Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   s ohľadom na svoje predchádzajúce uznesenia o jadrovom odzbrojovaní, na ktoré opakovane upozorňuje, a predovšetkým na svoje uznesenie z 26. februára 2004(1) o zasadaní prípravného výboru pre konferenciu o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005,

B.   zdôrazňuje, že európska bezpečnostná stratégia a stratégia EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia ako boli prijaté v rozšírenej EÚ, zdôrazňuje význam nešírenia jadrových zbraní a odzbrojovania,

C.   uznávajúc, že všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní a že dva členské štáty EÚ sú podľa definície tejto zmluvy štátmi s výskytom jadrových zbraní,

D.   odvoláva sa na vyjadrenia panelu na vysokej úrovni o hrozbách, výzvach a zmenách, zriadeného generálnym tajomníkom OSN, že "sa približujeme k bodu, v ktorom by sa narušenie režimu nešírenia jadrových zbraní mohlo stať nezvratným a vyústilo by do nárastu šírenia jadrových zbraní,

1.   opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že zmluva o nešírení jadrových zbraní má rozhodujúci význam pre prevenciu šírenia jadrových zbraní a jadrové odzbrojovanie;

2.   pripomína, že konečným cieľom EÚ a zmluvy o nešírení jadrových zbraní je úplné odstránenie jadrových zbraní a očakáva, že sa štáty, o ktorých sa vie, že vlastnia jadrové zbrane, ako aj štáty, ktoré vlastnia tieto zbrane neoficiálne, budú aktívne zaoberať touto problematikou a uskutočnia ďalší pokrok smerom k znižovaniu a odstraňovaniu jadrových zbraní;

3.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v duchu "účinného multilateralizmu" a solidarity a pri plnení stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia postupovali spoločne na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia v roku 2005 a rozhodujúcim spôsobom prispeli k diskusiám; naliehavo vyzýva, aby ich vyhlásenia zdôraznili nové iniciatívy jadrového odzbrojovania a revitalizáciu Konferencie OSN o odzbrojovaní;

4.   vyzýva Radu a členské štáty, aby k svojmu spoločnému vyhláseniu dodali, že je nevyhnutné zachovať zmluvu o nešírení jadrových zbraní, a aby na podporu spoločného stanoviska EÚ o univerzalizácii a posilnení viacstranných dohôd v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a spôsobov ich dodávok urobili na konferencii hodnotiacej nešírenie jadrových zbraní vyhlásenie o spoločnom stanovisku EÚ a jej stratégii;

5.   vyzýva Radu a členské štáty, aby sa snažili účinne vykonávať bod 15.3 časti s názvom "Článok VI a úvodné odseky osem až dvanásť" záverečného uznesenia konferencie hodnotiacej nešírenie jadrových zbraní z roku 2000 s cieľom dosiahnuť prijatie zmluvy, ktorá by účinne zakazovala výrobu všetkých zbraní s využitím štiepnych materiálov;

6.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi, vrátane NATO, s cieľom vypracovať a podporiť zásady, ktoré teroristom alebo osobám, ktoré im poskytujú útočisko, zabránia získať prístup k zbraniam a materiálom hromadného ničenia; žiada zmluvné strany, aby splnili svoje záväzky prijaté v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1540 (2004) o neštátnych subjektoch a šírení jadrových zbraní;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili program zameraný na predchádzanie šíreniu jadrových materiálov, technológií a vedomostí vo svete;

8.   vyzýva všetky štáty a najmä štáty s výskytom jadrových zbraní, aby neposkytovali pomoc alebo nepodporovali štáty, ktoré by sa mohli snažiť o získanie jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení, najmä tie štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

