Európsky parlament,

–   so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o krokoch proti hladu a chudobe z 20. septembra 2004, ktorú podpísalo 111 národných vlád vrátane všetkých členských štátov EÚ,

–   so zreteľom na Deklaráciu milénia OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje Rozvojové ciele milénia ako spoločné kritérium medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby, a na správu OSN o pláne milénia'Investovanie do rozvoja: praktický plán dosiahnutia Rozvojových cieľov milénia", ktorý bol zverejnený 18. januára 2005 v Bruseli,

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN o obchode a rozvoji z roku 2002 o najmenej rozvinutých krajinách pod názvom Únik z pasce chudoby,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže extrémna chudoba sa týka viac ako miliardy ľudí, ktorí žijú z menej ako 1dolára na deň, a rozdiel medzi príjmami na osobu medzi najchudobnejšími a najbohatšími krajinami sveta sa za posledných 25 rokov viac ako zdvojnásobil,

B.   keďže sa uznáva, že pomoc, odpustenie dlhov a obchod vzájomne súvisia a keďže je potrebné, aby sa kroky vo všetkých troch oblastiach vzájomne dopĺňali s cieľom dosiahnuť skutočný rozvoj,

C.   keďže podľa odhadov je potrebné minimálne zdvojnásobiť ročný medzinárodný príspevok na pomoc (v súčasnosti 50 miliárd dolárov), aby sa dosiahli Rozvojové ciele milénia, a keďže dve tretiny rozvojových krajín vydávajú viac na splácanie úrokov z dlhu ako na základné sociálne služby,

D.   keďže EÚ a členské štáty zaostávajú za svojimi záväzkami v súvislosti s Rozvojovými cieľmi milénia a všetky členské štáty okrem štyroch ešte nedosiahli 0,7% úroveň HDP na rozvojovú pomoc,

E.   keďže rok 2005 je rokom významných výziev, predsedníctvo G8 sa zameriava na Afriku a klimatické zmeny, OSN prehodnotí nevýrazný svetový pokrok vo vzťahu k dosahovaniu Rozvojových cieľov milénia a v Hongkongu sa v decembri uskutoční stretnutie ministrov WTO, ktoré je rozhodujúcim prípravným štádiom rozvojového kola z Doha,

F.   keďže OECD rozdeľuje rozvojové krajiny na päť kategórii podľa HDP na osobu, pričom najchudobnejšie z týchto krajín sú najmenej rozvinuté krajiny ; keďže EÚ a väčšina jej členských štátov pri poskytovaní rozvojových výdavkov neuprednostňuje najchudobnejšie krajiny,

Úrovne a účinnosť pomoci

1.   vyjadruje vážnu obavu v súvislosti so skutočnosťou, že 5 rokov po prijatí Rozvojových cieľov milénia Spojenými národmi, krajiny subsaharskej Afriky nielenže nedosiahli, ale ani nesmerujú k dosiahnutiu ani jedného z ôsmich Rozvojových cieľov milénia do roku 2015; zdôrazňuje, že pokiaľ medzinárodné spoločenstvo výrazne nezvýši kvalitu a kvantitu svojej rozvojovej pomoci, budú Rozvojové ciele milénia nedosiahnuteľné pre veľkú časť najmenej rozvinutých krajín , predovšetkým krajín subsaharskej Afriky;

2.   blahoželá tým štyrom členským štátom EÚ(1), ktoré prekročili úroveň 0,7% HDP na rozvojovú pomoc, vyjadruje pochvalu tým piatim členským štátom(2), ktoré si určili časový rozvrh na dosiahnutie tejto úrovne zámorskej rozvojovej pomoci a najmä tým novým členským štátom, ktoré výrazne zvýšili rozpočty na rozvoj; vyzýva zostávajúce členské štáty, ktoré nedosiahli tieto úrovne a nestanovili časové rozvrhy, aby tak bezodkladne urobili;

3.   vyzýva Komisiu, aby využila svoje nadchádzajúce oznámenie o revízii záväzkov financovania rozvoja na určenie časového harmonogramu EÚ, podľa ktorého by čo najviac členských štátov dosiahlo hranicu 0,7% do roku 2010 a na vytvorenie dlhodobejších cieľov pre nové členské štáty; požaduje vytvorenie postupných ročných cieľov na zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci , ktorých plnenie by monitorovala Rada pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy (GAERC) alebo ECOFIN;

4.   berie na vedomie pokračujúcu diskusiu a rôzne iniciatívy o "inovatívnych mechanizmoch financovania rozvoja"; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali dodatočnú pozornosť celému rozsahu takýchto iniciatív, či už verejných alebo súkromných, povinných alebo dobrovoľných, všeobecných alebo obmedzených; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky musia dopĺňať stály záväzok vlád vynaložiť 0.7% ich HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc;

5.   vyjadruje poľutovanie, že v roku 2003 bolo vyčlenených len 2.4% výdavkov EÚ na rozvoj na základné vzdelanie a 3.8% na zdravotníctvo, napriek stálym výzvam Parlamentu, že tieto výdavky by sa mali zvýšiť na najmenej 20%; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zlepšila svoj vlastný príspevok k Rozvojovým cieľom milénia tým, že zabezpečí, aby sa výdavky na rozvojovú pomoc určené na zdravotníctvo a vzdelávanie podstatne zvýšili;

