Uznesenie Európskeho parlamentu o výsledku svetového samitu Organizácie Spojených národov zo 14.-16. septembra 2005
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri plnení rozvojových cieľov milénia(1), ako aj na uznesenie o reforme OSN z 9. júna 2005(2) a uznesenie o vzťahoch medzi Európskou úniou a OSN z 29. januára 2004(3),
– so zreteľom na miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, ktorá stanovila rozvojové ciele milénia spoločne určené medzinárodným spoločenstvom ako prostriedok na odstránenie chudoby vo svete,
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 21. marca 2005, nazvanú "Vo väčšej slobode: na ceste k rozvoju, bezpečnosti a ľudským právam pre všetkých",
– so zreteľom na správu o miléniovom projekte OSN zo 17. januára 2005, nazvanú "Investovanie do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia",
– so zreteľom na správu Skupiny na vysokej úrovni pre hrozby, výzvy a zmenu z 1. decembra 2004, nazvanú "Bezpečnejší svet: naša spoločná zodpovednosť",
– so zreteľom na vyhlásenia predsedu Komisie a komisára pre vonkajšie vzťahy na plenárnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni,
– so zreteľom na výsledný dokument zo svetového samitu OSN v roku 2005, prijatý v New Yorku 16. septembra 2005,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže hlavy štátov a vlád sveta, ktoré sa zúčastnili na svetovom samite OSN v New Yorku 14.-16. septembra 2005 aby sa dohodli na ďalších opatreniach na boj proti chudobe vo svete, na zabezpečenie mieru a bezpečnosti ľudí, na posilnenie ľudských práv a právneho štátu a na prijatie ďalších konkrétnych krokov v reforme OSN,
B. keďže prijatý výsledný dokument z tohto svetového samitu je výsledkom zložitého a niekoľkokrát ohrozeného procesu rokovaní,
C. pripomína význam posilneného a užšieho partnerstva medzi OSN a inštitúciami EÚ s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu štátnych a regionálnych subjektov, medzinárodných organizácií a darcov pri účinnom uplatňovaní globálnych politík,
D. keďže OSN predstavuje najvhodnejšiu a jedinú celosvetovú inštitúciu, ktorá je potenciálne schopná nájsť riešenie globálnych problémov legitímnym a účinným spôsobom; keďže je potrebné, aby sa OSN prispôsobila novým výzvam, ale jej reforma by sa nemala považovať za samoúčelnú, ale naopak za potrebný a nevyhnutný dôsledok hĺbkovej analýzy existujúcich politických, bezpečnostných, sociálnych a hospodárskych činiteľov,
1. opätovne potvrdzuje svoje záväzky smerom k silnej OSN a opakovane zdôrazňuje, že skutočný multilateralizmus je najvhodnejším prostriedkom na riešenie úloh, problémov a hrozieb, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo; verí, že výsledok uvedeného svetového samitu bude dôležitým medzníkom pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM) do roku 2015 a pri reforme, ktorá sa musí úspešne dokončiť, aby sa zabezpečilo, že OSN bude i naďalej zohrávať vedúcu úlohu v súčasnom medzinárodnom systéme; berie na vedomie záväzky uvedené vo výslednom dokumente a považuje tento dokument za pracovný základ pre ďalšie zlepšenia v rôznych rozhodujúcich oblastiach do 60. Valného zhromaždenia OSN;
2. schvaľuje rozhodnutie vytvoriť mierotvornú komisiu, ktorá bude pomáhať pri prechode krajín od vojnového stavu k mieru a stotožňuje sa s tým, že budovanie mieru vyžaduje úplne iný súbor schopností než udržiavanie mieru; domnieva sa, že regionálne a celosvetové mierotvorné komisie, zaštítené podporným úradom a stabilným rozpočtom, sú potrebné na to, aby sa rozvinuli potrebné zručnosti a schopnosti, čím sa zvýši rešpekt voči OSN v krízových a pokrízových oblastiach; vyzýva 60. Valné zhromaždenie OSN, aby rýchlo uplatnilo tieto ustanovenia; s nadšením víta začlenenie koncepcie ľudskej bezpečnosti do oficiálneho rámca OSN;
