Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o správe o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární (KOM(2004)0719),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní dňa 13. marca 2002 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/92/ES o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní dňa 13. marca 2002 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/30/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(2),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v druhom čítaní dňa 4. júna 2003 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES a súvisiace medziinštitucionálne vyhlásenia a vyhlásenie Komisie o odstavení jadrových elektrární a o zaobchádzaní s odpadom(4),

–   so zreteľom na smernicu Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia(5),

–   so zreteľom na návrhy smerníc Rady (Euratom), ktoré stanovujú základné povinnosti a všeobecné zásady bezpečnosti jadrových zariadení a o zaobchádzaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom (KOM(2003)0032),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o jadrovej bezpečnosti v Európskej únii (KOM(2002)0605),

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/407/ES z 22. septembra 2004 o štátnej pomoci, ktorá sa bude realizovať v Spojenom kráľovstve pre spoločnosť British Energy plc(6),

–   so zreteľom na správu francúzskeho Dvora audítorov (Cour des comptes) z 20. januára 2005 o odstavovaní jadrových zariadení a zaobchádzaní s rádioaktívnym odpadom a najmä na skutočnosť v nej uvedenú, že používanie rezerv, ktoré boli určené na budúce odstavovanie, na iné účely by mohlo vyvolať narušenie hospodárskej súťaže medzi výrobcami v Spoločenstve,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0279/2005),

Význam odstavovania jadrových elektrární

1.   uznáva, že pre bezpečnosť ľudí a životného prostredia je dôležité, aby odstavovanie jadrových elektrární prebiehalo riadne po ich vyradení z prevádzky;

2.   poukazuje na skutočnosť, že po odvoze jadrového paliva, keď je prevádzka jadrovej elektrárne zastavená, sa podstatne zníži stupeň rádioaktivity; pripomína však, že zvyšná rádioaktivita si vyžaduje vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, ktorá spĺňa požiadavky smernice Rady 96/29/Euratom;

3.   poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na odstavenie by sa odstavovanie jadrových elektrární mohlo v niektorých prípadoch oddialiť a preto je potrebné sa tomu vyhnúť;

4.   víta úmysel Komisie predkladať každoročne Európskemu parlamentu správu o využívaní finančných zdrojov určených na odstavovanie jadrových elektrární;

5.   berie na vedomie úmysel Komisie prijať v nadchádzajúcich týždňoch ohľadom tejto problematiky nezáväzné odporúčanie;

6.   berie tiež na vedomie úmysel Komisie vykonať v roku 2006 ohľadom tejto problematiky dôležitý prieskum s cieľom podporiť vytváranie politiky a legislatívnych iniciatív Spoločenstva;

Finančné zdroje určené na odstavovanie

7.   považuje za nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých členských štátoch majú jadrové podniky v prípade potreby k dispozícii dostatočné finančné zdroje na pokrytie všetkých nákladov na odstavenie, a to vrátane nákladov určených na zaobchádzanie s odpadom, aby sa podporila zásada "znečisťovateľ platí" a nehľadalo sa východisko v štátnej pomoci;

8.   vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity vypracovala presné vymedzenie využívania finančných zdrojov určených na odstavenie v každom členskom štáte, zohľadňujúc pri tom odstavovanie, zaobchádzanie, úpravu a konečnú likvidáciu výsledného rádioaktívneho odpadu;

9.   poukazuje na skutočnosť, že prístup k zaobchádzaniu s týmito finančnými zdrojmi sa v každom členskom štáte líši a preto žiada, aby boli náležite spravované;

10.   žiada, aby tieto finančné zdroje boli použité na riadne investície v úplnom súlade s právnymi predpismi Spoločenstva z oblasti hospodárskej súťaže, aby neprichádzalo k jej narúšaniu;

11.   domnieva sa, že pri spravovaní a využívaní týchto finančných zdrojov je nevyhnutná maximálna transparentnosť a zabezpečenie vonkajšieho auditu;

Bezpečnostné a ekologické hľadiská

12.   považuje horeuvedené oznámenie Komisie o využívaní finančných zdrojov určených na odstavenie jadrových elektrátní za príležitosť, ako poukázať na bezpečnostné hľadisko pri odstavovaní jadrových elektrární;

13.   poukazuje na skutočnosť, že pri jednotlivých krokoch odstavovania jadrových elektrární je potrebné zohľadniť bezpečnosť osôb a životného prostredia, pričom je nevyhnutné čo najviac využívať predchádzajúce skúsenosti;

14.   poukazuje na to, že existujú stratégie okamžitého a postupného odstavovania, ktorých výhody a nevýhody by mali byť posúdené s ohľadom na lokalitu a typ reaktoru;

15.   zastáva názor, že pri výbere stratégie odstavenia by mali byť prvoradé otázky bezpečnosti týkajúce sa ochrany ľudí a životného prostredia;

16.   pripomína, že demontáž alebo odstavenie jadrových elektrární podlieha posúdeniu dopadov podľa ustanovení smernice Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(7);

17.   žiada, aby sa vo všetkých členských štátoch preverili prípady, keď sa pri odstavení elektrárne uvoľňujú rádioaktívne látky s nízkym stupňom aktivity, najmä veľké množstvá v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o jadrovej bezpečnosti a ochrane pred žiarením;

Ekonomické hľadisko

18.   považuje za prijateľné, aby sa z bezpečnostných dôvodov uplatňovali určité výnimky, napríklad v nových členských štátoch;

19.   kladie si otázku, či účtovné rezervy vytvorené v niektorých členských štátoch a príslušné finančné zdroje zodpovedajú skutočným potrebám;

20.   víta finančnú podporu zo strany EÚ na určité projekty odstavovania jadrových elektrární v nových členských štátoch, ak sú splnené určité základné podmienky;

21.   podporuje stanovisko Komisie, že pri hodnotení výnosnosti akejkoľvek jadrovej elektrárne je potrebné zohľadniť aj náklady na jej odstavenie, medzi ktoré patria okrem iného i ďalšie externé náklady a dotácie pre iné druhy výroby elektrickej energie, a to tak, aby nebola narušená hospodárska súťaž;

22.   poznamenáva, že prevádzkovateľ jadrovej elektrárne je zodpovedný za uzavretie poistenia o občianskoprávnej zodpovednosti po celú dobu odstavovania proti neočakávaným udalostiam alebo nehodám v súlade s medzinárodnými dohovormi o zodpovednosti;

23.   berie na vedomie, že Parížsky dohovor z 29. júla 1960 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie a Doplnkový dohovor z 31. januára 1963 k Parížskemu dohovoru z 29. júla 1960 v znení Dodatokového protokolu z 28. januára 1964 a Protokolu zo 16. novembra 1982 sú stále platné a nemôžu byť jednostranne ukončené zo strany EÚ; konštatuje ďalej, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. februára 2004 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie(8) udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady oprávňujúcim členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Parížskeho dohovoru z 29. júla 1960 ratifikovať, v záujme Európskeho spoločenstva, protokol o zmene tohto dohovoru alebo k nemu pristúpiť;

o
o   o

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 351. (2) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 367. (3) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 211. (4) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. (5) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 142, 6.6.2005, s. 26. (7) Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5. (8) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 123.