Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (16056/5/2004 – C6-0221/2005 – 2003/0189A(COD))

P6_TA(2005)0400 A6-0301/2005

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (16056/5/2004 – C6-0221/2005)(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie Parlamentu a Rade (KOM(2003)0492)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0301/2005),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu v znení zmien a doplnení;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 26. októbra 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.° .../2005 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1 a článok 95 vo vzťahu k článkom 7, 8 a 9 tohto nariadenia,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(5),

keďže:

(1)  Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(6) určuje klimatické zmeny ako prioritu činnosti. Tento program uznáva, že sa Spoločenstvo zaviazalo dosiahnuť 8% -né zníženie emisií skleníkových plynov v období rokov 2008 až 2012 v porovnaní s úrovňami v roku 1990, a že z dlhodobého hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov o približne 70% v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

(2)  Konečným cieľom Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o schválení Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách(7), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému.

(3)  Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva(8), zaväzuje Spoločenstvo a jeho členské štáty znížiť v období rokov 2008 až 2012 celkové antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe A Kjótskeho protokolu o 8 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

(4)  Príloha II rozhodnutia 2002/358/ES ustanovuje rozdielne redukčné ciele pre jednotlivé členské štáty. Od členských štátov sa preto vyžaduje, aby prijali osobitné opatrenia. Jednotlivé členské štáty musia byť preto schopné tiež prijať alebo si ponechať zodpovedajúce opatrenia na dosiahnutie svojich národných redukčných cieľov.

(5)  Fluórované skleníkové plyny kontrolované podľa Kjótskeho protokolu a tohto nariadenia sú silné skleníkové plyny, z ktorých niektoré sú až 23 900 krát ničivejšie ako CO2 alebo pretrvávajú v atmosfére až 50 000 rokov.

(6)  Malo by sa upraviť predchádzanie a minimalizácia emisií fluórovaných skleníkových plynov bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch(9), smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(10), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti(11) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)(12).

(7)  Hlavným cieľom tohto nariadenia je znížiť emisie fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol, a tým chrániť životné prostredie. Právnym základom by preto mal byť článok 175 ods. 1 zmluvy.

(8)  Predsa je však vhodné prijať opatrenia na úrovni Spoločenstva na základe článku 95 zmluvy, aby sa harmonizovali požiadavky na používanie fluórovaných skleníkových plynov a uvedenie na trh a označovanie výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny. Obmedzenia uvedenia na trh a používania určitých zariadení fluórovaných skleníkových plynov sa považujú za vhodné tam, kde sú k dispozícii vhodné alternatívy a zlepšenie obmedzenia emisií a zhodnotenie nie je uskutočniteľné. Mali by sa zohľadňovať aj dobrovoľné iniciatívy niektorých priemyselných odvetví ako aj skutočnosť, že vývoj alternatív stále prebieha.

(9)  Uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia by malo podnietiť technologickú inováciu prostredníctvom povzbudenia pokračujúceho vývoja alternatívnych technológií a prechodu k už existujúcim technológiám, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.

(10)  Toto nariadenie by nemalo brániť členským štátom ponechať si alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia. Rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi so zreteľom na zavedenú prax obmedzovania určitých fluórovaných skleníkových plynov vyžadujú, aby mali členské štáty možnosť ponechať si alebo zavádzať prísnejšie opatrenia. Je to potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami zmluvy, ktoré stanovujú vysokú úroveň ochrany v oblasti životného prostredia, ako sa uvádza v jej článku 174 ods. 2 a článku 95 ods. 3, ako aj možnosť pre členské štáty realizovať svoje plány znižovania emisií fluórovaných skleníkových plynov v súlade s Kjótskym protokolom.

(11)  Uvedenie výrobkov a zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny na trh, ako je uvedené v prílohe II, poškodzuje ciele a záväzky Spoločenstva a jeho členských štátov s ohľadom na klimatické zmeny, a preto je potrebné obmedziť uvedenie týchto výrobkov a zariadení na trh. Toto by mohlo platiť aj pre iné výrobky a zariadenia s obsahom fluórovaných skleníkových plynov, a preto by sa mala po zohľadnení environmentálnych prínosov, technickej uskutočniteľnosť a efektívnosti nákladov preskúmať potreba rozšírenia prílohy II.

(12)  S cieľom prispieť k plneniu záväzkov Spoločenstva a jeho členských štátov podľa Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, Kjótskeho protokolu a rozhodnutia 2002/358/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/…/ES z ... o klimatizačných systémoch v motorových vozidlách a o zmene a doplnení smernice Rady 70/156/EHS(13) a toto nariadenie, ktoré prispievajú k predchádzaniu a minimalizácii emisií fluórovaných skleníkových plynov, by sa mali prijať a uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie súčasne.

(13)  Malo by sa upraviť monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie ustanovení uvedených v tomto nariadení.

(14)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(15)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(16)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to obmedzenie emisií určitých fluórovaných skleníkových plynov a podávanie správ o týchto plynoch, kontrola ich používania a uvedenie výrobkov a zariadení obsahujúcich určité fluórované skleníkové plyny na trh s cieľom chrániť životné prostredie a zachovať vnútorný trh, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(17)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s  rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(14),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto nariadenia je predchádzať a znížiť emisie fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol. Toto nariadenie sa vzťahuje na fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe A tohto protokolu. Príloha I tohto nariadenia obsahuje zoznam fluórovaných skleníkových plynov, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje toto nariadenie, spolu s ich potencionálom globálneho otepľovania. V zmysle revízií ustanovených článkom 5 ods. 3 Kjótskeho protokolu a prijatých Spoločenstvom a jeho členskými štátmi možno prílohu I preskúmať a podľa vhodnosti potom aktualizovať.

Toto nariadenie nebráni členským štátom ponechať si alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia.

Toto nariadenie rieši obmedzenie emisií, používanie, zhodnotenie a zničenie fluórovaných skleníkových plynov uvedených v prílohe I; označovanie a zneškodňovanie výrobkov a zariadení obsahujúcich tieto plyny; oznamovanie informácií o týchto plynoch; kontrolu použití uvedených v článku 8 a zákazy uvedenia na trh výrobkov a zariadení uvedených v článku 9 a v prílohe II; a odbornú prípravu a udeľovanie osvedčení pracovníkom a spoločnostiam zapojeným do činností upravených v tomto nariadení.

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté smernice 75/442/EHS, 96/61/ES, 2000/53/ES a 2002/96/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Obmedzenie emisií

1.  Prevádzkovatelia týchto stacionárnych zariadení: chladiacich a klimatizačných zariadení, tepelných čerpadiel a obvodov ako aj systémov požiarnej ochrany, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny uvedené v prílohe I, s využitím všetkých opatrení, ktoré sú technicky uskutočniteľné a nezahŕňajú neprimerané náklady:

2.  Prevádzkovatelia zariadení uvedených v odseku 1 zabezpečia, že sú skontrolované na únik zamestnancami s osvedčením, ktorí spĺňajú požiadavky vyplývajúce z článku 5 podľa tohto rozvrhu:

Zariadenia musia byť skontrolované na únik do jedného mesiaca po oprave úniku, aby sa zabezpečilo, že oprava bola účinná.

Na účely tohto odseku "kontrola na únik" znamená, že zariadenie alebo systém je preskúšaný na únik prostredníctvom priamych meracích metód - ktoré sa sústreďujú na tie časti systému, kde môže pravdepodobne dochádzať k úniku – alebo s použitím nepriamych meracích metód – ktoré sa sústreďujú na množstvo fluórovaných skleníkových plynov obsiahnutých v systéme.

3.  Prevádzkovatelia zariadení uvedených v odseku 1, ktoré obsahujú 300 kg alebo viac fluórovaných skleníkových plynov, namontujú systémy zisťovania úniku. Tieto systémy zisťovania úniku sa preskúmajú aspoň raz za dvanásť mesiacov, aby sa zaistilo ich riadne fungovanie. V prípade systémov protipožiarnej ochrany nainštalovaných pred ...(19), musia byť systémy zisťovania úniku namontované do ...(20)*, pričom nesmie byť ohrozená bezpečnosť.

4.  Ak je nainštalovaný riadne fungujúci systém zisťovania úniku, interval kontrol vyžadovaných článkom 2 písm. b) a c) sa znižuje na polovicu.

5.  Ak je v prípade systémov požiarnej ochrany zavedený kontrolný režim, ktorý spĺňa normu ISO 14520, môžu tieto preskúmania spĺňať povinnosti aj podľa tohto nariadenia, pokiaľ sa vykonávajú aspoň rovnako často.

6.  Prevádzkovatelia zariadení uvedených v odseku 1, ktoré obsahujú 3 kg alebo viac fluórovaných skleníkových plynov, vedú záznamy o množstve a druhu inštalovaných fluórovaných skleníkových plynov, o pridaných množstvách a o množstvách zhodnotených počas obsluhy, údržby a konečného zneškodnenia. Vedú tiež záznamy o ďalších dôležitých informáciách vrátane uvedenia spoločnosti alebo technika, ktorý vykonal obsluhu alebo údržbu, ako aj o dátumoch a výsledkoch kontrol vykonaných podľa odsekov 2, 3 a 4. Záznamy sa na požiadanie sprístupňujú príslušnému orgánu a Komisii.

7.  Do ...*(21) Komisia vytvorí v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2 štandardné požiadavky na kontrolu na únik pre každý typ zariadení uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 4

Zhodnotenie

1.  Prevádzkovatelia nasledujúcich typov stacionárnych zariadení sú zodpovední za zavedenie opatrení na riadne zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov zamestnancami s osvedčením, ktorí spĺňajú požiadavky článku 5, s cieľom zaistiť ich recykláciu, regeneráciu alebo zničenie:

2.  Keď opakovane naplniteľný alebo jednorázový kontajner na fluórované skleníkové plyny dosiahne koniec svojej životnosti, osoba využívajúca kontajner na účely prepravy alebo skladovania je zodpovedná za zavedenie opatrení na riadne zhodnotenie akýchkoľvek zvyškových plynov, ktoré obsahuje, s cieľom zabezpečiť ich recykláciu, regeneráciu alebo zničenie.

3.  Fluórované skleníkové plyny obsiahnuté v iných výrobkoch a zariadeniach, vrátane mobilných zariadení, pokiaľ neslúžia vo vojenských operáciách, sa v rozsahu, v akom je to technicky uskutočniteľné a v akom to nezahŕňa neprimerané náklady, zhodnotia náležite kvalifikovanými zamestnancami, s cieľom zabezpečiť ich recykláciu, regeneráciu alebo zničenie.

4.  Členské štáty uľahčia cezhraničnú prepravu zhodnotených fluórovaných skleníkových plynov na účely zničenia alebo regenerácie v rámci Európskej únie tak, že umožnia príslušným orgánom cieľového členského štátu udeliť predbežný súhlas zariadeniam, ktoré zhodnocujú fluórované skleníkové plyny. Predbežný súhlas môže byť časovo obmedzený a príslušné orgány členského štátu ho môžu kedykoľvek odvolať.

5.  Zhodnotenie sa na účely recyklácie, regenerácie alebo zničenia fluórovaných skleníkových plynov podľa odsekov 1 až 3 uskutočňuje pred konečným zneškodnením daného zariadenia a vo vhodných prípadoch počas jeho obsluhy a údržby.

Článok 5

Odborná príprava a udeľovanie osvedčení

1.  Do ...*(22), na základe informácií prijatých od členských štátov a po porade s príslušnými odvetviami, Komisia stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2 minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania, pokiaľ ide o programy odbornej prípravy a udeľovanie osvedčení spoločnostiam ako aj všetkým príslušným zamestnancom zapojeným do inštalácie alebo údržby zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj spoločnostiam a zamestnancom zapojeným do poskytovania servisu alebo kontrolovania zariadenia na činnosti upravené v článkoch 3 a 4.

2.  Do ...(23) členské štáty stanovia alebo upravia svoje vlastné požiadavky na odbornú prípravu a udeľovanie osvedčení na základe minimálnych požiadaviek uvedených v odseku 1. Členské štáty oznamujú Komisii svoje programy odbornej prípravy a udeľovania osvedčení. Členské štáty uznávajú osvedčenia vydané v inom členskom štáte a neobmedzujú slobodu poskytovania služieb alebo slobodu usadenia sa z dôvodov týkajúcich sa osvedčenia vydaného v inom členskom štáte.

3.  Prevádzkovateľ príslušného zariadenia zabezpečuje, že príslušní zamestnanci získali potrebné osvedčenie uvedené v odseku 2, ktoré predpokladá príslušné vedomosti o platných právnych predpisoch a normách, ako aj potrebnú spôsobilosť na predchádzanie emisií a zhodnocovanie fluórovaných skleníkových plynov a bezpečnú manipuláciu s príslušným typom a veľkosťou zariadenia.

4.  Do ...(24)* členské štáty zabezpečia, že spoločnosti, ktoré sú zapojené do vykonávania činností upravených v článkoch 3 a 4, preberajú dodávky fluórovaných skleníkových plynov len ak sú ich príslušní zamestnanci držiteľmi osvedčení uvedených v odseku 2 tohto článku.

5.  Do ...(25)** Komisia určí, v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2, formulár oznámenia uvedeného v odseku 2 tohto článku.

Článok 6

Podávanie správ

1.  Do 31. marca každého roku, od prvého kalendárneho roku po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, oznamuje každý výrobca, dovozca a vývozca fluórovaných skleníkových plynov Komisii formou správy nasledovné údaje za predchádzajúci kalendárny rok a rovnaké informácie zasiela príslušnému orgánu dotknutého členského štátu:

a)   každý výrobca, ktorý vyrába viac ako jednu tonu fluórovaných skleníkových plynov ročne, oznamuje:

b)   každý dovozca, ktorý dovezie viac ako jednu tonu fluórovaných skleníkových plynov ročne, vrátane výrobcov, ktorí tiež dovážajú, oznamuje:

c)   každý vývozca, ktorý vyvezie viac ako jednu tonu fluórovaných skleníkových plynov ročne, vrátane výrobcov, ktorí tiež vyvážajú, oznamuje:

Každý vlastník stacionárnych zariadení uvedených v článku 3 ods. 2 písm. b) a c) získa od príslušného orgánu registračné číslo pre každý inštalovaný systém.

2.  Príslušné orgány každé dva roky preskúmajú reprezentatívnu vzorku záznamov uvedených v článku 3 ods. 6 pre každú z kategórií uvedených v článku 3 ods. 2 písm. b) a c) a podajú správu Komisii o predpokladaných emisiách.

3.  Do …(26) Komisia stanoví, v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2, formulár správ uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4.  Komisia vykoná príslušné kroky na ochranu dôvernosti predložených informácií.

5.  Členské štáty vytvoria systémy podávania správ pre príslušné odvetvia uvedené v tomto nariadení s cieľom získať v najväčšom možnom rozsahu údaje o emisiách.

Článok 7

Označovanie

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 67/548/EHS(27) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES(28) o označovaní nebezpečných látok a prípravkov, výrobky a zariadenia uvedené v odseku 2, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny nesmú byť uvedené na trh, pokiaľ sa neuvedie chemický názov fluórovaného skleníkového plynu formou označenia s použitím prijatej priemyselnej nomenklatúry. Takéto označenie zreteľne uvádza, že výrobok alebo zariadenie obsahuje fluórované skleníkové plyny a uvádza ich potenciál globálneho otepľovania a toto je zreteľne a nezmazateľne uvedené na výrobku alebo zariadení. Označenie je umiestnené z vonkajšej strany spredu alebo na vrchu výrobku alebo zariadenia tak, aby bolo jasne viditeľné a nezakryté. Ak toto označenie nie je v blízkosti servisných stredísk na napĺňanie fluórovaných skleníkových plynov alebo ich zhodnocovanie, alebo na tej časti výrobku alebo zariadenia, ktorá obsahuje fluórovaný skleníkový plyn, v blízkosti týchto stredísk alebo tej časti sa umiestni druhé označenie. Hermeticky uzavreté systémy sú takto označené.

2.  Odsek 1 sa uplatňuje na tieto typy výrobkov a zariadení:

3.  Komisia stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2 formu označenia, ktorá sa má používať.

Článok 8

Kontrola používania

1.  Používanie fluoridu sírového alebo jeho prípravkov pri tlakovom liatí horčíka, s výnimkou prípadov, kde je množstvo používaného fluoridu sírového pod 850 kg ročne, sa od 1. januára 2008 zakazuje.

2.  Používanie fluoridu sírového alebo jeho prípravkov pri plnení pneumatík vozidiel sa zakazuje od ...(29).

Článok 9

Uvedenie na trh

1.  Uvedenie na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, alebo ktorých fungovanie od nich závisí, ako uvádza príloha II, sa zakazuje podľa uvedenej prílohy.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na výrobky a zariadenia, o ktorých sa preukáže, že boli vyrobené pred dátumom nadobudnutia platnosti príslušného zákazu uvedenia na trh.

Článok 10

Register

1.  Komisia s pomocou výboru uvedeného v článku 13 zabezpečí, aby bol do ...(30)* vytvorený register s informáciami o obmedzeniach a navrhovaných obmedzeniach jednotlivých členských štátov týkajúcich sa uvedenia na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo ktorých fungovanie od nich závisí.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky informácie týkajúce sa takýchto obmedzení uvedenia na trh oznámili Komisii v súlade s článkom 176 zmluvy, aby register mohol plniť svoju úlohu a slúžiť ako jednotný zdroj informácií o požiadavkách členských štátov podľa článku 9 tohto nariadenia. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2 určí formu tohto oznámenia.

3.  Informácie obsiahnuté v registri musia byť ľahko prístupné verejnosti, a to formou jediného dokumentu, v ktorom sa uvedú obmedzenia uvedenia na trh v jednotlivých členských štátoch.

Článok 11

Preskúmanie

1.  Na základe pokroku v obmedzení emisií alebo nahradzovaní fluórovaných skleníkových plynov v klimatizačných systémoch iných ako tie, ktoré sú namontované v motorových vozidlách uvedených v smernici Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(31) a v chladiacich systémoch v dopravných prostriedkoch, Komisia preskúma toto nariadenie a uverejní správu najneskôr do 31. decembra 2007. Predloží legislatívne návrhy aj na účely uplatňovania ustanovení článku 3 na klimatizačné systémy iné ako tie, ktoré sú namontované v motorových vozidlách uvedených v smernici 70/156/EHS a na chladiace systémy v dopravných prostriedkoch do 31. decembra 2008.

