Uznesenie Európskeho parlamentu o odhadoch Európskeho parlamentu pre opravný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2005 (úprava platov) (2005/2034(BUD))

P6_TA(2005)0070 A6-0048/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 272 Zmluvy o ES a článok 177 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na články 37 a 38,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2005, prijatý s konečnou platnosťou 16. decembra 2004(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(3),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na predbežný návrh odhadov rozpočtu, prijatý predsedníctvom 7. marca 2005,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0048/2005),

A.   keďže úprava platov zamestnancov v roku 2004 bola nižšia ako sa očakávalo,

B.   keďže rozpočtový orgán požiadal inštitúcie, aby predložili odhady, ktoré sa týkajú úpravy ich administratívnych výdavkov v dôsledku úpravy platov,

C.   keďže rozpočtové požiadavky Parlamentu na rok 2005 týkajúce sa budov sú nižšie ako sa predtým plánovalo,

1.   prijíma odhady priložené k Prijatým textom zo štvrtka 10. marca 2005, s cieľom zohľadniť v opravnom rozpočte na rozpočtový rok 2005 úpravy platov a dôchodkov zamestnancov v roku 2004, ktoré boli nižšie ako sa očakávalo;

2.   berie na vedomie existenciu možného prebytku v rozpočte Parlamentu na rok 2005; žiada svojho generálneho tajomníka, aby v júli 2005 opätovne preskúmal situáciu a aby, v prípade potreby, predložil predsedníctvu návrh týkajúci sa predbežných odhadov pre opravný rozpočet, aby sa zabránilo zrušeniu rozpočtových prostriedkov na konci roka;

3.   žiada svojho generálneho tajomníka, aby predstavil návrh upraveného dlhodobého plánovania majetkovej politiky Parlamentu;

4.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhady priložené k Prijatým textom zo štvrtka 10. marca 2005 Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 60, 8.3.2005. (3) Ú. v. ES C 172, 18. 6. 1999, s. 1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14. 6. 2003, s. 25).

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2005 na rozpočtový rok 2005, oddiel III – Komisia (6876/2005 – C6-0052/2005 – 2005/2014(BUD))

P6_TA(2005)0071 A6-0047/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 272 Zmluvy o ES a článok 177 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na články 37 a 38,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2005, prijatý s konečnou platnosťou dňa 16. decembra 2004(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(3),

–   so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2005 na rozpočtový rok 2005, ktorý Komisia predložila 28. januára 2005 (KOM(2005)0025),

–   so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2005 zostavený Radou 3. marca 2005 (6876/2005 – C6-0052/2005),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0047/2005),

A.   keďže je nevyhnutné, aby sa upravil oddiel - Komisia rozpočtu na rok 2005 v súlade so zmenami vykonanými v rámci revízie organizačnej štruktúry služieb v súvislosti s vymenovaním novej Komisie,

B.   keďže cieľom súčasného návrhu opravného rozpočtu je vykonať v rámci rozpočtu na rok 2005 nevyhnutné technické úpravy, ktoré nemajú na rozpočet nijaký vplyv,

1.   schvaľuje návrh opravného rozpočtu č. 1/2005 bez zmien a doplnení;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a subjektom.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 60, 8.3.2005. (3) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25).

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskom akčnom pláne pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo (2004/2202(INI))

P6_TA(2005)0072 A6-0039/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný plán pre ekologické potraviny a a poľnohospodárstvo (KOM(2004)0415),

–   so zreteľom na závery Európskej rady z Göteborgu z 15. a 16. júna 2001,

–   so zreteľom na závery Európskej konferencie o rozvoji vidieka, ktorá sa konala v Salzburgu v dňoch 12. až 14. novembra 2003,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2003 o spoluexistencii geneticky modifikovaných plodín a tradičných a ekologických plodín(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0039/2005),

A.   keďže ekologické poľnohospodárstvo sa z dôvodu dopytu zo strany spotrebiteľov a stále narastajúcej ponuky výrobcov stalo v Európskej únii rozvíjajúcim sa odvetvím a spôsobom výroby ,

B.   keďže tento spôsob výroby výrazne prispieva k multifunkčnosti európskeho poľnohospodárstva, pretože zabezpečuje zdravé a vysokokvalitné výrobky a zároveň prispieva k znižovanie znečistenia životného prostredia, podporuje zachovanie a trvalé využívanie biodiverzity, poskytuje ochranu obrábanej pôdy ako aj zachováva, ba dokonca vytvára pracovné miesta,

C.   keďže v EÚ 15 štátov vzrástla rozloha poľnohospodárskej pôdy určená pre ekologické poľnohospodárstvo v rokoch 1985 až 2002 o 0,1 až 3,3% a obrat ekologických potravín sa odhaduje na 11 miliárd EUR na európskej úrovni a 23 miliárd EUR na svetovej úrovni,

D.   keďže pred rokom 1992, v ktorom začala Európska únia podporovať ekologické poľnohospodárstvo v rámci svojej agro-environmentálnej politiky, sa ekologické poľnohospodárstvo rozvíjalo iba vďaka súkromnej iniciatíve niektorých poľnohospodárov a podpore zúčastnenej časti verejnosti,

E.   keďže nariadenie (EHS) č. 2092/91 je založené na podpore predaja a na kritériách kontroly výroby a marketingu, ktoré už boli predtým vypracované príslušnými združeniami ekologických poľnohospodárov;

F.   keďže podľa poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky výška podpory ekologického poľnohospodárstva závisí od celkového množstva zdrojov v druhom pilieri spoločnej poľnohospodárskej politiky a od časti týchto zdrojov povinne vyhradenej na tento spôsob poľnohospodárskej výroby;

G.   keďže osobitné vlastnosti ekologického poľnohospodárstva, nie len čo sa týka požiadaviek životného prostredia na jeho prevádzku, ale tiež so zreteľom na:

H.   keďže existujú veľké odlišnosti v spôsobe, ktorým členské štáty podporujú rozvoj ekologického poľnohospodárstva a keďže tieto odlišnosti je medzi nimi potrebné znížiť v rámci európskeho akčného programu na podporu ekologického poľnohospodárstva,

I.   keďže možná kontaminácia geneticky modifikovanými plodinami má pre ekologické poľnohospodárstvo mimoriadny význam, najmä pokiaľ ide o opatrenia na regulovanie spoluexistencie transgénových a ekologických plodín,

Rozvoj trhu s ekologickými potravinami a vývoj noriem (kroky 1 - 3)

1.   víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že ekologické poľnohospodárstvo zohráva dôležitú úlohu v rámci cieľov novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak ako boli definované v dohode Rady ministrov z júna 2003 z Luxemburgu; berie na vedomie, že nepovažuje za potrebné vyčleniť personálne alebo finančné zdroje v rámci rozpočtu Európskej únie; víta prístup založený na dopyte, ktorý zvolila Komisia na podporu ekologického poľnohospodárstva;

2.   domnieva sa, že:

3.   víta zámer Komisie pokračovať v harmonizácii európskych noriem pre ekologické výrobky a ekologickú výrobu, čo umožní riadne fungovanie vnútorného trhu a odstráni narušenie hospodárskej súťaže a zabezpečí úplne voľný obchod s ekologickými výrobkami v celej Európskej únii; domnieva sa, že prísnejšie vnútroštátne normy platné v niektorých členských štátoch by nemali zabrániť tomu, aby mohli byť ekologické výrobky z iných členských štátov v týchto členských štátoch predmetom voľného obchodu ako ekologické výrobky s osvedčením;

4.   uznáva významnú úlohu internetu ako nástroja na šírenie a propagáciu ekologického poľnohospodárstva a domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa informácie šírili medzi zúčastnenými stranami; z toho dôvodu navrhuje, aby sa vyvinulo veľké úsilie v oblasti prenosu technológie, ktorá je už k dispozícií; a žiada Komisiu, aby prijala vzdelávacie opatrenia financované Spoločenstvom (nad rámec toho, čo je uvedené v kroku 6 určenom pre členské štáty) pre tých poľnohospodárov a výrobcov, ktorí by chceli svoju tradičnú výrobu transformovať na ekologickú;

5.   domnieva sa, že je vhodné viac harmonizovať špecifikácií, najmä v oblasti živočíšnej výroby;

6.   domnieva sa, že Komisia by do svojho návrhu na vypracovanie plánov na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v členských štátoch mala zahrnúť aj podpru produkcii osív pre ekologické poľnohospodárstvo a podporu pre škôlky, ktoré sa špecializujú na pestovanie rastlín pre ekologické poľnohospodárstvo;

7.   pripomína, že parlament v rámci rozpočtového postupu na rok 2005 výslovne zahrnul akčný plán do rozpočtovej položky pre opatrenia na propagáciu (05 08 05 01) a domnieva sa, že navýšenie prostriedkov v tomto riadku by sa mohlo naplánovať na rok 2006, v nadväznosti na analýzu potrieb členských štátov;

8.   domnieva sa, že akčný plán by mal zahŕňať odporúčanie, aby rozvojová pomoc a obchod napomáhali výrobe a obchodu s ekologickými výrobkami tak, aby tento akčný plán nadobudol všeobecný rozmer;

Verejná pomoc pre ekologické poľnohospodárstvo (kroky 4-6)

9.   považuje za podstatné, aby kroky a podpora naplánovaná v rámci nariadenia o rozvoji vidieka boli jasnejšie definované, pokiaľ ide o ekologickú výrobu, aby bolo možné podporovať tento spôsob výroby vo všetkých členských štátoch; z tohto pohľadu je vhodné pozorne sledovať dynamiku uplatňovania nového programu FEADER pre rozvoj vidieka v členských štátoch;

10.   zdôrazňuje potrebu podporovať verejnú pomoc pre ekologické poľnohospodárstvo a priemyselné odvetvia spojené s ekologickou výrobou a podporovať zavádzanie systémov kvality;

11.   domnieva sa, že by sa malo zabezpečiť, že uprednostnené zavádzanie ekologického poľnohospodárstva najmä v citlivých oblastiach, nenaruší rovnováhu v dodávke ekologických výrobkov; prechod na ekologické poľnohospodárstvo by sa mal preto podporovať na základe zistených možností odbytu;

12.   domnieva sa, že je potrebné vymedziť zdravotné a hygienické normy platné pre SME v spracovateľskom sektore, najmä v mliekárenskom a mäsiarskom priemysle, v rámci existujúcej osobitnej úpravy platnej pre spracovateľské podniky;

13.   nazdáva sa, že akčný plán by mal jasne stanoviť prínos ekologického poľnohospodárstva do takých oblastí ako sú smernica o dusičnanoch(3), smernica o biotopoch(4), vodná politika, podpora biodiverzity, ako aj jeho prínos v oblasti zamestnanosti;

14.   domnieva sa, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť situácii ekologického poľnohospodárstva v nových členských štátoch, medzi iným pokiaľ ide o zamestnanosť a ekonomiku vidieckych oblastí;

Výskum (krok 7)

15.   navrhuje, aby sa v rámcovom programe európskeho výskumu uznalo ekologické poľnohospodárstvo prioritne ako spôsob výroby, ako aj spoluexistencia ekologických výrobkov s tradičnými a geneticky modifikovanými potravinami a hodnotenie vplyvu technológií ohrozujúcich túto výrobu, pričom by tu bol zahrnutý aj ekologicky orientovaný výskum šľachtenia, a to tak v prípade plodín ako aj chovných zvierat,

16.   ľutuje, že predložený akčný plán neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie na podporu výskumu, ktorý by prekračoval rámec všeobecného vyhlásenia "o posilnení výskumu týkajúceho sa ekologického poľnohospodárstva"; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby upresnila vymedzenie týchto opatrení:

Normy a kontroly (kroky 8-21)

17.   víta vykonávanie pokrokovejších noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat ale zdôrazňuje, že táto skutočnosť by mala byť sprevádzaná podporou investícií, nakoľko môžu často vyžadovať náklady na prestavbu alebo stavbu nových chovných zariadení; súčasne bude potrebné navrhnúť aj úsporné riešenia (t.j. slamený filter, usadzovacia nádrž, atď.);

18.   podporuje návrh Komisie týkajúci sa kroku 9 o zabezpečení integrity ekologickej výroby na základe posilnenia predpisov a dodržiavania konečných termínov stanovených pre prechodné obdobia; žiada však preskúmanie osobitných prípadov, s ktorými je možné sa stretnúť napríklad v oblasti chovu, v prípadoch, kde by nepredĺženie termínov na zavedenie zvierat, ktoré nie sú z ekologického chovu, znamenalo prekážku pri obnove a zachovaní niektorých domácich plemien, ktorým už v niektorých členských štátoch hrozí vyhynutie;

19.   ľutuje, že v súvislosti s výmenou tradičných miestnych druhov osív alebo tých druhov, ktoré sa už v registri neuvádzajú, Komisia zatiaľ stále nenavrhla riešenie, ktoré by poľnohospodárom poskytlo voľnosť konania a umožnilo dodržiavať zdravotné požiadavky vzťahujúce sa na semená, kritériá pre čistotu druhu a mieru klíčivosti v súlade s platnými právnymi predpismi,

20.   domnieva sa, že v záujme zabezpečenia spoľahlivosti ekologických výrobkov by Komisia mala kontrolovať, či si členské štáty plnia povinnosť dohľadu prostredníctvom súkromných a štátnych orgánov dohľadu a v prípade porušení uplatňujú sanckie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala vypracovať ročný prehľad správ predložených členskými štátmi a informovať Parlament;

21.   nalieha na Komisiu, aby rozšírila piaty aspekt kroku 10 a upresnila, akým spôsobom chce dosiahnuť príslušný cieľ spočívajúci v zlepšení právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na ekologické poľnohospodárstvo;

22.   schvaľuje vytvorenie skupiny nezávislých odborníkov pre technické poradenstvo, navrhovanej v kroku 11, ktorá by vydávala technické stanoviská pod podmienkou, že zainteresované strany - poľnohospodári, spracovateľské podniky a spotrebitelia - sa budú zúčastňovať primeraným spôsobom;

23.   domnieva sa, že nie je možné, aby sa akčný plán zaoberal otázkou geneticky modifikovaných organizmov len na základe prahových hodnôt, ale Komisia musí uviesť, čo má v úmysle podniknúť v oblasti spoluexistencie transgénových a ekologických plodín; v každom prípade musí byť jasné, že v prípade kontaminácie, aj keď len náhodnej, finančnú zodpovednosť ponesú výlučne osoby protiprávne obchodujúce s geneticky modifikovanými organizmami a nie celé poľnohospodárske odvetvie; trvá na tom, aby sa v oblasti geneticky modifikovaných organizmov uplatňovali tie isté pravidlá ako pre výrobky Spoločenstva ako aj pre dovezené výrobky;

24.   pochybuje o správnosti kroku 17, ktorý predpokladá previesť systém akreditácie kontrolných orgánov na nezávislú medzinárodnú organizáciu a žiada, aby tento dôležitý krok, ktorý zabezpečuje legitímnosť európskeho ekologického poľnohospodárstva vo vzťahu k občanom EÚ, zostal pod kontrolou Komisie a členských štátov;

25.   navrhuje, aby všetky rozsudky týkajúce sa podvodov v súvislosti s ekologickou povahou výrobku alebo výroby, boli k dispozícii v celej Európskej únii, aby bolo možné zabrániť tomu, že osoba odsúdená za podvod nájde nový orgán vydávajúci osvedčenia a získa od neho opätovné osvedčenie, alebo odíde z jedného členského štátu do druhého a pokračuje vo svojej podvodnej činnosti, alebo aby sa zabránilo tomu, že prevádzkovatelia odvetví nevedia nič o jeho minulosti;

26.   zdôrazňuje skutočnosť, že vymedzenie ekologického poľnohospodárstva sa nemá týkať len spôsobu výroby ale aj celkových poľnohospodárskych postupov, ktoré zabezpečujú ochranu životného prostredia a biodiverzity a umožňujú výrobu zdravých a vysokokvalitných potravín; je dôležité presadiť túto definíciu ekologického poľnohospodárstva v medzinárodnom meradle, aby bolo možné chrániť osobitné postavenie odvetvia ekologického poľnohospodárstva v kontexte medzinárodného obchodu;

27.   ľutuje, že Komisia nepredložila konkrétne finančné opatrenia v súvislosti s organizáciou distribučných kanálov a žiada, aby sa poskytla podpora, a to aj finančná, v rámci štruktúrovania výroby, spracovania a marketingu;

28.   zdôrazňuje Komisii skutočnosť, že európske ekologické poľnohospodárstvo potrebuje pevnú podporu pri marketingu a distribúcii výrobkov; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétnejšie návrhy v tejto oblasti, so zreteľom na to, že:

o
o   o

29.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 680. (3) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1). (4) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

Uznesenie Európskeho parlamentu o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou štvrtej Svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)

P6_TA(2005)0073 B6-0178/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oslavu Medzinárodného dňa žien dňa 8. marca 2005,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z 21. decembra 1965,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

–   so zreteľom na pekingskú deklaráciu a akčnú platformu prijatú 15. septembra 1995 v Pekingu štvrtou Svetovou konferenciou o ženách: Opatrenia na podporu rovnosti, rozvoja a mieru,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 15. júna 1995(1) a 21. septembra 1995(2) o tejto konferencii,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 1996 o opatreniach v súvislosti s medzinárodnou konferenciou v Káhire o populácii a rozvoji(3),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 2. decembra 1996 o vyváženej účasti mužov a žien na rozhodovacom procese(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1997(5), týkajúce sa oznámenia Komisie o začleňovanií zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva - "mainstreaming",

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2000(6), týkajúce sa oznámenia Komisie o ďalších opatreniach v rámci boja proti obchodovaniu so ženami,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod(7) (smernica o rovnosti rás),

–   so zreteľom na svoje pozície zo 17. novembra 1999(8) a z 9. marca 2004(9) týkajúce sa prijatia akčných programov Spoločenstva (DAPHNE a DAPHNE II pre roky 2000 až 2003 a 2004 až 2008) na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 20. septembra 2001 o rovnakej odmene za prácu rovnakej hodnoty(10) a z 25. septembra 2002 o zastúpení žien medzi sociálnymi partnermi Európskej únie(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení profesionálneho, rodinného a súkromného života(12),

–   so zreteľom na výsledky 49. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, konaného 4. marca 2005,

