Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané "Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou imigráciou" (KOM(2004)0412),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané "Prvá výročná správa o migrácii a integrácii" (KOM(2004)0508),

–   so zreteľom na "Zelenú knihu o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej imigrácie", ktorú vydala Komisia (KOM(2004)0811),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. decembra 2004 a stanovisko Výboru regiónov z 24. januára 2005, na oznámenie Komisie nazvané "Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou",

–   so zreteľom na uznesenie z 15. januára 2004 o oznámení Komisie o imigrácii, integrácii a zamestnanosti(1),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá udeľuje Spoločenstvu právomoci a zodpovednosti v oblastiach imigrácie a azylu, a článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na závery Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, Európskej rady v Laekene zo 14. a 15. decembra 2001, Európskej rady v Seville z 21. a 22. júna 2002 a Európskej rady v Tesalonikách z 19. a 20. júna 2003,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Európskej rade o budúcnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ako aj o podmienkach posilnenia jeho legitimity a účinnosti(2) zo 14. októbra 2004,

–   so zreteľom na závery Európskej rady v Bruseli zo 4. a 5. novembra 2004, vrátane haagskeho programu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0136/2005),

A.   keďže obdobie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré stanovila Európska rada v Tampere, sa skončilo,

B.   vzhľadom na absenciu správne organizovanej a koordinovanej európskej migračnej politiky a imigráciu, ktorú Únia podstupuje v dôsledku toho a vzhľadom na potrebu Únie a jej členských štátov priblížiť sa k forme imigrácie, ktorá bude regulovaná v spolupráci so zainteresovanými tretími krajinami,

C.   keďže prijatie haagskeho programu a jeho následná realizácia prostredníctvom akčného plánu Komisie, umožnia pokračovať vo výsledkoch dosiahnutých programom z Tampere a reagovať na nové výzvy týkajúce sa vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

D.   keďže v tejto oblasti je prvoradá spolupráca Európskej únie a jej členských štátov s tretími krajinami pôvodu a tranzitu,

E.   vzhľadom na potrebu vyhnúť sa všetkým nejednoznačnostiam vo vzťahu medzi rozvojovou spoluprácou a imigráciou,

F.   keďže v súvislosti s rozšírením Únie, vyžaduje bezpečnejšia európska spoločnosť, v súlade s ustanoveniami Charty základných práv a rovnako aj Zmlúv, posilnené kontroly na vonkajších hraniciach a uplatňovanie princípu vzájomnej solidarity;

G.   keďže EÚ- priestor bez vnútorných hraníc- musí prijať spoločný koherentný a efektívny prístup v oblasti správy vonkajších hraníc a musí navrhnúť spoločnú vízovú, azylovú a imigračnú politiku,

H.   keďže boj proti nelegálnej imigrácii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zavedenie legálnych prostriedkov imigrácie a integrácie musia naďalej zostať prioritami rozšírenej Únie a využívanie imigrantov prostredníctvom nelegálnej práce a nehumánne zaobchádzanie s imigrantmi musí byť prísne potrestané,

I.   keďže ekonomická imigrácia predstavuje pre EÚ novú výzvu, na tému ktorej bola znovu otvorená diskusia prostredníctvom hore uvedenej Zelenej knihy o riadení ekonomickej migrácie, ktorú má do konca roka 2005 doplniť akčný program, od ktorého sa očakáva, že bude založený na spoločných pravidlách, ktoré sú otvorené voči ekonomickej imigrácii,

J.   upozorňuje, že legálna a kontrolovaná ekonomická migrácia je pre Európu potrebná, pretože úbytok počtu obyvateľstva v produktívnom veku spôsobí znižovanie počtu pracujúcich rádovo o 20 miliónov v rozmedzí rokov 2005 až 2030, ako to ukazujú viaceré štúdie(3);

K.   zdôrazňuje, že jednou z hlavných príčin ekonomickej migrácie je legitímne úsilie migrantov uspokojiť svoje základné potreby a uniknúť chudobe a žiada, aby spoločná migračná politika zohľadňovala rozvojovú politiku Spoločenstva (ktorej prvotným cieľom je boj proti chudobe) za účelom podpory rozvoja nečlenských krajín EÚ v oblasti prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a uskutočnenia ostatných rozvojových cieľov milénia,

