadok zavedený po druhej svetovej vojne a na globálny poriadok ako celok;

B.  keďže globálny poriadok sa rozpadá a čoraz viac ho charakterizuje zložitá a zakorenená nestabilita;

C.  keďže európska bezpečnosť nemôže existovať bez bezpečnosti v bezprostrednom susedstve Európy, počnúc schopnosťou Ukrajiny odolávať útočnej vojne Ruska;

D.  keďže nedávne vyhlásenia členov vlády USA a veľký tlak, ktorý na Ukrajinu vyvíjajú vedúci predstavitelia USA, odrážajú posun v zahraničnej politike USA, keďže Trumpova vláda navrhuje normalizáciu vzťahov s Ruskom a je čoraz jasnejšie, že Európa musí posilniť svoju bezpečnosť a obranu, aby mohla Ukrajine pomôcť brániť sa;

E.  keďže k najrýchlejšiemu a najrozsiahlejšiemu rastu vojenských spôsobilostí Ruska dochádza v blízkosti ruských hraníc so západom, zatiaľ čo EÚ s posilňovaním svojich obranných kapacít mešká;

F.  keďže Čína, ktorú ženie ambícia stať sa globálnou superveľmocou, narúša medzinárodný poriadok založený na pravidlách tým, že čoraz viac presadzuje asertívnu zahraničnú politiku a nepriateľskú hospodársku politiku a politiku hospodárskej súťaže a vyváža položky s dvojakým použitím, ktoré Rusko nasadzuje v boji proti Ukrajine, a tým ohrozuje európsku bezpečnosť a jej záujmy; keďže Čína takisto výrazne investuje do svojich ozbrojených síl, využíva svoju hospodársku silu na potlačenie kritiky na celom svete a snaží sa presadiť ako dominantná veľmoc v indicko-tichomorskom regióne; keďže Čína zintenzívnením svojich konfrontačných, agresívnych a zastrašujúcich krokov voči niektorým svojim susedom, najmä v Taiwanskom prielive a v Juhočínskom mori, predstavuje riziko pre regionálnu a globálnu bezpečnosť, ako aj pre hospodárske záujmy EÚ;

G.  keďže vplyv vojen, terorizmu, nestability, neistoty, chudoby a zmeny klímy v regióne Sahel, severovýchodnej Afrike a v Líbyi predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť EÚ; keďže nestabilita a neistota v južnom susedstve a v regióne Sahel sú úzko prepojené s riadením vonkajších hraníc EÚ a predstavujú preň pretrvávajúcu výzvu;

H.  keďže európska bezpečnosť je spojená so stabilitou na africkom kontinente a rastúca prítomnosť neeurópskych aktérov svedčí o nedostatočnej bezpečnostnej a diplomatickej angažovanosti v regióne, ktorá by umožnila účinne čeliť týmto výzvam a chrániť strategické záujmy EÚ;

I.  keďže vzhľadom na zhoršujúce sa vonkajšie prostredie a napriek úsiliu, ktoré sa v posledných rokoch vynaložilo na zvýšenie pripravenosti EÚ na krízy prostredníctvom nových právnych predpisov, mechanizmov a nástrojov v rôznych oblastiach politiky, sú EÚ a jej členské štáty naďalej zraniteľné voči viacerým krízovým scenárom;

J.  keďže je naliehavo potrebné ďalej reformovať a posilniť obrannú politiku EÚ vzhľadom na súčasné vojnové skúsenosti Ukrajiny a využívanie nových vojnových technológií;

K.  keďže členské štáty majú rôzne vojenské a bezpečnostné politiky vrátane politiky neutrality a tieto politiky by sa mali rešpektovať;

L.  keďže je v záujme EÚ, aby Ukrajina bola neoddeliteľnou súčasťou skutočného európskeho bezpečnostného systému;

M.  keďže Čierne more sa stalo z druhoradého vojenského priestoru pre EÚ a NATO primárnym vojenským priestorom a spolu s Baltským morom sa stalo kľúčovým strategickým regiónom pre európsku bezpečnosť v boji proti ruskej hrozbe;

N.  keďže arktický región sa stáva čoraz dôležitejším z hľadiska hospodárskeho rozvoja a dopravy a zároveň čelí výzvam spojeným so zmenou klímy a militarizáciou, ako aj výzvam vyplývajúcim z rastúcej geopolitickej konkurencie a migrácie;

O.  keďže v dôsledku investícií do vojenského vybavenia a munície sa v mnohých správach, najmä v analýze nedostatku investícií do obrany(1) z mája 2022, analyzuje znepokojujúci nedostatok spôsobilostí v európskej obrane;

P.  keďže Strategický kompas(2) bol z väčšej časti vypracovaný a prerokovaný pred 24. februárom 2022; keďže Strategický kompas je veľmi rozsiahla stratégia, ktorá poskytuje len málo usmernení, pokiaľ ide o naliehavú potrebu dosiahnuť obrannú pripravenosť a zabezpečiť odstrašujúce a obranné spôsobilosti na prípravu na najnaliehavejšie nepredvídané vojenské udalosti;

Q.  keďže v Draghiho správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti(3) z roku 2024 sa zdôrazňuje potreba financovania európskej obrany vo výške 500 miliárd EUR v nasledujúcom desaťročí a poukazuje sa v nej na kombináciu štrukturálnych nedostatkov, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), a rozdrobenosť, nedostatočné verejné investície do obrany a obmedzený prístup k financovaniu sú označené za prekážky schopnej EDTIB;

R.  keďže v Niinistöovej správe(4) sa zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty ešte nie sú plne pripravené na najzávažnejšie medziodvetvové alebo viacrozmerné krízové scenáre;

S.  keďže budovanie obranných spôsobilostí a ich prispôsobenie vojenským potrebám si vyžaduje spoločnú strategickú kultúru a spoločné vnímanie a posudzovanie hrozieb, ako aj vývoj riešení, ktoré sa majú kombinovať v doktrínach a koncepciách;

T.  keďže schopnosť EÚ prijímať rozhodné opatrenia v reakcii na vonkajšie hrozby opakovane obmedzuje požiadavka jednomyseľnosti, pričom niektoré členské štáty a kandidátske krajiny blokujú alebo odďaľujú rozhodujúcu vojenskú pomoc Ukrajine, a tým oslabujú európsku bezpečnosť;

U.  keďže na základe uvedených výziev a analýz predsedníčka Európskej komisie poverila komisára pre obranu a vesmírnu agendu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby do 100 dní od začiatku ich funkčného obdobia vypracovali bielu knihu o budúcnosti európskej obrany;

V.  keďže Európsky parlament a odborníci už viac ako desať rokov požadujú vypracovanie bielej knihy o obrane;

Historický moment pre európsku obranu: „stať sa skutočným poskytovateľom bezpečnosti“

1.  domnieva sa, že EÚ musí naliehavo zabezpečiť svoju vlastnú autonómnu bezpečnosť, posilniť partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi partnermi a výrazne znížiť svoju závislosť od tretích krajín; zdôrazňuje preto, že EÚ sa v súčasnosti nachádza v zlomovom bode svojej histórie a budovania; trvá na tom, že postupovať ako obvykle už nie je možné, pretože by to znamenalo koniec bezpečnej Európy; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty si musia vybrať medzi spájaním síl a jednotnou spoluprácou s cieľom prekonať hrozby a útoky proti bezpečnosti EÚ a tým, že zostanú osamotené a vydané napospas agresívnym protivníkom a nespoľahlivým partnerom;

2.  pripomína, že EÚ je mierový projekt a mala by sa usilovať o mier a stabilitu a zároveň odsudzovať agresiu; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia mieru a stability musíme podporiť Ukrajinu a sami sa stať odolnejšími;

3.  zdôrazňuje, že Európa naďalej pevne stojí na strane Ukrajiny, ktorá odvážne bojuje za naše európske hodnoty, a pripomína svoje presvedčenie, že o budúcnosti Európy sa rozhodne na ukrajinských bojiskách; je presvedčený, že Európa dnes čelí najvážnejšej vojenskej hrozbe pre svoju územnú celistvosť od konca studenej vojny;

4.  je pevne presvedčený, že posilnenie bezpečnosti a obrany Európy si nevyžaduje len jednoduché zvýšenie ambícií a opatrení, ale úplnú zmenu spôsobu, akým konáme a investujeme do našej bezpečnosti a obrany, aby sme odteraz plánovali, inovovali, vyvíjali, nakupovali, udržiavali a nasadzovali spôsobilosti spoločne, koordinovane a integrovane, pričom sa plne využijú doplnkové kompetencie všetkých aktérov v Európe vrátane NATO s cieľom dosiahnuť spoločnú európsku obranu;

5.  domnieva sa, že Rusko podporované jeho spojencami vrátane Bieloruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu je najvýznamnejšou priamou a nepriamou hrozbou pre EÚ a jej bezpečnosť, ako aj pre kandidátske krajiny a partnerov EÚ; znovu čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, protiprávnu a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; konštatuje však, že je potrebné v plnej miere vziať do úvahy nestabilitu v našom južnom susedstve, nárast čínskej vojenskej moci a zvýšenú agresivitu stredne veľkých mocností, ktoré sa zdajú pripravené ohroziť transatlantickú spoluprácu v oblasti spoločnej bezpečnosti a uzavrieť dohodu s ruským agresorom na úkor ukrajinskej a európskej bezpečnosti, ktoré sú navzájom prepojené; keďže nedávne kroky a vyhlásenia americkej administratívy ešte viac zvýšili obavy o budúci postoj USA voči Rusku, NATO a bezpečnosti Európy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hlasovaním vlády USA v súlade s ruskou vládou na Valnom zhromaždení OSN a v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúciách týkajúcich sa tretieho výročia ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; dôrazne odsudzuje hrozby USA voči Grónsku;

6.  trvá na tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť v rámci NATO, najmä pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti na európskom kontinente;

7.  je presvedčený, že diplomacia by mala zostať základom zahraničnej politiky EÚ;

8.  opakuje svoju výzvu Turecku, členskému štátu NATO a kandidátskej krajine EÚ, aby dodržiavalo medzinárodné právo, uznalo Cyperskú republiku a okamžite ukončilo okupáciu a stiahlo svoje jednotky z ostrova;

9.  zdôrazňuje, že EÚ musí teraz prijať holistický a prierezový prístup, ktorý začlení obranný a bezpečnostný rozmer do väčšiny politík EÚ a ktorý sa bude opierať o regulačné aj finančné nástroje na základe zistených potrieb a nedostatkov v oblasti spôsobilostí;

10.  domnieva sa preto, že nastal čas na obnovenie politických ambícií konať a premeniť EÚ na skutočného poskytovateľa bezpečnosti, zvýšiť obrannú pripravenosť EÚ a vybudovať skutočnú európsku obrannú úniu; pripomína, že prijatie Strategického kompasu bolo dobrým východiskom, ale konštatuje, že je potrebná jeho včasná realizácia; víta nedávno zavedené obranné nástroje EÚ a trvá na naliehavej potrebe zintenzívniť obranné úsilie EÚ, keďže jeho rozsah nemôže zostať obmedzený, rozdrobený a jeho realizácia nesmie byť zdĺhavá; vyzýva na veľký krok vpred a nový prístup k obrane vrátane dôrazných rozhodnutí, akčného plánu a krátkodobých až dlhodobých investičných plánov v oblasti obrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje víziu, konkrétnosť a spoločné záväzky a to tak vo výlučne vojenskej oblasti, ako aj v priemyselnom, technologickom a spravodajskom odvetví;