–   so zreteľom na vážne udalosti, ktoré sa odohrali dňa 6. marca 2005 v Istanbule počas demonštrácie v súvislosti s Medzinárodným dňom žien,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže ženy, hoci tvoria viac ako polovicu populácie a voličov v Európskej únii, sú i naďalej nedostatočne zastúpené v hospodárskych, spoločenských a politických rozhodovacích orgánoch v rámci celej Únie; a keďže v niektorých členských štátoch je zastúpenie žien v parlamentoch nižšie ako celosvetový priemer na úrovni 15,6%,

B.   keďže práva žien sa na celom svete naďalej porušujú, a to i napriek tomu, že sú neoddeliteľnou, neodňateľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv a keďže prípady porušovania sú šokujúce najmä v oblastiach postihnutých vojnou, kde sa ženy stávajú obeťami znásilnení, nútených otehotnení a sexuálneho zneužívania,

C.   keďže nedošlo k poklesu sexuálneho zneužívania a podľa odhadov sa každoročne státisíce žien a detí z tretích krajín stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi v rámci Európskej únie,

D.   vyjadrujúc poľutovanie nad skutočnosťou, že zmrzačovanie pohlavných orgánov, ktoré nie je v krajinách EÚ neznáme, je i naďalej rozšírené po celom svete (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú týmto praktikám vystavené každoročne dva milióny žien),

E.   keďže posilnenie postavenia žien je hlavným faktorom pri odstraňovaní chudoby a nevyhnutným predpokladom na splnenie úloh lisabonskej stratégie a jej cieľa zvýšiť podiel zamestnaných žien na úroveň 60% do roku 2010,

F.   keďže rovnaký prístup k tovarom a službám a hospodárskej nezávislosti žien je dôležitý pre dosiahnutie rovnosti v rámci celej spoločnosti,

G.   keďže opatrenia, ktoré napomáhajú zosúladiť súkromný a pracovný život sú predpokladom pre podporu rovnosti pohlaví v zamestnaní a v spoločnosti, v súlade so závermi samitov v Barcelone a Lisabone,

H.   keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám z menšinových skupín,

I.   keďže Únia by mala aktívne podporiť Medzinárodný rok OSN pre mikroúvery (2005), z ktorých profituje veľký počet žien,

J.   keďže narastajúca miera nezamestnanosti v Európe si vyžaduje podporu osobitných opatrení s cieľom zjednodušiť prístup žien k odborným zamestaniam, keďže ženy ako prvé nezamestnanosť, a keďže aj napriek tomu, že ženy majú často lepšie vzdelanie ako muži, nemajú z tejto výhody žiaden prospech,

K.   keďže rozdiel v odmenách pre mužov a ženy v Európe je stále v priemere medzi 16% a 33% a keďže doteraz nenastal žiaden skutočný pokrok v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, ktorá bola zavedená pred tridsiatimi rokmi smernicou 75/117/EHS(13) o rovnakej odmene pre mužov a ženy, a keďže v porovnaní so 6,6% mužov pracuje 30% zamestnaných žien v Únii na čiastočný úväzok, ktorý je často núdzovým riešením z dôvodu nedostatku dostupných zariadení pre starostlivosť o deti,

L.   keďže skúsenosti ukázali, že nevyhnutný podiel žien vo všetkých volených inštitucionálnych orgánoch by mal byť aspoň na úrovni jednej tretiny, ak majú byť v plnej miere zohľadnené záujmy žien v spoločnosti, a keďže podiel na úrovni 50% je cieľom na dosiahnutie rovnej demokracie, zásady, ktorá je v niektorých členských štátoch akceptovaná na úrovni strán a na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; keďže stále chýba jasná politika Únie týkajúca sa rovnej demokracie,

M.   keďže milióny žien stále nemajú informácie a vzdelanie týkajúce sa ich vlastného zdravia a nemajú žiadny prístup k nevyhnutnému lekárskemu ošetreniu a žiadne informácie o antikoncepčných prostriedkoch alebo prístup k nim; a keďže, s osobitným zreteľom na pohlavne prenášané choroby ako je HIV/AIDS, posledná správa Svetovej banky odhaduje, že 201 miliónov žien stále nemá prístup k antikoncepčným prostriedkom, čo má za následok 23 miliónov nechcených tehotenstiev a 1,4 milióna detských úmrtí,

N.   keďže akčná platforma z roku 1995 výslovne uvádza slobodu sexuálneho sebaurčenia a zodpovednosti, plné rešpektovanie integrity jednotlivca a rovnosť v otázkach sexuálnych vzťahov a reprodukcie,

O.   vítajúc úlohu, ktorú zohráva luxemburské predsedníctvo a Komisia v prípravných prácach pre a počas rokovaní na 49. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien,

1.   víta deklaráciu 49. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, ktorá opätovne potvrdila deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu v roku 1995;

2.   dôrazne odsudzuje brutalitu tureckej polície v Istanbule počas demonštrácie dňa 6. marca 2005, konanej pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a vyzýva Komisiu, aby predniesla Parlamentu úplnú správu o udalostiach, ktoré sa tam odohrali;

3.   vyzýva členské štáty OSN, ktoré ešte neratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, aby tak urobili;

4.   opätovne pripomína, že ľudské práva žien sú neodňateľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv a uvádza, že podpora a ochrana práv žien sú nevyhnutným predpokladom pre budovanie skutočnej demokracie a že je potrebné využiť všetky možné prostriedky na zabránenie akémukoľvek porušovaniu ľudských práv žien vrátane porušovaní, ku ktorým dochádza v Únii;

5.   požaduje, aby členské štáty prijali právne predpisy alebo účinne uplatňovali existujúce právne predpisy s cieľom zastaviť zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, ku ktorému dochádza na ich území, a poskytli pomoc príslušným tretím krajinám pri vypracovaní programov spoločne s miestnymi MVO v rámci boja proti týmto praktikám;

6.   vyzýva členské štáty, o ktorých je známe, že sa v nich vykonáva nedobrovoľná sterilizácia, aby koordinovali snahy na uplatňovanie príslušných zákonov a tieto praktiky zastavili;

7.   odsudzuje manželstvá z donútenia a vyzýva členské štáty a v úlohe koordinátora Komisiu, aby podnikli všetky nevyhnutné kroky na potrestanie páchateľov, a to aj v prípadoch, ak tieto manželstvá z donútenia boli uzavreté rezidentmi Únie mimo jej územia;

8.   zdôrazňuje, že situácia žien v Únii sa od roku 1995 výrazne nezlepšila, napriek vykonávaniu existujúcich právnych predpisov, ako napríklad smernice 75/117/EHS(14) a smernice 76/207/EHS(15) o zásade rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a odbornej príprave; vyzýva Komisiu, aby dohliadla na to, aby ženy v nových členských štátoch plne profitovali z acquis o právach žien a navrhuje celoeurópsku kampaň k tomuto acquis na účel lepšieho informovania žien o ich právach;

9.   víta návrh Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o zamestnanie a odbornú prípravu (nové znenie) (KOM(2004)0279) ako dôležitý krok smerom k bezpečnosti a zrozumiteľnosti v oblasti rovnosti pohlaví;

10.   víta prijatie smernice 2004/113/ES(16) o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, a považuje túto smernicu za dôležitý nástroj na zabezpečenie rovnosti pohlaví; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol dostatočný pokrok v súvislosti s úplným odstránením diskriminácie na základe pohlavia pri stanovovaní odmien a výhod vo vzťahu k poisťovaniu a súvisiacim finančným činnostiam;

11.   uznáva, že boli prijaté určité pozitívne opatrenia v súvislosti s násilím páchaným na ženách; zdôrazňuje však nedostatok jasných politických záväzkov zakročiť a odstrániť domáce násilie páchané na ženách, sexuálnu turistiku a obchodovanie so ženami vrátane legislatívnych opatrení, ako napríklad právo azylu pre obete;

12.   vyzýva preto Komisiu, aby rok 2006 vyhlásila za európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách a ďalej ju vyzýva, aby sa Rumunsko, Bulharsko, Turecko a susediace krajiny plne zapojili do príprav všetkých podujatí, programov a projektov, ktoré súvisia s rokom boja proti násiliu páchanému na ženách;

13.   uznáva, že zdravie žien sa v EÚ v poslednom desaťročí výrazne zlepšilo, aj keď ešte stále existuje viacero faktorov, ktoré bránia rovnosti pohlaví vo vzťahu k zdraviu; požaduje preto, aby sa pri prijímaní európskych programov zohľadňovali rozdielne schémy s ohľadom na zdravie žien a aby sa osobitná pozornosť venovala reprodukčnému zdraviu;

14.   dôrazne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali prvoradú pozornosť otázke rovnosti pohlaví na svetových konferenciách OSN, ako napríklad Káhira + 10 a Svetový samit o sociálnom rozvoji v roku 2005, berúc pritom do úvahy Miléniové rozvojové ciele OSN;

15.   pripomína, že vzdelávanie a odborná príprava majú dôležitý význam pri dosahovaní rovnosti medzi ženami a mužmi a zdôrazňuje potrebu celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť rovnaký prístup žien k odborným povolaniam a všetkým úrovniam profesionálneho života; v tejto súvislosti poznamenáva, že dve tretiny z 860 miliónov negramotných ľudí sú ženy;

16.   vyzýva Radu, na základe návrhu Komisie, aby prijala špecifické ukazovatele s ohľadom na rovnosť pohlaví v súvislosti s feminizáciou chudoby, s cieľom uskutočňovať zladenejšiu politiku v oblasti sociálnej ochrany a aby sa postarala o to, že boju proti feminizácii chudoby sa v rozvojových politikách Únie bude venovať prioritná pozornosť;

17.   opätovne potvrdzuje, že podiel žien v súvislosti s postami, ktorých úlohou je účasť na zmierovaní, udržiavaní mieru, predchádzanie konfliktom a pomoc pri pohromách, vrátane vyšetrovacích a pozorovacích misií v mene EÚ a jej členských štátov, by mal byť aspoň na úrovni 40%;

18.   pripomína význam osobnej slobody vyjadrovania, zdôrazňuje však úlohu médií, reklamy a internetu pri vytváraní hodnôt a pohlavných stereotypov; víta preto diskusiu s užívateľmi a regulačnými orgánmi o ich úlohe, pokiaľ ide o hľadanie a určenie správnej rovnováhy medzi slobodou prejavu a právom na ľudskú dôstojnosť, najmä s ohľadom na médiá a reklamu, ktoré môžu sledovať deti;

19.   vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na zlepšenie prístupu žien k plnej účasti na hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovacom procese a zdôrazňuje význam uplatňovania zásady rovnosti pohlaví vo všetkých oblastiach európskej politiky;

20.   vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že všetky programy a činnosti financované z rozpočtov EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov, budú od roku 2006 zahrňovať rozpočtovanie založené na zásade rovnosti pohlaví;

21.   vyzýva politické strany, tak na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni, aby prehodnotili svoju stranícku štruktúru a postupy s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobia diskriminujúco voči účasti žien a aby prijali primerané stratégie s cieľom dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie mužov a žien vo volených orgánoch vrátane pozitívnych opatrení ako sú kvóty;

22.   vyzýva Komisiu, aby navrhla následnú stratégiu k ukazovateľom, ktoré stanovili rôzne predsedníctva EÚ;

23.   víta právne reformy, ktoré boli vykonané v Turecku, ale opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že ženy sú i naďalej obeťami zabíjania a násilia za česť rodiny a vyzýva preto Komisiu a Radu, aby pokračovali v spolupráci s tureckými úradmi a pozorne sledovali situáciu v oblasti ženských práv v Turecku;

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92. (2) Ú. v. ES C 269, 16.10.1995, s. 146. (3) Ú. v. ES C 211, 22.7.1996, s. 31. (4) Ú. v. ES L 319, 10.12.1996, s. 11. (5) Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 50. (6) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307. (7) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (8) Ú. v. ES C 189, 7.7.2000, s. 69. (9) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 159. (10) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 134. (11) Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 169. (12) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 492. (13) Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19. (14) Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19. (15) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40. (16) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodovaní s ľudskými vaječnými bunkami

P6_TA(2005)0074 RC-B6-0199/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 152 ods. 4 písm a),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 3, v ktorom je uvedený zákaz využívania ľudského tela a jeho jednotlivých častí ako zdroja finančného prospechu,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 o stanovení kvalitatívnych a bezpečnostných noriem darcovstva, zaobstarávania, testovania, spracovávania, konzervovania, skladovania a distribúcie ľudských tkanív a buniek(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2003(2) o predchádzaní a kontrole obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže správy médií na konci decembra 2004 odhalili v Rumunsku existenciu kliniky, ktorá sa špecializuje na darcovstvo vaječných buniek obyvateľom Európskej únie, najmä občanom Veľkej Británie, výmenou za finančnú náhradu,

B.   keďže tím, ktorý do Rumunska vyslal Úrad pre oplodňovanie a embryológiu Veľkej Británie (HFEA), a ktorý mal vyšetriť obavy z platieb darcom, nenašiel nijaké dôkazy o tom, že by rumunskí darcovia dostávali zaplatené viac než zákonnú náhradu nákladov, ale na druhej strane rumunská vláda rozhodla o zatvorení kliniky a o postúpení prípadu prokurátorovi,

C.   keďže HFEA uverejnil konzultačný dokument, v ktorom je uvedená možnosť vyplatenia 1000 libier darkyni, a žiadal verejnosť, aby sa k nemu vyjadrila,

D.   keďže zbieranie vaječných buniek predstavuje vysoké lekárske riziko pre život a zdravie žien, vyplývajúce, okrem iného, z nadmernej stimulácie vaječníkov,

E.   keďže aj napriek možnosti vážnych následkov na život a zdravie žien, vysoká cena za vaječné bunky podnecuje a podporuje ich darovanie, vzhľadom na relatívnu chudobu darkýň,

F.   keďže prísľub finančného prospechu by mohol spôsobiť, že žena, najmä ak sa nachádza v stave finančnej núdze, začne zvažovať predaj svojho vajíčka, čo môže viesť k vážnemu ohrozeniu jej vlastného života a zdravia, ako aj života a zdravia prijímateľky, pretože darkyňa nemusí uviesť svoju anamnézu alebo zdravotné riziká, z dôvodu ktorých by darovanie nebolo vhodné,

G.   keďže z článku 12 ods. 1 smernice 2004/23/ES jednoznačne vyplýva, že platby, ktoré presahujú náhradu nákladov za darovanie buniek a tkanív, sú v Európe neprijateľné a že s bunkami a tkanivami sa nesmie obchodovať,

H.   keďže zaobstarávanie buniek sa nesmie vykonávať pod tlakom ani na základe prísľubu zisku, a keďže sa musí zaručiť dobrovoľné a bezplatné darcovstvo vaječných buniek, aby sa ženy nestali "dodávateľkami surovín",

1.   pripomína, že ľudské telo by nemalo byť zdrojom finančných ziskov a osobitnú pozornosť je potrebné venovať bezbranným jednotlivcom, ktorým hrozí nebezpečenstvo, že sa stanú obeťami obchodovania, najmä ženám;

2.   odsudzuje každé obchodovanie s ľudským telom a jeho časťami a zdôrazňuje, že článok 12 ods. 1 smernice 2004/23/ES vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili dobrovoľné a bezplatné darcovstvo tkanív a buniek;

3.   pripomína tiež, že toto ustanovenie ponecháva v rukách členských štátov zodpovednosť za povoľovanie a stanovenie úrovne náhrad v rámci príslušnej smernice;

4.   domnieva sa, že činnosť kliniky Global Arts v Rumunsku a podobných zariadení je možné považovať za obchodovanie, a preto je neprijateľná;

5.   vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala uvedené správy a aby osobitne objasnila rozpory medzi informáciami získanými od orgánov Veľkej Británie a od orgánov Rumunska;

6.   vyzýva členské štáty, aby do 7. apríla 2006, keď musí byť smernica 2004/23/ES vykonaná, prijali potrebné opatrenia na realizáciu transparentnej a progresívnej politiky vo vzťahu k náhradám za výdavky a ťažkosti spojené s darcovstvom tkanív a buniek;

7.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zhodnotila národnú legislatívu o darcovstve vaječných buniek a systém náhrad za darovanie orgánov a reproduktívnych buniek a toto hodnotenie zverejnila;

8.   domnieva sa, že jednou z najdôležitejších praktických otázok je potreba poskytnúť neplodným párom čakajúcim na darovanie vajíčka reálne riešenie a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila a posilnila alternatívy prevencie a liečby neplodnosti;

9.   vyjadruje želanie, aby darcovstvo vaječných buniek, podobne ako darcovstvo orgánov vo všeobecnosti, bolo prísne regulované s cieľom ochrániť tak darcov ako aj príjemcov a bojovať proti všetkým formám vykorisťovania ľudí;

10.   zdôrazňuje, že každá žena, prinútená predať akúkoľvek časť svojho tela vrátane reproduktívnych buniek, sa stáva korisťou sietí organizovaného zločinu, ktoré obchodujú s ľuďmi a orgánmi;

11.   víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 8. marca 2005 (A/59/516/príl. 1), ktorá výslovne poukazuje na potrebu zabránenia zneužívaniu žien, a v súlade s tým žiada Komisiu, aby nepripustila podporu a financovanie klonovania ľudí žiadnym z programov EÚ;

12.   vyzýva Komisiu, aby zistila, či sa takéto prípady vyskytujú aj v členských štátoch, kandidátskych krajinách či v tretích krajinách;

13.   vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie vykorisťovaniu žien pri aplikácii biológie;

14.   víta rozhodnutie 6. výboru OSN z 18. februára 2005 a v súlade s ním žiada Komisiu, aby vyňala klonovanie ľudí z financovania prostredníctvom 7. rámcového programu pre oblasť výskumu;

15.   žiada Komisiu, aby v súvislosti s inými formami výskumu embryí a embryonálnych kmeňových buniek uplatnila zásadu subsidiarity tak, aby členské štáty, v ktorých je takýto druh výskumu legálny, museli financovať tento výskum z vnútroštátnych rozpočtov; domnieva sa, že financovanie EÚ by sa malo sústreďovať na alternatívy, akými je výskum somatických kmeňových buniek a kmeňových buniek z pupočnej šnúry, ktorý je povolený vo všetkých členských štátoch a viedol už k úspešnej liečbe pacientov;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedníctvu Európskej únie, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) 1 Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48. (2) 2 Ú. v. EÚ C 82 E, 1.4.2004, s. 580.

