Európsky parlament,

–   so zreteľom na Barcelonskú deklaráciu prijatú na euro-stredomorskej konferencii konanej 27. a 28. novembra 1995, ktorou sa ustanovuje euro-stredomorské partnerstvo s podrobným pracovným programom,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Desiate výročie euro-stredomorského partnerstva: program práce na plnenie výziev ďalších piatich rokov" (KOM(2005)0139) a jeho prílohy (SEK(2005)0482 a SEK(2005)0483),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvané "Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi" (KOM(2003)0104), na jej strategický dokument Európska susedská politika (ENP) (KOM(2004)0373), na jej návrh Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (KOM(2004)0628), na jej oznámenie o akčných plánoch v rámci ENP (KOM(2004)0795) a na akčné plány pre Izrael, Jordánsko, Maroko, Palestínsku samosprávu a Tunisko,

–   so zreteľom na závery všetkých euro-stredomorských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa uskutočnili od začiatku barcelonského procesu, a najmä na závery VII. euro-stredomorskej konferencie ministrov zahraničných vecí konanej v Luxemburgu 30. a 31. mája 2005,

–   so zreteľom na strategické partnerstvo pre Stredomorie a Stredný východ, o ktorom Európska rada rozhodla v júni 2004,

–   so zreteľom na vyhlásenia piatich plenárnych zasadnutí euro-stredomorského parlamentného fóra vydané v období medzi jeho ustanovením v novembri 1998 a jeho transformáciou na Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (EMPA) pri príležitosti VI. konferencie ministrov konanej 2. a 3. decembra 2003 v Neapole,

–   so zreteľom na politické priority predsedníctva Európskeho parlamentu v rámci EMPA (vyhlásené 21. apríla 2005) prehĺbiť dialóg o ľudských právach s parlamentmi partnerských krajín,

–   so zreteľom na uznesenie z 15. marca 2005, ktoré v Káhire prijalo prvé Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2004 nazvané "Oživenie činností EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie so stredomorskými partnermi"(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 nazvané "Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi"(2),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredomorskej politike Európskej únie,

–   so zreteľom na výročné správy Rozvojového programu OSN (UNDP) o ľudskom rozvoji v arabskom svete z rokov 2002, 2003 a 2004,

–   so zreteľom na správu Euro-stredomorskej študijnej komisie (EuroMeSCO) "Barcelona Plus: smerom k euro-stredomorskému spoločenstvu demokratických štátov" z apríla 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0280/2005),

A.   keďže presadzovanie a rešpektovanie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a základných slobôd sú základnými zásadami a prioritami Európskej únie a sú nevyhnutným základom pre rozvoj stredomorského regiónu,

B.   berúc do úvahy obsah Euro-stredomorských dohôd o pridružení, najmä článku 2, ktorý stanovuje, že rešpektovanie demokratických princípov a základných práv inšpiruje vnútorné a zahraničné politiky strán a navyše predstavuje základný prvok dohôd,

C.   keďže vo svojom uznesení z 23. februára 2005 o euro-stredomorskom partnerstve(3) Parlament vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli nové úsilie o posilnenie demokracie a prispeli k nevyhnutným politickým, hospodárskym a sociálnym reformám v stredomorských krajinách a podporili ich,

D.   keďže stredomorská politika tvorí jednu z hlavných priorít zahraničnej politiky EÚ; keďže účinnosť barcelonského procesu možno posilniť iba prostredníctvom jednotnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorá by tým tiež zvýšila svoju dôveryhodnosť,

E.   keďže rozšírená Európa má vážny záujem na ustanovení koherentného systému vzťahov so susednými krajinami v stredomorskom regióne a na Strednom východe, ktorý vychádza z uvedených zásad a hodnôt, ako aj na dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, a keďže jej cieľom je komplexné partnerstvo, ktoré zahŕňa politickú a hospodársku liberalizáciu, udržateľný hospodársky rast a spoločnú prosperitu,

F.   keďže demokratický a úspešný rozvoj euro-stredomorského partnerstva podstatne závisí od vôle partnerských krajín a ich národov zdieľať spoločné hodnoty demokracie a rešpektovať ľudské práva v duchu obojstrannej spolupráce, rovnosti, spoločnej účasti a angažovanosti, ako aj spoločnej zodpovednosti,

