Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o praktickom vykonávaní ustanovení smerníc o zdraví a bezpečnosti pri práci 89/391/EHS (rámec), 89/654/EHS (pracoviská), 89/655/EHS (pracovné prostriedky), 89/656/EHS (osobné ochranné prostriedky), 90/269/EHS (ručná manipulácia s bremenami) a 90/270/EHS (práca so zobrazovacími jednotkami) (KOM(2004)0062),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o uplatňovaní smernice 91/383/EHS doplňujúcej opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (SEC(2004)0635),

–   so zreteľom na správu Komisie o 27. výročnej správe o činnosti Poradného výboru pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci za rok 2002 (KOM(2004)0539),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prispôsobení sa zmenám v práci a spoločnosti: nová stratégia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v rokoch 2002-2006 (KOM(2002)0118),

–   so zreteľom na článok 112 ods. 2 a článok 45 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0029/2005),

A.   keďže článok 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie(1) stanovuje, že "každý pracujúci má právo na pracovné podmienky s ohľadom na svoje zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť",

B.   keďže si Európske spoločenstvo v článku 137 ods. 1 písm. a) Zmluvy o ES stanovuje cieľ podpory a doplnenia činností členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

C.   keďže článok 152 ods. 1 Zmluvy o ES stanovuje, že "pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia",

D.   keďže zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré by sami o sebe mali byť hlavným cieľom, predstavujú jednu z najdôležitejších oblastí politiky EÚ; keďže bezpečné a zdravé pracovné prostredie a organizácia práce sú tiež výkonnostnými faktormi pre hospodárstvo a spoločnosť,

E.   keďže európsky pracovný trh a jeho populácia sa v mnohých ohľadoch zmenili - rozšírenie Európskej únie, lepšie možnosti voľného pohybu podnikov a práce, pružný pracovný čas, vrátane práce na čiastočný úväzok, fragmentácia pracovných trhov, uzatváranie zmlúv so subdodávateľmi, dočasné a príležitostné zamestnávanie, starnutie populácie a znižovanie jej počtu - predstavujú veľké výzvy v súvislosti s dosahovaním cieľa, ktorým je hospodárstvo, ktoré vytvára väčší počet a lepšie pracovné príležitosti;

F.   keďže snahy Spoločenstva v oblasti pracovného prostredia sú veľmi dôležité vzhľadom na dosahovanie cieľa lisabonskej stratégie, ktorým je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest; keďže lepšie pracovné prostredie vytvára nielen lepšie podmienky pre európskych pracovníkov, ale podporuje aj produktivitu a rast v Európe,

G.   keďže smernice Spoločenstva pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti sa netýkajú osôb pracujúcich doma, z ktorých je väčšina žien,

H.   keďže tri z pôvodných 15-tich členských štátov EÚ aj napriek mnohým upomienkam Komisie nepredložili správu o vnútroštátnom uplatňovaní smernice 91/383/EHS(2),

1.   víta analýzu Komisie týkajúcu sa vykonávania legislatívy o zdraví a bezpečnosti a jej hodnotenie uplatňovania smerníc na pracoviskách a teší sa na hodnotenie Komisie týkajúce sa uplatňovania zostávajúcich individuálnych smerníc; vníma zníženie počtu úrazov na pracoviskách ako pozitívny výsledok a podotýka, že opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku prispievajú k zlepšeniu pracovných podmienok a podporujú produktivitu, konkurencieschopnosť a zamestnanosť; vyjadruje však poľutovanie nad oneskoreným uverejnením správy Komisie, pretože správy členských štátov o vnútroštátnom uplatňovaní mali byť predložené už v roku 1997; vyzýva, aby bol v budúcich správach lepšie vyhodnotený rozsah v akom sa plní v praxi legislatíva o zdraví a bezpečnosti v členských štátoch;