9.   zdôrazňuje svoju pevnú vieru, že aktivity jadrového odzbrojovania prispejú postatným spôsobom k medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stabilite a taktiež znížia riziko krádeží plutónia alebo vysoko obohateného uránu zo strany teroristov; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila novú medzinárodnú iniciatívu o nových jadrových nebezpečenstvách ako ju navrhuje generálny tajomník OSN Kofi Annan a generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Mohammed El Baradei, ktorá zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jadrové odzbrojovanie ako štátmi s výskytom jadrových zbraní, tak aj štátmi, ktoré tieto zbrane vlastnia neoficiálne;

10.   naliehavo vyzýva EÚ, aby sa snažila o vytvorenie modelového dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý už bol uložený v OSN a ktorý by mohol poskytnúť rámec pre kroky v oblasti právne záväzného procesu odzbrojovania;

11.   vyzýva luxemburské predsedníctvo a Radu, aby v hlavných rysoch načrtli spôsob, akým zamýšľajú dosiahnuť spoločný cieľ v rámci stratégie EÚ týkajúce sa zbraní hromadného ničenia s cieľom "podporiť úlohu Bezpečnostnej rady OSN a zlepšiť odbornosť pri riešení problému šírenia jadrových zbraní", a najmä akým spôsobom si zmluvné strany zmluvy o nešírení jadrových zbraní môžu zachovať špecifické spôsoby overovania a skúsenosti s inšpekciami Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN (UNMOVIC) napríklad prostredníctvom zoznamu expertov;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby predložili návrh s cieľom presvedčiť tretie krajiny a členské štáty EÚ, ktoré tak neurobili, aby podpísali a ratifikovali Dodatkové protokoly IAEA;

13.   vyzýva Radu a členské štáty, aby objasnili a zintenzívnili svoje záväzky na uvoľnenie finančných zdrojov na podporu špecifických projektov organizovaných multilaterálnymi inštitúciami ako je IAEA;

14.   vyzýva EÚ, aby na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005 navrhla, aby Komisia OSN pre odzbrojovanie bezodkladne vytvorila príslušný subsidiárny orgán jadrového odzbrojovania;

15.   vyzýva EÚ, aby vyvinula nevyhnutné mechanizmy koordinácie (monitorovacia jednotka zbraní hromadného ničenia EÚ v spolupráci so situačným centrom EÚ), aby sa tak zabezpečilo, že sa na budovanie solidarity a dôvery medzi členskými štátmi v oblasti politiky zbraní hromadného ničenia budú využívať spravodajské služby;

16.   zdôrazňuje význam a naliehavosť bezodkladného a bezpodmienečného podpísania a ratifikácie, v súlade s inštitucionálnymi postupmi, dohody o všeobecnom zákaze jadrových skúšok s cieľom dosiahnuť, aby čo najskôr nadobudla účinnosť; vyzýva Radu a Komisiu, aby na tomto trvali pri svojom dialógu s tými partnerskými štátmi, ktoré doposiaľ neratifikovali dohodu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a/alebo zmluvu o nešírení jadrových zbraní;

17.   opakovane zdôrazňuje výzvu pre USA, aby zastavili vývoj bojových zbraní hromadného ničenia novej generácie (bunkerbusters) a aby podpísali a ratifikovali dohodu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; vyzýva USA, aby taktiež objasnili situáciu týkajúcu sa množstva a strategických cieľov svojho taktického jadrového arzenálu rozmiestneného na európskych základniach;

18.   vyzýva Izrael, Indiu a Pakistan, aby sa stali zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

19.   víta výzvu, ktorú podpísalo 25 nositeľov Nobelovej ceny, adresovanú vládam Spojených štátov amerických, Ruska, Číny, Francúzska, Veľkej Británie, Indie, Pakistanu, Izraela a Severnej Kórei, s cieľom podporiť a uskutočniť kroky na zníženie prevádzkového režimu ich systémov jadrových zbraní, aby tak znížili riziko jadrovej katastrofy; podporuje návrh Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na vytvorenie "zóny bez jadrových zbraní" na Blízkom východe a vyzýva, aby bolo na uskutočnenie tohoto cieľa vyvinuté úsilie;