6.   požaduje lepšie využitie existujúcej pomoci, najmä reorganizáciou priorít, ukončenie poskytovania pomoci viazanej na darcov a zhromažďovanie finančných prostriedkov na medzinárodnej úrovni s cieľov uvoľniť dodatočné finančné prostriedky pre najchudobnejšie krajiny; dôrazne vyzýva bilaterálnych a multilaterálnych darcov, aby zosúladili svoje pracovné postupy, zamerali sa na pomoc v súlade s prioritami tej ktorej krajiny a zaistili merateľné výsledky;

7.   opakovane zdôrazňuje potrebu stanovenú v článku 178 Zmluvy o založení ES, aby Spoločenstvo systematicky hodnotilo prostredníctvom štúdií dopadu ex-ante, či ciele rozvojovej politiky nie sú oslabené politickými krokmi v rámci ďalších politík;

8.   uznáva, že neexistuje jednotné riešenie chudoby, ale požaduje najmä udržateľný politický záväzok, transparentnosť a zodpovednosť za boj proti korupcii, budovanie kapacít na dosiahnutie cieľa dobrého spravovania a partnerstva medzi všetkými zúčastnenými stranami;

9.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že rozvojová pomoc bude aj naďalej zameraná na zmiernenie chudoby a dosiahnutie Rozvojových cieľov milénia; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby bola príkladom pri rýchlej implementácii správy OSN o projekte milénia "Investovanie do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie Rozvojových cieľov milénia";

10.   vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby sa prostredníctvom začlenenia veľkých nových súm do rozpočtu postarala o vyššiu mieru účinnosti a viditeľnosti výdavkov na rozvoj EÚ, aby bola pomoc EÚ hlavnou silou pri globálnych iniciatívach a venovala osobitnú pozornosť projektu milénia pre iniciatívy "quick win" (napr. poskytnutie posteľných sietí pri malárii a liekov proti malárii, odstránenie poplatkov na základných školách a poskytnutie hnojív pre malých poľnohospodárov), ktoré by priniesli rýchly a veľký pokrok pri zvyšovaní životnej úrovne miliónov ľudí v rozvojových krajinách;

Oslobodenie od dlhov

11.   zdôrazňuje, že všetci veritelia, najmä však medzinárodné inštitúcie a národné vlády, musia súhlasiť s postupným odstránením dlhu rozvojového sveta, pričom sa uprednostnia najmenej rozvinuté krajiny; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby sa ujali vedúcej úlohy na mnohostranných a dvojstranných fórach, pokiaľ ide o zrušenie vonkajšieho dlhu rozvojových krajín;

12.   víta príklad krajín G8 a ďalších členských štátov EÚ, ktoré prisľúbili poskytnúť najchudobnejším krajinám sveta oslobodenie od dlhov až do výšky 100% v prípade bilaterálnych a multilaterálnych dlhov najchudobnejších krajín na svete;

13.   zdôrazňuje, že prednostne sa oslobodenie od dlhov poskytuje všetkým najmenej rozvinutým krajinám a krajinám, ktoré potrebujú odpustenie dlhov, aby mohli dosiahnuť Rozvojové ciele milénia; zdôrazňuje, že oslobodenie od dlhov by sa malo poskytnúť len tým vládam, ktoré rešpektujú ľudské práva a zásadu dobrého spravovania, a len pod podmienkou, že prostriedky, ktoré vlády získajú prostredníctvom oslobodenia od dlhov, využijú na pomoc najchudobnejším vrstvám vo svojich spoločenstvách;

Medzinárodný obchod

14.   zastáva názor, že slobodný, spravodlivý a rozvoju naklonený multilaterálny obchodný systém predstavuje účinný mechanizmus odstraňovania pôvodu chudoby a hladu; vyzýva EÚ, aby podporila takýto systém ako prostriedok zmiernenia chudoby a súčasne zabezpečila širší prístup na trh pre najchudobnejšie krajiny a poskytla náležitú technickú podporu vzťahujúcu sa na obchod, vrátane budovania kapacít s cieľom optimalizácie možností rozvoja vyplývajúcich z obchodu;

15.   zdôrazňuje, že rozvojové krajiny musia chrániť svoje rodiace sa poľnohospodárstvo, a zdôrazňuje, že voči najchudobnejším krajinám sa nesmú uplatňovať požiadavky recipročnej liberalizácie obchodu;

16.   vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky proti chudobe, tým, že zabezpečí súdržnosť v oblasti svojej obchodnej politiky, rozvojovej spolupráce a spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby tak zabránila nepriamym alebo priamym dôsledkom na hospodárstva rozvojových krajín;

Záver

17.   vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby nepokladali Rozvojové ciele milénia za "konečný cieľ", ale za prechodnú stanicu na ceste k odstraňovaniu absolútnej chudoby;

o
o   o

18.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskym krajín, Rade AKT-EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu , Spojeným národom, Africkej únii, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke, hlavám štátov a vlád G8 a vládam Parížskeho klubu.

(1) Dánsko (0,84%), Holandsko (0,81%), Luxembursko (0,8%), Švédsko (0,7%). (2) Belgicko (do roku 2010), Fínsko (do roku 2010), Francúzsko (do roku 2012), Španielsko (do roku 2012) a Veľká Británia (do roku 2013).