11.  vyjadruje poľutovanie nad neochotou Rady a členských štátov EÚ, pokiaľ ide o riešenie hlbokých štrukturálnych výziev podmienok európskeho obranného priemyslu, a nad nedostatkom ambícií, pokiaľ ide o spoluprácu na úrovni EÚ medzi ozbrojenými silami členských štátov; vyzýva členské štáty, aby spojili svoje sily a podporili veľký krok smerom k veľmi ambicióznemu a komplexnému rámcu pre obranu;

12.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala súdržný a spoľahlivý komplexný rámec na posilnenie svojej bezpečnosti a bezpečnosti svojich partnerov, lepšie identifikovala potenciálne budúce zlomové body a zabránila ďalším krízam a aby koordinovala spoločné reakcie so svojimi členskými štátmi podobné tým, ktoré sa používajú počas vojny;

13.  domnieva sa, že v bielej knihe o budúcnosti európskej obrany by sa mali Európskej rade predložiť konkrétne opatrenia a možnosti, aby bolo možné vyvinúť skutočne prelomové a potrebné úsilie, pričom by sa malo rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými plánmi a cieľmi, mali by sa riešiť otázky spôsobilostí obranného sektora, konkurencieschopnosť priemyslu a investičné potreby a vymedziť celkový prístup k integrácii EÚ v oblasti obrany; naliehavo vyzýva Radu aj Komisiu, aby určili jasné a konkrétne priority v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a zodpovedajúci časový harmonogram opatrení;

14.  domnieva sa, že misie a operácie v rámci spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) sa musia prehodnotiť a preskúmať z tohto hľadiska; trvá na tom, že SBOP sa musí posilniť a byť agilnejšia, a to aj tým, že sa stane hlavným nástrojom EÚ na boj proti hybridnej vojne, aby mohla plniť svoju úlohu poistky pre európsku bezpečnosť, ako aj úlohu garanta moci a bezpečnosti;

15.  očakáva, že biela kniha o budúcnosti európskej obrany identifikuje najnaliehavejšie hrozby, štrukturálne riziká a konkurentov a vymedzí rozsah, v akom môže EÚ vypracovať pohotovostné plány na zabezpečenie vzájomnej podpory v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz a pomôcť Európe predvídať možných agresorov, pripraviť sa na nich, odrádzať ich a brániť sa v krátkodobom a dlhodobom horizonte, aby sa stala dôveryhodnou mocnosťou a európskym pilierom v rámci NATO; zdôrazňuje, že ochrana pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ prispieva k bezpečnosti celej EÚ, najmä východnej hranice EÚ, a preto zdôrazňuje, že východný štít a pobaltská obranná línia by mali byť hlavnými projektmi EÚ na podporu odrádzania a prekonanie potenciálnych hrozieb z východu;

16.  vyzýva na okamžité prijatie opatrení na posilnenie bezpečnosti a obrany severovýchodnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom vytvorením komplexnej a odolnej obrannej línie v pozemnej, vzdušnej a námornej oblasti s cieľom čeliť vojenským a hybridným hrozbám vrátane využívania energie ako zbrane, sabotáží infraštruktúry a inštrumentalizácie migrácie; zdôrazňuje potrebu koordinovať a integrovať vnútroštátne úsilie prostredníctvom regulačných a finančných nástrojov EÚ s cieľom urýchliť vykonávanie;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spôsobilosti a zdroje a zároveň prekonať fragmentáciu obranného trhu; plne súhlasí s názorom uvedeným v Draghiho správe, že EÚ a jej členské štáty musia urýchlene rozhodnúť o stimuloch pre obranný priemysel EÚ a nájsť kreatívne riešenia pre rozsiahle verejné a súkromné investície do bezpečnosti a obrany;

Krátkodobý horizont: obrana Ukrajiny pred existenčnou hrozbou pre bezpečnosť Európy

18.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pevne stáli na strane Ukrajiny; pripomína svoje presvedčenie, že práve na ukrajinských bojiskách sa rozhodne o budúcnosti Európy a že dôjde k rozhodnej zmene v smerovaní ruskej vojny proti Ukrajine; zdôrazňuje, že takáto zmena v súčasnosti závisí takmer výlučne od Európy; nalieha preto na členské štáty, aby poskytli Ukrajine viac zbraní a munície ešte pred uzavretím rokovaní; varuje, že ak by EÚ zlyhala vo svojej podpore a ak by bola Ukrajina donútená kapitulovať, Rusko by sa obrátilo proti iným krajinám, a to pravdepodobne aj proti členským štátom EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, medzinárodných partnerov a spojencov NATO, aby zrušili všetky obmedzenia týkajúce sa použitia západných zbraňových systémov dodaných Ukrajine proti vojenským cieľom na ruskom území; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie a ruských platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa podieľali na vytvorení spoľahlivých budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu;

19.  je pevne presvedčený, že EÚ musí ďalej rozširovať a zlepšovať svoje výcvikové operácie prispôsobené potrebám ukrajinských ozbrojených síl a na oplátku vytvárať podmienky pre to, aby si európske ozbrojené sily mohli osvojiť skúsenosti a strategické postupy ukrajinských síl; vyzýva členské štáty, aby ďalej rozširovali výcvikové operácie pre ukrajinské ozbrojené sily, a to aj na ukrajinskom území;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť v budúcom viacročnom finančnom rámci geograficky vyvážené rozdelenie financovania obrany;

21.  nalieha na EÚ, aby vypracovala „stratégiu pre Ukrajinu“, v ktorej sa stanovia jasné ciele podpory obranných kapacít Ukrajiny a začlenenia ukrajinskej obrannej technologickej a priemyselnej základne do EDTIB, a aby našla potrebné zdroje na vykonanie takejto stratégie a zároveň podporila aktivity európskeho obranného priemyslu na Ukrajine; navrhuje vyčleniť osobitný rozpočet vo výške niekoľkých miliárd eur na Nástroj na podporu Ukrajiny v rámci Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), ktorý je určený práve na tento účel; zdôrazňuje, že takáto stratégia pre Ukrajinu musí byť neoddeliteľnou súčasťou európskej stratégie v oblasti obrany;

22.  požaduje urýchlenú finančnú podporu s cieľom zabezpečiť včasné dodávky výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania, priemyselnú koordináciu, vytváranie zásob, prístup výrobcov k financovaniu a rozširovanie a modernizáciu výrobných kapacít;

23.  vyzdvihuje „dánsky model“ podpory Ukrajiny, ktorý spočíva v obstarávaní obranných kapacít vyrábaných priamo na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento model dôrazne podporili a plne využili jeho potenciál, keďže obranné priemyselné kapacity Ukrajiny sa podľa odhadov využívajú len na 50 % a obom stranám to prináša mnohé výhody, napríklad lacnejšie vybavenie, rýchlejšiu a bezpečnejšiu logistiku a jednoduchší výcvik a údržbu;

24.  vyzýva na výrazné zvýšenie financovania vojenskej podpory pre Ukrajinu; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené prijatie ďalšieho balíka vojenskej pomoci, ktorý by mal byť doteraz najväčší a mal by odrážať úroveň ambícií, ktorú si táto situácia vyžaduje; vyzýva členské štáty EÚ, aby vyčlenili aspoň 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine; odsudzuje veto jedného členského štátu voči fungovaniu Európskeho mierového nástroja; vyzýva členské štáty EÚ, aby spolu so svojimi partnermi zo skupiny G7 okamžite zhabali všetky zmrazené ruské aktíva, ktoré budú slúžiť ako základ pre objemný grant a úver Ukrajine, ako právne spoľahlivý a finančne významný spôsob zachovania a zvýšenia našej podpory vojenských potrieb Ukrajiny;

25.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali a posilnili presadzovanie platných sankcií a prijali a prísne uplatňovali reštriktívne opatrenia voči všetkým subjektom a tretím krajinám, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií a poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie a vybavenie dvojakého použitia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ruskej tieňovej flotile a bezpečnostným a environmentálnym rizikám, ktoré predstavuje;

26.  trvá na tom, že obrovský význam má spolupráca s ukrajinským obranným priemyslom a jeho začlenenie do EDTIB, čo ponúka jasné výhody pre obe strany, a vyzýva na urýchlenie jeho začlenenia; zdôrazňuje naliehavosť riadneho financovania nástroja na podporu Ukrajiny v rámci EDIP, ktorý v súčasnosti nie je zahrnutý v rozpočte; ďalej navrhuje poskytnutie poistenia proti vojnovým rizikám pre kritické projekty EDTIB na Ukrajine; navrhuje, aby sa úradníci ukrajinského ministerstva obrany pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach príslušných zložení Rady so štatútom pozorovateľa;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili skúsenosti získané z pokročilých moderných vojnových spôsobilostí Ukrajiny vrátane bezpilotných lietadiel a elektronickej vojny;

28.  vyzýva Komisiu, aby navrhla balík EÚ týkajúci sa dronov, zameraný na dronové a protidronové systémy a pomocné spôsobilosti, ktorý by obsahoval plány a finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja a ktorý by mal vyvodiť poučenia z ukrajinských skúseností a mal by byť otvorený účasti vysoko inovatívnych ukrajinských spoločností, ako aj priemyselný program zameraný na spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie dronov a protidronových systémov, a nariadenie o používaní dronov v civilnom a vojenskom kontexte;

„Pripravenosť na najextrémnejšie nepredvídané vojenské udalosti“ – nový dlhodobý prístup

Pripravenosť

29.  zdôrazňuje, že pripravenosť na hybridné útoky a útoky v šedej zóne sa musí stať súčasťou strategickej kultúry EÚ, ktorá bude zahŕňať neustále cvičenia, spoločné posudzovanie hrozieb a vopred plánované a koordinované reakcie členských štátov, najmä v regiónoch susediacich s nepriateľskými mocnosťami;

30.  vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexné hodnotenie rizík EÚ, ktoré by pomohlo identifikovať hlavné medzisektorové hrozby a nebezpečenstvá, ako aj konkrétne riziká, ktorým čelí EÚ ako celok, a to na základe súčasných postupov hodnotenia rizík v jednotlivých odvetviach;

31.  trvá na tom, že je dôležité využiť nadchádzajúcu stratégiu únie pripravenosti na to, aby sa EÚ vydala na cestu komplexnej pripravenosti;

32.  podporuje zakotvenie zásady „pripravenosti už od návrhu“ prierezovo a konzistentne vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; trvá na potrebe vypracovať povinnú kontrolu bezpečnosti a pripravenosti pre budúce hodnotenia vplyvu a záťažové testy existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že treba obmedziť prekážky v súčasných právnych predpisoch EÚ, ktoré oslabujú účinnosť európskej obrany a bezpečnosti;

