Uznesenie Európskeho parlamentu o výsledku Konferencie o klimatických zmenách v Buenos Aires

P6_TA(2005)0005 B6-0032/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) z 11. decembra 1997, aplikačné postupy na jeho uplatňovanie, ktoré boli prijaté na konferenciách v Bonne (júl 2001), Marakeši (november 2001), Novom Dillí (november 2002) a Miláne (december 2003) a na desiatu Konferenciu zmluvných strán (COP-10) 6. až 17. decembra 2004 v Buenos Aires v Argentíne,

‐   so zreteľom na svoje uznesenie týkajúce sa klimatických zmien, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o stratégii Európskej únie pre konferenciu v Buenos Aires (COP-10)(1),

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže klimatické zmeny sú jednou z najdôležitejších výziev 21. storočia, ktorá má významné negatívne globálne environmentálne, hospodárske a sociálne dopady a očakáva sa jej negatívny dopad na trvalo udržateľný rozvoj a existenciu miliónov ľudí na celom svete; keďže v roku 2004 hurikány, tajfúny a iné prírodné katastrofy súvisiace s počasím opäť ťažko postihli obyvateľstvo na celom svete a najmä v najchudobnejších krajinách; keďže sa okrem ľudského utrpenia a početných obetí hospodárske straty v roku 2004 predpokladajú na rekordnej úrovni 90-tich miliárd amerických dolárov,

B.   keďže uplatňovanie UNFCCC a Kjótskeho protokolu v celom rozsahu má podstatný význam pri riešení kľúčového problému klimatických zmien a pre budúcnosť životného prostredia vo svete,

C.   keďže UNFCCC je rámcom pre činnosť zameranú na stabilizáciu atmosférickej koncentrácie skleníkových plynov s cieľom zamedzenia "nebezpečného antropogénneho vplyvu" na klimatický systém; keďže UNFCCC nadobudol účinnosť 21. marca 1994 a doteraz sa k nemu pridalo 189 zmluvných strán,

D.   keďže 132 štátov a regionálnych organizácií pre hospodársku integráciu doteraz ratifikovalo Kjótsky protokol, vrátane 37 zmluvných strán prílohy I, čo predstavuje 61,6% emisií skleníkových plynov podľa prílohy I za rok 1990, čím sú splnené podmienky na nadobudnutie jeho účinnosti dňa 16. februára 2005,

E.   keďže za emisie skleníkových plynov sú v najväčšej miere zodpovedné rozvinuté krajiny, mali by preto stáť na čele procesu znižovania emisií; keďže Európsky parlament neustále vyzýva EÚ, aby si v tejto oblasti zachovala svoje vedúce postavenie,

F.   keďže Európske spoločenstvo ako aj jeho členské štáty ratifikovali Kjótsky protokol 31. mája 2002 a keďže Európsky parlament a Rada schválili legislatívne nástroje(2) potrebné na uplatňovanie ustanovení Kjótskeho protokolu v rámci Európskeho spoločenstva; keďže Európsky parlament a Rada prijali 13. októbra 2003 smernicu č. 2003/87/ES, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve(3); keďže súčasná správa Komisie o pokroku (KOM(2004)0818) potvrdzuje, že EÚ ako celok je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu,

G.   keďže dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu je nevyhnutnou podmienkou celosvetovej stratégie týkajúcej sa klimatických zmien a na obdobie po roku 2012 je potrebné stanoviť ďalšie ciele; keďže globálne emisie by sa mali do roku 2050 znížiť o polovicu s cieľom udržať hornú hranicu globálneho otepľovania pod 2°C nad úrovňou pred industrializáciou,

H.   keďže rok 2012 sa blíži a je potrebné vypracovať stratégiu pre riešenie dlhodobých úloh týkajúcich sa podpory využívania zdrojov energie s nízkym obsahom uhlíka, technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojov energie na obdobie po roku 2012,

1.   víta medzinárodnú dohodu týkajúcu sa rozhodnutí prijatých na zasadnutí desiatej Konferencie zmluvných strán UNFCCC, vrátane programu z Buenos Aires o práci na adaptačných opatreniach a opatreniach týkajúcich sa reakcie a rozhodnutia začať v máji 2005 dialóg o budúcich reakciách na klimatické zmeny v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu;

2.   je pevne presvedčený, že Európska únia by si mala udržať vedúce postavenie v medzinárodnom snažení v boji proti klimatickým zmenám; očakáva preto, že EÚ predloží na seminári vládnych expertov návrh budúceho režimu, ktorý bude v súlade s cieľom EÚ udržať priemerný rast globálnej teploty pod hranicou 2°C nad úrovňou pred industrializáciou popri náraste emisií skleníkových plynov v priebehu nastávajúcich dvoch desaťročí a v súlade so zásadou rovnosti, zodpovednosti a schopnosti alebo možnosti reagovať;

3.   berie na vedomie potrebu značne prehĺbiť snahy všetkých rozvinutých štátov o zníženie emisií v strednodobom horizonte, aby sa mohli vysporiadať s výzvou dlhodobej redukcie emisií; vyzýva EÚ, aby na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005 schválila ciele zníženia, ktoré budú v súlade s uvedenými cieľmi; zastáva názor, že pre industrializované krajiny je strednodobé zníženie o približne 30% do roku 2020 a dlhodobé zníženie o 60 až 80% do roku 2050 nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehĺbili snahy o angažovanie sa v dialógu so zodpovednými krajinami na celom svete o návrhu trvalého riešenia pre zamedzenie nebezpečným klimatickým zmenám; odsudzuje pokusy niektorých štátov brániť v začatí rokovaní o politických záväzkoch týkajúcich sa klímy po roku 2012; vyjadruje poľutovanie nad opakovanými vyhláseniami ministra životného prostredia Talianska, že je zbytočné stanoviť záväzné ciele zníženia emisií po roku 2012 bez účasti Spojených štátov, Číny a Indie; domnieva sa, že tieto vyhlásenia by mohli oslabiť pozíciu EÚ;

5.   vyzýva štáty, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, aby tak čo najskôr urobili; vyzýva vládu USA, aby opätovne posúdila svoje rozhodnutie nezúčastniť sa a v prvom rade, aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z UNFCCC znížiť emisie na úroveň roka 1990; ďalej zdôrazňuje, že ratifikácia a využívanie mechanizmov protokolu ekonomicky zvýhodní dosahovanie cieľov Kjótskeho protokolu pre Austráliu;

6.   vyzýva EÚ, aby prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie úspory energie, zlepšenie energetickej účinnosti a na prechod na obnoviteľné zdroje energie;

7.   obáva sa, že napredovanie v znižovaní emisií v iných odvetviach môže byť ohrozené stúpajúcimi emisiami z dopravy; je presvedčený, že by sa EÚ mohla učiť od Kalifornie ako obmedzovať emisie z dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy záväzných limitov CO2 pre nové motorové vozidlá;

8.   opätovne žiada, aby boli emisie z medzinárodných letov a lodnej dopravy začlenené medzi ciele zníženia emisií v druhom období záväzkov po roku 2012;

9.   vyjadruje sklamanie z toho, že desiata Konferencia zmluvných strán bola premeškanou príležitosťou vzhľadom na prípravu ďalších cieľov na obdobie po roku 2012; vyjadruje ľútosť predovšetkým nad tým, že aj napriek snahám delegácie EÚ bola na konferencii dohodnutá len jedna neformálna schôdza týkajúca sa prípravy budúcich nových cieľov v roku 2005; trvá na tom, aby sa EÚ v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami na regionálnej úrovni alebo na úrovni jednotlivých štátov pozorne pripravila na svoju účasť na tejto schôdzi, zachovávajúc si pritom vedúce postavenie pri budovaní silnej koalície pre ďalšie medzinárodné záväzky po roku 2012; zdôrazňuje nevyhnutnosť umožnenia riadiacim pracovníkom v hospodárstve plánovať s dostatočnou istotou týkajúcou sa znalosti situácie po roku 2012;

10.   trvá na tom, aby sa seminár vládnych expertov sústredil na diskusiu o budúcnosti Kjótskeho protokolu v rámci UNFCCC, na účel prípravy účinných a vhodných reakcií na klimatické zmeny a uverejnenia písomnej správy o výsledkoch, ktoré budú použité pri rokovaniach;

11.   je presvedčený o tom, že budúci režim by sa mal zakladať na spoločnej avšak diferencovanej zodpovednosti, pokračovaní a výraznejšom znížení emisií po roku 2012, zahrnutí väčšieho počtu štátov do snáh o zníženie emisií, najmä USA a rozvojových krajín s vyšším stupňom rozvoja; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rokovaní s medzinárodnými partnermi, predovšetkým s USA, Čínou a Indiou, zdôrazňovali nevyhnutnosť ochrany klímy;