Uznesenie Európskeho parlamentu o konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005 - jadrové zbrane v Severnej Kórei a Iráne

P6_TA(2005)0075 RC-B6-0148/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   s ohľadom na svoje predchádzajúce uznesenia o jadrovom odzbrojovaní, na ktoré opakovane upozorňuje, a predovšetkým na svoje uznesenie z 26. februára 2004(1) o zasadaní prípravného výboru pre konferenciu o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005,

B.   zdôrazňuje, že európska bezpečnostná stratégia a stratégia EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia ako boli prijaté v rozšírenej EÚ, zdôrazňuje význam nešírenia jadrových zbraní a odzbrojovania,

C.   uznávajúc, že všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní a že dva členské štáty EÚ sú podľa definície tejto zmluvy štátmi s výskytom jadrových zbraní,

D.   odvoláva sa na vyjadrenia panelu na vysokej úrovni o hrozbách, výzvach a zmenách, zriadeného generálnym tajomníkom OSN, že "sa približujeme k bodu, v ktorom by sa narušenie režimu nešírenia jadrových zbraní mohlo stať nezvratným a vyústilo by do nárastu šírenia jadrových zbraní,

1.   opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že zmluva o nešírení jadrových zbraní má rozhodujúci význam pre prevenciu šírenia jadrových zbraní a jadrové odzbrojovanie;

2.   pripomína, že konečným cieľom EÚ a zmluvy o nešírení jadrových zbraní je úplné odstránenie jadrových zbraní a očakáva, že sa štáty, o ktorých sa vie, že vlastnia jadrové zbrane, ako aj štáty, ktoré vlastnia tieto zbrane neoficiálne, budú aktívne zaoberať touto problematikou a uskutočnia ďalší pokrok smerom k znižovaniu a odstraňovaniu jadrových zbraní;

3.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v duchu "účinného multilateralizmu" a solidarity a pri plnení stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia postupovali spoločne na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia v roku 2005 a rozhodujúcim spôsobom prispeli k diskusiám; naliehavo vyzýva, aby ich vyhlásenia zdôraznili nové iniciatívy jadrového odzbrojovania a revitalizáciu Konferencie OSN o odzbrojovaní;

4.   vyzýva Radu a členské štáty, aby k svojmu spoločnému vyhláseniu dodali, že je nevyhnutné zachovať zmluvu o nešírení jadrových zbraní, a aby na podporu spoločného stanoviska EÚ o univerzalizácii a posilnení viacstranných dohôd v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a spôsobov ich dodávok urobili na konferencii hodnotiacej nešírenie jadrových zbraní vyhlásenie o spoločnom stanovisku EÚ a jej stratégii;

5.   vyzýva Radu a členské štáty, aby sa snažili účinne vykonávať bod 15.3 časti s názvom "Článok VI a úvodné odseky osem až dvanásť" záverečného uznesenia konferencie hodnotiacej nešírenie jadrových zbraní z roku 2000 s cieľom dosiahnuť prijatie zmluvy, ktorá by účinne zakazovala výrobu všetkých zbraní s využitím štiepnych materiálov;

6.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi, vrátane NATO, s cieľom vypracovať a podporiť zásady, ktoré teroristom alebo osobám, ktoré im poskytujú útočisko, zabránia získať prístup k zbraniam a materiálom hromadného ničenia; žiada zmluvné strany, aby splnili svoje záväzky prijaté v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1540 (2004) o neštátnych subjektoch a šírení jadrových zbraní;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili program zameraný na predchádzanie šíreniu jadrových materiálov, technológií a vedomostí vo svete;

8.   vyzýva všetky štáty a najmä štáty s výskytom jadrových zbraní, aby neposkytovali pomoc alebo nepodporovali štáty, ktoré by sa mohli snažiť o získanie jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení, najmä tie štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

9.   zdôrazňuje svoju pevnú vieru, že aktivity jadrového odzbrojovania prispejú postatným spôsobom k medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stabilite a taktiež znížia riziko krádeží plutónia alebo vysoko obohateného uránu zo strany teroristov; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila novú medzinárodnú iniciatívu o nových jadrových nebezpečenstvách ako ju navrhuje generálny tajomník OSN Kofi Annan a generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Mohammed El Baradei, ktorá zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jadrové odzbrojovanie ako štátmi s výskytom jadrových zbraní, tak aj štátmi, ktoré tieto zbrane vlastnia neoficiálne;

10.   naliehavo vyzýva EÚ, aby sa snažila o vytvorenie modelového dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý už bol uložený v OSN a ktorý by mohol poskytnúť rámec pre kroky v oblasti právne záväzného procesu odzbrojovania;

11.   vyzýva luxemburské predsedníctvo a Radu, aby v hlavných rysoch načrtli spôsob, akým zamýšľajú dosiahnuť spoločný cieľ v rámci stratégie EÚ týkajúce sa zbraní hromadného ničenia s cieľom "podporiť úlohu Bezpečnostnej rady OSN a zlepšiť odbornosť pri riešení problému šírenia jadrových zbraní", a najmä akým spôsobom si zmluvné strany zmluvy o nešírení jadrových zbraní môžu zachovať špecifické spôsoby overovania a skúsenosti s inšpekciami Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN (UNMOVIC) napríklad prostredníctvom zoznamu expertov;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby predložili návrh s cieľom presvedčiť tretie krajiny a členské štáty EÚ, ktoré tak neurobili, aby podpísali a ratifikovali Dodatkové protokoly IAEA;

13.   vyzýva Radu a členské štáty, aby objasnili a zintenzívnili svoje záväzky na uvoľnenie finančných zdrojov na podporu špecifických projektov organizovaných multilaterálnymi inštitúciami ako je IAEA;

14.   vyzýva EÚ, aby na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005 navrhla, aby Komisia OSN pre odzbrojovanie bezodkladne vytvorila príslušný subsidiárny orgán jadrového odzbrojovania;

15.   vyzýva EÚ, aby vyvinula nevyhnutné mechanizmy koordinácie (monitorovacia jednotka zbraní hromadného ničenia EÚ v spolupráci so situačným centrom EÚ), aby sa tak zabezpečilo, že sa na budovanie solidarity a dôvery medzi členskými štátmi v oblasti politiky zbraní hromadného ničenia budú využívať spravodajské služby;

16.   zdôrazňuje význam a naliehavosť bezodkladného a bezpodmienečného podpísania a ratifikácie, v súlade s inštitucionálnymi postupmi, dohody o všeobecnom zákaze jadrových skúšok s cieľom dosiahnuť, aby čo najskôr nadobudla účinnosť; vyzýva Radu a Komisiu, aby na tomto trvali pri svojom dialógu s tými partnerskými štátmi, ktoré doposiaľ neratifikovali dohodu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a/alebo zmluvu o nešírení jadrových zbraní;

17.   opakovane zdôrazňuje výzvu pre USA, aby zastavili vývoj bojových zbraní hromadného ničenia novej generácie (bunkerbusters) a aby podpísali a ratifikovali dohodu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; vyzýva USA, aby taktiež objasnili situáciu týkajúcu sa množstva a strategických cieľov svojho taktického jadrového arzenálu rozmiestneného na európskych základniach;

18.   vyzýva Izrael, Indiu a Pakistan, aby sa stali zmluvnými stranami zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

19.   víta výzvu, ktorú podpísalo 25 nositeľov Nobelovej ceny, adresovanú vládam Spojených štátov amerických, Ruska, Číny, Francúzska, Veľkej Británie, Indie, Pakistanu, Izraela a Severnej Kórei, s cieľom podporiť a uskutočniť kroky na zníženie prevádzkového režimu ich systémov jadrových zbraní, aby tak znížili riziko jadrovej katastrofy; podporuje návrh Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na vytvorenie "zóny bez jadrových zbraní" na Blízkom východe a vyzýva, aby bolo na uskutočnenie tohoto cieľa vyvinuté úsilie;

20.   obnovuje svoju podporu medzinárodnej kampani primátorov, ktorú iniciovali primátori Hirošimy a Nagasaki a ktorá sa týka jadrového odzbrojovania, a odporúča medzinárodnému spoločenstvu, aby dôkladne zvážilo kampaň "Project Vision 2020" a naliehavo požaduje program odstraňovania všetkých jadrových zbraní;

21.   víta začlenenie doložiek o nešírení zbraní hromadného ničenia do najnovších dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na skutočnosť, že takéto opatrenia je potrebné realizovať vo všetkých partnerských krajinách EÚ bez výnimky;

22.   zdôrazňuje, že prevencia akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti každej krajiny si vyžaduje záväzok medzinárodného spoločenstva; zdôrazňuje potrebu pevnejších regionálnych a multilaterálnych bezpečnostných štruktúr na Blízkom východe, Indickom subkontinente a Severovýchodnej Ázii s cieľom znížiť tlak smerom k šíreniu jadrových zbraní a dosiahnuť zrušenie jadrových programov;

23.   požaduje, aby sa preskúmali všetky politické a diplomatické možnosti s cieľom zabezpečiť pokojné riešenie konfliktov spojených so šírením jadrových zbraní;

Irán

24.   so znepokojením berie na vedomie, že Hassan Rowhani, tajomník Iránskej najvyššej národnej bezpečnostnej rady dňa 27. februára 2005 znova zopakoval, že Teherán sa nevzdá svojho "práva na obohatený urán podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní" a vyzýva iránske orgány, aby prestali so zmätočnými a protirečivými vyhláseniami;

25.   berie na vedomie, že dňa 27. februára 2005 Rusko a Irán podpísali dohodu o dodávkach jadrového paliva, vytvárajúc tak cestu pre Irán, aby mohol na budúci rok v Busheri naštartovať svoj prvý jadrový reaktor a zaväzuje Teherán vrátiť všetko použité jadrové palivo Rusku;

26.   vyzýva Radu, aby spoločne s vládou Ruska vyvinula iniciatívu na získanie záruk, že nedávna dohoda s Iránom o dodávkach jadrového materiálu je zameraná len na civilné účely a zabezpečila podporu diplomatickým snahám EÚ; spolieha sa na IAEA, že bude pozorne monitorovať presuny paliva medzi Ruskom a Iránom;

27.   víta vyhlásenie generálneho riaditeľa IAEA, pána Mohammeda El Baradeia, z konca januára 2005 o pokroku inšpektorov pre jadrovú bezpečnosť z tejto agentúry v priebehu posledných 15 mesiacov pri získavaní poznatkov o povahe a rozsahu iránskeho jadrového programu;

28.   opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu Parížskej dohode z 15. novembra 2004, v ktorej sa Irán zaviazal, že pozastaví svoj program na obohatenie uránu, a prístupu EÚ č.3 k dialógu s iránskymi orgánmi s cieľom zabezpečiť mierové a diplomatické riešenie jadrových otázok týkajúcich sa tejto krajiny; požaduje od iránskej vlády objektívne záruky týkajúce sa nevojenskej povahy jej jadrového programu;

29.   vyzýva Irán, aby opätovne potvrdil svoj záväzok podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní a aby svoje rozhodnutie o pozastavení obohacovania uránu uplatňoval trvalo, a poskytol tak trvalú dôveru v mierovú povahu svojich zámerov a pripravil cestu pre partnerstvo a spoluprácu medzi EÚ a Iránom; trvá na tom, že rokovania o Dohode o obchode a spolupráci by mali byť spojené s dosiahnutím uspokojivého uzatvorenia jadrovej otázky a vytvorenia potvrdzujúcich kontrolných opatrení;

30.   vyzýva Radu a Komisiu, aby začali rokovať s iránskymi orgánmi o presune technológií a know-how, ako aj o finančnej podpore pre obnoviteľné zdroje energie;

31.   vyzýva iránsky parlament, aby ukončil parlamentnú ratifikáciu dodatkového protokolu k zmluve o nešírení jadrových zbraní;

32.   vyzýva vládu USA, aby plne podporila diplomatický prístup EÚ k riešeniu tohto problému, považuje túto otázku za základ obnovenej transatlantickej agendy a víta nedávne vyhlásenia USA k tejto otázke, ako aj predchádzajúce tvrdenia, že neuskutočnia preventívnu vojenskú akciu proti Iránu;

Severná Kórea

33.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhlásením Severnej Kórei z 10. februára 2005, že vlastní jadrové zbrane a že pozastavila svoju účasť na rokovaniach šiestich strán o svojom jadrovom programe na neurčité časové obdobie;

34.   berie na vedomie vyhlásenie Severnej Kórei, že jej "konečným cieľom je Kórejský polostrov bez jadrových zbraní" a nalieha, aby plnila svoje záväzky podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a nalieha na jej vládu a iné zainteresované strany, aby na rokovaniach uskutočnili konkrétne kroky a prijali konštruktívny prístup;

35.   nalieha na Severnú Kóreu, aby sa opäť pripojila k zmluve o nešírení jadrových zbraní, odvolala svoje rozhodnutie opustiť rokovania šiestich strán a dovolila obnovenie rokovaní s cieľom nájsť mierové riešenie krízy na Kórejskom polostrove;

36.   nalieha na Severnú Kóreu a USA, aby umožnili okamžité vyriešenie súčasnej krízy, spočiatku obnovením dodávok ťažkých palivových olejov zo strany USA výmenou za overené zmrazenie továrne Yongbyon s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu súčasnej situácie;

37.   nalieha na Radu, aby opätovne zvážila zaplatenie 4 miliónov EUR Južnej Kórei na náklady na dočasné pozastavenie činnosti Organizácie pre rozvoj energetiky Kórejského polostrova (KEDO), zohľadňujúc skutočnosť, že táto iniciatíva hrala podstatnú úlohu v nedávnej minulosti, a uznáva, že by to mohlo v budúcnosti poslúžiť na dodávky konvenčnej energie;

38.   zastáva názor, že EÚ by mala podporovať obnovené úsilie, aby sa Severná Kórea mohla vzdať ďalšieho využívania jadrovej energie výmenou za zaručené dodávky energie;

39.   vyzýva Radu a Komisiu, aby ponúkli finančnú podporu za dodávky ťažkých olejov na pomoc primárnym energetickým potrebám Severnej Kórei, a žiada Komisiu a Radu, aby vykonali nevyhnutné kroky s ohľadom na účasť EÚ na budúcich rokovaniach šiestich strán, a aby súčasne dali najavo, že sa EÚ bude vo svojom prístupe ku Kórejskému polostrovu pridržiavať zásady "No Say, No Pay";

40.   uvedomuje si, že tvrdenia, podľa ktorých Severná Kórea má plnohodnotný program vysoko obohateného uránu a podľa ktorých dodávala urán Lýbii, sú základom súčasnej krízy; berúc však na vedomie, že ani jedno z týchto tvrdení nebolo opodstatnené, žiada o verejné vypočutie v Európskom parlamente s cieľom vyhodnotiť tieto tvrdenia;

o
o   o

41.   vyzýva Radu aj Komisiu, aby v primeranej lehote predložili Parlamentu správu o pokroku s ohľadom na výsledky konferencie o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005;

42.   odporúča, aby sa na konferencii o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní zúčastnila oficiálna delegácia Parlamentu;

43.   poveruje svojho predsedu aby toto uznesenie postúpil súčasnému predsedníctvu Rady, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Generálnemu tajomníkovi OSN, vládam a parlamentom Iránu a Severnej Kórei, všetkým zmluvným stranám zmluvy o nešírení jadrových zbraní a IAEA.

(1) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 152.

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Libanone

P6_TA(2005)0076 RC-B6-0190/2004

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2003 o uzavretí dohody o pridružení s Libanonskou republikou(1),

–   so zreteľom svoje na predchádzajúce uznesenia o Európsko-stredomorskom partnerstve a najmä na uznesenie z 23. februára 2005(2),

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1559 z 2. septembra 2004 o Libanone,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 15. februára 2005 týkajúce sa Libanonu,

–   so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2005 o mierovom procese na Blízkom východe,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 o rozšírenej Európe - susedstvo: nový rámec pre vzťahy so susednými krajinami na východe a na juhu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2004 o iniciatíve zameranej na poskytnutie nového impulzu akciám EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie, v spolupráci so stredomorskými partnermi(4),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   hlboko šokovaný atentátom spáchaným v Bejrúte 14. februára 2005, ktorý pripravil o život bývalého libanonského premiéra Rafika Haririho a iných nevinných civilistov,

B.   keďže Rafik Hariri bol jedným z najvplyvnejších politikov a jedným z tých, ktorí sa najviac zasadzovali o zmierovací proces v Libanone a silne podporovali stiahnutie zahraničných vojsk zo svojej krajiny,

C.   keďže Libanon je krajina so silnými historickými, kultúrnymi a ekonomickými väzbami na Európu, a je dôležitým partnerom Európskej únie na Blízkom východe a zúčastňuje sa na európskej susedskej politike, a keďže táto tragédia je porušením demokratických princípov, ktoré si váži Libanon aj Európska únia,

D.   povzbudený rozsahom verejných mierových a demokratických demonštrácií v posledných dňoch a vysokým stupňom národnej jednoty medzi ľuďmi rôzneho politického a náboženského presvedčenia v krajine, ktorý tak odrážajú,

E.   vítajúc to, že generálny tajomník OSN Kofi Annan rozhodol o vyslaní vyšetrovacej misie poverenej objasnením "okolností, príčin a dôsledkov" smrti bývalého libanonského premiéra Rafika Haririho,

F.   keďže 28. februára 2005 podal libanonský premiér Omar Karami demisiu, v dôsledku rokovania parlamentu o vyslovení nedôvery vláde, ktoré podporila opozícia, a tlaku verejnosti vyvinutom prostredníctvom demonštrácií organizovaných opozíciou žiadajúcim stiahnutie sýrskych jednotiek,

G.   keďže parlamentné voľby v Libanone sú naplánované na máj 2005 a so zreteľom na vôľu libanonského ľudu rozhodnúť o svojej politickej budúcnosti,

H.   so zreteľom na rozhodnutie prezidentov Sýrie a Libanonu oznámiť stiahnutie sýrskych jednotiek až po východné údolie Bekaa do konca marca, aj napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo žiadalo o úplné a okamžité stiahnutie z Libanonu,

I.   keďže obnovenie rokovaní medzi izraelskou vládou a palestínskymi orgánmi ukázalo, že zaangažovanosť Sýrie a Libanonu do procesu zameraného na úplné a trvalé vyriešenie konfliktu na Blízkom východe je ešte súrnejšie,