33.  odporúča najmä odporúčania Niinistöovej správy, ktorých cieľom je posilniť postavenie občanov, aby sa dosiahla odolnosť spoločnosti, inšpirovaná fínskou koncepciou totálnej obrany;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia aktu EÚ o pripravenosti, ktorým by sa stanovili spoločné normy a dlhodobé usmernenia s cieľom zosúladiť úsilie EÚ a jednotlivých štátov, keď je to možné;

35.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali a pravidelne uskutočňovali komplexné cvičenie pripravenosti EÚ s cieľom prierezovo otestovať rozhodovanie na vysokej úrovni, ako aj operačnú koordináciu s cieľom podporiť budovanie silných väzieb medzi aktérmi a medzi sektormi;

36.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili využívanie nástrojov SBOP komplementárne s vnútroštátnymi bezpečnostnými nástrojmi v bezprostrednej blízkosti územia a teritoriálnych vôd EÚ a aby posilnili spoluprácu v oblasti dvojakého použitia a civilno-vojenskú spoluprácu na úrovni EÚ na základe celovládneho prístupu; opakuje svoju výzvu na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry prostredníctvom vytvorenia osobitných stratégií rýchlej reakcie EÚ na ochranu podmorskej infraštruktúry, ktoré budú fungovať v súlade s NATO; podporuje investície do moderných detekčných a monitorovacích systémov na monitorovanie podmorskej infraštruktúry;

Pripravenosť: Strategický kompas a Stratégia pre európsky obranný priemysel ako vhodné nástroje

37.  vyzýva EÚ, aby naliehavo prispôsobila svoje nástroje novej realite tým, že navrhne administratívnu kapacitu na oveľa rýchlejšie konanie počas vojen alebo iných rozsiahlych kríz, a aby prijala vhodné nástroje;

38.  považuje pravidelné analýzy hrozieb, ako bola analýza prvýkrát vykonaná v rámci Strategického kompasu, za absolútnu nevyhnutnosť; odporúča preto aktualizovať Strategický kompas EÚ a vhodným spôsobom prispôsobiť jeho opatrenia tak, aby zodpovedali rozsahu nášho prostredia hrozieb, a vykonávať častejšie hodnotenia hrozieb, keďže sú predpokladom realistického a úspešného plánovania našich spôsobilostí a operácií; domnieva sa, že strategický kompas, SBOP, biela kniha a Stratégia pre európsky obranný priemysel (EDIS) by mali tvoriť základ komplexnej vízie európskej obrany;

39.  trvá na tom, že kapacita rýchleho nasadenia musí v roku 2025 dosiahnuť plnú operačnú spôsobilosť a mala by sa zmodernizovať, aby bola schopná čeliť najextrémnejším vojenským nepredvídaným udalostiam; opakuje svoju výzvu na posilnenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií EÚ (MPCC), jeho zriadenie ako preferovanej veliteľskej a riadiacej štruktúry pre vojenské operácie EÚ a poskytnutie primeraných priestorov, personálu a účinných komunikačných a informačných systémov pre všetky misie a operácie SBOP vrátane misií a operácií v rámci kapacity rýchleho nasadenia;

40.  opätovne vyzýva Turecko, člena NATO, aby stiahlo svoje vojská z Cypru, členského štátu EÚ, a aby sa konštruktívne snažilo nájsť uskutočniteľné a mierové riešenie na základe príslušných rezolúcií OSN;

41.  je pevne presvedčený, že v súčasnom geopolitickom kontexte je mimoriadne dôležité uplatňovať článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci, čím sa zabezpečí solidarita medzi členskými štátmi, najmä tými, ktorých geografická poloha ich priamo vystavuje bezprostredným hrozbám a výzvam, bez ohľadu na to, či sú členmi NATO;

42.  opätovne zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a NATO, keďže NATO zostáva pre štáty, ktoré sú jeho členmi, dôležitým pilierom ich kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala pokračovať najmä v oblastiach, ako je výmena informácií, plánovanie, vojenská mobilita a výmena najlepších postupov, a mala by posilniť odrádzanie, kolektívnu obranu a interoperabilitu; vyzýva však na vytvorenie plne spôsobilého európskeho piliera NATO, ktorý by bol v prípade potreby schopný konať samostatne; opakuje svoju výzvu na posilnenie spolupráce – nielen prostredníctvom slov, ale aj činov – v oblasti vojenskej mobility, výmeny informácií, koordinácie plánovania, lepšej spolupráce na svojich príslušných vojenských operáciách a posilnenej reakcie na hybridnú vojnu zameranú na destabilizáciu celého kontinentu EÚ;

43.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do mechanizmu prioritného objednávania obrannej výroby, ktorý by pomohol uprednostniť objednávky, zmluvy a nábor zamestnancov v núdzových situáciách; zdôrazňuje, že členské štáty by mali ísť nad rámec svojich súčasných obranných aplikácií a zahrnúť aj iné dôležité infraštruktúry na budovanie odolnosti, ako sú energetika, doprava a telekomunikácie;

44.  uznáva, že východiskovým bodom musí byť realistické posúdenie kritických medzier a nedostatkov v obranných spôsobilostiach, aby sa zvýšila výroba v obrannom priemysle; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť výstupov medzi plánom rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP) a koordinovaným ročným hodnotením obrany (CARD) a cieľmi NATO v oblasti spôsobilostí s cieľom identifikovať a riešiť kritické medzery a nedostatky v obranných spôsobilostiach EÚ a zamerať úsilie na európske strategické faktory, ktoré by poskytli skutočnú pridanú hodnotu EÚ na riešenie najextrémnejších vojenských nepredvídaných udalostí; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s odporúčaniami osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 4/2025 o vojenskej mobilite a aby pri výbere projektov s dvojakým použitím prikladala väčší význam vojenskému hodnoteniu;

45.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súvislosti s ozbrojenými silami prešli od „prietokového“ prístupu, ktorý prevládal v mierových časoch, k „zásobovému“ prístupu so zásobami obranného vybavenia pripraveného na trvalý nárast dopytu; v tejto súvislosti poukazuje na výhody, ktoré ponúkajú mechanizmy, ako sú predbežné dohody o nákupe, zriadenie „neustále pripravených“ zariadení a vytvorenie rezervných fondov obrannej pripravenosti; domnieva sa, že Komisia by mala prijať všetky opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov k zintenzívneniu výmen a budovaniu vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o dlhodobé a transparentné plánovanie, aktívnejšie opatrenia zamerané na zabezpečenie surovín a politiky na odstránenie nedostatkov vo výrobných procesoch a na trhu práce;

46.  vyzýva EÚ, aby prijala globálny a koherentný prístup k vonkajšej pomoci vo všetkých jej dimenziách, pričom by sa mala oveľa viac zosúladiť spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) s cieľmi a nástrojmi SBOP; domnieva sa, že strategické prostredie, v ktorom pôsobia mnohé misie EÚ v rámci SBOP, sa radikálne zhoršuje, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby biela kniha poskytla flexibilitu v rámci 360-stupňového prístupu k európskej bezpečnosti, ktorý sa usiluje o vybudovanie vierohodnej a spoľahlivej schopnosti odrádzania v členských štátoch a zabezpečuje, aby bol civilný a vojenský personál členských štátov schopný odrádzať od rastúcich hrozieb a urýchlene na ne reagovať;

47.  domnieva sa, že SBOP sa musí výrazne podieľať na boji proti hybridnej vojne proti partnerským krajinám, najmä kandidátskym krajinám; je hlboko znepokojený prudkým nárastom hybridných útokov vrátane sabotáží, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a zasahovania do volieb s cieľom oslabiť EÚ a jej kandidátske krajiny; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili primerané odrádzajúce opatrenia a protiopatrenia, a to aj prostredníctvom uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; okrem toho vyzýva členské štáty, aby spojili svoje zdroje a odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti; dôrazne sa zasadzuje za vytvorenie jednotného európskeho prístupu ku kybernetickým silám; ďalej trvá na rýchlom vytvorení spoločných európskych kybernetických spôsobilostí; pripomína rastúce hrozby kybernetickej vojny a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zriadila koordinačné centrum EÚ pre kybernetickú obranu, ktoré by monitorovalo kybernetické hrozby v reálnom čase, odhaľovalo ich a reagovalo na ne;

48.  trvá na tom, že je potrebné zlepšiť schopnosť SBOP identifikovať manipuláciu s informáciami zameranú na marenie vonkajšej činnosti EÚ, predchádzať jej a bojovať proti nej; opakuje svoju výzvu na vytvorenie účinnej horizontálnej strategickej komunikačnej stratégie prispôsobenej všetkým kanálom EÚ;

49.  žiada, aby sa v rámci SBOP vytvorila letecká flotila EÚ na reakciu na krízy, ktorá by pozostávala z vojenských dopravných lietadiel udržiavaných na úrovni EÚ a bola by k dispozícii členským štátom na účely nasadenia EÚ, prepravy vybavenia alebo jednotiek (vojenská mobilita) alebo v prípade núdzových evakuácií – ktorej potreba sa ukázala pri nedostatku kapacít počas stiahnutia z Afganistanu –, ako aj na účely misií v oblasti civilnej bezpečnosti, a to na základe modelu podobného európskemu veliteľstvu leteckej dopravy;

Súdržnosť a suverenita

Súdržnosť

50.  očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykoná komplexné a nekompromisné preskúmanie misií a operácií SBOP, pričom zohľadní najmä realizovateľnosť ich príslušných mandátov vo vzťahu k prideleným zdrojom, spôsob náboru personálu misií a operácií, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi požadovanými zručnosťami a rôznymi profilmi, ako aj racionalizáciu zdrojov a riadenie misií a operácií, transparentnosť výziev na predkladanie ponúk, činnosti a dosiahnuté výsledky, skúsenosti získané pri uplatňovaní najlepších postupov a problémy, ktoré sa vyskytli; žiada Radu, aby na základe týchto preskúmaní prijala rozhodnutia zamerané na prispôsobenie alebo zrušenie neúčinných misií a na posilnenie najužitočnejších misií; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť riadenie hodnotenia a kontrolu misií a operácií SBOP;

51.  domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať pohotovostné plány vojnovej hospodárskej spolupráce s blízkymi partnermi, aby sa zabezpečila vzájomná podpora v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz, ktoré sa ich priamo týkajú, a mala by prehĺbiť vojnový hospodársky dialóg s európskymi a globálnymi partnermi s cieľom poskytnúť včasné varovanie pred tvrdými, hybridnými a kybernetickými hrozbami a podporiť plánovanie vzájomnej podpory, ochranu kritickej infraštruktúry a námornú bezpečnosť;