12.   trvá na potrebe zvýšenej finančnej pomoci pri zavádzaní regulačných opatrení v rozvojových krajinách; okrem toho zdôrazňuje, že zatiaľ čo majú všetky rozvojové krajiny právo na hospodársky rozvoj, je potrebné prijať také opatrenia, ktoré podporia ekologickejšie modely rozvoja;

13.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek tomu, že sa USA, najväčší producent emisií CO2 , zúčastnili na desiatej Konferencii zmluvných strán, neboli pripravené rokovať o ďalších krokoch na zmierňovanie klimatických zmien; EP podporuje vo veľkej miere aj mnoho iniciatív o klimatických zmenách na vnútroštátnej úrovni USA, napríklad Regionálnu iniciatívu o skleníkových plynoch v deviatich severovýchodných štátoch za účasti pozorovateľov zo štátov Maryland, District of Columbia, Pennsylvania, z východných kanadských provincií a zo štátu New Brunstwick, ktorej cieľom je diskusia o vytvorení regionálnych programov pre znižovanie emisií zavedením obchodovania s emisiami CO2;

14.   vyzýva Komisiu, aby vo svojej budúcej správe o nákladoch a prínosoch politík týkajúcich sa budúcich klimatických zmien zohľadnila prijatie rámcových regulačných opatrení na zrušenie všetkých konkurenčných výhod výrobcov v priemyselných krajinách, ktoré nemajú obmedzenia týkajúce sa uhlíka; podčiarkuje, že zaoberanie sa otázkou klimatických zmien prinesie v súvislosti s cieľmi stanovenými v lisabonskom programe aj príležitosti a podnety pre inovácie;

15.   nadšene súhlasí s iniciatívami EÚ zameranými na obmedzenie emisií skleníkových plynov a najmä na systém obchodovania s emisiami, ktorý začína fungovať 1. januára 2005 a je podporený možnosťou iných štátov, akými sú Kanada alebo Japonsko, pripojiť sa k nemu; vyzýva Komisiu, aby posúdila aj predloženie návrhu, ktorý by spájal systém obchodovania s emisiami EÚ s regionálnymi iniciatívami, ktoré prijali obmedzenia emisií, ktoré sú v súlade s cieľmi UNFCCC; ďalej vyzýva Európsku radu, aby zaručila perspektívu využívania kreditov mechanizmov súvisiacich s projektom v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 2004/101/ES aj po roku 2012;

16.   vyzýva obe predsedníctva v roku 2005, aby zabezpečili zachovanie, prípadne zrýchlenie, dynamiky riešenia tejto otázky, zatiaľ čo sa zvýši množstvo záväzkov a počet medzinárodných partnerov v procese;

17.   zdôrazňuje, že spolupráca s Európskym parlamentom a Komisiou bola informatívna a očakáva nájdenie riešenia s Radou ešte pred konaním nadchádzajúcej Konferencie zmluvných strán/Schôdze zmluvných strán s cieľom zástupcov Európskeho parlamentu mať prístup ku koordinačným schôdzam EÚ aspoň na základe štatútu pozorovateľa, či už s právom vyjadriť sa alebo bez neho;

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo poskytnuté všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) 1 Prijaté texty, P6_TA-PROV(2004)0060. (2) 1 Rozhodnutie č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme monitorovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s.1) a smernica 2004/101/ES z 27. októbra 2004, ktorá mení a dopĺňa smernicu 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva s ohľadom na projektové mechanizmy Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18) (3) 2 Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s.32

Uznesenie Európskeho parlamentu o nedávnej pohrome spôsobenej vlnami cunami v Indickom oceáne

P6_TA(2005)0006 RC-B6-0034/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na konferenciu o pomoci oblastiam postihnutým cunami v Jakarte, ktorá sa uskutočnila 6. januára 2005 a na medzinárodnú donorskú konferenciu, ktorá sa uskutočnila 11. januára 2005 v Ženeve,

‐   so zreteľom na závery mimoriadnej schôdze Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy, ktorá sa konala 7. januára 2005,

‐   so zreteľom na oznámenie Komisie "Európa a Ázia: strategický rámec na posilnené partnerstvo" (KOM(2001)0469) a na dôraz, ktorý kladie v plnej miere na význam vzťahov EÚ s Áziou, ktorá je svetadielom predstavujúcim viac ako polovicu svetovej populácie;

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže juhovýchodnú Áziu zasiahlo 26. decembra 2004 silné zemetrasenie dosahujúce 9 stupňov Richterovej stupnice a vyvolalo v Indonézii, na Srí Lanke, v Indii, Thajsku, Malajzii, na Maledivách, v Bangladéši, Mjanmarsku, na Mauríciu, v Somálsku, Keni, na Seychelách, v Réunion a Tanzánii obrovské vlny cunami,

B.   keďže táto pohroma zahubila v mnohých krajinách, ktoré postihla cunami, viac ako 160 000 ľudí, vrátane občanov EÚ, ďalšie osoby boli zranené a päť miliónov ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy a zostali bez prístupu k základným potrebám, ako sú potraviny, čistá voda a lieky,

C.   keďže v postihnutých krajinách táto pohroma najviac zasiahla najchudobnejšie spoločenstvá, ako sú napríklad rybárske komunity, a tisícky detí sa v jej dôsledku stali sirotami,

D.   keďže veľká časť komunikačnej, energetickej a vzdelávacej infraštruktúry bola v postihnutých pobrežných regiónoch zničená,

E.   keďže znečistená voda a silné dažde, ktoré nasledovali po cunami, zvýšili riziko výskytu chorôb, ako je cholera, malária a brušný týfus,

F.   keďže odborníci upozorňujú, že škody na morskom živote vrátane mangrovov a korálových útesov by mohli byť obrovské a trvalé, čo by mohlo mať vážne následky pre miestne komunity závislé od rybolovu s ohľadom na dodávky potravín a ich živobytie,

G.   keďže reakcia sveta na túto pohromu bola obrovská; keďže EÚ a jej členské štáty prisľúbili zatiaľ takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto suma sa neustále zvyšuje; a keďže Komisia už vyčlenila 23 miliónov eur a prisľúbila finančné prostriedky vo výške 350 miliónov eur; keďže však 150 miliónov eur z tejto sumy nepredstavuje nové finančné prostriedky, ale tieto sa vezmú z existujúcich projektov dlhodobého rozvoja; keďže v Európskom rozvojovom fonde by nemali byt uskutočnené žiadne zmeny na účely poskytnutia pomoci africkým štátom v súvislosti s cunami, a na tieto účely je potrebné tiež nájsť nové finančné prostriedky,

H.   keďže pri predchádzajúcich pohromách sa výška prisľúbenej pomoci často neodrážala v skutočnej výške reálne poskytnutej pomoci,

I.   keďže OSN vykonáva v postihnutých oblastiach hodnotenie potrieb, avšak mnohé oblasti postihnuté cunami sú stále ťažko dostupné, a to najmä na Sumatre,

J.   keďže väčšina krajín postihnutých cunami je už i tak zaťažená vysokými splátkami dlhov a keďže peniaze poskytnuté na pomoc by sa ukázali ako neúčinné, ak by donorské krajiny i naďalej dostávali platby úrokov z týchto dlhov,

Okamžitá reakcia

1.   vyslovuje kondolencie a vyjadruje najhlbšiu sústrasť ľuďom a vládam postihnutých krajín, ako aj všetkým príbuzným obetí v juhovýchodnej Ázii, východnej Afrike, Európe a inde;

2.   vyslovuje svoju vďaku ľuďom postihnutých krajín za to, ako reagovali na túto humanitnú katastrofu, a to aj napriek vlastnému osobnému utrpeniu a stratám, keď poskytli toľkú pomoc európskym občanom, ktorých zasiahla táto pohroma;

3.   víta veľkorysosť všetkých darcov, verejných i súkromných, v súvislosti s ich reakciou na túto krízu, ktorá odráža globalizáciu solidarity, ktorú prejavila predovšetkým široká verejnosť;

4.   vyjadruje znepokojenie nad neznámym počtom obetí v Mjanmarsku; kritizuje vojenskú juntu v Mjanmarsku za to, že uzavrela časti jeho pobrežia a za jej všeobecné odmietnutie spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, čo bude mať negatívny vplyv na jeho vlastné obete cunami;

5.   vyzýva svojich poslancov, aby dobrovoľne darovali pre obete pohromy cunami v Indickom oceáne sumu vo výške zodpovedajúcej príplatkom za jeden alebo viac dní;

Núdzová reakcia

6.   zdôrazňuje, že deti, ktoré sa stali následkom pohromy sirotami, musia byť jednou z kľúčových priorít pre záchranné agentúry, pretože nebezpečenstvo ich únosu, ako aj telesného a pohlavného zneužitia sa neustále zvyšuje;

