Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho dopravcu a o oznamovaní bezpečnostných informácií členskými štátmi (KOM(2005)0048 – C6–0046/2005 – 2005/0008(COD))

P6_TA(2005)0428 A6-0310/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0048)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0046/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0310/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila vec Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť a doplniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. novembra 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, a ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

Keďže:

(1)  Prvoradým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by malo byť zabezpečenie vysokého stupňa ochrany cestujúcich pred bezpečnostnými rizikami. Navyše by sa mali v plnej miere zohľadňovať všeobecné požiadavky ochrany spotrebiteľa.

(2)  Cestujúci by mali byť oboznámení so zoznamom Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí nespĺňajú príslušné bezpečnostné požiadavky, aby tak bola zabezpečená najvyššia miera transparentnosti. Tento zoznam Spoločenstva by mal vychádzať zo spoločných kritérií vypracovaných na úrovni Spoločenstva.

(3)  Leteckí dopravcovia zahrnutí v zozname Spoločenstva by mali podliehať zákazu vykonávania leteckej dopravy. Zákazy vykonávania leteckej dopravy nachádzajúce sa v zozname Spoločenstva by sa mali uplatňovať na celom území všetkých členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva.

(4)  Leteckí dopravcovia, ktorí nemajú právo prevádzky v jednom alebo viacerých členských štátoch, môžu napriek tomu prevádzkovať lety do a zo Spoločenstva, ak je ich lietadlo, či už s posádkou alebo bez nej, prenajaté spoločnosťami, ktoré majú takéto právo. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie zákazu vykonávania leteckej dopravy obsiahnutého v zozname Spoločenstva aj na takýchto leteckých dopravcov, keďže títo leteckí dopravcovia by inak mohli prevádzkovať lety v Spoločenstve, bez splnenia príslušných bezpečnostných noriem.

(5)  Leteckému dopravcovi podliehajúcemu zákazu vykonávania leteckej dopravy by mohlo byť povolené vykonávať práva prevádzky tým, že použije lietadlo prenajaté s posádkou od leteckého dopravcu, ktorý nepodlieha zákazu vykonávania leteckej dopravy, za predpokladu, že sú splnené príslušné bezpečnostné normy.

(6)  Postup aktualizácie zoznamu Spoločenstva by mal umožniť rýchle prijímanie rozhodnutí s cieľom poskytovať cestujúcim v leteckej doprave primerané a aktualizované informácie o bezpečnosti a zaručiť, že leteckí dopravcovia, ktorí odstránili bezpečnostné nedostatky, budú čo najskôr vymazaní z tohto zoznamu. Tieto postupy by zároveň mali rešpektovať právo leteckého dopravcu na obranu a mali by sa uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné dohody a dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty alebo Spoločenstvo, najmä Chicagský Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944. Tieto požiadavky by mali byť zabezpečené najmä prostredníctvom vykonávacích opatrení týkajúcich sa procedurálnych otázok, ktoré prijme Komisia.

(7)  Ak bol leteckému dopravcovi uložený zákaz vykonávania leteckej dopravy, mali by byť prijaté vhodné opatrenia s cieľom pomôcť tomuto leteckému dopravcovi pri odstraňovaní nedostatkov, ktoré boli dôvodom tohto zákazu.

(8)  Vo výnimočných prípadoch by členským štátom malo byť umožnené prijať jednostranné opatrenia. Členské štáty by v naliehavom prípade a v prípade, keď čelia nepredvídanému bezpečnostnému problému, mali mať možnosť okamžite uložiť zákaz vykonávania leteckej dopravy vzťahujúci sa na ich vlastné územie. Naviac, v prípade, že Komisia rozhodla nezahrnúť leteckého dopravcu do zoznamu Spoločenstva, by okrem toho členské štáty mali mať možnosť uložiť alebo zachovať zákaz vykonávania leteckej dopravy v súvislosti s bezpečnostným problémom, ktorý neexistuje v ostatných členských štátoch. Členské štáty by mali tieto práva uplatňovať reštriktívne, zohľadňujúc záujmy Spoločenstva a s cieľom predstaviť spoločný postup v oblasti leteckej bezpečnosti. Týmto by nemal byť dotknutý článok 8 nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva(4) a článok 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva(5).

(9)  Informácie o bezpečnosti leteckých dopravcov by mali byť uverejňované efektívnym spôsobom, napríklad prostredníctvom internetu.

(10)  Na to, aby konkurencieschopný rámec v leteckej doprave prinášal spoločnostiam a cestujúcim čo najväčší úžitok je dôležité, aby spotrebitelia získali informácie nevyhnutné na prijímanie rozhodnutí s potrebnými informáciami.

(11)  Totožnosť leteckého dopravcu alebo dopravcov, ktorí v skutočnosti prevádzkujú let, je nevyhnutnou informáciou. Spotrebitelia, ktorí uzatvoria zmluvu o preprave, ktorá môže zahŕňať let na miesto určenia a spiatočný let, nie sú vždy informovaní o totožnosti leteckého dopravcu alebo dopravcov, ktorí v skutočnosti prevádzkujú tento let alebo lety.

(12)  Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o organizovanom cestovaní, organizovaných dovolenkách a organizovaných zájazdoch(6) si vyžaduje určité informácie, ktoré majú byť sprístupnené spotrebiteľom, avšak tieto informácie nezahŕňajú totožnosť prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

(13)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre počítačové rezervačné systémy (CRS)(7) oprávňuje spotrebiteľov, ktorí si rezervujú let cez počítačový rezervačný systém, aby boli informovaní o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Napriek tomu existujú dokonca aj v pravidelnej leteckej doprave postupy odvetvia, ako napríklad prenájom lietadla s osádkou alebo zdieľanie kódov, ak sú rezervované bez CRS, kde letecký dopravca, ktorý predal let pod svojím menom, v skutočnosti let neprevádzkuje, a kde v súčasnosti cestujúci nemá žiadny právny nárok na poskytnutie informácie o totožnosti leteckého dopravcu, ktorý v skutočnosti službu vykonáva.

(14)  Tieto postupy zvyšujú flexibilitu a umožňujú lepšie poskytovanie služieb cestujúcim. Okrem toho, určitý počet zmien, najmä z technických dôvodov, v poslednom momente nie je možné vylúčiť, pričom prispievajú k bezpečnosti leteckej dopravy. Táto flexibilita by sa však mala vyvážiť overením, že spoločnosti, ktoré skutočne prevádzkujú lety, spĺňajú bezpečnostné požiadavky, a informovaním spotrebiteľov s cieľom zaručiť im právo na prijímanie rozhodnutí na základe potrebných informácií. Mala by sa hľadať spravodlivá rovnováha medzi obchodnou rentabilitou leteckých dopravcov a prístupom cestujúcich k informáciám.

(15)  Leteckí dopravcovia by mali uskutočňovať politiku transparentnosti voči cestujúcim v súvislosti s informáciami o bezpečnosti. Zverejňovanie takýchto informácií by malo prispieť k povedomiu cestujúcich o spoľahlivosti leteckých dopravcov v oblasti bezpečnosti.

(16)  Leteckí dopravcovia sú zodpovední za informovanie vnútroštátnych orgánov pre leteckú bezpečnosť o bezpečnostných nedostatkoch, ako aj za bezodkladné odstraňovanie takýchto nedostatkov. Od posádky lietadla a pozemného personálu sa vyžaduje, aby podnikli príslušné opatrenia v prípade zistenia bezpečnostných nedostatkov. V protiklade so záujmami bezpečnosti leteckej dopravy by bolo, ak by zamestnanci v takýchto prípadoch boli postihovaní, ako to vyplýva z článku 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o ohlásení udalostí v civilnom letectve(8).

(17)  Okrem situácií upravených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov(9), by cestujúci mali mať právo na náhradu alebo na presmerovanie v určitých ďalších špecifických situáciách patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak existuje dostatočne úzke prepojenie so Spoločenstvom.

(18)  Okrem ustanovení uvedených v tomto nariadení by dôsledky zmien totožnosti prevádzkujúceho dopravcu na plnenie zmluvy o preprave mali podliehať právnym predpisom členských štátov vzťahujúcim sa na zmluvy a príslušným právnym predpisom Spoločenstva, najmä smernici Rady 90/314/EHS a smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(10).

(19)  Toto nariadenie je súčasťou legislatívneho postupu, ktorého cieľom je účinný a koherentný prístup k zlepšovaniu bezpečnosti leteckej dopravy v Spoločenstve. V rámci tohto postupu zohráva významnú úlohu Európska agentúra pre bezpečnosť letectva. Úloha tejto agentúry v rámci tohto nariadenia by mohla byť ďalej posilnená rozšírením jej právomocí, napríklad vo vzťahu k lietadlám tretích krajín. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ďalšiemu zvyšovaniu kvality a počtu bezpečnostných inšpekcií lietadiel a harmonizácii týchto inšpekcií.

(20)  Ak existuje bezpečnostné riziko, ktoré príslušný členský štát alebo členské štáty neodstránili, Komisia by mala mať možnosť okamžite prijať dočasné opatrenia. V takomto prípade by výbor, ktorý pomáha Komisii v jej práci podľa tohto nariadenia, mal konať v súlade s poradným postupom stanoveným v článku 3 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(11).

(21)  Vo všetkých ostatných prípadoch by výbor, ktorý pomáha Komisii v jej práci podľa tohto nariadenia, mal konať v súlade s regulačným postupom stanoveným v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)  Keďže vzťah medzi týmto nariadením a článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/36/ES z 21. apríla 2004 o bezpečnosti lietadiel tretích štátov používajúcich letiská Spoločenstva(12) by inak bol nejasný, tento článok by mal byť zrušený s cieľom poskytnúť právnu istotu.

(23)  Členské štáty by mali prijať ustanovenia o sankciách uplatniteľných na porušenia ustanovení kapitoly III tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali. Sankcie, ktoré môžu byť občianskej alebo správnej povahy, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(24)  Komisia by mala analyzovať uplatňovanie tohto nariadenia a po uplynutí dostatočnej doby predložiť správu o účinnosti jeho ustanovení.

(25)  Ktorýkoľvek príslušný orgán civilného letectva v Spoločenstve môže rozhodnúť, že leteckí dopravcovia vrátane tých, ktorí neprevádzkujú lety na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, môžu požiadať tento orgán o to, aby podliehali systematickým kontrolám s cieľom overiť ich schopnosť dodržiavať príslušné bezpečnostné normy.

(26)  Toto nariadenie by nemalo brániť členským štátom v zavedení systému označovania kvality leteckých dopravcov na vnútroštátnej úrovni, v rámci ktorého môžu príslušné kritériá zahŕňať aj iné požiadavky ako minimálne požiadavky týkajúce sa bezpečnosti, v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

(27)  Opatrenia týkajúce sa lepšej spolupráce pri využívaní letiska v Gibraltare boli prijaté Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom v Londýne 2. decembra 1987 v rámci spoločného vyhlásenia ministrov zahraničných vecí týchto dvoch krajín. Tieto opatrenia sa ešte nezačali uplatňovať,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet

1.  Toto nariadenie stanovuje pravidlá:

2.  Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko v Gibraltare sa rozumie v tom zmysle, že ním nie sú dotknuté právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva v súvislosti so sporom týkajúcim sa suverenity na území, na ktorom sa toto letisko nachádza.

