Uznesenie Európskeho parlamentu o informačnej spoločnosti (2004/2204(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: kroky nasledujúce po samite v Ženeve (SSIS)" (KOM(2004)0111),
– so zreteľom na závery Rady z 9. a 10. decembra 2004 (15472/04),
– so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: Premietnutie ženevských zásad do činnosti" (KOM(2004)0480),
– so zreteľom na závery Rady z 8. a 9. marca 2004 (6606/04),
– zo zreteľom na základné vyhlásenie a akčný plán k Svetovému samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), ktoré boli prijaté 12. decembra 2003,
– so zreteľom na rezolúciu UNESCO 32C/34 zo 17. októbra 2003 o možnosti vypracovať medzinárodný normatívny nástroj týkajúci sa kultúrnej rôznorodosti,
– so zreteľom na predbežnú štúdiu Výkonnej rady UNESCO z 12. marca 2003 o technických a právnych aspektoch vzťahujúcich sa na potrebu vypracovania normatívneho nástroja o kultúrnej rôznorodosti,
– so zreteľom na stanovisko v podobe listu, ktorý predseda Parlamentu postúpil predsedovi Komisie a predsedovi Rady 26. novembra 2003,
– so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2003 (9686/03),
– so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: perspektívy EÚ v kontexte Svetového samitu Organizácie Spojených národov o informačnej spoločnosti (SSIS) (KOM(2003)0271),
– so zreteľom na všeobecné vyhlásenie UNESCO o kultúrnej rôznorodosti z 2. novembra 2001,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0172/2005),
A. keďže zasadnutie SSIS v Tunise ("tuniský samit"), ktoré sa uskutoční od 16. do 18. novembra 2005 predstavuje druhú dôležitú fázu pre podporu informačných a komunikačných technológií ako faktora dlhodobo udržateľného rozvoja a spoločného rastu, pretože chudoba znamená nielen odoprenie prístupu k tovarom, ale aj možnosti začlenenia sa do spoločnosti,
B. keďže informačné a telekomunikačné technológie predstavujú strategický nástroj pre politiky štátov a dôležitý prostriedok obojstranne výhodnej spolupráce a vďaka akčnému plánu medzi rozvinutými, rozvíjajúcimi sa a menej rozvinutými krajinami,
C. keďže informačné a komunikačné technológie môžu prispieť k svetovej rovnováhe ako aj k individuálnemu pokroku napomáhaním pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia,
D. keďže rozhodnutie UNESCA prijať Dohovor o kultúrnej rôznorodosti predstavuje rozhodujúci podnet pre rozvoj súdržnejšej informačnej spoločnosti, založenej na ochrane rôznorodosti kultúrnych prejavov, na medzinárodných kultúrnych výmenách a na podpore pluralizmu,
E. keďže informačná spoločnosť by mala byť otvorená pre všetkých, nakoľko výchova a vzdelávanie, zdravotníctvo, výskum a obchod sú prioritami informačných a komunikačných technológií, ktoré sú orientované na verejnosť,
F. keďže rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií by mal smerovať k posilneniu demokracie a účasti občanov, ktorí by mali byť skôr účastníkmi ako spotrebiteľmi,
G. keďže informačné a komunikačné technológie by sa mali rozvíjať v rámci nezávislých regulačných orgánov, zaručujúc tým prístup, slobodu vyjadrovania a informácií, kultúrnu rôznorodosť a mnohojazyčnosť,
H. keďže účinnosť Európskej únie spočíva v koordinácii členských štátov a v pozitívnej spolupráci s Komisiou, v súlade s jej politickými cieľmi a záväzkom voči menej rozvinutým krajinám,
I. keďže informačné a komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti založenej na poznatkoch a informáciách, tak ako to pre Úniu požaduje lisabonská stratégia a vyhlásenie z Barcelony,
J. keďže Únia zohráva dôležitú úlohu v súvislosti s odstraňovaním územných a sociálnych rozdielov v miere digitalizácie, prostredníctvom úspešnosti jej vnútorných politík, rozvoja partnerstva a zapájaním orgánov verejnej moci, podnikov a občianskej spoločnosti,
K. keďže Únia má k dispozícii nástroje na boj proti rozdielom v miere digitalizácie: politika rozvojovej pomoci, medzinárodná hospodárska a vedecká spolupráca, finančné inštitúcie (akou je Európska investičná banka (EIB)),
L. keďže EÚ prijatím jednotného právneho rámca pre elektronickú komunikáciu zdôraznila zásadný význam otvoreného a konkurencieschopného trhu pre tvorbu investícií do nových služieb a pre poskytovanie vysokorýchlostných pripojení za prístupné ceny,
M. keďže právo na vzdelanie a prístup k odbornému vzdelávaniu a ďalšiemu vzdelávaniu sú zakotvené ako základné práva v Charte základných práv Európskej Únie,
1. víta potvrdenie záväzku Rady pracovať na tom, aby druhá fáza Svetového SSIS prebehla úspešne;
