Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2005/2061(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0308/2005

Predkladané texty :

A6-0308/2005

Rozpravy :

PV 14/11/2005 - 13

Hlasovanie :

PV 15/11/2005 - 9
PV 15/11/2005 - 9.11

Prijaté texty :

P6_TA(2005)0427

Prijaté texty
PDF 157kWORD 81k
Utorok, 15. novembra 2005 - Štrasburg
Sociálny rozmer globalizácie
P6_TA(2005)0427A6-0308/2005

Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnom rozmere globalizácie (2005/2061(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Sociálny rozmer globalizácie - politický príspevok EÚ k rozdeleniu výhod pre všetkých" (KOM(2004)0383),

–   so zreteľom na správu Svetovej komisie pre sociálny rozmer globalizácie (World Commission on the Social Dimension of Globalisation (WCSDG)) z 24. februára 2004 s názvom "Spravodlivá globalizácia: vytváranie príležitostí pre všetkých",

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0308/2005),

A.   keďže napriek tomu, že globalizácia má mnoho kladných aspektov a svetové trhové hospodárstvo vďaka pokroku vedeckého poznania preukázalo veľkú produkcie schopnosť, proces globalizácie prináša veľkú hospodársku a sociálnu nerovnováhu v rámci krajín, ako aj medzi nimi, čo je vážnym sociálnym problémom, vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a chudobu, ktoré postihujú veľkú časť spoločnosti na celom svete,

B.   keďže globalizácia zväčšuje rozdiel medzi bohatými a chudobnými a keďže existuje potreba intenzívne investovať do ľudí na všetkých úrovniach spoločnosti a každého veku s cieľom neutralizovať jej negatívne efekty,

C.   keďže hospodárstvo sa stáva čoraz globálnejším a politizovaným a riadiace inštitúcie zostávajú aj naďalej národnými alebo regionálnymi, a keďže žiadna z existujúcich inštitúcií nevykonáva demokratické monitorovanie celosvetových trhov a nenapráva základné nerovnosti medzi krajinami,

1.   víta oznámenie Komisie, ktoré umožňuje začatie rozpravy o správe WCSDG s cieľom ustanovenia politiky EÚ v tomto smere, ale zároveň očakáva, že Komisia predloží konkrétnejšie návrhy pre vnútorné a vonkajšie politiky EÚ v tejto oblasti;

2.   súhlasí s WCSDG, že globalizácia musí byť procesom so silným sociálnym rozmerom, ktorý je založený na všeobecne uznávaných hodnotách, dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti jednotlivcov, procesom, ktorý musí byť spravodlivý, začleňujúci a demokraticky riadený, poskytujúci príležitosti a hmatateľný úžitok všetkým krajinám a ľuďom a majúci súvis s rozvojovými cieľmi milénia (RCM);

3.   je presvedčený o tom, že EÚ môže prispieť výraznou mierou k tomuto procesu prostredníctvom svojich vnútorných a vonkajších politík, svojho sociálneho modelu a rozvoja na medzinárodnej úrovni a prostredníctvom podpory globálnej spolupráce založenej na vzájomnom rešpekte, konštruktívnom dialógu a uznaní nášho spoločného osudu;

4.   poukazuje na odkaz v správe WCSDG na nerovnaké rozdelenie úžitkov a bremien globalizácie v rámci krajín sveta a medzi nimi a poukazuje na to, že situácia v oblasti tohto rozdeľovania sa od deväťdesiatych rokov minulého storočia zlepšila iba v Ázii;

5.   zastáva názor, že globalizácia by nemala znamenať iba to, že EÚ môže predávať viac za hranicami Európy, ale aj to, že najmä krajinám tretieho sveta by malo byť umožnené predávať EÚ viac s cieľom oživiť ich rast a úroveň zamestnanosti a sociálneho začlenenia; uznáva, že spoločná poľnohospodárska politika bude potrebovať reformu, ak má byť tento aspekt globalizácie splnený a ak má byť kampaň "Urobiť chudobu vecou minulosti" úspešná;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili, aby bola obchodná, poľnohospodárska a zahraničná politika EÚ v súlade s rozvojovou politikou, ako je to stanovené v článku 178 zmluvy a v súlade s RCM;

