Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie, ktorú zverejnila Komisia (KOM(2004)0811),

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 13 týkajúci sa práva slobodného pohybu, práva voľby bydliska a práva vrátiť sa do svojej krajiny,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na jeho článok 8 týkajúci sa práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 15 týkajúci sa slobodnej voľby povolania a práva na prácu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou (KOM(2004)0412),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Prvá výročná správa o migrácii a integrácii (KOM(2004)0508),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov z 15. decembra 2004 a 24. januára 2005 k oznámeniu Komisie pod názvom Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2004 k oznámeniu Komisie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti(1),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorou sa na Spoločenstvo previedli úlohy a kompetencie v oblasti prisťahovalectva a azylu, a so zreteľom na článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z jej zasadnutí z 15. a 16. októbra 1999 v Tampere, 14. a 15. decembra 2001 v Laekene, 21. a 22. júna 2002 v Seville a 19. a 20. júna 2003 v Solúne,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Európskej rade zo 14. októbra 2004 týkajúce sa budúcnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj opatrení na posilnenie jeho legitimity a efektívnosti(2),

–   so zreteľom na závery Európskej Rady z jej zasadnutia 4. a 5. novembra 2004 v Bruseli a v k nim pripojený Haagsky program,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0286/2005),

A.   keďže Európska únia by mala v záujme riadenej migrácie pracovníkov do Spoločenstva a plnej zamestnanosti vypracovať spoločnú migračnú politiku v súlade s rozvojovou politikou Spoločenstva a spolu s ňou účinne uplatňovať právo na slobodu pohybu osôb v rámci Spoločenstva,

B.   keďže neexistuje európska prisťahovalecká politika, ktorá by poskytla komplexný a zosúladený rámec, a keďže Európska únia a členské štáty musia riadiť existujúce prisťahovalecké vlny ,

C.   keďže EÚ musí čo najskôr vytvoriť vlastnú európsku prisťahovaleckú politiku,

D.   keďže ekonomická migrácia môže pomôcť pri riadení existujúcich migračných tokov, pričom jej možným dôležitým účinkom bude zníženie nelegálnej migrácie a keďže to môže mať povzbudivý účinok prostredníctvom toho, že pomôže pri boji proti vykorisťovaniu nelegálnych prisťahovalcov v rámci čiernej ekonomiky a obchodovania s ľuďmi,

E.   keďže ekonomická migrácia je len časťou riešenia demografických a hospodárskych problémov Spoločenstva; keďže by bolo potrebné snažiť sa o nájdenie nových riešení v oblasti hospodárskej politiky a trhu práce s cieľom odpovedať na výzvy globalizácie, najmä vzhľadom na vyváženosť profesionálneho a rodinného života žien a mužov a rovnakej mzdy za rovnakú prácu,

F.   keďže európska prisťahovalecká politika musí vychádzať z rešpektovania základných práv osôb v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi,

G.   so zreteľom na prognózy týkajúce sa starnutia zárobkovo činného obyvateľstva v Európe a na budúce ohrozenie solidarity medzi generáciami v Európe, ktoré budú základom pre nové potreby v súvislosti s kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou vo všetkých členských štátoch EÚ,

H.   keďže vzhľadom na prisťahovalectvo sa z členských štátov, ktoré boli krajinami pôvodu, stali cieľové krajiny,

I.   keďže migračné toky sa týkajú nielen hraničných štátov, ale aj Európskej únie ako celku, je o to potrebnejšie zaviesť spoločnú politiku v oblasti prisťahovalectva,

J.   je presvedčený, že Európska únia ako oblasť bez vnútorných hraníc musí presadzovať spoločný, súdržný a účinný prístup k zabezpečeniu jej vonkajších hraníc a vytvoriť spoločnú vízovú, azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorá bude založená na vzájomnom rešpektovaní a solidarite a ktorá bude zodpovedať medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv s cieľom zaručiť bezpečnú európsku spoločnosť; keďže takáto politika musí rešpektovať základné práva vrátane boja proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a regulovať migráciu na globálnom, vyváženom a humánnom základe,

K.   keďže lehota na transpozíciu smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(3) sa skončí 23. januára 2006 a keďže táto smernica ustanovuje, že ak príslušník tretej krajiny mal legálny pobyt na území niektorého z členských štátov päť rokov, môže získať povolenie na dlhodobý pobyt a následne právo získať povolenie na pobyt v inom členskom štáte EÚ,

