Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 17. novembra 2005 - Štrasburg
REACH a Európska chemická agentúra ***I
 Obmedzenia týkajúce sa určitých chemických látok (REACH) ***I
 Vývoz zbraní
 Mobilizácia Fondu solidarity
 Návrh opravného rozpočtu č. 7/2005
 Zbrane hromadného ničenia
 Verejné obstarávanie obranných zariadení
 Nedávne vyhlásenia pána Mahmúda Ahmadínedžáda, prezidenta Iránu
 Prístup k humanitárnej pomoci v Kašmíre
 Filipíny (rozsudok smrti nad Franciscom Larrañagom, občanom EÚ)
 Barma
 Rozvojová stratégia pre Afriku
 Rozvojová politika Európskej únie "Európsky konsenzus"

REACH a Európska chemická agentúra ***I
PDF 1635kWORD 1426k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok (REACH), o založení Európskej chemickej agentúry a o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a nariadenia (ES) č. …/… [o perzistentných organických znečisťujúcich látkach] (KOM(2003) 0644 – C5–0530/2003 – 2003/0256(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0644)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, podľa ktorých Komisia predložila návrh Parlamentu (C5-0530/2003),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci o predloženom právnom základe,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, zahraničný obchod, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci, Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a Výboru pre petície (A6-0315/2005),

1.   schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila vec Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným znením;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. novembra 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.° .../2006 o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok (REACH), o založení Európskej agentúry pre chemické látky a o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES

P6_TC1-COD(2003)0256


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Voľný, bezpečný a nebyrokratický pohyb samostatných látok, látok v prípravkoch a vo výrobkoch za primeraných nákladov je základným aspektom vnútorného trhu a výrazne prispieva k zdraviu a blahobytu spotrebiteľov a pracovníkov a k ich spoločenským aj hospodárskym záujmom, k ochrane flóry a fauny, ako aj ku konkurencieschopnosti chemického priemyslu.

(2)  Účinné fungovanie vnútorného trhu s látkami v rámci Spoločenstva možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa požiadavky týkajúce sa bezpečného zaobchádzania s látkami presne a zrozumiteľne definujú a v rôznych členských štátoch sa nebudú výrazne líšiť.

(3)  Aproximáxia právnych predpisov o chemických látkach by mala zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a zabezpečiť schopnosť inovácie a konkurencieschopnosť; tieto právne predpisy by sa mali uplatňovať nediskriminačným spôsobom v súlade s predpismi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), bez ohľadu na to, či sa s chemickými látkami obchoduje na vnútornom trhu alebo na medzinárodnej úrovni.

(4)  Podľa plánu vykonávania, ktorý bol prijatý 4. septembra 2002 na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, sa musia chemické látky do roku 2020 vyrábať a používať spôsobom, ktorý nebude mať škodlivé dôsledky na ľudské zdravie a na životné prostredie.

(5)  Vytváranie kapacít v nových členských štátoch určených na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia by malo byť cieľom právnych predpisov Spoločenstva o chemických látkach.

(6)  S cieľom zachovať integritu vnútorného trhu a zabezpečiť vysokú mieru ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, predovšetkým zdravia pracovníkov a citlivých skupín obyvateľstva, je potrebné zabezpečiť, aby všetky látky, ktoré sa vyrábajú v Spoločenstve alebo umiestňujú na jeho trh, boli v zhode s právom Spoločenstva dokonca aj pri vývoze týchto látok.

(7)  Systém REACH by mal byť vytvorený a uplatňovaný tak, aby sa predišlo oslabeniu konkurencieschopnosti európskeho obchodu a priemyslu alebo poškodeniu obchodu s tretími krajinami. Nariadenie nesmie uložiť žiadne požiadavky na obchodných partnerov Európskej únie okrem tých, ktoré sú zlučiteľné s platnými zásadami voľného obchodu podľa ustanovení WTO.

(8)  Posúdenie(4) funkcie štyroch hlavných právnych nástrojov, ktoré v Spoločenstve upravujú problematiku chemických látok (smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok(5), smernica Rady 88/379/EHS zo 7. júna 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov(6) (ktorá bola medzitým nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov(7)), nariadenie Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok(8) a smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia umiestnenia na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov(9)) odhalilo množstvo problémov vo fungovaní právnych predpisov Spoločenstva o chemických látkach, čo viedlo k rozporom medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami v členských štátoch, čo priamo ovplyvňuje fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti, ako aj neschopnosť pri uskutočňovaní preventívnej ochrany verejného zdravia a životného prostredia.

(9)  Látky spadajúce pod colný dohľad, ktoré sú dočasne uskladnené v bezcolných pásmach alebo bezcolných skladoch za účelom ďalšieho vývozu alebo pri tranzite sa v zmysle tohto nariadenia nepoužívajú, a preto sú vylúčené z jeho predmetu.

(10)  Dôležitým cieľom nového systému, ktorý sa vytvára týmto nariadením, je zabezpečiť, aby sa nebezpečné látky nahrádzali menej nebezpečnými látkami alebo technológiami, ak sú k dispozícii vhodné alternatívy. Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie smerníc o ochrane pracovníkov, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénova a mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS)(10), v zmysle ktorej sú zamestnávatelia povinní eliminovať nebezpečné látky vždy, keď je to technicky možné, alebo nahradiť nebezpečné látky menej nebezpečnými.

(11)  Cieľom nového systému, ktorý sa ustanovuje týmto nariadením, je prioritne sa zaoberať problematikou najnebezpečnejších látok. Hodnotenie miery nebezpečenstva a posúdenie rizika musí zohľadňovať aj účinok látok na vývoj plodu a zdravie žien a detí.

(12)  Zodpovednosť za riadenie rizík látok a informácie o nich by mali niesť podniky, ktoré tieto látky vyrábajú, dovážajú, uvádzajú na trh alebo používajú. Informácie o vykonávaní systému REACH by mali byť ľahko prístupné najmä pre veľmi malé podniky, ktoré by postupmi vykonávania nemali byť neprimerane poškodené. Malé a stredné podniky by mali byť podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES(11).

(13)  Výrobcovia, dovozcovia a následní používatelia látky v jej základnej forme alebo ako zložky prípravku alebo výrobku sú povinní túto látku vyrábať, dovážať alebo používať (alebo uvádzať na trh) spôsobom, ktorý zabezpečí, že za primerane predvídateľných podmienok nedôjde k ohrozeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia.

(14)  Zo súčasného systému zodpovednosti je zrejmé, že každý výrobca, dovozca alebo následný používateľ, ktorý vykonáva alebo plánuje vykonávať aktivity týkajúce sa látky alebo prípravku alebo výrobku obsahujúceho takúto látku alebo prípravok – vrátane ich výroby, dovozu alebo použitia – a ktorý si je vedomý alebo by mohol predvídať, že tieto aktivity môžu mať nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie, musí vynaložiť všetko úsilie, ktoré od neho možno v primeranej miere očakávať, na to, aby zabránil, obmedzil alebo napravil takéto účinky.

(15)  Riadenie rizík týkajúcich sa látok by sa malo v rovnakej miere zaoberať chemickými látkami vyrobenými v Európskej únii, ako aj dovezenými látkami vyrobenými v tretích krajinách, s cieľom zabrániť uprednostňovaniu mimoeurópskej výroby a jej posilňovaniu prostredníctvom nadmernej záťaže uvalenej na európskych výrobcov.

(16)  Z týchto dôvodov sa v ustanoveniach o registrácii vyžaduje od výrobcov a dovozcov, aby vypracovali údaje o látkach, ktoré vyrábajú alebo dovážajú, aby tieto údaje používali na posúdenie rizík súvisiacich s týmito látkami a aby vytvorili a odporučili príslušné opatrenia na riadenie rizík; S cieľom zabezpečiť skutočné splnenie týchto povinností ako sa aj z dôvodov transparentnosti sa pri registrácii od nich vyžaduje, aby Agentúre založenej týmto nariadením predložili súbor obsahujúci všetky tieto informácie. Mal by byť umožnený obeh registrovaných látok na vnútornom trhu.

(17)  Ustanovenia o hodnotení stanovujú poregistračnú previerku formou kontroly, či registrácie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, a prostredníctvom možnosti zhromaždiť väčšie množstvo údajov o vlastnostiach látky. Agentúra prostredníctvom orgánu/orgánov určeného/určených na tento účel každým členským štátom by mala tieto látky hodnotiť, ak po začlenení daných látok do pracovného plánu Spoločenstva dôvody na podozrenie, že predstavujú riziko pre zdravie alebo životné prostredie.

(18)  Hoci informácie získané o látkach na základe hodnotenia by mali výrobcovia a dovozcovia používať v prvom rade na riadenie rizík spojených s týmito látkami, môžu sa použiť aj na začatie postupov schválenia alebo obmedzenia v zmysle tohto nariadenia alebo postupov riadenia rizík v zmysle iných právnych predpisov Spoločenstva; preto by sa malo zabezpečiť, aby príslušné orgány mali tieto informácie k dispozícii a mohli ich používať na účely týchto postupov.

(19)  Ustanovenia o schvaľovaní stanovujú, že časovo obmedzené schválenie umiestnenia na trh a používania látok vzbudzujúcich veľkú mieru znepokojenia bude udeľovať Komisia v prípade, že neexistujú žiadne vhodné alternatívne látky alebo technológie, že použitie takýchto látok môže byť oprávnené zo socioekonomických príčin a že riziká vyplývajúce z ich používania sú primerane kontrolované.

(20)  Ustanovenia o obmedzení umožňujú podriadenie výroby, umiestnenia na trh a používania látok predstavujúcich riziká, ktoré je potrebné riešiť, úplnému alebo čiastočnému zákazu alebo iným obmedzeniam na základe posúdenia týchto rizík.

(21)  Existuje potreba zabezpečiť účinné spravovanie technických, vedeckých a administratívnych stránok tohto nariadenia na úrovni Spoločenstva. Na plnenie tejto úlohy by sa teda mal vytvoriť ústredný subjekt.

(22)  Štúdia realizovateľnosti požiadaviek na zdroje pre ústredný subjekt došla k záveru, že nezávislý ústredný subjekt by priniesol mnoho dlhodobých výhod v porovnaní s inými možnosťami. Mala by sa teda založiť Európska agentúra pre chemické látky, ďalej len "agentúra".

(23)  Aby sa ďalej obmedzili náklady a uľahčil sa medzinárodný obchod, agentúra v najvyššej možnej miere prihliada na existujúce a vznikajúce medzinárodné normy týkajúce sa predpisov o chemických látkach s cieľom presadiť čo najširší medzinárodný konsenzus.

(24)  Agentúra musí byť zárukou právnej istoty pre podniky, preto musí disponovať výlučnou právomocou na hodnotenie rizík spojených s látkami, ako aj na hodnotenie výsledkov testov. Zároveň to znamená, že podnik alebo členský štát, ktorý spochybní hodnotenie agentúry, znáša dôkazné bremeno.

(25)  Prax ukazuje, že nie je vhodné požadovať od členských štátov, aby posudzovali riziká chemických látok. Zodpovednosť za dodržiavanie povinnej starostlivosti by sa mala v prvom rade presunúť na podniky, ktoré vyrábajú alebo dovážajú látky, avšak iba vtedy, ak to robia v množstvách presahujúcich určitý objem, aby sa im umožnilo niesť s tým spojené bremeno. Tieto podniky by mali podniknúť opatrenia potrebné na riadenie rizík v súlade so svojím posúdením rizík svojich látok a postúpiť príslušné odporúčania v dodávateľskom reťazci ďalej. Zahŕňa to povinnosť opísať, zdokumentovať a informovať vhodným a transparentným spôsobom o rizikách spojených s výrobou, používaním a likvidáciou každej látky. Výrobcovia a následní používatelia by si mali na výrobu a použitie vybrať látku podľa toho, ktorá najbezpečnejšia látka je k dispozícii.

(26)  S cieľom účinnej realizácie posúdení chemickej bezpečnosti látok by výrobcovia a dovozcovia látok mali získavať informácie o týchto látkach v prípade potreby aj vykonaním nových skúšok.

(27)  Na účely uplatňovania a hodnotenia a z dôvodov transparentnosti by tieto informácie o týchto látkach, ako aj súvisiace informácie vrátane informácií o opatreniach na riadenie rizík, mali byť predložené orgánom s výnimkou určených prípadov, kedy by toto predloženie bolo neprimerané.

(28)  Vedecký výskum a vývoj obvykle prebieha v množstvách menších ako 1 tona ročne, nie je potreba udeľovať výnimku pre takýto výskum a vývoj, pretože látky v uvedených množstvách nemusia byť v žiadnom prípade registrované. Avšak s cieľom podporiť inovácie by mala byť na isté obdobie udelená výnimka z registračnej povinnosti pre výskum výrobkov a výskum a vývoj orientovaný na postup, keď látka zatiaľ nie je určená na uvedenie na trh pre neobmedzený počet zákazníkov, lebo jej použitie v prípravkoch a výrobkoch si stále vyžaduje ďalší výskum a vývoj, ktorý vykoná obmedzený počet známych zákazníkov.

(29)  Keďže výrobcovia a dovozcovia výrobkov by mali niesť zodpovednosť za svoje výrobky, je vhodné uložiť registračnú povinnosť na látky, pri ktorých sa plánuje ich uvoľnenie z výrobkov. V prípade látok, ktoré spĺňajú kritériá článku 63 a boli preto zahrnuté do zoznamu látok, ktoré spĺňajú kritériá schválenia (príloha XIII(a)), by mali byť príslušné orgány informované a okamžite požiadané o konzultáciu a agentúra by mala byť informovaná. Ustanovenia týkajúce sa schválenia by sa mali vzťahovať na výrobcov a dovozcov týchto látok ihneď po ich zahrnutí do zoznamu látok podliehajúcich schváleniu (príloha XIII(b)).

(30)  Požiadavky na vykonávanie posúdení chemickej bezpečnosti zo strany výrobcov a dovozcov by mali byť podrobne predpísané v technickej prílohe, aby im bolo umožnené splniť si svoje povinnosti. Pre dosiahnutie spravodlivého rozdelenia bremena so svojimi zákazníkmi by sa výrobcovia a dovozcovia mali vo svojom posúdení chemickej bezpečnosti venovať nielen svojim spôsobom použitia a použitia, pre ktoré látku uvádzajú na trh, ale aj tým spôsobom použitia, o ktorých riešenie ich zákazníci požiadajú.

(31)  Posúdenie chemickej bezpečnosti by sa nemuselo vykonávať pre látky v prípravkoch v istých veľmi nízkych koncentráciách, ktoré sa považujú za koncentrácie nevzbudzujúce znepokojenie. Látky v prípravkoch v tak nízkych koncentráciách by mali mať udelenú výnimku zo schválenia. Tieto ustanovenia by sa mali vzťahovať rovnako na prípravky vo forme pevných zmesí látok, až kým takýto prípravok nenadobudne konkrétny tvar, ktorým sa premení na výrobok.

(32)  Jednému zo skupiny viacerých registrujúcich by malo byť povolené predložiť informácie v mene ostatných registrujúcich v súlade s pravidlami, ktoré zabezpečujú predloženie všetkých vyžadovaných informácií, pričom umožňujú zdieľanie bremena nákladov.

(33)  Požiadavky na vypracúvanie informácií o látkach by mali byť naviazané na objem výroby alebo dovozu látky, pretože označujú potenciál vystavenia človeka alebo životného prostredia vplyvom týchto látok, a mali by byť podrobne opísané.

(34)  Ak sa vykonáva testovanie, malo by spĺňať príslušné požiadavky o ochrane laboratórnych zvierat ustanovené v smernici Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely(12), a správnej laboratórnej praxe ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004 o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok(13).

(35)  Vypracovávanie informácií alternatívnymi spôsobmi, ktoré ponúkajú rovnocennosť s predpísanými testmi a metódami testovania, by malo byť taktiež povolené napríklad vtedy, ak tieto informácie pochádzajú z právoplatnej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej štruktúry modelu aktivít alebo zo štrukturálne súvisiacich látok. Na tento účel by mala agentúra v spolupráci s členskými stranami a zúčastnenými stranami vytvoriť vhodné usmernenia. Takisto by malo byť možné nepredkladať určité informácie v prípade poskytnutia primeraného zdôvodnenia.

(36)  V kontexte osobitných okolností pre malé a stredné podniky (MSP) by členské štáty mali prijať opatrenia na poskytovanie osobitnej pomoci pre takéto podniky na uskutočnenie testov potrebných na zhromaždenie informácií požadovaných týmto nariadením.

(37)  Členské štáty by v spolupráci s Komisiou mali vytvoriť komplexnú podpornú sieť s cieľom pomôcť spoločnostiam a najmä MSP splniť požiadavky tohto nariadenia.

(38)  Predpísané metódy testovania by sa mali skonsolidovať z dôvodov transparentnosti ako aj kvôli umožneniu správneho uplatňovania požiadaviek zo strany podnikov.

(39)  Osobitné registračné požiadavky by sa z dôvodov uskutočniteľnosti a kvôli ich osobitnému charakteru mali ustanoviť pre medziprodukty; polyméry by mali byť oslobodené od registrácie a hodnotenia dovtedy, kým nebude možné vybrať tie polyméry, ktoré sa musia registrovať z dôvodu rizík, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, na základe vhodných technických a platných vedeckých kritérií.

(40)  Z dôvodov funkčnosti by mali byť z pôsobnosti tohto nariadenia vyňaté odpady a materiály používané ako druhotné suroviny alebo ako zdroj energie. Zhodnocovanie ("valorizácia") odpadu a/alebo materiálov používaných ako druhotné suroviny alebo ako zdroj energie regeneráciou prispieva k cieľu EÚ, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj a toto nariadenie nesmie zaviesť požiadavky, ktoré znížia podnety k takejto recyklácii a regenerácii.

(41)  S cieľom zabrániť preťaženiu úradov a podnikov prácou vyplývajúcou z registrácie látok, ktoré sa na vnútornom trhu už nachádzajú, by sa táto registrácia mala rozložiť na primerané časové obdobie bez vytvorenia nenáležitého oneskorenia. Preto by sa mali stanoviť termíny zaregistrovania týchto látok.

(42)  Údaje o látkach, ktoré už boli oznámené v súlade so smernicou 67/548/EHS by mali byť uvoľnené do systému a mali by sa aktualizovať pri dosiahnutí ďalšieho prahu množstva vyjadreného v tonách.

(43)  Všetky registrácie by mali byť predložené agentúre pre zabezpečenie zosúladeného jednoduchého systému. S cieľom zabezpečiť jednotný prístup a efektívne využívanie zdrojov by mala vykonať kontrolu úplnosti všetkých registrácií a prevziať zodpovednosť za všetky konečné zamietnutia registrácií.

(44)  S cieľom zabezpečiť, aby mali úrady k dispozícii aktuálne informácie by sa mala pre agentúru zaviesť recipročná povinnosť informovať vnútroštátne orgány o určitých zmenách a naopak, povinnosťvnútroštátnych orgánov informovať agentúru, ktorá má celkovú zodpovednosť.

(45)  Malo by sa podporovať zdieľanie a spoločné predkladanie informácií, aby sa zvýšila účinnosť tohto nariadenia v rámci Spoločenstva.

(46)  Je vhodné obmedziť na minimum počet stavovcov používaných na pokusné účely v súlade s ustanoveniami smernice 86/609/EHS; použitiu zvierat by sa malo zamedziť, vždy keď je to možné, uplatnením alternatívnych metód, ktoré schválilo Európske centrum pre potvrdzovanie alternatívnych metód alebo iné medzinárodné orgány.

(47)  Lepšia koordinácia zdrojov na úrovni Spoločenstva prispeje k rozšíreniu vedeckých poznatkov nevyhnutných pre vývoj alternatívnych metód k pokusom na stavovcoch. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je veľmi dôležité, aby Spoločenstvo naďalej vyvíjalo a zvyšovalo svoje úsilie a prijalo potrebné opatrenia na podporu výskumu a vývoja nových alternatívnych metód bez zvierat, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj.

(48)  S cieľom podporovať testovanie, ktoré sa nevykonáva na zvieratách, by Komisia, členské štáty a priemysel mali prideliť viac prostriedkov na vývoj, potvrdzovanie platnosti a uznávanie testov, ktoré sa nevykonávajú na zvieratách. Časť poplatkov uhradených agentúre by sa mala vyčleniť na tento účel.

(49)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na celkové a úplné uplatňovanie predpisov Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

(50)  S cieľom predísť duplikácii práce, a predovšetkým znížiť mieru testovania na stavovcoch, požiadavky týkajúce sa prípravy a predloženia registrácie a aktualizácie by mali registrujúcich motivovať ku skontrolovaniu databázy vytvorenej agentúrou a k uskutočneniu všetkých primeraných krokov na dosiahnutie dohody o zdieľaní informácií.

(51)  Vo verejnom záujme je zabezpečiť čo najrýchlejší obeh výsledkov testovania určitých látok o nebezpečenstve pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v podnikoch, ktoré ich používajú, aby sa obmedzili všetky riziká spojené s ich používaním. Malo by sa teda podporovať zdieľanie informácií za podmienok, ktoré pre spoločnosť, ktorá testovanie vykonala, zabezpečujú spravodlivú náhradu.

(52)  S cieľom posilniť konkurencieschopnosť priemyslu Spoločenstva a zabezpečiť čo najúčinnejšie uplatňovanie tohto nariadenia, je vhodné prijať opatrenia na zdieľanie údajov medzi registrujúcimi na základe primeranej kompenzácie.

(53)  Aby boli dodržané zákonné vlastnícke práva osôb vytvárajúcich údaje o testovaní, zostavovateľovi týchto údajov by malo byť na dobu 10 rokov umožnené požadovať kompenzáciu od registrujúcich, ktorí majú prospech z daných údajov.

(54)  Aby potenciálny registrujúci mohol pokračovať v registrácii dokonca aj vtedy, ak nemôže dosiahnuť dohodu s predchádzajúcim registrujúcim, agentúra by mala dať na požiadanie všetky zhrnutia alebo veľké študijné zhrnutia testov, ktoré už boli predložené. Registrujúci, ktorý prijíma tieto údaje by mal byť povinný uhradiť príspevok na náklady zostavovateľa údajov.

(55)  V prípade, že možný registrujúci a/alebo účastník fóra pre výmenu informácií o látkach (SIEF) nezaplatí svoj podiel na nákladoch štúdie týkajúcej sa testov na stavovcoch alebo inej štúdie, ktorá môže zabrániť testovaniu na zvieratách, nemal by mať možnosť zaregistrovať svoju látku.

(56)  S cieľom predísť duplikácii práce a predovšetkým predísť duplicite skúšok by registrujúci mali čo najskôr predbežne zaregistrovať fázové látky v databáze spravovanej agentúrou. Mal by sa vytvoriť systém, ktorý registrujúcim pomôže vyhľadať ostatných registrujúcich a zakladať konzorciá. Mali by spĺňať isté povinnosti, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie systému. Ak člen SIEF neplní svoje povinnosti, porušuje nariadenie a mal by byť náležito potrestaný, ostatným členom by však malo byť umožnené pokračovať v prípravách svojich registrácií.

(57)  Ak vlastník štúdie týkajúcej sa testov na stavovcoch alebo inej štúdie, ktorá môže zabrániť testovaniu na zvieratách, nesprístupní túto štúdiu agentúre a/alebo ďalším možným registrujúcim, nemal by mať možnosť zaregistrovať svoju látku.

(58)  Súčasťou zodpovednosti za riadenie rizík látok je informovanie ďalších odborníkov a laikov čo najvhodnejším možným spôsobom o týchto látkach, čo je nevyhnutné aj pre to, aby si odborníci mohli splniť svoje povinnosti s ohľadom na používanie látok a prípravkov a riadenia alebo odstránenia rizík.

(59)  Informovanie o rizikách je mimoriadne dôležitou súčasťou procesu poskytovania informácií a odporúčaní verejnosti o tom, ako môžu zvládať prípadné riziká a danú látku alebo prípravok používať účinne a bezpečne. Informovanie o rizikách si vyžaduje, aby výrobca rozumel informačným potrebám používateľov, následne poskytol informácie, odporúčania a pomoc a podporil tak bezpečné používanie príslušnej látky alebo prípravku koncovým užívateľom. Aby sa zabezpečilo právo spotrebiteľov na informácie o látkach a prípravkoch, ktoré používajú, mal by sa uskutočňovať vývoj primeraného informačného systému zameraného na riziká vrátane poskytovania doplňujúcich informácií, napríklad prostredníctvom webových stránok a vzdelávacích kampaní. Týmto sa ešte viac zvýši bezpečnosť používania látok a prípravkov a dôvera v ne. Takýto systém bude hodnotný pre organizácie spotrebiteľov v tom, že prostredníctvom systému REACH stanoví rámec na riešenie skutočných problémov spotrebiteľov a pre priemysel v tom, že vybuduje dôveru spotrebiteľov v používanie látok a prípravkov s obsahom chemických látok.

(60)  Keďže existujúca karta bezpečnostných údajov sa už používa ako komunikačný nástroj v rámci dodávateľského reťazca látok a prípravkov, je vhodné ju i naďalej rozvíjať a urobiť z nej nedeliteľnú súčasť systému vytvoreného týmto nariadením. Mali by sa však zvážiť ďalšie metódy poskytovania informácií o rizikách a bezpečnom používaní látok a prípravkov spotrebiteľom.

(61)  Aby bolo možné vytvoriť reťaz povinností, následní používatelia by mali byť zodpovední za posúdenie rizík vyplývajúcich z použita látok z ich strany, ak sa na toto použitie nevzťahuje karta bezpečnostných údajov, ktorú dostali od svojich dodávateľov, ak dotknutý následný používateľ nepoužije ochranné opatrenia vyššieho stupňa, ako odporúča jeho dodávateľ, alebo ak jeho dodávateľ nemal povinnosť posúdiť tieto riziká a poskytnúť mu informácie o nich. Následní používatelia by z rovnakého dôvodu mali zvážiť riziká vyplývajúce z použití látok z ich strany a poskytnúť informácie o ich bezpečnom používaní v rámci celého dodávateľského reťazca až po koncového užívateľa – spotrebiteľa.

(62)  Mali by sa podrobne ustanoviť požiadavky na vykonávanie posúdení chemickej bezpečnosti zo strany následných používateľov, aby im bolo umožnené splniť si svoje povinnosti. Následný používateľ podá správu o rizikách, na ktoré poukázalo hodnotenie chemickej bezpečnosti spôsobom, ktorý je v danej fáze dodávateľského reťazca/životnosti čo najúčinnejším a najvhodnejším pre používateľa látky alebo prípravku, a poskytne spotrebiteľom odporúčanie o bezpečnom používaní.

(63)  Na účely uplatňovania a zhodnotenia by následní používatelia látok mali byť povinní nahlasovať isté informácie, ak použitie z ich strany nespadá pod podmienky expozičného scenára podrobne uvedeného na karte bezpečnostných údajov oznámenej pôvodným výrobcom alebo dovozcom, a udržiavať tieto informácie v aktuálnom stave.

(64)  Z dôvodov uskutočniteľnosti a proporcionality je vhodné od tejto ohlasovacej povinnosti oslobodiť následných používateľov, ktorí používajú malé množstvá látky.

(65)  Ak výrobca alebo dovozca látky, či už samotnej látky alebo v prípravku, nemá v úmysle požiadať o registráciu látky, upovedomí o tom agentúru a následných používateľov.

(66)  Pri testovaní by sa muselo použiť omnoho viac zvierat kvôli splneniu informačných požiadaviek uvedených v prílohách V až VIII, keby sa informačné požiadavky uplatňovali automaticky. S testovaním môžu byť spojené značné náklady pre podniky. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa vypracovávanie týchto informácií prispôsobilo presne na informačné požiadavky. Na tento účel by sa malo požadovať, aby členské štáty na základe zhodnotenia pripravili rozhodnutia a agentúra rozhodovala o programoch testovania, ako ich navrhli výrobcovia a dovozcovia. Členské štáty, kde prebieha výroba alebo kde má dovozca sídlo, by mali byť zodpovedné za vyhodnotenie návrhov testovania.

(67)  S cieľom predísť dvojitému testovaniu na zvieratách by sa mala zúčastneným stranám poskytnúť 90-dňová lehota, počas ktorej by mohli vyjadriť svoje pripomienky k návrhom testovania, ktoré zahŕňajú testovanie na stavovcoch. Registrujúci alebo následný používateľ by mali tieto pripomienky zohľadniť.

(68)  Na predchádzanie testovania na zvieratách a úspory nákladov by sa návrhy testovania, ktoré zahŕňajú testy na stavovcoch, mali prekonzultovať s Európskym centrom pre potvrdzovanie alternatívnych metód.

(69)  Dôvera v celkovú kvalitu registrácií sa môže zlepšiť iba vtedy, ak bude mať agentúra plnú zodpovednosť za riadenie politiky týkajúcej sa nových chemických látok. S týmto nariadením sa preto musí narábaťa musí sa kontrolovať jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch a spotrebitelia, ako aj celý chemický priemysel musia mať možnosť spoľahnúť sa na dodržiavanie pravidiel, pričom dodržiavanie sa musí kontrolovať. Pri hodnotení registrácií v súlade s pravidlami by orgány členských štátov mali úzko spolupracovať s agentúrou.

(70)  Agentúra by mala mať právo vyžadovať od výrobcov, dovozcov alebo následných používateľov látok, pri ktorých existuje podozrenie, že látka predstavuje ohrozenie zdravia alebo životného prostredia, vrátane podozrení z dôvodu ich prítomnosti na vnútornom trhu vo veľkých množstvách, doplňujúce informácie na základe vykonaných hodnotení. Mal by sa vypracovať pracovný plán Spoločenstva na hodnotenie látok. Ak z použitia medziproduktov na pracovisku vyplýva riziko rovnajúce sa stupňu znepokojenia vyplývajúceho z používania látok podliehajúcich schváleniu, členským štátom by sa takisto malo umožniť požiadať o doplňujúce informácie v odôvodnených prípadoch.

(71)  Dohoda v rámci výboru členského štátu agentúry o návrhu rozhodnutia predstavuje základ účinného systému, ktorý dodržiava zásadu subsidiarity, pričom zachováva vnútorný trh. Ak jeden alebo niekoľko členských štátov alebo agentúra nesúhlasia s návrhom rozhodnutia, rozhodnutie by sa malo podrobiť centralizovanému postupu. Agentúra by mala prijať rozhodnutia vyplývajúce z uplatnenia týchto postupov.

(72)  Hodnotenie môže viesť k záveru, že by sa mala vykonať akcia v rámci obmedzovacích alebo schvaľovacích postupov, alebo že by sa mala zvážiť akcia riadenia rizika v rámci iných príslušných právnych predpisov. Preto by sa mali sprístupniť informácie o postupe hodnotiacich konaní.

(73)  S cieľom zabezpečiť dostatočne vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, a to najmä zdravia citlivých skupín obyvateľstva, a životného prostredia by sa s látkami s vlastnosťami vzbudzujúcimi veľmi veľké znepokojenie malo zaobchádzať preventívnym spôsobom a mali by sa schváliť len v prípade, že podniky používajúce tieto látky preukážu schvaľujúcemu orgánu, že neexistujú žiadne vhodné alternatívne látky alebo technológie, že prínosy pre spoločnosť plynúce z používania látky prevyšujú riziká súvisiace s jej použitím a že riziká sa primerane kontrolujú. Schvaľujúci orgán by potom mal overiť splnenie týchto požiadaviek formou schvaľovacieho postupu na základe žiadostí podnikov. Keďže schválenia by mali zabezpečiť vysokú mieru ochranu na celom vnútornom trhu, je vhodné, aby schvaľujúcim orgánom bola Komisia.

(74)  Skúsenosti na medzinárodnej úrovni ukazujú, že látky s charakteristikami, ktoré z nich robia perzistentné, bioakumulatívne alebo jedovaté alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne látky predstavujú veľmi veľké znepokojenie, pričom boli vytvorené kritériá, ktoré umožňujú tieto látky identifikovať. Pri istých ďalších látkach je znepokojenie dostatočne veľké na to, aby sa riešili rovnakým spôsobom v závislosti od prípadu.

(75)  Vzhľadom na uskutočniteľnosť a praktické hľadisko pre podniky, ktoré musia pripraviť súbory so žiadosťami a prijať vhodné opatrenia na riadenie rizík, ako aj orgány, ktoré musia spracovať schvaľovacie súbory, by sa schvaľovaciemu postupu mal súbežne podriadiť iba obmedzený počet látok a žiadostiam by sa mali určiť reálne termíny, pričom by bolo možné udeliť výnimku pre isté druhy použitia.

(76)  Agentúra, ktorá koná na základe svojej právomoci, by mala určiť priority látok, ktoré budú podliehať schvaľovaciemu postupu, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia odrážajú potreby spoločnosti, ako aj vedecké poznatky a vývoj.

(77)  Úplný zákaz látky by znamenal, že nie je možné schváliť žiadne z jej použití. Preto by bolo zbytočné povoliť predkladanie žiadostí o schválenie. V takých prípadoch by sa látka mala vyňať zo zoznamu látok, ku ktorým možno predkladať žiadosti.

(78)  Agentúra by mala vydávať posudky na riziká vyplývajúce z použitia a na všetky socioekonomické analýzy, ktoré jej predložili tretie strany, aby sa zabezpečil zosúladený prístup k schvaľovaniu použití konkrétnych látok.

(79)  Následní používatelia, ktorí požívajú výhody plynúce zo schválenia udeleného svojmu dodávateľovi, by mali informovať Agentúru o tom, ako danú látku používajú, čo umožní účinné sledovanie a uplatňovanie požiadavky schválenia.

(80)  Aby sa súčasný systém urýchlil, je potrebné pretvoriť postup obmedzenia, ktorý by mal nahradiť smernicu 76/769/EHS, ktorá bola niekoľkokrát podstatne zmenená a doplnená a prispôsobovaná. Acquis zosúladených pravidiel v prílohe k tejto smernici by malo byť prevzaté v rekodifikovanej verzii v záujme jasnosti a ako východisko pre tento nový zrýchlený postup obmedzenia. Rekodifikácia sa riadi pravidlami ustanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o technikách rekodifikácie.

(81)  Výrobca, dovozca alebo následný používateľ sú zodpovední za určenie vhodných opatrení riadenia rizík, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred výrobou, umiestnením na trh alebo používaním samostatnej látky, látky v prípravku alebo vo výrobku. Avšak v prípade, kedy sa toto bude považovať za nedostatočné, a kde je oprávnené použitie právnych predpisov Spoločenstva, by sa mali ustanoviť príslušné obmedzenia.

(82)  S cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie môžu obmedzenia výroby, umiestnenia na trh alebo používania samostatnej látky, látky v prípravku alebo vo výrobku obsahovať akúkoľvek podmienku vzťahujúcu sa na výrobu, umiestnenie na trh alebo používanie, či ich zákaz. Preto je potrebné vyhotoviť zoznam týchto obmedzení a všetkých jeho zmien a doplnkov.

(83)  Toto nariadenie by malo prispieť k predchádzaniu chorobám z povolania spojených s vystavením chemickým látkam a ich používaním. Európska únia by mala investovať prostriedky do detoxikačných metód na liečenie chorôb z povolania spojených s chemickými látkami.

(84)  Aby bolo možné pripraviť návrh obmedzení a aby takéto právne predpisy mohli účinne fungovať, musí medzi členskými štátmi, agentúrou, ostatnými orgánmi Spoločenstva, Komisiou a zúčastnenými stranami existovať dobrá spolupráca, koordinácia a informovanosť.

(85)  Aby členské štáty dostali možnosť predkladať návrhy na riešenie konkrétnych ohrození ľudského zdravia a životného prostredia, mali by pripraviť súbor dokumentácie v súlade s podrobne uvedenými požiadavkami. Súbor dokumentácie by mal uvádzať zdôvodnenie konania v rámci celého Spoločenstva.

(86)  S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k obmedzeniam by agentúra mala plniť úlohu koordinátora tohto postupu, napríklad vymenovaním príslušných spravodajcov a overením zhody s požiadavkami príslušných príloh.

(87)  Aby Komisia dostala možnosť riešiť konkrétne ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré sa musia riešiť na úrovni celého spoločenstva, mala by byť schopná poveriť agentúru prípravou súboru dokumentácie o obmedzeniach.

(88)  Z dôvodov transparentnosti by agentúra mala zverejňovať príslušný súbor obsahujúci navrhované obmedzenia a žiadať pritom o pripomienky.

(89)  Aby sa postup mohol ukončiť v náležitom čase, agentúra by mala predložiť svoje posudky k navrhovanému konaniu a jeho dopadu na základe návrhu posudku, ktorý pripraví spravodajca.

(90)  Aby sa postup obmedzenia urýchlil, Komisia by mala pripraviť svoje zmeny a doplnenia v lehote do troch mesiacov od získania stanoviska agentúry.

(91)  Agentúra by mala byť ústredným bodom zabezpečujúcim, že predpisy o chemických látkach a rozhodovacie postupy a vedecká základňa, na ktorej spočívajú, sú pre všetky zúčastnené strany a verejnosť dôveryhodné tak, aby verejnosť a všetky dotknuté strany mali dôveru v bezpečnosť látok a prípravkov, ktoré používajú. Zároveň by mala zohrávať ústrednú úlohu pri koordinácii informovania o systéme REACH a jeho vykonávaní. Dôvera inštitúcií Spoločenstva, členských štátov, širokej verejnosti a zúčastnený strán v agentúru je preto nevyhnutná. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité zabezpečiť jej nezávislosť, vysoké vedecké technické a regulačné kapacity, dobré komunikačné schopnosti, transparentnosť a účinnosť.

(92)  Štruktúra agentúry by mala vyhovovať úlohám, ktoré bude plniť. Skúsenosti s niektorými podobnými agentúrami Spoločenstva poskytujú z tohto hľadiska isté usmernenie, štruktúra by však mala byť upravená tak, aby spĺňala osobitné potreby tohto nariadenia. V tejto súvislosti by sa malo v rámci agentúry zriadiť centrum výskumu na vysokej úrovni, ktoré by sa špecializovalo na informovanie o rizikách a nebezpečenstvách spojených s určitými látkami a prípravkami.

(93)  Pracovníci agentúry by v záujme efektívnosti mali plniť základné technicko-administratívne a vedecké úlohy bez povolávania vedeckých a technických zdrojov členských štátov, výkonný riaditeľ by mal zabezpečovať nezávislý a účinný výkon úloh agentúry. S cieľom zabezpečiť plnenie úlohy agentúry by zloženie jej predstavenstva malo byť také, aby zaručovalo najvyšší štandard spôsobilosti a rozsiahlu príslušnú expertízu v oblasti bezpečnosti chemických látok alebo regulácie chemických látok.

(94)  Agentúra by mala mať prostriedky na plnenie všetkých vyžadovaných úloh, aby mohla plniť svoju úlohu.

(95)  Predstavenstvo by malo mať právomoci potrebné na zostavenie rozpočtu, kontrolu jeho realizácie, určenie štruktúry a výšky poplatkov, vytvorenie vnútorného poriadku, prijímanie finančných opatrení a menovanie výkonného riaditeľa. V súlade s cieľom podporovať metódy testovania, ktoré sa nevykonáva na zvieratách, by sa mala časť príspevkov vyčleniť práve na vývoj takýchto metód testovania.

(96)  Je vhodné, aby v predstavenstve agentúry boli zastúpení predstavitelia ostatných zúčastnených strán, ako napríklad priemyslu, mimovládnych organizácií a akademickej obce, aby sa zaručilo zapojenie zúčastnených strán.

(97)  Prostredníctvom výboru pre posudzovanie rizík a alternatív a výboru pre socioekonomickú analýzu by agentúra mala prevziať úlohu vedeckých výborov priradených ku Komisii pri vydávaní vedeckých posudkov v oblasti svojej pôsobnosti.

(98)  Prostredníctvom výboru členských štátov by sa agentúra mala usilovať o dosiahnutie dohody medzi orgánmi členských štátov o konkrétnych otázkach, ktoré si vyžadujú zosúladený prístup.

(99)  Je potrebné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi agentúrou a príslušnými orgánmi pôsobiacimi v členských štátoch, aby vedecké posudky výboru pre posudzovanie rizík a alternatív a výboru pre socioekonomickú analýzu vychádzali z čo najrozsiahlejších vedeckých a technických relevantných odborných znalostí, ktoré sú v Spoločenstve k dispozícii. Výbory by taktiež mali byť schopné oprieť sa o konkrétne doplňujúce odborné znalosti.

(100)  V záujme presadzovania testovania, ktoré sa nevykonáva na zvieratách, by malo byť úlohou agentúry rozvíjať a vykonávať politiku pre vývoj, overovanie a právne uznanie metód testovania, ktoré sa nevykonáva na zvieratách a zabezpečiť ich používanie v rámci postupného inteligentného hodnotenia rizík s cieľom splniť požiadavky tohto nariadenia. Na tento účel by súčasťou agentúry mal byť výbor pre alternatívne metódy testovania zložený z odborníkov z Európskeho centra pre potvrdzovanie alternatívnych metód, organizácií na ochranu zvierat a iných zúčastnených strán, aby sa zaistilo čo možno najširšie spektrum príslušných vedeckých a technických poznatkov dostupných v rámci Spoločenstva.

(101)  Agentúra by takisto mala poskytnúť členským štátom fórum, kde by si mohli vymieňať informácie o uplatňovaní právnych predpisov o chemických látkach a koordinovať svoje aktivity s týmto súvisiace. Formálnejší rámec by bol prínosom pre súčasnú neformálnu spoluprácu členských štátov v tejto oblasti.

(102)  V rámci agentúry by mala byť vytvorená odvolacia rada, ktorá by prevádzkovateľom dotknutým rozhodnutiami agentúry zaručovala zákonné právo na odvolanie.

(103)  Agentúra by mala byť financovaná čiastočne z poplatkov uhrádzaných podnikmi a čiastočne zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. I naďalej by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Spoločenstva, pokiaľ ide o akékoľvek dotácie započítateľné do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. Audit účtov by mal okrem toho vykonávať Dvor audítorov v súlade s článkom 91 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(14).

(104)  V prípade, že to Komisia a agentúra považujú za vhodné, účasť na práci agentúry by mala byť umožnená aj ostatným krajinám.

(105)  Agentúra by formou spolupráce s organizáciami, ktoré majú záujem o zosúladenie medzinárodných právnych predpisov, mala prispievať k úlohe Spoločenstva a členských štátov pri tomto zosúlaďovaní.

(106)  Aby sa obmedzili náklady a zlepšila medzinárodná prijateľnosť, musí byť európsky prístup čo najviac prispôsobený medzinárodným iniciatívam vrátane "Strategického prístupu k medzinárodnému riadeniu chemických látok" UNEP, "Aktu Rady o chemických látkach vyrábaných vo veľkých množstvách (HPV - High Production Volume)", Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Iniciatíve Rady chemických asociácií HPV a Výzve US Agentúry HPV na ochranu životného prostredia.

(107)  Agentúra by mala poskytnúť infraštruktúru, ktorú podniky potrebujú na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z ustanovení o zdieľaní údajov.

(108)  Je dôležité zabrániť zámene poslania agentúry s poslaniami Európskej agentúry pre lieky, zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky(15), Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(16) a Poradného výboru pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci ustanoveného rozhodnutím Rady z 22. júla 2003(17). Agentúra by následne mala vytvoriť predpisy pre prípady, kedy je potrebná spolupráca s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín alebo Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci. Je potrebné ustanoviť, že týmto nariadením inak nie sú dotknuté právomoci udelené v právnych predpisoch Spoločenstva Európskej agentúre pre lieky, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín alebo Poradnému výboru pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.

(109)  Štúdia realizovateľnosti požiadaviek na zdroje pre ústredný orgán došla k záverom, že najdôležitejšou výzvou pre účinné fungovanie agentúry bude pravdepodobne jej schopnosť prilákať správnych pracovníkov, vrátane pracovníkov pracujúcich v Európskom úrade pre cheické látky pri Spoločnom výskumnom stredisku Komisie. Umiestnenie agentúry by jej teda malo umožniť získať správnych pracovníkov v začiatočnom období ako aj z dlhodobého hľadiska.

(110)  Mali by sa vytvoriť pravidlá iventára klasifikácie a označovania s cieľom dosiahnuť fungovanie vnútorného trhu so samostatnými látkami alebo v prípravkoch a zároveň zabezpečiť vysokú mieru ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

(111)  Agentúre by sa preto mala oznámiť klasifikácia a značenie každej látky, ktorá podlieha registrácii alebo sa na ňu vzťahuje článok 1 smernice 67/548/EHS a uvádza sa na trh.

(112)  Aby sa zabezpečila jednotná ochrana širokej verejnosti a predovšetkým osôb prichádzajúcich do styku s istými látkami, na inventáre zásob by sa mala uvádzať klasifikácia v súlade so smernicami 67/548/EHS a 1999/45/ES, ak je to možné, dohodnutá medzi výrobcami a dovozcami tej istej látky, ako aj rozhodnutia prijaté na úrovni Spoločenstva na účely zosúladenia klasifikácie a označovania niektorých látok.

(113)  Zdroje by sa mali sústrediť na látky vzbudzujúce veľké znepokojenie. Látka by sa teda mala doplniť do prílohy I k smernici 67/548/EHS ak spĺňa klasifikačné kritériá karcinogénnej, mutagénnej alebo jedovatej látky pre reprodukciu kategórií 1, 2 alebo 3 alebo ako respiračný senzibilizátor alebo ak na základe smerodajnej vedeckej štúdie ohrozuje ľudské zdravie alebo životné prostredie. Malo by sa vytvoriť ustanovenie, ktoré príslušným orgánom umožní predkladať agentúre návrhy. Agentúra by mala vydať svoje stanovisko k návrhu a dotknuté strany by mali mať možnosť ho pripomienkovať. Komisia by následne mala prijať rozhodnutie.

(114)  Pravidelné správy členských štátov a agentúry o uplatňovaní tohto nariadenia budú nevyhnutným prostriedkom kontroly vykonávaniaprávnych predpisov o chemických látkach ako aj trendoch v tejto oblasti. Závery zo zistení v týchto správach budú užitočným a praktickým nástrojom na revíziu nariadenia a podľa potreby aj na sformulovanie návrhov na jeho zmenu a doplnenie. Na tento účel by Komisia mala pripraviť dodatočné hodnotenie účinku nariadenia po uplynutí prvých piatich rokov jeho vykonávania s cieľom určiť, či boli splnené pôvodne stanovené ciele a zabezpečená funkčnosť a hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu.

(115)  Systém REACH by mal umožniť občanom, pracovníkom a spotrebiteľom nadobudnúť dôveru, že akýkoľvek výrobok uvedený na trh v rámci Spoločenstva je bezpečný a že neexistuje riziko vystavenia chemickým látkam v množstvách alebo zmesiach, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie alebo životné prostredie.

(116)  Oyvatelia Spoločenstva mali mať prístup k informáciám o chemických látkach, ktorým môžu byť vystavení, aby mali možnosť prijímať informované rozhodnutia o používaní chemických látok. Transparentným prostriedkom, ako to možno dosiahnuť, je poskytnúť im v ich vlastnom jazyku (ak ide o úradný jazyk EÚ) voľný a nekomplikovaný prístup k základným údajom, ktoré nie sú dôverné, uloženým v databáze agentúry, vrátane stručných profilov nebezpečných vlastností, požiadaviek na označovaniepríslušných právnych predpisov Spoločenstva vrátane schválených použití a opatrení na riadenie rizík. Agentúra a členské štáty by mali umožniť prístup k informáciám v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí(18), v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(19) a s dohovorom UNECE o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia ("Aarhuský dohovor"), ktorého je Európske spoločenstvo zmluvnou stranou.

(117)  Komisia by mala zvážiť, do akej miery je potrebné vytvoriť európsku značku kvality, ktorá by identifikovala a podporovala výrobky, ktoré boli v každej etape výrobného procesu vyrobené v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia.

(118)  Príslušné orgány členských štátov okrem svojich očakávaní pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva by mali vzhľadom na svoju blízkosť k účastníkom v členských štátoch zohrávať istú úlohu pri výmene informácií o rizikách látok a o povinnostiach podnikov vyplývajúcich z právnych predpisov o chemických látkach. Zároveň je potrebná úzka spolupráca medzi agentúrou, Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov na zabezpečenie jednotnosti a účinnosti globálneho komunikačného postupu.

(119)  Aby systém zriadený týmto nariadením mohol účinne fungovať, musí medzi orgánmi členských štátov, agentúrou a Komisiou existovať dobrá spolupráca a koordinácia v oblasti zabezpečenia uplatňovania nariadenia. Agentúra však nesie hlavnú zodpovednosť za spravovanie tohto nariadenia.

(120)  Členské štáty by mali zaviesť účinné prostriedky sledovania a kontroly s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

(121)  Aby sa zabezpečila transparentnosť, nestrannosť a jednotnosť na úrovni uplatňovania nariadenia zo strany členských štátov, je potrebné vytvoriť vhodný rámec pre sankcie na účely nastoľovania účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za jeho nedodržanie, pretože nedodržanie môže viesť k poškodeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia.

(122)  Mali by sa naplánovať a vykonať potrebné kontroly a oznámiť ich výsledky.

(123)  Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia a niektoré jeho zmeny a doplnenia sa musia prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(20).

(124)  Je nevyhnutné, aby chemické látky boli účinne a včas regulované počas prechodu na plnú platnosť ustanovení tohto nariadenia a konkrétne v období začiatkov agentúry. Malo by sa preto vytvoriť ustanovenie pre Komisiu, aby plnila funkcie agentúry prinajmenšom počas tohto začiatočného obdobia. Ak to bude potrebné, Komisia by mala mať možnosť menovať výkonného riaditeľa ad interim, kým predstavenstvo agentúry bude môcť menovať výkonného riaditeľa samo.

(125)  Aby sa plne využila práca vykonaná v zmysle nariadenia (EHS) č. 793/93 ako aj v zmysle smernice 76/769/EHS a aby sa zabránilo premrhaniu tejto práce, Komisia by mala byť oprávnená počas začiatočného obdobia iniciovať obmedzenia na základe tejto práce bez toho, aby sa dodržal plný obmedzovací postup ustanovený v tomto nariadení.

(126)  Je vhodné, aby ustanovenia tohto nariadenia nadobudli účinnosť postupne, aby bol prechod na nový systém plynulý. Postupné nadobudnutie účinnosti ustanovení by malo všetkým zúčastneným stranám, orgánom, podnikom ako aj účastníkom umožniť sústrediť sa v správnom čase na prípravy na nové povinnosti, ako aj uzatváraním dobrovoľných dohôd koordinovaných Komisiou medzi priemyslom a ďalšími zúčastnenými stranami.

(127)  Toto nariadenie nahrádza smernicu 76/769/EHS, smernicu Rady 91/157/EHS z 18. marca 1991 o batériách a akumulátoroch, ktoré obsahujú určité nebezpečné látky(21), smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 ustanovujúcu zásady pre zhodnotenie rizík pre človeka a životné prostredie v súvislosti s látkami oznámenými v súlade so smernicou Rady 67/548/EHS(22), smernicu Komisie 93/105/ES z 25. novembra 1993, ktorou sa stanovuje príloha VII D, obsahujúca informácie potrebné pre technickú dokumentáciu, ktorá je uvedená v článku 12 siedmeho doplnku smernice Rady 67/548/EHS(23), smernicu Komisie 2000/21/ES z 25. apríla 2000, ktorá sa týka zoznamu právnych predpisov Spoločenstva uvedených v piatej zarážke článku 13 ods. 1 smernice Rady 67/548/EHS(24), nariadenie (EHS) č. 793/93 a nariadenie Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93(25).

(128)  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(26) a smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(27). Smernica 98/24/ES naďalej ostáva kľúčovým právnym nástrojom ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami spojenými s chemickými faktormi pri práci. Členské štáty a sociálni partneri sú preto dôrazne vyzvaní na to, aby zabezpečili čo najúčinnejšie vykonávanie a uplatňovanie smernice 98/24/ES.

(129)  Na účely jednotnosti by sa mala zmeniť a doplniť smernica 1999/45/ES, ktorá už reguluje otázky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(130)  V súlade so zásadou proporcionality je pre dosiahnutie základného cieľa tohto nariadenia potrebné a vhodné vytvoriť predpisy týkajúce sa chemických látok a zriadiť Európsku agentúru pre chemické látky. V súlade s tretím odsekom článku 5 zmluvy neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(131)  Nariadenie dodržiava základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej Únie(28). Snaží sa predovšetkým zabezpečiť plný súlad so zásadami ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja zaručené jej článkom 37.

(132)  Komisia by mala vyvíjať úsilie s cieľom zaručiť, aby narastajúca otvorenosť trhov EÚ voči dovozu z celého sveta bola sprevádzaná zavedením náročnejších požiadaviek vzhľadom na spravodlivé podmienky obchodu (aj v kontexte WTO); požiadavky systému REACH sa musia zahrnúť čo najskôr.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ OTÁZKY

Kapitola 1

Predmet úpravy a Rozsah pôsobnosti

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Toto nariadenie vytvára ustanovenia o látkach v zmysle článku 3 ods. 1. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na výrobu, dovoz, umiestnenie na trh alebo používanie týchto látok samostatne, v prípravkoch alebo vo výrobkoch, ak sa tak uvádza.

2.  Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť voľný obeh týchto látok na vnútornom trhu v súlade s povinnosťou starostlivosti, pri rešpektovaní záväzkov prijatých Európskou úniou a jej členskými štátmi v rámci medzinárodných obchodných dohôd, najmä v rámci WTO.

3.  Toto nariadenie vychádza zo zásady, že závisí od výrobcov, dovozcov a následných používateľov, či zabezpečia, že vyrábajú, uvádzajú na trh, dovážajú alebo používajú také látky, ktoré za normálnych alebo primerane predvídateľných podmienok používania nemajú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie. Jeho ustanovenia sú podložené zásadou prevencie(29).

4.  Každý výrobca, dovozca alebo následný používateľ, ktorý vykonáva alebo má v úmysle vykonávať činnosti týkajúce sa určitej látky, prípravku alebo výrobku obsahujúceho takúto látku alebo prípravok, vrátane ich výroby, dovozu alebo aplikácie, ktorý si je vedomý alebo mohol primerane okolnostiam predvídať, že tieto činnosti by mohli mať nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie, vyvinie maximálne možné úsilie na to, aby zabránil takémuto vplyvu alebo ho obmedzil alebo napravil.

5.  Každý výrobca, dovozca alebo následný používateľ, ktorý pri výkone svojho povolania alebo pri podnikaní poskytne výrobcovi, dovozcovi alebo následnému užívateľovi látku alebo prípravok alebo výrobok obsahujúci takúto látku alebo prípravok, zabezpečí v miere, do akej to možno požadovať, primerané informovanie a výmenu informácií vrátane prípadnej technickej pomoci, ktoré je primerane potrebné na predchádzanie, obmedzovanie alebo nápravu nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

6.  Zahŕňa to povinnosť opísať, zdokumentovať a informovať primeraným a transparentným spôsobom o rizikách spojených s výrobou, používaním a likvidáciou každej látky. Výrobcovia a následní používatelia si na výrobu a používanie vyberú látku podľa toho, ktorá najbezpečnejšia látka je k dispozícii.

7.  Vykonávanie a uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia nesmie za žiadnych okolností zahŕňať zvýšenie byrokratickej a administratívnej záťaže malých a stredných podnikov.

8.  Pri vykonávaní tohto nariadenia ustanoví Európska únia mechanizmy na poskytovanie pomoci a podpory malým a stredným podnikom.

Článok 2

Predmet úpravy

1.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

   a) rádioaktívne látky v zmysle smernice Rady 96/29/Euratom(30),
   b) látky vystupujúce samostatne, v prípravku alebo vo výrobku, ktoré podliehajú colnému dohľadu, pokiaľ neboli nejako ošetrené alebo spracované, a ktoré sú dočasne uskladnené v bezcolnom pásme alebo bezcolnom sklade na účel opätovného vývozu alebo tranzitu,
   c) neizolované medziprodukty,
   d) odpad v zmysle smernice Rady 75/442/EHS(31),
   e) potraviny v zmysle nariadenia (ES) č. 178/2002,
   f) chuťové prísady v zmysle smernice Rady 88/388/EHS(32),
   g) látky v tabakových výrobkoch v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES(33),
   h) látky v batériách v zmysle smernice 91/157/EHS.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

   a) právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku,
   b) právne predpisy Spoločenstva o prevoze nebezpečných látok a nebezpečných látok v prípravkoch po železnici, ceste, vnútrozemských vodných cestách, po mori alebo letecky,
  c) zákazy a obmedzenia ustanovené v smernici Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov(34), pričom sa vzťahujú na:
   i) zákaz testovania dokončených kozmetických výrobkov a zložiek alebo kombinácií týchto zložiek na zvieratách; a
   ii) uvádzanie kozmetických výrobkov na trh, ktorých niektoré alebo všetky zložky alebo konečný prípravok boli skúšané na zvieratách.

V rozsahu, v akom sa toto nariadenie vzťahuje na látky používané výlučne ako kozmetické zložky, nie je na účely toho istého hodnotenia požadovaného týmto nariadením s ohľadom na takéto látky povolené žiadne skúšanie na zvieratách, ktoré je zakázané v zmysle smernice 76/768/EHS.

   d) právne predpisy Spoločenstva pre oblasť životného prostredia.

3.  Toto nariadenie sa uplatňuje pre všetky látky, výrobky a prípravky dovezené do Európskej únie.

Toto nariadenie nesmie viesť v žiadnom prípade k rozdielom v zaobchádzaní s látkami, výrobkami a prípravkami, ktoré sú vyrobené v Európskej únii, a látkami, výrobkami a prípravkami, ktoré sú vyrobené v tretích krajinách, ale dovezené do Európskej únie.

Komisia stanoví usmernenia, ktorými zabezpečí, aby sa toto pravidlo uplatňovalo.

4.  Ustanovenia hláv II, III, V a VI sa neuplatňujú ak je látka vyrobená alebo dovezená na použitie v nasledujúcich výsledných výrobkoch alebo ak je látka v týchto výrobkoch použitá:

   a) v liečivách na humánne alebo veterinárne použitie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(35), smernice 2001/82/ES alebo smernice 2001/83/ES,
  b) v potravinách, ako ich vymedzuje nariadenie (ES) č. 178/2002, vrátane:
   i) v potravinárskych prídavných látkach v potravinách v zmysle smernice Rady 89/107/EHS(36);
   ii) v chuťových prísadách v potravinách podľa smernice 88/388/EHS;
  c) v potrave pre zvieratá; vrátane
   i) v prídavných látok v krmivách pre zvieratá podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003(37); a
   ii) vo výžive zvierat v zmysle smernice Rady 82/471/EHS(38);
   d) v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004(39),
   e) v zdravotníckych pomôckach v zmysle smerníc Rady 90/385/EHS(40), 93/42/EHS(41) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES(42),
   f) vo výrobkoch na ochranu rastlín v zmysle smernice Rady 91/414/EHS(43),
   g) v biocídnych výrobkoch v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES(44).

5.  Ustanovenia hlavy VII sa neuplatňujú na použitie látok určených v odseku 4 a rovnako na tieto použitia:

   a) použitia ako izolované medziprodukty na pracovisku alebo prepravované izolované medziprodukty,
   b) použitie ako motorové palivo, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES(45),
   c) použitie ako palivo v mobilných alebo pevných spaľovacích závodoch pre výrobky z minerálnych olejov a použitie ako palivo v uzatvorených systémoch.

6.  Ustanovenia hláv IV a X sa neuplatňujú na prípravky uvedené v ods. 4 písm. a) až g) ani na látky obsiahnuté v týchto prípravkoch.