3.  Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko v Gibraltare je pozastavené, pokiaľ sa nezačnú uplatňovať opatrenia obsiahnuté v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva z 2. decembra 1987. Vlády Španielska a Spojeného kráľovstva budú informovať Radu o dátume, kedy sa začnú uplatňovať tieto opatrenia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

KAPITOLA II

Zoznam Spoločenstva

Článok 3

Vytvorenie zoznamu Spoločenstva

1.  Na účely zlepšenia leteckej bezpečnosti sa vytvára zoznam leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v Spoločenstve (ďalej len "zoznam Spoločenstva"). Každý členský štát na svojom území uplatňuje zákazy vykonávania leteckej dopravy zahrnuté v zozname Spoločenstva vo vzťahu k leteckým dopravcom, ktorí podliehajú týmto zákazom.

2.  Spoločné kritériá týkajúce sa uloženia zákazu vykonávania leteckej dopravy leteckému dopravcovi, ktoré sa zakladajú na príslušných bezpečnostných normách, sú uvedené v prílohe (ďalej len "spoločné kritériá"). V súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 3 Komisia môže pozmeniť prílohu, najmä s cieľom zohľadniť vývoj vedy a techniky.

3.  Na účely vytvorenia zoznamu Spoločenstva vypracovaného po prvýkrát, každý členský štát do …(13) oznámi Komisii totožnosť leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy na jeho území, spolu s dôvodmi, ktoré viedli k uloženiu týchto zákazov a so všetkými ďalšími príslušnými informáciami. Komisia informuje ostatné členské štáty o týchto zákazoch vykonávania leteckej dopravy.

4.  Do jedného mesiaca od prijatia informácií oznámených členskými štátmi Komisia rozhodne, vychádzajúc zo spoločných kritérií, o uložení zákazu vykonávania leteckej dopravy dotknutým leteckým dopravcom a vypracuje zoznam Spoločenstva týkajúci sa leteckých dopravcov, ktorým uložila zákaz vykonávania leteckej dopravy, v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 4

Aktualizácia zoznamu Spoločenstva

1.  Aktualizácia zoznamu Spoločenstva zahŕňa:

2.  Komisia, konajúc z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu, rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 3 a na základe spoločných kritérií o aktualizácii zoznamu Spoločenstva vtedy, keď si to vyžaduje uplatňovanie odseku 1. Najmenej každé tri mesiace Komisia overí, či je potrebné aktualizovať zoznam Spoločenstva.

3.  Každý členský štát a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva oznámia Komisii všetky informácie, ktoré môžu byť dôležité v súvislosti s aktualizáciou zoznamu Spoločenstva. Komisia postúpi všetky dôležité informácie ostatným členským štátom.

Článok 5

Dočasné opatrenia týkajúce sa aktualizácie zoznamu Spoločenstva

1.  Ak je zrejmé, že ďalšie prevádzkovanie letov leteckým dopravcom v Spoločenstve pravdepodobne predstavuje vážne bezpečnostné riziko, a že takéto riziko nebolo uspokojivo odstránené prostredníctvom naliehavých opatrení prijatých dotknutým členským štátom alebo štátmi v súlade s článkom 6 ods. 1, Komisia môže v súlade s postupom podľa článku 15 ods. 2 dočasne prijať opatrenia uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. c).

2.  Podľa možnosti čo najskôr a najneskôr do desiatich pracovných dní Komisia postúpi záležitosť výboru uvedenému v článku 15 ods. 1 a rozhodne o potvrdení, zmene, zrušení alebo rozšírení opatrení, ktoré prijala podľa odseku 1 tohto článku, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 6

Mimoriadne opatrenia

1.  V naliehavom prípade toto nariadenie nebráni členskému štátu v reakcii na nepredvídaný bezpečnostný problém uložením okamžitého zákazu vykonávania leteckej dopravy na jeho vlastnom území, so zreteľom na spoločné kritériá.

2.  Rozhodnutie Komisie nezahrnúť leteckého dopravcu do zoznamu Spoločenstva v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 4 alebo článku 4 ods. 2 nebráni členskému štátu v uložení alebo zachovaní zákazu vykonávania leteckej dopravy dotknutému leteckému dopravcovi s ohľadom na bezpečnostný problém, ktorý postihuje konkrétne tento členský štát.

3.  V ktorejkoľvek situácii uvedenej v odsekoch 1 a 2 príslušný členský štát okamžite informuje Komisiu, ktorá informuje ostatné členské štáty. V situácii uvedenej v odseku 1 príslušný členský štát bezodkladne predloží Komisii žiadosť o aktualizáciu zoznamu Spoločenstva v súlade s článkom 4 ods. 2.

Článok 7

Práva na obranu

Komisia zabezpečí, aby pri prijímaní rozhodnutí podľa článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 2 a článku 5 mal dotknutý letecký dopravca možnosť vypočutia, pričom sa v niektorých prípadoch zohľadní nutnosť naliehavého postupu.

Článok 8

Vykonávacie opatrenia

1.  Komisia, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 3, prijme v prípade potreby vykonávacie opatrenia s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tejto kapitole.

2.  Pri rozhodovaní o týchto opatreniach Komisia náležite zohľadní potrebu rýchleho prijímania rozhodnutí pri aktualizácii zoznamu Spoločenstva a v prípade potreby umožní naliehavý postup.

Článok 9

Uverejnenie

1.  Zoznam Spoločenstva a akékoľvek jeho zmeny sa uverejnenia okamžite v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Komisia a členské štáty prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu verejnosti k čo najaktuálnejšiemu zoznamu Spoločenstva, najmä prostredníctvom internetu.

3.  Zmluvní partneri leteckej dopravy, vnútroštátne orgány civilného letectva, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva a letiská nachádzajúce sa na území členských štátov oboznámia cestujúcich so zoznamom Spoločenstva, a to prostredníctvom svojich internetových stránok a kde je to príslušné, aj vo svojich priestoroch.

Kapitola III

Informácie cestujúcim

Článok 10

Rozsah

1.  Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na leteckú prepravu cestujúcich v prípade, že let je súčasťou zmluvy o preprave a táto preprava začala v Spoločenstve, a

2.  Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú, či je let pravidelný alebo nepravidelný, a či let je alebo nie je súčasťou balíka služieb.

3.  Ustanoveniami tejto kapitoly nie sú dotknuté práva cestujúcich podľa smernice 90/314/EHS a podľa nariadenia (EHS) č. 2299/89.

Článok 11

Informovanie o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu

1.  Pri rezervácii informuje zmluvný partner leteckej dopravy cestujúceho o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu alebo dopravcov, a to bez ohľadu na spôsob vykonania rezervácie.

2.  Ak totožnosť prevádzkujúceho leteckého dopravcu nie je ešte v čase rezervácie známa, zmluvný partner leteckej dopravy zabezpečí, aby bol cestujúci informovaný o názve alebo názvoch leteckého dopravcu či dopravcov, ktorí sú alebo pravdepodobne budú prevádzkujúcimi leteckými dopravcami pre príslušný let alebo lety. Zmluvný partner leteckej dopravy v takomto prípade zabezpečí, aby bol cestujúci informovaný o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu či dopravcov, hneď ako je táto totožnosť známa.

3.  Ak dôjde k zmene prevádzkujúceho dopravcu či dopravcov po rezervácii, zmluvný partner leteckej dopravy prijme okamžite, bez ohľadu na dôvod zmeny, všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bol cestujúci čo najskôr informovaný o tejto zmene. V každom prípade sú cestujúci informovaní pri odbavení alebo pri nástupe do lietadla, ak sa pre nadväzujúce letecké spojenie nevyžaduje odbavenie.

4.  Letecký dopravca alebo prevádzkovateľ zájazdu v takomto prípade zabezpečia, aby bol príslušný zmluvný partner leteckej dopravy informovaný o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu či dopravcov, hneď ako je známa, a to najmä v prípade zmeny tejto totožnosti.

5.  Ak predajca leteniek nebol informovaný o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, nie je zodpovedný za nesplnenie povinností stanovených v tomto článku.

6.  Povinnosť zmluvného partnera leteckej dopravy informovať cestujúcich o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu či dopravcov je stanovená vo všeobecných obchodných podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu o preprave.

Článok 12

Právo na náhradu alebo presmerovanie

1.  Týmto nariadením nie je dotknuté právo na náhradu alebo presmerovanie podľa nariadenia (ES) č. 261/2004.

2.  V prípadoch, na ktoré sa nariadenie (ES) č. 261/2004 nevzťahuje, a

3.  Odsek 2 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 13 nariadenia (ES) č. 261/2004.

Článok 13

Sankcie

Členské štáty zabezpečia dodržiavanie pravidiel uvedených v tejto kapitole a stanovia sankcie za porušenie týchto pravidiel. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia

Článok 14

Informovanie a zmeny a doplnenia

Do …(14) Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. K správe sa podľa potreby priložia návrhy na zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

Článok 15

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor uvedený v článku 12 nariadenia (EHS) č. 3922/91 (ďalej len "výbor").

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

4.  Komisia môže s výborom konzultovať o akejkoľvek inej záležitosti týkajúcej sa uplatňovania tohto nariadenia.

5.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 16

Zrušovacie ustanovenie

Článok 9 smernice 2004/36/ES sa týmto zrušuje.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 10, 11 a 12 sa uplatňujú od ...(15) a článok 13 sa uplatňuje od …(16)*.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Spoločné kritériá pre posúdenie zákazu vykonávania leteckej dopravy z bezpečnostných dôvodov na úrovni Spoločenstva

Rozhodnutia o opatreniach na úrovni Spoločenstva sa prijímajú podľa povahy každého jednotlivého prípadu. V závislosti od povahy každého prípadu môže dopravca alebo všetci dopravcovia, ktorí získali povolenie v rovnakom štáte, podliehať opatreniu na úrovni Spoločenstva.

Pri posudzovaní toho, či by leteckému dopravcovi mal byť uložený úplný alebo čiastočný zákaz vykonávania leteckej dopravy, sa preskúma, či letecký dopravca spĺňa všetky príslušné bezpečnostné normy so zreteľom na:

1.  Overené dôkazy o vážnych bezpečnostných nedostatkoch zo strany leteckého dopravcu:

–  Správy poukazujúce na vážne bezpečnostné nedostatky, alebo na trvalé zanedbávanie zo strany dopravcu týkajúce sa odstránenia nedostatkov, ktoré bolo zistené pri inšpekciách v rámci programu SAFA a predtým oznámené dopravcovi.

–  Vážne bezpečnostné nedostatky zistené v rámci ustanovení o zhromažďovaní informácií podľa článku 3 smernice 2004/36/ES o bezpečnosti lietadiel tretích krajín.

–  Zákaz vykonávania leteckej dopravy dopravcom uložený treťou krajinou z dôvodu preukázaných nedostatkov v súvislosti s medzinárodnými bezpečnostnými normami.

–  Preukázané informácie o nehode alebo vážnej udalosti, ktoré poukazujú na skryté systémové bezpečnostné nedostatky.