L.   keďže prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov predstavuje veľkú výzvu, ktorej musí Európska únia čeliť a ktorá si vyžaduje skôr spoločný prístup ako len posudzovanie tohto problému z prísne vnútroštátneho hľadiska,

M.   keďže prisťahovalectvo preukázalo svoj pozitívny vplyv na trh práce (dynamiku) a preto by malo byť skôr vítanou príležitosťou, ako byť zahrnuté medzi otázky bezpečnosti,

N.   keďže politika ekonomickej migrácie by mala súvisieť s lisabonskou stratégiou a európskou stratégiou zamestnanosti,

O.   je presvedčený, že opatrenia na riadenie legálneho prisťahovalectva a integrácie musia sprevádzať opatrenia na zabezpečenie vonkajších hraníc, politiku vracania prisťahovalcov a opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu prisťahovalcov pri ich nelegálnom zamestnávaní,

P.   je presvedčený, že úspech politiky legálneho prisťahovalectva závisí tiež od uplatňovania komplexnej a aktívnejšej stratégie dosiahnutia plnej integrácie vzťahujúcej sa na celý rad opatrení v sociálnej a hospodárskej oblasti a v občianskej spoločnosti, ako aj na oboznamovacie programy a jazykové vzdelávanie vzhľadom na to, že prisťahovalecké a integračné politiky sa nesmú vnímať oddelene,

Q.   keďže je nevyhnutné zaručiť plné rešpektovanie práva na rodinný život pre všetkých prisťahovalcov, ktorý majú povolenie na pobyt na území EÚ v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a keďže je potrebné prehodnotiť smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(4) s cieľom zabezpečiť rešpektovanie tohto práva,

R.   uvedomujúc si, že spolupráca medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a krajinami pôvodu je mimoriadne dôležitá a musí ju sprevádzať vlastná politika spoločného rozvoja,

S.   keďže všetky členské štáty by mali ratifikovať medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov,

T.   keďže nelegálne zamestnávanie najviac priťahuje nelegálnych prisťahovalcov a preto by mali členské štáty zvýšiť úsilie o riešenie problému nelegálneho zamestnávania a o odstrašovanie a trestanie osôb, ktoré zamestnávajú nelegálnych migrantov,

1.   ľutuje, že sa Rada rozhodla zachovať princíp jednomyseľnosti a postup konzultácie vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú legálneho prisťahovalectva; domnieva sa naopak, že jedinou cestou k prijatiu účinnej a transparentnej legislatívy v tejto otázke je spolurozhodovací postup;

2.   pripomína, že migranti vo veľkej miere prispievajú k prosperite a hospodárskemu, kultúrnemu a sociálnemu rozvoju členských štátov EÚ;

3.   domnieva sa, že ekonomická migrácia je pozitívnym ľudským javom, ktorý vždy napomáhal rozvoju civilizácií a kultúrnej a technologickej výmene;

4.   ľutuje, že Rada ešte nedokázala prijať spoločnú prisťahovaleckú politiku a že sa sústredila hlavne na represívne prvky (readmisné dohody, policajné kontroly na hraniciach, atď.);

5.   zdôrazňuje, že efektívny vývoj spoločnej migračnej politiky s ohľadom na základné práva a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv je prioritným cieľom európskej integrácie a zaujíma aj dôležité miesto v Haagskom programe prijatom 4. a 5. novembra 2004;

6.   pripomína, že volebné právo patrí do kompetencie členských štátov;

7.   zastáva názor, že pracovníci z radov prisťahovalcov by mali získať rovnocenné práva s cieľom podnietiť ich sociálnu a politickú integráciu; vyzýva preto členské štáty, Komisiu a Radu, aby prijali všetky nevyhnutné kroky na uznanie volebných práv prisťahovalcov, ktorí v Únii bez prerušenia žijú najmenej päť rokov, aby sa títo mohli zúčastňovať lokálnych volieb a volieb do Európskeho parlamentu;

8.   vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné povolenia na pobyt, ktoré uľahčia hľadanie práce;

