Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj článok 6 ods. 2 Aktu o voľbe poslancov Európskeho parlamentu všeobecným priamym hlasovaním z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na žiadosti predložené Jeanom-Charlesom Marchianim v súvislosti s ochranou jeho imunity pred francúzskymi súdmi,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 5. júla 2005(2), v ktorom sa rozhodol poskytnúť ochranu imunite Jeana-Charlesa Marchianiho,

–   so zreteľom na článok 121 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0316/2005),

A.   keďže, ako sa uvádza v rozhodnutí francúzskeho Kasačného súdu č. 1784 zo 16. marca 2005, podľa ktorého žiadny zákonný alebo všeobecný text ani ústavný princíp mu neumožňujú vyvodzovať, že by sa článok 100-7 prvý pododsek francúzskeho trestného poriadku mal uplatňovať na poslancov Európskeho parlamentu, tento súd neuplatnil článok 10 uvedeného protokolu a nepriznal tak poslancovi Európskeho parlamentu s francúzskou štátnou príslušnosťou výsadu uvedenú v článku 100-7 prvý pododsek francúzskeho trestného poriadku týkajúcu sa poslancov národných parlamentov,

B.   keďže v uvedenom rozhodnutí z 5. júla 2005 požiadal Európsky parlament, aby bolo príslušné rozhodnutie zo 16. marca 2005 zrušené alebo odvolané a aby v každom prípade stratilo účinnosť de facto a de iure,

C.   keďže v nadväznosti na oznámenia Európskeho parlamentu upozorňujúce na uvedené rozhodnutie z 5. júla 2005, minister spravodlivosti Francúzskej republiky vyhlásil, že rozhodnutie Kasačného súdu je už právoplatné a nijakou právnou cestou ho nie je možné zrušiť alebo odvolať, ako požadovalo uvedené uznesenie,

D.   keďže Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev je súčasťou primárneho práva Spoločenstva,

E.   keďže príslušné francúzske súdy, odmietnutím uplatniť článok 100-7 prvý pododsek francúzskeho trestného poriadku na poslanca Európskeho parlamentu s francúzskou štátnou príslušnosťou, porušili primárne právo Spoločenstva,

F.   keďže z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát je možné brať na zodpovednosť za rozhodnutie vnútroštátneho súdu(3),

G.   keďže je na Komisii, aby ako strážkyňa zmlúv začala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES,

1.   rozhodol požiadať Komisiu, aby začala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES proti Francúzskej republike za porušenie primárneho práva Spoločenstva;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie okamžite postúpil Komisii a príslušným orgánom Francúzskej republiky.

(1) Vec 101/63, Wagner vs. Fohrmann a Krier, Zb. 1964 s. 383 a vec 149/85, Wybot vs. Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391. (2) Prijaté texty z uvedeného dňa, P6_TA(2005)0269. (3) Vec C-224/01, Köbler vs. Rakúsko, Zb. 2003, s. I-10239.