2.  Do ...*(32) Komisia uverejní správu založenú na skúsenostiach z uplatňovania tohto nariadenia. Správa najmä:

3.  Tam kde je to potrebné, Komisia predloží vhodné návrhy na revíziu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

Článok 12

Podpora alternatív

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy, a najmä jej článku 87, členské štáty podporujú uvádzanie na trh tých zariadení, ktoré nevyužívajú plyny s vysokým potenciálom globálneho otepľovania, ale ich alternatívy, pričom berú do úvahy výhody energetickej účinnosti, ktoré poskytujú určité plyny v určitých zariadeniach, napr. v izolácii. Všetky opatrenia, ktorými sa okrem zákazov vyplývajúcich z článku 9 tohto nariadenia zavádza akýkoľvek ďalší zákaz, oznámia Komisii.

2.  Odsek 1 sa vzťahuje na tieto typy výrobkov a zariadení:

Článok 13

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 18 nariadenia (ES) č. 2037/2000.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 14

Sankcie

1.  Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Takto stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Členské štáty oznámia Komisii pravidlá týkajúce sa sankcií do ...(33) a bezodkladne jej oznámia aj akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré takéto pravidlá ovplyvňujú.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvanástym mesiacom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V 

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Časť 1

Fluórované skleníkové plyny uvedené v článku 2 ods.1

Časť 2

Metóda výpočtu celkového potenciálu globálneho otepľovania (GWP) pre prípravok

Celkový GWP pre prípravok je vážený priemer odvodený zo sumy hmotností podielov jednotlivých látok vynásobených ich GWP.

Σ (látka X % x GWP) + (látka Y % x GWP) + …..(látka N % x GWP),

kde % je hmotnostný podiel s toleranciou hmotnosti +/- 1%.

Napríklad: použitie vzorca na teoretickú zmes plynov zloženú z 23% HFC-32; 25% HFC-125 a 52% HFC-134a;

Σ (23% x 550) + (25% x 3400) + (52% x 1300)

⇒ Celkový GWP = 1652,5

PRÍLOHA II

Zákazy uvedenia na trh podľa článku 9

(1) 1 Ú. v. EÚ C 183 E, 26.7.2005, s. 1. (2) 2 Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 600. (3) 3 Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (4) Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, s. 62. (5) Pozícia Európskeho parlamentu z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 600), spoločná pozícia Rady z 21. júna 2005 (Ú. v. EÚ C 183 E, 26.7.2005, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005. (6) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1). (7) Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11. (8) Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1. (9) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (10) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č.1882/2003. (11) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2002/525/ES (Ú. v. ES L 170, 29.6.2002, s. 81). (12) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2003/108/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 106). (13) * Ú. v. EÚ: (14) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (15) Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2077/2004 (Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 28). (16) IPCC Third Assessment Climate Change 2001. A Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (http://www.ipcc.ch/pub/reports.htm). (17) Na výpočet GWP nefluórovaných skleníkových plynov v prípravkoch sa uplatňujú hodnoty uverejnené v prvom hodnotení IPCC, pozri: Climate Change, The IPCC Scientific Assessment, J.T. Houghton, G.J. Jenkins, J.J. Ephraums (vyd.), Cambridge University Press, Cambridge (UK) 1990. (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/48/ES zo 7. decembra 1994, ktorou sa po trinástykrát mení a dopĺňa smernica 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (Ú. v. ES L 331, 21.12.1994, s. 7). (19) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (20) ** Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (21) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (22) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (23) * Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (24) ** Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (25) *** Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (26) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (27) Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/73/ES (Ú. v. EÚ L 152, 30.4.2004, s. 1). (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov (Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168,1.5.2004, s. 35). (29) * Deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (30) ** Jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (31) Ú. v. EÚ L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/104/ES (Ú. v. EÚ L 337, 13.11.2004, s. 13). (32) * Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (33) * Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Legislatívneho uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii Rady vzhľadom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (16182/4/2004 – C6-0222/2005 – 2003/0189B(COD))

P6_TA(2005)0401 A6-0294/2005

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (16182/4/2004 – C6-0222/2005)(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie Parlamentu a Rade (KOM(2003)0492)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0294/2005),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu v znení zmien a doplnení;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 26. októbra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/.../ES o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(5),

keďže:

(1)  Vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej musí byť zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu a na tento účel platí systém Spoločenstva na typové schvaľovanie motorových vozidiel. Technické požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel s ohľadom na klimatizačné systémy by sa mali zosúladiť, aby sa zabránilo prijatiu odlišných požiadaviek medzi jednotlivými členskými štátmi a zabezpečilo sa správne fungovanie vnútorného trhu.

(2)  V dôsledku rozhodnutia Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva(6), má rastúci počet členských štátov úmysel regulovať používanie klimatizačných systémov v motorových vozidlách. Toto rozhodnutie zaväzuje Spoločenstvo a jeho členské štáty znížiť v rokoch 2008 až 2012 celkové antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe A protokolu o 8 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Nekoordinované vykonávanie týchto záväzkov znamená riziko vytvárania prekážok pre voľný pohyb motorových vozidiel v Spoločenstve. Preto je vhodné ustanoviť požiadavky, ktoré majú spĺňať klimatizačné systémy vo vozidlách, aby mohli byť povolené na trhu a od určitého dátumu zakázať klimatizačné systémy s obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150.

(3)  Emisie hydrofluórovaného uhľovodíka-134 (HFC-134a), ktorý má potenciál globálneho otepľovania 1300, z klimatizačných systémov v motorových vozidlách vyvolávajú rastúce obavy vzhľadom na ich vplyv na klimatické zmeny. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti budú k dispozícii nákladovo efektívne a bezpečné alternatívy HFC-134a. S ohľadom na pokrok v prípadnom obmedzení emisií z alebo náhrade fluórovaných skleníkových plynov v týchto systémoch by sa po prehodnotení malo stanoviť, či by sa rozsah pôsobnosti tejto smernice mal rozšíriť na iné kategórie motorových vozidiel a či by sa mali zmeniť a doplniť ustanovenia o potenciáli globálneho otepľovania týchto plynov, zohľadňujúc technický a vedecký vývoj a potrebu dodržiavať plánovaný harmonogram výroby priemyselných výrobkov.

(4)  Aby sa zabezpečila účinnosť zákazu určitých fluórovaných skleníkových plynov, je potrebné obmedziť možnosť vybavovať motorové vozidlá klimatizačnými systémami s obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150 a zakázať plnenie klimatizačných systémov takýmito plynmi.

(5)  Aby sa obmedzili emisie určitých fluórovaných skleníkových plynov z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, je potrebné stanoviť limitné hodnoty pre mieru úniku a skúšobný postup hodnotenia úniku z klimatizačných systémov v motorových vozidlách s navrhnutých obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150.

(6)  S cieľom prispieť k plneniu záväzkov Spoločenstva a jeho členských štátov podľa Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, Kjótskeho protokolu a rozhodnutia 2002/358/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z .... o určitých fluórovaných skleníkových plynoch(7) a táto smernica, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií fluórovaných skleníkových plynov by sa mali prijať a uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie súčasne.

(7)  Každý výrobca vozidiel by mal schvaľovaciemu orgánu sprístupniť všetky relevantné technické informácie, ktoré sa týkajú namontovaných klimatizačných systémov a v nich používaných plynov. V prípade klimatizačných systémov s navrhnutým obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150 by mal výrobca uviesť aj mieru úniku plynov z týchto systémov.

(8)  Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8).

(9)  Táto smernica je jednou zo samostatných smerníc podľa postupu ES typového schválenia stanoveného smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(9). Smernica 70/156/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)  Keďže ciele tejto smernice, a to kontrolu úniku určitých fluórovaných skleníkových plynov z klimatizačných systémov vo vozidlách a od určitého dátumu zákaz klimatizačných systémov s navrhnutým obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov , ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(11)  V súlade s odsekom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(10) sa členské štáty vyzývajú vypracovať pre seba a v záujme Spoločenstva vlastné tabuľky, v ktorých podľa možnosti vysvetlia vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a uverejniť ich,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje požiadavky na ES typové schválenie alebo národné typové schválenie vozidiel, pokiaľ ide o emisie z klimatizačných systémov vo vozidlách a bezpečné fungovanie týchto klimatizačných systémov. Upravuje tiež ustanovenia o dodatočnom vybavení a doplňovaní týchto systémov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na motorové vozidlá kategórie M1 a N1 ako sú definované v prílohe II k smernici 70/156/EHS. Na účely tejto smernice sa vozidlá kategórie N1 obmedzujú na triedu I ako je uvedené v prvej tabuľke v bode 5.3.1.4 prílohy I k smernici Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel(11), ktorá bola do smernice zahrnutá smernicou Rady 98/69/ES(12).

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Článok 4

Povinnosti členských štátov

1.  Členské štáty podľa potreby udeľujú ES typové schválenie alebo národné typové schválenie s ohľadom na emisie z klimatizačných systémov iba typom vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.  Na účely udelenia typového schválenia dokončeného vozidla podľa článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 70/156/EHS členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia poskytovali informácie o druhu chladiva použitého v klimatizačných systémoch v nových motorových vozidlách.

3.  Na účely typového schválenia vozidiel vybavených klimatizačnými systémami s navrhovaným obsahom fluórovaného skleníkového plynu s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150 členské štáty zabezpečia, aby v súlade s harmonizovanou skúškou zisťovania úniku uvedeného v článku 7 ods. 1 neprekročila miera úniku týchto plynov najvyššie povolené limity ustanovené v článku 5.

Článok 5

Typové schválenie

1.  S účinnosťou šesť mesiacov odo dňa prijatia harmonizovanej skúšky zisťovania úniku nesmú členské štáty z dôvodov súvisiacich s emisiami z klimatizačných systémov:

2.  S účinnosťou 12 mesiacov odo dňa prijatia harmonizovanej skúšky zisťovania úniku alebo s účinnosťou od 1. januára 2007, podľa toho, čo nastane neskôr, členské štáty neudeľujú ES typové schválenie alebo národné typové schválenie pre vozidlo vybavené klimatizačným systémom s navrhovaným obsahom fluórovaných skleníkových plynov s GWP viac ako 150, pokiaľ miera úniku z tohto zariadenia neprekračuje 40 gramov fluórovaných skleníkových plynov ročne pre jednoduchý systém odparovania alebo 60 gramov fluórovaných skleníkových plynov ročne pre dvojitý systém odparovania.

3.  S účinnosťou 24 mesiacov odo dňa prijatia harmonizovanej skúšky zisťovania úniku alebo s účinnosťou od 1. januára 2008, podľa toho, čo nastane neskôr, v súvislosti s novými vozidlami vybavenými klimatizačnými systémami s navrhovaným obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150, pokiaľ miera úniku z tohto zariadenia neprekračuje 40 gramov fluórovaných skleníkových plynov ročne pre jednoduchý systém odparovania alebo 60 gramov fluórovaných skleníkových plynov ročne pre dvojitý systém odparovania, členské štáty:

4.  S účinnosťou od 1. januára 2011 členské štáty neudeľujú ES typové schválenie prípadne národné typové schválenie vozidlám vybaveným klimatizačným systémom s navrhovaným obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150.

5.  S účinnosťou od 1. januára 2017 v súvislosti s novými vozidlami vybavenými klimatizačným systémom s navrhovaným obsahom fluórovaných skleníkových plynov s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150, členské štáty:

6.  Členské štáty môžu s okamžitým účinkom podporiť inštaláciu klimatizačných systémov využívajúcich plyn, napr. CO2, ktorý je účinný a má nízky potenciál globálneho otepľovania. Ak členské štáty zavedú daňové alebo iné stimuly na podporu inštalácie systémov s nižším potenciálom globálneho otepľovania, oznámia tieto opatrenia Komisii.

Článok 6

Dodatočné vybavenie a doplňovanie

1.  S účinnosťou od 1. januára 2011 vozidlá typovo schválené od tohto dátumu sa dodatočne nevybavujú klimatizačnými systémami, ktoré majú obsahovať fluórované skleníkové plyny s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150. S účinnosťou od 1. januára 2017 sa žiadne vozidlá dodatočne nevybavujú takýmito klimatizačnými systémami.

2.  Klimatizačné systémy montované do typovo schválených vozidiel od 1. januára 2011 sa neplnia fluórovanými skleníkovými plynmi s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150. S účinnosťou od 1. januára 2017 sa klimatizačné systémy v žiadnom vozidle neplnia fluórovanými skleníkovými plynmi s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150, s výnimkou doplňovania klimatizačných systémov obsahujúcich tieto plyny, ktoré boli namontované do vozidiel pred týmto dátumom.

3.  Poskytovatelia služieb ponúkajúci servis a opravy klimatizačných systémov neplnia tieto systémy fluórovanými skleníkovými plynmi, ak zo systému uniklo nadmerné množstvo chladiva, pokiaľ sa nedokončia potrebné opravy.

Článok 7

Vykonávacie opatrenia

1.  Do ….(16) Komisia prijme opatrenia na vykonávanie článkov 4 a 5 a najmä:

2.  Komisia prijíma opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 13 smernice 70/156/EHS.

3.  Komisia uverejňuje tieto opatrenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.  Postup uvedený v odseku 2 sa podľa vhodnosti uplatňuje na prijatie:

Článok 8

Preskúmanie

1.  Na základe pokroku v možnom obmedzení emisií z alebo náhrad fluórovaných skleníkových plynov v klimatizačných systémoch v motorových vozidlách, Komisia skúma, či:

2.  Ak sa fluórovaný skleníkový plyn s potenciálom globálneho otepľovania viac ako 150, ktorý sa zatiaľ neuvádza v správe IPCC uvedenej v článku 3 ods. 8, zahrnie do budúcej správy IPCC, Komisia zhodnotí, či je vhodné zmeniť a doplniť túto smernicu tak, aby zahrňovala tento plyn. Ak to Komisia považuje za potrebné v súlade s postupom uvedeným v článku 13 smernice 70/156/EHS:

Článok 9

Zmeny a doplnenia smernice 70/156/EHS

Smernica 70/156/EHS sa týmto mení a dopĺňa v súlade s časťou I prílohy k tejto smernici.

Článok 10

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do...(18) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od...(19)*.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V 

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Časť 1

Smernica 70/156/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.  V prílohe IV časť I sa vkladá nová položka s číslom [61] a poznámka pod čiarou:

(8) Iba pre vozidlá kategórie N1 a triedy I, ako je uvedené v prvej tabuľke v bode 5.3.1.4. prílohy I k smernici 70/220/EHS, ktorá bola do smernice zahrnutá smernicou 98/69/ES.

2.  Príloha XI sa mení a dopĺňa takto:

a)  V doplnku 1 sa vkladá nový bod s číslom [61] takto:

b)  V doplnku 2 sa vkladá nový bod s číslom [61] takto:

c)  V doplnku 3 sa vkladá nový bod s číslom [61] takto:

d)  V časti "Význam písmen" sa dopĺňa toto písmeno:

W Iba pre vozidlá kategórie N1 triedy I, ako udáva prvá tabuľka v bode 5.3.1.4. prílohy I k smernici 70/220/EHS, ktorá bola do smernice zahrnutá smernicou 98/69/ES.

Časť 2

Metóda výpočtu celkového potenciálu globálneho otepľovania (GWP) pre prípravok

Celkový GWP prípravku je vážený priemer odvodený zo súčtu hmotností podielov jednotlivých látok vynásobených ich GWP.

Σ (látka X % x GWP) + (látka Y % x GWP) + …..(látka N % x GWP),

kde % je hmotnostný príspevok s toleranciou hmotnosti +/- 1%.

Napríklad: použitie vzorca na teoretickú zmes plynov zloženú z 23% HFC-32; 25% HFC-125 a 52% HFC-134a;

Σ (23% x 550) + (25% x 3400) + (52% x 1300)

⇒ Celkový GWP = 1652,5

(1) 1 Ú. v. EÚ C 183 E, 26.7.2005, s. 17. (2) 2 Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 600. (3) 3 Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (4) 1 Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004, s. 62. (5) 2 Pozícia Európskeho parlamentu z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 600), spoločná pozícia Rady z 21. júna 2005 (Ú. v. EÚ C 183 E, 26.7.2005, s. 17) a pozícia Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005. (6) 3 Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1. (7) * Ú. v. EÚ L (8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (9) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/49/ES (Ú. v. EÚ L 194, 26.7.2005, s. 12). (10) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (11) Ú. v. ES L 76, 6.4. 1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/76/ES (Ú. v. EÚ L 206, 15.8.2003, s. 29). (12) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 1. (13) Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2077/2004 (Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 28). (14) IPCC Third Assessment Climate Change 2001. A Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change (http://www.ipcc.ch/pub/reports.htm). (15) Na výpočet GWP nefluórovaných skleníkových plynov v prípravkoch sa uplatňujú hodnoty uverejnené v prvom hodnotení IPCC, pozri: Climate Change, The IPCC Scientific Assessment, J.T. Houghton, G.J. Jenkins, J.J. Ephraums (vyd.), Cambridge University Press, Cambridge (UK) 1990. (16) * 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (17) * Piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (18) * 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (19) ** 18 mesiacov a jeden deň odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/14/ES týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (KOM(2005)0370 – C6-0250/2005 – 2005/0149(COD))

P6_TA(2005)0402 A6-0296/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0370)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0250/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0296/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila vec Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť či doplniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. októbra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/14/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve(5) bola podrobená preskúmaniu skupinou expertov ustanovenou útvarmi Komisie, pracovnou skupinou pre zariadenia používané vo voľnom priestranstve.

(2)  Vo svojej správe z 8. júla 2004 dospela pracovná skupina pre zariadenia používané vo voľnom priestranstve k záveru, že je technicky nemožné, aby sa niektorých zariadení dodržali od 3. januára 2006 záväzné najvyššie prípustné hodnoty etapy II. Obmedzovať uvádzanie zariadenia na trh alebo do prevádzky len na základe technickej vhodnosti však nebolo nikdy zámerom.

(3)  Je preto nutné ustanoviť, že niektoré typy zariadení uvedených v článku 12 smernice 2000/14/ES, ktoré by neboli schopné splniť najvyššie prípustné hodnoty pre etapu II do 3. januára 2006 len z technických dôvodov, bude do tohto dátumu možné i naďalej uvádzať na trh a/alebo do prevádzky.

(4)  Skúseností z prvých piatich rokov uplatňovania smernice 2000/14/ES ukázali, že splnenie ustanovení článkov 16 a 20 tejto smernice si vyžaduje ešte viac času a že je tiež nutné preskúmať smernicu na účel vykonania možných zmien a doplnení, najmä z hľadiska najvyšších prípustných hodnôt stanovených pre etapu II, na ktorú uvedená smernica odkazuje. Preto je nutné predĺžiť o dva roky termín na predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade o skúsenostiach Komisie s vykonávaním a právnym zabezpečením smernice 2000/14/ES podľa článku 20 ods. 1 uvedenej smernice.