7.   je pevne presvedčený, že aby siroty postihnuté cunami boli účinne chránené, je potrebné im poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek druhom zneužívania a nelegálnymi medzinárodnými adopciami, a na účely zachovania ich budúcich vyhliadok je potrebné im poskytnúť bezpečné a zdravé sociálne prostredie; žiada o poskytnutie psychosociálnej pomoci - s osobitným zámerom na pomoc deťom - na účely zabránenia posttramautickému stresu;

8.   vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť situácii 1,5 milióna detí, ktoré boli podľa odhadov UNICEF postihnuté touto pohromou; vyzýva, aby sa pomoc orientovala na hľadanie, zisťovanie totožnosti a opätovné zapojenie detí, ktoré stratili svoje rodiny, do spoločnosti, pričom sa musí zabezpečiť, aby sa deti čo najskôr vrátili do škôl, a vzhľadom na správy, ktoré naznačujú, že sa objavujú obchodníci s deťmi, ktorí zneužívajú pohromu tým spôsobom, že predávajú mladých ľudí na nútené práce alebo do sexuálneho otroctva, orientovať pomoc tak, aby boli deti pred zneužívaním chránené;

9.   vyzýva členské štáty, aby uľahčili vstup do EÚ tým sirotám z regiónov zasiahnutých cunami, ktorých príbuzní žijú v členských štátoch;

10.   vyzýva vlády krajín postihnutých touto pohromou, aby uľahčili prácu humanitných organizácií pri poskytovaní pomoci tým, že vyvinú všetko možné úsilie na zabezpečenie prístupu k pomoci všetkým, ktorí sú v núdzi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie, etnický pôvod či náboženské vyznanie obetí a že na najnižšiu možnú mieru znížia byrokraciu pre agentúry na pomoc;

11.   trvá na tom, že celú koordináciu operácie svetovej pomoci musí viesť Úrad OSN pre koordináciu humanitárných záležitostí (OCHA) s plným zapojením a zviditeľnením ECHO (Kancelárie Európskej komisie pre humanitnú pomoc) s podporou všetkých darcov, a víta plnú podporu Európskej únie Organizácii spojených národov a jej záväzok financovať OCHA v danom regióne;

12.   vyzýva generálneho tajomníka OSN, aby vymenoval koordinátorov humanitárnej pomoci OSN pre každú z krajín postihnutých cunami, ktorí budú mať jasné kompetencie na riadenie všetkých ostatných agentúr OSN, ktoré reagovali na krízu;

13.   vyzýva v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 3519 a svojím uznesením z 30. novembra 2000(1) členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili plné zapojenie žien tak v regiónoch v súčasnosti postihnutých cunami, ako aj na medzinárodnej úrovni, do koordinácie operácie svetovej pomoci;

14.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby OSN mohla plniť svoju kľúčovú úlohu ako koordinátor medzinárodného úsilia zameraného na poskytnutie pomoci v oblasti a zdôrazňuje, že nesmie existovať priepasť medzi prvou fázou poskytovania núdzovej pomoci a fázou obnovy a rekonštrukcie, ktorá bude nasledovať; vyzýva členské štáty, aby spolu s miestnymi vládami a inými aktérmi zabezpečili, aby boli kroky EÚ na účely núdzovej pomoci, ako aj na účely krátkodobých a dlhodobých akcií potrebných na znovuobnovenie postihnutých oblastí úzko vnútorne koordinované;

Finančná reakcia

15.   víta rýchle uvoľnenie počiatočnej pomoci EÚ vo výške 23 miliónov eur, ako aj zapojenie odborníkov ECHO do núdzovej pomoci; víta ďalej mobilizáciu mechanizmu civilnej ochrany Európskeho spoločenstva, ktorý bol v činnosti od objavenia cunami, ako aj podpornej práce Monitorovacieho a informačného strediska Komisie (MIC), ktoré koordinovalo túto pomoc;

16.   víta mobilizáciu 100 miliónov eur z rezerv na núdzovú pomoc; berie tiež na vedomie zámer Komisie poskytnúť dodatočnú finančnú pomoc až do výšky 350 miliónov eur na obnovu a rekonštrukciu s cieľom podporiť úsilie o pomoc v dôsledku katastrofy, ktorú spôsobila vlna cunami v Ázii; žiada však Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti v rámci rozpočtu na rok 2005 a aby po ukončení tohoto zhodnotenia situácie predložila potrebné návrhy; víta vyhlásenie v záveroch Rady zo 7. januára 2005, že je dôležité zabezpečiť, aby sa prostriedky uvoľnené v súvislosti s nedávnymi udalosťami pridali k záväzkom, ktoré už boli vykonané v oblasti rozvoja; trvá na to, že proces rekonštrukcie musí byť transparentný vo všetkých jeho aspektoch, a to najmä z politického, hospodárskeho a finančného;

17.   zastáva názor, že akýkoľvejk podstatný príspevok EÚ na obnovu a rozvoj krajín postihnutých cunami by sa nemal ponúkať na úkor pomoci iným krajinám alebo regiónom; pomoc EÚ sa bude financovať s ohľadom na rozpočtové konanie a ak to bude potrebné, na základe všetkých možností stanovených v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového konania(2);

18.   vyzýva Európsku úniu, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby splnili svoje sľuby urýchlene a v dohodnutých časových lehotách a pripomína skúsenosť z predchádzajúcich katastrof, keď bolo na začiatku urobených veľa veľkorysých sľubov, ale v skutočnosti bol z nich splnený len zlomok;

19.   víta návrh, aby úver vo výške 1 miliardy eur pre oblasť Indického oceánu zasiahnutého cunami spravovala Európska investičná banka, žiada však, aby financovanie bolo v súlade s udržateľnými sociálnymi a environmentálnymi normami;

20.   podporuje výzvy na prehodnotenie pozastavenia splácania dlhov, zrušenia, odpustenia alebo nahradenia dlhov v prípade krajín, ktoré postihla vlna cunami najviac, pričom tieto úľavy majú slúžiť výhradne na zníženie chudoby a obnovu postihnutých spoločenstiev; vyzýva Radu, aby podporila vytvorenie Pracovnej skupiny (Taske force) za účasti Svetovej banky, MMF, Ázijskej rozvojovej banky a Parížskeho klubu veriteľov s cieľom vypracovať plán na odpustenie dlhov do februára;

21.   víta oznámenie Komisie o novom partnerstve s juhovýchodnou Áziou (KOM(2003)0399), ktoré schválila Rada a Parlament; vyzýva, aby bol návrh Komisie v súlade s oznámením a zohľadnil následky pohromy, ktorú spôsobila cunami;

Strednodobá akcia

22.   vyzýva, aby sa bezodkladne začalo pracovať na vývoji technológií pre komplexný a účinný systém včasného varovania a aby boli tieto technológie poskytnuté krajinám v oblasti Indického oceánu, ako aj tým oblastiam, ktoré sú vystavené vlne cunami a iným živelným pohromám;

23.   vyzýva tiež Radu a Komisiu, aby preskúmali, či môže byť systém Galileo nápomocný pri okamžitom vytvorení systému včasného varovania pre krajiny juhovýchodnej Ázie a východnej Afriky v Indickom oceáne, ktoré boli zasiahnuté vlnou cunami, ale zároveň tiež podporili uplatňovanie vhodného výstražného systému pre krajiny AKT a Stredomoria, ako aj pre pobrežie EÚ; poznamenáva, že krajiny AKT dlho požadovali zariadenie pre prípady pohrôm, a žiada Komisiu, aby poskytla nové a čerstvé finančné prostriedky na vytvorenie takýchto zariadení a týmto oblastiam poskytla komplexný mechanizmus včasného varovania;

24.   uvedomuje si, že dlhodobé následky zničenia morského prostredia a zdrojov budú mať dramatický vplyv na miestne spoločenstvá rybárov; vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali spôsoby, ako možno orientovať materiálnu pomoci vo forme plavidiel, sietí, technických expertíz a surovín priamo postihnutým spoločenstvám;

25.   zdôrazňuje význam žiadostí vlád postihnutých krajín o zjednodušenie postupov uchádzania sa o pomoc, a to hlavne o pomoc EÚ, s cieľom priamo sprístupniť túto pomoc miestnym ľuďom v núdzi, a vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o svojom úsilí vyhovieť týmto žiadostiam;

Dlhodobé potreby

26.   zdôrazňuje, že obnova postihnutých oblastí sa musí sústrediť na zlepšenie situácie obyvateľov, ktorí prežili, s cieľom znížiť chudobu, ako aj budúcu zraniteľnosť voči vlne cunami; trvá na tom, že všetky prostriedky poskytnuté na rekonštrukciu musia podliehať úplnej transparentnosti a zodpovednosti pred tým, ako budú rozdelené; vyzýva príslušné vlády, aby vypracovali národné plány rekonštrukcie zahrňujúce mechanizmy, ktoré umožnia, aby sa široké spektrum občianskej spoločnosti zúčastnilo na ich navrhovaní a uplatňovaní;