L.   keďže úspech politík legálnej imigrácie závisí od implementácie stratégií, ktoré sú zamerané na dosiahnutie plnej integrácie na základe prevzatých skúseností a akceptácie skúseností a príspevku neziskových organizácií a ktoré sú založené na rešpektovaní práv a zdieľaní povinností s ohľadom na legálne usídlených imigrantov z krajín mimo EÚ a príslušníkov hostiteľskej spoločnosti a na trvalom dialógu založenom na dôvere a vzájomnom rešpekte, na schopnosti inštitúcií zrealizovať informačné kampane na vytvorenie multikultúrnej spoločnosti a na  trvalom boji na potlačenie všetkých foriem rasovej, kultúrnej a ekonomickej diskriminácie,

M.   keďže zmena v migračnej politike jedného členského štátu ovplyvní migračné toky a vývoj politiky v ďalších členských štátoch,

N.   keďže opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu zneužívaniu žien a detí musia tvoriť základnú súčasť imigračnej politiky,

O.   keďže Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu stanovuje v článku III-268 riadenie vývoja imigračných a azylových politík EÚ prostredníctvom princípu solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti,

P.   keďže dostupné finančné zdroje Spoločenstva sú obmedzené a musia byť spravodlivo rozdelené medzi rôzne aspekty európskej imigračnej politiky,

1.   verí, že imigračná politika Únie musí byť založená na globálnom, nesektorovom prístupe, založenom nielen na potrebách trhu práce členských štátov, ale predovšetkým na politikách pozitívneho prijatia a integrácie a vytvorení bezpečného postavenia a občianstva a zabezpečenia sociálnych a politických práv pre migrantov v rámci celej Únie;

2.   hlboko ľutuje neschopnosť Rady definovať, päť rokov od Európskej rady v Tampere a napriek početným diskusiám v Európskom Parlamente, spoločnú imigračnú politiku a naopak rozhodol zachovať jednomyseľnosť a konzultačný postup pre všetky záležitosti týkajúce sa legálnej imigrácie;

3.   zdôrazňuje, že v súvislosti s imigráciou je potrebné prijať globálny a koherentný prístup, založený na úzkych synergiách medzi rôznymi zainteresovanými politikami a vyjadruje ľútosť nad európskym prístupom, často nadmerne založeným na sektoroch; majúc toto na pamäti víta iniciatívu predloženú Komisiou a súčasným predsedníctvom Rady s cieľom vytvoriť systém vzájomného upovedomenia a včasného varovania s celkovým zapojením Európskeho parlamentu,

4.   zdôrazňuje, že skutočný vývoj spoločných azylových a imigračných politík rešpektujúci základné práva je jeden z prioritných projektov v rámci budovania Európy, ako to ustanovuje Zmluva o Ústave pre Európu;

5.   žiada Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom zvážila možnosti lepšej koordinácie všetkých štruktúr a agentúr zapojených v riadení migračných tokov a zabezpečila riadne využitie a rozšírenie relevantných financujúcich programov;

6.   ľutuje, že opatrenia týkajúce sa kontroly migračných vĺn, ktoré prijali Rada a členské štáty, boli až doteraz skôr represívne ako pozitívne a proaktívne; pripomína, že stratégie zamerané na zníženie chudoby, zlepšenie životných a pracovných podmienok, vytvorenie pracovných miest a rozvoj vzdelania v krajinách pôvodu migrantov dlhodobo prispievajú k normalizácii migračných tokov;

7.   vyzýva Komisiu, členské štáty a krajiny pôvodu, aby zrealizovali kampane vytvorené na zvýšenie verejného povedomia a znalosti o politikách imigrácie, integrácie a boja proti rasizmu a xenofóbii, vzhľadom na skutočnosť, že nedostatok informácií o možnostiach legálnej migrácie je zneužívaný mafiami, ktoré sú zapojené do obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že spolupráca s krajinami pôvodu v súvislosti s prevenciou využívania ľudských bytostí je prvoradá s dôrazom na politiky integrácie, sociálneho začlenenia a kultúrnych výmen;