7.   zastáva názor, že Európska únia by mala prijať konkrétne opatrenia na boj proti chudobe uskutočňovaním ráznejšej politiky v oblasti poľnohospodárstva a obchodu v spojení s odpustením dlhov a s poskytovaním pomoci;

8.   zdôrazňuje, že existuje silné vzájomné prepojenie medzi chudobou a škodami na životnom prostredí: problémy spojené so životným prostredím, ako sú znižovanie biodiverzity alebo klimatické zmeny, sa často týkajú tej najchudobnejšej časti spoločnosti a prehlbujú jej chudobu a chudoba vedie k zvýšeným škodám na životnom prostredí, keď neexistuje alternatíva k vyčerpávaniu prírodných zdrojov; preto je potrebné skúmať sociálny rozmer globalizácie v súvislosti so životným prostredím;

9.   víta správu o strednodobom vyhodnotení lisabonskej stratégie a zdôrazňuje, že revidovaná lisabonská stratégia by mohla byť užitočným nástrojom na plnenie mnohých výziev, ktoré zo sebou prináša globalizácia; opakovane vyjadruje svoju podporu lisabonskej stratégii, ktorá zdôrazňuje vzájomnú previazanosť hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru; považuje vytváranie väčšieho množstva a lepších pracovných miest za základný predpoklad toho, aby sa svet vyvíjal smerom k sociálnej spravodlivosti; zdôrazňuje, že niektoré aspekty správnych postupov v členských štátoch môžu slúžiť ako vzor pre iné časti sveta; konštatuje však, že to bude platiť len v prípade, ak členské štáty dokážu zrealizovať potrebné štrukturálne reformy prostredníctvom vzájomného posilňovania a prispôsobovania hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a sociálnej politiky; zdôrazňuje, že na splnenie uvedených reforiem je potrebné účinné riadenie a žiada členské štáty a ich vlády, aby prevzali zodpovednosť za úspech revidovanej lisabonskej stratégie; zdôrazňuje tiež význam spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť investície do ľudských zdrojov, výskumu a inovácie; považuje ciele lisabonskej stratégie za najnevyhnutnejšie minimum, na ktoré by sa členské štáty mali zaviazať;

10.   víta skutočnosť, že Komisia uznala nutnosť výrazných investícií do ľudských zdrojov všetkých vekových kategórií, ak sa má zachovať konkurencieschopnosť EÚ a zabezpečiť sociálny blahobyt pre všetkých; očakáva preto konkrétne opatrenia a návrhy na získanie týchto investícií a vyzýva EÚ, aby svoje úsilie sústredila na zlepšovanie rozvoja kvalifikácií na všetkých úrovniach, najmä so zameraním na nekvalifikované osoby, s cieľom umožniť pracovníkom využiť príležitosti, ktoré poskytuje globalizácia a povzbudiť podniky v preberaní zodpovednosti za odborné vzdelávanie svojich zamestnancov;

11.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili program sociálnej politiky, ktorý má tieto ciele:

   rozvoj súdržnej spoločnosti otvorenej pre všetkých, čo predpokladá opatrenia v prospech trvalej zamestnanosti a dodržiavanie práv pracovníkov;
   podporu spoločnosti zohľadňujúcej rodové hľadisko a bojujúcej proti každej forme diskriminácie;
   sociálnu politiku zohľadňujúcu všetky skupiny;
   participatívnu demokraciu ako súčasť rôznych sociálnych politík a politík zamestnanosti;