2.   víta všeobecné závery Komisie, avšak domnieva sa, že je nevyhnutná cielenejšia a systematickejšia orientácia na budúcu stratégiu Spoločenstva týkajúcu sa zdravia a bezpečnosti; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a Radu, aby posúdili možnosť rozšírenia rámcovej smernice tak, že by sa vzťahovala aj na vylúčené skupiny, napríklad samostatne zárobkovo činné osoby; kladie dôraz na potrebu venovať sa hlavne situácii v odvetviach akými sú stavebníctvo, rybolov a poľnohospodárstvo, ako aj v odvetví zdravotníctva; vyzýva tiež Komisiu, aby čo najskôr vyhodnotila uplatňovanie novej stratégie Spoločenstva týkajúcej sa zdravia a bezpečnosti pri práci v rokoch 2002-2006;

3.   víta zámer Komisie začať štúdiu s cieľom analyzovať a vyhodnotiť praktické uplatňovanie smernice 91/383/EHS; podporuje návrh Komisie na predloženie jedinej spoločnej správy týkajúcej sa praktického uplatňovania všetkých smerníc vo všetkých 25 členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala harmonizáciu a lepšiu porovnateľnosť vnútroštátnych systémov zhromažďovania údajov, a to aj vzhľadom na zlepšenie zhromažďovania údajov o hodnotení rizík a kontrole a o vplyve využívania externej spolupráce, subdodávateľov a príležitostných pracovníkov;

4.   považuje za nevyhnutné zlepšiť štatistický systém pre zaznamenávanie pracovných úrazov, pretože neprítomnosť spoľahlivých a kompatibilných štatistík sťažuje najmä po začlenení 10 nových členských štátov plánovanie politík Spoločenstva a ich efektívnu podporu;

5.   sa domnieva, že Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci sa musí v plnej miere zapájať do rokovaní a prípravy jedinej spoločnej správy, ako aj jednotlivých správ a že národné správy by sa mali vypracovať na základe tripartitných rokovaní, keďže v súčasnosti sa nie vždy postupuje takýmto spôsobom;

6.   zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu sociálnych partnerov, ktorí sú na základe vnútroštátnych, ako aj európskych právnych prepisov povinní zúčastňovať sa na sociálnom dialógu; zdôrazňuje, že kultúra prevencie sa tiež musí zvýšiť vyššou mierou začlenenia tém zdravia a bezpečnosti na pracovisku do základného vzdelávania, učňovských programov a ďalšieho vzdelávania; zároveň vyzýva Komisiu, aby podporila sociálny dialóg o bezpečnosti, hygiene a ochrane zdravia pri práci medzi sociálnymi partnermi a vyzýva členské štáty, aby podporovali sociálny dialóg na pracoviskách s ohľadom na pracovné prostredie;

7.   domnieva sa, že smernica 89/391/EHS(3) poskytuje väčšie možnosti na rovnaké zastúpenie pracovníkov a zamestnávateľov pri vytváraní preventívnej stratégie, ktorá konštantne zlepší zdravie a bezpečnosť; zdôrazňuje potrebu väčšieho zastúpenia žien v riadiacich orgánoch odborov a podnikov, aby došlo k zabezpečeniu zohľadnenia ich požiadaviek týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti a aby boli prijaté opatrenia na výkon príslušných politík na splnenie týchto požiadaviek;

8.   vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie posúdila úroveň systémov prevencie v členských štátoch a aby v spolupráci s kompetentnými národnými orgánmi predložila návrhy na vytvorenie koherentných národných systémov prevencie založených na spoločnej stratégii EÚ s prioritou na poskytovanie informácií pracovníkom;

