Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES a najmä na jej články 268 - 276,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(1),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 10. februára 2004 - Budovanie spoločnej budúcnosti: Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie v rokoch 2007-2013 (KOM(2004)0101) a z 14. júla 2004 o finančných perspektívach na obdobie 2007-2013 (KOM(2004)0487), Pracovný dokument Komisie zo 14. júla 2004 "Návrh na obnovenie Medzinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu" (KOM(2004)0498), návrh Komisie zo 14. júla 2004 pre rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (KOM(2004)0501) a správu Komisie zo 14. júla 2004 o spravovaní systému vlastných zdrojov (KOM(2004)0505),

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o budovaní spoločnej budúcnosti: Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie v rokoch 2007-2013(4),

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 15. septembra 2004 o zriadení Dočasného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie v rokoch 2007-2013(5),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-0067/2004 (B6-0130/2004) Rade a svoje uznesenie o finančnom výhľade vzhľadom na zasadnutie Európskej rady v decembri 2004(6),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-0068/2004 (B6-0131/2004) Komisii,

–   so zreteľom na článok 175 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Dočasného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie v rokoch 2007-2013 a stanoviská Výboru pre rozpočtovú kontrolu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0153/2005),

A.   keďže platnosť súčasného finančného výhľadu a Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu sa v podstate skončí v roku 2006;

B.   keďže účinnosť väčšiny právnych predpisov Spoločenstva s finančnými dôsledkami sa skončí v roku 2006;

C.   keďže príprava nového finančného výhľadu je jednou z hlavných výziev, ktorým bude Únia čeliť v nadchádzajúcich mesiacoch, keďže bude formovať novú rozšírenú Európu, so zreteľom na nové vnútorné a celosvetové výzvy a úlohy;

D.   keďže Európsky parlament sa rozhodol zriadiť dočasný výbor s týmto mandátom:

E.   keďže dočasný výbor by mal predložiť svoju záverečnú správu predtým, ako Európska rada zaujme svoje spoločné stanovisko;

F.   keďže Komisia v súlade s bodom 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 začala proces prípravy nového finančného výhľadu a novej Medziinštitucionálnej dohody predložením návrhov 10. februára 2004 a 14. júla 2004;

G.   keďže Zmluva o Ústave pre Európu upevňuje úlohu Európskeho parlamentu v mnohých legislatívnych oblastiach, rozširuje právomoci Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu a v článku I-55 a v článku III-402 ods. 5 ustanovuje, že európsky zákon Rady ustanovuje viacročný finančný rámec. Rada sa uznáša jednomyseľne po ukončení zmierovacieho konania a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov;

H.   keďže bod 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 ustanovuje predĺženie súčasného finančného výhľadu, pokiaľ ho jedna zo strán tejto dohody výslovne nevypovie;

I.   keďže pri neexistencii Medziinštitucionálnej dohody Zmluva o ES umožňuje prijatie ročných rozpočtov podľa ustanovení článkov 272 a 273, ak sa o rozpočte nehlasovalo na začiatku rozpočtového roka;

J.   keďže nová Komisia oficiálne schválila návrhy bývalej Komisie týkajúce sa štruktúry, trvania a úrovne finančných zdrojov podľa rokov a podľa okruhov výdavkov nového finančného výhľadu a všetky legislatívne návrhy, známe pod spoločným názvom "Prodiho balík";

K.   keďže Európsky parlament vo vyššie uvedenom uznesení z 22. apríla 2004 zdôraznil, že "nebude existovať žiadny finančný výhľad bez dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o finančnom balíku, keďže existujúca zmluva nestanovuje žiadny záväzok týkajúci sa finančného výhľadu a ustanovuje len ročné rozpočty";

L.   keďže zdroje vychádzajúce z DPH a HDP, ktoré boli v čase ich zavedenia príjmom doplňujúcim tradičné vlastné zdroje EÚ, sa postupne stali hlavným zdrojom financií pre rozpočet Spoločenstva; keďže spolu s odchýlkami, ktoré boli doplnené do systému vlastných zdrojov, ho urobili ešte zložitejším, neprehľadnejším pre občanov a čoraz menej spravodlivým a výsledkom je systém financovania, ktorý spôsobil vznik neprijateľných nerovností medzi členskými štátmi;

M.   keďže závery Európskej rady z decembra 2004 potvrdili "Prodiho balík" ako pracovný základ pre Radu, ktorá sa dohodla na inštitucionálnom dialógu prostredníctvom pravidelných kontaktov s Európskym parlamentom;

N.   keďže v záveroch Európskej rady z decembra 2004 je jasne vytvorená väzba medzi finančným výhľadom a otázkou vlastných zdrojov a korekčným mechanizmom;

O.   keďže v priebehu minulých šiestich mesiacov dočasný výbor:

P.   keďže Zmluva o Ústave pre Európu ustanovuje možnosť zavedenia nových kategórií vlastných zdrojov EÚ a zrušenia existujúcej kategórie,

Všeobecný kontext

1.   trvá na tom, že rozšírená Európska únia by mala mať dostatok finančných zdrojov na dosahovanie svojich politických cieľov a na plnenie svojho narastajúceho množstva úloh doma a v zahraničí; trvá na tom, že všetky výdavky rozpočtu EÚ by mali byť určené na pridanie európskej pridanej hodnoty do verejných výdavkov členských štátov a že zásada subsidiarity by sa mala prísne dodržovať v prípade rozhodnutí o výdavkoch v oblastiach kompetencií, ktoré nie sú výlučné , čo platí predovšetkým pre kritérium, že činnosťou EÚ sa z dôvodu jej rozsahu a vplyvu lepšie dosiahnu ciele Únie;

2.   v záujme spoľahlivého finančného hospodárenia, zjednodušenia a demokratickej zodpovednosti žiada zdokonalenie a zjednodušenie mechanizmov finančnej kontroly na úrovni inštitúcií a v rámci členských štátov tak, aby bola zabezpečená skutočná verejná zodpovednosť za všetky výdavky EÚ;

3.   pripomína, že finančný výhľad je finančným rámcom, ktorého cieľom je zabezpečiť vypracovanie priorít EÚ v kontexte rozpočtovej disciplíny, a nie je viacročným rozpočtom vypracovaným na obdobie siedmich rokov; zdôrazňuje, že finančný výhľad zostáva referenčným dokumentom a preto musí poskytovať potrebnú pružnosť na to, aby bol schopný vyjadriť strednodobé politické ambície a zabezpečiť finančné zdroje potrebné na efektívne a riadne plnenie budúcich úloh ako je stanovené v Zmluve o ES; finančný výhľad je určený pre plné využitie právomocí poskytnutých článkom 272 zmluvy, v súlade s ktorým sa stanovuje ročný rozpočtový postup na účely schválenia výdavkov Európskej únie;