2.  Neschopnosť a/alebo neochota leteckého dopravcu odstrániť bezpečnostné nedostatky, o ktorej svedčí:

–  Nedostatok transparentnosti alebo dostatočnej a včasnej komunikácie zo strany dopravcu pri poskytovaní odpovedí pri vyšetrovaní orgánu civilného letectva v členskom štáte týkajúcu sa bezpečnostných aspektov jeho prevádzky.

–  Nevhodný alebo nedostatočný nápravný akčný plán, ktorý bol predložený ako reakcia na zistené vážne bezpečnostné nedostatky.

3.  Neschopnosť a/alebo neochota orgánov, zodpovedných za dohľad nad leteckým dopravcom, týkajúca sa riešenia bezpečnostných nedostatkov, o ktorej svedčí:

–  Nedostatočná spolupráca s orgánom civilného letectva v členskom štáte zo strany príslušných orgánov iného štátu v prípade vzniku obáv súvisiacich bezpečnosťou prevádzky dopravcu, ktorý v tomto štáte získal licenciu alebo povolenie.

–  Neschopnosť príslušných orgánov zodpovedných za regulačný dohľad nad dopravcom týkajúca sa uplatňovania a presadzovania príslušných bezpečnostných noriem. Osobitná pozornosť by sa mala venovať:

–  Nedostatočná schopnosť príslušných orgánov štátu, v ktorom je registrované lietadlo používané leteckým dopravcom, dohliadať na lietadlo používané dopravcom v súlade s povinnosťami štátu podľa Chicagského dohovoru.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z 28. septembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. novembra 2005. (4) Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č.2871/2000 (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 47). (5) Ú. v. ES L 240, 7.9.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č.1701/2003 (Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 5). (6) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. (7) Ú. v. ES L 220, 29.7.1989, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 323/1999 (Ú. v. ES L 40, 13.2.1999, s. 1). (8) Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003, s. 23. (9) Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1. (10) Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29. (11) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (12) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 76. (13) * Jeden mesiac odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (14) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (15) * Šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) ** Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady týkajúceho sa uplatňovania Protokolu 9, ktorý je súčasťou prílohy Aktu o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii, o jadrovej elektrárni Bohunice V1 na Slovensku (KOM(2004)0624 – C6-0205/2004 – 2004/0221(CNS))

P6_TA(2005)0429 A6-0282/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2004)0624)(1),

–   so zreteľom na článok 203 Zmluvy o Euratom-e, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0205/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0282/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   upresňuje, že rozpočtové prostriedky uvedené v návrhu nariadenia sú mienené výlučne ako usmernenie, kým sa nedosiahne dohoda o finančnom výhľade na obdobie 2007 a nasledujúce roky;

3.   vyzýva Komisiu, aby po prijatí budúceho finančného výhľadu potvrdila sumy uvedené v návrhu nariadenia, alebo aby v prípade potreby predložila upravené sumy na schválenie Európskemu parlamentu a Rade, a tým zabezpečila ich zlučiteľnosť so stropmi;

4.   vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 119 ods. 2 Zmluvy o Euratom-e zodpovedajúcim spôsobom zmenila a doplnila svoj návrh;

5.   vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

6.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť a doplniť návrh Komisie;

7.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 3 (3)  Európska únia v protokole taktiež uznáva, že proces odstavovania jadrovej elektrárne Bohunice V1 by mal pokračovať aj po ukončení tohto obdobia a že predstavuje pre Slovensko výraznú finančnú záťaž. Rozhodnutia, ktoré budú prijaté v súvislosti s týmto procesom vzhľadom na predĺženie poskytovania finančnej pomoci zo strany Únie po roku 2006, vezmú túto skutočnosť do úvahy. (3)  Európska únia v protokole taktiež uznáva, že proces odstavovania jadrovej elektrárne Bohunice V1 by mal pokračovať aj po ukončení tohto finančného výhľadu a že predstavuje pre Slovensko výraznú finančnú záťaž. Európska únia okrem toho zohľadňuje aj skutočnosť, že vzhľadom na povahu a rozsah procesu odstavovania bude toto úsilie pokračovať ešte niekoľko rokov po finančnom výhľade na roky 2007-2013. Rozhodnutia, ktoré budú prijaté v súvislosti s týmto procesom vzhľadom na predĺženie poskytovania finančnej pomoci zo strany Európskej únie po roku 2006, vezmú túto skutočnosť do úvahy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 4 a (nové) (4a) Európsky parlament, Rada a Komisia oceňujú úsilie Slovenska vynaložené na zvýšenie bezpečnosti jadrovej elektrárne Bohunice V1 pred pristúpením, a tiež skutočnosť, že Slovensko investovalo približne 250 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia v období medzi rokmi 1993 a 2000 a zohľadnia tieto informácie pri rozhodovaní o výške finančnej pomoci určenej pre Slovensko. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 4 b (nové) (4b) Na zabezpečenie pokračovania poskytovania pomoci zo strany EÚ by sa mali z rozpočtu Spoločenstva vyčleniť ďalšie prostriedky aj po 31. decembri 2013. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 4 c (nové) (4c) Európsky parlament, Rada a Komisia tiež uznávajú a berú primerane do úvahy skutočnosť, že predčasné vyradenie jadrovej elektrárne Bohunice V1 z prevádzky bráni Slovensku pri získavaní celkovej výšky finančných prostriedkov požadovaných na proces odstavovania, ktorých poskytovanie bolo naplánované podľa pôvodnej životnosti jadrovej elektrárne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 5 (5)  Preto treba v rámci rozpočtu Spoločenstva počítať na obdobie rokov 2007 – 2013 so sumou 237 miliónov EUR na financovanie odstavenia jadrovej elektrárne Bohunice V1. (5)  Preto je potrebné v rámci rozpočtu Spoločenstva počítať na obdobie rokov 2007 – 2013 so sumou 400 miliónov EUR na financovanie odstavenia jadrovej elektrárne Bohunice V1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 5 a (nové) (5a) Nedávne návrhy slovenských orgánov na zvýšenie výšky štátnej pomoci smerovanej do oblasti jadrovej energie na Slovensku prostredníctvom národného fondu na odstavovanie jadrových elektrární posúdi Komisia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 5 b (nové) (5b) Použitie rozpočtových prostriedkov Spoločenstva na odstavovanie jadrových elektrární by nemalo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v súvislosti so spoločnosťami zaoberajúcimi sa dodávkami energie na energetickom trhu EÚ. Tieto rozpočtové prostriedky by sa tiež mali použiť na financovanie opatrení na náhradu straty výrobnej kapacity v súlade s príslušným acquis vzťahujúcim sa na: (i) obnoviteľné zdroje energie; (ii) účinnosť konečnej spotreby energie; (iii) bezpečnosť dodávok elektrickej energie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 5 c (nové) (5c) EÚ, a najmä tie členské štáty, ktoré budú profitovať zo zatvorenia jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach, by mali dať k dispozícii v súvislosti s ročným rozpočtovým postupom dodatočnú sumu 163 miliónov EUR . Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 8 a (nové) (8a) S cieľom kompenzovať následky predčasného uzavretia, odstavenie jadrovej elektrárne Bohunice V1 by sa malo uskutočniť spôsobom, ktorý najlepšie pomáha pri udržaní rozvoja a rastu na Slovensku v súlade s lisabonskou stratégiou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 8 b (nové) (8b) S cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú účinnosť, by sa odstavenie jadrovej elektrárne Bohunice V1 malo uskutočniť s ohľadom na najvhodnejšie dostupné technické znalosti a s primeraným zohľadnením povahy a technologických špecifikácií blokov, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 2 Finančná podpora Spoločenstva, ktorá sa vypláca prostredníctvom programu vypracovaného týmto nariadením, je poskytovaná s cieľom podporiť opatrenia spojené s odstavením jadrovej elektrárne Bohunice V1. Ide o opatrenia zamerané na obnovu životného prostredia, rešpektujúc pritom spôsob získavania energie a modernizovanie tradičných kapacít výroby elektrickej energie, ktoré by mali nahradiť výrobnú kapacitu dvoch reaktorov elektrárne Bohunice V1. Okrem toho ide aj o ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia ukončiť prevádzku a odstaviť elektráreň a ktoré prispejú k nevyhnutnej reštrukturalizácii a obnove životného prostredia, k modernizácii výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora na Slovensku, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie a efektívnosti využitia energie. Finančná podpora Spoločenstva, ktorá sa vypláca prostredníctvom programu vypracovaného týmto nariadením, je poskytovaná s cieľom podporiť opatrenia spojené s odstavením jadrovej elektrárne Bohunice V1 vrátane: (i) opatrení na obnovu životného prostredia v súlade s acquis (ii) opatrení na vytvorenie novej výrobnej kapacity a modernizáciu existujúcich kapacít výroby elektrickej energie, ktoré by mali nahradiť výrobnú kapacitu dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Bohunice V1; (iii) ďalších opatrení, ktoré vyplývajú z rozhodnutia ukončiť prevádzku a odstaviť túto elektráreň a ktoré v súlade a na základe uplatňovania príslušných acquis prispejú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, obnove a životného prostredia a modernizácii výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora na Slovensku, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie a efektívnosti využitia energie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 2 odsek 1 a (nový) Opatrenia, na podporu ktorých sa majú využiť prostriedky z rozpočtu Spoločenstva, podrobnejšie stanoví Komisia v roku 2006, keď od slovenských orgánov získa plán odstavenia obsahujúci všetky nevyhnutné informácie o procese odstavovania. Komisia na základe tohto plánu každoročne schváli opatrenia, ktoré sa majú financovať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 3 odsek 1 Suma potrebná na uskutočnenie opatrení uvedených v článku 2 je na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 237 miliónov EUR. Suma potrebná na uskutočnenie opatrení uvedených v článku 2 je na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 400 miliónov EUR. . Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 3 odsek 3 Výška úverov na tento program môže byť v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 revidovaná, čím bude možné zistiť, ako pokračuje realizovanie programu a zaistiť, či plánovanie a vyplácanie finančných prostriedkov je skutočne založené na potrebách a reálnych možnostiach ich zužitkovania. Výška ročných rozpočtových prostriedkov na tento program sa môže meniť v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, čím bude možné zistiť, ako pokračuje uskutočňovanie programu a zaistiť, aby plánovanie a vyplácanie finančných prostriedkov bolo skutočne založené na potrebách a reálnych možnostiach ich zužitkovania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 3 odsek 3 a (nový) Poskytovanie finančnej pomoci z rozpočtu Spoločenstva na účely uvedené v článku 2 tohto nariadenia bude pokračovať aj po 31. decembri 2013. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 4 Príspevok v rámci tohto programu môže pokrývať 100 % celkových nákladov na určité opatrenia. Treba však vyvinúť maximálne úsilie, aby sa na jednej strane pokračovalo v praxi spolufinancovania, rozvíjanej, pokiaľ ide o opatrenia súvisiace s odstavením, v období predvstupovej pomoci a v období rokov 2004 – 2006, a aby sa na druhej strane pritiahli aj iné možné zdroje spolufinancovania. Príspevok Spoločenstva v rámci tohto programu môže pokrývať 100 % celkových nákladov na určité opatrenia. Treba však vyvinúť maximálne úsilie, aby sa na jednej strane pokračovalo v praxi spolufinancovania, rozvíjanej, pokiaľ ide o opatrenia súvisiace s odstavením, v období predvstupovej pomoci a v období rokov 2004 – 2006, a aby sa na druhej strane pritiahli aj iné možné zdroje spolufinancovania.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcnosti Severnej dimenzie