9.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia zamerané na zvýšenie úrovne uplatňovania príslušných smerníc v malých a stredných podnikoch a vo verejnom sektore, opätovne potvrdzuje svoje uznesenie z 23. októbra 2002(4), v ktorom podporil vytvorenie príručky pre uplatňovanie súčasných smerníc - ku ktorej by mali byť pripojené lepšie školiace materiály a informácie, najmä pre malé a stredné podniky, vo vysokorizikových odvetviach a situáciách so špecifickými pretrvávajúcimi a opakujúcimi sa rizikami; domnieva sa, že členské štáty potrebujú podporu na začlenenie oblastí týkajúcich sa prevencie rizika do programov odborného vzdelávania pre malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali do úvahy faktory ako pohlavie, vek a kultúrne faktory, aby presadzovali legislatívu jednotne, efektívne a rovnocenne a aby venovali osobitnú pozornosť diskriminácii na základe pohlavia, rasového či etnického pôvodu, náboženstva či viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

10.   domnieva sa, že úroveň informovanosti malých a stredných podnikov, predovšetkým o smernici 89/391/EHS je nedostatočná a musí sa zlepšiť;

11.   domnieva sa, že financovanie programov zo strany EÚ zameraných na zlepšenie ochrany, informovanosti, účasti a spolupráce v sociálnom dialógu o ochrane zdravia a bezpečnosti na pracovisku atď., vo všeobecnosti, a najmä v alebo pre malé a stredné podniky, by malo byť organizované na základe jednoduchších postupov, a že primerané prostriedky, ktoré sú pre takéto programy a projekty stanovené v rozpočte, by mali byť vyčlenené včas;

12.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet, kvalitu a právomoci pracovných inšpektorátov a aby posilnili a rozšírili odborné vzdelávanie a kvalifikáciu inšpektorov práce; vyzýva Komisiu, aby podporila činnosť Výboru starších inšpektorov práce (SLIC); domnieva sa však, že prevencia priemyselných rizík by sa nemala opierať o úlohu inšpektorov práce ale aj o spoluprácu sociálnych partnerov, najmä zamestnávateľov a pracovníkov na pracovisku;

13.   poukazuje na to, že napriek často úspešne iniciovaným konaniam o porušení, dochádza ešte stále v niektorých členských štátoch k zanedbávaniu (napr. v súvislosti s vymedzením spôsobilosti a kompetencií pracovníkov preventívnej služby, vymedzením povinností zamestnávateľov a pracovníkov v súvislosti s bezpečnosťou a transpozíciou rôznych smerníc); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v konaniach o porušení proti týmto zlyhaniam členských štátov;

14.   zdôrazňuje rozhodujúci význam toho, aby sa téma rôznosti pohlaví stala témou celej spoločnosti, t.j. aby sa otázka rôznosti pohlaví stala súčasťou aktivít a analýz v oblasti zdravia a bezpečnosti na pracovisku a domnieva sa, že stratégia Spoločenstva týkajúca sa zdravia a bezpečnosti podporuje začlenenie dimenzie rôznosti pohlaví do oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci;s vyzýva členské štáty, aby túto dimenziu systematicky a účinne uskutočňovali a podporovali;

15.   zdôrazňuje, že diskriminácia, ktorou trpia ženy na trhu práce a v pracovnom prostredí ovplyvňuje ich zdravie a bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby vykonávali smernicu 2002/73/ES(5), ktorej cieľom je odstrániť diskrimináciu, najmä sexuálne obťažovanie a iné formy diskriminácie v súvislosti s materstvom; tiež vyzýva Komisiu, aby po skončení tanspozície do vnútroštátnych právnych systémov vypracovala kvalitatívne a komparatívne vyhodnotenie ustanovení nových právnych predpisov a aby podporila výmenu a šírenie v praxi osvedčených postupov;

16.   vyzýva Komisiu, aby do svojho akčného programu zaradila špecifické problémy týkajúce sa rovnosti pohlaví, ktorým čelia muži a ženy, a aby venovala osobitnú pozornosť:

17.   upozorňuje na potrebu zintenzívniť výskum a prevenciu chorôb z povolania, prikladajúc chorobám psychosociálneho charakteru význam aký im patrí, avšak neobmedzovať sa pritom len na ne;