4.   berie na vedomie, že nová Barrosova Komisia v plnej miere súhlasila s návrhmi, ktoré predložila Prodiho Komisia počas posledných mesiacov jej funkčného obdobia; odmieta však systém, ktorý zaväzuje volený a výkonný orgán Európskej únie počas troch po sebe nasledujúcich funkčných období;

5.   uvedomuje si zložité politické, hospodárske a sociálne súvislosti vo viacerých členských štátoch, avšak pripomína, že v období rokov 1996 až 2002 sa rozpočet EÚ zvýšil o 8,2%, zatiaľ čo priemerný nárast vnútroštátnych rozpočtov (EÚ-15) dosiahol úroveň 22,9 %; konštatuje, že MacDougallova správa zastáva názor, že európsky rozpočet by mal dosahovať úroveň 2 % až 2,5% HDP členských štátov(7); pri tejto príležitosti zdôrazňuje, že strop vlastných zdrojov stanovený v roku 1993 pre 15 členských štátov sa doteraz nezmenil, t. j. 1,31% HND EÚ na viazané rozpočtové prostriedky a 1,24% HND EÚ na platobné rozpočtové prostriedky; pripomína, že úroveň rozpočtu EÚ je v súčasnej dobe nižšia ako 2,5% agregovaných verejných výdavkov v Únii v porovnaní s priemerom 47 % HND EÚ pre celkové verejné výdavky;

6.   domnieva sa, že náklady na rozšírenie, ku ktorým sa musí pristupovať čestne a spravodlivo, môže niesť 15 starých členských štátov a môžu sa pokladať za minimálne, ak sa zoberú do úvahy výhody v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti, ktoré so sebou prináša opätovné zjednotenie Európy pre celú Úniu;

7.   je presvedčený, že finančný výhľad môže umožniť vyrovnaný rozvoj finančných zdrojov pridelených Únii za predpokladu, že:

8.   zdôrazňuje, že rokovania o finančnom výhľade sú úzko spojené s otázkou vlastných zdrojov, korekčným mechanizmom a rôznymi formami spolufinancovania a finančných nástrojov a potrebou prispôsobiť existujúci systém, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z decembra 2004; ľutuje, že Komisia nepredložila spolu s finančným výhľadom ambicióznejšie návrhy na nahradenie súčasného systému;

9.   pri svojom záverečnom hlasovaní zohľadní spôsob akým Rada uznala potrebu celkovej reformy súčasného systému vlastných zdrojov, na základe ktorej bude možné rozdeľovať nové výdavky medzi členské štáty a následne umožní návrat k pôvodnému princípu financovania spoločných politík so skutočnými vlastnými zdrojmi prostredníctvom prehľadného, objektívneho a demokratického systému, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr na začiatku nasledujúceho finančného výhľadu;

10.   podotýka, že nadobudnutím platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu sa zavedením postupu spolurozhodovania zmení legislatívny postup pre celý rad návrhov, uvedomuje si, že by bolo nemožné z právneho hľadiska predbiehať Zmluvu o Ústave pre Európu pred skončením ratifikačného procesu; naliehavo žiada Radu, aby uzavrela džentlmenskú dohodu na zachovanie legislatívnych právomocí Parlamentu a zavedenie revíznej doložky pre legislatívne akty, ktorých postup sa zmení po nadobudnutí platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu;

11.   domnieva sa, že

12.   pripomína, že v rámci súčasných zmlúv nemá finančný výhľad formálny štatút a môže byť zavedený len po jeho dobrovoľnom schválení Európskym parlamentom; ďalej pripomína, že ak nebude uzavretá dohoda, uplatnia sa na účely prijatia ročných rozpočtov ustanovenia Zmluvy o ES; zdôrazňuje, že s finančným výhľadom nebude súhlasiť ak Rada pri jeho tvorbe nezohľadní priority Európskeho parlamentu;

13.   víta do určitej miery návrhy Komisie týkajúce sa nového finančného rámca 2007-2013 a súvisiace legislatívne návrhy, ktoré tvoria súčasť "Prodiho balíka" a ktoré majú nahradiť väčšinu súčasných právnych predpisov, ktorých účinnosť sa skončí v roku 2006, ako príležitosť pre rozšírenú Úniu na ďalšie vypracovanie nového politického programu; po hĺbkovej analýze vykonanej jeho dočasným výborom a 17 výbormi, ktoré zaujali svoje stanoviská, sa domnieva, že návrhy Komisie majú všeobecnú podporu a ako také sú prijateľným základom pre analýzu a budúce rokovania; napriek tomu upozorňuje Radu na niektoré politické priority, kde je európsky prínos pre Úniu a jej občanov nanajvýš dôležitý;

14.   okrem toho považuje za dôležité rýchle prijatie finančného výhľadu, aby sa mohol plne uplatniť od 1. januára 2007 a tým by sa predišlo akémukoľvek prerušeniu činnosti EÚ, najmä v súvislosti s návrhmi právnych predpisov Komisie;

Časť I: Politické výzvy
Konkurencieschopnejšia a súdržnejšia Európa
Súdržnosť

15.   víta navrhovanú reformu kohéznej politiky, aby táto mohla podporovať ciele rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja; domnieva sa, že európska regionálna politika je nevyhnutným nástrojom na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ktorý umožňuje Únii podnikať kroky na zmenšenie regionálnych rozdielov vzhľadom na podporu harmonického rozvoja Únie ako celku a riešenie štrukturálnych nedostatkov (ťažký prístup, vyľudňovanie a malá hustota obyvateľstva, odľahlé oblasti atď.) a stimulovanie trvalo udržateľného rozvoja regiónov, ich rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, zdôrazňuje význam kohéznej politiky pri dosahovaní lisabonských cieľov; aby sa prispelo k zmierňovaniu rozdielov medzi jednotlivými územiami Európskej únie je potrebné vynaložiť všetky zdroje vyčlenené na kohéznu politiku na tento účel; je presvedčený, že spoločná činnosť na európskej úrovni je cenovo výhodná, keďže berie do úvahy úspory z rozsahu, racionalizáciu postupov a zhromažďovanie zdrojov, najmä v súvislosti s cezhraničnou spoluprácou; domnieva sa, že existencia silnej, dobre financovanej európskej regionálnej politiky je podmienkou sine qua non schopnosti Únie venovať sa postupnému rozširovaniu a znižovaniu regionálnych rozdielov a pritom je potrebné zachovať základnú štruktúru systému programov pomoci založenú na troch pilieroch s ohľadom na proporcionálnosť medzi nimi; preto sa domnieva, že 0,41% z HND Únie a 4% HND nových členských štátov sú primerané, ak členské štáty môžu zabezpečiť, že akcie sa uskutočnia dodatočne k národným a regionálnym opatreniam a že sa umožní primerané spolufinancovanie (s využitím súkromných a verejných financií); je rozhodnutý monitorovať prísne uplatňovanie pravidla Komisie N+2 v rámci štrukturálnych fondov a preto by sa mali súčasné pravidlá týkajúce sa Kohézneho fondu ďalej uplatňovať