J.   zdôrazňujúc, že budúci podpis dohody o pridružení s Európskou úniou zaviaže Sýriu k politickému dialógu založenému na podpore demokracie, ľudských práv a právneho štátu a k dodržiavaniu medzinárodného práva,

K.   zdôrazňujúc potrebu zabrániť tomu, aby v Libanone nastalo ďalšie obdobie nepokojov, podporiť a upevniť jeho ohrozené krehké demokratické inštitúcie, ako aj pokračovať v procese rekonštrukcie,

L.   zdôrazňujúc úlohu, ktorú môže hrať úplne demokratický a zvrchovaný Libanon v rozvoji Európsko-stredomorského partnerstva a v rámci európskej susedskej politiky,

1.   dôrazne odsudzuje bombový atentát spáchaný v Bejrúte dňa 14. februára 2005, ktorý zapríčinil smrť bývalého libanonského premiéra Rafika Haririho a iných nevinných civilistov, vyslovuje zhrozenie a pohoršenie nad týmto barbarským činom a vyjadruje úprimnú sústrasť rodine pána Haririho a rodinám ďalších obetí;

2.   žiada, v súlade s vyhlásením predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 15. februára 2005, aby sa vyvinulo všetko úsilie na objasnenie príčin, okolností a dôsledkov tohto atentátu; vyzýva libanonské úrady, aby naďalej spolupracovali s vyšetrovacou misiou OSN;

3.   verí, že tento zločin nespochybní volebný proces v Libanone a zdôrazňuje dôležitosť slobodných, demokratických a transparentných parlamentných volieb v tejto krajine; opätovne žiada o zváženie vyslania pozorovateľskej misie Európskej únie na účely monitorovania parlamentných volieb v Libanone a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s tým prijala všetky potrebné opatrenia;

4.   vyzýva Komisiu, aby začala okamžitú spoluprácu a podporila občiansku spoločnosť a nezávislé mimovládne organizácie za pomoci programu MEDA a európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva;

5.   dôrazne žiada Komisiu, aby ukončila akčný plán pre Libanon, ktorý by mal obsiahnuť všetky záležitosti spojené s politickou stabilitou krajiny, upevnením jej demokratických inštitúcií a urýchlením procesu rekonštrukcie;

6.   s nadšením víta pozitívny vývoj na Blízkom východe za posledné týždne, vrátane obnovenia rokovaní medzi Izraelom a Palestínou a vyzýva Sýriu, aby netolerovala žiadnu formu terorizmu, vrátane podpory činnosti Hizballáhu a iných ozbrojených skupín;

7.   domnieva sa, že existujú nezvratné dôkazy o teroristickej činnosti na strane Hizballáhu a Rada by mala prijať všetky opatrenia potrebné na ich obmedzenie;

8.   na tento účel považuje za dôležité obnovenie priameho dialógu medzi Sýriou a Izraelom na zabezpečenie mieru a bezpečnosti, zvrchovanosti a integrity týchto krajín, v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;

9.   vyzýva Sýriu na úplnú spoluprácu s Európskou úniou v rámci európskej susedskej politiky na účel zabezpečenia mieru a stability v tejto oblasti; pripomína dôležitosť vykonania rezolúcie 1559, ktorá potvrdzuje podporu medzinárodného spoločenstva územnej integrite, zvrchovanosti a nezávislosti Libanonu; vyzýva Sýriu, aby sa vyhla akémukoľvek zásahu do vnútorných záležitostí Libanonu; berie na vedomie rozhodnutie o stiahnutí sýrskych jednotiek do konca marca, žiada však o úplné stiahnutie sýrskych jednotiek a jej tajných služieb z Libanonu, ako je uvedené v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN; domnieva sa, že uzavretie asociačnej dohody so Sýriou a ďalší vývoj európskej susedskej politiky s touto krajinou bude možný iba na základe jasných záväzkov Sýrie v tomto smere;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a libanonskej vláde a parlamentu.

(1) Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 307. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0046. (3) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506. (4) Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 656.

Uznesenie Európskeho parlamentu o vede a technológii – usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu (2004/2150(INI))

P6_TA(2005)0077 A6-0046/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Veda a technológia, kľúč k európskej budúcnosti – Usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu" (KOM(2004)0353),

–   so zreteľom na závery predsedníctva o budúcej európskej politike na podporu výskumu schválené podstatnou väčšinou delegácií na zasadnutí Rady o konkurencieschopnosti 25./26. novembra 2004(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006)(2),

–   so zreteľom na akčný plán Komisie zameraný na zvýšenie investícií v oblasti výskumu (KOM(2003)0226),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2003 o investovaní v oblasti výskumu: o akčnom pláne pre Európu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 k Medzinárodnej konferencii o obnoviteľných druhoch energie (Bonn, jún 2004)(4), v ktorej zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu výskumu a vývoja a inovácií v oblasti obnoviteľných druhov energie a potrebu šíriť a propagovať výsledky vo všetkých sférach spoločnosti,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie o ženách a vede, úlohe univerzít v Európe vzdelania, stratégii mobility pre Európsky výskumný priestor, kariérach európskych výskumných pracovníkov, základnom výskume, nanotechnológii, bezpečnostnom výskume a o regionálnej dimenzii Európskeho výskumného priestoru (KOM(1999)0076, KOM(2003)0058, KOM(2001)0331, KOM(2003)0436, KOM(2004)0009, KOM(2004)0338, KOM(2004)0590, KOM(2001)0549,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie o finančných výhľadoch Únie na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2004)0101, KOM(2004)0487),

–   so zreteľom na správu odbornej skupiny Rady pre európsky výskum, ktorej predsedá p. Federico Mayor(5),

–   so zreteľom na vyhodnotenie efektivity nových nástrojov šiesteho rámcového programu, správu skupiny špičkových odborníkov, ktorej predsedá profesor Ramon Marimon(6),

–   so zreteľom na správu o lisabonskej stratégii skupiny na vysokej úrovni, ktorej predsedá p. Wim Kok(7),

–   so zreteľom na správu o hodnotení piatich rokov výskumného a technologického vývoja v oblasti technológií informačnej spoločnosti, ktorú pripravila skupina, ktorej predsedá p. J.M. Gago(8),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o úlohách pre európsku informačnú spoločnosť po roku 2005 (KOM (2004)0757),

–   so zreteľom na akčný plán environmentálnych technológií, ktorý uznáva, že "investície do výskumu z verejných aj súkromných zdrojov sú pre hospodárstvo EÚ, vrátane ekologických odvetví, kľúčové " (KOM (2004)0038),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o podiele obnoviteľnej energie v EÚ, v ktorom uznáva, že je "potrebné ... urýchliť tempo verejnej podpory pre výskum, technologický rozvoj a demonštračných programov v obnoviteľných zdrojoch ...v Európe" (KOM (2004)0366),

–   so zreteľom na návrhy Komisie na smernicu a dve odporúčania o prijatí príslušníkov tretích krajín na realizáciu vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve (KOM(2004)0178),

–   so zreteľom na správu pripravenú medziútvarovou skupinou Komisie pre technologické platformy(9),

–   so zreteľom na prípravné práce na novej verzii akčného plánu o inováciách a na prebiehajúce konzultácie o rámcovom programe konkurencieschopnosti a inovácie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0046/2005), keďže:

A.   pokrok pri vytváraní Európskeho výskumného priestoru (EVP) je prvým krokom realizácie lisabonskej stratégie vrátane iniciatívy šiesteho rámcového programu (6.RP) a ostatných iniciatív výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (RTD), ktoré vytvorili novú dynamiku výskumu a zadefinovali nové nástroje tvorby EVP,

B.  Komisia konala dôsledne, keď v svojich návrhoch nových finančných výhľadov EÚ pridelila prvoradý význam výskumu a inováciám, ako aj keď navrhla zdvojnásobenie rozpočtu pre siedmy rámcový program (7.RP); a keďže niektoré členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi vyzvali na krátenie rozpočtu Spoločenstva na nie viac ako 1% HDP Únie a finančný výhľad na roky 2007-2013 by mal v súlade s návrhom Komisie zdvojnásobiť rozpočet pre 7.RP,

C.  Kokova správa určila "zvýšenie príťažlivosti Európy pre výskumných a vedeckých pracovníkov" a "pridelenie najvyššej priority pre výskum a vývoj" ako oblasti politiky, ktoré si naliehavo vyžadujú konanie a sú nevyhnutnými požiadavkami pre dosiahnutie lisabonských cieľov a takisto zistila potrebu prijať holistický prístup s cieľom zabezpečiť rozvoj a rozšírenie informačných a komunikačných technológií (IKT),

D.  Marimonova správa podporuje nástroje 6.RP a zdôrazňuje potrebu kontinuity v plánovaní výskumných programov, ale navrhuje rad opravných opatrení,

E.   osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2004 o riadení nepriamych akcií RTD v rámci 5. RP konštatuje, že pravidlá účasti v európskych rámcových programoch RTD sú príliš zložité, čo predstavuje vážne problémy, najmä pre malé organizácie s menej rozvinutými administratívnymi štruktúrami,

F.   základný výskum je mimoriadne dôležitý pre úspešnú inováciu a dlhodobú konkurencieschopnosť Európskej únie, a na európskej úrovni prebieha počas posledných dvoch rokov dlhá diskusia o potrebe štruktúry (Európskej rady pre výskum) na účel podpory základného výskumu na európskej úrovni vo všetkých vedeckých oblastiach, ktorá by sa tešila vedeckej autonómii,

G.   odhaduje sa, že EÚ bude do roku 2010 potrebovať 700 000 nových výskumných pracovníkov s primeranými zručnosťami, ak sa má dosiahnuť cieľ investovania 3% HDP do oblasti výskumu a vývoja, a keďže úspešný program Marie Curie zohráva dôležitú úlohu pri podpore výskumných pracovníkov,

H.   vysokorýchlostné vysokokapacitné elektronické komunikačné siete a iné nástroje a infraštruktúry IKT menia spôsob komunikácie, spolupráce a inovačných činností výskumných pracovníkov, a preto je zo strany Spoločenstva potrebná trvalá a dostatočná podpora výskumnej sieťovej infraštruktúry v rámci projektu GEANT,

I.   je potrebné zlepšiť rámcové podmienky pre súkromný výskum, keďže dve tretiny investícií do výskumu, potrebných na dosiahnutie cieľových 3%, by mali pochádzať z podnikateľského sektora,

J.   je potrebné vytvorenie nového záujmu o vedu medzi mladými ľuďmi a podporiť vedecké kariéry s osobitnou pozornosťou na podporu účasti žien,

K.   mobilita výskumných pracovníkov v rámci EÚ, ako aj dvojsmerná mobilita medzi EÚ a tretími krajinami, verejnými a súkromnými výskumnými strediskami, univerzitami a priemyslom a medzi rôznymi podnikateľskými sektormi je dôležitým prvkom tvorby nových poznatkov, inovácií a udržateľného rozvoja,

L.   podniky s nízkou a strednou technológiou, malé a veľmi malé podniky, vrátane tradičných odvetví, majú v rezerve značný skrytý potenciál pre inovácie, prevod technológií, výskum a vývoj, ktorý zatiaľ nebol dostatočne vyťažený, mal by sa však podporovať v súlade s duchom a usmerneniami sformulovanými v Európskej charte malých podnikov,

M.   snahou by malo byť lepšie prepojenie medzi svetom výskumu a priemyslu, najmä malými a strednými podnikmi, predovšetkým podporou pre miestne siete spájajúce podnikateľské prostredie a akademické inštitúcie; keďže sa uskutočňuje intenzívna diskusia o vytvorení európskych technologických iniciatív a implementácia patentu Spoločenstva je podmienkou dosiahnutia úspešnej európskej výskumnej politiky,

N.   je potrebná snaha o podporovanie účinnejšej výskumnej a inovačnej politiky prostredníctvom uvažovania o súvisiacich politikách ako napr. dokončení vnútorného trhu a založení režimu duševného vlastníctva, ktorý by sa snažil o rovnováhu medzi ochranou a konkurenciou, zlepšil prístup malých a stredných podnikov a podporoval investície verejného a súkromného sektora do nových technológií a obsahu,

O.   problém konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vyplýva čiastočne z existencie "paradoxu" medzi generáciou vedeckých poznatkov (ktorá je v EÚ hojne zastúpená) a nedostatočnou schopnosťou previesť tieto poznatky do inovácií a predovšetkým do výroby; keďže zapojenie priemyslu do určovania priorít finančnej podpory môže tento stav zlepšiť, musí sa teda vynaložiť snaha o zapojenie priemyslu a zlepšenie postavenia malých a stredných podnikov v 7.RP,

P.   s cieľom zamedziť súčasnej marginalizácii malých a stredných podnikov by bolo vhodné preskúmať potenciál nových, na mieru upravených režimov podpory ich úlohy v inováciách vrátane:

Q.   by sa malo usilovať o lepšiu koordináciu medzi rozpočtom pre výskum, štrukturálnymi fondami a všetkými ostatnými verejnými a súkromnými zdrojmi financovania na úrovniach EÚ, vnútroštátnej a regionálnej,

Európa si zaslúži lepšie

1.   zdôrazňuje nové kompetencie v oblasti výskumu (články III 248-255) dané EÚ Zmluvou zakladajúcou Ústavu pre Európu, najmä pre dosiahnutie EVP; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s týmto novým právnym rámcom;

2.   zdôrazňuje, že výskum a vzdelanie majú v EÚ vysokú prestíž, európske výskumné organizácie a podniky však nie sú dostatočne úspešné pri využívaní dobrých nápadov a myšlienok a ich premene na ziskové iniciatívy, ktoré by prispievali k zamestnanosti; tento stav sa môže zlepšiť prijatím výskumných programov, ktoré budú brať do úvahy sociálne otázky a potrebu technologických inovácií;

3.   podporuje všeobecné usmernenia pre budúcu politiku EÚ pre výskum, predstavené v oznámení Komisie; zdôrazňuje, že EVP bude uskutočniteľný, iba ak čoraz väčšiu časť financovania výskumu bude poskytovať Únia s cieľom užšie koordinovať európske, vnútroštátne a regionálne politiky výskumu z hľadiska ich predmetu a ich financovania a ak toto financovanie je doplnkové k výskumnej politiky v a medzi členskými štátmi; očakáva, že Komisia a členské štáty budú nasledovať zdôraznenie úlohy vedy a výskumu pri dosahovaní lisabonských cieľov, uvedených v Kokovej správe prostredníctvom poskytnutia potrebnej politickej vôle a finančných zdrojov v 7. RP;

4.   žiada, aby pri budovaní EVP všetky členské štáty a orgány EÚ vykazovali rovnaké odhodlanie, aké prejavili pri realizácii jednotného trhu a menovej únie; 7. RP pre oblasť výskumu musí byť viac ako len "jeden z ďalších rámcových programov", tento program bude výrazne obohatený a prepracovaný s cieľom pomôcť dosiahnutiu lisabonských cieľov;

5.   je presvedčený, že zlepšenie konkurencieschopnosti Európy si vyžaduje viac finančných prostriedkov na výskum a inovácie, pričom berie do úvahy nové právomoci EÚ v oblasti výskumu a rozšírenie na 25 a čoskoro viac členských štátov; vyzýva na prinajmenšom zdvojnásobenie percentuálneho podielu, ktorý predstavuje rozpočet rámcového programu z HDP členských štátov, a vyzýva členské štáty, aby toto považovali za minimum, ktoré nebudú spochybňovať pri rokovaniach o finančných výhľadoch; žiada Komisiu aby 7.RP naplánovala v súlade so svojím návrhom na finančného výhľadu na roky 2007-2013 a obhájila návrh rozpočtu EÚ tak, aby sa stanovil pevne nad hodnotu 1% HDP;

6.   vyzýva tie členské štáty, ktoré sú spôsobilé na pomoc zo štrukturálnych fondov, aby využívali značnú časť týchto zdrojov na odstránenie svojich nevýhod v oblasti výskumu;

7.   vyzýva členské štáty, aby podnikli všetky potrebné snahy na splnenie svojich príslušných národných cieľov pre investície do výskumu a vývoja, ktoré si samé stanovili na zasadnutí Európskej rady v Barcelone; domnieva sa, že investície do výskumu a vývoja by mali v EÚ dosiahnuť 3 % HDP do roku 2010, a predovšetkým že národné rozpočty pre verejný výskum a vývoj by sa mali zvýšiť na úrovne požadové týmto cieľom; žiada Komisiu, aby sledovala dodržiavanie záväzkov členských štátov, a to najmä tých členských štátov, ktoré sú pod európskym priemerom;

8.   zdôrazňuje potrebu účasti regiónov a regionálnych orgánov s cieľom zvýšiť investície do výskumu a inovácií predovšetkým formou uplatňovania regionálnych výskumných a inovačných stratégií v súvislosti s cieľovými 3% (zasadnutie Európskej rady v Barcelone v marci 2002), žiada o zohľadnenie regionálneho rozmeru výskumu pri definovaní činností spadajúcich pod 7.RP a vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré sú ešte stále kladené spolupráci hraničných regiónov jedného alebo viacerých štátov v oblasti výskumu a inovácií, ktorou prispievajú k vytvoreniu skutočného EVP;

9.   zdôrazňuje význam vytvárania centier excelencie na európskych univerzitách v rôznych vedných odboroch a výskume; domnieva sa, že to možno dosiahnuť zvýšením verejného financovania z členských štátov a EÚ a doplňujúcim financovaním z EÚ študentov študujúcich na univerzitách, ktoré priťahujú občanov z iných členských štátov;

10.   zdôrazňuje, že členské štáty by mali postupovať veľmi pozorne, aby zaručili, že financovanie výskumu z EÚ sa nikdy nestane náhradou financovania jednotlivými štátmi, ale aby obe formy financovania spoločne viedli k nárastu celkového financovania; všíma si, že v členských štátoch v súčasnosti existuje niekoľko vnútroštátne významných výskumných projektov, ktoré sa nie vždy nevyhnutne kvalifikujú na financovanie zo zdrojov EÚ;

11.   domnieva sa, že 7.RP by sa mohol použiť ako nástroj na vyriešenie "európskeho paradoxu", keďže kvalita a kvantita európskeho verejného výskumu je vo veľkej miere výborná, avšak premena výsledkov výskumu na komerčne životaschopné výrobky a služby zaostáva za USA a Japonskom;

