Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie pre euro a Hospodársku a menovú úniu (KOM(2004)0552),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke - prvú správu o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2004)0748),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. júna 2000(1) o ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2000(2) o komunikačnej a informačnej stratégii pre Hospodársku a menovú úniu (HMÚ) a euro do roku 2002,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2001 o prostriedkoch na pomoc hospodárskym subjektom pri prechode na euro(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0197/2005),

A.   keďže projekt vytvorenia HMÚ a zavedenie eura sa po šiestich rokoch existencie všeobecne považuje za veľký úspech,

B.   keďže toto presvedčenie je posilnené vysokým kurzom eura na medzinárodných finančných trhoch, zvyšujúcim sa objemom obchodu fakturovaného v eurách a rozširovaním prevodu rezerv centrálnych bánk na celom svete z dolárov na eurá,

C.   keďže výhody jednotnej meny a jej sprievodných nástrojov - jednotnej menovej politiky a posilnenej koordinácie hospodárskych politík - nemožno v tomto štádiu vážne spochybňovať, vzhľadom na lacnejšie financie dostupné vďaka historicky nízkym úrokovým sadzbám, zvýšenú transparentnosť cien vedúcu v strednodobom horizonte k nižším cenám, odstránenie rizík výmenných kurzov vnútri eurozóny, zjednodušenie obchodovania a cestovania vnútri EÚ, a tlak na členské štáty, aby realizovali daňové politiky orientované na stabilitu,

D.   keďže niektoré skupiny európskej verejnosti aj napriek tomu údajne vnímajú zavedenie eura negatívne, najmä v členských štátoch, ktorých národné meny boli stanovené na vysokom výmennom kurze voči euru; keďže prieskumy Eurobarometra ukazujú, že táto tendencia vzrastá, pričom krátko pred zmenou meny ju v eurozóne podporovalo 68 %, 75 % krátko po zavedení eura a v prvom polroku 2004 už len 66 %; keďže záporné výsledky referend vo Švédsku a Dánsku sú takisto dôkazom nesúhlasu verejnosti s jednotnou menou v Európe; keďže prieskumy verejnej mienky v nových členských štátoch tiež odrážajú určitý skepticizmus v súvislosti s prijatím eura, ktorý je zapríčinený hlavne nedostatkom primeraných informácií,

E.   keďže tieto názory boli do veľkej miery spôsobené niektorými chybami počas prechodu, napriek skutočnosti, že išlo o politicky a technicky užitočný a veľmi úspešný krok, ktorý ovplyvnil infláciu iba 0,2 %; keďže sa nevenovala dostatočná pozornosť následkom prechodu pre priemerného spotrebiteľa, ktorý videl, že ceny výrobkov dennej spotreby a služieb vzrástli a pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré neboli riadne informované a nemali dostatok hotovosti; keďže s odstupom času je zrejmé, že bolo jasnou chybou skončiť komunikačné kampane pre euro tak skoro po jeho fyzickom zavedení,

F.   keďže okrem kvantitatívneho prieskumu verejnej mienky Eurobarometra by bolo vhodné zaviesť aj kvalitatívne prieskumy hlbších dôvodov vplývajúcich na postoj občanov k zavedeniu eura; keďže len na základe hlbších diskusií je možné odhaliť skutočné dôvody, prečo určité skupiny obyvateľstva odmietajú euro alebo zaujímajú skeptický postoj voči HMÚ, a využiť získané poznatky ako základ pre cielené informačné stratégie, v ktorých by bol výber (euroskeptických) sociálnych skupín predmetom rozhodnutia príslušného členského štátu a úradníkov zodpovedných za vzťahy s verejnosťou;