12.   zdôrazňuje, že účinné pravidlá trhu práce a systém sociálneho zabezpečenia nemôžu dosiahnuť vlády samotné, ale je potrebné zapojiť sociálnych partnerov, ktorí majú právo zúčastňovať sa na rozhodovacom procese ako na vnútroštátnej, tak na európskej úrovni; rovnako je potrebné výrazne podporiť príležitosti a kapacity zamestnávateľských organizácií a odborových zväzov, aby mohli vstúpiť do konštruktívneho sociálneho dialógu, ktorý je základným predpokladom zmierňovania a riešenia prípadných negatívnych sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie a je tiež východiskom pre prípravu EÚ na negatívne dôsledky a pozitívne príležitosti globalizácie;

13.   zdôrazňuje význam rešpektovania a dodržiavania Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP), vyzdvihuje vzájomnú previazanosť a nedeliteľnosť všetkých ľudských práv - vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych práv - a význam základných pracovných noriem MOP (ILO Core Labour Standards (CLS)) vo vzťahu k odstráneniu diskriminácie na pracovisku, odstráneniu nútenej a povinnej práce, k zabezpečeniu slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie a k zrušeniu detskej práce; poukazuje na skutočnosť, že uvedené princípy zakotvené vo VDĽP a CLS nie sú v súčasnosti dostatočne uplatňované;

14.   berie na vedomie stanovisko WCSDG, že v otázke CLS je realita často v rozpore s rozhodnutiami a politickou praxou; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko čo je v ich moci na podporu uplatňovania CLS vo svojich vnútorných aj vonkajších politikách a zabezpečili, aby žiaden z aspektov týchto politík neobmedzoval vykonávanie týchto noriem; konštatuje, že EÚ má možnosť podporiť uplatňovanie CLS prostredníctvom dvojstranných a regionálnych dohôd, rozvoja a vonkajšej spolupráce, obchodnej politiky, ktorá zabezpečí prístup na trh pre rozvojové krajiny, podpory súkromných iniciatív na sociálny rozvoj a podpory dobrej správy na celosvetovej úrovni;

15.   žiada, aby sa v jednotlivých externých programoch EÚ venovala väčšia pozornosť sociálnym právam a sociálnemu dialógu, dodržiavaniu ľudských práv a nadradenosti práva, ochrane práv detí, predovšetkým ich práva na vzdelanie s cieľom uprednostniť v rozvojových krajinách demokratizáciu a vytvorenie právneho štátu, bez ktorých nie je možný žiaden dlhodobo udržateľný rozvoj;

16.   žiada, aby Komisia prostredníctvom dvojstranných dohôd zaistila, aby boli rešpektované aspoň CLS s cieľom zabezpečiť humánne pracovné podmienky a zabrániť zneužívaniu žien a detí v dotknutých krajinách;

17.   víta návrh Komisie, podľa ktorého by sa súčasťou dvojstranných vzťahov mohli stať pozitívne stimuly pre výrobky spĺňajúce určité sociálne normy; víta návrh Komisie na zriadenie tzv. spoločných dvojstranných observatórií na prediskutovanie a monitorovanie sociálneho rozmeru globalizácie v dvojstranných dohodách; domnieva sa tiež, že Únia by mala svoje dvojstranné vzťahy využívať na podporu odporúčaní WCSDG tak, aby premiestňovanie pracovných miest z EÚ do zámoria alebo mimo EÚ nekončilo v manufaktúrach tretieho sveta, ale aby sa naopak vytvárali kvalitné pracovné miesta, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu života pracovníkov a ich rodín v dotknutých krajinách;

18.   vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prehodnotila všetky svoje existujúce dvojstranné dohody, najmä dohody o hospodárskom partnerstve a dohody o partnerstve v oblasti rybolovu, s cieľom zaistiť, aby boli plne v súlade s RCM a zásadou udržateľného rozvoja;