8.   domnieva sa, že imigračný potenciál treba vziať do úvahy v čo najväčšej miere ako súčasť európskej spolurozvojovej politiky, ktorá zahŕňa hostiteľské spoločnosti, spoločnosti pôvodu a siete diaspor;

9.   zdôrazňuje, že na optimalizáciu imigračného potenciálu musí Únia navrhnúť konkrétne riešenia problému odlivu mozgov a povzbudiť členské štáty, aby uľahčili posielanie finančných prostriedkov imigrantmi do ich krajín pôvodu;

10.   pripomína zodpovednosť, zdieľanú všetkými členskými štátmi v riadení migračného toku sever-juh na jednej strane – obzvlášť na južnom pobreží – v boji proti nelegálnej imigrácii a obchodovaniu s ľuďmi a na druhej strane – obzvlášť na severnom pobreží – vo vytváraní ekonomických podmienok pre sociálny rozvoj tretej krajiny a prijatia, ktoré je primerané a rešpektuje ľudskú dôstojnosť;

11.   podporuje začlenenie problému migrácie do vonkajšej politiky EÚ; žiada členské štáty, aby riešili prvotné príčiny imigrácie vytvorením partnerstiev založených na skutočnom dialógu s rozvojovými krajinami; zdôrazňuje však, že využitie rozvojovej pomoci a ekonomických partnerstiev EÚ nie je dostačujúce na riešenie prvotných príčin imigrácie;

12.   odporúča Rade, aby vyvinula vhodné iniciatívy na to, aby zodpovední pracovníci v oblasti imigrácie každého členského štátu mali rovnaké zaradenie a patrili pod rovnaký ministerský odbor;

13.   zdôrazňuje, že by mal mať politickú úlohu, okrem iného tým, že by okrem iného označil Komisii opatrenia súvisiace s migráciou, ktoré by mali byť upravované spoločnými pravidlami, ako hlavné stupne vo vytváraní účinnej spoločnej migračnej politiky;

14.   zdôrazňuje, že pre EÚ je dôležité zahrnúť do všetkých asociačných a kooperačných dohôd, ktoré budú podpísané ustanovenia o spoločnom riadení migračných tokov a povinnom znovuprijatí v prípadoch nelegálnej imigrácie;

15.   verí však, že rozvojová spolupráca, ktorá je základným nástrojom na riešenie prvotných príčin migračných pohybov musí naďalej dopĺňať a nie nahrádzať politiky integrácie a legálnej imigrácie EÚ;

16.   vyzýva príslušné členské štáty, aby posilnili ľudské, materiálne a finančné prostriedky svojich konzulárnych orgánov v nečlenských krajinách pôvodu, za účelom zvýšenia informovanosti kandidátov na emigráciu o možnostiach legálne vstúpiť na územie krajiny EÚ a zamestnať sa, o študijných alebo výskumných účeloch; vyzýva Komisiu aby podporila koordináciu medzi diplomatickými a konzulárnymi službami členských štátov pôsobiacich v tej istej krajine, aby usmernili imigrantov do štátov, v ktorých ich sú odborné schopnosti žiadané a pokiaľ je to možné zamerať imigráciu na krajiny s primeranou kapacitou prijímania; navrhuje aby sa (okrem iného) využili programy ARGO a AENEAS;

17.   domnieva sa, že boj s nelegálnou imigráciou a kontrola hraníc môžu byť len jedným z aspektov politiky EÚ voči nečlenským krajinám a že voči týmto krajinám pôvodu sa musí viesť aktívna politika rozvoja za účelom zníženia nepriaznivých účinkov vysťahovalectva; domnieva sa, že EÚ nemôže analyzovať svoju imigračnú politiku len z pohľadu svojich ekonomických záujmov, ale musí zohľadňovať aj dôvody, ktoré donútili migrantov k vysťahovaniu;