G.   keďže je možné využiť skúsenosti podnikov a výsledky mediálnych štúdií z oblasti "popredajného marketingu" pri ďalšom zdôrazňovaní dôležitosti prijatia eura dokonca aj po jeho zavedení; keďže je dôležité nielen získavať dôveru občanov pred zavedením eura, ale je potrebné túto dôveru naďalej udržiavať aj u tých, ktorí sú už o správnosti takejto voľby presvedčení, a ich postoj usmerňovať zabezpečovaním relevantných informácií aj po prijatí eura;

H.   keďže koherentná, ambiciózna a dlhodobá komunikačná stratégia pre euro a HMÚ je potrebná na to, aby sa zabezpečila podpora jednotnej meny, aby sa podarilo vyhnúť chybám z minulosti a pripraviť nových účastníkov na hladký prechod na euro; keďže Komisia a Európska centrálna banka (ECB) pod demokratickým dohľadom Európskeho parlamentu a spolu s finančnými orgánmi členských štátov sú hlavnými orgánmi, ktoré nesú zodpovednosť za úspech tejto stratégie,

I.   keďže o niečo vyššia miera inflácie v nových členských štátoch v porovnaní s infláciou v eurozóne je v strednodobom až dlhodobom časovom pláne nevyhnutná, bez ohľadu na zavedenie eura, z dôvodu dlhodobých významných rozdielov v úrovni cien a komplexnej problematiky vyrovnávania ekonomickej úrovne medzi jednotlivými štátmi;

J.   keďže v kontexte európskeho demokratického procesu musí byť každá informačná a komunikačná politika týkajúca sa európskych záležitostí začlenená do rámca všeobecnej informačnej a komunikačnej stratégie Európskej únie, aby bola účinná a aby sa občania prostredníctvom nej mohli presvedčiť o tom, aké výhody im Únia prináša v ich každodennom živote,

1.   víta výhody plynúce zo založenia HMÚ, ako je cenová stabilita, nižšie transakčné náklady, vyššia cenová transparentnosť v rámci eurozóny, nižší tok na medzinárodných menových trhoch a ochrana pred nežiaducimi vonkajšími vplyvmi, historicky najnižšie úrokové sadzby, nízke hypotekárne úvery a jednoduchšie cestovanie; podporuje euro ako významný symbol európskej integrácie a prostriedok približovania európskych občanov ideálom, na ktorých je Únia založená;

2.   uvedomuje si, že zavedenie eura je pre niektorých občanov zjavne nepopulárnym opatrením; zastáva názor, že je to v rozpore s faktom, že euro je pravdepodobne najúspešnejším európskym projektom, ktorý bol kedy uvedený do praxe; domnieva sa, že jednotná mena patrí aj naďalej medzi priority komunikačnej stratégie EÚ; domnieva sa, že výhody plynúce zo zavedenia eura a z HMÚ – cenová stabilita, nízke hypotekárne úvery, jednoduchšie cestovanie, ochrana pred výkyvmi výmenného kurzu a nežiaducimi vonkajšími vplyvmi – sa musia na verejnosti i naďalej zdôrazňovať a podrobne vysvetľovať; zastáva názor, že je potrebné zdôrazňovať potrebu dostatočnej informovanosti európskych občanov, spotrebiteľov a MSP, ktorým chýbajú dostatočné kapacity na okamžitú adaptáciu po zavedení eura;

3.   zastáva názor, že propagácia eura a HMÚ by sa mala zameriavať na malé mestá a odľahlé regióny, kde sú ešte stále obmedzené možnosti pre informovanie verejnosti; domnieva sa, že by sa mali, ak s tým bude súhlasiť každý členský štát, naďalej uvádzať ceny v oboch menách (v národnej mene a v eurách), kým si občania – predovšetkým z vyššie uvedených oblastí – úplne nezvyknú na nový systém;

4.   považuje za mimoriadne dôležité, aby poprední politickí činitelia prijali plnú zodpovednosť za ďalší rozvoj spoločnej menovej politiky a posilnenej hospodárskej koordinácie, pretože dlhodobý priaznivý vývoj eura prispieva k celkovému rozvoju Únie, a popularita eura je dôležitá aj z hľadiska možnej ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu;