52.  vyzýva EÚ, aby ešte viac urýchlila vykonávanie vojenskej mobility; domnieva sa, že EÚ musí prejsť od „mobility“ k „vojenskej logistike“; zdôrazňuje potrebu významných investícií do vojenskej mobilnej infraštruktúry s cieľom posilniť kapacity nákladnej leteckej dopravy, táborov, palivovej infraštruktúry prostredníctvom skladov, prístavov, leteckých, námorných a železničných dopravných platforiem, železničných tratí, vodných ciest, ciest, mostov a logistických uzlov; zdôrazňuje, že to treba dosiahnuť v spolupráci s NATO vypracovaním strategického plánu rozvoja mobility; vyzýva na rýchle vykonávanie technickej dohody podpísanej v rámci povolenia cezhraničného presunu Európskej obrannej agentúry, na harmonizáciu colných formalít a prípravu centralizovaného a odôvodneného zrušenia noriem pre cestnú a železničnú dopravu v prípade krízovej situácie;

53.  domnieva sa, že v záujme vytvorenia priaznivého ekosystému pre európsky obranný priemysel musí EÚ rozhodnúť o jednotnej a jasnej dlhodobej vízii pre tento priemysel s cieľom zviditeľniť ho a zabezpečiť riešenie prioritných potrieb;

54.  zdôrazňuje, že EDIP musí aktívne uľahčovať účasť malých a stredných podnikov (MSP) a nových účastníkov na trhu zjednodušeným prístupom k financovaniu; zdôrazňuje, že EDIP by mal byť navrhnutý ako odrazový mostík k väčšej európskej suverenite v oblasti obrannej výroby; navrhuje, aby sa úspešné projekty stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu priorizovali na základe známych nedostatkov v spôsobilostiach a aby sa zabezpečilo dostatočné financovanie projektov, ktoré sa osvedčili; opakovane vyzýva členské štáty, aby aspoň dvakrát ročne predložili Európskemu parlamentu správu o vykonávaní projektov PESCO; vyzýva na geograficky vyváženejší rozvoj EDTIB, čím sa zabezpečí, že kritické spôsobilosti, ako je výroba munície, systémy protivzdušnej obrany a technológie dronov, sa budú rozvíjať aj v štátoch v prvej línii, ktoré majú najlepší prehľad o operačných potrebách;

55.  je hlboko presvedčený, že nástroje na úrovni EÚ by mali uprednostniť a masívne zvýšiť podporu MSP a startupov v sektore dvojakého použitia a obrany; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP a startupy pri uvádzaní úspešne otestovaných prototypov na trh vrátane rozširovania výroby; zdôrazňuje potrebu preklenúť súčasný nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o tieto dôležité kroky, ktoré by posilnili EDTIB, a to aj v úzkej spolupráci s ukrajinskou technologickou a obrannou priemyselnou základňou;

56.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila súdržnosť medzi existujúcimi a budúcimi nástrojmi EÚ, najmä medzi PESCO v oblasti konsolidácie dopytu a Európskym obranným fondom v oblasti programových plánov, medzi nástrojom na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA) v oblasti spoločného obstarávania a aktom na podporu výroby munície (ASAP) v oblasti priemyselného zvyšovania kapacít, medzi EDIP v oblasti identifikácie závislostí a Európskym obranným fondom v oblasti riešenia identifikovaných závislostí alebo v rámci samotného EDIP, pokiaľ ide o súdržnosť vykonávania opatrení súvisiacich s konsolidáciou dopytu a ponuky;

57.  vyzýva na výrazné zvýšenie spoločného obstarávania potrebného európskeho obranného vybavenia a spôsobilostí členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby agregovali dopyt spoločným obstarávaním obranného vybavenia s možnosťou udeliť Komisii mandát na obstarávanie v ich mene, čo by v ideálnom prípade zabezpečilo dlhodobý plánovací horizont pre EDTIB, čím by sa zlepšili výrobné kapacity EDTIB a interoperabilita európskych ozbrojených síl a efektívne využili peniaze daňových poplatníkov prostredníctvom úspor z rozsahu;

58.  víta návrh európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany týkajúcich sa rozvoja spoločných spôsobilostí, ktoré presahujú finančné možnosti jedného členského štátu; domnieva sa, že tieto projekty by sa mali využívať na podporu priemyselných a technologických kapacít, ktoré sú základom hlavných spoločných priorít viacerých členských štátov, a to v oblastiach, ako sú ochrana a obrana vonkajších hraníc, a to najmä na zemi, ako aj strategické prostriedky, najmä čo sa týka vesmíru a európskej protivzdušnej obrany, s cieľom pôsobiť na celé spektrum hrozieb, rozvíjať vojenskú mobilitu, najmä strategickú a taktickú leteckú dopravu, spôsobilosti na hĺbkový úder, technológie pre bezpilotné lietadlá a technológie proti bezpilotným lietadlám, rakety a muníciu a umelú inteligenciu, a rozvíjať suverénnu infraštruktúru a kritické prostriedky; zdôrazňuje, že vzhľadom na množstvo priorít a potrebu mobilizovať nové zdroje musí prevládnuť pragmatizmus; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa mala podľa možnosti zamerať na rýchlo dostupné a osvedčené európske technológie, ktoré postupne znižujú našu závislosť a zvyšujú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v rámci obrannej spolupráce EÚ treba podporovať rozvoj celoeurópskych hodnotových reťazcov začlenením spoločností v celej EÚ a posilňovať konkurencieschopnosť v tomto odvetví rôznymi prostriedkami, ako sú fúzie a špičkové spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že naše obranné politiky by namiesto zameriavania sa na primeranú návratnosť mali podporovať rast centier excelentnosti EÚ;

59.  vyzýva na ďalší rozvoj obrannej priemyselnej politiky EÚ s cieľom zlepšiť existujúce nástroje špecifické pre obranu a v prípade potreby takéto nástroje vyvinúť a optimalizovať využívanie nástrojov, ktoré nie sú špecifické pre obranu, na účely EDTIB;

60.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť verejných politík EÚ, ktoré nesmú vytvárať záväzky v rozpore s celkovými obrannými cieľmi, najmä počas bezpečnostnej krízy, keď by sa mala zaviesť koncepcia „strategickej výnimky“; vyzýva na vytvorenie prostredia, ktoré by bolo skutočne priaznivé pre obranu a mohlo by podporovať úsilie o priemyselné zvyšovanie kapacít, a to lepším využitím viacsektorových nástrojov Komisie, ich preverením, preskúmaním a v prípade potreby revíziou s cieľom zabezpečiť, aby neohrozovali ciele obrannej politiky EÚ;

61.  odporúča zaviesť režim bezpečnosti dodávok vrátane spoločných strategických zásob surovín a kritických dielov, aby sa zabezpečila dostupnosť surovín a súčiastok potrebných na výrobu výrobkov obranného priemyslu a aby sa umožnilo urýchlenie a skrátenie výrobných cyklov; žiada, aby Komisia a členské štáty boli spoločne poverené mapovaním a monitorovaním EDTIB s cieľom chrániť jej silné stránky, znížiť jej zraniteľnosť, predchádzať krízam a poskytnúť jej účinnú a efektívnu priemyselnú politiku;

62.  navrhuje, aby príslušné subjekty/činnosti v oblasti obrany mali prístup k fondom InvestEU a iným fondom EÚ a využívali výhody obrany EÚ ako tvorcu pracovných miest; trvá na tom, aby sa subjekty/činnosti v oblasti obrany podľa potreby uprednostňovali s podporou aktu o čipoch(5) a aktu o kritických surovinách(6); domnieva sa, že úsilie o zjednodušenie, ktoré oznámila Komisia, musí v plnej miere zahŕňať sektor obrany; vyzýva Komisiu, aby plne využila potenciál vesmírnych technológií s dvojakým využitím a aby vesmír považovala za novú operačnú doménu a zároveň za rozhodujúci faktor multidoménových operácií; zdôrazňuje, že EÚ má v súčasnosti v porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi značnú medzeru v oblasti vesmírnych kapacít, a zdôrazňuje, že na odstránenie tejto medzery v oblasti vesmírnych technológií by sa mali posilniť už existujúce hlavné projekty (t. j. Copernicus a Galileo) na účely obrany; okrem toho navrhuje, aby EÚ urýchlene pokračovala vo vývoji svojej konštelácie IRIS2 spolu s vývojom ďalších spoločných projektov EÚ, napríklad v oblasti informovanosti o vesmíre a aplikácií včasného varovania pred raketami z vesmíru;

63.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť geografickú súdržnosť tým, že sa zhodnotí vôľa EÚ a Spojeného kráľovstva predovšetkým vytvoriť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a stať sa užšími bezpečnostnými partnermi, a podpísať spoločné vyhlásenie s konkrétnymi záväzkami a štruktúrovaným dialógom s cieľom posilniť spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v celej škále zahraničných a bezpečnostných výziev, ktorým kontinent čelí, pričom rozpočtové a regulačné podmienky sa ešte musia prerokovať, a že sa zohľadní význam rozhodovacej autonómie EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam užšej spolupráce v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií, vojenskej mobility, bezpečnostných a obranných iniciatív, krízového riadenia, kybernetickej obrany, hybridných hrozieb, zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a pri spoločnom riešení spoločných hrozieb;

64.  žiada o väčšiu súdržnosť pri podpore spoločností znížením zbytočnej administratívnej záťaže a obmedzením byrokracie, a o zabezpečenie oveľa jednoduchšieho prístupu pre malé a stredne veľké spoločnosti v sektore obrany; zdôrazňuje potrebu prehodnotiť, zjednodušiť a harmonizovať súčasný rámec pre vývozné licencie a licencie na transfer v rámci EÚ, ako aj pre krížovú certifikáciu zariadení, čo je jednou z priorít na podporu lepšej spolupráce v rámci trhu a medzi členskými štátmi;

65.  nabáda na vytvorenie spoločného európskeho systému certifikácie zbraňových systémov a na prekonanie súčasného systému vnútroštátnej certifikácie s cieľom urýchliť zavádzanie zbraňových systémov do ozbrojených síl členských štátov;

66.  vyzýva na väčšiu súdržnosť riadenia, pretože SBOP sa musí stať kľúčovým nástrojom silnej Európy; domnieva sa, že si to vyžaduje skutočné prepojenie riadenia medzi členskými štátmi, vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Komisie (VP/PK) a komisármi; naliehavo žiada členské štáty, aby prekonali zložitosť rozhodovacích postupov v riadení európskej obrany; vyzýva na vytvorenie Rady ministrov obrany a prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Európskej rade, Rade ministrov a agentúrach EÚ, ako je EDA, s výnimkou vojenských operáciách s výkonným mandátom; medzitým vyzýva na využitie článku 44 Zmluvy o EÚ na vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny pre obranu v Komisii; požaduje zvýšenie demokratickej zodpovednosti prostredníctvom posilneného dohľadu zo strany Európskeho parlamentu;

67.  navrhuje, aby sa v súlade s rozšírením úlohy EÚ v oblasti obrany posilnila úloha Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a kontroly; požaduje vymenovanie zástupcu Európskeho parlamentu do novej Rady pre pripravenosť obranného priemyslu navrhnutej v EDIP, pretože v súčasnosti nie je stanovený;