(5)  Článok 20 ods. 3 smernice 2000/14/ES upravuje predkladanie správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade o tom, či a do akej miery technický vývoj umožňuje znížiť najvyššie prípustné hodnoty pre kosačky trávnikov, orezávačky trávnikov a orezávačky okrajov trávnikov. S ohľadom na skutočnosť, že povinnosti uvedené v článku 20 ods. 1 sú normatívnejšie ako povinnosti uvedené v článku 20 ods. 3 a v záujme zamedzenia duplicity úsilia je vhodné tieto typy zariadení zahrnúť do všeobecnej správy podľa článku 20 ods. 1 smernice. V dôsledku toho by mala byť samostatná oznamovacia povinnosť podľa článku 20 ods. 3 smernice zrušená.

(6)  Keďže ciele týchto zmien a doplnení, a to zabezpečenie priebežného fungovania vnútorného trhu na základe toho, aby zariadenia, ktoré sa používajú vo voľnom priestranstve, boli v súlade s harmonizovanými evironmentálnymi ustanoveniami o  hluku, nie je možné dostatočne dosiahnuť tým, že členské štáty budú konať samostatne a preto z dôvodu ich rozsahu a účinkov je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa tohto článku nepresahujú tieto zmeny a doplnenia rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov obmedzením ich rozsahu na tie typy zariadení, u ktorých dodržanie najvyšších prípustných hodnôt etapy II nie je v súčasnosti z technických dôvodov možné.

(7)  V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(6) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali svoje vlastné tabuľky, čo možno najlepšie znázorňujúce, súlad medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami a sprístupnili ich verejnosti.

(8)  Smernica 2000/14/ES by sa preto mala primerane zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2000/14/ES sa mení a dopĺňa takto:

(1)  Tabuľka v článku 12 sa nahrádza takto:

(2)  Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:

a)   odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

v prvej vete sa slová "najneskôr 3. januára 2005" nahrádzajú slovami "najneskôr 3. januára 2007";

b)   odsek 3 sa vypúšťa.

Článok 2

1.  Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2005 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 3. januára 2006.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Členské štáty určia podrobnosti týkajúce sa tohto odkazu.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V 

za Európsky parlament za Radu

Predseda Predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C (3) Ú. v. EÚ C (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005. (5) Ú. v. EÚ L 162, 3.7.2000, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 (KOM(2004)0475 – C6-0086/2004 – 2004/0154(COD))

P6_TA(2005)0403 A6-0283/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0475)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 156 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0086/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch(A6-0283/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila vec Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky uvedené v legislatívnom návrhu pre obdobie po roku 2006 podliehajú rozhodnutiu o ďalšom viacročnom finančnom rámci;

4.   vyzýva Komisiu, aby po prijatí budúceho viacročného finančného rámca, predložila v prípade potreby návrh na upravenie finančnej referenčnej sumy pre vykonanie tohto návrhu nariadenia;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. októbra 2005 na účely prijatia nariadenia (ES) č. .../2005 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá na poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2236/95

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho Spoločenstva, a najmä na jej článok 156,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Barcelonská Rada na zasadnutí 15. a 16. marca 2002 vo svojich záveroch zdôraznila, že veľké integrované siete v odvetví energetiky a dopravy vytvárajú nosný pilier vnútorného európskeho trhu, a najlepším spôsobom ich využitia je zavedenie chýbajúcich článkov existujúcich sietí určených na ich dobudovanie, čo umožní zlepšenie ich efektívnosti a konkurencieschopnosti, ako aj adekvátne zvýšenie úrovne ich kvality a zníženie miest potrebných na ich saturáciu, čím sa zabezpečí, že sa stanú dlhodobo využiteľné. Tento dokument vychádza z uvedených potrieb schválených v rámci stratégie prijatej predstaviteľmi štátov a vlád na zasadnutí Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, na ktoré sa často odkazuje.

(2)  Európska rada na zasadnutiach 12. a 13. decembra 2003 schválila európsku činnosť pre rast a vyzvala Komisiu, aby prehodnotila smerovanie výdavkov do kapitálových investícií určených na materiálové zabezpečenie sietí, a ak je to potrebné, do investícií na infraštruktúru transeurópskych sietí (TEN), pretože tieto prioritné projekty predstavujú podstatné prvky z hľadiska posilnenia súdržnosti vnútorného trhu.

(3)  Oneskorenie realizácie transeurópskeho výkonného prepojenia, najmä v cezhraničných oblastiach, vytvára riziko vážneho obmedzenia konkurencieschopnosti Európskej únie a štátov, najmä v ich okrajových regiónoch, ktoré nebudú môcť, alebo viac nebudú môcť mať prospech a naplno využívať výhody jednotného trhu.

(4)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete(4) zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES, sa predpokladajú náklady určené na dobudovanie transeurópskej dopravnej siete počínajúc súčasnosťou až do roku 2020, vyčíslené do výšky 600 miliárd EUR. Investície potrebné na samotné prioritné projekty v zmysle prílohy III tohto rozhodnutia predstavujú skoro 140 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 - 2013.

(5)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie na roky 2007-2013(5) zdôraznil strategický význam dopravných sietí pre konečnú konsolidáciu jednotného trhu EÚ a pre bližšie vzťahy EÚ s kandidátskymi krajinami, krajinami, ktoré sa usilujú o získanie štatútu kandidáta a krajinami tzv. okruhu priateľov. Vyjadril okrem toho vôľu preskúmať inovatívne finančné nástroje, ako sú záruky na pôžičky, európske koncesie, európske pôžičky a podporný úrokový fond.

(6)  Na dosiahnutie týchto cieľov Rada aj Parlament vyhlásili potrebu prispôsobiť a posilniť finančné nástroje ich zvýšením, ktorému má napomôcť spolufinancovanie zo zdrojov Spoločenstva. Ustanovili možnosť zvýšenia poplatkov určených na spolufinancovanie projektov, a to najmä tých, ktoré sa vyznačujú charakterom určenia do cezhraničných oblastí, tranzitnou funkciu alebo sú určené na odstránenia prírodných prekážok.

(7)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. .../.../ES, z ..., [ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 96/391/ES a č. 1229/2003/ES](6), určuje ciele a priority pri postupe, ako aj projekty spoločného záujmu smerujúce k dobudovaniu sietí a k ich rozvoju vrátane prioritných projektov. Potrebné investície, ktoré umožnia všetkým členským štátom plne sa zúčastniť na vnútornom trhu, a ktoré sú určené na dobudovanie prepojenia medzi susednými štátmi, predstavujú približne 28 miliárd EUR za obdobie od súčasnosti do roku 2013, a to len za prioritné projekty. Táto posledná suma zahŕňa okolo 8 miliárd EUR investícií, ktorých realizácia sa predpokladá v tretích krajinách.

(8)  Európska rada na zasadnutí 12. - 13. decembra 2003 okrem iného vyzvala Komisiu, aby pokračovala v skúmaní potreby vytvorenia nástrojov poskytujúcich osobitné záruky Spoločenstva, a ktoré sú určené na pokrytie určitých rizík, ktoré nasledujú po výstavbe realizovanej na základe projektov transeurópskych dopravných sietí. Rada vyzvala Komisiu, aby v oblasti energetiky prehodnotila smerovanie výdavkov do investícií, a ak je to potrebné, do materiálového kapitálu určeného na stimuláciu rozvoja.

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúce pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí(7), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/1999 a nariadením (ES) č. 807/2004, predstavuje už skutočný pokrok, pretože schvaľuje na projekty, ktoré boli vyhlásené za prioritné, omnoho vyššie finančné príspevky až do výšky 20%(8). Jeho uplatnenie ostáva závislé od zavedenia predpisov, ktoré zabezpečia jeho zjednodušenie a určia rozpočtový limit, keďže zdroje rozpočtu sú obmedzené. Preto je potrebné, aby pri dopĺňaní vnútroštátnych verejných a súkromných finančných zdrojov sa vhodne zvýšila pomoc Spoločenstva o raz takú sumu a tým sa zvýšili aj príspevky do rozpočtu, aby sa posilnil dopad na fondy Spoločenstva a tak sa umožnila realizácia prioritných projektov, o ktorých sa rozhodne.

(10)  Vzhľadom na potrebu rozvoja každej súčasti transeurópskych sietí - dopravy, energetiky, telekomunikácií – a ich osobitných navzájom odlišných vlastností, a vzhľadom na čo najefektívnejšie riadenie každého programu, je potrebné stanoviť viacero rozličných nariadení pre túto oblasť, ktorá je až doposiaľ pokrytá nariadením (ES) č. 2236/95.

(11)  Cieľom tohto nariadenia je ustanoviť program vymedzujúci všeobecné pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí. Účelom tohto programu je prispieť k posilneniu vnútorného trhu a mať stimulujúci vplyv na konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj a rast Spoločenstva, so zreteľom na acquis communautaire najmä s ohľadom na životné prostredie.

(12)  Vzhľadom na to, že cieľ zavedenia transeurópskych dopravných a energetických sietí nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, berúc do úvahy najmä potrebu koordinovať činnosti na vnútroštátnej úrovni, a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)  Charakteristickou pre tento program je finančná pomoc Spoločenstva zameraná na projekty alebo ich časti, ktoré poskytnú najvyššiu pridanú hodnotu z európskeho hľadiska, a preto program musí podnietiť všetkých účastníkov k urýchleniu zavádzania prioritných projektov v rozhodnutiach týkajúcich sa usmernení v oblasti dopravy a energetiky, uvedených v odôvodneniach 4 a 7.

(14)  Finančná pomoc Spoločenstva sa poskytuje s cieľom dosiahnuť rozvoj projektov investíciami do oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí a tak zabezpečiť ich finančné krytie, zmobilizovať štátnych investorov a podnietiť vznik finančného partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom. Cieľom finančného príspevku v odvetví energetiky je najmä pomoc pri prekonávaní finančných prekážok, ktoré môžu nastať v čase prípravy projektov a počas predbežnej prípravy výstavby, preto sa musia zamerať najmä na prioritné projekty v cezhraničných oblastiach a na prepojenie susedných štátov.

(15)  Finančnú pomoc Spoločenstva by malo byť možné poskytnúť vo viacerých formách od priamych subvencií, cez zvýhodnenie úrokovej sadzby, nástroje poskytujúce záruky za pôžičky alebo spoluúčasť v rizikových kapitálových fondoch až po možnosť pokrytia neskorších osobitných rizík, ktoré vzniknú vo fáze výstavby. Finančná pomoc Spoločenstva by sa bez ohľadu na formu mala poskytovať v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách(9) a jeho vykonávacími predpismi.

(16)  Spoločenstvo by malo uznávať krížové financovanie projektov transeurópskych dopravných sietí prostredníctvom zvýšených poplatkov mýta ako ďalší spôsob, ktorým sa urýchli uskutočňovanie projektov TEN, a malo by dbať na dodržiavanie spôsobu poskytovania pomoci, ktorý stanovuje Európsky parlament a Rada.

(17)  Pre realizáciu finančnej podpory Spoločenstva na projekty veľkého rozsahu, ktoré sú plánované na niekoľko rokov je potrebné, aby Spoločenstvo prevzalo viacročný záväzok a rozlišovalo jednotlivé financované projekty, povolenia na viacročný program a ročné rozpočtové prostriedky. V konečnom dôsledku už samotná finančná pomoc a dlhodobý záväzok Spoločenstva umožní znížiť neistotu spojenú s realizáciou takýchto projektov a zmobilizovať investorov ako z verejného tak i zo súkromného sektora.

(18)  Európska únia by mala dozerať na povzbudenie inštitucionálnych alebo zmluvných spôsobov verejného, alebo súkromného financovania, ktoré poskytli dôkaz o svojej účinnosti prostredníctvom právnych záruk zlučiteľných s právom hospodárskej súťaže a vnútorného trhu a prostredníctvom šírenia osvedčených postupov v členských štátoch.

(19)  Osobitnú pozornosť je potrebné venovať efektívnej koordinácii súboru činností Spoločenstva, ktoré majú vplyv na transeurópske siete, a to najmä v oblasti financovania zo zdrojov štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, ako aj zo zdrojov Európskej investičnej banky.

(20)  Toto nariadenie ustanovuje finančné pokrytie na celé obdobie trvania programu, ktoré pre rozpočtové orgány vytvára možnosť odvolania sa na výsadu ustanovenú v bode 33 Medzinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999, medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(10).

(21)  Mali by sa prijať opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(11).

(22)  Vzhľadom na spôsob prijatia osobitných ustanovení v oblasti dopravy a energetiky týmto nariadením a nariadením (ES) č... (12), ustanovujúcim systém satelitnej navigácie a nastavenia, je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 2236/95, aby sa vymedzil rozsah jeho pôsobnosti len na oblasť telekomunikácií.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I 

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Cieľ

Toto nariadenie stanovuje podmienky, spôsob a postupy pre poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na projekty vo verejnom záujme v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí podľa článku 155 ods. 1 zmluvy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Kapitola II

Žiadosti, spôsobilosť projektov a formy pomoci

Článok 3

Spôsobilosť projektov

1.  Finančná pomoc Spoločenstva sa môže poskytnúť na základe tohto nariadenia iba na projekty spoločného záujmu, ktoré sú takto určené podľa ustanovení v rozhodnutiach č. 1692/96/ES a č. 1229/2003/ES.

2.  Spôsobilosť je podmienená rešpektovaním predpisov a politík Spoločenstva, najmä vo vzťahu k oblasti hospodárskej súťaže, ochrany životného prostredia a zdravia, trvalo udržateľného rozvoja a verejného obstarávania, ako aj efektívneho uplatňovania politík Spoločenstva v oblasti multimodálneho prepojenia sietí, predovšetkým železničnej dopravy, vnútrozemských vodných ciest, námorných ciest a námornej prepravy na krátke vzdialenosti.

3.  Výhradne v oblasti dopravy je spôsobilosť podmienená záväzkom každého príslušného členského štátu zabezpečiť, aby mali príslušné regióny primeraný prístup k sieti a zabezpečiť finančný príspevok na projekty, ktoré sú navrhnuté a uchádzajú sa o finančnú pomoc Spoločenstva a, ak to bude potrebné, na ich realizáciu získa aj zdroje zo súkromného sektoru.

Článok 4 

Predkladanie žiadostí o pomoc

Žiadosti o finančnú pomoc Spoločenstva predkladajú Komisii členské štáty alebo dotknuté štáty. V oblasti energetiky žiadosti môže predložiť podnik alebo orgán verejnej správy, ktorého sa projekt bude priamo týkať na základe zmluvy, ktorú uzavrel s členským štátom.

Článok 5

Výber projektov

1.  Projekty spoločného záujmu získajú finančnú pomoc Spoločenstva podľa stupňa, ktorým prispejú k dosiahnutiu cieľov a priorít určených v rámci Bielej knihy Komisie o Európskej dopravnej politike na rok 2010: čas rozhodnúť sa(14) a v rozhodnutí č. 1692/96/ES v znení zmenenom a doplnenom rozhodnutím č. 884/2004/ES a rozhodnutím č. 1229/2003/ES.

2.  V oblasti dopravy sa osobitná pozornosť venuje nasledujúcim projektom a programom:

3.  V oblasti energetiky sa osobitná pozornosť venuje projektom, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov a priorít vymedzených v rozhodnutí č. …/…/ES, [ktorým sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 96/391/ES a č. 1229/2003/ES].

V súlade s rozhodnutím č. …/…/ES budú mať náležitú prioritu projekty záujmu Spoločenstva.

Článok 6

Formy pomoci

Finančná pomoc Spoločenstva pokrýva štúdie a práce, ako aj riziká, ktoré nasledujú po fáze výstavby.

Článok 7

Spôsob poskytnutia pomoci

1.  Finančná pomoc Spoločenstva na štúdie a práce na vývoji projektov, ktoré sa týkajú projektov uvedených v článku 3 ods. 1 môže mať jednu alebo viacero nasledujúcich foriem:

2.  Finančná pomoc Spoločenstva nepresahuje tieto miery:

3.  Komisia ustanoví v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2, spôsob, lehoty a výšky platieb na nástroje uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d). Komisia predloží Európskemu Parlamentu návrh vykonávacích opatrení dostatočne včas pred ich prijatím, aby Parlament mohol, ak je to potrebné, vyjadriť svoje stanovisko v súlade s článkom 8 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 8 

Kumulácia finančnej pomoci Spoločenstva

1.  Finančná pomoc, ktorá sa vzťahuje na štúdie a na práce týkajúcej sa infraštruktúry sa môže kumulovať.

2.  Príspevky EIB sú zlučiteľné s poskytnutím finančnej pomoci podľa tohto nariadenia.

Článok 9

Zlučiteľnosť a koordinácia s politikou Spoločenstva

1.  Projekty spoločného záujmu financované na základe tohto nariadenia musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy, s ustanoveniami prijatých aktov a s politikou Spoločenstva vrátane politiky prijatej v oblasti ochrany životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, interoperability, hospodárskej súťaže, ako aj verejného obstarávania.

2.  Úlohou Komisie je dbať na koordináciu a koherentnosť prijatých projektov podľa tohto nariadenia, ako aj všetkých s nimi súvisiacich činností, ktoré sa realizujú vďaka príspevkom z rozpočtu Spoločenstva, príspevkom EIB a iným finančným nástrojom Spoločenstva.

Kapitola III

Vykonávanie, program, kontrola

Článok 10

Vykonávanie

Komisia zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia. Ustanoví prostriedky a podmienky vykonávania projektov spoločného záujmu v rámci rozhodnutí o poskytnutí pomoci.

Článok 11 

Viacročný program a ročný program

1.  Európsky parlament a Rada prijmú na návrh Komisie viacročný program v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy. Komisia prijme v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2 ročný program. Komisia predloží Európskemu parlamentu viacročný program dostatočne včas pred jeho prijatím, aby Parlament mohol, ak je to potrebné, vyjadriť svoje stanovisko v súlade s článkom 8 rozhodnutia 1999/468/ES.

2.  Viacročný program pokrýva prioritné projekty a ustanovuje kritériá na poskytovanie pomoci a finančné pokrytie, ktoré je k dispozícii na obdobie rokov 2007 - 2013, ktoré musia byť v súlade s rozsahom od 65 do 85 % zdrojov rozpočtu ustanovených v článku 20 ods. 1.