G.   keďže európska susedská politika je zameraná na zlepšovanie tohto partnerstva a ponúka ďalšiu príležitosť na prehĺbenie vzťahov, posilnenie politického dialógu a zapojenie partnerských krajín do politík EÚ,

H.   keďže Barcelonská deklarácia z 28. novembra 1995 znamenala obrat vo vzťahoch medzi Európskou úniou a jej stredomorskými susedmi,

I.   keďže euro-stredomorské partnerstvo, v ktorom sa prelínajú dvojstranné a viacstranné konzultačné mechanizmy a rozhodovacie kanály, je jedinečné vo svojom rozsahu pôsobnosti a filozofii a preto je potrebné ho zachovať, oživiť, prehodnotiť vo svetle dosiahnutých výsledkov a naďalej realizovať tak, aby smerovalo k splneniu ambicióznych cieľov, ktoré mu boli pôvodne uložené,

J.   keďže sa však dosiahol iba malý pokrok v regionálnom rozmere partnerstva, ktorý by mal byť značne rozvinutý a na ktorý by mali byť pridelené väčšie finančné prostriedky, ako sa plánovalo na začiatku procesu,

K.   keďže stiahnutie Izraela z Gazy by sa malo považovať iba za jeden krok cestovnej mapy , aj keď dôležitý, smerom ku komplexnému vyriešeniu konfliktu na Strednom východe, ktorý, ak ho budú nasledovať ďalšie kroky na obidvoch stranách, by mohol predstavovať nový stimul pre barcelonský proces,

L.   keďže hodnotenie prvých desiatich rokov existencie partnerstva prinieslo zmiešané výsledky, pričom na jednej strane sa dosiahlo veľa pozitívneho, na druhej strane však treba vykonať ešte množstvo práce, aby sa plne uskutočnil potenciál Barcelonskej deklarácie,

M.   keďže nad viacstranným rámcom doposiaľ prevládajú dvojstranné vzťahy aj v dôsledku slabosti partnerských krajín a ťažkostí pri rozvíjaní a posilňovaní vzťahov "juh-juh",

N.   keďže na barcelonskom summite 27. a 28. novembra 2005 by mali byť stanovené jasné a zvládnuteľné kritériá pre blízku budúcnosť s ohľadom na skúsenosti vyplývajúce z minulých zlyhaní a patových situácií s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky v krátkodobom a strednodobom horizonte,

O.   keďže podpora reformy vzdelávania, spoločné riadenie pohybu osôb a migrácie, ako aj posilnenie dialógu – aj medzi rôznymi náboženstvami – a pomoc v súvislosti s dohodnutými stratégiami boja proti terorizmu by mohli predstavovať potenciálne oblasti zvýšenej spolupráce medzi euro-stredomorskými partnermi,

P.   keďže úspešné prvé zasadnutie Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia v marci 2005 a ďalší inštitucionálny vývoj euro-stredomorského partnerstva umožnia posilniť jeho viacstranný politický rozmer,

Q.   keďže je dôležité posilniť aj tento rozmer prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií v tomto procese,

R.   keďže vyhlásenie roku 2005 za rok Stredomoria by malo viac zviditeľniť barcelonský proces a zvýšiť informovanosť občanov o jeho činnostiach,

1.   víta nedávno predložené oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa prehodnocuje desať rokov partnerstva a vymedzujú osobitné oblasti spolupráce – ľudské práva a demokracia, trvalo udržateľný hospodársky rast a hospodárske reformy a vzdelávanie – ktoré sa majú v nasledujúcich piatich rokoch ďalej rozvíjať;

2.   je presvedčený, že aj keď partnerstvo doposiaľ neprinieslo očakávané výsledky a vzhľadom na svoje možnosti plne neprispelo k zníženiu napätia v oblasti, existuje priestor na zlepšenie a barcelonský proces preto zostáva vhodným rámcom pre politiku v Stredomorí, ktorú je potrebné zmeniť, aby sa dosiahli lepšie výsledky;

3.   upozorňuje, že na to, aby bola euro-stredomorská politika účinná, musí sa jej vyčleniť rozpočet, ktorý zodpovedá jej ambíciám;