18.   podotýka, že smernice Spoločenstva o zdraví a bezpečnosti pri práci sa netýkajú práce v domácnosti alebo práce, ktorú vykonávajú manželia/manželky v rodinných firmách, najmä v odvetví maloobchodu, remesiel a poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala iniciatívy na ochranu zdravia a bezpečnosti všetkých pracovníkov, najmä aby konečne navrhla zmeny, o ktoré žiadal Parlament vo svojom uznesení z 21. februára 1997(6) a 3. júna 2003(7), týkajúce sa smernice 86/613/EHS(8);

19.   vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nadmerne vysokou mierou úrazov u dočasných a krátkodobých pracovníkov, ktorá je v niektorých členských štátoch minimálne dvojnásobkom miery úrazov u stálych pracovníkov; poukazuje na to, že smernica 91/383/EHS stanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého majú dočasní pracovníci v spojení s ochranou zdravia na pracovisku tie isté práva ako ostatní pracovníci, avšak táto smernica neposkytuje osobitné mechanizmy umožňujúce praktické uplatňovanie tohto pravidla; vyzýva Komisiu, aby odstránila tieto nedostatky; vyzýva vlády členských štátov, aby sa čo najskôr dohodli ohľadom návrhu Komisie o smernici týkajúcej sa dočasných pracovníkov;

20.   podotýka, že podľa najnovších údajov(9) bol zaznamenaný nárast, aj keď len mierny, úrazov v odvetviach, v ktorých sú zamestnané najmä ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali nové opatrenia týkajúce sa osobitných problémov, ktorým musia čeliť ženy na pracovisku; tiež vyzýva členské štáty, aby sa pracovné riziká žien stali súčasťou ukazovateľov používaných pri monitorovaní zdravia a bezpečnosti pri práci (národné správy o úrazoch, výskum a štúdie);

21.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty peijmú osobitné preventívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu pracovníkov v zdravotníctve pred zraneniami spôsobenými ihlami a iným ostrým zdravotníckym materiálom, vzhľadom na riziko infikovania potenciálne smrteľnými patogénmi prenosnými krvou (biologické faktory 3. skupiny); podotýka, že tieto by mali zahŕňať príslušné školenia, bezpečné pracovné metódy a zdravotné technológie vrátane mechanizmov ochrany pred ostrými predmetmi a že by sa pri určovaní minimálnych ochranných noriem malo uplatňovať usmernenie prijaté Európskou agentúrou pre bezpečnosť a zdravie pri práci (FACTS 29, ISSN 1681-2123); napriek tomu sa domnieva, že smernica 2000/54/ES(10) si vyžaduje aj ďalšie zmeny s osobitným ohľadom na riziko vyplývajúce z práce s ihlami a iným ostrým zdravotníckym materiálom;

22.   vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom primeraných opatrení znížila zdravotné riziká v súvislosti s "atypickými" pracovnými zmluvami;

23.   zdôrazňuje význam a rozsah nedávneho rozšírenia a je predovšetkým znepokojený nízkou úrovňou vykonávania smerníc EÚ v niektorých nových členských štátoch a podotýka, že nové členské štáty mali málo času na transpozíciu a praktické uplatňovanie legislatívy, pričom museli zároveň čeliť problémom spojeným s hospodárskou a sociálnou transformáciou; domnieva sa, že na pracovníkov v celej EÚ sa musí vzťahovať ochrana zodpovedajúca minimálne úrovni ochrany stanovenej v smerniciach;

24.   poukazuje nato, že vysoká úroveň ochrany pracovníkov spôsobí v rámci Spoločenstva konkurenčnú nevýhodu starých členských štátov voči novým členským štátom, pokiaľ sa aj v nových členských štátoch nezabezpečí plné vykonávanie acquis communautaire a praktické uplatňovanie smerníc zameraných na ochranu zdravia;