Výskum

16.   zdôrazňuje, že vedecký výskum, technologický rozvoj a inovácie sú základnými prvkami hospodárstva založeného na znalostiach a kľúčovými faktormi rastu a trvalo udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti podnikov, zamestnanosti a dosahovania cieľov lisabonskej stratégie; domnieva sa, že úsilie v oblasti výskumu by malo byť na úrovni EÚ podporované a upevnené rozvíjaním centier excelencie na európskych univerzitách, čo by bolo prínosom pre priemysel, malé a stredné podniky (MSP) a obyvateľov Európy, podporilo by to spoluprácu medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi subjektmi najmä s ohľadom na výskumné infraštruktúry a podporu verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje, že tento finančný výhľad musí byť podstatným príspevkom zameraným na dosiahnutie cieľa stanoveného na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, ktorým je zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj na 3% HND EÚ do roku 2010, a že sa to musí zohľadniť v budúcom finančnom výhľade; domnieva sa, že by sa mali vyčleniť dostatočné zdroje na uplatňovanie vesmírneho programu v rámci výskumu a že legislatívne nástroje a zdroje financií by mali po nadobudnutí platnosti ústavnej Zmluvy o Ústave pre Európu využiť revíznu doložku; trvá na tom, že európsky výskumný priestor by mal zahŕňať všetkých 25 členských štátov; domnieva sa, keďže je to životne dôležité pre konkurencieschopnosť Európy a sociálnu súdržnosť, že je potrebné prekonať rozdiely medzi regiónmi a sociálnymi skupinami v digitálnej oblasti a že žiaden občan EÚ nesmie byť vylúčený z informačnej spoločnosti;

Transeurópske siete

17.   víta návrh Komisie týkajúci sa prioritných projektov TEN-T; berie však na vedomie, že zdroje vyčlenené na 30 prioritných projektov v oblasti dopravy a na program Marco Polo predstavujú minimálnu sumu, pričom treba počítať s jej prehodnotením a následným navýšením; zdôrazňuje strategický význam dopravných sietí pre konečnú konsolidáciu jednotného trhu EÚ a pre užšie vzťahy EÚ s kandidátskymi krajinami, krajinami usilujúcimi sa o štatút kandidáta a krajinami "kruhu priateľov"; podotýka, že prepojenie dopravných sietí môže prispieť k rozvoju obchodu a investícií a tým môže podporiť trvalú udržateľnosť a stabilitu, ako aj sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť; požaduje primerané financovanie rozvoja dopravných prepojení a spoločnej infraštruktúry, na ktorej sa podieľa viacero krajín; trvá na tom, aby toto financovanie bolo podmienené zárukami členských štátov, že poskytnú primeranú výšku finančných prostriedkov a primeraný prístup k sieti príslušných regiónov a je pripravený preskúmať inovatívne finančné nástroje, akými sú úverové záruky, európske koncesie, európske pôžičky, podporný úrokový fond na pokrytie investícií len do oblastí akými sú výskum, inovácie, vesmírne a hlavné materiálne a nemateriálne siete vo verejnom a súkromnom sektore alebo opatrenia EIB;

18.   podotýka, že nové nariadenie by tiež umožnilo financovať infraštruktúru v rámci programu TEN-E, čo sa nepodarilo v predchádzajúcom rámci na obdobie rokov 2000 až 2006; zastáva názor, že hlavným zámerom podpory v rámci tohto programu by mali byť štúdie,

Agenda sociálnej politiky

19.   domnieva sa, že skromné finančné prostriedky určené na uskutočnenie agendy sociálnej politiky tvoria minimum potrebné na to, aby sa prispelo k lisabonskej stratégii pre trvalo udržateľný rast s väčším počtom a lepšími pracovnými miestami; domnieva sa, že primeraná úroveň výdavkov Spoločenstva v oblasti sociálnej politiky je naďalej rozhodujúca, najmä z hľadiska zamestnanosti a sociálnej ochrany; zdôrazňuje však to, že hlavnú zodpovednosť a právomoc v oblasti sociálnej politiky majú členské štáty; verí, že zvýšenie o 200 miliónov EUR je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov agendy sociálnej politiky;

Všeobecné a odborné vzdelávanie

20.   považuje celoživotné vzdelávanie vrátane všeobecného a odborného vzdelávania za jednu najvyšších priorít pre budúci finančný výhľad a za kľúčový faktor pre rast, sociálne začleňovanie a konkurencieschopnosť; považuje navrhované zvýšenie finančných prostriedkov za absolútne minimum na dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti; domnieva sa, že účinnosť a prínos európskych programov v oblasti celoživotného vzdelávania vrátane všeobecného a odborného vzdelávania sú zrejmé, pretože sú prínosom a nástrojmi na šírenie inovatívnych prvkov a optimálnych postupov, ktoré by sa inak nedostali za hranice štátov; zdôrazňuje, že sa musí podporiť mobilita študentov a pracovníkov v rámci Únie, aby mali možnosť využívať nové príležitosti; zdôrazňuje, že študenti by sa mali zapájať do spoločných vzdelávacích aktivít; víta konsolidáciu do jediného nástroja; verí, že je nevyhnutné zvýšenie o 670 miliónov EUR na dosiahnutie týchto cieľov;

Lepšia kvalita života
Rozvoj vidieka

21.   domnieva sa, že je potrebné, aby reštrukturalizácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) bola spojená s podstatným zvýšením finančných prostriedkov na rozvoj vidieka s cieľom riešiť problémy zamestnanosti a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, najmä v nových členských štátoch; domnieva sa, že investície do rozvoja vidieka vyžadujú tiež podporu podnikov, ktoré propagujú diverzifikáciu vidieka; zastáva názor, že návrh Komisie na rozpočet nového Fondu rozvoja vidieka je mimoriadne prísny a preto tvorí absolútne minimum;