9.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do rozhodnutí a rámcových rozhodnutí budú začlenené všetky ustanovenia Medzinárodného dohovoru na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov prijatého Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1990, ktorého cieľom je integrácia migrujúcich pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojím uznesením z 24. februára 2005 o prioritách EÚ a odporúčaniach pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve (14. marca až 22.apríla 2005)(5) a stanoviskom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(6) zabezpečili rýchlu ratifikáciu uvedeného dohovoru OSN, ktorý doteraz ešte neratifikoval ani jeden členský štát;

10.   zdôrazňuje, že prisťahovalectvo si vyžaduje štruktúrovaný prístup, ktorý závisí od dôvodov vstupu ako je azyl, útek či prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov;

11.   vyzýva členské štáty, aby okamžite odstránili všetky prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu občanov EÚ;

12.   domnieva sa, že prisťahovalecká politika Európskej únie sa musí riadiť globálnym a súdržným prístupom vychádzajúcim zo súčinnosti jednotlivých oblastí politiky a nielen z potrieb trhu práce v členských štátoch;

13.   trvá na potrebe prijatia spoločnej prisťahovaleckej politiky, aby sa skoncovalo s rozsiahlym vykorisťovaním pracovníkov, ktorí mu podliehajú vzhľadom na neexistenciu legálnych možností prisťahovalectva;

14.   vyzýva Komisiu, aby pri tvorbe európskeho rámca pre ekonomickú migráciu zohľadnila jednotlivé politiky a skúsenosti členských štátov a zdôrazňuje, že by sa mal konštantne vyhodnocovať vplyv migračnej politiky na ostatné politiky EÚ vrátane obchodnej politiky;

15.   podporuje možnosť spružnenia a zefektívnenia podmienok pre vstup prostredníctvom ustanovenia povolenia na pobyt na účely zamestnania, minimálne normy pre prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania sa alebo práce ako samostatne zárobkovo činné osoby a povolenia na pobyt pre sezónnych robotníkov alebo pracovníkov zamestnaných na dobu určitú;

16.   je presvedčený, že je nevyhnutné posilniť solidaritu, najmä s novými členskými štátmi, v rámci zavádzania opatrení na integráciu migrantov;

17.   zdôrazňuje, že hromadná zákonná úprava má za cieľ poskytnúť nelegálnym migrantom príležitosť, avšak nenahrádza zásadné politiky zaoberajúce sa prisťahovalectvom alebo účinné prostriedky zamestnávania ekonomických migrantov;

18.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili situáciu migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území Únie (žiadateľov o azyl, príbuzných migrujúcich pracovníkov, študentov, nelegálnych prisťahovalcov a ostatných), ktorí už prispievajú k prosperite hospodárstva Únie, avšak nemajú žiadne právne postavenie;

19.   zdôrazňuje, že ekonomická migrácia je časťou riešenia problému starnutia obyvateľstva v Európe a jej hospodárskych ťažkostí a je presvedčený o tom, že členské štáty musia prijať nové prístupy k hospodárskej politike a politike zamestnanosti vrátane politík zaoberajúcich sa vyváženosťou pracovného a rodinného života, ak chcú odpovedať na výzvy globalizovaného sveta;

20.   pripomína, že problémy v rámci trhu práce EÚ by sa mali riešiť nielen ekonomickou migráciou, ale aj podporou inovácií a nových technológií, zvyšovaním produktivity a podporou zamestnávania starších pracovníkov v EÚ;

21.   odporúča, aby Rada podnikla vhodné kroky na uľahčenie výmeny informácií a lepšej politickej koordinácie;

22.   vyzýva Komisiu, aby vykonala rozbor overených metód boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu členských štátov;

23.   upozorňuje na význam toho, aby Európska únia začlenila do všetkých svojich asociačných dohôd a dohôd o spolupráci doložky o spoločnom riadení migračných tokov a povinnú readmisiu v prípade nelegálneho prisťahovalectva;

24.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane zvyšujúce povedomie verejnosti a informačné kampane o politikách legálneho prisťahovalectva a ich pozitívnom vplyve, najmä s cieľom zahnať obavy verejnosti a vytvoriť pozitívny obraz prisťahovalectva;

25.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice ustanovujúcej minimálne a dostatočné kritériá prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie na účely zamestnania, ktorej hlavným cieľom by bolo umožniť legálne spôsoby prisťahovalectva;

26.   je presvedčený, že tieto právne predpisy by mali definovať celkový (skôr ako čiastkový) regulačný rámec;