Suverenita

68.  zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného európskeho obranného trhu je prioritou, pretože roztrieštenosť a nedostatočná konkurencieschopnosť európskeho priemyslu doteraz bránili schopnosti EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť ako poskytovateľ bezpečnosti; pripomína, že pojem „obranný trh“ vyjadruje plné uznanie jeho špecifickosti a primerané a jednotné uplatňovanie verejných politík EÚ; pripomína, že cieľom realizácie tohto jednotného „trhu“ by mala byť európska preferencia, a to prostredníctvom prísneho prepojenia teritoriality a pridanej hodnoty vytvorenej na tomto území;

69.  domnieva sa, že európska preferencia musí byť hlavnou zásadou a dlhodobou ambíciou politík EÚ týkajúcich sa európskeho obranného trhu s cieľom rozvíjať a chrániť európsku technologickú excelentnosť; zdôrazňuje však, že takáto preferencia sa nesmie presadzovať na úkor obrannej pripravenosti EÚ vzhľadom na rozsah medzinárodných dodávateľských a hodnotových reťazcov v odvetví obrany;

70.  odmieta scenár, v ktorom finančné prostriedky EÚ prispievajú k udržiavaniu alebo prehlbovaniu závislosti od neeurópskych aktérov, a to na vytváranie spôsobilostí alebo ich nasadzovanie;

71.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa prestali odvolávať na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu smernice o verejnom obstarávaní(7) (2009/81/ES), čím sa narúša spoločný trh v oblasti obrany; vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o transfere výrobkov obranného priemyslu(8) a smernicu o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, ako aj smernicu o transferoch v rámci Spoločenstva (2009/43/ES) s cieľom posilniť spoločný trh v oblasti obrany a umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o krízové situácie, ako je tá, ktorej v súčasnosti čelíme;

72.  vyzýva Komisiu, aby navrhla lepšie financovaný, strategickejší a efektívnejší nástupnícky fond Európskeho obranného fondu, ktorý bude podporovať spoločný výskum a inovácie v oblasti obrany v celom dodávateľskom reťazci, a aby stanovila podmienky na riešenie technologických výziev, ako sú pokročilé pretrvávajúce hrozby, umelá inteligencia a strojové učenie, kvantová výpočtová technika, internet vojenských vecí, bezpečnosť, útoky na dodávateľské reťazce, zneužitie nultého dňa a bezpečnosť cloudu; vyzýva na zriadenie agentúry EÚ, inšpirovanej americkou Agentúrou pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany, ako súčasti Európskej obrannej agentúry, ktorá by mala výlučnú zodpovednosť za podporu výskumu v oblasti nových a prelomových technológií a disponovala by primeraným rizikovým kapitálom;

Financie a investície

73.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že bez výrazného zvýšenia investícií do obrany sa nedosiahnu bezpečnostné a obranné ciele EÚ, a to tak z hľadiska vojenskej podpory Ukrajiny, ako aj z hľadiska zlepšenia našej spoločnej bezpečnosti; poukazuje na skutočnosť, že v prípade nepripravenosti na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti by boli náklady vyššie ako sú náklady, ktoré si vyžaduje rozhodná pripravenosť EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali a dohodli sa na konkrétnych spôsoboch a prostriedkoch na dosiahnutie krátkodobého až dlhodobého výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do obrany a bezpečnosti;

74.  domnieva sa, že v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ budú musieť výdavkové riadky na obranu odrážať novú prioritu „pripravenosť na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti“;

75.  trvá na tom, že pokiaľ ide o naliehavé potreby, nemožno čakať na budúci viacročný finančný rámec; trvá na tom, že je potrebné bezodkladne preskúmať inovatívne riešenia na nájdenie dodatočného financovania, ako sú investície do sektora obrany, uľahčenie a urýchlenie presmerovania finančných prostriedkov z jedného projektu na druhý a preskúmanie možnosti úpravy kritérií financovania EÚ tak, aby bezpečnostné kritériá dostali pri prideľovaní finančných prostriedkov novú váhu;

76.  víta päťbodový plán ReArm Europe, ktorý 4. marca 2025 navrhla predsedníčka Komisie;

77.  rozhodne podporuje myšlienku, že členské štáty EÚ musia zvýšiť financovanie svojej obrany a bezpečnosti na novú úroveň; konštatuje, že niektoré členské štáty už zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP;

78.  víta návrhy uvedené v nedávnej Niinistöovej správe, pokiaľ ide o financovanie európskej obrany; podporuje zriadenie nástroja na obranu Európy a nástroja na zabezpečenie Európy; rovnako víta a podporuje návrh na vytvorenie programu investičných záruk podľa vzoru InvestEU s otvorenou štruktúrou s cieľom podnietiť investície súkromného sektora a vydať „európsku normu pre dlhopisy v oblasti pripravenosti“;

79.  zastáva názor, že národné plány obnovy a odolnosti by sa mali zmeniť tak, aby umožňovali nové financovanie obrany; požaduje, aby tieto investície riešili aj slabé miesta vo vojenských spôsobilostiach a v sociálnej štruktúre, čo by nám umožnilo bojovať proti všetkým hrozbám pre naše hodnoty, sociálny model, bezpečnosť a obranu;

80.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili zriadenie banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť, ktorá by slúžila ako multilaterálna úverová inštitúcia určená na poskytovanie dlhodobých pôžičiek s nízkym úrokom, ktoré môžu podporiť kľúčové priority národnej bezpečnosti, ako je opätovné zbrojenie, modernizácia obrany, úsilie o obnovu na Ukrajine a spätné odkúpenie kritickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve nepriateľských krajín mimo EÚ;

81.  žiada, aby sa preskúmal systém európskych obranných dlhopisov na financovanie rozsiahlych vojenských investícií vopred; podobne žiada, aby sa preskúmalo využitie nevyužitých „koronadlhopisov“ pre obranné nástroje s cieľom doplniť plán Komisie ReArm Europe, pretože EÚ v súčasnosti naliehavo potrebuje posilniť bezpečnosť a obranu, aby mohla chrániť svojich občanov, obnoviť odstrašujúci účinok a podporiť svojich spojencov, predovšetkým Ukrajinu;

82.  v súlade s plánom Komisie ReArm Europe opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej investičnej banke (EIB) a ďalším medzinárodným finančným inštitúciám a súkromným bankám v Európe, aby aktívnejšie investovali do európskeho obranného priemyslu; vyzýva najmä na urýchlenú revíziu úverovej politiky EIB a okamžitú flexibilitu s cieľom odstrániť súčasné obmedzenia financovania obrany a na preskúmanie možnosti vydávania účelovo viazaných dlhopisov na financovanie projektov v oblasti bezpečnosti a obrany;

83.  vyzýva predsedu Európskej rady Antónia Costu, aby na základe záverov bielej knihy okamžite zvolal zasadnutie Európskej rady, aby sa vedúci predstavitelia EÚ mohli dohodnúť na okamžitých a ďalekosiahlych rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie európskej obrannej únie, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a rozpracovať opatrenia uvedené v bielej knihe;

84.  víta výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a žiada členské štáty, aby počas nadchádzajúceho marcového zasadnutia Rady konali rozhodne;

85.  zdôrazňuje potrebu posilniť naše partnerstvo s podobne zmýšľajúcimi krajinami, najmä s európskymi krajinami, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko; vyzýva na uzavretie širokého bezpečnostného paktu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by zahŕňal aj kľúčové témy, ako je energetika, migrácia a kritické nerastné suroviny; poukazuje na pridanú hodnotu posilňovania našich vzťahov s globálnymi partnermi, ako sú USA, Japonsko a Austrália;

86.  vyzýva na posilnenú spoluprácu s krajinami západného Balkánu v oblasti obranného priemyslu; zdôrazňuje, že krajiny západného Balkánu majú významné odborné znalosti v obrannom priemysle a že EÚ by mala zvážiť obstarávanie vojenského vybavenia z krajín západného Balkánu; zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol posilniť spojenectvo krajín západného Balkánu s EÚ;

87.  domnieva sa, že sa musí vynaložiť všetko úsilie na zachovanie a, ak je to možné, posilnenie transatlantickej spolupráce vo všetkých oblastiach vojenského a obranného odvetvia, a pripomína potrebu podporovať európsku obranu a rozvíjať suverenitu;

88.  konštatuje, že uvedenými skutočnosťami nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

o
o   o

89.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, predsedníčke Komisie a príslušným komisárom, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. mája 2022 o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe (JOIN(2022)0024). (2) Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a Európska rada 24. marca 2022. (3) Správa Maria Draghiho z 9. septembra 2024 o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, a najmä jej kapitola 4 o zvyšovaní bezpečnosti a znižovaní závislosti. (4) Správa Sauliho Niinistöa z 30. októbra 2024 s názvom Spoločne bezpečnejšie: posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1781/oj). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/81/oj). (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/43/oj).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2025 o potrebe podpory EÚ zameranej na spravodlivú transformáciu a obnovu v Sýrii (2025/2569(RSP))

P10_TA(2025)0035 RC-B10-0157/2025

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2254 (2015) z 18. decembra 2015,

–  so zreteľom na zriadenie nezávislej inštitúcie OSN pre nezvestné osoby v Sýrskej arabskej republike v zmysle rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 77/301 z 29. júna 2023,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 28. februára 2024 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Sýrii(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. decembra 2024,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. decembra 2024,

–  so zreteľom na uznesenia parížskeho súdneho dvora zo 14. novembra 2023 a 21. januára 2025, ktorými sa vydávajú medzinárodné zatykače na Baššára al-Asada a členov jeho rodiny, a na veci týkajúce sa univerzálnej jurisdikcie pred európskymi súdmi,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vlád Francúzska, Sýrie, Bahrajnu, Kanady, Egypta, Nemecka, Grécka, Iraku, Talianska, Japonska, Jordánska, Kataru, Kuvajtu, Libanonu, Ománu, Saudskej Arábie, Španielska, Turecka, Spojených arabských emirátov a Spojeného kráľovstva, Európskej únie, osobitného vyslanca OSN pre Sýriu, generálneho tajomníka Ligy arabských štátov a generálneho tajomníka Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive z 13. februára 2025,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2025/406 z 24. februára 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané po konferencii národného dialógu v Sýrii, ktorá sa konala 25. februára 2025 v Damasku,

–  zo zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 8. marca 2025 o najnovšom vývoji v Sýrii,

–  so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v decembri 2024 sa Sýria stala svedkom historickej zmeny, keď povstalecká koalícia vedená ozbrojenou skupinou Haj’at Tahrír aš-Šám (HTS), Sýrskou národnou armádou (SNA), Južným operačným strediskom (predtým nazývaný aj Južný front) a niekoľkými ďalšími opozičnými silami zvrhla vražedný režim Baššára al-Asada; keďže historický pád Asadovej dynastie znamenal koniec pol storočia trvajúceho utrpenia sýrskeho ľudu, ktoré zažívalo nebývalú tyraniu a chaos po tom, čo Baššár al-Asad brutálne potlačil povstanie v roku 2011 a doviedol krajinu do občianskej vojny, ako aj začiatok novej kapitoly pre sýrsky ľud a širší Blízky východ;