Životné prostredie

22.   víta prístup Komisie, ktorým sa začleňuje program Natura 2000 do Fondu rozvoja vidieka a štrukturálnych fondov, ktoré by mali byť hlavnými zdrojmi finančných prostriedkov spolu s podstatne posilneným programom Life+; trvá v tejto súvislosti na právne záväznom mechanizme, ktorý zaručuje náležitú realizáciu a finančné prostriedky EÚ pre program Natura 2000 na úrovni odhadovaného príspevku EÚ k predpokladanej celkovej sume, ktorá predstavuje približne 6,1 miliárd EUR ročne pre EÚ-25; trvá na tom, že suma vo výške 21 miliárd EUR na program Natura 2000 by mala byť účelovo viazaná ("vymedzená") vo finančnom výhľade na roky 2007-2013 v rámci príslušných oblastí; žiada financovanie opatrení, ktorými sa uplatňuje program Natura 2000 v rámci okruhu 2 finančného výhľadu; žiada o financovanie činností a riadenia programu Natura 2000, ktoré nie je možné financovať prostredníctvom iných nástrojov v rámci programu Life+; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby preskúmala možné začlenenie programu Natura 2000 do iných fondov;

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

23.   volí dobudovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti za jednu zo svojich politických priorít na obdobie budúceho finančného rámca a podotýka, že Komisia navrhla podstatné zvýšenie pridelených finančných prostriedkov; domnieva sa , že navrhované pridelenie približne dvoch tretín plánovaných finančných prostriedkov pre túto oblasť okruhu 3 nemusí stačiť na pokrytie potrieb a cieľov Európskej únie v tejto oblasti ako ich formuloval Európsky parlament a Rada; verí, že je nevyhnutné zvýšiť objem finančných prostriedkov o 1 miliardu EUR na dosiahnutie týchto cieľov; okrem toho verí, že je potrebné ponechať dostatočnú rezervu v okruhu 3, aby bolo možné zohľadniť nepredvídané potreby a ďalší vývoj;

24.   vzhľadom na prioritu, ktorou je boj proti organizovanému zločinu vrátane terorizmu a posilnenie justičnej spolupráce, žiada konsolidáciu rozpočtových zdrojov vyčlenených pre Europol a Eurojust; ďalej žiada, aby boli tieto opatrenia spojené s posilnením demokratickej kontroly Europolu;

Európa bližšie k občanovi
Posilňovanie európskeho občianstva, kultúry a rozmanitosti

25.   považuje mládež za prioritu v akčnom programe; verí, že súčasný program mládež jasne ukázal prínos akcie Spoločenstva pre Európu pri organizovaní viacstranných výmen mládeže, Európskej dobrovoľnej služby, vytváraní sietí projektov a európskej odbornej príprave pre mladých pracovníkov; víta navrhovanú racionalizáciu nástrojov Spoločenstva v tejto oblasti; verí, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zvýšenie z 811 miliónov na 1 miliardu EUR;

26.   víta racionalizáciu nástrojov Spoločenstva v oblasti kultúry, s ktorou počíta návrh Komisie (KOM (2004) 0469) pre program Kultúra 2007; odsudzuje skutočnosť, že v súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vynakladá na umenie iba 7 centov na jedného občana; verí, že na zlepšenie financovania návrhu Komisie je potrebné zvýšiť súčasných 360 na 500 miliónov EUR;

27.   je znepokojený nad skutočnosťou, že väčšina obyvateľov Európy tvrdí, že o Európskej únii, jej inštitúciách, politikách alebo úspechoch vedia veľmi málo alebo nevedia vôbec nič; zdôrazňuje, že Únia musí vyčleniť prostriedky potrebné na podporu účinnej informačnej a komunikačnej stratégie s cieľom vysvetliť občanom spôsob, ako inštitúcie, ktorých úlohou je slúžiť im, pracujú a prečo sledujú dané politické ciele; žiada zvýšenú súdržnosť medzi finančnými výhľadmi a novými ustanoveniami Zmluvy o Ústave pre Európu; tiež s ohľadom na participatívnu demokraciu a najmä na rozvoj občianskeho dialógu a realizáciu iniciatív občanov; víta predloženie legislatívneho návrhu následníckeho programu "Program občianskej účasti", ktorý zostáva prioritou s cieľom podporiť aktívnu a pulzujúcu občiansku spoločnosť a priblížiť Európu k občanom prostredníctvom procesu zdola nahor;

Silnejšia Európa v bezpečnejšom svete väčšej solidarity

28.   trvá na úrovni finančných prostriedkov pre vonkajšie opatrenia, ktorá bude dostatočná na to, aby EÚ umožnila stať sa reálnym "globálnym partnerom" vo svete a poskytla jej prostriedky na jej politické ciele a medzinárodné záväzky; zdôrazňuje svoju neochotu neustále udržiavať stav konštantného tlaku v rámci okruhu 4, aký nastal v rámci súčasných finančných výhľadov, a poukazuje najmä na potrebu vysokej úrovne flexibility a dostatočnej rezervy, aby sa počítalo s nepredvídanými udalosťami; poukazuje na potrebu poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie realizácie prístupu, ktorý je uvedený v Zmluve o Ústave pre Európu pre túto oblasť, predovšetkým novú politiku susedských vzťahov založenú na osobitnom partnerstve stanovenom v jej článku I-57;

29.   upozorňuje na potrebu ďalšej diverzifikácie stratégie európskych susedských vzťahov, aby sa poskytla príťažlivá alternatíva aj tým krajinám, ktoré sa eventuálne môžu stať členským štátom Európskej únie, ktoré ale v konečnom dôsledku zostanú úzkym partnerom Únie; trvá na tom, že Európsky parlament, ako súčasť rozpočtového orgánu, musí byť v budúcnosti do tohto procesu zapojený ako rovnocenný partner tak, ako tomu je v súčasnej dobe pri každom rozhodnutí, ktoré sa týka prechodu krajiny uchádzajúcej sa o členstvo na krajinu s možným štatútom kandidáta, v dôsledku značných dôsledkov na rozpočet; je pevne presvedčený, že na prehĺbenie vzťahov so susedskými krajinami a na poskytnutie primeranej úrovne financovania pre prípadné kandidátske krajiny a kandidátske krajiny, ktoré zaručí spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s týmito krajinami, je potrebné navýšenie prostriedkov; upozorňuje najmä na skutočnosť, že zdroje, ktoré sú k dispozícii na financovanie vzťahov EÚ s rozvojovými krajinami, je potrebné považovať za minimum v súvislosti s európskym záväzkom podporovať tieto krajiny pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia do roku 2015;