5.   podporuje užšiu spoluprácu v hospodárskej politike medzi členskými štátmi a rozpočtovú obozretnosť v rámci prepracovaného, avšak i naďalej rozsiahleho, Paktu stability a rastu; domnieva sa, že prepracovaný Pakt stability a rastu, ako ho schválila Európska rada na zasadaní v Bruseli 22. a 23. marca 2005, a príslušné nariadenia Spoločenstva týkajúce sa konkrétnej témy by mali, prostredníctvom ich jednotného vykonávania v členských štátoch, prispievať k dlhodobej ekonomickej stabilite členských štátov a ich prispôsobeniu cieľom lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že nízky hospodársky rast po zavedení eura nebol spôsobený prechodom na inú menu, ale nedostatočným primeraným uplatňovaním hlavných smerov hospodárskej politiky, ako aj skutočnosťou, že nebola naplnená Lisabonská dohoda a neboli vykonané štrukturálne reformy;

6.   víta poslednú správu Komisie týkajúcu sa komunikačnej stratégie pre euro, ale poukazuje na skutočnosť, že jej celkový štýl je príliš optimistický vzhľadom na prevládajúce skeptické názory; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala svoje kľúčové komunikačné ciele a podrobnejšie stanovila kroky, ktorými ich chce dosiahnuť; zdôrazňuje význam intenzívnejšieho uplatňovania moderných marketingových metód v rámci informovania verejnosti o výhodách HMÚ a snahy prezentovať HMÚ, euro a výhody plynúce z jeho zavedenia ako príťažlivý "balíček";

7.   súhlasí s názorom Komisie, že informačná kampaň sa musí prispôsobiť kultúre, jazyku, prevládajúcej verejnej mienke a záujmom občanov jednotlivých členských štátov a musí sa prihliadať na skutočnosť, či je už daná krajina účastníkom eurozóny, plánuje sa do nej v krátkodobom alebo dlhodobom časovom horizonte začleniť, alebo si neželá byť jej súčasťou;

8.   pokračuje v podpore programu PRINCE a žiada o zvýšenie finančných prostriedkov potrebných na jeho činnosť; domnieva sa, že dialóg o eure medzi jednotlivými inštitúciami je možné zlepšiť prostredníctvom Medziinštitucionálnej skupiny pre informácie; upozorňuje na skutočnosť, že princíp spolufinancovania, ktorý je základom programu PRINCE, môže viesť k značným komplikáciám a oddialeniu zavedenia eura v nových členských krajinách, ktoré nemajú potrebné rozpočtové prostriedky;

9.   domnieva sa, že je dôležité vziať do úvahy obavy obyvateľov troch pôvodných členských štátov EÚ, ktoré neprijali euro – Dánska, Švédska a Spojeného kráľovstva – a vyzýva Komisiu, aby pomohla vládam týchto členských krajín pri získavaní skepticky orientovanej verejnej mienky na svoju stranu, ak to vlády týchto krajín uznajú za vhodné;

10.   domnieva sa, že nedávne rozšírenie EÚ bude veľkou výzvou pre HMÚ a jednotnú menu; zastáva názor, že Komisia sa musí sústrediť na poskytovanie pomoci novým členským štátom pri príprave občanov na zavedenie eura pomocou intenzívnej informačnej kampane, pri dohľade nad takouto kampaňou, ak sa už začala, a pri vypracovaní pravidelných správ o vykonávaní národných akčných plánov na zavedenie eura;