12.   žiada synchronizáciu trvania rámcových programov s trvaním finančných výhľadov kvôli lepšej koordinácii plánovacích činností Komisie, ak a keď sa o finančných výhľadoch rokuje každých päť rokov, pričom presahujú každé volebné obdobie Parlamentu, na lepšiu koordináciu plánovacích činností Komisie; mal by sa ustanoviť systém zavádzania programov vrátane strednodobej revízie, aby umožnil následnú úpravu cieľov, ak a keď to bude potrebné, spolu s postupmi, ktoré Európskemu parlamentu umožnia predložiť stanovisko k týmto následným úpravám;

13.   je presvedčený o potrebe kontinuity medzi 6.RP a 7.RP, zároveň víta vylepšenia navrhnuté v Marimonovej správe, najmä tie, týkajúce sa potreby jednoduchších a jasnejších administratívnych postupov, vrátane jasných a presnejšie zameraných verejných súťaží, ktoré by znížili veľký počet rozličných vzorov zmlúv a zaviedli zjednodušený nákladový systém a potreby vyhnúť sa vopred určenému kritickému množstvu; najmä sa domnieva, že by sa mal rozšíriť dvojkrokový postup hodnotenia s cieľom zlepšiť účinnosť a znížiť náklady pre účastníkov, a to najmä pre malé a stredné podniky a miestne orgány;

14.   odporúča, aby sa z dôvodu transparentnosti rozpočtu vyžadovali presné údaje o tom, aká čať finančných prostriedkov je pridelená jednotlivým typom účastníkov vrátane lepšieho rozlišovania veľkosti podnikov;

15.   zastáva názor, že je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu so susedmi EÚ ako napr. štátmi stredomorského a balkánskeho regiónu, Ruskom, a novými nezávislými štátmi, v kontexte európskej politiky susedských vzťahov a v rámci prístupových rokovaní, ako aj s krajinami AKT;

16.   je presvedčený, že 7.RP by si mal vyžadovať stále hodnotenie vedeckej kvality jeho výsledkov a mal by byť schopný adekvátne prispôsobovať svoje úlohy a postupy;

17.   pripomína, že niekoľko konkurentov EÚ poskytuje na dlhodobé výskumné projekty štedrejšiu verejnú podporu ako EÚ; obáva sa možnosti, že predpisy EÚ o štátnej pomoci zabránia uskutočneniu takéhoto dlhodobého výskumu; obáva sa, že EÚ môže z dlhodobého hľadiska prísť o svoju konkurencieschopnosť, ak sa dlhodobý výskum a základný výskum nebudú primerane financovať; žiada Komisiu aby okamžite zrevidovala súčasné pravidlá upravujúce štátnu pomoc v prípadoch, kedy možné hospodárske výhody plynúce z výskumných projektov môžu byť videné iba z dlhodobého hľadiska;

18.   trvá na tom, že regióny sa musia zapájať do investičných snáh, ak sa má splniť cieľ 3 %, ako bol stanovený na Európskej rade v Barcelone v roku 2002; víta skutočnosť, že boli zavedené regionálne výskumné a inovačné stratégie, ktoré majú pomôcť dosiahnuť tento cieľ a dúfa, že sa budú podporovať; vyzýva na zohľadnenie regionálneho rozmeru výskumu pri určovaní činností, ktoré sa budú vykonávať v rámci 7. RP;

Základný výskum a Európska rada pre výskum

19.   vyzýva na urýchlené vytvorenie Európskej rady pre výskum (ERV) v súlade s návrhom Komisie a návrhom Kokovej a Mayorovej správy, žiada však Komisiu, aby tento orgán lepšie zhodnotila spolu s existujúcimi orgánmi (Spoločné výskumné stredisko, Generálne riaditeľstvo pre výskum a iné), aby sa zabránilo prekrývaniu;

20.   pevne verí, že ERV by mala na európskej úrovni podporiť základný výskum vo všetkých vedeckých oblastiach na základe vedeckej excelentnosti, udeľujúc európsku pridanú hodnotu celoeurópskej súťaži a podpore tvorivosti na najvyššej úrovni;

21.   považuje za nevyhnutné, aby ERV bola primerane financovaná, nezávislá vo svojich vedeckých hodnoteniach, pričom by sa finančne zodpovedala svojim poskztovateľom financovania, bola by však samosprávna z hľadiska svojich činností a výberu výskumných projektov; žiada Komisiu aby predložila schému dodatočných finančných opatrení potrebných na realizáciu ERV z rozpočtu pre 7.RP s jasne vyčlenenou sumou pre správu; zastáva názor, že financovanie národných programov by sa nemalo znížiť v dôsledku európskej podpory; dôrazne odporúča, aby ERV nezvýšila byrokraciu a nespomalila vyhodnocovanie návrhov;

22.   navrhuje, aby ERV riadilo predstavenstvo a vedecký výbor skladajúce sa zo špičkových vedcov z rôznych vedných odvetví, spolu so zástupcami obchodu a priemyslu, t.j. zahŕňajúc technologické platformy; na vyhodnocovanie návrhov by mala byť vytvorená celosvetová sieť kolegov- posudzovateľov; riadiace orgány a sieť posudzovateľov by mali byť vyvážené, čo sa týka zastúpenia pohlaví; kritéria na výber predstavenstva a vedeckého výboru musia byť založené na jedinečnosti a praxi s cieľom zachovať transparentnosť a zaručiť, že ERV bude požívať čo najvyššiu úctu; zastáva názor, že Európska rada pre výskum by sa po krátkom prechodnom období mala založiť podľa článku 171 Zmluvy o ES, zastáva názor, že pravidlá účasti na 7. RP by mali tiež zohľadniť toto usmernenie;

Ľudské zdroje

23.   vyzýva európske orgány a členské štáty, aby za prioritu považovali podporu prístupu žien a postupu kariéry žien v oblasti výskumu, vrátane pozitívneho konania; navrhuje začatie európskych iniciatív zameraných na odstránenie kultúrnych stereotypov a prekážok, ktoré odrádzajú ženy od vedeckého vzdelania;

24.   nabáda členské štáty, aby prehodnotili svoje vzdelávacie systémy s ohľadom na zvýšenie počtu študentov prírodných vied na školách a univerzitách a aby podporovali študentov plánujúcich budovať si kariéru v tejto oblasti;

25.   pevne verí, že úspešný program Marie Curie, ktorí uchádzači uvítali, by mal pokračovať s jestvujúcimi nástrojmi a takisto by mal zabezpečovať, aby si špičkoví medzinárodní vedci, vrátane vedcov z mladšej generácie, vyberali prácu v európskom výskume; uznáva úspech činností programu Marie Curie a odporúča podstatné zvýšenie ich financovania;

26.   pevne verí, že na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ sa musia vytvoriť podmienky pre zlepšenie mobility výskumných pracovníkov na všetkých kariérnych stupňoch, aby sa mobilita stala "masovým javom" pre nižšie stupne akademických kariér bez zastávania funkcií, ako aj pre stupne vo funkciách, vrátane dvojsmernej mobility medzi priemyslom, univerzitami a výskumnými strediskami a medzi rôznymi odvetviami podnikania; považuje harmonizáciu kariér, pracovných podmienok a platov výskumných pracovníkov na úrovni EÚ za kľúčové kroky vpred, aby sa mobilita výskumných pracovníkov stala pilierom EVP; v tomto smere by veľké zlepšenie predstavovalo zavedenie jasných spoločných štandardov na úrovni EÚ pre prístup k akademickým kariéram a teda udeľovaniu "európskej kvalifikácie", ktorá by univerzitám a výskumným strediskám členských štátov umožňovala najímanie výskumných pracovníkov;

27.   vyzýva na vzájomné uznávanie doktorských diplomov členských štátov, aby sa odstránili prekážky mobility výskumných a vedeckých pracovníkov a konsolidoval sa jednotný Európsky výskumný priestor v EÚ;

28.   zdôrazňuje, že zabezpečenie výskumných budov, zariadení a infraštruktúry svetovej triedy je nevyhnutnou základnou podmienkou, aby európske vedecké a výskumné strediská boli príťažlivé pre najlepších výskumníkov na svete a aby sa dosahovala svetová úroveň výstupov z výskumu a teda podporuje návrh Komisie prideliť prostriedky na tento účel; vyzýva na to, aby bola udelená silnejšia úloha Európskemu strategickému fóru pre výskumnú infraštruktúru (ESFRI) pri vytváraní európskej politiky v oblasti infraštruktúry;

29.   vyzýva európske univerzity, výskumné zariadenia a spoločnosti orientované na výskum, aby uvoľnili svoje kariérne štruktúry a hierarchiu, aby svojim mladým a najviac inovatívnym výskumníkom poskytli stimuly, medzi ktoré patrí i prístup k vysokým finančným odmenám vo forme tzv. spin-off a iné druhy lepšieho odmeňovania;

Transfer technológie

30.   domnieva sa, že v 7.RP sa musí venovať mimoriadna pozornosť technologickým inováciám; považuje za nevyhnutné, aby európska politika výskumu bola koordinovaná s príslušnou podnikateľskou a priemyselnou politikou;

31.   víta návrh európskych "technologických platforiem" a jednotných technologických iniciatív ako nástrojov realizácie strategických programov výskumu a vývoja v konkrétnych technologických oblastiach; podčiarkuje význam technologických platforiem ako významného mechanizmu, ktorý spája priemysel, výskumné organizácie,miestne orgány a iné zúčastnené strany a zdôrazňuje potrebu opatrení na zjednodušenie účasti malých a stredných podnikov;

32.   domnieva sa, že výskum by mal byť prepojený s prioritami politík s cieľom zabezpečiť súdržnosť;

33.   dôrazne odporúča, aby sa zvýšili prostriedky na nástroje, ako napríklad STREP (osobitne zamerané výskumné projekty) a spoločný výskum (predtým CRAFT) a spoločný výskum výslovné adresované malým a stredným podnikom, aby sa zvýšila ich dostupnosť, spružnili kritériá prípustnosti projektov a zvýšila sa šanca na ich úspech; nabáda členské štáty prijať fiškálne a iné stimuly podporujúce priemyselné inovácie vrátane väzieb na program EUREKA, najmä vzhľadom na malé a stredné podniky; odporúča poskytnutie dotácií malým a stredným podnikom na získanie patentových licencií; vyzýva Komisiu, aby posúdila vyčlenenie časti každého tematického rozpočtu na granty pre veľmi malé a malé podniky s pevnou výškou, ktoré by predstavovali počiatočné investície do rizika podliehajúce zjednodušeným zrýchleným výberovým procesom a minimálnej následnej administrácii;

34.   vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj technologických platforiem a "sociálne motivovaných výskumných platforiem" pri tvorbe sociálne motivovaných výskumných konzorcií v oblasti hlavných výziev v sfére európskej spoločnosti, t.j. spoločné demografické zmeny v Európe a úlohy v oblasti životného prostredia;

35.   podporuje zefektívnenie byrokracie v tomto programe, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom;

36.   v záujme podpory inovácií žiada, aby sa vopred určený značný podiel prostriedkov na tzv. kolaboratívny výskum, ktorý tvorí najdôležitejšiu časť 7.RP vyčlenil na spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi a výskumnými inštitúciami;

37.   žiada orgány EÚ a členské štáty, aby podporovali, aj formou zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a iných príslušných inštitúcií, zakladanie regionálnych technologických inkubátorov a aby prostredníctvom ich verejných nástrojov financovania (EIF, štrukturálne fondy, regionálne fondy) podnietili využívanie súkromného rizikového kapitálu (pákový efekt) na účely vytvorenia regionálnych fondov rizikového kapitálu (najmä fondov rizikového kapitálu), ktoré, keďže sú verejnými fondami súkromného rizikového kapitálu, sú spravované v úzkej spolupráci s technologickými inkubátormi, a sú nevyhnutnou podmienkou účinného financovania nových projektov na vysokej technickej úrovni, navrhnutých začínajúcimi podnikateľmi;

38.   vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť stavu priemyselného výskumu, pretože tento výskum tvorí veľký podiel celkových zdrojov vynaložených na výskum;

39.   vyzýva Komisiu, aby predstavila zabezpečenie vytvorenia rýchleho vyhľadávacieho systému pre malé a stredné podniky, ktorý im umožní rýchlo zhodnotiť pravdepodobnosť financovania výskumných projektov;

40.   dôrazne odporúča, aby RP podporoval vytváranie vedeckých zoskupení a regionálnych sietí so zapojením malých a stredných podnikov, a aby podporoval existujúce iniciatívy v členských štátoch;

41.   pevne verí, že by malo existovať účinnejšie a koordinovanejšie využívanie ďalších mechanizmov financovania a podporných mechanizmov (EIB, štrukturálne fondy, národné verejné a súkromné fondy a EUREKA) na podporu výskumu a vývoja a inovácií; v tejto súvislosti odporúča členským štátom, aby v spolupráci s regiónmi vytvorili spojenie medzi národnými operačnými programami pre cieľ 2 štrukturálnej politiky a projektmi uchádzajúcimi sa o finančné prostriedky z RP;

42.   vyzýva Komisiu, aby v predloženom 7. RP vysvetlila koncepciu európskeho prínosu a najmä aby zabezpečila oblasť výskumu, ktorého ciele, ktoré by mali byť zrejmé obyvateľom všetkých členských štátov, môžu byť najlepšie dosiahnuté prostredníctvom spoločných európskych projektov;

43.   podporuje zvýšenú spoluprácu medzi výskumnými programami jednotlivých štátov; vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy v súlade s článkom 169 Zmluvy o ES;

44.   vyzýva Komisiu, aby uzatvorila zmluvy s priemyslom s cieľom stimulovať výskum v strategických oblastiach;

Tematické priority

45.   verí, že definovanie tematických priorít, ktoré budú začlenené do budúceho rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o 7. RP, by malo odrážať strategicé priority lisabonskej agendy, ďalej by malo vyplynúť z aktívnej debaty medzi orgánmi Európskej únie, národnými a regionálnymi inštitúciami, vedeckou komunitou a zástupcami občianskej spoločnosti vrátane podnikateľskej sféry;

46.   zastáva názor, že 7. RP by mal vychádzať zo zamerania oblastí výskumu v rámci 6. RP a zachovať tak kontinuitu; prioritou by sa však mali stať kľúčové oblasti vedy a technológie, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti EÚ, vytváraní nových pracovných miest a zlepšovaní kvality života občanov. Hoci súhlasí so začlenením vesmírneho výskumu a relatívne novej oblasti bezpečnostného a (vypustenie) výskumu do 7.RP, je presvedčený že 7. RP by mal primerane podporovať výskum v týchto oblastiach:

47.   je presvedčený o tom, že s cieľom zvládnutia rastúceho ohrozenia životného prostredia je nevyhnutné, aby európska politika v oblasti výskumu silne podporovala výskum a vývoj v oblasti živelných pohrôm;

48.   domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť financovanie v súčasnosti nedostatočne finančne podporovaného výskumu chorôb, ktoré postihujú občanov rozvojových krajín;

49.   domnieva sa, že 7. RP by mal podporovať aj výskum a vývoj vo vysoko inovačných oblastiach v pomalšie sa rozvíjajúcich vedných disciplínach a hospodárskych odvetviach;

50.   zdôrazňuje potrebu Európskej únie podniknúť osobitné opatrenia na priblíženie vedy k občanom, napríklad otvorením verejnej diskusie o dôležitých vedeckých a technologických otázkach, čo by sa malo odrážať v európskej politike výskumu a v budúcom rámcovom programe;

51.   vyzýva Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť ochrane zvierat v prvom rade podporením alternatív k testom na zvieratách a v druhom rade znížením počtu testov vykonaných na zvieratách v rámci projektov, ktoré financuje na minimum;

52.   domnieva sa, že v RP by sa mal viac zohľadňovať interdisciplinárny výskum, aby vznikli nové podnety a myšlienkové smery;

o
o   o

53.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii ako aj vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Rada Európskej únie, 26/11/2004 (v anglickom jazyku) – 14687/04 (Press: 323). (2) Ú.v. EÚ L 232, 29.8.2002, s. 1. (3) Ú.v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 60. (4) Ú.v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 838. (5) http://www.ercexpertgroup.org/documents/ercexpertgroup_final_report.pdf (6) http://www.cordis.lu/fp6/instruments_review/ (7) http://europa.eu.int/comm/councils/bx20041105/kok_report_en.pdf (8) http://europa.eu.int/comm/dgs/information_society/evaluation/pdf/5_y_a/ist_5ya_final_140105.pdf (9) ftp://ftp.cordis.lu/pub/technology-platforms/docs/tp_report_defweb_en.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu o financovaní programu Natura 2000 (2004/2164(INI))

P6_TA(2005)0078 A6-0049/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - financovanie programu Natura 2000 (KOM(2004)0431),

–   - so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite,

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(1) ("smernica o vtáctve"),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 1998 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Európskeho spoločenstva týkajúcej sa biodiverzity(2),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2001 o uplatňovaní smernice 92/43/EHS o biotopoch(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22.júla 2002 ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčných plánoch súvisiacich s biodiverzitou v oblastiach ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a rozvoja a hospodárskej spolupráce(5),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0049/2005),

A.   keďže na zasadaní Európskej Rady v Göteborgu v júni 2001(6) sa hlavy štátov a predsedovia vlád krajín EÚ zaviazali zvrátiť úbytok biodiverzity v Európskej únii do roku 2010,

B.   keďže šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva špecifikuje cieľ chrániť a v prípade nutnosti obnoviť štruktúru a financovanie ekosystémov a zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 tak v Európskej únii, ako aj v celosvetovom meradle,

C.   keďže svetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 uznal, že biodiverzita zohráva rozhodujúcu úlohu v celkovom trvalo udržateľnom rozvoji a boji proti chudobe a je nevyhnutná pre našu planétu, kvalitu života ľudí a ich živobytie a kultúrnu celistvosť; a keďže johanesburský plán plnenia potvrdil globálny cieľ dosiahnuť významný pokles súčasnej miery straty biodiverzity do roku 2010,

D.   keďže sieť chránených oblastí Natura 2000, pozostávajúca z oblastí určených podľa smernice Spoločenstva o vtáctve a smernice Rady 92/43/EHS z 21.mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(7) ("smernica o biotopoch"), je kľúčovým pilierom opatrení Spoločenstva na zachovanie biodiverzity,