30.   žiada o koherentnosť ustanovení v rámci navrhnutých legislatívnych nástrojov a očakávaných ustanovení Zmluvy o Ústave pre Európu, pričom je v každom prípade potrebné zvýšiť efektívnu demokratickú účasť Európskeho parlamentu na rozhodovaní vrátane prijímania a revízie viacročných strategických rámcov, poukazuje na osobitnú potrebu zvýšenia účasti Európskeho parlamentu pri rozhodovaní o opatreniach v rámci SZBP, najmä vtedy, ak majú vplyv na rozpočet; v súvislosti s týmto sa domnieva, že v kontexte SZBP je nevyhnutné ďalej rozvíjať súčasný postup informovania a konzultácií s Európskym parlamentom; domnieva sa, že prideľovanie finančných prostriedkov by malo prebiehať v rámci "normálneho" rozpočtu EÚ a malo by teda podliehať právomoci EP týkajúcej sa udeľovania absolutória;

31.   víta vytvorenie Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a trvá na tom, že všetky administratívne náklady budú financované z rozpočtu EÚ;

32.   víta obnovené odhodlanie vedúcich činiteľov EÚ a USA vzhľadom na formovanie spoločnej agendy vrátane spoločných opatrení v súvislosti s otázkami zahraničnej politiky; podotýka, že tento prístup nie je súčasťou návrhov Komisie a trvá na tom, že Európsky parlament by sa mal zúčastňovať na rozhodnutiach v týchto veciach ak majú vplyv na rozpočet;

Časť II: Organizácia a štruktúra finančného rámca
Trvanie

33.   poznamenáva, že Komisia navrhla finančný rámec so 7-ročným trvaním; z dôvodu demokratickej zodpovednosti potvrdzuje svoje súhlasné stanovisko so súbežnosťou trvania finančného výhľadu a päťročných mandátov Európskeho parlamentu a Európskej komisie a pripomína, že Zmluva o Ústave pre Európu predpokladá trvanie budúceho viacročného finančného rámca na obdobie aspoň piatich rokov, čo by umožnilo koordináciu s funkčnými obdobiami Komisie a Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že trvanie legislatívnych návrhov by mohlo zostať nezávislým od časového rámca finančného výhľadu; žiada preto svoju delegáciu rokujúcu o medziinštitucionálnej dohode, aby trvala na tom, že budúca medziinštitucionálna dohoda bude obsahovať ustanovenia zaručujúce dlhšie trvania (v rozsahu až siedmych rokov) viacročných programov v porovnaní s trvaním budúceho finančného výhľadu, najmä pre hlavné politiky, ako sú poľnohospodárska politika, štrukturálna a kohézna politika a politika v oblasti výskumu;

34.   podporuje návrh Komisie na finančný rámec na 7-ročné obdobie; zastáva názor, že finančný rámec na kratšie obdobie by bol technicky a politicky nepraktický a že finančný výhľad na dlhšie obdobie prispeje k stabilite systému a uľahčí plánovanie kohéznej politiky a iných finančných nástrojov spoločného rozpočtu;

Štruktúra

35.   berie na vedomie návrh Komisie na reštrukturalizáciu budúceho finančného rámca s cieľom lepšie odrážať široké politické ciele, posilnenie sociálnej a hospodárskej súdržnosti a  poskytnúť občanom lepšie sprehľadnenie viacročných výdavkov EÚ, domnieva sa však, že v niektorých prípadoch to prináša zbytočnú prísnosť;

36.   domnieva sa, že relevantnosť okruhu 3 (Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) by sa mohla spochybniť z hľadiska objemu rozpočtových prostriedkov v porovnaní s ostatnými okruhmi, ale je napriek tomu z politického hľadiska prijateľná; zaujíma kladné stanovisko k vytvoreniu nezávislého podokruhu pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci tohto okruhu, aby sa zabezpečilo lepšie sprehľadnenie tejto dôležitej politickej priority Únie a súčasne si želá, aby bolo zabezpečené že sa neznížia finančné prostriedky vyčlenené na iné časti okruhu;

37.   pripomína, že keď Zmluva o Ústave pre Európu nadobudne platnosť a zruší sa rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, vyhradenie zdrojov pre výdavky súvisiace s trhom a priame platby podľa okruhu 2 už nebudú existovať;

Administratívne výdavky

38.   je ochotný zachovať štruktúru, ktorá uľahčuje kontrolu administratívnych výdavkov Komisie rozpočtovým orgánom a je preto proti návrhu na odstránenie týchto výdavkov okruhu 5; napriek tomu sa domnieva, že rozpočtovanie založené na činnostiach (Activity-Based Budgeting, ABB) zavedené pre rozpočtovú nomenklatúru by sa malo zachovať a naďalej rozvíjať; podporuje preto, aby sa ponechali administratívne výdavky Komisie v rámci každej oblasti politík, ale aby sa zaviedla záväzná horná hranica mimo tabuľky finančného výhľadu, pričom túto hornú hranicu by bol možné zvýšiť len na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu, pomocou všetkých prostriedkov, ktoré bude ponúkať budúca medziinštitucionálna dohoda; zdôrazňuje, že prísnosť rozpočtu by mali presadzovať všetky inštitúcie EÚ;

Agentúry

39.   je znepokojený neustálym zvyšovaním počtu rôznych druhov agentúr (decentralizovaných, výkonných a regulačných) a odsudzuje skutočnosť, že Komisia nevedela poskytnúť podrobnosti tvorby viacročných programov pre agentúry počas budúceho finančného rámca; vyzýva legislatívne orgány, aby pri zakladaní nových agentúr brali do úvahy vplyvy na rozpočet; v tej istej súvislosti zdôrazňuje, že zvýšenie pracovných úloh jednotlivých agentúr má tiež obrovský rozpočtový vplyv na rozpočet EÚ; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s vytváraním nových agentúr prevzali na seba potrebnú zodpovednosť za ich budúce financovanie;

40.   zdôrazňuje skutočnosť, že vývoj agentúr by mali v budúcnosti priebežne skúmať rozpočtové aj legislatívne orgány, nielen kvôli administratívnemu zaťaženiu, ktoré kladú decentralizované orgány na rozpočet (2 735 pracovníkov okrem plánov stavu zamestnancov Komisie v rozpočte na rok 2005), ale tiež kvôli riziku medzivládneho vplyvu na spoločné politiky prostredníctvom prítomnosti zástupcov členských štátov v ich správnych radách a nedostatku demokratickej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu;

41.   žiada podobný prístup, aký sa vyžaduje pre administratívne výdavky Komisie, založený na zavedení záväznej hornej hranice pre agentúry, mimo tabuľky finančného výhľadu, ktorá sa môže zvýšiť len na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu pomocou všetkých prostriedkov, ktoré bude ponúkať budúca medziinštitucionálna dohoda; zamýšľa týmito prostriedkami zlepšiť kontrolu a transparentnosť agentúr, bez škodlivých účinkov na programy;