Kapitola 2

Definície

Článok 3

Definície

Na účely tohto nariadenia:

1.   látka znamená chemický prvok a jeho zlúčeniny v prirodzenom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným postupom vrátane všetkých prísad potrebných na udržanie ich stability a všetkých nečistôt pochádzajúcich z použitého postupu, avšak nezahŕňa žiadne rozpúšťadlá, ktoré možno oddeliť bez ovplyvnenia stability látky alebo zmeny jej zloženia;

2.   prípravok znamená zmes alebo roztok pozostávajúci z dvoch alebo viacerých látok; kovové zliatiny sú osobitným typom prípravkov, ktorý je potrebné hodnotiť na základe ich vlastných špecifických vnútorných vlastností;

3.   kovová zliatina je kovový materiál, ktorý je makroskopicky homogénny a pozostáva z dvoch alebo viacerých prvkov previazaných takým spôsobom, že ich nemožno jednoducho oddeliť mechanickými prostriedkami;

4.   výrobok znamená umelý predmet, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok a/alebo prípravkov, alebo z nich pozostáva a ktorý počas výroby dostáva konkrétny tvar, povrch alebo vzhľad primeraný funkcii jeho použitia;

5.   polymér znamená látku, ktorá sa skladá z molekúl charakterizovaných sekvenciou jedného alebo viacerých typov monomérnych jednotiek a obsahuje jednoduchú hmotnostnú väčšinu molekúl obsahujúcu najmenej tri monomérne jednotky, ktoré sú viazané aspoň na jednu inú monomérnu jednotku alebo inú reagujúcu látku, s látkou, ktorá pozostáva z menej ako jednoduchej hmotnostnej väčšiny molekúl s rovnakou molekulárnou hmotnosťou. Pri týchto molekulách musí existovať rozdelenie podľa molekulárnych hmotností, pričom rozdiely v molekulárnej hmotnosti sú spôsobené najmä rozdielnym počtom monomerných jednotiek;

"Jednotka monomérov" znamená v kontexte tejto definície reagovanú formu monomérovej látky v polyméri;

6.   registrujúci znamená výrobcu alebo dovozcu, ktorý predkladá registráciu;

7.   výroba znamená vyrobenie a vyťaženie látok v prirodzenom stave;

8.   výrobca označuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom v Spoločenstve, ktorá v Spoločenstve vyrába látku;

9.   dovoz znamená fyzické uvedenie na colné územie Spoločenstva;

10.  Výrobca výrobku je fyzická alebo právnická osoba, ktorá:

   vyrába a predáva pod svojou vlastnou značkou;
   pod svojou vlastnou značkou ďalej predáva výrobok, ktorý vyrobil iný dodávateľ, pričom takýto predajca sa nepovažuje za výrobcu v prípade, že značka výrobcu sa objaví na výrobku;
   dováža na trh Spoločenstva v rámci svojho podnikania;

11.   dovozca označuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom v Spoločenstve, ktorá je zodpovedná za dovoz;

12.   umiestnenie na trh znamená dodávanie alebo sprístupnenie tretej strane, za úhradu alebo bezodplatne. Dovoz na colné územie Spoločenstva sa považuje za umiestnenie na trh;

13.   následný používateľ znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom v Spoločenstve inú ako výrobca alebo dovozca, ktorá používa látku buď v samostatnej forme alebo v prípravku počas svojich priemyselných alebo odborných činností. Distributér alebo spotrebiteľ nie sú následným používateľom. Opätovný dovozca s výnimkou udelenou podľa článku 4 ods. 1 písm. d) sa berie ako následný používateľ;

14.   použitie znamená spracovanie, vytvorenie receptúry, spotrebu, uskladnenie, prechovávanie, úpravu, plnenie do nádob, prenos z jednej nádoby do druhej, miešanie, výrobu artiklu alebo každý iný druh využitia;

15.   distributér znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom v spoločenstve, vrátane maloobchodného predajcu, ktorá látku buď v samostatnej forme alebo v prípravku iba uskladňuje alebo uvádza na trh pre tretie strany;

16.   medziprodukt označuje látku alebo prípravok, ktorá sa vyrába pre chemické spracovanie alebo sa pri ňom spotrebúva či používa, aby sa transformovala do inej látky (ďalej len syntéza):

   a) neizolovaný medziprodukt označuje medziprodukt, ktorý sa pri syntéze zámerne neodoberá (s výnimkou odobratia vzorky) zo zariadenia, v ktorom prebieha syntéza. Medzi toto zariadenie patrí reakčná nádoba, jej pomocná výbava a všetko vybavenie cez ktoré látka (látky) prechádza počas nepretržitého prietoku alebo prerušovaného procesu ako aj rúrky na prechod z jednej nádoby do druhej pre účely vykonania kroku ďalšej reakcie, nezahŕňa však nádrže alebo iné nádoby, v ktorých sa látka (látky) po výrobe prechováva;
   b) medziprodukt izolovaný na pracovisku označuje medziprodukt, ktorý nespĺňa kritériá neizolovaného medziproduktu a kde výroba medziproduktu a syntéza ďalšej látky (látok) z tohto medziproduktu prebieha na tom istom pracovisku vykonávaná jednou alebo viacerými právnickými osobami;
   c) prepravovaný izolovaný medziprodukt označuje medziprodukt, ktorý nespĺňa kritériá neizolovaného medziproduktu a prepravuje sa medzi ďalšími pracoviskami alebo sa na ne dodáva;

17.   pracovisko označuje jedno miesto, kde je v prípade viac ako len jedného výrobcu látky (látok) spoločná istá infraštruktúra alebo zariadenia;

18.   účastníci dodávateľského reťazca označuje všetkých výrobcov a/alebo dovozcov a/alebo následných používateľov;

19.   komunikovať ďalej po dodávateľskom reťazci znamená, že každý účastník dodávateľského reťazca informuje následného používateľa, ktorému dodáva látku;

20.   komunikovať spätne po dodávateľskom reťazci znamená, že každý následný používateľ informuje účastníka dodávateľského reťazca, ktorý mu látku dodal;

21.   príslušný orgán označuje orgán alebo orgány vytvorené členskými štátmi na účely plnenia záväzkov vyplývajúcich z tohto nariadenia;

22.   postupne zavádzaná látka označuje látku, ktorá spĺňa najmenej jedno z týchto kritérií:

   a) uvádza sa na Európskom zozname existujúcich komerčných chemických látok (Einecs);
   b) bola vyrábaná v Spoločenstve alebo v krajinách, ktoré 1. mája 2004 vstúpili do Európskej únie, výrobca alebo dovozca ju však ani raz neuviedol na trh v období 15 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia;
   c) bola uvedená na trh v Spoločenstve alebo v krajinách, ktoré 1. mája 2004 vstúpili do Európskej únie, a v období od 18. septembra 1981 do 31. októbra 1993 vrátane, ju výrobca alebo dovozca aj uviedol na trh a brala sa ako ohlásená látka v súlade s prvou zarážkou článku 8 ods. 1 smernice 67/548/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 79/831/EHS(46), nespĺňa však definíciu polyméru ustanovenú v smernici 67/548/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 92/32/EHS(47);
  

ak má výrobca alebo dovozca o tomto preukázateľné dôkazy.

23.   ohlásená látka je látka, pre ktorú bolo predložené ohlásenie a ktorá by sa mohla umiestniť na trh v súlade so smernicou 67/548/EHS;

24.   výskum a vývoj orientovaný na výrobok a postup je každý vedecký vývoj (vrátane prípravkov a výrobkov používaných na pilotné testy v reálnych podmienkach) týkajúci sa vývoja výrobku, ďalší vývoj látky, a to látky samotnej, v prípravkoch alebo vo výrobkoch, počas ktorého sa používajú skúšky z pilotného závodu alebo výroby na vyvinutie výrobného postupu resp. na odskúšanie oblastí aplikácie látky;

25.   vedecký výskum a vývoj znamená akékoľvek vedecké pokusy, analýzy alebo chemický výskum, uskutočňované za kontrolovaných podmienok;

26.   vlastné použitie registrujúcim znamená priemyselné alebo odborné použitie registrujúcim;

27.   určené použitie znamená použitie samotnej látky alebo látky v prípravku alebo použitie prípravku, ktoré plánuje účastník dodávateľského reťazca vrátane vlastného použitia, alebo ktoré mu písomne oznámi následný používateľ a na ktoré sa vzťahuje karta bezpečnostných údajov oznámená danému následnému používateľovi;

28.   neodporúčané použitie znamená také použitie zo strany následných užívateľov, ktoré registrujúci neodporúča na základe vedecky podložených argumentov proti bezpečnosti takého použitia;

29.   veľké študijné zhrnutie znamená podrobné zhrnutie cieľov, metód, výsledkov a záverov z celej študijnej správy, ktoré poskytuje dostatok informácií na vytvorenie nezávislého názoru o štúdii, pričom sa minimalizuje potreba oboznámiť sa s celou študijnou správou;

30.   ročne znamená na kalendárny rok. S výnimkou nových látok, a ak nie je uvedené inak, sa vypočítajú množstvá za rok na základe priemerného objemu výroby za tri po sebe nasledujúce kalendárne roky, počas ktorých výrobca látku skutočne vyrábal;

31.   obmedzenie znamená akékoľvek podmienenie alebo zakázanie výroby, použitia alebo umiestnenia na trh;

32.   malé a stredné podniky (MSP) sú podniky v zmysle definície uvedenej v odporúčaní 2003/361/ES;

33.   citlivé skupiny obyvateľstva sú osoby náchylné na ochorenia, medzi ktoré patria novorodenci, dojčatá, deti, tehotné ženy, dojčiace matky, osoby so zvýšenou náchylnosťou na chorobu a zníženým stupňom imunity, starší ľudia, osoby s individuálnou genetickou náchylnosťou a iné identifikované dotknuté skupiny;

34.   scenár vystavenia je súborom podmienok obsahujúcich opatrenia na riadenie rizík, ktoré popisujú spôsob výroby látky alebo jej použitie počas jej životnosti a spôsob kontrol zo strany výrobcu alebo dovozcu, alebo ich odporúčaní následným používateľom, ktoré sa týkajú kontroly vystavenia osôb a životného prostredia. Tieto scenáre vystavenia sa môžu podľa potreby vzťahovať na jeden určitý postup alebo použitie alebo na niekoľko postupov alebo použití v prípade, ak sa tieto postupy alebo použitia dajú popísať prostredníctvom uvedených kategórií použitia a vystavenia;

35.   kategória použitia a vystavenia uvádza hlavné kategórie použitia (napr. priemyselné využitie, odborné použitie, spotrebiteľské použitie), dôležité druhy vystavenia (napr. orálna, dermálna, inhalatívna, environmentálna) a model vystavenia (napr. častá, náhodná, príležitostná, nepretržitá);

36.   minerál znamená kombináciu anorganických zložiek, ktorá sa nachádza v zemskej kôre, s charakteristickými chemickými zloženiami, kryštalickými formami a fyzikálo-chemickými vlastnosťami.

HLAVA II

REGISTRÁCIA LÁTOK

Kapitola 1

Rozsah pôsobnosti

Článok 4

Rozsah pôsobnosti

1.  Spod tejto hlavy sú vylúčené:

   a) látky uvedené v prílohe II,
   b) látky, na ktoré sa vzťahuje príloha III,
   c) polyméry,
  d) látky samotné alebo v prípravkoch, registrované v súlade s touto hlavou, vyvážané zo Spoločenstva účastníkom dodávateľského reťazca a opätovne dovážané do Spoločenstva iným účastníkom v rámci toho istého dodávateľského reťazca, ktorý preukáže, že:
   i) opätovne dovážaná látka je rovnaká ako vyvážaná látka,
   ii) mu boli poskytnuté informácie v súlade s článkom 34 a 35 týkajúce sa vyvážanej látky.
   e) látky v prípravkoch spĺňajúce kritériá pre registráciu, ktoré na dané použitie už registroval účastník dodávateľského reťazca,
  f) samotné látky alebo látky v prípravkoch, ktoré sú zaregistrované v súlade s touto hlavou výrobcom alebo dovozcom a ktoré sú recyklované v Spoločenstve ďalším výrobcom alebo dovozcom, ktorý preukáže, že:
   i) látka, ktorá je výsledkom procesu recyklácie, je rovnaká, ako už zaregistrovaná látka; a
   ii) boli mu poskytnuté informácie týkajúce sa zaregistrovanej látky v súlade s článkami 33 a 34.

2.  Medziprodukty izolované na pracovisku alebo prepravované izolované medziprodukty sú vyňaté z kapitoly 2 a 3 bez vplyvu na kapitoly 4, 5 a 6.

Kapitola 2

Všeobecná registračná povinnosť a požiadavky na informácie

Článok 5

Všeobecná povinnosť zaregistrovať samostatné látky alebo látky v prípravkoch

1.  S výnimkou prípadov, kedy sa v tomto nariadení uvádza inak, každý výrobca vyrábajúci látku v množstvách 1 tona alebo vyšších ročne predloží agentúre registráciu.

S výnimkou prípadov, kedy sa v tomto nariadení uvádza inak, každý dovozca dovážajúci látku buď samostatne alebo v prípravku v množstvách 1 tona alebo vyšších ročne predloží agentúre registráciu.

2.  Na monoméry, ktoré sa používajú ako izolované medziprodukty na pracovisku alebo prepravované izolované medziprodukty, sa nevzťahujú články 17 a 18.

3.  Každý výrobca alebo dovozca polyméru predloží agentúre registráciu neregistrovanej monomérnej látky (látok), ktorú nezaregistroval predchádzajúci účastník dodávateľského reťazca alebo inej neregistrovanej látky (látok), okrem prípadov, keď sa takéto monomérne látky vytvorili počas syntézy a nemožno ich izolovať, ak sú splnené obe nasledujúce podmienky:

   a) polymér pozostáva z 2% hmotnostných podľa hmotnosti (w/w) alebo viac tejto monomérnej látky (látok) alebo inej látky (látok),
   b) celkové množstvo tejto monomérnej látky (látok) alebo inej látky (látok) tvorí 1 tonu alebo viac ročne.

Ohlásenie takéhoto monoméru/látky na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119 zahŕňa nasledovné informácie:

   i) totožnosť a kontaktné údaje výrobcu alebo dovozcu,
   ii) určenie monoméru/látky, ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   iii) klasifikácia látky,
   iv) stručný opis použitia polyméru,

V zmysle tejto hlavy sa uskutoční registrácia neregistrovanej monomérnej látky vyrábanej alebo dovezenej v množstve väčšom ako 1000 ton ročne. Registrácia musí obsahovať informácie uvedené v prílohe V ako aj informácie vyžadované vyššie.

Neregistrované monomérne látky alebo iné neregistrované látky sú látky, ktoré nezaregistroval výrobca dodávajúci tieto látky výrobcovi polymérov.

Ak však boli neregistrované monomérne látky alebo iné látky zaregistrované pôvodným výrobcom alebo jeho určeným zástupcom, môže výrobca polymérov využiť túto registráciu, za predpokladu, že registrujúca osoba uviedla, že sa použije pri výrobe polymérov.

4.  Predloženie registrácie bude sprevádzať poplatok stanovený agentúrou.

Článok 6

Všeobecná povinnosť registrovať látky vo výrobkoc

1.  Každý výrobca alebo dovozca výrobkov predloží agentúre registráciu akejkoľvek látky obsiahnutej v týchto výrobkoch, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

   a) látka je v týchto výrobkoch obsiahnutá v množstvách vyšších ako 1 tona na výrobcu alebo dovozcu ročne,
   b) látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v zmysle smernice 67/548/EHS,
   c) látka sa má uvoľniť za bežných a rozumne predpokladateľných podmienok použitia.

2.  Odsek 1 písm. a) sa neuplatňuje pre látky, ktoré sú prísadami pridávanými do tabakových výrobkov v zmysle článku 2 ods. 1 a 5 smernice 2001/37/ES.

3.  Každý výrobca alebo dovozca ohlási agentúre každú látku uvedenú v prílohe XIIIa obsiahnutú v týchto výrobkoch v súlade s odsekom 4, ak:

   a) svojím výskytom presahuje hraničnú hodnotu koncentrácie 0,1 % pre látky uvedené v článku 63 písm. d), e) a f),
   b) svojím výskytom presahuje hraničné hodnoty koncentrácie stanovené v smernici 1999/45/ES pre klasifikáciu nebezpečnej látky v prípade všetkých ostatných látok,
   c) výrobca alebo dovozca nemôžu vylúčiť, že verejnosť alebo životné prostredie budú látke vystavené počas životnosti výrobku.

4.  Ak sú splnené podmienky odseku 3, medzi ohlasované informácie patria nasledujúce údaje na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) totožnosť a kontaktné údaje výrobcu alebo dovozcu,
   b) registračné číslo (čísla) uvedené v článku 20 ods. 1, ak sú k dispozícii,
   c) určenie látky (látok), ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   d) klasifikácia látky,
   e) stručný opis použitia (použití) výrobku,
   f) hmotnostný rozsah látky v tonách, ako napríklad 1-10 ton, 10-100 ton, atď.

5.  Agentúra môže prijímať rozhodnutia, ktoré od výrobcov alebo dovozcov výrobkov podľa tejto hlavy vyžadujú zaregistrovanie každej látky obsiahnutej v týchto výrobkoch a ohlasovanej v súlade s odsekom 4 ak má agentúra dôvody pre podozrenie, že:

   a) látka predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie ľudí alebo životné prostredie,
   b) látka nebola registrovaná pre dané použitie.

6.  Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú pre látky už zaregistrované na dané použitie účastníkom v predchádzajúcej časti dodávateľského reťazca.

7.  Odseky 1 a 5 sa uplatňujú 3 mesiace po termíne určenom v článku 23 ods. 3.

Odseky 3 a 4 sa uplatňujú pre tie látky obsiahnuté vo výrobkoch, ktoré spĺňajú kritériá článku 63 tri mesiace po dátume zapísania týchto látok do prílohy XIII(a).

8.  Keď je látka zaradená do prílohy XIII(b), agentúra oznámi všetkým výrobcom a dovozcom výrobkov obsahujúcich túto látku jej zaradenie do tejto prílohy. Hlava VII tohto nariadenia sa odo dňa oznámenia uplatňuje obdobne pre výrobcu a dovozcu výrobkov, ktoré túto látku obsahujú.

9.  Akékoľvek opatrenia na vykonávanie odsekov 1 až 8 sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 141 odsek 3.

10.  Agentúra ustanoví usmernenia, aby pomohla výrobcom a dovozcom výrobkov, ako aj príslušným orgánom.

Článok 7

Jediný zástupca výrobcu mimo Spoločenstva

1.  Fyzická alebo právnická osoba usadená mimo Spoločenstva, ktorá vyrába látku, prípravok alebo výrobok dovážaný do Spoločenstva, môže po vzájomnej dohode určiť fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom v Spoločenstve, ktorá bude ako jej zástupca plniť povinnosti dovozcov vyplývajúce z tejto hlavy.

2.  Zástupca bude plniť aj všetky ostatné povinnosti dovozcov vyplývajúce z tohto nariadenia. V tomto smere bude mať postačujúce zázemie pre praktické zaobchádzanie s látkami a s nimi súvisiacimi informáciami a bez vplyvu na článok 38 bude sprístupňovať a aktualizovať informácie o dovážaných množstvách a odberateľoch ako aj informácie o poskytovaní najnovšej aktualizácie karty bezpečnostných údajov.

3.  Ak sa vymenuje zástupca v súlade s odsekmi 1 a 2, vývozca mimo Spoločenstva informuje o tomto menovaní dovozcu (dovozcov) v rámci toho istého dodávateľského reťazca. Títo dovozcovia sa pre účely tohto nariadenia považujú za následných používateľov.

Článok 8

Európska značka kvality

Komisia predstaví Európskemu parlamentu a Rade do ...(48) správu, prípadne legislatívny návrh na vytvorenie európskej značky kvality určenej na identifikáciu a podporu výrobkov, ktoré boli v každej etape výrobného postupu vyrábané v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia.

Článok 9

Prevod a rozdelenie registrácií a skupinová registrácia

1.  Právny nárok získaný registráciou môže byť predmetom prevodu alebo dedenia. Strana získavajúca takýto nárok preberá práva a povinnosti pôvodného registrujúceho. Ak sa registrácia delí, agentúra pridelí novému vlastníkovi nové registračné číslo.

2.  Ak je výrobca pobočkou, ktorú kontroluje iný právny subjekt (tzv. "materská spoločnosť"), táto materská spoločnosť smie zaregistrovať a vlastniť práva vyplývajúce z registrácie v mene pobočky. Pobočka smie tiež zaregistrovať a vlastniť práva vyplývajúce z registrácie pre svoju materskú spoločnosť alebo iné pobočky. V takýchto prípadoch sa vyžaduje len jedna registrácia. Právny subjekt menovaný za skupinového registrujúceho je zodpovedný za plnenie záväzkov podľa tohto nariadenia.

3.  Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, že materská spoločnosť alebo pobočka nesídli v Európskej únii. Právny subjekt stanovený pre skupinovú registráciu musí mať sídlo v Európskej únii.

Článok 10

Výnimky zo všeobecnej registračnej povinnosti pri výskume a vývoji orientovanom na výrobok a postup (PPORD)

1.  Látka vyrobená v Spoločenstve alebo dovezená na účely výskumu a vývoja orientovaného na výrobok a postup v množstve, ktoré je obmedzené pre účely výskumu a vývoja orientovaného na výrobok a proces je vyňatá z povinnosti registrácie danej v článkoch 5, 6, 17, 18 a 21 na obdobie piatich rokov za predpokladu, že výrobca alebo dovozca oznámi agentúre nasledujúce údaje na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) totožnosť výrobcu alebo dovozcu,
   b) identifikáciu látky,
   c) klasifikáciu látky, ak existuje,
   d) odhadované množstvo,
   e) ak sa dá uplatiť, zoznam odberateľov, ktorým sa látka dodala; a
   f) dostatok informácií o programe výskumu a vývoja, ktoré agentúre umožnia prijímať informované rozhodnutia v zmysle tohto článku.

Obdobie ustanovené v tomto odseku sa začína prijatím ohlásenia v agentúre.

2.  Agentúra priradí ohláseniu číslo a dátum ohlásenia, ktorým bude deň prijatia ohlásenia v agentúre a toto číslo a dátum bezodkladne oznámi predmetnému výrobcovi alebo dovozcovi a postúpi ohlásenú informáciu spolu s priradeným číslom a dátumom ohlásenia kompetentnému orgánu každého členského štátu, v ktorom sa látka vyrába, do ktorého sa látka dováža, alebo v ktorom sa látka používa na účely výskumu a vývoja orientovaného na výrobok a proces.

3.  Agentúra sa môže rozhodnúť nastoliť podmienky zabezpečujúce, aby sa látka používala tak, že budú riziká pre ľudské zdravie a/alebo pre životné prostredie pod kontrolou. Výrobca alebo dovozca spĺňa všetky podmienky stanovené agentúrou.

4.  Ak nebude uvedené inak, výrobca alebo dovozca látky môže látku vyrobiť alebo doviezť najskôr štyri týždne po ohlásení.

5.  Agentúra môže predĺžiť päťročné obdobie výnimky o maximálne ďalších 10 rokov na základe žiadosti výrobcu alebo dovozcu, ak výrobca alebo dovozca môže preukázať, že toto predĺženie je zdôvodniteľné programom výskumu a vývoja.

6.  Agentúra okamžite informuje príslušné orgány každého členského štátu, v ktorom prebieha výroba, dovoz alebo výskum orientovaný na výrobok a postup, o všetkých návrhoch rozhodnutí.

7.  Agentúra a príslušné orgány daného (daných) členského (členských) štátu (štátov) vždy uchovávajú dôvernosť informácií predložených v súlade s odsekom 1. Agentúra neposkytne takúto informáciu žiadnemu príslušnému orgánu.

8.  Proti negatívnym rozhodnutiam podľa odsekov 3 a 5 možno podať odvolanie v súlade s článkami 98, 99 a 100.

Agentúra pri prijímaní rozhodnutí, ako sa stanovuje v odsekoch 3 a 5, zohľadní všetky pripomienky predložené týmito príslušnými orgánmi daných členských štátov.

Článok 11

Informácie predkladané pre všeobecné registračné účely

Registrácia požadovaná v článku 5 alebo v článku 6 ods. 1 alebo ods. 5 zahŕňa nasledujúce informácie na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

  a) technickú dokumentáciu obsahujúcu:
   i) totožnosť výrobcu (výrobcov) alebo dovozcu (dovozcov), ako sa uvádza v časti 1 prílohy IV,
   ii) určenie látky (látok), ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   iii) informácie o výrobe a použití (použitiach) látky, ako sa uvádza v časti 3 prílohy IV. Tieto informácie predstavujú všetky použitia určené zo strany registrujúceho,
   iv) informácie o kategóriách použitia a vystavenia, ako je uvedené v prílohe IV časti 6,
   v) klasifikáciu a značenie látky, ako sa uvádza v časti 4 prílohy IV,
   vi) usmernenie o bezpečnom používaní látky, ako sa uvádza v časti 5 prílohy IV,
   vii) zhrnutia informácií odvodených z uplatnenia príloh V až IX,
   viii) veľké študijné zhrnutia informácií odvodených z uplatnenia príloh V až IX, ak je to vyžadované v zmysle prílohy I,
   ix) vyhlásenie, či informácie boli získané skúšaním na stavovcoch, vrátane informácií o tom, aké testy sa na stavovcoch vykonali a koľko zvierat sa použilo,
   x) potvrdenie o tom, že registrujúci je vlastníkom pôvodných štúdií, z ktorých sú odvodené a následne predložené zhrnutia alebo rozsiahle študijné zhrnutia, alebo má písomný súhlas vlastníka pôvodných štúdií na ich citovanie;
   xi) návrhy na skúšky, ak si to vyžaduje uplatnenie príloh V až IX,
   b) správu o chemickej bezpečnosti, ak je vyžadovaná podľa článku 15.

  Registrujúci môže v čase predloženia informácií potrebných na registráciu podľa podmienok uvedených v písm. a) a b) požadovať, aby sa s osobitne označenými dokumentmi alebo časťami dokumentov zaobchádzalo ako s dôvernými. Registrujúci uvedie dôvody takejto žiadosti. Orgán, ktorý prijme túto informáciu, rozhodne s ohľadom na článok 127 o tom, ktoré informácie ostanú dôverné.

  Informácie požadované podľa prvého odseku a vyplývajúce z iných právnych predpisov EÚ, OECD alebo iných medzinárodných právnych predpisov a (alebo) programov o chemických látkach sa môžu predložiť vo svojej pôvodnej podobe a považujú sa za informácie spĺňajúce požiadavky tohto článku.

Článok 12

Spoločné predkladanie údajov viacerými registrujúcimi

1.  Ak výrobu látky v Spoločenstve plánuje jeden alebo viacerí výrobcovia alebo jej dovoz plánuje jeden alebo viacerí dovozcovia platí, že:

Každý registrujúci predloží samostatne informácie uvedené v článku 11 písm. a) bod (i), (ii), (iii), (iv) a (ix).

Registrujúci sa môžu sami rozhodnúť, či informácie uvedené v článku 11 písm. a) bod (vi) a písm. b) predložia samostatne alebo či tieto informácie úplne alebo čiastočne v mene ostatných predloží jeden alebo viacerí výrobcovia alebo dovozcovia.

2.  S ohľadom na informácie uvedené v článku 11 písm. a) body (v), (vii), (viii) a (x), predkladá ich jeden výrobca alebo dovozca, ktorý koná so súhlasom iného(ých) výrobcu(ov) alebo dovozcu(ov). Ak registrujúci nesúhlasí s výberom informácií uvedených v článku 11 písm. a) body (v), (vii), (viii) alebo (x), alebo z iných dôvodov nie je schopný zúčastniť sa na spoločnom predložení jedného alebo viacerých súborov údajov predloží agentúre zdôvodnenie týkajúce sa jeho registrácie.

Zdôvodnenie môže obsahovať tieto dôvody:

   informácia nie je potrebná (napr. z dôvodu rozdielov v zložení látky), alebo
   neprimeranosť nákladov na uzavretie dohody alebo nákladov na spoločnú registráciu (napr. spoločnosť je MSP alebo existujú náklady z dôvodu jazykových problémov), alebo
   problémy v súvislosti s otázkami utajenia alebo hospodárskej súťaže, alebo
   zámer registrácie v skoršom alebo neskoršom termíne ako v tom, ktorý majú stanovený ostatní registrujúci.

S ohľadom na fyzikálno - chemické informácie uvedené v oddieli 5 prílohy V a VII sa nevyžaduje zdôvodnenie.

3.  Ak látku zaregistroval jeden registrujúci, môžu sa ostatní výrobcovia a/alebo dovozcovia pri predkladaní informácií v súlade s článkom 11 odvolávať na príslušné časti tejto registrácie, ak na to dal písomný súhlas výrobca alebo dovozca, ktorý vykonal túto registráciu, bez toho, aby bol dotknutý článok 28.

V prípade odvolávania sa na celú registráciu môže agentúra na požiadanie odvolávajúcich sa výrobcov/dovozcov prideliť rovnaké registračné číslo.

4.  Každý výrobca, dovozca alebo konzorcium môže poveriť tretiu osobu, aby ho zastupovala vo všetkých konaniach podľa tohto článku.

5.  Komisia vypracuje usmernenia na dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, aby podporila výrobcov alebo dovozcov, ktorí sú členmi konzorcií.

6.  Každý registrujúci, ktorý je členom konzorcia, uhradí pomernú časť registračného poplatku.

Článok 13

Informácie predkladané v závislosti od hmotnosti v tonách

1.  Technická dokumentácia spomínaná v článku 11 písm. a) zahŕňa pod bodmi (vii), (viii) a (ix) tohto ustanovenia prinajmenšom nasledovné:

   a) informácie o fyzikálno-chemických vlastnostiach uvedené v prílohe V a všetky ostatné príslušné informácie o fyzikálno-chemických, toxikologických a ekotoxikologických vlastnostiach látky, ktoré sú k dispozícii pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1 tona alebo vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu, a ak látka nie je postupne zavádzanou látkou, alebo ak je splnená jedna alebo viacero podmienok posúdenia v prílohe Ic, registrujúci poskytne informácie uvedené v prílohe V. Ak látka spĺňa kritérium a) prílohy Ic, vykoná sa posúdenie chemickej bezpečnosti,
   b) informácie uvedené v prílohách V a VI pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 10 ton alebo vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu,
   c) informácie uvedené v prílohách V a VI a návrhoch na skúšky pre poskytovanie informácií uvedených v prílohe VII pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 100 ton alebo vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu,
   d) informácie uvedené v prílohách V a VI a návrhoch na skúšky pre poskytovanie informácií uvedených v prílohe VII a VIII pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1 000 ton alebo vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu.

2.  Hneď ako množstvo už registrovanej látky presiahne ďalší hmotnostný prah, agentúre sa predložia príslušné doplňujúce informácie vyžadované podľa odseku 1, ako aj všetky aktualizácie ostaných prvkov registrácie s ohľadom na tieto doplňujúce informácií. Dodatočné informácie, ktoré sa majú predložiť, musia byť agentúre poskytnuté v termíne dohodnutom medzi registrujúcim a agentúrou a súbežne s tým, ako výrobca/dovozca umiestňuje látku na trh.

3.  Množstvo látky za rok v prípade postupne zavádzanej látky sa stanoví podľa priemerného množstva vyrobeného alebo dovezeného počas troch rokov predchádzajúcich predloženiu registračnej dokumentácie.

4.  Prioritou budú in vitro metódy a použitie (kvantitatívnych) vzťahov štruktúry a aktivity ((Q)SARs). Na tento účel sprístupní Komisia podnikom zoznam testov, databáz a schválených modelov.

Článok 14

Všeobecné požiadavky na zostavenie informácií o prirodzených vlastnostiach látok

1.  Informácie o prirodzených vlastnostiach látok, najmä v prípade toxicity na človeka, sa získajú vždy, ak je to možné, inými prostriedkami ako testovaním na stavovcoch, najmä pomocou kvalitatívnych alebo kvantitatívnych modelov vzťahov medzi štruktúrou a aktivitou alebo pomocou informácií o štrukturálne podobných látkach, ak sú splnené podmienky uvedené v prílohe IX, alebo toxikogenomiky.

2.  V prípade, že na zostavenie informácií o prirodzených vlastnostiach látok sú potrebné skúšky, vykonajú sa v súlade so skúšobnými metódami ustanovenými v prílohe X.

Tieto metódy sa pravidelne revidujú a zlepšujú s cieľom obmedziť pokusy na stavovcoch a znížiť počet použitých zvierat. Ak Európske centrum pre potvrdzovanie alternatívnych metód rozhodne, že alternatívna metóda skúšania je platná a pripravená na prevzatie právnymi predpismi, agentúra predloží do 14 dní návrh rozhodnutia, ktorým sa zmení a doplní (zmenia a doplnia) zodpovedajúca (zodpovedajúce) príloha (prílohy) k tomuto nariadeniu v súlade s postupom ustanoveným v článku 139, s cieľom nahradiť metódu testovania na zvieratách alternatívnou metódou.

Informácie o prirodzených vlastnostiach látok možno zostaviť v súlade s inými metódami testovania, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prílohe IX.

3.  Nové laboratórne testy na stavovcoch sa vykonávajú v súlade so zásadami osvedčenej laboratórnej praxe uvedenej v smernici 87/18/EHS a s ustanoveniami smernice 86/609/EHS.

4.  Ak už látka bola zaregistrovaná, nový registrujúci je oprávnený odvolať sa na štúdie a správy z testovania, ďalej označované ako "štúdie", pre tú istú už v minulosti predloženú látku, pokiaľ dokáže preukázať, že látka, ktorú registruje, je rovnaká ako už registrovaná látka. Látka sa považuje za rovnakú, ak sú stupeň čistoty a charakter nečistôt podobné a nemenia jej toxické vlastnosti. Nový registrujúci predloží list prístupu od predchádzajúceho registrujúceho (registrujúcich).

Nový registrujúci sa však neodvoláva na tieto štúdie, aby poskytol informácie vyžadované v časti 2 prílohy IV.

Článok 15

Správa o chemickej bezpečnosti a povinnosť uplatňovať a odporúčať opatrenia na riadenie rizík

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 smernice 98/24/ES sa pre všetky látky podliehajúce registrácii v súlade s touto kapitolou vykoná posúdenie chemickej bezpečnosti a vyhotoví správa o chemickej bezpečnosti.

Správa o chemickej bezpečnosti dokumentuje posúdenie chemickej bezpečnosti, ktoré sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 až 8 a prílohou I buď pre každú samostatnú látku alebo látku v prípravku, či pre skupinu látok.

2.  Posúdenie chemickej bezpečnosti podľa bodu 1 sa nemusí vykonávať pre látku, ktorá je prítomná v prípravku, ak koncentrácia tejto látky v prípravku je menšia ako najnižšia hodnota zo všetkých nasledujúcich údajov:

   a) platné koncentrácie definované v tabuľke v článku 3 ods. 3 smernice 1999/45/ES,
   b) medzné koncentrácie uvedené v prílohe I k smernici 67/548/EHS,
   c) medzné koncentrácie uvedené v časti B prílohy II k smernici 1999/45/ES,
   d) medzné koncentrácie uvedené v časti B prílohy III k smernici 1999/45/ES,
   e) medzné koncentrácie uvedené v odsúhlasenom vpise do klasifikačného a označovacieho inventára vytvoreného v rámci hlavy X,
   f) 0,1%, ak látka spĺňa kritériá z prílohy XII.

3.  Posúdenie chemickej bezpečnosti a správa o chemickej bezpečnosti v súlade s odsekom 1 sa nevyžaduje pre látky klasifikované ako nebezpečné podľa smernice 67/548/EHS, alebo sú perzistentné, biokumulatívne a toxické látky (PBT) alebo veľmi perzistentné a veľmi biokumulatívne látky (vPvB), ktoré sú prítomné v kompaktných prípravkoch a sú vyňaté z označovania podľa článku 12 ods. 2 smernice 1999/45/ES a bodu 9.3 prílohy VI k smernici 67/548/EHS.

4.  Posúdenie chemickej bezpečnosti látky pozostáva z nasledujúcich krokov:

   a) posúdenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie,
   b) posúdenie nebezpečenstva fyzikálnochemických vlastností pre ľudské zdravie,
   c) posúdenie nebezpečenstva pre životné prostredie,
   d) posúdenie PBT a PvB.

5.  Ak v dôsledku vykonania krokov a) až d) z odseku 4 dôjde výrobca alebo dovozca k záveru, že látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v zmysle smernice 67/548/EHS, alebo je posúdená ako PBT alebo PvB, posúdenie chemickej bezpečnosti bude zahŕňať nasledujúce doplňujúce kroky:

   a) posúdenie vystavenia,
   b) charakteristiku ohrozenia.

Posúdenie vystavenia a charakteristika ohrozenia sa týka všetkých určených použití výrobcu alebo dovozcu.

6.  Správa o chemickej bezpečnosti nemusí obsahovať zmienku o ohrození ľudského zdravia od nasledujúcich koncových používateľov:

   a) pri materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami v zmysle nariadenia (ES) č. 1935/2004,
   b) pri kozmetických výrobkoch v zmysle smernice 76/768/EHS.

7.  Každý výrobca alebo dovozca určí a uplatňuje vhodné opatrenia na primeranú kontrolu rizík zistených v posúdení chemickej bezpečnosti a v prípade potreby ich odporučí v karte bezpečnostných údajov, ktorú poskytne v súlade s článkom 33.

8.  Každý výrobca alebo dovozca povinný vykonať posúdenie chemickej bezpečnosti uchováva svoju správu o chemickej bezpečnosti dostupnú a aktualizovanú.

9.  Výrobca alebo dovozca látky alebo prípravku, ktorý dodáva takúto látku alebo prípravok následnému používateľovi, poskytne na žiadosť následného používateľa, ak to možno požadovať v rozumnej miere, informácie potrebné na posúdenie účinkov látky alebo prípravku na ľudské zdravie a životné prostredie v súvislosti s činnosťou alebo použitím, ktoré uviedol následný používateľ vo svojej žiadosti.

10.  Následný používateľ poskytne na žiadosť dodávateľa, ak sa to požaduje v rozumnej miere, informácie, ktoré dodávateľ potrebuje na posúdenie účinkov látky alebo prípravku na ľudské zdravie a životné prostredie v súvislosti s činnosťou alebo použitím látky alebo prípravku následným používateľom.

Kapitola 3

registrácia polymérov

Článok 16

Polyméry

Polyméry sú vyňaté z registrácie v zmysle tejto hlavy.

Kapitola 4

registračná povinnosť a požiadavky na informácie pre určité druhy izolovaných medziproduktov

Článok 17

Registrácia medziproduktov izolovaných na pracovisku

1.  Každý výrobca medziproduktov izolovaných na pracovisku v množstvách 1 tona alebo vyšších ročne predloží agentúre registráciu pre tento medziprodukt izolovaný na pracovisku.

2.  Registrácia medziproduktu izolovaného na pracovisku zahŕňa nasledujúce informácie na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119, pokiaľ ich je výrobca schopný predložiť bez dodatočného skúšania:

   a) určenie výrobcu, ako sa uvádza v časti 1 prílohy IV,
   b) určenie medziproduktu, ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   c) klasifikácia medziproduktu,
   d) všetky dostupné existujúce informácie o fyzikálnochemických vlastnostiach medziproduktu a jeho vplyvoch na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Článok 18

Registrácia prepravovaných izolovaných medziproduktov

1.  Každý výrobca alebo dovozca prepravovaných izolovaných medziproduktov v množstvách 1 tona alebo vyšších ročne predloží agentúre registráciu pre tento prepravovaný izolovaný medziprodukt.

2.  Registrácia prepravovaného izolovaného medziproduktu zahŕňa nasledujúce informácie na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) určenie výrobcu alebo dovozcu, ako sa uvádza v časti 1 prílohy IV,
   b) určenie medziproduktu, ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   c) klasifikácia medziproduktu,
   d) všetky dostupné existujúce informácie o fyzikálnochemických vlastnostiach medziproduktu a jeho vplyvoch na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

3.  Registrácia prepravovaného izolovaného medziproduktu v množstvách vyšších ako 1 000 ton ročne zahŕňa okrem informácií vyžadovaných podľa odseku 2 aj informácie uvedené v prílohe V.

Pri zostavovaní týchto informácií platí článok 14.

4.  Odseky 2 a 3 platia len pre tie prepravované izolované medziprodukty, ktorých preprava na iné pracoviská prebieha za prísnej zmluvnej kontroly vrátane poplatkov alebo zmluvnej výroby, a kde syntéza ďalšej látky (látok) z medziproduktu prebieha v týchto iných pracoviskách za nasledujúcich prísne kontrolovaných podmienok:

   a) látka je dôsledne kontrolovateľná pomocou technických prostriedkov počas celej svojej životnosti vrátane výroby, prepravy (vrátane prepravy železnicou, pozemnou dopravou, vnútrozemskými vodnými cestami, po mori, vzduchom alebo potrubím), purifikácie, čistenia a údržby, odoberania vzoriek, analýzy, plnenia a odoberania zo zariadení alebo nádob, likvidácie alebo čistenia odpadu a prechovávania,
   b) v prípade, že existuje možnosť expozície, sú k dispozícii procesné a regulačné technológie, ktoré minimalizujú emisie a následnú expozíciu,
   c) s látkou zaobchádza jedine vyškolený a oprávnený personál,
   d) v prípade čistenia a údržby sa pred otvorením systému a vstupom doň vykonávajú osobitné postupy, ako napríklad prečistenie a premytie,
   e) prepravné činnosti sú v súlade s požiadavkami smernice 94/55/ES a s príslušnými pravidlami pre leteckú a námornú prepravu nebezpečného tovaru a spĺňajú ustanovenia Rotterdamského dohovoru o preprave nebezpečných chemických výrobkov,
   f) v prípade nehody a v prípade vytvorenia odpadu sa použijú procesné a regulačné technológie na minimalizáciu emisií a následnej expozície počas purifikácie alebo čistenia a údržby,
   g) postupy zaobchádzania s látkou sú dobre zdokumentované a prevádzkovateľ pracoviska ich dodržiavanie prísne kontroluje,
   h) registrujúci uplatňuje systém vrchného dozoru nad výrobkom a sleduje používateľov za účelom splnenia podmienok uvedených v bodoch a) až g).

Ak nie sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku, registrácia musí obsahovať všetky informácie uvedené v článku 11.

Článok 19

Spoločné predkladanie údajov členmi konzorcií

1.  Ak výrobu medziproduktu izolovaného na mieste alebo prepravovaného izolovaného medziproduktu plánujú v Spoločenstve dvaja alebo viacerí výrobcovia alebo jeho dovoz plánujú dvaja alebo viacerí dovozcovia, môžu v plnom súlade s pravidlami hospodárskej súťaže pre účely registrácie vytvoriť konzorcium. Časti registrácie predloží jeden výrobca alebo dovozca, ktorý zastupuje ostatných výrobcov a/alebo dovozcov s ich súhlasom v súlade s druhým a tretím pododsekom.

Každý člen konzorcia predloží samostatne informácie uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a) a b) a v článku 18 ods. 2 písm. a) a b).

Ten výrobca alebo dovozca, ktorý predkladá žiadosť v mene ostatných členov konzorcia, predloží podľa potreby informácie uvedené v článku 17 ods. 2 písm. c) a d) a v článku 18 ods. 2 písm. c) a d) a v ods. 3).

2.  Každý registrujúci, ktorý je členom konzorcia, uhradí jednu tretinu poplatku.

3.  Každý výrobca, dovozca alebo konzorcium môže poveriť tretiu osobu, aby ho zastupovala pri všetkých konaniach podľa tohto článku.

Kapitola 5

Spoločné ustanovenia pre všetkých registrujúcich

Článok 20

Povinnosti agentúry

1.  Agentúra priradí každej registrácii číslo, ktoré sa bude používať pri každej korešpondencii týkajúcej sa registrácie, ako aj dátum registrácie, ktorým bude dátum prijatia registrácie v agentúre. Agentúra bezodkladne informuje príslušného výrobcu alebo dovozcu o registračnom čísle a dátume registrácie.

2.  Do troch týždňov odo dňa registrácie agentúra skontroluje úplnosť každej registrácie, aby sa presvedčila, či boli poskytnuté všetky prvky požadované podľa článkov 11 a 13 alebo podľa článkov 17 alebo 18. V prípade registrácie postupne zavádzaných látok predkladanej počas dvojmesačného obdobia bezprostredne predchádzajúceho príslušný termín z článku 23, agentúra vykoná túto kontrolu do troch mesiacov od tohto termínu. Kontrola úplnosti nezahŕňa posúdenie kvality alebo adekvátnosti žiadnych predložených údajov alebo zdôvodnení.

Ak je registrácia neúplná, agentúra do troch týždňov od dátumu registrácie informuje registrujúceho o tom, aké ďalšie informácie sú potrebné pre úplnosť registrácie v súlade s touto hlavou, pričom na to určí primeranú lehotu. Registrujúci predloží agentúre tieto ďalšie informácie do určeného termínu. Agentúra registrujúcemu potvrdí dátum predloženia doplňujúcich informácií. Agentúra vykoná ďalšie preverenie úplnosti a zohľadní predložené doplňujúce informácie.

Agentúra registráciu zamietne, ak registrujúci nedoplní svoju registráciu do určeného termínu.

3.  Agentúra do 30 dní odo dňa registrácie oznámi príslušnému úradu dotknutého členského štátu registračnú dokumentáciu spolu s registračným číslom, dátumom registrácie, výsledkom skúšky úplnosti a každou žiadosťou o doplňujúce informácie a termínom stanoveným podľa druhého pododseku odseku 2. Dotknutým členským štátom bude členský štát, v ktorom prebieha výroba alebo v ktorom má dovozca sídlo.

Agentúra bezodkladne oznámi spôsobilému orgánu príslušného členského štátu všetky doplňujúce informácie predložené registrujúcim.

4.  Proti rozhodnutiam Agentúry podľa odseku 2 tohto článku možno podať odvolanie v súlade s článkami 98, 99 a 100.

Článok 21

Výroba a dovoz látok

1.  S výnimkou článku 23 sa v Spoločenstve nevyrábajú látky ani sa doň nedovážajú, pokiaľ neboli zaregistrované v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto hlavy.

Registrujúci môže začať výrobu alebo dovoz látky, ak z agentúry neexistuje žiadny znak o opaku v súlade s článkom 20 ods. 2 do troch týždňov odo dňa registrácie, bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 10.

V prípade registrácií postupne zavádzaných látok predložených v období 2 mesiacov pred príslušným termínom článku 23, ako sa uvádza v článku 20 ods. 2, môže registrujúci pokračovať vo výrobe alebo dovoze látky po dobu 3 mesiacov od tohto termínu alebo do akéhokoľvek zamietnutia agentúry podľa toho, čo nastane skôr.

2.  Ak agentúra informovala registrujúceho, že podľa druhého pododseku článku 20 ods. 2 musí predložiť ďalšie informácie, registrujúci môže začať výrobu alebo dovoz, ak z agentúry neexistuje žiadny znak o opaku do troch týždňov odo dňa, kedy agentúra dostala ďalšie informácie potrebné na vybavenie registrácie, bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 10.

3.  Ak jeden výrobca alebo dovozca predkladá časti registrácie v mene ostatých výrobcov a/alebo dovozcov, ako je ustanovené v článku 12 alebo 19, títo ostatní výrobcovia a/alebo dovozcovia môžu v spoločenstve vyrábať látku alebo ju dovážať iba po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 1 alebo 2 tohto článku a pod podmienkou, že zo strany agentúry neexistuje znak o opaku ohľadom registrácie tohto jedného výrobcu alebo dovozcu konajúceho v mene ostatných.

4.  Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú na medziprodukty izolované na pracovisku alebo na prepravované izolované medziprodukty.

Článok 22

Ďalšie povinnosti registrujúcich

1.  Po registrácii je registrujúci z vlastnej iniciatívy zodpovedný za okamžité písomné informovanie Agentúry o nasledujúcich údajoch na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) každej zmene svojho stavu ako výrobcu alebo dovozcu alebo svojej totožnosti, ako napríklad mena alebo adresy,
   b) každej zmene zloženia látky, ako sa uvádza v prílohe IV,
   c) podstatných zmenách v ročných alebo celkových množstvách, ktoré vyrába resp. dováža,
   d) nových použitiach, pre ktoré sa látka vyrába alebo dováža, pri ktorých možno primerane predpokladať, že sa o nich dozvedel,
   e) významných nových poznatkoch o rizikách látky pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, pri ktorých možno primerane predpokladať, že sa o nich dozvedel,
   f) všetkých zmenách klasifikácie a značenia látky,
   g) všetkých aktualizáciách alebo zmenách a doplneniach správy o chemickej bezpečnosti.

Agentúra oznámi tieto informácie príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.

2.  V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 12 alebo 19, každý registrujúci predloží samostatne informácie uvedené v odseku 1 písm. c).

Kapitola 6

Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na postupne zavádzané látky a ohlasované látky

Článok 23

Osobitné ustanovenia pre postupne zavádzané látky

1.  Článok 21 sa neuplatňuje do ...(49) na nasledujúce látky:

   a) postupne zavádzané látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo jedovaté z hľadiska reprodukcie, kategórií 1 a 2 podľa smernice 67/548/EHS a vyrábané v spoločenstve alebo dovážané v množstvách 1 tona alebo viac ročne na výrobcu alebo dovozcu prinajmenšom raz po nadobudnutí platnosti tohto nariadenia,
   b) postupne zavádzané látky, ktoré sú klasifikované ako veľmi jedovaté pre vodné organizmy a môžu spôsobiť vodnému životnému prostrediu dlhodobé nežiaduce účinky (R50/53) v súlade so smernicou 67/548/EHS a ktoré sa vyrábajú v Spoločenstve, alebo dovážajú v množstvách 100 ton a vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu,
   c) postupne zavádzané látky vyrábané v Spoločenstve alebo dovážané v množstvách 1 000 ton alebo viac ročne na výrobcu alebo dovozcu prinajmenšom raz po nadobudnutí platnosti tohto nariadenia.

2.  Článok 21 sa neuplatňuje do ...(50) pre postupne zavádzané látky, ktoré sú klasifikované ako veľmi jedovaté pre vodné organizmy a môžu spôsobiť vodnému životnému prostrediu dlhodobé nežiaduce účinky (R50/53) v súlade so smernicou 67/548/EHS a ktoré sa vyrábajú v Spoločenstve, alebo dovážajú v množstvách 1 tony a vyšších ročne na výrobcu alebo dovozcu, alebo pre postupne zavádzané látky vyrábané v Spoločenstve alebo dovážané v množstvách 100 ton alebo viac ročne na výrobcu alebo dovozcu minimálne raz po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.  Článok 21 sa neuplatňuje do ...(51)* pre postupne zavádzané látky vyrábané v Spoločenstve alebo dovážané v množstvách 1 tony alebo viac ročne na výrobcu alebo dovozcu prinajmenšom raz po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 24

Oznámenie o zámere nezaregistrovať látku

1.  Výrobcovia alebo dovozcovia látky, či už samotnej alebo v prípravku, ktorí nezamýšľajú predložiť žiadosť o registráciu látky, oznámia svoj zámer agentúre a následným používateľom.

2.  Oznámenie uvedené v odseku 1 sa zasiela

   a) 12 mesiacov pred termínom stanoveným v článku 23 ods. 1 v prípade postupne zavádzaných látok, ktoré sa vyrábajú alebo dovážajú v množstvách 1 000 ton alebo viac ročne,
   b) 24 mesiacov pred termínom stanoveným v článku 23 ods. 2 v prípade postupne zavádzaných látok, ktoré sa vyrábajú alebo dovážajú v množstvách 100 ton alebo viac ročne,
   c) 36 mesiacov pred termínom stanoveným v článku 23 ods. 3 v prípade postupne zavádzaných látok, ktoré sa vyrábajú alebo dovážajú v množstve 1 tona alebo viac ročne.

3.  Ak výrobca alebo dovozca neoznámi agentúre a následným používateľom svoj zámer nezaregistrovať látku je povinný predložiť žiadosť o registráciu látky.

Článok 25

Ohlasované látky

1.  Ohlásenie predložené v súlade so smernicou 67/548/EHS sa považuje za registráciu pre účely tejto hlavy a agentúra mu do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pridelí registračné číslo najneskôr do ...(52).

2.  Ak množstvo ohlásenej látky vyrábanej alebo dovážanej na výrobcu alebo dovozcu dosiahne hmotnostný prah podľa článku 13, doplňujúce vyžadované informácie zodpovedajúce danému hmotnostnému prahu ako aj všetkým nižším hmotnostným prahom sa predložia podľa článku 11 a 13, pokiaľ už neboli predložené v súlade s týmito článkami.

HLAVA III

ZDIEĽANIE ÚDAJOV A ZAMEDZENIE NEPOTREBNÉMU SKÚŠANIU

Kapitola 1

Ciele a všeobecné pravidlá

Článok 26

Ciele a všeobecné pravidlá

1.  Výrobcovia alebo dovozcovia si navzájom vymieňajú a sprístupňujú informácie uvedené v článku 11 písm. a) bod (vii) a (viii) na účely registrácie, aby sa tak zabránilo duplikácii štúdií.

V prípade okolností (iných ako pri potrebe údajov zo skúšok na zvieratách) že:

   a) náklady na zdieľanie informácií by boli neprimerané;
   b) údaje nie sa netýkajú látky; alebo
   c) informácie sú obchodným tajomstvom a registrujúci je odôvodnene presvedčený o tom, že ich zdieľanie by mohlo viesť k stratám v podnikaní, ktoré by boli výsledkom požiadaviek na zdieľanie príslušných informácií,
  

registrujúci predloží agentúre odôvodnenie týkajúce sa čiastočného alebo úplného nezdieľania údajov.

Na požiadanie iného možného registrujúceho a po zaplatení poplatku posúdi agentúra či je toto odôvodnenie opodstatnené. MSP platia zníženú sadzbu poplatku. Ak agentúra zistí, že odôvodnenie nie je opodstatnené, výnimka zo zdieľania informácií sa pôvodnému registrujúcemu neudelí a musí zaplatiť aj náklady agentúry vzťahujúce sa na jej stanovisko. V takýchto prípadoch sa zaplatený poplatok vráti.

Pre nezdieľanie fyzikálno - chemických informácií uvedených v časti 5 prílohy V a VII nie je potrebné odôvodnenie.

2.  S cieľom zabrániť zbytočnému testovaniu na zvieratách sa testovanie na stavovcoch na účely tohto nariadenia vykonáva iba ako posledná možnosť.

3.  Zdieľanie a spoločné predkladanie informácií v súlade s týmto nariadením sa týka technických údajov a najmä konkrétnych informácií súvisiacich s prirodzenými vlastnosťami látok. Registrujúci sa zdržia zdieľania informácií týkajúcich sa ich marketingového správania, najmä čo sa týka výrobných kapacít, objemov výroby alebo predaja, dovozných objemov alebo podielov na trhu.

4.  Všetky zhrnutia alebo rozsiahle študijné zhrnutia štúdií súvisiacich s testovaním na zvieratách a s testovaním bez použitia zvierat predložených v rámci registrácie najmenej za uplynulých 15 rokov môže agentúra voľne sprístupniť ostatným registrujúcim alebo možným registrujúcim.

5.  Každý výrobca, dovozca alebo následný používateľ môže poveriť tretiu osobu, aby ho zastupovala vo všetkých konaniach podľa tejto hlavy.

Kapitola 2

Predpisy pre látky, ktoré sa nezavádzajú postupne

Článok 27

Zisťovacia povinnosť pred registráciou

1.  Pred testovaním s cieľom splniť požiadavky na informácie sa na účely registrácie uplatňujú odseky 2, 3 a 4.

2.  Potenciálny registrujúci preskúma databázu spomínanú v článku 83 ods. 4 písm. d) a zistí, či už nebola registrovaná rovnaká látka.

3.  Potenciálny registrujúci prostredníctvom agentúry zistí, či už nebola predložená registrácia na rovnakú látku. Zároveň predloží Agentúre všetky tieto informácie:

   a) svoju totožnosť,
   b) určenie látky, ako sa uvádza v častiach 2.1 a 2.3 prílohy IV,
   c) ktoré požiadavky na informácie by si vyžadovali nové štúdie na stavovcoch, ktoré by vykonal tento registrujúci.

4.  Ak už pred menej ako 10 rokmi bola registrovaná rovnaká látka , agentúra bezodkladne informuje potenciálneho registrujúceho o menách a adresách predchádzajúcich registrujúcich a podľa potreby o príslušných zhrnutiach alebo celkových zhrnutiach štúdií, ktoré už predložili.

Dostupné štúdie sa musia poskytnúť aj možnému registrujúcemu v súlade s článkom 28.

5.  Ak ďalší možný registrujúci požiadal o informácie v súvislosti s rovnakou látkou, agentúra bezodkladne oznámi obom možným registrujúcim alebo tretej osobe poverenej ich zastupovaním podľa článku 26 ods. 5 meno a adresu ďalšieho možného registrujúceho.

Článok 28

Zdieľanie existujúcich údajov medzi registrujúcimi

1.  V prípade látok, ktoré boli zaregistrované skôr ako pred 15 rokmi, možný registrujúci požiada predchádzajúceho registrujúceho (registrujúcich) o informácie, ktoré potrebuje s ohľadom na článok 11 písm. a) bod (vii) a (viii) pre vykonanie registrácie.

2.  Potenciálni a predchádzajúci registrujúci tej istej látky podniknú všetky primerané kroky na dosiahnutie dohody o zdieľaní a sprístupnení štúdií zahŕňajúcich akýkoľvek druh skúšky. Túto dohodu môže nahradiť postúpenie veci rozhodcovskej komisii a prijatie rozhodcovského rozhodnutia.

3.  Ak bola dosiahnutá dohoda o zdieľaní štúdií, predchádzajúci registrujúci udelí (udelia) potenciálnemu registrujúcemu do dvoch týždňov po prijatí platby sprístupňovací list k predmetným štúdiám.

Nový registrujúci sa vo svojej registračnej dokumentácii odvolá na tieto štúdie a predloží sprístupňovací list od predchádzajúceho registrujúceho (registrujúcich).

4.  Ak k tejto dohode nedôjde, potenciálny registrujúci o tom môže informovať agentúru a predchádzajúceho registrujúceho (registrujúcich) najmenej 1 mesiac po tom, ako od agentúry dostal názov a adresu predchádzajúceho registrujúceho (registrujúcich).

5.  Predchádzajúci registrujúci musí (musia) do 1 mesiaca odo dňa získania informácií uvedených v odseku 4, informovať možného registrujúceho a agentúru o nákladoch, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetnou štúdiou. Agentúra na žiadosť možného registrujúceho rozhodne o tom, či sprístupní možnému registrujúcemu zhrnutia a prípadne rozsiahle zhrnutia predmetných štúdií alebo ich výsledkov po predložení dokladu o tom, že predchádzajúcemu registrujúcemu (registrujúcim) uhradil podiel na nákladoch preukázaných predchádzajúcim registrujúcim (registrujúcimi), ktorý sa vypočíta v súlade s odsekom 6.

6.  Podiel na skutočných nákladoch pôvodného registrujúceho (registrujúcich) na danú štúdiu sa vypočítava na základe objemu výroby/dovozu každej zúčastnenej strany.

Ak pôvodné celkové náklady už boli rozdelené medzi dvoch alebo viacerých registrujúcich, každý ďalší registrujúci zaplatí každému registrujúcemu rovný podiel zodpovedajúci jeho podielu na nákladoch.

7.  Ak možný registrujúci nezaplatí svoj podiel na nákladoch na štúdiu o testovaní na stavovcoch alebo inú štúdiu, ktorá môže zabrániť testovaniu na zvieratách, nebude môcť zaregistrovať svoju látku.

8.  Ak predchádzajúci registrujúci neinformuje (neinformujú) možného registrujúceho a agentúru o nákladoch do lehoty stanovenej v odseku 5, agentúra na požiadanie rozhodne o tom, či možnému registrujúcemu sprístupní zhrnutia alebo prípadne celkové zhrnutia predmetných štúdií, o ktoré požiadal. Predchádzajúci registrujúci predloží možnému registrujúcemu žiadosť o úhradu podielu nákladov vypočítaného v súlade s odsekom 6, ktorý možno vymáhať v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.