P6_TA(2005)0430 RC-B6-0584/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na druhý akčný plán pre Severnú dimenziu 2004-2006, ako ho schválila Európska rada v Bruseli zo 16. a 17. októbra 2003,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: Nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104),

–   so zreteľom na význam Severnej dimenzie v rámci uplatňovania "cestovných máp" EÚ - Rusko pre vytvorenie štyroch spoločných priestorov (spoločný hospodársky priestor, spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločný priestor vonkajšej bezpečnosti, spoločný priestor výskumu, vzdelávania a kultúry), ktoré boli prijaté na 15. samite EÚ - Rusko v Moskve 10. mája 2005,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Severnej dimenzii, predovšetkým na uznesenia zo 16. januára 2003(1) a 20. novembra 2003(2), týkajúce sa druhého akčného plánu pre Severnú dimenziu,

–   so zreteľom na výročnú správu Komisie o pokroku, týkajúcu sa uplatňovania akčného plánu pre Severnú dimenziu z 20. mája 2005 a na rozpravu v Európskom parlamente, ktorá sa uskutočnila 8. septembra 2005,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže terajšie predsedníctvo požaduje, aby sa 21. novembra 2005 v Bruseli uskutočnilo stretnutie ministrov na tému Severnej dimenzie s cieľom vypracovať plán pre budúcnosť Severnej dimenzie po uplynutí súčasného akčného plánu v roku 2006,

B.   keďže Komisia v súčasnosti vypracováva svoje návrhy týkajúce sa budúcnosti politík Severnej dimenzie, ktoré je potrebné prijať v roku 2006, a ktoré budú musieť nadobudnúť účinnosť v roku 2007,

C.   keďže Európska rada opakovane zdôrazňovala význam Severnej dimenzie v rámci vnútornej politiky EÚ, ako aj jej vonkajších vzťahov, a keďže EÚ potrebuje rozvíjať svoju politiku susedských vzťahov a partnerstva, ako aj príslušné nástroje, aby koherentným spôsobom prepojila rôzne oblasti EÚ,

D.   keďže rozšírenie EÚ zmenilo geopolitickú mapu severnej Európy a posunulo geografický stred EÚ smerom na severovýchod, keďže Severná dimenzia získala nové možnosti a čelí novým výzvam, predovšetkým v rámci predchádzania vzniku nových bariér medzi EÚ a jej severnými susedmi, a keďže rozšírenie so sebou prinieslo aj nový dôraz na spoluprácu v oblasti Baltického mora, pretože všetky pobaltské štáty okrem Ruska sú členmi Európskej únie, čo si vyžaduje vypracovanie samostatnej stratégie pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie,

E.   keďže v minulosti stanovené politické ciele Európskeho parlamentu týkajúce sa Severnej dimenzie boli dosiahnuté len čiastočne; keďže najmä jeho požiadavka na väčšiu účasť poslancov a ďalších volených zástupcov sa ešte len má splniť prostredníctvom vytvorenia fóra pre Severnú dimenziu, a politiky Severnej dimenzie trpia nedostatkom koordinácie medzi rôznymi zúčastnenými stranami a aj naďalej sa im venuje iba malá pozornosť; keďže Európsky parlament podporuje činnosť svojej baltickej medziskupiny v rámci navrhovania usmernení pre ďalšiu integráciu v oblasti Baltického mora, ako aj iniciatívu na vytvorenie európskej stratégie pre oblasť Baltického mora, predovšetkým ako vnútorného piliera Severnej dimenzie,

F.   keďže základným cieľom budúcej politiky Severnej dimenzie je zabezpečenie spoločného rámca podpory dialógu a spolupráce zameranej na posilnenie stability, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja v severnej Európe a Arktíde, motivovanie obchodu, investícií a infraštruktúry, využívanie energetických zdrojov, uľahčenie cezhraničného pohybu ľudí a tovarov, a súčasne úzka spolupráca v oblasti boja proti organizovanému zločinu, a tiež podpora produktívneho zamestnávania, ako aj sociálnej a kultúrnej výmeny,

G.   keďže sa ukázalo, že Severná dimenzia bola od svojho vytvorenia v roku 1999 účinná a že sa stala nositeľkou politických, hospodárskych a sociálnych hodnôt a Severná dimenzia sa vzťahuje na jeden z najpodnetnejších európskych regiónov, ktorý disponuje obrovskými možnosťami pre budúcu spoluprácu s Ruskom, Islandom a Nórskom,

H.   poukazuje najmä na význam a dopad politiky životného prostredia Severnej dimenzie na celú oblasť, čoho príkladom je aj čistička odpadových vôd v Petrohrade, avšak zdôrazňuje potrebu pokračovať v posilňovaní spolupráce medzi členskými štátmi najmä s cieľom znížiť eutrofizáciu, a medzi EU a Ruskom, najmä potrebu znižovať riziko nehôd ropných tankerov, ako aj riziká súvisiace s využívaním ropných polí, a zlepšovať jadrovú bezpečnosť a nakladanie s jadrovým odpadom; poukazuje na to, že Baltické more je už teraz veľmi znečistené a jeho poloha vnútrozemského mora ho ešte viac vystavuje nebezpečenstvu,

1.   zdôrazňuje skutočnosť, že na dosiahnutie cieľov Severnej dimenzie je nevyhnutné, aby sa jej venovala väčšia pozornosť, že kľúčovou úlohou aj naďalej zostáva posilnenie koordinácia medzi rôznymi zúčastnenými stranami, a že Severnej dimenzii by sa mala venovať rovnaká pozornosť ako aj iným modelom regionálnej spolupráce; vyzýva Komisiu a súčasné, ako aj budúce predsedníctvo, aby zabezpečili úspešné pokračovanie prebiehajúcich rokovaní o budúcnosti Severnej dimenzie, a aby do svojej práce v plnej miere zapojili aj Európsky parlament;

2.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila komplexný prístup pre vonkajšie bilaterálne aj multilaterálne politiky EÚ pre Severnú dimenziu, vrátane Baltického mora a oblasti Barentsovho mora, ako aj Arktídy ako celku; zdôrazňuje osobitné postavenie Ruska ako kľúčového partnera, pričom poukazuje na dôležitú úlohu ďalších severných susedov, Islandu a Nórska, ako aj ďalších arktických partnerov - Kanady a USA; zdôrazňuje význam plného zapojenia severných susedov do novej politiky susedských vzťahov a ich zohľadnenie v rámci nariadenia o európskom nástroji politiky susedských vzťahov a partnerstva;

3.   zdôrazňuje skutočnosť, že úspešné pristúpenie 10 nových krajín, vrátane krajín, ktoré sa zapojili do Severnej dimenzie, posunulo Severnú dimenziu do novej fázy; vyzýva Komisiu, aby pre politiku Severnej dimenzie vyčlenila primerané zdroje s cieľom umožniť nové partnerstvá v budúcnosti, okrem iného v oblasti dopravy, logistiky, energetiky a kultúry; domnieva sa, že partnerstvo v oblasti sociálnych vecí a zdravia by malo získať primeranejšiu podporu; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa v rámci svojej terajšej činnosti pre budúcnosť Severnej dimenzie vážne zaoberala tým, či by samostatná rozpočtová položka pre Severnú dimenziu pomohla pri jej zviditeľňovaní, pričom by bola v súlade so základnými prvkami Severnej dimenzie ako rámcovej politiky pre severný región; poznamenáva, že takýto návrh musí zohľadňovať a zvyšovať transparentnosť rôznych zdrojov financovania, vrátane spolufinancovania tretími stranami; zdôrazňuje potrebu zohľadniť osobitné potreby severných regiónov v rámci činnosti všetkých generálnych riaditeľstiev a vo všetkých častiach rozpočtu EÚ;

4.   pripomína Komisii, Rade a členským štátom svoje predchádzajúce výzvy na posilnenie úlohy volených zástupcov a poslancov v rámci Severnej dimenzie s cieľom podporiť a koordinovať integráciu rôznych fór regionálnej spolupráce v severnej Európe; očakáva od Komisie, že v tomto smere predloží konkrétne návrhy a opätovne pripomína svoju podporu vytvoreniu fóra pre Severnú dimenziu, ako aj svoju pripravenosť v plnej miere sa na ňom zúčastňovať a zorganizovať jeho prvé stretnutie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť plnú účasť pôvodného obyvateľstva daného regiónu;

5.   vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu Severnej dimenzie začlenila aj stratégiu Baltického mora s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti Baltického mora, využiť všetky výhody spojené s nedávnym rozšírením EÚ a pevne prepojiť infraštruktúru s ostatnými oblasťami Európskej únie; predpokladá, že táto stratégia by patrila medzi vnútorné politiky EÚ, pričom spolupráca s Ruskom by patrila medzi vonkajšie politiky EÚ; víta skutočnosť, že dohoda s Moskvou o "cestovných mapách" týkajúcich sa štyroch spoločných priestorov poskytuje aktualizovaný rámec pre partnerstvo medzi EÚ a Ruskom; poukazuje na to, že Severná dimenzia odzrkadľuje regionálny aspekt týchto priestorov; zdôrazňuje skutočnosť, že tento proces sa musí uskutočniť v skutočnej spolupráci s Ruskom;

6.   žiada, aby sa posilnila koordinácia medzi EÚ, Arktickou radou, Radou pobaltských štátov, Nordickou radou, Euro-arktickou radou Barentsovho mora a ďalších orgánov, ktoré sa podieľajú na spolupráci v severných regiónoch; poznamenáva, že Komisia by sa mala aktívnejšie zúčastňovať na ich stretnutiach;

7.   podporuje Radu a Komisiu v ich úsilí o začlenenie Ruska do politík Severnej dimenzie, zdôrazňuje však skutočnosť, že stratégia EÚ týkajúca sa Ruska by sa mala uplatňovať v rámci plnej solidarity všetkých členských štátov, poukazuje však na potrebu plného zapojenia ďalších susedských štátov na severe predovšetkým Nórska a Islandu najmä v oblasti rozvoja námorného priemyslu a energetiky; víta v tejto súvislosti Bielu knihu o ďalekom severe, ktorú vydala nórska vláda;

8.   pripomína, že veľké projekty týkajúce sa infraštruktúry v oblasti energie a dopravy v baltickom regióne by mali zohľadniť legitímne obavy členských štátov ohľadom bezpečnosti a ich vplyv na životné prostredie;

9.   pripomína Komisii nadchádzajúci medzinárodný polárny rok 2007-2008 a vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť a prijala nové iniciatívy spoločne s arktickými partnermi vrátane Kanady a USA, predovšetkým v súvislosti s prácou na "Charte pre správu arktickej oblasti";

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, Nórska, Islandu, Ruska, Kanady a USA a partnerom regionálnej spolupráce.

(1) 1 Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 310. (2) 2 Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 515.