27.   je presvedčený, že je lepšie zaviesť jednotný administratívny postup vydávania pracovných povolení a povolení na pobyt pre ekonomických migrantov zohľadňujúc pritom zásadu subsidiarity;

28.   poznamenáva, že prijímanie ekonomických migrantov v rámci takéhoto systému by malo byť v zásade spojené s existenciou špecifickej práce; vyzýva však Komisiu, aby preskúmala možnosť vydávania osobitných povolení na pobyt pre uchádzačov o zamestnanie a pre samostatne zárobkovo činné osoby;

29.   vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie špeciálnych kombinovaných povolení na pobyt a prácu, aby sa uľahčilo zamestnávanie pracovníkov na sezónne práce alebo na dobu určitú;

30.   je presvedčený, že návrh by mal s cieľom znížiť nelegálne prisťahovalectvo a prácu načierno obsahovať ustanovenia umožňujúce migrujúcim pracovníkom vstup na účel uchádzania sa o zamestnanie;

31.   vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila práva a povinnosti ekonomického migranta;

32.   vyzýva Komisiu, aby definovala politiku vracania migrantov, založenú na podpore dobrovoľného návratu vrátane možných podporných opatrení v krajine pôvodu;

33.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku osôb, ktorým sa skončila povolená doba pobytu a zostávajú naďalej v krajine, zohľadniac pritom trvanie ich zamestnania a pobytu, prítomnosť rodinných príslušníkov a úroveň integrácie;

34.   vyzýva členské štáty, aby pri povoľovaní migrácie na účely zamestnania nezohľadňovali len hospodárske záujmy, ale aj všetky ostatné legitímne záujmy tak, aby bolo povolenie výsledkom vyváženého posudzovania zúčastnených záujmov;

35.   vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie minimálnych noriem s ohľadom na normy výberu a uznávania zahraničných diplomov;

36.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla a spoločne s členskými štátmi vykonala usmernenia týkajúce sa dosiahnutia cieľa, ktoré sa budú skladať zo zmysluplných štatistík na dosiahnutie uceleného a diferencovaného obrazu migrácie a jej hospodárskeho vplyvu na členské štáty a krajiny pôvodu a týkajúcich sa existujúcich pracovných potrieb v celej Európskej únii;

37.   uvedomujúc si, že členské štáty nesú zodpovednosť za rozhodnutia o výbere a stanovení počtu štátnych príslušníkov z tretích krajín na svojom území, podporuje vyhodnocovanie údajov z členských štátov a v prípade potreby spracovanie celkových odhadov;

38.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia miestnych a/alebo regionálnych informačných/poradenských miest pre európske spoločnosti, ktoré majú záujem zamestnať ekonomických migrantov;

39.   vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli odhady podložené štatistikami s cieľom získania prognóz o požiadavkách na pracovnú silu na celom území Európskej únie;

40.   podporuje členské štáty v zriaďovaní účelovej internetovej stránky s voľnými pracovnými miestami, ktorá by poskytovala aktuálne a verejne prístupné informácie žiadateľom, a v sprístupňovaní voľných pracovných miest na internetovej stránke EURES;

41.   vyzýva Komisiu, aby v rámci prípravy svojho budúceho akčného plánu doňho začlenila ustanovenia umožňujúce výmenu najlepších postupov v oblasti integrácie medzi členskými štátmi;

42.   upozorňuje na zodpovednosť, ktorú majú jednotlivé členské štáty za integráciu, obsahujúcu práva a zodpovednosť nielen hostiteľskej spoločnosti, ale aj samotných prisťahovalcov; vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje jednotlivé politiky využívajúc pritom otvorenú metódu koordinácie vychádzajúcu zo spoločných usmernení týkajúcich sa politiky EÚ v oblasti integrácie prisťahovalcov prijatých Radou 19. novembra 2004;

43.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nariadenia na zabezpečenie toho, aby mali ekonomickí migranti po návrate do rozvojových krajín prístup k peniazom, ktoré zaplatili do európskych systémov sociálneho zabezpečenia;

44.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť špecifickej situácii migrantiek s nezaopatrenými deťmi, najmä pokiaľ ide o ich práva podľa pracovných zmlúv na dobu určitú;

