Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 103 rokovacieho poriadku,

1.   pevne verí, že Európska únia sa v kontexte globálneho cieľa trvalo udržateľného rozvoja môže stať vzorom hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku vo svete; opätovne potvrdzuje opodstatnenosť strategických cieľov, ktoré stanovila Európska rada v Lisabone a v Göteborgu s cieľom posilniť zamestnanosť, hospodársku reformu, podporu konkurencieschopnosti, dokončenie tvorby vnútorného trhu, sociálnu súdržnosť a ochranu životného prostredia, ako hnacie sily hospodárstva zameraného na trvalo udržateľný rast; a je presvedčený, že na nasledujúcich päť rokov by lisabonská stratégia mala byť pre EÚ najvyššou prioritou;

2.   potvrdzuje svoj záväzok vo vzťahu k lisabonskej stratégii, ako aj predstavu o dynamickom hospodárstve a lepšej spoločnosti s vyššou kvalitou života, s cieľom posilniť rast a zamestnanosť, a tým vytvoriť rámec pre sociálnu súdržnosť a environmentálnu politiku; verí, že trvalo udržateľný rast a zamestnanosť sú najnaliehavejšími cieľmi Európy, podporujúcimi sociálny a environmentálny pokrok; trvá na tom, že dobre navrhnuté sociálne a environmentálne politiky sú kľúčovým prvkom v rámci posilňovania hospodárskej výkonnosti Európy;

3.   uznáva, že hoci voľný pohyb tovarov už dobre funguje, vnútorný trh nie je ešte zďaleka dokončený a preto je potrebné vyvinúť intenzívnejšie úsilie o jeho dotvorenie;

4.   domnieva sa, že úspech lisabonskej agendy spočíva v schopnosti členských štátov vyrovnať sa so štrukturálnymi reformami, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie európskeho sociálneho modelu; domnieva sa tiež, že je potrebný aj makroekonomický rámec podporujúci rast, a že tento rámec musí spájať stabilitu so stimulačnými opatreniami v oblasti investícií do lisabonských cieľov;

5.   uznáva v prvom rade kladný príspevok environmentálnej politiky k rastu a zamestnanosti najmä prostredníctvom rozvíjania ekologických inovácií a v druhom rade skutočnosť, že EÚ musí čeliť problémom týkajúcim sa prírodných zdrojov a životného prostredia, akými sú napríklad klimatické zmeny a pokles biologickej diverzity, ktoré v prípade, ak sa nebudú urýchlene riešiť, budú mať priame dôsledky na lisabonské ciele rastu; zastáva preto názor, že do revidovaného lisabonského procesu je nutné začleniť environmentálnu problematiku; zastáva názor, že správne politiky v oblasti životného prostredia, zdravia a potravinovej bezpečnosti budú mať kladný dopad na rast a konkurencieschopnosť;

6.   verí, podobne ako Komisia, že na oživenie lisabonskej stratégie je nevyhnutné riešiť neschopnosť dodržiavať ciele, ktoré boli stanovené v marci 2000, a vytvoriť z lisabonskej stratégie ústrednú tému diskusií na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; je presvedčený, že to následne závisí od:

7.   je presvedčený, že jarné zasadnutie Európskej rady by malo upriamiť zameranie lisabonskej stratégie na kľúčové ciele na podporu rastu a vytvárania pracovných príležitostí, prostredníctvom krokov napomáhajúcim rozvoju spoločnosti založenej na vedomostiach; podpory verejných a súkromných investícií do lisabonských cieľov, podpory priaznivého podnikateľského prostredia, sociálnej politiky založenej na začleňovaní, bezpečnosti, solidarite a adaptabilite a prispôsobením európskej environmentálnej politiky tak, aby vytvárala podmienky pre konkurenčné prostredie;

8.   zastáva názor, že na dosiahnutie týchto cieľov hospodárskej a sociálnej politiky a politiky v oblasti životného prostredia je potrebné zabezpečiť trvalo udržateľné makroekonomické prostredie orientované na rast a že táto skutočnosť je predpokladom medzinárodnej konkurencieschopnosti Európy; poznamenáva, že k tomu patrí dynamický hospodársky rozvoj, rozvoj pracovného trhu, ako aj stabilná mena, znižovanie zadlženosti štátu a štátnych deficitov a trvalé zabezpečenie starostlivosti o starších ľudí;

9.   zastáva názor, že je potrebné podporovať podnikateľského ducha, pripravenosť znášať riziko, ako aj vlastnú iniciatívu a vlastnú zodpovednosť, že právne predpisy týkajúce sa hospodárstva by mali byť prehľadné a nemali by byť byrokratické, a že daňový systém by mal byť jednoduchý a spravodlivý; konštatuje, že musí existovať vysoká miera predvídateľnosti hospodárskej politiky;

10.   trvá na tom, že na vytvorenie širokej koalície za zmenu je nevyhnutné, aby sa lisabonská stratégia vo všeobecnosti vnímala ako stratégia, ktorá bude prínosom pre všetkých a ktorá sa vypracuje v spolupráci so všetkými zainteresovanými socio-ekonomickými aktérmi; ktorá chce vytvoriť trhy práce podporujúce dynamiku a bezpečnosť; ktorá sa usiluje o modernizáciu, avšak nie o oslabenie sociálnej bezpečnosti; a ktorá považuje vysoké sociálne a environmentálne normy za súčasť európskeho modelu konkurencieschopnosti;

11.   zdôrazňuje význam, ktorý má pre konkurencieschopnosť Európy dosiahnutie jednotného trhu so službami a rovnováhy medzi otváraním trhu, verejnými službami a sociálnymi právami a právami spotrebiteľa; zdôrazňuje úlohu služieb vo všeobecnom záujme v rámci podpory sociálnej integrácie, územnej súdržnosti a účinnejšieho vnútorného trhu; vyzýva účastníkov jarného zasadnutia Európskej rady, aby prijali právny rámec Spoločenstva upravujúci služby vo všeobecnom záujme, ktorý zabezpečí ich kvalitu a dostupnosť pre všetkých Európanov, pri súčasnom uplatnení zásad subsidiarity a proporcionality v oblasti služieb vo verejnom záujme;

12.   opätovne zdôrazňuje význam vysokokvalitných, všeobecne dostupných a účinne poskytovaných verejných služieb, ktoré sú oporou lisabonskej stratégie, pre ciele kvality života a sociálnej súdržnosti, zastáva názor, že efektívne uplatňovanie postupov verejného obstarávania by malo byť súčasťou lisabonských cieľov;

13.   domnieva sa, že je potrebné jednoznačnejšie uznať podstatný príspevok malých a stredných podnikov k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie; konštatuje, že odvetvie malých a stredných podnikov neprestavuje len najväčšieho zamestnávateľa v EÚ, ale že v posledných rokoch vytvorilo viac nových pracovných miest ako iné odvetvia; žiada preto o posilnenie opatrení na vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre malé a stredné podniky, odstránenie nepotrebných byrokratických prekážok a o zabezpečenie lepšieho prístupu k finančným zdrojom pre investovanie;

14.   zastáva názor, že pri vytváraní spoločnosti priaznivo naklonenej zmenám, podstatnú úlohu zohráva proces prijímania globálnejších hospodárskych rozhodnutí; pripomína, že Európska rada v Bruseli zdôraznila, že ústredným prvkom Lisabonskej stratégie je vyššia úroveň sociálnej ochrany; opätovne potvrdzuje, že je neprijateľné, aby ľudia žili pod hranicou chudoby a trpeli sociálnym vylúčením; podporuje výzvu bruselskej Európskej rady na posilnenie politík boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, s cieľom prijať celkový prístup a obnoviť rozhodujúci podnet zameraný na odstránenie chudoby do roku 2010 a na zabezpečenie prístupu k základným právam pre všetkých európskych občanov; žiada, aby sa účastníci jarného zasadnutia Európskej rady zaviazali prijať ambiciózny sociálny program;

15.   zastáva názor, že uspokojivá dohoda o novej legislatíve o chemických látkach (REACH), by poskytla jasný príklad lisabonskej stratégie v praxi prostredníctvom vyváženia konkurencieschopnosti a cieľov v oblasti životného prostredia, sociálnej sféry a verejného zdravia;

16.   považuje konkurencieschopný trh s energiami, podporujúci voľby trvalo udržateľnej energie za jednu z podmienok vytvorenia konkurencieschopného a udržateľného európskeho hospodárstva a vyzýva Komisiu, aby predložila novú iniciatívu na zabezpečenie liberalizácie s rovnakými podmienkami pre všetkých aktérov a všetky formy energie, vrátane obnoviteľnej energie; okrem toho poznamenáva, že zvýšená produktivita zdrojov znižuje náklady pre priemysel a domácnosti, uvoľňuje tak zdroje pre ďalšie investície a urobí hospodárstvo EÚ menej závislým od nedostatkových zdrojov a nestabilných trhov so zdrojmi;

17.   zastáva názor, že strednodobá revízia by mala primerane zdôrazniť možný prínos nových technológií so sľubnou budúcnosťou (napr. nanotechnológie a mikrotechnológie, lekárske a laserové technológie, dopravné a logistické technológie) ako aj environmentálnych technológií a vysokých environmentálnych noriem v rámci víťaznej stratégie hospodárskej súťaže; žiada väčšiu podporu ekologických technológií a ekologicky účinných inovácií; v širšom zmysle zdôrazňuje úlohu kvality života ako faktoru v rámci investícií a umiestňovania priemyslu; je presvedčený, že ignorovanie klimatických zmien a zániku biodiverzity vážne poškodí schopnosť dosiahnuť tieto ciele;

18.   opätovne potvrdzuje, s ohľadom na rozhodnutie Európskej rady o budúcej politike klimatických zmien, svoj názor vyjadrený v uznesení prijatom 13. januára 2005(1) o výsledku Konferencie o klimatických zmenách v Buenos Aires;

19.   vyzýva Komisiu, aby ponúkla svoje skúsenosti v rámci zastávania vedúcej úlohy pri navrhovaní stratégií na zlepšenie fungovania trhov práce, na zabezpečenie budúcich zmien v prospech našej mládeže, na zlepšenie možností mládeže v oblasti uznávania diplomov, cezhraničného vzdelávania a pracovných príležitostí; pri dodržiavaní zásad solidarity medzi generáciami a v súlade s demografickou situáciou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli potrebné komplexné opatrenia na podporu systémov doplnkového financovania, ako jedného zo spôsobov doplnenia existujúcich národných systémov dôchodkového zabezpečenia; verí, že pružnejšie fungovanie trhov práce by sa malo zamerať na zlepšenie možnosti na vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest, s mimoriadnym dôrazom na špecifické potreby malých a stredných podnikov;

20.   podporuje preto európsku iniciatívu pre mládež, ktorú predložili mnohé členské štáty, a ktorá je súčasťou oznámenia Komisie na jarnom zasadnutí Európskej rady;

21.   považuje výdavky na poľnohospodárstvo za dôležitý prvok lisabonskej stratégie, najmä s cieľom vzdelávania mladých farmárov, ktoré je mimoriadne dôležité v nových členských štátoch;

22.   zastáva názor, že legálne prisťahovalectvo má dôležitú úlohu pri zlepšovaní hospodárstva založeného na vedomostiach v Európe ako aj pri zdokonaľovaní hospodárskeho rozvoja;

23.   verí, že európska výnimočnosť v oblasti hospodárstva založeného na vedomostiach je závislá od vytvorenia vzdelanej a vysokokvalifikovanej pracovnej sily a od veľkého nárastu oblasti pôsobnosti a účinnosti výskumu a inovácií; zastáva názor, že vysokokvalitné vzdelávanie, ktoré je prístupné pre všetkých, je nevyhnutné pre silné hospodárstvo a spravodlivú spoločnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali vedecký výskum na všetkých stupňoch procesu inovácie od vypracovania myšlienky až po jej uplatňovanie na úrovni podnikov;

24.   žiada, aby strednodobá revízia zaradila vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ktoré prispievajú k zlepšovaniu ľudského kapitálu, medzi základné oblasti lisabonskej stratégie a domnieva sa, že na jarnom zasadnutí Európskej rady by mali byť stanovené ambiciózne ciele;

25.   pripomína, že v niektorých členských štátoch sú najväčšou skupinou vylučovaných pracovníkov ženy, pre ktoré je v mnohých prípadoch rozhodnutie o tom, či prijať platené zamestnanie, závislé od dostupnosti a atraktívnosti zamestnania; vyzýva preto, aby sa Európska rada na svojom jarnom zasadnutí zaoberala potrebou uplatňovania hľadiska rovnosti medzi mužmi a ženami v kontexte lisabonských cieľov, vrátane opatrení na podporu spôsobu práce a pracovného času, ktorý by bol priaznivý pre rodiny, bezpečného zamestnania a rovnoprávnosti, zlepšenia prístupu k vzdelávaniu a prekonaniu rozdielov vo výške miezd žien a mužov a rozšírenia starostlivosti o deti a podporu starostlivosti o starších občanov;

26.   podporuje myšlienku integrovaného výskumu a priemyselnej politiky s osobitným zameraním na malé a stredné podniky, ako aj jeho finančnú dostupnosť; zároveň zastáva názor, že Európa potrebuje silnú priemyselnú základňu a že jej konkurencieschopnosť musí byť zvýšená založením rozsiahlych technologických iniciatív na základe súkromných iniciatív a/alebo verejno-súkromných partnerstiev;

27.   žiada členské štáty, aby sa na jarnom zasadnutí Európskej rady zaviazali, že vykonajú opatrenia potrebné na zvýšenie výdavkov na vedu a výskum na najmenej 3 % národného dôchodku (2 % zo súkromného a 1 % z verejného sektora), pričom zároveň zabezpečia, že akékoľvek podporné opatrenia zohľadnia lisabonské ciele; zdôrazňuje tiež, že tieto musí doplniť zdvojnásobenie európskeho financovania pre vedu a výskum v súlade s lisabonskými cieľmi, vrátane založenia Európskej výskumnej rady, ako nezávislého poradného orgánu pre otázky výskumu;

28.   požaduje prednostné vypracovanie opatrení uľahčujúcich medzinárodnú výmenu výskumných pracovníkov;

29.   žiada Radu a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie o navrhnutie nákladovo efektívneho, čo najmenej zaťažujúceho a dobre fungujúceho systému patentov Spoločenstva, ktorý poskytne právnu istotu, posilní možnosti malých a stredných podnikov a skutočne povzbudí európsky výskum a rozvoj;

30.   podporuje Komisiu pri definovaní spoľahlivého časového harmonogramu s jasnými legislatívnymi a rozpočtovými prioritami pre tri piliere lisabonskej stratégie v spolupráci s Parlamentom; trvá na podrobných konzultáciách s Parlamentom o jeho obsahu a vytvorení účinného mechanizmu spoločného programovania za účasti Komisie a Parlamentu;

31.   žiada Komisiu, aby ucelenejšie využívala vyhodnotenia hospodárskych, zdravotníckych, sociálnych a environmentálnych dopadov, spolupracovala s Európskym parlamentom pri monitorovaní a zlepšovaní existujúcej legislatívy, a tak prednostne a účinne uplatnila medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve(2) vrátane primeraných mechanizmov na uskutočnenie konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami, trvá však na tom, že vyhodnotenia dopadov musia vždy zohľadňovať náklady, ktoré vzniknú pri zachovaní pôvodného stavu, a dlhodobé náklady a zisky z finančného a kvalitatívneho hľadiska; vyzýva aj na lepšie následné vyhodnocovanie prijatých a vykonaných opatrení;

32.   žiada Komisiu, aby preverila súlad všetkých predbežných legislatívnych návrhov s cieľmi lisabonskej stratégie, aby sa zabezpečilo, že budúce právne predpisy, aj v prípade, ak sa využijú nástroje práce vo výboroch (tzv. komitológie), budú v plnom súlade s potrebnými demokratickými postupmi, aby posilnila svoje plány na zjednodušenie a optimalizáciu existujúceho aquis,a znížila tak náklady na zosúladenie a uvoľnila zdroje na podporu inovácií a vytvárania pracovných miest;

33.   podporuje myšlienku národných akčných plánov na uplatňovanie lisabonskej stratégie, kde každá vláda menuje ministra zodpovedného za koordináciu činností;

34.   víta posilnené opatrenia v rámci poskytovania informácií a žiada menší počet ukazovateľov, ktoré však budú vhodnejšie na poskytovanie transparentnejšieho hodnotenia pokroku v hospodárskych, sociálnych a environmentálnych oblastiach lisabonskej stratégie vrátane verejne prístupnej databázy obsahujúcej transpozičné kvóty pre každý členský štát, ako aj referenčné porovnávanie a výmenu osvedčených postupov v rámci spolufinancovaných programov; vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu a národným parlamentom oznámenie, v ktorom by sa vyhodnocovalo uplatňovanie lisabonskej stratégie v členských štátoch;

35.   žiada, aby sa výročné správy o pokroku, predložené Komisiou, ako aj jej hospodárske strategické usmernenia postupovali Európskemu parlamentu ešte predtým, ako sa zašlú Rade, aby k nim Parlament mohol zaujať stanovisko;

36.   žiada účastníkov jarného zasadnutia Európskej rady, aby vytvorili jednoduchšie a súdržnejšie systémy riadenia a sústredili pozornosť na verejnú a parlamentnú kontrolu;

37.   navrhuje spoločné stretnutie troch inštitúcií s cieľom stanoviť kľúčové politické priority ešte pred výročným jarným zasadnutím Európskej rady;

38.   trvá na tom, aby sa pravidelne uskutočňovali konzultácie s Parlamentom s cieľom vytvoriť pocit spoluangažovanosti, pričom komunikácia a opatrné vykonávanie patria tiež do oblasti hlavného záujmu Parlamentu; preto verí, že silné partnerstvo Parlamentu a Komisie a Parlamentu a národných parlamentov, spolu so zvýšenou účasťou regionálnych a miestnych orgánov, je kľúčom k dosiahnutiu úspechu;

39.   upriamuje pozornosť na medziparlamentnú konferenciu, ktorá sa uskutoční v Bruseli 16.-17. marca 2005 s cieľom podporiť spoluprácu s týmto cieľom medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom; vyzýva účastníkov jarného zasadnutia Európskej rady, aby vypracovali návrhy na posilnenie parlamentného rozmeru, ako aj úlohy občianskeho dialógu v rámci lisabonskej stratégie;

40.   žiada, aby národné rozpočty a rozpočet Európskej únie, vrátane budúceho finančného výhľadu na obdobie 2007-2013, boli vyjadrením cieľov sledovaných v rámci lisabonského procesu;

41.   uznáva mimoriadnu pridanú hodnotu, ktorú prináša regionálna politika do uplatňovania lisabonských cieľov, a pripomína, že na účinné a vyvážené riešenie týchto úloh sú potrebné primerané finančné prostriedky; upozorňuje na skutočnosť, že prepracované štrukturálne fondy sa v súčasnosti zameriavajú na lisabonské ciele a trvá na tom, že finančný výhľad musí zohľadniť túto úlohu;

42.   uznáva význam projektov transeurópskych sietí a ich rýchlej výstavby pre podporu dosiahnutia lisabonských cieľov; podporuje preto Komisiu v snahách o presvedčovanie členských štátov o tom, že tieto projekty sa musia plánovať a financovať s podporou rozpočtu EÚ a verejno-súkromných partnerstiev;

43.   žiada o celkový trvalo udržateľný prístup pre dopravnú politiku, založený na lepšom využití nových technológií;

44.   považuje za nevyhnutné začať novú iniciatívu v oblasti informačnej spoločnosti, ktorá by sa zaoberala úlohami do roku 2010, a zastáva názor, že táto iniciatíva by mala vytvoriť stabilné prostredie pre rozvoj elektronických komunikácií a digitálnych služieb a sústrediť sa na rozvoj úsilia EÚ v oblasti výskumu, inovácií a využitia informačných a komunikačných technológií;

45.   poznamenáva, že tvorivý priemysel sa môže stať najsľubnejším sektorom nášho hospodárstva, a že v oblasti nových médií a digitálnej kultúry existuje nesmierny zamestnanecký potenciál;

46.   žiada účastníkov jarného zasadnutia Európskej rady, aby uznali kľúčový význam investícií v rámci modernizácie Európy a dohodli sa na spoločnom postupe v rámci zvýšenia verejných a súkromných investícií s osobitným dôrazom na tie formy investícií, ktoré sú pre lisabonskú stratégiu najdôležitejšie;

47.   vyzýva účastníkov jarného zasadnutia Európskej rady, aby posilnili úlohu Európskej investičnej banky s dôrazom na presnejšie zameranie úverových aktivít na investície podporujúce lisabonské ciele a na rozširovanie príslušných úverov rizikového kapitálu a jej podpory malých a stredných podnikov, najmä tých, ktoré kapitálový trh zanedbáva;

48.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) 1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0005. (2) 1 Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.