18.   domnieva sa, že zavedenie integrovaného systému správy vonkajších hraníc musí byť založené na podpore harmonizácie v oblasti víz, aktívnej účasti Európskej agentúry pre správu vonkajších hraníc (spolu s vytvorením fondu Spoločenstva pre vonkajšie hranice) a posilnenou spoluprácou medzi konzulátmi, vedúcou k vytvoreniu spoločných konzulárnych postov;

19.   pripisuje kľúčový význam posilneniu solidarity, najmä s novými členskými štátmi, pri riadení vonkajších hraníc a v boji proti nelegálnej imigrácii;

20.   zdôrazňuje, že akékoľvek opatrenia na potlačenie nelegálnej imigrácie a posilnenie kontroly vonkajších hraníc musia byť aj pri spolupráci s tretími krajinami v súlade s garanciami a základnými právami jednotlivca, stanovenými v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predovšetkým čo sa týka práva na azyl a princípu non-refoulement;

21.   zdôrazňuje, že legálna imigrácia úplne neodstráni nelegálnu imigráciu a že  príčiny pre príchod do EÚ sú komplexné; preto je presvedčený, že treba venovať zvláštnu pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi a imigrantom, ktorí sa stali obeťami takéhoto obchodovania, obzvlášť zraniteľným skupinám, vrátane žien a maloletých, pričom boj proti obchodníkom s ľuďmi by sa mal stať prioritou EÚ; víta skutočnosť, že Komisia zostaví na túto tému akčný plán, ktorý vezme do úvahy potrebu spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami;

22.   je si vedomý, že mnoho žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, žije na území Európskej únie ako nelegálne migrantky a že väčšina z nich nemá prístup k právnej a sociálnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby uznali ich situáciu a v súlade s ich právnymi predpismi zvážili trvalý pobyt ako vhodný prostriedok boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

23.   poukazuje na to, že integrálnu súčasť boja proti nelegálnej imigrácii tvorí aj dôkladné oboznámenie prepravcov a úradov krajiny pôvodu s ich zodpovednosťou, posilnenie právneho rámca, podľa ktorého možno uplatniť trestné opatrenia voči sieťam "pašerákov ľudí", kroky na potlačenie nelegálnej práce a obchodovania s ľuďmi a odhaľovanie korupcie administratívy, kladie dôraz na vysoký stupeň spolupráce polície a justície; preto žiada Úniu a jej členské štáty, aby vykonali rázne kroky na potlačenie nelegálneho zamestnávania imigrantov zavedením súboru tvrdých sankcií voči zainteresovaným podnikom, zvýšením dostupných ľudských zdrojov na dozornú činnosť a posilnením ochrany obetí;

24.   uvádza však, že tieto opatrenia musia byť uplatňované pri plnom rešpektovaní základných práv, vrátane práva na azyl;

25.   domnieva sa, že členské štáty vyvíjajú isté úsilie na odhalenie nelegálneho zamestnávania, najmä v oblasti domácej práce a starostlivosti o deti, kde je zamestnaných veľa žien (migrantov); domnieva sa, že treba vytvoriť nové riešenie, ktoré by umožnilo rodinám zamestnávateľov nájsť právny spôsob ako umožniť týmto pracovníkom získať poistenie sociálneho zabezpečenia;

26.   žiada Radu a Komisiu, aby uvažovala nad uplatňovaním už uzatvorených dohôd a smerovaním budúcich dohôd v oblasti readmisie nelegálnych imigrantov; pripomína zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitných krajín v oblasti readmisie a podporuje vytvorenie európskej politiky navrátenia imigrantov na základe ktorej by bola zachovaná dôstojnosť a fyzická integrita osôb v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a Ženevskou konvenciou;

27.   opätovne dôrazne odmieta myšlienku zriaďovania táborov na prijímanie alebo zadržiavanie imigrantov bez dokladov alebo žiadateľov o azyl za hranicami EÚ, v regiónoch, z ktorých imigranti pochádzajú;

28.   zdôrazňuje, že spravovanie dočasných imigračných centier existujúcich vo vnútri aj mimo Európskej únie musí byť rovnako v súlade so Ženevskou konvenciou;