27.   dúfa, že vo fáze obnovy sa možno vyhnúť chybám, ku ktorým došlo pri rekonštrukciách v minulosti, a to lepšou politikou správy pobrežnej zóny, ktorá z hľadiska životného prostredia lepšie zachová prirodzený stav pobrežných oblastí a zníži ich zraniteľnosť voči budúcim pohromám;

28.   vyzýva medzinárodné spoločenstvo, vedené OSN, aby vypracovalo účinný a koordinovaný plán činnosti v prípade budúcich pohrôm tak, aby takéto reakcie neboli charakteru ad hoc a aby bolo v budúcnosti možné dosiahnuť koordinovanú reakciu lepšie;

29.   víta rýchlu reakciu zo strany členských štátov, pričom niektoré dokonca zmobilizovali vojenskú logistiku; dôrazne vyzýva EÚ, aby sprístupnila spoločné vojenské zariadenia pre letecký most, opravu infraštruktúry a komunikácií, kde takéto zariadenia budú stále potrebné na poskytovanie pomoci najťažšie dostupným spoločenstvám v krajinách postihnutých cunami; preto vyzýva Radu, aby zabezpečila vojenské kapacity EÚ, ktorých cieľom je takisto poskytnutie vhodnej a účinnej reakcie v prípade iných budúcich humanitných a živelných pohrôm;

30.   trvá na tom, aby Rada podporila vytvorenie jednotiek osobitnej civilnej ochrany, s vhodným vybavením, ktoré by absolvovali spoločný výcvik a boli k dispozícii v prípade prírodných, environmentálnych alebo humanitárnych katastrof, alebo katastrof spojených s priemyselnými rizikami, v rámci Únie alebo zvyšku sveta;

31.   zdôrazňuje, že celkovo žije na svete 1,2 miliardy ľudí v chudobe, pričom takmer miliarda ľudí trpí podvýživou vrátane viac ako 150 miliónov detí mladších ako päť rokov; z tohto dôvodu zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a všetky štáty poskytujúce pomoc v celosvetovom spoločenstve splnili stanovený cieľ, ktorým je poskytnutie 0,7% HDP ako zahraničnej rozvojovej pomoci, ako sa dohodlo v Monterrey;

Srí Lanka a Indonézia

32.   vyzýva Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby podporili mierový proces v Indonézii a na Srí Lanke a zároveň aj poskytnutie dlhodobej pomoci týmto krajinám pri ich rekonštrukcii a obnove;

33.   vyzýva strany zapojené do konfliktu na Srí Lanke, aby v čo najkratšom čase obnovili mierový proces a žiada ich, aby zohľadnili prejav dobrej vôle a vzájomnej pomoci zo strany všetkých spoločenstiev na Srí Lanke a pomoc medzinárodného spoločenstva pri obnove a rekonštrukcii Srí Lanky v dôsledku pohromy spôsobenej cunami, ktorá postihla všetkých obyvateľov krajiny; vyzýva obe strany, aby zvážili vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdeľovanie pomoci v krajine;

34.   trvá na tom, že EÚ za podpory Nórska musí stavať na prejavenej dobrej vôli a postupovať s cieľom rozšíriť mierový proces, ako bolo stanovené na rozhovoroch v Oslo v decembri 2002 so zodpovedajúcou pomocou pri rozvoji a obnove;

35.   víta skutočnosť, že indonézska vláda prvý raz za 18 mesiacov urýchlene otvorila provinciu Aceh medzinárodným agentúram poskytujúcim pomoc a novinárom a že hnutie rebelov oznámilo jednostranné zastavenie paľby; je však hlboko znepokojený nad správami o obnovení vojenských zásahov proti rebelom v provincii Aceh; vyzýva všetky strany, aby za zdržali krokov, ktoré sťažujú alebo odďaľujú prístup a pomoc spoločenstvám a obyvateľom v núdzi;

36.   vyzýva banky a finančné inštitúcie v EÚ, aby vytvorili kódex správania sa pre bankové výbory v súvislosti so súkromnými darmi jednotlivcov mimovládnym organizáciám a organizáciám zabezpečujúcim poskytovanie pomoci, najmä v období, ktoré nasleduje bezprostredne po živelnej alebo humanitárnej pohrome;

Záverečné poznámky

37.   vyzýva Radu, aby v lehote šiestich mesiacov informovala Parlament o úspechoch úsilia EÚ zameraného na poskytnutie pomoci v oblasti;

o
o   o

38.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ, hlavám štátov a parlamentom Indonézie, Srí Lanky, Thajska, Indie, Maledív, Malajzie, Bangladéša, Tanzánie, Mjanmarska, Maurícia, Kene, Somálska a Seychel, generálnemu tajomníkovi OSN a vedúcemu OCHA.

(1) Ú. v. ES C 228, 13.8.2001, s. 22. (2) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu o transatlantických vzťahoch

P6_TA(2005)0007 RC-B6-0021/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na Transatlantickú deklaráciu o vzťahoch EÚ-USA z roku 1990 a Novú transatlantickú agendu z roku 1995,

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o stave transatlantického partnerstva pri príležitosti konania samitu EÚ-USA v dňoch 25.-26. júna 2004 v Dubline(1),

‐   so zreteľom na výsledky samitu EÚ-USA, ktorý sa uskutočnil v dňoch 25.-26. júna 2004 v Dubline,

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže vzťahy medzi občianskymi spoločnosťami Európy a Spojených štátov sú založené na pevných základoch a spoločných hodnotách, akými sú demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu, trvalo udržateľné hospodárstvo a rozvoj,

B.   zdôrazňujúc, že boj proti terorizmu môže byť úspešný, len ak sa uskutočňuje prostredníctvom posilneného transatlantického partnerstva, ktoré trvalo presadzuje základné hodnoty, na ktorých bolo vytvorené,

C.   keďže nová situácia na Blízkom východe predstavuje príležitosť na spoločnú iniciatívu v oblasti, zameranú na dosiahnutie konečného a komplexného urovnania,

D.   keďže dlhodobá situácia v zálive Guantanámo vytvára napätie v transatlantických vzťahoch, pretože EÚ nemôže akceptovať takéto právne a súdne nezrovnalosti, ktoré podrývajú najzákladnejšie zásady právneho štátu,

E.   keďže samit EÚ-USA v Dubline viedol k miernemu pokroku a podporil posilnenie hospodárskeho partnerstva, napríklad pomocou krokov na podporu pokroku v oblasti finančných trhov a rokovaní o transatlantickej dohode o letectve; a keďže sa samit prostredníctvom spoločných vyhlásení zaoberal situáciou na Strednom východe ako aj aspektmi boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia,

F.   keďže Nová transatlantická agenda z decembra 1995 musí byť urýchlene zrevidovaná tak, aby zohľadňovala súčasnú situáciu,

1.   dúfa, že druhé funkčné obdobie prezidenta Busha a nová administratíva prinesú do transatlantických vzťahov EÚ-USA nový začiatok; vyjadruje ochotu Európskej únie, a najmä Európskeho parlamentu, spolupracovať pri riešení globálnych problémov, ktoré vyžadujú globálne úsilie a spoločný prístup; v tejto súvislosti víta návštevu prezidenta Busha v európskych inštitúciách vo februári 2005;

2.   víta pokrok dosiahnutý na poslednom samite EÚ-USA dňa 26. júna 2004 v Írsku pri posilňovaní transatlantického partnerstva; pripravenosť uskutočňovať spoločné akcie v mnohých oblastiach považuje za dobrý znak pre budúcnosť partnerstva, ktorý odráža poznanie, že spolupráca je lepšia ako postupovanie rôznymi smermi;

3.   uvedomuje si, že vo viacerých oblastiach politiky, akými sú napríklad tie, ktoré sa vzťahujú na Medzinárodný trestný súd a Kjótsky protokol o klimatických zmenách, existujú medzi EÚ a USA rozdiely v analýze, klasifikovaní a politickom prístupe; je znepokojený možným nebezpečenstvom, ktoré predstavuje rastúci deficit federálneho rozpočtu USA pre globálne hospodárstvo a rovnováhu na medzinárodných menových trhoch; vyzýva na ďalšiu diskusiu o týchto politických oblastiach, v ktorých sú stanoviská EÚ a USA naďalej zásadne odlišné, a dúfa, že nová administratíva vyvinie skutočné úsilie na prehlbovanie partnerstva medzi EÚ a USA;

4.   vyzýva USA, aby prevzali spoločnú zodpovednosť za hospodársku stabilitu v stále viac navzájom závislom svete;

5.   navrhuje vytvorenie transatlantického "spoločenstva akcie" pre regionálnu a globálnu spoluprácu a výzvy, zameraného najmä na tieto tri spoločné akcie:

6.   domnieva sa, že uvedené iniciatívy by mali do decembra 2005 viesť k dohode medzi transatlantickými partnermi o aktualizácii Novej transatlantickej agendy z roku 1995 a jej nahradení dohodou o transatlantickom partnerstve, ktorá by sa mala začať uplatňovať od roku 2007;

7.   domnieva sa, že by sa mal v plnom rozsahu obnoviť dialóg transatlantických zákonodarcov, okamžite zaviesť systém včasného varovania medzi oboma stranami a že existujúca medziparlamentná výmena by mala byť postupne premenená na de facto "transatlantické zhromaždenie";

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.

