Európsky parlament,

‐   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne,

‐   so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Iránom o ľudských právach a predovšetkým na jeho štvrté kolo, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 14. a 15. júna 2004 v Teheráne, kde sa vláda Iránu zaviazala posilniť rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu,

‐   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

‐   so zreteľom na odporúčanie najvyššieho sudcu Iránskej islamskej republiky pre sudcov v decembri 2002, aby volili alternatívne tresty v prípadoch, v ktorých by bol inak uložený trest smrti ukameňovaním, a na jeho vyhlásenie v apríli 2004 o zákaze mučenia a následné prijatie s tým súvisiacej legislatívy iránskym parlamentom, ktorú Rada strážcov schválila v máji 2004

‐   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v dňoch 16.-17. decembra 2004,

‐   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 10. marca 2004(1) vytvoriť medziparlamentnú delegáciu pre vzťahy s Iránom,

‐   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže sa množia správy o vykonaných popravách alebo vynesení rozsudkov smrti zjavne nerešpektujúcich medzinárodne uznávané záruky, vrátane rozsudkov mladistvých páchateľov, tehotných žien a duševne postihnutých osôb,

B.   keďže v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2004 sa uvádza zhoršujúca sa situácia v súvislosti so slobodou názoru a prejavu a slobodou médií, najmä rastúce prenasledovanie pre pokojné vyjadrovanie politických názorov, vrátane svojvoľného zatýkania a zadržiavania bez obvinenia alebo súdneho procesu,

C.   keďže v správach sa uvádzajú informácie o svojvoľnom zatýkaní novinárov, internetových novinárov a webloggerov, blokovaní internetových publikácií a zastrašovaní novinárov, ktorí informujú o mučení, uložením trestov dlhoročného odňatia slobody zo strany iránskeho súdnictva, čím sa likviduje posledný zostávajúci zdroj necenzurovaných informácií pre iránsku verejnosť,

D.   keďže osobitný spravodajca OSN Ambeyi Ligabo zistil, že iránsky zákon o tlači a trestný zákonník nie sú v súlade s povolenými obmedzeniami uvedenými v článku 19 ods. 3. Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

E.   keďže Irán ešte stále nie je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a iránsky parlament nedávno odmietol návrhy legislatívy o rovnosti pohlaví,

F.   keďže Rada na svojom stretnutí 13.-14. decembra 2004 podporila rokovanie o dlhodobej dohode medzi EÚ a Iránom, potom ako bola oboznámená s potvrdením Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o úplnom zastavení všetkých činností Iránu súvisiacich s nukleárnym obohacovaním a opätovným spracovaním a v snahe spojiť rokovania o Dohode o obchode a spolupráci so získaním objektívnych záruk, že nukleárny program Iránu sleduje iba mierové účely,

1.   opätovne zdôrazňuje svoj zásadný nesúhlas s trestom smrti a veľmi tvrdo odsudzuje rozsudky smrti a/alebo výkon trestu v prípade mladistvých páchateľov, tehotných žien a duševne postihnutých osôb;

2.   vyzýva iránske úrady na predloženie dôkazov o tom, že uplatňujú nimi vyhlásené moratórium na ukameňovanie a žiada okamžité uplatňovanie zákazu mučenia, tak ako bol tento zákaz oznámený, prijatý iránskym parlamentom a schválený Radou strážcov;

3.   odsudzuje kampaň súdnictva proti novinárom, internetovým novinárom a webloggerom, ktorá má za následok zrušenie publikácií, uväzňovanie a podľa správ často sa vyskytujúce mučenie a vynútené nepravdivé výpovede a vyzýva úrady, aby prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržané, stíhané alebo odsúdené pre nenásilné prečiny súvisiace so spravodajstvom a vyjadrovaním názorov;

4.   vyzýva iránsky parlament, aby prispôsobil iránsky zákon o tlači a trestný zákonník záväzkom Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a najmä aby zrušil všetky trestnoprávne ustanovenia súvisiace s pokojným prejavom vlastného názoru aj v tlači;

5.   vyzýva úrady, aby rešpektovali medzinárodne uznávané právne záruky, okrem iného so zreteľom na osoby patriace k náboženskými menšinám, ktoré sú oficiálne alebo inak uznané;

6.   víta odklad výkonu rozsudku v prípade Hajieh Esmailvand a oznamuje, že prípad Leyly Moafi bol zverený súdnym psychiatrom, aby "preskúmali jej duševný stav", trvá však na tom, že údajné "trestné činy", z ktorých sú obvinené, nie sú na medzinárodnej úrovni uznané ako trestné činy a že ich stíhanie nezodpovedá medzinárodným štandardom v oblasti ľudských práv;

7.   trvá na tom, že na dobrovoľný súkromný pohlavný život dospelých osôb sa vzťahuje koncept "ochrany súkromia" a žiada, aby boli všetky osoby, ktoré sú z tohto dôvodu zadržiavané, okamžite prepustené na slobodu;

8.   víta a podporuje rokovanie medzi EÚ a Iránom o otázkach jadrovej energie, ktoré je tiež príležitosťou na presadzovanie pokroku v dialógu o politických a ľudských právach medzi EÚ a Iránom, ako aj v hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Iránom, podporuje Radu v tom, že očakáva od Iránu kroky v iných oblastiach, ktoré znepokojujú EÚ, napr. ukončenie podporovania teroristických organizácií, zlepšenie rešpektovania ľudských práv a zmenu v prístupe k mierovému procesu na Blízkom východe;

9.   žiada svoje výbory pre zahraničné veci a občianske slobody o preskúmanie spôsobu, akým by sa Parlament mohol zapojiť do procesu pravidelnej aktualizácie spoločnej pozície Rady č. 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj proti terorizmu(2), vzhľadom na vývoj od roku 2001;

10.   dúfa, že vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Iránom mu umožní zapojiť sa do produktívneho dialógu s iránskym parlamentom a s iránskou občianskou spoločnosťou;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) P5_TA(2004)0166 (2) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.