Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade o kvalite trestného súdnictva v Európskej únii, ktorý v mene skupiny PSE predložil António Costa (B6-0234/2004),

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo svojej rezolúcii 217 A (III) z 10. decembra 1948, a najmä na jej články 7, 8, 9, 10 a 11,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii 2200 A (XXI) zo 16. decembra 1966, a ktorý nadobudol platnosť 23. marca 1976, a najmä na jeho články 2, 7, 9, 10 a 14,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950, ktorý nadobudol platnosť 3. septembra 1953, a najmä na jeho články 6 a 13,

–   so zreteľom na hlavu VI Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 29, 31 ods. 1 písm. c) a článok 34 ods. 2 písm. a) a b),

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorú podpísali členské štáty v Ríme 29. októbra 2004, najmä jej články I-42 a III-260 (mechanizmy hodnotenia), III-270 a III-271 (justičná spolupráca v trestných veciach), a II-107 až II-110, ktoré prevzali znenie článkov 47 až 50 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na acquis communautaire Spoločenstva v oblasti trestného súdnictva, najmä na Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach(1), na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a o postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(2), na rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo o dôkazových materiáloch v Európskej únii(3), na návrh rámcového rozhodnutia Rady o európskom príkaze na obstarávanie dôkazov zameraným na zhromažďovanie predmetov, dokumentov a údajov s cieľom ich použitia v rámci trestných konaní (KOM(2003)0688) a na návrh rámcového rozhodnutia Rady o niektorých procesných právach poskytovaných v rámci trestných konaní v Európskej únii (KOM(2004)0328),

–   so zreteľom na príslušné články Aktu o pristúpení, ktorými sa stanovuje možnosť pozastaviť uplatňovanie niektorých ustanovení, ktoré sa týkajú priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v prípade, že sa nedodržiavajú niektoré normy (čo vyžaduje, aby také normy boli vopred definované),

–   so zreteľom na svoje odporúčanie zo 14. októbra 2004 Rade a Európskej rade o budúcnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a takisto o podmienkach pre posilnenie jeho legitimity a účinnosti(4),

–   so zreteľom na Haagsky program, ktorý prijala Európska rada v dňoch 4.-5. novembra 2004,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 83 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0036/2005),

A.   keďže články II-107 až II-110 Zmluvy o Ústave pre Európu a články 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd definujú rozsah tzv. práva na prístup k spravodlivosti, ktoré má občanom EÚ zabezpečiť Únia a členské štáty, každý v rozsahu svojej právomoci,

B.   keďže toto právo na prístup k spravodlivosti zahŕňa predovšetkým právo na účinný prostriedok nápravy, právo na prístup k nestrannému súdu, právo na spravodlivý proces, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na právnu pomoc, a keďže obsahuje takisto celkové dodržiavanie základných práv osôb podozrivých zo spáchania trestného činu pred začatím trestného konania, a takisto právo na dôstojné a ľudské zaobchádzanie s odsúdenými osobami po ukončení takého konania, v súlade s medzinárodnými normami OSN a Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

C.   keďže ochrana týchto práv je ešte dôležitejšia v trestných konaniach, v ktorých môžu byť základné slobody ohrozené,

D.   keďže taká ochrana spadá v prvom rade do kompetencie každého členského štátu, ktorý ju zabezpečuje v súlade s vlastným ústavným poriadkom a svojimi právnymi tradíciami a keďže je potrebné, aby sa členské štáty venovali aktuálnym problémom vo svojom súdnom systéme a najmä tým problémom, ktoré zistil Európsky súd pre ľudské práva a keďže skutočný európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vyžaduje, aby mali na jednej strane občania EÚ zabezpečené porovnateľné zaobchádzanie kdekoľvek v Únii a na druhej strane, aby sa posilnila vzájomná dôvera medzi členskými štátmi s cieľom umožniť vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a dokonca pripustiť vydanie svojich vlastných občanov súdom iného členského štátu,

