Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 1997(1),

–   so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení vydanom 31. mája 2003 po summite v Petrohrade o vytvorení spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a priestoru výskumu a vzdelávania, vrátane kultúrnych aspektov,

–   so zreteľom na mnohé spoľahlivé správy ruských a medzinárodných mimovládnych organizácií o pokračujúcich závažných porušeniach ľudských práv v Čečensku, na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v šiestich prípadoch súvisiacich s Čečenskom z 24. februára 2005 a na mnohé podobné prípady, v ktorých tento súd koná,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 26. februára 2004, o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom(2) a na svoje uznesenie z 15. decembra 2004 o summite EÚ-Rusko, ktorý sa uskutočnil v Haagu 25. novembra 2004(3),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. januára 2005 o výsledkoch volieb na Ukrajine(4)

–   so zreteľom na svoje uznesenie o Bielorusku z 10. marca 2005(5),

–   vzhľadom na výsledok 15. summitu EÚ - Rusko, ktorý sa konal 10. mája 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0135/2005),

A.   keďže dobré susedské vzťahy a spolupráca medzi EÚ a Ruskom sú nevyhnutné pre dosiahnutie stability, bezpečnosti a prosperity v rámci celého európskeho kontinentu; keďže tieto vzťahy musia byť založené na spoločných hodnotách, zahŕňajúc ľudské práva, trhové hospodárstvo, právny štát a demokraciu,

B.   keďže EÚ a Rusko majú vysoké ambície ohľadom svojho partnerstva; vítajúc pokrok dosiahnutý v záležitostiach ako je ratifikácia Kjótskeho protokolu Ruskom, rozšírenie Dohody o partnerstve a spolupráci, tranzit osôb cez Kaliningrad a pokrok v rokovaniach o podmienkach vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

C.   keďže Rusko zdôrazňuje význam multilateralizmu a svoju plnú účasť v OSN, G8 a Rade Európy považuje za základ svojej zahraničnej politiky,

D.   keďže demokracia v Rusku bola oslabená, predovšetkým tým, že sa všetky hlavné televízne stanice a väčšina rozhlasových staníc dostali pod kontrolu vlády, rozšírením vlastnej cenzúry medzi tlačovými médiami, novými obmedzeniami práva organizovať verejné demonštrácie, zhoršením situácie pre mimovládne organizácie, zvýšením politickej kontroly súdnictva a zmenou spôsobu, ktorým sa volia poslanci Štátnej dumy, všetky tieto kroky smerujú k upevneniu moci Kremľa,

E.   ľutuje, že situácia v Čečensku je aj naďalej nekontrolovateľná a že sa odohrali ďalšie extrémne teroristické útoky na Severnom Kaukaze a v Moskve, verí, že nový prístup, ktorý je EÚ pripravená podporiť, je nevyhnutný,

F.   keďže EÚ chce zabezpečiť, aby jej rozšírenie nevytvorilo nové deliace čiary v Európe, ale naopak, aby pomohlo pri šírení prosperity a rozvoja; keďže EÚ by chcela viesť dialóg s Ruskom o otázkach týkajúcich sa ich spoločného susedstva,

G.   plne uznávajúc enormné snahy a obete obyvateľstva Sovietskeho zväzu v boji a pri oslobodení mnohých krajín v Európe a ich národov od nacistickej krutovlády, ktoré sú jedinečné v dejinách, ale taktiež ľutujúc enormné utrpenie a obete, ktoré veľmi často priniesla okupácia a následná anexia a tyrania zo strany Sovietskeho zväzu viacerým krajinám a národom, vrátane baltických štátov; a dúfajúc v plné uznanie týchto faktov Ruskom ako základu pre úplné zmierenie medzi Ruskom a všetkými členskými krajinami EÚ,

