Európsky parlament,

‐   so zreteľom na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) z 11. decembra 1997, aplikačné postupy na jeho uplatňovanie, ktoré boli prijaté na konferenciách v Bonne (júl 2001), Marakeši (november 2001), Novom Dillí (november 2002) a Miláne (december 2003) a na desiatu Konferenciu zmluvných strán (COP-10) 6. až 17. decembra 2004 v Buenos Aires v Argentíne,

‐   so zreteľom na svoje uznesenie týkajúce sa klimatických zmien, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o stratégii Európskej únie pre konferenciu v Buenos Aires (COP-10)(1),

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže klimatické zmeny sú jednou z najdôležitejších výziev 21. storočia, ktorá má významné negatívne globálne environmentálne, hospodárske a sociálne dopady a očakáva sa jej negatívny dopad na trvalo udržateľný rozvoj a existenciu miliónov ľudí na celom svete; keďže v roku 2004 hurikány, tajfúny a iné prírodné katastrofy súvisiace s počasím opäť ťažko postihli obyvateľstvo na celom svete a najmä v najchudobnejších krajinách; keďže sa okrem ľudského utrpenia a početných obetí hospodárske straty v roku 2004 predpokladajú na rekordnej úrovni 90-tich miliárd amerických dolárov,

B.   keďže uplatňovanie UNFCCC a Kjótskeho protokolu v celom rozsahu má podstatný význam pri riešení kľúčového problému klimatických zmien a pre budúcnosť životného prostredia vo svete,

C.   keďže UNFCCC je rámcom pre činnosť zameranú na stabilizáciu atmosférickej koncentrácie skleníkových plynov s cieľom zamedzenia "nebezpečného antropogénneho vplyvu" na klimatický systém; keďže UNFCCC nadobudol účinnosť 21. marca 1994 a doteraz sa k nemu pridalo 189 zmluvných strán,

D.   keďže 132 štátov a regionálnych organizácií pre hospodársku integráciu doteraz ratifikovalo Kjótsky protokol, vrátane 37 zmluvných strán prílohy I, čo predstavuje 61,6% emisií skleníkových plynov podľa prílohy I za rok 1990, čím sú splnené podmienky na nadobudnutie jeho účinnosti dňa 16. februára 2005,

E.   keďže za emisie skleníkových plynov sú v najväčšej miere zodpovedné rozvinuté krajiny, mali by preto stáť na čele procesu znižovania emisií; keďže Európsky parlament neustále vyzýva EÚ, aby si v tejto oblasti zachovala svoje vedúce postavenie,

F.   keďže Európske spoločenstvo ako aj jeho členské štáty ratifikovali Kjótsky protokol 31. mája 2002 a keďže Európsky parlament a Rada schválili legislatívne nástroje(2) potrebné na uplatňovanie ustanovení Kjótskeho protokolu v rámci Európskeho spoločenstva; keďže Európsky parlament a Rada prijali 13. októbra 2003 smernicu č. 2003/87/ES, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve(3); keďže súčasná správa Komisie o pokroku (KOM(2004)0818) potvrdzuje, že EÚ ako celok je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu,

G.   keďže dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu je nevyhnutnou podmienkou celosvetovej stratégie týkajúcej sa klimatických zmien a na obdobie po roku 2012 je potrebné stanoviť ďalšie ciele; keďže globálne emisie by sa mali do roku 2050 znížiť o polovicu s cieľom udržať hornú hranicu globálneho otepľovania pod 2°C nad úrovňou pred industrializáciou,

H.   keďže rok 2012 sa blíži a je potrebné vypracovať stratégiu pre riešenie dlhodobých úloh týkajúcich sa podpory využívania zdrojov energie s nízkym obsahom uhlíka, technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojov energie na obdobie po roku 2012,

1.   víta medzinárodnú dohodu týkajúcu sa rozhodnutí prijatých na zasadnutí desiatej Konferencie zmluvných strán UNFCCC, vrátane programu z Buenos Aires o práci na adaptačných opatreniach a opatreniach týkajúcich sa reakcie a rozhodnutia začať v máji 2005 dialóg o budúcich reakciách na klimatické zmeny v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu;