B.  keďže zvrhnutý Asadov režim sa podieľal na systematických represiách, masovom zatýkaní, mučení, nedobrovoľných zmiznutiach, mimosúdnych popravách a inom závažnom porušovaní ľudských práv a je zodpovedný za zdokumentované vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane úmyselných útokov na civilistov, vedenia vojny obliehaním obývaných oblastí, čo viedlo k masovému hladovaniu, používania barelových bômb a chemických zbraní v rozpore s medzinárodným právom; keďže od roku 2011 najmenej pol milióna Sýrčanov zomrelo a 14 miliónov bolo nútených utiecť zo svojich domovov, z toho približne 7 miliónov bolo vnútorne vysídlených, a to v dôsledku tvrdých represií a demografického inžinierstva zo strany Asadovho režimu a jeho spojencov, ako aj v rukách teroristických skupín; keďže osudy a miesto pobytu desaťtisícov ľudí sú naďalej neznáme;

C.  keďže Rusko a Irán boli pod zámienkou strategických spojenectiev podporovateľmi aj aktérmi vojny, ktorú viedol krvavý Asadov režim proti svojmu vlastnému ľudu, a využívali Sýriu ako geopolitické bojisko na destabilizáciu regiónu, ako centrum obchodovania so zbraňami a drogami, ako aj ako miesto na testovanie svojich vojenských spôsobilostí a taktiky, pričom sa systematicky zameriavali na civilnú infraštruktúru a konvoje s humanitárnou pomocou v jasnom rozpore s medzinárodným právom; keďže moc Asadovho režimu sa opierala o nepretržitú podporu Ruska a Iránu a o ich dodávky ozbrojených síl a zbraní, ako aj o dodávky od ich zástupcov vrátane Wagnerovej skupiny, libanonského Hizballáhu, irackých milícií a afganských žoldnierov; keďže jeho náhly pád je jasnou geostrategickou porážkou pre obe krajiny;

D.  keďže bývalý vodca HTS Ahmad aš-Šara’ bol po prevzatí vedúcej úlohy pri zvrhnutí režimu vymenovaný za dočasne úradujúceho prezidenta a začal proces politickej transformácie, ktorý zahŕňa plány týkajúce sa novej ústavy a usporiadania volieb o štyri až päť rokov; keďže dočasne úradujúci prezident bol poverený vytvorením dočasnej legislatívnej rady, vymenoval dočasnú vládu a zaviazal sa, že do začiatku marca 2025 zriadi novú nesektársku, komplexnú, dôveryhodnú a inkluzívnu vládu, ktorá bude odrazom etnickej a náboženskej rozmanitosti Sýrie; keďže 24. a 25. februára 2025 sýrska dočasná vláda usporiadala ohlásenú Konferenciu národného dialógu; keďže sýrska ústava z roku 2012 bola zrušená a Ľudové zhromaždenie a strana Baas boli rozpustené; keďže mnohé ozbrojené skupiny takisto formálne súhlasili so svojím rozpustením a začlenením do sýrskej armády;

E.  keďže EÚ oprávnene odmietla normalizovať svoje vzťahy s Asadovým režimom až do jeho pádu a zohrala významnú úlohu ako hlavný darca humanitárnej pomoci sýrskym civilistom a ako hostiteľ 1,3 milióna utečencov, ktorí utekali pred konfliktmi; keďže EÚ a jej členské štáty od roku 2011 zmobilizovali viac ako 33,3 miliardy EUR na humanitárnu, rozvojovú, hospodársku a stabilizačnú pomoc, ktorá bola zameraná na záchranu životov, programy odolnosti a politické vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015); keďže v decembri 2024 EÚ sprevádzkovala humanitárny letecký most na poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti a iných základných dodávok; keďže po páde Asadovho režimu niektoré členské štáty oznámili pozastavenie nevybavených žiadostí Sýrčanov o azyl; keďže EÚ pozastavila sankcie uvalené na kľúčové hospodárske odvetvia s cieľom uľahčiť spoluprácu so Sýriou a jej obnovu;

F.  keďže orgány dočasnej vlády kontrolujú väčšinu územia Sýrie, nie však celé jej územie, pričom celková bezpečnostná situácia v Sýrii je aj naďalej roztrieštená a nestabilná; keďže násilných udalostí vrátane vrážd z pomsty, sektárskeho násilia a trestnej činnosti pribúda, najmä v pobrežných a vidieckych oblastiach; keďže ozbrojené skupiny naklonené Asadovi a údajne aj ďalšie začali od 6. marca 2025 vykonávať koordinované útoky v provinciách Latakia, Tartus a Homs, čo vedie k smrteľným stretom so sýrskymi bezpečnostnými silami; keďže sa príslušníci sýrskych bezpečnostných síl a Sýrskej národnej armády, zahraniční bojovníci a džihádisti údajne na oplátku zapojili do neopodstatnených odvetných opatrení a popráv, ktorých terčom boli alavitskí civilisti na základe ich etnicko-náboženskej príslušnosti; vyjadruje poľutovanie aj nad preukázaným zabitím najmenej desiatich kresťanov; keďže napriek vyhláseniu, ktoré vydal de facto prezident aš-Šara’, boje trvali niekoľko dní a doteraz spôsobili viac ako 1 000 obetí; keďže de facto prezident aš-Šara’ oznámil vytvorenie „zisťovacieho výboru“ a „vyššieho výboru“;

G.  keďže severovýchodnú Sýriu v súčasnosti naďalej spravuje samozvaná Autonómna správa severnej a východnej Sýrie a vojensky ju kontrolujú Demokratické sily Sýrie (SDF) pod kurdským vedením; keďže 10. marca 2025 de facto prezident aš-Šara’ a hlavný veliteľ SDF Mazlúm Abdí spoločne podpísali dohodu o ich začlenení do všetkých inštitúcií sýrskeho štátu; keďže od decembra 2024 milície Sýrskej národnej armády podporované Tureckom, z ktorých niektoré neboli začlenené do dočasnej vlády, a samotné Turecko zintenzívnili útoky a vpády na sever sýrskeho územia vrátane útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru v oblastiach Manbidž a Kobani, v prípade ktorých môže ísť o vojnové zločiny;

H.  keďže Izrael od roku 1967 okupuje časť sýrskeho územia na Golanských výšinách; keďže po zvrhnutí Asadovho režimu Izrael ďalej obsadil demilitarizovanú zónu za Golanskými výšinami, ktorú strážila OSN, a opakovane útočil na vojenské ciele v Sýrii; keďže izraelský minister obrany vyhlásil, že „IDF zostanú na vrchole hory Hermon a v bezpečnostnej zóne na neurčito“;

I.  keďže Rusko sa snaží zachovať svoje vojenské základne v Sýrii, najmä námornú základňu Tartus a vojenské letisko Hmeimim; keďže Baššár al-Asad a jeho rodina utiekli z krajiny a získali politický azyl v Rusku; keďže Rusko a nové sýrske orgány nadviazali diplomatické kontakty;

J.  keďže Asadov režim podporil ruskú inváziu na Ukrajinu a uznal okupovanú Luhanskú a Doneckú oblasť na Ukrajine, ako aj región Abcházska v Gruzínsku; keďže ukrajinská vojenská spravodajská služba systematicky hlásila, že Rusko cvičí žoldnierov naverbovaných v Sýrii na podporu ruskej vojny proti Ukrajine; keďže iniciatíva „Obilniny z Ukrajiny“ bola zavedená v Sýrii po pozastavení ruského vývozu potravín;

K.  keďže Dá’iš spôsobil v Sýrii obrovské utrpenie, vyvolal mnohé teroristické útoky na celom svete a naďalej pôsobí v Sýrii a zo Sýrie, pričom sa opiera o svoje centrum pre vonkajšie operačné plánovanie v regióne Badia; keďže približne 10 000 bojovníkov Dá’išu a 40 000 rodinných príslušníkov Dá’išu je v súčasnosti zadržiavaných v detenčných zariadeniach al-Húl a Raudž, ktoré strážia predovšetkým Demokratické sily Sýrie pod kurdským vedením; keďže sýrske bezpečnostné sily údajne môžu prevziať správu nad detenčnými zariadeniami, a to v nadväznosti na dohodu z 10. marca 2025 uzavretú medzi de facto prezidentom aš-Šara’om a hlavným veliteľom SDF Mazlúmom Abdím;

L.  keďže počet kresťanov v Sýrii od roku 2011 prudko klesol v dôsledku útokov zo strany Asadovho režimu, ako aj Dá’išu a iných teroristických skupín;

M.  keďže situácia v Sýrii je aj naďalej jednou z najnaliehavejších humanitárnych kríz na svete, pričom deväť z desiatich Sýrčanov žije pod hranicou chudoby a takmer 17 miliónov ľudí – 70 % obyvateľstva – potrebuje humanitárnu pomoc z dôvodu rozsiahlej potravinovej neistoty a nedostatku základnej infraštruktúry a verejných služieb;

N.  keďže podľa Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí je humanitárna pomoc pre Sýriu značne nedostatočne financovaná, pretože bolo zabezpečených menej než 10 % z 1,2 miliardy USD potrebných do marca 2025; keďže nariadenie, ktoré vydala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa a ktorým sa zavádza 90-dňové pozastavenie všetkých programov zahraničnej pomoci vrátane tých, ktoré spravuje Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), má a bude mať vplyv na humanitárne programy a mimovládne organizácie, ktoré pôsobia na území Sýrie; keďže aj Spojené kráľovstvo a niekoľko členských štátov EÚ oznámili výrazné zníženie svojich rozpočtov na globálnu pomoc;

O.  keďže Sýria sa nachádza v nesmierne zúfalej hospodárskej situácii, keď inflácia v krajine prudko stúpa a v roku 2024 dosiahla rekordne vysokú úroveň 40,2 %, je nedostatok elektrickej energie a rastú ceny komodít; keďže kolaps sýrskeho hospodárstva ešte viac zhoršovala korupcia režimu, predátorské hospodárske politiky a odkázanosť na protiprávne aktivity vrátane výroby captagonu a nedovoleného obchodovania s ním; keďže treba vynaložiť obrovské úsilie na obnovu a zároveň prejsť na otvorené trhové hospodárstvo, pričom export výrazne klesol v porovnaní s úrovňami spred vojny;

P.  keďže 5,5 milióna sýrskych utečencov žije v piatich krajinách susediacich so Sýriou, t. j. v Turecku, Libanone, Jordánsku, Iraku a Egypte, pričom EÚ poskytuje finančnú pomoc na pokrytie súvisiacich nákladov; keďže od pádu Asadovho režimu sa do svojich oblastí pôvodu vrátilo približne 500 000 vnútorne vysídlených osôb a 300 000 externých utečencov, pričom im v udržateľnej integrácii bránia neadekvátne služby, obmedzené možnosti živobytia a poškodená infraštruktúra;