4.   vyslovuje poľutovanie nad tým, že euro-stredomorské partnerstvo doteraz nemalo žiadny priamy vplyv na závažné nevyriešené konflikty v stredomorskom regióne, aj keď v rámci pracovných skupín bol iniciovaný dialóg o konkrétnych snahách;

5.   poukazuje na to, že rozvoj demokracie je jedným z cieľov barcelonského procesu a musí sa dosiahnuť presadzovaním politických reforiem za podpory občianskej spoločnosti a všetkých politických skupín a hnutí, ktoré odmietajú používanie násilia;

6.   domnieva sa, že jednou z hlavných otázok, na ktoré sa treba zamerať, je zvýšenie účasti všetkých partnerských krajín stredomorskej oblasti na rozhodovacom procese partnerstva s cieľom podporiť spoločné iniciatívy a posilniť spoluzodpovednosť;

7.   víta v tejto súvislosti vytvorenie euro-stredomorskej mimovládnej platformy, ktorej zakladajúca schôdza sa konala v apríli 2005 v Luxemburgu; zdôrazňuje v tomto ohľade význam udržiavania vzťahu s touto platformou a rozvíjania úzkej spolupráce s ňou s cieľom rozšíriť účasť na euro-stredomorskom partnerstve a zvýšiť povedomie verejnosti o tomto procese;

8.   považuje za nevyhnutné, aby politický dialóg sprevádzala užšia spolupráca na kultúrnej a sociálnej úrovni, aby sa kládol väčší dôraz na hľadiská a priority vyplývajúce z čoraz väčšieho počtu analýz z arabského a stredomorského sveta tak, ako ich odráža nedávna výročné správy Rozvojového programu OSN (UNDP);

9.   víta vytvorenie Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a požaduje, aby mu boli v budúcnosti poskytnuté zdroje a administratívne štruktúry potrebné na to, aby bolo jeho pôsobenie citeľné a aby fungovalo účinne;

10.   je presvedčený, že nielen budúca spolupráca sa musí riadiť požiadavkami bezpečnostnej politiky EÚ alebo inými súvisiacimi potrebami ale tiež, že je potrebné zdôrazniť väzbu medzi tromi oblasťami spolupráce – mier, obchod a občianska spoločnosť; najmä tu uznáva spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom a mimoriadny význam sociálnych a hospodárskych otázok pre obyvateľov južného Stredomoria;

11.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nikdy neuskutočnil návrh uvedený v pôvodnej Barcelonskej deklarácii, aby Komisia organizovala každoročné stretnutia predstaviteľov miest a regiónov, "aby prehodnotili spoločné výzvy a vymenili si skúsenosti" a vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu uskutočnila v rámci prehodnoteného euro-stredomorského partnerstva;

12.   domnieva sa, že európska susedská politika (ENP), ktorá nadväzuje na úspechy barcelonského procesu a ktorá je založená na zásadách spoluzodpovednosti a diferenciácie, by mala posilňovať existujúce formy spolupráce v rámci euro-stredomorského partnerstva s cieľom ponúknuť partnerským krajinám možnosť zúčastňovať sa na programoch a politikách EÚ na základe spoločne schválených priorít a cieľov prostredníctvom dôsledného uplatňovania zásady regionálnej a subregionálnej (ako aj miestnej a komunálnej) spolupráce tak zo strany euro-stredomorskými partnerov, ako aj zo strany členských štátov;

13.   poukazuje na to, že regionálna integrácia "juh-juh" má zásadný význam v súvislosti s vytvorením stabilného rámca pre spoločnú prosperitu, a to je príklad a skúsenosť EÚ;

14.   pripomína, že jedným z hlavných cieľov stredomorskej politiky EÚ, ako aj ENP, je podporovať politické reformy (pokrok v procese demokratizácie, posilňovanie pluralizmu a zásad právneho štátu a väčšie rešpektovanie ľudských práv) spolu s hospodárskymi a sociálnymi reformami;

15.   víta vytvorenie podvýboru pre ľudské práva v rámci príslušných dohôd o pridružení s Jordánskom a Marokom a požaduje vytvorenie takýchto podvýborov pre ľudské práva aj v rámci iných dohôd o pridružení, aby sa tak rozvíjal štruktúrovaný dialóg o ľudských právach a demokracii; je presvedčený, že takéto podvýbory predstavujú kľúčový prvok akčných plánov; zdôrazňuje význam konzultovania s občianskou spoločnosťou a jej zapojenia do práce týchto podvýborov s cieľom lepšieho monitorovania situácie v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje tiež potrebu toho, aby bol Parlament zapojený do práce a kontroly týchto podvýborov;

16.   znovu vyjadruje svoju podporu ochrancom ľudských práv a víta prijatie usmernení v súvislosti s ochrancami ľudských práv; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby vyvinula potrebný tlak na stredomorských partnerov, aby splnili svoje záväzky a rešpektovali práva ochrancov ľudských práv a zabezpečili ich ochranu;

17.   pripomína, že vytvorenie oblasti spoločnej prosperity je hlavným cieľom euro-stredomorského partnerstva a že tento cieľ musí smerovať k dosiahnutiu pokroku pri znižovaní chudoby v regióne a zmierniť sociálne a hospodárske rozdiely medzi severom a juhom; berie na vedomie, že partnerské krajiny dosiahli značný pokrok smerom k dosiahnutiu makroekonomickej stability a že liberalizácia obchodu s tovarom sa výrazne zlepšuje;

18.   víta v tomto ohľade vytvorenie nástroja pre euro-stredomorské investície a partnerstvo v rámci Európskej investičnej banky v roku 2002, vyzýva však na ďalšiu diskusiu medzi členskými štátmi Únie a ich euro-stredomorskými partnermi s cieľom pretvoriť túto iniciatívu na skutočný finančný nástroj spolupráce, otvorený účasti príslušných krajín euro-stredomorského regiónu;

19.   zdôrazňuje, že do roku 2010 je dôležité vytvoriť zónu voľného obchodu a želá si rýchle uplatňovanie zásady kumulácie pôvodu – systému, ktorý umožňuje výrobkom vyrobeným zo súčiastok pochádzajúcich z viacerých stredomorských krajín voľný prístup na trh Spoločenstva v záujme väčšej integrácie "juh-juh";

20.   berie na vedomie pokrok pri vytváraní oblasti voľného obchodu do roku 2010 a začatie realizácie stratégie liberalizácie obchodu v poľnohospodárstve; požaduje, aby boli do tohto procesu zahrnuté kritériá trvalo udržateľného rastu a aby sa v každej fáze vykonávalo riadne a dôkladné hodnotenie vplyvu na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi a rybárskymi výrobkami v euro-stredomorskom regióne;

21.   poznamenáva, že napriek významnému pokroku v oblasti liberalizácie trhu s tovarom, narastá obchodný deficit stredomorských partnerov Európskej únie;

22.   poznamenáva, že napriek očakávaniam spojeným so začatím procesu neprinieslo toto obchodno-politické otvorenie partnerským krajinám žiadne hospodárske výhody a ich hospodárska situácia zostáva naďalej zložitá a vyznačuje sa veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou úrovňou investícií, čo sa vzhľadom na veľmi mladú populáciu týchto štátov priamo odráža na prílive prisťahovalcov;

23.   domnieva sa, že hospodársky aspekt partnerstva by sa mal zamerať na sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný hospodársky vývoj, keďže liberalizácia obchodu nemôže byť jediným cieľom a musí mať primeraný právny rámec;

24.   žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby budúce finančné výhľady zahŕňali dostatočné finančné zdroje na podporu hospodárskej reštrukturalizácie partnerských stredomorských krajín a aby referenčná finančná suma pridelená novému finančnému nástroju susedských vzťahov a partnerstva umožnila zabezpečiť istú stabilitu a kontinuitu európskej pomoci v stredomorskej oblasti (pozri bývalý program MEDA);

25.   považuje za nevyhnutné, aby sa pracovný program Komisie zameral aj na spoločenské dôsledky prechodu v krajinách južného Stredomoria a riešil ich berúc do úvahy rôzne potreby a priority partnerských krajín;

26.   domnieva sa, že hospodárska situácia partnerských stredomorských krajín si vyžaduje značnú podporu projektov v infraštruktúre, najmä v oblasti dopravy, bývania a zásobovania pitnou vodou;

27.   zastáva názor, že príjmy pochádzajúce z nálezísk ropy a zemného plynu v tomto regióne by mali byť vo väčšej miere sprístupnené v prospech hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónu a použité s úplnou transparentnosťou v záujme obyvateľstva ako celku;