11.   poukazuje na fakt, že možnosť používania dvojitých cien, napríklad aspoň tri mesiace pred zavedením eura a 12 mesiacov po jeho zavedení, môže po prvé znížiť strach občanov z nárastu cien vyvolaného zavedením eura, a po druhé môže určitým spôsobom prinútiť podniky a poskytovateľov služieb, aby nezneužívali zavedenie eura ako zámienku na zvyšovanie cien; je toho názoru, že zavedenie dvojitých cien prostredníctvom legislatívnych opatrení štátov alebo dobrovoľných pravidiel obchodných komôr či dohôd medzi ekonomickými a sociálnymi partnermi sa osvedčilo pri zavádzaní eura vo viacerých z 12 pôvodných krajín eurozóny;

12.   vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy jestvujúce obavy z nárastu cien rozšírené medzi občanmi nových členských krajín; domnieva sa, že skúsenosti súčasných členov eurozóny so zneužívaním situácie či prípadmi nepatričného zaokrúhľovania cien nahor je potrebné využiť tak, aby sa predišlo podobným javom v krajinách snažiacich sa o vstup do eurozóny; domnieva sa, že obyvateľom všetkých členských štátov je potrebné vysvetľovať rozdiel medzi ročnou infláciou a nárastom cien spôsobeným zavedením eura;

13.   poukazuje na fakt, že v nových členských krajinách sa uskutočňuje v porovnaní s pôvodnými členskými krajinami väčší objem finančných operácií v hotovosti ako v elektronickej forme; vyzýva Komisiu, členské štáty a národné centrálne banky, aby na tento fakt prihliadali počas príprav na zavedenie eura v nových členských štátoch; odporúča im využiť zavedenie eura na zvyšovanie počtu elektronických platobných operácií a častejšie používanie platobných kariet; domnieva sa, že určité krátke obdobie používania dvojitej meny je najlepším spôsobom, ako úspešne zaviesť euro v nových členských štátoch;

14.   domnieva sa, že správne prístupy a know-how získané pri predošlom zavádzaní eura budú užitočné pri zavádzaní eura v nových členských štátoch, ako aj pri budúcom rozširovaní a prípravách vstupu nových kandidátskych krajín;

15.   vyzýva Komisiu, aby prikladala väčší význam konzultáciám s budúcimi sociálnymi partnermi, a aby tak zohľadňovala potreby verejnosti a najmä konkrétnych sociálnych a ekonomických organizácií;

16.   žiada o dodatočné finančné prostriedky na zriadenie národného fóra pre euro v každom členskom štáte pod vedením ministrov financií a v tesnej spolupráci s národnými centrálnymi bankami – systém, ktorý sa osvedčil v predchádzajúcich situáciách; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať projekty "twinning", prostredníctvom ktorých môžu pôvodné členské štáty prispieť k šíreniu overených metód a skúseností na úrovni ministerstiev financií a centrálnych bánk; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné správy založené na osvedčených postupoch a aby povzbudila národné, regionálne a miestne orgány k vytvoreniu miestnych ohlasovacích centier, kde by mohol každý nahlásiť akékoľvek zneužitie, ako napríklad prehnaný nárast cien;

17.   vyzýva Komisiu, aby si uvedomila dôležitosť aktívnej účasti Európskeho parlamentu, národných parlamentov a orgánov miestnej samosprávy na plánovaní a uskutočňovaní komunikačnej stratégie pre euro a HMÚ; domnieva sa, že činnosť týchto inštitúcií prispeje k demokratickejšiemu dialógu o komunikačnej stratégii a umožní lepšie zohľadniť otázky, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti;

18.   vyzýva ECB, aby v rámci výročnej alebo osobitnej správy každoročne vykonala kvantitatívnu analýzu, ktorú predloží Európskemu parlamentu, v ktorej vyhodnotí výhody eura pre bežného občana, s konkrétnymi príkladmi kladného vplyvu eura na každodenný život ľudí;

19.   žiada, aby Komisia uskutočnila špecifické prieskumy verejnej mienky v sektore európskych MSP so zameraním na vyhodnotenie prijatia eura v tomto sektore; zdôrazňuje dôležitosť zapojiť do komunikačných a konverzných stratégií prevádzkovateľov bankomatov, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri tom, ako sú nové mince a bankovky prijímané v každodennom živote občanov EÚ;