E.   keďže je takisto potrebné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Luxemburgu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a skutočnosť, že tieto judiaktúruy by mali byť jednotné,

F.   keďže po schválení programu z Tampere (bod 33) sa zásada vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí stala základom súdnej spolupráce v rámci Únie,

G.   keďže Zmluva o Ústave pre Európu (článok III-260) a Haagsky program (najmä bod 3.2.) uznávajú dôležitosť vzájomného hodnotenia medzi členskými štátmi pre posilnenie vzájomnej dôvery, ktorá je sama nevyhnutnou podmienkou vzájomného uznania, takisto ako prijatie minimálnych hmotnoprávnych a procesných pravidiel a stanovenie primeraných lehôt,

H.   keďže hodnotenie kvality súdnictva v Európskej únii sa musí týkať aj pracovných metód sudcov a jednotlivých administratívnych systémov súdnictva v členských štátoch, čo nie je v protiklade s plným dodržiavaním princípu nezávislosti súdnej moci,

I.   keďže toto hodnotenie musí spočívať na spoločnom referenčnom rámci zaručujúcom jeho jednotnosť a objektívnosť,

J.   keďže je potrebné zadefinovať najvhodnejšie nástroje a postupy v súvislosti s takýmto hodnotením, posilniť výmenu informácií a rozšíriť možnosti vzdelávania na podporu kvality trestného súdnictva v Európe,

K.   keďže vytvorenie európskych sietí v rámci Európskej únie v posledných rokoch, ako je Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov EÚ, Sieť predsedov najvyšších súdov, Sieť najvyšších súdov a Európska sieťsúdnych rád, svedčia o uvedomení si narastajúcej potreby spoločnej spolupráce pri zlepšení kvality súdnictva v prospech občanov Európskej únie,

L.   keďže kľúčová úloha vzdelávania pri rozvoji spoločnej právnej kultúry ako aj kultúry základných práv v Európskej únii, najmä prostredníctvom pôsobenia Európskej siete pre vzdelávanie sudcov,

M.   keďže zlepšovanie kvality noriem súdnictva a jeho účinnosti na základe hodnotenia musí viesť na jednej strane k posilneniu kvality hmotnoprávnych i procesných noriem trestného práva a na druhej strane k posilneniu kvality ich uplatňovania, čo nie je v protiklade s dodržiavaním princípu nezávislosti súdnictva,

N.   keďže proces vzájomného hodnotenia vyžaduje konkrétnu metodológiu, vzhľadom na komplexnosť tohto procesu,

O.   keďže Haagsky program uznáva, že je potrebné schváliť Zmluvu o Ústave pre Európu ako referenčný rámec a začať s prípravnými prácami, aby opatrenia stanovené Zmluvou o Ústave pre Európu mohli byť uskutočňované hneď ako nadobudne platnosť,

P.   keďže Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci usporiadal 18. januára 2005 verejný seminár na tému: "Presadzovať lepšiu kvalitu súdnictva v Európe",

Q.   súhlasí s usmerneniami uvedenými v Haagskom programe v súvislosti s posilnením vzájomnej dôvery (bod 3.2), najmä prostredníctvom zlepšenia kvality súdnictva, rozvoja hodnotenia a nevyhnutného prínosu sietí súdnych inštitúcií a organizácií,

R.   poukazuje na bod 3.2 Haagskeho programu, ktorý zdôrazňuje potrebu rešpektovať rozmanitosť jednotlivých štruktúr a tradičné osobitosti vnútroštátnych systémov súdnictva a nezávislosť súdnej moci v každom z členských štátov, pričom podporuje zlepšenie kvality súdnictva v Európe prostredníctvom vzájomnej dôvery,

1.   adresuje Európskej rade a Rade tieto odporúčania:

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu Komisii ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 197, 12. 7. 2000, s. 1). (2) Ú. v. ES L 190, 18. 7. 2002, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 196, 2. 8. 2003, s. 45. (4) Prijaté texty, P6_TA(2004)0022.