2. celkovo schvaľuje návrhy Komisie najmä v súvislosti s rozhodujúcou úlohou právneho rámca podporujúceho investície, aplikáciami informačných a komunikačných technológií v prioritných oblastiach ako on-line government, dôležitosťou výskumu a inovácie, ako aj prispievaním informačných a komunikačných technológií k rozvoju, a očakáva že Komisia vypracuje stratégiu v súlade s globálnym akčným plánom SSIS, o ktorom sa rozhodne na tuniskom samite;
3. poznamenáva, že:
–
dobrá koordinácia členských štátov umožnila zapojiť Komisiu do procesu SSIS, najmä do činnosti pracovnej skupiny pre riadenie internetu;
–
skúsenosti Únie umožňujú, aby pozitívne vplývala na regulačné prostredie, ktoré vedie k vykonávaniu akčného plánu SSIS;
4. zdôrazňuje, že:
–
nakoľko rozvoj informačných a komunikačných technológií môže zväčšiť rozdiely v miere digitalizácie v prospech tých, ktorí k nim majú prístup a vedia ich používať, toto nebezpečenstvo je potrebné brať do úvahy pri všetkých odporúčaných krokoch, prostredníctvom prispôsobenia sa okolnostiam na regionálnej, národnej alebo miestnej úrovni,
–
nakoľko informačné a komunikačné technológie prispievajú ku konkurencieschopnosti a zvýšeniu úrovne poznatkov a kompetencií, je potrebné venovať rovnakú pozornosť hospodárskym a kultúrnym účinkom rozvoja informačných a telekomunikačných technológií, tak aby to bolo prospešné pre zamestnanosť, podniky a sociálnu súdržnosť,
–
mala by sa venovať osobitná pozornosť možným problémom, ktoré vznikajú v dôsledku koncentrácie mobilných a internetových služieb a ich obsahu; dôrazne žiada Komisiu, aby monitorovala následky takejto koncentrácie;
–
individuálny prístup je potrebné rozvíjať rovnako ako kolektívny prístup,
–
e-začlenenie sa musí sústrediť na prístupnosť, na poskytovanie on-line služieb (vládne služby, výchova a ďalšie vzdelávanie, zdravotníctvo a obchod) a osvojenie si ich používania s tým, že na základe dohody všetkých partnerov sa základné a najnevyhnutnejšie služby môžu poskytovať bezplatne, voľný softvér a softvér z voľnw prístupného zdroja (FLOSS) môže byť jedným zo spôsobov prístupu k týmto službám;
5. zdôrazňuje:
–
strategickú úlohu výskumu a rozvoja v každej etape a na každom stupni procesu: rozvoj a šírenie nových technológií, porovnávacie a hodnotiace postupy akčného plánu a vytvorenie monitorovacích centier,
–
potrebu začleniť do prioritných výskumov sociálno-ekonomické štúdie, ktoré umožňujú hodnotiť ľudský a sociálny účinok prístupu k informačným a komunikačným technológiám,
–
vhodnosť práve prebiehajúceho 7. Rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj a zvýšenia rozpočtu pre výskum,
–
význam rozvoja schopností a kvalifikácie na miestnej úrovni podporou počítačovej vedy, vzdelávania a výskumu,
–
potrebu rozvíjať podnikateľské a inovačné schopnosti, aby krajiny mohli využívať informačné a komunikačné technológie pre rozvoj služieb a systémov, ktoré presne zodpovedajú ich spoločenským potrebám;
6. víta:
–
dôraz, ktorý Komisia kladie na potrebu zriadiť vo všetkých krajinách nezávislé regulačné orgány a vytvoriť jednoznačný rámec práva hospodárskej súťaže, na základe ktorého sa môžu investori bezpečne zúčastniť hospodárskej súťaže,
–
význam zvýšenia úrovne medzinárodných komunikačných služieb, regulačnej spolupráce a výmene osvedčených postupov;
7. odporúča:
–
aby Únia a jej členské štáty urýchlili vytváranie výskumných sietí pre informačné a komunikačné technológie prostredníctvom nástrojov infraštruktúry ako GEANT, excelentných centier alebo technologických platforiem a sietí odborníkov a odborníkov z praxe pre výchovu a ďalšie vzdelávanie,
–
aktívnu politiku podpory, ktorú by mali využívať spoločné informačné programy na šírenie výsledkov výskumu v oblastiach, pre ktoré sa tieto výsledky preukážu ako užitočné a ktoré využívajú verejné financovanie;
–
aby v prípade potreby boli zapojení verejní činitelia, zástupcovia občianskej spoločnosti a súkromného sektora;
8. vyzýva Úniu a členské štáty, aby:
–
SSIS vnímali ako podnet na spoluprácu v oblastiach s tradičnou zemepisnou alebo historickou blízkosťou (Stredomorie, AKT, atď.) a novej spolupráce s rozvojovými krajinami,
–
prioritne brali do úvahy potreby v oblasti infraštruktúry a vzdelávania najmenej rozvinutých krajín,
–
rešpektovali miestne poznatky a skúsenosti v súvislosti s praxou a obsahom spolupráce,
–
sa uistili, že úsilie EÚ prispieva k zabezpečeniu rovnováhy medzi hospodárskym rastom, konkurencieschopnosťou a zamestnanosťou na jednej strane a sociálnou a ekonomickou udržateľnosťou na druhej strane,