(1) Prijaté texty, P5_TA(2004)0375.

Uznesenie Európskeho parlamentu o zmiernení dlhu rozvojových krajín

P6_TA(2005)0008 RC-B6-0023/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na schôdzu "Parížskeho klubu", ktorý je skupinou 19 veriteľských krajín vrátane 12 členských krajín EÚ, ktorá sa konala od 17. do 21. novembra 2004,

‐   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 25. apríla 2002 o zmiernení dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC)(1) a z 18. mája 2000 o vonkajšej zadĺženosti chudobných krajín(2),

‐   so zreteľom na Miléniové rozvojové ciele, ku ktorým sa prihlásili všetci členovia OSN v roku 2000,

‐   so zreteľom na iniciatívu Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorá bola schválené v októbri 2001 v meste Abuja (Nigéria) a následne uznaná Africkou úniou ako súčasť jej programu sociálno-ekonomického rozvoja,

‐   so zreteľom na akčný plán, ktorý prijala skupina priemyselne najvyspelejších krajín G8 v Kananaskise 27. júna 2002 a na závery predsedníctva G8 prijaté v Eviane 3. júna 2003,

‐   so zreteľom na uznesenie č. 2001/27 Komisie Organizácie spojených národov pre ľudské práva o vplyvoch stratégií štrukturálnych zmien a zahraničného dlhu na úplné uplatňovanie ľudských práv, a to najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych,

‐   so zreteľom na petíciu organizácie Jubilee 2000, ktorú podpísalo 24 miliónov občanov, ktorí požadujú zrušenie dlhu rozvojových krajín,

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže väčšina vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC) sa nachádza v subsaharskej Afrike,

B.   so zreteľom na dlhové zaťaženie Afriky, ktoré sa odhaduje na približne 230 miliárd USD a keďže na základe odhadov vynakladajú africké krajiny s nízkymi príjmami približne 39 miliárd USD ročne na splácanie svojho dlhu;

C.   keďže zrušenie dlhu by umožnilo využívanie finančných prostriedkov na iné účely, pričom by uvoľnené finančné prostriedky tvorili súčasť vládneho rozpočtu a mohli by sa preto využiť priamo na zmiernenie chudoby,

D.   keďže odpustenie dlhov je jedným zo zámerov Miléniového rozvojového cieľa č. 8, ktorý sa konkrétne zameriava na komplexné riešenie dlhov rozvojových krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom dlhodobej udržateľnosti dlhov,

E.   keďže odpustenie dlhov nie je všeliekom a nevytvára samo o sebe zdroje, neznižuje chudobu ani nepodporuje rozvoj; keďže budúcnosť rozvojových krajín závisí predovšetkým od dobrej správy a investícií do vlastných ľudí,

F.   keďže v roku 1996 Svetová banka, MMF, G7 a Parížsky klub začali iniciatívu s cieľom odpustenia dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC),

G.   keďže podľa správy UNCTAD (Konferencie OSN o obchode a rozvoji) z roku 2002 a po dvoch desaťročiach programov štrukturálnych reforiem aj naďalej dochádza k zvyšovaniu chudoby,

H.   keďže Parížsky klub odsúhlasil dňa 21. novembra 2004 zníženie verejných dlhov Iraku o 80% s cieľom pomôcť pri obnove krajiny a keďže tieto dlhy budú znížené v troch etapách - 30% okamžite, ďalších 30% v roku 2005 a 20% v roku 2008,

I.   keďže tragické udalosti v Ázii v súvislosti s cunami vyvolali požiadavky na odloženie splatnosti dlhov postihnutých krajín s cieľom pomôcť pri rekonštrukcii a obnove,

1.   berie na vedomie zníženie irackého dlhu o 80%; zdôrazňuje však, že všetci veritelia a najmä medzinárodné inštitúcie a národné vlády musia súhlasiť s postupným zrušením dlhu rozvojových krajín, pričom budú uprednostňované najmenej rozvinuté krajiny (LDC);

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na multilaterálnych a bilaterálnych fórach presadzovali postupné zrušenie vonkajšej zadĺženosti rozvojových krajín; takisto požaduje, aby aktívne postupovali pri plnení cieľa, ktorým je poskytnutie 0,7% z HDP ako zahraničnej rozvojovej pomoci s cieľom dosiahnuť Miléniové rozvojové ciele;

3.   víta požiadavky na odloženie splatnosti dlhov krajín, ktoré zasiahla cunami; požaduje však odpustenie dlhov iných chudobných krajín vzhľadom na to, že medzinárodná solidarita by nemala byť podmienená tragickými udalosťami;

4.   zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci odpustenia dlhov by sa mali uprednostňovať najmenej rozvinuté krajiny (LDC) a malo by sa tak robiť iba za predpokladu, že peniaze, ktoré vlády získajú v dôsledku tohto odpustenia, sa musia použiť na pomoc určenú najchudobnejšiemu obyvateľstvu v spoločnosti;

5.   sa domnieva, že proces odpustenia verejného dlhu by sa mal urýchliť a prehĺbiť v krajinách, v ktorých vlády dodržiavajú ľudské práva a zásady dobrej správy a uprednostňujú odstránenie chudoby;

6.   zdôrazňuje, že predchádzajúce iniciatívy, vrátane zlepšenej iniciatívy HIPC, sú v súčasnom kontexte hospodárskej globalizácie stále nedostatočné a poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek takéto iniciatívy sa musia vnímať ako krok smerom k postupnému zrušeniu všetkých dlhov;

7.   poukazuje v tejto súvislosti na potrebu prispôsobiť súčasnú iniciatívu HIPC tak, aby spĺňala požiadavky oprávnených krajín, ktoré sa ešte vzhľadom na extrémnu politickú nestabilitu nerozhodli, a poskytla väčšiu flexibilitu aj na iných úrovniach, ako napríklad dĺžka trvania "obdobia posudzovania dosiahnutých výsledkov", obsah "zoznamu dosiahnutých úspechov" a predbežných dokumentov o stratégii znižovania chudoby a stanovenie odpustenia dlhu počas prechodného obdobia;

8.   víta v tejto súvislosti odloženie lehoty stanovenej časovo obmedzujúcou klauzulou iniciatívy HIPC na koniec roka 2006, čím sa vytvára možnosť pre niektoré oprávnené krajiny, v ktorých došlo k ukončeniu konfliktov, vytvoriť nevyhnutný zoznam dosiahnutých úspechov, ktorý je predpokladom účasti na iniciatíve; vyzýva na dodatočné odpustenie dlhu zamerané na uzmierenie a na obnovu infraštruktúry v týchto krajinách s cieľom znížiť pravdepodobnosť ďalších konfliktov;

9.   sa domnieva, že všetky dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa vládam podarí získať prostredníctvom odpustenia dlhov, by sa mali vyčleniť na sociálne projekty prostredníctvom plánov odsúhlasených poskytovateľmi pomoci a občianskou spoločnosťou, s cieľom zvýšiť sociálne výdavky v oblastiach, akými sú základné vzdelávanie, základná zdravotná starostlivosť a HIV/AIDS;

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom účinnej koordinácie v rámci skupiny G8, Svetovej banky a MMF zabezpečili, že žiadnej krajine, ktorá sa úprimne zaviazala dosiahnuť zníženie chudoby, dobrú správu a ekonomickú reformu, nebude na základe nedostatku finančných prostriedkov odoprená možnosť splniť Miléniové rozvojové ciele;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade AKT-EÚ, Africkej únii, Organizácii spojených národov, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a vládam a parlamentom členských krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 167. (2) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 239.