45.   vyzýva prijímajúce členské štáty a štáty, z ktorých migranti pochádzajú, aby uzavreli dohody na zaručenie prenosu nárokov získaných v jednej krajine do druhej krajiny týkajúce sa dĺžky vykonávania práce v kvalifikovanom zamestnaní alebo sociálneho zabezpečenia;

46.   zdôrazňuje, že platby, ktoré vykonali migranti pochádzajúci z rozvojových krajín do vlastných krajín v značnej miere prevyšujú výšku platieb v rámci rozvojovej pomoci a majú veľký význam pri dosahovaní Rozvojových cieľov milénia týkajúcich sa odstránenia chudoby a nalieha na príslušné inštitúcie, aby uľahčili prevody platieb tým, že budú účtovať čo najnižšie poplatky;

47.   zdôrazňuje význam spolupráce hostiteľskej spoločnosti na jednej strane s imigrantmi a ich komunitami na strane druhej;

48.   pokladá za nevyhnutné zmeniť vnímanie migrácie v Európe očami verejnosti, najmä prostredníctvom boja proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii a vrátane zavedenia dejín migrácie do školských osnov;

49.   je zástancom podpory "pohybu mozgov" prostredníctvom rozšírenia zásady "preferencie Spoločenstva" na osoby, ktoré už niekoľko rokov pred návratom do vlastnej krajiny pracovali v EÚ;

50.   pokladá za nevyhnutné, že európska politika v oblasti ekonomickej migrácie by mala tiež zahŕňať praktické riešenia problému úniku mozgov;

51.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala viesť dialóg s vládami krajín pôvodu, aby sa schválili vyvážené právne predpisy, ktoré umožnia migráciu a rozvoj odborných skúseností; vyzýva ju, aby v rámci tohto dialógu podporila v súlade s dotknutými krajinami prijímanie osobitných opatrení pre sektory, ktoré sú obzvlášť postihnuté únikom mozgov;

52.   vyzýva dotknuté členské štáty, aby informovali potenciálnych migrantov o ich právnych možnostiach a perspektívach pred ich odchodom z krajiny pôvodu a vyzýva Komisiu, aby podporila koordináciu medzi diplomatickými a konzulárnymi zbormi jednotlivých členských štátov v tej istej krajine, nie v neposlednom rade preto, aby sa imigranti dostali čo najbližšie k členským štátom, ktoré ich môžu prijať vzhľadom na ich odbornosť;

53.   pripomína nevyhnutnosť spravodlivého zaobchádzania a spravodlivých práv pre migrantov;

54.   zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti migrácie musí zohľadňovať príčiny, ktoré vedú migrantov k príchodu do Európy, pričom v niektorých prípadoch riskujú vlastné životy, a že z tohto dôvodu musí byť prepojená s aktívnou spoločnou politikou rozvojovej spolupráce;

55.   zdôrazňuje význam a potrebu posilnenia spolupráce nielen medzi EÚ a krajinami pôvodu, ale aj medzi samotnými krajinami pôvodu, najmä medzi krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky, medzi krajinami AKT a uvedenými krajinami navzájom;

56.   predpokladá, že Komisia nebude v rámci prijímania opatrení proti organizovanému obchodovaniu s ľuďmi z rozvojových krajín kriminalizovať obete, ale že sa zameria na trestanie páchateľov; poznamenáva, že veľa žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, nemá prístup k právnej ani sociálnej ochrane,

57.   vyzýva Komisiu, aby uznala migráciu detí ako zvláštny aspekt ekonomickej migrácie a aby zaručila práva a ochranu detským migrantom v súlade s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie;

58.   domnieva sa, že regulácia prisťahovalectva medzi tretími krajinami by pomohla chrániť ľudské a pracovné práva prisťahovalcov, pričom by pomohla odhaliť obchodníkov s ľuďmi a postaviť ich pred súd;

59.   odporúča, aby Komisia vo väčšej miere uľahčila legálnym migrantom, ktorí sa vrátili do rozvojových krajín, opäť sa prisťahovať do EÚ, voči migrantom prichádzajúcim do Európskej únie prvý raz, uznávajúc tak skúsenosti s integráciou, ktorú už bývalí migranti majú;

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 390. (2) Ú. v. EÚ C 166 E, 7.7.2005, s. 58. (3) 1 Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (4) 2 Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12. (5) 1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0051. (6) 2 Stanovisko SOC/173 z 30.júna 2004.