1.  chváli odvahu, dôstojnosť a odolnosť sýrskeho ľudu, ktorému sa nakoniec podarilo zvrhnúť krutú diktatúru Asada; vzdáva hold nespočetným obetiam režimu; vyzýva EÚ, aby využila túto historickú príležitosť na podporu politickej transformácie pod sýrskym vedením s cieľom zjednotiť a znovu vybudovať krajinu a aby pomohla Sýrii pri jej obnove a dosahovaní spravodlivej a inkluzívnej politickej transformácie; je však naďalej znepokojený vysokým stupňom nestability tak v Sýrii, ako aj v regióne; zdôrazňuje, že stabilná a mierová Sýria je v záujme Blízkeho východu, južného susedstva a samotnej EÚ;

2.  víta nový začiatok vzťahov medzi EÚ a Sýriou v podobe vymenovania chargé d’affaires EÚ v Damasku, diplomatickej angažovanosti a stretnutí na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty a lídri EÚ, ako aj očakávanej organizácie deviatej bruselskej konferencie, ktorá sa má uskutočniť 17. marca 2025; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby transparentne, koordinovane a zodpovedne spolupracovali s dočasnými sýrskymi orgánmi a aby vyjadrili pripravenosť poskytnúť pomoc pri budovaní štátu, ak to bude potrebné; víta dialóg, ktorý sa vedie spolu s regionálnymi partnermi v takzvanom formáte z Akaby;

3.  pevne verí, že stabilita v Sýrii bude výsledkom pluralitnej politickej transformácie, ktorá bude zahŕňať dôveryhodných zástupcov všetkých zložiek sýrskej spoločnosti a všetkých geografických oblastí, t. j. všetkých náboženských a etnických komunít, žien, občianskej spoločnosti a pokojných opozičných síl; víta skutočnosť, že dočasne úradujúci prezident uznal rozmanitosť Sýrie a zároveň berie na vedomie nedostatky v tejto súvislosti, o ktorých svedčí zloženie súčasnej dočasnej vlády; zdôrazňuje, že je dôležité, aby budúca vláda zohľadňovala túto pluralitu a aby ústavný rámec zaručoval rovnaké práva a prístup k príležitostiam pre všetkých Sýrčanov v súlade s demokratickými zásadami, zásadou právneho štátu, so základnými právami a slobodami vrátane náboženskej slobody, ako sa stanovuje v medzinárodnom práve, ako aj jasné a konkrétne dôkazy o tom, že tieto práva sa rešpektujú pri rozhodovaní na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

4.  v tejto súvislosti uznáva Konferenciu národného dialógu, ktorá sa konala 25. februára 2025, ako východiskový bod pre vytvorenie kultúry dialógu pre všetkých Sýrčanov; vyjadruje znepokojenie nad vylúčením kurdských politických predstaviteľov, ako aj nad tým, že sa nezabezpečila účasť všetkých segmentov sýrskej občianskej spoločnosti, najmä žien; okrem toho pripomína, že tento dialóg by mal pokračovať, aby sa zabránilo prehlbovaniu spoločenských rozporov a nezhôd v kľúčových segmentoch sýrskej spoločnosti a ďalšej destabilizácii už aj tak krehkej bezpečnostnej situácie; vyzýva dočasnú vládu, aby vypracovala časový plán, v ktorom uvedie svoj plán vykonania procesu politickej transformácie a zlepšenia transparentnosti vo vzťahu k sýrskym občanom;

5.  so znepokojením poukazuje na násilnú minulosť frakcií, ktoré zvrhli Asadov režim a teraz sa podieľajú na vláde; berie na vedomie vyhlásenia dočasne úradujúceho prezidenta o úmysle a zároveň sa zaväzuje, že pri hodnotení ďalšej angažovanosti bude sledovať kroky vnútroštátnych a miestnych orgánov; vyjadruje opatrný optimizmus, pokiaľ ide o správanie dočasných orgánov v súvislosti so slobodou náboženského vyznania, a vyzýva ich, aby v tejto súvislosti zaviedli ďalšie opatrenia na budovanie dôvery; vyzýva vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby dôsledne vystupovali proti akémukoľvek možnému porušovaniu základných slobôd a ľudských práv v Sýrii zo strany dočasnej vlády alebo iných skupín;

6.  je hlboko znepokojený nestabilnou bezpečnostnou situáciou v Sýrii, najmä v pobrežnej oblasti, a dôrazne odsudzuje odvetné útoky na alavitskú komunitu na základe jej údajného prepojenia s Asadovým režimom; vyzýva dočasné orgány, aby zastavili všetky násilné frakcie vrátane tých, ktoré majú byť začlenené do sýrskej armády a bezpečnostných síl, chránili všetkých civilných občanov pred násilím a zabezpečili ich právo na bezpečný život; vyzýva na rýchle, transparentné a nestranné vyšetrenie všetkých vrážd a iných porušení práva a na vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným osobám v súlade s medzinárodnými právnymi normami a štandardmi; naliehavo vyzýva dočasne úradujúcu vládu, aby zabezpečila, že všetky vojenské a bezpečnostné nominácie budú založené výlučne na odbornej kvalifikácii, dodržiavaní medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva a záväzku bojovať proti terorizmu; vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou zahraničných extrémistických bojovníkov vrátane európskych občanov medzi silami, ktoré zvrhli Asadov režim, a varuje pred ich trvalou integráciou do sýrskeho bezpečnostného aparátu; uznáva, že budovanie usporiadaného štátu je spojené s rizikom povstania ozbrojených skupín lojálnych bývalému režimu; vyzýva dočasné orgány, aby zorganizovali odzbrojenie polovojenských a civilných jednotiek;

7.  chváli neoceniteľný prínos občianskej spoločnosti v Sýrii a v zahraničí ako legitímnej zásobárne a obhajkyne túžob sýrskeho ľudu počas rokov brutálneho útlaku; vzdáva osobitnú poctu bielym prilbám, ktoré sú terčom režimom organizovanej a Ruskom podporovanej očierňovacej kampane; vyzýva EÚ, aby zvýšila finančnú podporu, najmä pre sýrske organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa prispôsobujú meniacim sa podmienkam fungovania, a aby sa zamerala na podporu občianskeho dialógu, najmä medzi etnickými, kultúrnymi a náboženskými spoločenstvami, s cieľom posilniť pluralizmus, mierové spolužitie a dôveru v sýrskej spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité uznať úlohu, ktorú zohráva sexuálne a rodovo podmienené násilie v procesoch spravodlivosti a zodpovednosti, ako aj politiky na zabezpečenie plnej účasti a zastúpenia žien v politickom živote, ako aj posilnenie ich ekonomického postavenia; ďalej vyzýva, aby sa osobitne riešilo utrpenie spôsobené deťom;

9.  je znepokojený exponenciálnym nárastom dezinformácií pochádzajúcich zo Sýrie aj zo zahraničia; upozorňuje na riziko inštrumentalizácie spoločenstiev aj zahraničnými aktérmi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby pluralitné mediálne prostredie prosperovalo a fungovalo bez cenzúry a v rámci slobody tlače chránenej zákonom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli finančné prostriedky a budovali kapacity;

10.  je pevne presvedčený, že úspech politickej transformácie Sýrie, predovšetkým zabezpečenie občianskeho mieru a budovanie dôvery v štátne inštitúcie, závisí od spravodlivosti v prechodnom období a zmierenia ako cesty k boju proti beztrestnosti všetkých strán zodpovedných za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a porušovanie ľudských práv; žiada, aby sa reforma súdnictva stala naliehavou politickou prioritou; nabáda dočasnú vládu Sýrie, aby zriadila nezávislý prechodný výbor pre spravodlivosť s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v minulosti zo strany všetkých frakcií, a zdôrazňuje, že vojenské zjednotenie nemožno dosiahnuť bez dôveryhodného mechanizmu spravodlivosti na vybudovanie dôvery medzi ozbrojenými skupinami vrátane zástupcov južných frakcií, SDF a dôstojníkov bývalého režimu;

11.  vyzýva dočasné orgány, aby plne spolupracovali s príslušnými medzinárodnými inštanciami vrátane mechanizmov OSN zriadených osobitne na vyšetrovanie závažných trestných činov v Sýrii, ako je medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus OSN, vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu, nezávislá inštitúcia OSN pre nezvestné osoby a osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a uľahčili im ich činnosť na mieste; nabáda Sýriu, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) a zodpovedajúcim spôsobom zosúladila vnútroštátne právne predpisy a prostredníctvom vyhlásenia priznala Medzinárodnému trestnému súdu retroaktívnu právomoc; uznáva nenahraditeľný prínos Fareeda al-Madhhana („Caesar“) k dokumentovaniu zločinov režimu, ako aj prácu Sýrskej siete pre ľudské práva pri sledovaní zmiznutí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto procesy v súčasnosti dokončili; vyzýva EÚ, aby podporila obnovenie mandátu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu a zvýšila financovanie všetkých príslušných mechanizmov, predovšetkým v súvislosti so znížením investícií zo strany USA;

12.  oceňuje kroky podniknuté v boji proti beztrestnosti prostredníctvom prípadov v rámci univerzálnej jurisdikcie v Nemecku, Francúzsku a iných členských štátoch, ktoré sa týkajú osôb spojených s Asadovým režimom a Dá’iš; nabáda súdy, aby pokračovali v takýchto stíhaniach, a očakáva, že nové dôkazy a plodná spolupráca so sýrskymi orgánmi povedú k posunom vo vyšetrovaní a odsúdení;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sýrske orgány v prechodnom období urýchlene prijali všetky opatrenia na zabezpečenie a uchovanie hmotných dôkazov o závažných medzinárodných zločinoch v celej krajine, a to aj prostredníctvom spolupráce a zapojenia medzinárodných expertov a súčasných medzinárodných mechanizmov, a aby všetkým príslušným organizáciám umožnili prístup k archívnym dokumentom; vyzýva EÚ, aby poskytla podporu na včasné zhromažďovanie dôkazov na mieste vrátane forenzného vybavenia a odborných znalostí na identifikáciu a analýzu masových hrobov, ako aj na zhromažďovanie svedectiev preživších;

14.  zdôrazňuje, že Sýria patrí medzi najviac zamínované krajiny; je znepokojený rastúcim počtom obetí vrátane detí, ktoré boli zabité alebo zranené mínami a inými výbušninami, pričom tento problém sa s návratom ľudí zhoršuje; oceňuje úsilie medzinárodných a miestnych organizácií pri identifikácii, označovaní a odstraňovaní výbušnej munície a vyzýva EÚ, aby urýchlene podporila úsilie o odmínovanie spoločne so špecializovanými subjektmi a sýrskymi orgánmi;

15.  opätovne dôrazne odsudzuje hrozné použitie chemických zbraní proti sýrskym civilistom zo strany Asadovho režimu; víta oznámenie dočasnej sýrskej vlády o zničení všetkých zostávajúcich zásob chemických zbraní v Sýrii a jej otvorenosť smerom k spolupráci s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní;

16.  víta odhodlanie dočasných orgánov zastaviť výrobu a obchodovanie s drogami, najmä s captagonom, ktoré už roky negatívne ovplyvňujú celý región; podporuje medzinárodnú spoluprácu v boji proti obchodovaniu s drogami, zbraňami a ľuďmi;