Revízia, pružnosť a rezervy

42.   pripomína, že počas súčasného finančného výhľadu boli zmobilizované všetky jednotlivé nástroje plánované na zvýšenie hornej hranice finančného výhľadu, ako je revízia, úprava, pružnosť a fond solidarity, na základe spoločnej dohody o reagovaní na stále a štrukturálne potreby alebo na financovanie nepredvídaných potrieb; zdôrazňuje, že vo viacročnom kontexte je nevyhnutným nástrojom pružnosť; pripomína, že do roku 1999 sa finančný výhľad prehodnocoval pri mnohých príležitostiach a že v priebehu posledných rokov, najmä počas súčasného finančného výhľadu (2000 - 2006), bol nástroj pružnosti zmobilizovaný počas šiestich rokov zo siedmich, čo jasne ukazuje, že niektoré okruhy boli podfinancované; žiada, aby sa v budúcnosti nepoužíval mechanizmus pružnosti na financovanie stálych potrieb počas roka;

43.   zdôrazňuje, že pružnosť bude rozhodujúcou zložkou rokovacej pozície Európskeho parlamentu; odmietne akýkoľvek pokus Rady dohodnúť sa na finančnom rámci bez vhodných mechanizmov na jeho úpravu podľa budúcich potrieb a domnieva sa, že hlavnou zodpovednosťou rozpočtového orgánu je ustanoviť takéto mechanizmy; verí, že rozsah a nástroje pružnosti sú úzko spojené s rozhodnutím o celkových hodnotách, finančnej štruktúre a trvaní finančného rámca;

44.   navrhuje preto:

45.   zdôrazňuje, že o zásade vytvárania rezerv pre flexibilitu, ako o súčasti celkového rámca dohody o finančnom rámci, nie je možné rokovať; domnieva sa, že úroveň pružnosti by mala byť úzko spojená s celkovým stropom finančného rámca a že sumy vyčlenené na nepredvídateľné potreby by:

Časť III: Rozpočtové prostriedky a alternatívy

47.   domnieva sa, že návrh Komisie je z celkového hľadiska prijateľný; zastáva názor, že ak by sa niektoré okruhy nadhodnotili, ostatné nebudú odrážať ambície, ktoré by v nasledujúcich rokoch mohla očakávať rozšírená Únia so 490 miliónmi obyvateľov z politického a hospodárskeho hľadiska a z hľadiska solidarity;

48.   zastáva názor, že je potrebné preskúmať možnosti a alternatívy na nájdenie kompromisu medzi cieľom prehĺbiť európsku integráciu, prísnosťou rozpočtu, legitímnymi očakávaniami nových členských štátov a návrhmi Komisie; je tiež ochotný znovu vyrovnať celkový objem výdavkov podľa svojich vlastných politických priorít pre budúcnosť;

49.   preto poukazuje v súlade s priloženou tabuľkou na možnosti pre alternatívy v porovnaní s návrhom Komisie:

50.   verí, že rokovania by sa nemali zamerať len na percentá a čísla, ale mali by priniesť aj iné prvky, akými je napríklad zásada rovnosti a postupnosti, ktoré majú pre EÚ zásadný význam, za účelom vytvorenia rovnováhy, ktorá môže splniť očakávania členských štátov aj občanov; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili tieto prvky ako nevyhnutnú podmienku pre dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom; v tejto súvislosti konštatuje, že:

Časť IV: Odporúčania pre stále výbory týkajúce sa legislatívnych aspektov

51.   domnieva sa, že nasledujúce odporúčania by mali predstavovať usmernenia pre osobitné výbory bez toho, aby boli dotknuté budúce legislatívne rozhodnutia;

Konkurencieschopnosť a inovácie

52.   zostáva znepokojený tým, že predchádzajúce programy pre inovácie a konkurencieschopnosť nedokázali vytvoriť potrebné prepojenie medzi základným a aplikovaným výskumom a priemyselnými inováciami čiastočne kvôli skutočnosti, že finančné zdroje boli pomerne obmedzené; je presvedčený, že pre dosiahnutie lisabonských cieľov je nevyhnutná podpora európskej verejnosti; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť zjednodušenie jej finančných postupov s ohľadom na uľahčenie uplatňovania politiky v oblasti výskumu; zastáva názor, že finančné nástroje je potrebné opätovne prehodnotiť a prispôsobiť cielenejším spôsobom a že vytvorenie ambiciózneho programu pre konkurencieschopnosť a inovácie s primeranými finančnými zdrojmi je nevyhnutné pre podporu priemyselnej politiky orientovanej na prosperitu, predovšetkým pre MSP, čo by úspešne zhodnotilo výskum prostredníctvom priemyselných aplikácií ako je presun technológií z univerzít a výskumných centier do priemyselného uplatnenia; domnieva sa, že je potrebné prijať ďalšie kroky na podporu rozvoja informačnej spoločnosti, ktoré navrhuje Komisia, rozvinúť a podporiť medzinárodné normy pre IKT a mobilné telekomunikačné technológie, monitorovať uplatňovanie legislatívneho rámca pre elektronickú komunikáciu, podporovať porovnávacie činnosti EÚ v oblasti iniciatív akčného plánu eEurópa a ďalej zdokonaľovať výskum EÚ v oblasti bezpečnosti; považuje takýto program za nevyhnutný na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie v oblasti nových technológií a ekotechnológií; domnieva sa, že sa prostredníctvom 7. výskumného programu EÚ (FP7) a rámcového programu konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) musí zabezpečiť dostatočné financovanie akčného plánu EÚ pre enviromentálne technológie (ETAP); požaduje primerané financovanie na podporu inovatívnych MSP a iniciatív zameraných na podporu komercializácie výskumu a transferu technológií, najmä prostredníctvom Európskeho investičného fondu;

Vesmírny program

53.   poznamenáva, že európska vesmírna politika je teraz súčasťou Rámcového výskumného programu; poukazuje na to, že v očakávaní nadobudnutia platnosti príslušných ustanovení Zmluvy o Ústave pre Európu, kde má vesmírny program svoj vlastný právny základ (článok III-254), toto by sa malo považovať za samostatnú oblasť politiky s vlastným jasne definovaným právnym základom a s primeranými finančnými zdrojmi na podporu výskumných činností súvisiacich s vesmírom, ako aj rozvoj a fungovanie infraštruktúry projektov Galileo a GMES a prístupu EÚ do vesmíru; verí, že hlavné pravidlá by mal poskytovať rámcový program, čím by sa umožnila realizácia týchto špecifických aktivít;