19.   víta návrh Komisie, podľa ktorého by sa Komisia, Rada a členské štáty mali usilovať o získanie štatútu pozorovateľa za MOP v rámci WTO s cieľom zlepšiť kvalitu medziinštitucionálneho dialógu; pripomína, že vo svojom uznesení zo 4. júla 2002(1) Európsky parlament už vyzval inštitúcie a členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie tohto cieľa a teraz ich vyzýva na pokrok v tejto oblasti; ďalej vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pracovali na tom, aby boli normy MOP záväzné pre členov WTO;

20.   verí, že primerané zamestnanie v súlade s Programom MOP pre primerané zamestnanie by sa malo stať prioritou na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a celosvetovej úrovni; zdôrazňuje, že zabezpečenie primeraného zamestnania - vrátane dodržiavania práv pracovníkov, sociálnej ochrany a rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami - je nevyhnutné pre efektívny boj proti chudobe; zdôrazňuje však, že tento cieľ chýba v zahraničnej politike EÚ, v politike medzinárodného obchodu EÚ, ako aj vo finančnej a menovej politike EÚ;

21.   pripomína, že na základe rokovacieho mandátu pre ministerskú konferenciu WTO v roku 1999 v Seattli mala EÚ usporiadať konferenciu na úrovni ministrov týkajúcu sa oblasti obchodu, zamestnanosti a CLS; upozorňuje, že EÚ sa zaviazala zorganizovať túto konferenciu do roku 2001; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť napravila najneskôr do júna 2006; v rámci prípravy na túto konferenciu by sa mal začať dialóg o vzťahu medzi obchodom, zamestnanosťou a minimálnymi pracovnými normami, a to najmä s rozvojovými členskými štátmi WTO;

22.   verí, že EÚ ako globálny aktér, by mala byť hlavným propagátorom programu pre "primerané zamestnanie a dôchodok pre všetkých"; zdôrazňuje, že by sa mali prijať určité minimálne normy pokiaľ ide o práva pracovníkov a sociálnu ochranu a mali by byť uznávaným sociálno-ekonomickým základom, ktorý by zabezpečil dlhodobú prosperitu každého štátu sveta a že pojmy ako pracovné miesta, zamestnanosť a "primerané zamestnanie" by sa v ideálnom prípade mali stať základnou časťou deviateho RCM, ktorý by sa mal prijať čo najskôr;

23.   súhlasí s WCSDG v tom, že RCM sú prvým krokom pri vytváraní sociálno-ekonomického základu pre celosvetové hospodárstvo, súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné posilniť súdržnosť politík EÚ v tejto oblasti; očakáva, že Komisia predloží konkrétne návrhy, ako to dosiahnuť; zdôrazňuje, že je zbytočné zredukovať sociálne aquis EÚ s cieľom zachovať celosvetovú hospodársku súťaž, a že by sa skôr mala zlepšiť produktivita a vzdelanie s cieľom zachovať vyššiu úroveň príjmov v EÚ;

24.   upozorňuje na skutočnosť, že regionálna úroveň je vhodnou úrovňou na zlepšovanie sociálnych modelov a na plnenie výziev, ktoré so sebou prináša globalizácia; zdôrazňuje, že solidarita medzi členskými štátmi a nadštandardné vzťahy EÚ s jej susednými štátmi prostredníctvom európskej politiky susedských vzťahov by mohli slúžiť ako príklad pre iné časti sveta; verí, že partnerstvá EÚ by mali zahŕňať sociálny pilier týkajúci sa, okrem iného, pracovných noriem;

25.   očakáva, že Komisia využije prostriedky EÚ na prekonanie negatívnych výsledkov a otvorenie nových perspektív pre citlivejšie regióny a priemyselné odvetvia a slabšie skupiny zamestnancov; očakáva, že Komisie prijme vhodné opatrenia na zastavenie presídľovania spoločností výlučne kvôli získaniu štrukturálnych a iných fondov a žiada systematické skúmanie plnenia dlhodobých cieľov pri rozdeľovaní týchto fondov;