3.  Ročný program vymedzuje kritériá na poskytovanie finančnej pomoci na projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú zahrnuté do viacročného programu TEN-T. Zdroje, ktoré sa nepoužijú v rámci viacročného programu TEN-T, sa každý rok vyčlenia na financovanie projektov spoločného záujmu, ktoré sú súčasťou ročného programu.

Článok 12

Poskytovanie pomoci

1.  Každý projekt spoločného záujmu, ktorý sa vyberie na základe viacročného programu, sa stáva predmetom jediného rozhodnutia Komisie o poskytnutí pomoci v zmysle článku 17 ods. 2. Toto rozhodnutie o poskytnutí pomoci jasne udáva výšku viazaných rozpočtových prostriedkov na celé obdobie a plán úhrady ročných rozpočtových prostriedkov Komisiou. Prísľub finančnej pomoci z rozpočtu na každú ročnú sumu sa zrealizuje na základe rozhodnutia, ktoré vydá Komisia o poskytnutí pomoci, so zreteľom na vyhodnotenie stavu vývoja na projektoch, predbežné potreby a možnosti rozpočtu.

2.  Dopravné projekty, ktoré sú cezhraničným úsekom alebo jeho súčasťou, môžu byť predmetom rozhodnutia Komisie o poskytnutí pomoci v závislosti od toho, či bola uzavretá záväzná dvojstranná dohoda medzi danými členskými štátmi o dokončení cezhraničného projektu v rámci ich vnútroštátnych oblastí.

3.  Každý z projektov spoločného záujmu, okrem tých, ktoré sú ustanovené v odseku 1, je predmetom rozhodnutia Komisie o poskytnutí finančnej pomoci.

4.  Komisia oznámi príslušným členským štátom rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci tak ako aj spôsob jej poskytnutia, a zároveň informuje aj príjemcov.

Článok 13

Finančné ustanovenia

1.  Pomoc Spoločenstva môže pokryť len výdavky, ktoré sa týkajú projektu a sú podporované príjemcom alebo tretími stranami, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie projektu.

2.  Medzi oprávnené výdavky nie je prípustné uvádzať také výdavky, ktoré vznikli pred dátumom, v ktorom Komisia dostala žiadosť o poskytnutie pomoci na projekt.

3.  Rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci, ktoré Komisia prijme podľa článku 12 majú rovnakú platnosť ako prísľub na pokrytie výdavkov z rozpočtu.

4.  Platby sa spravidla uskutočňujú formou preddavkov, priebežnými splátkami a konečnou splátkou. Preddavok, ktorý bežne nesmie prekročiť 50 % prvej ročnej sumy je splatný v čase schválenia žiadosti o finančnú pomoc. Priebežné splátky sa uskutočňujú na základe žiadosti o platbu a s ohľadom na stav vývoja vykonávania projektu alebo štúdie, tak ako aj, ak je to nevyhnutné, s prihliadnutím na precíznosť a transparentnosť a na revidované finančné plány.

5.  Spôsob realizácie platieb berie do úvahy skutočnosť, že zavádzanie projektov v oblasti infraštruktúry sa uskutočňuje v priebehu niekoľkých rokov. Preto je potrebné predpokladať rovnomerné financovanie.

6.  Komisia zrealizuje konečnú platbu po prijatí záverečnej správy o projekte alebo o štúdii, ktorú predkladá príjemca a potvrdzuje členský štát, ktorý vysvetlí všetky uskutočnené výdavky.

Článok 14

Zodpovednosť členských štátov

1.  Členské štáty sú v rámci svojej zodpovednosti povinné urobiť všetko pre to, aby sa vykonali projekty spoločného záujmu, na ktoré bola poskytnutá pomoc Spoločenstva v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty vykonajú technickú a finančnú kontrolu projektov v úzkej spolupráci s Komisiou a potvrdia skutočnú výšku výdavkov, ktorá vznikla pri vykonávaní projektu alebo časti príslušného projektu. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o spoluprácu pri výkone kontroly na mieste. Komisia môže tiež požiadať o kontroly na mieste a zúčastniť sa ich.

3.  Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa odseku 2, a predložia jej, okrem iného, popis systémov kontrol, riadenia a sledovania, ktoré vytvorili na zabezpečenie konečnej realizácie projektov. Túto informáciu zohľadní Komisia pri prijímaní rozhodnutia o možnom zrušení, obmedzení alebo pozastavení pomoci podľa článku 15.

Článok 15 

Zrušenie, obmedzenie a pozastavenie pomoci

1.  Okrem prípadov, ktoré sa Komisii riadne doložia, finančnú pomoc Spoločenstva na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré sa nezačali realizovať do dvoch rokov nasledujúcich po dátume predpokladaného začiatku realizácie určeného v rozhodnutí o poskytnutí pomoci, Komisia zruší.

2.  V prípade pochybností o odôvodnení realizácie časti finančnej pomoci alebo celej jej sumy, ktorá bola pridelená na zabezpečenie projektu, Komisia sama preskúma predložené spisy a dokumenty a najmä požiada členský štát a/alebo konečného príjemcu o predloženie ich zistení v stanovenej lehote.

3.  Po preskúmaní ustanovenom v odseku 2 môže Komisia obmedziť, pozastaviť alebo zrušiť finančnú pomoc poskytnutú na projekty, ktoré boli predmetom skúmania a získať späť akúkoľvek už uvoľnenú sumu, ak sa preukáže nezrovnalosť, alebo že akákoľvek z podmienok, ktorá bola stanovená v rozhodnutí o poskytnutí pomoci sa nedodržala, najmä ak priniesla podstatnú zmenu v povahe alebo spôsobe realizácie projektu, ktorý nebol schválený Komisiou.

4.  Každé neschválené kumulovanie je dôvodom na vrátenie neoprávnene vynaloženej sumy.

5.  Ak desať rokov po pridelení finančnej pomoci Spoločenstva na projekt, nie je projekt ukončený, Komisia v súlade s princípom proporcionality požiada o nahradenie poskytnutej pomoci s ohľadom na všetky závažné skutočnosti.

6.  Akákoľvek suma, ktorá sa má vrátiť v dôsledku nesprávneho nároku sa platí Komisii.

Článok 16 

Finančná kontrola

1.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a overovanie na mieste podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi(15).

2.  Pri hodnotení činností Spoločenstva financovaných podľa tohto nariadenia, sa pod pojmom nezrovnalosť, ktorú ustanovuje článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(16), rozumie akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva a nesplnenie zmluvných povinností spôsobené konaním alebo opomenutím zo strany právneho subjektu, dôsledkom čoho je poškodenie všeobecného rozpočtu EÚ alebo rozpočtov spravovaných EÚ neoprávnenými platbami.

3.  Rozhodnutia prijaté na základe tohto nariadenia ustanovia najmä systém technických a finančných kontrol, ktoré vykoná Komisia – alebo akýkoľvek ňou oprávnený predstaviteľ - a vykonávanie auditov Dvorom audítorov, ktoré sa môžu, ak je to potrebné, uskutočniť na mieste.

4.  Príslušný členský štát a Komisia bezodkladne odovzdajú všetky získané informácie týkajúce sa vykonaných kontrol.

Kapitola IV

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa konzultačný postup uvedený v článkoch 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES v súlade s ustanoveniami článku 8 uvedeného rozhodnutia.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

4.  EIB a Európsky parlament sú zastúpení vo výbore, nemajú však hlasovacie právo.

Článok 18

Vyhodnotenie

Komisia a členské štáty za pomoci príjemcu môžu vykonávať vyhodnotenia spôsobu realizácie projektov spoločného záujmu a programov, ako aj vplyv ich zavádzania, aby zhodnotili či plánované ciele vrátane cieľov v oblasti ochrany životného prostredia ich, sa dosiahli. Komisia môže vyžadovať od členského štátu, ktorému bola poskytnutá pomoc, aby predložil špecifické hodnotenie projektov spoločného záujmu financovaných podľa tohto nariadenia alebo, v prípade ak je to vhodné požadovať aj poskytnutie informácií a potrebnej pomoci pri výkone hodnotenia projektov.

Článok 19

Informovanosť a zverejňovanie

1.  Komisia každé tri roky predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o činnostiach uskutočnených podľa tohto nariadenia. Táto správa musí obsahovať hodnotenie dosiahnutých výsledkov vyplývajúcich z poskytnutej pomoci Spoločenstva v rôznych oblastiach pôsobnosti, z hľadiska východiskových cieľov, ako aj kapitolu o východiskách a zavádzaní viacročného programu, ktorý pripravuje. Správa obsahuje informácie o zdrojoch financovania každého projektu.

2.  Dotknuté členské štáty a v prípade ak je to vhodné aj príjemcovia, sú povinní zabezpečiť, aby sa vhodnou formou zverejnili informácie o pomoci, ktorá sa poskytla na základe tohto nariadenia, aby sa verejnosť oboznámila s úlohou, ktorú pri realizácii projektov spoločného záujmu zastáva Spoločenstvo. Členské štáty sprístupnia všetky informácie o posudzovaní projektov z hľadiska hospodárskeho, sociálneho a z hľadiska životného prostredia, ktoré sú podľa tohto nariadenia prípadne vhodné na poskytnutie pomoci.

3.  Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu spolu s predbežným návrhom rozpočtu aj správu o finančných dôsledkoch vyplývajúcich z existencie a činností európskeho koordinátora ustanoveného článkom 1 bod 10 rozhodnutia č. 884/2004/ES.

Článok 20

Zdroje rozpočtu

1.  1 Indikatívny finančný rámec určený na výkon tohto nariadenia na obdobie rokov 2007-2013 je 20 464 miliónov EUR, z ktorých je suma 20 350 miliónov EUR určená pre oblasť dopravy a 114 miliónov EUR pre oblasť energetiky.

2.  Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rozmedzí finančného výhľadu.

Článok 21

Ustanovenie o revízii

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade pred koncom roku 2010 všeobecnú správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní postupu vopred určeného týmto nariadením o poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva.

Európsky parlament a Rada rozhodnú v súlade s postupom ustanoveným v článku 156 ods. 1 zmluvy, či a za akých podmienok budú platiť alebo sa zmenia opatrenia ustanovené v tomto nariadení po skončení obdobia ustanoveného v článku 20 ods. 1.

Článok 22

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2236/95

Nariadenie (ES) č. 2236/95 sa mení a dopĺňa takto:

1.  Názov sa nahrádza takto:

Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 o ustanovení všeobecných pravidiel na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí.

2.  Článok 1 sa nahrádza takto:

Článok 1

Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie ustanovuje podmienky, spôsob a postup poskytovania pomoci Spoločenstva na projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí podľa článku 155 ods. 1 zmluvy.

3.  V článku 4 sa zrušuje ods. 3.

4.  Článok 5 ods. 3 sa nahrádza takto:

3.  Nezávisle na forme zvolenej podpory celková suma pomoci Spoločenstva poskytnutá na základe tohto nariadenia nesmie prekročiť X % celkových investičných nákladov.

5.  Článok 5a sa zrušuje.

6.  V článku 9 ods. 1 písm. a) sa zrušuje štvrtá zarážka.

7.  Článok 10 sa nahrádza takto:

Článok 10

Poskytnutie finančnej pomoci

Komisia rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci v zmysle tohto nariadenia a po posúdení žiadosti z hľadiska výberových kritérií, tak ako to ustanovuje článok 274 zmluvy.

8.  Článok 11 ods. 7 sa nahrádza takto:

7.  Komisia rámcovo rozhodne, v súlade s postupom určeným v článku 17 ods. 3, o spôsobe, lehotách a výškach platieb na bonifikáciu úrokovej sadzby subvencií do záručnej istiny a o pomoci vo forme podielu na riziku v rizikových kapitálových fondoch a v investičných fondoch alebo o účasti v porovnateľných finančných inštitúciách, ktoré majú ako prioritnú úlohu vstupovať do rizikového kapitálu určeného na financovanie projektov transeurópskych sietí.

9.  Článok 14 sa zrušuje.

10.  V článku 15 ods. 3 prvá veta sa odkaz na články 5 a 6 nahrádza odkazom na článok 5 ods. 1 a 2 a na článok 6.

11.  Článok 16 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov každý rok výročnú správu o činnostiach zrealizovaných podľa tohto nariadenia. Táto správa obsahuje vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov, vzhľadom na východiskové ciele, ktoré sa dosiahli na základe príspevkov Spoločenstva do rôznych oblastí.

12.  Príloha sa zrušuje.

Článok 23

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Činnosti, ktoré sa v oblasti dopravy a energetiky k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už vykonávajú, podliehajú až do skončenia ustanoveniam nariadenia (ES) č. 2236/95 v znení účinnom 31. decembra 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES C 234, 22.9.2005, s. 69. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005. (4) Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1). (5) Prijaté texty, P6_TA(2005)0224. (6) Ú. v. EÚ... (7) Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1159/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 16). (8) Všetky prioritné projekty v odvetví energetiky získajú príspevky, kým v odvetví dopravy nárok na príspevok je určený len pre oblasť cezhraničných sietí, kde súčasťou projektu je prekonávanie prírodných prekážok. (9) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1). (10) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. (11) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (12) Nariadenie (ES) č... z...[o satelitnej navigácii a systéme nastavenia (GALILEO)] (Ú. v. ES L...). (13) Ú. v. ES L 176, 15.7.2003, s. 11. (14) KOM(2001)0370, konečné znenie. (15) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2. (16) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/2/ES o potravinárskych prísadách iných než farby a sladidlá a smernica 94/35/ES o sladidlách na potravinárske účely (KOM(2004)0650 – C6-0139/2004 – 2004/0237(COD))

P6_TA(2005)0404 A6-0191/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2004)0650)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0139/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0191/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby vec znovu postúpila Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. októbra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach, iných ako farbivá a sladidlá, a smernica 94/35/ES o sladidlách používaných v potravinách

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Vedeckým výborom pre výživu a s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Potravinárske prídavné látky môžu byť schválené na potravinárske účely, iba ak sú v súlade s prílohou II smernice Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok schválených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu(4).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES z 20. februára 1995 o potravinárskych prídavných látkach, iných ako farbivá a sladidlá(5), stanovuje zoznam potravinárskych prídavných látok, ktoré sa môžu používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/35/ES z 30. júna 1994 o sladidlách používaných v potravinách(6) stanovuje zoznam sladidiel, ktoré sa môžu používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(4)  Od prijatia smerníc 95/2/ES a 94/35/ES nastal v oblasti potravinárskych prídavných látok veľký technický pokrok. Vzhľadom na tento pokrok by mali byť tieto smernice upravené.

(5)  Na základe stanoviska EFSA z 26. novembra 2003 sa uskutočňujú zmeny súčasných povolení s cieľom udržať čo najnižšiu hladinu nitrozamínov znížením hladín dusitanov a dusičnanov pridávaných do potravín a súčasne zachovať mikrobiologickú bezpečnosť potravinárskych výrobkov. EFSA odporúča, aby sa hladiny dusitanu a dusičnanu stanovili v právnych predpisoch ako "pridané množstvo". EFSA zastáva názor, že k inhibícii C. botulinu prispieva skôr pridané množstvo dusitanu než jeho reziduálne množstvo. Súčasné ustanovenia by sa mali zmeniť a doplniť tak, aby maximálne povolené hladiny, ako ich uvádza EFSA, v tepelne upravených alebo tepelne neupravených mäsových výrobkoch, syroch a rybách boli určené ako pridané množstvá. Výnimočne by sa však na určité tradične vyrábané mäsové výrobky mali stanoviť maximálne reziduálne hladiny pod podmienkou, že tieto výrobky budú primerane špecifikované a identifikované. Stanovené hladiny by mali zabezpečiť, aby sa neprekročila prijateľná denná dávka (ADI), ako ju určil vedecký výbor pre potraviny v roku 1990. Výrobky, ktoré sa v právnych predpisoch konkrétne neuvádzajú, ale ktoré sa tradične vyrábajú podobným spôsobom (t.j. podobné výrobky), môžu byť v prípade potreby kategorizované v súlade s článkami 5 a 6 smernice 95/2/ES. Pri syre by sa hladina mala určiť ako pridané množstvo v mlieku na výrobu syra. Ak sa používa postup, pri ktorom sa pridávajú dusičnany po odstránení srvátky a pridaní vody, mali by sa dosiahnuť rovnaké hodnoty ako v prípade, keby sa dusičnan pridal priamo do mlieka na výrobu syra.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/114/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/2/ES o potravinových prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá ukladala Komisii a EFSA povinnosť preskúmať podmienky na používanie E 214 – 219 p-hydroxybenzoanov a ich sodných solí pred 1. júlom 2004. EFSA vyhodnotila informácie o bezpečnosti p-hydroxybenzoanov a svoje stanovisko vyjadrila 13. júla 2004. EFSA ustanovila celkový prijateľný denný príjem (ADI) vo výške 0-10 mg/kg bw súhrne pre estery metyl a etyl p-hydroxybenzoových kyselín a ich sodných solí. EFSA zvážila, že propylparabén by nemal byť zahrnutý do skupiny ADI, lebo v prípade propylparabénu na rozdiel od metyl- a etylparabénu sa prejavili účinky na pohlavné hormóny a samčie reprodukčné orgány mladých potkanov. Za týchto okolností a kvôli tomu, že chýba jasné určenie hladiny, pri ktorej neboli zistené nepriaznivé účinky (NOAEL), EFSA nemohla odporučiť ADI propylparabénu. Zo smernice 95/2/ES musí byť vyňatý E 216 propyl p-hydroxybenzoan a E 217 propyl p-hydroxybenzoan sodný. Okrem toho je potrebné vyňať používanie p-hydroxybenzoanov v tekutých diétnych potravinových doplnkoch.

(7)  Komisia v apríli 2004 pozastavila umiestňovanie na trh a dovoz želatínových kalíškov, obsahujúcich potravinárske prídavné látky na vytvorenie želé, ktoré sa získavajú z morských rias a určitých gúm, pre riziko zadusenia, ktoré existuje pri týchto výrobkoch (rozhodnutie 2004/374/ES(7)). Na základe preskúmania tohto rozhodnutia je potrebné vylúčiť používanie určitých potravinových prídavných látok na vytvorenie želé v želatínových kalíškoch.

(8)  Vedecký výbor pre potraviny (SCF) stanovil údaje o bezpečnosti erytritolu a svoje stanovisko vyjadril 5. marca 2003. Výbor skonštatoval, že používanie erytritolu ako potravinovej prísady je prípustné. Výbor tiež poznamenáva, že erytritol pôsobí ako preháňadlo, ale pri vyššej dávke než ostatné polyoly. Erytritol má množstvo nesladiacich technických vlastností, ktoré sú dôležité v mnohých potravinách od cukroviniek po mliečne produkty. Slúžia napríklad na zlepšenie príchute, ako katalyzátor, zvlhčovač, stabilizátor, zahusťovadlo, prísada na napúčanie a odlučovač. Potrebné je povoliť erytritol na rovnaké potravinárske účely ako ostatné bežne povolené polyoly. Okrem toho musí byť zmenená a doplnená smernica 94/35/ES, lebo erytritol sa môže používať na sladenie ako ostatné bežne povolené polyoly.