28.   požaduje zlepšenie infraštruktúry pre nákladnú a osobnú dopravu v euro-stredomorskom regióne s osobitným dôrazom na prístavy;

29.   pripomína význam podporovania konkrétnych malých projektov spolupráce v praxi; domnieva sa, že malé a stredné podniky môžu výraznou mierou prispieť k väčšej prosperite partnerských krajín a preto odporúča prijať opatrenia na zvýšenie hospodárskeho rastu a spotreby, najmä pomocou pôžičiek a mikroúverov;

30.   zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na problémy, ktorým čelí odvetvie textilu, prostredníctvom podpory európsko-stredomorského partnerstva – partnerstva, ktoré napomáha spolupráci a konkurencieschopnosti odvetvia tým, že cielene podporuje vzdelávanie, výskum a vývoj, technologickú inováciu, šírenie osvedčených postupov a výmenu informácií o trhoch; odporúča vytvoriť európsko-stredomorskú sieť škôl, vzdelávacích inštitúcií a špecializovaných technických stredísk v textilno-odevnom odvetví na podporu technického partnerstva, vzdelávania a spoločných výskumných programov;

31.   berie do úvahy, že decentralizovaná spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi môže prispievať k budovaniu miestnych inštitúcií a kapacít, ako aj k väčšej viditeľnosti a zodpovednosti partnerstva; poukazuje na to, že konkrétne menšie projekty spolupráce medzi mestami, či už dvojstranné alebo v rámci regionálnych alebo transregionálnych sietí, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného mestského rozvoja (napr. hospodárenie s odpadom a vodou, dodávky čistej vody), môžu priniesť hmatateľné výsledky pre občanov a okamžité zlepšenia v kvalite ich života;

32.   berie na vedomie, že v uplynulých rokoch nastal výrazný pokrok v urýchlení realizácie projektov a programov v rámci programu MEDA, najmä v dôsledku zásadného prepracovania plánovania pomoci Komisie a vďaka významnejšiemu zapojeniu miestnych aktérov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada znížila v návrhu rozpočtu na rok 2006 sumu vyčlenenú na program MEDA, najmä v položke určenej na inštitucionálnu reformu, demokratický vývoj a ľudské práva, hospodársku a sociálnu reformu a subregionálnu spoluprácu; domnieva sa, že takéto obmedzenie nie je v súlade s podnetom, ktorý si vyžaduje barcelonský proces;

33.   domnieva sa, že nadišiel správny čas na rozšírenie činností euro-stredomorského partnerstva a na využitie možností, ktoré poskytuje ENP, aby sa partnerstvo viac priblížilo ľuďom;

34.   odporúča, aby sa v budúcnosti kládol osobitný dôraz na vybraný počet spoločne schválených činností na viacstrannej a dvojstrannej úrovni, ktorých realizácia by sa mala urýchliť a ktorých pôsobenie by sa malo viac zamerať na výsledky;

35.   zastáva názor, že rozvoj demokracie v regióne predstavuje jednu z kľúčových otázok pre Európu: stredomorské partnerstvo existuje nielen s partnerskými krajinami, ale aj s neštátnymi aktérmi a občianskou spoločnosťou; odporúča preto, aby bola viac využívaná napríklad Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) – program Spoločenstva na financovanie rôznych projektov – na začatie rôznych projektov na podporu demokracie;

36.   domnieva sa, že spolupráca v oblasti civilnej ochrany a ochrany životného prostredia a zvládania prírodných katastrof by mala byť jednou z hlavných priorít; domnieva sa, že rámci toho by mali byť urýchlené postupy na zriadenie systému včasného varovania v stredomorskej oblasti na zabránenie takýmto katastrofám;

37.   poukazuje na to, že v uplynulých rokoch zaznamenali štáty stredomorskej oblasti a viaceré členské štáty pokles rovnováhy životného prostredia, väčšie znečisťovanie, narastajúci nedostatok vody a nekontrolovaný rozvoj miest a špekulácií, najmä na pobreží; domnieva sa, že je potrebné dodať väčší impulz tvorbe politík v oblasti životného prostredia v Stredomorí, keďže sa ukazuje, že táto oblasť má kľúčový význam pre každú politiku trvalo udržateľného rastu;