26.   zdôrazňuje, že súčasný hospodársky model je veľmi úzko zviazaný s ropnými zdrojmi a že táto závislosť môže mať nepriaznivý vplyv nielen na vývoj cien zapríčinený nedostatkom energetických komodít, ale najmä na konflikty a politickú nestabilitu krajín južnej pologule, odkiaľ tieto komodity pochádzajú, ktorých sociálny dopad je veľmi tvrdý;

27.   zdôrazňuje dôležitosť spravodlivého obchodu v procese odstraňovania chudoby vo vidieckych oblastiach a naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila konkrétne opatrenia na dodržanie svojich sľubov o poskytnutí väčšej technickej a rozpočtovej podpory výrobcom zapojeným do spravodlivého obchodu a ich distribútorom v členských štátoch EÚ;

28.   zdôrazňuje, že rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny potrebujú priebežné osobitné zaobchádzanie v rámci WTO, zohľadňujúce ich relatívne slabé postavenie v systéme medzinárodného obchodu;

29.   zdôrazňuje, že sociálny rozmer globalizácie argumentuje v prospech reformy režimu WTO; zdôrazňuje ďalej, že dohody WTO musia byť posúdené v súvislosti s ich hospodárskym, sociálnym a environmentálnym dopadom a že testy "potreby" v Technických bariérach obchodu a iných dohodách musia byť nahradené testami "udržateľnosti";

30.   zdôrazňuje, že musí byť zavedená zmysluplná demokratická kontrola WTO, zahŕňajúca skutočnú legislatívnu kontrolu volenými zástupcami alebo parlamentmi;

31.   zdôrazňuje význam súdržnosti politík a súhlasí s Komisiou v tom, že EÚ by sa mala usilovať o jednotnejšie vystupovanie v OSN, MOP, Bretton Woods a iných medzinárodných inštitúciách; vyzýva tiež Komisiu, aby sa usilovala zabezpečiť, že iné členské štáty MOP dosiahnu potrebnú súdržnosť politík v iných medzinárodných organizáciách, najmä vo WTO; domnieva sa, že všeobecne uznávané minimálne pracovné normy by mali byť prioritou pre tieto organizácie; verí, že pôsobenie EÚ v oblasti podpory modelu rozvoja, ktorý v plnej miere integruje sociálny rozmer, najmä CLS, by sa prostredníctvom jednotného vystupovania v inštitúciách multilaterálnej správy posilnilo;

32.   zdôrazňuje, že na dosiahnutie sociálneho pokroku v treťom svete je nevyhnutné posilniť postavenie OSN; vyzýva preto členské štáty, aby podporili pretrvávajúcu snahu o reformu OSN; zdôrazňuje, že je potrebná nová a silnejšia Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC) - v ideálnom prípade rekonštituovaná ako "Rada pre rozvoj ľudstva" s právomocou koordinovať prácu MMF, Svetovej banky, WTO a MOP, ako aj Rozvojového programu OSN (UNDP) a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) - aby sa zabezpečila súdržnosť politík potrebná na dosiahnutie RCM a, vo všeobecnejšej rovine, aby sa zabezpečilo, že globalizácia je hybnou silou sociálneho rozvoja;

33.   súhlasí s WCSDG v tom, že parlamentný dozor nad multilaterálnym systémom by sa mal postupne rozširovať; víta návrh na vytvorenie parlamentnej skupiny, ktorá by sa mala zaoberať súdržnosťou a konzistentnosťou celosvetových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík, a ktorá by mala vypracovať integrovaný dozor významných medzinárodných organizácií; považuje to za možnosť, pri ktorej sa Európsky parlament môže zapojiť do parlamentnej skupiny a prispieť k maximalizácii prínosov globalizácie pre všetky sociálne skupiny;