(9)  CSF vyhodnotil informácie o bezpečnosti sójovej hemicelulózy a zaujal stanovisko 4. apríla 2003. Dospel k rozhodnutiu, že používanie sójovej hemicelulózy je prípustné v niektorých požadovaných potravinách a v určitom pomernom množstve. Preto je vhodné povoliť takéto používanie na určité účely. S cieľom uľahčiť situáciu alergikom by sa však nemalo povoliť takéto používanie v nespracovaných potravinách, v ktorých sa nepredpokladá prítomnosť sóje. Spotrebitelia by však v každom prípade mali byť informovaní, ak výrobky obsahujú hemicelulózu získanú zo sóje, a to v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(8).

(10)  EFSA posúdila údaje o bezpečnosti etylcelulózy a svoje stanovisko vyjadrila 17. februára 2004. EFSA rozhodla zahrnúť etylcelulózu do skupiny ADI "nešpecifikované" pre modifikované celulózy stanovené CSF. Hlavné použitie etylcelulózy je v potravinových doplnkoch a príchutiach v kapsulách alebo inom malom obale. Používanie etylcelulózy by preto malo byť povolené podobne ako používanie ostatných celulóz.

(11)  EFSA vyhodnotila informácie o bezpečnosti pullulánu a zaujala stanovisko 13. júla 2004. Používanie pullulánu považuje za prijateľné pri dražovaní potravinových doplnkov, ktoré sú vo forme kapsúl a tabliet, ako aj pri osviežovačoch dychu vo forme tenkých plátkov. Preto je vhodné povoliť jeho používanie na takéto účely.

(12)  EFSA vyhodnotila informácie o bezpečnosti terciárneho butylhydrochinónu (TBHQ) a zaujala stanovisko 12. júla 2004. Pre tento antioxidant stanovila ADI vo výške 0-0,7 mg/kg telesnej hmotnosti a zistila, že jeho používanie v niektorých potravinách a v určitom pomernom množstve bude prijateľné. Preto je vhodné povoliť túto prídavnú látku.

(13)  SCF vyhodnotil informácie o bezpečnosti škrob–alumínium-oktenyl-sukcinátu a zaujal stanovisko 21. marca 1997. Skonštatoval, že použitie tejto prídavnej látky ako zložky mikrokapsulárnych vitamínov a karotenoidov sa môže považovať za prijateľné. Preto je vhodné povoliť jeho používanie.

(14)  Pri výrobe syra z kyslého mlieka sa do pasterizovaného mlieka pridáva E500ii hydrogénuhličitan sodný, aby sa primerane znížila hodnota pH kyseliny mliečnej, čím sa vytvoria potrebné podmienky pre rast kultúr na dozrievanie syrov. Preto je vhodné, aby v syroch z kyslého mlieka bolo povolené používanie hydrogénuhličitanu sodného.

(15)  V súčasnosti je schválené používať zmesi sorbátov (E 200 - 203) a benzoanov (E 210 - 213) na konzervovanie varených garnátov. Je vhodné rozšíriť toto povolenie na jeho používanie na všetky varené kôrovce a mäkkýše.

(16)  E 551 oxid kremičitý je povolený ako katalyzátor pre potravinárske farby maximálne vo výške 5 %. Používanie oxidu kremičitého ako katalyzátora pre potravinárske farbivá a E 171 oxidu titaničitého a E 172 oxidov a hydroxidov železitých by malo byť tiež povolené v maximálnej výške 90 % v porovnaní s pigmentom.

(17)  Smernica 95/2/ES obmedzuje použitie prídavných látok uvedených v prílohe I k tejto smernici v tradičnom francúzskom chlebe Pain courant français. Rovnaké obmedzenie by sa malo uplatňovať na podobný tradičný maďarský chlieb. Je tiež vhodné povoliť používanie kyseliny askorbovej (E 300), askorbanu sodného (E 301) a dvojsodnovápenatej soli kyseliny EDTA (E 385) v maďarských pečeňových paštétach.

(18)  Je potrebné aktualizovať súčasné ustanovenia, ktoré sa týkajú použitia siričitanov (E 220 – 228) vo varených kôrovcoch, stolovom hrozne a liči.

(19)  V súlade s požiadavkou členského štátu a so stanoviskom SCF o výžive z 5. marca 2003 je potrebné, aby 4-hexylrezorcinol, ktorý bol schválený na vnútroštátnej úrovni na základe smernice 89/107/EHS, bol schválený na úrovni Spoločenstva.

(20)  Terminológia smernice 95/2/ES by sa mala upraviť, aby sa v nej zohľadnila smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie(9), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa potravinových doplnkov(10), a smernica Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely(11).

(21)  Smernice 95/2/ES a 94/35/ES by preto mali byť primerane zmenené a doplnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 95/2/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.  Článok 1 ods. 3 písm. c) sa nahrádza takto:

2.  V článku 3 ods. 2 sa slová "potraviny predĺženej dojčenskej výživy" nahradia slovami "spracované potraviny na báze obilnín a potraviny pre malé deti".

3.  Prílohy sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 2

Príloha k smernici 94/35/ES sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 3

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(*) s cieľom:

Výrobky predávané na trhu alebo označené pred dátumom uvedeným v písmene b), ktoré nie sú v súlade s touto smernicou, však možno predávať do vyčerpania zásob.

Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto ustanovení a o tabuľke zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

2.  Tieto opatrenia v čase prijatia členskými štátmi obsahujú odkaz na túto smernicu alebo sa doplnia takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného zverejnenia. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Prílohy k smernici 95/2/ES sa menia a dopĺňajú takto:

1.  Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

(a)  V úvodných poznámkach sa pridáva táto poznámka č. 4:

4.   Látky uvedené pod číslami E 400, E 401, E 402, E 403, E 404, E 406, E 407, E 407a, E 410, E 412, E 413, E 414, E 415, E 417, E 418, E 440 sa nesmú používať v želatínových kalíškoch (jelly mini-cups) (*).

_______________

(*) Na účely tejto smernice želatínové kalíšky sú želatínové cukrovinky pevnej konzistencie, ktoré sa nachádzajú v pružných kalíškoch alebo malých kapsulách; sú určené na konzumáciu na jedno sústo, pričom sa cukrovinka vsúva do úst stlačením kalíška alebo malej kapsule.

b)  Do tabuľky sa vkladá tento riadok:

2.  Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a)  Riadok pre "dozrievajúci syr" sa nahrádza takto:

b)  V riadku "Pain courant français" sa za slová "Pain courant français" pridávajú tieto slová: "Friss búzakenyér, fehér és félbarna kenyerek".

c)  V riadku pre "Foie gras, foie gras entier, blocs de foie gras" sú za slovami "Foie gras, foie gras entier, blocs de foie gras" pridané tieto slová: "Libamáj, libamáj egészben, libamáj tömbben".

3.  Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

(i)  V tabuľke "Sorbáty, benzoany a p-hydroxybenzoany" sa vypúšťajú riadky pre "E 216 propyl p-hydroxybenzoan" a "E 217 propyl p-hydroxybenzoan sodný".

(ii)  Tabuľka týkajúca sa potravín sa mení a dopĺňa takto:

–  Vypúšťajú sa nasledujúce riadky:

–  Pridávajú sa tieto riadky:

_______________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 (Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51)."

(iii)  Slová "Diétna strava určená na zvláštne liečebné účely" sa nahradia slovami "Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely ustanovené v smernici 1999/21/ES (**)

_______________

(**) Smernica Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 (Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 29)."

b)  Časť B sa mení a dopĺňa takto:

(i)  Tabuľka potravín sa mení a dopĺňa takto:

–  Tento riadok sa mení a dopĺňa takto:

–  Pridávajú sa tieto riadky:

(ii)  Položka "Škroby (okrem tých, ktoré sú pre dojčenskú výživu)" sa nahrádza položkou "Škroby (okrem škrobov v náhradnej dojčenskej a detskej výžive, v spracovaných potravinách na báze obilnín a v potravinách pre malé deti)".

c)  V časti C riadky pre E 249 a E 250 a riadky pre E 251 a E 252 sa nahrádzajú takto:

1 Dusitan s označením "na potravinový účel" sa môže predávať iba zmiešaný so soľou alebo s náhradkou soli.

2 Hodnota Fo 3 sa rovná 3 minútam zohrievania pri teplote 121 ºC (zníženie bakteriálnej záťaže z jednej miliardy spór na každých 1 000 konzerv na jednu spóru v jednom tisíci konzerv).

3 Dusičnany môžu byť prítomné v niektorých tepelne upravovaných mäsových výrobkoch v dôsledku prirodzenej premeny dusitanov na dusičnany v prostredí s nízkou hladinou kyseliny.

(1)  Mäsové výrobky sa ponoria do konzervačného roztoku s obsahom dusitanov a/alebo dusičnanov, soli a iných zložiek. Mäsové výrobky sa môžu ďalej upravovať, napr. údením.

(1.1) Mäso sa najskôr injektuje konzervačným roztokom a potom sa konzervuje ponorením 3 – 10 dní. Soľný roztok na konzervovanie ponorením obsahuje aj mikrobiologické štartovacie kultúry.

(1.2) Konzervovanie ponorením trvá 3 – 5 dní. Výrobok sa tepelne neupravuje a vykazuje značnú aktivitu vody.

(1.3) Konzervovanie ponorením najmenej 4 dni a predvarenie.

(1.4) Mäso sa najskôr injektuje konzervačným roztokom a potom sa konzervuje ponorením. Konzervovanie trvá 14 – 21 dní, zrenie v studenom dyme 4 – 5 týždňov.

(1.5) Konzervovanie ponorením 4 – 5 dní pri teplote 5 – 7 °C, zrenie zvyčajne za 24 – 40 hodín pri teplote 22 °C, možné údenie 24 hodín pri teplote 20 – 25 °C a uloženie pri teplote 12 – 14 °C na 3 – 6 týždňov.

(1.6) Doba konzervovania je približne 2 dni/kg v závislosti od tvaru a hmotnosti mäsa, potom nasleduje stabilizácia/zrenie.

(2)  Proces suchého konzervovania zahŕňa suchú aplikáciu konzervačnej zmesi s obsahom dusitanov a/alebo dusičnanov, soli a iných zložiek na povrch mäsa a následnú stabilizáciu/zrenie. Mäsové výrobky sa môžu ďalej upravovať, napr. údením.

(2.1) Suché konzervovanie a následné zrenie najmenej 4 dni.

(2.2) Suché konzervovanie so stabilizáciou najmenej 10 dní a zrením viac ako 45 dní.

(2.3) Suché konzervovanie 10 – 15 dní a následná stabilizácia 30 – 45 dní a zrenie najmenej 2 mesiace.

(2.4) Suché konzervovanie 3 dni + 1 deň/kg, následne po nasolení odležanie 1 týždeň a zrenie od 45 dní do 18 mesiacov.

(2.5) Konzervovanie trvá približne 10 – 14 dní/kg v závislosti od tvaru a hmotnosti mäsa, potom nasleduje stabilizácia/zrenie.

(3)  Procesy konzervovania ponorením a sušením sa buď vzájomne kombinujú alebo sa pridáva dusitan a/alebo dusičnan do kombinovaného výrobku, alebo sa pred varením injektuje do výrobku konzervačný roztok. Výrobky sa môžu ďalej upravovať, napr. údením.

(3.1) Suché konzervovanie a konzervovanie ponorením použité v kombinácii (bez injektovania konzervačného roztoku). Konzervovanie trvá približne 14 – 35 dní v závislosti od tvaru a hmotnosti mäsa, potom nasleduje stabilizácia/zrenie.

(3.2) Injektovanie konzervačného roztoku, následne najskôr po 2 dňoch varenie vo vriacej vode najviac 3 hodiny.

(3.3) Zrenie výrobku trvá najmenej 4 týždne a pomer vody a bielkovín je menej ako 1,7.

(3.4) Zrenie najmenej 30 dní.

(3.5) Suchý výrobok sa varí, až kým teplota nedosiahne 70 °C, následne proces sušenia a údenia trvá 8 – 12 dní. Pri fermentovaných výrobkoch prebieha proces fermentácie v troch etapách 14 – 30 dní, potom sa výrobky údia.

(3.6) Surová fermentovaná suchá klobása bez pridaných dusitanov. Výrobok sa fermentuje pri teplote 18 – 22 °C alebo nižšej (10 – 12 °C) a obdobie zrenia potom trvá najmenej 3 týždne. Výrobok má pomer vody a bielkovín menej ako 1,7."

(d)  Časť D sa mení a dopĺňa takto:

(i)  Poznámka sa mení a dopĺňa takto: "Označenie * v tabuľke sa vzťahuje na proporcionalitu: Pri kombinácii galátov, TBHQ, BHA a BHT sa musia jednotlivé dávky úmerne znížiť."

(iii)  Pridáva sa tento riadok:

4.  Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

a)  Riadok za E 385 sa nahrádza takto:

* Ú. v. ES L 316, 9.12.1994, s. 2."

b)  Nasledujúci riadok sa vkladá za riadok pre E 967:

(c)  Pridáva sa tento riadok:

d)  V riadku E 468 sa slová "tuhé diétne doplnky" nahrádzajú slovami "Potravinové doplnky ustanovené v smernici 2002/46/ES, dodávané v tuhej forme".

e)  V riadku E 338 až E 452 sa slová "Výživové doplnky" nahrádzajú slovami "Potravinové doplnky stanovené v smernici 2002/46/ES".

f)  V riadku E 405, v riadku E 416, v riadku E 432 až E 436, v riadku E 473 a E 474, v riadku E 475,v riadku E 491 až E 495, v riadku E 551 až E 559 a v riadku E 901 až E 904 sa slová "Výživové potravinové doplnky" nahrádzajú slovami "Potravinové doplnky stanovené v smernici 2002/46/ES".

g)  V riadku E 1201 a 1202 sa slová "Výživové doplnky vo forme tabliet a poťahovaných tabliet" nahrádzajú slovami "Potravinové doplnky stanovené v smernici 2002/46/ES vo forme tabliet a poťahovaných tabliet".

h)  V riadku E 405, riadku E 432 po E 436, v riadku E 473 a E 474, riadku E 475, riadku E 477, riadku E 481 a E 482, riadku E 491 po E 495 sa slová "Diétna strava na zvláštne liečebné účely" nahradia slovami "Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely ustanovené v smernici 1999/21/ES".

i)  Tento riadok sa nahrádza takto:

j)  Pridávajú sa tieto riadky:

5.  Príloha V sa mení a dopĺňa takto:

a)  Nasledujúci riadok sa vkladá za riadok pre E 967:

b)  Nasledujúci riadok sa vkladá za riadok pre E 466:

c)  V treťom stĺpci v riadku pre E 551 a E 552 sa pridáva táto veta:

Pre E 551, v E 171 oxid titaničitý a E 172 oxidy a hydroxidy železité (max. 90 % v porovnaní s pigmentom).

6.  Príloha VI sa mení a dopĺňa takto:

a)  V prvom, druhom a treťom odseku úvodnej poznámky sa slová "potraviny predĺženej dojčenskej výživy" nahradia slovami "spracované potraviny na báze obilnín a potraviny pre malé deti".

b)  V časti 3 v titule v riadku E 170 až 526, riadku E 500, E 501 a E 503, riadku E 338, riadku E 410 po E 440, riadku E 1404 po E 1450 a riadku E 1451 sa slová "potraviny predĺženej dojčenskej výživy" nahradia slovami "spracované potraviny na báze obilnín a potraviny pre malé deti".

c)  V časti 4 sa za riadok E 471 pridáva:

PRÍLOHA II

Príloha smernice 94/35/ES sa mení a dopĺňa takto:

a)  V prvom stĺpci riadku pre E 420 po E 967 sa pridáva údaj "E 968".

b)  V druhom stĺpci riadku pre E 420 po E 967 sa pridáva slovo "erytriol".

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005, s. 59. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005. (4) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (5) Ú. v. ES L 61, 18.3.1995, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/114/ES (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 58). (6) Ú. v. ES L 237, 10.9.1994, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/115/ES (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 65). (7) Ú. v. EÚ L 118, 23.4.2004, s. 70. (8) 2 Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/89/ES (Ú. v. ES L 308, 25.11.2003, s. 15). (9) Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003. (10) Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51. (11) Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o boji proti organizovanému zločinu (KOM(2005)0006 – C6-0061/2005 – 2005/0003(CNS))

P6_TA(2005)0405 A6-0277/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2005)0006)(1),

–   so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0061/2005),

–   so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre právne veci (A6-0277/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   vyzýva Radu, aby opätovne konzultovala Parlament, ak mieni podstatne zmeniť a doplniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 3 (3)  V zmysle bodu 3.3.2. Haagského programu sa zbližovanie trestného práva hmotného týka oblastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá ma cezhraničný rozmer a je potrebné uprednostniť oblasti trestnej činnosti, ktoré sú konkrétne uvedené v zmluvách. Definícia trestných činov, ktoré sa vzťahujú na účasť na zločineckej organizácii by sa mala zblížiť vo všetkých členských štátoch. Na druhej strane by sa mali stanoviť tresty a sankcie, ktoré zodpovedajú vážnosti týchto trestných činov, voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré spáchali takéto trestné činy alebo sú za ne zodpovedné. (3)  V zmysle bodu 3.3.2. Haagskeho programu aproximácia trestného práva hmotného slúži rovnakým účelom a týka sa oblastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá ma cezhraničný rozmer a je potrebné uprednostniť oblasti trestnej činnosti, ktoré sú konkrétne uvedené v zmluvách. Definícia trestných činov, ktoré sa vzťahujú na účasť na zločineckej organizácii, by sa mala aproximovať vo všetkých členských štátoch. Členské štáty však majú tiež možnosť klasifikovať ako zločinecké organizácie aj iné skupiny osôb, a to napríklad také skupiny, ktorých účelom nie je získanie finančnej alebo inej materiálnej výhody, alebo tie,ktoré páchajú trestné činy, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody alebo opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou sadzby menej ako štyri roky. Na druhej strane by sa mali stanoviť tresty a sankcie, ktoré zodpovedajú závažnosti týchto trestných činov, voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré spáchali takéto trestné činy alebo sú za ne zodpovedné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 4 (4)  Bolo by vhodné stanoviť špecifické obvinenie za "vedenie zločineckej organizácie" a zahrnúť sem ustanovenia za účelom zjednodušenia spolupráce medzi súdnymi orgánmi a koordináciu ich činnosti prostredníctvom Eurojust. (4)  Bolo by vhodné stanoviť špecifický trestný čin "podporovania, zakladania, organizovania a vedenia zločineckej organizácie" a zahrnúť sem ustanovenia na účely zjednodušenia spolupráce medzi súdnymi orgánmi a koordinácie ich činnosti prostredníctvom Eurojustu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 4 a (nové) (4a) S prihliadnutím na prijatie nástroja na ochranu údajov v rámci tretieho piliera by sa mala medzi Interpolom a Europolom rozvíjať spolupráca na účely výmeny informácií s cieľom vyšetrovať nadnárodný organizovaný zločin. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 4 b (nové) (4b) S prihliadnutím na prijatie rámcového rozhodnutia Rady .../.../... z ... o Európskom príkaze na zabezpečenie predmetov, písomností a údajov pre účely konaní v trestných veciach1 by mali členské štáty uľahčiť vzájomné uznávanie dôkazov získaných proti páchateľom nadnárodného organizovaného zločinu. _____________ 1 Ú. v. EÚ L ... Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 5 a (nové) (5a) S ohľadom na to, že rozvoj a štruktúra vysoko efektívnych a mobilných medzinárodných zločineckých sietí spomaľuje vyšetrovanie, a s cieľom vhodnejšie reagovať na tento jav a zvýšiť efektívnosť spolupráce medzi členskými štátmi, by bolo vhodné zvážiť možnosti podporovania koordinovaných iniciatív na úrovni členských štátov zameraných na vytvorenie primeraných nástrojov, napríklad osobitných vyšetrovacích a infiltračných metód a techník, ako aj pravidiel pre konfidentov, ktoré už v niektorých členských štátoch existujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 6 a (nové) (6a) Očakáva sa, že toto rámcové rozhodnutie bude základom pre presviedčanie tretích krajín, aby zaviedli podobnú právnu úpravu. Členské štáty by mali byť príkladom a podať pevný dôkaz o svojej odhodlanosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 7 a (nové) (7a) Zločinecké organizácie beztrestne a so značným ziskom prekračujú vnútorné hranice Európskej únie, zatiaľ čo policajní úradníci, ktorých právomoci sú obmedzené výlučne na ich domovský členský štát, to nemôžu (s výnimkou niekoľkých krátkodobých prípadov). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 8 (8)  Toto rámcové rozhodnutie dodržuje základné práva a princípy, ktoré uznáva charta základných práv Európskej únie, najmä jej články 6 a 49. (8)  Toto rámcové rozhodnutie dodržuje základné práva tak, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty ako zásad práva Spoločenstva. Únia dodržiava zásady uznané v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a uvedené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej kapitole VI. Toto rámcové rozhodnutie sa v žiadnom prípade nemôže vykladať v zmysle znižovania alebo obmedzovania základných práv alebo slobôd, ako napríklad práva na štrajk, slobody zhromažďovania, združovania alebo prejavu vrátane práva každého človeka založiť alebo vstúpiť do odborov spolu s ostatnými na ochranu svojich záujmov a súvisiaceho práva na demonštráciu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Odôvodnenie 8a (nové) (8a) Záruky stanovené v návrhu rámcového rozhodnutia o určitých procesných právach udeľovaných v rámci trestných konaní v Európskej únii1, ktorý Rada v súčasnosti posudzuje, sa budú vzťahovať na toto rámcové rozhodnutie. ___________ 1KOM (2004)0328. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 1 odsek 1 Pre účely tohto rámcového rozhodnutia sa pod pojmom "zločinecká organizácia" rozumie štruktúrované združenie viac než dvoch osôb, existujúce po dlhšiu dobu, ktoré koná v zhode s cieľom páchať protiprávnu činnosť, za ktorú je možné uložiť trest odňatia slobody alebo opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou sadzby najmenej štyri roky alebo závažnejšiu sankciu, aby takto získala finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu. Pre účely tohto rámcového rozhodnutia sa pod pojmom "zločinecká organizácia" rozumie štruktúrované združenie viac než dvoch osôb, ktoré koná v zhode s cieľom páchať protiprávnu činnosť, za ktorú je možné uložiť trest odňatia slobody alebo opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou sadzby najmenej štyri roky alebo závažnejšiu sankciu, aby takto získala finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 1 odsek 2 Termín "štruktúrovaná skupina" označuje skupinu, ktorá bola vytvorená nie náhodne na účel bezprostredného spáchania trestného činu a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, pokračovanie členstva alebo vytvorená rozvinutá štruktúra. Pojem "štruktúrovaná skupina" označuje skupinu, ktorá bola vytvorená nie náhodne na účel bezprostredného spáchania jedného alebo viacerých činov, ktoré vedú k niekoľkým rôznym, alebo k sérii, trestných činov, a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, pokračovanie členstva alebo vytvorená hierarchická štruktúra. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Článok 1a (nový) Článok 1a Prevencia a kontrola kriminality Členské štáty dbajú o posilnenie úlohy Europolu ako orgánu, ktorý zhromažďuje informácie o zločine, aby tento mohol naplniť svoju misiu spočívajúcu v poskytovaní informačných a spravodajských služieb členským štátom, čo umožňuje dosahovať účinnejšie výsledky v prevencii a boji proti organizovanému zločinu. Posilnenie Europolu je možné len pod podmienkou, že sa tento stane orgánom Európskej únie, ktorý bude podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 2 písmeno a) a) vedenie zločineckej organizácie a) podporovanie, zakladanie, organizovanie alebo vedenie zločineckej organizácie, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 2 písmeno b) b) správanie každej osoby, ktorá sa zámerne a pri plnom vedomí, či už s cieľom celkovej zločineckej aktivity organizácie alebo so zámerom organizácie spáchať príslušné trestné činy, aktívne zúčastní na zločineckých činnostiach organizácie, ktoré vyplývajú z článku 1, aj keď sa táto osoba nezúčastní na realizácii v pravom zmysle slova príslušných trestných činov, aj keď sa vykonanie príslušných trestných činov nezrealizuje, alebo pri iných aktivitách organizácie, vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych prostriedkov, získavaním nových členov, ako aj akoukoľvek formou financovania jej aktivít pri uvedomení si, že táto účasť prispieva k realizácii zločineckých činností tejto organizácie. b) správanie každej osoby, ktorá sa zámerne a pri plnom vedomí, či už s cieľom celkovej zločineckej aktivity organizácie alebo so zámerom organizácie spáchať príslušné trestné činy, aktívne zúčastní na zločineckých činnostiach organizácie vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych prostriedkov, navádzaním na páchanie zločineckých aktivít, získavaním nových členov, ako aj akoukoľvek formou financovania jej aktivít s vedomím, že táto účasť prispieva k realizácii zločineckých aktivít tejto organizácie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 2 odsek 1 a (nový) Účinkom tohto rámcového rozhodnutia nie je zmena úpravy povinnosti dodržiavať základné práva a základné právne zásady, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy o Európskej únii. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 3 odsek 2 a (nový) 2a. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že osoby uznané vinnými za spáchanie trestných činov uvedených v článku 2 by mohli okrem trestov stanovených v odsekoch 1 a 2 podliehať aj trestom: a) zabavenia predmetov, ktoré sa použili alebo sa mali použiť na spáchanie daného trestného činu, a predmetov, ktoré predstavujú odmenu, výťažok alebo zisk z trestného činu alebo ktoré predstavujú jeho účel; b) zhabania tovaru, nástrojov a výrobkov pochádzajúcich zo spáchania daného trestného činu; c) zničenia tovaru; d) uverejnenia súdnych rozhodnutí. e) dočasného alebo trvalého zákazu vykonávania určitého povolania alebo podnikateľskej činnosti; f) zbavenia politickej a verejnej funkcie a spôsobilosti pre jej vykonávanie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 3 odsek 2 b (nový) 2b. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že na trestné činy uvedené v článku 2 vzťahovali tresty odňatia slobody, ktoré sú prísnejšie ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku, pokiaľ: a) zločinecká organizácia sleduje teroristické ciele; b) zločinecká organizácia vyvíja aktivity v oblasti obchodovania s ľuďmi; c) zločinecká organizácia má štruktúru mafie, t.j. využíva zastrašovanie vlastné pre väzby v organizácii a z toho vyplývajúcu podmienku podriadenia a povinnosť zachovávať mlčanlivosť s cieľom páchať trestné činy a priamo alebo nepriamo dosiahnuť riadenie či kontrolu hospodárskych aktivít, licencií, povolení, verejných zákaziek a služieb na účely zabezpečenia pre seba alebo pre iných neoprávnené obohatenie alebo výhodu alebo brániť či mariť slobodný výkon hlasovacieho práva alebo získať hlasy vo voľbách pre svojich členov alebo pre iných. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 3 odsek 2 c (nový) 2c. Členské štáty zabezpečia, že zisky z organizovaného zločinu sa môžu zhabať alebo zničiť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 4 písmeno a) a) ukončí svoje zločinecké aktivity a a) ukončí svoje zločinecké aktivity, preukáže ochotu opätovne sa začleniť do spoločnosti a Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 4 písmeno b) zarážka 1 - predísť trestnému činu alebo obmedziť jeho následky; - predísť trestnému činu, ukončiť alebo obmedziť jeho následky; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 4 písmeno b) zarážka 2 - identifikovať alebo predviesť pred súd ostatných páchateľov trestného činu; - identifikovať alebo zadržať osoby zodpovedné za trestné činy uvedené v článku 2; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 4 písmeno b) zarážka 3 - nájsť dôkazy; - nájsť dôkazy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v článku 2; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 5 odsek 1 úvodné ustanovenie 1.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby právnické osoby mohli niesť zodpovednosť za jeden z trestných činov uvedených v článku 2, keď spácha tieto trestné činy ktorákoľvek z osôb, ktoré konajú buď samostatne alebo ako člen orgánu príslušnej právnickej osoby a sú poverené riadením v rámci svojich činností, na základe jedného z nasledujúcich bodov: 1.  Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby právnické osoby mohli niesť zodpovednosť za ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článku 2, z dôvodu spáchania ktorých bola organizácia založená, keď spácha tieto trestné činy v prospech týchto právnických osôb ktorákoľvek z osôb, ktoré konajú buď samostatne alebo ako člen orgánu príslušnej právnickej osoby a sú poverené riadením v rámci právnickej osoby, na základe jedného z nasledujúcich bodov: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 5 odsek 1 písmeno a) c) právomoc zastupovania právnickej osoby; a) právomoc zastupovania právnickej osoby vrátane faktickej právomoci; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 5 odsek 1 písmeno b) d) právomoc prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; b) právomoc prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby vrátane faktickej právomoci; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 5 odsek 3 3.  Zodpovednosť právnických osôb na základe odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné stíhania proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi alebo spolupáchateľmi jedného z trestných činov uvedených v článku 2. 3.  Zodpovednosť právnických osôb na základe odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné stíhania proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 2, z dôvodu spáchania ktorých bola organizácia založená. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 6 písmeno b) b) opatrenia dočasného alebo trvalého zákazu vykonávania obchodnej činnosti; b) opatrenia dočasného alebo trvalého zákazu vykonávania podnikateľskej činnosti; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 6 písmeno e a) (nové) ea) zabavenie predmetov a nástrojov, ktoré sa použili, alebo sa mali použiť na spáchanie trestných činov uvedených v článku 2, a predmetov, ktoré predstavujú odmenu, výnos alebo zisk z trestných činov alebo ktoré predstavujú účel trestných činov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 6 písmeno e b) (nové) eb) zničenie tovaru; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 6 písmeno e c) (nové) ec) uverejnenie súdnych rozhodnutí. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 7 odseky 2 a 3 Keď trestný čin uvedený v článku 2 spadá do kompetencie viac ako jedného členského štátu a keď môže ktorýkoľvek z týchto štátov právoplatne začať trestné stíhanie na základe rovnakých skutočností, príslušné členské štáty budú spolupracovať, aby rozhodli, ktorý z nich bude stíhať páchateľov trestného činu s cieľom centralizovať trestné stíhania len do jedného členského štátu, ak to bude možné. Za týmto účelom členské štáty v prípade potreby využívajú Eurojust. Keď trestný čin uvedený v článku 2 spadá do jurisdikcie viac ako jedného členského štátu a keď môže ktorýkoľvek z týchto štátov právoplatne začať trestné stíhanie na základe rovnakých skutočností, príslušné členské štáty budú spolupracovať, aby rozhodli, ktorý z nich bude stíhať páchateľov trestného činu s cieľom centralizovať trestné stíhania len do jedného členského štátu, ak to bude možné. Na tento účel členské štáty v prípade potreby využívajú Eurojust. Ak členské štáty neprijmú spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov, rozhodne o tom Eurojust. Postupne sa budú zohľadňovať nasledujúce skutočnosti: Postupne sa budú zohľadňovať nasledujúce skutočnosti: a)  Členský štát, na území ktorého boli skutky spáchané; a) členský štát, na území ktorého boli skutky spáchané; b)  Členský štát, ktorého je autor priestupku občanom alebo obyvateľom; b) členský štát, z ktorého pochádzajú obete; c)  Členský štát, z ktorého pochádzajú obete; c) členský štát, ktorého je páchateľtrestného činu občanom alebo v ktorom má miesto pobytu; d)  Členský štát, na území ktorého bol páchateľ trestného činu nájdený. d) členský štát, na území ktorého bol páchateľ trestného činu nájdený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 7 odsek 3 písmeno d a) (nové) da) členský štát, ktorý ako prvý začal trestné konanie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 8 odsek 1 1.  Členské štáty sa uistia, že vyšetrovania alebo trestné stíhania, ktoré sa vzťahujú na trestné činy uvedené v tomto rámcovom rozhodnutí, nezávisia od výpovede alebo obvinenia obete trestného činu, minimálne ak boli skutky spáchané na území členského štátu. 1.  Členské štáty zabezpečia, že vyšetrovania alebo trestné konania, ktoré sa vzťahujú na trestné činy uvedené v tomto rámcovom rozhodnutí, sa uskutočňujú najúčinnejším spôsobom, pričom sa plne rešpektujú ľudské práva a nezávisia od výpovede alebo obvinenia obete trestného činu, minimálne ak boli skutky spáchané na území členského štátu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Článok 8 odsek 2 2.  Okrem opatrení uvedených v rámcovom rozhodnutí Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní, každý členský štát v prípade potreby prijme všetky možné opatrenia, aby zabezpečil vhodnú pomoc rodine obetí v rámci trestného konania. 2.  Okrem opatrení uvedených v rámcovom rozhodnutí Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní, každý členský štát v prípade potreby prijme všetky možné opatrenia, aby zabezpečil vhodnú ochranu a pomoc obetiam a ich rodinám. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Článok 8 a (nový) Článok 8a Jednotka pre závažnú trestnú činnosť a organizovaný zločin a jednotka pre navrátenie majetku Každý členský štát vytvorí jednotku pre závažnú trestnú činnosť a organizovaný zločin a jednotku pre navrátenie majetku, aby sa zabezpečila koordinácia na národnej úrovni a aby tieto pôsobili ako jednotné kontaktné miesto. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Článok 8 b (nový) Článok 8b Ochrana svedkov a informátorov polície Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa osobám, ktoré poskytnú informácie slúžiace na predchádzanie, odhalenie a/alebo potrestanie trestných činov spáchaných zločineckými organizáciami, bez ohľadu na to, či sú svedkami alebo páchateľmi trestných činov, ako je uvedené v článku 4, zabezpečila primeraná ochrana pred nebezpečenstvom odplaty, hrozbami alebo priamym zastrašovaním zameraným na nich alebo ich rodiny. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Článok 8 c (nový) Článok 8c Medzinárodná spolupráca Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce, okrem iného prostredníctvom vytvorenia spoločných vyšetrovacích tímov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Článok 10 odsek 1 a (nový) 1a. Členské štáty vedú štatistiku o trestných činoch uvedených v článku 2 a postúpia ju Komisii, ktorá bude od roku 2006 vypracovávať harmonizovanú a porovnateľnú štatistiku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Článok 10 odsek 2 2.  Členské štáty najneskôr (...) oznámia generálnemu sekretariátu Rady a Komisii text ustanovení, ktoré do ich národného práva prenáša povinnosti, ktoré im stanovuje toto rámcové rozhodnutie. Na základe správy vypracovanej podľa týchto informácií a na základe písomnej správy Komisie Rada najneskôr do (...) preverí, či členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím. 2.  Členské štáty najneskôr do [...] oznámia generálnemu sekretariátu Rady a Komisii text ustanovení, ktoré do ich národného práva prenáša povinnosti, ktoré im stanovuje toto rámcové rozhodnutie. Na základe správy vypracovanej podľa týchto informácií a na základe písomnej správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európsky parlament a Rada najneskôr do [...] preveria, či členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii zameranej proti chrípkovej pandémii

P6_TA(2005)0406 B6-0548/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 152 zmluvy,

–   so zreteľom na otázku na ústnu odpoveď O-0089/2005 Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 108 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na vyhlásenie Komisie,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala upozornenie o možnej chrípkovej pandémii v blízkej budúcnosti,

B.   keďže chrípkový vírus by sa mohol rozšíriť počas niekoľkých dní z jedného kontinentu na druhý,

C.   keďže účinný boj proti chrípkovému vírusu si vyžaduje správne vakcíny a antivirotiká pre ľudí a zvieratá v dostatočných množstvách,

D.   keďže pravdepodobným zdrojom pandémie by mohol byť vysoko patogénny vírus vtáčej chrípky (H5N1), ktorý by po mutácii alebo po novej kombinácii s vírusom ľudskej chrípky mohol vyvolať vysoko agresívnu chrípku, proti ktorej existujúce vakcíny nestačia, a preto si vyžaduje "novú" vakcínu,

E.   keďže najväčšie riziko pandémie chrípky predstavujú ázijské krajiny, v ktorých sa tento kmeň vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky HPAI rozširuje už dva roky napriek snahám kompetentných orgánov zabrániť šíreniu choroby a že je preto vo vlastnom záujme EÚ, ako aj v prospech medzinárodnej solidarity, poskytnúť väčšiu podporu týmto krajinám;

F.   keďže vývoj a výroba nových vakcín sú náročné a drahé a mohli by trvať najmenej šesť mesiacov po izolovaní a preskúmaní vírusu,

G.   keďže potenciálne nebezpečenstvo vírusu vtáčej chrípky novo kombinovaného so sezónnou chrípkou by sa zmenšilo, ak by všetci ľudia s vysokým rizikom vystavenia sa nákaze vírusom vtáčej chrípky boli očkovaní proti sezónnej chrípke,

H.   keďže v krajinách, ktoré nevyrábajú vakcíny, existuje riziko nedostatočného, nevyváženého a oneskoreného zásobovania týmito vakcínami,

I.   keďže výskyt pandémie mimo EÚ by takisto znamenal vážne ohrozenie zdravia občanov Európskej únie,

J.   keďže členské štáty zodpovedajú za prijímanie nevyhnutných preventívnych opatrení a opatrení na prípravu na chrípkovú pandémiu, ale Komisia má koordinujúcu úlohu,

1.   považuje upozornenie WHO a Európskeho strediska na prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o potenciálnej chrípkovej pandémii za mimoriadne vážne; upozorňuje, že vypuknutie choroby v jednom členskom štáte alebo susediacich oblastiach EÚ by mohlo znamenať okamžité ohrozenie zdravia v celej Európskej únii;

2.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky s cieľom vyhnúť sa novej kombinácii vírusu H5N1 na chrípkový vírus, ktorý sa môže prenášať z človeka na človeka. Dôrazne preto žiada, aby ako prvoradý krok boli zaočkovaní pracovníci v hydinovom sektore a v sektoroch s nim spojených;

3.   upozorňuje, že v tejto súvislosti je potrebné pripraviť predbežné núdzové plány pre prípad nakazenia človeka a tieto núdzové plány sa musia zamerať na:

4.   vyzýva Radu, aby dospela k dohode týkajúcej sa plánov pripravenosti na chrípku a zabezpečila ich záväznosť pre všetky členské štáty. Tieto plány by mali obsahovať predbežné kúpne zmluvy na zabezpečenie primeraných zásob vakcín a antivirotík na uspokojenie dopytu, ako aj antibiotík na liečenie sekundárnych infekcií, aby tak bezodkladne urobili a oznámili to Komisii; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby aktualizovali svoje plány podľa výsledkov simulácií v reálnom čase a nových odporúčaní WHO a ECDC a oznámili tieto aktualizácie Komisii;

5.   vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju koordinačnú úlohu v úzkej spolupráci s ECDC a podporila úsilie členských štátov poskytnutím technického poradenstva pri vypracúvaní ich plánov pripravenosti; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o aktuálnej situácii a skutočných stavoch zásob vakcín;

6.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s ECDC uplatňovala všeobecnú komunikačnú stratégiu pre prípad pandémie;

7.   poukazuje na skutočnosť, že kľúčovým prvkom pri účinnej pripravenosti je včasný vývoj a kvantitatívne primeraná výroba vakcín a antivirotík; vyzýva Komisiu a členské štáty na spoluprácu s príslušným priemyselným odvetvím, aby sa mohli podniknúť nevyhnutné kroky na výrobu nových vakcín, a to v čo najkratšom čase, ktorý podľa vedcov môže byť tri až osem mesiacov;

8.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby pred vypuknutím pandémie zvýšili počet očkovaní proti chrípke v súlade s odporúčaniami WHO, čo súčasne povzbudí priemysel, aby rozšíril svoje výrobné kapacity s cieľom uspokojiť očakávaný dopyt po vakcínach v prípade pandémie; vyzýva členské štáty, aby sa pracovníci v chove hydiny stali súčasťou cieľovej skupiny s najvyššou prioritou pre očkovanie, aby sa tým znížila pravdepodobnosť rekombinácie ľudského vírusu a vírusu vtáčej chrípky na jednom z najdôležitejších potencionálnych rozhraní; pripomína členským štátom, že vytváranie zásob vakcín a antivirotík v súvislosti s pandémiou bude menej nákladné než straty po vypuknutí pandémie bez použitia vakcín;

9.   konštatuje, že členské štáty majú veľmi odlišné finančné zdroje nákup vakcín a antivirotík do zásoby,, ako aj na predbežné kúpne zmluvy s priemyslom; navrhuje, aby Komisia posúdila možnosť použitia fondu solidarity EÚ ako preventívneho nástroja umožňujúceho podniknúť preventívne kroky pri prípravách na chrípkovú pandémiu, vrátane výroby nových vakcín a vývoja nových testovacích metód;

10.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila nepretržitú výmenu informácií s postihnutými krajinami; domnieva sa, že Európska únia by mala poskytnúť pomoc postihnutým krajinám pri zlepšovaní ich hodnotenia rizík a kontrolných kapacít;

11.   upozorňuje na to, že hlavný zdroj infekcie stále zostáva v krajinách juhovýchodnej Ázie; žiada preto Komisiu a Radu, aby s nimi spolupracovali po ekonomickej i vedeckej stránke s cieľom odstrániť hlavný zdroj, najmä ak sa berie do úvahy, že pravdepodobnosť mutácie vírusu je veľmi vysoká;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu krajinám, ktoré sú v súčasnosti najviac zasiahnuté vírusom vtáčej chrípky a aby poskytli účinnú technickú pomoc na zabránenie šírenia vírusu a zníženia rizika mutácie a novej kombinácie do formy, ktorá by mohla odštartovať pandémiu;

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili program očkovania všetkých chovateľov hydiny v krajinách postihnutých vtáčou chrípkou s vedomím, že títo pracovníci sa nachádzajú na jednom z najvýznamnejších rozhraní medzi vírusom ľudskej a vtáčej chrípky, na ktorom by mohol vzniknúť kmeň spôsobujúci celosvetovú pandémiu;

14.   vyzýva Komisiu, aby predložila plán na zabezpečenia rýchleho a účinného presunu vakcín a antivirotík v prípade vypuknutia pandémie s cieľom predísť jej rozširovaniu, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť členským štátom, ktoré nevyrábajú vakcíny ani antivirotiká;

15.   poukazuje na to, že inšpekcie, skúmanie migračných trás sťahovavého vtáctva, náhodné vyšetrenia zvierat a očkovanie proti vtáčej chrípke môžu byť účinným nástrojom na doplnenie opatrení na kontrolu ochorenia; víta preto nedávny návrh Komisie týkajúci sa novej smernice o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky, v ktorej bola očkovaniu prisúdená dôležitejšia úloha v boji proti tomuto ochoreniu; vyzýva členské štáty na optimálne využitie tohto nástroja, aby sa v najväčšej možnej miere znížila nutnosť masového utrácania zvierat a žiada všetky ostatné zúčastnené strany v mäsospracujúcom sektore, aby si splnili svoju povinnosť v tejto súvislosti a zaručili predaj výrobkov rovnako z očkovaných aj neočkovaných zvierat;

16.   žiada Radu, aby prijala plán na zabránenie šíreniu chrípky z jednej krajiny do druhej, a to prostredníctvom stanovenia obmedzení pre cestovanie do zahraničia a aktivizácie plánov na zdravotné prehliadky v prístavoch a na letiskách;

17.   žiada Radu pre zdravie aby splnomocnila Komisiu na uskutočnenie núdzových opatrení do 24 hodín, ak by pandémia chrípky dosiahla hranice EÚ alebo susedných štátov. Ide napríklad o karanténne a dezinfekčné opatrenia na letiskách pre lety z postihnutých regiónov a o obmedzenia dopravy;

18.   vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu na preventívne opatrenia a opatrenia spolupráce a na technickú pomoc tretím krajinám, predovšetkým krajinám v Ázii, ktorých cieľom by malo byť zabezpečenie prevencie a diagnostiky v krajinách vzniku vtáčej chrípky;

19.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom pri príprave plánov na karanténne opatrenia;

20.   vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby pripravili svoje vlastné plány pripravenosti;

21.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby oboznámili svojich občanov s rizikami šírenia tejto choroby počas cestovania;

22.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uvoľnili prostriedky na odbornú a finančnú pomoc juhoázijským krajinám v boji proti tomuto ochoreniu;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

Uznesenie Európskeho parlamentu o patentoch na biotechnologické vynálezy

P6_TA(2005)0407 RC-B6-0551/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov(1) (ďalej len "smernica"),

–   so zreteľom na dôvodovú správu Rady priloženú k spoločnej pozícii (ES) č. 19/98, prijatej Radou dňa 26. februára 1998 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov(2),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v súvislosti s použitím biológie a medicíny: Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý bol podpísaný v Oviede v roku 1997,

–   so zreteľom na Dohovor o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 (Európsky patentový dohovor),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. marca 2000 o rozhodnutí Európskeho patentového úradu v súvislosti s patentom č. EP695351 udeleným 8. decembra 1999(3),

–   so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Vývoj a význam patentového práva v oblasti biotechnológie a genetického inžinierstva", KOM(2005)0312 v konečnom znení,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže biotechnológia je pre budúcnosť jednou z najdôležitejších technológií a musí sa podporovať vhodným politickým rámcom, berúc do úvahy aj etické, environmentálne a zdravotné aspekty,

B.   keďže patenty sú nevyhnutné na podporu inovácie,

C.   keďže biotechnológia má čoraz dôležitejšiu úlohu v širokej škále priemyslu a ochrana biotechnologických vynálezov bude mať určite zásadný význam pre priemyselný rozvoj Spoločenstva,

D.   keďže v oblasti biotechnológie existujú určité problémy, v dôsledku ktorých je potrebné doplniť všeobecné patentové právo vhodnými konkrétnymi predpismi,

E.   keďže vymedzenie eticky motivovaných obmedzení má v biotechnológii osobitný význam,

F.   keďže Európsky patentový úrad udelil 2. februára 2005 patent (EP1257168), ktorý zahŕňa metódu výberu ľudských zárodočných buniek a zárodočných buniek ako takých,

G.   keďže voči tomuto rozhodnutiu bola vznesená námietka, takže právna situácia je v súčasnosti nejasná,

H.   keďže Európsky patentový úrad udelil aj patenty EP1121015 a EP1196153, ktoré sa takisto vzťahujú na ľudské zárodky a patent EP1121015 vzťahujúci sa na zmrazené ľudské embryá,

I.   keďže Európsky patentový úrad prijal námietku voči patentu EP695351 (Edinburgský patent) a objasnil, že patenty na kmeňové bunky ľudských embryí sa nemôžu udeľovať,

J.   keďže smernica umožňuje patentovanie ľudskej DNA iba v súvislosti s konkrétnou funkciou, ale nie je jasné či patent na DNA pokrýva len použitie v rámci tejto funkcie alebo či sú patentom pokryté aj iné funkcie,

K.   keďže záležitosťou, ktorá sa má podľa prvej správy predloženej podľa článku 16 písm. c) smernice prehodnotiť, je otázka, či by sa patenty na reťazce génov (reťazce DNA) mali udeľovať na základe klasického modelu žiadosti o patentovú ochranu, keď si prvý vynálezca môže nárokovať vynález, ktorý sa vzťahuje na možné budúce využívanie tohto reťazca, alebo či by mal byť patent obmedzený takým spôsobom, že sa patentová ochrana môže vzťahovať iba na osobitné použitie uvedené v žiadosti o patent ("účelovo viazaná ochrana"),

L.   keďže príliš veľkorysé udeľovanie patentov môže potlačiť inováciu,

M.   keďže verejnosť musí byť plne informovaná a Európska únia musí mať vedúcu úlohu pri podporovaní verejnej diskusie,

N.   keďže kvôli tvorbe embryonálnych kmeňových buniek sa embryá musia zahubiť a patentovanie technológií, v ktorých sa ľudské embryá ničia alebo používajú na komerčné alebo priemyselné účely je vylúčené podľa článku 6 ods. 2 písm. c) smernice,

O.   keďže článok 6 smernice vylučuje klonovanie ľudských bytostí a Rada vo svojej dôvodovej správe pre Parlament objasnila, že tento zákaz patentovania sa netýka len reprodukčného klonovania a že pojem "ľudská bytosť" zahŕňa v tejto súvislosti embryonálne štádium,

1.   podporuje biotechnológiu ako technológiu budúcnosti a domnieva sa, že vhodný politický rámec je dôležitý pre podporu tejto technológie, berúc do úvahy aj etické, environmentálne a zdravotné aspekty;

2.   považuje patentovanie biotechnologických vynálezov v súlade so všeobecnými celoeurópskymi pravidlami za dôležitú podmienku primeranej poskytnutia primeranej podpory tejto technológii budúcnosti v Európe;

3.   podporuje ďalší výskum kmeňových buniek a ostatné možnosti podpory ľudského zdravia, ale zdôrazňuje svoje zásadné stanovisko v súvislosti s uplatňovaním biotechnológií na ľuďoch, najmä odmietavý postoj k zásahom do zárodočnej línie, ku klonovaniu ľudí vo všetkých fázach ich vývoja a k výskumu na ľudských embryách, ktorý vedie k ich zničeniu;

4.   domnieva sa, že vo väčšine prípadov poskytuje smernica rámec pre túto problematiku, avšak i naďalej necháva dôležitú otázku, ktorou je patentovanie ľudskej DNA, otvorenú;

5.   vyzýva Európsky patentový úrad a členské štáty, aby udeľovali patenty týkajúce sa ľudskej DNA len v súvislosti s konkrétnym použitím a aby sa rozsah patentového nároku obmedzil len na toto konkrétne použitie tak, aby iní užívatelia mohli využívať a patentovať rovnakú sekvenciu DNA na iné použitie (účelovo viazaná ochrana);

6.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sa dá tento výklad smernice dosiahnuť prostredníctvom odporúčania členským štátom alebo či vyžaduje zmenu a doplnenie článku 5 smernice;

7.   opätovne zdôrazňuje, že žiadne záujmy výskumu sa nesmú stavať nad dôstojnosť ľudského života;

8.   berie na vedomie vytvorenie neformálnej skupiny poradcov pre etické dôsledky biotechnológie, ako sa uvádza v prvej správe predloženej podľa článku 16 písm. c) smernice, ktorá je poverená analyzovať dôležité otázky spojené s biotechnologickými vynálezmi a poskytovať Komisii poradenstvo pri príprave ďalších správ;

9.   zdôrazňuje, že zárodočné bunky nie sú patentovateľné ako súčasť ľudského tela a určite nie ako vynález, a preto patent EP1257168 predstavuje porušenie smernice;

10.   poukazuje na svoje veľké obavy súvisiace s každým plánom zaviesť metódy voľby ľudského pohlavia;

11.   pripomína, že podľa článku 99 ods. 1 Európskeho patentového dohovoru môže voči patentu vzniesť každá osoba námietku;

12.   žiada Komisiu, aby okamžite podala námietku proti patentu EP1257168;

13.   vyzýva Európsky patentový úrad, Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby spolupracovali s Európskym parlamentom v úsilí zabezpečiť, aby z postupu udeľovania patentov podľa smernice boli vyňaté všetky druhy klonovania ľudí;

14.   trvá na tom, že tvorba ľudských embryonálnych kmeňových buniek predpokladá zahubenie ľudských embryí a že preto patentovanie postupov, ktoré zahŕňajú ľudské embryonálne kmeňové bunky alebo bunky, ktoré sa pestujú z ľudských embryonálnych kmeňových buniek je porušením článku 6 ods. 2 písm. c) smernice;

15.   berie na vedomie závery druhej správy týkajúce sa rozsahu patentov a patentovateľnosti kmeňových buniek;

16.   vyzýva Komisiu, aby v ďalšej správe starostlivo zvážila primerané vykonávanie článku 4 ods. 1 písm. a) smernice;

17.   vyzýva Komisiu, aby i naďalej monitorovala vývoj v danej oblasti a brala pri tom do úvahy etický aspekt a možný vplyv na prístupnosť a finančnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a konkurencieschopnosť;

18.   žiada, aby Európsky patentový úrad zriadil ďalší orgán, ktorý by z dôvodu citlivosti danej problematiky preveroval patenty, ktoré sú citlivé z etického hľadiska, ešte pred ich udelením;

19.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a Európskemu patentovému úradu.

(1) Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13. (2) Ú. v. ES C 110, 8.4.1998, s. 17. (3) Ú. v. ES C 378, 29.12.2000, s. 95.

Uznesenie Európskeho parlamentu o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie (KOM(2004)0811 - 2005/2059(INI))

P6_TA(2005)0408 A6-0286/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie, ktorú zverejnila Komisia (KOM(2004)0811),

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 13 týkajúci sa práva slobodného pohybu, práva voľby bydliska a práva vrátiť sa do svojej krajiny,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na jeho článok 8 týkajúci sa práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 15 týkajúci sa slobodnej voľby povolania a práva na prácu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou (KOM(2004)0412),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Prvá výročná správa o migrácii a integrácii (KOM(2004)0508),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov z 15. decembra 2004 a 24. januára 2005 k oznámeniu Komisie pod názvom Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2004 k oznámeniu Komisie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti(1),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorou sa na Spoločenstvo previedli úlohy a kompetencie v oblasti prisťahovalectva a azylu, a so zreteľom na článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z jej zasadnutí z 15. a 16. októbra 1999 v Tampere, 14. a 15. decembra 2001 v Laekene, 21. a 22. júna 2002 v Seville a 19. a 20. júna 2003 v Solúne,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Európskej rade zo 14. októbra 2004 týkajúce sa budúcnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj opatrení na posilnenie jeho legitimity a efektívnosti(2),

–   so zreteľom na závery Európskej Rady z jej zasadnutia 4. a 5. novembra 2004 v Bruseli a v k nim pripojený Haagsky program,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0286/2005),

A.   keďže Európska únia by mala v záujme riadenej migrácie pracovníkov do Spoločenstva a plnej zamestnanosti vypracovať spoločnú migračnú politiku v súlade s rozvojovou politikou Spoločenstva a spolu s ňou účinne uplatňovať právo na slobodu pohybu osôb v rámci Spoločenstva,

B.   keďže neexistuje európska prisťahovalecká politika, ktorá by poskytla komplexný a zosúladený rámec, a keďže Európska únia a členské štáty musia riadiť existujúce prisťahovalecké vlny ,

C.   keďže EÚ musí čo najskôr vytvoriť vlastnú európsku prisťahovaleckú politiku,

D.   keďže ekonomická migrácia môže pomôcť pri riadení existujúcich migračných tokov, pričom jej možným dôležitým účinkom bude zníženie nelegálnej migrácie a keďže to môže mať povzbudivý účinok prostredníctvom toho, že pomôže pri boji proti vykorisťovaniu nelegálnych prisťahovalcov v rámci čiernej ekonomiky a obchodovania s ľuďmi,

E.   keďže ekonomická migrácia je len časťou riešenia demografických a hospodárskych problémov Spoločenstva; keďže by bolo potrebné snažiť sa o nájdenie nových riešení v oblasti hospodárskej politiky a trhu práce s cieľom odpovedať na výzvy globalizácie, najmä vzhľadom na vyváženosť profesionálneho a rodinného života žien a mužov a rovnakej mzdy za rovnakú prácu,

F.   keďže európska prisťahovalecká politika musí vychádzať z rešpektovania základných práv osôb v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi,

G.   so zreteľom na prognózy týkajúce sa starnutia zárobkovo činného obyvateľstva v Európe a na budúce ohrozenie solidarity medzi generáciami v Európe, ktoré budú základom pre nové potreby v súvislosti s kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou vo všetkých členských štátoch EÚ,

H.   keďže vzhľadom na prisťahovalectvo sa z členských štátov, ktoré boli krajinami pôvodu, stali cieľové krajiny,

I.   keďže migračné toky sa týkajú nielen hraničných štátov, ale aj Európskej únie ako celku, je o to potrebnejšie zaviesť spoločnú politiku v oblasti prisťahovalectva,

J.   je presvedčený, že Európska únia ako oblasť bez vnútorných hraníc musí presadzovať spoločný, súdržný a účinný prístup k zabezpečeniu jej vonkajších hraníc a vytvoriť spoločnú vízovú, azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorá bude založená na vzájomnom rešpektovaní a solidarite a ktorá bude zodpovedať medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv s cieľom zaručiť bezpečnú európsku spoločnosť; keďže takáto politika musí rešpektovať základné práva vrátane boja proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a regulovať migráciu na globálnom, vyváženom a humánnom základe,

K.   keďže lehota na transpozíciu smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(3) sa skončí 23. januára 2006 a keďže táto smernica ustanovuje, že ak príslušník tretej krajiny mal legálny pobyt na území niektorého z členských štátov päť rokov, môže získať povolenie na dlhodobý pobyt a následne právo získať povolenie na pobyt v inom členskom štáte EÚ,

L.   keďže prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov predstavuje veľkú výzvu, ktorej musí Európska únia čeliť a ktorá si vyžaduje skôr spoločný prístup ako len posudzovanie tohto problému z prísne vnútroštátneho hľadiska,

M.   keďže prisťahovalectvo preukázalo svoj pozitívny vplyv na trh práce (dynamiku) a preto by malo byť skôr vítanou príležitosťou, ako byť zahrnuté medzi otázky bezpečnosti,

N.   keďže politika ekonomickej migrácie by mala súvisieť s lisabonskou stratégiou a európskou stratégiou zamestnanosti,

O.   je presvedčený, že opatrenia na riadenie legálneho prisťahovalectva a integrácie musia sprevádzať opatrenia na zabezpečenie vonkajších hraníc, politiku vracania prisťahovalcov a opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu prisťahovalcov pri ich nelegálnom zamestnávaní,

P.   je presvedčený, že úspech politiky legálneho prisťahovalectva závisí tiež od uplatňovania komplexnej a aktívnejšej stratégie dosiahnutia plnej integrácie vzťahujúcej sa na celý rad opatrení v sociálnej a hospodárskej oblasti a v občianskej spoločnosti, ako aj na oboznamovacie programy a jazykové vzdelávanie vzhľadom na to, že prisťahovalecké a integračné politiky sa nesmú vnímať oddelene,

Q.   keďže je nevyhnutné zaručiť plné rešpektovanie práva na rodinný život pre všetkých prisťahovalcov, ktorý majú povolenie na pobyt na území EÚ v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a keďže je potrebné prehodnotiť smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(4) s cieľom zabezpečiť rešpektovanie tohto práva,

R.   uvedomujúc si, že spolupráca medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a krajinami pôvodu je mimoriadne dôležitá a musí ju sprevádzať vlastná politika spoločného rozvoja,

S.   keďže všetky členské štáty by mali ratifikovať medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov,

T.   keďže nelegálne zamestnávanie najviac priťahuje nelegálnych prisťahovalcov a preto by mali členské štáty zvýšiť úsilie o riešenie problému nelegálneho zamestnávania a o odstrašovanie a trestanie osôb, ktoré zamestnávajú nelegálnych migrantov,

1.   ľutuje, že sa Rada rozhodla zachovať princíp jednomyseľnosti a postup konzultácie vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú legálneho prisťahovalectva; domnieva sa naopak, že jedinou cestou k prijatiu účinnej a transparentnej legislatívy v tejto otázke je spolurozhodovací postup;

2.   pripomína, že migranti vo veľkej miere prispievajú k prosperite a hospodárskemu, kultúrnemu a sociálnemu rozvoju členských štátov EÚ;

3.   domnieva sa, že ekonomická migrácia je pozitívnym ľudským javom, ktorý vždy napomáhal rozvoju civilizácií a kultúrnej a technologickej výmene;

4.   ľutuje, že Rada ešte nedokázala prijať spoločnú prisťahovaleckú politiku a že sa sústredila hlavne na represívne prvky (readmisné dohody, policajné kontroly na hraniciach, atď.);

5.   zdôrazňuje, že efektívny vývoj spoločnej migračnej politiky s ohľadom na základné práva a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv je prioritným cieľom európskej integrácie a zaujíma aj dôležité miesto v Haagskom programe prijatom 4. a 5. novembra 2004;

6.   pripomína, že volebné právo patrí do kompetencie členských štátov;

7.   zastáva názor, že pracovníci z radov prisťahovalcov by mali získať rovnocenné práva s cieľom podnietiť ich sociálnu a politickú integráciu; vyzýva preto členské štáty, Komisiu a Radu, aby prijali všetky nevyhnutné kroky na uznanie volebných práv prisťahovalcov, ktorí v Únii bez prerušenia žijú najmenej päť rokov, aby sa títo mohli zúčastňovať lokálnych volieb a volieb do Európskeho parlamentu;

8.   vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné povolenia na pobyt, ktoré uľahčia hľadanie práce;

9.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do rozhodnutí a rámcových rozhodnutí budú začlenené všetky ustanovenia Medzinárodného dohovoru na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov prijatého Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1990, ktorého cieľom je integrácia migrujúcich pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojím uznesením z 24. februára 2005 o prioritách EÚ a odporúčaniach pre 61. zasadnutie Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve (14. marca až 22.apríla 2005)(5) a stanoviskom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(6) zabezpečili rýchlu ratifikáciu uvedeného dohovoru OSN, ktorý doteraz ešte neratifikoval ani jeden členský štát;

10.   zdôrazňuje, že prisťahovalectvo si vyžaduje štruktúrovaný prístup, ktorý závisí od dôvodov vstupu ako je azyl, útek či prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov;

11.   vyzýva členské štáty, aby okamžite odstránili všetky prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu občanov EÚ;

12.   domnieva sa, že prisťahovalecká politika Európskej únie sa musí riadiť globálnym a súdržným prístupom vychádzajúcim zo súčinnosti jednotlivých oblastí politiky a nielen z potrieb trhu práce v členských štátoch;

13.   trvá na potrebe prijatia spoločnej prisťahovaleckej politiky, aby sa skoncovalo s rozsiahlym vykorisťovaním pracovníkov, ktorí mu podliehajú vzhľadom na neexistenciu legálnych možností prisťahovalectva;

14.   vyzýva Komisiu, aby pri tvorbe európskeho rámca pre ekonomickú migráciu zohľadnila jednotlivé politiky a skúsenosti členských štátov a zdôrazňuje, že by sa mal konštantne vyhodnocovať vplyv migračnej politiky na ostatné politiky EÚ vrátane obchodnej politiky;

15.   podporuje možnosť spružnenia a zefektívnenia podmienok pre vstup prostredníctvom ustanovenia povolenia na pobyt na účely zamestnania, minimálne normy pre prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania sa alebo práce ako samostatne zárobkovo činné osoby a povolenia na pobyt pre sezónnych robotníkov alebo pracovníkov zamestnaných na dobu určitú;

16.   je presvedčený, že je nevyhnutné posilniť solidaritu, najmä s novými členskými štátmi, v rámci zavádzania opatrení na integráciu migrantov;

17.   zdôrazňuje, že hromadná zákonná úprava má za cieľ poskytnúť nelegálnym migrantom príležitosť, avšak nenahrádza zásadné politiky zaoberajúce sa prisťahovalectvom alebo účinné prostriedky zamestnávania ekonomických migrantov;

18.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili situáciu migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území Únie (žiadateľov o azyl, príbuzných migrujúcich pracovníkov, študentov, nelegálnych prisťahovalcov a ostatných), ktorí už prispievajú k prosperite hospodárstva Únie, avšak nemajú žiadne právne postavenie;

19.   zdôrazňuje, že ekonomická migrácia je časťou riešenia problému starnutia obyvateľstva v Európe a jej hospodárskych ťažkostí a je presvedčený o tom, že členské štáty musia prijať nové prístupy k hospodárskej politike a politike zamestnanosti vrátane politík zaoberajúcich sa vyváženosťou pracovného a rodinného života, ak chcú odpovedať na výzvy globalizovaného sveta;

20.   pripomína, že problémy v rámci trhu práce EÚ by sa mali riešiť nielen ekonomickou migráciou, ale aj podporou inovácií a nových technológií, zvyšovaním produktivity a podporou zamestnávania starších pracovníkov v EÚ;

21.   odporúča, aby Rada podnikla vhodné kroky na uľahčenie výmeny informácií a lepšej politickej koordinácie;

22.   vyzýva Komisiu, aby vykonala rozbor overených metód boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu členských štátov;

23.   upozorňuje na význam toho, aby Európska únia začlenila do všetkých svojich asociačných dohôd a dohôd o spolupráci doložky o spoločnom riadení migračných tokov a povinnú readmisiu v prípade nelegálneho prisťahovalectva;

24.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane zvyšujúce povedomie verejnosti a informačné kampane o politikách legálneho prisťahovalectva a ich pozitívnom vplyve, najmä s cieľom zahnať obavy verejnosti a vytvoriť pozitívny obraz prisťahovalectva;

25.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice ustanovujúcej minimálne a dostatočné kritériá prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie na účely zamestnania, ktorej hlavným cieľom by bolo umožniť legálne spôsoby prisťahovalectva;

26.   je presvedčený, že tieto právne predpisy by mali definovať celkový (skôr ako čiastkový) regulačný rámec;

27.   je presvedčený, že je lepšie zaviesť jednotný administratívny postup vydávania pracovných povolení a povolení na pobyt pre ekonomických migrantov zohľadňujúc pritom zásadu subsidiarity;

28.   poznamenáva, že prijímanie ekonomických migrantov v rámci takéhoto systému by malo byť v zásade spojené s existenciou špecifickej práce; vyzýva však Komisiu, aby preskúmala možnosť vydávania osobitných povolení na pobyt pre uchádzačov o zamestnanie a pre samostatne zárobkovo činné osoby;

29.   vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie špeciálnych kombinovaných povolení na pobyt a prácu, aby sa uľahčilo zamestnávanie pracovníkov na sezónne práce alebo na dobu určitú;

30.   je presvedčený, že návrh by mal s cieľom znížiť nelegálne prisťahovalectvo a prácu načierno obsahovať ustanovenia umožňujúce migrujúcim pracovníkom vstup na účel uchádzania sa o zamestnanie;

31.   vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila práva a povinnosti ekonomického migranta;

32.   vyzýva Komisiu, aby definovala politiku vracania migrantov, založenú na podpore dobrovoľného návratu vrátane možných podporných opatrení v krajine pôvodu;

33.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku osôb, ktorým sa skončila povolená doba pobytu a zostávajú naďalej v krajine, zohľadniac pritom trvanie ich zamestnania a pobytu, prítomnosť rodinných príslušníkov a úroveň integrácie;

34.   vyzýva členské štáty, aby pri povoľovaní migrácie na účely zamestnania nezohľadňovali len hospodárske záujmy, ale aj všetky ostatné legitímne záujmy tak, aby bolo povolenie výsledkom vyváženého posudzovania zúčastnených záujmov;

35.   vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie minimálnych noriem s ohľadom na normy výberu a uznávania zahraničných diplomov;

36.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla a spoločne s členskými štátmi vykonala usmernenia týkajúce sa dosiahnutia cieľa, ktoré sa budú skladať zo zmysluplných štatistík na dosiahnutie uceleného a diferencovaného obrazu migrácie a jej hospodárskeho vplyvu na členské štáty a krajiny pôvodu a týkajúcich sa existujúcich pracovných potrieb v celej Európskej únii;

37.   uvedomujúc si, že členské štáty nesú zodpovednosť za rozhodnutia o výbere a stanovení počtu štátnych príslušníkov z tretích krajín na svojom území, podporuje vyhodnocovanie údajov z členských štátov a v prípade potreby spracovanie celkových odhadov;

38.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia miestnych a/alebo regionálnych informačných/poradenských miest pre európske spoločnosti, ktoré majú záujem zamestnať ekonomických migrantov;

39.   vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli odhady podložené štatistikami s cieľom získania prognóz o požiadavkách na pracovnú silu na celom území Európskej únie;

40.   podporuje členské štáty v zriaďovaní účelovej internetovej stránky s voľnými pracovnými miestami, ktorá by poskytovala aktuálne a verejne prístupné informácie žiadateľom, a v sprístupňovaní voľných pracovných miest na internetovej stránke EURES;

41.   vyzýva Komisiu, aby v rámci prípravy svojho budúceho akčného plánu doňho začlenila ustanovenia umožňujúce výmenu najlepších postupov v oblasti integrácie medzi členskými štátmi;

42.   upozorňuje na zodpovednosť, ktorú majú jednotlivé členské štáty za integráciu, obsahujúcu práva a zodpovednosť nielen hostiteľskej spoločnosti, ale aj samotných prisťahovalcov; vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje jednotlivé politiky využívajúc pritom otvorenú metódu koordinácie vychádzajúcu zo spoločných usmernení týkajúcich sa politiky EÚ v oblasti integrácie prisťahovalcov prijatých Radou 19. novembra 2004;

43.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nariadenia na zabezpečenie toho, aby mali ekonomickí migranti po návrate do rozvojových krajín prístup k peniazom, ktoré zaplatili do európskych systémov sociálneho zabezpečenia;

44.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť špecifickej situácii migrantiek s nezaopatrenými deťmi, najmä pokiaľ ide o ich práva podľa pracovných zmlúv na dobu určitú;

45.   vyzýva prijímajúce členské štáty a štáty, z ktorých migranti pochádzajú, aby uzavreli dohody na zaručenie prenosu nárokov získaných v jednej krajine do druhej krajiny týkajúce sa dĺžky vykonávania práce v kvalifikovanom zamestnaní alebo sociálneho zabezpečenia;

46.   zdôrazňuje, že platby, ktoré vykonali migranti pochádzajúci z rozvojových krajín do vlastných krajín v značnej miere prevyšujú výšku platieb v rámci rozvojovej pomoci a majú veľký význam pri dosahovaní Rozvojových cieľov milénia týkajúcich sa odstránenia chudoby a nalieha na príslušné inštitúcie, aby uľahčili prevody platieb tým, že budú účtovať čo najnižšie poplatky;

47.   zdôrazňuje význam spolupráce hostiteľskej spoločnosti na jednej strane s imigrantmi a ich komunitami na strane druhej;

48.   pokladá za nevyhnutné zmeniť vnímanie migrácie v Európe očami verejnosti, najmä prostredníctvom boja proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii a vrátane zavedenia dejín migrácie do školských osnov;

49.   je zástancom podpory "pohybu mozgov" prostredníctvom rozšírenia zásady "preferencie Spoločenstva" na osoby, ktoré už niekoľko rokov pred návratom do vlastnej krajiny pracovali v EÚ;

50.   pokladá za nevyhnutné, že európska politika v oblasti ekonomickej migrácie by mala tiež zahŕňať praktické riešenia problému úniku mozgov;

51.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala viesť dialóg s vládami krajín pôvodu, aby sa schválili vyvážené právne predpisy, ktoré umožnia migráciu a rozvoj odborných skúseností; vyzýva ju, aby v rámci tohto dialógu podporila v súlade s dotknutými krajinami prijímanie osobitných opatrení pre sektory, ktoré sú obzvlášť postihnuté únikom mozgov;

52.   vyzýva dotknuté členské štáty, aby informovali potenciálnych migrantov o ich právnych možnostiach a perspektívach pred ich odchodom z krajiny pôvodu a vyzýva Komisiu, aby podporila koordináciu medzi diplomatickými a konzulárnymi zbormi jednotlivých členských štátov v tej istej krajine, nie v neposlednom rade preto, aby sa imigranti dostali čo najbližšie k členským štátom, ktoré ich môžu prijať vzhľadom na ich odbornosť;

53.   pripomína nevyhnutnosť spravodlivého zaobchádzania a spravodlivých práv pre migrantov;

54.   zdôrazňuje, že spoločná politika v oblasti migrácie musí zohľadňovať príčiny, ktoré vedú migrantov k príchodu do Európy, pričom v niektorých prípadoch riskujú vlastné životy, a že z tohto dôvodu musí byť prepojená s aktívnou spoločnou politikou rozvojovej spolupráce;

55.   zdôrazňuje význam a potrebu posilnenia spolupráce nielen medzi EÚ a krajinami pôvodu, ale aj medzi samotnými krajinami pôvodu, najmä medzi krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky, medzi krajinami AKT a uvedenými krajinami navzájom;

56.   predpokladá, že Komisia nebude v rámci prijímania opatrení proti organizovanému obchodovaniu s ľuďmi z rozvojových krajín kriminalizovať obete, ale že sa zameria na trestanie páchateľov; poznamenáva, že veľa žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, nemá prístup k právnej ani sociálnej ochrane,

57.   vyzýva Komisiu, aby uznala migráciu detí ako zvláštny aspekt ekonomickej migrácie a aby zaručila práva a ochranu detským migrantom v súlade s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie;

58.   domnieva sa, že regulácia prisťahovalectva medzi tretími krajinami by pomohla chrániť ľudské a pracovné práva prisťahovalcov, pričom by pomohla odhaliť obchodníkov s ľuďmi a postaviť ich pred súd;

59.   odporúča, aby Komisia vo väčšej miere uľahčila legálnym migrantom, ktorí sa vrátili do rozvojových krajín, opäť sa prisťahovať do EÚ, voči migrantom prichádzajúcim do Európskej únie prvý raz, uznávajúc tak skúsenosti s integráciou, ktorú už bývalí migranti majú;

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 390. (2) Ú. v. EÚ C 166 E, 7.7.2005, s. 58. (3) 1 Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (4) 2 Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12. (5) 1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0051. (6) 2 Stanovisko SOC/173 z 30.júna 2004.