25.   vyzýva Komisiu a Radu, aby trvali na neobmedzenom vykonávaní acquis communautaire, najprv prostredníctvom výmeny v praxi osvedčených postupov a intenzívnejšej spolupráce v rámci všetkých 25 štátov, a aby v prípade potreby prijali primerané opatrenia zamerané na ich konkrétne uplatňovanie; aby prostredníctvom poskytnutia primeraných zdrojov, výmeny osvedčených postupov a skúseností a intenzívnejšej spolupráce prakticky podporili členské štáty, ktoré nespĺňajú potrebné normy, a to najmä nové členské štáty; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci preskúmala možnosť zavedenia osobitnej otvorenej koordinačnej metódy pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku;

26.   dôrazne vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predstavila svoj akčný plán obsahujúci ďalšie kroky, ktoré je potrebné vykonať na vyriešenie aspoň tých problémov, ktoré sa uvádzajú v jej analýze, a aby čo najskôr vypracovala strednodobú a dlhodobú stratégiu ďalšieho postupu; zároveň vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť možnosti predloženia globálneho prístupu k zdraviu na pracovisku, ktorý by zahŕňal všetky druhy rizík ako napríklad stres, mobing, obťažovanie a násilie; víta Komisiou prijaté opatrenia v súvislosti s obťažovaním a stresom - zároveň víta opatrenia Komisie, ktoré prijala ohľadom sexuálneho obťažovania a stresu; taktiež vyzýva sociálnych partnerov v členských štátoch, aby tak na bilaterálnej ako aj na úrovni EÚ vypracovali svoje vlastné stratégie boja proti mobingu a násiliu na pracovisku a aby si vymieňali v tejto oblasti skúsenosti, ktoré získali na základe osvedčených postupov;

27.   žiada Komisiu, aby poskytla informácie o krokoch, ktoré podnikne v súvislosti s tými členskými štátmi, ktoré neposkytli v požadovanej lehote informácie, ktoré sa zaviazali poskytnúť;

28.   vyjadruje svoje znepokojenie nad navrhovanými smernicami o pracovnom čase a o službách najmä v súvislosti so zintenzívňovaním práce a možnosťami kontroly, rizikom nadmernej flexibility pracovného času a nebezpečenstvom možností individuálneho nezúčastňovania (opt-out); vyjadruje svoj nesúhlas s akoukoľvek novou úpravou v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktorá nezabezpečuje rovnakú úroveň ochrany pre všetkých pracovníkov v celej EÚ;

29.   vyzdvihuje úsilie Komisie predložiť legislatívne návrhy zamerané na zjednodušenie a racionalizáciu súčasných smerníc o ochrane zdravia s cieľom zvýšiť ich účinnosť a znížiť náklady podnikov na vykonávanie týchto smerníc;

30.   domnieva sa, že spoločenská zodpovednosť podnikania sa vzťahuje tak na spoločnosť, ako aj na samotné podniky; vyzýva zamestnávateľov a odbory, aby sa ubezpečili o tom, že právne predpisy na ochranu pracujúcich žien sa riadne vykonáva, a najmä, aby im pomohli zosúladiť pracovný a rodinný život; vyzýva tiež sociálnych partnerov, aby vytvorili priaznivé podmienky a vhodné pracovné prostredie pre tehotné ženy a dojčiace matky;

31.   považuje za neprijateľné, že tri štáty si neplnili svoje povinnosti informovať o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa pracovných zmlúv na dobu určitú;

32.   domnieva sa, že naďalej pretrváva značná potreba osobitných a podrobnejších informácií a inštrukcií ako aj technickej podpory podnikov;

33.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských krajín.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Smernica Rady z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19). (3) Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1). (4) Ú. v. EÚ C 300 E, 11.12.2003, s. 290. (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s.15). (6) Ú. v. ES C 85, 17.3.1997, s. 63. (7) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 90. (8) Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56). (9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov o praktickom vykonávaní ustanovení smerníc o zdraví a bezpečnosti pri práci (KOM(2004)0062). Deje sa tak v odvetví textilnom a odevnom, v odvetví obchodu, opráv, v oblasti služieb hotelov a stravovania, finančných služieb a správy. (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21).