9.  Proti rozhodnutiam Agentúry podľa odseku 58 tohto článku možno vzniesť odvolanie v súlade s článkami 98, 99 a 100.

10.  Čakacie obdobie na registráciu podľa článku 21 ods. 1 pre nového registrujúceho sa predlžuje o 4 mesiace, ak o to predchádzajúci registrujúci požiada.

Kapitola 3

Predpisy pre postupne zavádzané látky

Článok 29

Predregistračná povinnosť pre postupne zavádzané látky

1.  Aby bol prechodný režim ustanovený v článku 23 užitočný, každý potenciálny registrujúci postupne zavádzanej látky predloží agentúre všetky nasledujúce informácie na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) názov látky a prípadne skupinu látky, podľa možností aj s jej číslom Einecs a CAS,
   b) svoje meno a adresu a meno kontaktnej osoby a prípadne meno a adresu akejkoľvek tretej osoby, ktorá bola po vzájomnej dohode určená ako kontaktná osoba pre možného registrujúceho na účely tohto článku a článkov 30 a 31,
   c) vyhlásenie o tom, či bol v súlade s článkom 30 daný súhlas na uverejnenie mena a adresy výrobcu, dovozcu alebo tretej osoby uvedenej v písmene b);
   d) predpokladaný termín registrácie/hmotnostné pásmo,
   e) stručný všeobecný popis určených použití; minimálna počiatočná informácia o použití a kategóriách vystavenia, ako sa uvádza v prílohe IV časti 6,
   f) zoznam spôsobov použitia, ktoré chce podporiť v rámci registrácie.

Potenciálny registrujúci môže obmedziť informácie predkladané v zmysle prvého pododseku na tie závery/vlastnosti, ku ktorým sa vyžadovali skúšky.

2.  Každý kto má k dispozícii štúdie alebo informácie o látkach získané pri pokusoch na zvieratách, je povinný takéto informácie postúpiť agentúre najneskôr ...*.

3.  Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú najneskôr do ...(53).

4.  Ak lehota uvedená v odseku 3 uplynula, agentúra povolí na žiadosť následného používateľa látky, ktorá nebola predregistrovaná, neskoršie ohlásenie látok do registra akoukoľvek osobou, ktorá nie je pôvodným dodávateľom tejto látky následnému používateľovi, v dodatočnej lehote šiestich mesiacov od uverejnenia v registri. Takéto ohlásenie umožňuje možnému registrujúcemu využiť výhody prechodného režimu.

5.  S prihliadnutím na odsek 4 registrujúci, ktorí nepredložia informácie vyžadované v podľa odseku 1, sa nebudú môcť spoliehať na článok 23.

6.  Agentúra:

   a) do jedného mesiaca od uplynutia konečného termínu uvedeného v odseku 3 vytvorí zoznam látok, ktoré boli predbežne registrované v súlade s týmto odsekom, a sprístupní ho na internete. Tento zoznam bude obsahovať iba názvy látok, ako aj ich čísla EINECS a CAS, ak sú dostupné,
   b) ak rovnaká látka už bola registrovaná pred menej ako 10 rokmi, bezodkladne informuje možného registrujúceho o menách a adresách predchádzajúcich registrujúcich a podľa potreby o príslušných zhrnutiach alebo rozsiahlych zhrnutiach štúdií, ktoré už predložili.

Dostupné štúdie musia mať k dispozícii aj možní registrujúci.

7.  Výrobcovia a dovozcovia postúpia agentúre všetky informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú získané pri pokusoch na stavovcoch a ďalšie informácie, ktoré by mohli zabrániť pokusom na zvieratách, tiež vo vzťahu k látkam, ktoré prestali vyrábať alebo dovážať. Registrujúci, ktorí neskôr tieto informácie využijú, sa budú podieľať na nákladoch vytvárania takýchto informácií spôsobom, ktorý je úmerný objemu výroby každej strany. Akákoľvek osoba, ktorá má k dispozícii štúdie alebo informácie o látkach získaných pri pokusoch na stavovcoch, postúpi takéto informácie agentúre po uplynutí konečného termínu uvedeného v odseku 2.

8.  Výrobcovia alebo dovozcovia postupne zavádzaných látok v množstvách menších ako 1 tona ročne ako aj následní používatelia môžu agentúre predložiť informácie uvedené v odseku 1 na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119.

9.  Agentúra zaznamená informácie predložené v súlade s odsekmi 18 do databázy. Prístup k týmto údajom prechovávaným o každej látke udelí výrobcom a dovozcom, ktorí predložili informácie o danej látke podľa odsekov 18. K týmto údajom majú prístup aj príslušné orgány členských štátov.

Článok 30

Register látok

1.  Agentúra vedie register látok, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 29.

2.  Do jedného mesiaca po uplynutí lehoty stanovenej v článku 29 ods. 3 agentúra zverejní v registri látok všetky predregistrované látky a uvedie pritom:

   a) názov látky a prípadne skupinu látky, podľa možností aj s jej číslom EINECS a CAS,
   b) prípadne meno a adresu výrobcu, dovozcu alebo tretiu osobu poverenú zastupovaním ak k tomu bol daný súhlas v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. c),
   c) všeobecný popis určených použití; ako minimálna, počiatočná informácia o použití a vystavení v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. e),
   d) prvý termín registrácie každej látky v súlade s článkom 23.

3.  Agentúra uverejní ihneď po predložení žiadosti názov látky a ak je to potrebné skupinu látok, ktorej neskoršie ohlásenie sa žiadalo, vrátane čísiel EINECS a CAS, ak existujú.

4.  Do jedného mesiaca po uplynutí lehoty pre neskoršiu registráciu v súlade s článkom 29 ods. 4 agentúra aktualizuje register látok, aby obsahoval tie látky, ktoré boli predregistrované v neskoršom období.

5.  Agentúra v súlade s odsekmi 1 a 4 uverejní spolu s registrom látok žiadosť určenú všetkým, ktorí vlastnia štúdie vychádzajúce zo skúšiek na stavovcoch, ktoré nie sú verejne prístupné, aby predložili údaje týkajúce sa možností získania týchto štúdii.

6.  Každý, kto vlastní takéto štúdie, môže do šiestich mesiacov od uverejnenia registra látok zaslať údaje týkajúce sa možnosti ich získania agentúre v súlade s odsekom 4, ktoré agentúra zaznamená do databázy v súlade s článkom 29 ods. 9. Takéto štúdie sa používajú v súlade s článkom 32.

Článok 31

Fóra výmeny informácií o látkach

1.  Všetci výrobcovia alebo dovozcovia, ktorí agentúre predložili informácie v súlade s článkom 29 pre rovnakú fázovú látku, sú účastníkmi fóra výmeny informácií o látke (Sief).

2.  Cieľom každého fóra SIEF je zmenšiť duplikáciu skúšok vďaka výmene informácií. Účastníci fóra SIEF poskytujú ostatným účastníkom existujúce štúdie, reagujú na žiadosti ostatných účastníkov o informácie, spoločne určujú potreby ďalších štúdií a zabezpečujú ich vykonanie.

3.  Účastníci fóra SIEF vynaložia maximálne úsilie o dosiahnutie dohody týkajúcej sa výkladu informácií, ktoré si vymieňajú.

Článok 32

Vzájomné poskytovanie údajov o testovaní medzi registrujúcimi

1.  Pred testovaním s cieľom splniť informačné požiadavky na účely registrácie účastník fóra SIEF zistí, či nie je k dispozícii relevantná štúdia preskúmaním databázy uvedenej v článku 29 ods. 9 a komunikáciou v rámci svojho fóra SIEF. Ak je v rámci fóra SIEF k dispozícii relevantná štúdia, účastník tohto fóra, ktorý by musel vykonať test, si do dvoch mesiacov od konečného termínu stanoveného v článku 29 ods. 3 túto štúdiu vyžiada.

Vlastník štúdie do dvoch týždňov od danej žiadosti poskytne účastníkovi (účastníkom), ktorý o to požiadal, dôkaz o svojich nákladoch. Účastník (účastníci) a vlastník podniknú všetky primerané kroky na dosiahnutie dohody o podieľaní sa na týchto nákladoch. Ak takú dohodu nedosiahnu, náklady sa rozdelia spôsobom, ktorý zodpovedá objemu výroby každej strany. Vlastník poskytne štúdiu do dvoch týždňov od prijatia platby.

2.  Ak možní registrujúci neposkytnú agentúre údaje získané z testovania na stavovcoch alebo iné údaje, ktoré by mohli zabrániť testovaniu na zvieratách, strácajú svoje právo na registráciu príslušnej látky.

3.  Ak ďalší účastníci nezaplatia svoj podiel na nákladoch, nebude im umožnené vykonať registráciu svojej látky.

4.  Ak vlastník štúdie neposkytne štúdiu agentúre, nemôže vykonať registráciu svojej látky.

5.  Ak v rámci fóra SIEF nie je k dispozícii relevantná štúdia zahŕňajúca testovanie, účastník sa obráti na ostatných účastníkov daného fóra SIEF, ktorí predložili informácie o rovnakom alebo podobnom použití látky a ktorý by mohli potrebovať vykonať takúto štúdiu. Podniknú všetky primerané kroky na dosiahnutie dohody o tom, kto ju vykoná v mene ostatných účastníkov.

6.  Ak vlastník štúdie, ako sa uvádza v odseku 5, odmietne poskytnúť dôkaz o nákladoch na štúdiu alebo štúdiu samotnú iným účastníkom, potom iní účastníci postupujú tak, akoby v rámci fóra SIEF nebola k dispozícii žiadna relevantná štúdia, ak už iný registrujúci nepredložil registráciu obsahujúcu zhrnutie prípadne rozsiahle zhrnutie štúdie. V takých prípadoch agentúra rozhodne o sprístupnení tohto zhrnutia prípadne rozsiahleho zhrnutia štúdie iným účastníkom. Ďalší registrujúci si od účastníkov nárokuje podiel na nákladoch, ktorý zodpovedá jeho objemu výroby, ktorý možno vymáhať v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.

7.  Ak iní účastníci nezaplatia svoj podiel na nákladoch, nemôžu vykonať registráciu svojej látky.

8.  Proti rozhodnutiam Agentúry podľa odseku 6 tohto článku možno vzniesť odvolanie v súlade s článkami 98, 99 a 100.

9.  Majiteľ štúdie, ktorý odmietol predložiť buď náklady alebo samotnú štúdiu, ako sa uvádza v odseku 6, sa potrestá v súlade s článkom 134.

HLAVA IV

Informácie v dodávateľskom reťazci

Článok 33

Požiadavky na karty bezpečnostných údajov

1.  Ak látka alebo prípravok spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka alebo prípravok podľa smerníc 67/548/EHS alebo 1999/45/ES alebo spĺňa kritériá uvedené v článku 63 písm. a) až e) alebo bola určená v súlade s článkom 63 písm. f), osoba zodpovedná za umiestnenie tejto látky alebo prípravku na trh bez ohľadu na to, či ide o výrobcu, dovozcu, následného používateľa alebo distributéra, poskytne príjemcovi, ktorý je následným používateľom alebo distributérom látky či prípravku, zdarma kartu bezpečnostných údajov týkajúcu sa látky alebo prípravku a zostavenú podľa prílohy Ia.

2.  Každý účastník dodávateľského reťazca, od ktorého sa v zmysle článku 15 alebo 39 vyžaduje posúdenie chemickej bezpečnosti ako súčasť jeho registrácie látky, zabezpečí, že informácie na karte bezpečnostných údajov sú zhodné s informáciami v tomto posúdení.

Ak sa karta bezpečnostných údajov tvorí pre prípravok, účastník dodávateľského reťazca môže pripraviť posúdenie chemickej bezpečnosti prípravku podľa prílohy Ib. V tomto prípade postačuje, ak sú informácie na karte bezpečnostných údajov zhodné so správou o chemickej bezpečnosti pre prípravok a nie so správou o chemickej bezpečnosti pre každú látku v prípravku.

3.  Ak prípravok nespĺňa kritériá, ktoré ho klasifikujú ako nebezpečný v súlade s článkami 5, 6 a 7 smernice 1999/45/ES, ale obsahuje v individuálnej koncentrácii ≥ 1 % podľa váhy v prípade neplynných prípravkov a ≥ 0.2 % podľa objemu plynných prípravkov aspoň jednu látku predstavujúcu riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo jednu látku, pre ktorej vystaveniu sa pri práci existujú v Spoločenstve maximálne hodnoty, potom osoba zodpovedná za umiestnenie prípravku na trh, či už to je výrobca, dovozca, následný používateľ alebo distribútor, poskytne následnému používateľovi bezodplatne bezpečnostnú kartu zostavenú v súlade s prílohou Ia.

4.  Karta bezpečnostných údajov sa nemusí poskytnúť, ak nebezpečné látky alebo prípravky ponúkané respektíve predávané pre širokú verejnosť sú vybavené informáciami, ktoré používateľom postačia na podniknutie opatrení potrebných na ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia, pokiaľ si ju nevyžiada následný používateľ.

5.  Bezpečnostná karta sa dodáva v úradných jazykoch členských štátov, v ktorých sú látka alebo prípravok umiestnené na trh.

6.  Karta bezpečnostných údajov je datovaná a obsahuje nasledujúce záhlavia:

   1. určenie látky/prípravku a spoločnosti/podniku,
   2. označenie nebezpečenstiev,
   3. zloženie/informácie o zložkách,
   4. opatrenia pri prvej pomoci,
   5. protipožiarne opatrenia,
   6. opatrenia pri náhodnom úniku,
   7. nakladanie a skladovanie,
   8. regulácia expozície/osobná ochrana,
   9. fyzikálne a chemické vlastnosti,
   10. stabilita a reaktivita,
   11. toxikologické informácie,
   12. ekologické informácie,
   13. podmienky zneškodňovania,
   14. informácie o doprave,
   15. regulačné informácie,
   16. ďalšie informácie.

Ak sa posudzuje chemická bezpečnosť, v prílohe ku karte bezpečnostných údajov sa uvedú príslušné scenáre vystavenia a zodpovedajúci popis rizika a súvisiace kategórie použitia a vystavenia.

7.  Následný používateľ použije pre určené použitia vhodné informácie z karty bezpečnostných údajov, ktorá mu bola poskytnutá.

8.  Ak nebola dodaná karta bezpečnostných údajov zodpovedajúca týmto ustanoveniam pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, karta bezpečnostných údajov sa vystaví v papierovej podobe alebo elektronicky bezplatne najneskôr pri prvej dodávke látky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Dodávatelia ju bezodkladne aktualizujú pri nasledujúcich príležitostiach:

   a) hneď ako sú k dispozícii nové údaje, ktoré môžu mať vplyv na opatrenia na riadenie rizík,
   b) ak dôjde k udeleniu schválenia alebo jeho zamietnutiu,
   c) ak dôjde k uloženiu obmedzenia.

Nová aktuálna verzia informácií, označená ako "Revízia: (dátum)" sa bezplatne poskytne všetkým minulým príjemcom, ktorým sa v uplynulých 12 mesiacoch dodávala látka alebo prípravok.

9.  Komisia organizuje vypracovanie technických usmernení stanovujúcich minimálne požiadavky na karty bezpečnostných údajov s cieľom zabezpečiť poskytnutie jasných a primeraných informácií s ohľadom na optimálne používanie všetkými predchádzajúcimi a následnými účastníkmi dodávateľského reťazca.

Článok 34

Povinnosť poskytovať informácie ďalej po dodávateľskom reťazci pri látkach a prípravkoch, pre ktoré sa nevyžaduje karta bezpečnostných údajov

1.  Všetci účastníci dodávateľského reťazca alebo distribútori samotnej látky alebo látky v prípravku, ktorí nemusia predložiť kartu bezpečnostných údajov v zmysle článku 33, poskytujú bezplatne ďalej v dodávateľskom reťazci priamemu následnému používateľovi alebo distributérovi tieto informácie:

   a) registračné číslo (čísla) uvedené v článku 20 ods. 1 pre všetky látky, pre ktoré sa poskytujú informácie podľa tohto písmena alebo písm. b) alebo c) tohto odseku, ak sú dispozícii,
   b) či látka podlieha schváleniu a podrobnosti o každom schválení udelenom alebo zamietnutom v zmysle hlavy VII v danom dodávateľskom reťazci,
   c) podrobnosti o všetkých obmedzeniach uložených podľa hlavy VIII,
   d) všetky iné dostupné a relevantné informácie o látke, ktoré môžu mať vplyv na opatrenia na riadenie rizík, hneď ako sú k dispozícii.

2.  Informácie sa oznamujú písomne alebo elektronicky najneskôr pri prvej dodávke látky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Dodávatelia tieto informácie bezodkladne aktualizujú a poskytujú ďalej v dodávateľskom reťazci pri týchto príležitostiach:

   a) hneď ako sú k dispozícii nové údaje, ktoré môžu byť potrebné pri zistení a aplikovaní vhodných opatrení na riadenie rizík,
   b) po zaregistrovaní látky,
   c) po udelení schválenia alebo jeho zamietnutí,
   d) po uložení obmedzenia.

Tieto nové informácie sa poskytujú bezplatne všetkým minulým príjemcom, ktorým v uplynulých 12 mesiacoch dodávali látku alebo prípravok.

Článok 35

Povinnosť poskytovať informácie o látkach a prípravkoch spätne po dodávateľskom reťazci

Každý účastník dodávateľského reťazca látky alebo prípravku komunikuje ďalšiemu účastníkovi alebo distributérovi spätne po dodávateľskom reťazci nasledujúce informácie:

   a) nové informácie o nebezpečných vlastnostiach bez ohľadu na predmetné použitia,
   b) všetky ďalšie informácie, ktoré môžu spochybňovať vhodnosť opatrení na riadenie rizík určených v karte bezpečnostných údajov, ktorá mu bola dodaná, ktoré sa komunikujú iba pre určené použitia.

Distributéri postupujú tieto informácie ďalšiemu účastníkovi alebo distributérovi spätne po dodávateľskom reťazci.

Článok 36

Povinnosť poskytovať informácie o látkach obsiahnutých vo výrobkoch

1.  Každý výrobca alebo dovozca látky uvedenej v prílohe XIII alebo prípravku alebo výrobku obsahujúceho takúto látku predloží na žiadosť následného používateľa, ak sa to možno v rozumnej miere požadovať, informácie potrebné na posúdenie účinkov látky na ľudské zdravie alebo životné prostredie vzhľadom na činnosti a použitia uvedené v tejto žiadosti.

2.  Požiadavky na informácie vymedzené v odseku 1 platia obdobne smerom nahor v rámci dodávateľského reťazca.

3.  Následní používatelia, ktorí pridajú do výrobku látku alebo prípravok, pre ktorý bola vypracovaná karta bezpečnostných údajov a tí používatelia, ktorí tento výrobok následne používajú alebo spracúvajú, postúpia kartu bezpečnostných údajov každému príjemcovi daného výrobku alebo jeho derivátov. Spotrebiteľ nie je príjemcom.

Spotrebitelia sú oprávnení požadovať od výrobcu alebo dovozcu informácie o látkach prítomných vo výrobku, ktorý vyrobil alebo doviezol.

Výrobcovia alebo dovozcovia umožnia získať individuálnemu spotrebiteľovi na jeho požiadanie a do 15 pracovných dní bezplatne úplné informácie o bezpečnosti a informácie o použití týkajúce sa látok obsiahnutých vo všetkých výrobkoch, ktoré vyrobili alebo doviezli.

Článok 37

Prístup pracovníkov k informáciám z karty bezpečnostných údajov

Pracovníkom a ich predstaviteľom zamestnávateľ alebo výrobca udelí prístup k informáciám poskytnutým podľa článku 33 a 34 v súvislosti s látkami, ktoré používajú alebo ktorým môžu byť počas svojej práce vystavení.

Predajca nebezpečnej látky, alebo prípravku alebo výrobku obsahujúceho nebezpečné látky umožní zákazníkovi, organizáciam spotrebiteľov alebo iným zainteresovaným orgánom prístup k informáciam o týchto látkach, prípravkoch a výrobkoch podľa článkov 33 a 34.

Článok 38

Povinnosť prechovávať informácie

Všetci účastníci dodávateľského reťazca vytvoria a budú udržiavať v dispozícii všetky informácie, ktoré vyžadujú na plnenie svojich povinností v zmysle tohto nariadenia, po dobu 10 rokov od doby posledného vyrobenia, dovezenia, dodania alebo použitia samostatnej látky alebo látky v prípravku. Každý účastník dodávateľského reťazca bezodkladne na požiadanie predloží alebo sprístupní tieto informácie každému príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má daný účastník dodávateľského reťazca sídlo, alebo agentúre bez toho, aby boli dotknuté hlavy II a VI.

HLAVA V

NÁSLEDNÍ POUŽÍVATELIA

Článok 39

Posúdenie chemickej bezpečnosti následným používateľom a povinnosť uplatňovať a odporúčať opatrenia na riadenie rizík

1.  Následný používateľ môže poskytnúť informácie, aby pomohol pri príprave registrácie. Informácie je možné predložiť priamo agentúre. Ustanovenia hlavy III týkajúce sa spoločného využívania údajov sa vzťahujú na následného používateľa obdobne.

2.  Každý následný používateľ má právo písomne zverejniť použitie výrobcovi, dovozcovi a následnému používateľovi, ktorý mu látku dodal tak, aby išlo o určené použitie. Poskytne pritom dostatok informácií, ktoré jeho dodávateľovi umožnia pripraviť expozičný scenár pre toto použitie v dodávateľovom posudku chemickej bezpečnosti.

3.  Pri registrovaných látkach výrobca alebo dovozca splní povinnosť ustanovenú v článku 15 skôr, než látku dodá ďalej žiadajúcemu následnému používateľovi, pokiaľ bola žiadosť predložená najmenej jeden mesiac pred dodávkou, alebo do jedného mesiaca podľa toho, čo nastane neskôr. Pri fázových látkach výrobca alebo dovozca vyhovie tejto žiadosti a splní povinnosti ustanovené v článku 15 pred príslušným termínom z článku 23, pokiaľ následný používateľ predložil svoju žiadosť najmenej 12 mesiacov pred predmetným termínom.

4.  Následný používateľ samotnej látky alebo látky v prípravku vypracuje správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou XI pre každé použitie vymykajúce sa podmienkam opísaným v expozičnom scenári, ktoré mu boli oznámené v karte bezpečnostných údajov.

Ak následný používateľ uplatňuje alebo odporúča expozičný scenár, ktorý obsahuje prinajmenšom podmienky opísané v expozičnom scenári, ktorý mu bol oznámený, nemusí pripraviť správu o chemickej bezpečnosti.

Následný používateľ nemusí pripraviť správu o chemickej bezpečnosti v niektorom z nasledujúcich prípadov:

   a) nevyžaduje sa oznámenie karty bezpečnostných údajov spoločne s látkou,
   b) od jeho dodávateľa sa nevyžaduje vypracovanie správy o chemickej bezpečnosti.

5.  Každý následný používateľ určí, podniká a podľa potreby odporúča vhodné opatrenia na primeranú kontrolu rizík uvedených v niektorom z nasledujúcich dokumentov:

   a) v karte (kartách) bezpečnostných údajov, ktoré mu boli dodané,
   b) vo svojej správe o chemickej bezpečnosti.

6.  Následní používatelia uchovávajú svoje správy o chemickej bezpečnosti dostupné a aktualizované.

7.  Článok 15 odsek 2 a odsek 6 sa uplatňujú obdobne.

Článok 40

Povinnosť následných používateľov ohlasovať informácie

1.  Skôr než sa látka, ktorú účastník z predchádzajúcej časti dodávateľského reťazca zaregistroval v súlade s článkom 5 alebo 18, začne používať na isté konkrétne použitie, každý následný používateľ ohlási agentúre informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, ak mu bola oznámená karta bezpečnostných údajov obsahujúca expozičný scenár a následný používateľ látku používa za podmienok vymykajúcich sa podmienkam opísaným v tomto expozičnom scenári.

2.  Medzi informácie ohlasované následným používateľom patria nasledujúce informácie na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119:

   a) jeho totožnosť a kontaktné údaje,
   b) registračné číslo (čísla) spomínané v článku 20 ods. 1, ak sú k dispozícii,
   c) určenie látky (látok), ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   d) totožnosť výrobcu (výrobcov) alebo dovozcu (dovozcov), ak je známa,
   e) stručný opis použitia (použití),
   f) návrh na dodatočné skúšky na stavovcoch, ak to následný používateľ považuje za potrebné na vypracovanie posudku o chemickej bezpečnosti.

Ak nie sú takéto údaje k dispozícii, uplatňuje sa postup podľa článku 28.

3.  V prípade zmeny informácií ohlasovaných v zmysle odseku 1 následný používateľ tieto informácie bezodkladne aktualizuje.

4.  Následný používateľ upovedomí agentúru na formulári určenom agentúrou v súlade s článkom 119, ak sa jeho klasifikácia látky líši od klasifikácie jeho dodávateľa.

5.  Ohlasovanie v zmysle odsekov 1 až 4 sa nevyžaduje pri samostatnej látke alebo látke v prípravku, ktorú následný používateľ používa v množstvách menších ako 1 tona ročne.

Článok 41

Postup povinného poskytovania informácií MSP

1.  Ak je v zmysle článku 3 ods. 32 následným používateľom MSP, platí postup poskytovania informácií ustanovený v článku 40 s výnimkou odseku 2 písm. f) a ods. 3, 4 a 5 tohto článku.

2.  Agentúra preskúma v rámci existujúcich testov podrobnejšie údaje z testov na stavovcoch a testov nevykonávaných na stavovcoch, ktoré sa na základe výsledkov posúdenia agentúrou ukázali ako nevyhnutné.

3.  Ak nie sú k dispozícii testy uvedené v odseku 2, agentúra informuje členský štát, v ktorom MSP sídli, že je potrebné vykonať príslušné testy. Výsledky, ktoré sa môžu využiť pri posudzovaní bezpečnosti, sa oznámia MSP po skončení testov.

4.  Ak sú výsledky testov negatívne, agentúra čo najskôr informuje žiadateľa (MSP) a členský štát, ktorom podnik sídli, s cieľom zablokovať používanie látky, ktorá bola testovaná.

5.  V prípade zmeny informácií poskytovaných v súlade s odsekom 1 sa následný používateľ (MSP) požiada, aby tieto informácie bezodkladne aktualizoval.

6.  Následný používateľ (MSP) oznámi agentúre formou určenou agentúrou v súlade s článkom 119, ak sa jeho klasifikácia látky líši od klasifikácie jeho dodávateľa.

7.  Podávanie správ v súlade s odsekmi 1 až 6 sa nevyžaduje ak následný používateľ (MSP) používa látky samotnú alebo látku obsiahnutej v prípravku v množstve menej ako 1 tona ročne.

Článok 42

Uplatňovanie povinností následného používateľa

1.  Následní používatelia sú povinní splniť požiadavky článku 39 najneskôr 12 mesiacov od získania registračného čísla, ktoré im oznámi ich dodávateľ v karte bezpečnostných údajov.

2.  Následní používatelia sú povinní splniť požiadavky článku 40 najneskôr 6 mesiacov od získania registračného čísla, ktoré im oznámi ich dodávateľ v karte bezpečnostných údajov.

HLAVA VI

HODNOTENIE LÁTOK

Kapitola 1

rozsah pôsobnosti

Článok 43

Rozsah pôsobnosti

Polyméry sú vyňaté z hodnotenia v zmysle tejto hlavy.

Kapitola 2

Hodnotenie dokumentácie

Článok 44

Zodpovednosť agentúry za hodnotenie dokumentácie

1.  Agentúra je zodpovedná za hodnotenie návrhov na testovanie a dokumentácie pre registráciu.

2.  Agentúra sa pri týchto hodnoteniach spolieha na orgány, ktoré na tento účel určil členský štát.

3.  Komunikácia medzi agentúrou a registrujúcim sa uskutoční v jazyku, ktorý si zvolí registrujúci.

Článok 45

Preskúmanie návrhov na skúšky

1.  Agentúra preskúma všetky návrhy na testovanie predložené v registrácii alebo správe následného používateľa na poskytnutie informácií o látke uvedených v prílohách V až VIII, ktoré zahŕňajú testovanie na stavovcoch.

2.  Aby sa predišlo duplicite pri testovaní na zvieratách, ku každému návrhu na testovanie na stavovcoch predložia zúčastnené strany svoje pripomienky do 90 dní. Všetky prijaté pripomienky zohľadní registrujúci alebo následný používateľ, ktorý oznámi agentúre, či sa vzhľadom na doručené pripomienky domnieva, že je potrebné uskutočniť navrhované testovanie, a poskytne svoje odôvodnenie.

3.  Pred vypracovaním návrhu rozhodnutia týkajúceho sa návrhu na testovanie na stavovcoch, ako sa uvádza v odseku 4, sa uskutoční konzultácia s Európskym centrom pre potvrdzovanie alternatívnych metód.

4.  Na základe preskúmania v zmysle odsekov 1, 2 a 3 navrhne agentúra jedno z nasledujúcich rozhodnutí a toto rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 56 a 57:

   a) rozhodnutie, na základe ktorého je predmetný registrujúci alebo následný používateľ (používatelia) povinný vykonať navrhovanú skúšku a určuje sa termín predloženia zhrnutia výsledkov zo skúšky alebo veľkého študijného zhrnutia, ak sa vyžaduje v prílohe I,
   b) rozhodnutie v súlade s bodom a), avšak pozmeňujúce podmienky, za ktorých sa skúška vykoná,
   c) rozhodnutie o zmietnutí návrhu na skúšku.

5.  Registrujúci predloží agentúre potrebné informácie.

Článok 46

Skúška zhody registrácií

1.  Agentúra môže preskúmať akúkoľvek registráciu s cieľom preveriť niektoré alebo každé z nasledujúcich hľadísk:

   a) či informácie v technickej dokumentácii (dokumentáciách) predložené v zmysle článku 11 vyhovujú požiadavkám článku 11, 13 a 14 a prílohám IV až VIII,
   b) či úprava štandardných požiadaviek na informácie a súvisiace zdôvodnenia predložené v technickej dokumentácii (dokumentáciách) vyhovujú predpisom vzťahujúcim sa na tieto úpravy, ako sú uvedené v prílohách V až VIII, a všeobecným predpisom uvedeným v prílohe IX.

2.  Na základe preskúmania podľa odseku 1 môže agentúra do dvanástich mesiacov od uverejnenia ročného plánu hodnotenia uvedeného v odseku 4 pripraviť návrh rozhodnutia, na základe ktorého bude (budú) registrujúci povinný predložiť všetky informácie potrebné na zosúladenie registrácie (registrácií) s relevantnými požiadavkami na informácie a toto rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 5657.

3.  Registrujúci predloží agentúre potrebné informácie v primeranej lehote stanovenej agentúrou. Táto lehota nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Agentúra odoberie registrujúcemu registračné číslo, ak v stanovenej lehote nepredloží príslušné informácie.

4.  Agentúra vypracuje ročný plán hodnotenia dokumentácie pre registráciu, predovšetkým s ohľadom na hodnotenie jej celkovej kvality. Plán stanoví predovšetkým minimálne percento dokumentácie pre registráciu, ktoré musí byť počas tohto obdobia vyhodnotené. Toto percento nesmie byť nižšie ako 5 % priemerného počtu dokumentácií pre registráciu za predchádzajúce tri roky. Tento plán sa uverejní na webovej stránke agentúry.

5.  Agentúra vypracuje výročnú správu o výsledkoch hodnotenia dokumentácie pre registráciu. Táto správa obsahuje najmä odporúčania pre registrujúcich s cieľom zlepšiť kvalitu budúcich registrácií. Správa sa uverejní na webovej stránke agentúry.

Článok 47

Kontrola predkladaných informácií a pokračovanie v hodnotení dokumentácie

1.  Agentúra preskúma všetky informácie predložené v dôsledku rozhodnutia prijatého v zmysle článkov 45 alebo 46 a podľa potreby pripraví návrh vhodných rozhodnutí v súlade s článkami 45 alebo 46.

2.  Po ukončení hodnotenia dokumentácie agentúra využije informácie získané z tohto hodnotenia na účely článku 51 ods. 1, článku 65 ods. 4 a článku 75 ods. 2 a získané informácie postúpi Komisii a členským štátom. Agentúra informuje Komisiu, registrujúceho a členské štáty o svojich záveroch, či a ako sa získané informácie majú použiť.

Článok 48

Postup a lehoty preskúmania návrhov na skúšky

1.  Agentúra pripraví návrh rozhodnutia v súlade s článkom 45 ods. 4 do 120 dní od získania registrácie alebo správy pre následného používateľa, ktorý bude obsahovať návrh na testovanie.

2.  V prípade postupne zavádzaných látok agentúra pripraví návrhy rozhodnutí v súlade s článkom 45 ods. 4:

   a) najneskôr do ...(54) pre všetky registrácie prijaté v termíne uvedenom v článku 23 ods. 1, ktoré obsahujú návrhy na testovanie s cieľom splniť požiadavky na informácie z príloh V až VIII;
   b) najneskôr do ...(55)* pre všetky registrácie prijaté v termíne uvedenom v článku 23 ods. 2, ktoré obsahujú návrhy na testovanie s cieľom splniť požiadavky na informácie z príloh V až VII;
   c) po termínoch uvedených v bodoch a) a b) pre všetky registrácie obsahujúce návrh na skúšky, prijaté po termíne uvedenom v článku 23 ods. 3.

3.  Zoznam dokumentácií pre registráciu vyhodnotených podľa článkov 45 a 46 bude k dispozícii členským štátom.

4.  Požiadavky na informácie budú splnené do dvoch rokov od ukončenia vyhodnotenia návrhov na testovanie.

Článok 49

Postup a lehoty kontroly zhody

Agentúra pripraví návrh rozhodnutia v súlade s článkom 46 ods. 2 do 12 mesiacov odo dňa začatia vyhodnocovania látky.

Kapitola 3

Hodnotenie látky

Článok 50

Kritériá hodnotenia látky

Agentúra z dôvodu zabezpečenia zosúladeného prístupu vytvorí kritériá určovania priorít látok na účely ďalšieho hodnotenia. Určovanie priority je založené na prístupe z hľadiska rizikovosti a na systéme hodnotenia rizika, ktorý bude vychádzať zo vzťahu medzi dávkou a účinkom. Medzi hodnotené kritériá patrí zohľadnenie údajov o nebezpečnosti, údajov o vystavení a hmotnostných pásmach. Agentúra prijme rozhodnutie o kritériách určovania priorít látok na ďalšie hodnotenie.

Agentúra uverejní zoznam prioritných látok na hodnotenie na svojej webovej stránke.

Článok 51

Pracovný plán Spoločenstva

1.  Agentúra vytvorí návrh pracovného plánu Spoločenstva na účely článkov 52, 53 a 54 na základe kritérií stanovených v článku 50, a ak má buď v dôsledku vyhodnotenia dokumentácie alebo z iného relevantného zdroja vrátane informácií z dokumentácie pre registráciu dôvody na podozrenie, že látka predstavuje ohrozenie zdravia alebo životného prostredia, napríklad na základe:

   a) štruktúrnej podobnosti látky so známou látkou vzbudzujúcou znepokojenie alebo s látkami, ktoré sú perzistentné a majú sklon k biologickej akumulácii, z čoho možno dôjsť k záveru, že látka alebo jeden či viacero produktov jej transformácie má vlastnosti vzbudzujúce znepokojenie, alebo je perzistentný a má sklon k biologickej akumulácii,
   b) súhrnnej tonáže z registrácií predložených viacerými registrujúcimi.

Agentúra predloží členským štátom návrh pracovného plánu Spoločenstva každoročne do 31. decembra.

2.  Členské štáty môžu agentúre každoročne do 31. januára predložiť svoje pripomienky k obsahu návrhu pracovného plánu Spoločenstva vrátane návrhov na začlenenie dodatočných látok a navrhnúť, že prevezmú zodpovednosť za vyhodnocovanie prostredníctvom svojich národných orgánov. Členský štát nemusí navrhnúť, že prevezme zodpovednosť za vyhodnocovanie látky, ktorú sám navrhol začleniť do návrhu pracovného plánu Spoločenstva.

3.  Agentúra je zodpovedná za vyhodnocovanie látok začlenených do pracovného plánu Spoločenstva. Agentúra sa pri uskutočňovaní týchto vyhodnocovaní môže obrátiť na orgán(-y), ktorý(-é) na tento účel určili jednotlivé členské štáty a ktoré sa nachádzajú na zozname vypracovanom v súlade s článkom 94 ods. 3, pričom si ich agentúra vyberá na základe návrhov členských štátov formulovaných v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.  Pracovný plán Spoločenstva uvedený v odseku 1 pokrýva obdobie troch rokov, každoročne sa aktualizuje a uvádza látky, ktoré sa plánujú vyhodnotiť každý rok agentúrou buď na úrovni Spoločenstva alebo podľa potreby v členských štátoch, ktoré predložili návrh v súlade s odsekom 2. Agentúra predloží pracovný plán Spoločenstva členským štátom každý rok do 28. februára.

5.  V prípadoch, keď k pracovnému plánu Spoločenstva nie sú žiadne pripomienky, agentúra prijme tento pracovný plán. V opačnom prípade pripraví agentúra nový návrh pracovného plánu, ktorý sa postúpi členským štátom. Ak sa do 30 dní neobjavia žiadne nové pripomienky k obsahu pracovného plánu Spoločenstva, agentúra ho schváli. Ak sa objavia rozdielne názory, najmä ak viaceré členské štáty navrhujú rozličné orgány na hodnotenie tej istej látky, agentúra predloží pracovný plán Komisii, ktorá ho schváli v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3.

6.  Agentúra zverejní na svojej webovej stránke svoje definitívne pracovné plány.

7.  Členský štát môže agentúru kedykoľvek upozorniť na novú látku, ak má k dispozícii informácie, ktoré naznačujú, že existuje nebezpečenstvo pre životné prostredie alebo ľudské zdravie. Agentúra v odôvodnených prípadoch zaradí látku do zoznamu látok, ktoré sa majú vyhodnotiť v rámci pracovného plánu.

Článok 52

Žiadosti o ďalšie informácie

1.  Ak sa agentúra domnieva, že na účely vyjasnenia podozrenia spomínaného v článku 51 ods. 1 potrebuje ďalšie informácie, medzi ktoré môžu prípadne patriť i informácie nevyžadované v prílohách V až VIII, pripraví návrh rozhodnutia, v ktorom uvedie dôvody, na základe ktorých bude registrujúci povinný predložiť ďalšie informácie. Rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článkoch 56 a 57.

2.  Registrujúci predloží agentúre potrebné informácie.

3.  Návrh rozhodnutia o vyžiadaní ďalších informácií od registrujúceho (registrujúcich) sa pripraví do 12 mesiacov od zverejnenia pracovného plánu na webovej stránke agentúry.

4.  Keď agentúra ukončí hodnotenie v zmysle odsekov 1, 2 a 3, informuje o tom členské štáty do 12 mesiacov odo dňa začatia vyhodnocovania látky. V prípade prekročenia tejto lehoty sa hodnotenie považuje za ukončené.

Článok 53

Zjednotenie s inými činnosťami

1.  Agentúra alebo národná organizácia zodpovedná za hodnotenie vychádza pri svojom hodnotení látky z predchádzajúcich hodnotení podľa tejto hlavy. Každý návrh rozhodnutia, na základe ktorého sa vyžadujú ďalšie informácie podľa článku 52, sa môže zdôvodniť iba zmenou okolností alebo nadobudnutých poznatkov.

2.  Podľa potreby sa prijmú vykonávacie opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3.

Článok 54

Kontrola predkladaných informácií a pokračovanie v hodnotení látky

1.  Agentúra preskúma všetky informácie predložené v dôsledku rozhodnutia prijatého v zmysle článku 52 a podľa potreby pripraví návrh vhodných rozhodnutí v súlade s článkom 52.

2.  Po ukončení hodnotenia látky agentúra využije informácie získané z tohto hodnotenia na účely článkov 65 ods. 4 a 75 ods. 2 a informácie postúpi Komisii a členským štátom. Agentúra informuje Komisiu, registrujúceho a členské štáty o svojich záveroch, či a ako sa získané informácie majú použiť.

Kapitola 4

Hodnotenie medziproduktov

Článok 55

Ďalšie informácie o izolovaných medziproduktoch na pracovisku

Na medziprodukty izolované na pracovisku sa nevzťahuje hodnotenie dokumentácie ani látky. Ak však možno preukázať riziko zodpovedajúce stupňu obáv vyvolaných používaním látok, ktoré sú uvedené v prílohe XIII(a) v zmysle článku 63, ktoré vyplýva z používania medziproduktu izolovanému na pracovisku, agentúra môže:

   a) vyžadovať od registrujúceho predloženie ďalších informácií súvisiacich priamo s určeným rizikom. K tejto žiadosti sa pripojí písomné zdôvodnenie,
   b) preskúmať všetky predložené informácie a podľa potreby prijať vhodné opatrenia na zníženie rizika na vyriešenie určených rizík v spojitosti s predmetným pracoviskom.

Postup ustanovený v prvom odseku môže uskutočniť iba agentúra.

Kapitola 5

Spoločné ustanovenia

Článok 56

Práva registrujúcich

1.  Agentúra oznámi registrujúcemu (registrujúcim) alebo následnému používateľovi (užívateľom) každý návrh rozhodnutia v zmysle článku 45, 46 alebo 52 a informuje ich o práve na pripomienkovanie do 30 dní od doručenia. Agentúra zohľadní všetky prijaté pripomienky a návrh rozhodnutia môže podľa nich zmeniť a doplniť.

2.  Ak registrujúci prestane s definitívnou platnosťou látku vyrábať alebo dovážať, informuje agentúru o tejto skutočnosti s tým dôsledkom, že jeho registrácia už viac nebude platiť a v súvislosti s látkou už nemožno žiadať o ďalšie informácie, pokiaľ nepredloží novú registráciu.

3.  Registrujúci môže prestať s definitívnou platnosťou vyrábať alebo dovážať látku pri prijatí návrhu rozhodnutia. V takých prípadoch o tejto skutočnosti informuje agentúru s tým dôsledkom, že jeho registrácia už viac nebude platiť a v súvislosti s látkou už nemožno žiadať o ďalšie informácie, pokiaľ nepredloží novú registráciu.

4.  Bez ohľadu na odseky 2 a 3 možno vyžadovať ďalšie informácie v súlade s článkom 52 v niektorom alebo v oboch nasledujúcich prípadoch:

   a) ak agentúra pripraví dokumentáciu v súlade s prílohou XIV a dôjde k záveru, že existuje potenciálne ohrozenie človeka alebo životného prostredia, čím zdôvodní potrebu ďalších informácií,
   b) ak expozícia vplyvom látky vyrábanej alebo dovážanej predmetným registrujúcim (registrujúcimi) významne prispieva k tomuto ohrozeniu.

Postup článkov 7579 sa uplatňuje obdobne.

Článok 57

Prijatie rozhodnutí v rámci hodnotenia

1.  Agentúra poskytne svoj návrh rozhodnutia alebo návrh rozhodnutia vypracovaný národným orgánom zodpovedným za hodnotenie (spravodajcom orgánu) v súlade s článkami 45, 46 alebo 52 spolu s pripomienkami zúčastnených strán, Európskeho centra pre potvrdzovanie alternatívnych metód a registrujúceho alebo následného používateľa, pričom členským štátom spresní, ako zohľadnila tieto pripomienky.

2.  Do 30 dní od poskytnutia návrhu rozhodnutia môžu členské štáty navrhnúť agentúre zmeny a doplnenia návrhu rozhodnutia.

3.  Ak agentúra do 30 dní nedostane žiadne návrhy, rozhodnutie prijme v podobe, v akej bolo oznámené podľa odseku 1.

4.  Ak agentúra dostane návrh na zmenu alebo doplnenie, návrh rozhodnutia môže upraviť. Agentúra postúpi návrh rozhodnutia spolu so všetkými navrhovanými zmenami a doplneniami výboru členských štátov do 15 dní od ukončenia 30-dňovej lehoty uvedenej v odseku 2.

5.  Agentúra bezodkladne oznámi všetky návrhy na zmeny a doplnenia všetkým dotknutým registrujúcim alebo následným používateľom a umožní im vzniesť svoje pripomienky do 30 dní. Výbor členských štátov zohľadní všetky prijaté pripomienky.

6.  Ak do 60 dní od postúpenia výbor členských štátov dospeje k jednomyseľnej dohode o návrhu rozhodnutia, agentúra prijme dané rozhodnutie.

Ak výbor členských štátov nedospeje k jednomyseľnej dohode, do 60 dní od postúpenia zaujme stanovisko v súlade s článkom 92 ods. 7. Agentúra toto stanovisko odovzdá Komisii.

7.  Do 60 dní od prijatia stanoviska Komisia pripraví návrh rozhodnutia, ktoré sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

8.  Proti rozhodnutiam Agentúry podľa odsekov 3 a 6 možno vzniesť odvolanie v súlade s článkami 98, 99 a 100.

Článok 58

Zdieľanie nákladov na testovanie na stavovcoch bez dohody medzi registrujúcimi

1.  Ak registrujúci alebo následný používateľ uskutoční testovanie v mene ostatných, náklady na túto štúdiu si podelia rovnomerne.

2.  Ak sa nepodarí dosiahnuť takúto dohodu a štúdia zahŕňa testovanie na stavovcoch, agentúra určí jedného z registrujúcich alebo následného používateľa, aby vykonal štúdiu. Registrujúci alebo následný používateľ, ktorý vypracoval štúdiu, predloží agentúre štúdiu a dôkaz o nákladoch na štúdiu. Agentúra poskytne ostatným registrujúcim a/alebo následným používateľom kópiu danej štúdie po predložení dokladu o tom, že ostatní registrujúci a/alebo následní používatelia zaplatili registrujúcemu alebo následnému používateľovi, ktorý štúdiu vypracoval, svoj podiel na nákladoch.

3.  Ak niektorý z ostatných registrujúcich a/alebo následných používateľov nezaplatí svoj podiel na nákladoch, nebude môcť zaregistrovať svoju látku.

4.  V prípade spomínanom v odseku 1, registrujúci alebo následný používateľ, ktorý uskutočňuje testovanie poskytne ostatným dotknutým subjektom kópiu testu.

5.  Osoba, ktorá uskutočňuje a predkladá test má voči ostatným príslušný nárok. Ostatní majú nárok na kópiu štúdie. Každá dotknutá osoba má možnosť vzniesť nárok s cieľom zakázať inej osobe vyrábať, dovážať alebo umiestňovať látku na trh, ak táto iná osoba buď neuhradí svoj podiel na nákladoch, alebo neposkytne záruku za túto čiastku alebo neodovzdá kópiu vykonanej štúdie. Všetky nároky sú vykonateľné na národných súdoch. Každá osoba si môže zvoliť predložiť svoje nároky na odmenu rozhodcovskej komisii a prijať rozhodcovské rozhodnutie.

Článok 59

Uverejňovanie informácií o hodnotení

Agentúra uverejní každý rok do 28. februára na svojej webovej stránke správu o pokroku dosiahnutom v predchádzajúcom kalendárnom roku v oblasti plnenia svojich povinností vo vzťahu k preskúmaniu návrhov na testovanie.

HLAVA VII

SCHVÁLENIE

Kapitola 1

Požiadavka schválenia

Článok 60

Cieľ schválenia

Cieľom tejto hlavy je zabezpečiť, aby boli látky vzbudzujúce veľké znepokojenie nahradené bezpečnejšími alternatívnymi látkami respektíve technológiami, ak sú dostupné. Ak nie sú dostupné takéto alternatívy a ak prínosy pre spoločnosť plynúce z používania takýchto látok prevyšujú riziká súvisiace s ich použitím, cieľom tejto hlavy je zabezpečiť, aby bolo použitie látok vzbudzujúcich veľké znepokojenie riadne kontrolované a aby sa podporovali alternatívy. Jeho ustanovenia sú podložené zásadou prevencie.

Článok 61

Všeobecné ustanovenia

1.  Výrobca, dovozca alebo následný používateľ neumiestni na trh látku za účelom použitia ani ju sám nepoužije, ak sa táto látka uvádza v prílohe XIII, ak:

   a) použitie (použitia) tejto látky samostatne alebo v prípravku alebo začlenenie látky do výrobku, pre ktoré sa látka umiestňuje na trh alebo pre ktoré látku sám používa, nebolo schválené v súlade s článkami 6670, alebo
   b) použitie (použitia) tejto látky samostatne alebo v prípravku alebo začlenenie látky do výrobku, pre ktoré sa látka umiestňuje na trh alebo pre ktoré látku sám používa, nebolo vyňaté spod samotnej požiadavky schválenia v prílohe XIII v súlade s článkom 64 ods. 2, alebo
   c) neuplynul dátum uvedený v článku 64 ods. 1 písm. d) bod (i), alebo
   d) neuplynul dátum uvedený v článku 64 ods. 1 písm. d) bod (i) a žiadosť bola podaná 18 mesiacov pred týmto dátumom, avšak zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti o schválenie, alebo
   e) v prípadoch, kedy sa látka umiestňuje na trh, nebolo schválenie pre dané použitie udelené jeho priamemu následnému používateľovi.

2.  Následný používateľ môže používať látku spĺňajúcu kritériá uvedené v odseku 1 pod podmienkou, že používanie je v súlade s podmienkami schválenia udeleného účastníkovi smerom nahor po jeho dodávateľskom reťazci pre dané použitie.

3.  Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na použitie látok vo vedeckom výskume a vývoji alebo vo výskume a vývoji orientovanom na výrobok a proces v množstvách nepresahujúcich 1 tonu ročne.

4.  Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na použitie látok, ak sú prítomné v prípravkoch:

   a) pre látky uvedené v článku 63 písm. d), e) a f) nižšie, s medznou koncentráciou menšou ako 0,1%,
   b) pre všetky ďalšie látky, s medznou koncentráciou menšou ako sa uvádza v smernici 1999/45/ES, čo vedie ku klasifikácii prípravku ako nebezpečného.

Článok 62

Zoznam látok podliehajúcich schváleniu

Príloha XIII(a) obsahuje zoznam látok, o ktorých je známe, že spĺňajú kritériá článku 63, až do začatia procesu ich schvaľovania. Po začatí procesu schvaľovania sa tieto látky v súlade s postupom stanoveným v článku 64 ods. 1 uvedú v prílohe XIII(b).

Článok 63

Látky uvedené v prílohe XIII(a)

Bez toho, aby boli dotknuté existujúce alebo budúce obmedzenia, sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 65 do prílohy XIII(a) zapíšu tieto látky:

   a) látky spĺňajúce kritériá klasifikácie ako karcinogénne kategórie 1 alebo 2 v zmysle smernice 67/548/EHS,
   b) látky spĺňajúce kritériá klasifikácie ako mutagénne kategórie 1 alebo 2 v zmysle smernice 67/548/EHS,
   c) látky spĺňajúce kritériá klasifikácie ako jedovaté z hľadiska reprodukcie kategórie 1 alebo 2 v zmysle smernice 67/548/EHS,
   d) látky, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a jedovaté podľa kritérií stanovených v prílohe XII,
   e) látky, ktoré sú veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne podľa kritérií stanovených v prílohe XII,
   f) látky, ako napríklad látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, alebo látky s perzistentnými, bioakumulatívnymi a jedovatými vlastnosťami, alebo s veľmi perzistentnými a veľmi bioakumulatívnymi vlastnosťami, ktoré nespĺňajú kritériá z písmen d) a e) a ktoré sú určené ako látky vzbudzujúce podobný stupeň znepokojenia ako látky uvedené v písmenách a) až e) v závislosti od prípadu v súlade s postupom uvedeným v článku 65,
   g) látky, ktoré sú zložkami pridanými do tabakových výrobkov v zmysle článku 2 ods. 1 a 5 smernice 2001/37/ES.

Článok 64

Zapísanie látok do prílohy XIII(b)

1.  Pri každom prijatí rozhodnutia o zapísaní do prílohy XIII(b) látok uvedených v článku 63 sa toto rozhodnutie prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3. Pri každej látke uvádza:

   a) identifikácia látky,
   b) prirodzená vlastnosť (vlastnosti) látky spomínanej v článku 63,
   c) všetky obmedzenia v súlade s článkom 74,
  d) prechodné opatrenia:
   i) dátum (dátumy), odkedy je zakázané umiestňovať látku na trh alebo ju používať, ak nie je udelené schválenie, ďalej len "dátum zániku",
   ii) dátum alebo dátumy najmenej 18 mesiacov pred dátumom (dátumami) zániku, dokedy je nutné prijať žiadosť, ak si žiadateľ želá i naďalej používať látku alebo ju umiestňovať na trh pre isté použitia po dátume (dátumami) zániku, toto nepretržité používanie sa umožní po dátume zániku až do prijatia rozhodnutia vo veci žiadosti o schválenie,
   e) revízne obdobia, ktoré nesmú prekročiť 5 rokov, pre všetky použitia,
   f) použitia alebo kategórie vyňaté spod požiadavky schválenia, ak existujú, a podmienky tohto vyňatia.

2.  Použitia alebo kategórie možno vyňať spod požiadavky schválenia. Pri vytváraní týchto výnimiek sa zohľadnia predovšetkým:

   a) existujúce osobitné právne predpisy Spoločenstva ustanovujúce minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia alebo životného prostredia pre dané používanie látky, ako napríklad záväzné pracovné limity vystavenia, emisné limity a tak ďalej,
   b) existujúce právne povinnosti prijať vhodné technické a riadiace opatrenia na zabezpečenie zhody s relevantnými zdravotnými, bezpečnostnými a environmentálnymi normami vo vzťahu k používaniu látky.

Výnimky môžu byť podmienené.

Takéto výnimky sa neudeľujú použitiam alebo kategóriám použití v prípade látok uvedených v článku 63, ktoré sú zložkami pridanými do tabakových výrobkov v zmysle článku 2 ods. 1 a 5 smernice 2001/37/ES bez ohľadu na článok 12 tejto smernice.

3.  Agentúra odporučí, aby prioritné látky boli presunuté z prílohy XIII(a) do prílohy XIII(b), pričom pri každej látke uvedie položky stanovené v odseku 1. Priorita sa obvykle priradí látkam:

   a) s vlastnosťami PBT alebo vPvB,
   b) so širokým disperzným použitím,
   c) s vysokými objemami alebo
   d) látkam, ktoré sú zložkami pridanými do tabakových výrobkov v zmysle článku 2 ods. 1 a 5 smernice 2001/37/ES.

Počet látok zapísaných v prílohe XIII a dátumy uvedené v zmysle odseku 1 takisto berú do úvahy schopnosť agentúry vybavovať žiadosti v stanovenom čase.

4.  Skôr ako agentúra pošle Komisii svoje odporúčania, verejne ich sprístupní na svojej webovej stránke, pričom jasne uvedie dátum zverejnenia. Agentúra vyzve všetky zainteresované strany, aby do troch mesiacov od dátumu zverejnenia predložili svoje pripomienky, predovšetkým:

   a) o plnení kritérií v článku 63 písm. d), e) a f),
   b) o použitiach, ktoré by mali byť vyňaté spod požiadavky schválenia.

Agentúra aktualizuje svoje odporúčania, pričom zohľadní prijaté pripomienky.

5.  Po zapísaní látky do prílohy XIII nebude táto látka podliehať novým obmedzeniam podľa postupu uvedeného v hlave VIII, ktorý sa týka ohrození ľudského zdravia alebo životného prostredia používaním látky, ktoré vyplývajú z prirodzených vlastností uvedených v prílohe XIII okrem prípadov, keď sa agentúre predložia vedecké informácie, ktoré dokazujú potrebu naliehavých opatrení na ďalšie obmedzenie používania látky.

6.  Látky, ktorých všetky použitia boli zakázané v zmysle hlavy VIII alebo inými právnymi predpismi spoločenstva, sa do prílohy XIII nezapíšu alebo z nej budú vymazané.

Článok 65

Určenie a zapísanie látok uvedených v článku 63 do prílohy XIII(a)

1.  Látky uvedené v článku 63 písm. a), b) a c) sa zapíšu do prílohy XIII(a).

2.  Pri určovaní látok spomínaných v článku 63 písm. d), e) a f) platí pred akýmikoľvek odporúčaniami v zmysle článku 64 ods. 3 postup ustanovený v odsekoch 38 tohto článku.

3.  Komisia môže požiadať agentúru o prípravu dokumentácie podľa prílohy XIV pre látky, ktoré podľa jej názoru spĺňajú kritériá stanovené v článku 63 písm. d), e) a f). Agentúra dá túto dokumentáciu do obehu pre členské štáty.

4.  Každý členský štát môže pripraviť dokumentáciu podľa prílohy XIV pre látky, ktoré podľa jeho názoru spĺňajú kritériá stanovené v článku 63 písm. d), e) a f), a zaslať ju agentúre. Agentúra dá túto dokumentáciu do obehu pre ostatné členské štáty.

5.  Do 30 dní od rozoslania môžu ostatné členské štáty alebo agentúra vzniesť agentúre pripomienky k určeniu látky v dokumentácii.

6.  Ak agentúra nedostane žiadne pripomienky, túto látku môže zahrnúť do svojich odporúčaní podľa článku 64 ods. 3.

7.  Pri prijatí pripomienok od druhého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy, agentúra postúpi dokumentáciu výboru členských štátov do 15 dní od ukončenia 30-dňového obdobia uvedeného v odseku 5.

8.  Ak do 30 dní od postúpenia, výbor členských štátov dosiahne kvalifikovanou väčšinou dohodu o tom, že látka spĺňa kritériá pre schválenie a mala by sa zapísať do prílohy XIII(b), agentúra do 15 pracovných dní odporučí Komisii, aby sa látka zapísala do prílohy XIII(b), ako je ustanovené v článku 64 ods. 3. Ak výbor členských štátov nedosiahne kvalifikovanou väčšinou dohodu, do 30 dní od postúpenia zaujme stanovisko. Agentúra toto stanovisko odovzdá Komisii do 15 pracovných dní vrátane informácie o každom menšinovom názore vo výbore, aby Komisia mohla rozhodnúť.

9.  Látky, ktoré boli nedávno klasifikované ako látky spĺňajúce kritéria článku 63 písm. a), b) a c) a látky určené ako látky spĺňajúce kritéria článku 63 písm. d), e) a f) sa do troch mesiacov zapíšu do prílohy XIII(a).

Kapitola 2

Udelenie schválenia

Článok 66

Udelenie schválenia

1.  Komisia je zodpovedná za rozhodovanie vo veci žiadostí o schválenie v súlade s touto hlavou. Pri rozhodovaní sa uplatňuje zásada prevencie.

2.  Schválenie sa udelí, iba ak:

   a) neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie a sú prijaté opatrenia s cieľom znížiť vystavenie na minimum, a
   b) ukazuje sa, že sociálne a hospodárske výhody prevažujú nad rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré vyplývajú z použitia látky, a
   c) ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia pri používaní látky vyplývajúce z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIII(a) je primeraným spôsobom kontrolované v súlade s prílohou I oddiel 6, ako je zdokumentované v žiadateľovej správe o chemickej bezpečnosti.

3.  Rozhodnutie o udelení schválenia podľa odseku 2 sa prijme po zvážení všetkých nasledujúcich prvkov:

   a) rizík, ktoré predstavuje používanie látky,
   b) socioekonomických prínosov vyplývajúcich z jej používania a socioekonomických dôsledkov zamietnutia jej schválenia, ako ich preukáže žiadateľ alebo iné zainteresované strany,
   c) analýzy alternatív, ktoré žiadateľ predložil v zmysle článku 68 ods. 4 písm. e) a f) a príspevkov akejkoľvek tretej strany predložených v zmysle článku 70 ods. 2,
   d) dostupných informácií o zdravotných alebo environmentálnych rizikách každej alternatívnej látky alebo technológie.