34.   súhlasí s Komisiou v tom, že súkromný sektor a súkromné iniciatívy, vznik a mobilizácia spoločných záujmových skupín a globálne opatrenia rôznych sociálnych skupín (napríklad MVO) dokážu významnou mierou prispieť k podpore dobrého sociálneho riadenia; víta podporu, ktorú Komisia vyjadrila usmerneniam OECD pre nadnárodné podniky, ktoré stanovujú metodiky hodnotenia zodpovedného správania sa v podnikaní; podporuje návrh Komisie na zlepšenie uplatňovania týchto usmernení tým, že by sa na ne odkazovalo v dvojstranných dohodách; súhlasí s Komisiou, že vykonávanie usmernení musí byť prísnejšie a konzistentnejšie; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zvyšovaní povedomia o správnych postupoch, existujúcich nástrojoch a prostriedkoch ako napr. o usmerneniach OECD;

35.   domnieva sa, že malé a stredné podniky nemôžu byť vylúčené z aktívnej účasti na globalizovanom hospodárstve, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila stimuly, ktoré by umožnili vytváranie sietí podnikov tohto typu; ďalej žiada revíziu štatútu európskej spoločnosti a európskej družstevnej spoločnosti tak, aby sa podniky tohto typu mohli stať plnoprávnymi účastníkmi globalizovaného hospodárstva;

36.   berie na vedomie, že WCSDG odporúča MOP, aby ustanovila celosvetové fórum za účasti mnohých zainteresovaných strán, ktoré by sa zaoberalo sociálnou zodpovednosťou podnikov (Corporate Social Responsibility (CSR)); pripomína, že WCSDG uznáva, že v oblasti skutočných výsledkov systémov CSR panuje skepsa; navrhuje, aby Komisia vykonala ďalšie činnosti, ktoré zvýšia povedomie a podporia dôležitosť otázky CSR;

37.   domnieva sa, že by mala byť jasne stanovená sociálna zodpovednosť a zodpovednosť za životné prostredie nadnárodných firiem, a že činnosť EÚ v tejto oblasti sa musí posilniť; domnieva sa, že konkrétne kroky nadväzujúce na prácu Európskeho mnohostranného fóra o CSR sa mali už dávno uskutočniť a vyzýva Komisiu, aby uverejnila príslušné oznámenie;

38.   podporuje úsilie Komisie o zvýšenie povedomia nadnárodných spoločností o ich sociálnej zodpovednosti, ktoré malo doteraz iba obmedzený účinok;

39.   žiada Komisiu, aby predložila návrh o sociálnom označení na základe kritérií, ako sú dodržiavanie ľudských práv a práv odborových zväzov, pracovné prostredie, odborné vzdelávanie a rozvoj pracovníkov, rovnaké zaobchádzanie a sociálny a etický ohľad na pracovníkov a občanov z okolitej spoločnosti;

40.   poznamenáva, že národné politiky v oblasti prisťahovalectva sú stále častejšie zamerané na uspokojenie potrieb domáceho trhu práce; trvá na tom, že politiky prisťahovalectva musia vychádzať z Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

41.   zdôrazňuje, že je potrebné formulovať politiky prisťahovalectva, ktoré budú vychádzať z dohovoru, ktoré by na jednej strane zohľadňovali potreby trhu práce a na strane druhej by poskytovali vhodnú ochranu práv migrujúcich pracovníkov a ich rodín;

42.   berie na vedomie, že migrácia je dôležitou, ale aj citlivou témou v diskusii o globalizácii, ktorá môže byť vyriešená vtedy, keď sa členské štáty zhodnú na spoločnom postupe uznávania a integrácie;

43.   zdôrazňuje potrebu zabezpečenia lepšej informovanosti ľudí o kladných aspektoch a výzvach globalizácie a vyzdvihuje v tejto súvislosti význam vzdelávacích inštitúcií a médií;

44.   nalieha na Radu a Komisiu, aby vynaložila potrebné zdroje a investície na podporu uvedených postupov;

45.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 598.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia