Uznesenie Európskeho parlamentu o zmene a dopnení rozhodnutia zo 4. júna 2003 o prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu (2005/2124(INI))

P6_TA(2005)0245 A6-0189/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 190 ods. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a na článok 108 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–   so zreteľom na uznesenie zo 4. júna 2003 o prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0189/2005),

A.   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2003 k štatútu poslancov(2),

B.   keďže je v dôsledku toho potrebné zmeniť a doplniť predtým prijaté rozhodnutia týkajúce sa štatútu poslancov Európskeho parlamentu,

C.   keďže zmenený a doplnený text neobsahuje nové zásadné ustanovenia, ktoré by vyžadovali novú konzultáciu s Komisiou,

D.   so zreteľom na list Rady z 6. júna 2005,

E.   so zreteľom na záväzok prijatý zástupcami členských štátov 3. júna 2005 na stretnutí s Radou posúdiť na účely dosiahnutia čo najskorších záverov žiadosť Európskeho parlamentu o revíziu príslušných ustanovení Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z roku 1965, nakoľko ide o ustanovenia vzťahujúce sa na poslancov Európskeho parlamentu,

1.   mení a dopĺňa svoje rozhodnutie z 4. júna 2003 o prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu tak ako je uvedené v prílohe;

2.   vyzýva Radu, aby schválila takto zmenený a doplnený text;

3.   vyzýva predsedníctvo, aby zabezpečilo, že nové pravidlá upravujúce náhradu výdavkov poslancov nadobudli účinnosť v rovnakom čase ako štatút;

4.   opätovne potvrdzuje, že celkový kompromis o štatúte poslancov Európskeho parlamentu sa skladá z nasledovných prvkov:

5.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a krajinám uchádzajúcim sa o členstvo.

PRÍLOHA

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu

EURÓPSKY PARLAMENT –

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 190 ods. 5,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 108 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Komisie,

so súhlasom Rady,

keďže:

(1)  Európsky parlament pozostáva zo "zástupcov ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva". Títo zástupcovia sú podľa článku 190 ods. 1 Zmluvy o ES "zástupcovia ľudu štátov združených v Spoločenstve". Tento pojem je použitý aj v článku 190 ods. 2 Zmluvy o ES (počet poslancov volených v jednotlivých členských štátoch) a v článku 190 ods. 3 Zmluvy o ES ("poslanci sú volení na obdobie piatich rokov."). Tieto ustanovenia, podľa ktorých sú poslanci zástupcami ľudu, vysvetľujú používanie pojmu "poslanec" v štatúte.

(2)  Parlament má podľa prvého odseku článku 199 Zmluvy o ES právo upraviť svoje vlastné záležitosti vo svojom rokovacom poriadku pri zohľadnení tohto štatútu.

(3)  Článok 1 prijíma pojem "poslanec" a tiež objasňuje, že štatút sa nezaoberá právami a povinnosťami poslancov, ale stanovuje pravidlá a všeobecné podmienky uplatniteľné na výkon ich mandátu.

(4)  Sloboda a nezávislosť poslancov, ktoré sú upravené v článku 2 a nie sú uvedené v žiadnom ustanovení primárneho práva by mali byť upravené právnymi predpismi. Záväzky, ktoré poslanci vykonali s cieľom vzdať sa mandátu v danom čase, alebo "bianco" vyhlásenia o ich úmysle vzdať sa mandátu v bližšie neurčenom čase, ktoré môžu politické strany použiť podľa uváženia, sa považujú za nezlučiteľné so slobodou a nezávislosťou poslanca a preto by nemali byť právne záväzné.

(5)  Článok 3 ods. 1 nadväzuje na znenie článku 4 ods. 1 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.

(6)  Právo iniciatívy podľa článku 5 je kľúčovým právom každého poslanca Parlamentu. Rokovací poriadok Parlamentu nesmie toto právo urobiť ničotným.

(7)  Právo na nahliadanie do spisov, ustanovené v článku 6, ktoré je už upravené Rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, je významným prvkom výkonu mandátu poslanca a preto by malo byť ustanovené v štatúte.

(8)  Článok 7 zabezpečuje, aby napriek protichodným snahám ostala zachovaná jazyková rôznorodosť. Akákoľvek diskriminácia niektorého z úradných jazykov by mala byť. Táto zásada by mala platiť aj po rozšírení Európskej únie.

(9)  Podľa ustanovení článkov 9 a 10 poslanci poberajú plat za výkon svojej funkcie. V máji 2000 predložila skupina odborníkov, ktorú zvolal Európsky parlament v súvislosti s výškou platu štúdiu, podľa ktorej je plat vo výške 38,5 % platu sudcu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev oprávnený.

(10)  Keďže plat, plat poslanca, ktorý je vyplácaný po zániku jeho mandátu, ako aj starobný, invalidný a pozostalostný dôchodok sa financujú zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, mali by podliehať dani v prospech Spoločenstiev.

(11)  Vzhľadom na osobitnú situáciu poslancov, najmä neexistenciu povinnosti mať bydlisko v blízkosti miest práce Parlamentu a ich osobitné vzťahy k štátu, v ktorom boli zvolení, by mali mať členské štáty možnosť uplatniť vlastné vnútroštátne daňové predpisy na plat, plat poslanca, ktorý je vyplácaný po zániku jeho mandátu, ako aj starobný, invalidný a pozostalostný dôchodok.

(12)  Článok 9 ods. 3 je potrebný, pretože strany často očakávajú, že časť plnení, ltoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2 sa použije na ich účely. Tento spôsob financovania strán treba odsúdiť.

(13)  Účelom platu poslanca, ktorý je vyplácaný po zániku jeho mandátu, ktorý je predpokladaný v článkoch 9 ods. 2 a v článku 13 je najmä preklenutie obdobia medzi zánikom mandátu poslanca a začiatkom pôsobenia na inej pozícii. Tento účel zaniká ak bývalý poslanec začne vykonávať iný mandát, alebo funkciu v orgáne verejnej moci.

(14)  Vzhľadom na vývoj v oblasti starobných dôchodkov v členských štátoch sa zdá byť vhodné, že bývalý poslanec má nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí 63. roku života. Právna úprava v článku 14 platí bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov vziať do úvahy tento starobný dôchodok pri stanovení výšky starobných dôchodkov podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(15)  Ustanovenia, ktoré sa týkajú pozostalostných dôchodkov sú v zásade v zhode s platnou právnou úpravou v Európskom spoločenstve. Nárok na vdovský a vdovecký dôchodok pre pozostalého/pozostalú manžela/manželku, ktorý(á) uzavrel(a) ďalšie manželstvo vychádza z modernej myšlienky, že ide o osobnú dávku a jej účelom nie je iba "zabezpečenie". Nárok naň nevylučuje ani skutočnosť, že je pozostalý(é) manžel/manželka "zabezpečený(á)" vlastným príjmom alebo majetkom.

(16)  Článok 18 je potrebný, pretože v prípade nadobudnutia účinnosti štatútu prestanú členské štáty nahrádzať náklady, ktoré vzniknú poslancom v dôsledku choroby a príspevky na zdravotné poistenie. Tieto plnenia sa často poslancom poskytujú aj po zániku ich mandátu.

(17)  Ustanovenia o náhrade výdavkov musia zohľadňovať zásady, ktoré stanovil Súdny dvor Európskych spoločenstiev v rozsudku vo veci Lord Bruce(3). Podľa týchto ustanovení môže Parlament vyplatiť náhrady vo vhodných prípadoch na základe paušálnej sumy, aby sa znížili náklady na administratívu, ktoré sú spojené so systémom posúdenia jednotlivých výdavkových položiek. Tento systém zodpovedá usporiadanej administratíve.

(18)  Predsedníctvo Parlamentu schválilo 28. mája 2003 súbor nových pravidiel týkajúcich sa uhrádzania výdavkov a príspevkov poslancom na základe skutočných výdavkov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť spolu s týmto štatútom.

(19)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby právna úprava, podľa ktorej je postavenie poslanca Európskeho parlamentu pri výkone mandátu v svojom členskom štáte na rovnakej úrovni, ako postavenie poslancov národných parlamentov, zostala zachovaná. Tento problém nie je možné vyriešiť s ohľadom na existenciu množstva rozdielnych právnych úprav v členských štátoch. Bez takejto právnej úpravy by bol výkon mandátu poslanca Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom bol zvolený, podstatne obmedzený alebo nemožný. Efektívny výkon mandátu je aj v záujme členských štátov.

(20)  Úprava v článku 25 ods. 1 je potrebná, pretože množstvo rozdielnych vnútroštátnych právnych úprav, ktorým dosiaľ podliehali poslanci, znemožňovalo riešenie všetkých problémov na európskej úrovni súvisiacich s prechodom zo starého na nový európsky systém. Možnosť výberu pre poslancov znemožní, aby boli práva poslancov obmedzené, alebo aby boli znevýhodnení v dôsledku takéhoto prechodu. Úprava článku 25 ods. 2 je dôsledkom rozhodnutia v článku 25 ods. 1.

(21)  Hospodárskymi rozdielmi medzi členskými štátmi sa zaoberá článok 29, ktorý umožňuje členským štátom prijať prechodnú právnu úpravu odlišnú od ustanovení tohto štatútu. Rozdiely tiež odôvodňujú skutočnosť, že sa členským štátom udeľuje možnosť zachovania rovnakého postavenia poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov,

ROZHODOL TAKTO:

HLAVA I

Predpisy a všeobecné podmienky výkonu mandátu poslancov Európskeho parlamentu

Článok 1

Tento štatút ustanovuje predpisy a všeobecné podmienky výkonu mandátu poslancov Európskeho parlamentu.

Článok 2

1.  Poslanci sú slobodní a nezávislí.

2.  Dohody o vzdaní sa mandátu poslanca v priebehu alebo na konci volebného obdobia sú neplatné.

Článok 3

1.  Poslanci hlasujú samostatne a osobne. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

2.  Dohody o spôsobe výkonu mandátu sú neplatné.

Článok 4

Dokumenty a elektronické záznamy, ktoré poslanec prijal, vypracoval alebo odoslal, sa nepovažujú za dokumenty Parlamentu s výnimkou prípadu, keď boli predložené podľa rokovacieho poriadku.

Článok 5

1.  Každý poslanec má právo na podávanie návrhov na akty Spoločenstva v kontexte práva iniciatívy Európskeho parlamentu.

2.  Parlament stanoví vo svojom rokovacom poriadku podmienky na výkon tohto práva.

Článok 6

1.  Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu.

2.  Odsek 1 sa neuplatňuje pre osobné spisy a účty.

3.  Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Európskej únie a dohody inštitúcií týkajúce sa prístupu k dokumentom.

4.  Parlament stanoví podmienky na výkon tohto práva.

Článok 7

1.  Dokumenty Európskeho parlamentu sa prekladajú do všetkých úradných jazykov.

2.  Ústne vystúpenia sa tlmočia simultánne do všetkých ďalších úradných jazykov.

3.  Parlament stanoví podmienky na vykonávanie tohto článku.

Článok 8

1.  Poslanci sa môžu združovať do politických skupín.

2.  Parlament stanoví podmienky na výkon tohto práva vo svojom rokovacom poriadku.

Článok 9

1.  Poslanci majú právo na primeraný plat, ktorý zabezpečí ich nezávislosť.

2.  Po zániku mandátu majú poslanci nárok na plat, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu a na starobný dôchodok.

3.  Dohody o použití platu, platu, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu a dôchodku na iné ako súkromné účely sú neplatné.

4.  Pozostalí rodinní príslušníci poslancov alebo bývalých poslancov sú oprávnení poberať pozostalostný dôchodok.

Článok 10

Výška platu predstavuje 38,5 % základného platu sudcu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

Článok 11

Plat, ktorý poslanec poberá za výkon svojho mandátu v inom parlamente, sa započíta do platu poslanca Európskeho parlamentu.

Článok 12

1.  Plat podľa článku 9 podlieha dani Spoločenstva za rovnakých podmienok ako tie, ktoré sú ustanovené na základe čl. 13 Protokolu o výsadách a imunitách Spoločenstva pre úradníkov a iných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

2.  Zo základu dane nemožno odpočítať služobné a osobné výdavky, ako aj rodinné prídavky alebo dávky sociálneho zabezpečenia podľa článku 3 ods. 2 až 4 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev(4).

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, sú členské štáty oprávnené zdaniť plat podľa vnútroštátnych daňových predpisov ak nedôjde k dvojitému zdaneniu tohto platu.

4.  Členské štáty sú oprávnené zohľadniť plat pri stanovení sadzby dane za iné príjmy.

5.  Tento článok sa uplatňuje aj na plat, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu, ako aj na dôchodky podľa článkov 13, 14, 15 a 17.

6.  Plnenia podľa článkov 18, 19 a 20 a príspevky do fondov dôchodkového zabezpečenia podľa článku 27 nepodliehajú žiadnej dani.

Článok 13

1.  Po zániku mandátu majú poslanci nárok na plat, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu vo výške platu stanoveného podľa článku 10.

2.  Tento nárok zodpovedá jednému mesačnému platu, za každý rok výkonu mandátu nie však menej ako 6 mesiacov a nie viac ako 24 mesiacov.

3.  Nárok sa nevzťahuje na poslanca, ktorý začal vykonávať mandát v inom parlamente, alebo začal vykonávať funkciu v orgáne verejnej moci.

4.  V prípade smrti poslanca je plat, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu vyplatený naposledy v mesiaci, v ktorom bývalý poslanec zomrel.

Článok 14

1.  Bývalí poslanci majú nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 63 rokov života.

2.  Výška starobného dôchodku zodpovedá 3,5 % platu stanoveného podľa článku 10 za každý dovŕšený rok výkonu mandátu a jednej dvanástine tejto sumy za každý ďalší mesiac výkonu mandátu, spolu nie viac ako70 % platu.

3.  Nárok na starobný dôchodok majú poslanci bez ohľadu na to, či poberajú akýkoľvek iný starobný dôchodok.

4.  Článok 11 sa použije obdobne.

Článok 15

1.  V prípade invalidity poslanca, ktorá nastane počas trvania poslaneckého mandátu má poslanec nárok na invalidný dôchodok.

2.  Článok 14 ods. 2 sa použije obdobne. Výška invalidného dôchodku však nesmie byť nižšia ako 35 % platu stanoveného podľa článku 10.

3.  Tento nárok sa uplatňuje odo dňa, kedy sa poslanec vzdá mandátu.

4.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

5.  Článok 11 sa použije obdobne.

Článok 16

V prípade, že bývalému poslancovi vznikne nárok na plat, ktorý je vyplácaný po zániku mandátu podľa článku 13 a zároveň nárok na poberanie starobného, resp. invalidného dôchodku podľa článku 14 alebo 15, uplatňuje sa úprava podľa rozhodnutia poslanca.

Článok 17

1.  V prípade smrti poslanca počas výkonu jeho mandátu alebo bývalého poslanca, ktorý v čase jeho smrti poberal dôchodok podľa článku 14 alebo 15, sú jeho manžel/manželka a nezaopatrené deti oprávnení na poberanie pozostalostných dôchodkov.

2.  Celková výška dôchodku nesmie byť vyššia ako starobný dôchodok, na ktorý by mal poslanec nárok po skončení volebného obdobia, alebo na ktorý mal alebo by mal bývalý poslanec nárok.

3.  Vdove/vdovcovi bude vyplácaných 60 % sumy uvedenej v odseku 2, najmenej ale 30 % platu poslanca podľa článku 10. Tento nárok nie je dotknutý ak vdova/vdovec uzavrie ďalšie manželstvo. Nárok zaniká, ak z daných okolností v konkrétnom prípade nie sú pochybnosti o tom, že manželstvo bolo uzavreté iba na účely zabezpečenia.

4.  Nezaopatrenému dieťaťu bude vyplácaných 20 % zo sumy uvedenej v odseku 2.

5.  Ak je to nevyhnutné, maximálna výška dôchodku sa rozdelí medzi vdovca/vdovu a deti v pomere percent stanovených v odseku 3 a 4.

6.  Dôchodok sa vypláca od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom poslanec zomrel.

7.  Nárok manžela/manželky na dôchodok zaniká po jeho/jej smrti na konci mesiaca, v ktorom zomrel/a.

8.  Nárok dieťaťa zaniká na konci mesiaca, v ktorom dieťa dosiahlo vek 21 rokov. Nárok však trvá naďalej počas prípravy na povolanie najneskôr však do konca mesiaca, v ktorom dieťa dosiahne vek 25 rokov. Nárok trvá naďalej aj v prípade ak je dieťa neschopné zaopatriť sa z dôvodu choroby alebo postihnutia.

9.  Partner/partnerka z registrovaných partnerstiev uznávaných v členských štátoch majú rovnaké postavenie ako manžel/manželka.

10.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

Článok 18

1.  Poslanci a bývalí poslanci poberajúci dôchodky majú nárok na náhradu dvoch tretín výdavkov vzniknutých v súvislosti s ochorením, tehotenstvom alebo narodením dieťaťa.

2.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

Článok 19

1.  Poslanci majú nárok na poistenie pokrývajúce riziká, ktoré sú spojené si s výkonom ich mandátu.

2.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku. Poslanci znášajú jednu tretinu príslušného poistného.

Článok 20

1.  Poslanci majú nárok na náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom ich mandátu.

2.  Pri cestách k rokovacím miestam a z týchto miest, ako aj pri iných služobných cestách uhrádza Parlament skutočne vynaložené výdavky.

3.  Ostatné výdavky vzniknuté v súvislosti s výkonom mandátu sa môžu nahradiť paušálne.

4.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

5.  Článok 9 ods. 3 sa použije obdobne.

Článok 21

1.  Poslanci majú nárok na osobných asistentov, ktorých si sami vyberú.

2.  Parlament hradí výdavky skutočne vzniknuté v súvislosti s ich zamestnávaním.

3.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

Článok 22

1.  Poslanec má nárok na využívanie kancelárií a ich zariadenia, telekomunikačných zariadení a služobných vozidiel Parlamentu.

2.  Parlament stanoví podmienky na uplatňovanie tohto nároku.

Článok 23

1.  Všetky platby sa uskutočňujú z rozpočtu Európskej únie.

2.  Platby podľa článkov 10, 13, 14, 15, 16 a 17 sa vyplácajú mesačne v eurách alebo - podľa voľby poslanca - v mene členského štátu, v ktorom má poslanec trvalý pobyt. Parlament stanoví podmienky, za ktorých sa platby uskutočňujú.

Článok 24

Rozhodnutia, ktoré sa týkajú vykonávania tohto štatútu nadobudnú účinnosť po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

HLAVA II

Prechodné ustanovenia

Článok 25

1.  Poslanci, ktorý boli poslancami pred nadobudnutím účinnosti tohto štatútu a boli znovuzvolení si môžu v súvislosti s platom, platom, ktorý sa vypláca po zániku mandátu a dôchodkami zvoliť platný vnútroštátny systém na celé obdobie trvania ich mandátu.

2.  Tieto platby sa uskutočňujú z rozpočtu členského štátu.

Článok 26

1.  Poslanci, ktorí si podľa článku 25 ods. 1 zvolili platný vnútroštátny systém, písomne oznámia toto rozhodnutie predsedovi Európskeho parlamentu do tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto štatútu.

2.  Takéto rozhodnutie je konečné a neodvolateľné.

3.  Ak poslanec neurobí oznámenie v stanovenom termíne, použije sa úprava v tomto štatúte.

Článok 27

1.  Dobrovoľný dôchodkový fond vytvorený Európskym parlamentom bude zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti štatútu pre poslancov alebo bývalých poslancov, ktorí už v tomto fonde nadobudli práva alebo budúce.

2.  Nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu. Parlament môže stanoviť predpoklady a podmienky nadobudnutia nových práv alebo budúcich nárokov.

3.  Poslanci, ktorí poberajú plat podľa článku 10, nemôžu už v rámci dobrovoľného fondu dôchodkového zabezpečenia nadobudnúť žiadne nové práva alebo budúce nároky.

4.  Fond nemôžu využívať poslanci prvý krát zvolení po nadobudnutí účinnosti tohto štatútu.

5.  Článok 9 ods. 3 a článok 14 ods. 3 sa použijú obdobne.

Článok 28

1.  Nárok na dôchodok, ktorý získal poslanec podľa vnútroštátnej právnej úpravy ku dňu začiatku uplatňovania tohto štatútu, zostáva zachovaný v plnej výške.

2.  Pokiaľ dĺžka obdobia výkonu mandátu v Európskom parlamente alebo v národnom parlamente podľa vnútroštátnej právnej úpravy nepostačuje na to, aby z nej vyplýval nárok na dôchodok, zohľadňujú sa tieto obdobia pri výpočte dôchodku podľa tohto štatútu. Parlament môže s príslušnými orgánmi členských štátov uzavrieť dohody o prevode budúcich nárokov.

Článok 29

1.  Každý členský štát môže pre poslancov, ktorí sú v tomto štáte zvolení prijať na prechodné obdobie, ktoré nesmie presiahnuť trvanie dvoch volebných období Európskeho parlamentu v súvislosti s platom, platom, ktorý sa vypláca po zániku mandátu a dôchodkami právnu úpravu odlišnú od ustanovení tohto štatútu.

2.  Postavenie poslancov je podľa takejto právnej úpravy minimálne také ako postavenie poslancov národného parlamentu štátu, v ktorom boli zvolení.

3.  Všetky platby sa uskutočňujú z rozpočtu príslušného členského štátu.

4.  Nároky poslancov podľa článkov 18 až 22 tohto štatútu nie sú takouto úpravou dotknuté.

HLAVA III

Záverečné ustanovenie

Článok 30

Tento štatút nadobúda účinnosť prvým dňom volebného obdobia Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009.

(1) Ú. v. EÚ C 68, 18.3.2004, s. 210. (2) Ú. v. EÚ C 91, 15.4.2004, s. 230. (3) Rozsudok Súdneho dvora z 15.9.1981, Lord Bruce of Donington, Eric GordonAspden, 208/80, Zb 1981, s. 2205. (4) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 723/2004 (Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa po 29. krát mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo látky toxické pre reprodukciu – CMR) (KOM(2004)0638 – C6-0136/2004 – 2004/0225(COD))

P6_TA(2005)0246 A6-0163/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0638)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0136/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0163/2005),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila vec Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (KOM(2004)0391 – C6-0080/2004 – 2004/0127(COD))

P6_TA(2005)0247 A6-0188/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0391)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 62 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zmluvy ES, podľa ktorých Komisia predložila Parlamentu návrh (C6-0080/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a posudok Výboru pre rozvoj (A6-0188/2005),

A.   so zreteľom na úmysel Rady vyjadrený predsedníctvom na zasadnutí Európskeho parlamentu 22. júna 2005 schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou návrhu pozície Európskeho parlamentu (A6-0188/2005),

B.   so zreteľom na úmysel Komisie vyjadrený na zasadnutí Európskeho parlamentu 22. júna 2005 schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou návrhu pozície Európskeho parlamentu (A6-0188/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby vec znovu predložila Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

PRÍLOHA

Zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie

NÁVRH NARIADENIA

EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 1 a článok 62 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie(2),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy(3),

keďže:

(1)  Podľa článku 62 ods. 1 Zmluvy tvorí prijatie opatrení, ktoré zabezpečujú nevykonávanie hraničnej kontroly osôb prekračujúcich vnútorné hranice, súčasť cieľa Únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej sa zabezpečí voľný pohyb osôb tak, ako stanovuje článok 14 Zmluvy.

(2)  V súlade s článkom 61 Zmluvy by mali vytvorenie oblasti, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať, sprevádzať ďalšie opatrenia. Takýmto opatrením je spoločná politika o prekračovaní vonkajších hraníc, ktorú upravuje článok 62 ods. 2 Zmluvy.

(3)  Prijatie spoločných opatrení o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o riadení vonkajších hraníc by malo odrážať schengenské acquis zahrnuté do rámca Európskej únie a najmä príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985(4), a spoločnej príručky(5).

