Európsky parlament,

‐   so zreteľom na schôdzu "Parížskeho klubu", ktorý je skupinou 19 veriteľských krajín vrátane 12 členských krajín EÚ, ktorá sa konala od 17. do 21. novembra 2004,

‐   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 25. apríla 2002 o zmiernení dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC)(1) a z 18. mája 2000 o vonkajšej zadĺženosti chudobných krajín(2),

‐   so zreteľom na Miléniové rozvojové ciele, ku ktorým sa prihlásili všetci členovia OSN v roku 2000,

‐   so zreteľom na iniciatívu Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorá bola schválené v októbri 2001 v meste Abuja (Nigéria) a následne uznaná Africkou úniou ako súčasť jej programu sociálno-ekonomického rozvoja,

‐   so zreteľom na akčný plán, ktorý prijala skupina priemyselne najvyspelejších krajín G8 v Kananaskise 27. júna 2002 a na závery predsedníctva G8 prijaté v Eviane 3. júna 2003,

‐   so zreteľom na uznesenie č. 2001/27 Komisie Organizácie spojených národov pre ľudské práva o vplyvoch stratégií štrukturálnych zmien a zahraničného dlhu na úplné uplatňovanie ľudských práv, a to najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych,

‐   so zreteľom na petíciu organizácie Jubilee 2000, ktorú podpísalo 24 miliónov občanov, ktorí požadujú zrušenie dlhu rozvojových krajín,

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže väčšina vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC) sa nachádza v subsaharskej Afrike,

B.   so zreteľom na dlhové zaťaženie Afriky, ktoré sa odhaduje na približne 230 miliárd USD a keďže na základe odhadov vynakladajú africké krajiny s nízkymi príjmami približne 39 miliárd USD ročne na splácanie svojho dlhu;

C.   keďže zrušenie dlhu by umožnilo využívanie finančných prostriedkov na iné účely, pričom by uvoľnené finančné prostriedky tvorili súčasť vládneho rozpočtu a mohli by sa preto využiť priamo na zmiernenie chudoby,

D.   keďže odpustenie dlhov je jedným zo zámerov Miléniového rozvojového cieľa č. 8, ktorý sa konkrétne zameriava na komplexné riešenie dlhov rozvojových krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom dlhodobej udržateľnosti dlhov,

E.   keďže odpustenie dlhov nie je všeliekom a nevytvára samo o sebe zdroje, neznižuje chudobu ani nepodporuje rozvoj; keďže budúcnosť rozvojových krajín závisí predovšetkým od dobrej správy a investícií do vlastných ľudí,

F.   keďže v roku 1996 Svetová banka, MMF, G7 a Parížsky klub začali iniciatívu s cieľom odpustenia dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC),

G.   keďže podľa správy UNCTAD (Konferencie OSN o obchode a rozvoji) z roku 2002 a po dvoch desaťročiach programov štrukturálnych reforiem aj naďalej dochádza k zvyšovaniu chudoby,

H.   keďže Parížsky klub odsúhlasil dňa 21. novembra 2004 zníženie verejných dlhov Iraku o 80% s cieľom pomôcť pri obnove krajiny a keďže tieto dlhy budú znížené v troch etapách - 30% okamžite, ďalších 30% v roku 2005 a 20% v roku 2008,

I.   keďže tragické udalosti v Ázii v súvislosti s cunami vyvolali požiadavky na odloženie splatnosti dlhov postihnutých krajín s cieľom pomôcť pri rekonštrukcii a obnove,

1.   berie na vedomie zníženie irackého dlhu o 80%; zdôrazňuje však, že všetci veritelia a najmä medzinárodné inštitúcie a národné vlády musia súhlasiť s postupným zrušením dlhu rozvojových krajín, pričom budú uprednostňované najmenej rozvinuté krajiny (LDC);

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na multilaterálnych a bilaterálnych fórach presadzovali postupné zrušenie vonkajšej zadĺženosti rozvojových krajín; takisto požaduje, aby aktívne postupovali pri plnení cieľa, ktorým je poskytnutie 0,7% z HDP ako zahraničnej rozvojovej pomoci s cieľom dosiahnuť Miléniové rozvojové ciele;

3.   víta požiadavky na odloženie splatnosti dlhov krajín, ktoré zasiahla cunami; požaduje však odpustenie dlhov iných chudobných krajín vzhľadom na to, že medzinárodná solidarita by nemala byť podmienená tragickými udalosťami;

4.   zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci odpustenia dlhov by sa mali uprednostňovať najmenej rozvinuté krajiny (LDC) a malo by sa tak robiť iba za predpokladu, že peniaze, ktoré vlády získajú v dôsledku tohto odpustenia, sa musia použiť na pomoc určenú najchudobnejšiemu obyvateľstvu v spoločnosti;

5.   sa domnieva, že proces odpustenia verejného dlhu by sa mal urýchliť a prehĺbiť v krajinách, v ktorých vlády dodržiavajú ľudské práva a zásady dobrej správy a uprednostňujú odstránenie chudoby;

6.   zdôrazňuje, že predchádzajúce iniciatívy, vrátane zlepšenej iniciatívy HIPC, sú v súčasnom kontexte hospodárskej globalizácie stále nedostatočné a poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek takéto iniciatívy sa musia vnímať ako krok smerom k postupnému zrušeniu všetkých dlhov;

7.   poukazuje v tejto súvislosti na potrebu prispôsobiť súčasnú iniciatívu HIPC tak, aby spĺňala požiadavky oprávnených krajín, ktoré sa ešte vzhľadom na extrémnu politickú nestabilitu nerozhodli, a poskytla väčšiu flexibilitu aj na iných úrovniach, ako napríklad dĺžka trvania "obdobia posudzovania dosiahnutých výsledkov", obsah "zoznamu dosiahnutých úspechov" a predbežných dokumentov o stratégii znižovania chudoby a stanovenie odpustenia dlhu počas prechodného obdobia;

8.   víta v tejto súvislosti odloženie lehoty stanovenej časovo obmedzujúcou klauzulou iniciatívy HIPC na koniec roka 2006, čím sa vytvára možnosť pre niektoré oprávnené krajiny, v ktorých došlo k ukončeniu konfliktov, vytvoriť nevyhnutný zoznam dosiahnutých úspechov, ktorý je predpokladom účasti na iniciatíve; vyzýva na dodatočné odpustenie dlhu zamerané na uzmierenie a na obnovu infraštruktúry v týchto krajinách s cieľom znížiť pravdepodobnosť ďalších konfliktov;

9.   sa domnieva, že všetky dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa vládam podarí získať prostredníctvom odpustenia dlhov, by sa mali vyčleniť na sociálne projekty prostredníctvom plánov odsúhlasených poskytovateľmi pomoci a občianskou spoločnosťou, s cieľom zvýšiť sociálne výdavky v oblastiach, akými sú základné vzdelávanie, základná zdravotná starostlivosť a HIV/AIDS;

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom účinnej koordinácie v rámci skupiny G8, Svetovej banky a MMF zabezpečili, že žiadnej krajine, ktorá sa úprimne zaviazala dosiahnuť zníženie chudoby, dobrú správu a ekonomickú reformu, nebude na základe nedostatku finančných prostriedkov odoprená možnosť splniť Miléniové rozvojové ciele;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade AKT-EÚ, Africkej únii, Organizácii spojených národov, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a vládam a parlamentom členských krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 167. (2) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 239.