4.  Pri udeľovaní schválenia podľa odseku 2 Komisia neberie do úvahy:

   a) ohrozenie ľudského zdravia a životného prostredia z emisií látky z inštalácie, pre ktorú bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Rady 96/61/ES(56),
   b) ohrozenie vodného prostredia alebo prostredníctvom vodného prostredia z vypúšťania látok z bodového zdroja, ktoré podliehajú požiadavke pred registráciou uvedenou v článku 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(57) a v právnych predpisoch podľa článku 16 tejto smernice,
   c) ohrozenia ľudského zdravia vyplývajúce z používania látky v lekárskom nástroji, ktoré sa riadia smernicami 90/385/EHS, 93/42/EHS alebo 98/79/ES.

5.  Použitie sa neschváli, ak by predstavovalo zmiernenie obmedzenia stanoveného v prílohe XVI.

6.  Schválenie sa udelí len vtedy, ak je žiadosť predložená v zhode s požiadavkami článku 68.

7.  Schválenia podliehajú preskúmaniu v určitých obdobiachpovinnosti prekladať plány substitúcie a môžu podliehať iným podmienkam vrátane dohľadu. Schválenia podliehajú časovému obmedzeniu, ktoré nepresiahne dobu 5 rokov.

8.  Schválenie uvádza:

   a) osobu (osoby), ktorej sa schválenie udelilo,
   b) určenie látky (látok),
   c) použitie (použitia), pre ktoré sa schválenie udelilo,
   d) podmienky, za ktorých sa schválenie udelilo,
   e) revízne obdobia,
   f) všetky opatrenia na sledovanie.

9.  Držiteľ bez ohľadu na podmienky schválenia zabezpečí, aby úroveň vystavenia bola čo najviac znížená, ako je to technicky možné.

Článok 67

Preskúmanie schválení

1.  Schválenia sa považujú za platné dovtedy, kým Komisia nerozhodne o novej žiadosti ak držiteľ schválenia novú žiadosť predloží najmenej 18 mesiacov pred uplynutím časového obmedzenia. Žiadateľ môže predložiť namiesto opätovného predkladania všetkých prvkov pôvodnej žiadosti o platné schválenie:

   a) iba určitý počet platných schválení,
   b) aktualizáciu socioekonomickej analýzy, analýzy alternatív a plán substitúcie obsiahnuté v pôvodnej žiadosti,
   c) aktualizáciu správy o chemickej bezpečnosti.

Ak sa zmení ďalší prvok pôvodnej žiadosti, predloží aj aktualizáciu tohto prvku (prvkov).

2.  Schválenia sa preskúmajú vždy, ak sa okolnosti pôvodného schválenia zmenili natoľko, že majú vplyv na ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia alebo majú socioekonomické dopady.

Komisia v takých prípadoch stanoví primeraný termín, dokedy držiteľ schválenia môže predložiť ďalšie informácie potrebné na preskúmanie a určí, k akému dátumu prijme rozhodnutie v zmysle článku 70.

3.  Vo svojom rozhodnutí o preskúmaní môže Komisia, berúc do úvahy proporcionalitu, zmeniť alebo doplniť schválenie alebo schválenie stiahnuť k dátumu rozhodnutia, ak by schválenie nebolo udelené za zmenených okolností.

V prípadoch, kde existuje ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia, môže Komisia schválenie pozastaviť až do vykonania preskúmania, pričom berie do úvahy proporcionalitu.

4.  Ak nie je splnená norma kvality životného prostredia uvedená v smernici 96/61/ES, schválenia udelené na používanie danej látky sa preskúmajú.

5.  Ak nie sú splnené environmentálne ciele uvedené v článku 4 ods. 1 smernice 2000/60/ES, schválenie udelené na používanie danej látky v príslušnom povodí sa môžu preskúmať.

6.  Ak sa používanie látky následne obmedzí alebo zakáže nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004(58), Komisia odoberie schválenie pre dané použitie.

Článok 68

Žiadosti o schválenie

1.  Žiadosť o schválenie sa predkladá agentúre.

2.  Žiadosti o schválenie môže predkladať výrobca (výrobcovia), dovozca ((dovozcovia) a/alebo následný používateľ (používatelia) látky. Žiadosti môže predkladať jedna alebo viacero osôb.

3.  Žiadosti sa môžu predkladať pre jednu alebo viacero látok a pre jedno alebo viacero použití. Žiadosti môžu byť predložené pre vlastné použitie (použitia) žiadateľa a/alebo pre použitia, pre ktoré plánuje umiestniť látku na trh.

4.  Žiadosť o schválenie obsahuje tieto informácie:

   a) určenie látky (látok), ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   b) meno a kontaktné údaje osoby alebo osôb predkladajúcich žiadosť,
   c) žiadosť o schválenie, kde sa uvádza, pre aké použitie (použitia) sa žiada o schválenie a ktoré sa týka použitia látky v prípravkoch a /alebo začlenenie látky do výrobkov, ak je to relevantné,
   d) ak už žiadosť nebola predložená ako súčasť registrácie, tak správa o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I, týkajúca sa ohrození ľudského zdravia a/alebo životného prostredia používaním látky (látok), ktoré vyplývajú z prirodzených vlastností uvedených v prílohe XIII,
   e) socioekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou XV,
  

f) analýzu alternatív týkajúcu sa ich rizík a podľa potreby technickej a hospodárskej uskutočniteľnosti substitúcie, sprevádzanú plánom substitúcie vrátane výskumu a vývoja a rozvrhu žiadateľom navrhovaných akcií.

5.  Žiadosť neobsahuje žiadny z nasledujúcich údajov:

   a) ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia z emisií látky z inštalácií, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 96/61/ES,
   b) ohrozenie vodného prostredia alebo prostredníctvom vodného prostredia z únikov látok z bodového zdroja, ktoré podliehajú požiadavke predregistrácie uvedenej v článku 11 ods. 3 smernice 2000/60/ES a v právnych predpisoch prijatých podľa článku 16 tejto smernice,
   c) ohrozenia ľudského zdravia vyplývajúce z používania látky v lekárskom nástroji, ktoré sa riadia smernicami 90/385/EHS, 93/42/EHS alebo 98/79/ES.

6.  Žiadosť o schválenie sprevádza poplatok stanovený agentúrou.

Článok 69

Následné žiadosti o schválenie

1.  Ak bola predložená žiadosť o schválenie látky, následný žiadateľ sa môže prostredníctvom sprístupňovacieho listu, udeleného predchádzajúcim žiadateľom, odvolávať na časti predchádzajúcej žiadosti predloženej v súlade s článkom 68 ods. 4 písm. d), e) a f).

2.  Ak použitiu látky bolo udelené schválenie, následný žiadateľ sa môže prostredníctvom sprístupňovacieho listu, udeleného držiteľom schválenia, odvolávať na časti predchádzajúcej žiadosti držiteľa predloženej v súlade s článkom 68 ods. 4 písm. d), e) a f).

Článok 70

Postup pri rozhodovaní o schválení

1.  Agentúra potvrdí dátum prijatia žiadosti. Výbory agentúry pre posudzovanie rizík a alternatív a pre socioekonomickú analýzu vydajú návrhy svojich rozhodnutí v lehote do desiatich mesiacov od prijatia žiadosti.

2.  Agentúra na svojej webovej stránke zverejní široké informácie o použitiach, pričom zohľadní dôvernosť v súlade s článkom 127, ku ktorým boli prijaté žiadosti, s termínom, do ktorého môžu zainteresované tretie strany predkladať informácie o alternatívnych látkach alebo technológiách.

3.  Pri príprave svojho stanoviska každý výbor uvedený v odseku 1 najprv skontroluje, či žiadosť obsahuje všetky informácie uvedené v článku 68, ktoré sú relevantné pre jeho pôsobnosť. Ak je to potrebné, výbor požiada žiadateľa o doplňujúce informácie, aby sa žiadosť dala do súladu s požiadavkami článku 68. Každý výbor takisto vezme do úvahy všetky informácie predložené tretími stranami a v prípade potreby môže tieto tretie strany požiadať o ďalšie informácie.

Ak jeden z týchto výborov alebo oba výbory rozhodnú, že sú potrebné dodatočné informácie o alternatívnych látkach alebo technológiách, vtedy môžu poveriť poradcu alebo orgán členského štátu uskutočnením časovo obmedzeného preskúmania dostupných alternatív. Tieto preskúmania sa budú financovať z poplatkov za schvaľovanie stanovených agentúrou (ako je ustanovené v článku 68 ods. 6).

4.  Návrhy stanovísk obsahujú tieto náležitosti:

   a) Výbor pre posudzovanie rizík a alternatív: kontrola posúdenia (vykonaného žiadateľom o schválenie) ohrozenia ľudského zdravia a/alebo životného prostredia vyplývajúca z použitia (použití) látky, ako je opísané v žiadosti,
   b) Výbor pre socioekonomickú analýzu: kontrola posúdenia (vykonaného žiadateľom o schválenie) socioekonomických faktorov spojených s použitím (použitiami) látky, ako je opísané v žiadosti, ak sa žiadosť podáva podľa článku 68 ods. 4 písm. e) a f).

5.  Ku koncu termínu určenému v odseku 1 agentúra odošle tieto návrhy stanovísk žiadateľovi. Žiadateľ môže do 1 mesiaca od prijatia návrhu stanoviska poskytnúť písomné oznámenie, že si želá vzniesť pripomienky. Návrh stanoviska sa považuje za prijatý 7 dní po jeho zaslaní agentúrou.

Ak si žiadateľ neželá vzniesť pripomienky, agentúra tieto stanoviská odošle Komisii, členským štátom a žiadateľovi do 15 dní od uplynutia obdobia, v ktorom žiadateľ mohol vzniesť pripomienky, alebo do 15 dní od prijatia oznámenia od žiadateľa, že nemá v úmysle vzniesť pripomienky.

Ak si žiadateľ želá vzniesť pripomienky, svoje argumenty odošle agentúre písomne do 2 mesiacov od prijatia návrhu stanoviska. Výbory pripomienky zvážia a prijmú svoje konečné stanoviská do 2 mesiacov od prijatia písomných argumentov, pričom podľa potreby vezmú tieto argumenty do úvahy. Agentúra do ďalších 15 dní zašle tieto stanoviská s pripojenými písomnými argumentmi Komisii, členským štátom a žiadateľovi.

6.  Agentúra v rovnakom čase, ako to oznámi žiadateľovi, verejne sprístupní na svojej webovej stránke časti svojich stanovísk, ktoré nie sú dôverné, a akékoľvek ich prílohy, v súlade s článkom 127.

7.  V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 69 ods. 1 agentúra nakladá so žiadosťami spoločne, pod podmienkou, že je možné splniť termíny pre prvú žiadosť.

8.  Komisia pripraví návrh rozhodnutia o schválení do 3 mesiacov od prijatia stanovísk z agentúry. Konečné rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí schválenia sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

9.  Zhrnutia rozhodnutí Komisie, vrátane čísla schválenia, sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a verejnosti sú k dispozícii z databázy vytvorenej a aktualizovanej agentúrou.

10.  V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 69 ods. 2, sa termín stanovený v odseku 1 tohto článku skracuje na 5 mesiacov.

Kapitola 3

Schválenia v dodávateľskom reťazci

Článok 71

Povinnosť informovať o látkach podliehajúcich schváleniu

Všetky látky na ich samotné použitie, na použitie v prípravkoch alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 63, sa označia a vždy sa k nim priloží karta bezpečnostných údajov. Označenie obsahuje:

   a) názov látky,
   b) osvedčenie o zapísaní látky do prílohy XIII, a
   c) každé osobitné použitie, na ktoré bola látka schválená.

Článok 72

Následní používatelia

1.  Následní používatelia používajúci látku v súlade s článkom 62 ods. 2 informujú agentúru do 3 mesiacov od prvej dodávky látky. Používajú iba formulár určený agentúrou v súlade s článkom 119.

2.  Agentúra vytvorí a aktualizuje register následných používateľov, ktorí predložili oznámenie v súlade s odsekom 1. Agentúra udelí prístup k tomuto registru príslušným orgánom členských štátov.

HLAVA VIII

OBMEDZENIA VVÝROBY, UVÁDZANIA NA TRH A POUŽÍVANIA ISTÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A PRÍPRAVKOV

Kapitola 1

Všeobecné otázky

Článok 73

Všeobecné ustanovenia

1.  Látka v samostatnej forme, v prípravku alebo vo výrobku, pre ktorú sa v prílohe XVI uvádza obmedzenie, sa nevyrába, neumiestňuje na trh ani nepoužíva, ak nespĺňa podmienky daného obmedzenia. To sa nevzťahuje na výrobu, umiestňovanie na trh alebo používanie látky vo vedeckom výskume a vývoji alebo vo výskume a vývoji orientovanom na výrobok a postup v množstvách, ktoré sú potrebné na účely výskumu a vývoja zameraného na výrobu a postup.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na použitia látok, ktoré sú odpadom a spracujú sa v zariadeniach na čistenie odpadov v rámci podmienok povolenia v zmysle smerníc 75/442/EHS alebo 91/689/EHS bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 850/2004.

Kapitola 2

Postup pri obmedzeniach

Článok 74

Zavedenie nových a zmena a doplnenie súčasných obmedzení

1.  Ak existuje neprijateľné ohrozenie životného prostredia alebo ľudského zdravia vrátane citlivých skupín obyvateľstva a občanov, ktorí boli v minulosti alebo stále sú vystavení pôsobeniu zmesí znečisťujúcich látok z výroby, použitia alebo uvedenia látok na trh, ktoré sa musí riešiť na úrovni Spoločenstva, príloha XVI sa zmení a doplní v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3 prijatím nových obmedzení alebo zmenou a doplnením súčasných obmedzení z prílohy XVI pre výrobu, používanie alebo umiestňovanie na trh látok v ich samostatnej forme, v prípravkoch alebo vo výrobkoch podľa postupu stanoveného v článkoch 75 79.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na používanie látky ako medziproduktu izolovaného na pracovisku.

2.  Pre látky, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogénne, mutagénne alebo jedovaté pre reprodukciu kategórií 1 a 2, a pre ktoré Komisia navrhla obmedzenia spotrebiteľského použitia, sa príloha XVI zmení a doplní v súlade s postupom spomínaným v článku 141 ods. 3. Články 7579 sa neuplatňujú.

3.  Obmedzenia týkajúce sa jedine ohrození ľudského zdravia vyplývajúcich z používania látky v kozmetických výrobkoch v zmysle smernice 76/768/EHS sa nezahŕňajú do prílohy XVI.

Článok 75

Príprava návrhu

1.  Ak sa Komisia domnieva, že výroba, umiestňovanie na trh alebo používanie samostatnej látky, látky v prípravku alebo vo výrobku predstavuje ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia, ktoré nie je primerane riadené a je potrebné ho riešiť na úrovni spoločenstva, požiada agentúru o pripravenie dokumentácie spĺňajúcej požiadavky z prílohy XIV. Ak táto dokumentácia preukáže, že je potrebná akcia na úrovni celého Spoločenstva poza rámec už uplatňovaných opatrení, agentúra navrhne obmedzenia, čím začne proces obmedzenia.

Agentúra sa odvoláva na dokumentáciu, správu o chemickej bezpečnosti alebo posúdenie rizika od ktoréhokoľvek členského štátu, ktoré jej boli predložené podľa tohto nariadenia. Takisto sa odvoláva na každé relevantné posúdenie rizika predložené tretími stranami pre účely iných nariadení alebo smerníc spoločenstva. Ostatné orgány, ako napríklad agentúry, vytvorené podľa práva spoločenstva a vykonávajúce podobné úlohy, poskytnú v tomto smere agentúre informácie na požiadanie.

2.  Ak sa členský štát domnieva, že výroba, umiestňovanie na trh alebo používanie samostatnej látky, látky v prípravku alebo vo výrobku predstavuje ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia, ktoré nie je primerane riadené a je potrebné ho riešiť na úrovni Spoločenstva, pripraví dokumentáciu spĺňajúcu požiadavky z prílohy XIV. Ak táto dokumentácia preukáže, že je potrebná akcia na úrovni celého Spoločenstva poza rámec už uplatňovaných opatrení, členský štát ju predloží agentúre na formulári uvedenom v prílohe XIV, čím začne proces obmedzenia.

Členské štáty sa odvolávajú na akúkoľvek dokumentáciu, správy o chemickej bezpečnosti alebo posúdenie rizík predložené agentúre podľa tohto nariadenia. Členské štáty sa takisto odvolávajú na každé relevantné posúdenie rizika predložené pre účely iných nariadení alebo smerníc Spoločenstva. Ostatné orgány, ako napríklad agentúry, vytvorené podľa práva spoločenstva a vykonávajúce podobné úlohy ,poskytnú v tomto smere členskému štátu informácie na požiadanie.

Výbor pre posudzovanie rizík a alternatív a výbor pre socioekonomickú analýzu skontroluje, či predložená dokumentácia spĺňa požiadavky prílohy XIV. Do 30 dní od prijatia agentúra informuje členský štát, ktorý odporúčal obmedzenia, či výbory zistili, že dokumentácia požiadavky spĺňa. Ak ich dokumentácia nespĺňa, členskému štátu sa písomne oznámia dôvody do 45 dní od prijatia. Členský štát uvedie dokumentáciu do vyhovujúceho stavu do 30 dní odo dňa prijatia dôvodov od agentúry, v opačnom prípade sa ukončí postup podľa tejto kapitoly.

3.  Agentúra okamžite (bezodkladne) informuje na svojej webovej stránke, že členský štát alebo Komisia zamýšľajú podnecovať obmedzovací proces a informuje tých, ktorí príslušnú látku zaregistrovali.

4.  Agentúra na svojej webovej stránke bez omeškania verejne sprístupní všetky dokumentácie spĺňajúce požiadavky prílohy XIV vrátane obmedzení navrhnutých v zmysle odsekov 1 a 2, pričom jasne uvedenie dátum zverejnenia. Agentúra vyzve všetky zainteresované strany, aby do troch mesiacov od dátumu zverejnenia jednotlivo alebo spoločne predložili:

   a) pripomienky k dokumentácii a navrhovaným obmedzeniam,
   b) k socioekonomickej analýze alebo k informáciám, ktoré môžu prispieť k jednému z navrhovaných obmedzení, pričom preskúma výhody a nedostatky navrhovaných obmedzení. Bude spĺňať požiadavky z prílohy XV.

Článok 76

Stanovisko agentúry: Výbor pre posudzovanie rizík a alternatív

Výbor pre posudzovanie rizík a alternatív do 9 mesiacov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 75 ods. 4 sformuluje stanovisko na navrhované obmedzenia na základe zváženia relevantných častí dokumentácie. Tento posudok berie do úvahy dokumentáciu členského štátu a názory zainteresovaných strán uvedené v bode a) článku 75 ods. 4.

Článok 77

Stanovisko agentúry: Výbor pre socioekonomickú analýzu

1.  Výbor pre socioekonomickú analýzu do 12 mesiacov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 75 ods. 4 sformuluje stanovisko na navrhované obmedzenia na základe zváženia relevantných častí dokumentácie a socioekonomického dopadu. Pripraví návrh stanoviska o navrhovaných obmedzeniach a o súvisiacich socioekonomických dopadoch, pričom vezme do úvahy analýzy alebo informácie v súlade s bodom b) článku 75 ods. 4, ak také existujú. Agentúra bez omeškania zverejní návrh stanoviska na svojej webovej stránke. Agentúra vyzve všetky zainteresované strany, aby do termínu stanoveného agentúrou predložili svoje pripomienky.

2.  Výbor pre socioekonomickú analýzu bez omeškania schváli svoje stanovisko, pričom vezme do úvahy príslušné ďalšie pripomienky prijaté do stanoveného termínu. Stanovisko berie do úvahy pripomienky a socioekonomické analýzy zainteresovaných strán predložené v zmysle bodu b) článku 75 ods. 4 a v zmysle odseku 1. tohto článku.

3.  Ak sa stanovisko výboru pre posudzovanie rizík podstate líši od obmedzení navrhovaných členským štátom alebo Komisiou, agentúra môže posunúť termín pre stanovisko od výboru pre socioekonomickú analýzu maximálne o 90 dní.

Článok 78

Predloženie stanoviska Komisii

1.  Agentúra predloží Komisii stanoviská výboru pre posudzovanie rizík a alternatív a socioekonomickú analýzu na obmedzenia navrhované pre samostatné látky, látky v prípravkoch alebo vo výrobkoch. Ak niektorý alebo oba z výborov nezostavia stanovisko do termínu stanoveného v článku 76 ods. 1 a v článku 77 ods. 1, agentúra o tom informuje Komisiu, pričom uvedie dôvody.

2.  Agentúra bez omeškania zverejní stanoviská týchto dvoch výborov na svojej webovej stránke.

3.  Agentúra poskytne Komisii na požiadanie všetky dokumenty a dôkazy, ktoré jej boli predložené alebo ktoré brala do úvahy.

Článok 79

Rozhodnutie Komisie

1.  Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 74, Komisia pripraví návrh zmeny a doplnenia prílohy XVI do 3 mesiacov odo dňa prijatia stanoviska výboru pre socioekonomickú analýzu alebo k uplynutiu termínu stanoveného v článku 77, ak tento výbor nezostaví stanovisko, podľa toho, čo nastane skôr.

Ak navrhovaná zmena a doplnenie nie je v súlade so žiadnym zo stanovísk agentúry, Komisia pripojí podrobné vysvetlenie príčin týchto rozdielov.

2.  Konečné rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3.

3.  Ak látku už upravuje príloha XVI a ak sú splnené podmienky stanovené v článku 74, pripraví Komisia návrh na zmenu a doplnenie prílohy XVI do 3 mesiacov od prijatia stanoviska Výboru pre socioekonomickú analýzu, alebo do uplynutia konečného termínu podľa článku 77, ak tento výbor neprijme žiadne stanovisko, podľa toho čo nastane skôr.

Ak návrh na zmenu a doplnenie nie je v súlade so žiadnym stanoviskom agentúry, Komisia priloží podrobné vysvetlenie dôvodov pre rozdiely.

Ak látka ešte nebola upravená v prílohe XVI, Komisia predloží v lehote stanovenej v prvom pododseku Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie prílohy XVI.

HLAVA IX

AGENTÚRA

Článok 80

Založenie

Zakladá sa Európska agentúra pre chemické látky. Hosťujúci členský štát umožní a finančne podporí vytvorenie a prevádzku agentúry.

Článok 81

Poslanie agentúry

Agentúra je zodpovedná za celkové riadenie postupu systému REACH.

Článok 82

Medzinárodná zodpovednosť

Agentúra vyvíja všetky možné snahy o presadzovanie medzinárodného akceptovania noriem systému REACH a rovnako berie plne do úvahy existujúce normy vypracované ostatnými medzinárodnými inštitúciami ak je presvedčená o tom, že týmito normami možno chrániť životné prostredie a zdravie.

Článok 83

Úlohy

1.  Agentúra poskytne členským štátom a inštitúciám Spoločenstva čo najlepšie vedecké a technické poradenstvo pri otázkach súvisiacich s chemickými látkami, ktoré spadajú do jej pôsobnosti a ktoré sa jej pripisujú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, agentúra prijíma právne záväzné rozhodnutia.

2.  Agentúra, najmä prostredníctvom svojich výborov:

   a) vytvára kritériá uprednostňovania látok na posúdenie a zostavuje zoznamy prioritných látok na posúdenie podľa hlavy VI,
   b) vypracováva stanoviská k žiadostiam o schválenie podľa hlavy VII,
   c) zúčastňuje sa postupov prijímania obmedzení pre určité nebezpečné látky a prípravky tým, že pripravuje dokumentáciu a vypracováva stanoviská podľa hlavy VIII,
   d) vykonáva úlohy, ktoré sú jej pridelené v hlave VI,
   e) vypracováva návrhy s cieľom zosúladiť klasifikáciu a označovanie na úrovni Spoločenstva podľa hlavy X,
   f) na žiadosť Komisie poskytuje technickú a vedeckú podporu ku krokom, ktoré vylepšia spoluprácu medzi Spoločenstvom, jeho členskými štátmi, medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami pri vedeckých a technických otázkach týkajúcich sa bezpečnosti látok a poskytuje aj aktívnu účasť pri technickej pomoci a činnostiach zameraných na budovanie schopností správneho spravovania chemických látok v rozvojových krajinách,
   g) na požiadanie Komisie alebo Európskeho parlamentu vypracováva stanoviská k všetkým ďalším aspektom bezpečnosti látok, buď samotných látok, látok v prípravkoch alebo vo výrobkoch,
   h) na požiadanie Komisie vypracováva stanovisko súvisiace s revíziou kritérií ustanovených v článkoch 5, 6, 17 a 18 o výbere látok pre registráciu okrem iného s cieľom začleniť údaje o riziku vystavenia tejto látke a expozičných scenárov,
   i) poskytuje sekretariátu poradenstvo v oblasti technickej pomoci a činnosti zameranej na budovanie schopností správneho spravovania chemických látok a dodržiavanie noriem v oblasti chemickej bezpečnosti v rozvojových krajinách.

3.  Agentúra, najmä prostredníctvom fóra:

   a) rozširuje osvedčené postupy a upozorňuje na problémy na úrovni Spoločenstva,
   b) navrhuje, koordinuje a hodnotí harmonizované projekty vynucovania a spoločných inšpekcií,
   c) koordinuje výmeny inšpektorov,
   d) identifikuje stratégiu a minimálne kritériá vynucovania, najmä s ohľadom na osobitné problémy MSP,
   e) vytvára pracovné metódy a nástroje pre miestnych inšpektorov,
   f) buduje postup elektronickej výmeny informácií,
   g) udržiava spojenie s priemyslom a ďalšími zúčastnenými stranami vrátane tretích krajín a podľa potreby príslušných medzinárodných organizácií,
   h) spolupracuje s Komisiou a členskými štátmi s cieľom podporiť dobrovoľné zmluvy medzi predstaviteľmi priemyslu a ďalšími zúčastnenými stranami.

4.  Agentúra ďalej:

   a) vykonáva zadané úlohy podľa hlavy II vrátane pomoci pri účinnej registrácii dovážaných látok spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými obchodnými záväzkami Spoločenstva voči tretím krajinám,
   b) plní zadané úlohy súvisiace so zdieľaním údajov a prevenciou vykonávania nadbytočných pokusov podľa hlavy III,
   c) plní zadané úlohy súvisiace s informáciami v dodávateľskom reťazci podľa hlavy VI,
   d) vytvára a udržiava databázu(y) s informáciami o všetkých registrovaných látkach, klasifikácii a označovaní katalógov a harmonizácii zoznamu klasifikácie a zoznamu označovania, sprístupňuje verejnosti informácie z databáz uvedené v článku 127 ods. 1 do 15 pracovných dní a na požiadanie v súlade s článkom 126 ods. 3 sprístupňuje ďalšie informácie v databázach,
   e) sprístupňuje verejnosti informácie o tom, ktoré látky sú alebo boli posúdené do 15 pracovných dní od prijatia informácií v agentúre podľa článku 127 ods. 1,
   f) vypracováva podrobné informácie pre zúčastnené strany vrátane účastníkov z tretích krajín, ktoré sa týkajú možnej účasti verejnosti, najmä s ohľadom na informácie o látkach,
   g) zabezpečuje technické a vedecké poradenstvo a nástroje vrátane centier pomoci a webovej stránky pre realizáciu tohto nariadenia, najmä s cieľom pomáhať pri vypracovávaní správ o chemickej bezpečnosti v priemysle a osobitne v MSP,
   h) poskytuje technické a vedecké poradenstvo pri realizácii tohto nariadenia pre príslušné orgány členských štátov a poskytuje podporu pre centrá pomoci príslušných orgánov vytvorených podľa hlavy XII,
   i) pripravuje vysvetľujúce informácie o tomto nariadení pre ďalšie zúčastnené strany,
   j) buduje a udržuje centrum na vysokej úrovni (centre of excellence) pre komunikáciu o rizikách; poskytuje centralizované a koordinované zdroje v oblasti informácií o bezpečnom použití chemických látok, prípravkov a produktov, podporuje zdieľanie osvedčených postupov v oblasti komunikácie o rizikách,
   k) sprístupňuje informácie založené na databáze REACH pre použitie autorizovaných látok vo výrobkoch,
   l) na svojej webovej stránke uverejňuje zoznam látok, ktoré boli identifikované ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 63 do ...(59). Tento zoznam sa pravidelne obnovuje,
   m) na žiadosť rozvojových krajín poskytuje za dohodnutých podmienok technickú pomoc a činnosti zamerané na budovanie schopností správneho spravovania chemických látok a zosúladenie s normami v oblasti chemickej bezpečnosti s cieľom dodržiavať požiadavky uvedené v tomto nariadení,
   n) kontroluje technickú pomoc a činnosti zamerané na budovanie schopností správneho spravovania chemických látok a zosúladenie s normami v oblasti chemickej bezpečnosti v rozvojových krajinách zo strany Spoločenstva a jeho členských štátov a podporuje koordináciu medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami v uvedenej oblasti,
   o) v spolupráci s Komisiou podporuje vzájomné uznávanie výsledkov testov medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sa vykonávajú v rámci uplatňovania tohto nariadenia a v súlade s ním.

Článok 84

Zloženie

1.  Agentúru tvorí:

   a) predstavenstvo, ktoré vykonáva povinnosti stanovené v článku 86,
   b) výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 90,
   c) výbor pre posudzovanie rizík a alternatív, ktorý je zodpovedný za vypracovanie posudku agentúry k vyhodnoteniam, žiadostiam o schválenie a návrhom obmedzení, posúdenie dostupnosti alternatív a všetky ďalšie otázky vyplývajúce z uplatňovania tohto nariadenia v súvislosti s ohrozením ľudského zdravia alebo životného prostredia,
   d) výbor pre socioekonomickú analýzu, ktorý je zodpovedný za vypracovanie stanoviska agentúry k vyhodnoteniam, žiadostiam o schválenie, návrhom obmedzení a všetkým ďalším otázkam vyplývajúcim z uplatňovania tohto nariadenia vrátane socioekonomickej analýzy účinkov možnej legislatívnej činnosti týkajúcej sa chemických látok,
   e) výbor pre alternatívne metódy testovania, ktorý je zodpovedný za vývoj a realizáciu integrovanej stratégie na urýchlenie vývoja, hodnotenie a právne prijatie metód testovania, ktoré nie sú vykonávané na zvieratách, a na zabezpečenie ich použitia v rozumnom postupnom posúdení nebezpečenstva na účely splnenia požiadaviek tohto nariadenia. Výbor zodpovedá za pridelenie finančných prostriedkov pre alternatívne metódy testovania získané z registračných poplatkov. Výbor sa skladá z odborníkov z Európskeho centra pre potvrdzovanie alternatívnych metód, organizácií pre dobré životné podmienky zvierat, a z iných príslušných zúčastnených skupín.

Výbor každý rok vypracuje správu o priebehu vývoja, potvrdení a právnom prijatí metód testovania nevykonávaných na zvieratách, o použití takýchto metód v rozumnom postupnom posúdení nebezpečenstva s cieľom splniť požiadavky tohto nariadenia, a o množstve a rozložení finančných prostriedkov pre alternatívne metódy testovania. Agentúra predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

   f) výbor členských štátov, ktorý je zodpovedný za riešenie možných rozporných stanovísk medzi členskými štátmi k návrhom rozhodnutí predkladaných agentúrou podľa hlavy VI, a za prípravu stanoviska agentúry k návrhom na klasifikáciu a značenie podľa hlavy X, a k návrhom, aby určovanie látok vzbudzujúcich veľké znepokojenie bolo podriadené schvaľovaciemu postupu podľa hlavy VII,
   g) fórum pre výmenu informácií o uplatňovaní, ďalej označované ako "fórum", ktoré koordinuje sieť orgánov členských štátov zodpovedných za uplatňovanie tohto nariadenia,
   h) sekretariát, ktorý zabezpečuje technickú, vedeckú a administratívnu podporu pre výbory a fórum a zaisťuje medzi nimi správnu koordináciu. Takisto vykonáva prácu vyžadovanú agentúrou podľa postupov pre predregistráciu, registráciu a hodnotenie, ako aj za prípravu usmernení, údržbu databázy a poskytovanie informácií,
   i) odvolacia rada, ktorá rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam Agentúry.

2.  Výbory spomínané v bodoch c), d), e) a f) odseku 1, ďalej označované ako "výbory", a fórum môžu vytvárať pracovné skupiny. Na tento účel prijmú v súlade so svojím poriadkom presné opatrenia na delegovanie istých úloh na tieto pracovné skupiny.

3.  Ak to považujú za správne, výbory a fórum môžu pri dôležitých otázkach všeobecne vedeckého alebo etického charakteru vyhľadať radu od zdrojov s príslušnou expertízou.

Článok 85

Zloženie predstavenstva

1.  Predstavenstvo tvorí deväť zástupcov z členských štátov navrhnutých Radou, jeden zástupca navrhnutý Komisiou, ako aj dvaja zástupcovia navrhnutý Európskym parlamentom.

Okrem toho Komisia vymenuje štyroch zástupcov zúčastnených strán (priemyslu a organizácií na ochranu spotrebiteľa, ochranu pracovníkov a ochranu životného prostredia) za členov predstavenstva bez hlasovacích práv.

Členovia predstavenstva sú nominovaní spôsobom, ktorý má zabezpečiť maximálnu úroveň kompetencie, rozsiahle odborné znalosti v príslušnej oblasti a (bez toho, aby boli dotknuté takéto charakteristiky) čo možno najširšie geografické rozloženie v rámci Európskej únie.

2.  Členovia sa menujú na základe ich relevantnej praxe a expertízy v oblasti bezpečnosti chemických látok alebo regulovania chemických látok.

3.  Volebné obdobie je štyri roky. Volebné obdobie môže byť obnovené iba raz. Avšak pri prvom mandáte Rada a Európsky parlament určia polovicu nimi navrhnutých osôb, ktorých obdobie bude šesťročné.

4.  Zoznam zástupcov zúčastnených strán, ktorý vypracovala Komisia sa postúpi Európskemu parlamentu spolu s príslušnou sprievodnou dokumentáciou. Európsky parlament môže do troch mesiacov od ohlásenia predložiť svoje stanovisko Rade na zváženie, ktorá následne vymenuje predstavenstvo.

Článok 86

Právomoci predstavenstva

Predstavenstvo vymenuje výkonného riaditeľa v súlade s článkom 91 a účtovníka v súlade s článkom 43 nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002.

Predstavenstvo prijme:

   a) každý rok k 30. aprílu súhrnnú agentúrnu správu za uplynulý rok a najneskôr do 15. júna ju predloží členským štátom, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Dvoru audítorov,
   b) každý rok k 31. októbru agentúrny program na budúci rok a predloží ho členským štátom, Európskemu parlamentu, Rade a Komisii,
   c) konečný rozpočet agentúry pred začatím rozpočtovéhio roka, ktorý podľa potreby upraví podľa príspevku Spoločenstva a iných príjmov agentúry,
   d) štruktúru poplatkov agentúry transparentným spôsobom,
   e) viacročný program pre hodnotenie látok.

Vytvorí a prijme vnútorné predpisy a rokovací poriadok agentúry.

Svoje povinnosti plní v súvislosti s rozpočtom agentúry podľa článkov 104, 105 a 112.

Nad výkonným riaditeľom vykonáva disciplinárne právomoci.

Prijme svoj rokovací poriadok.

Vymenuje predsedu, členov a zástupcov odvolacej rady.

Rozpočtovému orgánu každý rok postúpi všetky informácie týkajúce sa výsledkov hodnotiacich postupov.

Článok 87

Predsedníctvo predstavenstva

1.  Predstavenstvo spomedzi svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu. Podpredseda automaticky preberá miesto predsedu, ak predseda nemôže plniť svoje povinnosti.

2.  Volebné obdobie predsedu a podpredsedu je dva roky a uplynie, keď prestanú byť členmi predsedníctva. Volebné obdobie sa obnoví iba raz.

3.  Zvolený predseda sa predstaví Európskemu parlamentu.

Článok 88

Zasadnutia

1.  Predstavenstvo sa zíde po zvolaní predsedom alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny jeho členov.

2.  Výkonný riaditeľ za zúčastňuje zasadnutí predstavenstva bez hlasovacích práv.

3.  Predstavenstvo môže pozvať predsedov výborov alebo predsedu fóra, ako sa spomína v článku 84 ods. 1 písm. c)g), aby sa zúčastnili jeho zasadnutí bez hlasovacích práv.

Článok 89

Hlasovanie

Predstavenstvo prijme svoj rokovací poriadok, zahŕňajúci podmienky, za ktorých člen môže hlasovať v mene iného člena. Ak nie je stanovené inak, predstavenstvo koná väčšinou svojich členov s hlasovacím právom.

Článok 90

Povinnosti a právomoci výkonného riaditeľa

1.  Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ.

2.  Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry. Zodpovedá za:

   a) každodenné riadenie agentúry,
   b) spravovanie všetkých zdrojov agentúry potrebných na plnenie jej úloh,
   c) zabezpečenie dodržiavania termínov ustanovených v právnych predpisoch spoločenstva pre prijímanie posudkov zo strany agentúry,
   d) zabezpečenie vhodnej a včasnej koordinácie medzi výbormi a fórom,
   e) uzavretie a správu potrebných zmlúv s poskytovateľmi služieb a orgánmi uvedenými v článku 94,
   f) vypracovanie výkazu príjmov a výdavkov a realizáciu rozpočtu agentúry,
   g) všetky personálne záležitosti,
   h) zabezpečenie sekretariátu pre predstavenstvo,
   i) vypracovanie návrhov stanovísk predstavenstva k navrhovanému poriadku výborov a fóra,
   j) vykonanie opatrení na výkon všetkých iných funkcií pridelených agentúre delegovaním zo strany Komisie,
   k) prijímanie návrhov pracovných plánov a definitívnych pracovných plánov hodnotenia látok a ich aktualizácie na základe hlavy VI, ak nie sú žiadne návrhy na zmenu a doplnenie,
   l) nadviazanie a udržiavanie kontaktov s Európskym parlamentom a zabezpečenie pravidelných rozhovorov v príslušných výboroch Parlamentu.

3.  Výkonný riaditeľ každý rok predloží predstavenstvu na schválenie:

   a) návrh správy o činnosti agentúry za predchádzajúci rok obsahujúci informácie o počte prijatých súborov dokumentácie pre registráciu, počte vyhodnotených látok, počte prijatých žiadostí o schválenie, počte návrhov na obmedzenie, ktoré agentúra prijala a posúdila, o dobe potrebnej na ukončenie pridružených postupov a počte schválených látok, zamietnutých súborov dokumentácie, zakázaných látok, o počte prijatých sťažností a podniknutých akcií; technickej pomoci a činností budovania schopností uskutočňovaných v rozvojových krajinách, prehľad aktivít fóra,
   b) návrh programu práce na budúci rok,
   c) návrh výročnej účtovnej uzávierky,
   d) návrh rozpočtu prognózovaného na budúci rok.

4.  Po prijatí súhrnnej správy a programov predstavenstvom ich výkonný riaditeľ postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a členským štátom a zabezpečí ich uverejnenie.

Článok 91

Menovanie výkonného riaditeľa

1.  Výkonného riaditeľa agentúry vymenuje predstavenstvo zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe verejného výberového konania uverejneného prostredníctvom výzvy na podávanie žiadostí uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a v tlači alebo na webových stránkach. Pred vymenovaním bude kandidát, ktorého navrhlo predstavenstvo, požiadaný, aby čo najskôr vystúpil pred Európskym parlamentom a zodpovedal otázky poslancov.

Výkonný riaditeľ je nominovaný na základe zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností ako aj jeho relevantnej praxe v oblasti bezpečnosti alebo regulácie chemickej bezpečnosti. Predstavenstvo rozhodne dvojtretinovou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom.

Právo na odvolanie výkonného riaditeľa má predstavenstvo v súlade s rovnakým postupom.

2.  Volebné obdobie výkonného riaditeľa je 5 rokov. Predstavenstvo ho môže jedenkrát predĺžiť na ďalšie päťročné obdobie.

Článok 92

Zriadenie výborov

1.  Každý členský štát vymenuje jedného člena výboru pre posudzovanie rizík a alternatív. Členovia sú vymenovaní z dôvodu svojho prínosu a skúseností s reguláciou chemických látok a/alebo z dôvodu svojej technickej a vedeckej expertízy pri revízii posúdení rizikovosti látok.

2.  Každý členský štát vymenuje jedného člena výboru pre socioekonomickú analýzu. Členovia sú menovaní za svoju úlohu a skúsenosti s reguláciou chemických látok a/alebo za svoju expertízu pri socioekonomických analýzach.

3.  Každý členský štát vymenuje jedného člena do výboru členských štátov. Predseda výboru členských štátov je zamestnancom agentúry, ktorého určil výkonný riaditeľ.

4.  Výbory by sa mali sústrediť na to, aby ich členovia vykazovali široké spektrum relevantnej expertízy. V tomto smere môžu výbory zvoliť maximálne päť dodatočných členov vybratých na základe ich osobitnej kompetencie.

Členovia výborov sú vymenovaní na obdobie troch rokov, ktoré je obnoviteľné.

Členov každého výboru môžu sprevádzať poradcovia pre vedecké, technické alebo regulačné záležitosti.

Výkonný riaditeľ alebo jeho zástupca a zástupcovia Komisie majú právo zúčastňovať sa všetkých zasadnutí výborov a pracovných skupín, ktoré zvolala agentúra alebo jej výbory. Zúčastnené strany sa tiež môžu zúčastňovať zasadnutí ako pozorovatelia.

5.  Členovia každého výboru zabezpečia vhodnú koordináciu medzi úlohami agentúry a prácou príslušného orgánu ich členského štátu.

6.  Členovia výborov prijímajú podporu z vedeckých a technických zdrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii. Členské štáty v tomto smere poskytnú členom výborov, ktorých vymenovali, zodpovedajúce vedecké a technické zdroje. Príslušný orgán každého členského štátu napomáha činnosti výborov a ich pracovných skupín.

7.  Každý výbor pri vypracovávaní posudku vynaloží čo najvyššiu snahu o dosiahnutie konsenzu. Ak nie je možné dosiahnuť takýto konsenzus, posudok bude tvoriť stanovisko väčšiny členov a stanovisko (stanoviská) menšiny spolu so zdôvodnením.

8.  Každý výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok.

Tento rokovací poriadok ustanoví najmä postupy vymenovania a výmeny predsedu, výmeny členov, postupy pri delegovaní určitých úloh na pracovné skupiny, vytvorenie pracovných skupín a vytvorenie postupu pre rýchle prijímanie stanovísk.

Rokovací poriadok nadobudne účinnosť potom ako k nemu Komisia a predstavenstvo prijali kladné stanovisko.

Článok 93

Zriadenie fóra

1.  Každý členský štát vymenuje na trojročné obdobie, ktoré je obnoviteľné, jedného člena fóra. Členovia sa vyberú podľa ich úlohy a skúsenosti pri zabezpečovaní vykonávania právnych predpisov o chemických látkach a udržujú relevantné styky s príslušnými orgánmi členských štátov.

Fórum by sa malo sústrediť na to, aby jeho členovia vykazovali široké spektrum relevantnej expertízy. V tomto smere môže fórum zvoliť maximálne päť dodatočných členov vybraných na základe ich osobitnej kompetencie. Títo členovia sa vymenujú na trojročné obdobie, ktoré je obnoviteľné.

Členov fóra môžu sprevádzať vedeckí a technickí poradcovia.

Výkonný riaditeľ agentúry alebo jeho zástupca a zástupcovia Komisie majú právo zúčastňovať sa všetkých zasadnutí fóra a jeho pracovných skupín. Zúčastnené strany sa tiež môžu zúčastniť zasadnutí ako pozorovatelia.

Členovia fóra nesmú byť členmi predstavenstva.

2.  Členovia fóra vymenovaní členským štátom zabezpečia vhodnú koordináciu medzi úlohami fóra a prácou príslušného orgánu ich členského štátu.

3.  Členovia fóra prijímajú podporu od vedeckých a technických zdrojov, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány členských štátov. Príslušný orgán každého členského štátu napomáha činnosti fóra a jeho pracovných skupín.

4.  Fórum prijme svoj rokovací poriadok.

Rokovací poriadok bude ustanovovať predovšetkým postupy menovania a výmeny predsedu, výmeny členov a postupy pri delegovaní istých úloh na pracovné skupiny.

Rokovací poriadok nadobudne platnosť po priaznivom posúdení zo strany Komisie a predstavenstva.

Článok 94

Spravodajcovia výborov a využívanie expertov

1.  Ak sa v súlade s článkom 83 od výboru vyžaduje poskytnutie stanoviska alebo zváženie, či dokumentácia členského štátu vyhovuje požiadavkám prílohy XIV, výbor vymenuje jedného zo svojich členov za spravodajcu. Člen výboru nebude zvolený za spravodajcu pre konkrétny prípad, ak uviedol akýkoľvek záujem, ktorý by mohol byť predpojatý pre nezávislé posúdenie daného prípadu. Uvedený výbor môže kedykoľvek nahradiť spravodajcu alebo spolupracujúceho spravodajcu iným svojím členom, ak napríklad nie je schopný plniť svoje úlohy v predpísaných termínoch, alebo ak sa objaví potenciálne predpojatý záujem.

2.  Členské štáty predložia agentúre mená nezávislých odborníkov s overenými odbornými znalosťami a praxou v oblasti kontroly hodnotenia nebezpečenstva chemických látok a/alebo sociálno-ekonomických analýz, alebo s inými odbornými skúsenosťami, ktorí by mohli pracovať v pracovných skupinách výborov, spolu s uvedením ich kvalifikácii a oblasti ich špecifických odborných znalostí.

Agentúra vedie aktualizovaný zoznam expertov. Zoznam zahŕňa expertov spomínaných v prvom pododseku a ostatných expertov určených priamo sekretariátom.

3.  Na návrh výkonného riaditeľa predstavenstvo vypracuje a uverejní zoznam príslušných orgánov určených členskými štátmi, ktoré samostatne alebo ako súčasť siete môžu pomáhať agentúre pri plnení jej úloh, najmä tých, ktorými bola poverená na základe hlavy VI. Agentúra môže určité úlohy prideliť týmto orgánom, konkrétne hodnotenie návrhov na testovanie, dokumentácie a látok.

4.  Poskytovanie služieb orgánmi členského štátu, ktoré sa nachádzajú na verejnom zozname uvedenom v odseku 3, členmi výboru alebo inými odborníkmi z pracovných skupín výborov alebo fóra, alebo plnenie každej inej úlohy pre agentúru sa riadi písomnou zmluvou medzi agentúrou a povereným orgánom, agentúrou a predmetnou osobou, prípadne medzi agentúrou a zamestnávateľom poverenej osoby.

Poverený orgán alebo osoba, alebo jej zamestnávateľ, sa odmeňuje v súlade so stupnicou poplatkov uvedených vo finančných ustanoveniach vytvorených predstavenstvom. Ak orgán alebo predmetná osoba neplní svoje povinnosti, výkonný riaditeľ má právo vypovedať alebo prerušiť zmluvu alebo odoprieť poskytnutie odmeny.

5.  Realizácia služieb, na ktoré existuje niekoľko potenciálnych poskytovateľov, môže viesť k výzve na vyjadrenie záujmu, ak to umožňuje vedecký a technický kontext, a ak je to zlučiteľné s povinnosťami Agentúry, najmä s potrebou poskytovať vysokú mieru ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

Predstavenstvo prijme vhodné opatrenia na základe návrhu výkonného riaditeľa.

6.  Agentúra môže využívať služby expertov na rozloženie iných osobitných úloh, za ktoré je zodpovedná.

Článok 95

Nezávislosť

1.  Členstvo vo výboroch a vo fóre je verejné. Pri zverejnení každého vymenovania sa uvedie aj odborná klasifikácia každého člena.

2.  Členovia predstavenstva, výkonný riaditeľ, členovia výborov, členovia fóra, členovia odvolacieho orgánu, odborníci a vedeckí a technickí poradcovia nemajú hospodárske ani iné záujmy v chemickom sektore, ktoré by mohli poškodiť ich nestrannosť. Konajú nezávisle a vo verejnom záujme a každý rok urobia vyhlásenie o svojich finančných pomeroch. Každý priamy záujem týkajúci sa chemického priemyslu bude priznaný v registri, ktorý vedie agentúra a je na požiadanie verejne prístupný v kanceláriách agentúry.

Členské štáty sa zdržia udeľovania akýchkoľvek pokynov členom výboru pre posudzovanie rizík a alternatív, výboru pre socioekonomické analýzy, fóra alebo ich vedeckým a technickým poradcom a odborníkom, ktoré sú nezlučiteľné s jednotlivými úlohami týchto osôb alebo s úlohami, zodpovednosťou a nezávislosťou agentúry.

Kódex správania sa agentúry špecifikuje opatrenia súvisiace s uplatňovaním tohto článku.

3.  Na každom svojom zasadnutí členovia predstavenstva, výkonný riaditeľ, členovia výborov, členovia fóra a všetci odborníci a vedeckí a technickí poradcovia zúčastňujúci sa zasadnutia uvedú v prehlásení všetky záujmy, ktoré by sa mohli považovať za predpojaté voči ich nezávislosti vzhľadom na body programu. Každý, kto taký záujem uvedie, sa nezúčastňuje na diskusii k príslušným bodom programu ani o nich nehlasuje. Prehlásenie bude verejne dostupné.

Článok 96

Zriadenie odvolacej rady

1.  Odvolaciu radu tvorí predseda a dvaja ďalší členovia.

2.  Predseda a dvaja členovia majú náhradníkov, ktorí ich zastupujú v ich neprítomnosti.

3.  Predsedu, ďalších členov a náhradníkov vymenuje predstavenstvo zo zoznamu kvalifikovaných kandidátov navrhnutého Komisiou na základe verejného výberového konania uverejneného prostredníctvom výzvy na predkladanie žiadostí uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a v tlači alebo na webových stránkach. Členovia odvolacej rady sú vymenovaní na základe ich relevantnej praxe a odbornosti v oblasti bezpečnosti chemických látok, prírodných vied alebo regulačných alebo súdnych konaní.

4.  Kvalifikácia vyžadovaná od členov odvolacej rady je stanovená Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 2.

5.  Predseda a členovia majú rovnaké hlasovacie práva.

Článok 97

Členovia odvolacej rady

1.  Volebné obdobie členov odvolacej rady, vrátane predsedu a náhradníkov, je päť rokov. Môže sa raz predĺžiť.

2.  Členovia odvolacej rady nesmú vykonávať v agentúre žiadne iné funkcie.

3.  Členovia odvolacej rady nemôžu byť odvolaní zo svojho úradu alebo zo zoznamu počas svojho príslušného volebného obdobia, pokiaľ neexistujú závažné dôvody na ich odvolanie a o ich odvolaní rozhodne Komisia po získaní posudku od predstavenstva.

4.  Členovia odvolacej rady sa nesmú zúčastňovať na žiadnom odvolacom konaní, ak na ňom majú akýkoľvek osobný záujem, alebo ak boli v konaní v minulosti zapojení ako zástupcovia niektorej strany, alebo ak sa zúčastňovali rozhodovania, proti ktorému sa odvoláva.

5.  Ak sa člen odvolacej rady domnieva z dôvodov spomínaných v odseku 4, že sa nesmie zúčastniť nejakého odvolacieho konania, informuje o tom odvolaciu radu. Akákoľvek strana odvolacieho konania môže vznášať námietky proti členom rady z ktorýchkoľvek dôvodov uvedených v odseku 4 alebo v prípade podozrenia zo zaujatosti. Námietky sa nesmú vznášať na základe národností členov.

6.  Odvolacia rada rozhodne o akcii podnikanej v prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5 bez účasti dotknutého člena. Odvolacia rada pre účely prijatia rozhodnutia nahradí dotknutého člena náhradníkom.

Článok 98

Rozhodnutia podliehajúce odvolaniu

1.  Odvolať sa možno proti rozhodnutiam agentúry alebo Komisie prijatým v zmysle článku 10, článku 20, druhého pododseku článku 26 ods. 1, článku 28 ods. 5 a ods. 8, článku 32 ods. 6, článku 57, článku 66, článku 126 ods. 5 alebo článku 127.

2.  Odvolanie podané v zmysle odseku 1 má odkladný účinok.

Článok 99

Osoby s nárokom na odvolanie, lehoty a forma

1.  Každá fyzická alebo právnická osoba sa môže odvolať proti rozhodnutiu adresovanému tejto osobe.

2.  Odvolanie spolu s vyhlásením o jeho dôvodoch sa podáva Agentúre písomne do 1 mesiaca od oznámenia rozhodnutia predmetnej osobe, alebo ak toto oznámenie neexistuje, tak odo dňa, kedy sa o ňom predmetná osoba dozvedela, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak.

Článok 100

Preskúmanie a rozhodnutia o odvolaní

1.  Odvolacia rada do 30 dní od podania odvolania v súlade s článkom 99 ods. 2 preskúma, či je odvolanie dobre podložené. Účastníci odvolacieho konania majú počas tohto postupu právo na ústne vystúpenia.

2.  Odvolacia rada môže vykonávať akúkoľvek právomoc, ktorá spadá do pôsobnosti agentúry.

Článok 101

Žaloby pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev

1.  Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev môže agentúra predložiť žalobu v súlade s článkom 230 zmluvy, ktorá spochybňuje rozhodnutie prijaté odvolacou radou, alebo v prípade, kedy už rada nemá právo na odvolanie.

2.  Ak agentúra rozhodnutie neprijme, na súdnom dvore Európskych spoločenstiev možno začať konanie pre neplnenie v súlade s článkom 232 zmluvy.

3.  Agentúra je povinná vykonať opatrenia potrebné na splnenie rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

Článok 102

Sťažnosti ombudsmanovi

Každý občan Únie alebo každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo predložiť ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa údajných prípadov nesprávneho spravovania činností agentúry v súlade s článkom 195 zmluvy.

Článok 103

Rozpory so stanoviskami iných orgánov

1.  Agentúra dbá o včasné zistenie potenciálnych zdrojov rozporu medzi jej stanoviskami a stanoviskami ostatných orgánov zriadených podľa práva spoločenstva, vrátane agentúr spoločenstva, akými je napríklad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska agentúra pre lieky, a vedecké výbory, ako napríklad Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (CSTEE) a vedecký výbor pre kozmetické výrobky a nepotravinové výrobky určené pre spotrebiteľov (SCCNFP), ktoré vykonávajú podobné úlohy súvisiace s otázkami vzbudzujúcimi spoločný záujem.

2.  Keď agentúra zistí množný zdroj konfliktu, obráti sa na predmetný orgán, aby zabezpečila zdieľanie všetkých relevantných vedeckých alebo technických informácií a určila vedecké alebo technické body, ktoré sú potenciálne sporné.

3.  Ak vo veci vedeckých alebo technických bodov existuje principiálny rozpor a predmetným orgánom je agentúra Spoločenstva alebo vedecký výbor, agentúra a predmetný orgán postupujú spoločne buď cestou vyriešenia rozporu, alebo Komisii predložia spoločný dokument, v ktorom sú vyjasnené vedecké a/alebo technické rozporné body.

Článok 104

Rozpočet Agentúry

1.  Príjmy Agentúry tvorí:

   a) dotácia zo Spoločenstva zaúčtovaná vo všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev (časť Komisia),
   b) poplatky uhrádzané podnikmi,
   c) všetky dobrovoľné príspevky od členských štátov.

2.  Medzi výdavky agentúry patria personálne, administratívne, infraštruktúrne a prevádzkové náklady.

3.  Každý rok najneskôr k 15. februáru výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu týkajúci sa prevádzkových výdavkov a programu práce predpokladaných na nadchádzajúci finančný rok a tento predbežný návrh rozpočtu predloží predstavenstvu spoločne s režijným plánom.

4.  Príjmy a výdavky budú vyvážené.

5.  Predstavenstvo na základe návrhu vypracovaného výkonným riaditeľom každý rok pripraví odhad príjmov a výdavkov agentúry na nadchádzajúci rozpočtový rok. Predstavenstvo predloží tento odhad, ktorý bude zahŕňať aj návrh režijného plánu, Komisii najneskôr do 31. marca.

6.  Komisia postúpi odhad Európskemu parlamentu a Rade, ďalej označovaným ako "rozpočtový orgán", spolu s predbežným návrhom rozpočtu Európskych spoločenstiev.

7.  Komisia na základe odhadu uvedie do predbežného návrhu rozpočtu Európskych spoločenstiev odhady, ktoré považuje za potrebné pre režijný plán a čiastku dotácií zaúčtovaných do všeobecného rozpočtu, ktoré predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 272 zmluvy.

8.  Rozpočtový orgán schváli prídely na dotácie pre agentúru.

Rozpočtový orgán prijme režijný plán agentúry.

9.  Rozpočet agentúry prijme predstavenstvo. Rozpočet sa stane konečným po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. Podľa potreby sa príslušne upravuje.

10.  Každá zmena rozpočtu vrátane režijného plánu sa riadi postupom spomínaným v odseku 5.

11.  Predstavenstvo čo najskôr informuje rozpočtový orgán a svojom zámere realizovať akýkoľvek projekt, ktorý by mohol mať výrazné finančné dôsledky na financovanie jeho rozpočtu, to sa týka predovšetkým všetkých projektov súvisiacich s majetkom, ako napríklad prenájom alebo odkúpenie budov. O tom informuje Komisiu.

Ak oddelenie rozpočtového orgánu oznámilo svoj zámer vydať stanovisko, svoje stanovisko postúpi predstavenstvu v lehote 6 týždňov od dátumu oznámenia projektu.

Článok 105

Plnenie rozpočtu agentúry

1.  Výkonný riaditeľ plní povinnosti schvaľovateľa a plní rozpočet agentúry.

2.  Sledovanie záväzkov a úhrad všetkých výdavkov agentúry a zriadenia a vymáhania všetkých príjmov agentúry vykonáva účtovník agentúry.

3.  Účtovník agentúry najneskôr k 1. marcu po každom rozpočtovom roku informuje účtovníka Komisie o provizórnej účtovnej uzávierke spolu so správou o rozpočtovom a finančnom riadení v danom finančnom roku. Účtovník Komisie skonsoliduje provizórnu účtovnú uzávierku inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

4.  Účtovník agentúry najneskôr k 31. marcu po každom rozpočtovom roku predloží provizórnu účtovnú uzávierku Dvoru audítorov spolu so správou o rozpočtovom a finančnom riadení v danom finančnom roku. Správa o rozpočtovom a finančnom riadení v danom finančnom roku sa predkladá aj Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Pri prijatí pripomienok od Dvora audítorov v zmysle článku 129 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 zostaví výkonný riaditeľ na vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú uzávierku a predloží ju predstavenstvu na posúdenie.

6.  Predstavenstvo poskytne stanovisko ku konečnej účtovnej uzávierke agentúry.

7.  Výkonný riaditeľ najneskôr k 1. júlu nasledujúceho finančného roka odošle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov konečnú účtovnú uzávierku spolu so stanoviskom predstavenstva.

8.  Konečná účtovná uzávierka sa zverejní.

9.  Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra. Túto odpoveď zároveň pošle aj predstavenstvu.

10.  Európsky parlament, na základe odporúčania Rady predloží do 30. apríla roku N+2 absolutórium pre výkonného riaditeľa o plnení rozpočtu na rok N.

Článok 106

Poplatky

Štruktúru a výšku poplatkov spomínaných v článku 104 ods. 1 písm. b) stanovuje predstavenstvo a bude zverejnená.

Časť poplatkov sa pridelí na rozvoj testov nevykonávaných na zvieratách.

Článok 107

Boj proti podvodom

1.  Na agentúru sa bez obmedzení vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999(60) na účely boja s podvodmi, korupciou a inými nezákonnými činnosťami.

2.  Agentúra je viazaná Medziinštitucionálnou dohodou č. 1999/1074/Euratom(61) o interných vyšetrovaniach Európskeho úradu boja proti podvodom (Olaf) a bez meškania vydá vhodné ustanovenia platné pre všetkých jej zamestnancov.

3.  Rozhodnutia týkajúce sa financovania a uplatňovania dohôd a z nich vyplývajúcich nástrojov musia výslovne ustanovovať, že Dvor audítorov a OLAF môže podľa potreby vykonávať okamžité kontroly prijímateľov financovania z agentúry a zástupcov zodpovedných za prideľovanie týchto príspevkov.

Článok 108

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá vzťahujúce sa na agentúru prijme predstavenstvo po konzultáciách s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002, ak to nie je osobitne potrebné pre fungovanie agentúry a ak s tým Komisia vopred nesúhlasila. Tieto výnimky schvaľuje rozpočtový orgán.

Článok 109

Právna subjektivita a sídlo Agentúry

1.  Agentúra je orgánom Spoločenstva a má právnu subjektivitu. V každom členskom štáte bude požívať najširšiu právnu spôsobilosť, ktorá sa podľa jeho právnych predpisov udeľuje právnickým osobám. Konkrétne môže nadobúdať a disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a môže byť účastníkom právneho konania.

2.  Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

3.  Sídlo agentúry jeHelsinkách vo Fínsku.

Článok 110

Zodpovednosť agentúry

1.  Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom platným pre danú zmluvu. Jurisdikciu podľa rozhodcovských doložiek obsiahnutých v zmluve uzatvorenej agentúrou má Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

2.  V prípade nezmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými v právnych systémoch členských štátov môže zjednať nápravu všetkých škôd, ktoré spôsobila, alebo ktoré spôsobili jej zamestnanci pri výkone svojich povinností.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev má jurisdikciu v každom spore o odškodnení týchto škôd.

3.  Osobná finančná a disciplinárna zodpovednosť jej zamestnancov voči agentúre sa riadi príslušnými predpismi platnými pre personál agentúry.

Článok 111

Výsady a imunity agentúry

Na agentúru sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 112

Pravidlá a predpisy pre zamestnancov

1.  Zamestnanci agentúry podliehajú Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovených nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(62). Agentúra vo vzťahu k týmto zamestnancom vykonáva právomoci menovacieho orgánu.

2.  Predstavenstvo po dohode s Komisiou prijme vhodné vykonávacie predpisy.

3.  Personál agentúry tvoria úradníci dočasne pridelení alebo preložení Komisiou alebo členskými štátmi a ostatní zamestnanci, ktorých agentúra prijíma podľa potreby na plnenie svojich úloh.

Článok 113

Povinnosť mlčanlivosti

Členovia predstavenstva, členovia výborov a fóra, experti, úradníci a ostatní zamestnanci agentúry sú povinní i po ukončení svojich povinností nezverejňovať také informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

Článok 114

Účasť tretích krajín

Predstavenstvo môže po dohode s príslušným výborom alebo fórom pozvať predstaviteľov tretích krajín, aby sa zúčastňovali práce agentúry. Komisia vopred určí podmienky účasti.

Článok 115

Medzinárodné zosúladenie predpisov

Predstavenstvo môže po dohode s príslušným výborom alebo fórom pozvať predstaviteľov medzinárodných organizácií zainteresovaných na oblasti regulácie chemických látok, aby sa zúčastňovali práce agentúry ako pozorovatelia. Komisia vopred určí podmienky účasti.

Článok 116

Kontakty s organizáciami zúčastnených strán

Predstavenstvo po dohode s Komisiou vytvorí vhodné kontakty medzi agentúrou a predstaviteľmi priemyslu a pracovníkmi a organizáciami na ochranu spotrebiteľa, ochranu životného prostredia a ochranu zvierat. Tieto kontakty môžu zahŕňať účasť pozorovateľov pri určitých aspektoch práce agentúry za podmienok, ktoré vopred určilo predstavenstvo po dohode s Komisiou.

Článok 117

Pravidlá o transparentnosti

Predstavenstvo s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť prijme na základe návrhu výkonného riaditeľa a po dohode s Komisiou pravidlá a vytvorí register, ktoré zaručia prístup verejnosti k regulačným, vedeckým alebo technickým informáciám, ktoré sa týkajú bezpečnosti chemických látok podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Vnútorné rokovacie poriadky agentúry, výborov a ich pracovných skupín sa preto sprístupnia verejnosti prostredníctvom agentúry a na webovej stránke.

Podané žiadosti o schválenie, dosiahnutý stupeň v konaní, predbežné rozhodnutia, schválenia a všetky ďalšie podmienky alebo obmedzenia sa v zrozumiteľnej podobe uverejnia na webovej stránke.

Článok 118

Vzťahy s príslušnými orgánmi Spoločenstva

1.  Agentúra spolupracuje s ostatnými orgánmi spoločenstva pri zabezpečovaní vzájomnej podpory pri plnení ich konkrétnych úloh, a to predovšetkým pre to, aby sa zamedzilo duplikovanej práci.

2.  Výkonný riaditeľ po porade s výborom pre posudzovanie rizík a alternatív a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín vytvorí poriadok vzťahujúci sa na látky vo výrobkoch na ochranu rastlín. Tento poriadok prijme predstavenstvo po dohode s Komisiou.

Táto hlava nemá iný vplyv na právomoci udelené Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín.

3.  Táto hlava nemá vplyv na právomoci udelené Európskej agentúre pre lieky.

4.  Výkonný riaditeľ po porade s výborom pre posudzovanie rizík a alternatív, výborom pre socioekonomickú analýzu a Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vytvorí poriadok vzťahujúci sa na otázky ochrany pracujúcich. Tento poriadok prijme predstavenstvo po dohode s Komisiou.

Táto hlava nemá vplyv na právomoci udelené Poradnému výboru pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.

Článok 119

Formuláre a softvér na predkladanie informácií agentúre

Agentúra určí osobitné formuláre, ktoré zadarmo sprístupní, ako aj softvérové balíky, ktoré sprístupní na svojej webovej stránke, slúžiace na predkladanie akýchkoľvek údajov agentúre zo strany členských štátov, výrobcov, dovozcov alebo následných používateľov.

HLAVA X

INVENTÁR KLASIFIKÁCIE A ZNAČENIA

Článok 120

Povinnosť informovať agentúru

1.  Každý dovozca alebo výrobca, alebo skupina dovozcov a výrobcov, ktorí uvádzajú na trh látku, ktorá spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečnej látky v súlade so smernicou 67/548/EHS buď samostatne, alebo v prípravkoch prevyšujúcich hraničné koncentrácie stanovené v smernici 1999/45/EHS, čo vedie ku klasifikácii tohto prípravku ako nebezpečného, oznámia agentúre nasledujúce informácie, aby boli začlenené do inventára v súlade s článkom 121, pokiaľ neboli predložené ako súčasť registrácie:

   a) totožnosť výrobcu alebo dovozcu zodpovedného za umiestnenie látky (látok) na trh,
   b) určenie látky (látok), ako sa uvádza v časti 2 prílohy IV,
   c) klasifikácia nebezpečnosti látky (látok) vyplývajúca z uplatňovania článkov 4 a 6 smernice 67/548/EHS,
   d) výsledné označenie nebezpečnosti látky (látok) vyplývajúce z uplatňovania článkov 23, 24 a 25 smernice 67/548/EHS,
   e) prípadné špecifické limity koncentrácie, vyplývajúce z uplatňovania článku 4 ods. 4 smernice 67/548/EHS a článkov 4 až 7 smernice 1999/45/ES.

2.  Na poskytnutie tejto informácie výrobca alebo dovozca použije formulár špecifikovaný podľa článku 119.

3.  Ak povinnosť v zmysle odseku 1 vedie k rôznym zápisom od inventára pre tú istú látku, agentúra vytvorí položku, ktorá sa má zapísať do inventára.

4.  Oznamovateľ (oznamovatelia) aktualizuje informácie spomínané v odseku 1 vždy, keď:

   a) sa vytvoria nejaké nové vedecké alebo technické informácie, ktoré menia klasifikáciu a označenie látky,
   b) oznamovatelia a registrujúci rozličných položiek pre jednu a tú istú látku sa dohodnú podľa odseku 3.

Článok 121

Inventár klasifikácie a značenia

1.  Inventár klasifikácie a značenia, ktorý je súpisom informácií spomínaných v článku 120 ods. 1, a to informácií oznamovaných v zmysle článku 120 ods. 1 ako aj informácií predložené v rámci registrácie, zriadi a vedie agentúra vo forme databázy. Informácie v tejto databáze, ktoré nemajú dôverný charakter, určené v článku 127 ods. 1, budú verejne dostupné. Agentúra udelí oznamovateľom a registrujúcim, ktorí predložili informácie o konkrétnej látke, prístup k údajom o každej látke v inventári.

Agentúra aktualizuje inventár, keď získa aktualizované informácie v súlade s článkom 120 ods. 4.

2.  Okrem informácií spomínaných v odseku 1 agentúra podľa potreby zaznamená ku každému vpisu nasledujúce údaje:

   a) či pre danú položku existuje harmonizovaná klasifikácia a označovanie na úrovni Spoločenstva jej zaradením do prílohy I k smernici 67/548/EHS,
   b) či ide o položku odsúhlasenú dvoma alebo viacerými oznamovateľmi alebo registrujúcimi,
   c) príslušné registračné číslo (čísla), ak sú k dispozícii.

Článok 122

Zosúladenie klasifikácie a značenia

1.  Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa zosúladená klasifikácia a označovanie na úrovni Spoločenstva vkladá do prílohy I k smernici 67/548/EHS iba pre klasifikáciu látky ako karcinogénnej, mutagénnej alebo jedovatej pre reprodukciu kategórií 1, 2 alebo 3 alebo ako respiračný senzibilizátor. Z tohto dôvodu:

   a) príslušné orgány členských štátov môžu v tejto súvislosti prekladať agentúre návrhy na zosúladenú klasifikáciu a označovanie podľa prílohy XIV,
   b) agentúra môže pripraviť zosúladené návrhy klasifikácie a označovania v súlade s prílohou XIV.

2.  Výbor členských štátov vypracuje posudok k návrhu, pričom dotknutým stranám poskytne príležitosť ho pripomienkovať. Agentúra postúpi Komisii svoje stanovisko a všetky pripomienky a Komisia prijme rozhodnutie v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 67/548/EHS.

Článok 123

Prechodné opatrenia

Povinnosti uvedené v článku 120 platia od termínu stanoveného v článku 23 ods. 1.

HLAVA XI

INFORMÁCIE

Článok 124

Podávanie správ

1.  Členské štáty každých päť rokov predložia Komisii správu o pôsobení tohto nariadenia na svojom území, vrátane častí o hodnotení a zabezpečení vykonávania, a to formou určenou agentúrou v súlade s článkom 119.

Prvá správa sa však predloží do ...(63).

V správe sa uvádzajú skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia. Správa obsahuje okrem iného aj informácie o uskutočnených monitorovacích a kontrolných opatreniach, o prípadoch, kedy sa zistilo porušenie nariadenia, a o uložených sankciách.

2.  Agentúra každých päť rokov predloží Komisii správu o pôsobení tohto nariadenia.

Prvá správa sa predloží do ...(64)*.

3.  Komisia každých päť rokov uverejní a predloží Európskemu parlamentu a Rade celkovú správu o skúsenostiach nadobudnutých z pôsobenia tohto nariadenia spolu s informáciami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

Prvá správa sa však uverejní do ...(65)**.

Článok 125

Osobitné ustanovenia o informáciách pre verejnosť

1.  S cieľom pomôcť spotrebiteľom pri bezpečnom a udržateľnom využívaní látok a prípravkov, výrobcovia musia sprístupniť informácie týkajúce sa rizík, prostredníctvom označenia na obale každej časti umiestnenej na trh na účely predaja spotrebiteľom, ktoré informuje o rizikách spojených s odporúčaným použitím alebo o situáciách vyplývajúcich z predvídateľného zneužitia. Okrem toho sa označovanie na obale podľa potreby doplní využitím iných komunikačných kanálov, ako sú webové stránky, pre poskytovanie podrobnejších informácii tykajúcich sa bezpečnosti a používania látky alebo prípravku.

2.  Smernice 1999/45/ES a 67/548/EHS sa zmenia a doplnia zodpovedajúcim spôsobom.

Článok 126

Prístup k informáciám

1.  Prístup k informáciám predloženým v súlade s týmto nariadením, sa udelí pre dokumenty uchovávané agentúrou v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001. Agentúra uverejní tieto informácie na svojich webových stránkach a na požiadanie ich sprístupní v súlade s článkom 83 ods. 4 písm. d).

2.  Tieto informácie sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

3.  Ak agentúra dostane žiadosť na prístup k dokumentom na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001, medzi ktoré nepatria informácie uvedené v článku 127 ods. 1, pre ktoré žiadateľ žiadal zachovanie dôverného charakteru, agentúra sa poradí s treťou stranou, ako ustanovuje článok 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súlade s druhým a tretím pododsekom.

Agentúra o tejto žiadosti informuje registrujúceho a podľa potreby možného registrujúceho, následného používateľa alebo inú dotknutú stranu.

Agentúra informuje registrujúceho a tiež možného registrujúceho, následného používateľa, žiadateľa alebo inú dotknutú stranu tejto žiadosti o svojom rozhodnutí s ohľadom na žiadateľa o prístup k dokumentom. Všetci sa môžu, v súlade s článkami 98, 99100 do 15 dní od rozhodnutia podať odvolanieodvolaciemu orgánu proti tomuto rozhodnutiu. Toto odvolanie má odkladný účinok. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 30 dní.

4.  Prístup k neutajovaným informáciám, predloženým v súlade s týmto nariadením, sa udelí pre dokumenty prechovávané príslušnými orgánmi členských štátov v súlade so smernicou 2003/4/ES. Členské štáty zabezpečia zriadenie systému, v ktorom sa každá dotknutá strana sa môže odvolať s odkladným účinkom proti rozhodnutiam prijatým vo vzťahu k prístupu k dokumentom.

5.  Počas trvania odvolania alebo v dobe, kým ešte môže byť podané odvolanie, agentúra a každý príslušný orgán členského štátu i naďalej zaobchádza s predmetnými informáciami ako s dôvernými.

6.  Agentúra a každý príslušný orgán členského štátu postupuje podľa článku 127 tohto nariadenia pri prijímaní rozhodnutia v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 resp. článku 4 smernice 2003/4/ES. Ak však členské štáty dostali informácie prostredníctvom Agentúry,. Agentúra rozhodne, či udelí alebo zamietne prístup v súlade s článkom 4 ods. 4 a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

7.  Každé úplné alebo čiastočné zamietnutie prístupu k dokumentom podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 zo strany Agentúry môže byť predmetom odvolania prostredníctvom sťažnosti k ombudsmanovi alebo k odvolacej rade v súlade s článkami 98, 99100.

8.  Predstavenstvo najneskôr do ...(66) prijme opatrenia n a uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 127

Mlčanlivosť

1.  Nasledujúce informácie sa nepokladajú za dôverné:

   a) názov v nomenklatúre IUPAC pre nebezpečné látky v zmysle smernice č. 67/548/EHS,
   b) prípadný názov látky, ako sa uvádza v Einecs,
   c) fyzikálno-chemické údaje o látke a údaje o jej správaní sa a rozklade v životnom prostredí,
   d) výsledky každej toxikologickej a ekotoxikologickej štúdie,
   e) všetky odvodené úrovne bez účinku (Dnel) alebo predpokladaná úroveň bez účinku (Pnec) zistené v súlade s prílohou I,
   f) ak je to nevyhnutné pre klasifikáciu a značenie, stupeň čistoty látky a určenie nečistôt a/alebo prísad, o ktorých sa vie, že sú nebezpečné,
   g) usmernenie o bezpečnom používaní uvedené podľa časti 4 prílohy IV,
   h) informácie nachádzajúce sa v karte bezpečnostných údajov, okrem názvu spoločnosti/podniku, alebo ak sa informácia považuje za dôvernú v zmysle uplatnenia odseku 2,
   i) analytické metódy, ak sú požadované podľa prílohy VII alebo VIII, ktoré umožňujú zistiť nebezpečnú látku pri úniku do životného prostredia ako aj stanoviť priamu expozíciu ľudí,
   j) skutočnosť, či bolo vykonané testovanie na stavovcoch.

2.  Nasledujúce informácie sa považujú za dôverné:

   a) podrobnosti o kompletnom chemickom zložení prípravku,
   b) presné použitie, funkcia alebo aplikácia látky alebo prípravku,
   c) väzby medzi výrobcom alebo dovozcom a jeho následnými používateľmi v oboch smeroch dodávateľského reťazca a vrátane všetkých zúčastnených strán.

Vo výnimočných prípadoch, keď existuje bezprostredné ohrozenie ľudského zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia, ako napríklad v núdzových situáciách, môže Agentúra odhaliť informácie spomínané v tomto odseku.

3.  Všetky ďalšie informácie budú dostupné v súlade s článkom 126.

Článok 128

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

Bez ohľadu na články 126127 môžu byť informácie, ktoré Agentúra získala na základe tohto nariadenia, odhalené každej vláde alebo orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii v súlade s dohodou uzavretou medzi spoločenstvom a danou treťou stranou v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 304/2003/ES(67) alebo v zmysle článku 181a ods. 3 zmluvy, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

   a) účelom dohody je spolupráca pri implementácii alebo riadení legislatívy týkajúcej sa chemických látok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,
   b) tretia strana zabezpečí ochranu dôverných údajov, ako je vzájomne dohodnuté.

HLAVA XII

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 129

Vymenovanie

Členské štáty vymenujú príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za výkon úloh vyčlenených pre príslušné orgány podľa tohto nariadenia a za spoluprácu s Komisiou a agentúrou pri uplatňovaní tohto nariadenia. Členské štáty pridelia do dispozície príslušnému orgánu adekvátne prostriedky, aby mu umožnili plniť úlohy vyplývajúce z tohto nariadenia v požadovanom čase.

Článok 130

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

Príslušné orgány vzájomne spolupracujú pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia a príslušným orgánom iných členských štátov za týmto účelom poskytujú všetku potrebnú a prínosnú podporu.

Článok 131

Informovanie verejnosti o rizikách, ktoré látky predstavujú

V súlade s usmerneniami, ktoré vypracuje agentúra, príslušné orgány členských štátov informujú širokú verejnosť o rizikách vyplývajúcich z látok, ak sa to požaduje za nutné pre ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia.

Článok 132

Ďalšie povinnosti príslušných orgánov

Príslušné orgány poskytujú poradenstvo pre výrobcov, dovozcov, následných používateľov a každej inej zúčastnenej strany o svojej zodpovednosti a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia, ako aj v dodatku k dokumentom o prevádzkových usmerneniach, ktoré agentúra poskytla v súlade s článkom 83 ods. 4 písm. g). Tieto odporúčania okrem iného obsahujú pokyny pre MSP o tom, ako majú plniť svoje povinnosti v rámci tohto nariadenia.

HLAVA XIII

VYNÚTENIE

Článok 133

Úlohy členských štátov

Členské štáty vedú systém úradných kontrol a vykonávajú ďalšie činnosti, ako si to vyžiadajú okolnosti, v súlade s usmerneniami, ktoré vypracuje agentúra.

Členské štáty prijmú pri vykonávaní tohto nariadenia opatrenia na podporu podnikov, najmä MSP a následných používateľov.

Agentúra je členskými štátmi oprávnená iniciovať kontroly a činnosti a vypracúva usmernenia na harmonizáciu a efektívnosť kontrolného systému.

Článok 134

Sankcie za nedodržiavanie

1.  Členské štáty na základe súboru usmernení, vypracovaného agentúrou, vytvoria predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie ustanovení tohto nariadenia a podniknú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty tieto ustanovenia oznámia Komisii a agentúre najneskôr do ...(68) a bez meškania jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia týchto ustanovení.

2.  V prípade opatrení členských štátov, ktoré požadujú finančnú pokutu, sa výška pokuty stanoví podľa závažnosti a trvania porušenia, rozsahu škody na životnom prostredí a zdraví ľudí a každej priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti, ako napr. ohľad na dobré životné podmienky zvierat, ak je to možné. Pokuta sa stanoví vo výške, ktorá má odstrašujúci účinok.

Článok 135

Správa

Členské štáty predložia agentúre vždy do 1. júla každého roka správu o výsledkoch oficiálnych kontrol, vykonanom monitoringu, uložených finančných pokutách a ostatných opatreniach prijatých podľa článkov 133134 za predchádzajúci kalendárny rok. Agentúra dá tieto správy k dispozícii Komisii.

KAPITOLA XIV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 136

Klauzula o voľnom pohybe

1.  Členské štáty nezakážu, neobmedzia alebo nezdržia výrobu, dovoz, uvedenie na trh alebo použitie látky samotnej, v prípravku alebo v artikli, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, a ktorá je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, a kde je to vhodné, aj so zákonmi spoločenstva prijatými na uplatňovanie tohto nariadenia.

2.  Odsekom 1 nie je dotknuté právo členských štátov zachovať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany zdravia pri práci, ak nebolo vykonané podľa tohto nariadenia vyhodnotenie chemickej bezpečnosti pre používanie látky.

Článok 137

Ochranná klauzula

1.  Keď členský štát má oprávnené dôvody sa domnievať, že látka samotná, v prípravku alebo vo artikli, predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, napriek tomu, že spĺňa požiadavky tohto nariadenia, môže prijať vhodné predbežné opatrenia. Členský štát o tom okamžite informuje Komisiu, agentúru a ďalšie členské štáty, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia a predloží vedecké alebo technické informácie, z ktorých predbežné opatrenie vychádza.

2.  Komisia prijme rozhodnutie podľa postupu uvedeného v článku 141 ods. 2 do 90 dní od prijatia informácie od členského štátu. Rozhodnutie buď:

   a) potvrdí predbežné opatrenie na čas uvedený v rozhodnutí, alebo
   b) bude požadovať, aby členský štát zrušil predbežné opatrenie.

3.  Ak v prípade rozhodnutia spomínaného v bode a) odseku 2, predbežné opatrenie prijaté členským štátom obsahuje obmedzenie uvedenia na trh alebo použitia látky, daný členský štát začne postup na prijatie obmedzení v rámci spoločenstva predložením dokumentácie agentúre podľa prílohy XIV do 3 mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie.

4.  V prípade rozhodnutia spomínaného pod písmenom odseku a) odseku 2 Komisia posúdi, či toto nariadenie je potrebné pozmeniť.

Článok 138

Uvedenie dôvodov pre rozhodnutia

Príslušné orgány, agentúra a Komisia uvedú dôvody pre všetky rozhodnutia, ktoré prijali v rámci tohto nariadenia.

Článok 139

Zmeny a doplnenia príloh

Prílohy sa môžu meniť v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3.

Najneskôr do ...(69) sa musí na začiatok prílohy 2 vložiť časť stanovujúca objektívne kritériá pre vyňatie látok/skupín látok.

Článok 140

Vykonávacie právne predpisy

Opatrenia potrebné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia sa prijímajú v súlade s postupom uvedenýmčlánku 141 odsek 3.

Článok 141

Postup výboru

1.  Komisii bude pomáhať výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému bude predsedať zástupca Komisie.

2.  Pri odkaze na tento odkaz platí poradný postup stanovený v článkoch 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.  Pri odkaze na tento odkaz platí regulačný postup stanovený v článkoch 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

4.  Obdobie ustanovené v článku 5 odsek 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa určuje na tri mesiace.

Článok 142

Príprava zriadenia agentúry

Komisia poskytuje potrebnú podporu pre zriadenie agentúry.

Na tento účel môže Komisia v mene agentúry až do času, keď výkonný riaditeľ po vymenovaní predstavenstvom preberie svoje povinnosti v súlade s článkom 91, s využitím rozpočtových prostriedkov agentúry:

   a) prijať zamestnancov vrátane osoby, ktorá bude dočasne vykonávať funkciu výkonného riaditeľa; a
   b) uzatvárať ďalšie dohody.

Článok 143

Prechodné opatrenia týkajúce sa obmedzení

Najneskôr do ...(70) Komisia v prípade potreby pripraví návrh zmeny a doplnenia prílohy XVI podľa jednej z nasledujúcich podmienok:

   a) každým hodnotením rizika a odporúčanou stratégiou na zníženie rizika, ktoré boli prijaté na úrovni spoločenstva v súlade s článkom 11 nariadenia (EHS) č. 793/93, ale pre ktoré ešte neboli na úrovni spoločenstva prijaté opatrenia na obmedzenie týchto rizík,
   b) každým návrhom, ktorý bol predložený relevantným inštitúciám, ešte však nebol prijatý, a týkajúci sa zavedenia obmedzení podľa smernice 76/769/EHS.

Článok 144

Priebežné dodatočné hodnotenie vplyvu

1.  Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 145, Komisia vykoná priebežné dodatočné hodnotenie vplyvu tohto nariadenia. Hodnotenie vplyvu analyzuje aktuálny stav vykonávania tohto nariadenia, porovná dosiahnuté úspechy s pôvodnými očakávaniami a vyhodnotí vplyv nariadenia na fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž.

2.  Komisia predloží dodatočné hodnotenie vplyvu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do ...(71). Komisia predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tohto nariadenia, ktoré sú nevyhnutné na základe dodatočného hodnotenia vplyvu.

Článok 145

Revízia

1.  Šesť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia pripraví prehľad s ohľadom na plnenie povinnosti vykonávať posúdenie chemickej bezpečnosti a jej dokumentovania v správe o chemickej bezpečnosti pre látky, na ktoré sa nevzťahuje táto povinnosť, pretože nepodliehajú registrácii. Na základe tohto prehľadu môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3, túto povinnosť rozšíriť.

2.  Komisia upraví články 1643 v súlade s postupom uvedenýmčlánku 141 ods. 3, hneď ako je to uskutočniteľné a ak možno ustanoviť nákladovo efektívny spôsob výberu polymérov pre registráciu na základe spoľahlivých technických a platných vedeckých kritérií, najneskôr však do ...*, a po zverejnení správy o:

   a) rizikách predstavovaných polymérmi v porovnaní s ostatnými látkami,
   b) potrebe, ak vyvstane, registrácie určitých typov polymérov, berúc do úvahy na jednej strane konkurenciu a inováciu a na druhej strane ochranu zdravia a životného prostredia.

3.  Správa o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia, uvedená v článku 124 ods. 3, obsahuje prehľad požiadaviek na informácie vzťahujúcich sa na registráciu látok.

Na základe tohto prehľadu Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 141 ods. 3 zmeniť informačné požiadavky špecifikované v prílohe V až VIII, aby vzala do úvahy najnovší vývoj, najmä vo vzťahu k alternatívnemu testovaniu a (kvantitatívnemu) vzťahu štruktúry a aktivity ((Q)SAR).

4.  Správa uvedená v druhom pododseku článku 124 ods. 3 sa podľa potreby doplní o návrh právneho predpisu vypracovaný na účely revízie kritérií ustanovených v článkoch 5, 6, 17 a 18 o výbere látok pre registráciu s cieľom začleniť, okrem iného, údaje o riziku vystavenia tejto látke a scenároch vystavenia.

5.  Najneskôr do ...(72) Komisia vykoná kontrolu uplatňovania článku 6, pričom zohľadní rozsah pôsobnosti a úlohu poradenstva a oznamovania s cieľom začleniť látky klasifikované ako nebezpečné podľa smernice 67/548/EHS.

Článok 146

Zrušenie

Smernice 76/769/EHS, 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, a nariadenia (EHS) č. 793/93 a (ES) č.1488/94 sa zrušujú.

Odkazy na zrušené predpisy sa budú vykladať ako odkazy na toto nariadenie.

Článok 147

Zmena a doplnenie smernice 1999/45/ES

Článok 14 smernice 1999/45/ES sa vypúšťa. Smernica 1999/45/ES sa zmení a doplní tak, aby spotrebitelia mali k dispozícii informácie nevyhnutné na prijímanie primeraných opatrení pre bezpečné používanie látok a prípravkov.

Článok 148

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Hlavy II a XII sa uplatňujú od ...(73).

3.  Články 92 a 93 sa uplatňujú od...(74)*.

4.  Články 7579 sa uplatňujú od ...(75)**.

5.  Články 52, 5354 sa uplatňujú od ...(76)***.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Všeobecné Ustanovenia o Posudzovaní Látok a Príprave Správ o Chemickej Bezpečnosti

0.  Úvod

0.1.  Účelom tejto prílohy je stanoviť, ako budú výrobcovia a dovozcovia posudzovať a dokumentovať, že riziká vyplývajúce z látky, ktorú vyrábajú alebo dovážajú, sú počas výroby a ich vlastného použitia (použití) primerane kontrolované, a že ostatní používatelia nižšie v dodávateľskom reťazci môžu tieto riziká primerane kontrolovať.

0.2.  Posúdenie chemickej bezpečnosti sa týka všetkých určených použití. Zohľadňuje použitie látky samostatne (vrátane všetkých veľkých znečistení a prísad), v prípravku alebo vo výrobku. Posúdenie zohľadňuje všetky fázy životnosti látky (vrátane fázy odpadu, bez ohľadu na článok 2 ods. 1 písm. d) tejto smernice), ako sú uvedené v určených použitiach. Posúdenie chemickej bezpečnosti je založené na porovnaní možných nepriaznivých účinkov látky so známym alebo primerane predpokladateľným vystavením človeka a/alebo životného prostredia danej látke.

0.3.  Ak sa výrobca alebo dovozca domnieva, že posúdenie chemickej bezpečnosti vykonané pre jednu látku postačuje na posúdenie a zdokumentovanie, že riziká vyplývajúce z inej látky alebo skupiny látok sú primerane kontrolované, tak môže toto posúdenie chemickej bezpečnosti použiť na inú látku alebo skupinu látok. Výrobca alebo dovozca o tom predloží zdôvodnenie.

0.4.  Posúdenie chemickej bezpečnosti vychádza z informácií o látke obsiahnutých v technickej dokumentácii a z iných dostupných a relevantných informácií. Zahŕňajú sa aj informácie dostupné z posúdení vykonaných v rámci iných medzinárodných alebo národných programov. Ak je to možné a vhodné, posúdenie vykonané v zmysle právnych predpisov Spoločenstva (napr. posúdenie rizík realizované podľa nariadenia (EHS) č. 793/93) sa berie do úvahy pri tvorbe správy o chemickej bezpečnosti a je v nej zohľadnené. Odchýlky od týchto posúdení sa zdôvodňujú.

Medzi informácie, ktoré sa berú do úvahy teda patria informácie týkajúce sa nebezpečnosti látky, expozície vyplývajúcej z výroby alebo dovozu a určených použití látky.

V súlade s prílohou IX časťou 3 v niektorých prípadoch nemusí byť potrebné vytvárať chýbajúce informácie, pretože opatrenia na riadenie rizík, ktoré sú potrebné na kontrolovanie dobre charakterizovaného rizika, môžu postačovať na kontrolu ostatných možných rizík, ktoré teda nie je nutné presne charakterizovať.

Ak sa výrobca alebo dovozca domnieva, že na vypracovanie svojej správy o chemickej bezpečnosti potrebuje ďalšie informácie a že tieto informácie možno získať jedine vykonaním skúšok podľa prílohy VI, VII alebo VIII za použitia stavovcov, predloží návrh skúšobnej stratégie, kde vysvetlí, prečo sa domnieva, že potrebuje ďalšie informácie a toto zapíše do správy o chemickej bezpečnosti do príslušného záhlavia. Pri čakaní na výsledky ďalších skúšok zapíše do správy o chemickej bezpečnosti zavedené opatrenia, ktoré uskutočnil pre riadenie rizík.

0.5.  Posúdenie chemickej bezpečnosti vykonané výrobcom alebo dovozcom látky obsahuje nasledujúce kroky v súlade s príslušnými časťami tejto prílohy.

   1. posúdenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie,
   2. posúdenie nebezpečenstva fyzikálnochemických vlastností pre ľudské zdravie,
   3. posúdenie nebezpečenstva pre životné prostredie,
   4. posúdenie PBT a vPvB.

Ak v dôsledku krokov 1 až 4 dôjde výrobca alebo dovozca k záveru, že látka alebo prípravok spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v zmysle smerníc 67/548/EHS alebo 1999/45/ES alebo je posúdená ako PBT alebo vPvB, posúdenie chemickej bezpečnosti bude zahŕňať aj nasledujúce doplňujúce kroky:

   5. posúdenie vystavenia,
   6. charakteristiku ohrozenia.

Pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti (časť 7) sa bude uvádzať zhrnutie všetkých relevantných informácií použitých pri riešení vyššie uvedených bodov.

0.6.  Hlavným prvkom časti správy o chemickej bezpečnosti týkajúcej sa vystavenia jen opis výrobcovho alebo dovozcovho scenára (scenárov) vystavenia a scenár (scenáre) vystavenia odporúčané výrobcom alebo dovozcom pre určené použitie (použitia). Scenáre vystavenia obsahujú opis opatrení na riadenie rizík, ktoré výrobca alebo dovozca uplatňuje a odporúča uplatňovať aj následným používateľom. Ak sa látka umiestňuje na trh, tieto scenáre vystavenia vrátane opatrení na riadenie rizika sa zhrnú v prílohe ku karte bezpečnostných údajov v súlade s prílohou IA.

0.7.  Stupeň podrobnosti vyžadovaný pri opise scenára vystavenia sa značne líši od prípadu k prípadu v závislosti od použitia látky, jej nebezpečných vlastností a množstva informácií, ktoré má výrobca alebo dovozca k dispozícii. Scenáre vystavenia môžu opisovať vhodné opatrenia na riadenie rizík pre niekoľko konkrétnych použití látky. Jeden expozičný scenár môže preto pokrývať široké škály použití.

0.8.  Proces, ktorým výrobca alebo dovozca prechádza pri vykonávaní posúdenia chemickej bezpečnosti a tvorbe správ o chemickej bezpečnosti, môže byť iteračný. Iterácie môžu na jednej strane brať do úvahy tvorbu a revíziu scenára (scenárov) vystavenia, čo môže zahŕňať tvorbu, aplikáciu alebo odporúčanie opatrení na riadenie rizík, a na druhej strane potrebu vytvárať ďalšie informácie. Cieľom vytvárania ďalších informácií je vyvinúť presnejšiu charakteristiku rizika na základe podrobnejšieho posúdenia ohrozenia alebo posúdenia vystavenia. To umožní komunikovať v karte bezpečnostných údajov vhodné informácie ďalej po dodávateľskom reťazci.

0.9.  Ak informácie nie sú potrebné podľa prílohy IX, táto skutočnosť sa uvedie pod príslušným záhlavím v správe o chemickej bezpečnosti a uvedie sa odkaz na zdôvodnenie v technickej dokumentácii. Táto skutočnosť, že nie sú vyžadované žiadne informácie, sa uvedie aj v karte bezpečnostných údajov.

0.10.  V súvislosti s istými účinkami, ako napríklad odčerpávaním ozónu, pre ktoré sú postupy uvedené v častiach 1 až 6 neuskutočniteľné, sa riziká spojené s týmito účinkami posudzujú individuálne a výrobca alebo dovozca zahrnie do správy o chemickej bezpečnosti plný opis a odôvodnenie tohto posúdenia a zosumarizuje ho v karte bezpečnostných údajov.

0.11.  V prípade, že metodika opísaná v tejto prílohe nie je vhodná, v správe o chemickej bezpečnosti bude podrobne vysvetlená a odôvodnená alternatívna metodika.

0.12.  Časť A správy o chemickej bezpečnosti obsahuje vyhlásenie, že výrobca alebo dovozca uskutočňuje opatrenia na riadenie rizík uvedené v relevantných scenároch vystavenia pre vlastné použitie (použitia) výrobcu alebo dovozcu a že scenáre vystavenia pre určené použitia sú v karte bezpečnostných údajov oznámené všetkým známym používateľom ďalej po dodávateľskom reťazci.

1.   posúdenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie

1.0.  Úvod

1.0.1.  Cieľom posúdenia nebezpečenstva pre ľudské zdravie je:

   určiť klasifikáciu a označovanie látky v zmysle smernice 67/548/EHS a
   odvodiť úrovne vystavenia na látku, nad ktoré by už ľudia nemali byť vystavení. Táto úroveň vystavenia je známa ako odvodená úroveň bez účinku (Derived No-Effect Level – Dnel).

1.0.2.  Posúdenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie zvažuje nasledujúce skupiny možných účinkov: (1) toxikokinetika, metabolizmus a rozloženie, (2) akútne účinky (akútna toxicita, podráždenie a poleptanie), (3) senzibilizácia, (4) toxicita opakovaných dávok a (5) účinky CMR (karcinogenita, mutagenita a reprodukčná toxicita). Ďalšie účinky sa posudzujú podľa potreby na základe všetkých dostupných informácií.

1.0.3.  Posúdenie nebezpečenstva zahŕňa nasledujúce štyri kroky:

Krok 1. Vyhodnotenie nehumánnych údajov

Krok 2. Vyhodnotenie humánnych údajov

Krok 3. Klasifikácia a označenie

Krok 4. Odvodenie úrovní bez účinku (Dnel)

1.0.4.  Prvé tri kroky sa vykonávajú pre každý krok, ku ktorému sú dostupné informácie, a zapisujú sa do príslušnej časti správy a chemickej bezpečnosti, a v prípade potreby a v súlade s článkom 33 sa zhrnú v karte bezpečnostných údajov pod záhlaviami 2 a 11.

1.0.5.  Pri každom účinku, ku ktorému nie sú k dispozícii relevantné informácie, bude príslušná časť obsahovať vetu "Dané informácie sa v zmysle tohto nariadenia nevyžadujú. Pozri zdôvodnenie v …".

1.0.6.  Krok 4 posúdenia nebezpečenstva pre ľudské zdravie sa vykonáva integráciou výsledkov z prvých troch krokov a uvádza sa pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti a je zhrnutý v karte bezpečnostných údajov pod záhlavím 8.1.

1.1.  Krok 1: Vyhodnotenie nehumánnych údajov

1.1.1.  Vyhodnotenie nehumánnych údajov zahŕňa:

   určenie nebezpečenstva účinku na základe všetkých dostupných nehumánnych údajov,
   stanovenie vzťahu kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku).

1.1.2.  Keď nie je možné stanoviť vzťah kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku), musí sa to zdôvodniť a musí sa zahrnúť polokvantitatívna alebo kvalitatívna analýza. Pri akútnych účinkoch obvykle nebýva možné stanoviť vzťah kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku) na základe skúšky vykonanej v súlade s prílohou X. V takých prípadoch postačuje stanoviť či a do akej miery má látka prirodzenú schopnosť vyvolávať účinok.

1.1.3.  V skratke sa predstavia všetky nehumánne údaje použité na posúdenie konkrétneho účinku na ľudí a na stanovenie vzťahu kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku), ak je to možné, tak formou tabuľky alebo tabuliek, kde sa budú rozlišovať údaje in vitro, in vivo a iné. Pre daný účinok sa uvedú príslušné výsledky skúšok (napr. LD50, NO(A)EL alebo LO(A)EL) a skúšobné podmienky (napr. trvanie skúšky, spôsob podania) a ostatné relevantné informácie v medzinárodne uznávaných jednotkách merania.

1.1.4.  Ak existuje niekoľko štúdií zaoberajúcich sa tým istým účinkom, tak na stanovenie úrovní bez účinku sa zvyčajne použije štúdia alebo štúdie, z ktorej vyplýva najvyššia miera znepokojenia, a z danej štúdie alebo štúdií sa vypracuje veľké študijné zhrnutie, ktoré sa zahrnie ako súčasť technickej dokumentácie. Ak sa nepoužije štúdia alebo štúdie vzbudzujúce najvyššiu mieru znepokojenia, tak sa to plne odôvodní a pripravia sa a do technickej dokumentácie sa zahrnú veľké študijné zhrnutia nielen pre použitú štúdiu, ale aj pre všetky štúdie preukazujúce vyššiu mieru znepokojenia ako použitá štúdia. Pri látkach, kde všetky dostupné štúdie neuvádzajú nijaké nebezpečenstvá, sa vykoná celkové posúdenie platnosti všetkých štúdií.

1.2.  Krok 2: Vyhodnotenie humánnych údajov

Ak k dispozícii nie sú žiadne humánne údaje, táto časť obsahuje výrok "K dispozícii nie sú žiadne humánne údaje". Ak však sú k dispozícii humánne údaje, uvádzajú sa podľa možností formou tabuľky.

1.3.  Krok 3: Klasifikácia a označenie

1.3.1.  Uvedie a zdôvodní sa príslušná klasifikácia a značenie, vytvorené podľa kritérií zo smernice 67/548/EHS. Vždy sa vypracuje porovnanie dostupných údajov s kritériami uvedenými v smernici 67/548/EHS pre ukazovatele CMR, kategórie 1 a 2 a uvedie sa výrok, či látka tieto kritériá spĺňa alebo nespĺňa.

1.3.2.  Ak sú údaje neadekvátne na rozhodnutie o tom, či by látka mala byť klasifikovaná na určitý koncový bod, registrujúci uvedie a zdôvodní následne prijaté konanie alebo rozhodnutie.

1.4.  Krok 4: Stanovenie odvodenej úrovne (úrovní) bez účinku (Dnel)

1.4.1.  Na základe výsledkov z krokov 1 až 3 sa pre látku stanoví odvodená úroveň (úrovne) bez účinku, ktorá zohľadňuje pravdepodobnú cestu (cesty), trvanie a frekvenciu vystavenia. Jedna úroveň Dnel môže byť postačujúca, ak je to zdôvodnené scenárom (scenármi) vystavenia. Ak sa však vezmú do úvahy dostupné údaje a scenár (scenáre) vystavenia v časti 5 správy o chemickej bezpečnosti, môže byť potrebné určiť rôzne úrovne DNEL pre každú relevantnú ľudskú populáciu (napr. pracovníkov, spotrebiteľov a ľudí podrobených vystaveniu nepriamo cez prostredie) a pre citlivé skupiny obyvateľstva a pre rôzne cesty vystavenia. Uvedie sa plné zdôvodnenie, ktoré okrem iného špecifikuje výber použitých údajov, cestu vystavenia (orálne, dermálne, inhalačne) ako aj trvanie a frekvenciu vystavenia vplyvom látky, na ktorú sa vzťahuje daná úroveň Dnel. Ak je pravdepodobné, že sa vyskytne viac ako jedna cesta vystavenia, vtedy sa úroveň Dnel stanovuje pre každú cestu vystavenia a kombinovane pre vystavenie všetkými cestami. Pri stanovovaní úrovne Dnel sa okrem iného berú do úvahy tieto faktory:

   i) neistota vyplývajúca okrem iných činiteľov aj z variability pokusných údajov a intravariácie a intervariácie druhov,
   ii) charakter a závažnosť účinku,
   iii) ľudská populácia, pre ktorú platia kvantitatívne a/alebo kvalitatívne informácie o vystavení,
   iv) osobitné náchylnosti citlivých skupín obyvateľstva,
   v) akýkoľvek náznak neštandardných účinkov, najmä keď spôsob úkonu zostane neznámy alebo nedostatočne charakterizovaný,
   vi) možné súčasné vystavenie účinkom iných chemických látok.

1.4.2.  Pokiaľ nie je možné určiť úroveň Dnel, musí sa to jasne uviesť a plne zdôvodniť.

2.   posúdenie fyzikálno-chemického nebezpečenstva

2.1.  Cieľom posúdenia nebezpečenstva fyzikálnochemických vlastností je určiť klasifikáciu a označovanie látky v zmysle smernice 67/548/EHS.

2.2.  Možné účinky na ľudské zdravie sa posudzujú prinajmenšom aspoň pre nasledujúce fyzikálnochemické vlastnosti:

   výbušnosť,
   horľavosť,
   oxidačný potenciál.

Ak sú údaje neadekvátne na rozhodnutie o tom, či by látka mala byť klasifikovaná na určitý koncový bod, registrujúci uvedie a zdôvodní následne prijaté konanie alebo rozhodnutie.

2.3.  Posúdenie každého účinku sa uvádza pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti (časť 7) a v prípade potreby a v súlade s článkom 33 sa zhrnie v karte bezpečnostných údajov pod záhlavím 2 a 9.

2.4.  Posúdenie každej fyzikálnochemickej vlastnosti obsahuje vyhodnotenie prirodzenej schopnosti látky vyvolať daný účinok.

2.5.  Uvedie a zdôvodní sa príslušná klasifikácia a značenie, vytvorené podľa kritérií zo smernice 67/548/EHS.

3.   posúdenie nebezpečenstva pre životné prostredie

3.0.  Úvod

3.0.1.  Cieľom posúdenia environmentálneho nebezpečenstva je určiť klasifikáciu a označovanie látky v zmysle smernice 67/548/EHS a stanoviť koncentráciu látky, pod ktorou sa neočakáva objavenie sa nepriaznivých účinkov v environmentálnej sfére záujmu. Táto koncentrácia je známa ako predpokladaná koncentrácia bez účinku (Predicted No-Effect Concentration - Pnec).

3.0.2.  Posúdenie nebezpečenstva pre životné prostredie zohľadňuje možné účinky na životné prostredie, ktoré tvorí (1) vodná zložka (vrátane sedimentov), (2) pozemská zložka a (3) atmosférická zložka, vrátane možných vplyvov, ktoré sa môžu vyskytnúť (4) prostredníctvom akumulácie v potravinovom reťazci. Okrem tohto sa zohľadňujú aj možné účinky na (5) mikrobiologickú aktivitu systémov čističiek odpadov. Posúdenie účinkov na každú z týchto piatich zložiek životného prostredia sa uvádza pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti (časť 7) a v prípade potreby a v súlade s článkom 33 sa zhrnie v karte bezpečnostných údajov pod záhlaviami 2 a 12.

3.0.3.  Pri každej zložke životného prostredia, ku ktorej nie sú k dispozícii informácie o účinkoch, bude príslušná časť obsahovať vetu "Dané informácie sa v zmysle tohto nariadenia nevyžadujú. Pozri zdôvodnenie v …". Pri každej zložke životného prostredia, ku ktorej sú dostupné informácie, avšak výrobca alebo dovozca sa domnieva, že nie je potrebné vykonať posúdenie nebezpečenstva, výrobca alebo dovozca pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti (časť 7) uvedie zdôvodnenie a v prípade potreby a v súlade s článkom 33 ho zhrnie v karte bezpečnostných údajov pod záhlavím 12.

3.0.4.  Posúdenie nebezpečenstva sa skladá z nasledujúcich troch krokov, ktoré treba v tomto zmysle jednoznačne identifikovať v správe o chemickej bezpečnosti:

Krok 1. Vyhodnotenie údajov

Krok 2. Klasifikácia a označenie

Krok 3. Odvodenie predpokladanej úrovne bez účinku (Pnec)

3.1.  Krok 1: Vyhodnotenie údajov

3.1.1.  Vyhodnotenie všetkých dostupných údajov zahŕňa:

   určenie nebezpečenstva na základe všetkých dostupných údajov,
   stanovenie vzťahu kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku).

3.1.2.  Keď nie je možné stanoviť vzťah kvantitatívnej dávky (koncentrácie) – reakcie (účinku), musí sa to zdôvodniť a musí sa zahrnúť polokvantitatívna alebo kvalitatívna analýza.

3.1.3.  V stručnosti sa predstavia všetky údaje použité na posúdenie účinkov na konkrétnu zložku životného prostredia, ak je to možné, tak formou tabuľky alebo tabuliek. Pre daný účinok sa uvedú príslušné výsledky skúšok (napr. LC50 or NOEC) a skúšobné podmienky (napr. trvanie skúšky, spôsob podania) a ostatné relevantné informácie v medzinárodne uznávaných jednotkách merania.

3.1.4.  V stručnosti sa predstavia všetky údaje použité na posúdenie environmentálneho rozpadu látky, ak je to možné, tak formou tabuľky alebo tabuliek. Pre daný účinok sa uvedú príslušné výsledky skúšok, skúšobné podmienky a ostatné relevantné informácie v medzinárodne uznávaných jednotkách merania.

3.1.5.  Ak existuje niekoľko štúdií zaoberajúcich sa tým istým účinkom, tak na vyvodenie záverov sa použije štúdia alebo štúdie, z ktorej vyplýva najvyššia miera znepokojenia, a z danej štúdie alebo štúdií sa vypracuje veľké študijné zhrnutie, ktoré sa zahrnie ako súčasť technickej dokumentácie. Ak sa nepoužije štúdia alebo štúdie vzbudzujúce najvyššiu mieru znepokojenia, tak sa to plne odôvodní a pripravia sa a do technickej dokumentácie sa zahrnú veľké študijné zhrnutia nielen pre použitú štúdiu, ale aj pre všetky štúdie preukazujúce vyššiu mieru znepokojenia ako použitá štúdia. Pri látkach, kde všetky dostupné štúdie neuvádzajú nijaké nebezpečenstvá, sa vykoná celkové posúdenie platnosti všetkých štúdií.

3.2.  Krok 2: Klasifikácia a označenie

3.2.1.  Uvedie a zdôvodní sa príslušná klasifikácia a značenie, vytvorené podľa kritérií zo smernice 67/548/EHS.

3.2.2.  Ak sú údaje neadekvátne na rozhodnutie o tom, či by látka mala byť klasifikovaná na určitý koncový bod, registrujúci uvedie a zdôvodní následne prijaté konanie alebo rozhodnutie.

3.3.  Krok 3: Určenie predpokladanej úrovne bez účinku

3.3.1.  Na základe dostupných údajov sa stanoví koncentrácia Pnec pre každú zložku životného prostredia. Koncentrácia Pnec sa môže vypočítať aplikovaním správneho hodnotiaceho faktora na hodnoty účinku (napr. LC50 alebo NOEC) odvodené zo skúšok na organizmoch. Hodnotiaci faktor vyjadruje rozdiel medzi hodnotami účinkov odvodených pre obmedzené množstvo druhov z laboratórnych skúšok a hodnotou Pnec pre danú zložku životného prostredia(77).

3.3.2.  Pokiaľ nie je možné odvodiť koncentráciu Pnec, musí sa to jasne uviesť a plne zdôvodniť.

4.   posúdenie PBT a vPvB

4.0.  Úvod

4.0.1.  Účelom posúdenia PBT a vPvB je určiť, či látka spĺňa kritériá uvedené v prílohe XII a ak áno, charakterizovať potenciálne emisie danej látky. Nemožno vykonať dostatočne spoľahlivé posúdenie nebezpečnosti v súlade s časťami 1 a 3 tejto prílohy, týkajúce sa všetkých dlhodobých účinkov a odhadu dlhodobej expozície ľudí a životného prostredia vykonaného podľa časti 5 (Posúdenie vystavenia), krok 2 (Odhad vystavenia) pre látky spĺňajúce kritériá PBT a vPcB, ktoré zakladajú potrebu samostatného posúdenia PBT a vPvB.

4.0.2.  Posúdenie PBT a vPvB vychádza zo všetkých informácií predložených v technickej dokumentácii. Ak technická dokumentácia obsahuje informácie podľa príloh V a VII len pre jeden alebo viac koncových bodov, registrujúci zváži potrebnosť tvorby ďalších informácií na splnenie cieľov posúdenia PBT a vPvB.

4.0.3.  Posúdenie PBT and vPvB sa skladá z nasledujúcich dvoch krokov, ktoré treba v tomto zmysle jednoznačne identifikovať v diele C časti 7 správy o chemickej bezpečnosti:

Krok 1. Porovnanie s kritériami

Krok 2. Charakterizácia emisií

Posúdenie bude zhrnuté aj v karte bezpečnostných údajov pod záhlavím 12.

4.1.  Krok 1: Porovnanie s kritériami

Táto časť posúdenia PBT a vPvB zahŕňa porovnanie dostupných údajov s kritériami uvedenými v prílohe XII a vyhlásenie, či daná látka spĺňa alebo nespĺňa dané kritériá. Ak dostupné údaje nepostačujú na rozhodnutie, či daná látka spĺňa kritériá prílohy XII, potom treba v jednotlivých prípadoch použiť iné dôkazy rovnakej miery znepokojenia.

4.2.  Krok 2: Charakterizácia emisií

Ak látka spĺňa kritériá, charakterizácia emisií sa vykoná tak, aby pokryla príslušné časti posúdenia expozície, ako je uvedené v časti 5. Konkrétne má obsahovať odhad množstva danej látky uvoľňovanej do rôznych zložiek životného prostredia počas činností vykonávaných výrobcom alebo dovozcom a počas všetkých určených použití, a identifikáciu pravdepodobných foriem expozície ľudí alebo životného prostredia vplyvom danej látky.

5.   posúdenie vystavenia

5.0.  Úvod

Cieľom posúdenia vystavenia je urobiť kvantitatívny alebo kvalitatívny odhad dávky/koncentrácie látky, ktorej sú alebo môžu byť vystavení ľudia alebo životné prostredie. Posúdenie vystavenia sa skladá z nasledujúcich dvoch krokov, ktoré treba v tomto zmysle jednoznačne identifikovať v správe o chemickej bezpečnosti:

Krok 1. Vyhotovenie scenárov vystavenia

Krok 2. Odhad vystavenia

Ak sa to vyžaduje a je to v súlade s článkom 33, posúdenie bude zhrnuté aj v prílohe ku karte bezpečnostných údajov.

5.1.  Krok 1: Vyhotovenie scenárov vystavenia

5.1.1.  Pre výrobu v Spoločenstve, vlastné použitie výrobcom a dovozcom a pre všetky určené použitia sa vytvoria scenáre vystavenia. Scenár vystavenia je súbor podmienok, ktoré opisujú, ako sa látka vyrába alebo používa počas svojej životnosti a ako výrobca alebo dovozca kontroluje, alebo odporúča následným používateľom kontrolovať, vystavenia osôb alebo životného prostredia. Tieto scenáre vystavenia môžu byť tak rozsiahle alebo konkrétne, ako je potrebné. Scenár vystavenia sa bude uvádzať pod príslušným záhlavím v správe o chemickej bezpečnosti a bude zhrnutý v prílohe ku karte bezpečnostných údajov pomocou stručného nadpisu uvádzajúceho stručný všeobecný opis použitia. Scenár vystavenia obsahuje v prípade potreby predovšetkým opis:

   výrobných procesov výrobcu a prípadne ďalšieho spracovania a použitia zo strany výrobcu alebo dovozcu vrátane fyzikálnej formy, v akej je látka vyrábaná, spracovávaná a/alebo používaná,
   procesov, ku ktorým dochádza pri určenom používaní látky predpokladanom výrobcom alebo dovozcom vrátane fyzikálnej formy, v akej je látka spracovávaná a/alebo používaná,
   opatrení na riadenie rizika uplatňovaných výrobcom alebo dovozcom na zníženie alebo zabránenie vystavenia ľudí (vrátane pracovníkov a spotrebiteľov) a životného prostredia danou látkou,
   opatrení na riadenie rizika, ktoré výrobca alebo dovozca odporúča uplatňovať nasledovným používateľom na zníženie alebo zabránenie expozície ľudí (vrátane pracovníkov a spotrebiteľov) a životného prostredia danou látkou,
   opatrení na riadenie rizika uplatňovaných výrobcom alebo dovozcom a ktoré výrobca alebo dovozca odporúča uplatňovať nasledovnému používateľovi alebo spotrebiteľovi na zníženie alebo zabránenie vystavenia ľudí a životného prostredia danou látkou počas manipulácie s odpadom a/alebo recyklácie odpadu,
   činnosti pracovníkov v súvislosti so spracovávaním a trvaním a frekvenciou ich vystaveniu danej látke,
   činnosti spotrebiteľov a trvanie a frekvencia ich vystaveniu danej látke,
   trvanie a frekvencia emisií látky do rôznych zložiek životného prostredia a systémov na čistenie odpadov a jej rozptýlenie sa v prijímajúcej zložke životného prostredia.

5.1.2.  Keď sa určí posúdenie, ktoré sa použije v žiadosti o schválenie konkrétneho použitia, sa scenáre vystavenia sa musia vyhotoviť len pre tieto použitia a následné kroky v rámci životnosti.

5.2.  Krok 2: Odhad vystavenia

5.2.1.  Vystavenie sa odhaduje pre každý vypracovaný scenár vystavenia a uvádza sa pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti a v prípade potreby a v súlade s článkom 33 sa zhrnie v prílohe ku karte bezpečnostných údajov. Odhad vystavenia obsahuje tri prvky: (1) odhad vystavenia, (2) chemický rozpad a pochody a (3) odhad úrovní vystavenia.

5.2.2.  Pri odhade vystavenia sa berú do úvahy emisie počas všetkých relevantných častí životného cyklu látky, pričom sa vychádza z predpokladu, že sa uplatňujú opatrenia na riadenie rizika opísané v scenári vystavenia.

5.2.3.  Uvedie sa charakteristika možných rozkladných, transformačných alebo reakčných procesov a odhad environmentálneho rozptylu a rozkladu.

5.2.4  Odhad úrovne vystavenia sa vykoná pre všetky ľudské populácie (pracovníkov, spotrebiteľov a osôb vystavených možnému vystaveniu prostredníctvom životného prostredia) a zložky životného prostredia, kde je známa alebo rozumne predpokladaná expozícia danej látky. Treba uviesť každú relevantnú cestu vystavenia ľudí (inhalačne, orálne, dermálne alebo kombinovane cez všetky cesty vystavenia). Pri týchto odhadoch treba prihliadnuť aj na priestorové a časové obmeny modelu vystavenia. Pri odhade vystavenia treba konkrétne prihliadať na:

   adekvátne merané reprezentatívne údaje o vystavenií,
   všetky väčšie znečistenia a prísady v danej látke,
   množstvo, v akom sa daná látka vyrába alebo dováža,
   množstvo pre každé určené použitie,
   stupeň kontroly,
   fyzikálno-chemické vlastnosti látky,
   produkty transformácie alebo rozkladu,
   možné cesty vystavenia a potenciálnu absorpciu u ľudí,
   možné cesty do životného prostredia, rozptýlenie v prostredí a rozklad a/alebo transformáciu (pozri aj časť 3 krok 1).

5.2.5  Ak sú k dispozícii adekvátne namerané reprezentatívne údaje o vystavení, pri vyhotovovaní posúdenia vystavenia sa im venuje osobitná pozornosť. Pre odhad úrovní vystavenia možno použiť vhodné modely. Možno prihliadnuť aj na Monitorovacie údaje látok s analogickým použitím a modelmi vystavenia alebo s analogickými vlastnosťami.

6.  Charakterizácia ohrozenia

6.1  Charakterizácia ohrozenia sa vykoná pre každý scenár vystavenia a uvedie sa pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti.

6.2  Charakterizácia ohrozenia zohľadňuje ľudské populácie (exponované ako pracovníci, spotrebitelia alebo nepriamo prostredníctvom životného prostredia a v prípade potreby aj ich kombinácií) a zložky životného prostredia, kde je známa alebo rozumne predpokladané vystavenie danej látke, pričom sa vychádza z predpokladu, že sa uplatňujú opatrenia na riadenie rizika opísané v scenári vystavenia v predchádzajúcej časti. Okrem toho sa preskúma celkové ohrozenie životného prostredia spôsobené danou látkou integrovaním výsledkov pre všetky príslušné zložky a všetky príslušné emisné/únikové zdroje látky.

6.3  Charakterizáciu ohrozenia tvorí:

   porovnanie vystavenia každej ľudskej populácie, pri ktorej sa vie, že došlo alebo môže dôjsť k vystaveniu príslušnými odvodenými úrovňami bez účinku,
   porovnanie predpokladaných koncentrácií v prostredí v každej zložke životného prostredia s hodnotami Pnec a
   posúdenie pravdepodobnosti a závažnosti udalosti, ku ktorej dochádza v dôsledku fyzikálno-chemických vlastností látky.

6.4  V každom scenári vystavenia sa vystavenie ľudí a životného prostredia považuje za primerane kontrolované, ak:

   úrovne vystavenia odhadnuté v časti 6.2 neprevyšujú príslušnú úroveň Dnel alebo Pnec, ako boli určené v častiach 1 resp. 3 a
   pravdepodobnosť a závažnosť udalosti, ku ktorej dochádza v dôsledku fyzikálno-chemických vlastností látky, ako bolo určené v časti 2, je zanedbateľná.

6.5  Pri humánnych účinkoch a zložkách životného prostredia, pre ktoré nebolo možné stanoviť hodnoty Dnel alebo Pnec, sa vykoná kvalitatívne posúdenie pravdepodobnosti zabránenia účinkom pri uplatňovaní scenára vystavenia.

Pri látkach, ktoré spĺňajú kritériá PBT a vPvB, výrobca alebo dovozca použije informácie získané v časti 5 krok 2 pri uplatňovaní opatrení na riadenie rizika na svojom pracovisku a ich odporúčaní následným používateľom, ktoré minimalizujú vystavenie ľudí alebo životného prostredia.

7.  Formát správy o chemickej bezpečnosti

Správa o chemickej bezpečnosti obsahuje tieto záhlavia:

Formát správy o chemickej bezpečnosti

ČASŤ A

1. Zhrnutie opatrení na riadenie rizika

2. Vyhlásenie o uplatňovaní opatrení na riadenie rizika

3. Vyhlásenie o oznámení opatrení na riadenie rizika

ČASŤ B

1. Určenie látky a jej fyzikálnych a chemických vlastností

2. Klasifikácia a označenie

3. Vlastnosti environmentálneho rozkladu

3.1. Rozpad

3.2. Environmentálny rozptyl

3.3. Bioakumulácia

ČASŤ C

1. posúdenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie

1.1. Toxikokinetika, metabolizmus a distribúcia

1.2. Akútna toxicita

1.3. Dráždivosť

1.3.1. Koža

1.3.2. Oči

1.3.3. Dýchacie cesty

1.4. Leptavosť

1.5. Senzibilizácia

1.5.1. Koža

1.5.2. Dýchacie cesty

1.6. Toxicita opakovaných dávok

1.7. Mutagenita

1.8. Karcinogenita

1.9. Toxicita pre reprodukciu

1.9.1. Ovplyvnenie plodnosti

1.9.2. Vývojová toxicita

1.10. Iné účinky

2. posúdenie fyzikálnochemických vlastností pre ľudské zdravie

2.1. Výbušnosť

2.2. Horľavosť

2.3. Oxidačný potenciál

3. posúdenie nebezpečenstva pre životné prostredie

3.1. Vodné prostredie (vrátane sedimentov)

3.2. Pozemské prostredie

3.3. Atmosférické prostredie

3.4. Mikrobiologická aktivita v systémoch čističiek odpadov

4. Posúdenie PBT a vPvB

5. Posúdenie vystavenia

5.1. [Názov 1. scenára vystavenia]

5.1.1. Scenár vystavenia

5.1.2. Posúdenie vystavenia

5.2. [Názov 2. scenára vystavenia]

5.2.1. Scenár vystavenia

5.2.2. Posúdenie vystavenia

[atď.]

6. Charakterizácia ohrozenia

6.1. [Názov 1. scenára vystavenia]

6.1.1. Ľudské zdravie

6.1.1.1. Pracovníci

6.1.1.2. Spotrebitelia

6.1.1.3. Ľudia s hrozbou možného nepriameho vystavenia prostredníctvom životného prostredia

6.1.2. Životné prostredie

6.1.2.1. Vodné prostredie (vrátane sedimentov)

6.1.2.2. Pozemské prostredie

6.1.2.3. Atmosférické prostredie

6.1.2.4. Mikrobiologická aktivita v systémoch čističiek odpadov

6.2. [Názov 2. scenára vystavenia]

6.2.1. Ľudské zdravie

6.2.1.1. Pracovníci

6.2.1.2. Spotrebitelia

6.2.1.3. Ľudia s hrozbou možného nepriameho vystavenia prostredníctvom životného prostredia

6.2.2. Životné prostredie

6.2.2.1. Vodné prostredie (vrátane sedimentov)

6.2.2.2. Pozemské prostredie

6.2.2.3. Atmosférické prostredie

6.2.2.4. Mikrobiologická aktivita v systémoch čističiek odpadov

[atď.]

6.x. Celkové vystavenie (kombinácia všetkých relevantných zdrojov emisií/únikov)

6.x.1 Ľudské zdravie (kombinácia všetkých ciest vystavenia)

6.x.1.1

6.x.2. Životné prostredie (kombinácia všetkých relevantných zdrojov emisií)

6.x.2.1.

PRÍLOHA IA

POKYNY NA ZOSTAVENIE KARTY BEZPEČNOSTNÝCH ÚDAJOV

V tejto prílohe sú uvedené požiadavky na kartu bezpečnostných údajov, ktorá sa ustanovuje pre látku alebo prípravok v súlade s článkom 33. Karta bezpečnostných údajov poskytuje mechanizmus odovzdania príslušných informácií z relevantnej správy (správ) o chemickej bezpečnosti bezprostrednému následnému používateľovi (používateľom) v dodávateľskom reťazci. Informácie poskytnuté v karte bezpečnostných údajov musia byť v súlade s informáciami v správe o chemickej bezpečnosti, ak sa správa vyžaduje. Ak bola vypracovaná správa o chemickej bezpečnosti, príslušný scenár (scenáre) vystavenia sa uvedie v prílohe ku karte bezpečnostných údajov, aby sa zjednodušilo odvolávanie sa na ne pod príslušnými záhlaviami karty bezpečnostných údajov.

Účelom tejto prílohy je zaručiť jednotnosť a presnosť obsahu každého z povinných záhlaví uvedených v článku 33 tak, aby vyhotovené karty bezpečnostných údajov umožnili používateľom prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia.

Informácie v karte bezpečnostných údajov musia spĺňať aj požiadavky ustanovené v smernici Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracujúcich pred rizikami spojenými s chemickými faktormi pri práci. Karta bezpečnostných údajov konkrétne umožní zamestnávateľovi zistiť, či na pracovisku sú nejaké chemické faktory, a posúdiť prípadné nebezpečenstvo pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich v dôsledku ich používania.

Informácie v karte bezpečnostných údajov treba vypisovať jasne a dôsledne. Kartu bezpečnostných údajov vyhotovuje zodpovedná osoba, ktorá zohľadní špecifické potreby používateľov, pokiaľ sú známe. Osoby, ktoré uvádzajú na trh chemické látky a prípravky, zabezpečia, aby zodpovedné osoby mali potrebné školenie, vrátane jeho obnovenia.

Pre prípravky, ktoré sa nepokladajú za nebezpečné, ale pre ktoré sa podľa článku 34 vyžaduje karta bezpečnostných údajov, treba pod každým záhlavím uviesť zodpovedajúce informácie.

Vzhľadom na širokú škálu vlastností chemických látok a prípravkov môžu byť v niektorých prípadoch potrebné dodatočné informácie. Ak v iných prípadoch dôjde k tomu, že informácie o niektorých vlastnostiach nemajú význam alebo ich technicky nemožno zabezpečiť, pod každým záhlavím sa jasne uvedú príčiny. Informácie sa poskytujú pre každú nebezpečnú vlastnosť. Ak sa konštatuje, že dané nebezpečenstvo sa na látku nevzťahuje, treba jednoznačne odlíšiť prípady, keď klasifikujúci nemá k dispozícii údaje, od prípadov, ku ktorým sú dostupné negatívne výsledky skúšok.

Dátum vydania karty bezpečnostných údajov sa uvedie na prvej strane. Pri revízii karty bezpečnostných údajov treba prijímateľa upozorniť na zmeny.

Poznámka

Karty bezpečnostných údajov sa vyžadujú aj pre niektoré špeciálne látky a prípravky (napr. kovy v pevnej forme, zliatiny, stlačené plyny a pod.) uvedené v kapitolách 8 a 9 prílohy VI k smernici 67/548/EHS, pre ktoré platia úľavy pri označovaní.

1.   určenie látky/prípravku a spoločnosti/podniku

1.1.  Určenie látky alebo prípravku

Názov použitý na určenie je rovnaký ako označenie na štítku, ako je stanovené v prílohe VI k smernici 67/548/EHS.

Pre látky podliehajúce registrácii bude názov zhodný s tým, ktorý je uvedený v registrácii a treba uviesť aj registračné číslo pridelené podľa článku 20 ods. 1 tohto nariadenia.

Možno označiť aj ostatné dostupné formy určenia.

1.2.  Použitie látky/prípravku

Uveďte spôsoby použitia látky alebo prípravku, ak sú známe. Ak sú možné viaceré spôsoby použitia, treba uviesť len najdôležitejší alebo najbežnejší spôsob. Sem patrí aj stručný opis, o čo vlastne ide, napr. spomaľovač horenia, antioxidant, atď.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, karta bezpečnostných údajov má obsahovať informácie o všetkých určených použitiach, ktoré sú relevantné pre príjemcu karty bezpečnostných údajov. Tieto informácie musia byť v súlade s určenými použitiami a scenármi vystavenia uvedenými v prílohe ku karte bezpečnostných údajov.

1.3.  Určenie spoločnosti/podniku

Určite osobu zodpovednú za umiestnenie látky alebo prípravku na trh v rámci Spoločenstva, či už ide o výrobcu, dovozcu alebo distributéra. Uveďte úplnú adresu a telefónne číslo tejto osoby.

Okrem toho ak táto osoba nemá sídlo v členskom štáte v ktorom sa látka alebo prípravok uvádza na trh, uveďte podľa možnosti úplnú adresu a telefónne číslo osoby, ktorá je zodpovedná v danom členskom štáte.

Pre registrujúcich je určená osoba totožná s informáciami o totožnosti výrobcu alebo dovozcu, uvedeného v registrácii.

1.4.  Núdzový telefón

Okrem vyššie spomínaných informácií uveďte núdzové telefónne číslo spoločnosti a/alebo príslušného oficiálneho poradného orgánu (môže ísť o orgán zodpovedný za prijímanie zdravotných informácií, ktorý sa spomína v článku 17 smernice 1999/45/ES).

2.   označenie nebezpečenstiev

Tu uveďte klasifikáciu látky alebo prípravku, ktorá vyplýva z klasifikačných pravidiel v smerniciach 67/548/EHS alebo 1999/45/ES. Jasne a stručne uveďte nebezpečnosť látky alebo prípravku pre človeka a životné prostredie.

Jasne rozlišujte medzi prípravkami, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné, a prípravkami, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné podľa smernice 1999/45/ES.

Opíšte najdôležitejšie nepriaznivé fyzikálno-chemické vlastnosti a účinky a prejavy na ľudskom zdraví a životnom prostredí, súvisiace s použitím, a možné zneužitia látky alebo prípravku, ktoré možno rozumne predpokladať.

Treba uviesť aj ďalšie riziká, akými sú prašnosť, dusivosť, mrazivosť alebo environmentálne vplyvy, akými sú nebezpečenstvo pre organizmy žijúce v pôde, atď., ktoré sa neprejavili v klasifikácii, ale prispievajú k celkovej nebezpečnosti materiálu.

Informácia uvedená na označení musí byť podľa záhlavia 15.

Klasifikácia látky musí byť jednotná s klasifikáciou uvedenou v inventári klasifikácií a označení podľa hlavy X.

3.  ZLOŽENIE/INFORMÁCIE O ZLOŽKÁCH

Uvedené informácie umožňujú príjemcovi ľahko určiť nebezpečnosť zložiek prípravku. Nebezpečnosť samotného prípravku sa uvádza pod záhlavím 3.

3.1.  Nie je potrebné uvádzať plné zloženie (charakter zložiek a ich koncentráciu), avšak všeobecný opis zložiek a ich koncentrácie je vítaný.

3.2.  Pre prípravky, ktoré sú podľa smernice 1999/45/ES klasifikované ako nebezpečné, treba uviesť nasledujúce látky spolu s ich koncentráciou alebo rozsahom koncentrácie:

  i) látky predstavujúce zdravotné alebo environmentálne nebezpečenstvo v zmysle smernice 67/548/EHS, ak sú obsiahnuté v koncentrácii rovnajúcej sa alebo presahujúcej najnižšiu:
   platnú koncentráciu definovanú v tabuľke v článku 3 ods. 3 smernice 1999/45/ES alebo
   medznú koncentráciu uvedenú v prílohe I k smernici 67/548/EHS,
   medzné koncentrácie uvedené v časti B prílohy II k smernici 1999/45/ES,
   medzné koncentrácie uvedené v časti B prílohy III k smernici 1999/45/ES,
   medzné koncentrácie uvedené v odsúhlasenom vpise do klasifikačného a označovacieho inventára vytvoreného v rámci hlavy X,
   ii) a látky, pre ktoré existujú limity expozície na pracoviskách spoločenstva, ktoré už nie sú zahrnuté pod bod (i).

3.3.  Pre prípravok, ktorý nie je podľa smernice 1999/45/ES klasifikovaný ako nebezpečný, treba uviesť nasledujúce látky spolu s ich koncentráciou alebo rozsahom koncentrácie, ak ich jednotlivá koncentrácia je ≥ 1% hmotnostných neplynných prípravkov a ≥ 0,2% hmotnostných plynných prípravkov:

   látky predstavujúce zdravotné alebo environmentálne nebezpečenstvo v zmysle smernice 67/548/EEC((78)),
   a látky, pre ktoré existujú limity expozície na pracoviskách spoločenstva.

3.4.  Pre prípravky, ktoré nespĺňajú požiadavky bodov 3.2 a 3.3 a pre ktoré PNEC použitej látky je nižšia než 500 µg/liter, množstvo biodegradability (odstrániteľnosti) a logPOW (logaritmus rozdeľovacieho koeficientu n-oktanol/voda) sa oznámia následnému používateľovi v súlade s požiadavkami článkov 39 a 40.

3.5.  Klasifikácia (odvodená buď z článkov 4 a 6 smernice 67/548/EHS alebo z prílohy I k smernici 67/548/EHS) vyššie uvedených látok sa uvedie symbolom R a vetami R priradenými v súlade s ich fyzikálno-chemickými, zdravotnými a environmentálnymi nebezpečenstvami. Vety R tu netreba uvádzať v plnom znení: treba sa odvolať na záhlavie 16, kde SA uvádza plné znenie každej relevantnej vety R.

3.6.  Názov a číslo Einecs alebo Elincs uvedených látok sa uvádza v súlade so smernicou 67/548/EHS. Vhodné je aj uvedenie čísla CAS a názvu Iupac (ak existujú). Pre látky uvádzané pod ich generickými názvami podľa článku 15 smernice 1999/45/ES alebo podľa poznámky pod čiarou k bodu 3.3 tejto prílohy nie je potrebná presná chemická identifikácia. Registračné číslo pridelené podľa článku 20 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza pre každú látku, ktorá podlieha registrácii.

3.7.  Ak sa podľa ustanovení článku 15 smernice 1999/45/ES alebo poznámky pod čiarou k bodu 3.3 tejto prílohy musí udržať v tajnosti určenie istých látok, ich chemický charakter je potrebné opísať tak, aby sa zaručila bezpečná manipulácia s týmito látkami. Použitý názov musí byť rovnaký ako názov odvodený na základe vyššie uvedených predpisov.

4.  OPATRENIA PRI PRVEJ POMOCI

Uveďte opatrenia na poskytnutie prvej pomoci.

Najprv špecifikujte, či je potrebná okamžitá lekárska starostlivosť.

Informácia o prvej pomoci je stručná a ľahko zrozumiteľná zo strany postihnutého, náhodných okoloidúcich a osôb, ktoré poskytujú prvú pomoc. Príznaky a prejavy treba stručne zhrnúť. Inštrukcie uvedú potrebné úkony priamo na mieste v prípade nehody a skutočnosť, či sa dajú predpokladať neskoršie prejavy po expozícii.

Rozdeľte informácie podľa rôznych spôsobov expozície, t.j. pri inhalácii, kontakte s pokožkou, očami, a požitím, vždy pod iným záhlavím.

Uveďte, či treba vyhľadať odbornú lekársku pomoc.

Pri niektorých látkach a prípravkoch môže byť dôležité zdôrazniť, že na pracovisku majú byť osobitné prostriedky, ktoré umožnia poskytnúť špecifické a okamžité ošetrenie.

5.  PROTIPOŽIARNE OPATRENIA

Uveďte požiadavky na likvidáciu požiaru spôsobeného látkou alebo prípravkom, prípadne požiaru, ktorý vznikol v ich blízkosti. Opíšte:

   vhodné hasiace prostriedky,
   hasiace prostriedky, ktoré nemožno použiť z bezpečnostných dôvodov,
   osobitné nebezpečenstvo spôsobené samotnou látkou alebo prípravkom, výbušné splodiny, vzniknuté plyny,
   špeciálne ochranné prostriedky pre hasičov.

6.  OPATRENIA PRI NÁHODNOM ÚNIKU

V závislosti od druhu látky alebo prípravku sú potrebné informácie o:

   osobných preventívnych opatreniach, akými sú:
  

odstránenie zdrojov zapálenia, zabezpečenie dostatočného vetrania/ochrany dýchania, regulácia prášenia, zabránenie styku s pokožkou a očami,

   environmentálnych opatreniach, napríklad:
  

zabránenie úniku do kanalizácie, povrchových vôd, spodných vôd a pôdy, možná potreba varovať susedné oblasti,

   spôsoby čistenia, napríklad:
  

použitie absorpčných materiálov (napr. piesku, kremeliny, látky na viazanie kyselín, univerzálnej látky na viazanie chemikálií, pilín a pod.), znižovanie plynov/dymu pomocou vody, riedením.

Zvážiť aj potrebu uvedenia oznámení typu: "nikdy nepoužívať, neutralizovať pomocou ...".

Poznámka:

Ak je potrebné, odvolajte sa na záhlavie 8 a 13.

7.  MANIPULÁCIA A SKLADOVANIA

Poznámka

Informácie v tejto časti sa týkajú ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia. Ich účelom je pomôcť zamestnávateľovi vypracovať vhodné pracovné postupy a organizačné opatrenia podľa článku 5 smernice 98/24/ES.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti alebo registrácia, informácie v tejto časti musia byť v súlade s informáciami poskytnutými pre určené spôsoby použitia a expozičnými scenármi uvedenými v prílohe karty bezpečnostných údajov.

7.1.  Manipulácia

Uveďte zásady bezpečnej manipulácie, vrátane rád v oblasti technických opatrení, ako napríklad: izolovanie, miestne a celkové prevetranie, opatrenia na zabránenie vzniku aerosólov, prachu a požiaru, opatrenia požadované v oblasti ochrany životného prostredia (napr. používanie filtrov alebo čističov plynu pri vetraní odsávaním, použitie v obmedzenom priestore, opatrenia na zber a likvidovanie rozsypaných alebo rozliatych látok atď.) a všetky osobitné požiadavky alebo pravidlá platné pre látky alebo prípravky (napr. postupy alebo zariadenia, ktoré sú zakázané alebo odporúčané), podľa možnosti so stručným opisom.

7.2.  Skladovanie

Uveďte podmienky bezpečného skladovania, ako napríklad: špeciálne prevedenie skladových priestorov alebo nádob (vrátane záchytných múrov a vetrania), nekompatibilné materiály, skladovacie podmienky (teplotné a vlhkostné limity a rozpätia, osvetlenie, inertné plyny atď.), špeciálna elektrická výbava a zabránenie vzniku statickej elektriny.

V prípade potreby uveďte kvantitatívne limity pri daných skladovacích podmienkach. Uveďte najmä všetky špeciálne požiadavky, napríklad na druh materiálu použitého na balenie/v kontajneroch s látkami alebo prípravkami.

7.3.  Osobitné použitie (použitia)

Pri finálnych výrobkoch určených na špeciálne použitie (použitia) sa v odporúčaniach podrobne aj uplatniteľne uvedú určené spôsoby použitia. Podľa možnosti sa uvedie dokaz na osobitné schválené usmernenia daného odvetvia alebo sektoru.

8.  KONTROLA VYSTAVENIA/OSOBNÁ OCHRANA

8.1.  Medzné hodnoty vystavenia

Špecifikujte aktuálne platné špecifické kontrolné parametre, vrátane hodnôt limitov vystavenia na pracovisku a/alebo hodnoty biologických limitov. Uvádzajú sa tie hodnoty, ktoré platia v členskom štáte kde sa daná látka alebo prípravok uvádza na trh. Uveďte informácie aj o platných monitorovacích postupoch.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, treba uviesť príslušné hodnoty DNEL a PNEC pre danú látku pre scenáre vystavenia uvedené v prílohe ku karte bezpečnostných údajov.

V prípade prípravkov je prínosné uviesť hodnoty pre podstatné zložky, ktoré sa majú uvádzať v karte bezpečnostných údajov podľa záhlavia 3.

8.2.  Kontrola vystavenia

Na účely tohto dokumentu kontrola vystavenia znamená plnú škálu osobitných ochranných a preventívnych opatrení, ktoré treba urobiť počas používania látky v záujme minimalizácie vystavenia pracovníka a životného prostredia.

8.2.1.  Kontrola vystavenia na pracovisku

Na základe tejto informácie zamestnávateľ vykoná posúdenie nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov pre látku alebo prípravok v zmysle článku 4 smernice 98/24/ES, ktorý požaduje vypracovanie vhodných pracovných postupov a technických kontrol, používanie primeraného zariadenia a materiálov, aplikovanie opatrení na kolektívnu ochranu a napokon aj používanie opatrení na individuálnu ochranu, akými sú individuálne ochranné prostriedky. Poskytnite preto vhodné a dostatočné informácie o týchto opatreniach, aby sa umožnilo správne posúdenie rizika podľa článku 4 smernice 98/24/ES. Tieto informácie dopĺňajú tie, ktoré sa už uviedli v záhlaví 7.1.

Ak je potrebná osobná ochrana, špecifikujte podrobne akými zariadeniami sa dosiahne dostatočná a správna ochrana. Prihliadnite pri tom na smernicu Rady 89/686/EHS((79)) a uveďte odkaz na príslušné normy CEN.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, v prílohe ku karte bezpečnostných údajov sa uvedie súhrn opatrení na riadenie rizík, ktoré dostatočne chránia pracovníkov pred expozíciou vplyvom látky zo expozičných scenárov.

8.2.1.1.  Respiračná ochrana

Pri nebezpečných plynoch, výparoch a prachu špecifikujte typ ochranného zariadenia, ktoré sa má použiť, ako napríklad izolovaný dýchací prístroj, vhodné masky a filter.

8.2.1.2.  Ochrana rúk

Jednoznačne uveďte druh rukavíc, ktoré treba používať pri manipulácii s látkou alebo prípravkom, vrátane:

   druhu materiálu,
   času prieniku materiálom rukavíc z hľadiska množstva a trvania vystavenia kože.

Ak je to potrebné, uveďte aj ďalšie opatrenia na ochranu rúk.

8.2.1.3.  Ochrana zraku

Uveďte druh vyžadovaného zariadenia na ochranu zraku, ako napríklad: bezpečnostné okuliare, ochranné okuliare, tvárové štíty.

8.2.1.4.  Ochrana kože

Ak okrem rúk treba chrániť aj iné časti tela, uveďte druh a kvalitu požadovaného ochranného zariadenia, ako napríklad: zástery, pracovná obuv a kompletný ochranný odev. Ak je to potrebné, uveďte aj ďalšie opatrenia na ochranu kože a osobitné hygienické opatrenia.

8.2.2.  Kontrola vystavenia životného prostredia

Špecifikujte informácie pre zamestnávateľa, aby mohol splniť svoje povinnosti v zmysle právnych predpisov Spoločenstva na ochranu životného prostredia.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, v scenároch vystavenia, ktoré sú stanovené v prílohe ku karte bezpečnostných údajov sa uvedie súhrn opatrení na riadenie rizík, ktoré dostatočne chránia životné prostredie pred vystavením vplyvom látky zo expozičných scenárov.

9.  FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ VLASTNOSTI

V záujme umožnenia primeraných kontrolných opatrení poskytnite všetky relevantné informácie o látke alebo prípravku, osobitne informácie vymenované v záhlaví 9.2. Informácie v tejto časti sú v súlade s informáciami poskytnutými pri registrácii, ak sa pre danú látku vyžadovala.

9.1.  Všeobecné informácie

Vzhľad

Uveďte fyzikálne skupenstvo (pevná, tekutá, plynná látka) a farbu danej látky alebo prípravku.

Zápach

Ak je zápach citeľný, opíšte ho.

9.2.  Dôležité zdravotné, bezpečnostné a environmentálne informácie

pH

Uveďte pH danej látky alebo prípravku pri dodávke alebo jej vodného roztoku; v druhom prípade uveďte aj koncentráciu.

Bod varu/rozpätie varu:

Bod vzplanutia:

Horľavosť (pevná, plynná):

Výbušné vlastnosti:

Oxidačné vlastnosti:

Tenzia pary:

Relatívna hustota:

Rozpustnosť:

Rozpustnosť vo vode:

Rozpustnosť v tukoch (špecifikovať rozpúšťadlo – olej):

Koeficient rozkladu: n-oktylalkohol/voda:

Viskozita:

Hustota pár:

Rýchlosť odparovania:

9.3.  Ďalšie informácie

Uveďte ďalšie dôležité bezpečnostné parametre, ako sú miešateľnosť, vodivosť, bod tavenia/rozsah tavenia, skupina plynov (potrebné pre smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES)(80), bod samozápalu, atď.

Poznámka 1

Vyššie uvedené vlastnosti sa zistia v súlade so špecifikáciami časti A prílohy X alebo akoukoľvek inou porovnateľnou metódou.

Poznámka 2

Pre prípravky treba bežne uvádzať vlastnosti samotného prípravku. Ak sa však uvádza, že sa ho niektoré konkrétne riziko netýka, treba jasne rozlišovať medzi prípadmi, že klasifikujúci nedisponuje danou informáciou a prípadmi, že existuje negatívny výsledok skúšok. Ak sa pokladá za potrebné informovanie a vlastnostiach jednotlivých zložiek, uveďte jednoznačne na čo sa údaje vzťahujú.

10.  STABILITA A REAKTIVITA

Uveďte stabilitu látky alebo prípravku a možnosť nebezpečných reagencií, ku ktorým môže dôjsť za rôznych okolností ich využívania, a aj to, či dochádza k uvoľneniu do prostredia.

10.1.  Podmienky, ktorým sa treba vyhnúť

Uveďte tie podmienky, ako je teplota, tlak, svetlo, otras atď., ktoré môžu spôsobiť nebezpečné reakcie a podľa možnosti uveďte ich stručný opis.

10.2.  Materiály, ktorým sa treba vyhnúť

Uveďte materiály, ako voda, vzduch, kyseliny, zásady, oxidujúce činidlá alebo iné špecifické látky, ktoré môžu vyvolať nebezpečné reakcie a podľa možnosti uveďte ich stručný opis.

10.3.  Nebezpečné produkty rozkladu

Vymenujte nebezpečné látky, ktoré vznikajú v nebezpečných množstvách po rozklade.

Poznámka

Uveďte konkrétne:

   potrebu a charakter stabilizátorov,
   možnosť nebezpečnej exotermickej reakcie,
   bezpečnostný význam prípadnej zmeny fyzického vzhľadu látky alebo prípravku, ak existuje,
   prípadné nebezpečné produkty vznikajúce pri rozklade, vytvorené po kontakte s vodou,
   možnosť rozpadu na nestále produkty.

11.  TOXIKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

Táto časť sa zaoberá potrebou stručného, ale kompletného a všeobecného opisu rôznych toxických (zdravotných) účinkov, ku ktorým môže dôjsť, ak používateľ príde do styku s látkou alebo prípravkom.

Do informácie treba zahrnúť zdraviu nebezpečné účinky z vystavenia sa vplyvom látky alebo prípravku, napríklad na základe údajov zo skúšok a praxe. Informácie zahŕňajú aj prípadné oneskorené, okamžité a chronické účinky v dôsledku krátkodobej alebo dlhodobej expozície: napríklad senzibilizáciu, narkózu, karcinogenitu, mutagenitu a reprodukčnú toxicitu (vývojovú toxicitu a toxicitu z hľadiska plodnosti). Takisto obsahuje aj informácie o rôznych spôsoboch expozície (inhalácia, požitie, kontakt s očami, pokožkou) a opisujú symptómy vzťahujúce sa na fyzikálne, chemické a toxikologické charakteristiky.

V súvislosti s informáciami už uvedenými v záhlaví 3 - zloženie/informácie o zložkách, sa môže stať, že bude potrebné spomenúť aj špecifické zdravotné účinky niektorých zložiek prípravku.

Informácie v tejto časti musia byť v súlade s údajmi poskytnutými v registrácii, ak sa táto požaduje, a/alebo v správe o chemickej bezpečnosti, ak sa požaduje, a majú informovať o nasledujúcich skupinách potenciálnych účinkov:

   toxikokinetika, metabolizmus a distribúcia,
   akútne účinky (akútna toxicita, podráždenie a leptavosť),
   senzibilizácia,
   toxicita opakovaných dávok a
   účinky CMR (karcinogenita, mutagenita a reprodukčná toxicita).

Pre látky podliehajúce registrácii sa uvedú súhrny informácií odvodených z uplatňovania príloh V až IX tohto nariadenia. Informácie zahŕňajú aj výsledky porovnania dostupných údajov s kritériami smernice 67/548/EHS pre CMR, kategórie 1 a 2, podľa odseku 1.3.1 prílohy I.

12.  EKOLOGICKÉ INFORMÁCIE

Opíšte možné účinky, správanie a environmentálny rozklad látky alebo prípravku vo vzduchu, vo vode, a/alebo v pôde. Ak sú dostupné, uveďte aj príslušné údaje zo skúšok (napr. LC50 ryby ≤ 1mg/l).

Informácie v tejto časti sú v súlade s informáciami poskytnutými pri registrácii, ak sa pre danú látku vyžadovala, a/alebo v správe o chemickej bezpečnosti, ak sa vyžadovala.

Opíšte najdôležitejšie charakteristiky, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na životné prostredie v dôsledku charakteru látky alebo prípravku a pravdepodobných metód použitia. Informácie rovnakého druhu treba poskytnúť pre nebezpečné produkty vznikajúce rozkladom látok a prípravkov. Medzi ne môžu patriť nasledujúce informácie:

12.1.  Ekotoxicita

Sem sa zahrnú relevantné dostupné údaje o vodnej toxicite, a to akútnej aj chronickej, pre ryby, kôrovce, riasy a iné vodné rastliny. Okrem toho treba uviesť, ak sú dostupné, aj údaje o toxicite pre pôdne mikroorganizmy a makroorganizmy a ostatné environmentálne relevantné organizmy, ako sú vtáky, včely a rastliny. Tam má látka alebo prípravok inhibičný účinok na činnosť mikroorganizmov, uvedie sa možný dopad na čističky odpadov.

Pre látky podliehajúce registrácii sa uvedú súhrny informácií odvodených z uplatňovania príloh V až IX tohto nariadenia.

12.2.  Mobilita

Ide o schopnosť látky alebo príslušných zložiek prípravku(81), prejsť do podzemných vôd alebo na vzdialené miesta od lokality úniku, ak látka unikne do prostredia.

Príslušné údaje môžu zahŕňať:

   známe alebo predpokladané šírenie sa do zložiek životného prostredia,
   povrchové napätie,
   absorpcia/desorpcia.

Informácie o ostatných fyzikálno-chemických vlastnostiach sa uvádzajú v záhlaví 9.

12.3.  Stálosť a odbúrateľnosť

Ide o schopnosť látky alebo príslušných zložiek prípravku odbúrať sa v príslušnom environmentálnom prostredí a to buď prostredníctvom biodegradácie alebo iným procesom, ako napríklad oxidáciou alebo hydrolýzou. Ak sú známe, treba uviesť polčasy rozpadu Je potrebné spomenúť aj schopnosť látky alebo príslušných zložiek prípravku odbúrať sa v čističkách odpadov.

12.4.  Bioakumulatívny potenciál

Ide o schopnosť látky alebo príslušných zložiek prípravku akumulovať sa v biote a prípadne prechádzať potravinovým reťazcom, s uvedením podielového koeficientu oktanol-voda (KOW) a biokoncentračného faktora (BCF), ak je tento údaj dostupný.

12.5.  Výsledky posúdenia PBT

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, uvedú sa výsledky hodnotenia PBT, ako sú stanovené v správe o chemickej bezpečnosti.

12.6.  Iné nepriaznivé účinky

Ak sú k dispozícii, je potrebné uviesť všetky ďalšie nepriaznivé účinky na životné prostredie, napr. možnosť poškodzovania ozónovej vrstvy, vytváranie fotochemického ozónu, potenciálne endokrinné poruchy a/alebo možnosť spôsobovania globálneho otepľovania.

Poznámky

Zabezpečte, aby sa poskytli relevantné informácie z hľadiska životného prostredia uvedené pod inými záhlaviami karty bezpečnostných údajov, osobitne rady súvisiace s kontrolovaným uvoľňovaním, opatreniach pri náhodnom úniku, s dopravou a likvidáciou podľa záhlaví 6, 7, 13, 14 a 15.

13.  OPATRENIA V SÚVISLOSTI SO ZNEŠKODNENÍM

Ak zneškodnenie látky alebo prípravku (nadbytku alebo odpadu z predpokladaného použitia) predstavuje nebezpečenstvo, uveďte opis týchto zvyškov a informácie o bezpečnej manipulácii s nimi.

Špecifikujte vhodné metódy likvidácie látky aj prípravku a kontaminovaných obalových materiálov (spaľovanie, recyklácia, uloženie na voľnú skládku atď.).

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, informácie o opatreniach pri odpadovom hospodárstve a kontrole vystavenia ľudí a životného prostredia vplyvom látky budú v súlade so scenármi vystavenia uvedenými v prílohe ku karte bezpečnostných údajov.

Poznámka

Uveďte odkazy na všetky relevantné ustanovenia spoločenstva, ktoré sa týkajú odpadu. Ak nie sú, treba používateľom pripomenúť platné vnútroštátne alebo regionálne nariadenia.

14.  INFORMÁCIE O DOPRAVE

Uveďte všetky osobitné preventívne opatrenia, ktoré by používateľ mal dodržiavať v súvislosti s dopravou alebo prevozom, a to tak v rámci svojich priestorov ako aj mimo nich. Ak je to relevantné, poskytnite informácie o klasifikácii dopravy pre každé modálne nariadenie: IMDG (námorná doprava), ADR (cestná doprava, smernica 94/55/ES), RID (železničná doprava, smernica Rady 96/49/ES(82)), ICAO/IATA (letecká doprava). To môže okrem iného zahŕňať:

   číslo OSN,
   triedu,
   správne expedičné označenie,
   obalovú skupinu,
   znečisťujúcu látku pre more,
   ďalšie vhodné informácie.

15.  REGULAČNÉ INFORMÁCIE

Uveďte zdravotné, bezpečnostné a environmentálne informácie uvedené na označení v súlade so smernicami 67/548/EHS a 1999/45/ES.

Ak látka alebo prípravok, na ktorý sa vzťahuje táto karta bezpečnostných údajov, podlieha osobitným ustanoveniam z hľadiska ochrany človeka alebo životného prostredia na úrovni spoločenstva (napr. schváleniu podľa hlavy VII alebo obmedzeniam podľa hlavy VIII), treba tieto ustanovenia uviesť, pokiaľ to je možné.

Taktiež je potrebné uviesť, ak je to možné, aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto ustanovenia uplatňujú a všetky ďalšie vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu byť relevantné.

16.  ĎALŠIE INFORMÁCIE

Uveďte všetky ďalšie informácie, ktoré dodávateľ pokladá za dôležité z hľadiska zdravia, bezpečnosti používateľa a ochrany životného prostredia, napríklad:

   zoznam relevantných viet R. V plnom znení vypíšte všetky vety R spomínané v záhlaviach 2 a 3 karty bezpečnostných údajov,
   odporúčania na zaškolenie,
   odporúčané obmedzenia z hľadiska používania (t.j. nepovinné odporúčania dodávateľa),
   ďalšie informácie (písomné referencie a/alebo technické kontaktné miesta),
   zdroje kľúčových údajov, ktoré sa použili na zostavenie karty bezpečnostných údajov.

V revidovanej karte bezpečnostných údajov uveďte jednoznačne tie informácie, ktoré boli doplnené, odstránené alebo revidované (ak to nebolo už uvedené inde).

PRÍLOHA IB

Posúdenie chemickej bezpečnosti prípravkov

Posúdenie chemickej bezpečnosti prípravkov sa vykoná v súlade s prílohou I, s nasledujúcimi úpravami:

1.   informačný základ

Posúdenie chemickej bezpečnosti prípravku vychádza z informácií o jednotlivých látkach prípravku, ktoré sú uvedené v technickej dokumentácii, a/alebo z informácií, ktoré poskytol dodávateľ v karte bezpečnostných údajov. Vychádza sa aj z informácií, ktoré sú k dispozícii o samotnom prípravku.

2.   posúdenie nebezpečenstva

Posúdenie nebezpečnosti (pre ľudské zdravie, pre ľudské zdravie z hľadiska fyzikálno-chemických vlastností a pre životné prostredie) sa vykonáva v súlade s časťami 1, 2 a 3 s týmito zmenami:

a)  Pri kroku (krokov) zahŕňajúcom hodnotenie údajov sa uvedú všetky údaje, ktoré sa týkajú prípravku, klasifikácie každej látky v prípravku a všetky špecifické limity koncentrácie každej látky v prípravku.

b)  Pri kroku klasifikácie a označovania sa uvedie a zdôvodní klasifikácia a označenie prípravku v súlade so smernicou 1999/45/ES.

c)  Pri odvodení odvodenej hladiny bez účinku (DNEL) sa uvedie hodnota DNEL každej látky v prípravku s odvolaním sa na príslušnú kartu bezpečnostných údajov od dodávateľa, ako aj odvodená hodnota DNEL pre prípravok, so zdôvodnením odvodenia. V prípade nedostatku informácií opačného charakteru sa predpokladá sčítavanie účinkov. Hodnoty DNEL prípravku sa potom môžu vypočítať pre každú cestu expozície a pre každý expozičný scenár ako vážený priemer hodnôt DNEL každej látky v prípravku, pričom váhou je podiel expozície vplyvom látky v prípravku na celkovej expozícii vplyvom všetkých látok v prípravku.

d)  Pri odvodení predpokladaných koncentrácií bez účinku (PNECS) sa uvedie hodnota PNEC každej látky v prípravku s odvolaním sa na príslušnú kartu bezpečnostných údajov od dodávateľa, ako aj odvodená hodnota PNEC pre prípravok, so zdôvodnením odvodenia. V prípade nedostatku informácií opačného charakteru sa predpokladá sčítavanie účinkov. Hodnoty PNEC prípravku sa potom môžu vypočítať pre každú zložku životného prostredia a pre každý expozičný scenár ako vážený priemer hodnôt PNEC každej látky v prípravku, pričom váhou je podiel expozície vplyvom látky v prípravku na celkovej expozícii vplyvom všetkých látok v prípravku.

3.   posúdenie pbt

Ak prípravok obsahuje látky, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe XII, potom sa to uvedie v správe o chemickej bezpečnosti.

4.   posúdenie VYSTAVENIA

4.1  Cieľom posúdenia vystavenia je urobiť kvantitatívny alebo kvalitatívny odhad dávky/koncentrácie prípravku, ktorému sú alebo môžu byť vystavení ľudia alebo životné prostredie.

4.2  Scenáre vystavenia sa vypracujú v súlade s časťou 5.1 prílohy I. Vystavenie sa odhadne pre každý vypracovaný scenár vystavenia a pre každú látku v prípravku v súlade s časťou 5.2 prílohy I.

4.3  Za predpokladu sčítateľnosti účinkov je potom odhad úrovne vystavenia vplyvom prípravku pre každú cestu vystavenia ľudí a každú ľudskú populáciu a každú zložku životného prostredia súčtom odhadov úrovne vystavenia každej látky v prípravku.

PRÍLOHA IC

KRITÉRIÁ PRE POSTUPNE ZAVÁDZANÉ LÁTKY REGISTROVANÉ PRE MNOŽSTVÁ OD 1 DO 10 TON ROČNE NA VÝROBCU ALEBO DOVOZCU, O KTORÝCH SA MUSIA POSKYTNÚŤ VŠETKY INFORMÁCIE UVEDENÉ V PRÍLOHE V

Technická dokumentácia uvedená v článku 11 písm. a) obsahuje všetky informácie uvedené v prílohe V, ak sa registrujúci domnieva, že:

  a) z dostupných údajov alebo z dostupného a platného (kvantitatívneho) vzťahu štruktúry a aktivity (QSARs) vyplýva, že látka by mohla spĺňať:
   kritériá klasifikácie látky ako karcinogénnej, mutagénnej alebo jedovatej pre reprodukciu; alebo
   kritériá v prílohe XII (PBT, vPvB); alebo
   b) látka pravdepodobne spĺňa kritériá jej klasifikácie ako nebezpečnej s ohľadom na ľudské zdravie alebo pre životné prostredie a
   látka sa používa ako taká alebo v prípravkoch určených na spotrebiteľské alebo odborné použitie; alebo
   látka je súčasťou výrobku určeného na spotrebiteľské použitie a predpokladá sa jej uvoľnenie z výrobku počas bežného alebo predpokladaného použitia.

Agentúra poskytne elektronický nástroj pre QSAR na svojej internetovej stránke, ktorý bude poskytovať spoľahlivé výsledky a bude ľahko použiteľný pre MSP.

PRÍLOHA II

Výnimky z registračnej povinnosti

podľa článku 4 ods. 1 písm. a)

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

200-061-5

D-glucitol C6H14O6

50-70-4

200-066-2

Kyselina askorbová C6H8O6

50-81-7

200-075-1

Glukóza C6H12O6

50-99-7

200-294-2

L-lyzín C6H14N2O2

56-87-1

200-312-9

Kyselina palmitová, čistá C16H32O2

57-10-3

200-313-4

Kyselina stearová, čistá C18H36O2

57-11-4

200-334-9

Sacharóza, čistá C12H22O11

57-50-1

200-405-4

α-tocoferylový octan C31H52O3

58-95-7

200-432-1

DL-metionín C5H11NO2S

59-51-8

200-578-6

Etanol

64-17-5

200-711-8

D-manitol C6H14O6

69-65-8

200-812-7

Metán CH4

78-82-8

201-771-8

1-sorbóza C6H12O6

87-79-6

204-007-1

Kyselina olejová, čistá C18H34O2

112-80-1

204-664-4

Glycerín stearát, čistý C21H42O4

123-94-4

204-696-9

Oxid uhličitý CO2

124-38-9

205-278-9

Pantotenát vápenatý, forma D C9H17NO5.1/2Ca

137-08-6

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

205-582-1

Kyselina laurová, čistá C12H24O2

143-07-7

205-590-5

Oleját draselný C18H34O2K

143-18-0

205-756-7

DL-fenylalanín C9H11NO2

150-30-1

208-407-7

Glukonát sodný C6H12O7.Na

527-07-1

212-490-5

Stearát sodný, čistý C18H36O2.Na

822-16-2

215-171-9

Horčík

1309-48-4

215-279-6

Vápenec

Nehorľavá sedimentárna hornina. Tvorí ju prevažne uhličitan vápenatý.

1317-65-3

215-665-4

Oleját sorbitolový C24H44O6

1338-43-8

216-472-8

Vápnik distearátový, čistý C18H36O2.1/2Ca

1592-23-0

231-096-4

Železo

7439-89-6

231-098-5

Kryptón Kr

7439-90-9

231-110-9

Neón Ne

7440-01-9

231-147-0

Argón Ar

7440-37-1

231-153-3

Uhlík C

7440-44-0

231-168-5

Hélium He

7440-59-7

231-172-7

Xenón Xe

7440-63-3

231-783-9

Dusík N2

7727-37-9

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

231-791-2

Voda, destilovaná, vodivosť alebo podobná čistota H2O

7732-18-5

231-955-3

Grafit C

7782-42-5

231-959-9

Kyslík O2

7782-44-7

232-50-59

Nátrium lignosulfonát

8061-51-6

232-50-64

Ca lignosulfát

8061-52-7

232-50-85

NH4 lignosulfonát

8061-53-8

232-51-06

Kyselina lignosulfonová

8062-15-5

232-273-9

Slnečnicový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných linolových a olejových kyselín. (Helianthus annuus, Compositae).

8001-21-6

232-274-4

Sójový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných linolových, olejových, palmitových a stearických kyselín (Soja hispida, Leguminosae).

8001-22-7

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

232-276-5

Saflorový (svetlicový) olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných linolových kyselín (Carthamus tinctorius, Compositae).

8001-23-8

232-278-6

Ľanový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných linolových a olejových kyselín (Linum usitatissimum, Linaceae).

8001-26-1

232-281-2

Kukuričný olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných linolových, olejových, palmitovách a stearických kyselín (Zea mays, Gramineae).

8001-30-7

232-282-8

Kokosový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8002-31-8

232-293-8

Ricínový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných ricínových kyselín (Ricinus communis, Euphorbiaceae).

8001-79-4

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

232-296-4

Podzemnicový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8002-03-7

232-299-0

Repkový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty. Skladá sa najmä z glycerínov mastných erukových, linolových a olejových kyselín (Brassica napus, Cruciferae).

8002-13-9

232-304-6

Talový olej

8002-26-4

232-307-2

Lecitíny

Komplexná kombinácia diglyceridov mastných kyselín spojených s cholínesterom kyseliny fosforečnej.

8002-43-5

232-316-1

Palmový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8002-75-3

232-350-7

Terpentínový olej/drevo terpentín

8006-64-2

232-370-6

Sezamový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8008-74-0

232-425-4

Palmojadrový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8023-79-8

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

232-436-4

Sirupy, hydrolyzovaný škrob

Komplexná kombinácia získaná hydrolýzou kukuričného škrobu pôsobením kyselín alebo enzýmov. Skladá sa najmä z d-glukózy, maltózy a maltodextrínov.

8029-43-4

232-442-7

Loj, hydrogenovaný

8030-12-4

232-675-4

Dextrín

9004-53-9

232-679-6

Škrob

Superpolymér uhľovodanového materiálu obvykle odvodený z obilných zŕn,, ako sú kukurica, pšenica a cirok, a z koreňov a hľúz, obyčajne zemiakov alebo tapioky. Zahŕňa škrob, ktorý bol tepelne želatínovaný za prítomnosti vody.

9005-25-8

232-940-4

Maltodextrín

9050-36-6

234-328-2

Vitamín A

11103-57-4

238-976-7

D-glukonát sodný C6H12O7.xNa

14906-97-9

248-027-9

D-glucitol monostearát C24H48O7

26836-47-5

262-988-1

Mastné kyseliny, kokosová, Me estery

61788-59-8

262-989-7

Mastné kyseliny, lojová, Me estery

61788-61-2

263-060-9

Mastné kyseliny, ricínový olej

61789-44-4

263-129-3

Mastné kyseliny, lojová

61790-37-2

265-995-8

Celulózová buničina

65996-61-4

266-9-484

Bambucký tuk

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

266-046-0

Oxidové sklo

65997-17-3

266-925-9

Mastné kyseliny, C12-18

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C12-C18 kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 16-005-00.

67701-01-3

266-928-5

Mastné kyseliny C16-18

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C16-C18 kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 19-005-00.

67701-03-5

266-929-0

Mastné kyseliny, C8-18 a C18-nenasýt.

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C8-C18 a C18 nenasýtená kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 01-005-00.

67701-05-7

266-930-6

Mastné kyseliny, C14-18 a C16-18-nenasýt.

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C14-C18 a C16-C18 nenasýtená kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 04-005-00

67701-06-8

266-932-7

Mastné kyseliny, C16-C18 and C18-nenasýt.

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C16-C18 a C18 nenasýtená kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 11-005-00

67701-08-0

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

266-948-4

Glyceridy, C16-18 a C18-nenasýt.

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C16-C18 a C18 nenasýtený trialkyl glycerid a SDA ohlasovacím číslom: 11-001-00.

67701-30-8

267-007-0

Mastné kyseliny, C14-18 a C16-18-nenasýt., Me estery

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C14-C18 a C16-C18 nenasýtená kyselina alkyl karboxylová metyl-esterová a SDA ohlasovacím číslom: 04-010-00.

67762-26-9

267-013-3

Mastné kyseliny, C6-12

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C6-C12 kyselina alkyl karboxylová a SDA ohlasovacím číslom: 13-005-00.

67762-36-1

268-099-5

Mastné kyseliny, C14-22 a C16-22 nenasýt.

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C14-C22 and C16-C22 nenásytená kyselina alkyl karboxylová metyl-esterová a SDA ohlasovacím číslom: 07-005-00

68002-85-7

268-616-4

Sirupy, kukuričné, dehydratované

68131-37-3

269-657-0

Mastné kyseliny, sójové

68308-53-2

269-658-6

Glyceridy, loj mono- , di- a tri-, hydrogénové

68308-54-3

270-298-7

Mastné kyseliny, C14-22

68424-37-3

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

270-304-8

Mastné kyseliny, ľanový olej

68424-45-3

270-312-1

Glyceridy, C16-18 a C18-nenasýt. mono- a di-

Táto látka je identifikovaná látkou SDA názvu: C16-C18 a C18 nenasýtený alkyl a C16-C18 a C18 nenasýtený dialkylový glycerid a SDA ohlasovacím číslom: 11-002-00.

68424-61-3

288-123-8

Glyceridy, C10-18

85665-33-4

292-771-7

Mastné kyseliny, C12-14

90990-10-6

292-776-4

Mastné kyseliny, C12-18 a C18-nenasýt.

90990-15-1

294-851-7

Olej zo semien illipe

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Olej sal

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Mandľový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8007-69-0

Olej z lieskových orechov

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

Olej z vlašských orechov

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8024-09-7

Olej z orieškov kešu

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

8007-24-7

Olej z brazílskych orechov

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Pistáciový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Olej z makadamových orechov

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný sójový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný repkový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný slnečnicový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný palmový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný kokosový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Hydrogenovaný, interesterifikovaný a frakcionovaný palmojadrový olej

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Sójové semená, sójové šupky a sójový šrot

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Repkové semeno, repkové šupky a repkový šrot

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

Slnečnicové semená, slnečnicové šupky a slnečnicový šrot

Výťažky a ich fyzikálne upravené deriváty.

č. EINECS

Názov/skupina

č. CAS

Zemný plyn, surová ropa, uhlie

295-731-7

Neoxidové sklo

92128-37-5

296-916-5

Mastné kyseliny, repkový olej, s malým obsahom kyseliny erukovej

93165-31-2

305-415-3

Oxidové sklo

94551-67-4

305-416-9

Oxidové sklo

94551-68-5

Vzácne plyny

Látky vyskytujúce sa obvykle v potravinách ako kyselina citrónová, cukor, oleje, mastné kyseliny atď.

Technické plyny ako vodík, metán, kyslík, bioplyn

Anorganické látky s širokým rozšírením alebo dostatočnými znalosťami o ich rizikách, napr. chlorid sodný, sóda, uhličitan draselný, oxid vápenatý, zlato, striebro, hliník, horčík, silikáty, sklo, frita

PRÍLOHA III

Výnimky z registračnej povinnosti

podľa článku 4 ods. 1 písm. b)

1.  Látky prejavujúce sa ako rádioaktívne v dôsledku prirodzenej alebo umelej nukleárnej transformácie.

2.  Látky, ktoré vznikli chemickou reakciou, ku ktorej došlo náhodne v dôsledku vystavenia inej látky alebo artiklu vplyvom prostredia, ako napríklad vzduchu, vlhkosti, mikrobiologickým organizmom alebo slnečnému svetlu.

3.  Látky, ktoré vznikli chemickou reakciou, ku ktorej došlo náhodne v dôsledku skladovania inej látky, prípravku alebo artiklu.

4.  Látky, ktoré vznikli chemickou reakciou, ku ktorej došlo pri konečnom použití iných látok, prípravkov alebo artiklov a ktoré samotné nie sú vyrábané, dovážané alebo umiestnené na trh.

5.  Látky, ktoré vznikli chemickou reakciou, ku ktorej došlo, keď:

   i) stabilizátor, farbivo, ochucovacie činidlo, antioxidant, plnidlo, riedidlo, nosič, povrchovo aktívne činidlo, plastifikátor, protikorózny prostriedok, odpeňovací prostriedok alebo odpeňovač, dispergátor, inhibítor zrážania, desikant, pojidlo, emulgátor, odstraňovač emulgátora, odvodňovacie činidlo, aglomeračné činidlo, látka na zvýšenie adhézie, modifikátor prietoku, neutralizátor pH, sekvesterant, koagulátor, vločkovacie činidlo, spomaľovač horenia, mazadlo, chelačné činidlo alebo činidlo použité na kontrolu kvality fungovali podľa očakávania, alebo
   ii) látka určená jedine na zisťovanie konkrétnych fyzikálno-chemických vlastností, fungujúca podľa očakávania.

6.  Medziprodukty, ak neboli samotné dovezené alebo umiestnené na trh.

7.  Hydráty látok alebo hydratované ionty, ktoré vznikli spojením látky s vodou, za predpokladu, že takáto látka bola registrovaná výrobcom alebo dovozcom s použitím výnimky.

8.  Látky vyskytujúce sa v prírode, ak nie sú pri výrobe chemicky modifikované, ak nespĺňajú kritériá klasifikácie ako nebezpečné v zmysle smernice 67/584/EHS.

9.  Rudy a z nich odvodené koncentráty, ak sa pri výrobe chemicky nemodifikujú.

Zemný plyn, kvapalný ropný plyn (LPG), ropa, uhlie.

11.  Minerály, rudy a koncentráty a iné materiály z nich derivované prostredníctvom mineralogických alebo fyzických procesov transformácie.

12.  Procesné plyny, akými sú koksárenský plyn, vysokopecný a palivový plyn v ropných rafinériách a ich zložky.

PRÍLOHA IV

Informačné požiadavky spomínané v článku 11

Usmerňujúce poznámky

k plneniu požiadaviek príloh IV až IX

Prílohy IV až IX uvádzajú informácie, ktoré sa predkladajú pre účely registrácie a hodnotenie v súlade s článkami 11, 13 a 14, 45, 46 a 52. Štandardné požiadavky na najnižšiu tonáž sa uvádzajú v prílohe V a pri každom dosiahnutí novej úrovne tonáže sa musia pridať požiadavky z príslušnej prílohy. Požiadavky na presné informácie sa pri každej registrácii líšia podľa tonáže, použitia a expozície. Prílohy preto treba brať ako celok a v spojitosti s celkovými registračnými požiadavkami, hodnotením a povinnosťou zabezpečiť starostlivosť.

Krok 1POTREBA ZBERU A VÝMENY EXISTUJÚCICH INFORMÁCIÍ

Registrujúci zistí všetky dostupné existujúce údaje o skúškach registrovanej látky. Možní registrujúci by mali zdieľať informácie o skúškach, čo zabráni zbytočnému skúšaniu a zníži náklady. Registrujúci by mali takisto zistiť aj všetky iné dostupné informácie o látke Medzi ne patria alternatívne údaje (napríklad z (Q)SAR, krížové porovnanie z iných látok, skúšky in vitro, epidemiologické údaje), ktoré môžu pomôcť určiť prítomnosť alebo neprítomnosť nebezpečných vlastností látky a ktoré môžu v istých prípadoch nahradiť výsledky pokusov na zvieratách. Okrem toho je potrebné zhromaždiť informácie o vystavení, použití a opatrení na riadenie rizika v súlade s článkom 11 a prílohou V. Po zohľadnení všetkých týchto informácií sa registrujúci bude môcť určiť potrebu vytvorenia ďalších informácií.

Krok 2 – Posúdenie potreby informácií

Registrujúci určí, aké informácie sú potrebné na registráciu. Najprv sa podľa tonáže určí príslušná príloha alebo prílohy, podľa ktorých sa bude postupovať. V týchto prílohách sa uvádzajú štandardné požiadavky na informácie, posudzujú sa však v spojitosti s prílohou IX, čo umožňuje odchýlku od štandardného prístupu, ak sa dá odôvodniť. V tejto fáze je potrebné zvážiť najmä informácie o expozícii, použití a opatreniach na riadenie rizika s cieľom určiť potrebnosť informácií o látke.

Krok 3 – Zistenie chýbajúcich informácií

Registrujúci potom porovná, aké informácie sú pre danú látku potrebné, s už dostupnými informáciami a zistí, ktoré ešte chýbajú. V tejto fáze je dôležité ubezpečiť sa, či sú informácie relevantné a dostatočne spĺňajú požiadavky.

Krok 4 – vypracovanie nových údajov/návrh stratégie skúšok

V niektorých prípadoch nebude potrebné vypracovávať nové údaje. Ak sa však zistí, že nejaké informácie chýbajú, ktoré treba doplniť, vypracujú sa nové údaje (prílohy V a VI) alebo sa navrhne stratégia skúšok (prílohy VII a VIII) v závislosti od tonáže. Nové skúšky na stavovcoch sa vykonajú alebo navrhnú jedine ako posledná možnosť, keď sa vyčerpali všetky ostatné zdroje údajov.

Predpisy uvedené v prílohách V až IX môžu v niektorých prípadoch vyžadovať vykonanie istých skúšok pred štandardnými požiadavkami alebo popri nich.

Poznámky

Poznámka 1: Ak niektoré informácie nie sú technicky možné alebo ak nie sú vedecky nevyhnutné, musia sa jasne uviesť dôvody v súlade s príslušnými ustanoveniami.

Poznámka 2: Registrujúci môže požiadať, aby sa isté informácie predložené v registračnej dokumentácii považovali za dôverné. V tomto prípade uvedie jednotlivé položky a poskytne k nim zdôvodnenie v súlade s článkom 126.

informácie požadované podľa článku 11 písm. a) body (I) až (V)

1.   všeobecné informácie o registrujúcom

1.1.  Registrujúci

1.1.1.  Meno, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a adresa elektronickej pošty

1.1.2.  Kontaktná osoba

1.1.3.  Miesto výroby u registrujúceho a prípadne miesto (miesta) vlastného použitia

1.2.  Spoločné predkladanie údajov konzorciami: ostatní členovia konzorcia

Články 12 alebo 19 predpokladajú možnosť, že časť registrácie môže predložiť jeden výrobca alebo dovozca v mene ostatných členov konzorcia.

V tomto prípade tento výrobca alebo dovozca uvedie ostatných členov konzorcia a oznámi:

   ich mená, adresy, telefónne čísla, faxové čísla a adresa elektronickej pošty,
   časti terajšej registrácie, ktorá sa vzťahuje na ostatných členov konzorcia.

Uvedie číslo (čísla) spomínané v príslušnej prílohe IV, V, VI, VII alebo VIII.

Všetci ďalší členovia konzorcia uvedú výrobcu/dovozcu, ktorý koná v ich mene, s uvedením:

   jeho mena, adresy, telefónne čísla, faxové čísla a adresy elektronickej pošty,
   častí registrácie, ktoré predkladá tento výrobca (výrobcovia) alebo dovozca (dovozcovia).

Uvedú číslo (čísla) spomínané v príslušnej prílohe IV, V, VI, VII alebo VIII.

2.   určenie látky

Pre každú látku musia byť informácie uvedené v tejto časti postačujúce na určenie každej látky. Ak informácie o jednej alebo viacerých nižšie spomínaných položkách nie sú technicky možné alebo ak nie sú vedecky nevyhnutné, musia sa jasne uviesť dôvody v súlade s príslušnými ustanoveniami.

2.1.  Názov alebo iná identifikácia každej látky

2.1.1.  Názov (názvy) Iupac z nomenklatúry alebo iný medzinárodný chemický názov (názvy)

2.1.2.  Iné názvy (bežný názov, obchodný názov, skratka)

2.1.3.  Číslo Einecs alebo Elincs (ak je dostupné a potrebné)

2.1.4.  Názov a číslo CAS (ak sú dostupné)

2.1.5.  Iný identifikačný kód (ak je dostupný)

2.2.  Informácie o molekulárnych a štrukturálnych vzorcoch každej látky

2.2.1.  Molekulárny a štrukturálny vzorec (vrátane notácie SMILES, ak je dostupná)

2.2.2  Informácie o optickej aktivite (ak sú dostupné a potrebné)

2.2.3.  Molekulárna váha alebo rozpätie molekulárnej váhy

2.3.  Zloženie každej látky

2.3.1.  Stupeň čistoty (%)

2.3.2.  Druh znečistenie vrátane izomérov a medziproduktov

2.3.3.  Percentuálny podiel (významnejšieho) hlavného znečistenia

2.3.4.  Druh a rád (......ppm, ......%) každej prísady (napr. stabilizátorov alebo inhibítorov)

2.3.5.  Spektrálne údaje (ultrafialové, infračervené, nukleárna magnetická rezonancia alebo hmotnostné spektrum)

2.3.6.  Vysokotlakový tekutý chromatogram, plynový chromatogram

2.3.7.  Opis analytických metód alebo príslušné bibliografické odkazy k určeniu látky a k prípadnému určeniu znečistenia a prísad. Tieto informácie postačujú na umožnenie opakovania metód.

3.   informácie o výrobe a použití (použitiach) látky (látok)

3.1.  Celková výroba a/alebo dovoz v tonách na výrobcu alebo dovozcu ročne v:

3.1.1.   kalendárnom roku registrácie (odhadované množstvo)

3.2.  V prípade výrobcu: stručný opis technologického procesu použitého pri výrobe

Nevyžadujú sa presné podrobnosti o procese, najmä nie také, ktoré majú z komerčného hľadiska citlivý charakter.

3.3.  Uvedenie tonáže použitej pre jeho vlastné použitie (použitia)

3.  4. Forma (látka, prípravok alebo výrobok) a/alebo fyzikálne skupenstvo, v ktorom sa látka poskytuje následným používateľom a/alebo spotrebiteľom. Koncentrácia alebo rozsah koncentrácie látky v prípravkoch, poskytované následným používateľom a množstvá látky vo výrobkoch poskytovaných následným používateľom.

3.5.  Stručný všeobecný opis určeného použitia (použití)

3.6.  Množstvá a zloženie odpadu vznikajúceho z výroby a určených použití (ak je známe)

3.7.  Neodporúčané použitia (pozri záhlavie 16 karty bezpečnostných údajov)

Prípadné určenie použití, ktoré registrujúci neodporúča a zdôvodnenie (t.j. odporúčania dodávateľa nevyplývajúce zo zákona). Zoznam nemusí byť kompletný.

4.  Klasifikácia a označenie

4.1.  Klasifikácia nebezpečnosti látky (látok) vyplývajúca z uplatňovania článkov 4 a 6 smernice 67/548/EHS;

Pre každú položku treba navyše uviesť dôvody, prečo nie je pre daný koncový bod uvedená klasifikácia (napr. nedostatok údajov, údaje bez výsledku alebo s výsledkami, ale nepostačujúce na klasifikáciu).

4.2.  Výsledné označenie nebezpečnosti látky (látok) vyplývajúce z uplatňovania článkov 23 až 25 smernice 67/548/EHS;

4.3.  Prípadné špecifické limity koncentrácie, vyplývajúce z uplatňovania článku 4 ods. 4 smernice 67/548/EHS a článkov 4 až 7 smernice 1999/45/ES.

5.  Usmernenie o bezpečnom používaní, ktoré sa týka:

Tieto informácie musia byť v súlade s informáciami z karty bezpečnostných údajov, ak sa táto karta vyžaduje v zmysle článku 33 tohto nariadenia.

5.1.  Opatrenia na poskytnutie prvej pomoci (záhlavie 4 karty bezpečnostných údajov)

5.2.  Protipožiarne opatrenia (záhlavie 5 karty bezpečnostných údajov)

5.3.  Opatrenia pri náhodnom úniku látky (záhlavie 6 karty bezpečnostných údajov)

5.4.  Manipulácia a skladovanie (záhlavie 7 karty bezpečnostných údajov)

5.5.  Dopravné informácie (záhlavie 14 karty bezpečnostných údajov)

Ak sa nevyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, vyžadujú sa nasledujúce doplňujúce informácie:

5.6.  Kontrola expozície/osobná ochrana (záhlavie 8 karty bezpečnostných údajov)

5.7.  Stabilita a reaktivita (záhlavie 10 karty bezpečnostných údajov)

5.8.  Opatrenia v súvislosti so zneškodnením

5.8.1.  Opatrenia v súvislosti so zneškodnením (záhlavie 13 karty bezpečnostných údajov)

5.8.2.  Informácie o recyklácii a spôsoboch zneškodnenia pre priemysel

5.8.3  Informácie o recyklácii a spôsoboch zneškodnenia pre verejnosť

6.  KATEGÓRIE POUŽITIA A VYSTAVENIA

6.1.  Hlavné kategórie použitia

   a) priemyselné použitie a/alebo
   b) odborné použitie a/alebo
   c) spotrebiteľské použitie

6.1.1  Špecifikácia priemyselného a odborného použitia:

   a) použitie v uzavretých systémoch a/alebo
   b) použitie, ktorého výsledkom je včlenenie do základnej formy a/alebo
   c) nedisperzné použitie a/alebo
   d) disperzné použitie.

6.2  Dôležitý (dôležité) spôsob (spôsoby) vystavenia:

6.2.1  Vystavenie osôb:

   a) orálne a/alebo
   b) dermálne a/alebo
   c) inhalatívne.

6.2.2  Vystavenie životného prostredia:

   a) voda a/alebo
   b) ovzdušie a/alebo
   c) pevný odpad a/alebo
   d) pôda.

6.3  Model vystavenia:

   a) náhodne/nepravidelne a/alebo
   b) príležitostne a/alebo
   c) nepretržito/pravidelne.

PRÍLOHA V

Štandardné informačné požiadavky pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1 tona alebo vyšších

Stĺpec 1 tejto prílohy stanovuje štandardné informácie vyžadované pre všetky látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1 tony alebo vyšších ročne v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a). Stĺpec 2 tejto prílohy špecifikuje pravidlá, podľa ktorých možno požadované štandardné informácie vynechať a nahradiť inými informáciami poskytnutými v inej fáze alebo inak upravenými. Ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné podľa stĺpca 2 tejto prílohy urobiť úpravy, registrujúci to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každej úpravy pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii.

Na úrovni tejto prílohy registrujúci musí predložiť návrh a časový harmonogram na splnenie požiadaviek na informácie uvedené v tejto prílohe v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a), pokiaľ tieto zahŕňajú testy na stavovcoch.

Registrujúci môže okrem týchto osobitných pravidiel upraviť požadované štandardné informácie uvedené v stĺpci 1 tejto prílohy podľa všeobecne platných zásad uvedených v prílohe IX. Aj v tomto prípade to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každého rozhodnutia o úprave štandardných informácií pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii, pričom sa odvolá na špecifické pravidlo (pravidlá) zo stĺpca 2 alebo príloh IX alebo X(83).

Pred vykonaním nových skúšok na zistenie vlastností uvedených v tejto prílohe je potrebné najprv posúdiť všetky dostupné údaje in vitro, in vivo, historické údaje, údaje z platných (Q)SAR a údaje zo štrukturálne súvisiacich látok (prístup krížového porovnania).

Ak sa pre niektoré koncové body neposkytnú informácie z iných dôvodov, než sú uvedené v stĺpci 2 tejto prílohy alebo prílohy IX, je potrebné jasne uviesť ak túto skutočnosť a dôvody.

5.   informácie o fyzikálno-chemických vlastnostiach látky

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

5.1. Skupenstvo látky pri 20 oC a 101,3 kPa

5.2. Bod topenia/tuhnutia

5.2. Výskum sa nemusí robiť pre pevné a tekuté látky, ktorých bod topenia/tuhnutia je pod 0 °C.

5.3. Bod varu

5.3. Výskum sa nemusí robiť:

– pre plyny alebo

– pre pevné látky, ktoré sa buď topia pri teplotách vyšších ako 360 °C alebo sa pred varom rozložia. V takých prípadoch treba odhadnúť alebo domerať bod varu pri zníženom tlaku, alebo

– pre látky, ktoré sa pred varom rozložia (napr. autooxidáciou, preskupením alebo rozkladom, atď.).

5.4. Relatívna hustota

5.4. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– látka je v stálom skupenstve len v roztoku v istom rozpúšťadle a pustota roztoku je podobná hustote rozpúšťadla. V takýchto prípadoch postačí uviesť, či je hustota roztoku vyššia alebo nižšia ako hustota rozpúšťadla, alebo

– je látka plynná. V takom prípade sa urobí odhad na základe výpočtu z jej molekulárnej hmotnosti a zákonov o ideálnom plyne.

5.5. Tenzia pary

5.5. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– sa pozoruje premena (zmena fyzikálneho stavu alebo rozklad). Potom treba uviesť nasledujúce informácie: druh premeny, teplota, prti ktorej dochádza k zmene pri atmosférickom tlaku, tenzia pary pri 10 a nad 20 °C nad týmito teplotami (ak nejde o zmenu z pevného stavu na plynný), alebo

– bod topenia je nad 300 °C.

Ak je bod topenia medzi 200 ° a 300° C, postačí medzná hodnota stanovená na základe merania alebo uznávanou metódou výpočtov.

5.6. Povrchové napätie

5.6. Výskum sa nemusí robiť, ak:

- rozpustnosť vo vode je pod 1 mg/l pri 20 °C alebo

- povrch tvoria micely relevantného rozpätia koncentrácie pre skúšanie.

5.7. Rozpustnosť vo vode

5.7. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– je látka hydrolyticky nestála (polčas menší ako 12 hodín), alebo

– je látka ľahko okysličiteľná vo vode.

Ak sa látka zdá byť "nerozpustná" vo vode, vykoná sa limitná skúška na zistenie limitu analytickej metódy.

5.8. Koeficient delenia n-oktylalkohol/voda

5.8. Výskum sa nemusí robiť, ak ide o anorganickú látku. Ak skúšku nemožno vykonať (napr. ak sa látka rozkladá, má vysokú povrchovú aktivitu, prudko reaguje počas skúšania alebo sa vo vode alebo oktylalkohole nerozpúšťa alebo nemožno získať dostatočne čistú látku), uvedie sa vypočítaná hodnota log P ako aj podrobnosti o metóde výpočtu.

5.9. Bod vzplanutia

5.9. Výskum sa nemusí robiť, ak:

je látka anorganická, alebo

látka obsahuje iba prchavé organické zložky s bodmi vzplanutia nad 100 °C pre vodné roztoky, alebo

odhadovaný bod vzplanutia je vyšší ako 200 °C alebo

bod vzplanutia sa dá presne predpokladať na základe interpolácie z existujúcich charakteristických materiálov.

5.10. Horľavosť

5.10. Výskum sa nemusí robiť:

ak ide o pevnú látku, ktorá má výbušné alebo samovznetlivé vlastnosti. Na tieto vlastnosti treba vždy prihliadať pred posúdením horľavosti, alebo

pre plyny, ak koncentrácia horľavého plynu v zmesi s inertnými plynmi je tak nízka, že po zmiešaní so vzduchom je koncentrácia vždy pod spodnou hranicou, alebo

pre látky, ktoré sa samovznietia pri styku so vzduchom.

5.11. Výbušnosť

5.11. Výskum sa nemusí robiť, ak:

v molekule nie sú chemické skupiny s výbušnými vlastnosťami, alebo

látka obsahuje chemické skupiny s výbušnými vlastnosťami s obsahom kyslíka a vypočítaná kyslíková rovnováha je nižšia ako -200, alebo

organická látka alebo homogénna zmes organických látok obsahuje chemické skupiny s výbušnými vlastnosťami, ale energia exotermického rozkladu je nižšia ako 500 J/g a náraz exotermického rozkladu je pod 500 °C, alebo

u zmesí anorganických okysličovadiel (Delenie OSN 5.1) s organickými materiálmi, koncentrácia anorganickej okysličovacej látky je:

menej ako 15% hmotnostných, ak patrí do I. obalovej skupiny OSN (vysoká nebezpečnosť) alebo II (stredná nebezpečnosť),

menej ako 30% hmotnostných, ak patrí do III. obalovej skupiny OSN (malá nebezpečnosť).

Poznámka: Skúška vyvolania výbuchu ani skúška citlivosti na detonačný otras sa nemusí vykonávať, ak exotermická rozkladná energia organických materiálov je menšia ako 800 J/g.

5.12. Teplota samovznietenia

5.12. Výskum sa nemusí robiť:

ak je látka výbušná alebo samovznietivá pri izbovej teplote vzduchu, alebo

ide o tekutiny, ktoré sú na vzduchu nehorľavé, napr. ak bod vzplanutia nenastane do 200 °C, alebo

ide o plyny bez rozsahu horľavosti, alebo

ide o pevné látky s bodom tavenia < 160 °C, alebo ak predbežné výsledky vylučujú samozohrievanie látky do 400 °C.

5.13. Oxidačné vlastnosti

5.13. Výskum sa nemusí robiť, ak:

ide o výbušnú látku, alebo

ide o vysoko horľavú látku, alebo

látka je organickým peroxidom, alebo

ide o látku, ktorá nie je schopná exotermicky reagovať s výbušnými materiálmi , napríklad na základe chemickej štruktúry (napr. organické látky neobsahujúce kyslík alebo halogénne atómy a tieto látky nie sú chemicky viazané na dusík alebo kyslík alebo anorganické látky, ktoré neobsahujú kyslík alebo halogénne atómy).

Úplné skúšky sa nemusia vykonať pri pevných látkach, ak predbežné skúšky jednoznačne naznačujú, že skúšaná látka má oxidačné vlastnosti.

Ak neexistuje skúšobná metóda na zistenie oxidačných vlastností plynných zmesí, posúdenie týchto vlastností sa vykoná metódou odhadu na základe porovnania oxidačného potenciálu plynov v zmesi s oxidačným potenciálom kyslíka vo vzduchu.

5.14. Meranie zrnitosti

5.14. Výskum sa nemusí robiť, ak látka je daná na trh ako použitá v nie pevnom stave alebo v granulovanej forme.

6.   toxikologické informácie

Je potrebné zamedziť skúškam leptavých látok in vivo v koncentrácii / dávkach vyvolávajúcich poleptanie.

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

6.1. Podráždenie alebo poleptanie kože

6.1. Kroky 3 a 4 sa nemusia vykonávať, ak:

Posúdenie tohto koncového bodu tvoria nasledujúce po sebe idúce kroky:

1. posúdenie dostupných údajov o ľuďoch a zvieratách,

2. posúdenie kyselinovej alebo zásaditej rezervy,

3. skúmanie leptania kože in vitro,

4. skúmanie podráždenia kože in vitro,

z dostupných informácií vyplýva, že sú splnené kritériá na klasifikáciu látky ako leptavej pre kožu alebo dráždivej pre oči; alebo

látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu, alebo

– látka je v styku s kožou klasifikovaná ako veľmi jedovatá, alebo

– výskum akútnej toxicity kožnou cestou nevykazuje podráždenie kože až na hraničnú úroveň dávky (2000 mg/kg na telesnú hmotnosť).

6.2. Podráždenie očí

6.2. Krok 3 sa nemusí vykonávať, ak:

Posúdenie tohto koncového bodu tvoria nasledujúce po sebe idúce kroky:

1. posúdenie dostupných údajov o ľuďoch a zvieratách,

z dostupných informácií vyplýva, že sú splnené kritériá na klasifikáciu látky ako leptavej pre kožu alebo dráždivej pre oči; alebo

látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu.

2) posúdenie kyselinovej alebo zásaditej rezervy,

3) skúmanie podráždenia očí in vitro,

6.3. Citlivosť kože

6.3. Krok 2 sa nemusí vykonávať, ak:

Posúdenie tohto koncového bodu tvoria nasledujúce po sebe idúce kroky:

1. Posúdenie dostupných údajov o ľuďoch a zvieratách a alternatívnych údajov,

2. Testovanie in vivo.

z dostupných informácií vyplýva, že látka by sa mala klasifikovať ako nevhodná pre citlivú pokožku alebo ako leptavá pre pokožku; alebo

– látka je silo kyslá (pH < 2,0) alebo zásaditá (pH > 11,5); , alebo

– látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu.

LLNA (The Murine Local Lymph Node Assay) je metódou testovania in vivo prvého výberu. Iné testy by sa mali používať len za mimoriadnych okolností. Použitie iných metód testovania sa musí zdôvodniť.

6.4. Mutagenita

6.4. V prípade pozitívneho výsledku je potrebné zvážiť ďalšie skúmanie mutagenity

6.4.1. Výskum genetickej mutácie u baktérií in vitro

6.4.1. Štúdia sa obyčajne nemusí vykonať, ak je o látke známe, že je karcinogénna kategórie 1 alebo 2 alebo mutagénna kategórie 1, 2 alebo 3.

Ak sú splnené kritériá posudzovania karcinogénnosti a mutagénnosti uvedené v bode a) prílohy 1c a spoločnosť neuviedla a neodporučila príslušné riadenie rizík, registrujúci vykoná ďalšie vhodné skúšky na mutagénnosť.

6.5 Akútna toxicita

6.5. Štúdia (štúdie) sa nemusí (nemusia) bežne vykonávať, ak:

- ide o leptavú látku,

- dávka nemôže byť presná vzhľadom na jej chemické alebo fyzikálne vlastnosti;

- látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu.

Štúdia sa nemusí vykonávať, ak je k dispozícii štúdia o akútnej toxicite pri vdýchnutí (6.5.2) alebo pri príjme kožou (6.5.3).

6.5.1. orálne

7.   ekotoxikologické informácie

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

7.1. Toxicita pre vodné prostredie

7.1.1. Krátkodobé skúšanie toxicity na bezstavovcoch (prioritne na dafniách)

Namiesto krátkodobého skúšania môže registrujúci zvážiť dlhodobé.

7.1.1. Výskum sa nemusí robiť, ak:

existujú zmierňujúce faktory, z ktorých vyplýva, že látka pravdepodobne nie je toxická pre vodné prostredie, napríklad ak je látka veľmi nerozpustná vo vode alebo nie je pravdepodobné, že by látka prešla biologickými membránami; alebo

je k dispozícii krátkodobá alebo dlhodobá štúdia na rybách; alebo

– je k dispozícii dlhodobý výskum toxicity na bezstavovcoch pre vodné prostredie; alebo

sú k dispozícii príslušné informácie pre klasifikáciu a označovanie z hľadiska životného prostredia.

Dlhodobé skúšanie vodnej toxicity na dafniách (príloha VII, 7.1.5) sa vykoná, ak porovnanie (predpokladanej) vystavenia životného prostredia s výsledkami krátkodobého skúšania vodnej toxicity naznačuje potrebu ďalšieho skúmania vplyvov na vodné organizmy;

Dlhodobé skúšanie vodnej toxicity na dafniách (príloha VII, 7.1.5) sa berie do úvahy, ak je látka málo rozpustná vo vode.

Ak sú splnené kritériá pre hodnotenie v prílohe 1c (a) pre PBT alebo vPvB alebo vprílohe 1c (b) vo vzťahu k otázkam životného prostredia a spoločnosť neuviedla a neodporučila príslušné riadenie rizík, registrujúci vykoná ďalšie vhodné environmentálne skúšky.

7.2. Rozklad

7.2.1. Biotické látky

7.2.1.1. Ľahká biologická rozložiteľnosť

7.2.1.1. Výskum sa nemusí robiť, ak ide o anorganickú látku.

8.   iné dostupné fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické informácie

Je potrebné uviesť všetky ďalšie relevantné dostupné fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické informácie.

PRÍLOHA VI

Doplňujúce štandardné informačné požiadavky pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 10 ton alebo vyšších

Stĺpec 1 tejto prílohy stanovuje štandardné informácie vyžadované pre všetky látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 10 ton alebo vyšších ročne v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b). V súlade s tým sú informácie požadované v stĺpci 1 tejto prílohy dodatočné oproti tým, ktoré sa požadujú v stĺpci 1 prílohy V. Stĺpec 2 tejto prílohy uvádza osobitné pravidlá, podľa ktorých možno požadované štandardné informácie vynechať a nahradiť inými informáciami poskytnutými v inej fáze alebo inak upravenými. Ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné podľa stĺpca 2 tejto prílohy urobiť úpravy, registrujúci to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každej úpravy pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii.

Registrujúci môže okrem týchto osobitných pravidiel upraviť požadované štandardné informácie uvedené v stĺpci 1 tejto prílohy podľa všeobecne platných zásad uvedených v prílohe IX. Aj v tomto prípade to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každého rozhodnutia o úprave štandardných informácií pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii, pričom sa odvolá na špecifické pravidlo (pravidlá) zo stĺpca 2 alebo príloh IX alebo X(84).

Na úrovni tejto prílohy registrujúci musí predložiť návrh a časový harmonogram na splnenie požiadaviek na informácie uvedené v tejto prílohe v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b), ak tieto zahŕňajú testy na stavovcoch.

Pred vykonaním nových skúšok na zistenie vlastností uvedených v tejto prílohe je potrebné najprv posúdiť všetky dostupné údaje in vitro, in vivo, historické údaje, údaje z platných (Q)SAR a údaje zo štrukturálne súvisiacich látok (prístup využitia iných údajov).

Ak sa pre niektoré koncové body neposkytnú informácie z iných dôvodov, než sú uvedené v stĺpci 2 tejto prílohy alebo prílohy IX, je potrebné jasne uviesť ak túto skutočnosť a dôvody.

6.   toxikologické informácie

Je potrebné zamedziť skúškam leptavých látok in vivo v koncentrácii / dávkach vyvolávajúcich poleptanie.

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

6.1. Podráždenie kože

6.1.1. Podráždenie kože in vivo

6.1.1. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– ide o látku klasifikovanú ako leptavú a v styku s kožou dráždivú na základe posúdenia koncových bodov v súlade s prílohou V; alebo

– látka je silo kyslá (pH < 2,0) alebo zásaditá (pH > 11,5); , alebo

– látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu, alebo

– látka je v styku s kožou klasifikovaná ako veľmi jedovatá, alebo

výskum akútnej toxicity kožnou cestou nevykazuje podráždenie kože až na hraničnú úroveň dávky (2000 mg/kg na telesnú hmotnosť).

6.2. Podráždenie očí

6.2.1. Podráždenie očí in vivo

6.2.1. Výskum sa nemusí robiť, ak:

je látka klasifikovaná ako dráždivá v styku s očami s rizikom vážneho poškodenia očí na základe posúdenia koncových bodov v súlade s prílohou V; alebo

– látka je klasifikovaná ako leptavá v styku s kožou ak registrujúci klasifikoval túto látku ako dráždivú v styku s očami; alebo

– látka je silo kyslá (pH < 2,0) alebo zásaditá (pH > 11,5); , alebo

– látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu.

6.4. Mutagenita

6.4.2. Cytogenický výskum in vitro na bunkách cicavcov alebo na mikrojadrách

6.4.2. Tieto výskumy (6.4.2 a 6.4.3) sa bežne nemusia robiť:

– ak sú k dispozícii adekvátne údaje o skúške in vivo, alebo

– ak je známe, že látka je karcinogénna kategórie 1 alebo 2 alebo mutagénna kategórie 1, 2 alebo 3, alebo ak registrujúci vykonáva, a ak je to potrebné, ak odporúča opatrenia na riadenie rizík ako keby tomu tak bolo; alebo

ak z posúdenia chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I vyplýva, že nie je opodstatnené riziko pre zdravie/životné prostredie vzhľadom na vystavenie v rámci určeného použitia, alebo že je primerane monitorované, zohľadňujúc pritom opatrenia na riadenie rizík. Uplatňuje sa príloha IX.3.

6.4.3. Výskum genetickej mutácie in vitro na bunkách cicavcov, ak sú negatívne výsledky v prílohe V, 6.4.1 a prílohe VI, 6.4.2.

6.4.3. Výskum sa nemusí vykonávať, ak sú k dispozícii adekvátne údaje zo spoľahlivej skúšky in vivo genetickej mutácie na cicavcoch.

6.4. V prípade pozitívneho výsledku z akejkoľvek štúdie mutagenity z prílohy V alebo VI je potrebné zvážiť príslušné štúdie mutagenity in vivo.

6.5. Akútna toxicita

Spôsob aplikácie sa zakladá na určenom použití látky alebo prípravku obsahujúceho látku a na to sa vzťahujúcemu vystaveniu.

Druhý spôsob akútnej toxicity sa testuje len ak informácia nevyplýva z inej informácie, ktorá je k dispozícii.

Pre plyny a prchavé tekutiny (tlak výparov presahuje 10-2 Pa pri 20 °C) sa uvedú informácie pre inhalačný spôsob (6.5.2)

6.5. Výskum (výskumy) sa nemusí (nemusia) robiť, ak:

– vzhľadom na chemické alebo fyzikálne vlastnosti látky nemožno uviesť jej presne podávané dávky, alebo

– látka je klasifikovaná ako leptavá v styku s kožou,

– látka je horľavá pri izbovej teplote vzduchu.

Pre iné ako plynné látky, sa uvedú informácie uvedené v bodoch 6.5.1 až 6.5.3 pre aspoň dva spôsoby, pričom jeden z nich je orálny. Výber druhého spôsobu závisí od charakteru látky a možného spôsobu vystavenia človeka. Ak existuje iba jeden možný spôsob vystavenia, uvedú sa informácie pre tento spôsob.

Príslušný druhý spôsob sa zvolí podľa nasledovného:

6.5.1. Ústna cesta

6.5.1 Ak to neurčuje príloha V.

6.5.2. Vdýchnutie

6.5.2. Odskúšanie inhalačným spôsobom je vhodné, ak je pravdepodobné vystavenie ľudí vdýchnutím zohľadňujúc pritom tlak výparov látky a/alebo možnosť vystavenia aerosólu, časticiam alebo kvapôčkam vdýchnuteľných rozmerov.

6.5.3. Kožná cesta

6.5.3. Odskúšanie kožnou cestou je vhodné, ak:

1. je nepravdepodobné, že dôjde k vdýchnutiu látky a

2. je pravdepodobný styk s pokožkou pri výrobe a/alebo použití a

3. z fyzikálno-chemických a toxikologických vlastností vyplýva možná značná miera absorpcie cez pokožku.

6.6. Toxicita opakovaných dávok

6.6.1. Štúdia krátkodobej toxicity opakovaných dávok (28 dní), jeden druh, samec a samička, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možné cesty ľudskej expozície.

6.6.1. Štúdia krátkodobej toxicity (28 dní) sa nemusí vykonávať, ak:

– sú k dispozícii výskumy subchronickej (90 dní) alebo chronickej toxicity, za predpokladu že pri nich použili vhodné druhy, dávkovanie, rozpúšťadlá a spôsoby administrácie, alebo

– látka podlieha okamžitému rozpadu a ak sú k dispozícii dostatočné údaje o produktoch štiepenia, alebo

z posúdenia chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I vyplýva, že nie je opodstatnené riziko pre zdravie/životné prostredie vzhľadom na opakované vystavenie v rámci určeného použitia, alebo že je adekvátne monitorované, zohľadňujúc pritom opatrenia na riadenie rizík. Uplatňuje sa odsek 3 prílohy IX, alebo

ide o látky v množstve pod 100 ton ročne na výrobcu alebo dovozcu, alebo

nedôjde k opakovanému vystaveniu pri spotrebiteľskom alebo odbornom použití (t. j. nie sú splnené kritériá v prílohe Ic písm. b) prvý odsek a k opakovanému vystaveniu priemyselných pracovníkov, alebo

registrujúci vykonáva, alebo ak je to potrebné, odporúča opatrenia na riadenie rizík znižujúce riziko opakovaného vystavenia.

Vhodný spôsob sa zvolí takto:

Dermatologické testovanie je vhodné, ak:

1. je nepravdepodobné, že dôjde k vdýchnutiu látky a

2. je pravdepodobný styk s pokožkou pri výrobe a/alebo použití a

3. z fyzikálno-chemických a toxikologických vlastností vyplýva potenciálna značná miera absorpcie cez pokožku.

Inhalačné testovanie je vhodné, ak je pravdepodobné vystavenie ľudí vdýchnutím, zohľadňujúc pritom tlak výparov látky a/alebo možnosť vystavenia aerosólu, časticiam alebo kvapôčkam vdýchnuteľných rozmerov.

Štúdiu subchronickej toxicity (90 dní) (Príloha VII, 6.6.2) navrhne registrujúci, ak:

– frekvencia a trvanie vystavenia ľudí naznačí, že dlhodobá štúdia nie je potrebná, a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

– z iných dostupných údajov vyplýva, že látka môže mať nebezpečné vlastnosti, ktoré krátkodobým výskumom toxicity nemožno zistiť, alebo

– správne navrhnuté toxikokinetické štúdie odhalia hromadenie látky alebo jej metabolitov v niektorých tkanivách alebo orgánoch, ktoré by pri krátkodobej štúdii mohli zostať nezistené, ale ktoré však môžu mať pri dlhšej expozícii nepriaznivé výsledky

Ďalšie štúdie navrhne registrujúci alebo o ne môže požiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkom 45 alebo 46 v prípade, ak:

– sa pri 28- alebo 90-dňovej štúdie nepodarilo zistiť NOAEL, ak príčinou nemožnosti zistenia NOAEL nebola neexistencia nepriaznivých toxických účinkov, alebo

– ide o toxicitu s mimoriadnou mierou znepokojenia (napr. závažné/ťažké účinky), alebo

– sú náznaky účinkov, pre ktoré dostupné dôkazy nepostačujú na toxikologickú charakterizáciu a/alebo charakterizáciu rizík. V takých prípadoch môže byť vhodnejšie vykonať osobitné toxikologické štúdie určené na preskúmanie týchto účinkov (napr. imunotoxicita, neurotoxicita), alebo

– spôsob vystavenia použitý v pôvodnej štúdii opakovaných dávok nebol vhodný z hľadiska očakávaného spôsobu vystavenia ľudí a nemožno vypracovať extrapoláciu medzi rôznymi spôsobmi, alebo

– existuje osobitný záujem v súvislosti s vystavením (napr. použitie látky v spotrebiteľskom výrobku, čo vedie k úrovni vystavenia, ktorá je blízka úrovni dávok, kedy sa dá predpokladať toxicita pre ľudí), alebo

– pri 28- alebo 90-dňovej štúdii sa nezistili účinky, ktoré sa prejavujú pri látkach s jasnou súvislosťou molekulárnej štruktúry so skúmanou látkou.

6.7. Reprodukčná toxicita

Pri počiatočnom posudzovaní tohto koncového bodu by sa mali brať do úvahy všetky toxikologické informácie, ktoré sú k dispozícii (napr. z 28- alebo 90-dňového výskumu), najmä informácie o štrukturálne príbuzných látkach, z odhadov (Q)SAR alebo z metód in vitro.

Uplatňujú sa podmienky uvedené pre tieto výskumyv prílohe VII.

6.8. Toxikokinetika

6.8.1. Posúdenie toxikokinetického správania látky do takej miery, do akej ju možno odvodiť z príslušných zdrojov informácií.

7.   ekotoxikologické informácie

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

7.1. Toxicita pre vodné prostredie

7.1.2. Štúdia inhibície rastu na vodných rastlinách (prioritne na riasach)

7.1.2. Výskum sa nemusí robiť, ak existujú zmierňujúce faktory, z ktorých vyplýva, že je nepravdepodobná toxicita pre vodné prostredie ak je daná látka veľmi nerozpustná vo vode, alebo nie je pravdepodobné, že by látka prešla biologickými membránami.

7.1.3. Krátkodobé skúšanie toxicity na rybách: Namiesto krátkodobého skúšania môže registrujúci zvážiť dlhodobé.

7.1.3. Výskum sa nemusí robiť, ak:

existujú zmierňujúce faktory, z ktorých vyplýva, že je nepravdepodobná toxicita pre vodné prostredie ak je daná látka veľmi nerozpustná vo vode, alebo

– nie je pravdepodobné, že by látka prešla biologickými membránami, alebo

– je k dispozícii dlhodobý výskum toxicity pre vodné prostredie na rybách.

Dlhodobé skúšanie vodnej toxicity ako sa uvádza v prílohe VII sa zvažuje, ak z posúdenia chemickej bezpečnosti podľa prílohy I vyplýva, že je potrebné preskúmať ďalšie vplyvy na vodné organizmy. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania chemickej bezpečnosti.

Dlhodobé skúšanie vodnej toxicity na rybách (príloha VII, 7.1.6) sa berie do úvahy, ak je látka málo rozpustná vo vode.

7.1.4. Skúška inhibície respirácie aktivovaných kalov

7.1.4. Výskum sa nemusí robiť, ak:

nepreniká do čističiek odpadových vôd alebo

existujú zmierňujúce faktory, z ktorých vyplýva, že je nepravdepodobná mikrobiálna toxicita, napríklad daná látka je veľmi nerozpustná vo vode alebo

– sa zistí, že látka je rýchlo biologicky rozložiteľná a aplikované skúšobné koncentrácie sú v rozmedzí koncentrácií, ktoré sa dajú predpokladať pri vtoku do čističky odpadov

Túto štúdiu možno nahradiť inhibičnou skúškou nitrifikácie, ak z dostupných údajov vyplýva, že látka je pravdepodobne inhibítorom rastu mikróbov alebo ich funkcie, najmä nitrifikačných baktérií.

7.2. Rozpad

7.2. Ďalšie testovanie rozložiteľnosti by sa malo zvážiť v prípade, ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačuje potrebu ďalšieho skúmania rozložiteľnosti látky. Výber vhodnej skúšky (skúšok) bude závisieť od výsledkov posudzovania chemickej bezpečnosti.

7.2.1. Biotické látky

7.2.1.1. Ľahká biologická rozložiteľnosť

7.2.1.1. Výskum sa nemusí robiť, ak ide o anorganickú látku.

7.2.2. Abiotické látky

7.2.2.1. Hydrolýza ako funkcia pH.

7.2.2.1. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– je daná látka ľahko biologicky rozložiteľná, alebo

látka je veľmi nerozpustná vo vode.

7.3. Rozklad a správanie sa látky v prostredí

7.3.1. Hodnotenie adsorpcie/desorpcie

7.3.1. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– na základe fyzikálno-chemických vlastností látky sa dá predpokladať, že má potenciálne nízku adsorpciu (napr. že látka má malý koeficient oddelenia oktanolu a vody), alebo

– látka a jej príslušné produkty pri rozkladaní sa rýchlo rozkladajú.

PRÍLOHA VII

Doplňujúce štandardné informačné požiadavky pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách

100 ton alebo vyšších

V množstvách uvedených v tejto prílohe musí registrujúci predložiť návrh a časový harmonogram splnenia informačných požiadaviek tejto prílohy v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. c).

Stĺpec 1 tejto prílohy stanovuje štandardné informácie vyžadované pre všetky látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 100 ton alebo vyšších ročne v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. c). V súlade s tým sú informácie požadované v stĺpci 1 tejto prílohy dodatočné oproti tým, ktoré sa požadujú v stĺpci 1 príloh V a VI. Stĺpec 2 tejto prílohy špecifikuje pravidlá, podľa ktorých registrujúci môže navrhnúť vynechať požadované štandardné informácie, nahradiť inými informáciami, poskytnúť ich v inej fáze alebo inak upraviť. Ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné podľa stĺpca 2 tejto prílohy navrhovať úpravy, registrujúci to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi návrhu každej úpravy pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii.

Registrujúci môže okrem týchto osobitných pravidiel navrhnúť úpravu požadovaných štandardných informácií uvedených v stĺpci 1 tejto prílohy podľa všeobecne platných zásad uvedených v prílohe IX. Aj v tomto prípade to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každého rozhodnutia o návrhu úpravy štandardných informácií pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii, pričom sa odvolá na špecifické pravidlo (pravidlá) zo stĺpca 2 alebo príloh IX alebo X(85).

Pred vykonaním nových skúšok na zistenie vlastností uvedených v tejto prílohe je potrebné najprv posúdiť všetky dostupné údaje in vitro, in vivo, historické údaje, údaje z platných (Q)SAR a údaje zo štrukturálne súvisiacich látok (prístup využitia iných údajov).

Ak sa pre niektoré koncové body navrhne neposkytnutie informácií z iných dôvodov, než sú uvedené v stĺpci 2 tejto prílohy alebo prílohy IX, je potrebné jasne uviesť ak túto skutočnosť a dôvody.

5.   informácie o fyzikálno-chemických vlastnostiach látky

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

5.18. Stabilita v organických rozpúšťadlách a určenie relevantných produktom rozpadu

Vyžaduje sa iba v prípade, ak sa stabilita látky pokladá za kritickú.

5.18. Výskum sa nemusí robiť, ak ide o anorganickú látku.

5.19. Disociačná konštanta

5.19. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– je látka hydrolyticky nestála (polčas menší ako 12 hodín) alebo je ľahko okysličiteľná vo vode, alebo

– látka nie je rozpustná vo vode alebo neobsahuje iontové štruktúry.

5.20. Viskozita

6.   toxikologické informácie

Je potrebné zamedziť skúškam leptavých látok in vivo v koncentrácii / dávkach vyvolávajúcich poleptanie.

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

6.4. V prípade pozitívneho výsledku výskumov mutagenity z prílohy V alebo VI a ak nie sú k dispozícii výsledky zo štúdie in vivo, registrujúci navrhne vhodnú štúdiu mutagenity in vivo.

Ak existuje pozitívny výsledok z akejkoľvek dostupnej štúdie in vivo, navrhne ďalšie vhodné štúdie in vivo.

6.6. Toxicita opakovaných dávok

6.6.1. Štúdia krátkodobej toxicity opakovaných dávok (28 dní), jeden druh, samec a samička, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možné cesty ľudskej expozície, ak už nebola poskytnutá ako súčasť požiadaviek prílohy VI alebo ak sa navrhujú skúšky podľa bodu 6.6.2. V takom prípade neplatí článok 3 prílohy IX.

6.6.2. Štúdia subchronickej toxicity (90 dní), jeden druh, hlodavec, samec a samička, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možné cesty ľudskej expozície.

6.6.2. Štúdia subchronickej toxicity (90 dní) sa nemusí robiť, ak:

– je k dispozícii spoľahlivá krátkodobá štúdia toxicity (90 dní), z ktorej vyplynuli závažné toxické účinky podľa kritérií na klasifikáciu látky ako R48, pre ktorú sledovaný NOAEL-28 dní, s použitím príslušného faktora neistoty umožní extrapoláciu na NOAEL-90 dní pre tú istú cestu expozície, alebo

– spoľahlivá štúdia chronickej toxicity, za predpokladu že pri nich použili vhodné druhy a spôsob administrácie, alebo

– látka je nereaktívna, nerozpustná a nevdýchnuteľná a nie sú dôkazy absorpcie a toxicity pri 28-dňovej "limitnej skúške", najmä ak takýto model je spojený s veľmi obmedzenou expozíciou ľudí.

Príslušná cesta sa zvolí podľa nasledovného:

Odskúšanie kožnou cestou je vhodné, ak:

(1) je pravdepodobný styk s pokožkou pri výrobe a/alebo použití a

(2) z fyzikálno-chemických vlastností vyplýva značná miera absorpcie cez pokožku a

(3) je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

– pri skúške akútnej dermálnej toxicity pri nižších dávkach ako pri skúške orálnej toxicity sa pozoruje toxicita, alebo

– sa zaregistrujú systémové účinky alebo iné dôkazy v absorpcii pri skúmaní podráždenia kože a/alebo oka,

– skúška in vitro udáva značnú absorpciu cez pokožku, alebo

– sa zistí značná dermálna toxicita alebo preniknutie pokožkou pri štrukturálne príbuzných látkach.

Skúšanie dermálnou cestou je nevhodné, ak absorpcia cez pokožku nie je pravdepodobná na základe indikácie molekulárnej hmotnosti (MH > 800 alebo priemeru molekuly > 15 Å) a nízkej rozpustnosti v tukoch (log Kow < -1 alebo > 4).

Odskúšanie inhalačnou cestou je vhodné, ak:

(1) je pravdepodobná expozícia ľudí vdýchnutím a

(2) je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

– tlak výparov látky presahuje 10-2 Pa pri teplote 20 °C, alebo

– látka je prachová, obsahujúca viac ako 1% častíc na základe w/w (hmotnostného percenta), s veľkosťou častíc MMAD menej ako 100 μm, alebo

látka sa bude používať spôsobom, pri ktorom vznikajú aerosóly, častice alebo kvapôčky vdýchnuteľných rozmerov (> 1% na základe w/w (hmotnostného percenta) častíc s MMAD < 100 μm). Ak neexistujú kontraindikácie, uprednostňuje sa orálna cesta.

Ďalšie štúdie navrhne registrujúci alebo o ne môže požiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkom 45, 46 alebo 52 v prípade:

– sa pri 90-dňovom výskume nepodarilo zistiť NOAEL, ak príčinou nemožnosti zistenia NOAEL nebola neexistencia nepriaznivých toxických účinkov, alebo

– ide o toxicitu s mimoriadnou mierou znepokojenia (napr. závažné/ťažké účinky), alebo

– sú náznaky účinkov, pre ktoré dostupné dôkazy nepostačujú na toxikologickú charakterizáciu a/alebo charakterizáciu rizík. V takých prípadoch môže byť vhodnejšie vykonať osobitné toxikologické štúdie určené na preskúmanie týchto účinkov (napr. imunotoxicita, neurotoxicita) alebo

– existuje osobitná záujem v súvislosti s expozíciou (napr. použitie látky v spotrebiteľskom výrobku, čo vedie k úrovni expozície, ktorá je vysoká vzhľadom na úrovne dávok, kedy sa dá predpokladať toxicita pre ľudí).

6.7. Reprodukčná toxicita

6.7. Výskumy sa nemusia robiť, ak:

– je známe, že látka je genotoxický karcinogén a uplatňujú sa príslušné opatrenia na riadenie rizika, alebo

– je známe, že látka je mutagén pôsobiaci na zárodkové bunky a uplatňujú sa príslušné opatrenia na riadenie rizika, alebo

z posúdenia chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I vyplýva, že nie je opodstatnené riziko pre zdravie/životné prostredie vzhľadom na opakované vystavenie v rámci určeného použitia, alebo že je adekvátne monitorované, zohľadňujúc pritom opatrenia na riadenie rizík. Uplatňuje sa príloha IX.3.

6.7.1. Štúdia vývojovej toxicity, jeden druh, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možné spôsoby vystavenia ľudí (Príloha X B.31 alebo OECD 414).

6.7.1. Štúdia sa najprv vykoná na jednom druhu. Rozhodnutie o potrebe výskumu pri takomto množstve ton alebo o ďalšom výskume na druhom druhu sa urobí na základe výsledkov prvej skúšky a všetkých ostatných príslušných údajov, ktoré sú k dispozícii.

6.7.2. Dvojgeneračná štúdia reprodukčnej toxicity, jeden druh, samec a samička, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možné spôsoby vystavenia ľudí.

6.7.2 Dvojgeneračný výskum reprodukčnej toxicity navrhne registrujúci, ak sú náznaky potenciálnej reprodukčnej toxicity vyplývajúce z výskumu toxicity opakovaných dávok (90 dní) (napr. histologicko-patologické vplyvy na gonády) alebo v prípade, ak je látka svojou štruktúrou blízko príbuzná známej reprodukčne toxickej látke.

Štúdia sa najprv vykoná na jednom druhu. Rozhodnutie o potrebe výskumu pri takomto množstve ton alebo o ďalšom výskume na druhom druhu sa urobí na základe výsledkov prvej skúšky a všetkých ostatných príslušných údajov, ktoré sú k dispozícii.

7.   ekotoxikologické informácie

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

7.1. Toxicita pre vodné prostredie

7.1. Registrujúci navrhne dlhodobé skúšanie toxicity, ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačí potrebu ďalšieho preskúmania účinkov na vodné organizmy. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.1.5. Skúšanie dlhodobej toxicity na dafniách (ak už nebol poskytnutý ako súčasť požiadaviek z prílohy V)

7.1.5. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– nie je pravdepodobné, že by látka prešla biologickými membránami (MW > 800 alebo molekulárny priemer > 15 Å), alebo

– nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia vodnej zložky.

7.1.6. Skúšanie dlhodobej toxicity na rybách (ak už nebol poskytnutý ako súčasť požiadaviek z prílohy VI)

7.1.6. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– nie je pravdepodobné, že by látka prešla biologickými membránami (MW > 800 alebo molekulárny priemer > 15 Å), alebo

– nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia vodnej zložky.

Je potrebné poskytnúť jednu z nasledujúcich informácií 7.1.6.1, 7.1.6.2 alebo 7.1.6.3.

7.1.6.1 Skúška toxicity pre ranú fázu života rýb (FELS) (OECD 210)

7.1.6.2 Krátkodobá skúška toxicity pre ryby vo fáze zárodku a uvoľnenia z vaku (príloha X C.15 alebo OECD 212)

7.1.6.3 Skúška pri juvenilnom raste rýb (FELS) (príloha X C.14 alebo OECD 215)

7.1.6.1. Skúšku toxicity FELS navrhne registrujúci alebo o ňu môže požiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkom 45, 46 alebo 52, ak látka je potenciálne bioakumulatívna.

7.2. Rozpad

7.2. Registrujúci navrhne ďalšie skúšanie rozkladu, ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačí potrebu ďalšieho preskúmania rozkladania látky. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.2.1. Biotické látky

Registrujúci môže navrhnúť informácie podľa bodov 7.2.1.3 a 7.2.1.4 alebo ich môže vyžiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkami 45, 46 alebo 52 v nižšie vymedzených prípadoch:

7.2.1.2. Simulačné skúšky definitívneho rozkladu v povrchových vodách

7.2.1.2. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– rozpustnosť látky vo vode je menšia ako 10 μg/l,

– je daná látka ľahko biologicky rozložiteľná.

7.2.1.3. Pôdne simulačné skúšky (pre látky s vysokým potenciálom adsorpcie do pôdy)

7.2.1.3. Výskum sa nemusí robiť:

– ak je daná látka ľahko biologicky rozložiteľná, alebo

– ak nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia pôdy.

7.2.1.4. Simulačné skúšky v sedimentoch (pre látky s vysokým potenciálom adsorpcie do sedimentov)

7.2.1.4. Výskum sa nemusí robiť:

– ak je daná látka ľahko biologicky rozložiteľná, alebo

– ak nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia pôdy.

7.2.3. Určenie produktov rozkladu

7.2.3. Ak látka nie je ľahko biologicky rozložiteľná

Registrujúci navrhne ďalšie skúšanie ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačí potrebu ďalšieho preskúmania rozkladu a správania sa látky. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.3. Rozklad a správanie sa látky v prostredí

7.3.2. Biologická koncentrácia v (jednom) vodnom druhu, podľa možností u rýb

7.3.2. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– látka má nízky potenciál biologicky sa akumulovať (t.j. log Kow < 3), alebo

– nie je pravdepodobné, že by látka prechádzala biologickými membránami (MW > 800 alebo molekulárny priemer > 15 Å), alebo

– nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia vodnej zložky.

7.3.3. Ďalšie štúdie adsorpcie/desorpcie v závislosti od výsledkov štúdie požadovanej v prílohe VI

7.3.3. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– na základe fyzikálno-chemických vlastností látky sa dá predpokladať, že má potenciálne nízku adsorpciu (napr. že látka má malý koeficient oddelenia oktanolu a vody), alebo

– látka sa rýchlo rozkladá.

7.4. Vplyv na suchozemské organizmy

7.4. Tieto štúdie sa nemusia vykonávať, ak nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia pôdnej zložky.

Ak neexistujú údaje o toxicite pre pôdne organizmy, na posúdenie vplyvu expozície na pôdne organizmy možno aplikovať metódu segmentovania rovnováhy. V prípade značnej expozície registrujúci navrhne niektorú z nasledujúcich skúšok.

Konkrétne pre látky s vysokým potenciálom adsorpcie do pôdy registrujúci zváži namiesto krátkodobého skúšania toxicity dlhodobé.

7.4.1. Krátkodobá toxicita pre dážďovky

7.4.2. Účinky na pôdne mikroorganizmy

7.4.3. Krátkodobá toxicita pre rastliny

9.   zisťovacie a analytické metódy

Na požiadanie sa poskytne opis analytických metód pre príslušné zložky životného prostredia, v ktorých sa výskum robil s použitím danej analytickej metódy. Ak analytické metódy nie sú dostupné, treba to zdôvodniť.

PRÍLOHA VIII

Doplňujúce štandardné informačné požiadavky pre látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1000 ton alebo vyšších

Na úrovni tejto prílohy musí registrujúci predložiť návrh a časový plán na splnenie informačných požiadaviek tejto prílohy, ktoré zahŕňajú testy na stavovcoch v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d).

Stĺpec 1 tejto prílohy stanovuje štandardné informácie vyžadované pre všetky látky vyrábané alebo dovážané v množstvách 1000 ton alebo vyšších ročne v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d). V súlade s tým sú informácie požadované v stĺpci 1 tejto prílohy dodatočné oproti tým, ktoré sa požadujú v stĺpci 1 príloh V, VI a VII. Stĺpec 2 tejto prílohy špecifikuje pravidlá, podľa ktorých registrujúci môže navrhnúť vynechať požadované štandardné informácie, nahradiť inými informáciami, poskytnúť ich v inej fáze alebo inak upraviť. Ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné podľa stĺpca 2 tejto prílohy navrhovať úpravy, registrujúci to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi návrhu každej úpravy pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii.

Registrujúci môže okrem týchto osobitných pravidiel navrhnúť úpravu požadovaných štandardných informácií uvedených v stĺpci 1 tejto prílohy podľa všeobecne platných zásad uvedených v prílohe IX. Aj v tomto prípade to jednoznačne uvedie aj s dôvodmi každého rozhodnutia o návrhu úpravy štandardných informácií pod príslušným záhlavím v registračnej dokumentácii, pričom sa odvolá na špecifické pravidlo (pravidlá) zo stĺpca 2 alebo príloh IX alebo X(86).

Pred vykonaním nových skúšok na zistenie vlastností uvedených v tejto prílohe je potrebné najprv posúdiť všetky dostupné údaje in vitro, in vivo, historické údaje, údaje z platných (Q)SAR a údaje zo štrukturálne súvisiacich látok (prístup využitia iných údajov).

Ak sa pre niektoré koncové body navrhne neposkytnutie informácií z iných dôvodov, než sú uvedené v stĺpci 2 tejto prílohy alebo prílohy IX, je potrebné jasne uviesť ak túto skutočnosť a dôvody.

6.   toxikologické informácie

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

6.4. V prípade pozitívneho výsledku z akejkoľvek štúdie mutagenity je potrebné zvážiť príslušné štúdie mutagenity in vivo.

6.6.3. Dlhodobú štúdiu toxicity opakovaných dávok (≥ 12 mesiacov) môže navrhnúť registrujúci alebo ju môže vyžadovať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkami 45, 46 alebo 52, ak z frekvencie a trvania expozície ľudí vyplýva, že je potrebná dlhodobá štúdia a je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

– pri 28-dňovej alebo 90-dňovej štúdii sa zistili vážne alebo ťažké toxické účinky, pričom dostupné dôkazy nepostačujú na charakterizovanie toxicity alebo rizika, alebo

– pri 28-dňovej alebo 90-dňovej štúdii sa nezistili účinky, ktoré sa prejavujú pri látkach s jasnou súvislosťou molekulárnej štruktúry so skúmanou látkou, alebo

– látka môže mať nebezpečnú vlastnosť, ktorú nemožno zistiť v 90-dňovej štúdii.

6.6. Ďalšie štúdie navrhne registrujúci alebo o ne môže požiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkom 45, 46 alebo 52 v prípade:

– ide o toxicitu s mimoriadnou mierou znepokojenia (napr. závažné/ťažké účinky), alebo

– sú náznaky účinkov, pre ktoré dostupné dôkazy nepostačujú na toxikologickú charakterizáciu a/alebo charakterizáciu rizík. V takých prípadoch môže byť vhodnejšie vykonať osobitné toxikologické štúdie určené na preskúmanie týchto účinkov (napr. imunotoxicita, neurotoxicita) alebo

– existuje osobitná záujem v súvislosti s expozíciou (napr. použitie látky v spotrebiteľskom výrobku, čo vedie k úrovni expozície, ktorá je blízka úrovni dávok, kedy sa dá predpokladať toxicita).

6.7. Reprodukčná toxicita

6.7.4. Dvojgeneračná štúdia reprodukčnej toxicity, jeden druh, samec a samica, najvhodnejší spôsob administrácie, prihliadnutie na možnú cestu ľudskej expozície, ak už nebola poskytnutá ako súčasť požiadaviek z prílohy VII.

6.7.4. Výskum sa nemusí robiť, ak:

– je známe, že látka je genotoxický karcinogén a uplatňujú sa príslušné opatrenia na riadenie rizika,

– je známe, že látka je mutagén pôsobiaci na zárodkové bunky a uplatňujú sa príslušné opatrenia na riadenie rizika,

– látka má malú toxikologickú aktivitu (pri dostupných skúškach sa nezistili žiadne dôkazy toxicity), z toxikokinetických údajov možno dokázať, že nedochádza k systémovým absorpciám pri príslušných cestách expozície (napr. koncentrácie v plazme/krvi sú nižšie ako limit detekcie pri aplikácii citlivej metódy a látka ani jej metabolity sa nenachádzajú v moči, žlči alebo vydychovanom vzduchu) a nedochádza k žiadnej alebo významnejšej ľudskej expozícii.

6.9. Štúdiu karcinogenity navrhne registrujúci alebo o ňu môže požiadať príslušný orgán hodnotiaceho členského štátu v súlade s článkom 45, 46 alebo 52, ak:

– látka má široké použitie a existujú dôkazy o častej alebo dlhodobej expozícii ľudí, alebo

– látka je klasifikovaná ako mutagén kategórie 3 alebo sú dôkazy zo štúdie (štúdií) opakovaných dávok, že látka vyvoláva hyperpláziu a/alebo predneoplastické lézie.

7.   ekotoxikologické informácie

stĺpec 1

štandardne požadované informácie

stĺpec 2

osobitné pravidlá pre úpravy zo stĺpca 1

7.2. Rozpad

7.2. Navrhne sa ďalšie skúšanie rozkladu, ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačí potrebu ďalšieho preskúmania rozkladania látky. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.2.1. Biotické látky

7.2.1.5. Ďalšie overovacie skúšky rýchlosti biologického rozloženia (aeróbneho a/alebo anaeróbneho) v zložkách životného prostredia (voda, sedimenty, pôda), s osobitným dôrazom na určenie najdôležitejších produktov rozkladu.

7.3. Rozklad a správanie sa látky v prostredí

7.3. Registrujúci navrhne ďalšie skúšanie ak posúdenie chemickej bezpečnosti podľa prílohy I naznačí potrebu ďalšieho preskúmania rozkladu a správania sa látky. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.3.4. Ďalšie štúdie rozkladu a správania sa v prostredí

7.4. Vplyv na suchozemské organizmy

7.4. Registrujúci navrhne dlhodobé skúšanie toxicity, ak porovnanie (predpokladanej) environmentálnej expozície s výsledkami krátkodobého skúšania toxicity naznačuje potrebu ďalšieho skúmania vplyvov na suchozemské organizmy. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledku tohto porovnania.

Tieto štúdie sa nemusia vykonávať, ak nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia pôdnej zložky.

7.4.4. Skúšanie dlhodobej toxicity na dážďovkách, ak už nebolo poskytnuté ako súčasť požiadaviek z prílohy VII

7.4.5. Skúšanie dlhodobej toxicity na pôdnych bezstavovcoch iných ako dážďovky, ak už nebolo poskytnuté ako súčasť požiadaviek z prílohy VII

7.4.6. Skúšanie dlhodobej toxicity na rastlinách, ak už nebolo poskytnuté ako súčasť požiadaviek z prílohy VII

7.5. Dlhodobá toxicita pre organizmy v sedimentoch

7.5. Registrujúci navrhne dlhodobé skúšanie toxicity, ak porovnanie (predpokladanej) environmentálnej expozície s výsledkami krátkodobého skúšania toxicity naznačuje potrebu ďalšieho skúmania vplyvov na organizmy v sedimentoch. Výber vhodnej skúšky (skúšok) závisí od výsledkov posudzovania bezpečnosti.

7.6. Dlhodobá alebo reprodukčná toxicita pre vtáky

7.6. Táto štúdia sa nemusí vykonávať, ak nie je pravdepodobná priama alebo nepriama expozícia vtákov.

9.   zisťovacie a analytické metódy

Na požiadanie sa poskytne opis analytických metód pre príslušné zložky životného prostredia, v ktorých sa výskum robil s použitím danej analytickej metódy. Ak analytické metódy nie sú dostupné, treba to zdôvodniť.

PRÍLOHA IX

Všeobecné pravidlá prispôsobenia štandardného skúšobného režimu ustanoveného v prílohách v až viii

Prílohy V až VIII uvádzajú štandardné skúšobné režimy, ktoré sú požadované pre všetky látky vyrábané alebo dovážané v množstvách:

   1 tony a vyšších v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a),
   10 ton a vyšších v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b),
   100 ton a vyšších v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. c) a
   1000 ton a vyšších v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d).

Okrem osobitných pravidiel uvedených v stĺpci 2 príloh V až VIII môže registrujúci upraviť štandardný skúšobný režim v súlade so všeobecne platnými pravidlami uvedenými v časti 1 tejto prílohy. Na základe posúdenia môžu príslušné orgány hodnotiacich členských štátov posúdiť tieto úpravy štandardného skúšobného režimu.

1.  Skúšanie sa nezdá byť vedecky nevyhnutné

1.1.  Použitie existujúcich údajov

1.1.1.  Údaje o fyzikálno-chemických vlastnostiach na základe experimentov, ktoré neboli vykonané podľa GLP alebo prílohy X

Údaje treba pokladať za ekvivalentné s údajmi, ktoré boli vytvorené pomocou zodpovedajúcej skúšky podľa prílohy X, ak sú splnené tieto podmienky:

   1. postačujú pre účely klasifikácie a označovania a na posúdenie rizika a
   2. prikladá sa dostatočná a dôveryhodná výskumná dokumentácia.

1.1.2.  Údaje z pokusov na zvieratách, ktoré neboli vykonané podľa GLP alebo prílohy X

Údaje treba pokladať za ekvivalentné s údajmi, ktoré boli vytvorené pomocou zodpovedajúcej skúšky podľa prílohy X, ak sú splnené tieto podmienky:

   1. postačujú pre účely klasifikácie a označovania a na posúdenie rizika,
   2. kľúčové parametre, ktoré sa podľa prílohy X mali skúmať v príslušnej skúške, boli dostatočne a dôveryhodne pokryté,
   3. trvanie expozície, v prípade že sa toto pokladá za relevantný parameter, bolo porovnateľné alebo dlhšie ako sa predpokladá v príslušnej skúške z prílohy X a
   4. prikladá sa dostatočná a dôveryhodná výskumná dokumentácia.

1.1.3.  Historické humánne údaje

Prihliada sa na historické humánne údaje, akými sú epidemiologické štúdie o exponovanej populácii, a údaje o náhodných alebo pracovných expozíciách a klinické štúdie.

Váha údajov pre konkrétny zdravotný dopady závisí okrem iného od typu analýzy, od pokrytých parametrov a od veľkosti a špecificity reakcie a z toho plynúcej predvídateľnosti dopadu. Medzi kritériá na posúdenie dostatočnosti údajov patrí:

   1. správny výber a charakteristika exponovaných a kontrolných skupín,
   2. primeraná charakteristika expozície,
   3. dostatočná dĺžka následného sledovania výskytu ochorenia,
   4. platná metóda sledovania účinku,
   5. správne ohodnotenie odchýlok a mätúcich faktorom a
   6. reálna štatistická spoľahlivosť na potvrdenie záverov.

Vo všetkých prípadoch treba doložiť dostatočnú a spoľahlivú dokumentáciu.

1.2.  Váha dôkazov

Dôkaz z niekoľkých nezávislých informačných zdrojov môže mať postačujúcu váhu, aby sa došlo k domnienke alebo k záveru, že látka má alebo nemá konkrétnu nebezpečnú vlastnosť, hoci informácie z každého jednotlivého zdroja sa zdajú byť pre takýto záver nepostačujúce.

Pri použití novovyvinutých skúšobných metód, ktoré ešte neboli zahrnuté do prílohy X, možno získať dôkazy dostatočnej váhy na záver, že látka má alebo nemá konkrétnu nebezpečnú vlastnosť.

Ak existujú dostatočne závažné dôkazy, že látka má alebo nemá konkrétnu nebezpečnú vlastnosť, potom:

   možno upustiť od ďalšieho skúšania tejto vlastnosti na stavovcoch,
   možno upustiť od ďalšieho skúšania tejto vlastnosti, ktoré neprebieha na stavovcoch.