H.   keďže kontinuálny a nestranný prístup zo strany EÚ a jej členských štátov je nevyhnutnou podmienkou rozumnej a efektívnej politiky voči Rusku; keďže Komisia a Rada na začiatku roku 2004 uznali hlavné nedostatky procesu tvorby politiky a vznikla nová metóda na zabezpečenie súdržnosti, založená na dokumente o kľúčových otázkach, s určeným "zaujatím stanoviska"; keďže toto neprinieslo dostatočné zlepšenie a je potrebné zaviesť určitú formu verejnej a parlamentnej kontroly,

Politika EÚ a členských štátov

1.   uznáva dôležitosť Ruska ako partnera pre pragmatickú spoluprácu, s ktorým Únia zdieľa nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ vystupovať na medzinárodnom poli, ako aj v spoločnom susedstve ako strategickí partneri;

2.   uznáva potenciál Ruska ako osobitného strategického partnera pre zabezpečenie mieru, stability a bezpečnosti a pre boj proti medzinárodnému terorizmu a násilníckemu extrémizmu, ako aj pre riešenie záležitostí "mäkkej bezpečnosti", akými sú nebezpečenstvá pre životné prostredie a jadrové nebezpečenstvo, drogy, zbrane a nezákonné obchodovanie s ľuďmi a cezhraničný organizovaný zločin v susedstve Európy, v spolupráci s OBSE a ďalšími medzinárodnými fórami;

3.   zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja a zavedenia spoločnej energetickej stratégie pre Európu, zahŕňajúcej výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov, s cieľom vytvoriť transparentný a udržateľný energetický systém a zlepšiť regionálnu rozmanitosť dodávok energie; poznamenáva, že rozvoj takejto stratégie je spoločným záujmom EÚ a Ruska;

4.   vyzýva Komisiu a Radu na preukázanie solidarity a jednotnosti v rámci EÚ, rovnako medzi starými a novými členskými štátmi, v prípade že sa Rusko bude usilovať o rozdielny prístup k nim;

5.   vyzýva Radu, aby súhlasila s požiadavkami týkajúcimi sa podávania správ a inými opatreniami na zabezpečenie toho, že odsúhlasené pozície budú vždy plne rešpektované tak EÚ, ako aj jednotlivými členskými krajinami pri ich kontaktoch s Ruskom, rovnako by to malo byť pri ich kontaktoch s inými tretími krajinami; nalieha na členské krajiny, aby vo svojich bilaterálnych kontaktoch s Ruskom zastávali spoločné pozície, ktoré prijala EÚ, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a primeranú úroveň diskusie;

6.   zdôrazňuje, že v rozšírenej Únii, a hlavne v kontexte nových finančných rámcov a nástrojov vonkajších vzťahov, by sa mala viac zdôrazňovať dôležitosť regionálnej spolupráce a v severných častiach EÚ a severozápadných častiach Ruska by mala severná dimenzia poskytnúť rámec tejto regionálnej spolupráce;

Štyri spoločné priestory

7.   podporuje cieľ stanoviť štyri spoločné priestory spoločnej politiky a prípravu realizačného plánu pre každú z nich; trvá na tom, aby sa na štyri priestory hľadelo ako na balík a aby sa dávala vyššia priorita kvalite pred rýchlosťou; upriamuje pozornosť na potrebu nielen odsúhlasených znení, ale aj skutočnej konvergencie v prípade kľúčových citlivých záležitostí;

8.   víta najmä zámer Európskej únie a Ruska spolupracovať v budúcnosti na vyriešení regionálnych konfliktov aké sú v Podnestersku, Abcházsku, Južnom Osetsku a Náhornom Karabachu a zdôrazňuje, že od tejto chvíle je na Rusku, aby zodpovedne prijalo pripravenosť Európskej únie prispieť k stabilizácii konfliktu v Čečensku, tak na humanitárnej ako aj politickej úrovni;

9.   očakáva, že Rada a Komisia, ale aj Rusko sa chopí podnetu vytvoreného na summite a prijme ďalšie konkrétne opatrenia na splnenie akčných plánov; odporúča, aby sa týmto záležitostiam venovala osobitná pozornosť v štyroch spoločných priestoroch:

10.   zdôrazňuje, že predpokladom podpísania dohody o uľahčení udeľovania víz medzi EÚ a Ruskom je uzavretie readmisnej dohody; verí, že EÚ by mala privítať cieľ Ruska dosiahnuť jednoduchší vízový režim s krajinami schengenského priestoru, s bezvízovým cestovným stykom ako dlhodobým cieľom, a stanoviť všetky nevyhnutné podmienky v jasnom akčnom pláne s uvedením konkrétnych opatrení;

11.   podporuje ambíciu Ruska pristúpiť k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a považuje za spoločný záujem podporovať Rusko v tom, aby sa stalo sa partnerom s otvoreným, dynamickým a diverzifikovaným hospodárstvom; vyzdvihuje potrebu posilniť nezávislosť a transparentnosť súdnictva s cieľom zlepšiť investičné prostredie;

12.   konštatuje, že členstvo vo WTO bude dôležitým signálom pre zahraničných investorov, čo napomôže posilneniu a rozšíreniu obchodných vzťahov;

13.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala a prehlbovala dialóg s ruskými orgánmi a s hospodárskymi partnermi o otázkach obchodnej a hospodárskej spolupráce, ktorý by sa týkal predovšetkým technických opatrení a štandardizácie colných postupov, liberalizácie služieb, odstránenia monopolov a otvorenia bankového systému, a aby zabezpečila, že Rusko zavedie opatrenia na presadzovanie práv duševného vlastníctva, čo bude pred vstupom Ruska do WTO viesť k podstatnému obmedzeniu porušovania práv duševného vlastníctva;

14.   vyzýva ruskú vládu, aby uplatňovala systém na určovanie cien energetických zdrojov (plynu), ktorý je v súlade s požiadavkami WTO, a aby skončila s politikou diskriminácie v súvislosti so železničnými poplatkami, ktorá uprednostňuje ruské prístavy pred neruskými prístavmi v Baltickom mori, čo je v rozpore so zásadami trhového hospodárstva a nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi Európskou úniou a Ruskom;

15.   vyzýva EÚ a Rusko, aby prehĺbili integráciu prostredníctvom prípravy a začatia rokovaní o oblasti voľného obchodu bezprostredne po vstupe Ruska do WTO; domnieva sa, že dohoda o oblasti voľného obchodu medzi EÚ a Ruskom bude ambicióznym krokom pri vytváraní Spoločného hospodárskeho priestoru a bude sa týkať obchodu s tovarom a službami, slobody usadiť sa, pravidiel vládneho obstarávania, zlučiteľnosti regulačných opatrení a iných aspektov obchodu;

16.   víta súčasné rokovania s cieľom rozšíriť spoluprácu medzi európskym programom Galileo a ruským satelitným navigačným systémom Glonass, a podporuje obe strany, aby uzavreli dohodu o kompatibilite a komplementárnom využití týchto dvoch navigačných systémov;

Demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu v Rusku

17.   vyjadruje svoju obavu nad zjavným oslabením záväzku Ruska voči demokracii, trhovému hospodárstvu a ochrane ľudských práv; ľutuje obmedzenia fungovania slobodných a nezávislých médií; znovu opakuje svoju kritiku využívania súdneho systému na zjavné presadzovanie politických cieľov; poznamenáva, že tento vývoj ovplyvňuje tak situáciu obyvateľov Ruska, ako aj zahraničné vzťahy Ruska, a pokým sa tento vývoj neobráti, rozvoj partnerstva EÚ a Ruska bude náročnejší;

18.   zastáva názor, že v tejto súvislosti predstavuje prípad Jukos pre Rusko významnú skúšku dodržiavania zásad právneho štátu, vlastníckeho práva, transparentnosti a spravodlivého a otvoreného trhu pre investorov;