Transeurópske siete

54.   poznamenáva, že kvôli veľkosti projektov a ich finančných kvót neexistuje žiadna reálna náhrada pre vnútroštátne finančné prostriedky alebo finančné prostriedky Spoločenstva; podotýka, že často vyslovovaná nádej, že nastane rast účasti súkromných investorov, sa nezrealizovala, okrem niekoľkých vzácnych výnimiek; berie na vedomie prijatie nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 807/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2236/95 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí(8), ktoré umožňuje sústredenie pomoci na projekty, ktoré majú najväčšiu potrebu (prioritné cezhraničné projekty alebo projekty, ktorými sa prekonávajú prírodné prekážky), a zvyšuje maximálnu mieru podpory pre prioritné projekty na 20 %-30 % a vo výnimočných prípadoch na 50 %;

Agenda sociálnej politiky

55.   berie na vedomie legislatívny návrh nového programu PROGRESS a zdôrazňuje dôležitosť a potrebu pokračovania koherentného európskeho programu vrátane primeraných finančných prostriedkov v tejto oblasti, ktorá podporuje kroky na vnútroštátnej úrovni; preto sa domnieva, že finančný rámec programu PROGRESS sa musí zvýšiť v prípade, ak to Európska únia myslí naozaj vážne s uplatňovaním lisabonskej stratégie a agendy sociálnej politiky;

Súdržnosť

56.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila "ciele rozvoja" a merateľné, konkrétne a presné ukazovatele s hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom v súlade so závermi lisabonskej a göteborskej Európskej rady, a aby zjednodušila súčasné administratívne postupy tak, aby sa zmenšilo administratívne zaťaženie členských štátov revíziou príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách ak to bude potrebné; zdôrazňuje, že horná hranica na úrovni 4% HND pri platbách zo štrukturálnych fondov je založená na predchádzajúcej skúsenosti , malo by sa s ňou však zaobchádzať pružnejšie; verí, že by bolo vhodné zvážiť dočasné ďalšie odlíšenie mier spolufinancovania programov EÚ; vyzýva členské štáty, aby riešili problémy so zdieľaným spravovaním a aby zlepšili spoľahlivosť kontrol, ktoré vykonávajú, ako aj ich prognostické metódy; žiada ďalej jasný záväzok a presný časový harmonogram realizácie zásady verejných vyhlásení najvyšších politických a riadiacich orgánov členských štátov (minister financií);

57.   poukazuje na skutočnosť, že európsku regionálnu politiku nemožno posudzovať oddelene od práva regionálnej pomoci a žiada, aby návrhy boli koherentné a aby sa zabránilo nadmerným rozdielom medzi susediacimi krajinami, keďže toto môže viesť k očividnému narušeniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje špecifickú situáciu okrajových regiónov (článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES), ktoré potrebujú odlišné zaobchádzanie vo vzťahu k parametrom kohéznej politiky; navrhuje prechodný mechanizmus s cieľom umožniť regiónom postihnutým v dôsledku štatistického efektu, aby mohli aj naďalej nárokovať primeranú podporu od EÚ, keďže nijaký región by nemal pocítiť, že trpel v dôsledku rozšírenia; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že je potrebné uznať vzájomné vzťahy medzi regionálnou politikou a politikou hospodárskej súťaže v regiónoch postihnutých v dôsledku štatistického efektu a že musí byť začlenená do analýzy účinkov súčasných a budúcich predpisov o poskytovaní štátnej pomoci takýmto regiónom; a tiež, že regióny v prechodnom štádiu, najmä tie, ktoré technicky patria pod cieľ 1, ale aj tie, ktoré pokrýva cieľ 2, by mali získať primeranú podporu a malo by sa s nimi prednostne zaobchádzať pri uplatňovaní pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci;

58.   víta uverejnenie návrhu textu Európskej komisie, ktorého snahou je uviesť nástroj EÚ pre záruky na pôžičky pre projekty TEN v oblasti dopravy; zastáva názor, že takéto opatrenie by sa mohlo rozšíriť tak, aby sa vzťahovalo aj na iné oblasti s cieľom podporiť investícií potrebných na dosiahnutie lisabonských cieľov;

Poľnohospodárstvo

59.   domnieva sa, že hlavným cieľom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je zaručiť model multifunkčnosti európskeho poľnohospodárskeho sektora, zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami a primerané príjmy farmárov, zaručiť dostupnosť vysoko kvalitných domácich poľnohospodárskych výrobkov, vrátane vysokých noriem zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ďalej podporovať vidiecke oblasti, ktoré zaostávajú za mestskými oblasťami z hľadiska príjmu, infraštruktúry a prístupu k službám, podporovať trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárske postupy a s cieľom chrániť životné prostredie a vzhľadom na lisabonskú stratégiu posilniť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárskeho priemyslu tak, aby bolo možné prispieť k zabezpečeniu pracovných miest v poľnohospodárskom sektore,

60.   berie na vedomie dôležité reformy SPP a spoločných organizácií trhu, ktoré Európska únia uskutočnila po roku 1999; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila partnerom EÚ významné obete, ktoré priniesli výrobcovia Spoločenstva ako výsledok týchto reforiem a aby na obchodných rokovaniach rozvojovej agendy z Doha obhajovala viacúčelový model európskeho poľnohospodárstva; zdôrazňuje ďalej potrebu zaručiť preferenciu Spoločenstva, najmä dosiahnutím spravodlivej a čestnej rovnováhy medzi požiadavkami rozvojových krajín v súvislosti s prístupom na trh a stabilitou a životaschopnosťou trhov Spoločenstva, aby tieto trhy mohli byť efektívne riadené a aby bolo možné predísť krízam, ktoré by mali za následok dodatočnú finančnú záťaž pre Európsku úniu a spôsobili by ďalšie rozpočtové problémy;

61.   pripomína, že základná reforma poľnohospodárskej politiky v roku 2003 vrátane reformy takmer všetkých spoločných trhových organizácií bola založená na platnosti finančného rámca, ustanoveného v rozhodnutí Európskej rady v októbri 2002; okrem toho pripomína, že Európsky parlament súhlasil so zmluvou a aktom o podmienkach pristúpenia 10 nových členských štátov, ktorý zakladal svoje finančné aspekty týkajúce sa poľnohospodárstva na súhlase Európskej rady;

Rybné hospodárstvo

62.   domnieva sa, že spoločná politika rybného hospodárstva (SPRH) je základným prvkom, okrem iných, environmentálneho úsilia EÚ o opätovné vytvorenie rovnováhy morského ekosystému, pričom niektoré druhy v tomto ekosystéme sa lovia v príliš veľkom rozsahu; domnieva sa, že finančné prostriedky poskytnuté Komisiou predstavujú základnú minimálnu sumu potrebnú na zachovanie zásob a dosiahnutie cieľov založených natrvalo udržateľnom rozvoji, na ktorých sa dohodlo v rámci reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva v roku 2002; domnieva sa, že SPRH musí lepšie zohľadňovať situáciu rybárov a venovať osobitnú pozornosť jednotlivým prípadom v najvzdialenejších regiónoch;