Uznesenie Európskeho parlamentu o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie

P6_TA(2005)0431 B6-0583/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie (KOM(2005)0204),

–   so zreteľom na stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra z 19. novembra 2004 o dôsledkoch prechodu na digitálne vysielanie (RSPG04-55 Rev.),

–   so zreteľom na plány členských štátov týkajúce sa digitalizácie, ktoré boli uverejnené v rámci akčného plánu eEurópa 2005(1),

–   so zreteľom na nedávne štúdie o správe spektra v oblasti vysielania a o prístupe verejnej politiky k digitálnemu terestriálnemu televíznemu vysielanu, ktorých vypracovanie zadala Komisia(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2002 o akčnom pláne EÚ pre úspešné zavedenie digitálneho televízneho vysielania v Európe(4),

–   so zreteľom na články 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prechod z analógového na digitálne vysielanie prinesie výhody vo všetkých smeroch, keďže umožní ponúkať nové a zlepšené vysielanie, uvoľní niekoľko stoviek megahertzov primárneho spektra, ktoré sa bude môcť prerozdeliť a využívať na rôzne účely, a podporí zvýšenie hospodárskej súťaže na trhu a inovácie,

B.   keďže USA plánujú ukončiť terestriálne analógové vysielanie do 1. januára 2009 a Južná Kórea oznámila, že ukončí terestriálne analógové vysielanie do konca roka 2010 a Japonsko do roka 2011 a keďže pre EÚ je nevyhnutné nezaostať za svojimi hlavnými konkurentmi,

C.   keďže Komisia navrhuje, aby bol termínom pre ukončenie analógového vysielania vo všetkých členských štátoch začiatok roka 2012, ale niektoré členské štáty ešte neoznámili svoje plány prechodu na digitálne vysielanie,

D.   keďže proces prechodu na digitálne vysielanie by mal byť riadený trhom, ale zároveň je potrebná koordinácia zo strany prevádzkovateľov vysielania, a žiaduce sú aj jasné verejno-politické kroky na koordináciu prevádzkovateľov vysielania,

E.   keďže rámcová smernica zakotvuje zásadu technologickej neutrality, ale zároveň nevylučuje prijímanie primeraných krokov na podporu určitých konkrétnych služieb, ak je takáto podpora opodstatnená,

F.   keďže nadchádzajúca regionálna konferencia o rádiovej komunikácii 2006 (RRC06) bola zvolaná na účel revízie Regionálnej dohody pre európsky priestor televízneho vysielania zo Štokholmu z roku 1961, s cieľom harmonizovať tú jej časť, ktorá sa týka využívania frekvenčných pásiem 174-230 MHz a 470-862 MHz na vysielanie,

1.   povzbudzuje tie členské štáty, ktoré zatiaľ neuverejnili plány na prechod na digitálne vysielanie, aby ich oznámili do konca roka 2005 a dali tak jasný signál a istotu spotrebiteľom aj prevádzkovateľom vysielania; povzbudzuje členské štáty, aby zachovali čo najkratšie obdobie súbežného používania analógového a digitálneho vysielania a vyhli sa tak vysokým nákladom na vysielanie, dočasnému zhoršeniu problému nedostatku kapacity a oneskorenému prechodu na digitálne vysielanie;

2.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že politické zásahy, ktoré uskutočnia na zabezpečenie a urýchlenie prechodu na digitálne vysielanie, budú transparentné, opodstatnené, primerané a nediskriminačné;

3.   vyzýva Komisiu, aby stanovila jasne vymedzené politické ciele a zabezpečila tak čo najrozsiahlejší prienik nových a inovatívnych služieb;

4.   vyzýva Komisiu, aby v záujme prieniku nových služieb, a to aj iných ako vysielacích digitálnych služieb, zabezpečila skoré ukončenie výskumu a vývoja;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň harmonizácie prístupov a regulácie ohľadom rozdelenia frekvenčného spektra, a to najmä s ohľadom na uspokojenie dopytu po celoeurópskych službách v budúcnosti;

6.   vyzýva Komisiu, aby v rámci existujúcej štruktúry (výboru pre komunikácie) vytvorila európsku pracovnú skupinu pre digitálne vysielanie, ktorej úlohou by bolo koordinovať predpisy, ciele, stratégie a časové harmonogramy členských štátov na úrovni Spoločenstva; domnieva sa, že Európska pracovná skupina pre digitálne vysielanie by mala pravidelne monitorovať pokrok členských štátov pri prechode na digitálne vysielanie a mala by organizovať semináre, na ktorých by mohli členské štáty a iné zúčastnené strany diskutovať a vymieňať si názory; nazdáva sa, že Európska pracovná skupina pre digitálne vysielanie by okrem toho mala byť zodpovedná za pomoc pri harmonizácii prístupov k rozdeleniu frekvenčného spektra s cieľom zabezpečiť fungovanie pan-európskych služieb v budúcnosti vo všetkých členských štátoch;

7.   vyzýva Komisiu, aby zabránila vytváraniu vertikálnych prekážok a horizontálnych monopolov; vyzýva členské štáty, aby dotovali, v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, prijímače digitálneho televízneho vysielania (set-top-boxy alebo prijímače zabudované do televízorov), ako je napr. systém domácej multimediálnej platformy (Multimedia Home Platform system), s otvoreným API (Aplikačné programové rozhranie) a zabránili tak vytváraniu prekážok pri prenose dát; vyzýva členské štáty, aby podporovali a rozvíjali interaktívne služby s cieľom zvýšiť úroveň digitálnej odbornosti a konkurencieschopnosti európskej spoločnosti, a spoločne presadzovali také technické opatrenia vo vysielaní, ktoré majú zabrániť šíreniu obsahu, ktorý by mohol narušiť fyzický, duševný alebo morálny vývin neplnoletých osôb;

8.   vyzýva Komisiu, aby uverejnila informácie o osvedčených postupoch týkajúcich sa finančných aspektov a poskytla jasné usmernenia ohľadom štátnej pomoci a otázok súvisiacich s hospodárskou súťažou;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rokovaní RRC06 zdôrazňovali veľkú dôležitosť zabezpečenia spravodlivého prístupu k rozdeľovaniu frekvenčného spektra, a aby schválili spoločnú rokovaciu pozíciu, ktorá by podporovala scenár predpokladajúci rok 2015 ako termín pre ukončenie všeobecnej ochrany pred rušením analógovými kanálmi vysielajúcimi z územia mimo EÚ, a zabezpečili tak nerušené digitálne vysielanie čo možno najbližšie k roku 2012;

10.   vyzýva členské štáty, aby s cieľom zabrániť prehĺbeniu digitálnych rozdielov v spoločnosti, čo najskôr zabezpečili, že pred prechodom z analógového na digitálne vysielanie budú prijaté primerané ustanovenia upravujúce okrem iného financovanie a poskytovanie zrozumiteľných informácií, ktoré znížia náklady na prechod pre tých v spoločnosti, ktorí budú mať ťažkosti so získaním a financovaním potrebného nového vybavenia;

11.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri regulácii prechodu na digitálne vysielanie sa bude jasne rozlišovať medzi reguláciou prenosu elektronického signálu a infraštruktúry a reguláciou obsahu (vrátane audiovizuálneho obsahu), a aby v záujme ochrany plurality a rôznorodosti v oblasti vysielania zabezpečila, že väčšina alebo príslušná časť nových vysielacích možností a prevádzkovateľov vysielania sa nedostane pod výlučnú kontrolu alebo rozhodujúci vplyv nadnárodných mediálnych spoločností; domnieva sa, že rôzne doplnkové služby, ktoré sa prenášajú popri digitálnom vysielaní v rámci tej istej siete, by mali byť regulované tak, že sa bude rozlišovať podľa ich charakteru: služby súvisiace s vysielaním týkajúce sa obsahu, iné služby týkajúce sa obsahu a služby súvisiace s telekomunikáciami;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú interoperabilitu a technologickú neutralitu s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých prevádzkovateľov vysielania a podporiť inovácie v Európe;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) http://europa.eu.int/information_society/policy/ecomm/todays_framework/digital_broadcasting/ switchover/national_swo_plans/index_en.htm (2) Štúdia o správe spektra v oblasti vysielania - dôsledky prechodu na digitálne vysielanie na správu spektra, Aegis Systems Ltd, Indepent Consulting Ltd a IDATE, jún 2004.Prístup verejnej politiky k digitálnemu terestriálnemu televíznemu vysielaniu na komunikačných trhoch, Analysys Limited, Hogan & Hartson and Aleph, 26. august 2005.http://europa.eu.int/information_society/policy/ecomm/info_centre/documentation/studies_ext_consult/index_en.htm (3) 3 Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33. (4) 4 Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 311.

Uznesenie Európskeho parlamentu o využívaní finančných zdrojov určených na odstavenie jadrových elektrární (2005/2027(INI))

P6_TA(2005)0432 A6-0279/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o správe o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární (KOM(2004)0719),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní dňa 13. marca 2002 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/92/ES o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní dňa 13. marca 2002 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/30/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(2),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v druhom čítaní dňa 4. júna 2003 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES a súvisiace medziinštitucionálne vyhlásenia a vyhlásenie Komisie o odstavení jadrových elektrární a o zaobchádzaní s odpadom(4),

–   so zreteľom na smernicu Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia(5),

–   so zreteľom na návrhy smerníc Rady (Euratom), ktoré stanovujú základné povinnosti a všeobecné zásady bezpečnosti jadrových zariadení a o zaobchádzaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom (KOM(2003)0032),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o jadrovej bezpečnosti v Európskej únii (KOM(2002)0605),

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/407/ES z 22. septembra 2004 o štátnej pomoci, ktorá sa bude realizovať v Spojenom kráľovstve pre spoločnosť British Energy plc(6),

–   so zreteľom na správu francúzskeho Dvora audítorov (Cour des comptes) z 20. januára 2005 o odstavovaní jadrových zariadení a zaobchádzaní s rádioaktívnym odpadom a najmä na skutočnosť v nej uvedenú, že používanie rezerv, ktoré boli určené na budúce odstavovanie, na iné účely by mohlo vyvolať narušenie hospodárskej súťaže medzi výrobcami v Spoločenstve,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0279/2005),

Význam odstavovania jadrových elektrární

1.   uznáva, že pre bezpečnosť ľudí a životného prostredia je dôležité, aby odstavovanie jadrových elektrární prebiehalo riadne po ich vyradení z prevádzky;

2.   poukazuje na skutočnosť, že po odvoze jadrového paliva, keď je prevádzka jadrovej elektrárne zastavená, sa podstatne zníži stupeň rádioaktivity; pripomína však, že zvyšná rádioaktivita si vyžaduje vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, ktorá spĺňa požiadavky smernice Rady 96/29/Euratom;

3.   poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na odstavenie by sa odstavovanie jadrových elektrární mohlo v niektorých prípadoch oddialiť a preto je potrebné sa tomu vyhnúť;

4.   víta úmysel Komisie predkladať každoročne Európskemu parlamentu správu o využívaní finančných zdrojov určených na odstavovanie jadrových elektrární;

5.   berie na vedomie úmysel Komisie prijať v nadchádzajúcich týždňoch ohľadom tejto problematiky nezáväzné odporúčanie;