2.   je pevne presvedčený, že Európska únia by si mala udržať vedúce postavenie v medzinárodnom snažení v boji proti klimatickým zmenám; očakáva preto, že EÚ predloží na seminári vládnych expertov návrh budúceho režimu, ktorý bude v súlade s cieľom EÚ udržať priemerný rast globálnej teploty pod hranicou 2°C nad úrovňou pred industrializáciou popri náraste emisií skleníkových plynov v priebehu nastávajúcich dvoch desaťročí a v súlade so zásadou rovnosti, zodpovednosti a schopnosti alebo možnosti reagovať;

3.   berie na vedomie potrebu značne prehĺbiť snahy všetkých rozvinutých štátov o zníženie emisií v strednodobom horizonte, aby sa mohli vysporiadať s výzvou dlhodobej redukcie emisií; vyzýva EÚ, aby na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005 schválila ciele zníženia, ktoré budú v súlade s uvedenými cieľmi; zastáva názor, že pre industrializované krajiny je strednodobé zníženie o približne 30% do roku 2020 a dlhodobé zníženie o 60 až 80% do roku 2050 nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehĺbili snahy o angažovanie sa v dialógu so zodpovednými krajinami na celom svete o návrhu trvalého riešenia pre zamedzenie nebezpečným klimatickým zmenám; odsudzuje pokusy niektorých štátov brániť v začatí rokovaní o politických záväzkoch týkajúcich sa klímy po roku 2012; vyjadruje poľutovanie nad opakovanými vyhláseniami ministra životného prostredia Talianska, že je zbytočné stanoviť záväzné ciele zníženia emisií po roku 2012 bez účasti Spojených štátov, Číny a Indie; domnieva sa, že tieto vyhlásenia by mohli oslabiť pozíciu EÚ;

5.   vyzýva štáty, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, aby tak čo najskôr urobili; vyzýva vládu USA, aby opätovne posúdila svoje rozhodnutie nezúčastniť sa a v prvom rade, aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z UNFCCC znížiť emisie na úroveň roka 1990; ďalej zdôrazňuje, že ratifikácia a využívanie mechanizmov protokolu ekonomicky zvýhodní dosahovanie cieľov Kjótskeho protokolu pre Austráliu;

6.   vyzýva EÚ, aby prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie úspory energie, zlepšenie energetickej účinnosti a na prechod na obnoviteľné zdroje energie;

7.   obáva sa, že napredovanie v znižovaní emisií v iných odvetviach môže byť ohrozené stúpajúcimi emisiami z dopravy; je presvedčený, že by sa EÚ mohla učiť od Kalifornie ako obmedzovať emisie z dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy záväzných limitov CO2 pre nové motorové vozidlá;

8.   opätovne žiada, aby boli emisie z medzinárodných letov a lodnej dopravy začlenené medzi ciele zníženia emisií v druhom období záväzkov po roku 2012;

9.   vyjadruje sklamanie z toho, že desiata Konferencia zmluvných strán bola premeškanou príležitosťou vzhľadom na prípravu ďalších cieľov na obdobie po roku 2012; vyjadruje ľútosť predovšetkým nad tým, že aj napriek snahám delegácie EÚ bola na konferencii dohodnutá len jedna neformálna schôdza týkajúca sa prípravy budúcich nových cieľov v roku 2005; trvá na tom, aby sa EÚ v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami na regionálnej úrovni alebo na úrovni jednotlivých štátov pozorne pripravila na svoju účasť na tejto schôdzi, zachovávajúc si pritom vedúce postavenie pri budovaní silnej koalície pre ďalšie medzinárodné záväzky po roku 2012; zdôrazňuje nevyhnutnosť umožnenia riadiacim pracovníkom v hospodárstve plánovať s dostatočnou istotou týkajúcou sa znalosti situácie po roku 2012;

10.   trvá na tom, aby sa seminár vládnych expertov sústredil na diskusiu o budúcnosti Kjótskeho protokolu v rámci UNFCCC, na účel prípravy účinných a vhodných reakcií na klimatické zmeny a uverejnenia písomnej správy o výsledkoch, ktoré budú použité pri rokovaniach;