Životné prostredie

63.   je toho názoru, že politika EÚ v oblasti životného prostredia sa osvedčila ako základný nástroj, ktorý prispieva k zmierňovaniu účinkov zmien podnebia, zastaveniu poklesu prírodných biotopov a biologickej diverzity, zlepšovaniu životného prostredia, zdravia a kvality života, podporovaniu udržateľného využívania a riadenia prírodných zdrojov a odpadov a rozvíjaniu strategických prístupov k  realizácii politík, ich uplatňovaniu a k informovanosti/povedomiu o politikách, ako aj trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti a ekologickej súdržnosti;

64.   zdôrazňuje, že oblasti politiky životného prostredia prispievajú k dosiahnutiu lisabonských a göteborgských cieľov; silne podporuje rozšírenie politiky životného prostredia na ostatné oblasti politiky; zdôrazňuje, že ekologické aspekty a vplyvy, napríklad environmentálne technológie, výskum v oblasti životného prostredia a ochrana prírody sa musia v plnej miere zohľadniť pri financovaní politík v rámci okruhu 1 a 2;

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

65.   víta úsilie o zjednodušenie a racionalizáciu súčasnej situácie v tejto oblasti prostredníctvom definovania troch rámcových programov ("Solidarita", "Bezpečnosť" a "Spravodlivosť"), čo tiež umožní väčšiu pružnosť v prideľovaní priorít v rámci jednotlivých krokov, ale zdôrazňuje, že tento prístup by nemal zmenšiť politickú a rozpočtovú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu; upozorňuje, že zavedenie pojmu "zdieľané riadenie s členskými štátmi" na realizáciu programov v tejto oblasti je potrebné doplniť o primerané kontrolné mechanizmy;

66.   vyhradzuje si, že konečné stanovisko o osobitnom obsahu programov, najmä o tom, či podiel celkových finančných prostriedkov, ktoré navrhne Komisia pre každý program, je primeraný na potrebné zviditeľnenie hlavných priorít Európskeho parlamentu v tejto oblasti: podpora základných práv, posilňovanie bezpečnosti občanov a účinné uplatňovanie spoločnej imigračnej a azylovej politiky (najmä v súvislosti s Fondom pre utečencov),

Ochrana spotrebiteľa a verejné zdravie

67.   vyzýva Komisiu, aby ihneď predložila legislatívne návrhy na nový program Politika spotrebiteľa a verejné zdravie, aby umožnila Európskemu parlamentu a Rade začať včas legislatívne práce, aby tieto programy mohli nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 2007; zdôrazňuje, že na každý program by sa mali prideliť primerané finančné zdroje; vyzýva Komisiu, aby ihneď predložila legislatívne návrhy na nový program Politika spotrebiteľa a verejné zdravie, aby umožnila Európskemu parlamentu a Rade začať včas legislatívne práce, aby tieto programy mohli nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 2007; je stále presvedčený, že rozdelenie na program spotrebiteľskej politiky a nový program pre verejné zdravie bude najlepším riešením na dosiahnutie priorít EÚ; zdôrazňuje, že finančné zdroje vyčlenené na nový program sa musia v porovnaní so súčasným stavom podstatne zvýšiť; poznamenáva, že sa musí zohľadniť vplyv predchádzajúceho kola rozširovania a budúce rozšírenie o krajiny s nedostatkami v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa, ako aj navrhované rozšírenie rozsahu pôsobnosti programu;

Všeobecné a odborné vzdelávanie

68.   považuje za potrebné zvýšiť priemernú výšku štipendia poskytovaného z programu Erasmus na mobilitu študentov; je presvedčený, že v priebehu celého trvania programu by sa mal podprogram Comenius zamerať na to, aby sa väčší počet žiakov zapojil do spoločných vzdelávacích činností; domnieva sa, že zlepšenia týchto programov si vyžadujú podstatné zvýšenie referenčnej sumy navrhnutej Komisiou;

Posilňovanie európskej kultúry a rozmanitosti

69.   zdôrazňuje význam audiovizuálneho sektora pre technologické zmeny a inovačné ekonomické postupy a zdôrazňuje jeho možný príspevok k vytvoreniu hospodárstva založeného na vedomostiach, ako to predpokladá lisabonský proces; zdôrazňuje, že rozvoj audio - vizuálneho sektora závisí v prvom rade na súkromnom sektore, nezávislých médiách a verejných financiách členských štátov; podčiarkuje pozitívne výsledky súčasných programov MEDIA; zdôrazňuje, že programy MEDIA sa ukázali byť veľmi efektívnymi a najmä ukázali európsku pridanú hodnotu v súvislosti s podporou rozvoja tohto sektora; zdôrazňuje, že je dôležitá primeraná úroveň financovania programu MEDIA 2007 a že suma navrhovaná Komisiou predstavuje minimálnu sumu potrebnú na dosiahnutie cieľov programu;

70.   víta začlenenie niektorých činností s mimoriadne malým finančným rámcom do nového programu KULTÚRA 2000 a zdôrazňuje, že primeraná miera financovania zostáva v tejto oblasti kľúčovou otázkou a súčasne upriamuje pozornosť na potrebu zahrnúť hlavné činnosti akčného programu na roky 2004 - 2006 do nového viacročného rámca; vyzýva Komisiu, aby podporila činnosti v rámci Európskeho paktu mládeže, ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady v dňoch 22. - 23. marca 2005; súhlasí so stanoviskom zo schôdze ministrov kultúry, ktorá sa konala v júli 2004 v Rotterdame, v ktorom sa uvádza, že by sa mal výrazne zvýšiť rozpočet pre kultúru;

Vonkajšie politiky:

71.   v zásade víta zjednodušenie finančných nástrojov v rámci okruhu 4, pochybuje však o tom, či ich počet a členenie navrhnuté Komisiou sú vhodné vzhľadom na transparentnosť, viditeľnosť a demokratickú kontrolu používania finančných prostriedkov; domnieva sa predovšetkým, že:

o
o   o

72.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie.

(1) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. (2) 2 Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2004, s. 1. (3) 3 Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42. (4) 4 Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 991. (5) 5 Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2004)0005. (6) 6 Prijaté texty, 2.12.2004, P6_TA(2004)0075. (7) Správa zverejnená v roku 1977 skupinou odborníkov na žiadosť Komisie. (8) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 46.

Finančný rámec 2007-2013