38.   domnieva sa, že jednou z hlavných priorít je rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý je výsostne dôležitý pre hospodársky a sociálny rozvoj stredomorských krajín; požaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť znevýhodneným skupinám, akými sú negramotné skupiny obyvateľstva, študentky, utečenci a vysídlenci a obyvateľstvo vidieckych a prímestských oblastí; zastáva názor, že na podporu úsilia stredomorských partnerov o reformu vzdelávania a modernizáciu inštitúcií v tejto oblasti je potrebný strategickejší prístup; predovšetkým vyzýva Radu, členské štáty a Komisiu, aby vytvárali a podporovali výmenné programy pre žiakov, študentov a štipendistov a partnerstvá medzi mestami a geografickými oblasťami a aby zintenzívnili výmeny na parlamentnej úrovni; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam ďalšieho rozvíjania iniciatívy "Erazmus Mundus", ako aj akčného programu pre mládež v rokoch 2007 - 2013 na posilnenie výmen medzi kultúrami v stredomorských krajinách;

39.   víta založenie a inauguráciu Euro-stredomorskej nadácie Anny Lindhovej pre Dialóg medzi kultúrami; je presvedčený, že svojou činnosťou môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zvýšeniu vzájomného porozumenia a čo najlepšie využiť naše spoločné dedičstvo;

40.   vyzýva Komisiu, členské štáty a krajiny euro-stredomorského partnerstva, aby našli spôsoby a mechanizmy na podporu vytvorenia, posilnenia a rozvoja národných sietí nadácie Anny Lindhovej vo všetkých 35 partnerských krajinách; vyzýva nadáciu, aby prispela k posilneniu zásady viditeľnosti a spoluzodpovednosti barcelonského procesu, aby euro-stredomorské partnerstvo nadobudlo podobu tak na národnej, ako aj regionálnej úrovni;

41.   žiada, aby boli sloboda tlače a sloboda prejavu v stredomorskom regióne chránené a podporované, aby mohli mediálni odborníci slobodne vykonávať svoju profesiu a aby bol zaručený demokratický vývoj, ktorý sa v tomto regióne zatiaľ ukázal ako nedostatočný;

42.   je presvedčený, že s ohľadom na súčasnú svetovú situáciu je potrebné začať vážny dialóg medzi kultúrami medzi partnermi, ktorý by mal zahŕňať opatrenia, ako sú opatrenia, ktoré vo svojej správe odporúča poradná skupina na vysokej úrovni pre dialóg medzi národmi a kultúrami, založená Romanom Prodim v roku 2003;

43.   domnieva sa, že euro-stredomorské partnerstvo, ktoré je založené na spoločnej zodpovednosti, by malo podporovať náboženský dialóg medzi kresťanstvom, islamom a judaizmom nielen na účely vzdelávania a šírenia poznatkov, ale aj ako súčasť boja proti terorizmu, jednej z celosvetových úloh, ktoré treba riešiť;

44.   odporúča spoločnú realizáciu vedeckých činností expertmi a odborníkmi v súvislosti s úlohou islamu v demokratických a otvorených spoločnostiach a zváženie dôvodov, ktoré môžu niekedy viesť členov kultúrnej a náboženskej obce k násilným činom;

45.   zdôrazňuje, že migrácia a integrácia migrantov do spoločnosti je ďalšou kľúčovou témou euro-stredomorského partnerstva; zastáva názor, že dohody o pridružení a akčné plány susedskej politiky sú primeranými nástrojmi podpory spoločného riadenia pohybu osôb a migračných vĺn; navrhuje, aby sa v tomto ohľade využil európsky nástroj susedskej politiky (ENPI) na podporu cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými partnermi; zdôrazňuje potrebu zaoberať sa týmto problémom a vážnymi negatívnymi následkami nelegálneho prisťahovalectva vrátane takých základných aspektov, akými sú rokovanie o readmisných dohodách alebo potreby rázne zakročiť proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré spôsobuje straty na životoch a mnoho utrpenia; pripomína potrebu konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi v tejto oblasti vzhľadom na ich skúsenosti a zodpovednosť za sociálnu integráciu prisťahovalcov, prijímanie žiadateľov o azyl a citlivú otázku zaobchádzania s osobami bez dokladov a odmietnutými žiadateľmi o azyl;