20.   obnovuje svoju podporu medzinárodnej kampani primátorov, ktorú iniciovali primátori Hirošimy a Nagasaki a ktorá sa týka jadrového odzbrojovania, a odporúča medzinárodnému spoločenstvu, aby dôkladne zvážilo kampaň "Project Vision 2020" a naliehavo požaduje program odstraňovania všetkých jadrových zbraní;

21.   víta začlenenie doložiek o nešírení zbraní hromadného ničenia do najnovších dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na skutočnosť, že takéto opatrenia je potrebné realizovať vo všetkých partnerských krajinách EÚ bez výnimky;

22.   zdôrazňuje, že prevencia akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti každej krajiny si vyžaduje záväzok medzinárodného spoločenstva; zdôrazňuje potrebu pevnejších regionálnych a multilaterálnych bezpečnostných štruktúr na Blízkom východe, Indickom subkontinente a Severovýchodnej Ázii s cieľom znížiť tlak smerom k šíreniu jadrových zbraní a dosiahnuť zrušenie jadrových programov;

23.   požaduje, aby sa preskúmali všetky politické a diplomatické možnosti s cieľom zabezpečiť pokojné riešenie konfliktov spojených so šírením jadrových zbraní;

Irán

24.   so znepokojením berie na vedomie, že Hassan Rowhani, tajomník Iránskej najvyššej národnej bezpečnostnej rady dňa 27. februára 2005 znova zopakoval, že Teherán sa nevzdá svojho "práva na obohatený urán podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní" a vyzýva iránske orgány, aby prestali so zmätočnými a protirečivými vyhláseniami;

25.   berie na vedomie, že dňa 27. februára 2005 Rusko a Irán podpísali dohodu o dodávkach jadrového paliva, vytvárajúc tak cestu pre Irán, aby mohol na budúci rok v Busheri naštartovať svoj prvý jadrový reaktor a zaväzuje Teherán vrátiť všetko použité jadrové palivo Rusku;

26.   vyzýva Radu, aby spoločne s vládou Ruska vyvinula iniciatívu na získanie záruk, že nedávna dohoda s Iránom o dodávkach jadrového materiálu je zameraná len na civilné účely a zabezpečila podporu diplomatickým snahám EÚ; spolieha sa na IAEA, že bude pozorne monitorovať presuny paliva medzi Ruskom a Iránom;

27.   víta vyhlásenie generálneho riaditeľa IAEA, pána Mohammeda El Baradeia, z konca januára 2005 o pokroku inšpektorov pre jadrovú bezpečnosť z tejto agentúry v priebehu posledných 15 mesiacov pri získavaní poznatkov o povahe a rozsahu iránskeho jadrového programu;

28.   opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu Parížskej dohode z 15. novembra 2004, v ktorej sa Irán zaviazal, že pozastaví svoj program na obohatenie uránu, a prístupu EÚ č.3 k dialógu s iránskymi orgánmi s cieľom zabezpečiť mierové a diplomatické riešenie jadrových otázok týkajúcich sa tejto krajiny; požaduje od iránskej vlády objektívne záruky týkajúce sa nevojenskej povahy jej jadrového programu;

29.   vyzýva Irán, aby opätovne potvrdil svoj záväzok podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní a aby svoje rozhodnutie o pozastavení obohacovania uránu uplatňoval trvalo, a poskytol tak trvalú dôveru v mierovú povahu svojich zámerov a pripravil cestu pre partnerstvo a spoluprácu medzi EÚ a Iránom; trvá na tom, že rokovania o Dohode o obchode a spolupráci by mali byť spojené s dosiahnutím uspokojivého uzatvorenia jadrovej otázky a vytvorenia potvrdzujúcich kontrolných opatrení;

30.   vyzýva Radu a Komisiu, aby začali rokovať s iránskymi orgánmi o presune technológií a know-how, ako aj o finančnej podpore pre obnoviteľné zdroje energie;