17.  zdôrazňuje význam ochrany kultúrneho dedičstva Sýrie a vyzýva na medzinárodnú spoluprácu pri obnove historických lokalít a náboženských pamiatok a zabránení nezákonnému obchodovaniu s ulúpenými artefaktmi; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila Sýriu v úsilí o obnovu oblastí a miest s veľkým kultúrnym významom pre sýrsku verejnosť a svet vrátane lokality Palmýra zapísanej v zozname UNESCO, ktorú v roku 2015 ohavne čiastočne zničil Dá’iš;

18.  uznáva, že sýrske hospodárstvo je rozvrátené a na dosiahnutie cenovej stability a udržateľnej tvorby pracovných miest mu chýbajú významné investície; žiada, aby sa podnikli všetky potrebné kroky s cieľom stimulovať a uľahčiť priame zahraničné investície v súlade s medzinárodnými normami, ako aj reformy zamerané na bývanie, pozemkové a vlastnícke práva a politiky na vyváženie rozvoja v mestských a vidieckych oblastiach s cieľom znížiť regionálne rozdiely; podporuje hospodárske odpútanie sa od Ruska a Iránu, keďže tieto krajiny využili hospodársky kolaps Sýrie na ťažbu zdrojov a kontrolu strategických odvetví;

19.  víta postupné a podmienečné pozastavenie sankcií v celom rade hospodárskych odvetví a predĺženie platnosti humanitárnych výnimiek na neurčito; zdôrazňuje, že napriek nedávnym úpravám sú sankčné politiky EÚ, USA a Spojeného kráľovstva voči Sýrii prekážkou úsilia o obnovu; vyzýva Komisiu a Radu, aby oslovili ostatné krajiny, ktoré uvalili sankcie na Sýriu, najmä USA a Spojené kráľovstvo; podporuje úplné a zároveň reverzibilné zrušenie všetkých sektorových sankcií so zameraním na finančný sektor, aby sa sýrskemu hospodárstvu poskytlo toľko potrebné záchranné lano, a zároveň pozorne sleduje proces politickej transformácie; očakáva, že nadmerné dodržiavanie bude aj naďalej problémom, kým budú v platnosti rozsiahle sankcie USA a Spojeného kráľovstva, najmä vzhľadom na ich extrateritoriálny rozmer; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli európskym podnikom a bankám právne záruky, ktoré zabránia nadmernému dodržiavaniu predpisov; vyzýva však na zachovanie individuálnych sankcií voči vojenskému personálu, úradníkom, podnikateľským subjektom a osobám spojeným s rodinou Asadovcov; očakáva, že pri každoročnej aktualizácii sankčného režimu EÚ pred uplynutím jeho platnosti 1. júna 2025 sa primerane posúdi relevantnosť všetkých obnovených sankcií, čo poskytne tak veľmi potrebnú jasnosť, a žiada Európsku radu, aby vymedzila a jednoznačne oznámila jasné kroky, ktoré musia sýrske orgány vykonať, zabezpečila ďalšie uvoľňovanie sankcií alebo zabránila aktivácii opätovného zavedenia sankcií;

20.  víta oznámenie Komisie vyčleniť 235 miliónov EUR na novú humanitárnu pomoc Sýrčanom a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v úsilí v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci a zachovali finančnú podporu pre susedné krajiny, ktoré prijímajú sýrskych utečencov; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosti využitia zmrazených aktív Asadovského režimu pre trustový fond na obnovu Sýrie a rehabilitáciu a odškodnenie obetí; je mimoriadne znepokojený pozastavením všetkých finančných prostriedkov USAID v súvislosti so Sýriou alebo sýrskymi utečencami a plánovanou neúčasťou USA na nasledujúcej bruselskej konferencii;

21.  vyzýva EÚ, aby strategicky rozšírila svoje zameranie z humanitárnej pomoci na urýchlenú a včasnú hospodársku obnovu a rekonštrukciu v kľúčových odvetviach, ako je energetika, zásobovanie vodou, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, s cieľom dosiahnuť hmatateľné výsledky a zároveň zabezpečiť, aby programovanie sprevádzala náležitá starostlivosť a nezávislé monitorovanie; naliehavo vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby sa na nadchádzajúcej deviatej bruselskej konferencii dohodli na spoločnom poskytovaní udržateľného financovania;

22.  víta rozhodnutie, ktoré prijalo napríklad Francúzsko, umožniť utečencom návrat do Sýrie a podieľať sa na jej obnove bez toho, aby bol ohrozený ich štatút, a to aj v prípade návštev Sýrie typu „choď a pozri sa“; vyzýva členské štáty a tretie krajiny, aby sa k tejto iniciatíve urýchlene pripojili; vyzýva Komisiu, aby členské štáty podporovala a poskytovala im usmernenia a osvedčené postupy pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o rozdiel medzi „vycestovaním“ a „opätovným usadením“; trvá na tom, že všetky žiadosti o azyl a ich obnovenie sa musia posudzovať individuálne a dôkladne; zdôrazňuje význam vyváženej účasti sýrskej diaspóry na procese politickej transformácie ako kľúčového prínosu pre transformáciu a obnovu krajiny; uznáva význam remitencií popri oficiálnej rozvojovej pomoci a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby zrušili všetky obmedzenia týkajúce sa zasielania remitencií do Sýrie; okrem toho pripomína, že podľa Dohovoru OSN o utečencoch možno podmienky bezpečného, dobrovoľného a dôstojného návratu utečencov splniť len po zásadných a trvalých zmenách v Sýrii;

23.  pripomína prítomnosť viac ako 400 000 palestínskych utečencov žijúcich v Sýrii, z ktorých niektorí boli vysídlení viackrát, a úlohu Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) pri napĺňaní ich potrieb; spomína na obliehanie tábora Jarmúk asadovskými frakciami v rokoch 2013 až 2015;

24.  vyzýva Sýriu, aby sa oslobodila od svojich notorických dlhodobých spojenectiev s Teheránom a Moskvou, ktoré priniesli utrpenie sýrskemu ľudu a destabilizáciu na Blízkom východe i mimo neho; ďalej vyzýva dočasné sýrske orgány, aby ukončili ruskú vojenskú prítomnosť v Sýrii; odsudzuje Rusko za to, že poskytuje útočisko pre Baššára al-Asada a jeho rodinu a chráni ich pred spravodlivosťou po tom, ako bránilo spravodlivosti aktívnym zasahovaním do medzinárodných vyšetrovaní a vetovaním rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN zameraných na riešenie vojnových zločinov režimu a ich jeho vlastných vojnových zločinov;

25.  vyzýva susedné krajiny, aby rešpektovali územnú celistvosť a zvrchovanosť Sýrie a okamžite zastavili všetky útoky a vpády na sýrske územie a jeho okupáciu v plnom súlade s medzinárodným právom;

26.  je pevne presvedčený, že zjednotenie všetkých častí Sýrie vrátane integrácie všetkých ozbrojených frakcií do národnej armády si vyžaduje riešenie pod sýrskym vedením; vyzýva EÚ a členské štáty, aby využili všetky diplomatické kanály na presadzovanie stabilizácie Sýrie, ktorá je v záujme väčšiny krajín regiónu, a aby podporovali diskusie smerujúce k mierovému a stabilnému riešeniu a zabezpečili, aby v centre rozhodovania zostalo blaho a zachovanie základných slobôd, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj rodová rovnosť všetkých Sýrčanov, najmä tých, ktorí žijú na severovýchode Sýrie; v tejto súvislosti víta dohodu z 10. marca 2025 medzi de facto prezidentom aš-Šara’om a hlavným veliteľom SDF Mazlúmom Abdím a dúfa v jej hladké vykonávanie; berie na vedomie pozitívne výsledky nedávnych rokovaní medzi kurdskými ozbrojenými skupinami v Turecku a tureckou vládou o odzbrojení;

27.  trvá na tom, že ak má Sýria žiť v mieri, musia byť chránené rôzne etnické a náboženské skupiny; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby podporili proces uplatňovania dohody medzi sýrskou prechodnou vládou a SDF pod kurdským vedením s cieľom zaručiť kurdskej komunite plné uznanie a politickú účasť v Sýrii;

28.  zdôrazňuje význam boja, ktorý vedie medzinárodná koalícia proti Dá’iš a s neoceniteľnou podporou kurdských bojovníkov, a vyzýva ju, aby spolupracovala so sýrskou dočasnou vládou s cieľom zabrániť reorganizácii Dá’iš a ďalších džihádistických skupín; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že útoky vedené alebo podporované Tureckom v severovýchodnej Sýrii nielenže spôsobujú civilné obete a zvyšujú počet vnútorne vysídlených osôb, ale ohrozujú aj účinnosť a kontinuitu boja proti Dá’išu; naliehavo vyzýva dočasné orgány, aby preukázali jasný záväzok bojovať proti terorizmu a spolupracovať s medzinárodnými partnermi v boji proti zostávajúcim aktívnym bunkám v Sýrii, ako aj pri vyšetrovaní zločinov spáchaných v minulosti, najmä proti komunite jezídov;

29.  naliehavo žiada, aby všetky zainteresované strany našli trvalé riešenie, pretože tieto tábory sú naďalej živnou pôdou pre radikalizáciu a predstavujú skrytú hrozbu pre bezpečnosť Sýrie aj Európy; varuje pred vážnym rizikom pre medzinárodnú bezpečnosť, ktoré by v tomto neistom kontexte spôsobilo náhle stiahnutie Spojených štátov z regiónu; opätovne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili návrat všetkých svojich štátnych príslušníkov, najmä detí, z al-Húlu a Raudžu a aby postavili dospelých pred spravodlivý súd;

30.  vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby zastavila všetky aktivity zamerané na zmarenie politického a hospodárskeho úsilia dočasnej sýrskej vlády a na násilnú zmenu status quo; oceňuje dočasné orgány za zadržanie iránskych zásielok zbraní určených pre Hizballáh v Libanone a víta úplný kolaps rozsiahlej infraštruktúry a sietí Iránu v Sýrii;

31.  víta prísľub de facto prezidenta aš-Šara’a, že sa bude usilovať o mierové vzťahy so všetkými susedmi Sýrie; vyzýva dočasné sýrske orgány, aby zabezpečili, že sa tento záväzok premení na konkrétne kroky s cieľom zabrániť akýmkoľvek bezpečnostným hrozbám voči susedným krajinám a mimo nich a zdržať sa ich;

32.  odsudzuje tých európskych politikov vrátane súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí opakovane šíria proasadovské príbehy a aktívne sa podieľajú na očisťovaní krvavej diktatúry; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že parlamentná medziskupina pre kresťanov na Blízkom východe nedávno pozvala organizácie úzko prepojené s Asadovcami, na ktorých sa vzťahujú sankcie EÚ;

33.  poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila príslušným inštitúciám EÚ, vládam a parlamentom členských štátov a dočasnej sýrskej vláde a aby ho dala preložiť a uverejniť v arabčine.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/6749, 26.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6749/oj. (2) Ú. v. EÚ L, 2025/406, 25.2.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2025/406/oj.