46.   pripomína, že všetka spolupráca v oblasti prisťahovalectva musí byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že všetky readmisné dohody musia byť verejné a založené na zásade nevracania utečencov do krajiny, ako je ustanovené v článku 33 Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov; odmieta zásadu vytvorenia "vstupných brán" a/alebo záchytných táborov v krajinách susediacich s EÚ;

47.   zdôrazňuje, že podporovanie účasti žien v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti a v politickej činnosti každej krajiny musí byť základným mechanizmom upevňovania demokracie a riešenia diskriminácie žien; žiada tiež, aby bolo hľadisko rodovej rovnosti všeobecne zahrnuté do hlavných činností euro-stredomorského partnerstva;

48.   vyzýva preto vlády partnerských krajín, aby uznávali, rešpektovali a chránili základné práva a postavenie ženy tak, ako je to zakotvené v medzinárodných zmluvách, a žiada vlády týchto partnerských krajín, aby urýchlili legislatívne, administratívne a iné reformy s cieľom vytvoriť rovnoprávnosť žien a mužov v rodinnom a verejnom živote, a aby zahrnuli rodovú rovnosť do všetkých svojich politík so stanovením krátkodobých a dlhodobých cieľov;

49.   vyzýva Komisiu, aby poskytla kvalitatívne a kvantitatívne informácie o realizácii a konkrétnom plnení finančných záväzkov prijatých v rámci bilaterálnej spolupráce (dohody o pridružení) a v rámci regionálnej spolupráce MEDA II (súčasná fáza) na podporu aktívnej účasti žien v politickom, hospodárskom a sociálnom živote;

50.   víta nedávne začatie prvého regionálneho programu pre účasť žien na hospodárskom a sociálnom živote a rozvoji (program, o ktorého založení sa rozhodlo už v roku 2001) a žiada Komisiu, aby rozšírila jeho rozsah pôsobnosti a tematiku o informačné aktivity a zvyšovanie povedomia o obraze ženy a význame jej úlohy v procese demokratizácie;

51.   vyjadruje svoje znepokojenie nad výraznou diskrimináciou žien na trhu práce a v systémoch všeobecného a odborného vzdelávania, nad ich diskrimináciou v súvislosti s účasťou na politickom a občianskom živote, ako aj nad závažnými problémami, ktorým čelia, ako je napríklad násilie; žiada, aby partnerské krajiny prejavili skutočnú politickú vôľu a schopnosť účinne pôsobiť s cieľom zmeniť myslenie a podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi;

52.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby euro-stredomorskí partneri ustanovili nové programy s cieľom podporovať spoluprácu tak medzi policajnými orgánmi, ako aj medzi súdnymi orgánmi a zabezpečiť spoločný prístup v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu; vyzýva všetky krajiny, aby ratifikovali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho dodatkové protokoly proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu prisťahovalcov; zdôrazňuje skutočnosť, že euro-stredomorskí partneri zdieľajú záväzok voči ľudským právam a základným slobodám, a vyzýva preto Radu, členské štáty a Komisiu, aby aktívne podporovali cieľ euro-stredomorskej dohody, ktorým je zabezpečiť sledovanie dodržiavania ľudských práv prostredníctvom trvalého politického dialógu s partnerskými krajinami; zdôrazňuje tiež, že zdieľajú aj spoločnú skúsenosť s terorizmom, čo by im malo umožniť spoločne pracovať s cieľom odradiť nespokojné skupiny od voľby teroristických metód a násilných útokov, a na tento účel rozvíjať schopnosť štátov bojovať proti terorizmu a brániť ľudské práva v boji proti nemu; poukazuje na to, že teroristické činy akéhokoľvek druhu svojou podstatou znamenajú priamy útok na práva a slobody občanov, stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a na demokraciu a právny štát;

53.   v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nesmie byť v žiadnom prípade vedený na úkor občianskych slobôd a ľudských práv; víta zlepšujúcu sa spoluprácu v tejto oblasti, žiada však otvorenejšie a priehľadnejšie postupy; v tomto ohľade podporuje návrh kódexu správania sa v tejto oblasti;