20.   žiada, aby bankový sektor zabezpečil v bankomatoch viac bankoviek s nižšou nominálnou hodnotou – keďže pri väčšine platieb v hotovosti sa obvykle nepoužíva viac ako 15 až 20 EUR – aby sa znížil objem hotovosti v pokladniach predajcov a tým i možnosť lúpeží; ďalej poznamenáva, že sa tým zníži riziko, že zákazník ako výdavok dostane falošné peniaze;

21.   žiada Komisiu o uverejnenie analýzy, ktorú predloží Európskemu parlamentu, v ktorej vyhodnotí prebytok bankoviek v hodnote 500 EUR v obehu, ktorých vydávanie sa v roku 2005 zdvojnásobilo na 190 miliónov bankoviek v dôsledku zvýšeného dopytu zo strany ekonomických subjektov eurozóny; chápe výhody bankovky v hodnote 500 EUR ako depozitára bohatstva, ale upozorňuje na možné nebezpečenstvá spojené s bankovkou s takou vysokou hodnotnou, ktoré súvisia s praním špinavých peňazí a kriminalitou;

22.   poukazuje na čoraz rozšírenejšie elektronické platobné operácie a preto spochybňuje opodstatnenie zachovávanie bankoviek v hodnote 500 EUR, ktoré boli pôvodne odôvodňované potrebou prihliadať na zvyklosti zákazníkov v niektorých členských štátoch;

23.   požaduje, aby ECB zverejnila prehľad požiadaviek rôznych centrálnych bánk na bankovky v hodnote 500 EUR;

24.   s poľutovaním konštatuje, že poplatky za cezhraničné maloobchodné platby v eurách sú naďalej nadmerne vysoké, hoci nariadenie (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platbách v eurách(4) viedlo k skutočnému zníženiu poplatkov za štandardizované cezhraničné prevody v eurách, a podporuje vytvorenie jednotnej európskej platobnej oblasti; žiada, aby Komisia predložila komplexnú legislatívu týkajúcu sa danej oblasti a využila možnosť harmonizácie elektronických platobných systémov v EÚ so zámerom znížiť náklady, ktoré znášajú obyčajne spotrebitelia a MSP; poukazuje na skutočnosť, že účinnosť celého systému je založená na dôvere spotrebiteľov a tá závisí od uznania ich práv;

25.   víta skutočnosť, že ECB pripravuje druhú generáciu bankoviek; domnieva sa, že euro je vďaka svojmu rozšíreniu osobitne náchylné na falšovanie, a naliehavo vyzýva ECB, aby bola veľmi ostražitá a pri navrhovaní novej generácie bankoviek zohľadnila terajšie skúsenosti; považuje za dôležité, aby EUROPOL a policajné sily členských štátov považovali túto problematiku za prvoradú;

26.   domnieva sa, že dialóg o eure medzi jednotlivými inštitúciami je možné zlepšiť vytvorením Medziinštitucionálnej skupiny pre informácie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zasielala Európskemu parlamentu písomné štvrťročné aktualizácie programu PRINCE;

27.   potvrdzuje svoje odhodlanie, vyjadrené v uznesení z 12. mája 2005 o zavedení informačnej a komunikačnej stratégie Európskej únie(5), prehĺbiť medziinštitucionálnu spoluprácu na túto tému prostredníctvom každoročného usporiadania rozsiahlej diskusie na základe správy predloženej Komisiou s účasťou výborov, ktoré majú v danej oblasti globálnu alebo čiastočnú právomoc; na tejto diskusii by sa zúčastňovala aj Rada;

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 67, 1.3.2001, s. 324. (2) Ú. v. ES C 121, 24.4.2001, s. 459. (3) Ú. v. ES C 65 E, 14.3.2002, s. 162. (4) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 13. (5) Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0183.