19.   berie na vedomie pravidelné konzultácie o ľudských právach a základných slobodách vrátane práva osôb patriacich k menšinám, ktoré prednedávnom začali EÚ a Rusko; vyzdvihuje v tomto ohľade, že takéto konzultácie musia byť v súlade s usmerneniami EÚ v oblasti dialógu o ľudských právach a preto by sa ich mal zúčastniť EP a mimovládne organizácie, aby bolo možné identifikovať zásadné otázky, ktorým sa treba venovať;

20.   zdôrazňuje, že všetky štáty by mali plne rešpektovať svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti práv menšín; je znepokojený správami o diskriminácii určitých etnických skupín, napríklad ľudu Mari;

21.   so znepokojením berie na vedomie prejavy antisemitizmu v Rusku;

Politika susedských vzťahov a zahraničná politika

22.   odmieta zahraničné politiky zamerané na vytvorenie sfér vplyvu; vyzdvihuje potrebu plne rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť všetkých krajín, vrátane práva každej krajiny rozvíjať svoje vzťahy s ostatnými krajinami a organizáciami na základe vlastnej definície svojich záujmov a v súlade so zásadami stanovenými v rámci OSN, OBSE a Rady Európy;

23.   žiada Rusko, aby nepovažovalo rozširovanie demokracie vo svojom susedstve a v rozvoji užších zväzkov s EÚ, vrátane členstva, za nebezpečenstvo pre pozíciu Ruska, ale za príležitosť obnoviť politickú a hospodársku spoluprácu s týmito krajinami na báze rovnosti a vzájomného rešpektu;

24.   vyzýva Rusko a všetky členské krajiny EÚ, aby úplne otvorili všetky svoje tajné spisy z 2. svetovej vojny a sprístupnili ich historikom na vzájomné štúdium a v záujme vybudovania dôvery;

25.   vyzýva Rusko, aby vyriešilo vzťahy s OBSE, ktoré sa dostali do slepej uličky, splnením svojich záväzkov týkajúcich sa príspevkov do rozpočtu OBSE; poznamenáva, že nedostatok rozpočtových zdrojov brzdí aktivity OBSE, čoho výsledkom je uviaznutie rozvoja demokracie a bezpečnosti v strednej a východnej Európe; podporuje ďalší rozvoj aktivít OBSE v oblasti bezpečnosti a ľutuje, že nedostatok podpory Ruska znemožnil pokračovanie činnosti pozorovateľskej misie na hraniciach Gruzínska; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad rozhodnutím Rady o neposkytnutí žiadneho druhu náhrady za takúto misiu; taktiež podporuje ďalšie skúmanie možností na posilnenie podporných aktivít OBSE pri rozvoji spolupráce v hospodárskych otázkach a otázkach životného prostredia, ako to požaduje Rusko;  dôrazne sa však stavia proti akýmkoľvek oslabeniam aktivít OBSE pri monitorovaní volieb a ostatných aktivít s "humánnym rozmerom", ktoré sú konkrétnym prejavom spoločných hodnôt, na ktorých je založené partnerstvo EÚ a Ruska;

26.   zdôrazňuje význam vytvorenia spoločného priestoru vonkajšej bezpečnosti, ktorý by mohol viesť k vytvoreniu osobitného fóra na vysokej úrovni pre dialóg medzi EÚ a Ruskom o bezpečnosti, prevencii a riešení konfliktov, nešírení jadrových zbraní a odzbrojovaní; podporuje účasť Ruska na krízovom riadení realizovanom EÚ na základe podmienok definovaných Európskou radou v Seville v júni 2002(6) pod podmienkou, že ruské ozbrojené sily preukážu svoju schopnosť prispôsobiť sa normám a operačným postupom EÚ a rozvíjajúcej sa európskej bezpečnostnej a obrannej kultúre vo všeobecnosti;

27.   zdôrazňuje význam mierového a politického riešenia akýchkoľvek teritoriálnych a politických konfliktov týkajúcich sa časti Ruskej federácie alebo susedného štátu, vrátane konfliktov v kaukazskej oblasti a konfliktu v moldavskej oblasti Transdnesterska; vyzýva Rusko, aby rešpektovalo všetky nenásilné reformné hnutia v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov a aby podporilo demokratické reformy v krajinách strednej Ázie;