6.   berie tiež na vedomie úmysel Komisie vykonať v roku 2006 ohľadom tejto problematiky dôležitý prieskum s cieľom podporiť vytváranie politiky a legislatívnych iniciatív Spoločenstva;

Finančné zdroje určené na odstavovanie

7.   považuje za nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých členských štátoch majú jadrové podniky v prípade potreby k dispozícii dostatočné finančné zdroje na pokrytie všetkých nákladov na odstavenie, a to vrátane nákladov určených na zaobchádzanie s odpadom, aby sa podporila zásada "znečisťovateľ platí" a nehľadalo sa východisko v štátnej pomoci;

8.   vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity vypracovala presné vymedzenie využívania finančných zdrojov určených na odstavenie v každom členskom štáte, zohľadňujúc pri tom odstavovanie, zaobchádzanie, úpravu a konečnú likvidáciu výsledného rádioaktívneho odpadu;

9.   poukazuje na skutočnosť, že prístup k zaobchádzaniu s týmito finančnými zdrojmi sa v každom členskom štáte líši a preto žiada, aby boli náležite spravované;

10.   žiada, aby tieto finančné zdroje boli použité na riadne investície v úplnom súlade s právnymi predpismi Spoločenstva z oblasti hospodárskej súťaže, aby neprichádzalo k jej narúšaniu;

11.   domnieva sa, že pri spravovaní a využívaní týchto finančných zdrojov je nevyhnutná maximálna transparentnosť a zabezpečenie vonkajšieho auditu;

Bezpečnostné a ekologické hľadiská

12.   považuje horeuvedené oznámenie Komisie o využívaní finančných zdrojov určených na odstavenie jadrových elektrátní za príležitosť, ako poukázať na bezpečnostné hľadisko pri odstavovaní jadrových elektrární;

13.   poukazuje na skutočnosť, že pri jednotlivých krokoch odstavovania jadrových elektrární je potrebné zohľadniť bezpečnosť osôb a životného prostredia, pričom je nevyhnutné čo najviac využívať predchádzajúce skúsenosti;

14.   poukazuje na to, že existujú stratégie okamžitého a postupného odstavovania, ktorých výhody a nevýhody by mali byť posúdené s ohľadom na lokalitu a typ reaktoru;

15.   zastáva názor, že pri výbere stratégie odstavenia by mali byť prvoradé otázky bezpečnosti týkajúce sa ochrany ľudí a životného prostredia;

16.   pripomína, že demontáž alebo odstavenie jadrových elektrární podlieha posúdeniu dopadov podľa ustanovení smernice Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(7);

17.   žiada, aby sa vo všetkých členských štátoch preverili prípady, keď sa pri odstavení elektrárne uvoľňujú rádioaktívne látky s nízkym stupňom aktivity, najmä veľké množstvá v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o jadrovej bezpečnosti a ochrane pred žiarením;

Ekonomické hľadisko

18.   považuje za prijateľné, aby sa z bezpečnostných dôvodov uplatňovali určité výnimky, napríklad v nových členských štátoch;

19.   kladie si otázku, či účtovné rezervy vytvorené v niektorých členských štátoch a príslušné finančné zdroje zodpovedajú skutočným potrebám;

20.   víta finančnú podporu zo strany EÚ na určité projekty odstavovania jadrových elektrární v nových členských štátoch, ak sú splnené určité základné podmienky;

21.   podporuje stanovisko Komisie, že pri hodnotení výnosnosti akejkoľvek jadrovej elektrárne je potrebné zohľadniť aj náklady na jej odstavenie, medzi ktoré patria okrem iného i ďalšie externé náklady a dotácie pre iné druhy výroby elektrickej energie, a to tak, aby nebola narušená hospodárska súťaž;

22.   poznamenáva, že prevádzkovateľ jadrovej elektrárne je zodpovedný za uzavretie poistenia o občianskoprávnej zodpovednosti po celú dobu odstavovania proti neočakávaným udalostiam alebo nehodám v súlade s medzinárodnými dohovormi o zodpovednosti;

23.   berie na vedomie, že Parížsky dohovor z 29. júla 1960 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie a Doplnkový dohovor z 31. januára 1963 k Parížskemu dohovoru z 29. júla 1960 v znení Dodatokového protokolu z 28. januára 1964 a Protokolu zo 16. novembra 1982 sú stále platné a nemôžu byť jednostranne ukončené zo strany EÚ; konštatuje ďalej, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. februára 2004 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie(8) udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady oprávňujúcim členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Parížskeho dohovoru z 29. júla 1960 ratifikovať, v záujme Európskeho spoločenstva, protokol o zmene tohto dohovoru alebo k nemu pristúpiť;

o
o   o

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 351. (2) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 367. (3) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 211. (4) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. (5) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 142, 6.6.2005, s. 26. (7) Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5. (8) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 123.

Uznesenie Európskeho parlamentu o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami (2005/2049(INI))

P6_TA(2005)0433 A6-0312/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami (KOM(2005)0035),

–   so zreteľom na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a na postupy pre jeho vykonávanie prijaté na konferencii zmluvných strán v Bonne (júl 2001), Marakéši (november 2001), Novom Dillí (október a november 2002), Miláne (december 2003) a Buenos Aires (december 2004),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa klimatických zmien, a najmä na uznesenie z 13. januára 2005 o výsledku Konferencie o klimatických zmenách v Buenos Aires(1) a uznesenie z 12. mája 2005 o seminári vládnych expertov o klimatických zmenách(2),

–   so zreteľom na vyhlásenia, ktoré 24 lídrov medzinárodného obchodu reprezentujúcich Svetové ekonomické fórum vyslovilo na summite krajín G8 v Gleneagles, napríklad vyhlásenia o potrebe prijať dlhodobé ciele klimatickej stabilizácie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0312/2005),

A.   keďže klimatické zmeny sú pre svoje výrazne negatívne globálne environmentálne, hospodárske a spoločenské vplyvy s potenciálne katastrofickými dôsledkami jednou z najväčších výziev 21. storočia a keďže sa líšia od iných problémov životného prostredia, ktorým svet čelí,

B.   keďže súčasné prejavy klimatických zmien zahŕňajú napr. roztápanie polárnych ľadovcov a trvalo zamrznutej pôdy a najpravdepodobnejšie čoraz vyšší výskyt a intenzitu extrémnych podmienok počasia; keďže hospodárske straty v dôsledku prírodných katastrof súvisiacich s počasím sa za posledné desaťročie v porovnaní so šesťdesiatymi rokmi šesťnásobne zvýšili,

C.   keďže vyspelé krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za nárast emisií skleníkových plynov (GHG) v atmosfére, či už v prítomnosti alebo v minulosti; keďže na nestabilnejšie podnebie pravdepodobne najviac doplácajú rozvojové krajiny a keďže zodpovednosť za technologickú a finančnú pomoc krajinám s nízkym národným dôchodkom pri vyrovnávaní sa s klimatickými zmenami musia prevziať v prvom rade vyspelé krajiny,

D.   keďže Kjótsky protokol nadobudol platnosť 16. februára 2005 po ratifikácii 152 krajinami a regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie, zastupujúcimi 61,6% emisií GHG z Prílohy I z roku 1990 a takmer 90% svetovej populácie,

E.   keďže úplná implementácia Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách a Kjótskeho protokolu všetkými stranami má zásadný význam pre riešenie otázky klimatických zmien, hoci tieto opatrenia nebudú úplne účinné, až kým sa nenájde globálne riešenie, ktoré zahrnie veľké ekonomické bloky, ktoré sú zodpovedné za veľkú časť znečisťujúcich emisií,

F.   keďže Kjótsky protokol stanovuje, že rokovania o záväzkoch na zníženie emisií v období po roku 2012 sa začnú v roku 2005; keďže v dôsledku toho by jedenásta konferencia strán (COP-11) a prvé stretnutie strán protokolu (COP/MOP 1) v Montreale malo tejto úlohe dať najvyššiu prioritu,

G.   keďže je potrebné v dohľadnej dobe stanoviť ďalšie ciele na zabezpečenie investičnej istoty pre nízkouhlíkové energetické zdroje, technológie produkujúce nízky obsah emisií skleníkových plynov a obnoviteľnú energiu a ciele na zabránenie investovania do nekompatibilnej energetickej infraštruktúry,

H.   keďže hlavným cieľom UNFCCC je vyhnúť sa nebezpečným klimatickým zmenám, si podľa najnovších vedeckých informácií môže vyžadovať udržanie koncentrácie GHG pod úrovňou 500 ppm CO2 ekv. - mierne nad súčasnou úrovňou - čo si v blízkej budúcnosti vynúti výrazné obmedzenie množstva emisií,

I.   keďže investovanie do energetickej účinnosti sú najsľubnejším spôsobom zníženia uhlíkových emisií a keďže potenciál pre nákladovo efektívne úspory energie je v EÚ ťažiskový,

J.   keďže klimatický účinok môže byť výrazne znížený prostredníctvom lepšieho spoločenského plánovania,

K.   keďže skôr, než sa súčasné dojednania o obchodovaní s emisiami rozšíria aj do iných oblastí (napríklad do letectva), je potrebné prostredníctvom analýzy preukázať, že takéto rozšírenie napomôže boju proti klimatickým zmenám a že bohaté krajiny/oblasti nezískajú privilégiá na úkor krajín a podnikov prechádzajúcich vývojovými zmenami,

L.   keďže zvýšená účasť občanov na celkovom úsilí o obmedzenie emisií a rozvoj udržateľnejšieho životného štýlu je veľmi žiaduca,

M.   keďže emisie GHG v mnohých členských štátoch naďalej narastajú, čo dokazuje, že ak chce EÚ splniť svoje kjótske záväzky, musí pohotovo konať,

N.   keďže náklady na opatrenia na zníženie emisií GHG budú vyvážené prínosmi, ktoré vyplynú z obmedzenia zvyšovania teploty Zeme maximálne o 2 °C, keďže sa predíde škodám a stratám, ktoré by mohli inak spôsobiť klimatické zmeny na celom svete,

O.   keďže odpútanie sa od hospodárstva založeného na využívaní fosílnych palív predstavuje historickú obchodnú príležitosť; keďže táto príležitosť je ťažiskovou aj pre rozvojové krajiny bohaté na obnoviteľné zdroje energie, ale ktorým v súčasnosti chýbajú technológie na ich využívanie,

1.   zdôrazňuje, že stratégia EÚ na zmiernenie klimatických zmien by mala vychádzať zo sedemfázového postupu:

2.   vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa na konferencii COP-11 a COP/MOP1 v Montreale rozhodne o časovom pláne rokovaní o budúcich klimatických záväzkoch tak, aby bol termínom dosiahnutia dohody koniec roku 2008;

3.   vyzýva EÚ, aby na konferencii COP-11 a COP/MOP1 predložila návrhy na budúci klimatický režim, ktorého hlavným cieľom bude obmedziť rast priemernej svetovej teploty na 2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím;

4.   je presvedčený, že budúci režim by mal byť založený na spoločných, ale diferencovaných zodpovednostiach, ktoré budú zamerané na zníženie a vyrovnanie úrovne spotreby fosílnych palív, na nepretržitom a rastúcom znižovaní emisií a zaangažovaní sa viacerých krajín do úsilia o znižovanie emisií; zdôrazňuje, že všetky ciele zníženia emisií by mali byť založené na najnovších vedeckých poznatkoch a zamerané na neprekročenie rastu globálnej priemernej teploty o 2°C so dostatočnou istotou; ďalej zdôrazňuje, že základnou črtou všetkých zvažovaných opatrení by mala byť nákladová efektívnosť, preto by dlhodobým cieľom mal byť rozvoj svetového trhu s uhlíkom, založeného na stanovení limitov a následnom obchodovaní s emisiami (tzv. cap and trade system); ďalej poznamenáva, že kalkulácia efektívnosti nákladov musí zahŕňať náklady, ktoré vznikajú nečinnosťou, očakávané ekonomické prínosy včasnej činnosti a inovácií, ako aj vzdelávania v oblasti technológií, čo zníži náklady na zmiernenie klimatických zmien;

5.   víta závery zasadania Európskej rady v Bruseli z 23. marca 2005, najmä úsilie o zníženie emisií vo vyspelých krajinách do roku 2020 o 15 až 30 %; trvá však na tom, že potrebné sú taktiež dlhodobé ciele a do roku 2050 navrhuje znížiť emisie o 60-80 %;

6.   odsudzuje skutočnosť, že súčasná vláda USA nevykonáva záväzky podľa dohovoru UNFCCC, ktorými sú návrat k úrovni emisií z roku 1990 a vyhnutie sa nebezpečným klimatickým zmenám, a ľutuje jej rozhodnutie nepokračovať v ratifikácii Kjótskeho protokolu; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby jednotlivé krajiny neochromili tento viacstranný proces;

7.   pripomína, že EÚ má až 40 % potenciál na úspory energie, ale na dosiahnutie tohto zámeru je potrebné stanoviť záväzné ciele;

8.   konštatuje, že pri využití systémového prístupu by mohli obnoviteľné energie do roku 2020 pokryť 25% spotreby energie v EÚ;

9.   zdôrazňuje, že efektívne zmiernenie klimatických zmien si bude vyžadovať významnú transformáciu energetických a dopravných systémov a tepelného riešenia budov, a že táto transformácia by sa mala stať hnacou silou v rámci Lisabonskej stratégie na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti; vyzýva EÚ, aby vyvinula stratégiu, pomocou ktorej sa Európa stane energeticky najefektívnejšou ekonomikou vo svete, a to stanovením cieľov ročných obmedzení energetickej náročnosti o 2,5-3%;

10.   v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zriadili trvalé monitorovacie systémy na posúdenie množstiev materiálov a energie využívaných v každom hospodárskom odvetví s cieľom podporovať zodpovedajúce politiky znižovania emisií;

11.   uvedomuje si, že oneskorenie činnosti zvýši riziko negatívnych vplyvov na životné prostredie a vyžiada si vyššie náklady; ďalej zastáva názor, že znižovanie globálnych emisií nesmie viesť k iným hrozbám;

12.   zastáva názor, že boj proti klimatickým zmenám je prínosom pre spoločnosť aj životné prostredie a prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov a rozvojových cieľov milénia OSN; je presvedčený, že investovanie do obnoviteľných energií a ich rozvoj vedú k otvoreniu nových možností pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, k väčšiemu počtu pracovných miest, lepšiemu zdraviu, zvýšenému regionálnemu rastu, lepšiemu využitiu miestnych a regionálnych zdrojov a existujúcej pokrokovej technológie a obmedzeniu chudoby;

13.   žiada, aby EÚ vyvinula väčšie úsilie, čo sa týka vývoja sľubných technologických riešení v spolupráci s ďalšími globálnymi skupinami;

14.   zdôrazňuje, že už existujú mnohé technológie na znižovanie emisií GHG; poznamenáva však, že ich vstupu na trh bránia početné prekážky, v neposlednom rade aj "zvrátené" stimuly, ako napríklad dotovanie fosílnych palív; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh právnych predpisov na zrušenie všetkých takýchto dotácií a namiesto nich zaviedla systém pozitívnych stimulov na zvýšené používanie energeticky účinných technológií s nízkym a nulovým obsahom uhlíka a žiada, aby systém verejného obstarávania v rámci EÚ pomohol znížiť náklady na tieto technológie; navyše, okrem zamerania sa Siedmeho rámcového programu na výskum v oblastiach súvisiacich so zmiernením klimatických zmien, požaduje intenzívny program na posilnenie výskumu a inovácie v úsilí o podporu trvalo udržateľnej energie a riadenia využívania krajiny, podobný americkému programu Apollo zo šesťdesiatych rokov;

15.   vyzýva Komisiu, aby vo svetle skutočnosti, že veľkú časť, ak nie väčšinu energetickej infraštruktúry EÚ bude potrebné v priebehu nasledujúcich desaťročí vymeniť, predložila návrhy, ktoré zabezpečia použitie najvýhodnejších technológií z hľadiska emisií s nízkym alebo nulovým obsahom fosílnych palív vo všetkých investíciách do energetickej infraštruktúry v rámci EÚ;

16.   poznamenáva, že investície do účinného využívania energií a obnoviteľných technológií sú hlavnými alternatívami pri zmierňovaní klimatických zmien; súčasne poukazuje na to, že dôležitý je vývoj technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka - a to nielen v oblastiach s rozsiahlymi zásobami uhlia;

17.   žiada Komisiu a členské štáty, aby priniesli jasné a konkrétne vstupy do možnej reformy Mechanizmu čistého rozvoja a jeho inštitúcií so zámerom posilniť jeho implementáciu a podporiť širšie zapojenie aktérov súkromného sektora, čím sa vytvorí hybná sila na činnosť po roku 2012;

18.   poukazuje na potrebu podporovať nové technológie pre vesmírne systémy, ktoré umožnia analyzovať prírodné katastrofy z vesmíru a týmto spôsobom predvídať a obmedziť ich ničivé následky;

19.   domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť výskumu a technologického rozvoja, ktoré sú potrebné kvôli klimatickým zmenám a prevencii prírodných katastrof, ako aj ich cezhraničnú dimenziu, je potrebné hľadať európske riešenie, ktoré bude presahovať zásadu regionálnej a národnej subsidiarity;

20.   uznáva, že na to, aby sa spoločnosť mohla pripraviť na dôsledky klimatických zmien budú potrebné zmeny v prístupe a fyzické úpravy;

21.   žiada členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby prispeli finančnými prostriedkami do doplnkového fondu, čím zabezpečia, že výkonná rada Mechanizmu čistého rozvoja bude vykonávať svoj mandát tak, aby vytvorila dobre fungujúci a efektívny mechanizmus;

22.   zdôrazňuje, že vývoj v rámci sektora dopravy je vážny, keďže tento sektor zodpovedá približne za 30 % celkového objemu emisií CO2 Spoločenstva, z čoho približne 85 % pripadá na cestnú dopravu; podčiarkuje, že železničná doprava je energeticky oveľa efektívnejšia ako cestná doprava; ľutuje skutočnosť, že automobilový priemysel pravdepodobne nedosiahne cieľ na úrovni 140 g/km v rámci lehoty stanovenej v súčasnej dobrovoľnej dohode; požaduje preto politiku dôrazných opatrení na zníženie emisií v doprave, ktorej súčasťou budú povinné limity na emisie CO2 pre nové vozidlá na úrovni 80-100 g/km, ktoré sa v strednodobom horizonte dosiahnu prostredníctvom obchodovania s emisiami medzi výrobcami automobilov a prostredníctvom ďalších opatrení, napríklad rýchlostných limitov platných v celej EÚ, dopravných poplatkov a daňových úľav, ako aj podporovaním železničnej a verejnej hromadnej dopravy vo všeobecnosti; nalieha ďalej na Komisiu, aby vypracovala inovatívne metódy, ktorými by ozrejmila znečistenie CO2 spôsobené dopravou a predložila návrhy s cieľom stabilizovať alebo znížiť objem dopravy v EÚ oproti súčasnému stavu do roku 2010;

23.   so znepokojením zaznamenáva nárast nákladnej dopravy a vyzýva Komisiu, aby vytvorila odhad objemu emisií CO2 pochádzajúcich z nákladnej dopravy a vypracovala návrhy na prevod veľkej časti cestnej nákladnej dopravy na spôsoby dopravy priaznivejšie pre životné prostredie; žiada Komisiu, aby v rámci revízie Európskeho programu klimatických zmien (ECCP) predložila návrhy na založenie "transeurópskej rýchlostnej nákladnej železničnej siete", ktorá by vyriešila fragmentáciu nákladnej siete a odstránila zostávajúce nepriechodnosti v infraštruktúre; žiada tiež aby sa zvážila posúdenie povinných limitov emisií CO2 pre nákladné vozidlá; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aký prínos pre zmiernenie klimatických zmien by predstavovalo udelenie povolenia používať nákladné vozidlá švédskej/fínskej dĺžky vo všetkých členských štátoch; a aby o svojich zisteniach predložila správu v čo najkratšom čase;

24.   pripomína svoju požiadavku, aby emisie medzinárodnej osobnej a nákladnej leteckej dopravy boli od roku 2012 zahrnuté do cieľov na zníženie emisií;

25.   podporuje zavedenie ekologických daní na úrovni Spoločenstva; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné, rovnako ako iné trhové nástroje, pre efektívnu politiku znižovania znečistenia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, a členské štáty, aby prijali prvú európsku ekologickú daň najneskôr do roku 2009;

26.   podporuje návrh Komisie na tematickú stratégiu ohľadne mestského životného prostredia, ktorej zámerom je zlepšiť kvalitu mestských oblastí, najmä čo sa týka kvality ovzdušia; v súvislosti s klimatickými zmenami zastáva názor, že prioritný význam by mal byť daný dvom oblastiam politiky: rozvoj služieb verejnej dopravy, v ktorých sa využívajú čisté alebo menej znečisťujúce technológie, a podpora udržateľných, vysoko kvalitných stavebných metód vhodných pre životné prostredie (HEQ);

27.   zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty musia preskúmať a zrevidovať svoje nástroje komunitného plánovania, aby tak mohli znížiť vplyv na podnebie, najmä pokiaľ ide o plánovanie dopravných systémov, nových obytných a priemyselných oblastí a investovanie do nich;

28.   na dôkaz jasného vedúceho postavenia EÚ pred začatím rokovaní v roku 2012 žiada Komisiu, aby predložila konkrétne legislatívne návrhy na rozšírenie rozsahu smernice o budovách a aktualizáciu smernice o biopalivách tak, aby obsahovala aj najnovšie technológie viaczložkových biopalív (ako napr. MTHF, etyl levulinát, atď.) a aby zaviedla povinné spoločné normy v rámci EÚ pre tieto nové palivá a aby vytvorila stimuly pre vozové parky využívajúce biopalivá a stanovila ich minimálne zmiešavacie pomery, preskúmaním účinku požiadavky na obsah 10% zmesi biopalív v pohonných hmotách na životné prostredie, ako súčasť revízie ECCP;

29.   žiada EÚ, aby zabezpečila, že štrukturálne fondy sa budú prioritne zameriavať na trvalo udržateľný rozvoj;

30.   poznamenáva, že letecká doprava je zodpovedná za 4-9 % celkového objemu emisií GHG v celosvetovom meradle, pričom emisie z leteckej dopravy sa každoročne zvyšujú o 3%; zdôrazňuje dôležitosť cieľov výrazného zníženia emisií pre sektor leteckej dopravy; dôrazne žiada Komisiu, aby podnikla urýchlené kroky na zníženie klimatického vplyvu leteckej dopravy prostredníctvom vytvorenia pilotného systému obchodovania s emisiami z leteckej dopravy na obdobie 2008-2012, ktorý sa bude vzťahovať na všetky lety z letísk a na letiská v EÚ, a zaistila, že sa súčasne zavedú nástroje na riešenie celkového klimatického vplyvu leteckej dopravy; požaduje obdobné úsilie aj v súvislosti s emisiami lodnej dopravy;

31.   žiada Komisiu, aby jasne stanovila cestu k ekonomike založenej na nízkom obsahu CO2 prostredníctvom vytvorenia plánu, ktorý by, okrem iného, poskytoval lepšiu predstavu o tom, čo možno očakávať od vodíkovej a obnoviteľnej energie; zároveň žiada Komisiu, aby identifikovala akékoľvek prekážky vývoja a použitia nových a čistých technológií;

32.   zdôrazňuje, že na rozdiel od odvetví elektrickej energie a palív nemá EÚ žiadny systematický prístup na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, a to i napriek skutočnosti, že závislosť na dovoze plynu a ropy je v tomto odvetví zvlášť vysoká a náklady na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú pomerne nízke; žiada preto stratégiu, ktorá prostredníctvom zvýšenej výroby podporí konkurencieschopnosť obnoviteľných vykurovacích a chladiacich jednotiek; v tejto súvislosti poznamenáva, že byrokratické nariadenia na úrovni EÚ, týkajúce sa majiteľov a staviteľov budov, nie sú najvhodnejšie a mala by sa uprednostniť smernica, ktorá ustanovuje realistické, avšak ctižiadostivé ciele a koordinuje opatrenia členských štátov, založené na časovo obmedzených stimuloch pre prístup na trh;

33.   v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala predložiť návrh smernice o vykurovaní a chladení, ktorý by bol podobný návrhu smernice o biopalivách;

34.   zastáva názor, že urýchlený rozvoj používania biomasy a podporovanie výroby energie z poľnohospodárskych obnoviteľných zdrojov musia byť najvyššou prioritou pri zmene zamerania Spoločnej poľnohospodárskej politiky spolu s vyváženým prístupom k výrobe potravín; zdôrazňuje skutočnosť, že výroba energie z biomasy musí prebiehať spôsobmi, ktoré sú účinné z hľadiska konverzie energie a tiež ekologicky udržateľné; v tejto súvislosti víta zámer Komisie predložiť akčný plán na využitie biomasy a žiada Komisiu, aby do svojho návrhu zaradila právne záväzné opatrenia;

35.   poukazuje na potrebu diverzifikovania línií výskumu a preventívnych opatrení na predchádzanie poškodeniu ľudského zdravia a bezpečnosti, záplavám, suchám, požiarom – predovšetkým v lesoch a chránených oblastiach – úpadku biodiverzity a hospodárskym stratám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzali do úvahy význam lesov a fariem pre absorpciu uhlíka, spomaľovanie procesu erózie, poskytovanie zdrojov a v konečnom dôsledku pre ovplyvňovanie klímy;

36.   z dôvodu zabezpečenia medzinárodnej úrovne, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako doplnok k záväzným emisným cieľom pre vyspelé krajiny zvážili navrhnutie sektorových cieľov pre exportný priemysel náročný na spotrebu energie v krajinách bez prijatých záväzkov na zníženie emisií; navyše žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť prepojenia systému EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami s tretími krajinami; žiada Komisiu, aby aktívne prispela k dialógu s podnikmi v každom sektore priemyslu s cieľom posúdiť, aké zmeny vo výrobe, spotrebe a doprave môžu a musia byť stimulované na zníženie emisií GHG v EÚ;

37.   vyzýva Komisiu, aby sa v oblasti zmierňovania klimatických zmien vážne zaoberala problémom parazitovania (tzv. free-rider problem); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijať hraničné vyrovnávacie opatrenia pre obchod, s cieľom vyvážiť všetky krátkodobé výhody, ktoré by v rámci hospodárskej súťaže mohli mať výrobcovia vo vyspelých krajinách neuplatňujúcich obmedzenia na emisie uhlíka; zdôrazňuje, že medzinárodné obchodné modely výrazne vplývajú na klimatické zmeny; vyzýva preto WTO, aby do svojej práce začlenila mechanizmus trvalo udržateľného rozvoja;

38.   domnieva sa, že pri revízii súčasného systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a jeho možného rozšírenia by sa mala z dôvodu vážnych nedostatkov starostlivo prehodnotiť tzv. metóda vyňatia a spätne by sa mali preskúmať alternatívy, napr. benchmarking a auctioning; považuje navyše za potrebné v dôsledku vzostupu cezhraničného obchodu, najmä s elektrickou energiou, prehodnotiť aj národné emisné kvóty;

39.   odporúča, aby EÚ vypracovala konkrétnu politiku spolupráce v súvislosti s klimatickými zmenami, zameranú na rozvojové krajiny; podotýka, že zapracovanie úvah o klimatických zmenách do širších rozvojových politík si vyžaduje vyvinutie a zavedenie mnohých nástrojov; poznamenáva, že prioritami v tejto oblasti sú poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, čo sú dve oblasti, ktoré sú na zmeny klímy najcitlivejšie; ďalej je presvedčený, že vzhľadom na to, že mnohé rozvojové štáty v Asociácii malých ostrovných štátov (AOSIS) vo veľkej miere závisia od odvetvia cestovného ruchu, je ďalším kľúčovým faktorom hospodárska diverzifikácia; pripomína, že doprava, sociálne plánovanie a otázky energie sú rozhodujúce pri pôsobení proti klimatickým zmenám; poznamenáva, že ďalšími prioritami sú predchádzanie katastrofám a pripravenosť na ne;

40.   víta vytvorenie informačného systému o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji Afriky zo strany Komisie, založeného na technológiách satelitného a počítačového mapovania, ktorý pomôže rozvojovým činnostiam Úradu Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO); odporúča, aby sa preskúmalo, či je možné vyvinúť a rozšíriť štruktúru Komisie tak, aby zahŕňala sieť pre pozorovanie klimatických zmien;

41.   zdôrazňuje, že so zreteľom na účasť rozvojových štátov na budúcom klimatickom systéme musí EÚ uznať, že prioritou týchto štátov je rozvoj; zastáva však názor, že rozvojové ciele milénia OSN sa nikdy nedosiahnu, ak sa environmentálnym otázkam, ako sú klimatické zmeny, nebude venovať náležitá pozornosť; trvalo udržateľný rozvoj a boj proti chudobe by mali zostať všeobecným rámcom, ktorý by rozvojové štáty podnecoval v úsilí prijímať politiky a opatrenia zaoberajúce sa klimatickými zmenami, či už za účelom prispôsobenia sa im alebo zmiernenia ich vplyvu;

42.   podporuje preto vytvorenie nového jednotného politického riešenia na zlepšenie životných podmienok už aj tak zraniteľného obyvateľstva prostredníctvom globálnej stratégie rozvoja s primeranou hospodárskou pomocou; odporúča, aby bola táto nová stratégia založená na prepojení medzi klimatickými zmenami, riadením prírodných zdrojov, predchádzaním katastrofám a odstránením chudoby;

43.   zdôrazňuje, že všetky rozvojové krajiny majú právo na hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že EÚ musí spolu s ďalšími vyspelými krajinami pomáhať rozvojovým krajinám pri vývoji trvalo udržateľných technológií; zdôrazňuje však, že rozvojové krajiny by nemali napodobniť znečisťujúcu prax vyspelých krajín v súvislosti; je presvedčený o tom, že pravidlá Mechanizmu čistého rozvoja je potrebné reformovať, aby ich výsledkom bol trvalo udržateľný rozvoj; navrhuje, aby sa priority medzinárodných finančných inštitúcií v oblasti poskytovania pôžičiek, ako aj úsilie EÚ o pomoc presunuli smerom k podpore obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; navrhuje preto začať aj multilaterálnu iniciatívu za trvalo udržateľnú energiu za účasti EÚ, krajín ako Čína, India, Brazília, Južná Afrika, atď. a niektorých významných energetických spoločností, pričom jej cieľom by mala byť intenzívna podpora technologickej spolupráce so zacielením sa najmä na energetiku a dopravu, podľa vzoru nedávno vzniknutého partnerstva medzi EÚ a Čínou v oblasti klimatických zmien;

44.   vyzýva Komisiu, aby v rámci technologickej spolupráce s krajinami uvedenými v prílohe B a v rámci revízie Dohody z Cotonou pomáhala vládam týchto krajín pri prijímaní národných energetických stratégií s cieľom znížiť ich závislosť na dovoze fosílnych palív na minimum, podporiť technologické napredovanie, najmä v oblasti obnoviteľnej energie, a to predovšetkým biomasy, a pomôcť im dosiahnuť rozvojové ciele milénia OSN;

45.   trvá na potrebe zvýšenia finančnej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci prispôsobovania sa klimatickým zmenám; v tejto súvislosti sa domnieva, že dôležitým prvkom pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaní je dohľad nad trvalo udržateľným lesným hospodárstvom, najmä tropickými lesmi, a preto dôrazne vyzýva Komisiu, aby v rámci činností v oblasti rozvojovej spolupráce považovala tento prvok za prioritu;

46.   vyzýva Komisiu, aby preštudovala realizovateľnosť a prínos vytvorenia systému individuálnych obchodovateľných kvót, čím by zapojila občanov a ovplyvnila modely súkromnej spotreby;

47.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby dávali pozitívny príklad obmedzovaním emisií GHG v rôznych oblastiach svojej činnosti, prostredníctvom zvyšovania energetickej účinnosti administratívnych budov a v súvislosti so všetkým používaným zariadením, využívaním dopravy s minimálnymi emisiami uhlíka, atď.; verí, že osobitné úsilie by bolo potrebné vyvinúť v súvislosti s cestovaním poslancov, a teda prehodnotiť existenciu viacerých miest výkonu práce Európskeho parlamentu, možnosti využitia vozidiel s nízkymi emisiami uhlíka pre dopravnú službu, atď.;

48.   vyzýva Komisiu, aby začala iniciatívu na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť občanov o vplyve nadbytočnej spotreby a výroby na klimatické zmeny;

49.   uznáva a podporuje riešenia vychádzajúce z informačných a komunikačných technológií (ICT), ktorých cieľom je oddeliť hospodársky rast od energetickej spotreby a spotreby surovín, ako dopravy, a tak prispievať k udržateľnejšej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla politické opatrenia, ktoré by pretransformovali zlepšenia ICT v oblasti energetickej účinnosti do bytovej výstavby, dematerializácie, dopravy a posunu od výroby k službám;

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu UNFCCC a WTO, spolu so žiadosťou o zaslanie uznesenia zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú.v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 144. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0177.