Uznesenie Európskeho parlamentu o výsledkoch volieb na Ukrajine

P6_TA(2005)0009 RC-B6-0038/2005

Európsky parlament,

‐   zo zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003(1) "Širšia Európa - Susedské vzťahy: Nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi",

‐   so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich kolách prezidentských volieb na Ukrajine, prijatých 28. októbra 2004(2) a 2. decembra 2004(3),

‐   so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Ukrajinou(4), ktorá vstúpila do platnosti 1. marca 1998,

‐   so zreteľom na spoločnú stratégiu Európskej rady 1999/877/SZBP o Ukrajine(5), prijatú Európskou radou v Helsinkách dňa 11. decembra 1999,

‐   so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ - Ukrajina zo 16. a 17. februára 2004,

‐   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2004 o európskej politike susedských vzťahov (KOM(2004)0373),

‐   so zreteľom na spoločné vyhlásenie samitu Európska únia - Ukrajina z 8. júla 2004 v Haagu,

‐   so zreteľom na vyhlásenia, predbežné zistenia a závery medzinárodnej misie volebných pozorovateľov na Ukrajine týkajúce sa všetkých kôl prezidentských volieb,

‐   so zreteľom na rozhodnutie ukrajinského Najvyššieho súdu o opakovaní druhého kola prezidentských volieb dňa 26. decembra 2004 a oznámení konečných výsledkov prezidentských volieb na Ukrajine Ústrednou volebnou komisiou,

‐   so zreteľom na rozhodnutia ukrajinského Najvyššieho súdu o platnosti opakovania rozhodujúceho kola prezidentských volieb dňa 26. decembra 2004,

‐   so zreteľom na závery Európskej rady, ktorá zasadala dňa 17. decembra 2004 v Bruseli,

‐   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže európska politika susedských vzťahov uznáva európske ambície Ukrajiny a význam Ukrajiny ako štátu so silnými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi vzťahmi s členskými štátmi EÚ a keďže skutočné a vyvážené partnerstvo sa dá rozvíjať len na základe spoločných hodnôt súvisiacich predovšetkým s demokraciou, zásadami právneho štátu a dodržiavaním ľudských a občianskych práv,

B.   keďže situácia súvisiaca s prvými dvoma kolami týchto volieb viedla k vážnej politickej kríze na Ukrajine a dokonca k hrozbám narušenia celistvosti krajiny,

C.   keďže Európska únia a jej členské štáty promptne reagovali a vyslali sprostredkovateľov a keďže vedúca úloha Európskej únie, najmä Európskeho parlamentu, bola prínosom pri zmierňovaní napätia a ukončení volebnej a politickej krízy,

D.   keďže ústavná reforma a následný kompromis dosiahnutý 8. decembra 2004 medzi ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom a opozíciou pod vedením Viktora Juščenka ukončili hrozbu stupňovania napätej situácie na Ukrajine, umožnili vyriešenie politickej krízy a otvorili cestu slobodnému, spravodlivému a transparentnému opakovaniu druhého kola prezidentských volieb dňa 26. decembra 2004,

E.   keďže viac než 300 000 Ukrajincov a 12 000 zahraničných pozorovateľov bolo prítomných vo volebných miestnostiach na účel sledovania volebného procesu v rámci Medzinárodnej misie volebných pozorovateľov pod vedením OBSE,

F.   keďže podľa volebných pozorovateľov a predsedu ukrajinskej Ústrednej volebnej komisie neboli zaznamenané žiadne väčšie problémy, len malé porušenia, ktoré neovplyvnili platnosť ani celkový výsledok volieb,

G.   keďže ukrajinský Najvyšší súd zamietol všetky právne podnety podané porazeným bývalým premiérom Janukovičom zamerané na zrušenie platnosti hlasovania z 26. decembra 2004,

H.   keďže 10. januára 2005 Ústredná volebná komisia oznámila konečný výsledok, podľa ktorého získal pán Juščenko 52% hlasov oproti 44% pána Janukoviča,

I.   keďže ukrajinská spoločnosť výrazne preukázala svoje úsilie o demokraciu, právny štát a ostatné hodnoty, ktoré sú základom Európskej únie,

J.   keďže Ukrajina jasne potvrdila svoju túžbu byť súčasťou Európy a vôľu začleniť sa do Európskej únie na základe základných princípov a kritérií EÚ,

K.   keďže sa dosiahol široký konsenzus medzi politickými silami a vnútorná politická kríza bola vyriešená v súlade s demokratickými princípmi,

1.   víta podstatne spravodlivé voľby, ktoré sa konali 26. decembra 2004 a vyjadruje uspokojenie, že bolo uznané a uplatnené právo ukrajinského ľudu na slobodnú voľbu prezidenta, čo predstavuje víťazstvo demokratických hodnôt, inštitúcií a postupov na Ukrajine;

2.   znovu zdôrazňuje úlohu sprostredkovateľov, ktorí prispeli k úspešnému ukončeniu ukrajinskej krízy, vrátane Vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP, prezidentov Poľska a Litvy ako aj misií Európskeho parlamentu;

3.   víta zistenia Medzinárodnej misie volebných pozorovateľov OBSE/ODIHR (Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva), v ktorých sa uvádza, že v opakovanom druhom kole prezidentských volieb sa Ukrajina "podstatne priblížila k splneniu medzinárodných štandardov"; blahoželá ukrajinskému ľudu, ktorý dokázal nenásilným a vyspelým spôsobom prostredníctvom svojich inštitúcií a v súlade so svojimi zákonmi vyriešiť politickú krízu a pevne nasmerovať krajinu na cestu k demokracii a oprávnenému začleneniu sa do európskeho spoločenstva demokratických národov;

4.   blahoželá Viktorovi Juščenkovi k volebnému víťazstvu v rozhodujúcom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 26. decembra 2004 a vyzýva všetky strany na prijatie volebných výsledkov; blahoželá zároveň ukrajinskému ľudu a štátnym orgánom k ich občianskemu a demokratickému prístupu duhu prejavenému v kríze v decembri 2004;

5.   vyzýva na rýchle a účinné odovzdanie moci a vyzýva zvoleného prezidenta, aby promptne sformoval novú administratívu na účel ukončenia patovej politickej situácie;

6.   vyzýva nové ukrajinské politické vedenie na konsolidáciu boja Ukrajiny za spoločné európske hodnoty a ciele prostredníctvom uskutočnenia ďalších krokov na podporu demokracie, občianskej spoločnosti a právneho štátu, obnovením reforiem liberálneho trhového hospodárstva a prekonaním politického rozdelenia na Ukrajine;

7.   vyzýva novozvolené orgány, aby sa zapojili najmä do ďalšieho rozvoja demokratických inštitúcií, zabezpečujúcich občianske slobody, a tiež poskytujúcich rámec pre existenciu a riadne fungovanie demokratickej opozície;

8.   je znepokojený hlbokým rozdelením v rámci Ukrajiny a kultúrnymi a regionálnymi rozdielmi, ovplyvňujúcimi jednotnosť krajiny, ktoré boli obnovené počas politicky bezvýchodiskovej situácie medzi kandidátmi a vyzýva politických lídrov, vrátane bývalých oponentov, aby vyvinuli úsilie na odstránenie rozporov a na reformovanie krajiny; pokračujúce hrozby separatizmu na Ukrajine považuje za neprijateľné a vyjadruje svoju angažovanosť pokiaľ ide o územnú celistvosť Ukrajiny; vyzýva medzinárodné spoločenstvo na podporu tohto úsilia;

9.   vyjadruje pokračujúcu podporu, pomoc a angažovanosť obyvateľom Ukrajiny pri vytváraní slobodného a otvoreného demokratického systému, prosperujúceho trhového hospodárstva a oprávnenom začlenení ich krajiny do spoločenstva demokratických národov;

10.   pripomína demokratický prístup ukrajinského ľudu prejavený v politickej kríze v decembri 2004; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vo svojom budúcom prístupe k Ukrajine zohľadnili očakávania a nádeje, ktoré vznikli v dôsledku úzkeho zapojenia sa Európskej únie do riešenia tejto krízy;

11.   víta zámer Rady zorganizovať v krátkom čase zasadanie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou s cieľom rýchleho prijatia akčného plánu EÚ-Ukrajina; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zapojili do urýchleného vykonávania tohto plánu a prijali nové opatrenia na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zároveň zvážili revíziu Akčného plánu európskej politiky susedských vzťahov, ktorý musí zohľadňovať novú situáciu a poskytnúť ukrajinskej vláde príležitosť na opätovné prerokovanie plánu vzhľadom na jej intenzívne úsilie o európsku integráciu; vyzýva Radu a Komisiu na vypracovanie dodatočných ponúk, napríklad na zorganizovanie konferencie darcov pre Ukrajinu, podobnej konferencii darcov pre Gruzínsko v dňoch 16. - 17. júna 2004; vyzýva Radu a Komisiu, aby tiež zvážili zjednodušenie vízových formalít pre Ukrajinu, rýchle uznanie štatútu trhového hospodárstva a podporu vstupu Ukrajiny do Svetovej obchodnej organizácie s cieľom ďalej zlepšiť vzťah a splniť očakávania a nádeje, ktoré vznikli silným zapojením sa Európskej únie do mierovej Oranžovej revolúcie;

13.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zapojili do posilňovania nezávislých mediálnych inštitúcií ako aj do podpory právneho rámca, ktorý by umožnil, aby nezávislé médiá prosperovali;

14.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby okrem opatrení akčného plánu v rámci európskej politiky susedských vzťahov zvážili ostatné formy vzťahov s Ukrajinou, ktoré by tejto krajine poskytli jasnú európsku perspektívu, zodpovedali by preukázanému úsiliu prevažnej väčšiny ukrajinského ľudu a podľa možnosti v konečnom dôsledku viedli k vstupu krajiny do EÚ;