28.   vyzýva Rusko, aby opätovne potvrdilo svoje stanovisko, že uznáva územnú celistvosť Gruzínska a Moldavska, a aby stiahlo svoje vojenské jednotky z Gruzínska a Moldavska v súlade so svojimi záväzkami voči OBSE a v súlade s požiadavkou týchto suverénnych štátov;

29.   vyjadruje presvedčenie, že úspešné reformy na Ukrajine, spolu s novo vybojovanou demokraciou, zlepšia vyhliadky hospodárskych, sociálnych a morálnych prínosov pre Rusko a EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli potrebné úsilie a umožnili využiť túto príležitosť;

30.   nalieha na Radu, aby spolu s Ruskom riešila otázku Bieloruska, upozorňujúc na to, že demokratizácia tejto krajiny je tak v záujme EÚ, ako aj Ruskej federácie a že by sa preto mali prijať príslušné spoločné opatrenia;

31.   podčiarkuje dôležitosť inovatívneho cezhraničného prvku navrhovaného Nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktorý má za cieľ nahradiť program TACIS v Rusku a ostatných krajinách; vyzdvihuje dôležitosť podpory cezhraničných hospodárskych a sociálnych väzieb a potrebu podstatne posilniť príslušné aktivity EÚ;

32.   podčiarkuje dôležitosť multilateralizmu a spolupráce medzi EÚ a Ruskom pre podporu autority OSN a koordináciu pozícií k reforme OSN, hlavne čo sa týka Bezpečnostnej rady; podčiarkuje dôležitosť podpory Ruska Medzinárodnému trestnému súdu a Kjótskemu protokolu;

33.   konštatuje, že boj proti terorizmu zaradil otázku šírenia zbraní hromadného ničenia a bezpečnosti jadrového arzenálu na popredné miesto v zozname otázok súvisiacich s globálnou bezpečnosťou; vyzýva Rusko, aby globálne pracovalo na nešírení jadrových zbraní a odzbrojovaní, vrátane Iránu, najmä tým, že sa bude dištancovať od vývoja nových druhov jadrových zbraní, bezpečným nakladaním s jadrovým odpadom a na postupnom a kontrolovanom odstraňovaní svojho jadrového arzenálu; vyzýva Komisiu a Radu, aby ponúkli Rusku nevyhnutnú technickú a materiálnu pomoc pri tejto likvidácii; v duchu "účinného multilateralizmu" a solidarity a v snahe o stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, vyzýva Radu a členské štáty, aby rozvili a podporili nové iniciatívy jadrového odzbrojovania a obnovili Konferenciu OSN o odzbrojovaní;

34.   uznáva kľúčový význam Ruska pri vytváraní potenciálne veľmi významných prepravných koridorov spájajúcich Európu s Áziou a povzbudzuje Ruskú federáciu k úzkej spolupráci v rozvoji dopravnej infraštruktúry;

35.   vyzýva Rusko, aby skončilo s využívaním svojich štátom kontrolovaných podnikov v oblasti energetiky ako nástrojov politického nátlaku voči susedným krajinám;

Osobitné otázky vo vzťahu k pobaltským krajinám

36.   opätovne vyzýva Rusko, aby ratifikovalo nedávno podpísanú dohodu o hraniciach s Estónskom a aby bezodkladne podpísalo a ratifikovalo dohodu o hraniciach s Lotyšskom; zastáva názor, že konečné stanovenie všetkých hraníc, ktoré má Rusko spoločné s novými členskými štátmi EÚ a uzavretie dohody o opätovnom prijatí osôb, je predpokladom podpísania dohody o zjednodušení vízových formalít medzi EÚ a Ruskom a verí, že akonáhle Rusko splní všetky nevyhnutné podmienky, ktoré jasne stanovila EÚ v akčnom pláne, v ktorom vymenovala konkrétne opatrenia, EÚ privíta cieľ Ruska smerujúci k zjednodušeniu vízového režimu so schengenskou oblasťou a bezvízového styku pri cestovaní ako dlhodobý cieľ;