29.   súhlasí s Komisiou, že hromadná regulácia štatútu nelegálnych imigrantov nerieši problém nelegálnej imigrácie a pri absencii spoločného imigračného a azylového systému by mala byť jednorazovou záležitosťou a nakoľko takéto opatrenia neriešia skutočnú podstatu problémov a žiada Komisiu, aby preskúmala osvedčené skúsenosti členských štátov a vytvorila rámec systému zdieľania informácií a včasného varovania;

30.   je presvedčený, že akákoľvek hromadná regulácia štatútu nelegálnych imigrantov musí vziať do úvahy ekonomické, demografické a kultúrne kritériá a žiada o vykonanie analýzy účinkov takýchto regulácií vykonaných v členských štátoch;

31.   je presvedčený, že legálna migrácia hrá významnú úlohu v posilňovaní hospodárstva v Európe založeného na vedomostiach, rovnako aj v podpore ekonomického rozvoja;

32.   domnieva sa, že celková európska stratégia ekonomickej migrácie by mala uprednostniť organizované formy migrácie a mala by najmä posilniť bilaterálne dohody s krajinami pôvodu o riadení migračných pohybov; zdôrazňuje, že činnosti úpravy sú dôležité v boji proti práci v čiernej ekonomike a v integrovaní nelegálnych migrantov do spoločnosti a v prevencii ich zneužívania;

33.   považuje za potrebné vytvoriť v členských štátoch, v závislosti od ich možností prijímania, legálne spôsoby imigrácie z demografických a ekonomických dôvodov a z dôvodu zníženia nelegálnej imigrácie;

34.   víta opatrenia, ktoré sa Komisia zaviazala prijať, aby mohla čeliť osobitným dôsledkom nelegálnej imigrácie v okrajových regiónoch(4) ktoré sú, vzhľadom na ich zemepisnú polohu, malú rozlohu a odľahlosť, obzvlášť citlivé na nelegálne imigračné toky;

35.   vyzýva členské štáty, aby sa pridali k diskusii, ktorú zverejnila Komisia v Zelenej knihe o stupni nevyhnutnej koordinácie a o pridanej hodnote prijatia legislatívy EÚ, a venovať pritom pozornosť skutočnosti, že členské štáty majú právomoc určiť počet imigrantov, ktorých môžu prijať;

36.   je znepokojený zriadením "predbežných záchytných imigračných centier" v stredozemných krajinách pre imigrantov smerujúcich na územie Únie, na žiadosť niektorých členských štátov EÚ, pričom tieto centrá neponúkajú ľuďom minimálne záruky základných práv; pripomína, že k riadeniu migračných pohybov sa nesmie pristupovať z čisto bezpečnostného hľadiska, ale aj na základe riadenia udržateľného sociálneho vývoja;

37.   uvedomuje si, že členské štáty sú zodpovedné za rozhodnutie o počte štátnych príslušníkov tretej krajiny na ich území, ale podporuje myšlienku načrtnutia celkových odhadov, ktoré vezmú do úvahy aj osoby, ktorých pobyt bol oprávnený z iných dôvodov ako je ekonomická aktivita, napríklad utečenci, ľudia využívajúci schémy podpornej ochrany a ľudia, ktorí majú úžitok z programov opätovného spojenia rodiny, vrátane neplnoletých, ktorí sú vo veku, keď sa už môžu uchádzať o zamestnanie a ktorým má byť umožnený vstup na trh práce;

38.   považuje za poľutovaniahodné, že návrh smernice o imigrácii pre účely zamestnania nebol úspešný a podporuje možnosť navrhnutú Komisiou v jej Zelenej knihe, zameranej na vytvorenie spoločného rámca minimálnych opatrení pre prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín a možností týkajúcich sa plateného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti;

39.   podporuje zmenu vstupných procedúr tak, aby sa stali flexibilnejšie a efektívnejšie, napríklad prostredníctvom systému pracovných povolení; obhajuje využívanie projektov Spoločenstva podľa vzoru EURES s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi o pracovných možnostiach pre príslušníkov tretej krajiny s pobytom v Únii;

40.   žiada Komisiu, aby vytvorila krátkodobý a strednodobý odhad týkajúci sa mimoriadnych pracovných požiadaviek v jednotlivých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby poskytli Komisii štatistické odhady, ktoré jej umožnia vytvoriť vhodné prognózy ohľadom pracovných potrieb Únie;

41.   žiada Komisiu a členské štáty, aby udržiavali stály dialóg s imigračnými MVO s cieľom vyhľadávať ich názor na záležitosti týkajúce sa imigrácie a podporovať ich aktivity podpory imigrantov a výskumnej činnosti;

42.   považuje za súrne prijať také imigračné politiky, ktoré možno prispôsobiť požiadavkám trhu práce a vyzýva členské štáty, aby zapojili miestne úrady práce a sociálnych partnerov do rozhodovania o prijateľnom počte zahraničných pracovníkov, aby nelegálna lacná pracovná sila neviedla k deregulácii trhu práce a aby sa odstránila nerovnováha medzi pracujúcou a nepracujúcou populáciou, ďalej žiada členské štáty, aby zapojili regionálne a miestne zastupiteľstvá, regionálne a miestne správy, regionálne pracovné agentúry a obe strany priemyslu do akéhokoľvek rozhodnutia ohľadom počtu zahraničných pracovníkov, ktorí majú byť prijatí;

43.   žiada členské štáty, aby vytvorili špecifické kombinované pobytové a pracovné povolenia s cieľom uľahčiť prijímanie sezónnych pracovníkov a pracovníkov, ktorí sú vyslaní vykonať časovo obmedzenú úlohu;

44.   osobitne zdôrazňuje, že EÚ musí v rámci rozvojových cieľov milénia znásobiť úsilie v boji proti chudobe v krajinách, ktoré sú zdrojom migračných tokov a podporovať pri tom, okrem iného, uplatnenie riadneho vzdelávacieho systému prístupného pre všetkých a rozvoj miestneho hospodárstva;

45.   povzbudzuje členské štáty, aby v rámci ich národných imigračných politík podpísali bilaterálne dohody s hlavnými krajinami emigrácie za účelom naplniť európske pracovné potreby alebo sprístupniť nové legálne migračné cesty s cieľom lepšie zorganizovať migračný proces, urobiť ho transparentnejším a posilniť vzťahy s tretími krajinami v kontexte užšieho partnerstva, zdôrazňuje tiež, že uzavretie bilaterálnych dohôd o riadení imigrácie s krajinami pôvodu umožní vytvoriť skutočné partnerstvo s týmito krajinami v spoločnom boji proti nezákonnej imigrácii a obchodovaniu s ľuďmi, (najmä s tými zraniteľnejšími, napr. ženami a deťmi);

46.   žiada členské štáty, aby otvorili diskusiu o horeuvedenej Zelenej knihe a predkladali Komisii pravidelné správy o implementácii svojich imigračných politík;

47.   zdôrazňuje, že integrácia imigrantov má kľúčový význam a žiada si komplexné opatrenia na zabezpečenie ich začlenenia na trh práce ako aj sociálnych, ekonomických a politických práv, ktoré sú rovnako potrebné na dosiahnutie lisabonských cieľov rastu a konkurencieschopnosti;

48.   poukazuje na to, že zodpovednosť za integráciu nesú jednotlivé členské štáty, z čoho vyplývajú práva a povinnosti pre hostiteľskú spoločnosť aj pre imigranta; žiada členské štáty, aby koordinovali svoje politiky prostredníctvom metódy otvorenej koordinácie na základe spoločných základných princípov, ktoré nedávno prijala Rada;

49.   zdôrazňuje, že koordinácia národných politík nemôže nahradiť európsku integračnú politiku; vyzýva členské štáty, aby určili minimálne kritériá na vytvorenie takej politiky;