E.   keďže v minulosti väčšina členských štátov využívala možnosti, ktoré ponúka súčasné nariadenie o rozvoji vidieka na plnenie programu Natura 2000 iba v obmedzenej miere; keďže programy rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja sú často v rozpore s prioritami ochrany prírody EÚ,

F.   keďže poľnohospodári a vlastníci lesov môžu prostredníctvom postupov hospodárenia významne prispieť k ochrane a trvalo udržateľnému využitiu biodiverzity na poľnohospodársky využívanej pôde, čo v mnohých prípadoch vedie k dodatočným výdavkom, ktoré je potrebné primerane kompenzovať,

G.   keďže v roku 2004 z celkového rozpočtu EÚ vo výške 111,3 miliardy EUR predstavovalo financovanie výdavkov na poľnohospodárske trhy a priamu pomoc 40,2 miliardy EUR v porovnaní s 6,5 miliardami EUR na politiku rozvoja vidieka; keďže súčasná politika rozvoja vidieka je stále zameraná skôr na ciele štrukturálnej politiky než na zabezpečenie ochrany prírody a s ňou súvisiace ekologicky priaznivé a udržateľné poľnohospodárske postupy,

H.   keďže návrhy Komisie týkajúce sa finančného výhľadu na roky 2007-2013 rešpektujú rozhodnutie Rady z roku 2002 z Bruselu, podľa ktorého sa výdavky na poľnohospodárovo zmrazia na úrovni roku 2006, pričom sa povoľuje ročná úprava vo výške 1% z dôvodu inflácie; keďže tieto návrhy teda predpokladajú sumu 301 miliárd EUR na výdavky na poľnohospodárske trhy a priame platby (priemerne 43 miliárd EUR ročne) a sumu 88,75 miliardy EUR na opatrenia súvisiace s rozvojom vidieka (priemerne 12,6 miliardy EUR); keďže súčasťou finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka sú aj opatrenia EPAGF, ktoré boli v minulosti financované v rámci štrukturálnych fondov,

I.   keďže napriek skutočnosti, že Európska rada v roku 2002 nestanovila nijaké horné hranice pre opatrenia rozvoja vidieka, rozpočet na tieto opatrenia bol tiež bol zmrazený na úrovni roka 2006, pričom sa pridávajú len finančné prostriedky pre Bulharsko a Rumunsko, čo neumožní prijatie nových dôležitých úloh, akými sú spolufinancovanie riadenia siete programu Natura 2000 bez príslušného navýšenia v rozpočte,

J.   keďže Komisia odhaduje ročné náklady na riadenie siete Natura 2000 na 6,1 miliardy EUR ročne bez zohľadnenia morských chránených oblastí,

K.   keďže členské štáty sa dohodli v Malahide (27. mája 2004), že je potrebné vytvoriť opatrenia na zabezpečenie primeraného a zaručeného spolufinancovania siete Natura 2000 zo strany Spoločenstva a keďže oznámenie z Malahide uvádza tiež, že "toto by malo okrem iného obsahovať aj zlepšenie financovania Life-Nature v novom finančnom nástroji pre životné prostredie spolu so zlepšeným financovaním zo štrukturálnych fondov a fondy rozvoja vidieka",

L.   keďže Komisia vo svojom oznámení o finančnom výhľade na roky 2007-2013 (KOM(2004)0487) uvádza, že "Komisia bude vyžadovať od členských štátov, aby preukázali, akým spôsobom zohľadnili potrebu financovania životného prostredia vrátane príslušných aspektov programu Natura 2000, pri vypracovávaní národných programov v rámci štrukturálnych fondov...",

M.   keďže Komisia vo svojom oznámení analyzuje tri rôzne možnosti vývoja budúceho financovania siete Natura 2000,

N.   keďže Komisia a Rada sa pri schvaľovaní smernice o biotopoch v roku 1992 jasne zaviazali k tomu, že zabezpečia, aby majitelia pôdy a užívatelia pôdy neniesli finančné zaťaženie vyplývajúce z opatrení v smernici; dôrazne vyzýva na dodržanie tohto sľubu;

1.   konštatuje, že sieť Natura 2000, ktorú tvoria chránené oblasti na celom území EÚ je jedným z hlavných pilierov opatrení EÚ na podporu biodiverzity a že veľká časť biodiverzity v Európe je už stratená;

2.   konštatuje, že zdravé ekosystémy poskytujú dôležité spoločenské a hospodárske zdroje, možnosti na rekreáciu a podporujú pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo;

3.   víta iniciatívu Komisie na navrhnutie strategického prístupu k spolufinancovaniu programu Natura 2000 a vyhlásenie komisára Dimasa na medzinárodnej konferencii pod názvom Biodiverzita, veda a vládna moc, ktorá sa uskutočnila 24. januára 2005 v Paríži;

4.   poukazuje na skutočnosť, že financovanie Natury 2000 zo štrukturálnych fondov je v súlade s cardiffským procesom integrácie environmentálnych kritérií do všetkých kľúčových oblastí politiky a že by malo za každých okolností zaručiť primerané financovanie v rámci cieľov štrukturálnych fondov;

5.   víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého by mali fondy rozvoja vidieka a štrukturálne fondy EÚ významnou mierou prispieť k spolufinancovaniu siete programu Natura 2000; ďalej víta umožnenie financovania programu Natura 2000 z fondov rozvoja vidieka a zo štrukturálnych fondov; po preskúmaní príslušných návrhov (štrukturálnych, rozvoja vidieka a programu LIFE+) ich však považuje za nedostatočné na primerané spolufinancovanie siete programu Natura 2000, a preto naliehavo žiada, aby sa vytvoril osobitný účelový fond;

6.   je presvedčený, že ak sa má podstatná časť výdavkov na sústavu Natura 2000 začleniť do Fondu regionálneho rozvoja, je nutné primerane zvýšiť dotáciu fondu; trvá na tom, že ak sa majú výdavky na sústavu Natura 2000 začleniť do fondu rozvoja vidieka a/alebo štrukturálnych fondov, je nutné primerane zvýšiť dotáciu fondov;

7.   žiada, aby sa po roku 2006 v rámci návrhu programu LIFE+ zriadil jednoúčelový fond EÚ pre biodiverzitu, ktorý by financoval riadiacu činnosť sústavy Natura 2000, ktorá nemôže byť financovaná ani štrukturálnymi fondom, ani fondom rozvoja vidieka;

8.   verí, že fondy pre rozvoj vidieka sa môžu využiť na kompenzáciu osobitných nákladov poľnohospodárov v oblastiach patriacich do sústavy Natura 2000 za predpokladu, že sa tým nezníži požadovaná výška financovania opatrení v rámci rozvoja vidieka, dobrých životných podmienok zvierat, agroenvironmentálnych opatrení a iných cieľov obsiahnutých v navrhovanom nariadení o fondoch pre rozvoj vidieka;

9.   uznáva, že integračný prístup by mohol byť účinný, ak by sa uplatňoval rozhodným spôsobom, ale nedávna skúsenosť ukazuje, že úspech bol obmedzený; domnieva sa, že navrhované nariadenia vidieckeho rozvoja a štrukturálnych fondov neodrážajú primerané ustanovenia programu Natura 2000, pričom nenapĺňajú ambície Komisie a ohrozujú cieľ biodiverzity EÚ do roku 2010, okrem iného aj preto, že:

10.   zdôrazňuje, že oblasti, chránené v rámci programu Natura 2000 a prírodné zdroje predstavujú kľúčové verejné zdroje, často v hospodársky izolovaných oblastiach, vrátane významných priamych miestnych výdavkov, zvýšeného potenciálu cestovného ruchu, významných zdravotných výhod, rastúceho odvetvia zamestnanosti, ktoré sa v súčasnosti odhaduje na 125 000 pracovných miest v krajinách EÚ-15 a porovnateľné výhody v nových členských krajinách, zdrojov súvisiacich s výučbou a hodnotných ekologických systémov podpory života;

11.   rozdelenie prostriedkov z príslušných fondov by malo byť proporcionálne medzi všetky členské štáty (staré aj nové) a malo by zohľadňovať veľkosť území a ich stupeň biodiverzity zúčastnených oblastí;

12.   vyzýva Komisiu, aby upravila svoj návrh finančného nástroja pre životné prostredie LIFE+ tak, aby sa do tohto fondu začlenil špecializovaný cieľ biodiverzity na financovanie riadenia oblastí zahrnutých do programu Natura 2000, ktoré by bolo doplnkom k fondom rozvoja vidieka, štrukturálnym fondom a fondu pre rybné hospodárstvo, ako aj k finančným prostriedkom, ktoré poskytujú členské štáty, vrátane osobitných investícií, projektov a núdzových opatrení v oblasti ochrany prírody; na výskum ochrany prírody, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia; a na cezhraničnú spoluprácu s tretími krajinami pri projektoch na ochranu prírody;

13.   žiada o zmeny návrhu nariadenia Rady ustanovujúceho všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, tak aby nariadenie osobitne odkazovalo na program Natura 2000 s cieľom zabezpečiť oprávnenosť činností v rámci Natury 2000 na financovanie zo štrukturálnych fondov;

14.   upozorňuje, že výpočet Komisie, podľa ktorej ročné náklady na sieť Natura 2000 predstavujú 6,1 miliardy EUR, pravdepodobne výrazne podceňuje celkové náklady na riadenie siete, a preto by sa mala považovať za nevyhnutné minimum; ďalej upozorňuje, že výpočet nezohľadňuje pristúpenie nových členských štátov (Rumunska, Bulharska a Chorvátska) a že finančné potreby sa musia znova prepočítať, aby sa mohla pokryť sieť Natura 2000 v celej EÚ;

15.   vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o uskutočňovaní integrovaného prístupu, keď bude známy výsledok nariadení týkajúcich sa štrukturálnych fondov, fondu pre rybné hospodárstvo a fondov rozvoja vidieka,a v prípade že pre program Natura 2000 nebudú označené žiadne fondy, aby vypracovala návrh na osobitne určený fond na tento účel, ktorý by mal obsahovať politiku poskytovania informácií týkajúcich sa ochrany prírody a politiku zvyšovania povedomia spoločnosti o týchto otázkach, s cieľom zdôrazniť prínosy v oblasti rozvoja, hospodárstva a spoločnosti, ktoré vyplývajú z uplatnenia navrhovaných opatrení;

16.   víta zámer Komisie začleniť politiku ochrany prírody do širšieho rámca trvalo udržateľného hospodárskeho, spoločenského a regionálneho rozvoja v Európskej únii; domnieva sa však, že jej záverečný návrh neodráža jej pevné odhodlanie poskytnúť pre túto politiku dostatočné finančné zdroje a zabezpečiť jej úspešnú realizáciu;

17.   podporuje úmysel Komisie uverejniť podrobné usmernenia o spôsoboch využitia štrukturálnych fondov na podporu siete Natura 2000 a vyzýva Komisiu, aby splnila svoj sľub uviesť financovanie Natury 2000 ako prioritu nadchádzajúcich strategických usmernení kohéznej politiky;

18.   vyzýva na uznanie tých územných jednotiek, ktoré preukážu schopnosť riadiť svoje oblasti Natury 2000 nákladovo efektívne tak z environmentálneho, ako aj z finančného hľadiska, prostredníctvom podpory a rozširovania najlepších postupov;

19.   zdôrazňuje význam zapojenia národných parlamentov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov do plnenia týchto cieľov prostredníctvom podpory riadnej verejnej diskusie;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s.1. (2) Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s.41. (3) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 132. (4) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s.1. (5) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 575. (6) Závery predsedníctva z Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001. (7) 1 Ú.v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcej reforme spoločnej organizácie trhu s cukrom

P6_TA(2005)0079 B6-0147/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhov s cukrom(1),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie Rade a Parlamentu týkajúce sa snahy o vypracovanie dlhodobo udržateľného poľnohospodárskeho modelu pre Európu a najmä reformy cukrovarského odvetvia (KOM(2003)0554(2) a KOM(2004)0499),

–   so zreteľom na analýzy vplyvov týkajúce sa možností reforiem cukrového režimu Spoločenstva (SEC(2003)1022),

–   so zreteľom na rokovania štátov AKT, na ktoré odkazuje protokol č. 3 AKT o cukre prílohy V k dohode o partnerstve medzi krajinami AKT a ES(3), osobitnú colnú kvótu v prospech Indie uvedenej v rozhodnutí Rady 2001/870/ES z 3. decembra 2001 o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom a Indickou republikou(4), nariadení (ES) č. 2501/2001 o systéme všeobecných colných preferencií Spoločenstva(5) a nariadení (ES) 416/2001 o predĺžení bezcolného prístupu k výrobkom pochádzajúcim z najmenej rozvinutých krajín bez akýchkoľvek kvantitatívnych obmedzení(6),

–   so zreteľom na rozhodnutia spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ z 1. novembra 2001(7) a 21. marca 2002(8) o cukre,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2007/2000 z 18. septembra 2000, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii alebo sú s týmto procesom spojené(9),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2563/2000 z 20. novembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2007/2000 tak, že sa na bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Federatívnu republiku Juhoslávia rozširujú mimoriadne obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa alebo spojené s procesom stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii(10),

–   so zreteľom na reformu systému všeobecných preferencií navrhovanú Komisiou (KOM(2004)0461(11) a KOM(2004)0699)(12),

–   so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže záväzky prijaté Európskou úniou v rámci kola rokovaní z Dohy si vyžadujú zníženie ciel ako aj obmedzenie opatrení na podporu výroby a vývozu, a keďže tieto záväzky a potreba modernizovať celé odvetvie a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť si vyžadujú reformu spoločnej organizácie trhu s cukrom,

B.   keďže výsledok odvolania proti rozhodnutiu panelu WTO ovplyvní mieru zníženia kvót, v dôsledku čoho bude potrebné uvažovať o budúcnosti cukru "C",

C.   keďže podľa preferenčných dohôd s krajinami AKT a Indiou sa Európska únia zaviazala dovážať pevne stanovené množstvo cukru z týchto krajín za garantovanú cenu,

D.   keďže iniciatíva "Všetko okrem zbraní", za predpokladu, že bude aplikovaná v jej súčasnom stave, spôsobí masívny prísun cukru na európsky trh, a to najmä prostredníctvom nelegálneho trojstranného obchodu, pri ktorom je cukor nakúpený vopred za svetovú trhovú cenu opätovne vyvážaný do Európy; a keďže odhalenie takýchto činností je prakticky nemožné a tieto dovozy ohrozujú súdržnosť a dokonca i vyváženosť samotnej spoločnej organizácie trhu, a keďže tento podvod súčasne poškodzuje európskych daňových poplatníkov,

E.   keďže i napriek tomu, že iniciatíva "Všetko okrem zbraní" má šľachetné ciele, nezaručuje hospodársky a sociálny rozvoj najmenej rozvinutých krajín, nakoľko z predpokladaného nárastu trojstranného obchodu budú profitovať len tie tretie krajiny, ktoré sú už aj tak konkurencieschopné; a keďže táto iniciatíva je v prípade cukru z ekonomického hľadiska zavádzajúca, pretože odteraz každé zvýšenie vývozu cukru z najmenej rozvinutých krajín do Európy spôsobí zníženie európskych cien, čo je v protiklade so záujmami najmenej rozvinutých krajín,

F.   keďže z tohto dôvodu najmenej rozvinuté krajiny žiadajú vypracovanie nových pravidiel iniciatívy "Všetko okrem zbraní", a keďže viacročný systém všeobecných preferencií dňa 31. decembra 2005 skončí,

G.   keďže nariadenia Rady (ES) č. 2007/2000 a č. 2563/2000, ktoré umožňujú krajinám západného Balkánu slobodný a neobmedzený prístup na trh Európskej únie s cukrom, spôsobili nezvyčajný nárast dovozu cukru z týchto krajín, najmä prostredníctvom nelegálneho trojstranného obchodu, pri ktorom je cukor nakúpený vopred za svetovú trhovú cenu a opätovne vyvážaný do Európskej únie,

H.   keďže vzhľadom na možný vstup krajín západného Balkánu do Európskej únie v budúcnosti, nebolo by žiadúce ani rozumné vytvárať ekonomicky neživotaschopnú kapacitu s nadbytočnou produkciou cukru na základe toho, že sa bude podporovať takýto vývoj prostredníctvom preferenčného zaobchádzania,

I.   keďže jedným z cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky je podporiť multifunkčný charakter poľnohospodárstva v rámci celej Únie a keďže má prispieť k zaručeniu primeranej životnej úrovne poľnohospodárskej komunity, ako sa uvádza v Ústave pre Európu a v Lisabonskej stratégii; keďže táto stratégia zdôrazňuje potrebu zlepšiť mieru a kvalitu zamestnanosti a zabezpečiť väčšiu sociálnu súdržnosť; domnievajúc sa, po prijatí uznesení Európskej rady v Luxemburgu (12.-13. decembra 1997) a v Berlíne (24.-25. marca 1999), že poľnohospodárstvo musí zostať aktivitou v rámci celej Európy, vrátane znevýhodnených regiónov,

J.   zdôrazňuje dôležitosť uznesenia Európskej rady prijatého v Bruseli (24.-25. októbra 2002), ktoré poznamenáva, že reformy sa musia vykonať spôsobom, ktorý venuje náležitú pozornosť špecifickým problémom znevýhodnených regiónov; keďže je zároveň potrebné sa snažiť o zachovanie konkurencieschopnej európskej výroby na dlhodobo udržateľnej úrovni,

K.   keďže je potrebné splniť požiadavky výrobcov zo znevýhodnených regiónov Európskej únie, tak ako sa požadovalo v záveroch Európskej rady v Bruseli,

L.   keďže reforma spoločnej organizácie trhu s cukrom má zaručiť, že ceny budú stanovené na úrovni, ktorá poskytne adekvátny príjem ako pre výrobcov zo Spoločenstva tak aj pre dodávateľov z krajín AKT a z najmenej rozvinutých krajín,

M.   keďže oznámenia Komisie svojím všeobecným zameraním narúšajú existujúcu rovnováhu v cukrovarskom odvetví (na ujmu výrobcov zo Spoločenstva, dodávateľov z najmenej rozvinutých krajín a výrobcov z krajín AKT), a spôsobujú riziko zániku pestovania cukrovej repy, cukrovarského priemyslu a s tým spojených hospodárskych činností, na ktorých sa podieľa mnoho regiónov Európskej únie,