37.   navrhuje Rusku vypustiť zo svojich právnych predpisov sociálneho zabezpečenia zmienku o Baltských štátoch ako území kde môže ruské vojsko ešte v súčasnosti byť nasadené a znášať ozbrojený konflikt;

Kaliningrad

38.   víta pokrok, ktorý sa dosiahol v riešení problémov tranzitu a pohybu osôb medzi jednotlivými časťami Ruska; berie na vedomie potrebu zvýšeného úsilia Ruska a podpory zo strany EÚ na stimulovanie sociálneho a hospodárskeho rozvoja v regióne Kaliningradu ako modelu pre budúce vzťahy, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otázkam zdravotníctva (vrátane šírenia HIV/AIDS), boji proti korupcii a kriminalite; zdôrazňuje potrebu úplného uplatňovania slobody pri plavbách v Baltskom mori, vrátane zálivu Vistula a kaliningradského zálivu a voľný prieplav cez úžinu Pilava/baltský prieplav;

Čečensko

39.   odsudzuje zavraždenie pána Maschadova, posledného prezidenta Čečenskej republiky, ktorý mal skutočný mandát ľudu; vyzýva všetky strany na ukončenie násilia;

40.   domnieva sa, že je nutné dosiahnuť politické riešenie, ktoré zahrnie všetky demokratické zložky čečenskej spoločnosti a zaručí všetkým ľuďom, ktorí obývajú Čečensko alebo sa tam vrátili, okrem iného, skutočné právo na život, slobodu a bezpečnosť, a čečenskému ľudu rešpektovanie jeho kultúrnej a národnej identity a dôstojnosti; toto rozhodnutie by zároveň malo rešpektovať územnú integritu Ruskej federácie a byť plne zlučiteľné s úsilím zabezpečiť legitímnymi a účinnými prostriedkami stabilitu a bezpečnosť v rámci severného Kaukazu a celej Ruskej federácie;

41.   vyjadruje hlboké obavy v súvislosti s pretrvávajúcim neúspechom snáh o ukončenie bezprávia v Čečensku, aj v radoch federálnych a miestnych vládnych síl; vyzýva na okamžité ukončenie beztrestnosti a násilia na oboch stranách a na nájdenie politického riešenia a rešpektovanie územnej celistvosti Ruska;

42.   znova pripomína svoje odporúčania Rade týkajúce sa Čečenska, uvedené v odseku 14 svojho uznesenia z 26. februára 2004, vrátane potreby aktívnejšie hľadať politické riešenie a vrátane pripravenosti EÚ pomáhať pri mierovom a konštruktívnom dialógu; ľutuje, že Rada nekonala na základe týchto odporúčaní, verí, že ostanú platné a vyzýva Radu, aby pristúpila k činom;

43.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že obhajcovia ľudských práv, ktorí vyšetrujú a hovoria o prípadoch porušenia ľudských práv, musia stále častejšie čeliť útokom na svoju slobodu a bezpečnosť v súvislosti s ozbrojeným konfliktom v Čečensku; nalieha na ruské orgány, aby ukončili toto zastrašovanie; v tomto ohľade vyzýva Radu, aby kládla zvláštny dôraz na ochranu týchto ľudí v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv, prijatými v júni 2004, a aby túto otázku zaradila na popredné miesto v rámci programu konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach;

44.   vyzýva Rusko, aby ochraňovalo obhajcov ľudských práv, ktorí stále častejšie čelia útokom, a aby umožnilo prístup do Čečenska osobitným spravodajcom OSN a ďalším medzinárodným pozorovateľom dodržiavania ľudských práv, nezávislým médiám a medzinárodným humanitárnym organizáciám a aby im podľa možnosti zabezpečilo všetky nevyhnutné bezpečnostné podmienky na výkon ich práce;