50.   zdôrazňuje význam podpory úsilia naučiť sa jazyk hostiteľskej spoločnosti a podpory organizácie kurzov občianskeho vzdelávania a učebných programov aj na tému rovnosti žien a mužov a význam prehlbovania integrácie prostredníctvom práce, krokov na potláčanie vytvárania giet a podpory politickej účasti na miestnych voľbách; podporuje vstupné programy, ktoré sa realizujú v niektorých členských štátoch a ktoré zahŕňajú vzájomné záväzky zo strany hostiteľských krajín a (najmä) prvej vlny imigrantov; želá si angažovať imigrantov k rešpektovaniu základných hodnôt Únie prostredníctvom symbolického aktu prijatia záväzku; povzbudzuje členské štáty, aby viac zapájali integrovaných imigrantov do svojich integračných politík prostredníctvom podporovania dialógu medzi imigrantmi a domácim obyvateľstvom;

51.   domnieva sa, že aktívna politika integrácie príslušníkov tretej krajiny legálne usídlených v Únii by okrem iného mala: stanoviť jasné pravidlá riadiace právne postavenie obyvateľov a zabezpečujúce ich právo na dobré administratívne postupy; umožniť legálnu integráciu na trhu práce; vyžadovať od príslušníkov tretej krajiny, aby navštevovali kurzy v národnom jazyku (jazykoch) organizované hostiteľskou krajinou; umožniť im prístup k vzdelaniu a zabezpečiť uznanie ich kvalifikácie; zabezpečiť prístup k sociálnym a zdravotným službám; snažiť sa ponúknuť dôstojné životné podmienky v mestských a iných lokalitách; zabezpečiť účasť imigrantov na sociálnom, kultúrnom a politickom živote;

52.   vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili účasť príslušníkov inej krajiny s legálnym pobytom v EÚ, avšak bez volebného práva, na verejnom a politickom živote, najmä zabezpečením primeraných mechanizmov konzultácie a reprezentácie; žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali Európsky dohovor o účasti cudzincov na verejnom živote na miestnej úrovni;

53.   dôrazne žiada všetky členské štáty EÚ, aby ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

54.   domnieva sa, že kroky na potlačenie diskriminácie, rasizmu a xenofóbie tvoria základnú súčasť integračnej politiky; vyzýva členské štáty, aby urobili kroky na šírenie kultúry pozitívneho prijatia, integrácie a sociálneho začlenenia medzi občanmi Európy s cieľom vybudovania multikultúrnej spoločnosti a vyvarovania sa všetkých politických a inštitucionálnych opatrení, ktoré vedú k narušeniu princípu prijatia a princípu non-refoulement a aby bezodkladne zahrnuli do svojho vnútorného práva dve príslušné smernice a víta iniciatívu predsedníctva Rady na nové predloženie návrhu rámcového rozhodnutia ohľadom opatrení na potlačenie rasizmu a xenofóbie; žiada ďalšiu konzultáciu s Európskym parlamentom o tomto rámcovom rozhodnutí po diskusiách v Rade;

55.   vyjadruje veľmi hlboké znepokojenie nad zvýšeným počtom vrážd v mene cti, prenasledovania a vážnym porušovaním práv imigrantiek založeným na náboženskom fanatizme a neľudských tradíciách a vyzýva Komisiu a Radu, aby voči ním zaujali tvrdší postoj a ohrozeným ženám zaručili ochranu;

56.   vyzýva členské štáty, aby uzavreli s krajinami pôvodu imigrantov dohody za účelom transferu nadobudnutých práv sociálneho zabezpečenia;

57.   domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo ešte nevzalo na vedomie potenciál prevodu finančných prostriedkov imigrantov do ich krajín pôvodu na podporu ich rozvojových politík a vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické opatrenia uľahčujúce dobrovoľný prevod časti zárobku do krajín pôvodu s minimálnymi poplatkami za finančné transakcie, ako sa odporúča v horeuvedenej Zelenej knihe;

58.   vyzýva Radu, aby na základe týchto návrhov prijala aktívnejší postoj k vytvoreniu efektívnej európskej imigračnej politiky schopnej prekonať výzvy, ktorým musí Únia čeliť;

59.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) 1 Ú. v. EÚ C 92, 16.4.2004, s. 390. (2) 2 Prijaté texty, P6_TA(2004)0022. (3) 1 World Economic and Social Survey 2004. (4) KOM(2004)0343, odsek 2.3.1 a KOM(2004)0628.