54.   ľutuje, že v oblasti demokracie a ľudských práv nebol dosiahnutý žiadny výrazný pokrok a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam akčných plánov ENP, ktorých cieľom je stanoviť jasné záväzky týkajúce sa činnosti partnerských krajín v záujme zlepšenia demokratizačného procesu a rešpektovania ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že priority v týchto akčných plánoch budú predstavovať kritériá, ktoré je potrebné pravidelne monitorovať a vyhodnocovať;

55.   vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby plne zapojila Parlament do hodnotenia zavádzania akčných plánov ENP, ktoré by mali stanoviť jasné ustanovenia o pozastavení činnosti pre prípad, že uvedené kritériá týkajúce sa demokratizácie a ľudských práv nie sú dodržiavané;

56.   vyzýva Komisiu, aby otázky ľudských práv považovala za hodnotiace kritérium pri posudzovaní dodržiavania dohôd medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami a dúfa, že Komisia bude každoročne predkladať správu o svojich zisteniach v rámci euro-stredomorského partnerstva;

57.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v prípade porušovania ľudských práv a demokratických slobôd uplatňovali ustanovenia pozastavujúce platnosť euro-stredomorských dohôd o pridružení;

58.   opätovne vyzýva všetky zmluvné strany euro-stredomorských dohôd o pridružení, aby začlenili ustanovenie o ľudských právach a demokracii do akčného programu na zlepšenie a podporu rešpektovania ľudských práv a presadenia rešpektovania ľudských práv a zaviedli mechanizmus pravidelného hodnotenia dodržiavania článku 2 dohody o pridružení; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zriadila podvýbory pre ľudské práva, ktorých úlohou by bolo monitorovať uplatňovanie ustanovenia o ľudských právach, a aby plne zapojila Európsky parlament a občiansku spoločnosť do týchto podvýborov; s ohľadom na 10. výročie barcelonského procesu vyzýva Komisiu, aby vypracovala verejnú správu o uplatňovaní politiky ľudských práv a demokracie v stredomorských krajinách, na základe ktorej by sa partnerstvo ďalej vyvíjalo;

59.   navrhuje, aby medzi Európskou úniou a stredomorskými krajinami pokračovala a bola posilnená spolupráca v oblasti bezpečnosti; víta zahrnutie ustanovení o zákaze šírenia zbraní hromadného ničenia do najnovších dohôd a akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uskutočňovať všetky partnerské krajiny bez výnimky s cieľom vyhlásiť stredomorskú oblasť za oblasť bez zbraní hromadného ničenia; požaduje ďalšie zapojenie partnerských krajín do európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; s ohľadom na tento cieľ vyzýva Radu, aby počítala s možnosťou konzultovať otázky SZBP, zaradené do programu zasadnutia, s našimi stredomorskými partnermi vždy, keď sa ich to bude týkať, ako aj s možnosťou ich účasti, v prípade potreby, na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy;

60.   zastáva názor, že vzhľadom na minulé nedostatky barcelonského procesu predstavujú politická vôľa a pragmatický pohľad, viac než kedykoľvek predtým, nevyhnutnú podmienku úspešného výsledku partnerstva;

61.   poukazuje na to, že EMPA je základným prvkom euro-stredomorského politického dialógu a že úloha rozhodovacích postupov zhromaždenia v euro-stredomorskom procese by sa mala v budúcnosti posilniť;

62.   pripomína účastníkom mimoriadneho zasadnutia na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v Barcelone 27. - 28. novembra 2005, že oslavu 10. výročia euro-stredomorského partnerstva musí sprevádzať vymedzenie jasného a záväzného súboru priorít a činností do budúcnosti; domnieva sa tiež, že treba opätovne potvrdiť základné zásady Barcelonskej deklarácie a vôľu členských štátov vytvoriť spoločenstvo demokratických krajín, ktoré dodá impulz vzťahom medzi krajinami Stredomoria, a vyzýva predovšetkým všetky členské štáty Európskej únie, aby zjednotili svoje snahy o udelenie nového impulzu barcelonskému procesu do budúcnosti;

63.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie blížiacemu sa mimoriadnemu zasadnutiu na vysokej úrovni, Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a partnerských krajín zúčastňujúcich sa na barcelonskom procese, ako aj Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.

(1) Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 656. (2) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0046.