3. víta uznanie zodpovednosti medzinárodného spoločenstva pri ochrane obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti a tiež jasnej zodpovednosti jednotlivých štátov pri ochrane ich vlastných občanov pred týmito zločinmi, vrátane predchádzania takýmto zločinom; ďalej zdôrazňuje dôležitosť Medzinárodného trestného súdu ako podstatného orgánu pri stíhaní tých, ktorí sú zodpovední za tieto zločiny;
4. vyjadruje uznanie generálnemu tajomníkovi OSN, Kofimu Annanovi, predsedovi 59. Valného zhromaždenia OSN a jeho tímu a sekretariátu OSN za ich výrazné úsilie a cenný príspevok k dosiahnutiu dohody pri prijímaní vyššie uvedeného výsledného dokumentu; vyzýva najmä všetky členské štáty OSN, aby pevne stáli za svojimi záväzkami a premenili ich urýchlene na konkrétne činy;
5. víta obnovený záväzok medzinárodného spoločenstva pri plnení RCM a podpore trvalo udržateľného rozvoja; znovu pripomína, že zníženie extrémnej chudoby a detskej úmrtnosti, poskytovanie vzdelávania a prístupu k čistej vode a tiež posilnenie rodovej rovnosti musí zostať v centre rozvojového programu; vyjadruje sklamanie nad tým, že chýba presný časový plán, ktorý by zaviazal všetky rozvinuté krajiny, aby sa usilovali o dosiahnutie prechodných a konečných RCM;
6. je hlboko sklamaný tým, že vyššie uvedený svetový samit neuverejnil ďalšiu výzvu tým darcovským krajinám, ktoré sa ešte formálne nezaviazali poskytnúť do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného produktu (HNP) na oficiálnu rozvojovú pomoc; oceňuje, že EÚ má v tejto otázke vedúcu úlohu a vyzýva na vyvíjanie tlaku na všetkých darcov, aby stanovili časové plány, ktoré možno sledovať;
7. plne podporuje osobitné výzvy generálneho tajomníka OSN na vytvorenie jasného časového plánu, v rámci ktorého majú rozvinuté krajiny dosiahnuť cieľ predstavujúci vyčlenenie 0,7% svojho HNP na oficiálnu rozvojovú pomoc a na uznanie osobitných potrieb Afriky;
8. víta dohodu o poskytovaní okamžitej podpory iniciatívam prinášajúcim rýchly účinok (tzv. "quick wins"), ktoré podporujú úsilie v boji proti malárii, v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti;
9. víta tú kapitolu výsledného dokumentu, ktorá sa venuje uspokojeniu osobitných potrieb Afriky a vyzýva Komisiu, aby určila splnenie RCM za ústredný bod svojej nadchádzajúcej stratégii pre Afriku a revízie vyhlásenia o rozvojovej politike;
10. poznamenáva, že v prípadoch, keď členské štáty dospeli k spoločnému stanovisku, sa im pri rokovaní podarilo dosiahnuť lepšie výsledky; zdôrazňuje však, že výsledok samitu zaostáva za ambíciami, ktoré Európsky parlament zverejnil s ohľadom na reformu OSN;
11. trvá na tom, že reformné úsilie musí pokračovať a vyzýva Radu a členské štáty, aby využili svoj vplyv na to, aby sa do konca budúceho roka na 60. Valnom zhromaždení OSN dosiahli konkrétne výsledky;
12. v plnej miere súhlasí s rozhodným odsúdením terorizmu samitom; skutočnosť, že nedošlo k dohode o komplexnej definícii terorizmu považuje za závažné zlyhanie a vyzýva členské štáty OSN k neodkladnej náprave;
13. víta záväzok samitu posilniť úlohu úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a zdvojnásobiť jeho finančné zdroje a umožniť tak lepšie monitorovanie a plnenie prijatých rezolúcií;