11.   je presvedčený o tom, že budúci režim by sa mal zakladať na spoločnej avšak diferencovanej zodpovednosti, pokračovaní a výraznejšom znížení emisií po roku 2012, zahrnutí väčšieho počtu štátov do snáh o zníženie emisií, najmä USA a rozvojových krajín s vyšším stupňom rozvoja; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rokovaní s medzinárodnými partnermi, predovšetkým s USA, Čínou a Indiou, zdôrazňovali nevyhnutnosť ochrany klímy;

12.   trvá na potrebe zvýšenej finančnej pomoci pri zavádzaní regulačných opatrení v rozvojových krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že zatiaľ čo majú všetky rozvojové krajiny právo na hospodársky rozvoj, je potrebné prijať také opatrenia, ktoré podporia ekologickejšie modely rozvoja;

13.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek tomu, že sa USA, najväčší producent emisií CO2 , zúčastnili na desiatej Konferencii zmluvných strán, neboli pripravené rokovať o ďalších krokoch na zmierňovanie klimatických zmien; EP podporuje vo veľkej miere aj mnoho iniciatív o klimatických zmenách na vnútroštátnej úrovni USA, napríklad Regionálnu iniciatívu o skleníkových plynoch v deviatich severovýchodných štátoch za účasti pozorovateľov zo štátov Maryland, District of Columbia, Pennsylvania, z východných kanadských provincií a zo štátu New Brunstwick, ktorej cieľom je diskusia o vytvorení regionálnych programov pre znižovanie emisií zavedením obchodovania s emisiami CO2;

14.   vyzýva Komisiu, aby vo svojej budúcej správe o nákladoch a prínosoch politík týkajúcich sa budúcich klimatických zmien zohľadnila prijatie rámcových regulačných opatrení na zrušenie všetkých konkurenčných výhod výrobcov v priemyselných krajinách, ktoré nemajú obmedzenia týkajúce sa uhlíka; podčiarkuje, že zaoberanie sa otázkou klimatických zmien prinesie v súvislosti s cieľmi stanovenými v lisabonskom programe aj príležitosti a podnety pre inovácie;

15.   nadšene súhlasí s iniciatívami EÚ zameranými na obmedzenie emisií skleníkových plynov a najmä na systém obchodovania s emisiami, ktorý začína fungovať 1. januára 2005 a je podporený možnosťou iných štátov, akými sú Kanada alebo Japonsko, pripojiť sa k nemu; vyzýva Komisiu, aby posúdila aj predloženie návrhu, ktorý by spájal systém obchodovania s emisiami EÚ s regionálnymi iniciatívami, ktoré prijali obmedzenia emisií, ktoré sú v súlade s cieľmi UNFCCC; ďalej vyzýva Európsku radu, aby zaručila perspektívu využívania kreditov mechanizmov súvisiacich s projektom v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 2004/101/ES aj po roku 2012;

16.   vyzýva obe predsedníctva v roku 2005, aby zabezpečili zachovanie, prípadne zrýchlenie, dynamiky riešenia tejto otázky, zatiaľ čo sa zvýši množstvo záväzkov a počet medzinárodných partnerov v procese;

17.   zdôrazňuje, že spolupráca s Európskym parlamentom a Komisiou bola informatívna a očakáva nájdenie riešenia s Radou ešte pred konaním nadchádzajúcej Konferencie zmluvných strán/Schôdze zmluvných strán s cieľom zástupcov Európskeho parlamentu mať prístup ku koordinačným schôdzam EÚ aspoň na základe štatútu pozorovateľa, či už s právom vyjadriť sa alebo bez neho;

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo poskytnuté všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) 1 Prijaté texty, P6_TA-PROV(2004)0060. (2) 1 Rozhodnutie č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme monitorovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s.1) a smernica 2004/101/ES z 27. októbra 2004, ktorá mení a dopĺňa smernicu 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva s ohľadom na projektové mechanizmy Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18) (3) 2 Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s.32