45.   opätovne odsudzuje všetky teroristické činy; vyjadruje presvedčenie, že terorizmus má hlboké korene v sociálno-ekonomickej situácii severného Kaukazu, ako to potvrdil prezident Putin po tragédii v Beslane; ako jedna z dvoch súčastí rozpočtového orgánu vyjadruje svoju ochotu zvážiť návrhy týkajúce sa účasti EÚ na rekonštrukcii a mierovom úsilí, pokiaľ v budúcnosti bude možné vynaložiť takéto úsilie ako súčasť balíka opatrení na zaistenie mieru v Čečensku, s primeranými zárukami, že sa táto pomoc dostane k tým, pre ktorých je určená;

Boj proti terorizmu

46.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa medzinárodná spolupráca v rámci boja proti terorizmu zefektívnila a že odlišné názory na príčiny terorizmu a na to, kto by mal byť považovaný za teroristu, stoja v ceste tejto spolupráci; opätovne zdôrazňuje, že tento boj nesmie uskutočňovať na úkor ľudských práv a občianskych slobôd;

Životné prostredie a jadrová bezpečnosť

47.   vyzýva k ďalšej spolupráci v oblasti námornej bezpečnosti morí, najmä, čo sa týka zákazu vstupu tankerov s jednoduchým trupom do ruských výsostných vôd v Baltskom a Čiernom mori; vyzýva k uzavretiu dohody medzi spoločnosťou "LUKOIL", kontrolovanou ruskou vládou a medzi litovskou vládou na garantovanie kompenzácie v prípade katastrofy v D-6 prevádzke na ťažbu ropy v blízkosti Kurónskej kosy - lokality ktorá je na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO;

48.   vyzýva Rusko, aby postupne vyradilo z činnosti svoje jadrové reaktory prvej generácie a zosilnilo úsilie zamerané na bezpečné nakladanie s jadrovým odpadom; podčiarkuje dôležitosť ochoty Ruska spolupracovať s Podporným fondom partnerstva na ochranu životného prostredia v rámci severnej dimenzie;

49.   znovu pripomína svoju podporu otvorenia trhu EÚ ruským vývozom elektrickej energie s podmienkou, že príslušné ruské bezpečnostné normy, najmä v súvislosti s jadrovými elektrárňami a bezpečným spracovaním jadrového odpadu a nakladaním s týmto odpadom, sa prispôsobia úrovni platnej v EÚ, aby sa predišlo riziku environmentálneho dumpingu;

50.   víta ratifikáciu Kjótskeho protokolu ruskou dumou v októbri 2004 a dúfa, že ostávajúci veľkí producenti emisií CO2 budú nasledovať jej príklad; vyzýva na spoločné skúmanie budúcich stratégií EÚ a Ruska s cieľom dosiahnuť ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov na obdobie po skončení platnosti protokolu v roku 2012, v duchu záverov jarného zasadania Európskej rady v roku 2005;

51.   vyzýva Komisiu a Radu, aby obnovili svoje úsilie o vypracovanie skutočnej Spoločnej stratégie vo svojich vzťahoch voči Rusku, ktorá bude brať do úvahy rozšírenie EÚ v roku 2004, bude zahŕňať štyri oblasti spoločných záujmov a zaoberať sa obavami v súvislosti s vývojom v Rusku v oblasti demokracie a ochrany ľudských práv; vyzýva Radu, aby tak urobila v duchu predchádzajúcej Spoločnej stratégie Európskej únie voči Rusku;

o
o   o

52.   poveruje svojho predsedu, aby predložil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruska.

(1) Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 98E, 23.4.2004, s. 182. (3) P6_TA-(2004)0099. (4) P6_TA(2005)0009. (5) 5 P6_TA-(2005)0080. (6) "Dohoda o konzultácii a spolupráci medzi EÚ a Ruskom v oblasti krízového riadenia" - príloha IV správy predsedníctva o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (10160/2/02 REV2), spomenutá v prílohe VIII k záverom predsedníctva Európskej rady v Seville v dňoch 21.-22. júna 2002.