14. vyjadruje však nesúhlas s neurčitými formuláciami v súvislosti s Radou pre ľudské práva, pokiaľ ide o zmienky o nej, absenciu jasného časového plánu, mandát, pracovné metódy a jej zloženie; vyzýva 60. Valné zhromaždenie OSN, aby túto otázku považovalo za prvoradú;
15. nalieha na Valné zhromaždenie OSN, aby stanovilo jasné kritéria pre použitie sily Bezpečnostnou radou OSN v súlade s návrhmi obsiahnutými vo vyššie uvedenej správe Skupiny na vysokej úrovni;
16. zastáva názor, že členovia novej Rady pre ľudské práva by mali dodržiavať najvyššie normy v oblasti ľudských práv a že členstvo v Rade je privilégiom, nie právom; domnieva sa, že Rada pre ľudské práva by mala zasadať nepretržite, aby sa tak zabránilo prieťahom a politickému manévrovaniu štátov, voči ktorým sú sťažnosti namierené;
17. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že samit nedosiahol dohodu o opatreniach na nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a trvá na tom, že práca a úsilie potrebné na to, aby sa v týchto otázkach pokročilo, sa musia výrazne zintenzívniť, predovšetkým s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie jestvujúcich zmlúv, najmä Zmluvy o nešírení jadrových zbraní;
18. opätovne potvrdzuje svoj názor, že je znova potrebné prehodnotiť a zlepšiť schopnosť OSN reagovať rýchlo a účinne na humanitárnych katastrofy, ktoré si vyžadujú spoločné vedenie; víta však záväzok zriadiť celosvetový systém včasného varovania pred všetkými prírodnými hrozbami;
19. vyjadruje ľútosť nad tým, že nebol prijatý rozhodný záväzok s cieľom udeliť viac právomocí generálnemu tajomníkovi OSN ako hlavnému výkonnému úradníkovi sekretariátu; vyzýva 60. Valné zhromaždenie OSN, aby túto otázku opätovne posúdilo;
20. vyjadruje sklamanie z toho, že sa nedosiahla žiadna dohoda o reforme Bezpečnostnej rady OSN, ale víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN bude musieť do konca roku 2005 podať správu o Bezpečnostnej rade OSN so zreteľom na nové návrhy, ktoré by mali mať za cieľ lepšie zastúpenie, jej transparentnosť a efektívnosť; opätovne vyjadruje svoj záväzok so zreteľom na perspektívu spoločného európskeho miesta v Bezpečnostnej rade OSN hneď po splnení politických, ústavných a právnych podmienok;
21. podporuje a víta nový záväzok OSN týkajúci sa Fondu pre demokraciu, ktorý predstavuje významný nástroj na celosvetovú podporu demokracie a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ho plne podporovali politicky a finančne; potvrdzuje svoje presvedčenie, že OSN potrebuje vo svojich štruktúrach výrazne posilniť demokraciu a preto zdôrazňuje svoju požiadavku na spoločné stretnutia demokracií v rámci hlavnej skupiny Valného zhromaždenia OSN;
22. opakuje svoje stanovisko, že diplomatické zastúpenie EÚ v OSN je zvlášť významné pre zlepšenie vzájomných vzťahov a pre zabezpečenie vplyvu EÚ na medzinárodnom poli; podporuje preto Radu a Komisiu v aktívnej snahe o spájanie ich úradov a delegácií do spoločnej delegácie EÚ v ústrediach OSN v New Yorku, Ženeve, Viedni a Nairobi;
23. víta výzvu na posilnenú spoluprácu medzi OSN a národnými a regionálnymi parlamentmi, čo predstavuje uznanie osobitnej úlohy parlamentov v rozvojom a demokratizačnom procese;
24. víta obnovený záväzok prijatý na stretnutí zástupcov Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Africkej rozvojovej banky konanom po vyššie uvedenom svetovom samite, na odpustenie 100% dlhu osemnástim najchudobnejším a najzadlženejším krajinám;
25. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi a členským štátom Bezpečnostnej rady OSN, predsedovi 60. Valného zhromaždenia OSN a predsedovi Hospodárskej a sociálnej rady OSN.