(4)  Čo sa týka riadenia vonkajších hraníc, je vytvorenie "spoločného súboru" právnych predpisov predovšetkým konsolidáciou a vývojom acquis jednou zo základných súčastí spoločnej politiky riadenia vonkajších hraníc podľa definície v oznámení Komisie zo 7. mája 2002 "K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie"(6). Tento cieľ bol zahrnutý do "Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie", ktorý schválila Rada 13. júna 2002 a odsúhlasila Európska rada v Seville 21. a 22. júna 2002 a Európska rada v Solúne 19. a 20. júna 2003.

(5)  Definícia spoločných pravidiel voľného pohybu osôb cez hranice nespochybňuje ani neovplyvňuje práva na voľný pohyb, ktoré využívajú občania Únie a ich rodinní príslušníci a občania tretích krajín a ich rodinní príslušníci, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito krajinami na druhej strane využívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie.

(6)  Riadenie hraníc je nielen v záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili riadenie hraníc na svojich vnútorných hraniciach. Riadenie hraníc by malo pomáhať bojovať proti nezákonnej imigrácii a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov.

(6a) Hraničné kontroly by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť. Riadenie hraníc by sa malo vykonávať profesionálne a s rešpektom a malo by primerané k sledovaným cieľom.

(7)  Riadenie hraníc nezahŕňa len kontroly osôb na hraničných priechodoch a dozor medzi týmito hraničnými priechodmi, ale aj analýzu rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýzu hrozieb, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť vonkajších hraníc. Preto je potrebné stanoviť podmienky, kritériá a podrobné opatrenia, ktorými sa budú riadiť kontroly na hraničných priechodoch a dozor.

(8)  S cieľom zabrániť neúmerne dlhému čakaniu na hraniciach by sa malo prijať ustanovenie o zmiernení kontrol na vonkajších hraniciach v prípade výnimočných a nepredvídateľných okolností. V prípade zmiernenia hraničných kontrol ostáva povinnosťou systematické pečiatkovanie dokladov štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto pečiatkovanie umožňuje s istotou stanoviť dátum a miesto prekročenia hranice bez toho, aby sa vo všetkých prípadoch určovalo, či boli vykonané všetky potrebné opatrenia požadované pri kontrole cestovných dokladov.

(9)  S cieľom skrátiť čakanie osôb využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb by sa mali na hraničných priechodoch vonkajších hraníc, ak to okolnosti dovoľujú, zabezpečiť oddelené koridory označené jednotnými označeniami vo všetkých členských štátoch. Oddelené koridory by sa mali zabezpečiť na medzinárodných letiskách. Ak sa to považuje za vhodné a ak to umožňujú miestne okolnosti, členské štáty by mali zvážiť vytvorenie osobitných koridorov na námorných a pozemných hraničných priechodoch.

(10)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolné postupy nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu na vonkajších hraniciach. Na to by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov a prostriedkov.

(11)  Členské štáty určia vnútroštátny útvar, resp. útvary zodpovedné za úlohy pohraničnej stráže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak v jednom a tom istom štáte zodpovedá za tieto úlohy viac ako jeden útvar, mala by medzi takýmito útvarmi existovať úzka a stála spolupráca.

(12)  Prevádzkovú spoluprácu medzi členskými štátmi a pomoc vo vzťahu k riadeniu hraníc bude riadiť a koordinovať "Európska agentúra pre riadenie prevádzkovej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov" založená nariadením (ES) č. 2007/2004(7)

(13)  Napriek tomu by však malo byť jasné, že týmto nariadením nie sú dotknuté kontroly, ktoré sa vykonávajú na základe všeobecných policajných právomocí a bezpečnostných kontrol osôb zhodných s kontrolami vykonávanými na vnútroštátnych leteckých linkách, možnosti členských štátov vykonávať výnimočné kontroly batožiny v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 3925/91 z 19. decembra 1991 o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri Spoločenstva(8) a vnútroštátne právne predpisy o povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo preukaz totožnosti, ani požiadavky, aby osoby oznamovali úradom svoju prítomnosť na území daného členského štátu.

(14)  Členské štáty by mali mať aj možnosť dočasne obnoviť riadenie svojich vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia svojho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Podmienky a postupy pre tento krok by sa mali stanoviť tak, aby zaručovali výnimočný charakter opatrenia a zásadu proporcionality. Rozsah a trvanie riadenia hraníc by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na túto hrozbu.

(15)  V oblasti, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie riadenia vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. Riadenie hraníc by sa nemalo vykonávať a ani by sa nemali zavádzať formálne opatrenia len z dôvodu prekračovania takejto hranice.

(16)  Mal by sa ustanoviť postup, ktorý umožní Komisii prijať určité podrobné praktické pravidlá, ktorými sa bude riadiť riadenie hraníc. V takýchto prípadoch by sa opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(9).

(17)  Mal by sa tiež ustanoviť postup, ktorý umožní členským štátom oznámiť Komisii zmeny ďalších podrobných praktických pravidiel, ktorými sa riadi riadenie hraníc.

(18)  Keďže ciele navrhovanej akcie, najmä stanovenie pravidiel uplatňovaných na pohyb osôb cez hranice, priamo ovplyvňujú acquis Spoločenstva o vonkajších a vnútorných hraniciach, a teda ich členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť, ak budú konať samostatne, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(19)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Vykoná sa v súlade s povinnosťami členských štátov vzhľadom na medzinárodnú ochranu a nenavracanie.

(20)  Odchylne od článku 299 Zmluvy sú jedinými územiami Francúzska a Holandska, na ktoré sa toto nariadenie uplatňuje, ich územia v Európe. Tým nie sú ovplyvnené osobitné dojednania uplatňované v enklávach Ceuta a Melilla podľa definície v Akte o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985(10).

(21)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, by Dánsko malo v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia Radou rozhodnúť, či ho bude vykonávať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch alebo nie.

(22)  Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody, ktorú uzavrela Rada Európskej únie a Islandská republika a Nórske kráľovstvo, a ktorá sa týka pridruženia týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis(11), ktoré spadá do oblasti uvedenej v článku 1, bod A rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode(12).

(23)  Musí sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Islandu a Nórska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí. O takomto mechanizme sa uvažovalo pri výmene listov medzi Spoločenstvom a Islandom a Nórskom(13), ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(24)  Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie rozvíja tie ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(14), ktoré spadajú do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v súčinnosti s článkom 4 ods.1 rozhodnutí Rady z 25. októbra 2004 o podpisovaní v mene Európskej únie a o podpisovaní v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom uplatňovaní niektorých ustanovení tejto Dohody(15).

(25)  Musí sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Švajčiarska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí. O takomto mechanizme sa uvažovalo pri výmene listov medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom(16), ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(26)  Toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 o požiadavke Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis(17). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(27)  Toto nariadenie rozvíja ustanovenia Schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis(18). Írsko sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(28)  Prvá veta článku 1, článok 5 ods. 4 písm. a), hlava III a tie ustanovenia hlavy II a jej príloh, ktoré sa týkajú Schengenského informačného systému, tvoria ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o pristúpení z roku 2003,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet a zásady

Toto nariadenie umožňuje, aby sa nevykonávala hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vnútorné hranice medzi členskými štátmi Európskej únie.

Stanovuje pravidlá, ktorými sa spravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Hlava II

Vonkajšie hranice

Kapitola I

Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky pre vstup

Článok 4

Prekračovanie vonkajších hraníc

1.  Vonkajšie hranice sa môžu prekročiť len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Na hraničných priechodoch, ktoré nie sú otvorené nepretržite, sa jasne vyznačia otváracie hodiny.

Členské štáty predložia Komisii zoznam svojich hraničných priechodov v súlade s článkom 30a.

2.  Odchylne od odseku 1 sa výnimky z povinnosti prekračovať vonkajšie hranice na len na hraničných priechodoch a počas určených otváracích hodín môžu povoliť:

3.  Bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odseku 2 alebo ich povinnosti medzinárodnej ochrany, zavedú členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom sankcie za nepovolené prekročenie vonkajších hraníc na iných miestach než na hraničných priechodoch, alebo v iných časoch než počas stanovených otváracích hodín. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 5

Podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretích krajín

1.  Na pobyty, ktoré nepresiahnu tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretích krajín spĺňať tieto podmienky:

2.  Neúplný zoznam sprievodných dokladov, ktoré si príslušník pohraničnej stráže môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretieho štátu s cieľom overiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1c, sa nachádza v prílohe I.

3.  Prostriedky na živobytie sa hodnotia v súlade s trvaním a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami ubytovania a stravovania v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch, ktoré sa určia v rozpočte na ubytovanie a vynásobia počtom dní trvania pobytu.

Referenčné sumy určené členskými štátmi sa oznámia Komisii v súlade s článkom 30a.

Overenie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie môže byť založené na hotovosti, cestovných šekoch a kreditných kartách, ktoré vlastní štátny príslušník tretej krajiny. Vyhlásenia o sponzorstve, ak takéto vyhlásenia stanovujú vnútroštátne právne predpisy, a písomné záruky od hostiteľa vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny prebýva u hostiteľa, môžu tiež tvoriť dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie.

4.  Odchylne od odseku 1:

Víza vydané na hranici sa zaznamenajú do zoznamu.

Kapitola II

Riadenie vonkajších hraníc a odoprenie vstupu

Článok 5a

Vykonávanie hraničných kontrol

1.  Príslušníci pohraničnej stráže pri výkone svojich povinností plne rešpektujú ľudskú dôstojnosť.

Všetky opatrenia prijaté pri výkone ich povinností sú primerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

2.  Pri vykonávaní hraničných kontrol nesmú príslušníci pohraničnej stráže diskriminovať osoby na základe týchto dôvodov: pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia.

Článok 6

Kontroly osôb na hraničných priechodoch

1.  Cezhraničný pohyb na vonkajších hraniciach podlieha kontrolám pohraničnej stráže. Kontroly sa vykonávajú v súlade s touto kapitolou.

Kontroly sa môžu týkať aj dopravných prostriedkov a predmetov vo vlastníctve osôb prekračujúcich hranicu. V prípade, že sa pristúpi k prehliadke, platia vnútroštátne právne predpisy každého členského štátu.

2.  Všetky osoby sa podrobia minimálnej kontrole na zistenie totožnosti na základe preukázania alebo predloženia cestovných dokladov. Takáto minimálna kontrola sa skladá z rýchleho a priameho overenia – v prípade potreby pomocou technických zariadení alebo preverením informácií výlučne o odcudzených, zneužitých, stratených alebo neplatných dokladoch v príslušných databázach – platnosti dokladu, ktorý svojho zákonného držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a overenia prítomnosti znakov falšovania alebo pozmeňovania.

Uvedená minimálna kontrola je pravidlom pri osobách, ktoré využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb.

Pri vykonávaní minimálnych kontrol osôb, ktoré využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, však môže pohraničná stráž nahliadnuť do vnútroštátnych a Európskych databáz, aby zistila, či príslušná osoba nepredstavuje reálne, podložené a dostatočne vážne nebezpečenstvo pre vnútornú bezpečnosť, verejný poriadok, medzinárodné vzťahy členských štátov, alebo hrozbu pre verejné zdravie.

Dôsledky takýchto nahliadnutí nesmú ohroziť právo na vstup osôb, ktoré využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb na území členského štátu uvedené v smernici 2004/38/EC.

3.  Štátni príslušníci tretích krajín sa podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe.

a)  Dôkladné kontroly na vstupe zahŕňajú:

b)  Dôkladné kontroly na výstupe zahŕňajú:

4.  Takéto dôkladné kontroly sa vykonajú v neverejnom priestore v prípade, že takýto priestor existuje a že o to požiada štátny príslušník tretej krajiny.

5.  Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa podrobí dôkladnej osobitnej kontrole, sa poskytnú informácie o cieli a postupe takejto kontroly.

Tieto informácie sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Spoločenstva a v jazyku (jazykoch) krajiny alebo krajín susediacich s dotknutým členským štátom a uvádzajú, že štátny príslušník tretej krajiny môže požiadať o mená alebo služobné identifikačné čísla príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí vykonávajú dôkladnú osobitnú kontrolu, ako aj o názov hraničného priechodu a dátum, kedy prekročil hranicu.

6.  Kontroly osôb, ktoré využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sa vykonávajú v súlade so smernicou 2004/38/ES.

7.  Podrobné pravidlá, ktorými sa riadia informácie, ktoré sa majú evidovať, sú stanovené v prílohe II.

Článok 7

Zmiernenie hraničných kontrol

1.  Hraničné kontroly na vonkajších hraniciach sa môžu zmierniť v dôsledku výnimočných a nepredvídateľných okolností. Výnimočné a nepredvídateľné okolnosti nastanú vtedy, keď nepredvídateľné udalosti majú za následok takú intenzívnu premávku, že čakacia doba na hraničnom priechode sa stáva neprimeranou a už sa vyčerpali všetky zdroje, čo sa týka personálu, zariadení a organizácie.

2.  Pri zmiernených hraničných kontrolách v súlade s článkom 1 majú kontroly pohybov na vstupe v zásade prednosť pred hraničnými kontrolami pohybov na výstupe.

Rozhodnutie o zmiernení kontrol prijme veliaci príslušník pohraničnej stráže na príslušnom hraničnom priechode.

Takéto zmiernenie kontrol je dočasné, prispôsobené okolnostiam, ktoré ho zdôvodňujú, a zavádza sa postupne.

3.  Príslušník pohraničnej stráže opečiatkuje aj napriek zmierneniu hraničných kontrol cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s článkom 9 na vstupe i výstupe.

4.  Každý členský štát zašle raz ročne správu o uplatňovaní tohto článku Európskemu parlamentu a Komisii.

Článok 8

Oddelené koridory a informácie na značkách

1.  Členské štáty zabezpečia najmä na letiskových hraničných priechodoch oddelené koridory tak, aby sa kontroly osôb mohli vykonávať v súlade s článkom 6. Takéto koridory sa odlíšia značkami s označením, ktoré stanovuje príloha III.

Členské štáty môžu zabezpečiť oddelené koridory na svojich námorných a pozemných hraničných priechodoch a hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré na svojich spoločných hraniciach neuplatňujú článok 18. Značky s označeniami, ktoré stanovuje príloha III, sa použijú, ak členské štáty zabezpečia na týchto hraniciach oddelené koridory.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto koridory jasne označili (vrátane prípadov, v ktorých sa upúšťa od uplatňovania predpisov o používaní odlišných koridorov ako stanovuje odsek 4) s cieľom zaistiť optimálny pohyb osôb na hraniciach.

2. a)  Osoby, ktoré využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sú oprávnené použiť koridory označené značkou v časti A prílohy III. Taktiež môžu použiť koridory označené značkou v časti B prílohy III.

b)  Všetky ostatné osoby použijú koridory označené značkou v časti B prílohy III.

Označenia na vyššie uvedených značkách sa môžu zobraziť v takom jazyku alebo v takých jazykoch, ktoré každý členský štát pokladá za vhodné.

3.  Na námorných a pozemných priechodoch môžu členské štáty rozdeliť dopravu do rozličných koridorov pre ľahké a ťažké vozidlá a autobusy pomocou značiek, ktoré sú zobrazené v prílohe III časť C.

Ak je to vhodné, v závislosti od miestnych podmienok môžu členské štáty na týchto značkách použiť rozdielne označenia.

4.  V prípade dočasnej nevyváženosti premávky na niektorom hraničnom priechode môžu príslušné orgány upustiť od pravidiel týkajúcich sa používania rôznych koridorov na čas potrebný na odstránenie tejto nerovnováhy.

5.  Úprava existujúcich značiek podľa ustanovení odsekov 1, 2 a 3 sa ukončí do 31. mája 2009. V prípade, že členské štáty pred týmto dátumom vymenia existujúce značky alebo osadia nové, sú povinné rešpektovať označenia uvedené v týchto odsekoch.

Článok 9

Pečiatkovanie cestovných dokladov občanov tretích krajín

1.  Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín sa systematicky pečiatkujú na vstupe a na výstupe. Vstupná a výstupná pečiatka sa dáva predovšetkým na:

2.  Na vstupe a výstupe sa pečiatkujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Európskej únie, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ale ktorí sa nepreukážu dokladom o pobyte stanoveným v článku 10 uvedenej smernice.

Na vstupe a výstupe sa pečiatkujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí využívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, ale ktorí sa nepreukážu dokladom o pobyte stanoveným v článku 10 uvedenej smernice.

3.  Vstupná ani výstupná pečiatka sa nedáva:

Výnimočne možno na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny upustiť od opečiatkovania dokladu vstupnou alebo výstupnou pečiatkou, ak by to tejto osobe mohlo spôsobiť vážne problémy. V takom prípade sa vstup alebo výstup zaznamená na osobitnom liste s uvedením mena a čísla pasu. Tento list sa odovzdá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

4.  Praktické opatrenia pre pečiatkovanie sú uvedené v prílohe IV.

5.  Ak je to možné, štátnym príslušníkom tretích krajín sa oznámi povinnosť príslušníka pohraničnej stráže opečiatkovať ich cestovné doklady na vstupe i výstupe aj napriek zmierneniu hraničných kontrol v súlade s článkom 7.

6.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o výkone ustanovení o pečiatkovaní cestovných dokladov do konca roku 2008.

Článok 9a

1.  Ak cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny neobsahuje vstupnú pečiatku, príslušné vnútroštátne orgány môžu predpokladať, že držiteľ nespĺňa alebo už nespĺňa podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu uplatniteľné v dotknutom členskom štáte.

2.  Tento predpoklad možno vyvrátiť, ak štátny príslušník tretej krajiny akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom, napríklad cestovnými lístkami alebo dokladom o svojej prítomnosti mimo územia členských štátov, poskytne dôkaz, že dodržal podmienky súvisiace s dĺžkou krátkodobého pobytu.

3.  Ak nebol predpoklad uvedený v odseku 1 vyvrátený, môžu príslušné orgány štátneho príslušníka tretej krajiny z územia dotknutého členského štátu vyhostiť.

Článok 10

Hraničný dozor medzi hraničnými priechodmi

1.  Hlavným cieľom dozoru na vonkajších hraniciach na miestach mimo hraničných priechodov a dozoru na týchto priechodoch mimo otváracích hodín je zabrániť neoprávnenému prekročeniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a uplatňovať alebo prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú hranicu nelegálne.

2.  Na hraničný dozor na vonkajších hraniciach používa pohraničná stráž stacionárne alebo mobilné jednotky.

Tento dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa osobám zabránilo vyhýbať sa kontrolám na hraničných priechodoch a aby sa od takéhoto postupu odradili.

3.  Dozor medzi hraničnými priechodmi vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sa prispôsobia existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám. Zahŕňa časté a náhle zmeny času sledovania tak, aby sa neoprávnené prekročenie hranice spájalo s neustálym rizikom odhalenia.

4.  Dozor vykonávajú stacionárne alebo mobilné jednotky, ktoré si plnia svoje povinnosti tým, že sa rozmiestnia na miestach, ktoré sú známe alebo považované za citlivé, alebo tieto miesta obchádzajú, pričom cieľom tohto dozoru je zadržanie osôb, ktoré prekračujú hranicu nelegálne. Dozor možno vykonávať aj pomocou technických prostriedkov vrátane elektronických prostriedkov.

5.  Ďalšie pravidlá, ktorými sa riadi dozor, sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 11

Odoprenie vstupu

1.  Vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1 a nepatrí do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 5 ods. 4. Týmto nie je dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú práva na azyl, medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt.

2.  Vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odoprenia. Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo. Účinnosť nadobúda okamžite.

Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odoprenia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý na odoprenie vstupu oprávňuje vnútroštátne právo. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odoprení vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.

3.  Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolania sa podávajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o predstaviteľoch oprávnených konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Začatie odvolacieho konania nezrušuje rozhodnutie o odoprení vstupu.

Bez toho, aby bola dotknutá prípadná náhrada poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, má štátny príslušník tretej krajiny v prípade, že sa odvolacím konaním zistí, že rozhodnutie o odoprení jeho vstupu bolo nepodložené, právo na opravu zrušenej vstupnej pečiatky a všetkých ostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup.

4.  Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vstup odoprený.

5.  Členské štáty zostavujú štatistiky o počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odoprenia, národnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná, námorná), na ktorej sa im vstup odoprel. Členské štáty odošlú tieto štatistiky Komisii raz ročne. Komisia každý druhý rok zostaví kompiláciu štatistík poskytnutých členskými štátmi.

6.  Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odoprenie vstupu, sú dané v časti A prílohy V.

Kapitola III

Zdroje pre riadenie hraníc a

spolupráca medzi členskými štátmi

Článok 12

Zdroje pre riadenie hraníc

Členské štáty nasadia na vykonávanie riadenia vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 5a až 11 tak, aby na svojich vonkajších hraniciach zaistili účinnú, vysokú a jednotnú úroveň riadenia.

Článok 13

Vykonávanie riadenia

1.  Riadenie hraníc uvedené v článkoch 5a až 11 tohto nariadenia vykonáva pohraničná stráž v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a vnútroštátnym právom.

Výkon takéhoto riadenia hraníc sa nedotýka právomocí začať trestné konanie, ktoré pohraničnej stráži prideľuje vnútroštátne právo a ktoré sú mimo rozsahu a pôsobnosti tohto nariadenia.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušníci pohraničnej stráže boli riadne vyškolenými odborníkmi vo svojej oblasti. Členské štáty nabádajú príslušníkov pohraničnej stráže, aby sa učili jazyky, najmä tie, ktoré potrebujú pri výkone svojich úloh.

2.  V súlade s článkom 30a oznámia členské štáty Komisii zoznam vnútroštátnych útvarov, ktoré podľa ich vnútroštátneho práva zodpovedajú za riadenie hraníc.

3.  Na efektívne riadenie hraníc zabezpečia členské štáty úzku a stálu spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi útvarmi zodpovednými za riadenie hraníc.

Článok 14

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.  Členské štáty si navzájom pomáhajú a udržiavajú stálu a úzku spoluprácu s cieľom efektívneho vykonávania riadenia hraníc v súlade s článkami 5a až 13 tohto nariadenia. Vymieňajú si všetky príslušné informácie.

2.  Operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie založená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004/ES(23).

3.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry, členské štáty môžu na operačnej úrovni pokračovať v spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach vrátane výmeny styčných dôstojníkov, ak takáto spolupráca dopĺňa činnosť agentúry.

Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov.

Členské štáty podávajú správu agentúre o takýchto operačných záležitostiach na vonkajších hraniciach mimo rámca agentúry.

4.  Členské štáty zabezpečia odborné vzdelávanie a prípravu o pravidlách riadenia hraníc, ako aj o základných právach. V tejto súvislosti sa do úvahy berú spoločné normy pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré stanovila a ďalej upravovala agentúra, a sú uvedené v odseku 2.

Článok 15

Spoločné riadenie

1.  Členské štáty, ktoré na svojich spoločných pozemných hraniciach neuplatňujú článok 18, môžu až do dátumu uplatnenia tohto článku vykonávať spoločné riadenie týchto hraníc – v prípade ktorého sa môžu osoby zastaviť len raz na účely vykonania vstupnej a výstupnej kontroly – bez toho, aby bola dotknutá individuálna zodpovednosť členských štátov, ktorá vyplýva z článkov 5a až 11.

Na tento účel môžu členské štáty medzi sebou uzavrieť dvojstranné dojednania.

2.  Členské štáty informujú Komisiu o dojednaniach uzavretých v súlade s odsekom 1.

Kapitola IV

Osobitné pravidlá pre hraničné kontroly

Článok 16

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané

na prekračovanie vonkajších hraníc

Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VI platia pre kontroly vzhľadom na rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc.

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 6 až 11.

Článok 17

Osobitné pravidlá pre kontroly určitých kategórií osôb

1.  Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VII sa uplatňujú pri kontrolách nasledujúcich kategórií osôb:

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 6 až 11.

2.  V súlade s článkom 30a oznámia členské štáty Komisii vzory preukazov, ktoré vydávajú ministerstvá zahraničných vecí členských štátov akreditovaným členom diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodinným príslušníkom.

Hlava III

Vnútorné hranice

Kapitola I

Zrušenie riadenia vnútorných hraníc

Článok 18

Prekračovanie vnútorných hraníc

Vnútorné hranice možno prekročiť v ktoromkoľvek bode bez toho, aby sa vykonala hraničná kontrola osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Článok 19

Kontroly v rámci územia

Článok 19a

Odstránenie dopravných prekážok na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach

Členské štáty odstránia všetky prekážky plynulej premávky na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach, najmä akékoľvek rýchlostné obmedzenia, ktoré sa nezakladajú výlučne na hľadisku bezpečnosti cestnej premávky.

Súčasne sa členské štáty musia pripraviť na zabezpečenie priestorov na kontroly v prípade, že sa obnoví riadenie vnútorných hraníc.

Kapitola II

Dočasné obnovenie riadenia vnútorných hraníc

Článok 20

Dočasné obnovenie riadenia vnútorných hraníc členským štátom

1.  Členský štát môže výnimočne obnoviť riadenie svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu, nie dlhšiu ako 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie udalosti, ak jej trvanie presiahne dobu 30 dní, v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v súlade s postupom stanoveným v článku 21 alebo v núdzovom prípade v súlade s postupom stanoveným v článku 22. Rozsah a trvanie riadenia neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažnú hrozbu.

2.  Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie než doba stanovená v odseku 1, členský štát môže zachovať riadenie hraníc z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1, a pri zohľadnení akýchkoľvek nových prvkov na obnoviteľné obdobia nie dlhšie ako 30 dní v súlade s postupom stanoveným v článku 23.

Článok 21

Postup v prípade predvídateľných situácií

1.  Ak členský štát plánuje obnoviť riadenie vnútorných hraníc podľa článku 20 ods. 1, čo najskôr na to v Rade a Komisii upozorní ostatné členské štáty a dodá im nasledujúce informácie hneď, ako budú dostupné:

2.  Po oznámení od dotknutého členského štátu a na účel konzultácií ustanovených v odseku 3, môže Komisia vydať stanovisko bez toho, aby bol dotknutý článok 64 (1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

3.  Informácie uvedené v odseku 1, ako aj stanovisko, ktoré môže Komisia poskytnúť v súlade s odsekom 2, sú predmetom konzultácií medzi štátom, ktorý plánuje obnoviť riadenie hraníc a ostatnými členskými štátmi v Rade a Komisii s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalosti, ktorá podnietila obnovenie riadenia hraníc, a ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

4.  Uvedená konzultácia sa koná najmenej pätnásť dní pred dátumom plánovaného obnovenia riadenia hraníc.

Článok 22

Postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú bezodkladný zásah

1.  Ak sa so zreteľom na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v štáte vyžaduje bezodkladný zásah, dotknutý členský štát môže výnimočne a okamžite obnoviť riadenie vnútorných hraníc.

2.  Členský štát, ktorý obnovuje riadenie svojich vnútorných hraníc oznámi túto skutočnosť bezodkladne zodpovedajúcim spôsobom ostatným členským štátom a Komisii a poskytne im informácie uvedené v článku 21 ods. 1 a uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú využitie tohto postupu.

Článok 23

Postup pre predĺženie riadenia vnútorných hraníc

1.  Členské štáty môžu predĺžiť riadenie vnútorných hraníc podľa ustanovení článku 20 ods. 2 len po tom, ak takýto krok oznámili ostatným členským štátom v Rade a Komisii.

2.  Členský štát, ktorý plánuje predĺžiť riadenie hraníc poskytne ostatným členským štátom a Komisii všetky príslušné informácie o dôvodoch predĺženia riadenia vnútorných hraníc. Platia ustanovenia článku 21 ods. 2.

Článok 24

Poskytovanie informácií Európskemu parlamentu

Dotknutý členský štát alebo prípadne Rada informuje Európsky parlament čo najskôr o opatreniach prijatých podľa článkov 21 a 23. K tretiemu za sebou nasledujúcemu predĺženiu podľa článku 23 poskytne dotknutý členský štát Európskemu parlamentu na jeho žiadosť správu o potrebe riadenia vnútorných hraníc.

Článok 25

Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť pri obnovení riadenia vnútorných hraníc

V prípade, že sa obnoví riadenie vnútorných hraníc, uplatňujú sa primerane príslušné ustanovenia hlavy II.

Článok 26

Správa o obnovení riadenia vnútorných hraníc

Členský štát, ktorý obnovil riadenie vnútorných hraníc podľa článku 20, potvrdí dátum zrušenia tohto riadenia a zároveň, alebo krátko potom predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení riadenia vnútorných hraníc, v ktorej opíše najmä fungovanie kontrol a účinnosť obnovenia riadenia hraníc.

Článok 27

Informovanie verejnosti

Pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné dôvody na opačný postup, prijme sa rozhodnutie o obnovení riadenia vnútorných hraníc transparentným spôsobom a verejnosti sa oznámi v plnom rozsahu.

Článok 28

Dôvernosť

Na žiadosť dotknutého členského štátu rešpektujú ostatné členské štáty, Európsky parlament a Komisia dôvernosť informácií poskytnutých v súvislosti s obnovením a predĺžením riadenia hraníc a so správou vypracovanou podľa článku 26.

Hlava IV

Záverečné ustanovenia

Článok 29

Zmeny a doplnenia k prílohám

Prílohy III, IV a VIII sa menia a dopĺňajú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 30

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor (ďalej len "výbor").

2.  Keď sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8 a za predpokladu, že vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s týmto postupom nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, sa stanoví na tri mesiace.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

3a. Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia, sa na štyri roky po nadobudnutí platnosti tohto nariadenia pozastaví uplatňovanie tých ustanovení tejto smernice, ktoré sa týkajú prijatia technických pravidiel a rozhodnutí v súlade s postupom uvedeným v odseku 2. Európsky parlament a Rada môžu na návrh Komisie predĺžiť uplatňovanie dotknutých ustanovení v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy, a preto ich pred uplynutím uvedeného štvorročného obdobia preskúmajú.

Článok 30a

1.  Členské štáty oznámia Komisii:

2.  Komisia sprístupní informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1 členským štátom a verejnosti prostredníctvom ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.

Článok 31

Malý pohraničný styk

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o malom pohraničnom styku a existujúce dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku.

Článok 32

Ceuta a Melilla

Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na osobitné pravidlá platné pre mestá Ceuta a Melilla podľa ich vymedzenia vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v Záverečnom akte Dohody o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985(24).

Článok 33

Podávanie oznámení členskými štátmi

Do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia oznámia členské štáty Komisii vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú článku 19 písm. c) a d), sankcií uvedených v článku 4 ods. 3 a dvojstranných dojednaní uzavretých podľa článku 15 ods. 1. Následné zmeny týchto ustanovení sa oznámia do piatich pracovných dní.

Informácie, ktoré oznamujú členské štáty, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C.

Článok 34

Správa o uplatňovaní hlavy III

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní hlavy III najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Komisia venuje mimoriadnu pozornosť akýmkoľvek ťažkostiam, ktoré vyplývajú z obnovenia riadenia vnútorných hraníc. V príslušných prípadoch predloží návrhy zamerané na riešenie týchto ťažkostí.

Článok 35

Zrušené nástroje

1.  Ustanovenia článkov 2 až 8 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 sa rušia s účinnosťou od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  S účinnosťou od toho istého dátumu sa rušia aj:

Odkazy na vypustené články a zrušené nástroje sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 6 mesiacov po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Jeho článok 30a však nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[…] […]

PRÍLOHA I

Prílohy boli tiež zmenené a doplnené; tieto zmeny a doplnenia ale nie sú vyznačené pomocou funkcie "sledovanie zmien".

Sprievodné doklady na overenie splnenia podmienok vstupu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)

1.  Medzi písomné doklady, na ktoré odkazuje článok 5 ods. 2, môžu patriť:

PRÍLOHA II

Evidencia informácií

PRÍLOHA III

Vzorové označenie koridorov

na hraničných priechodoch

Časť A

(28)

Časť B

Časť C

(29)

PRÍLOHA IV

Pečiatkovanie

1.  Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín sa systematicky pečiatkujú pri vstupe a výstupe v súlade s článkom 9. Špecifikácie týchto pečiatok stanovuje rozhodnutie Schengenského výkonného výboru SCH/COM-EX (94) 16 rev a SCH/Gem-Handb (93) 15 (DÔVERNÉ).

2.  Bezpečnostné kódy pečiatok sa menia v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú jeden mesiac.

3.  V prípade vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa musí doklad opečiatkovať podľa možností tak, aby pečiatka prekrývala hranu víza bez ovplyvnenia čitateľnosti údajov na víze alebo bezpečnostných znakov vízovej nálepky. Ak sa doklad musí opečiatkovať viackrát (napríklad v prípade viacnásobného návratného víza), robí sa to na strane oproti strane, na ktorej je uvedené vízum.

Ak nemožno použiť túto stranu, pečiatka sa dá na nasledujúcu stranu. Pečiatka sa nedáva na prístrojom snímateľnú zónu.

4.  Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesta, ktoré budú zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných kódoch vstupných a výstupných pečiatok používaných na hraničných priechodoch, a informujú o týchto miestach ostatné členské štáty, Generálny sekretariát Rady a Komisiu. Tieto kontaktné miesta majú okamžitý prístup k informáciám o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach, ktoré sa používajú na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu, a najmä k informáciám o:

Akékoľvek otázky o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach sa zadávajú prostredníctvom vyššie uvedených vnútroštátnych kontaktných miest.

Vnútroštátne kontaktné miesta okamžite zasielajú informácie o zmenách kontaktných miest a stratených a odcudzených pečiatkach ostatným kontaktným miestam, Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii.

PRÍLOHA V

Časť A

Postupy odoprenia vstupu na hranici

1.  Pri odoprení vstupu oprávnený príslušník pohraničnej stráže:

2.  Vízum sa zruší v nasledujúcich prípadoch:

Rozhodnutia o zrušení víz nesmú byť automatickým dôsledkom toho, že štátny príslušník tretej krajiny nepredloží na hranici jeden alebo viac sprievodných dokumentov, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2.

3.  Ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odoprený vstup, dostal na hranicu za pomoci dopravcu, miestne zodpovedný orgán:

4.  Ak existujú dôvody na odoprenie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a zároveň aj na jeho zatknutie, príslušník hraničnej stráže sa spojí s orgánmi zodpovednými za rozhodnutie o opatreniach, ktoré treba vykonať v súlade s vnútroštátnym právom.

Časť B

Štandardný formulár pre odoprenie vstupu na hranici

PRÍLOHA VI

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov

1.  Pozemné hranice

1.1.  Kontroly cestnej dopravy

1.1.1.  Pohyby na hraničných priechodoch sa regulujú zodpovedajúcim spôsobom kvôli zabezpečeniu účinnej kontroly osôb a súčasnému zaisteniu bezpečnosti a hladkého priebehu cestnej premávky. V prípade potreby uzavrú členské štáty dvojstranné dohody na presmerovanie a zamedzenie premávky. V súlade s článkom 33 o nich informujú Komisiu.

1.1.2.  Tam, kde to členské štáty pokladajú za vhodné, a ak to dovoľujú okolnosti, môžu na určitých hraničných priechodoch na pozemných hraniciach vytvoriť osobitné pruhy alebo prevádzkovať oddelené koridory v súlade s článkom 8.

Oddelené pruhy alebo koridory môžu príslušné orgány členských štátov povoliť kedykoľvek za výnimočných okolností, a ak si to vyžaduje premávka a podmienky infraštruktúry.

Členské štáty môžu v spolupráci so susednými krajinami vytvoriť na vonkajších hraničných priechodoch oddelené pruhy a koridory.

1.1.3.  Všeobecne platí, že osoby cestujúce vo vozidlách môžu počas kontrol zostať vo vozidle. Ak si to však vyžadujú okolnosti, kontrolný orgán môže tieto osoby požiadať, aby z vozidla vystúpili. Ak to miestne okolnosti dovoľujú, dôkladné kontroly sa uskutočňujú v oblastiach vyhradených na tento účel. V záujme bezpečnosti personálu, a ak je to možné, vykonávajú kontroly dvaja príslušníci pohraničnej stráže.

1.2.  Kontroly železničnej dopravy

1.2.1.  Kontrolám sa pri prekračovaní vonkajších hraníc podrobia cestujúci vo vlaku, ako aj železničný personál vrátane obsluhy nákladných vlakov či prázdnych vlakov. Takéto kontroly sa vykonajú jedným z nasledujúcich spôsobov:

Členské štáty môžu uzavrieť dvojstranné dohody o spôsobe vykonávania týchto kontrol. V súlade s článkom 33 o nich informujú Komisiu.

1.2.2.  Odchylne od bodu 1.2.1. a s cieľom zabezpečiť plynulosť premávky vysokorýchlostných osobných vlakov sa môžu členské štáty v rámci cestovného poriadku takýchto vlakov z tretích štátov a po spoločnej dohode s dotknutými tretími štátmi rozhodnúť, že budú vykonávať vstupné kontroly osôb jedným z nasledujúcich spôsobov:

1.2.3.  Pokiaľ ide o vysokorýchlostné vlaky z tretích štátov, ktoré na území členských štátov zastavujú niekoľkokrát, ak je železničný prepravca v takom postavení, že berie cestujúcich výhradne na zvyšnú časť cesty v rámci územia členských štátov, títo cestujúci podliehajú vstupným kontrolám buď vo vlaku alebo na cieľovej stanici okrem prípadov, keď sa kontroly vykonali v súlade s bodmi 1.2.1 alebo 1.2.2. prvá zarážka.

Osobám, ktoré chcú cestovať takýmto vlakom výlučne na zvyšnej časti cesty v rámci územia členských štátov, sa ešte pred odchodom vlaku jasne oznámi, že sa počas cesty alebo na cieľovej stanici podrobia vstupnej kontrole.

1.2.4.  Pri ceste opačným smerom sa osoby vo vlaku podrobia výstupnej kontrole za podobných podmienok.

1.2.5.  Príslušník pohraničnej stráže môže nariadiť, aby sa v prípade potreby i s pomocou sprievodcu vlaku prehliadli duté priestory vozidiel, či sa v nich neskrývajú osoby alebo predmety podliehajúce hraničnej kontrole.

1.2.6.  Ak existujú dôvody domnievať sa, že sa vo vlaku skrývajú osoby, na ktoré bolo podané trestné oznámenie, alebo sú podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú v úmysle nezákonne vstúpiť na územie členského štátu, a ak príslušník pohraničnej stráže nemôže konať v súlade s ustanoveniami právnych predpisov svojho štátu, oznámi túto skutočnosť členským štátom, do ktorých vlak smeruje, alebo na území ktorých sa pohybuje.

2.  Vzdušné hranice

2.1.  Postupy kontrol na medzinárodných letiskách

2.1.1.  Príslušné orgány členských štátov zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal také nevyhnutné opatrenia, ktoré fyzicky oddelia cestujúcich na vnútorných linkách od cestujúcich na iných linkách. Kvôli tomu sa na všetkých medzinárodných letiskách zavedie vhodná infraštruktúra.

2.1.2.  Miesto výkonu hraničných kontrol sa určí v súlade s nasledujúcim postupom:

b)  Pri letoch z tretích štátov alebo do tretích štátov bez prestupu a pri letoch s viac než jedným medzipristátím na letiskách členských štátov, ak cestujúci pokračujú ďalej tým istým lietadlom:

Kontroly cestujúcich, ktorí sú počas týchto medzipristátí už na palube lietadla a nenastúpili na území členských štátov, sa vykonajú v súlade s bodom b) ods. (ii). Ak je cieľovou krajinou tretí štát, pre túto kategóriu letov platí opačný postup.

2.1.3.  Hraničné kontroly sa zvyčajne nevykonávajú na palube lietadla alebo pri východe, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. S cieľom zaistiť, aby sa na letiskách označených ako hraničné priechody mohli cestujúci kontrolovať v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 5a až 11, členský štát zabezpečí, aby letiskové orgány prijali potrebné opatrenia na odklonenie osobnej dopravy do priestorov vyhradených na kontroly.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal potrebné opatrenia na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do vyhradených priestorov, napríklad do priestorov určených na prestup, ako aj na zabránenie opustenia týchto priestorov. Hraničné kontroly sa zvyčajne nevykonávajú v priestoroch určených na prestup, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. Konkrétne sa kontrolám v týchto priestoroch podrobia osoby, ktoré potrebujú tranzitné letiskové vízum, aby sa zistilo, či naozaj takéto vízum vlastnia.

2.1.4.  Ak musí v prípadoch zásahu vyššej moci alebo bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov lietadlo na linke z tretieho štátu pristáť na pristávacej ploche, ktorá nie je schváleným hraničným priechodom, môže toto lietadlo pokračovať v lete len po získaní povolenia od pohraničnej stráže a colných orgánov. To isté sa vzťahuje na pristátie lietadla na linke z tretieho štátu bez povolenia. V každom prípade platia články 5a až 11 pre kontroly osôb na týchto lietadlách.

2.2.  Postupy kontrol na malých letiskách

2.2.1.  Kontrola osôb sa v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 5a až 11 zabezpečí aj na letiskách, ktoré nemajú štatút medzinárodného letiska podľa príslušného vnútroštátneho zákona ("malé letiská"), ale cez ktoré je povolené presmerovanie letov z tretích štátov alebo do tretích štátov.

2.2.2.  Odchylne od bodu 2.1.1. a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 2320/2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, nie je na malých letiskách potrebné prijímať vhodné opatrenia na zabezpečenie fyzického oddelenia cestujúcich z vnútorných a iných liniek.(31) Okrem toho a za predpokladu, že existuje záruka dostatočne rýchleho nasadenia potrebného personálu, nemusí byť v prípade slabej premávky pohraničná stráž vždy prítomná.

2.2.3.  Ak nie je na malom letisku zabezpečená neustála prítomnosť pohraničnej stráže, riaditeľ tohto malého letiska primeraným spôsobom oznámi príslušníkom pohraničnej stráže prílet a odlet lietadiel na linkách z tretích štátov alebo do tretích štátov.

2.3.  Kontroly osôb na súkromných letoch

2.3.1.  V prípade súkromných letov z tretích štátov alebo do tretích štátov zašle kapitán pred odletom pohraničnej stráži cieľového členského štátu a v prípadne aj štátu, na ktorého územie vstúpi lietadlo ako na prvé, všeobecné vyhlásenie obsahujúce okrem iného letový plán v súlade s prílohou 2 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a informácie o totožnosti cestujúcich.

2.3.2.  Ak súkromné lety prichádzajúce z tretieho štátu smerujú do jedného členského štátu s medzipristátiami na území iných členských štátov, príslušné orgány štátu, do ktorého vstúpia, vykonajú najprv kontroly osôb a opečiatkujú všeobecné vyhlásenie uvedené v bode 2.3.1.

2.3.3.  Ak nie je isté, či let prichádza výlučne z územia členských štátov alebo na takéto územie výhradne smeruje bez pristátia na území tretieho štátu, príslušné orgány na veľkých a malých letiskách vykonajú kontroly osôb v súlade s bodmi 2.1 až 2.2.

2.3.4.  Opatrenia pre vstup a výstup bezmotorových lietadiel, mikroľahkých lietadiel, vrtuľníkov, malých lietadiel s krátkym doletom a vzducholodí sa stanovia vo vnútroštátnom právnom poriadku a v prípadne na základe dvojstranných dohôd.

3.  Námorné hranice

3.1.  Všeobecné kontrolné postupy v námornej doprave

3.1.1.  Kontroly lodí sa vykonávajú v prístave, z ktorého loď odchádza, alebo kam prichádza, na palube lode alebo v priestoroch vyhradených na tento účel, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plavidla. V súlade s dohodami, ktoré sa v tejto záležitosti dosiahli, sa však kontroly môžu vykonávať aj počas plavby, alebo po pristátí, resp. vyplávaní na území tretieho štátu.

Účelom kontrol je zaistiť, aby posádka aj cestujúci spĺňali podmienky uvedené v článku 5 bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 1 písm. b).

3.1.3.  Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti osoba alebo spoločnosť, ktorá zastupuje majiteľa lode vo všetkých záležitostiach vo vzťahu k povinnosti majiteľa lode vystrojiť plavidlo ("zástupca majiteľa lode"), musí okamžite nahlásiť akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte cestujúcich. Najneskôr pri vplávaní do prístavu odovzdá zoznam(y) pohraničnej stráži. Ak z dôvodov zásahu vyššej moci nemožno pohraničnej stráži tento zoznam, resp. tieto zoznamy zaslať, odošle sa kópia na príslušné hraničné stanovište alebo námornému úradu, ktorý ju bez meškania odošle pohraničnej stráži.

3.1.4.  Jedna kópia týchto dvoch zoznamov riadne podpísaných príslušníkom pohraničnej stráže sa vráti kapitánovi lode, ktorý ju musí v prístave na požiadanie predložiť.

3.1.5.  Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti zástupca majiteľa lode okamžite oznámia akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte cestujúcich.

Okrem toho kapitán lode okamžite a podľa možnosti ešte pred vplávaním lode do prístavu oznámi príslušným orgánom prítomnosť čiernych pasažierov na palube. Za čiernych pasažierov však ostáva zodpovedný kapitán lode.

3.1.6.  Kapitán lode oznámi vyplávanie lode pohraničnej stráži v primeranom čase a v súlade s pravidlami, ktoré platia v dotknutom prístave; ak nemôže túto skutočnosť oznámiť týmto orgánom, informuje príslušný námorný úrad. Druhá kópia vopred vyplneného a podpísaného zoznamu (zoznamov) sa vráti týmto úradom.

3.2.  Osobitné kontrolné postupy pre určité typy plavieb

Okružné plavby

3.2.1.  Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v jeho neprítomnosti zástupca majiteľa lode zašle príslušnej pohraničnej stráži cestovný poriadok a program okružnej plavby minimálne 24 hodín pred vyplávaním z prístavu, z ktorého loď na plavbu odchádza a pred pristátím v každom prístave na území členských štátov.

3.2.2.  V prípade, že cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje výlučne prístavy na území členských štátov, nevykonávajú sa odchylne od článkov 4 a 6 žiadne hraničné kontroly a loď na okružnej plavbe môže kotviť v prístavoch, ktoré nie sú hraničnými priechodmi.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.3.  Ak cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje prístavy na území členských štátov aj prístavy v tretích štátoch, hraničné kontroly sa odchylne od článku 6 vykonávajú nasledujúcim spôsobom:

a)  ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretieho štátu a po prvý raz sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4.

Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 6, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu nepreukáže, že nie je potrebné vykonať takéto kontroly.

b)  ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretieho štátu a opätovne sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4. v rozsahu zmien vykonaných v týchto zoznamoch od zastávky lode na okružnej plavbe v predchádzajúcom prístave na území členského štátu.

Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 6, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu nepreukáže, že nie je potrebné vykonať takéto kontroly.

c)  ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území členského štátu a zastaví sa v takomto prístave, cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 6, ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu.

d)  ak loď na okružnej plavbe odchádza z prístavu na území členského štátu do prístavu v treťom štáte, podrobia sa členovia posádky a cestujúci výstupným kontrolám na základe menných zoznamov posádky a cestujúcich.

Ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu, podrobia sa cestujúci, ktorí vstupujú na palubu, výstupným kontrolám v súlade s článkom 6.

e)  ak loď na okružnej plavbe vypláva z prístavu v členskom štáte do takéhoto prístavu, nevykonajú sa žiadne výstupné kontroly.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.4.  Menné zoznamy posádky a cestujúcich obsahujú:

Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v prípade jeho neprítomnosti zástupca majiteľa lode odošle príslušnému útvaru pohraničnej stráže tieto menné zoznamy najmenej 24 hodín pred vplávaním do každého prístavu na území členských štátov, alebo bezprostredne po ukončení nástupu v prípade cesty do takéhoto prístavu, ktorá netrvá dlhšie než 24 hodín.

Menný zoznam sa opečiatkuje v prvom prístave po vstupe na územie členských štátov a následne vždy, keď sa v ňom vykonajú zmeny. Menný zoznam sa berie do úvahy pri hodnotení rizík, ako sa uvádza v bode 3.2.3.

Rekreačné plavby

3.2.5.  Odchylne od článkov 4 a 6 sa osoby na palube rekreačných lodí, ktoré prichádzajú z prístavu na území členského štátu alebo do takéhoto prístavu odchádzajú, nepodrobujú hraničným kontrolám a môžu vstúpiť do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom.

V súvislosti s odhadom rizík nelegálneho prisťahovalectva (a najmä ak sa pobrežie tretieho štátu nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu) však treba vykonávať kontroly týchto osôb a/alebo fyzickú prehliadku rekreačných lodí.

3.2.6.  Odchylne od článku 4 môže rekreačná loď prichádzajúca z tretieho štátu výnimočne vplávať do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom. V takýchto prípadoch o tom osoby na palube informujú prístavné orgány, aby im vstup do daného prístavu povolili. Prístavné orgány sa spoja s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby oznámili príchod plavidla. Vyhlásenie týkajúce sa cestujúcich sa podáva prístavným orgánom v podobe zoznamu osôb na palube. Tento zoznam sa poskytne pohraničnej stráži najneskôr pri príchode.

Podobne, ak z dôvodov zásahu vyššej moci musí rekreačná loď prichádzajúca z tretieho štátu pristáť v prístave, ktorý nie je hraničným priechodom, spoja sa prístavné orgány s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby nahlásili prítomnosť plavidla.

3.2.7.  Pri týchto kontrolách sa bude odovzdávať dokument obsahujúci všetky technické vlastnosti plavidla a mená osôb na palube. Kópia tohto dokumentu sa odovzdá orgánom v prístavoch na vstupe a výstupe z krajiny. Pokiaľ plavidlo ostáva vo výsostných vodách jedného z členských štátov, je kópia tohto zoznamu súčasťou lodných dokladov.

Pobrežný rybolov

3.2.8.  Odchylne od článkov 4 a 6 sa systematicky nekontrolujú posádky pobrežných rybárskych lodí, ktoré sa každý deň alebo počas 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu, kde sú registrované, alebo do akéhokoľvek iného prístavu na území členských štátov a nekotvia v prístave na území tretieho štátu. Napriek tomu sa kvôli stanoveniu frekvencie vykonávania náhodných kontrol berie do úvahy posúdenie rizík nelegálneho prisťahovalectva, najmä ak sa pobrežie tretieho štátu nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu. Na základe týchto rizík sa vykonáva kontrola osôb a/alebo fyzická prehliadka plavidla.

3.2.9.  Posádky pobrežných rybárskych lodí, ktoré nie sú registrované v prístave na území členského štátu, sa kontrolujú v súlade s ustanoveniami pre námorníkov.

Kapitán lode oznámi príslušným orgánom akúkoľvek zmenu v zozname členov posádky a prítomnosť akýchkoľvek cestujúcich.

Trajektové spojenia

3.2.10.  Kontrolám sa podrobia osoby na palube trajektových spojení s prístavmi na území tretích štátov. Platia nasledujúce pravidlá:

4.  Lodná doprava vo vnútrozemí

4.1.  "Lodná doprava vo vnútrozemí zahŕňajúca prekročenie vonkajšej hranice" zahŕňa používanie všetkých druhov lodí a plavidiel na obchodné alebo rekreačné účely na riekach, kanáloch a jazerách.

4.2.  Čo sa týka lodí používaných na obchodné účely, kapitán a osoby zamestnané na lodi, ktoré sú uvedené v zozname posádky, a rodinní príslušníci týchto osôb, ktorí na lodi bývajú, sa pokladajú za členov posádky, resp. za jej rovnocenné osoby.

4.3.  Pre kontroly lodnej dopravy vo vnútrozemí platia obdobne príslušné ustanovenia bodov 3.1 až 3.2.

PRÍLOHA VII

Osobitné dojednania pre určité kategórie osôb

1.  Hlavy štátov

Odchylne od článku 5 a článkov 6 až 11 hraničným kontrolám nemôžu byť podrobené hlavy štátov a členovia ich delegácií, ktorých príchod a odchod sa oficiálne oznámil pohraničnej stráži cez diplomatické kanály.

2.  Piloti a ostatní členovia posádky lietadla

2.1.  Odchylne od článku 5 môžu držitelia pilotného preukazu alebo certifikátu člena posádky podľa prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v priebehu vykonávania svojich povinností a na základe týchto dokladov:

Vo všetkých ostatných prípadoch sa plnia požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1.

2.2.  Pre kontroly členov posádky lietadiel platia články 5a až 11. V prípade, že je to možné, prednostne sa vykonajú kontroly posádky lietadiel. Konkrétne sa posádky kontrolujú buď skôr než cestujúci, alebo na osobitných miestach vyhradených na tento účel. Odchylne od článku 6 môžu byť posádky, ktoré personál zodpovedný za kontroly už spoznal v priebehu vykonávania svojich povinností, podrobené len náhodným kontrolám.

3.  Námorníci

3.1.  Odchylne od článkov 4 a 6 môžu členské štáty povoliť námorníkom, ktorí sú držiteľmi preukazu moreplavca vydaného v súlade so Ženevským dohovorom z 19. júna 2003 (č. 185), Londýnskym dohovorom z 9. apríla 1965 a príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami, vstup na územie členských štátov a vystúpenie na breh, aby sa zdržiavali v oblasti prístavu, v ktorom zastavila ich loď, alebo v susedných obciach bez toho, aby sa dostavili sa na hraničný priechod, pod podmienkou, že sú uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu príslušným úradom.

Podľa posúdenia rizík nelegálneho prisťahovalectva a bezpečnosti sa musia námorníci podrobiť kontrole zo strany pohraničnej stráže v súlade s článkom 6 ešte predtým, ako vystúpia na breh.

Ak námorník predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, môže mu byť odoprené povolenie vylodiť sa.

3.2.  Námorníci, ktorí majú v úmysle zdržiavať sa mimo obcí nachádzajúcich sa v blízkosti prístavov, sú povinní dodržiavať podmienky vstupu na územie členských štátov uvedené v článku 5 ods. 1.

4.  Držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií

4.1.  Vzhľadom na osobitné výsady alebo imunity, ktoré užívajú držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov vydaných tretími štátmi alebo ich vládami, ktoré sú uznané členskými štátmi, ako aj držitelia dokladov vydaných medzinárodnými organizáciami uvedenými v bode 4.4, ktorí cestujú za svojimi povinnosťami, sa môže týmto osobám udeliť prednosť pred ostatnými cestujúcimi pri hraničných kontrolách, hoci v príslušných prípadoch naďalej podliehajú vízovej povinnosti.

Odchylne od článku 5 ods. 1 písm. c) sa od držiteľov týchto dokladov nevyžaduje preukazovanie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie.

4.2.  Ak si osoba, ktorá sa dostaví na vonkajšiu hranicu, nárokuje výsady, imunity a výnimky, môže ju príslušník pohraničnej stráže požiadať, aby poskytla dôkaz o svojom statuse predložením príslušných dokladov, predovšetkým potvrdení vydaných akreditujúcim štátom, alebo diplomatického pasu alebo iných prostriedkov. Ak má príslušník pohraničnej stráže pochybnosti, môže sa v naliehavom prípade obrátiť priamo na ministerstvo zahraničných vecí.

4.3.  Akreditovaní členovia diplomatických misií a konzulárnych zastúpení s rodinami môžu vstúpiť na územie členských štátov po predložení preukazu uvedeného v článku 17 ods. 2 a dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranice. Okrem toho a odchylne od článku 11 nesmie pohraničná stráž za žiadnych okolností odoprieť držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov vstup na územie členských štátov skôr, než sa poradí s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. To platí aj v prípadoch, keď bolo na túto osobu vydané upozornenie v SIS.

4.4.  Medzi doklady vydané medzinárodnými organizáciami na účely uvedené v bode 4.1 patria najmä:

5.  Cezhraniční pracovníci

5.1.  Postupy kontroly cezhraničných pracovníkov sa riadia všeobecnými pravidlami o riadení hraníc, najmä článkami 6 až 11.

5.2.  Odchylne od článku 6 sa cezhraniční pracovníci, ktorých členovia pohraničnej stráže dobre poznajú, pretože často prekračujú hranicu na rovnakom hraničnom priechode a o ktorých na základe počiatočnej kontroly vedia, že nepodliehajú upozorneniu v SIS alebo vo vnútroštátnom súbore údajov, podrobia len náhodným kontrolám s cieľom uistiť sa, či sú držiteľmi platného dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranicu, a či spĺňajú potrebné podmienky na vstup. Z času na čas sa aj táto skupina osôb bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch podrobí dôkladným kontrolám.

5.3.  Ustanovenia bodu 5.2 sa môžu rozšíriť na ďalšie kategórie osôb, ktoré pravidelne prekračujú hranice.

6.  Maloletí

6.1.  Pohraničná stráž venuje osobitnú pozornosť maloletým, či už cestujú v sprievode alebo bez sprievodu. Maloletí, ktorí prekračujú vonkajšiu hranicu, sa podrobia rovnakým kontrolám na vstupe a výstupe ako dospelí podľa tohto nariadenia.

6.2.  V prípade sprevádzaných maloletých pohraničná stráž skontroluje, či osoby sprevádzajúce maloletých majú týchto maloletých v rodičovskej starostlivosti, najmä ak maloletých sprevádza len jedna dospelá osoba a existujú závažné dôvody na podozrenie, že mohli byť nezákonne odňatí z opatery osôb, ktoré vo vzťahu k nim zákonne uplatňujú rodičovskú starostlivosť. V takomto prípade vykoná príslušník pohraničnej stráže ďalšie vyšetrovanie s cieľom zistiť akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory medzi danými informáciami.

6.3.  V prípade nesprevádzaných maloletých zabezpečí pohraničná stráž dôkladnými kontrolami cestovných dokladov a sprievodných dokladov, aby maloletí neopustili územie proti vôli osôb, ktoré ich majú v rodičovskej starostlivosti.

PRÍLOHA VIII

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (3) Ú. v EÚ (4) Ú. v. ES L 239, 22. 9.2000, s. 19 (5) Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 97. (6) KOM(2002)0233 konečné znenie. (7) Ú. v. ES L 349, 25.11.2004, s. 1. (8) Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s 4. Nariadenie v znení zmenenom a doplnenom nariadením Parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (9) Ú. v. ES L 184, 17.9.1999, s 23. (10) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s 69. (11) 6 Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s 36. (12) 7 Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s 31. (13) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s 53. (14) Dokument Rady č. 13054/04 je dostupný na http://register.consilium.eu.int. (15) Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26 a Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 78. (16) Dokument Rady č. 13054/04 je dostupný na http://register.consilium.eu.int. (17) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s 43. (18) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s 20. (19) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (20) Vyhlásenie o držiteľoch cudzineckých a neobčianskych pasov "Európsky parlament a rada žiadajú Komisiu, aby v rámci revízie nariadenia (ES) č. 539/2001 predložila návrhy, ktorých cieľom je oslobodiť držiteľov cudzineckých a neobčianskych pasov s bydliskom v niektorom z členských štátov od vízovej povinnosti." (21) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. Naposledy zmenené a doplnené nariadením č. 453/2003, Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 10. (22) Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s 4. (23) Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s 1. (24) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s 73. (25) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s 119. (26) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s 36. (27) Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 5. (28) V prípade Islandu a Nórska sa logo nevyžaduje. (29) V prípade Islandu a Nórska sa logo nevyžaduje. (30) V prípade Islandu a Nórska sa logo nevyžaduje. (31) Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 382/2001, pokiaľ ide o dátum ukončenia jeho platnosti a určité ustanovenia, ktoré sa týkajú realizácie rozpočtu (KOM(2004)0840 – C6-0044/2005 – 2004/0288(CNS))

P6_TA(2005)0248 A6-0154/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2004)0840)(1),

–   so zreteľom na články 133 a 181a Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0044/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0154/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   vyzýva na začatie zmierovacieho konania v zmysle spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975 v prípade, ak má Rada v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne pozmeniť návrh Komisie;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 1 bod -1 (nový) Odôvodnenie 9a (nové) (Nariadenie (ES) č. 382/2001) -1.  Po odôvodnení 9 sa vkladá nasledujúce odôvodnenie: "(9a) Program "Vstup do Japonska" a program odborného vzdelávania vedúcich pracovníkov boli také úspešné, že v budúcnosti by sa mali pripraviť podobné programy s inými krajinami, napr. s Čínou." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 1 bod -1a (nový) Článok 4 písmeno (h a) (nové) (Nariadenie (ES) č. 382/2001) -1a. V článku 4 sa po písmene h) vkladá nasledujúce písmeno: "ha) koordinácia aktivít v každej partnerskej krajine a medzi rozličnými partnerskými krajinami."

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 3605/93 pokiaľ ide o kvalitu štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom schodku (KOM(2005)0071 – C6-0108/2005 – 2005/0013(CNS))

P6_TA(2005)0249 A6-0181/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2005)0071)(1),

–   so zreteľom na článok 104 ods. 14, tretia zarážka, Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0108/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0181/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne pozmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2 (2)  Úlohu Komisie ako štatistického orgánu v tomto kontexte osobitne vykonáva Eurostat, v mene Komisie. Ako odbor Komisie zodpovedný za vykonávanie úloh, ktoré pripadajú Komisii v súvislosti s vypracúvaním štatistík Spoločenstva, má Eurostat povinnosť vykonávať svoje úlohy v súlade so zásadami nestrannosti, spoľahlivosti, relevancie, efektívnosti nákladov, ochrany individuálnych údajov v štatistike a transparentnosti, ako sa určuje v rozhodnutí Komisie z 21. apríla 1997 o úlohe Eurostatu v súvislosti s tvorbou štatistiky Spoločenstva. (2)  Úlohu Komisie ako štatistického orgánu v tomto kontexte osobitne vykonáva Eurostat, v mene Komisie. Ako odbor Komisie zodpovedný za vykonávanie úloh, ktoré pripadajú Komisii v súvislosti s vypracúvaním štatistík Spoločenstva, má Eurostat povinnosť vykonávať svoje úlohy v súlade so zásadami nestrannosti, spoľahlivosti, relevancie, efektívnosti nákladov, ochrany individuálnych údajov v štatistike a transparentnosti, ako sa určuje v rozhodnutí Komisie z 21. apríla 1997 o úlohe Eurostatu v súvislosti s tvorbou štatistiky Spoločenstva. Európsky kódex najlepších postupov v oblasti štatistiky, ktorý vypracujú európske štatistické úrady v spolupráci s Eurostatom, by mal upevniť zásady profesionálnej nezávislosti, vhodnosti zdrojov a kvality štatistických údajov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5 (5)  Dôveryhodnosť rozpočtového dohľadu rozhodne závisí od spoľahlivých rozpočtových štatistík. Je nanajvýš dôležité, aby údaje oznámené členskými štátmi podľa nariadenia (ES) č. 3605/93 a poskytnuté Rade Komisiou v súlade s protokolom mali vysokú kvalitu. (5)  Dôveryhodnosť rozpočtového dohľadu rozhodne závisí od spoľahlivých rozpočtových štatistík. Je nanajvýš dôležité, aby údaje oznámené členskými štátmi podľa nariadenia (ES) č. 3605/93 a poskytnuté Rade Komisiou v súlade s protokolom mali vysokú kvalitu. V tejto súvislosti by sa mali body 1.5, 1.6 a 1.7 závery rady EKOFIN z 20. marca 2005 prijaté Európskou radou v Bruseli z 22. a 23. marca 2005, a hlavné zásady oficiálnych štatistík štatistického oddelenia odboru OSN pre hospodárske a sociálne veci považovať za základ pre dosiahnutie požadovaných noriem vysokej kvality. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 9 (9)  Medzi Komisiou a štatistickými orgánmi členských štátov by sa mal vytvoriť trvalý dialóg s cieľom zabezpečiť kvalitu aktuálnych údajov oznamovaných členskými štátmi aj schodkových výkazov pre verejné financie. V tomto smere môže Komisia uskutočňovať návštevy zamerané na dialóg a návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie , a tým posilniť monitorovanie oznamovaných údajov a poskytnúť trvalú záruku kvality údajov. Členské štáty sú povinné bezodkladne umožniť Komisii prístup k informáciám. (9)  Medzi Komisiou a štatistickými orgánmi členských štátov by sa mal vytvoriť trvalý dialóg s cieľom zabezpečiť kvalitu aktuálnych údajov oznamovaných členskými štátmi aj schodkových výkazov pre verejné financie. V tomto smere môže Komisia uskutočňovať návštevy zamerané na dialóg a návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie , a tým posilniť monitorovanie oznamovaných údajov a poskytnúť trvalú záruku kvality údajov. Členské štáty sú povinné bezodkladne umožniť Komisii prístup k informáciám. Komisia by mala Európsky parlament a Radu pravidelne informovať o programe na zlepšenie kvality štatistiky v Európskej únii a o úsilí vynakladanom na toto zlepšenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 7 odsek 2 a (nový) (nariadenie (ES) č. 3605/93) 2a. V prípade, ak sa plánovaná výška schodku a dlhu verejných financií alebo ich revízie neriadia tzv. "spoločnou externou hypotézou", ktorú v súvislosti s koordináciou hospodárskych a finančných politík a s cieľom porovnať členské štáty zverejnila Komisia, členské štáty podrobne vysvetlia príčiny tejto odchýlky a vypočítajú rozdiel medzi odhadmi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 1 bod 3 Článok 9 odsek 1 (nariadenie (ES) č. 3605/93) 1.  Komisia (Eurostat) hodnotí kvalitu skutočných údajov oznámených členským štátom a schodkových výkazov pre verejné financie. Kvalita skutočných údajov znamená súlad s účtovnými pravidlami, úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. 1.  Komisia (Eurostat) pravidelne hodnotí kvalitu skutočných údajov oznámených členským štátom a schodkových výkazov pre verejné financie. Kvalita skutočných údajov znamená súlad s normami Európskeho systému účtov 1995 (ESA 95) úplnosť, spoľahlivosť, porovnateľnosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 9 odsek 2 a (nový) (nariadenie (ES) č. 3605/93) 2a. Komisia (Eurostat) pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o kvalite skutočných údajov predložených členskými štátmi a o vývoji minimálnych celoeurópskych noriem kvality štatistiky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 1 bod 3 Článok 12 odsek 1 (nariadenie (ES) č. 3605/93) Komisia (Eurostat) zabezpečí neustály dialóg so štatistickými orgánmi členských štátov. S týmto cieľom Komisia (Eurostat) bude pravidelne uskutočňovať v členských štátoch návštevy zamerané na dialóg ako aj návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie. Komisia (Eurostat) zabezpečí neustály dialóg so štatistickými orgánmi členských štátov. S týmto cieľom Komisia (Eurostat) bude pravidelne uskutočňovať v členských štátoch návštevy zamerané na dialóg; môže tiež uskutočňovať návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie v súlade s nariadením (ES) č. 322/97. Návštevy zamerané na dialóg sa uskutočňujú podľa harmonogramu, na ktorom sa dohodnú členské štáty spoločne s Komisiou (Eurostatom). Podľa možnosti sa tieto návštevy zamerané na dialóg uskutočňujú vo všetkých členských štátoch súbežne, na základe výročnej správy týkajúcej sa vyhodnotenia spracovania štatistických údajov a výhľadov v danej oblasti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 1 bod 3 Článok 12 odsek 2 (nariadenie (ES) č. 3605/93) Návštevy zamerané na dialóg sú navrhnuté s cieľom zrevidovať oznámené údaje, preskúmať metodické otázky a zhodnotiť súlad s účtovnými pravidlami. Návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie sú navrhnuté s cieľom monitorovať postupy a účty, ktoré dokladujú oznámené údaje a vyvodiť podrobné závery v súvislosti so súladom s účtovnými pravidlami a úplnosťou, spoľahlivosťou, včasnosťou a konzistentnosťou oznámených údajov. Návštevy zamerané na dialóg sú navrhnuté s cieľom zrevidovať oznámené údaje, preskúmať metodické otázky a zhodnotiť súlad s účtovnými pravidlami. O výsledkoch návštev zameraných na dialóg je potrebné informovať prinajmenšom národné štatistické úrady členských štátov. Návštevy zamerané na dôkladné monitorovanie sú navrhnuté s cieľom monitorovať postupy a účty, ktoré dokladujú oznámené údaje a vyvodiť podrobné závery v súvislosti so súladom s účtovnými pravidlami a úplnosťou, spoľahlivosťou, včasnosťou a konzistentnosťou oznámených údajov: rozhoduje o nich Komisia (Eurostat) v prípade, ak vzniknú závažné pochybnosti o presnosti alebo konzistentnosti predložených údajov a podľa programu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 1 bod 3 Článok 13 odsek 1 (nariadenie (ES) č. 3605/93) 1.  Pri uskutočňovaní návštev zameraných na dôkladné monitorovanie v členských štátoch budú Komisii (Eurostatu) pomáhať odborníci, predovšetkým z iných členských štátov, štátne orgány členských štátov, v ktorých prebiehajú návštevy a ktoré majú funkčnú zodpovednosť za kontrolu účtov verejných financií, a ďalšie odbory Komisie. 1.  Pri uskutočňovaní návštev zameraných na dôkladné monitorovanie v členských štátoch budú Komisii (Eurostatu) pomáhať odborníci z iných členských štátov ktorí budú úradníkmi národných štatistických úradov, alebo v osobitných prípadoch iné štátne orgány členských štátov, v ktorých prebiehajú návštevy a ktoré majú funkčnú zodpovednosť za kontrolu účtov verejných financií, alebo po dohode medzi príslušným členským štátom a Komisiou (Eurostatom) ďalšie odbory Komisie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 13 odsek 1 a (nový) (nariadenie (ES) č. 3605/93) 1a. Pri monitorovaní kvality štatistických údajov má Eurostat medzi orgánmi Spoločenstva prvoradé postavenie. Počas prípravy monitorovania sa však musí riadiť vnútorným postupom pre komunikáciu s ďalšími zodpovednými orgánmi Spoločenstva a ich následné informovanie a po ukončení návštev zameraných na monitorovanie s nimi musí dospieť k rozhodnutiu v rámci rozhodovacieho procesu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 1 bod 3 Článok 14 (nariadenie (ES) č. 3605/93) Komisia (Eurostat) podáva Hospodárskemu a finančnému výboru správy o zisteniach na základe návštev zameraných na dialóg a návštev zameraných na dôkladné monitorovanie. Tieto správy sa uverejňujú. Komisia (Eurostat) podáva Hospodárskemu a finančnému výboru správy o zisteniach na základe návštev zameraných na dialóg. Taktiež podáva Európskej rade a Parlamentu správy o záveroch návštev zameraných na dôkladné monitorovanie. Tieto správy sa uverejňujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 16 odsek 2 a (nový) (nariadenie (ES) č. 3605/93) 2a. Komisia (Eurostat) podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o zmenených a doplnených údajoch a uvádza dôvody pre zmenu a doplnenie.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám, ktoré bránia mierovému procesu a porušujú medzinárodné právo v konflikte v oblasti Darfúru v Sudáne (KOM(2005)0180 – C6-0138/2005 – 2005/0068(CNS))

P6_TA(2005)0250 A6-0186/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2005)0180)(1),

–   so zreteľom na text Rady (8910/2005),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2005/411/SZBP(2),

–   so zreteľom na články 60 a 301 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok  308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0138/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0186/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od textu schváleného Parlamentom;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu s Parlamentom, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Úvodné ustanovenie 2a (nové) - so zreteľom na správu Medzinárodnej vyšetrovacej komisie o Darfúre (vyhotovenej v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1564(2004) z 18. septembra 2004), Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2 Spoločná pozícia 2005/XXX/SZBP stanovuje okrem iného zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov osôb, ktoré príslušný sankčný výbor OSN určí za osoby, ktoré bránia mierovému procesu a predstavujú ohrozenie stability v Darfure a jeho oblasti, ktoré porušujú medzinárodné právo alebo ľudské práva, alebo páchajú iné ukrutnosti, porušujú zbrojné embargo alebo nesú zodpovednosť za niektoré útočné vojenské lety. Tieto opatrenia spadajú do rozsahu pôsobnosti zmluvy, a preto, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, treba na ich vykonanie, pokiaľ ide o Spoločenstvo, opatrenia Spoločenstva. Spoločná pozícia 2005/411/SZBP stanovuje okrem iného zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov osôb, ktoré príslušný sankčný výbor OSN určí za osoby, ktoré bránia mierovému procesu a predstavujú ohrozenie stability v Darfúre a jeho oblasti, ktoré porušujú medzinárodné právo alebo ľudské práva, alebo páchajú iné ukrutnosti, porušujú zbrojné embargo alebo nesú zodpovednosť za niektoré útočné vojenské lety. Tieto opatrenia, ktorých účinnosť a reálny vplyv v oblasti na ukončenie hromadného porušovania ľudských práv by sa mali hodnotiť prostredníctvom mechanizmov, ktoré sa vymedzia, spadajú do rozsahu pôsobnosti zmluvy, a preto, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, treba na ich vykonanie, pokiaľ ide o Spoločenstvo, opatrenia Spoločenstva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3a (nové) (3a) V rámci uplatňovania opatrení stanovených v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1591(2005) by Spoločenstvo malo zabezpečiť, že tieto opatrenia sú koordinované s existujúcimi postupmi v súlade s Dohodou o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanou 23. júna 20001 v Cotonou, najmä s jej článkami 8 a 96. 1 Ú. v. EÚ L 317,15.12.2000, s. 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3b (nové) (3b) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa nedotýkajú prijímania iných opatrení, zameraných na uplatňovanie Dohody o prímerí, ktorá bola podpísaná v N´djamene 8. apríla 2004, ani povinnosti stíhať a viesť súdne konania, v súlade s ustanoveniami medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv, osoby podozrivé zo závažného porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a ani pokračovania vo vyšetrovaní zločinov, ku ktorým došlo v Darfúre, prokurátorom Medzinárodného trestného súdu, na základe ad hoc poverenia súdu Bezpečnostnou radou OSN, tak ako to vyplýva z rezolúcie 1593(2005). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 2 odsek 1 1.  Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a ekonomické zdroje, ktoré vlastnia alebo majú v držbe fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe I. 1.  Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a ekonomické zdroje, ktoré vlastnia alebo majú v držbe fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 10. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 2 odsek 2 2.  Žiadne finančné prostriedky ani ekonomické zdroje nesmú byť, priamo ani nepriamo, poskytnuté fyzickým ani právnickým osobám alebo subjektom uvedeným v prílohe I, alebo v ich prospech. 2.  Žiadne finančné prostriedky ani ekonomické zdroje nesmú byť, priamo ani nepriamo, poskytnuté fyzickým ani právnickým osobám alebo subjektom uvedeným v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 10, alebo v ich prospech. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 4 písm. c) c) zadržiavacie právo alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré sú uvedené v prílohe I; c) zadržiavacie právo alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré sú uvedené v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 10; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 7 odsek 3 3.  Každá informácia poskytnutá alebo získaná v súlade s odsekmi 1 a 2 sa použije len na účely, na ktoré bola poskytnutá alebo získaná. 3.  Každá informácia poskytnutá alebo získaná v súlade s odsekmi 1 a 2 sa použije len na účely, na ktoré bola poskytnutá alebo získaná. Použije sa výlučne na obdobie potrebné na zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov a vzťahujú sa na ňu pravidlá o ochrane údajov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 8a (nový) Článok 8 a Fyzickým a právnickým osobám, subjektom a orgánom, ktorých finančné prostriedky a ekonomické zdroje boli neprávnene zmrazené, bude vyplatená suma zodpovedajúca povahe a rozsahu neoprávnene spôsobenej škody. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 10 ods. 1 1.  Komisia je splnomocnená: 1.  Komisia je splnomocnená, po konzultácii s Európskym parlamentom: a) meniť a dopĺňať prílohu I na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN alebo Sankčného výboru; a a) na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN alebo Sankčného výboru vypracovať a meniť a dopĺňať zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v článku 2, ktorých finančné prostriedky a ekonomické zdroje sa majú zmraziť a opraviť tento zoznam v prípade preukázanej chyby; a b) meniť a dopĺňať prílohu II na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. b) meniť a dopĺňať túto prílohu na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. O vypracovaní a zmenách zoznamu uvedeného v písm. a) Komisia vopred dôverne informuje Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a jeho Výbor pre rozvoj. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Príloha I Táto príloha sa vypúšťa.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ L 139, 2.6.2005, s. 25.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (KOM(2005)0227 – C6-0185/2005 – 2005/0101(CNS))

P6_TA(2005)0251 A6-0194/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2005)0227)(1),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2005/440/SZBP(2),

–   so zreteľom na články 60 a 301 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok  308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0185/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0194/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od textu schváleného Parlamentom;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu s Parlamentom, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 3a (nové) (3a) Pri realizácii opatrení ustanovených v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1572(2004) by Spoločenstvo malo zabezpečiť, že tieto opatrenia sú koordinované s postupmi uplatniteľnými v súlade s Dohodou o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanou v Cotonou 23. júna 20001, najmä s jej článkami 8 a 96. 1Ú.v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 3b (nové) (3b) Opatrenia ustanovené v tomto nariadení by mali platiť bez tohto, aby boli dotknuté iné opatrenia na stíhanie a vedenie súdneho konania proti osobám podozrivým z vážneho porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, v súlade s ustanoveniami medzinárodných dohovorov o ľudských právach, najmä prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu na základe ad hoc poverenia súdu orgánmi Konžskej demokratickej republiky z 19. apríla 2004 v súlade s článkom 12 Rímskeho štatútu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 2 ods. 1 1.  Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a ekonomické zdroje, ktoré vlastnia alebo majú v držbe fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe I. 1.  Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a ekonomické zdroje, ktoré vlastnia alebo majú v držbe fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 9. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 2 ods. 2 2.  Žiadne finančné prostriedky ani ekonomické zdroje nesmú byť, priamo ani nepriamo, poskytnuté fyzickým ani právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I, alebo v ich prospech. 2.  Žiadne finančné prostriedky ani ekonomické zdroje nesmú byť, priamo ani nepriamo, poskytnuté fyzickým ani právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 9, alebo v ich prospech. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 4 písm. c) c) zadržiavacie právo alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré sú uvedené v prílohe I; c) zadržiavacie právo alebo rozhodnutie nie je v prospech osoby, subjektu alebo orgánu, ktoré sú uvedené v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 9; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 6 odsek 3 3.  Každá informácia poskytnutá alebo získaná v súlade s odsekmi 1 a 2 sa použije len na účely, na ktoré bola poskytnutá alebo získaná. 3.  Každá informácia poskytnutá alebo získaná v súlade s odsekmi 1 a 2 sa použije len na účely, na ktoré bola poskytnutá alebo získaná. Použije sa výlučne na obdobie potrebné na zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov a vzťahujú sa na ňu pravidlá o ochrane údajov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 8a (nový) Článok 8 a Fyzickým a právnickým osobám ako aj subjektom a orgánom, ktorých finančné prostriedky a ekonomické zdroje boli neoprávnene zmrazené, bude vyplatená suma zodpovedajúca povahe a rozsahu neoprávnene spôsobenej škody. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 9 1.  Komisia je splnomocnená: 1.  Komisia je splnomocnená, po konzultácii s Európskym parlamentom: a) meniť a dopĺňať prílohu I na základe rozhodnutí Sankčného výboru; a) na základe rozhodnutí Sankčného výboru vypracovať a meniť a dopĺňať zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v článku 2, ktorých finančné prostriedky a ekonomické zdroje sa majú zmraziť a opraviť tento zoznam v prípade preukázanej chyby; a b) meniť a dopĺňať prílohu II na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. b) meniť a dopĺňať túto prílohu na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. O vypracovaní a zmenách zoznamu stanovenom v písm. a) Komisia vopred dôverne informuje Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a jeho Výbor pre rozvoj. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Príloha I Táto príloha sa vypúšťa.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES L 152, 15.6.2005, s. 22.

Návrhy na zmeny a doplnenia k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2005 na rozpočtový rok 2005 - úprava platov (9491/2005 – C6-0172/2005 – 2005/2045(BUD))

P6_TA(2005)0252 A6-0190/2005

Návrh na zmenu a doplnenie 1

ODDIEL III: Komisia

ODÔVODNENIE

Obnovenie hodnôt, ktoré navrhla Komisia v predbežnom návrhu opravného rozpočtu.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

P6_TA(2005)0252 A6-0190/2005

Návrh na zmenu a doplnenie 2

PRÍLOHA KOM-A-II – PRÍLOHA II – Úrad pre publikácie - PRÍJMY

ODÔVODNENIE

Obnovenie hodnôt, ktoré navrhla Komisia v predbežnom návrhu opravného rozpočtu.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

P6_TA(2005)0252 A6-0190/2005

Návrh na zmenu a doplnenie 3

ODDIEL VI: Hospodársky a sociálny výbor - PRÍJMY

ODÔVODNENIE

Obnovenie hodnôt, ktoré navrhla Komisia v predbežnom návrhu opravného rozpočtu.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

P6_TA(2005)0252 A6-0190/2005

(1) Rozpočtové prostriedky vo výške 2 600 000 EUR sú zahrnuté v článku 31 01 40. (2) Rozpočtové prostriedky vo výške 2 600 000 EUR sú zahrnuté v článku 31 01 40. (3) Rozpočtové prostriedky vo výške 2 600 000 EUR sú zahrnuté v článku 31 01 40.

Uznesenie Európskeho parlamentu návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2005 na rozpočtový rok 2005 - úprava platov (9491/2005 – C6-0172/2005 – 2005/2045(BUD))

P6_TA(2005)0253 A6-0190/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 272 Zmluvy o ES a článok 177 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2005, prijatý s konečnou platnosťou dňa 16. decembra 2004(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo dňa 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(3),

–   so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2005 na rozpočtový rok 2005, ktorý Komisia predložila dňa 30. marca 2005 (SEC(2005)0421),

–   so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2005 prijatý Radou dňa 30. mája 2005 (9491/2005 – C6-0172/2005),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0190/2005),

A.   keďže úprava platov zamestnancov v roku 2004 bola nižšia, ako sa očakávalo,

B.   keďže rozpočtový orgán požiadal inštitúcie, aby predložili odhady v súvislosti s úpravou ich administratívnych výdavkov v dôsledku úpravy platov,

C.   keďže rozpočtový orgán vo svojom vyhlásení z 25. novembra 2004(4) požadoval, aby obsahom daného opravného rozpočtu bolo výlučne zníženie rozpočtových prostriedkov určených na administratívne výdavky inštitúcií v dôsledku ročných úprav platov a dôchodkov,

D.   keďže návrh Komisie okrem iného obsahoval niektoré administratívne veci, ktoré sa netýkajú úpravy platov,

1.   schvaľuje úpravu platov v Európskom parlamente, v Rade, na Súdnom dvore a Dvore audítorov, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, vo Výbore regiónov, v úrade ombudsmana a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov prijatú v návrhu opravného rozpočtu Rady č. 2/2005;

2.   rozhodol sa upraviť platy a dôchodky v rozpočte Komisie podľa predbežného návrhu opravného rozpočtu č. 2/2005 a v tejto súvislosti predkladá návrh na zmenu a doplnenie rozpočtu;

3.   súhlasí s plánom stavu zamestnancov (Dvora audítorov a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov) a zmenami nomenklatúry (Komisie) prijatými v návrhu opravného rozpočtu Rady č. 2/2005;

4.  4 rozhodol sa upraviť výpočty príjmov (Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Úradu pre publikácie) podľa predbežného návrhu opravného rozpočtu č. 2/2005 a v tejto súvislosti predkladá dva návrhy na zmenu a doplnenie rozpočtu;

5.  5 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s návrhmi zmien a doplnení k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2005 Rade a Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 60, 8.3.2005, s. 1. (3) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25). (4) Prijaté texty zo dňa 16.12.2004, P6_TA(2004)0103.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii Rady k prijatiu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (9817/2005 – C6-0192/2005 – 2005/0064(SYN))

P6_TA(2005)0254 A6-0204/2005

(Postup spolupráce: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (9817/2005 - C6-0192/2005),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie predloženom Rade (KOM (2005)0154)(2),

–   po porade s Radou v súlade s článkami 252 a 99 ods. 5 Zmluvy o ES (C6-0192/2005),

–   so zreteľom na článok 60 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre hospodárske a menové veci do druhého čítania (A6-0204/2005),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty z 9. júna 2005, P6_TA(2005)0231. (2) 2 Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a iným protiprávnym konaniam (KOM(2004)0509 – C6-0125/2004 – 2004/0172(COD))

P6_TA(2005)0255 A6-0156/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0509)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 280 ods. 4 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0125/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočtovú kontrolu (A6-0156/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby túto vec znovu predložila Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť a doplniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23.júna 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a iným protiprávnym konaniam

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 280 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Spoločenstvo a členské štáty pripisujú veľký význam ochrane finančných záujmov Spoločenstva, boju proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú ich záujmy.

(2)  Rámec Spoločenstva o vzájomnej pomoci umožňuje úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj medzi nimi a Komisiou, s cieľom chrániť finančné záujmy Spoločenstva vo všetkých oblastiach finančných zdrojov a výdavkov Spoločenstva.

(3)  Ustanovenia tohto nariadenia neovplyvňujú vedenie vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom využívaním vyšetrovacích právomoci a v súlade so zárukami upravenými nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(4). Pôsobnosť tohto nariadenia je potrebné obmedziť na určité formy pomoci, výmenu informácií a koordináciu, ktoré môžu predchádzať, nasledovať, či sprevádzať vyšetrovacie činnosti OLAF.

(4)  Zavedenie nových opatrení Spoločenstva neovplyvní uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a pravidiel vzájomnej pomoci v trestných veciach alebo vnútroštátneho výkonu spravodlivosti.

(5)  Boj proti medzinárodným podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Spoločenstva vyžaduje zvýšenú koordináciu na úrovni Spoločenstva, ako aj multidisciplinárnu spoluprácu s orgánmi členských štátov v oblasti podvodov a ostatných protiprávnych konaní, ktoré v mnohých prípadoch súvisia so štruktúrami organizovaného zločinu a poškodzujú finančné záujmy Spoločenstva. Toto nariadenie má ďalej umožniť spoluprácu medzi všetkými príslušnými orgánmi členských štátov a medzi nimi a Komisiou.

(6)  Ustanovenia tohto nariadenia neovplyvnia právne predpisy Spoločenstva, ktoré umožňujú konkrétnejšiu alebo rozsiahlejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou, akým je nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach(5), alebo nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92(6).

(7)  Výmena informácií je kľúčovým prvkom v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Spoločenstva. Je potrebné, aby Komisia využila informácie poskytované členskými štátmi na vytvorenie komplexného prehľadu o podvodoch a iných protiprávnych konaniach v Európe a oznámila tento prehľad členským štátom.

(8)  Podvodom a všetkým iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Spoločenstva, najmä v nadnárodných prípadoch, ktoré sú často spojené s organizovaným medzinárodným zločinom rozšíreným do dvoch alebo viacerých členských štátov, je možné najúčinnejšie predchádzať a proti nim bojovať, ak sa vykonávajú analýzy informácií operačnej, štatistickej alebo všeobecnej povahy a keď sú predmetom rizikovej analýzy na úrovni Spoločenstva, pričom sa využijú spravodajské poznatky a kapacity rizikovej analýzy Komisie vo všeobecnosti a OLAF špeciálne.

(9)  Boj proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Spoločenstva si tiež vyžaduje súvislé sledovanie vývoja. Informácie zhromaždené a odovzdávané Komisiou majú preto byť prípustné ako dôkazy v správnych alebo súdnych konaniach.

(10)  V záujme úspešnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou je potrebné výmenu informácií organizovať v súlade s pravidlami dôvernosti, podľa ktorých informácie podliehajú služobnému tajomstvu a zároveň zabezpečiť riadnu ochranu údajov pri spracovaní osobných údajov podľa nových ustanovení.

(11)  Je potrebné vziať do úvahy pravidlá na ochranu údajov, ktoré platia pre inštitúcie Spoločenstva, stanovené v článku 286 zmluvy a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(7), ako aj tie, ktoré platia pre členské štáty na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov(8).

(12)  Na vykonanie tohto nariadenia je potrebné prijať opatrenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(9).

(13)  Keďže ciele opatrení, ktoré sa majú prijať, a to boj proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady stanovené najmä v Charte základných práv Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje právny rámec vzájomnej administratívnej spolupráce a výmeny informácii medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi týmito orgánmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť rovnakú a účinnú ochranu finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a iným protiprávnym konaniam.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na prípady podvodov a iných protiprávnych konaní, ktoré vplývajú na finančné záujmy Spoločenstva, ktoré majú na úrovni Spoločenstva zvláštny význam.

Vzťahuje sa to aj na prípady, v ktorých došlo k protiprávnemu konaniu úplne alebo sčasti v krajinách mimo Spoločenstva.

Príslušné orgány členských štátov si tiež môžu vymieňať informácie a poskytovať pomoc podľa tohto nariadenia v iných prípadoch, ak považujú takúto výmenu informácií a pomoci na úrovni Spoločenstva za potrebnú v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Spoločenstva.

2.  Ustanovenia tohto nariadenia sa neuplatnia v tom prípade, ak právne predpisy Spoločenstva stanovujú konkrétnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou, alebo poskytujú Komisii širší prístup k informáciám.

Toto nariadenie však zvlášť neovplyvňuje uplatňovanie nariadenia (ES) č. 515/97 a spoluprácu medzi členskými štátmi v zmysle nariadenia (ES) č. 1798/2003.

3.  Toto nariadenie neovplyvňuje uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1073/1999.

4.  Toto nariadenie neovplyvňuje uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva alebo predpisov o vzájomnej pomoci v trestných veciach alebo vnútroštátny výkon spravodlivosti.

5.  Povinnosť poskytnúť pomoc upravenú týmto nariadením nezahŕňa poskytovanie informácií alebo dokladov získaných príslušnými správnymi orgánmi, ktoré konajú s povolením alebo na žiadosť súdneho orgánu.

Avšak v prípade dožiadania o pomoc sa takéto informácie alebo doklady poskytnú, ak súdny orgán, s ktorým sa má záležitosť konzultovať, dá svoj súhlas.

Článok 3

Definície

Horné hranice uvedené v bode 2 písm. b) možno zvýšiť v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 2.

Článok 4

Príslušné orgány

1.  Podľa tohto nariadenia spolupráca zahŕňa nasledujúce príslušné orgány, ktoré konajú v rozsahu svojich príslušných právomocí:

2.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie výmeny informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a medzi nimi a Komisiou, bez ohľadu na ich právomoc a vnútorný status.

3.  Komisia vedie zoznam všetkých orgánov podieľajúcich sa v súlade s týmto nariadením na spolupráci. Tento zoznam sa priebežne aktualizuje a je prístupný na internete.

Hlava II

Povinnosti vyplývajúce zo spolupráce

Kapitola 1

Vzájomná administratívna pomoc a výmena informácií

Časť 1

Pomoc na základe dožiadania

Článok 5

Pomoc na základe dožiadania

1.  S cieľom predchádzať nezrovnalostiam a odhaľovať ich si príslušné orgány navzájom poskytujú pomoc na základe dožiadania. Na dožiadanie dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán, pokiaľ je dožiadaný splniť účel žiadosti a v súlade s cieľmi tohto nariadenia, odovzdá dožadujúcemu orgánu všetky informácie dôležité pre predchádzanie a odhalenie nezrovnalostí. Postúpené informácie zahŕňajú informácie o operáciách, ktoré predstavujú nezrovnalosti, ako aj finančné informácie o súvisiacich operáciách a o fyzických alebo právnických osobách, ktoré sa ich zúčastňujú.

2.  S cieľom získať žiadané informácie, dožiadaný orgán alebo správny orgán, ktorý bol dožiadaný, postupuje akoby konal vo vlastnom mene alebo na dožiadanie iného orgánu vo svojom členskom štáte.

3.  Dožiadaný orgán musí sprístupniť všetky informácie, ktoré vlastní alebo ktoré získal, týkajúce sa odhalených alebo plánovaných operácií alebo transakcií, ktoré spôsobujú nezrovnalosti alebo ktoré dožadujúci orgán za také považuje alebo, ak je to uplatniteľné, ktoré sa týkajú zistení na základe zvláštneho dohľadu vykonaného podľa článku 6.

Dožadujúcemu orgánu poskytne každé osvedčenie, doklad alebo overenú kópiu dokladu, ktorý vlastní alebo ktorý získal. Avšak originály dokladov a predmetov sa poskytnú len ak to nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sídli dožiadaný orgán.

4.  K žiadostiam o pomoc a výmenu informácií sa priloží stručný opis skutočností, ktoré sú dožadujúcemu orgánu známe.

5.  Ak dožadujúci orgán adresuje svoju žiadosť orgánu, ktorý nie je príslušným na poskytnutie požadovanej pomoci, tento orgán bezodkladne postúpi žiadosť príslušnému orgánu.

Článok 6

Zvláštny dohľad

Článok 7

Administratívne vyšetrovanie na základe dožiadania

1.  Na žiadosť dožadujúceho orgánu vykoná dožiadaný orgán administratívne vyšetrovanie týkajúce sa operácií, ktoré predstavujú nezrovnalosti alebo sa ako nezrovnalosti javia dožadujúcemu orgánu alebo zariadi, aby sa také vyšetrovanie vykonalo.

Dožiadaný orgán alebo správny orgán, na ktorý sa obrátil, vedie administratívne vyšetrovanie tak, akoby konal vo vlastnom mene alebo na požiadanie iného orgánu vo svojom členskom štáte. Výsledky vyšetrovania oznámi dožadujúcemu orgánu.

2.  Na základe dohody medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom sa môžu úradníci určení dožadujúcim orgánom zúčastniť na administratívnych vyšetrovaniach uvedených v odseku 1. Vyšetrovania vykonávajú po celý čas úradníci dožiadaného orgánu.

Úradníci dožadujúceho orgánu nesmú z vlastnej iniciatívy preberať kontrolné právomoci zverené úradníkom dožiadaného orgánu; musia však mať prístup do rovnakých priestorov a k rovnakým dokladom ako úradníci dožiadaného orgánu prostredníctvom úradníkov dožiadaného členského štátu a za výhradným účelom vykonať administratívne vyšetrovania.

3.  Ak ustanovenia vnútroštátneho práva o trestnom konaní stanovujú, že určité úkony môže vykonať len úradníci osobitne nato určení podľa vnútroštátneho práva, úradníci dožadujúceho orgánu sa na takýchto úkonoch nezúčastnia. Za žiadnych okolností sa nesmú zúčastňovať na prehliadkach priestorov alebo pri formálnych výsluchoch osôb podľa trestného práva.

Článok 8

Činnosť úradníkov v inom členskom štáte alebo na služobnej ceste v členskom štáte

Na základe dohody medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom a v súlade s opatreniami dožiadaného orgánu, úradníci riadne splnomocnení dožadujúcim orgánom môžu dostať povolenie získavať informácie o nezrovnalostiach od úradov, v ktorých správne orgány členského štátu, v ktorom sídli dožiadaný orgán, vykonávajú svoje funkcie.

Dotknutá informácia musí byť potrebná pre dožadujúci orgán a odvodená z dokumentácie, ku ktorej majú úradníci týchto úradov prístup.

Úradníci dožadujúceho orgánu sú oprávnení vyhotoviť si kópie tejto dokumentácie.

Článok 9

Písomné splnomocnenie úradníkov

Úradníci dožadujúceho orgánu, ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte alebo sú na služobnej ceste v členskom štáte v súlade s článkami 7 a 8, sa musia preukazovať písomným splnomocnením, ktoré potvrdzuje ich totožnosť a ich úradné funkcie.

Článok 10

Lehota na poskytovanie pomoci a informácií

1.  Dožiadaný orgán poskytuje pomoc a informácie, na ktoré sa vzťahujú články 5 a 7 čo najrýchlejšie a najneskôr do šiestich týždňov odo dňa obdržania žiadosti. Avšak v prípade, že dožiadaný orgán má takéto informácie už k dispozícii, je táto lehota štyri týždne.

2.  V osobitných prípadoch sa dožadujúci a dožiadaný orgán môžu dohodnúť na lehotách odlišných od tých, ktoré uvádza odsek 1.

3.  V prípade, že dožiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, bezodkladne informuje o dôvodoch dožadujúci orgán a uvedie, kedy bude schopný odpovedať.

Článok 11

Údaje týkajúce sa dane z pridanej hodnoty

1.  S cieľom poskytnúť operačnú a technickú pomoc a v prípade potreby pomôcť príslušným orgánom členských štátov pri odhaľovaní a vyšetrovaní nezrovnalosti v zmysle článku 3 prvý odsek bod 1 písm. b) tohto nariadenia členské štáty bezodkladne oznámia Komisii tieto informácie z ich evidencie vo vnútroštátnych databázach podľa nariadenia (ES) č. 1798/2003:

Podrobné pravidlá týkajúce sa tohto prístupu, vrátane pravidiel dôvernosti a ochrany údajov, ako aj pravidiel používania informácií získaných z evidencie členských štátov sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2.

2.  Pokiaľ to dôkazy o nezrovnalostiach umožnia v zmysle článku 3 prvý odsek bod 1 písm. b), orgány členských štátov oznámia Komisii získané informácie na základe smernice 92/12/EHS.

Časť II

Spontánna pomoc

Článok 12

Ustanovenia týkajúce sa informácií o operáciách a transakciách

1.  Príslušné orgány členských štátov zabezpečia Komisii bez predchádzajúcej žiadosti všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú operácií alebo transakcií, ktoré predstavujú alebo by mohli predstavovať nezrovnalosti.

2.  S pomocou vhodnej technickej podpory Komisia analyzuje odovzdané informácie a poskytne členským štátom príslušné výsledky analýz, za účelom technickej a operačnej pomoci pri odhaľovaní a vyšetrovaní nezrovnalostí. V prípade, že Komisia zistí, že nezrovnalosti sa našli v jednom alebo viacerých členských štátoch, informuje o tom dotknuté členské štáty.

3.  Povinnosť spontánnej výmeny finančných informácií medzi členskými štátmi a Komisiou sa uplatňuje bez ohľadu na to, či transakcia prebehla v jedinej operácii alebo viacerých, ktoré sa zdajú byť spojené.

4.  Pravidlá o dôvernosti a ochrane údajov sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2.

Článok 13

Zvláštny dohľad bez žiadosti

Článok 14

Oznamovanie všeobecných informácií

1.  Príslušné orgány členských štátov oznamujú Komisii všeobecné informácie o nových spôsoboch, prostriedkoch, metódach a postupoch páchania nezrovnalostí, ako aj informácie o prevencii a odhaľovaní nezrovnalostí, ktoré by mohli prispieť k posilneniu boja proti podvodom v rámci príslušných právnych predpisov, akonáhle majú také informácie k dispozícii.

2.  Komisia oznamuje príslušným orgánom každého členského štátu všetky informácie, ktoré by im mohli umožniť predchádzať nezrovnalostiam a presadzovať príslušné právne predpisy, akonáhle ich má k dispozícii.

Kapitola 2

Využívanie informácií

Článok 15

Využívanie informácií ako dôkazov

Zistenia, osvedčenia, informácie, doklady, overené kópie a všetky dôverné spravodajské informácie oznámené príslušnému orgánu v priebehu poskytovania pomoci upravenej článkami 5, 6, 7 a 12 predstavujú prípustné dôkazy v správnych alebo súdnych konaniach vo všetkých členských štátoch rovnako, ako keby sa získali v členskom štáte, v ktorom prebieha konanie.

Článok 16

Výmena informácií

Informácie získané v zmysle tohto nariadenia a iných ustanovení Spoločenstva môžu byť predmetom výmeny medzi Komisiou a ostatnými príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením a na jeho účel v rozsahu, v ktorom je takáto výmena zlučiteľná s ustanoveniami Spoločenstva, na základe ktorých sa informácie získali.

Článok 17

Sledovanie vývoja

Príslušné orgány členských štátov oznamujú Komisii príslušné aktualizácie informácií, ktoré im boli oznámené a administratívne vyšetrovania vedené v zmysle tohto nariadenia, najmä začaté správne alebo súdne konania, ak je to v súlade s vnútroštátnym trestným právom.

Článok 18

Pravidlá dôvernosti a ochrany údajov

1.  Oznámené alebo získané informácie v akejkoľvek forme podľa tohto nariadenia sú chránené profesionálnym tajomstvom rovnako, ako sú chránené podobné informácie vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorý ich obdržal a príslušnými ustanoveniami platnými pre inštitúcie a orgány Spoločenstva.

Takéto informácie sa nesmú oznamovať osobám alebo orgánom okrem inštitúcií a orgánov Spoločenstva alebo členských štátov, z ktorých funkcie vyplýva potreba ich poznania, ani sa nesmú využívať na iné účely, než na zabezpečenie efektívnej ochrany finančných záujmov Spoločenstva.

2.  Komisia a členské štáty zabezpečia pri spracovaní osobných údajov podľa tohto nariadenia súlad s vnútroštátnymi ustanoveniami a ustanoveniami Spoločenstva o ochrane údajov, najmä s tými, ktoré obsahuje smernica 95/46/ES a ak je to uplatniteľné, nariadenie (ES) č. 45/2001.

Pred prijatím vykonávacích predpisov podľa článku 11 ods. 1 druhý podods., článku 12 ods. 4 a článku 24 sa uskutočnia konzultácie s Európskym dozorným úradníkom na ochranu údajov.

Článok 19

Vzťahy s tretími krajinami

1.  Informácie získané členskými štátmi alebo Komisiou z tretieho štátu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa musia oznámiť príslušným orgánom členského štátu alebo Komisii, ak im to umožní predísť alebo zabrániť nezrovnalostiam.

2.  Ak sa dotknutá tretia krajina v súlade s právom zaviaže poskytnúť pomoc požadovanú na zhromaždenie dôkazov o protiprávnej povahe operácií, ktoré by mohli predstavovať nezrovnalosť, informácie získané podľa tohto nariadenia sa môžu oznámiť tejto tretej krajine ako súčasť dohodnutého postupu podľa dohody príslušných orgánov poskytujúcich informácie, v súlade s ich vnútroštátnymi ustanoveniami o ochrane osobných údajov, s článkami 25 a 26 smernice 95/46/ES, a kde to uplatniteľné, s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001.

3.  V tejto súvislosti má OLAF koordinačnú úlohu.

Článok 20

Riziková analýza Komisie

Komisia môže použiť všetky informácie všeobecnej alebo operačnej povahy oznámené členským štátmi podľa tohto nariadenia na vykonanie strategických alebo taktických hodnotení rizika s využitím vhodnej informačnej technickej podpory, ktorá vyústi do poskytnutia spravodajských správ a výstrah, s cieľom zvýšiť povedomie o zistených hrozbách a tým zvýšiť efektivitu primeraných operačných reakcií zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov a Komisie, pri rešpektovaní obmedzení jej kompetencie.

Článok 21

Zmena a doplnenie existujúcich právnych ustanovení

Komisia predloží návrhy požadované na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1798/2003 a rozhodnutia 2000/642/SVV.

Hlava III

vymÁhanie

Článok 22

Rozšírenie možnosti vymáhania nezákonne nadobudnutých výnosov a povinnosť poskytovať informácie

1.  S cieľom uľahčiť vymáhanie výnosov, ktoré vznikli v dôsledku nezrovnalostí, ako je vymedzené v článku 3 prvý ods. bod 1, poskytnú inštitúcie a osoby, ako je uvedené v článku 2a smernice 91/308/EHS, príslušným orgánom členských štátov na ich žiadosť a v súlade s odsekom 2 všetky náležité finančné informácie, ktoré týmto orgánom umožnia uplatňovať opatrenia stanovené v článku 23.

2.  Spolu so žiadosťou uvedenou v ods. 1 sa predloží vyhlásenie, v ktorom sa uvedú príslušné skutočnosti známe orgánu podávajúcemu žiadosť alebo Komisii, a dôvody pre závažné podozrenie. Príslušné úverové a/alebo finančné inštitúcie zabezpečia, aby tieto informácie ostali dôverné.

Článok 23

Prostriedky vymáhania

1.  S cieľom zabezpečiť účinné vymáhanie zabezpečia členské štáty tam, kde je to potrebné po získaní povolenia súdneho orgánu, prepadnutie alebo zmrazenie nezákonne nadobudnutých výnosov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Spoločenstva. Toto ustanovenie sa vzťahuje na príjmy z akejkoľvek nezrovnalosti, ktorá zahŕňa čiastku vyššiu než 50 000 EUR, alebo majetok, ako je uvedené v článku 1 bode D smernice 91/308/EHS, ktorého hodnota zodpovedá výške týchto príjmov.

2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa dopustila nezrovnalosti alebo je podozrivá zo spáchania nezrovnalosti alebo ktorá spáchaniu nezrovnalosti napomáhala alebo je podozrivá z takéhoto napomáhania. Tieto opatrenia sa môžu vzťahovať aj na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má z príjmov z nezrovnalosti prospech.

Hlava IV

Záverečné ustanovenia

Článok 24

Vykonávacie predpisy

Podrobné vykonávacie predpisy o vzájomnej pomoci a výmene informácií stanovených v kapitole 1 druhej hlavy sa prijmú v súlade s nariadeným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2.

Článok 25

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 515/97.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 26

Hodnotiaca správa

Komisia podá správu Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia každé tri roky odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V 

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 301, 7.12.2004, s. 4. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 23.júna 2005. (4) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1. (5) Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36). (6) Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 885/2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 1). (7) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (8) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, p. 31. Smernica zmeneá a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (9) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (10) Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35). (11) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 z 29. mája 1989 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 9). Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36). (12) Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77). Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76). (13) Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/106/ES (Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 30). (14) Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov (Ú. v. ES L 271, 24.10.2000, s. 4).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva (KOM(2004)0313 – C6-0032/2004 – 2004/0099(COD))

P6_TA(2005)0256 A6-0182/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0313)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 179 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0032/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0182/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila záležitosť Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť a doplniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. júna 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 179 a 181a,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Viazanie poskytovania pomoci v praxi, priamo či nepriamo, na nákup tovaru a služieb obstarávaných prostredníctvom tejto pomoci v donorskej krajine, znižuje jej účinnosť a nie je v súlade s politikou na podporu rozvoja chudobných krajín. Odstúpenie od viazania pomoci nie je samotným cieľom, ale malo by byť použité ako prostriedok na stimuláciu ostatných činiteľov v boji proti chudobe, akými sú napríklad vlastníctvo, regionálna integrácia či budovanie kapacít so zameraním sa na posilnenie miestnych a regionálnych dodávateľov tovarov a služieb v rozvojových krajinách.

(2)  Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC OECD) prijal v marci 2001 "Odporúčanie o odstúpení od princípu viazania oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny"(4). Členské štáty toto odporúčanie prijali a  Komisia uznala zmysel tohto odporúčania ako usmernenie pre poskytovanie pomoci Spoločenstva.

(3)  Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 14. marca 2002, konanom súbežne so zasadnutím Európskej Rady v Barcelone v rámci príprav na Medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, zvolanú na 18. až 22. marca 2002 do Monterrey, dospela k záveru, že Európska únia (EÚ) by "vykonávala odporúčanie DAC o odstúpení od viazania pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny a pokračovala by v diskusiách o ďalšom odstupovaní od princípu viazania bilaterálnej pomoci. EÚ taktiež zváži kroky vedúce k ďalšiemu odstupovaniu od viazania pomoci Spoločenstva pri súčasnom zachovaní jestvujúceho systému cenových výhod v rámci EÚ-AKT".

4)   18. novembra 2002 prijala Komisia oznámenie Európskemu parlamentu a Rade "Odstúpenie: zvyšovanie účinnosti pomoci". Toto oznámenie predstavuje stanovisko Komisie k tejto záležitosti, ako aj prípadné možnosti vykonávania uvedeného záväzku z Barcelony v rámci systému pomoci EÚ.

(5)  Vo svojich záveroch o odstúpení od viazania pomoci z 20. mája 2003 zdôraznila Rada potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Súhlasila so spôsobmi poskytovania pomoci stanovenými v uvedenom oznámení a rozhodla o navrhovaných možnostiach.

(6)  Dňa 4. septembra 2003 prijal Európsky parlament uznesenie o uvedenom oznámení Komisie(5), v ktorom poukázal na potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Toto uznesenie podporilo spôsoby poskytovania pomoci stanovené v uvedenom oznámení a súhlasilo s navrhovanými možnosťami. Zdôraznilo potrebu pokračovať v diskusiách o ďalšom odstupovaní od viazania pomoci na základe ďalších štúdií a doložených návrhov a výslovne vyzvalo na "jasnejšie uprednostnenie miestnej a regionálnej spolupráce, pričom by sa mali uprednostniť - pri zoradení podľa významu - dodávatelia z prijímajúcej krajiny, susedných rozvojových krajín a iných rozvojových krajín", aby sa posilnili snahy prijímajúcich krajín o zlepšenie vlastnej výroby na celoštátnej, regionálnej, miestnej a rodinnej úrovni, ako aj kroky zamerané na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti potravín a základných služieb pre verejnosť, v súlade s miestnymi zvykmi a systémom výroby a obchodu.

(7)  Pre stanovenie prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva je potrebné sa zamerať na niekoľko prvkov. Pravidlá oprávnenosti, ktoré sa vzťahujú na prístup osôb sú stanovené v článku 3. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na najímanie odborníkov a pôvod dodávok a materiálu zakúpených oprávnenou osobou sú stanovené v článkoch 4 a 5. Definícia a spôsoby uplatňovania princípu reciprocity sú stanovené v článku 6. Odchýlky a ich uplatňovanie ustanovuje článok 7. Osobitné ustanovenia týkajúce sa činností financovaných prostredníctvom medzinárodných alebo regionálnych organizácií alebo spolufinancovaných treťou krajinou sú stanovené v článku 8. Osobitné ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci sú stanovené v článku 9.

(8)  Základné akty upravujúce vonkajšiu pomoc, v spojení s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), stanovujú prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva. Úpravy vykonané týmto nariadením týkajúce sa prístupu k pomoci Spoločenstva si vyžiadajú zmeny a doplnenia všetkých týchto nástrojov. Akékoľvek úpravy všetkých týchto základných aktov sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(9)  Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu medzinárodne schválených základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napr. dohovorov o slobode združovania sa a kolektívnom vyjednávaní, odstránení nútenej a povinnej práce, odstránení diskriminácie v otázke zamestnania a povolania a zrušení detskej práce.

(10)  Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu týchto medzinárodne schválených dohovorov z oblasti životného prostredia: Dohovor o biologickej rôznorodosti z roku 1992 , Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti z roku 2000 a Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách z roku 1997,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie stanovuje pravidlá prístupu zainteresovaných strán k nástrojom vonkajšej pomoci Spoločenstva, ktoré sú financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a ktoré sú uvedené v prílohe I.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely výkladu pojmov použitých v tomto nariadení sa odkazuje na nariadenie o rozpočtových pravidlách a na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002(7), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 3

Pravidlá oprávnenosti

1.  Účasť na udeľovaní zmlúv o obstarávaní či udeľovaní zmlúv o udeľovaní pomoci v rámci nástroja Spoločenstva je prístupná všetkým právnickým osobám, ktoré sú usadené v členských štátov Európskeho spoločenstva alebo v oficiálnej kandidátskej krajiny uznanej Európskym spoločenstvom alebo v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

2.  Účasť na udeľovaní zmlúv o obstarávaní či udeľovaní zmlúv o udeľovaní pomoci v rámci nástroja Spoločenstva s tematickým rámcom, ako sa uvádza v prílohe I časť A, je prístupná všetkým právnickým osobám, ktoré sú usadené v rozvojovej krajine, ako sa uvádza v zozname DAC OECD uvedenom v prílohe II, ako aj právnickým osobám už oprávneným na základe príslušného nástroja.

3.  Účasť na udeľovaní zmlúv o obstarávaní či udeľovaní zmlúv o udeľovaní pomoci v rámci nástroja Spoločenstva s geografickým rámcom, ako sa uvádza v prílohe I časť B, je prístupná všetkým právnickým osobám, ktoré sú usadené v rozvojovej krajine, ako sa uvádza v zozname DAC OECD, uvedenom v prílohe II, a ktoré sú výslovne uvedené ako oprávnené, ako aj právnickým osobám už uvedeným ako oprávnené na základe príslušného nástroja.

4.  Účasť na udeľovaní zmlúv o obstarávaní či udeľovaní zmlúv o udeľovaní pomoci v rámci nástroja Spoločenstva je prístupná všetkým právnickým osobám, ktoré sú usadené v inej krajine, ako sú krajiny uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 v prípade, ak bol recipročný prístup k vonkajšej pomoci stanovený v súlade s článkom 6.

5.  Účasť na udeľovaní zmlúv o obstarávaní či udeľovaní zmlúv o udeľovaní pomoci v rámci nástroja Spoločenstva je prístupná medzinárodným organizáciám.

6.  Uvedené sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté kategórie organizácií oprávnených na udelenie akejkoľvek zmluvy, alebo aby boli dotknuté ustanovenia o odchýlkach uvedené v článku 114 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 4

Odborníci

Všetci odborníci, ktorých zamestnávajú účastníci verejnej súťaže vymedzení v článkoch 3 a 8, môžu mať akúkoľvek štátnu príslušnosť. Tento článok platí bez toho, aby boli dotknuté kvalitatívne a finančné požiadavky stanovené v pravidlách obstarávania Spoločenstva.

Článok 5

Pravidlá pôvodu

Všetky dodávky a materiál zakúpené na základe zmluvy financovanej v rámci nástroja Spoločenstva musia pochádzať zo Spoločenstva alebo z oprávnenej krajiny na základe článkov 3 a 7 tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia je pojem "pôvod" vymedzený v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa pravidiel pôvodu na colné účely.

Článok 6

Reciprocita s tretími krajinami

1.  Recipročný prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva sa udeľuje krajine spadajúcej do rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 4, ak táto krajina rovnakým spôsobom prizná oprávnenosť členským štátom a príslušnej prijímajúcej krajine.

2.  Udeľovanie recipročného prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva je založené na porovnávaní medzi EÚ a inými donormi a uskutočňuje sa na odvetvovej úrovni, ako je stanovené kategóriami DAC OECD, alebo na úrovni krajiny, či už je príslušná krajina donorom alebo prijímajúcou krajinou. Rozhodnutie o udelení reciprocity donorskej krajine je založené na transparentnosti, konzistentnosti a proporcionalite pomoci poskytnutej týmto donorom, vrátane jej kvalitatívnej a kvantitatívnej povahy.

3.  Recipročný prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva sa stanoví na základe osobitného rozhodnutia týkajúceho sa príslušnej krajiny alebo príslušného regionálneho zoskupenia krajín. Takéto rozhodnutie sa prijme v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8) podľa postupov a príslušného výboru týkajúcich sa daného aktu. Právo Európskeho parlamentu na pravidelné informácie v súlade s článkom 7 ods. 3 daného rozhodnutia bude plne zachované. Takéto rozhodnutie sa uplatňuje minimálne jeden rok.

4.  Recipročný prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva v najmenej rozvinutých krajinách, ako je stanovené v prílohe II, sa automaticky udeľuje tretím krajinám uvedeným v prílohe III.

5.  S prijímajúcimi krajinami sa v rámci procesu uvedeného v odsekoch 1, 2 a 3 vedú konzultácie.

Článok 7

Odchýlky od pravidiel oprávnenosti a pôvodu

1.  V riadne zdôvodnených výnimočných prípadoch môže Komisia rozšíriť oprávnenosť na právnické osoby z krajín, ktoré nie sú oprávnené podľa článku 3.

2.  V riadne zdôvodnených výnimočných prípadoch môže Komisia povoliť nákup dodávok a materiálu pochádzajúcich z krajiny, ktorá nie je oprávnená podľa článku 3.

3.  Odchýlky stanovené v odsekoch 1 a 2 môžu byť odôvodnené na základe nedostupnosti výrobkov či služieb na trhoch v príslušných krajinách, z dôvodu mimoriadnej naliehavosti, alebo ak by pravidlá oprávnenosti znemožňovali realizáciu projektu, programu či činnosti alebo by ich značným spôsobom sťažili.

Článok 8

Činnosti, do ktorých sú zapojené medzinárodné organizácie alebo pri ktorých sa využíva spolufinancovanie

1.  Ak sa financovanie Spoločenstvom vzťahuje na činnosti realizované prostredníctvom medzinárodnej organizácie, je účasť na príslušných zmluvných postupoch prístupná všetkým právnickým osobám oprávneným podľa článku 3, ako aj všetkým právnickým osobám, ktoré sú oprávnené v súlade s pravidlami tejto organizácie, pričom sa veľká pozornosť venuje zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania so všetkými donormi. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú pri dodávkach, materiále a odborníkoch.

2.  Ak sa financovanie Spoločenstvom vzťahuje na činnosti spolufinancované tretími krajinami, podliehajúcim reciprocite ako je stanovené v článku 6, alebo regionálnou organizáciou, alebo členským štátom, je účasť na príslušných zmluvných postupoch prístupná všetkým právnickým osobám oprávneným podľa článku 3, ako aj všetkým právnickým osobám, ktoré sú oprávnené podľa pravidiel tejto tretej krajiny, regionálnej organizácie alebo členského štátu. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú pri dodávkach, materiále a odborníkoch.

3.  Čo sa týka činností potravinovej pomoci, uplatňovanie tohto článku sa obmedzuje na činnosti v núdzi.

Článok 9

Humanitárna pomoc a mimovládne organizácie

1.  Na účely humanitárnej pomoci v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(9), a na účely pomoci plynúcej priamo prostredníctvom mimovládnych organizácií v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1658/98 zo 17. júla 1998 o spolufinancovaní projektov s európskymi mimovládnymi rozvojovými organizáciami v oblastiach záujmu rozvojových krajín(10) sa ustanovenia článku 3 tohto nariadenia nevzťahujú na kritériá oprávnenosti stanovené na výber príjemcov pomoci.

2.  Príjemcovia pomoci dodržiavajú pravidlá stanovené v tomto nariadení, ak si realizácia humanitárnej akcie a pomoci plynúcej priamo prostredníctvom mimovládnych organizácií v zmysle nariadenia (ES) č. 1658/98, na ktorú bola udelená pomoc, vyžaduje udelenie zmluvy o obstarávaní.

Článok 10

Dodržiavanie základných zásad a posilňovanie miestnych trhov

1.  S cieľom urýchliť odstraňovanie chudoby prostredníctvom podporovania miestnych kapacít, trhov a nákupov sa v partnerských krajinách venuje osobitná pozornosť miestnemu a regionálnemu obstarávaniu.

2.  Účastníci verejnej súťaže, s ktorými boli uzavreté zmluvy, dodržiavajú medzinárodne schválené základné pracovné normy, napr. základné pracovné normy MOP, dohovory o slobode združovania sa a kolektívnom vyjednávaní, odstránení nútenej a povinnej práce, odstránení diskriminácie v otázke zamestnania a povolania a zrušení detskej práce.

3.  Prístup rozvojových krajín k vonkajšej pomoci Spoločenstva sa umožní prostredníctvom takej technickej podpory, ktorá sa bude považovať za vhodnú.

Článok 11

Vykonávanie nariadenia

Týmto nariadením sa menia a dopĺňajú a riadia všetky príslušné časti všetkých existujúcich nástrojov Spoločenstva uvedených v prílohe I. Komisia priebežne mení a dopĺňa prílohy II až IV tohto nariadenia za účelom zohľadnenia zmien a doplnení textov OECD.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Nástroje Spoločenstva uvedené ďalej sa menia a dopĺňajú takto:

ČASŤ A. Nástroje Spoločenstva s tematickým rámcom

1.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1568/2003 z 15. júla 2003 o pomoci na boj proti chorobám, ktoré súvisia s chudobou (HIV/AIDS, tuberkulóza a malária) v rozvojových krajinách(11):

–   v článku 5 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

2.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity týkajúce sa reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(12):

–   v článku 5 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

3.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1724/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v rozvojových krajinách(13):

–   v článku 8 ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

4.  Nariadenie Rady (ES) č. 1725/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v tretích krajinách iných ako rozvojové krajiny(14):

–   v článku 7 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

5.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2493/2000 zo 7. novembra 2000 o opatreniach na podporu plného začlenenia rozmeru životného prostredia do rozvojového procesu rozvojových krajín(15):

–   v článku 5 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

6.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2494/2000 zo 7. novembra 2000 o opatreniach na podporu ochrany a trvalo udržateľného hospodárenia s tropickými pralesmi a ostatnými lesmi v rozvojových krajinách(16):

–   v článku 6 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

7.  Nariadenie Rady (ES) č. 975/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa stanovujú podmienky vykonávania opatrení rozvojovej spolupráce, ktoré prispievajú k všeobecnému cieľu rozvoja a upevňovaniu demokracie a právneho štátu, ako aj k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd(17):

8.  Nariadenie Rady (ES) č. 976/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa stanovujú podmienky vykonávania iných opatrení Spoločenstva ako opatrení rozvojovej spolupráce, ktoré v rámci politiky spolupráce Spoločenstva prispievajú ku všeobecnému cieľu rozvoja a upevňovaniu demokracie a právneho štátu, ako aj k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd v tretích krajinách(18):

–   v článku 5 ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na uzatvorenie zmlúv o udeľovaní pomoci sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 9 ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

–   v článku 9 ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Pôvod dodávok a materiálu zakúpených podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

9.  Nariadenie Rady (ES) č. 2836/98 z 22. decembra 1998 o zahrnutí problematiky rodového hľadiska do rozvojovej spolupráce(19):

–   v článku 5 ods. 4 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

10.  Nariadenie Rady (ES) č. 1658/98 zo 17. júla 1998 o spolufinancovaní projektov s európskymi mimovládnymi organizáciami (MVO) v oblastiach záujmu rozvojových krajín(20):

11.  Nariadenie Komisie (ES) č. 2519/97 zo 16. decembra 1997, ktoré ustanovuje všeobecné pravidlá získavania výrobkov určených na dodanie podľa nariadenia Rady (ES) č. 1292/96 ako potravinová pomoc Spoločenstva(21):

12.  Nariadenie Rady (ES) č. 2046/97 z 13. októbra 1997 o severno-južnej spolupráci pri boji proti drogám a drogovej závislosti(22):

–   v článku 6 ods. 5 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

13.  Nariadenie Rady (ES) č. 2258/96 z 22. novembra 1996 o akciách obnovy a rekonštrukcie v rozvojových krajinách(23):

–   v článku 4 ods. 4 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

14.  Nariadenie Rady (ES) č. 1292/96 z 27. júna 1996 o politike potravinovej pomoci a riadení potravinovej pomoci a špeciálnych operáciách na podporu potravinovej bezpečnosti(24):

–   v článku 10 ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

ČASŤ B. Nástroje Spoločenstva s geografickým rámcom

15.  Nariadenie Rady (ES) č. 2500/2001 zo 17. decembra 2001 o predvstupovej finančnej pomoci pre Turecko(25):

–   v článku 8 ods. 7 sa do prvého pododseku dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 8 ods. 7 sa do druhého pododseku dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

16.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 257/2001 z 22. januára 2001 o uplatňovaní opatrení na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Turecka(26):

–   v článku 5 ods. 5 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 6 ods. 7 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

–   v článku 6 ods. 8 sa dopĺňa táto veta: "Pôvod dodávok a materiálu zakúpených podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

17.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2130/2001 z 29. októbra 2001 o operáciách na pomoc ľuďom bez domova v rozvojových krajinách Ázie a Latinskej Ameriky(27):

–   v článku 7 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 10 ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Pomoc Spoločenstva je prístupná partnerom, ktorí majú svoje hlavné sídlo v krajine oprávnenej podľa tohto nariadenia, ako aj podľa nariadenia (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva], v prípade, že toto sídlo je skutočným centrom, ktoré riadi činnosti súvisiace s ich obchodnými aktivitami. Vo výnimočných prípadoch sa toto sídlo môže nachádzať v inej tretej krajine".

–   v článku 13 ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

–   v článku 13 ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Pôvod dodávok a materiálu zakúpených podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

18.  Nariadenie Rady (ES) č. 2666/2000 z 5. decembra 2000 o pomoci Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Federatívnej republike Juhoslávie a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko(28):

–   v článku 7 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

19.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1726/2000 z 29. júna 2000 o rozvojovej spolupráci s Južnou Afrikou(29):

20.  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 99/2000 z 29. decembra 1999 o poskytovaní pomoci partnerským štátom vo východnej Európe a strednej Ázii(30):

–   v článku 11 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Pôvod dodávok a materiálu zakúpených podľa tohto nariadenia sa určí aj v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 11 ods. 4 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

–   v článku 11 ods. 5 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená aj v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

21.  Nariadenie Rady (ES) č. 1267/1999 z 21. júna 1999 o vytvorení nástroja štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie(31):

–   v článku 6a ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí aj v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 6a ods. 2 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

22.  Nariadenie Rady (ES) č.1268/1999 z 21. júna 1999 o podpore Spoločenstva na predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy v predvstupovom období(32):

–   v článku 3 ods. 3 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

23.  Nariadenie Rady (ES) č. 1488/96 z 23. júla 1996 o finančných a technických opatreniach (MEDA) sprevádzajúcich reformu hospodárskych a sociálnych štruktúr v rámci Euro-stredomorského partnerstva(33):

–   v článku 8 ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Oprávnenosť na účasť na postupe verejného obstarávania podľa tohto nariadenia sa určí v súlade s pravidlami o štátnej príslušnosti a pravidlami pôvodu a v súlade s ich odchýlkami uvedenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

–   v článku 8 ods. 8 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená v nariadení (ES) č. .../2005 [o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva]".

24.  Nariadenie Rady (ES) č. 1734/94 z 11. júla 1994 o finančnej a technickej spolupráci s okupovanými územiami(34):

–   v článku 2 ods. 4 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie je stanovená aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

25.  Nariadenie Rady (EHS) č. 1762/92 z 29. júna 1992 o implementácii protokolov o finančnej a technickej spolupráci medzi Spoločenstvom a tretími krajinami Stredomoria(35):

–   v článku 2 ods. 1 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

26.  Nariadenie Rady (EHS) č. 443/92 z 25. februára 1992 o finančnej a technickej pomoci ázijským a latinskoamerickým rozvojovým krajinám a o hospodárskej spolupráci s nimi(36):

–   v článku 9 sa dopĺňa táto veta: "Účasť na zmluvných postupoch realizovaných prostredníctvom medzinárodnej organizácie alebo spolufinancovaných treťou krajinou je stanovená aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z ... o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva".

PRÍLOHA II

DAC zoznam príjemcov pomoci - k 1. januáru 2003

* krajiny strednej a východnej Európy a nové nezávislé štáty bývalého Sovietskeho zväzu

▪ územie.

PRÍLOHA III

Zoznam členov DAC OECD

Austrália, Belgicko, Dánsko, Európska komisia, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko.

PRÍLOHA IV

Výňatky z

odporúčania o odstúpení od princípu viazania oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (DAC OECD), marec 2001

II.Vykonávanie

a)  Rozsah

7.  Odstúpenie od viazania pomoci je komplexným procesom. Rozličné kategórie oficiálnej rozvojovej pomoci si vyžadujú rozličné prístupy a kroky, ktoré členovia v súvislosti s vykonávaním odporúčania prijmú, sa budú odlišovať z hľadiska rozsahu i času. Z tohto dôvodu pristúpia členovia DAC k odstúpeniu od viazania pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny v najväčšej možnej miere a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v tomto odporúčaní:

i)   členovia DAC sa dohodli na odstúpení od viazania oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny od 1. januára 2002 v týchto oblastiach: podpora platobnej bilancie a štrukturálnych zmien, odpustenie dlhov, pomoc odvetvovým a viacodvetvovým programom, pomoc investičným projektom, podpora dovozu a komodít, zmluvy o komerčných službách a oficiálna rozvojová pomoc mimovládnym organizáciám pre činnosti súvisiace s obstarávaním;

ii)   v súvislosti s technickou spoluprácou spojenou s investíciami, ako i samostatnou technickou spoluprácou sa pripúšťa, že na politiky členov DAC môže mať vplyv dôležitosť zachovania základného významu národného angažovania sa v donorských krajinách popri zámere využiť odborné znalosti partnerských krajín, pričom sa berú do úvahy ciele a zásady tohto odporúčania. Samostatná technická pomoc je z rámca pôsobnosti odporúčania vylúčená;

iii)   pokiaľ ide o potravinovú pomoc, pripúšťa sa, že na politiky členov DAC môžu mať vplyv diskusie a dohody z iných medzinárodných fór upravujúcich poskytovanie potravinovej pomoci, pričom sa berú do úvahy ciele a zásady tohto odporúčania.

8.  Toto odporúčanie sa neuplatňuje na činnosti s hodnotou menšou ako 700 000 SDR (130  000 SDR v prípade technickej spolupráce spojenej s investíciami).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 99. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 23. júna 2005. (4) Správa DAC OECD z roku 2001, 2002, zväzok 3, č. 1, s. 46. (5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 474. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1. (8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (9) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (10) Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003. (11) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 7. (12) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1. (13) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 1. (14) Ú. v. ES L 234, 1.9.2001, s. 6. (15) Ú. v. ES L 288, 15.11.2000, s. 1. (16) Ú. v. ES L 288, 15.11.2000, s. 6. (17) Ú. v. ES L 120, 8.5.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2240/2004 (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 3). (18) Ú. v. ES L 120, 8.5.1999, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2242/2004 (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 21). (19) Ú. v. ES L 354, 30.12.1998, s. 5. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003. (20) Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003. (21) Ú. v. ES L 346, 17.12.1997, s. 23. (22) Ú. v. ES L 287, 21.10.1997, s. 1. (23) Ú. v. ES L 306, 28.11.1996, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003. (24) Ú. v. ES L 166, 5.7.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1882/2003. (25) Ú. v. ES L 342, 27.12.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 850/2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 1). (26) Ú. v. ES L 39, 9.2.2001, s. 1. (27) Ú. v. ES L 287, 31.10.2001, s. 3. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 107/2005 (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 1). (28) Ú. v. ES L 306, 7.12.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2257/2004 (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2004, s. 1). (29) Ú. v. ES L 198, 4.8.2000, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1934/2004 (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 1). (30) Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 1. (31) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 73. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2257/2004. (32) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 87. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2257/2004. (33) Ú. v. ES L 189, 30.7.1996, s. 1. (34) Ú. v. ES L 182, 16.7.1994, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 669/2004 (Ú. v. EÚ L 105, 14.4.2004, s. 1). (35) Ú. v. ES L 181, 1.7.1992, s. 1. (36) Ú. v. ES L 52, 27.2.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje plán obnovy halibuta grónskeho v rámci Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (KOM(2004)0640 – C6-0197/2004 – 2004/0229(CNS))

P6_TA(2005)0257 A6-0116/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2004)0640)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0197/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0116/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, či má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu s Parlamentom, ak mieni podstatne zmeniť alebo doplniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby pozíciu Parlamentu odovzdal Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Názov Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje plán obnovy grónskeho halibuta v rámci Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje ozdravný plán týkajúci sa halibuta grónskeho v rámci Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa vzťahuje na celý text. Bude potrebné uskutočniť príslušné zmeny v celom texte.) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 7 (7) preto je potrebné zaviesť trvalý plán prestavby. Za týmto účelom by sa mal určiť postup predkladania zoznamu plavidiel, pre ktoré bolo vydané trvalé rybárske povolenie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, určujúce všeobecné ustanovenia týkajúce sa osobitných rybárskych povolení. (7)  Je preto potrebné pevne začleniť tento ozdravný plán do právnych predpisov Spoločenstva. Za týmto účelom by sa mal určiť postup predkladania zoznamu plavidiel, pre ktoré bolo vydané trvalé rybárske povolenie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, určujúce všeobecné ustanovenia týkajúce sa osobitných rybárskych povolení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 9 (9) na zabezpečenie účinného zavedenia na úrovni Spoločenstva a na zabezpečenie súladu s plánmi obnovy, ktoré Rada prijala v ostatných oblastiach, sú potrebné doplňujúce kontrolné opatrenia. Ich súčasťou by mala byť povinnosť podať predbežné oznámenie o vstupe do prístavu určeného členskými štátmi a obmedziť hranice tolerancie, (9)  Na zabezpečenie účinného zavedenia na úrovni Spoločenstva a na zabezpečenie súladu s plánmi obnovy, ktoré Rada prijala v ostatných oblastiach, sú potrebné doplňujúce kontrolné opatrenia. Ich súčasťou by mala byť povinnosť podať predbežné oznámenie o vstupe do prístavu určeného členskými štátmi, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 odsek 1 pododsek 2 Tam, kde NAFO rozhodla, že úroveň TAC nezabezpečuje trvalo udržateľný rybolov týchto rýb, Rada, ktorá koná na základe kvalifikovanej väčšiny, na návrh Komisie upravuje TAC stanovené v prvom podoseku v súlade s rozhodnutím NAFO. Tam, kde NAFO rozhodla, že úroveň TAC nezabezpečuje trvalo udržateľný rybolov týchto rýb (alebo, ak sa naopak zistí, že došlo k obnoveniu stavov), Rada, ktorá koná na základe kvalifikovanej väčšiny, na návrh Komisie upravuje TAC stanovené v prvom pododseku v súlade s rozhodnutím NAFO. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 5 odsek 4 4.  Každý členský štát pridelí kvótu na grónskeho halibuta svojim plavidlám uvedeným v zozname stanovenom v odseku 1. Členské štáty informujú Komisiu o pridelení kvót každý rok najneskôr do 15. decembra. 4.  Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na pridelenie kvót na halibuta grónskeho svojim plavidlám uvedeným v zozname stanovenom v odseku 1. Členské štáty informujú Komisiu o pridelení kvót každý rok najneskôr do 15. januára. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 6 odsek 3 3.  Keď sa zistí, že množstvá grónskeho halibuta zapísané v súlade s odsekom 1 bod (b) vyčerpali 70 % kvóty členských štátov, kapitáni každý deň predložia správy stanovené v bode (b). 3.  Keď sa zistí, že množstvá halibuta grónskeho oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) vyčerpali 70 % kvóty členských štátov, kapitáni každý tretí deň predložia správy uvedené v písm. b). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 7 odsek 1 1.  Denné množstvá grónskeho halibuta držaného na palube počas pobytu plavidla v podoblasti 2 a v divíziách 3KLMNO sa uložia na palube oddelene od ostatných výlovov a jasne sa označia nálepkou. 1.  S ohľadom na bezpečnosť posádky a pohyb plavidla, ktoré spadajú do právomoci a zodpovednosti kapitána, sa denné množstvá halibuta grónskeho, držaného na palube počas pobytu plavidla v podoblasti 2 a v divíziách 3KLMNO, uložia na palube oddelene od ostatných výlovov a jasne sa označia nálepkou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 8 Článok 8 Hranica tolerancie v odhadovaní množstiev zapísaných do lodného denníka Zmiernením článku 5, odsek 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2807/83 a článku 9, odsek 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2868/88 povolená hranica tolerancie v odhadovaní množstiev rýb v kilogramoch držaných na palube dosahuje 5 % z čísla v lodnom denníku. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 9 odsek 4 a (nový) 4a. Opatrenia stanovené v tomto článku sa uplatnia výlučne na plavidlá, ktoré majú osobitné rybárske povolenie a ktoré sú uvedené v článku 4. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 10 odsek 1 a (nový) Opatrenia stanovené v tomto článku sa uplatnia výlučne na plavidlá, ktoré majú osobitné rybárske povolenie a ktoré sú uvedené v článku 4.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu o petíciách vo veci Lloyd's

P6_TA(2005)0258 B6-0385/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   berúc do úvahy svoje uznesenie z 25. septembra 2003 o petíciách vo veci Lloyd's(1), ktoré bolo schválené 358 hlasmi za, 0 proti a 35 sa zdržalo,

B.   keďže prekladatelia petície napriek otázkam, ktoré boli obsiahnuté v uvedenom uznesení, nedostali od Parlamentu a najmä od Komisie primeranú odpoveď predovšetkým pokiaľ ide o otázky o spôsobe, akým orgány Veľkej Británie v rokoch 1978-2001 transponovali a uplatňovali smernicu 73/239/EHS(2), najmä jej regulačný režim a požiadavky solventnosti,

C.   pripomínajúc, že Parlament si v uvedenom uznesení vyhradil právo podnietiť ďalšie prieskumy a vyšetrovania v prípade, ak mu Komisia neposkytne konkrétne odpovede na otázky predložené pred 15. novembrom 2003,

D.   pripomínajúc, že vo februári 2004 vtedajší spravodajca v tejto veci vyzval Európsky parlament, aby inicioval konanie pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev proti Komisii kvôli neposkytnutiu odpovedí na otázky Parlamentu o uplatňovaní smernice počas predmetného obdobia, a uznávajúc, že Parlament v danom prípade formálne nehlasoval o tejto žiadosti,

E.   keďže vo svojom uznesení z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zlepšovaní monitorovania uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva(3), Parlament "dôrazne odsudzuje prístup Komisie voči Parlamentu a najmä voči príslušnému výboru v prípade "Lloyd's of London", pretože Komisia tvrdošijne odmieta dostatočne informovať Parlament o všetkých predložených otázkach",

F.   keďže príslušný výbor odporučil v apríli 2004, aby sa začalo súdne konanie voči Komisii ihneď po splnení procesných podmienok, ale predseda Parlamentu nedávno rozhodol, že procesné podmienky zatiaľ splnené neboli,

1.   žiada Komisiu, aby poskytla konkrétnu odpoveď na otázky obsiahnuté v uvedenom uznesení z 25. septembra 2003 v písomnej forme buď tomuto plénu alebo do dvoch mesiacov a v prípade, ak Komisia odpoveď neposkytne, je odhodlaný iniciovať súdne konanie voči Komisii podľa článku 232 Zmluvy o ES;

2.   vyhradzuje si právo iniciovať ďalšie vyšetrovania v prípade nutnosti, pretože v roku 2005 predložili ďalší podielnici poisťovne Lloyd's tri nové petície;

3.   vyzýva svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) 1 Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 411. (2) 2 Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (Ú. v. ES L 35, 11.2.2003, s. 1.). (3) 3 Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 142.

Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Výskum bezpečnosti - Ďalšie kroky (2004/2171(INI))

P6_TA(2005)0259 A6-0103/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, podpísanú v Ríme 29. októbra 2004,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Výskum bezpečnosti - Ďalšie kroky" (KOM(2004)0590) a na predchádzajúce oznámenia Komisie (KOM(2003)0113 a KOM(2004)0072),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie predložené Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Budovanie našej spoločnej budúcnosti- Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007-2013" (KOM(2004)0101), ako aj na oznámenie Komisie s názvom "Veda a technika, kľúč k budúcnosti Európy - Hlavné ciele pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu" (KOM(2004)0353),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Prevencia a boj proti financovaniu terorizmu prostredníctvom opatrení na skvalitnenie výmeny informácií, zvýšenie transparentnosti a zlepšenie sledovateľnosti finančných transakcií" (KOM(2004)0700), "Pripravenosť a zvládnutie dôsledkov pri boji proti terorizmu" (KOM(2004)0701) a "Prevencia, pripravenosť a reakcia na teroristické útoky" (KOM(2004)0698),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 15. mája 1997(1), 28. januára 1999(2) a 10. apríla 2002(3) o európskych priemyselných odvetviach súvisiacich s obranou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2000 o vytvorení spoločnej Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky po zasadaní v Kolíne a Helsinkách(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2003 o novej Európskej bezpečnostnej a obrannej štruktúre - prioritách a nedostatkoch(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 o Politike obranného vybavenia EÚ(6),

–   so zreteľom na návrh Bielej knihy o európskej obrane, ktorý predstavil Inštitút EÚ pre bezpečnostné štúdie v máji 2004,

–   so zreteľom na správu o Doktríne ľudskej bezpečnosti pre Európu, ktorú predstavil Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku dňa 15. septembra 2004,

–   so zreteľom na správu Skupiny osobností v oblasti výskumu bezpečnosti "Výskum pre bezpečnú Európu" zo dňa 15. marca 2004,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0103/2005),

A.   keďže po nedávnych geopolitických, spoločenských a technologických zmenách a nedávnych udalostiach vo svete, akými boli teroristické útoky z 11. septembra 2001 v USA a z 11. marca 2004 v Madride sa bezpečnosť stala naliehavejšou otázkou, a keďže by sa mali členské štáty EÚ lepšie pripraviť na zvládanie nových bezpečnostných hrozieb účinnejším využívaním svojho know-how,

B.   keďže rozšírenie na 25 členských štátov vytvára nové druhy bezpečnostných výziev pre novú Európu, ktorá teraz hraničí s menej stabilnými regiónmi,

C.   keďže tieto nové hrozby využívajú nové technológie, nerešpektujú štátne hranice, zneužívajú otvorenosť a transparentnosť, ktorá je charakteristická pre moderné demokratické európske spoločnosti s vysokou úrovňou technológií, a ohrozujú bezpečnosť členských štátov zvonka aj zvnútra územia EÚ, pričom sťažujú rozlíšenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou

D.   keďže Európska únia musí byť schopná zabezpečiť ochranu svojich občanov, prispievať k stabilite európskeho kontinentu a susediacich oblastí a prispievať k ochrane mieru a medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie spojených národov a cieľmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

E.   keďže je ťažké zabezpečiť dôveryhodnú bezpečnostnú a obrannú politiku a bezpečnejšiu Európu bez technologicky vyspelých nástrojov a kapacít, ktoré využívajú najmodernejšie technológie na zníženie bezpečnostných rizík na minimum,

F.   keďže, napriek potenciálu EÚ v oblasti výskumu a vývoja bezpečnostných technológií, chýbajúci špecifický rámec pre bezpečnostný výskum na úrovni EÚ a vysoká miera roztrieštenosti a zdvojovania systémov a infraštruktúr výskumu bezpečnosti vytvára vážne prekážky realizácie nákladovo efektívnych riešení,

G.   keďže celkové investície Spojených štátov do vnútornej bezpečnosti sú v priemere štyrikrát vyššie ako takéto investície v Európe a na týchto investíciách, ktoré nezahŕňajú výskum technológií s dvojakým použitím financovaný ministerstvom obrany USA, sa podieľa mnoho ministerstiev USA a predstavujú tak komplexný prístup k výskumu bezpečnosti,

H.   keďže investície do výskumu a vývoja v oblasti obrany v členských štátoch sú približne päťkrát nižšie ako zodpovedajúce investície v USA, čo zvyšuje riziko pre EÚ, že sa stane v tejto oblasti zraniteľnejšou a závislejšou,

I.   keďže rozlišovanie medzi civilným a vojenským výskumom sa stáva stále viac nejasným,

J.   keďže výskum bezpečnosti môže zohrávať strategickú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a posilňovaní jej vedeckej a technologickej základne, v súlade s lisabonskými a barcelonskými cieľmi,

1.   víta návrh Komisie vypracovať Európsky program pre výskum bezpečnosti (ESRP); zdôrazňuje potrebu vypracovať štruktúrovaný a efektívny program pre výskum bezpečnosti na úrovni Únie s cieľom čeliť súčasným a budúcim bezpečnostným výzvam a jasne definovaným európskym požiadavkám, posilniť bezpečnosť európskych občanov a zaručiť dôveryhodnosť a účinnosť činností v rámci SZBP, a zároveň prispieť k rastu a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

2.   domnieva sa, že účinný program pre výskum bezpečnosti by mal byť založený na koordinovanom referenčnom rámci, vrátane zapojenia príslušných zainteresovaných strán v oblasti výskumu bezpečnosti, ako aj vhodného a rozumného financovania, a mal by vychádzať z existujúcich skúseností Spoločenstva v riadení spoločných programov pre výskum;

3.   zdôrazňuje, že všetky aspekty súvisiace s výskumom bezpečnosti sú vo verejnom záujme a preto žiada, aby bola pre všetky programy a projekty v tejto oblasti zabezpečená dostatočná stabilita a aby pridelené rozpočtové prostriedky súviseli s trendom vývoja hrubého domáceho produktu, čím sa zabezpečí čo najdlhšie možné trvanie a čo najlepšie výsledky;

O Európskom programe pre výskum bezpečnosti

4.   berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie ESRP ako súčasti 7. rámcového výskumného programu EÚ; podčiarkuje, že ESRP by mal rešpektovať osobitný charakter výskumu bezpečnosti pri zohľadnení špecifických prvkov, akými sú pravidlá upravujúce práva duševného vlastníctva, zaobchádzanie s tajnými informáciami, ochrany bezpečného prenosu informácií a technológií; zdôrazňuje, že činnosti ESRP by mali byť založené na spolurozhodovacom postupe;

5.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skutočnosť, že pracovná skupina na ochranu údajov (článok 29) bola vytvorená s cieľom poskytovať poradenstvo Komisii v súvislosti so všetkými opatreniami na úrovni Spoločenstva, ktoré majú vplyv na práva a slobody fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a na súkromie;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pred vyčlenením prostriedkov na výskum jasne stanovili v spolupráci s Európskym parlamentom, v rámci svojich príslušných orgánov a medzi nimi, ciele a priority, ktoré sa majú sledovať v oblasti výskumu bezpečnosti a úlohu, ktorú majú v každej fáze zohrávať členské štáty a príslušné európske agentúry;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili priority vychádzajúc z operačného programového rámca pre uplatňovanie haagskeho programu pre boj proti terorizmu v prípade vnútornej bezpečnosti a európskej obrannej stratégie v prípade vonkajšej bezpečnosti;

8.   odporúča, aby medzi priority budúceho Európskeho programu pre výskum bezpečnosti patril boj proti terorizmu, monitorovanie na účel predchádzania prírodným pohromám, civilná ochrana, kontrola vonkajších hraníc Únie a ďalšie oblasti, v ktorých môže činnosť Spoločenstva poskytnúť pridanú hodnotu bez narušenia právomocí členských štátov;

9.   domnieva sa, že jedným z hlavných cieľov programu by mala byť ochrana vonkajších hraníc Únie a ochrana rozhodujúcej infraštruktúry, napríklad transeurópskych sietí a jadrových elektrární;

10.   vyzýva Komisiu, aby využila svoje skúsenosti získané pri prvej výzve na predloženie návrhov v rámci prípravných prác, aby sa potvrdili prioritné oblasti a zastáva názor, že by sa mala venovať zvýšená pozornosť výskumu, ktorý sa týka súhlasu verejnosti s výskumom bezpečnosti, a spracovaniu tajných údajov, aby bola možná rozsiahlejšia výmena týchto údajov medzi členskými štátmi,

11.   zdieľa názor, že ESRP by sa mal konkrétne, nie však výlučne zameriavať na výskumné činnosti a technologické oblasti so spoločnou pridanou hodnotou, aby tak úspešne predvídal, monitoroval a zmierňoval nové bezpečnostné výzvy, napríklad v súvislosti s bioterorizmom, počítačovou kriminalitou a akýmikoľvek inými formami modernej organizovanej trestnej činnosti, aby sa uskutočniteľným spôsobom splnili bezpečnostné úlohy EÚ a minimalizovali následky;

12.   trvá na tom, že vytvorenie programu pre výskum bezpečnosti musí byť spojené s pravidelnou komplexnou analýzou potrieb súvisiacich s bezpečnosťou, aby sa stanovili hlavné technologické a netechnologické nástroje, ktoré sú potrebné na riešenie premenlivej bezpečnostnej situácie po skončení studenej vojny;

13.   súbežne s výskumom založeným na technológiách podporuje orientáciu na rozvoj schopností spoločnej tvorby modelov a analýz ohrozenia s využitím príslušných komparatívnych výhod členských štátov;

14.   poukazuje na skutočnosť, že v niektorých prípadoch budú navrhované projekty obsahovať dvojaké prvky bezpečnosti a istoty, ktoré by preto mali byť úzko prepojené; podčiarkuje, že požiadavka, aby sa výskum v rámci ESRP zaoberal iba aspektmi bezpečnosti, by bola kontraproduktívna; navrhuje preto integrovanejší prístup a úzku koordináciu medzi ESRP a ostatnými výskumnými činnosťami v rámci 7. rámcového výskumného programu EÚ; odporúča, aby ESRP čo najlepšie objasnil rozlišovanie medzi vojenským a nevojenským výskumom;

15.   domnieva sa, že v oznámení Komisie sa kladie dôraz na technologický výskum; požaduje vyváženejšiu interakciu medzi výskumom v oblasti prírodných vied a technológie a v oblasti iných vied, najmä politických, spoločenských a humánnych;

16.   domnieva sa, že s cieľom preklenúť priepasť medzi výskumom a praktickým používaním a umožniť uplatnenie technologického pokroku v každodennom živote by sa mala venovať osobitná pozornosť výskumu operácií (OR), analýze systémov (SA) a simulácii;

17.   poukazuje na to, že s cieľom odstrániť závažné nedostatky a chyby členských štátov v oblastiach systémov C4ISR (velenie, riadenie, komunikácia, výpočtová technika, spravodajská činnosť, pozorovanie a prieskum) je nutné usilovať sa o dosiahnutie rozvoja v oblasti senzorových systémov, biotechnológie, vesmírnej technológie a informačných technológií;

18.   berie na vedomie, že aplikácie a služby v oblastiach akými sú globálne navigačné systémy, celosvetové pozorovanie a zhromažďovanie údajov môžu zohrávať kľúčovú úlohu a mali by sa zdôrazniť v ERSP;

19.   vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc zo správy "Výskum pre bezpečnú Európu", ktorú uverejnila skupina osobností v oblasti výskumu bezpečnosti a zo záverečnej správy skupiny odborníkov pre vesmír a bezpečnosť, rozšírila aj na vnútroštátne satelitné iniciatívy takú spoluprácu v oblasti výskumu bezpečnosti, ktorá je potrebná na čo najväčšie zvýšenie kapacity civilných, vojenských a duálnych systémov a na splnenie operačných potrieb a požiadaviek Únie;

20.   uznáva, že na zavedenie koherentného a efektívneho programu pre výskum bezpečnosti budú potrebné dodatočné a primerané finančné prostriedky; domnieva sa preto, že úroveň financovania vo výške 1 miliardy EUR ročne, ktorá je navrhnutá v správe Skupiny osobností, by sa mohla dosiahnuť využitím finančných prostriedkov z rámcového programu pre výskum, ako aj z iných zdrojov;

21.   domnieva sa, že paralelne s touto úrovňou financovania by Únia mala racionalizovať a efektívnejšie využívať existujúce zdroje a odstrániť súčasnú roztrieštenosť výdavkov;

22.   zdôrazňuje však, že zvýšená úroveň investícií do výskumu bezpečnosti by nemala znamenať zníženie výdavkov na civilný výskum;

23.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali systém vyrovnaného rozdelenia nákladov na dodatočné zdroje nad rámec plánovaných prostriedkov pre výskum Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že rozloženie nákladov na výskum zohľadňuje hospodársku silu jednotlivých členských štátov, podľa percentuálneho podielu na HDP, a mali by byť rozvrhnuté na obdobie viacerých rokov, aby sa umožnilo spoľahlivé plánovanie.

Konzultácia a spolupráca so zainteresovanými subjektmi

24.   víta navrhované zriadenie Poradného výboru pre európsky výskum bezpečnosti (ESRAB); domnieva sa, že vzhľadom na v súčasnosti chýbajúcu vyššiu štruktúru pri formulovaní politiky existuje potreba jasnejšieho informovania o tom, či bude poradný výbor postačujúci a pripravený na efektívne poradenstvo v otázkach výskumu bezpečnosti a na riešenie operačných problémov programu; podčiarkuje, že Európsky parlament by mali v ESRAB zastupovať v piati členovia, vrátane predsedov príslušných výborov (Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) alebo ich zástupcov;

25.   zdôrazňuje pridanú hodnotu konzultácie a spolupráce s odborníkmi zo všetkých dotknutých skupín zainteresovaných subjektov v oblasti výskumu bezpečnosti v rámci ESRAB; nalieha však na vyváženú účasť zástupcov priemyslu, sponzorov výskumu a verejných a súkromných zákazníkov, orgánov vedeckého výskumu, verejných inštitúcií a zástupcov organizácií pre občianske slobody;

26.   požaduje, aby sa činnosti a pracovné metódy ESRAB jasne stanovili a aby boli monitorované Európskym parlamentom;

27.   zdôrazňuje, že zriadenie ESRAB by malo zabrániť akejkoľvek duplicite v štruktúre výskumu bezpečnosti;

28.   zdieľa názor, že s cieľom vyrovnať sa s problémom vysokých nákladov vyplývajúcich z duplicity a roztrieštenosti súčasných bezpečnostných štruktúr a programov by sa mala podporiť lepšia a užšia spolupráca a koordinácia medzi činnosťami európskeho výskumu bezpečnosti a medzi úsilím, ktoré vyvíjajú členské štáty, a inými výskumnými činnosťami EÚ a iných medzinárodných organizácií, ktorých pôsobnosť súvisí s globálnymi alebo regionálnymi otázkami bezpečnosti;

29.   odporúča, aby v rámci transatlantických vzťahov európsky výskum bezpečnosti zahŕňal úsilie potrebné na zabránenie duplicite a podporu interoperability, pričom by zároveň rešpektoval osobitosti štruktúry výskumnej činnosti Únie v tejto oblasti; zdôrazňuje však skutočnosť, že rozpočet Únie na výskum bezpečnosti by sa mal použiť na rozvoj spoločných záujmov EÚ;

Vytvorenie inštitucionálneho rámca

30.   trvá na tom, že Európsky parlament by mal byť zapojený do vývoja činností v rámci európskeho výskumu bezpečnosti nielen tým, že bude pravidelne informovaný o dosiahnutom pokroku, ale najmä tým, že sa s ním bude vopred konzultovať o vykonávaní plánovaného programu;

31.   vyzýva Komisiu, aby mu bezodkladne predstavila strategické smery činnosti a poradenstvo týkajúce sa princípov a mechanizmov vykonávania, konkrétne návrhy súvisiace s účasťou, typmi zmlúv a finančnými nástrojmi pre výskumné činnosti v rámci ESRP a potrebné nariadenia o duševnom vlastníctve a prenosoch technológií vypracované v spolupráci s ESRAB;

32.   vyzýva príslušného komisára, aby pred začatím vykonávania ERSP predložil správu Výboru pre zahraničné veci and Výboru pre priemysel, výskum a energetiku;

33.   trvá na potrebe koherentnejšieho politického a inštitucionálneho rámca s cieľom podporovať spoluprácu a efektívnu koordináciu medzi ESRP, novou Európskou obrannou agentúrou (EDA) a príslušnými politikami Únie v oblasti bezpečnosti a obrany;

34.   domnieva sa, že by sa mali presnejšie definovať podrobnejšie údaje a parametre činností novej EDA, najmä v súvislosti s činnosťami v oblasti výskumu bezpečnosti a jej vzťahmi s ESRP;

35.   vyzýva Radu a Komisiu aby zabezpečili účinný a efektívny vzťah medzi ESRP a EDA, aby sa zabránilo akejkoľvek duplicite v oblasti výskumu a technológie;

36.   vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy "verejný záujem" v súvislosti s výskumom bezpečnosti, pre Európsku úniu aj pre členské štáty, s cieľom vyhnúť sa riziku financovania projektov, ktoré nie sú v súlade s politickými prioritami alebo s určitým verejným záujmom alebo so záväzkom ochrany súkromia, alebo s ochranou ľudských a občianskych práv a súkromného života; poukazuje na skutočnosť, že pri uzatváraní zmlúv zohráva najdôležitejšiu úlohu transparentnosť;

37.   požaduje účinnú optimalizáciu možných synergií medzi bezpečnostným a civilným výskumom prostredníctvom integrácie aplikácií a prenosu technológií medzi týmito dvoma sektormi; súčasne požaduje jasnejšie definovanie osobitných nástrojov, ktoré by pomohli riešiť jednotlivé problémy výskumu týkajúceho sa bezpečnosti;

Riadenie Európskeho programu pre výskum bezpečnosti

38.   domnieva sa, že s cieľom zaručiť efektívne riadenie ESRP by mali zohrávať kľúčovú úlohu skúsenosti získané v oblasti mechanizmu financovania, metód a vytvárania inštitucionálneho rámca počas Prípravnej akcie;

39.   trvá na tom, že riadenie ESRP by malo klásť dôraz na pridanú hodnotu interoperability a prepojiteľnosti, aby sa zlepšila cezhraničná spolupráca, zabránilo sa zbytočnej duplicite a zlepšila sa koherentnosť úsilia Únie;

40.   dôrazne obhajuje rozvoj silnej spoločnej infraštruktúry výskumu a vývoja, podporu spolupráce medzi laboratóriami na území celej Únie a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti výskumu a technológie, vďaka čomu sa Európa stane atraktívnejším pôsobiskom pre kvalifikovaných výskumných pracovníkov v tejto oblasti;

41.   trvá na potrebe podporovať systematickú spoluprácu a preskúmať kombinované výhody priemyslu a výskumu s cieľom zvýšiť podiel inovácií v Európe na najvyššiu úroveň vo svete;

42.   domnieva sa, že ESRP by mal byť zlučiteľný s vytvorením otvoreného, integrovaného a konkurenčného európskeho trhu v oblasti obrany a so zavedením inovačných mechanizmov, ktoré budú vytvárať príležitosti pre európsky priemysel na získanie konkurenčných výhod na svetových trhoch; poukazuje na skutočnosť, že pri uzatváraní zmlúv zohráva najdôležitejšiu úlohu transparentnosť;

43.   zdôrazňuje prínos, ktorý by konkurencieschopnejší európsky bezpečnostný priemysel, založený na existujúcej kapacite obranného priemyslu a ďalších špecializovaných oblastí súvisiacich s novými technologickými infraštruktúrami, mohol poskytovať tým, že by posilnil hospodársky rast a celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a tiež zdôrazňuje jej pozitívne výsledky v spoločnosti v Európskej únii;

44.   zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ v rámci výskumu bezpečnosti nesmú viesť k oslabeniu zásad a hodnôt Únie v oblasti ľudských práv, demokratických práv, politických slobôd, občianskych slobôd a etiky;

o
o   o

45.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

(1) Ú. v. ES C 167, 2.6.1997, s. 137. (2) Ú. v. ES C 128, 7.5.1999, s. 86. (3) Ú. v. EÚ C 127 E, 29.5.2003, s. 582. (4) Ú. v. ES C 228, 13.8.2001, s. 173. (5) Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 599. (6) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 518.

Uznesenie Európskeho parlamentu o informačnej spoločnosti (2004/2204(INI))

P6_TA(2005)0260 A6-0172/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: kroky nasledujúce po samite v Ženeve (SSIS)" (KOM(2004)0111),

–   so zreteľom na závery Rady z 9. a 10. decembra 2004 (15472/04),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: Premietnutie ženevských zásad do činnosti" (KOM(2004)0480),

–   so zreteľom na závery Rady z 8. a 9. marca 2004 (6606/04),

–   zo zreteľom na základné vyhlásenie a akčný plán k Svetovému samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), ktoré boli prijaté 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na rezolúciu UNESCO 32C/34 zo 17. októbra 2003 o možnosti vypracovať medzinárodný normatívny nástroj týkajúci sa kultúrnej rôznorodosti,

–   so zreteľom na predbežnú štúdiu Výkonnej rady UNESCO z 12. marca 2003 o technických a právnych aspektoch vzťahujúcich sa na potrebu vypracovania normatívneho nástroja o kultúrnej rôznorodosti,

–   so zreteľom na stanovisko v podobe listu, ktorý predseda Parlamentu postúpil predsedovi Komisie a predsedovi Rady 26. novembra 2003,

–   so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2003 (9686/03),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Pre globálne partnerstvo v informačnej spoločnosti: perspektívy EÚ v kontexte Svetového samitu Organizácie Spojených národov o informačnej spoločnosti (SSIS) (KOM(2003)0271),

–   so zreteľom na všeobecné vyhlásenie UNESCO o kultúrnej rôznorodosti z 2. novembra 2001,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0172/2005),

A.   keďže zasadnutie SSIS v Tunise ("tuniský samit"), ktoré sa uskutoční od 16. do 18. novembra 2005 predstavuje druhú dôležitú fázu pre podporu informačných a komunikačných technológií ako faktora dlhodobo udržateľného rozvoja a spoločného rastu, pretože chudoba znamená nielen odoprenie prístupu k tovarom, ale aj možnosti začlenenia sa do spoločnosti,

B.   keďže informačné a telekomunikačné technológie predstavujú strategický nástroj pre politiky štátov a dôležitý prostriedok obojstranne výhodnej spolupráce a vďaka akčnému plánu medzi rozvinutými, rozvíjajúcimi sa a menej rozvinutými krajinami,

C.   keďže informačné a komunikačné technológie môžu prispieť k svetovej rovnováhe ako aj k individuálnemu pokroku napomáhaním pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia,

D.   keďže rozhodnutie UNESCA prijať Dohovor o kultúrnej rôznorodosti predstavuje rozhodujúci podnet pre rozvoj súdržnejšej informačnej spoločnosti, založenej na ochrane rôznorodosti kultúrnych prejavov, na medzinárodných kultúrnych výmenách a na podpore pluralizmu,

E.   keďže informačná spoločnosť by mala byť otvorená pre všetkých, nakoľko výchova a vzdelávanie, zdravotníctvo, výskum a obchod sú prioritami informačných a komunikačných technológií, ktoré sú orientované na verejnosť,

F.   keďže rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií by mal smerovať k posilneniu demokracie a účasti občanov, ktorí by mali byť skôr účastníkmi ako spotrebiteľmi,

G.   keďže informačné a komunikačné technológie by sa mali rozvíjať v rámci nezávislých regulačných orgánov, zaručujúc tým prístup, slobodu vyjadrovania a informácií, kultúrnu rôznorodosť a mnohojazyčnosť,

H.   keďže účinnosť Európskej únie spočíva v koordinácii členských štátov a v pozitívnej spolupráci s Komisiou, v súlade s jej politickými cieľmi a záväzkom voči menej rozvinutým krajinám,

I.   keďže informačné a komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti založenej na poznatkoch a informáciách, tak ako to pre Úniu požaduje lisabonská stratégia a vyhlásenie z Barcelony,

J.   keďže Únia zohráva dôležitú úlohu v súvislosti s odstraňovaním územných a sociálnych rozdielov v miere digitalizácie, prostredníctvom úspešnosti jej vnútorných politík, rozvoja partnerstva a zapájaním orgánov verejnej moci, podnikov a občianskej spoločnosti,

K.   keďže Únia má k dispozícii nástroje na boj proti rozdielom v miere digitalizácie: politika rozvojovej pomoci, medzinárodná hospodárska a vedecká spolupráca, finančné inštitúcie (akou je Európska investičná banka (EIB)),

L.   keďže EÚ prijatím jednotného právneho rámca pre elektronickú komunikáciu zdôraznila zásadný význam otvoreného a konkurencieschopného trhu pre tvorbu investícií do nových služieb a pre poskytovanie vysokorýchlostných pripojení za prístupné ceny,

M.   keďže právo na vzdelanie a prístup k odbornému vzdelávaniu a ďalšiemu vzdelávaniu sú zakotvené ako základné práva v Charte základných práv Európskej Únie,

1.   víta potvrdenie záväzku Rady pracovať na tom, aby druhá fáza Svetového SSIS prebehla úspešne;

2.   celkovo schvaľuje návrhy Komisie najmä v súvislosti s rozhodujúcou úlohou právneho rámca podporujúceho investície, aplikáciami informačných a komunikačných technológií v prioritných oblastiach ako on-line government, dôležitosťou výskumu a inovácie, ako aj prispievaním informačných a komunikačných technológií k rozvoju, a očakáva že Komisia vypracuje stratégiu v súlade s globálnym akčným plánom SSIS, o ktorom sa rozhodne na tuniskom samite;

3.   poznamenáva, že:

4.   zdôrazňuje, že:

5.   zdôrazňuje:

6.   víta:

7.   odporúča:

8.   vyzýva Úniu a členské štáty, aby:

9.   so záujmom berie na vedomie vytvorenie fondu pre dobrovoľné financovanie, zároveň však podotýka, že tento fond nenahrádza potrebné využívanie existujúceho alebo budúceho financovania;

10.   navrhuje, aby sa začala diskusia o nových opatreniach, aby sa mohli optimalizovať zdroje z programov spolupráce a Európskeho rozvojového fondu, ako napr. opätovné použitie nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov na podporu akčného plánu;

11.   domnieva sa, že vývoj organizácie a riadenia internetu je kľúčom k úspechu SSIS a musí byť zapracovaný do harmonogramu, ktorý bude v súlade s vyhlásením o princípoch a akčným plánom;

12.   zdôrazňuje však, že by sa mal zachovať medzinárodný a nezávislý systém správy internetu;

13.   zdôrazňuje, že stabilita a spoľahlivosť internetu sú podmienkou pre sprístupnenie a investovanie do informačných a komunikačných technológií;

14.   pripomína, že výzva súvisiaca s rozvíjaním informačnej spoločnosti je založená na používaní informačných a komunikačných technológií na podporu účinného uplatňovania základných noriem ľudských práv na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

15.   zdôrazňuje, že programy digitálnej gramotnosti sú nevyhnutné na vytvorenie globálneho priestoru slobody a bezpečnosti, v ktorom budú mať občania, ktorí sú potencionálnymi spotrebiteľmi informácií, zaručené úplné občianske práva; konštatuje, že vzdelanie vrátane vzdelávania v oblasti ľudských práv, je podstatné pre súdržnú informačnú spoločnosť;

16.   očakáva, že tuniský samit:

17.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie odporúčania Parlamentu a naďalej ho zapájali do monitorovania SSIS, v záujme dobrého zosúladenia snáh stanovených EÚ a ich vykonávania, najmä v oblasti rozpočtu, v politikách Únie;

18.   víta iniciatívu organizácie "Digital Cities" pre konferenciu "W2i Digital Cities", ktorá sa bude konať v novembri 2005 v Bilbau, ale zdôrazňuje, že by mala vzniknúť aj iniciatíva na vytvorenie digitálnych regiónov;

19.   želá si posilňovať účasť európskej občianskej spoločnosti v súvislosti s tuniským samitom;

20.   zdôrazňuje význam zapojenia súkromného sektora do SSIS;

21.   zdôrazňuje, že by sa mala podporovať inovácia v oblasti vzdelávacích systémov, programov celoživotného vzdelávania a iniciatív týkajúcich sa e-learning (pre učiteľov ako aj pre študentov) a odporúča výslovne sa zamerať na vzdelávanie, výcvik a používanie nástrojov na tvorbu obsahov, ktoré odzrkadľujú kultúru rozmanitosť;

22.   vyzýva členské štáty, aby konali v súlade s cieľom UNESCO "Vzdelanie pre všetkých do roku 2015" a reagovali na požiadavku UNICEF vyčleniť viac rozpočtových prostriedkov na vzdelávanie v rámci Paktu s budúcimi generáciami;

23.   zdôrazňuje, že globalizácia prináša riziká, ktoré sa týkajú rešpektovania jazykovej rôznorodosti kultúr a ich národných identít, a že informačná spoločnosť môže tiež predstavovať príležitosť na podporu medzikultúrneho dialógu prostredníctvom globálnych sietí;

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.