31.   vyzýva iránsky parlament, aby ukončil parlamentnú ratifikáciu dodatkového protokolu k zmluve o nešírení jadrových zbraní;

32.   vyzýva vládu USA, aby plne podporila diplomatický prístup EÚ k riešeniu tohto problému, považuje túto otázku za základ obnovenej transatlantickej agendy a víta nedávne vyhlásenia USA k tejto otázke, ako aj predchádzajúce tvrdenia, že neuskutočnia preventívnu vojenskú akciu proti Iránu;

Severná Kórea

33.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhlásením Severnej Kórei z 10. februára 2005, že vlastní jadrové zbrane a že pozastavila svoju účasť na rokovaniach šiestich strán o svojom jadrovom programe na neurčité časové obdobie;

34.   berie na vedomie vyhlásenie Severnej Kórei, že jej "konečným cieľom je Kórejský polostrov bez jadrových zbraní" a nalieha, aby plnila svoje záväzky podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a nalieha na jej vládu a iné zainteresované strany, aby na rokovaniach uskutočnili konkrétne kroky a prijali konštruktívny prístup;

35.   nalieha na Severnú Kóreu, aby sa opäť pripojila k zmluve o nešírení jadrových zbraní, odvolala svoje rozhodnutie opustiť rokovania šiestich strán a dovolila obnovenie rokovaní s cieľom nájsť mierové riešenie krízy na Kórejskom polostrove;

36.   nalieha na Severnú Kóreu a USA, aby umožnili okamžité vyriešenie súčasnej krízy, spočiatku obnovením dodávok ťažkých palivových olejov zo strany USA výmenou za overené zmrazenie továrne Yongbyon s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu súčasnej situácie;

37.   nalieha na Radu, aby opätovne zvážila zaplatenie 4 miliónov EUR Južnej Kórei na náklady na dočasné pozastavenie činnosti Organizácie pre rozvoj energetiky Kórejského polostrova (KEDO), zohľadňujúc skutočnosť, že táto iniciatíva hrala podstatnú úlohu v nedávnej minulosti, a uznáva, že by to mohlo v budúcnosti poslúžiť na dodávky konvenčnej energie;

38.   zastáva názor, že EÚ by mala podporovať obnovené úsilie, aby sa Severná Kórea mohla vzdať ďalšieho využívania jadrovej energie výmenou za zaručené dodávky energie;

39.   vyzýva Radu a Komisiu, aby ponúkli finančnú podporu za dodávky ťažkých olejov na pomoc primárnym energetickým potrebám Severnej Kórei, a žiada Komisiu a Radu, aby vykonali nevyhnutné kroky s ohľadom na účasť EÚ na budúcich rokovaniach šiestich strán, a aby súčasne dali najavo, že sa EÚ bude vo svojom prístupe ku Kórejskému polostrovu pridržiavať zásady "No Say, No Pay";

40.   uvedomuje si, že tvrdenia, podľa ktorých Severná Kórea má plnohodnotný program vysoko obohateného uránu a podľa ktorých dodávala urán Lýbii, sú základom súčasnej krízy; berúc však na vedomie, že ani jedno z týchto tvrdení nebolo opodstatnené, žiada o verejné vypočutie v Európskom parlamente s cieľom vyhodnotiť tieto tvrdenia;

o
o   o

41.   vyzýva Radu aj Komisiu, aby v primeranej lehote predložili Parlamentu správu o pokroku s ohľadom na výsledky konferencie o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005;

42.   odporúča, aby sa na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní zúčastnila oficiálna delegácia Parlamentu;

43.   poveruje svojho predsedu aby toto uznesenie postúpil súčasnému predsedníctvu Rady, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Generálnemu tajomníkovi OSN, vládam a parlamentom Iránu a Severnej Kórei, všetkým zmluvným stranám zmluvy o nešírení jadrových zbraní a IAEA.

(1) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 152.