15.   vyzýva Radu, Komisiu a vlády členských štátov EÚ, aby podporili hospodárske a administratívne reformy na Ukrajine prostredníctvom príslušných programov a projektov, vrátane podstatného zvýšenia finančnej pomoci;

16.   v tomto kontexte pripomína ustanovenia článku 49 Zmluvy o Európskej únii, ktoré stanovujú, že členstvo v EÚ je otvorené všetkým európskym krajinám, ktoré spĺňajú príslušné podmienky a záväzky; s radosťou očakáva nepretržitý transformačný proces na Ukrajine, ktorý by túto krajinu posunul k tomuto cieľu a zaväzuje sa, že bude Ukrajine pomáhať a podporovať ju v tomto procese;

17.   zastáva názor, že krízová situácia, ktorá vznikla na Ukrajine, predstavuje skúšku pre EÚ pokiaľ ide o jej snahy podporovať demokraciu, ľudské práva a rešpektovanie právneho štátu vo všetkých susedných krajinách; zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov so všetkými svojimi susedmi;

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ukrajinskému parlamentu a vláde, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a OBSE a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506. (2) Prijaté texty, P6_TA(2004)0046. (3) Prijaté texty, P6_TA(2004)0074. (4) Ú. v. ES L 49, 19.2.1998, s.3 (5) Ú. v. ES L 331, 23.12.1999, s.1. Spoločná stratégia ako bola zmenená a doplnená Spoločnou stratégiou Európskej rady 2003/897/SZBP z 12. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 96).

Uznesenie Európskeho parlamentu o Tibete

P6_TA(2005)0010 RC-B6-0037/2005

Európsky parlament,

‐   s odvolaním sa na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a situácii v oblasti ľudských práv v Číne,

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2004(1) o Tibete, o prípade Tenzina Deleka Rinpocheho,

‐   so zreteľom na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou,

‐   so zreteľom na náboženskú slobodu v Číne a najmä na prípad Juliusa Jia Zhiguoa, biskupa severočínskej provincie Hebei,

‐   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 2. decembra 2002 odsúdil ľudový zmierovací súd v Kardze v Tibetskej autonómnej prefektúre Kardze, provincia Sečuán, Tenzina Deleka Rinpocheho, vplyvného a uznávaného budhistického lámu, na smrť s dvojročným odkladom a jeho spoločníka Lobsanga Dhondupa na smrť bez možnosti odkladu,

B.   keďže účasť Tenzina Deleka Ripocheho a Lobsanga Dhondupa na sérii bombových útokov alebo podnecovaní k separatizmu nebola dokázaná,

C.   keďže 26. január je dátumom, kedy bol Lobsang Dhondup v roku 2003 popravený,

D.   keďže obdobie odkladu popravy Tenzina Deleka Rinpocheho uplynie 26. januára 2005,

E.   keďže podľa čínskeho práva sa trest smrti zmení na doživotné väzenie v prípade, ak obvinený počas dvojročného odkladu opätovne neporuší zákon,

F.   keďže Rada momentálne na žiadosť Európskej rady opätovne skúma embargo na predaj zbraní do Číny, o ktorom sa rozhodlo a ktoré bolo zavedené v roku 1989,

G.   keďže čínska vláda nedávno prijala predstaviteľov Jeho svätosti Dalajlámu,

1.   opätovne vyjadruje svoju podporu zásadám právneho štátu a vyzýva čínsku vládu, aby okamžite zmenila trest smrti vynesený v prípade Tenzina Deleka Rinpocheho;

2.   opätovne požaduje zrušenie trestu smrti a okamžité moratórium na výkon trestu smrti v Číne;

3.   víta vyhlásenie čínskych orgánov, podľa ktorého každému, kto je odsúdený na trest smrti s odkladom vykonania rozsudku a kto nespácha žiaden úmyselný trestný čin počas odkladu, bude po uplynutí dvojročného obdobia zmenený tento trest na doživotné väzenie; vyzýva čínske súdne orgány, aby toto vyhlásenie zaviedli do praxe prostredníctvom oficiálneho rozhodnutia;

4.   znovu vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky, aby zastavila neustále porušovanie ľudských práv tibetského ľudu a ostatných menšín a zabezpečila, že bude dodržiavať medzinárodné štandardy v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ako aj práva súvisiace s vierovyznaním;

5.   vyzýva Radu a členské štáty, aby zachovali embargo EÚ na obchod so zbraňami s Čínskou ľudovou republikou a neoslabili existujúce vnútroštátne obmedzenia s ohľadom na tento druh predaja zbraní; domnieva sa, že toto embargo by sa malo zachovať, až kým EÚ neprijme právne záväzný Kódex správania pri vývoze zbraní a Čínska ľudová republika nepodnikne konkrétne kroky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, okrem iného ratifikovaním Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a úplným rešpektovaním práv menšín;

6.   vyzýva vládu Čínskej ľudovej republiky k urýchleniu prebiehajúceho dialógu so zástupcami Dalajlámu s cieľom dospieť ku vzájomne prijateľnému riešeniu tibetskej otázky bez ďalšieho odkladu;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, čínskej vláde, guvernérovi provincie Sečuan a hlavnému prokurátorovi ľudovej prokuratúry provincie Sečuan.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2004)0067.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne

P6_TA(2005)0011 B6-0054/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne,

‐   so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Iránom o ľudských právach a predovšetkým na jeho štvrté kolo, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 14. a 15. júna 2004 v Teheráne, kde sa vláda Iránu zaviazala posilniť rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu,

‐   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

‐   so zreteľom na odporúčanie najvyššieho sudcu Iránskej islamskej republiky pre sudcov v decembri 2002, aby volili alternatívne tresty v prípadoch, v ktorých by bol inak uložený trest smrti ukameňovaním, a na jeho vyhlásenie v apríli 2004 o zákaze mučenia a následné prijatie s tým súvisiacej legislatívy iránskym parlamentom, ktorú Rada strážcov schválila v máji 2004

‐   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v dňoch 16.-17. decembra 2004,

‐   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 10. marca 2004(1) vytvoriť medziparlamentnú delegáciu pre vzťahy s Iránom,

‐   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže sa množia správy o vykonaných popravách alebo vynesení rozsudkov smrti zjavne nerešpektujúcich medzinárodne uznávané záruky, vrátane rozsudkov mladistvých páchateľov, tehotných žien a duševne postihnutých osôb,

B.   keďže v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2004 sa uvádza zhoršujúca sa situácia v súvislosti so slobodou názoru a prejavu a slobodou médií, najmä rastúce prenasledovanie pre pokojné vyjadrovanie politických názorov, vrátane svojvoľného zatýkania a zadržiavania bez obvinenia alebo súdneho procesu,

C.   keďže v správach sa uvádzajú informácie o svojvoľnom zatýkaní novinárov, internetových novinárov a webloggerov, blokovaní internetových publikácií a zastrašovaní novinárov, ktorí informujú o mučení, uložením trestov dlhoročného odňatia slobody zo strany iránskeho súdnictva, čím sa likviduje posledný zostávajúci zdroj necenzurovaných informácií pre iránsku verejnosť,

D.   keďže osobitný spravodajca OSN Ambeyi Ligabo zistil, že iránsky zákon o tlači a trestný zákonník nie sú v súlade s povolenými obmedzeniami uvedenými v článku 19 ods. 3. Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

E.   keďže Irán ešte stále nie je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a iránsky parlament nedávno odmietol návrhy legislatívy o rovnosti pohlaví,

F.   keďže Rada na svojom stretnutí 13.-14. decembra 2004 podporila rokovanie o dlhodobej dohode medzi EÚ a Iránom, potom ako bola oboznámená s potvrdením Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o úplnom zastavení všetkých činností Iránu súvisiacich s nukleárnym obohacovaním a opätovným spracovaním a v snahe spojiť rokovania o Dohode o obchode a spolupráci so získaním objektívnych záruk, že nukleárny program Iránu sleduje iba mierové účely,

1.   opätovne zdôrazňuje svoj zásadný nesúhlas s trestom smrti a veľmi tvrdo odsudzuje rozsudky smrti a/alebo výkon trestu v prípade mladistvých páchateľov, tehotných žien a duševne postihnutých osôb;

2.   vyzýva iránske úrady na predloženie dôkazov o tom, že uplatňujú nimi vyhlásené moratórium na ukameňovanie a žiada okamžité uplatňovanie zákazu mučenia, tak ako bol tento zákaz oznámený, prijatý iránskym parlamentom a schválený Radou strážcov;

3.   odsudzuje kampaň súdnictva proti novinárom, internetovým novinárom a webloggerom, ktorá má za následok zrušenie publikácií, uväzňovanie a podľa správ často sa vyskytujúce mučenie a vynútené nepravdivé výpovede a vyzýva úrady, aby prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržané, stíhané alebo odsúdené pre nenásilné prečiny súvisiace so spravodajstvom a vyjadrovaním názorov;