–
uplatňovali pružné formy otvoreného verejno-súkromného partnerstva (regióny, štáty, miestne orgány, podniky, združenia, MVO) zapojením inštitucionálnych zdrojov financovania ako EIB alebo súkromných zdrojov,
–
zriadili pracovnú skupinu s regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom podporovať účinné integrované a nezávislé regulačné modely a vymieňať si skúsenosti s úspešnými opatreniami na otváranie trhu, ktoré podporili investície a znížili spotrebiteľské ceny;
–
zohľadniť potrebu zachovania kultúrnej rozmanitosti pri navrhovaní správnych opatrení;
9. so záujmom berie na vedomie vytvorenie fondu pre dobrovoľné financovanie, zároveň však podotýka, že tento fond nenahrádza potrebné využívanie existujúceho alebo budúceho financovania;
10. navrhuje, aby sa začala diskusia o nových opatreniach, aby sa mohli optimalizovať zdroje z programov spolupráce a Európskeho rozvojového fondu, ako napr. opätovné použitie nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov na podporu akčného plánu;
11. domnieva sa, že vývoj organizácie a riadenia internetu je kľúčom k úspechu SSIS a musí byť zapracovaný do harmonogramu, ktorý bude v súlade s vyhlásením o princípoch a akčným plánom;
12. zdôrazňuje však, že by sa mal zachovať medzinárodný a nezávislý systém správy internetu;
13. zdôrazňuje, že stabilita a spoľahlivosť internetu sú podmienkou pre sprístupnenie a investovanie do informačných a komunikačných technológií;
14. pripomína, že výzva súvisiaca s rozvíjaním informačnej spoločnosti je založená na používaní informačných a komunikačných technológií na podporu účinného uplatňovania základných noriem ľudských práv na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;
15. zdôrazňuje, že programy digitálnej gramotnosti sú nevyhnutné na vytvorenie globálneho priestoru slobody a bezpečnosti, v ktorom budú mať občania, ktorí sú potencionálnymi spotrebiteľmi informácií, zaručené úplné občianske práva; konštatuje, že vzdelanie vrátane vzdelávania v oblasti ľudských práv, je podstatné pre súdržnú informačnú spoločnosť;
16. očakáva, že tuniský samit:
–
umožní pokročiť v spoločnom definovaní riadenia internetu a v reprezentatívnejšej metóde organizovania partnerských krajín,
–
sa bude zaoberať otázkami všeobecného záujmu, ktoré sa vzťahujú na správu internetu (mená domén, prideľovanie adries) a posilní medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a zneužívania internetu (vrátane spamov) a v boji proti počítačovej kriminalite (vrátane detskej pornografie) a pokusom o obmedzenie plurality, slobody prejavu a dodržiavania ľudských práv,
–
vyjasní verejné záväzky a to najmä:
–
zohľadnenie intelektuálneho vlastníctva a kultúrnej rôznorodosti pri vypracovaní novej štruktúry riadenia,
–
zabezpečenie neutrality a interoperability digitálnych technológií a platforiem,
–
podpora technologickej, hospodárskej a kultúrnej výmeny v rámci spravodlivo regulovanej hospodárskej súťaže;
17. vyzýva Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie odporúčania Parlamentu a naďalej ho zapájali do monitorovania SSIS, v záujme dobrého zosúladenia snáh stanovených EÚ a ich vykonávania, najmä v oblasti rozpočtu, v politikách Únie;
18. víta iniciatívu organizácie "Digital Cities" pre konferenciu "W2i Digital Cities", ktorá sa bude konať v novembri 2005 v Bilbau, ale zdôrazňuje, že by mala vzniknúť aj iniciatíva na vytvorenie digitálnych regiónov;
19. želá si posilňovať účasť európskej občianskej spoločnosti v súvislosti s tuniským samitom;
20. zdôrazňuje význam zapojenia súkromného sektora do SSIS;
21. zdôrazňuje, že by sa mala podporovať inovácia v oblasti vzdelávacích systémov, programov celoživotného vzdelávania a iniciatív týkajúcich sa e-learning (pre učiteľov ako aj pre študentov) a odporúča výslovne sa zamerať na vzdelávanie, výcvik a používanie nástrojov na tvorbu obsahov, ktoré odzrkadľujú kultúru rozmanitosť;
22. vyzýva členské štáty, aby konali v súlade s cieľom UNESCO "Vzdelanie pre všetkých do roku 2015" a reagovali na požiadavku UNICEF vyčleniť viac rozpočtových prostriedkov na vzdelávanie v rámci Paktu s budúcimi generáciami;
23. zdôrazňuje, že globalizácia prináša riziká, ktoré sa týkajú rešpektovania jazykovej rôznorodosti kultúr a ich národných identít, a že informačná spoločnosť môže tiež predstavovať príležitosť na podporu medzikultúrneho dialógu prostredníctvom globálnych sietí;
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.