N.   keďže zníženie cien a kvót plánované Komisiou spôsobí subjektom v cukrovarskom odvetví významné straty príjmov, vrátane pestovateľov repy, pravdepodobne bez toho, aby prinieslo skutočný zisk pre spotrebiteľov, tak ako sa to prejavilo aj počas predchádzajúcich reforiem, v rámci ktorých zníženie cien surovín nespôsobilo zníženie cien pre spotrebiteľov,

O.   keďže cukrová trstina zohráva v niektorých okrajových regiónoch dominantnú sociálno-hospodársku úlohu a má nenahraditeľné miesto v súvislosti s príjmami poľnohospodárov v týchto regiónoch, ktoré už aj tak trpia špecifickými a trvalými štrukturálnymi nevýhodami uznanými v zmluvách,

P.   keďže rastúca produkcia cukru v niektorých krajinách zaujímajúcich popredné miesto v pestovaní cukrovej trstiny, má vážne dôsledky na životné prostredie, ako napríklad ničenie dažďových pralesov, erózia pôdy a využívanie prírodných zdrojov, vody, pôdy, atď.,

Vnútorné aspekty reformy

1.   zdôrazňuje, že subjekty cukrovarského odvetvia potrebujú mať dostatočnú istotu ohľadom predvídania budúceho vývoja, aby mohli realizovať investície potrebné na zvýšenie konkurencieschopnosti; preto považuje za nevyhnutné, aby Komisia už teraz objasnila svoje plány na obdobie po roku 2008; navrhuje aby reforma spoločnej organizácie trhu sa do konca roku 2012 nemenila;

2.   víta, že hodnotenie Komisie o celkovom vplyve jednotlivých možností reformy; ľutuje však, že sa tento dokument nezaoberá presnými dôsledkami navrhovanej reformy v jednotlivých členských štátoch a regiónoch vyrábajúcich cukor, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť v tomto odvetví;

3.   žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala podrobnú štúdiu o hodnotení vplyvov s cieľom zistiť sociálno-hospodárske dôsledky týchto reforiem, ako na výrobcov cukrovej repy tak aj na pracovníkov v tomto odvetví, a vplyvy na vyľudňovanie niektorých vidieckych oblastí v Európskej únii; vyzýva Komisiu, aby svoju štúdiu vplyvu rozšírila aj na možné účinky reformy na trh s obilninami;

4.   poznamenáva, že zníženie cien cukru navrhované Komisiou ide nad rámec požiadaviek na účely prispôsobenia sa pravidlami WTO; preto žiada, aby sa toto zníženie prísne obmedzilo na nevyhnutnú potrebnú mieru, v záujme dosiahnutia a zachovania dlhodobo udržateľnej, výkonnej a stálej výroby cukru v Európskej únii v súlade s pravidlami WTO; nazdáva sa, že zníženie kvót musí podliehať rovnakému princípu a že kumulujúci účinok zníženia cien a kvót spochybňuje životaschopnosť odvetvia v najzraniteľnejších a v najkonkurencieschopnejších regiónoch;

5.   odmieta návrh Komisie týkajúci sa zvýšenia kvót izoglukózy, keďže by spôsobil ďalšie zníženie kvót pre cukor;

6.   domnieva sa, že systém referenčnej ceny navrhovaný Komisiou nie je realizovateľný a nezabezpečí stabilitu trhu; preto navrhuje, aby bol v súčasný systém podpory cien zachovaný ako bezpečnostná sieť na zabránenie vytváraniu značnej nerovnováhy na trhu s cukrom;

7.   vyjadruje poľutovanie, že o otázke vlastníctva kvót ešte nie je právne rozhodnuté a vyzýva Komisiu, aby stanovila, že kvóty sa budú prideľovať individuálnym pestovateľom cukrovej repy a cukrovej trstiny;

8.   domnieva sa, že systém presunu kvót navrhovaný Komisiou nezodpovedá cieľom konkurencieschopnosti, zamestnanosti a solidarity Spoločenstva; odmieta ho, nakoľko ohrozuje najslabších, najmä tým, že spôsobuje presun pracovných miest a neprijateľné premiestňovanie výrobných činností;

9.   žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného fondu spravovaného Európskou úniou, ktorý by umožňoval tým, ktorí si želajú opustiť systém, tak urobiť za primeraných podmienok, prostredníctvom dobrovoľného predaja kvót Európskej únii za atraktívnu a postupom času klesajúcu cenu, pričom tieto kvóty by mali byť následne okamžite zrušené; navrhuje spôsob financovania, ktorý bude z rozpočtového hľadiska neutrálny a bude zahŕňať subjekty z odvetvia a na trhu;

10.   domnieva sa, že kvóty sú vhodným nástrojom na dosiahnutie vyrovnaného vývoja výroby na celom území Spoločenstva a že by mali za týmto účelom aj používané; navrhuje, aby legislatívny návrh zahŕňal koncept minimálnej výrobnej kvóty, ktorá má byť zachovaná v rámci členského štátu;

11.   žiada Komisiu, aby vzala späť svoj návrh, ktorý umožňuje presun kvót medzi členskými štátmi;

12.   zdôrazňuje, že nové členské krajiny pristúpili k Európskej únii na základe záväzkov, ktorých splnenie si vyžiadalo značné úsilie; navrhuje Komisii, aby zvážila tú možnosť, aby tieto štáty nemuseli znášať dôsledky opatrení súvisiacich so znížením kvót; v tejto súvislosti upozorňuje na podstatné rozdiely pri spôsoboch stanovovania kvót B pre nové členské štáty; s uspokojením víta návrh Komisie ponúknuť plnú náhradu pestovateľom cukrovej repy v nových členských štátoch;

13.   zdôrazňuje, že reforma musí byť konzistentná s pravidlami WTO a zároveň musí zaručiť rovnováhu na trhu s cukrom v rámci Spoločenstva, kontinuitu výroby a ochranu životnej úrovne poľnohospodárov;

14.   domnieva sa, že očakávané zníženia alebo zrušenie dotácií pre vývoz nesmú viesť k úsporám rozpočtových zdrojov Spoločenstva, ale mali by bať použité v prospech odvetvia, aby sa tak umožnilo buď adekvátnejšie odškodnenie poľnohospodárov za straty príjmov alebo prijatie iných opatrení zameraných na dosiahnutie trhovej rovnováhy;

15.   žiada Komisiu, aby pri vypracovaní svojho legislatívneho návrhu vzala do úvahy závery panelu WTO; v tejto súvislosti dúfa, že dokument navrhne riešenia týkajúce sa budúcnosti cukru C; žiada Komisiu, aby začala urýchlene pracovať na rozvoji alternatívnych odbytísk pre používanie cukru, aby bolo možné ponúknuť nové marketingové perspektívy pre výrobu Spoločenstva, najmä so zreteľom na možnosti, ktoré ponúka rozvoj biologických pohonných hmôt; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti použitia cukru ako biologickej pohonnej hmoty, a to ako z ekonomického hľadiska, tak z hľadiska životného prostredia;

16.   žiada, aby sa pri výrobe cukru ako potraviny a aj ako paliva uplatnili sociálne a ekologické normy, prinajmenšom vrátane vzájomného dodržiavania noriem a rozšírenia striedavého výsevu, ktorý umožní poľnohospodárom ozdraviť pôdu, aby sa tak podprila multifunkčná povaha poľnohospodárstva pri výrobe cukru;

17.   verí, že pravdepodobné straty príjmov nie sú dostatočne kompenzované; navrhuje, aby bol v prípade limitovaného poklesu cien, ako sa uvádza v odseku 4, zachovaný pôvodný rozpočet stanovený Komisie a pridelený osobitne plantážnikom a pestovateľom cukrovej repy, aby obdržali najvyššiu možnú kompenzáciu; žiada tiež Komisiu, aby pri výpočte náhrad za zníženie cien vzala do úvahy nižšie ceny v členských štátoch, v ktorých sa tieto ceny uplatňujú,

18.   dúfa, že časť fondu uvedeného v odseku 8 (alebo niektorý iný osobitný fond) je možné použiť v súvislosti s príjmami poľnohospodárov ako kompenzáciu za straty ich dodávateľských práv a s cieľom preorientovania ich činností; žiada, aby sa prijali opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia týkajúce sa pracovníkov postihnutých zatvorením fariem na cukor;

19.   schvaľuje záväzok Komisie ohľadom osobitného zaobchádzania s okrajovými regiónmi; zároveň však vyjadruje ľútosť nad zrušením pomoci pre marketing; žiada obnovu tohto mechanizmu a úplnú kompenzáciu za straty príjmov, aby sa mohli riadne zohľadniť nevýhody špecifické pre okrajové regióny;

20.   dúfa, že Komisia pozorne prehodnotí situáciu výroby v znevýhodnených oblastiach Európskej únie a určí opatrenia na zabránenie zániku pestovania cukrovej repy a výroby cukru v dôsledku reformy v týchto oblastiach;

21.   žiada Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali sociálne dôsledky prípadného zatvorenia tovární, ktoré budú následkom nadchádzajúcej reformy režimu s cukrom a prijali vhodné opatrenia v prípade, že sociálne plány nebudú dostatočné;

Vonkajšie aspekty reformy

22.   zdôrazňuje, že schopnosť Európskej únie riadiť dodávky cukru na svoj trhu zohráva kľúčovú úlohu v súvislosti s rovnováhou a životaschopnosťou spoločnej organizácie trhu s cukrom;

23.   dôrazne žiada, aby Komisia vyhovela požiadavkám krajín AKT a najmenej rozvinutých krajín a preskúmala možnosť vypracovania regulačných pravidiel pre iniciatívu "Všetko okrem zbraní", prostredníctvom ktorých bude Európska únia naďalej schopná riadiť dodávky, a ktoré zamedzia tomu, aby sa výroba na úrovni Spoločenstva stala povinnou premennou veličinou novej spoločnej organizácie trhu; navrhuje, aby sa pomocou týchto pravidiel zaviedli nástroje kvantitatívneho monitorovania dovozných kvót, ktoré by mohli byť pravidelne prehodnotené na základe skutočného vplyvu iniciatívy "Všetko okrem zbraní" na rozvoj týchto krajín, najmä pokiaľ ide o miestnu zamestnanosť a výrobu; navrhuje, aby boli kvóty na takej úrovni, ktorá umožní výrobu iných potravín určených na zabezpečenie potrieb danej krajiny,

24.   žiada, aby legislatívny návrh Komisie znemožnil akýkoľvek vývoz cukru z tretích krajín do Európskej únie prostredníctvom trojstranného obchodu cez najmenej rozvinuté krajiny;

25.   žiada, aby výroba dovážaného cukru zodpovedala rovnakým sociálno-ekologickým normám ako výroba cukru v EÚ; v prípade, že dodávateľské krajiny nebudú doržiavať tieto normy, žiada, aby boli na dovezený cukor uvalené poplatky, ktoré by slúžili na vytvorenie nového fondu Európskej únie, určeného na podporu poľnohospodárstva ohľaduplnejšieho k človeku i k životnému prostrediu v rozvojových krajinách dodávajúcich cukor;

26.   žiada Komisiu, aby bezodkladne a na základe riadne overených údajov z minulosti stanovila pre krajiny západného Balkánu kvóty, a to spôsobom, ktorý zabezpečí, že tieto kvóty neprekročia rovnováhu domácej výroby a spotreby, a nedovolí im spätný vývoz cukru do EÚ;

27.   žiada Komisiu, aby zlepšila kontrolné systémy vytvorené na overenie toho, či sa rešpektujú pravidlá pôvodu, najmä preto, že zvýšený prístup na európsky trh prostredníctvom iniciatívy "Všetko okrem zbraní" môže vytvoriť cenové rozdiely, ktoré by mohli napomáhať podvodným praktikám;

28.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla primerané sprievodné opatrenia na pomoc krajinám AKT, ktoré sú značne závislé od vývozu cukru do EÚ zvýšením ich konkurencieschopnosti a posilnením ich schopnosti diverzifikovať ich hospodársku základňu;

29.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pri rokovaniach prebiehajúcich v rámci WTO v stanovisku Európskej únie zahrnutá súčasná reforma, aby si budúce multilaterálne záväzky nevyžiadali novú reformu, v dôsledku čoho by výrobcovia museli platiť dvakrát;

30.   dôrazne žiada Komisiu, aby vzala do úvahy dôsledok reformy najmä v Brazílii, kde je výroba a spracovanie cukru pod dohľadom malej skupiny jednotlivcov na úkor množstva pracovníkov, ktorí pracujú na cukrových poliach a v továrňach; domnieva sa, že EÚ nesie morálnu zodpovednosť za to, aby reformy, ktoré uskutočňuje, nenapomáhali neudržateľným metódam výroby cukru na veľkostatkoch, ktoré sa používajú v Brazílii;

31.   žiada Komisiu, aby dohodla prepojenie reformy európskej spoločnej organizácie trhu s cukrom s podobnými reformami organizácie trhu s cukrom v iných krajinách, predovšetkým v Spojených štátoch amerických,

32.   žiada Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby dosiahla v rámci WTO medzinárodné dohody o kontrole výroby cukru a jeho cien;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ a vládam a parlamentom krajín AKT a najmenej rozvinutých krajín.

(1) Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 39/2004 (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2004, s. 16). (2) Ú. v. EÚ C 96, 21.4.2004, s. 17. (3) Ú. v. ES L 195, 1.8.2000, s. 46. (4) Ú. v. ES L 325, 8.12.2001, s. 21. (5) Ú. v. ES L 346, 31.12.2001, s. 1. (6) Ú. v. ES L 60, 1.3.2001, s. 43. (7) Ú. v. ES C 78, 2.4.2002, s. 79. (8) Ú. v. ES C 231, 27.9.2002, s. 49. (9) Ú. v. ES L 240, 23.9.2000, s. 1. (10) Ú. v. ES L 295, 23.11.2000, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 242, 29.9.2004, s. 8. (12) Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 47.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Bielorusku

P6_TA(2005)0080 RC-B6-0193/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bielorusku, najmä uznesenia zo 16. septembra 2004(1) a z 28. októbra 2004 o politickej situácii v Bielorusku po parlamentných voľbách a referende zo 17. októbra 2004(2),

–   so zreteľom na stanovisko č. 314/2004 k referendu zo 17. októbra 2004 v Bielorusku, prijaté 60. plenárnou schôdzou benátskej komisie Rady Európy v dňoch 8.-9. októbra 2004,

–   so zreteľom na konečné závery medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie Parlamentného zhromaždenia OBSE z 9. decembra 2004,

–   so zreteľom na uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o situácii v Bielorusku, a najmä na jeho uznesenie 1372 (2004) z 28. apríla 2004 o prenasledovaní novinárov v Bieloruskej republike,

–   so zreteľom na deklaráciu vedúceho úradu OBSE v Minsku zo septembra 2004 o uväznení dvoch členov bieloruskej opozície obvinených z hanobenia prezidenta Bieloruska,

–   so zreteľom najmä na Akčný plán EÚ na podporu demokracie v Bielorusku, prijatý delegáciou Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom dňa 23. februára 2005,

–   so zreteľom najmä na svoje uznesenie z 11. februára 2003 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Bieloruskom: k budúcemu partnerstvu(3),

–   so zreteľom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorá bola udelená v decembri 2004 Bieloruskej asociácii novinárov,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2004 o európskej politike susedských vzťahov (KOM(2004)0373),

–   so zreteľom na rezolúciu o stave dodržiavania ľudských práv v Bielorusku prijatú Komisiou OSN pre ľudské práva dňa 15. apríla 2004,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a najmä na jeho články 19 a 21, ktoré zaručujú právo na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania,

–   so zreteľom na sankcie EÚ prijaté 2. júla 2004, uvalené voči bieloruským predstaviteľom po zmiznutí troch bieloruských opozičných vodcov a jedného novinára,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže parlamentná trojka dospela k záveru, že parlamentné ani prezidentské voľby v rokoch 2000 a 2001 neboli slobodné ani spravodlivé, a že im predchádzali svojvoľné kroky vlády proti politickej opozícii, nezávislým médiám a pozorovateľským organizáciám, čo bolo prejavom výrazného porušenia demokratických zásad,

B.   keďže situácia v Bielorusku sa nezlepšuje, ale je čoraz horšia, čo viedlo k stavu, kedy sa ľudské práva a práva menšín nehanebne porušujú, dolná snemovňa je pozbavená legislatívnych právomoci a hospodársky život ovláda prezident; keďže tieto porušovania zahŕňajú uväznenie členov demokratickej opozície a ďalšie formy útlaku proti nim, vyhlásenie neplatnosti registrácie politických strán pred voľbami, prenasledovanie a zastrašovanie opozičných kandidátov a vylúčenie zástupcov opozičných strán z volebných miestností,

C.   keďže EÚ opakovane odsúdila uväznenie prominentných opozičných vodcov Lukašenkovou vládou a keďže sa nedosiahol nijaký pokrok v nevyriešených prípadoch viacerých nezvestných osôb,

D.   keďže bývalý minister pre zahraničné hospodárske vzťahy, bývalý veľvyslanec a kandidát v prezidentských voľbách v polovici roku 2001 Michail Marynič bol odsúdený na 5 rokov väzenia, pričom 18. februára 2005 bol jeho trest skrátený na 3 roky a 6 mesiacov,

E.   keďže v uplynulých niekoľkých rokoch viaceré politické strany a vyše 50 prodemokratických mimovládnych organizácií rozličných úrovní a rozličného politického presvedčenia, 25 nezávislých masmédií a niekoľko vzdelávacích zariadení bolo zatvorených "z technických" dôvodov, ale keďže bolo jasné, že tieto organizácie boli v každom prípade potrestané za kritizovanie prezidenta a jeho politiky,

F.   keďže v Bielorusku naďalej pokračujú politicky motivované zatýkania a súdne procesy s aktivistami patriacimi k demokratickému hnutiu a nezávislými novinármi a deportácie cudzích občanov; keďže v septembri 2004 dvaja členovia bieloruskej opozície Valerij Levonevskij a Alexander Vasiliev boli odsúdení na dva roky väzenia za hanobenie prezidenta Bieloruska,

G.   keďže pokračujúce pokojné protesty malých obchodníkov sa stretli so zastrašovaním zo strany vlády a organizátorov týchto štrajkov zatkli a pokutovali,

H.   keďže rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 28. mája 2004 uznala dôkazy o účasti vysokých štátnych predstaviteľov na únose a údajnej poprave vedúcich opozičných osobností v roku 1999, a keďže Rada Európy v máji 2004 zamietla prihlášku Bieloruska na obnovenie jeho osobitného štatútu v tejto organizácii, ktorý bol prerušený potom, ako prezident Lukašenko v roku 1997 rozpustil parlament,

I.   mimoriadne znepokojený rozhodnutím bieloruských orgánov zrušiť právnu subjektivitu medzinárodne uznávanej Európskej humanitnej univerzity v Minsku, ktorá je pozoruhodným príkladom akademickej slobody a dodržiavania skutočných európskych hodnôt vďaka učebným a výskumným programom, čo bude mať katastrofálne následky pre akademickú budúcnosť stoviek študentov a učiteľov,

J.   keďže Komisia OSN pre ľudské práva v apríli 2004 kritizovala Bielorusko pre stále prichádzajúce správy o svojvoľnom uväznení a zatýkaní a pre prenasledovanie mimovládnych organizácií a opozičných politických strán a strán zapojených do demokratických činností,

1.   dôrazne odsudzuje systematické a stupňujúce sa prenasledovanie a zastrašovanie zo strany štátnych predstaviteľov, najmä ministerstva pre informácie, smerované voči novinárom, redaktorom a redakciám, ktoré kritizujú prezidenta republiky či vládu Bieloruska; rovnako odsudzuje nevyberané útoky proti členom opozície, aktivistom za dodržiavanie ľudských práv a každej osobe, ktorá sa pokúsi slobodne vyjadriť kritiku prezidenta a režimu, ako sa prejavili svojvoľnými zatknutiami, zlým zaobchádzaním so zadržanými osobami, zmiznutiami, politicky motivovaným prenasledovaním a inými prejavmi útlaku, ktoré pošliapavajú základné princípy demokracie a právneho štátu;

2.   je presvedčený, že proces s pánom Maryničom bol politicky motivovaný a že jeho odsúdenie bolo politicky motivovaným zneužitím súdneho systému, čo je ďalším dôkazom nedostatku nezávislosti súdnictva v Bielorusku a prejavom všeobecného nedostatku úcty voči zásadám právneho štátu a celkovej atmosféry politického útlaku;

3.   vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Michaila Maryniča na slobodu;

4.   vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite prepustili Valerija Levonevského, Alexandra Vasilieva a všetkých ostatných uväznených politických oponentov režimu;

5.   opakuje svoju žiadosť o okamžité prepustenie odborníka v jadrovej medicíne, profesora Bandaževského, ktorý bol 18. júna 2001 odsúdený na osem rokov väzenia za otvorenú kritiku štátnych orgánov v súvislosti s vedeckým výskumom katastrofy černobyľského jadrového reaktora v roku 1986;

6.   žiada, aby sa začalo nezávislé vyšetrovanie pod vedením neutrálneho vyšetrovateľa v prípade zmiznutia bývalého ministra vnútra Jurija Zacharenka, bývalého podpredsedu bieloruského parlamentu Viktora Gončara, obchodníka Anatolija Krasnovského a kameramana ruskej televíznej stanice ORT Dmitrija Zavadského;

7.   vyzýva bieloruské orgány, aby povolili pokojné protesty malých obchodníkov a prepustili z väzenia organizátorov a vodcov týchto protestov;

8.   považuje predĺženie prezidentského pôsobenia prezidenta Lukašenka na základe referenda za ďalšie potvrdenie autoritatívneho spôsobu, akým vládne krajine;

9.   poukazuje na skutočnosť, že Bielorusko je jedinou európskou krajinou bez zmluvných vzťahov s EÚ vďaka hromadnému porušovaniu ľudských práv a vyzýva Radu, aby odsúdila terajší bieloruský režim ako diktatúru a prezidenta Lukašenka ako diktátora;

10.   vyzýva Radu a vlády členských štátov, aby zistili a zmrazili osobný majetok prezidenta Lukašenka a ďalších vysokých predstaviteľov režimu, ktorí zaručujú pokračovanie diktatúry;

11.   vyzýva Radu a vlády členských štátov, aby rozšírili zoznam predstaviteľov bieloruských orgánov, na ktorých sa vzťahuje zákaz vydania víza, aby sa im zabránilo vo vstupe na územie členských štátov EÚ;

12.   konštatuje, že všetky príslušné ustanovenia dohovoru OSN o štatúte utečencov, ktoré sa týkajú politických utečencov, a ustanovenia európskej dohody o poskytovaní azylu, sa vzťahujú aj na obete Lukašenkovho režimu;

13.   vyzýva Bielorusko, aby podniklo kroky na uvedenie činnosti svojich policajných a bezpečnostných síl do súladu s jeho záväzkami podľa Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach;

14.   vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite zastavili prenasledovanie všetkých vzdelávacích inštitúcií v krajine a rešpektovali základné princípy akademickej slobody, autonómie výučby a tolerancie na školách;

15.   žiada, aby sa vytvoril osobitný vzdelávací program, ktorým by sa zabezpečili štipendiá, najmä pre študentov z Európskej humanitnej univerzity v Minsku, ktorí by chceli študovať v Európskej únii, a finančná pomoc akademickým inštitúciám, ktoré sú ochotné prijať týchto študentov, ďalej žiada, aby sa vytvoril ad-hoc postup, ktorý by umožnil prenosnosť kreditov získaných študentmi na EHU;

16.   zdôrazňuje, že politika sankcií proti Bielorusku bude zameraná iba na orgány tejto krajiny a nebude mať nijaké dôsledky na bieloruskú spoločnosť, ako to navrhuje Akčný plán EÚ na podporu demokracie v Bielorusku, ktorý nedávno prijala delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom;

17.   podporuje posilňovanie občianskej spoločnosti v Bielorusku a víta rozhodnutie Komisie o financovaní projektov v Bielorusku v rámci Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

18.   pripomína, že je potrebné využiť všetko diplomatické a politické úsilie na to, aby sa Bielorusko vrátilo do európskej rodiny, a tým sa mu umožnilo prevziať dôležitú úlohu pri rozvoji európskej politiky susedských vzťahov;

19.   opäť zdôrazňuje, že ďalší rozvoj vzťahov EÚ s Bieloruskom bude závisieť od pokroku smerom k demokratizácii a reforme v krajine;

20.   vyzýva Komisiu, Radu a vlády členských štátov, aby vypracovali akčný plán pre ďalšie spôsoby zvýšenia podpory - spolu s ostatnými demokratickými krajinami a medzinárodnými ústavmi - všetkým zostávajúcim demokratickým silám v Bielorusku a aby účinnejšie pomáhali tým ľuďom v bieloruskej občianskej spoločnosti, ktorí pracujú na demokratických zmenách v Bielorusku;

21.   podporuje vytvorenie alternatívnych a dostupných informačných zdrojov, ako sú televízne a rozhlasové stanice v susedných krajinách (Poľsko a/alebo Litva) s cieľom prekonať izoláciu Bieloruska a dosiahnuť čo najviac ľudí;

22.   vyjadruje sklamanie nad mlčaním Komisie po minulotýždňovom stretnutí trojky EÚ-Rusko z obavy, že by sa mohli začať diskusie o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Bielorusku, najmä o otázkach politických zmiznutí a brutálneho potlačovania slobody prejavu, čo by mohlo mať osobitne katastrofálne následky, pretože Trojka mala posudzovať "demokraciu a ľudské práva v spoločnom susedstve EÚ a Ruska";

23.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby trvali na tom, že otázky dodržiavania ľudských práv budú stálou témou programu všetkých budúcich schôdzí EÚ a Ruska, a domnieva sa, že situácia v Bielorusku by mala byť témou programov všetkých pravidelných konzultácií medzi EÚ a Ruskom;

24.   vyzýva Radu a členské štáty, aby podnikli kroky na nezávislé vyšetrovanie politicky motivovaných zmiznutí v Bielorusku a aby vytvorili fond na pomoc rodinám nezvestných osôb a ostatným obetiam bieloruského režimu;

25.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bieloruska a Parlamentnému zhromaždeniu OBSE a Rade Európy.

(1) 1 Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2004)0011. (2) 2 Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2004)0045. (3) 3 Ú. v. EÚ C 43 E, 19.2.2004, s. 60.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Kambodži

P6_TA(2005)0081 RC-B6-0190/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži, najmä na uznesenia z 13. marca 2003(1), 12. februára 2004(2) a 13. januára 2005(3),

–   so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. novembra 1999,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie po tom, čo boli traja členovia opozície zbavení poslaneckej imunity,

–   so zreteľom na strategický dokument ES - Kambodža na obdobie rokov 2004 - 2006 a na národný orientačný program na obdobie rokov 2005 - 2006,

–   so zreteľom na vyhlásenie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva v Kambodži o protidemokratickom vývoji v Kambodži v poslednej dobe,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 3. februára 2005 zbavilo kambodžské národné zhromaždenie poslaneckej imunity troch poslancov, ktorí sú príslušníkmi strany Sama Rainsyho: Sama Rainsyho, Cheama Channyho a Chea Pocha,

B.   znepokojený tým, že hlasovanie sa uskutočnilo zdvihnutím ruky, čo je v rozpore s pravidlami a postupmi kambodžského národného zhromaždenia, a že hlasovanie sa konalo za zatvorenými dverami po tom, čo boli novinári a diplomati požiadaní opustiť rokovaciu miestnosť, a tým, že zápisnica zo schôdze nebola zverejnená,

C.   keďže všetci traja bývalí poslanci teraz čelia obvineniu zo spáchania trestného činu ohovárania až po vytváranie tajných vojenských síl na zvrhnutie vlády,

D.   keďže Cheam Channy bol v ten istý deň, ako bol naňho vydaný zatykač Úradom vojenského prokurátora, zatknutý, a presunutý do vojenskej väznice v Phnom Penh v dôsledku obvinenia z organizovania protivládnej domobrany,

E.   keďže starší funkcionári Kambodžskej ľudovej strany verejne vyhlásili, že úrady nenašli žiaden dôkaz o vytváraní ozbrojených síl,

F.   keďže nedostatočná nezávislosť a nestrannosť kambodžského súdneho systému je dobre známa,

G.   keďže kambodžské vnútroštátne právne predpisy vylučujú popravy civilistov pred vojenskými súdmi a medzinárodné právo tieto popravy umožňuje len za výnimočných okolností, pričom plne zaručuje právo na spravodlivý súd,

H.   keďže prosba bývalého kráľa Norodoma Sihanouka určená predsedovi vlády, ktorou požadoval obnovenie imunity Sama Rainsyho, bola zamietnutá z dôvodu, že len súd môže požiadať národné zhromaždenie o zmenu jeho rozhodnutia,

I.   keďže poslancom zo strany Sama Rainsyho sa zabránilo zúčastňovať sa akýchkoľvek schôdzí národného zhromaždenia a tým sa im odňala možnosť účinne zastupovať ľudí, ktorí nich volili,

J.   keďže počas posledných rokov boli aktivisti za ľudské práva, opoziční novinári, odborári a ďalší podporovatelia opozície zastrašovaní, zatýkaní a vraždení, čím sa v tejto krajine vytvorila atmosféra politického násilia,

K.   zdôrazňuje, že cieľom poslaneckej imunity je ochraňovať poslancov pred prípadnými neopodstatnenými konaniami alebo obvineniami, ktoré by mohli byť motivované politicky,

1.   je presvedčený, že zbavenie opozičných zákonodarcov poslaneckej imunity vytvára nebezpečný precedent, ktorý oslabuje zákonodarný orgán ako nezávislú štátnu inštitúciu a podstatu demokracie;

2.   je presvedčený, že tento čin narúša demokratický pokrok, ktorý sa v Kambodži doteraz dosiahol;

3.   vyzýva kambodžskú vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Cheama Channyho, ktorý ako civilná osoba nepodlieha vojenskej súdnej právomoci;

4.   domnieva sa, že trestné obvinenia, ktoré vzniesli vodcovia vládnej koalície proti členom opozičnej strany, predstavujú zásadnú prekážku demokracie v Kambodži a vyvolávajú pochybnosti o tom, či sa vláda hlási k skutočným zásadám pluralitnej demokracie;

5.   vyzýva kambodžské orgány, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ratifikovaný v roku 1992;

6.   naliehavo žiada kambodžskú vládu, aby ukončila prenasledovaníe politických oponentov a aktivistov za ľudské práva v tejto krajine;

7.   vyzýva kambodžské národné zhromaždenie, aby okamžite obnovilo imunitu všetkých troch poslancov a zabezpečilo, aby sa všetci členovia opozície mohli zúčastňovať schôdzí jeho parlamentných výborov;

8.   vyzýva Komisiu, Radu a vlády členských štátov, aby túto otázku predložili kambodžskej vláde a zvážili použitie náležitých sankcií, ak národné zhromaždenie a kambodžská vláda neodvolajú svoje posledné kroky;

9.   vyzýva Komisiu, Radu a vlády členských štátov, aby sa pred ministerskou schôdzou ASEAN-EU, ktorá sa uskutoční 10. a 11. marca 2005 v Džakarte, zaoberali týmito znepokojujúcimi otázkami o súčasnej politickej situácii a ohrození demokracie v dôsledku pokusov umlčať v Kambodži politickú opozíciu;

10.   navrhuje, aby ad hoc delegácia EÚ čo najskôr navštívila Kambodžu a vyhodnotila politickú situáciu v krajine;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, parlamentu a vláde Kambodže a vládam členských štátov ASEANu.

(1) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 417. (2) Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 662. (3) Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0012.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Saudskej Arábii

P6_TA(2005)0082 RC-B6-0189/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie o Saudskej Arábii (prijaté dňa 18. januára 1996)(1) a uznesenia o výročných zasadnutiach Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve (2000 - 2005),

–   so zreteľom na pracovnú návštevu členov delegácie EP pre vzťahy so štátmi Perzského zálivu, vrátane Jemenu, konanú v dňoch 7. až 12. februára 2005 v Saudskej Arábii,

–   so zreteľom na ratifikáciu Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien Saudskou Arábiou v októbri 2004, a predovšetkým na jej článok 7 o politickom a verejnom živote,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prvé miestne voľby sa v Saudskej Arábii začali konať dňa 10. februára 2005 v Rijáde a pokračujú do 21. apríla 2005, pričom ide o prvý celoštátny volebný proces v histórii tejto krajiny,

B.   keďže polovica členov miestneho zastupiteľstva bude zvolená vo voľbách, zatiaľ čo druhú polovicu vymenuje kráľ,

C.   keďže ženy sú z volebného procesu vylúčené, hoci volebný zákon jasne definuje účasť žien na voľbách označujúc arabským slovom pre pojem "občan" tých, ktorí sú oprávnení voliť, pričom v arabskom jazyku sa tento pojem vzťahuje na mužov aj na ženy,

D.   keďže viaceré orgány Saudskej Arábie sa vyslovili, že ženy budú mať v budúcnosti právo voliť,

E.   keďže ženy musia v Saudskej Arábii i naďalej čeliť rôznym formám diskriminácie v osobnom aj verejnom živote,

F.   zvlášť znepokojený podmienkami, ktorým sú vystavení migrujúci pracovníci, a to predovšetkým ženy zamestnané ako pomocné sily v domácnostiach,

1.   víta prvý celoštátny volebný proces v Saudskej Arábii, ktorého svedkom bola delegácia Európskeho parlamentu, a ktorý sa javí ako pozitívny krok smerom k sociálnej a politickej reforme, avšak hlboko ľutuje, že ženám nie je povolené zúčastniť sa na týchto voľbách;

2.   pripomína príslušným orgánom ich povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorého je Saudská Arábia zmluvnou stranou, vyjadruje solidaritu s tými občanmi Saudskej Arábie, ktorí očakávajú začlenenie všetkých občanov Saudskej Arábie do volebného procesu a vyzýva príslušné orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na odstránenie segregácie a diskriminácie žien a na postupné zvýšenie ich účasti v politickom rozhodovacom procese, pričom by mali mať rovnocenné postavenie ako muži a malo by im byť umožnené vykonávať všetky verejné funkcie na všetkých vládnych úrovniach;

3.   vyzýva vládu Saudskej Arábie, aby zrušila obmedzenia voľného pohybu žien, vrátane zákazu vedenia motorových vozidiel; obmedzenia ich pracovných príležitostí; spôsobilosti na právne úkony a ich zastúpenia v súdnych konaniach;

4.   opätovne apeluje na zrušenie trestu smrti a vyzýva na okamžité moratórium na výkon trestu smrti v Saudskej Arábii, kde sa podľa Amnesty International v roku 2004 uskutočnilo 31 popráv;

5.   vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a zaobchádzania s pracovníkmi z radov prisťahovalcov, a to predovšetkým so ženami;

6.   vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že v Saudskej Arábii doposiaľ neexistuje sloboda vierovyznania; podporuje príslušné orgány v ich snahe o zabezpečenie väčšej umiernenosti a tolerancie náboženskej rôznorodosti;

7.   vyzdvihuje dôležitosť boja proti terorizmu a fundamentalizmu pri súčasnom zabezpečení dodržiavania ľudských práv a občianských slobôd, a na základe toho by privítal posilnenie vzťahov medzi Európskou úniou a Saudskou Arábiou;

8.   konkrétnejšie vyzýva EÚ a Saudskú Arábiu na vzájomnú podporu úsilia, ktoré vyvíjajú na dosiahnutie uspokojivého výsledku izraelsko-palestínskeho konfliktu;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby tieto otázky predložili na nasledujúcom spoločnom stretnutí Rady a stretnutí ministrov EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive;

10.   nalieha na inštitúcie EÚ, aby zvýšili svoju účasť v tejto oblasti a posilnili pracovné vzťahy so Saudskou Arábiou navýšením prostriedkov pre delegáciu v Rijáde a naplánovaním skorej návštevy kráľovstva komisárom EÚ pre vonkajšie vzťahy a/alebo Vysokým predstaviteľom EÚ pre SZBP;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, korunnému princovi Abdullahovi Ibn Abdul Azizovi, vláde Saudskej Arábie a generálnemu tajomníkovi centra pre národný dialóg Saudskej Arábie.

(1) Ú. v. ES C 32, 5.2.1996, s. 98.