4.   vyzýva iránsky parlament, aby prispôsobil iránsky zákon o tlači a trestný zákonník záväzkom Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a najmä aby zrušil všetky trestnoprávne ustanovenia súvisiace s pokojným prejavom vlastného názoru aj v tlači;

5.   vyzýva úrady, aby rešpektovali medzinárodne uznávané právne záruky, okrem iného so zreteľom na osoby patriace k náboženskými menšinám, ktoré sú oficiálne alebo inak uznané;

6.   víta odklad výkonu rozsudku v prípade Hajieh Esmailvand a oznamuje, že prípad Leyly Moafi bol zverený súdnym psychiatrom, aby "preskúmali jej duševný stav", trvá však na tom, že údajné "trestné činy", z ktorých sú obvinené, nie sú na medzinárodnej úrovni uznané ako trestné činy a že ich stíhanie nezodpovedá medzinárodným štandardom v oblasti ľudských práv;

7.   trvá na tom, že na dobrovoľný súkromný pohlavný život dospelých osôb sa vzťahuje koncept "ochrany súkromia" a žiada, aby boli všetky osoby, ktoré sú z tohto dôvodu zadržiavané, okamžite prepustené na slobodu;

8.   víta a podporuje rokovanie medzi EÚ a Iránom o otázkach jadrovej energie, ktoré je tiež príležitosťou na presadzovanie pokroku v dialógu o politických a ľudských právach medzi EÚ a Iránom, ako aj v hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi EÚ a Iránom, podporuje Radu v tom, že očakáva od Iránu kroky v iných oblastiach, ktoré znepokojujú EÚ, napr. ukončenie podporovania teroristických organizácií, zlepšenie rešpektovania ľudských práv a zmenu v prístupe k mierovému procesu na Blízkom východe;

9.   žiada svoje výbory pre zahraničné veci a občianske slobody o preskúmanie spôsobu, akým by sa Parlament mohol zapojiť do procesu pravidelnej aktualizácie spoločnej pozície Rady č. 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj proti terorizmu(2), vzhľadom na vývoj od roku 2001;

10.   dúfa, že vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Iránom mu umožní zapojiť sa do produktívneho dialógu s iránskym parlamentom a s iránskou občianskou spoločnosťou;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) P5_TA(2004)0166 (2) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.

Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodovaní so ženami a deťmi v Kambodži

P6_TA(2005)0012 B6-0046/2005

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži, a to najmä na uznesenie z 13. marca 2003(1) a 12. februára 2004(2),

‐   so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom(3), ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1999,

‐   so zreteľom na Strategický dokument medzi ES a Kambodžou na roky 2000-2003 a Národný indikatívny program na roky 2005-2006,

‐   so zreteľom na vyhlásenie miestneho predsedníctva Európskej únie v mene vedúcich misií EÚ v Phnom Penh o útoku proti útulku pre obete obchodovania s ľuďmi prevádzkovaného združením "Agir Pour les Femmes en Situation Précaire" (AFESIP) (Pomoc ženám v situáciách ohrozenia),

‐   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý ratifikovala Kambodža a všetky členské štáty EÚ,

‐   so zreteľom na Protokol OSN na prevenciu, potláčanie a potrestanie obchodovania s ľuďmi, najmä ženami a deťmi, a Dohovor OSN proti organizovanému zločinu

‐   so zreteľom na usmernenia EÚ o aktivistoch v oblasti ochrany ľudských práv schválené Európskou radou v júli 2004,

‐   so zreteľom na dohodu medzi OSN a Kambodžou o rozpočte pre zvláštny tribunál pre vojnové zločiny v Kambodži,

‐   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   so zreteľom na útok na stredisko Srey Khan združenia AFESIP, kde bývalo 91 žien a mladých dievčat, z ktorých 83 deň predtým oslobodili zamestnanci sekcie pre obchodovanie s ľuďmi a ochranu mladistvých z hotela, v ktorom sa vykonávala prostitúcia,

B.   keďže osud týchto 91 žien a dievčat je neznámy,

C.   keďže osem osôb bolo zaistených počas policajného zásahu a prepustených v nasledujúci deň,

D.   so zreteľom na smrteľné vyhrážky, ktorým je vystavená Somaly Mam, aktivistka chrániaca záujmy detí nútených k prostitúcii, ktorej kambodžská vláda nemôže zaručiť ochranu,

E.   keďže obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie sú formy novovekého otroctva a predstavujú zjavné porušovanie základných ľudských práv, ktoré vykonávajú siete nadnárodného organizovaného zločinu; keďže ide o lukratívny obchod pre týchto priekupníkov,

F.   keďže obchodovanie s ľuďmi narastá z dôvodov chudoby, nezamestnanosti, zraniteľnosti žien a detí, zhoršovania sociálnych podmienok v krajinách pôvodu, vysokých ziskov a nízkych rizík pre priekupníkov a dopytu po ženách a deťoch na účely prostitúcie a ďalších foriem sexuálneho vykorisťovania,

G.   keďže stále je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v boji proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi,

H.   keďže počas 7. schôdze poradnej skupiny v Kambodži dňa 6. a 7. decembra 2004 sa účastníci dohodli na rade spoločných ukazovateľov vrátane prijímania právnych predpisov proti domácemu násiliu a obchodovaniu s ľuďmi, aby pomohli kambodžskej vláde ako aj partnerom v rámci rozvojovej pomoci sledovať situáciu v nadchádzajúcom roku,

I.   so zreteľom na skutočnosť, že kambodžská vláda vytvorila medziministerský výbor, ktorý bude vyšetrovať útok na stredisko AFESIP,

1.   odsudzuje sexuálne vykorisťovanie neplnoletých ako zločin "erga omnes" a útok na základné práva detí, proti ktorému sa musí bojovať na všetkých úrovniach;

2.   vyjadruje svoje znepokojenie so situáciou detskej prostitúcie v Kambodži a s obchodovaním s ľuďmi, ku ktorým dochádza smerom do aj z Kambodže, so zámerom ich využívania na nútenú prácu, prostitúciu, žobranie a nezákonné adopcie;

3.   pripomína zásady Charty ľudských práv a najmä práva dievčat v prípadoch sexuálneho vykorisťovania neplnoletých v Ázii a v ostatnom svete;

4.   odsudzuje útok z 8. decembra 2004 na centrum AFESIP pre obete obchodovania s ľuďmi v Phnom Penhu a únos 91 žien a dievčat, z ktorých niektoré sú neplnoleté;

5.   odsudzuje sexuálnu turistiku v Kambodži a iných krajinách, v ktorých sa vyskytuje a žiada, aby členské štáty EÚ prijali a uplatňovali príslušné právne predpisy potrebné na postavenie pred súd všetkých, ktorí sú zapojení do sexuálnej turistiky s mladistvými;

6.   trvá na tom, aby Komisia zohľadnila práva detí a žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi v prípravách jej politiky v oblasti ľudských práv v rámci Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva;

7.   žiada, aby Komisia podporovala organizácie na ochranu ľudských práv v Kambodži a najmä tie, ktoré sa venujú ochrane obetí obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

8.   víta rozhodnutie kambodžskej vlády zriadiť medziministerský výbor, ku ktorému patria ako pozorovatelia aj zástupcovia zahraničných misií a národných a medzinárodných mimovládnych organizácií, s cieľom ďalšieho vyšetrovania a osobného vypočutia žien postihnutých uvedenými zločinmi;

9.   je presvedčený o pozitívnom a spravodlivom výsledku práce medziministerského výboru, ktorý bol nedávno zriadený a uznáva, že kambodžské úrady vynaložili úsilie s cieľom boja proti obchodovaniu so ženami a deťmi; zdôrazňuje však potrebu zvýšiť počet súdnych stíhaní a odsúdení priekupníkov tak, aby sa skoncovalo s obchodovaním so ženami a detskou prostitúciou;

10.   vyzýva kambodžské úrady, aby zaručili bezpečnosť organizácií na ochranu detí a ich zamestnancov, a to najmä tých organizácií, ktoré pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

11.   vyzýva kambodžské úrady, aby zaručili bezpečnosť Somaly Mam, ktorej život je ohrozený;

12.   vyzýva kambodžskú vládu, aby ratifikovala Protokol OSN na prevenciu, potláčanie a potrestanie obchodovania s ľuďmi, najmä ženami a deťmi, a Dohovor OSN proti organizovanému zločinu;

13.   vyzýva členské štáty EÚ, aby sa spojili v boji proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä s neplnoletými;

14.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Kambodže a vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

(1) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 417. (2) Prijaté texty, P5_TA(2004)0101. (3) Ú. v. ES L 269, 19.10.1999, s. 18.