Vo všetkých prípadoch treba doložiť dostatočnú a spoľahlivú dokumentáciu.

1.3.  Vzťah štruktúry a aktivity (SAR)

Výsledky, ktoré sa získali z platných kvalitatívnych a kvantitatívnych modelov vzťahu štruktúry a aktivity ((Q)SAR), môžu indikovať prítomnosť alebo neprítomnosť istej nebezpečnej vlastnosti. Namiesto skúšania možno použiť výsledky (Q)SAR za predpokladu splnenia nasledujúcich podmienok:

   výsledky sú odvodené z modelu (Q)SAR, ktorého vedecká platnosť bola potvrdená,
   výsledky postačujú na klasifikáciu a označenie a na posúdenie rizika,
   prikladá sa dostatočná a dôveryhodná výskumná dokumentácia aplikovanej metódy.

Agentúra v spolupráci s Komisiou, členskými štátmi, zainteresovanými stranami vypracuje a poskytne pokyny na posúdenie toho, ktoré výsledky (Q)SAR spĺňajú dané podmienky a uvedie k tomu príklady.

1.4.  Metódy in vitro

Výsledky, ktoré sa získali vhodnými metódami in vitro, môžu indikovať prítomnosť istej nebezpečnej vlastnosti. V tomto kontexte sa "vhodnými" metódami rozumejú dostatočne dobre rozpracované, medzinárodne odsúhlasené kritériá priebehu skúšky (napr. kritériá ECVAM pre použitie skúšky v procese predbežného hodnotenia). V závislosti od možného rizika môže byť potrebné okamžité potvrdenie vyžadujúce si skúšanie nad rozsah informácií požadovaných v prílohách V alebo VI, alebo navrhované potvrdenie vyžadujúce si skúšanie nad rozsah informácií požadovaných v prílohách VII alebo VIII, v závislosti od príslušnej tonáže.

Ak výsledky, ktoré sa získali s použitím metód in vitro neindikujú prítomnosť istej nebezpečnej vlastnosti, v záujme potvrdenia negatívneho výsledku sa príslušná skúška pre stanovenú výšku tonáže i tak musí vykonať, okrem prípadu, že skúšanie sa nevyžaduje v zmysle príloh V až VIII alebo pravidiel z prílohy IX.

Od tohto potvrdenia možno upustiť, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

   1. výsledky sú odvodené z metódy in vitro, ktorej vedecká platnosť bola zistená overovacou štúdiou na základe medzinárodne platných overovacích zásad,
   2. výsledky postačujú na klasifikáciu a označenie a na posúdenie rizika,
   3. prikladá sa dostatočná a dôveryhodná výskumná dokumentácia aplikovanej metódy.

1.5.  Zoskupovanie látok a krížové porovnávanie

Látky, ktorých fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické vlastnosti sú pravdepodobne podobné alebo vychádzajú z regulárneho vzorca, možno v dôsledku štrukturálnej podobnosti pokladať za skupinu alebo "kategóriu" látok. Aplikovanie skupinovej koncepcie si vyžaduje, aby sa fyzikálno-chemické vlastnosti, účinky na ľudské zdravie a na životné prostredie a ich environmentálny rozpad dali predvídať z údajov referenčnej látky v rámci skupiny pomocou interpolácie na iné látky v skupine (krížový prístup). To zamedzí potrebe skúšať každú látku na pre každý koncový bod.

Posudzovanie podobnosti môže vychádzať zo:

   1. spoločnej funkcionálnej skupiny,
   2. spoločných prekurzorov a/alebo pravdepodobnosti spoločných produktov rozkladu prostredníctvom fyzikálnych alebo biologických procesov, ktoré pôsobia v chemikáliách s podobnou štruktúrou alebo
   3. konštantného modelu zmeny potencie vlastností v celej kategórii.

Ak sa aplikuje skupinová koncepcia, látky sa klasifikujú a označujú na tomto základe.

Vo všetkých prípadoch treba doložiť dostatočnú a spoľahlivú dokumentáciu.

2.  Skúšanie nie je technicky možné

Od skúšania konkrétneho koncového bodu možno upustiť, ak štúdiu technicky nemožno vykonať v dôsledku vlastností látok: napr. nemožno použiť veľmi prchavé, vysoko reaktívne alebo nestále, pri zmiešaní látky s vodou môžu hroziť požiarom alebo výbuchom, alebo nie je možné radiačné označenie, ktoré sa pre niektoré látky vyžaduje. Vždy treba dodržiavať skúšobné pokyny z prílohy X, osobitne pre technické obmedzenia konkrétnej metódy.

3.  Skúšanie prispôsobené expozícii danou látkou

3.1.  Testovanie v súlade s prílohami VII a VIII, a v prípadoch stanovených v prílohe VI, možno vynechať na základe scenára (scenárov) vystavenia, ktorý (é) bol (i) vypracovaný (é) v správe o chemickej bezpečnosti.

3.2.  V rámci posúdenia chemickej bezpečnosti je treba doložiť dostatočné zdôvodnenie a spoľahlivú dokumentáciu týkajúcu sa upustenia od ustanovení príloh VII a VIII a testov uvedených v prílohe VI na základe vystavenia spĺňajúceho tieto podmienky vrátane:

   i) rozličných druhov jednotiek životného prostredia;
   ii) vystavenia ľudí;
   iii) opatrení na riadenie rizík;
   iv) spôsobov vystavenia;
   v) trvania a frekvencie vystavenia;
   vi) ochrany života zvierat.

Komisia prijme do ...(87) kritéria, ktoré budú definovať dostatočné odôvodnenie upustenia od príloh VII a VIII a osobitných skúšok v prílohe VI na základe vystavenia, v súlade s článkom 141 ods. 3. Upustenie prebieha harmonizovaným spôsobom v súlade s týmito podmienkami.

PRÍLOHA X

Príloha nezmenená. Viď návrh Komisie KOM(2003)0644.

PRÍLOHA XI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NÁSLEDNÝCH POUŽÍVATEĽOV O POSUDZOVANÍ LÁTOK A PRÍPRAVE SPRÁV O CHEMICKEJ BEZPEČNOSTI

Úvod

Účelom tejto prílohy je stanoviť, ako budú následní používatelia posudzovať a dokumentovať, že riziká vyplývajúce z látky (látok), ktorú používajú, sú primerane kontrolované počas použitia na použitie, na ktoré sa nevzťahuje karta bezpečnostných údajov, ktorá im bola dodaná, a že ostatní užívatelia nižšie v dodávateľskom reťazci môžu tieto riziká primerane kontrolovať. Posúdenie sa týka doby životnosti látky od chvíle jej prijatia následným používateľom na vlastné použitie a ním určené použitia v množstvách 1 tony alebo vyšších ročne následne v dodávateľskom reťazci. Posúdenie zohľadňuje použitie látky samostatne, v prípravku alebo vo výrobku.

Pri vykonávaní posúdenia chemickej bezpečnosti a vypracovaní správy o chemickej bezpečnosti následný používateľ berie do úvahy informácie, ktoré dostal v karte bezpečnostných údajov od dodávateľa chemickej látky v súlade s článkom 33 tohto nariadenia. Ak je to možné a vhodné, posúdenie vykonané v zmysle legislatívy spoločenstva (napr. posúdenie rizík realizované podľa nariadenia (EHS) č. 793/93) sa berie do úvahy pri posúdení o chemickej bezpečnosti a je zohľadnené v správe o chemickej bezpečnosti. Odchýlky od týchto posúdení sa zdôvodňujú. Posúdenia vykonané v rámci iných medzinárodných alebo národných programov sa tiež berú do úvahy.

Proces, ktorým následný používateľ prechádza pri vykonávaní posúdenia chemickej bezpečnosti a tvorbe správy o chemickej bezpečnosti, tvoria tri kroky:

Krok 1: Vyhotovenie expozičného scenára (scenárov)

Následný používateľ vytvorí expozičné scenáre pre použitia, na ktoré sa nevzťahuje karta bezpečnostných údajov, ktorá mu bola poskytnutá v súlade s časťou 5 prílohy I.

Krok 2: V prípade potreby úprava posúdenia nebezpečnosti poskytnutého dodávateľom

Ak sa následný používateľ domnieva, že posúdenia ohlásené v karte bezpečnostných údajov, ktorá mu bola dodaná, sú primerané, nie je potrebné vykonať ďalšie posúdenie nebezpečnosti alebo posúdenie PBT a vPvB. V tomto prípade použije príslušné informácie, ktoré o charakterizácii rizika poskytol dodávateľ. To uvedie v správe o chemickej bezpečnosti.

Ak sa následný používateľ domnieva, že posúdenia ohlásené v karte bezpečnostných údajov, ktorá mu bola dodaná, nie sú primerané, príslušné posúdenie vykoná v súlade s prílohou I, časti 1 až 4, ako sú pre neho relevantné.

V prípadoch, keď sa následný používateľ domnieva, že na vypracovanie svojej správy o chemickej bezpečnosti je potrebné zabezpečiť ďalšie informácie v dodatku k informáciám poskytnutým dodávateľom, následný používateľ zozbiera tieto informácie. Ak sa tieto informácie dajú získať jedine skúškami na stavovcoch, predloží Agentúre návrh skúškovej stratégie v súlade s článkom 40. Vysvetlí, prečo sa domnieva, že sú potrebné ďalšie informácie. Pri čakaní na výsledky ďalších skúšok zapíše opatrenia na riadenie rizík, ktoré zaviedol.

Po ukončení všetkých doplňujúcich skúšok následný používateľ zreviduje správu o chemickej bezpečnosti prípadne svoju kartu bezpečnostných údajov.

Krok 3: Charakteristika ohrozenia

Charakterizácia ohrozenia sa vykoná pre každý nový expozičný scenár, ako je predpísané v časti 6 prílohy I. Charakterizácia ohrozenia sa uvedie sa pod príslušným záhlavím správy o chemickej bezpečnosti a jej zhrnutie sa uvedie na karte bezpečnostných údajov pod príslušným záhlavím (záhlaviami).

Pri týchto krokoch možno uskutočniť iterácie na jednej strane medzi vytvorením nového expozičného, čo zahŕňa tvorbu, aplikáciu alebo odporúčanie opatrení na riadenie rizík, a vytváraním ďalších informácií na strane druhej. Cieľom vytvárania ďalších informácií je vyvinúť presnejšiu charakteristiku rizika na základe podrobnejšieho posúdenia ohrozenia a/alebo posúdenia expozície.

Následný používateľ vypracuje správu o chemickej bezpečnosti, v ktorej podrobne uvedie posúdenie chemickej bezpečnosti pomocou časti C, dielov 5 a 6 formulára uvedeného v časti 7 prílohy I, prípadne iných dielov tohto formulára.

Časť A správy o chemickej bezpečnosti obsahuje vyhlásenie, že následný používateľ uskutočňuje opatrenia na riadenie rizík uvedené v relevantných expozičných scenároch pre svoje vlastné použitia a že opatrenia na riadenie rizík opísané v expozičných scenároch pre určené použitia sú oznámené ďalej v dodávateľskom reťazci.

PRÍLOHA XII AŽ XVI

Prílohy nezmenené. Viď návrh Komisie KOM(2003)0644.

PRÍLOHA XVII

PERZISTENTNÉ ORGANICKÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (POPS)

vypúšťa sa

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 92.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. novembra 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(4) Pracovný dokument Komisie SEK(1998)1986, konečné znenie, na ktorý sa odkazuje v bielej knihe Stratégia budúcej politiky chemických látok, KOM(2001)0088, v konečnom znení, 27.2.2001.
(5) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/73/ES (Ú. v. ES L 152, 30.4.2004, s. 1).
(6) Ú. v. ES L 187, 16.7.1988, s. 14.
(7) Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/66/ES (Ú. v. ES L 168, 1.5.2004, s. 35).
(8) Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(9) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 201. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/98/ES (Ú. v. EÚ L 305, 1.10.2004, s. 63).
(10) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50, opravené v Ú. v. EÚ L 229, 29.6.2004, s. 23.
(11) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(12) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/65/ES (Ú. v. ES L 230, 16.9.2003, s. 32).
(13) Ú. v. ES L 50, 20.2.2004, s. 44.
(14) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.
(15) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.
(16) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).
(17) Ú. v. EÚ C 218, 13.9.2003, s. 1.
(18) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.
(19) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(20) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(21) Ú. v. ES L 78, 26.3.1991, s. 38. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 98/101/ES (Ú. v. ES L 1, 5.1.1999, s. 1).
(22) Ú. v. ES L 227, 8.9.1993, s. 9.
(23) Ú. v. ES L 294, 30.11.1993, s. 21.
(24) Ú. v. ES L 103, 28.4.2000, s. 70.
(25) Ú. v. ES L 161, 29.6.1994, s. 3.
(26) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(27) Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11.
(28) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
(29) Ako sa uvádza v oznámení od Komisie o zásade prevencie, KOM(2000)0001, konečné znenie.
(30) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.
(31) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(32) Ú. v. ES L 184, 15.7.1988, s. 61. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(33) Ú. v. ES L 194, 18.7.2001, s. 26.
(34) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/52/ES (Ú. v. EÚ L 234, 10.9.2005, s. 9).
(35) Ú. v. ES L 136, 30.4.2004, s. 1.
(36) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(37) Ú. v. ES L 268, 18.10.2003, s. 29. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 378/2005 (Ú. v. EÚ L 59, 5.3.2005, s. 8).
(38) Ú. v. ES L 213, 21.7.1982, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/116/ES (Ú. v. EÚ L 379, 24.12.2004, s. 81).
(39) Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4.
(40) Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(41) Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(42) Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(43) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(44) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(45) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(46) Ú. v. ES L 259, 15.10.1979, s. 10.
(47) Ú. v. ES L 154, 5.6.1992, s. 1.
(48)* Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(49)* troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(50)* šiestich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(51)** 11 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(52)* jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(53)* 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(54)* piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(55)** deviatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(56) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).
(57) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).
(58) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7.
(59)* Jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(60) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
(61) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(62) Ú. v. ES L 329, 25.11.1982, s. 31.
(63)* štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(64)** piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(65)*** šiestich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(66)* šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(67) Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 1.
(68)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(69)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(70)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(71)* šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(72)* sedem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(73)* šesťdesiateho dňa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(74)** jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(75)*** 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(76)**** dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(77) Vo všeobecnosti platí, že čím širšie údaje a dlhšie trvanie skúšok, tým menší je stupeň a veľkosť hodnotiaceho faktora. Hodnotiaci faktor s hodnotou 100 sa obvykle aplikuje na najnižšiu z troch krátkodobých hodnôt L(E)C50 odvodených z druhov predstavujúcich rôzne trofické úrovne, a faktor s hodnotou 10 sa aplikuje na najnižšiu z troch dlhodobých hodnôt NOEC odvodených z druhov predstavujúcich rôzne trofické úrovne.
(78) Ak osoba zodpovedajúca za uvedenie prípravku na trh vie dokázať, že uverejnenie karty bezpečnostných údajov s chemickým určením látky, ktorá je jednoznačne identifikovaná ako: - dráždivá, s výnimkou tých, ktoré sú označené ako R41, alebo dráždivá v kombinácii s jednou alebo viacerými vlastnosťami uvedenými v bode 2.3.4 článku 10 smernice 1999/45/ES, alebo – nebezpečná v kombinácii s jednou alebo viacerými vlastnosťami uvedenými v bode 2.3.4 článku 10 smernice 1999/45/ES, samotná má akútny smrteľný vplyv; ohrozí dôverný charakter jej duševného vlastníctva, táto osoba môže v súlade s ustanoveniami časti B prílohy VI smernice 1999/45/ES uviesť túto látku buď pomocou názvu, ktorý označuje najdôležitejšie chemické skupiny alebo pod iným alternatívnym názvom.
(79) Ú. v. ES L 399, 30.12.1989, s. 18.
(80) Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 1.
(81) Takéto informácie nemožno poskytnúť o prípravku, pretože to závisí od látky. Preto tam, kde sa vyžadujú a kde sú dostupné, treba uviesť informácie pre zložky, ktoré tvoria prípravok, čo je potrebné uviesť v karte bezpečnostných údajov podľa zásad uvedených v záhlaví 2 tejto prílohy.
(82) Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 25.
(83) Poznámka: platia aj podmienky, ktoré si nevyžadujú osobitné skúšky uvedené v príslušných skúšobných metódach v prílohe X, ktoré sa neopakujú v stĺpci 2.
(84) Poznámka: platia aj podmienky, ktoré si nevyžadujú osobitné skúšky uvedené v príslušných skúšobných metódach v prílohe X, ktoré sa neopakujú v stĺpci 2.
(85) Poznámka: platia aj podmienky, ktoré si nevyžadujú osobitné skúšky uvedené v príslušných skúšobných metódach v prílohe X, ktoré sa neopakujú v stĺpci 2.
(86) Poznámka: platia aj podmienky, ktoré si nevyžadujú osobitné skúšky uvedené v príslušných skúšobných metódach v prílohe X, ktoré sa neopakujú v stĺpci 2.
(87)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Obmedzenia týkajúce sa určitých chemických látok (REACH) ***I
PDF 412kWORD 53k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene a doplnení smernice Rady 67/548/EHS s cieľom prispôsobiť smernicu nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) o registrácii, hodnotení, schvaľovaní a obmedzovaní chemických látok (KOM(2003)0644 – C5-0531/2003 – 2003/0257(COD))
P6_TA(2005)0435A6-0285/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2003)0644)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, podľa ktorého Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0531/2003),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci(A6-0285/2005),

1.   schvaľuje návrh Komisie v znení zmien a doplnení;

2.   vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila záležitosť Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. novembra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 67/548/EHS s cieľom prispôsobiť smernicu nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... o registrácii, hodnotení, schvaľovaní a obmedzovaní chemických látok

P6_TC1-COD(2003)0257


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Vzhľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/... z ... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok](4), smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok(5), by sa mala upraviť a jej predpisy o ohlasovaní a posudzovaní rizík chemických látok by sa mali vypustiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 67/548/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.  V článku 1, sa odsek 1 nahrádza takto:

"

1.  Cieľom tejto smernice je aproximácia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní látok nebezpečných pre človeka a životné prostredie a o označovaní výrobkov obsahujúcich takéto látky, ak sú také látky alebo výrobky uvádzané na trh v členských štátoch.

"

2.  V článku 2, sa odsek 1 body c), d), f), a g) vypúšťajú.

3.  Článok 3 sa nahrádza takto:

"

Článok 3

Testovanie a posudzovanie vlastností látok

Testovanie látok uskutočňované v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s požiadavkami článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]*

__________________

* Ú. v. EÚ L ...

"

4.  Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

   a) v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:"
Členské štáty podniknú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby látky nemohli byť uvádzané na trh samostatne alebo v prípravkoch, ak nie sú zabalené a označené v súlade s článkami 22 až 25 a s kritériami prílohy VI, a v prípade registrovaných látok, v súlade s informáciami získanými uplatňovaním článkov 11 a 12 nariadenia (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania látok], s výnimkou prípravkov, pre ktoré existujú ustanovenia v iných smerniciach."
   b) V odseku 2 sa slová "v druhej zarážke odseku 1" nahrádzajú slovami "v prvom pododseku odseku 1".

5.  Články 7 až 20 sa vypúšťajú.

6.  Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

   a) v odseku 2 sa dopĺňa písmeno g):"
   g) registračné číslo, ak je k dispozícii.
"

b)   dopĺňa sa odsek 5:

"

5.  V prípade výrobkov obsahujúcich látky schválené podľa článku 57 nariadenia (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok] je na označení výstražný symbol. Tento symbol určí Komisia do …* v súlade s postupom uvedeným v článku 29 a symbol sa zaradí do zoznamu v prílohe II.

_______________

* Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

"

7.  Článok 27 sa vypúšťa.

8.  Článok 30 sa nahrádza takto:

"

Článok 30

Doložka o voľnom pohybe

Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani brániť umiestneniu látok na trh, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, z dôvodov týkajúcich sa klasifikácie, balenia alebo označovania v zmysle tejto smernice.

"

9.  Článok 32 sa vypúšťa.

10.  Príloha V sa vypúšťa.

11.  Príloha VI sa mení a dopĺňa takto:

   a) v bodoch 1.6, 1.6.2, 1.7.2, 1.7.3, 2.1, 2.2.1, 2.2.2, 2.2.2.1, 2.2.3, 2.2.4, 2.2.5, 3.1.1, 3.1.5.1, 3.1.5.2, 3.2.1, 3.2.2, 3.2.3, 3.2.5, 3.2.6.1, 3.2.6.2, 3.2.7.2, 3.2.8, 4.2.3.3, 5.1, 5.1.3, 9.1.1.1, 9.1.1.2, 9.3, 9.5 prílohy VI sa slová "Príloha V" nahrádzajú slovami "Príloha X k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok";
   b) v časti 1.6 a) sa slová "Príloha VII" nahrádzajú slovami "Prílohy IV, V a VI k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]" a slová "Príloha VIII" sa nahrádzajú slovami "Prílohy VII a VIII k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]";
   c) v časti 5.1 sa slová "Príloha VII" nahrádzajú slovami "Prílohy V a VI k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]" a slová "Úroveň 1 (príloha VIII)" sa nahrádzajú slovami "Príloha VII alebo VIII k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]";
   d) v časti 5.2.1.2 sa slová "Úroveň 1 (príloha VIII)" nahrádzajú slovami "Príloha VII k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]";
   e) všetky ďalšie odkazy na prílohy VIIA, VIIB, VIIC, VIID a VIII sa považujú za odkazy na zodpovedajúce prílohy IV, V, VI, VII, VIII a IX k nariadeniu (ES) č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok]".

12.  Prílohy VIIA, VIIB, VIIC, VIID a VIII sa vypúšťajú.

Článok 2

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s platnosťou od ... (6) Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ...(7).

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 92.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. novembra 2005.
(4) Ú. v. EÚ L
(5) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/73/ES (Ú. v. EÚ L 152, 30.4.2004, s. 1).
(6)* šesťdesiatich dní po nadobudnutí účinnosti nariadenia ES č. .../... [o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok].
(7)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Vývoz zbraní
PDF 405kWORD 116k
Uznesenie Európskeho parlamentu o šiestej výročnej správe Rady podľa platného ustanovenia 8 Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní (2005/2013(INI))
P6_TA(2005)0436A6-0292/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na šiestu výročnú správu Rady prijatú 11. novembra 2004(1),

–   so zreteľom na aktualizovanú užívateľskú príručku ku Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní ("Kódex správania štátov EÚ"), ako bola odsúhlasená pracovnou skupinou Rady pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) 23. decembra 2004(2),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania obchodu so zbraňami(3),

–   so zreteľom na Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie (výzbroj, na ktorú sa vzťahuje Kódex správania štátov EÚ) schválený Radou 25. apríla 2005(4),

–   so zreteľom na Jednotnú akciu Rady 2002/589/SZBP z 12. júla 2002 o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní(5),

–   so zreteľom na program EÚ z roku 1997 pre prevenciu a boj proti nezákonnému obchodovaniu s konvenčnými zbraňami,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1504/2004 z 19. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa a aktualizuje nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím(6),

–   so zreteľom na Wassenaarske usporiadanie na kontrolu exportu konvenčných zbraní a tovarov a technológií dvojakého použitia,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Radou dňa 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na minimálne štandardné pravidlá Organizácie Spojených národov pre zaobchádzanie s väzňami(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2004 k piatej výročnej správe Rady podľa operatívneho ustanovenia č. 8 Kódexu správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o obchodovaní s deťmi a o detských vojakoch(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o ručných a ľahkých zbraniach(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o nezrušení embarga EÚ na predaj zbraní do Číny, a najmä na svoje uznesenie z 18. decembra 2003(11),

–   so zreteľom na svoje výročné uznesenia o ľudských právach vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti, a najmä na svoje uznesenie z 22. apríla 2004(12),

–   so zreteľom na článok 17 Zmluvy o EÚ a článok 296 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0292/2005),

A.   keďže i napriek tomu, že nedávne každoročné prehodnotenie Kódexu správania štátov EÚ pri vývoze zbraní poslúži na posilnenie kontroly vývozu EÚ, treba prijať ďalšie opatrenia,

B.   keďže EÚ by mala s ohľadom na hrozby vyjadrené v Európskej bezpečnostnej stratégii vyvinúť všetko úsilie na prijatie krokov, pričom by malo byť zrejmé, že koná, ako zodpovedný globálny činiteľ na čele úsilia zameraného na boj proti šíreniu zbraní, podporu celosvetového odzbrojenia a rozvoj kontroly prepravy zbraní,

C.   keďže transformácia Kódexu správania štátov EÚ na spoločnú pozíciu sa zdá pravdepodobnou, čo by bol významný pokrok v rámci rozvoja Kódexu, ktorým by sa od členských štátov vyžadovalo, aby zosúladili svoju vnútroštátnu legislatívu s normami stanovenými v Kódexe správania štátov EÚ, a keďže COREPER dosiahol na tento účel dňa 30. júna 2005 dohodu o zrevidovanom Kódexe správania (ktorý sa má schváliť v podobe spoločnej pozície) v primeranom čase,

D.   keďže i napriek tomu, že vývoj v oblasti kontroly prepravy zbraní neustále napreduje, napríklad posilnenou podporou zmluvy o obchodovaní so zbraňami, tento vývoj si i naďalej vyžaduje plnú podporu zo strany EÚ, a keďže na tento účel majú plnú podporu závery Rady z 3. októbra 2005, ktoré vyhlasujú podporu EÚ základnej zásade medzinárodnej zmluvy o obchode so zbraňami,

E.   keďže každý rok zomiera približne pol milióna ľudí na následky násilia spôsobeného použitím ručných zbraní, a to tak v ozbrojených konfliktoch ako aj a v súvislosti so zločinom,

F.   keďže je presvedčený, že rozvoj a uskutočňovanie harmonizovanej európskej politiky v oblasti kontroly vývozu zbraní by v rozhodujúcej miere prispeli k prehĺbeniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie,

G.   keďže neobmedzený nárast šírenia vývozu zbraní predstavuje hrozbu pre život ľudí a širší sociálno-ekonomický rozvoj a zároveň podrýva politiku rozvojovej spolupráce EÚ a tým aj Miléniové rozvojové ciele,

H.   keďže je presvedčený, že politika EÚ na kontrolu vývozu zbraní musí posilniť a doplniť ostatné rozmery vonkajších aktivít Únie, medzi ktoré patria ciele trvalo udržateľného rozvoja, predchádzanie krízam a podpora ľudských práv,

I.   keďže podľa nedávnych správ zvýšili štyria významní európski dodávatelia zbraní výrazne svoj podiel dohôd o preprave zbraní do rozvojových krajín z 830 miliónov USD v roku 2003 (5,5 %) na 4,8 miliardy USD v roku 2004 (22 %),

1.   víta šiestu výročnú správu Rady a opätovne zdôrazňuje dôležitosť každoročného prehodnotenia podľa platného ustanovenia č. 8 Kódexu ako hlavného mechanizmu na prehodnocovanie a posilňovanie Kódexu;

2.   víta príležitosť poskytnutia perspektívy rozvoja kontroly vývozu zbraní a pri tejto príležitosti zdôrazňuje význam otázky vývozu zbraní v politike rozvojovej spolupráce EÚ;

3.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že prehodnotenie nepokračovalo ďalej, aby sa vytvorili jasné kritériá, a žiada výrazné zlepšenie detailného spracovania kritérií; žiada, aby sa Kódex stal právne záväzným a nalieha na Radu, aby ďalej neodkladala svoje rozhodnutie o právne záväznom charaktere Kódexu; konštatuje, že 26. septembra 2005 boli odsúhlasené osvedčené postupy na výklad kritéria 8, a to bez námietok pracovnej skupiny COARM, a dúfa, že budú súčasťou nasledujúcej upravenej verzie užívateľskej príručky;

4.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi prípadmi v EÚ týkajúcimi sa presunu výrobných zariadení do zámoria vrátane dohôd o licenčnej výrobe a vyjadruje poľutovanie nad tým, že tejto oblasti sa v priebehu prehodnotenia nevenovala väčšia pozornosť; opätovne zdôrazňuje potrebu platného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na výrobu, množstvo a vývoz dokončených tovarov vyrobených v zahraničných zariadeniach, a že spoločná pozícia by mala určiť konečný termín nielen pre vypracovanie takéhoto ustanovenia, ale aj pre jeho nadobudnutie účinnosti; konštatuje, že upravený Kódex správania (ktorý sa má prijať v podobe spoločnej pozície) stanoví, aby uplatňovanie licenčnej výroby v zahraničí podliehalo hodnoteniu na základe kritérií spoločnej pozície;

5.   opätovne vyzdvihuje potrebu zdokonalenia systému na oznámenie zamietnutia, ktorý nebol predmetom prehodnotenia; opätovne vyzýva k intenzívnejšej výmene informácií o dvojstranných konzultáciách týkajúcich sa prípadov zamietnutia, ako aj k rozsiahlejšiemu využívaniu viacstranných konzultácií na úrovni celej EÚ týkajúcich sa prípadov zamietnutia;

6.   opakovane vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na zozname krajín, ktoré sú zapojené do ozbrojených konfliktov, pre ktoré by sa mal vývoz zbraní zásadne zakázať, pričom vychádza zo správ a odporúčaní monitorovacích mechanizmov Bezpečnostnej rady OSN o zbrojnom embargu;

7.   vyzýva na začatie európskeho dialógu medzi vedúcimi predstaviteľmi splnomocnených orgánov členských štátov, pričom zohľadňuje hodnotenie situácie podľa Situačného centra EÚ;

Spoločná pozícia

8.   víta vyhliadky Kódexu na to, aby sa stal spoločnou pozíciou; zdôrazňuje, že by tak nemala byť obmedzená sloboda konania členských štátov prerokovať ďalšie medzinárodné a regionálne opatrenia týkajúce sa kontroly vývozu zbraní; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa tak zatiaľ nestalo, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právnu záväznosť Kódexu;

9.   domnieva sa, že jasná, efektívna a harmonizovaná spoločná politika v oblasti kontroly vývozu zbraní, zakotvená v právne záväznom Kódexe správania, môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti terorizmu, pri predchádzaní konfliktom, pri regionálnej stabilite, ako aj pri presadzovaní ľudských práv;

Dočasné opatrenia týkajúce sa zrušenia zbrojného embarga

10.   víta zavedenie "systému nástrojov" a špeciálnych mechanizmov na reguláciu vývozu zbraní do krajín po zrušení embarga; domnieva sa, že dôkladné monitorovanie je potrebné aj v prípade, že embargo bolo zrušené; domnieva sa, že by sa mal vytvoriť hodnotiaci mechanizmus, ktorý by vyhodnocoval a v prípade potreby upravoval systém nástrojov; naliehavo žiada COARM o pravidelné prehodnocovanie mechanizmu a podávanie správ o takýchto rokovaniach Európskemu parlamentu;

11.   považuje za dôležité, aby členské štáty mali možnosť konzultovať navzájom problematiku licencií vydaných pre vývozy do krajín po zrušení embarga; okrem toho požaduje, aby sa obsah a výsledky konzultácií postúpili všetkým členským štátom;

12.   zdôrazňuje dôležitosť zdieľania informácií s Európskym parlamentom vo veci schvaľovania licencie a spôsobu uplatňovania "balíčka nástrojov"; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tomto ohľade neprebiehal s Európskym parlamentom žiaden dialóg;

Rovnaké kritériá

13.   žiada členské štáty, aby pri zvažovaní obmedzení alebo embarga na vývoz zbraní z dôvodu porušovania ľudských práv alebo rastúcej regionálnej nestability uplatňovali na hodnotenie tretích krajín rovnaké kritériá; s ohľadom na to by sa embargo na Čínu nemalo zrušiť dovtedy, kým sa jednoznačne a trvalo nezlepší situácia v oblasti ľudských práv, občianskych a politických slobôd v tejto krajine a kým sa riadne nevyrieši otázka zásahu na Námestí nebeského pokoja; tiež vyjadruje znepokojenie nad tým, že vývoz zbraní zvýši riziko regionálnej nestability vo východnej Ázii, najmä so zreteľom na nedávny čínsky zákon o neodlúčení Taiwanu; naliehavo žiada Čínu, aby prijala konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine, napríklad aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a aby umožnila Medzinárodnému výboru Červeného kríža vykonávať kontroly čínskych väzníc, aby zverejnila informácie o osude všetkých obetí tvrdého zásahu na Námestí nebeského pokoja a tiež aby posilnila svoj systém kontroly vývozu a zlepšila svoje záväzky vo vzťahu k medzinárodným normám o nešírení zbraní;

Užívateľská príručka

14.   berie na vedomie zmeny v užívateľskej príručke a odporúča jej ďalšiu aktualizáciu podľa nových úprav v Kódexe – napríklad tých, ktoré sa týkajú podrobných usmernení pre kritérium 8, pretože tieto usmernenia sú dôležitým prvkom pri hodnotení vplyvu vývozu zbraní na rozvojové politiky a programy; žiada, aby sa dodržiavanie ľudských práv uplatňovalo ako hlavné kritérium;

15.   vyzýva na prijatie nového Kódexu, ktorý bude klásť väčší dôraz na problém šírenia zbraní a zahrnutie nariadenia Rady (ES) č. 1334/2000 z 22. júna 2000 stanovujúceho režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím(13); žiada ďalšie zlepšenia ešte pred prijatím nového Kódexu, napríklad zavedenie kritéria o ľudských právach, ktoré sa nesmie obmedzovať na úvahy o tom, či je krajina pripravená dodržiavať medzinárodné vojnové pravidlá; a žiada väčšiu mieru jeho politickej záväznosti až dovtedy, kým sa stane právne záväzným;

Osvedčený postup pre výklad kritérií

16.   uznáva potvrdenie zo strany členských štátov toho, že osvedčené postupy pre výklad kritérií by sa mali rozšíriť aj na ďalších sedem kritérií; zdôrazňuje potrebu systematického prístupu vrátane načrtnutia spôsobu a časového rámca riešenia tejto otázky s cieľom čo možno najefektívnejšieho vypracovania usmernení;

Vnútroštátne postupy podávania správ

17.   žiada, aby sa kvalita podávania správ na vnútroštátnej úrovni podstatne zlepšila s cieľom povoliť presné hodnotenie uplatňovania Kódexu správania členskými štátmi a zvýšiť transparentnosť; okrem toho by sa členské štáty mali dohodnúť na konkrétnych spoločných normách, ktorých dodržiavanie sa musí vyžadovať od všetkých štátov, ako aj na množstve vývozných a sprostredkovateľských licencií zabezpečených prijímajúcou krajinou, podrobnom opise typov zariadení povolených na vývoz, množstve každého typu zariadenia povoleného na vývoz a špecifikácii typu konečného užívateľa; žiada, aby sa finančné prostriedky na vývoz zbraní, napr. v podobe štátnych úverov a ručení za úvery, v budúcnosti zahrnuli do národných správ;

18.   nalieha na Radu, aby od každého členského štátu požadovala uverejňovanie národných správ podľa dohodnutých minimálnych noriem;

Funkcie a obsah konsolidovanej správy EÚ

19.   nalieha na Radu, aby na vypracovanie konsolidovanej správy EÚ uskutočnila tieto kroky:

   stanovenie časového plánu pre výmenu informácií a uverejňovanie všetkých štatistických údajov v elektronickej podobe so štvrťročnou periodicitou,
   využívanie odporúčaní uvedených v dokumente Štokholmského medzinárodného mierového výskumného inštitútu (SIPRI) o zlepšení výročnej správy(14) v záujme dosiahnutia spoločných noriem podávania správ a uľahčenia zhromažďovania a odosielania údajov pre správu EÚ,
   uverejňovanie viacerých informácií o procesoch v rámci celej EÚ vrátane systémov zamietania vývozných licencií, systémov zamietania sprostredkovateľských licencií a databázy s informáciami o národných činnostiach týkajúcich sa pomoci ostatným krajinám,
   poskytovanie podrobných informácií o spôsobe uplatňovania každého prioritného usmernenia, o mechanizmoch, ktoré sa použijú, a o časovom pláne na uskutočnenie tohto opatrenia,

Začlenenie tovarov do spätného vývozu

20.   vyzýva na zrušenie nových usmernení o "začlenení" a žiada všetky členské štáty, aby opätovne potvrdili svoj záväzok uplatňovať Kódex pre vývoz komponentov vhodných na začlenenie;

Konečné použitie

21.   víta prioritné usmernenie týkajúce sa kontrol po vývoze a nalieha na členské štáty, aby sa dohodli na postupoch overovania dodávok do prijímajúcich krajín a aj konečného použitia/konečného užívateľa v prijímajúcich krajinách; odporúča, aby členské štáty vyvinuli mechanizmy na výmenu informácií a zvážili užitočnosť rozšírenia centrálnej databázy tak, aby obsahovala informácie o obavách v súvislosti s konečným použitím v prijímajúcich krajinách, o prípadoch zneužitia a/alebo použitia na iný ako pôvodný účel v minulosti, o výmene informácií medzi členskými štátmi o dodávke a overení vývozu z hľadiska konečného použitia/konečného užívateľa;

22.   požaduje aktívnejší prístup EÚ a členských štátov ku kontrole vývozu položiek dvojakého použitia s cieľom vyhnúť sa riziku, že k týmto citlivým položkám môžu získať prístup nežiaduci koneční užívatelia v tretích krajinách;

23.   odporúča, aby členské štáty dôkladne preskúmali situáciu v oblasti ľudských práv v krajinách dovážajúcich zbrane;

Činnosti týkajúce sa pomoci ostatným krajinám

24.   požaduje viac informácií o databáze obsahujúcej údaje o  činnostiach vo vzťahu k ostatným krajinám, ako je uvedené v šiestej výročnej správe;

25.   odporúča členským štátom, aby aktívne uskutočňovali kľúčové priority v oblasti činnotí týkajúcich sa pomoci ostatným krajinám a koordinovali činnosti na tomto základe;

26.   vyzýva Radu, aby s Európskym parlamentom zdieľala podrobnosti týkajúce sa stretnutí tzv. "trojky", ktoré sú dôležité pre kontrolu vývozu;

Sprostredkovanie zbraní

27.   nalieha na členské štáty, aby pracovali na spoločnom vykonaní spoločnej pozície, najmä prostredníctvom zavedenia plánovaných mechanizmov výmeny informácií o sprostredkovateľských činnostiach;

28.   požaduje minimálny spoločný postup pri exteritoriálnych kontrolách vrátane zákazu sprostredkovateľských činností porušujúcich zbrojné embargo bez ohľadu na to, či sa vykonávajú doma alebo v zahraničí; členské štáty by tiež mali nasledovať príklad krajín, vrátane Belgicka, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Poľska, Slovenska a Fínska, ktoré vyžadujú licenciu na sprostredkovateľské činnosti v zahraničí týkajúce sa vojenských zariadení; členské štáty by mali nasledovať minimálne príklad Nemecka, kde bude sprostredkovanie obchodu s ručnými a ľahkými zbraňami vykonávané v zahraničí taktiež vyžadovať licenciu;

29.   odporúča, aby členské štáty naďalej rozvíjali spoločnú pozíciu zriadením národného registra sprostredkovateľov obchodu so zbraňami, ktorý by mal obsahovať informácie o dopravných a finančných službách súvisiacich s presunmi vojenských zariadení do tretích krajín; nalieha na rozšírenie sprostredkovateľskej databázy prípadov zamietnutia tak, aby obsahovala informácie o konzultáciách týchto prípadov;

Nariadenie o zariadeniach, ktoré sú určené na mučenie

30.   víta návrh Komisie na prijatie nového nariadenia o obchodovaní so zariadeniami, ktoré sú určené na mučenie, ktorý bol schválený 25 členskými štátmi;

31.   víta skutočnosť, že nedávno prijaté nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(15) obsahuje zákaz a/alebo obmedzenie vývozu a dovozu policajných a bezpečnostných zariadení, ktorých použitie je vo svojej podstate kruté, neľudské alebo ponižujúce, vrátane pút na nohy, ako bolo požadované v uznesení Európskeho parlamentu z 3. októbra 2001 o druhej výročnej správe Rady podľa platného ustanovenia č. 8 Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní(16);

32.   naliehavo vyzýva na rozšírenie nariadení o obchodovaní so zariadeniami, ktoré sú určené na mučenie tak, aby zahrňovali kontroly prepravy zariadení cez územie EÚ;

33.   odkazuje na článok 33 minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami a nalieha, aby nariadenia o obchodovaní s putami na nohy neboli v rozpore s minimálnymi normami OSN; naliehavo vyzýva na dodržiavanie minimálnych pravidiel OSN týkajúcich sa zákazu pút na nohy;

34.   nalieha na členské štáty, aby s ohľadom na sprostredkovateľské činnosti týkajúce sa zariadení, ktoré sú určené na mučenie, využívali Kódex správania štátov EÚ a konkrétne spoločnú pozíciu o sprostredkovateľských činnostiach;

Rozšírenie EÚ

35.   nalieha na členské štáty, aby pamätali na budúce rozšírenie EÚ a zvážili čo najlepší spôsob, začlenenia štátov z budúcej prístupovej vlny do mechanizmov výmeny informácií a jeho podpory, najmä s ohľadom na diskusie COARMu a systém na oznámenie zamietnutia Kódexu EÚ, aby sa tak zaistila harmonizácia politík kontroly vývozu zbraní a úplné vykonávanie zásad a kritérií Kódexu správania;

Medzinárodné postupy

36.   zdôrazňuje potrebu toho, aby EÚ a jej členské štáty zohrávali dynamickú úlohu pri podpore vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných postupov, napríklad v prípade moratória pre Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS)(17) a v prípade Nairobského protokolu(18);

37.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vo svojich ďalších vyjednávaniach o vývoji v súvislosti s Európskou politikou susedských vzťahov a Dohodami o partnerstve a spolupráci zahrnuli otázku dodržiavania embarga EÚ na obchod so zbraňami s Čínskou ľudovou republikou;

38.   podporuje členské štáty v tom, aby využívali svoje skúsenosti na propagáciu a prenesenie zásad a kľúčovej koncepcie Kódexu, ako napríklad licenčného systému vývozu vychádzajúceho z kritérií, do iných európskych krajín a iných regiónov;

39.   vyjadruje znepokojenie nad problémom nezákonného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami a beztrestnosťou a vyzýva EÚ, aby v spolupráci s OSN presadzovala medzinárodný systém označovania a sledovania ručných a ľahkých zbraní, aby sa tak vytvoril účinný nástroj na boj proti ich nezákonnej výrobe, preprave a používaniu v celosvetovom meradle;

40.   nalieha na členské štáty, aby podporovali medzinárodnú zmluvu o obchode so zbraňami, ktorá sa usiluje o stanovenie spoločných zásad pre medzinárodnú kontrolu zbraní;

41.   víta dialóg medzi Európskym parlamentom a COARM a vyzýva na systematický dialóg a výmenu informácií v záujme ďalšej podpory transparentného a posilneného režimu EÚ na kontrolu vývozu;

42.   vyzýva členské štáty, aby sa opätovne zaviazali k uplatňovaniu zásady, podľa ktorej sa v rámci úsilia dosiahnuť ciele zahraničnej politiky dodržia kritériá Kódexu správania štátov EÚ;

Perspektíva rozvoja kontroly vývozu zbraní

43.   zdôrazňuje, že šírenie ručných a ľahkých zbraní ohrozuje trvalo udržateľný rozvoj a zraniteľné sociálne skupiny, ako sú ženy a deti, a preto nalieha na Radu a Komisiu, aby pripravili usmernenia pre politiky a programy pre ručné a ľahké zbrane v rozvojových krajinách, ktoré budú kompatibilné a v súlade s cieľmi rozvojovej politiky EÚ a s potrebou podporovať zraniteľné skupiny;

44.   naďalej je znepokojený tým, že v dôsledku právneho sporu medzi Radou a Komisiou o podpore Hospodárskeho spoločenstva štátov západnej Afriky (ECOWAS) v oblasti ručných a ľahkých zbraní hrozí, že sa oddiali vytvorenie účinných mechanizmov a programov, ktoré majú riešiť otázky zbraní a s nimi súvisiace problémy v regióne západnej Afriky;

45.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zhodnotili úlohu projektov odzbrojenia, demobilizácie, reintegrácie vo vonkajších vzťahoch a rozvojových politikách EÚ a aby vyjasnili rozdelenie práce v rámci týchto politík medzi Generálnym riaditeľstvom pre rozvoj a Generálnym riaditeľstvom pre vonkajšie vzťahy a v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam nezávislej politiky rozvojovej spolupráce EÚ;

46.   naďalej povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby sa pripojili k Európskemu parlamentu pri podpore správneho riadenia vo vzťahoch so všetkými regionálnymi organizáciami a tretími štátmi, aké sa vytvára v partnerstve s africkými inštitúciami, najmä v oblasti obchodu so zbraňami, a to prostredníctvom orgánov ako Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ, ECOWAS a Africká únia;

47.   víta navrhovanú komplexnú stratégiu v oblasti ručných a ľahkých zbraní a vyzýva Radu a Komisiu, aby jasne definovali dôsledky podpory tejto stratégie v súlade s ich konkrétnymi právomocami na rozpočet na roky 2005 a 2006;

o
o   o

48.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 316, 21.12.2004, s. 1.
(2) Dokument Rady 16133/1/04, 23.12.2004, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 79.
(4) Ú. v. EÚ C 127, 25.5.2005, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 191, 19.7.2002, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 281, 31.8.2004, s. 1.
(7) Minimálne štandardné pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami prijaté na prvom kongrese Organizácie Spojených národov o prevencii kriminality a zaobchádzaní s páchateľmi, ktorý sa konal v Ženeve v roku 1955, a schválené rezolúciami Hospodárskej a sociálnej rady 663 C (XXIV) z 31. júla 1957 a 2076 (LXII) z 13. mája 1977.
(8) Ú. v. EÚ C 201 E , 18.8.2005, s. 71.
(9) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 854.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2005)0204.
(11) Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 679.
(12) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1048.
(13) Ú. v. ES L 159 ES, 30.6.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1504/2004.
(14) The European Union Code of Conduct on Arms Exports: Improving the Annual Report. (Kódex správania členských štátov Európskej únie pri vývoze zbraní: Zlepšenie výročnej správy.) Dokument SIPRI č. 8, SIPRI, november 2004.
(15) Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.
(16) Ú. v. ES C 87 E, 11.4.2002, s.136.
(17) Moratórium Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) na dovoz, vývoz a výrobu ručných a ľahkých zbraní v západnej Afrike.
(18) Nairobský protokol o prevencii, kontrole a redukcii ručných a ľahkých zbraní v oblasti Veľkých jazier v Afrike a v Africkom rohu.


Mobilizácia Fondu solidarity
PDF 218kWORD 45k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v súlade s bodom 3 Medziinštitucionálnej dohody zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, ktorou sa dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu (KOM(2005)0401 - C6-0277/2005 - 2005/2171(ACI))
P6_TA(2005)0437A6-0320/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2005)0401 - C6-0277/2005),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(1),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, ktorou sa dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(2) a na podmienky upravujúce jej použitie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(3),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 10. októbra 2002 k nariadeniu Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(4),

–   so zreteľom na výsledky trialógu z 18. októbra 2005,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0320/2005),

A.   keďže EÚ stanovila vhodné inštitucionálne a rozpočtové nástroje na poskytnutie finančnej pomoci na pokrytie škôd, ktoré sú výsledkom vážnych prírodných katastrof,

B.   keďže Švédsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva požiadali o pomoc v súvislosti so škodami, ktoré boli spôsobené víchricou 8. januára 2005,

C.   keďže finančná pomoc EÚ členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami by sa mala poskytnúť čo najrýchlejšie a čo najefektívnejšie,

1.   schvaľuje rozhodnutie priložené k tomuto uzneseniu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil spolu s prílohou na vedomie Rade a Komisii.

PRÍLOHA

.

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

zo 17. novembra 2005

o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v súlade s bodom 3 Medziinštitucionálnej dohody zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, ktorou sa dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, ktorou sa dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(5), a najmä na jej bod 3,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(6),

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)  Európska únia vytvorila Fond solidarity (ďalej "fond"), aby prejavila svoju podporu obyvateľstvu v oblastiach postihnutých katastrofami.

(2)  Švédsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva predložili svoje žiadosti o mobilizáciu fondu do desiatich týždňov po katastrofe spôsobenej víchricou, ako je stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(3)  Medziinštitucionálna dohoda zo 7. novembra 2002 umožňuje mobilizáciu fondu v rámci maximálneho ročného stropu vo výške 1 miliarda EUR.

(4)  Prípady víchrice vo Švédsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve z 8. januára 2005 spĺňajú kritériá na mobilizáciu fondu,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zo všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2005 sa pre fond uvoľní suma 92 880 830 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu, 17. novembra 2005.

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25).
(2) Ú. v. ES C 283 E, 20.11.2002, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ C 279 E, 20.11.2003, s. 118.
(5) Ú. v. ES C 283, 20.11.2002, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.


Návrh opravného rozpočtu č. 7/2005
PDF 202kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 7/2005 na rozpočtový rok 2005 (víchrica v severnej Európe) (13489/2005 – C6-0358/2005 – 2005/2172(BUD))
P6_TA(2005)0438A6-0321/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 272 ods. 4, predposledný pododsek,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 177,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2005, prijatý s konečnou platnosťou dňa 16. decembra 2004(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(3),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 7.novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, ktorá dopĺňa Medziinštitucionálnu dohodu zo 6.mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(4),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2005 o mobilizácii sumy 92 880 830 EUR z Fondu solidarity Európskej únie na udelenie finančnej pomoci Švédsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve na pokrytie škôd spôsobených mohutnou víchricou 8. januára 2005,

–   so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2005 na rozpočtový rok 2005, ktorý Komisia predložila 8. septembra 2005 (SEK(2005)1083),

–   so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 7/2005 ustanovený Radou 7. novembra 2005 (13489/2005 – C6-0358/2005),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0321/2005),

A.   keďže EÚ by mala prejaviť solidaritu s obyvateľstvom z regiónov v členských štátoch postihnutých prírodnými katastrofami, ktoré majú závažné následky na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo,

B.   keďže primerané rozpočtové zdroje na finančnú pomoc, ktorú poskytne EÚ, boli mobilizované v súlade s ustanoveniami Fondu solidarity Európskej únie o jeho financovaní a Medziinštitucionálnou dohodou zo 7. novembra 2002,

C.   keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 7/2005 je formálne začleniť tieto rozpočtové zdroje do rozpočtu na rok 2005,

1.   víta návrh opravného rozpočtu č. 7/2005, ktorého účelom je bezodkladne začleniť rozpočtové zdroje mobilizované ako súčasť Fondu solidarity Európskej únie do rozpočtu na rok 2005 a pomôcť tak obyvateľstvu postihnutému týmito prírodnými katastrofami;

2.   schvaľuje návrh opravného rozpočtu č. 7/2005 bez zmien a doplnení;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 60, 8.3.2005, s. 1.
(3) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda zmenená a doplnená rozhodnutím 2003/429/ES (Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25).
(4) Ú. v. ES C 283, 20.11.2002, s.1.


Zbrane hromadného ničenia
PDF 431kWORD 162k
Uznesenie Európskeho parlamentu o nešírení zbraní hromadného ničenia: úloha Európskeho parlamentu (2005/2139(INI))
P6_TA(2005)0439A6-0297/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004), ktorá považuje šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) a ich nosičov za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS), v ktorej sa uvádza, že šírenie ZHN je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť,

–   so zreteľom na uskutočňovanie EBS, a najmä stratégie EÚ únie proti šíreniu ZHN (stratégia EÚ proti ZHN), ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na skutočnosť, že všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami najvýznamnejších mnohostranných dohôd, ktoré tvoria režim nešírenia, a to Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) z roku 1968, Dohovoru o biologických a toxických zbraniach (DTBZ) z roku 1972, Dohovoru o chemických zbraniach (DCHZ) z roku 1993 a Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (ZVZJS) z roku 1996, a že dva členské štáty, Veľká Británia a Francúzsko, sú štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane v zmysle ZNJZ a že taktické zbrane USA sú rozmiestnené na území viacerých členských štátov: Nemecka, Talianska, Veľkej Británie, Grécka, Holandska a Belgicka a v štátoch uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ, najmä v Turecku,

–   so zreteľom na záväzok členských štátov usilovať sa o zovšeobecnenie týchto mnohostranných dohôd, vyjadrený najmä v spoločnej pozícii Rady 2003/805/SZBP zo 17. novembra 2003(1),

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni o hrozbách, výzvach a zmene, zriadenej generálnym tajomníkom OSN, v ktorej sa uvádza: "blížime sa k bodu, v ktorom by sa mohol rozpad režimu nešírenia stať nezvratným a vyústiť do stupňovitého šírenia zbraní",

–   so zreteľom na odpoveď generálneho tajomníka OSN v správe pod názvom "Vo väčšej slobode: na ceste k rozvoju, bezpečnosti a ľudským právam pre všetkých", v ktorej zdôraznil význam mnohostranných dohôd pri zabezpečovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti v oblasti jadrových, biologických a chemických zbraní, ako aj nedávne úsilie o odstránenie nedostatkov, ako napríklad v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004),

–   so zreteľom na svoje uznesenia vyjadrujúce znepokojenie nad šírením ZHN a s nimi súvisiacich materiálov a technológií, najmä na svoje uznesenie o biologických a toxínových zbraniach zo 14. júna 2001(2), uznesenie o jadrovom odzbrojení z 26. februára 2004(3) a uznesenie o hodnotiacej konferencii (2005) o Zmluve o nešírení jadrových zbraní z 10. marca 2005(4),

–   so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 8. júla 1996 o zákonnosti hrozby alebo použitia jadrových zbraní,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0297/2005),

A.   keďže otázky nešírenia jadrových zbraní patrili vždy medzi hlavné záujmy EÚ už od založenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Rímskou zmluvou,

B.   keďže opatrenia v oblasti nešírenia zostali obmedzené a iba v súčasnosti sa nimi začína vážne zaoberať EBS, a najmä členské štáty prostredníctvom stratégie EÚ proti ZHN a v činnosti Komisie v rámci súčasných obmedzených rozpočtových položiek pri príprave finančného výhľadu na roky 2007-2013,

C.   keďže Rada EÚ prijala spoločnú pozíciu (vrátane približne 41 samostatných opatrení), ktorú predložila na hodnotiacej konferencii o ZNJZ v roku 2005, ale nedokázala presvedčiť ostatných signatárov ZNJZ, aby uskutočňovali rovnako zameranú spoločnú stratégiu, ako stanovuje spoločná pozícia, bez ohľadu na to, že šírenie ZHN sa bude považovať za najnebezpečnejšiu hrozbu svetovej bezpečnosti,

D.   keďže z uvedeného jasne vyplýva naliehavá potreba, aby EÚ prevzala novú vedúcu úlohu s cieľom ochraňovať svoje záujmy prostredníctvom opätovného posilnenia opatrení obsiahnutých v spoločnej pozícii a stratégii EÚ proti ZHN, aby sa tak posilnil režim nešírenia,

E.   keďže zmluvné strany sa stretnú v roku 2006 na hodnotiacej konferencii o DTBZ s cieľom zhodnotiť pokrok pri vykonávaní ustanovení zmluvy, a preto je nevyhnutné nájsť spôsoby na vypracovanie overovacích ustanovení pre DTBZ a sprísniť predpisy proti biologickým zbraniam, vrátane opatrení zameraných na kriminalizáciu vývoja a držby biologických zbraní prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov,

F.   keďže Európsky parlament je aj naďalej znepokojený tým, že stratégia EÚ proti ZHN je v súčasnosti oslabená v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na dosiahnutie jej hlavných cieľov, ktoré sú uvedené na zozname priorít v prílohe k správe o pokroku vypracovanej Úradom osobných zástupcov pre nešírenie ZHN (ďalej len ÚOZ)(5) a v očakávaných záveroch štúdií vykonaných Komisiou v rámci pilotného projektu 2004 pod názvom "Posilnenie spoločných programov EÚ na zníženie hrozieb: činnosť Spoločenstva na podporu stratégie Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia",

G.   keďže stratégia EÚ proti ZHN si vyžaduje zvýšenie príspevku EÚ na spoločné znižovanie hrozieb s ohľadom na finančný výhľad po roku 2006 a predpokladá vytvorenie osobitnej položky v rozpočte Spoločenstva pre nešírenie a odzbrojenie v oblasti ZHN,

Nebezpečenstvo šírenia ZHN

1.   uznáva, že vďaka mnohostranným dohodám, ktoré tvoria režim nešírenia sa podarilo spomaliť šírenie ZHN a systémov ich nosičov, a že tieto dohody si zaslúžia trvalú a plnú podporu v budúcnosti, ale taktiež podporuje názor vyjadrovaný v rámci EBS, že v súčasnosti vstupujeme do nového, nebezpečného obdobia, v ktorom existuje možnosť pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, najmä na Blízkom východe, severovýchodnej Ázii a južnej Ázii;

2.   zastáva názor, že šírenie jadrových zbraní výrazne zvyšuje nebezpečenstvo jadrovej vojny a s ohľadom na katastrofálne následky, ktoré by mala takáto vojna pre celé ľudstvo, vyzýva všetky štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na vybudovanie efektívneho, účinného a spravodlivého systému, ktorý zníži a postupne odstráni jadrové hrozby;

3.   odmieta vývoj novej generácie jadrových zbraní (tzv. "mini nukes" alebo "bunker-busting bombs") a zmeny v jadrových doktrínach, pretože zvyšujú bojovú použiteľnosť jadrových zbraní a neznižujú ich význam, čím podkopávajú pozitívny vývoj, akým je napríklad zníženie stavu strategických jadrových zbraní, na ktorom sa dohodli USA a Rusko; opätovne zdôrazňujú svoju výzvu administratíve USA na trvalé zastavenie takéhoto vývoja; víta preto pripravenosť Senátu a Kongresu USA neposkytnúť ďalšie finančné prostriedky na vývoj zbraní "mini nukes";

4.   požaduje bezodkladné opatrenia na zabránenie ďalšiemu šíreniu balistických striel s dlhou dráhou letu a väčšou presnosťou, a to prostredníctvom získavania a rozširovania členstva v systémoch kontroly zbraní, akým je napríklad režim kontroly raketovej technológie a Haagsky kódex správania;

5.   zdôrazňuje, že v súčasnosti, keď si v zvýšenej miere uvedomujeme terorizmus a hrozby pre vnútornú bezpečnosť, je ešte dôležitejšia bezpečnosť civilných jadrových, biologických a chemických materiálov, prevádzok a výskumných laboratórií tak v celosvetovom meradle, ako aj v Európe a jej okolí;

6.   pevne verí, že činnosti v oblasti jadrového odzbrojenia významne prispejú k medzinárodnej bezpečnosti a znížia riziko krádeží plutónia teroristami;

7.   zdôrazňuje potrebu obmedziť riziko, že sa citlivé materiály, zariadenia a/alebo technológie súvisiace so ZHN dostanú do nesprávnych rúk, a to prostredníctvom zavádzania a presadzovania účinných kontrol vývozu a tranzitu a posilnením manažmentu hraničnej bezpečnosti;

8.   podčiarkuje, že rýchly technologický vývoj v oblasti biologických vied, ako aj neničenie a zlé skladovanie biologických zbraní vzbudzuje osobitné obavy v súvislosti s týmito zbraňami v blízkej budúcnosti;

Politika EÚ v oblasti ZHN

9.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čo najlepšie využívali existujúce overovacie systémy a aby v prípade potreby navrhli nové overovacie nástroje;

10.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali pri zabezpečovaní plnej podpory Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (IAEA) v jej úsilí o posilnenie režimu nešírenia jadrových zbraní, a to postupnou zmenou dodatkového protokolu ku komplexným bezpečnostným opatreniam na nový overovací štandard;

11.   nalieha na EÚ, aby bola aj naďalej aktívna pri predchádzaní riziku v súvislosti so šírením zásob chemických a jadrových zbraní a materiálov hromadného ničenia, ktoré boli nazhromaždené počas studenej vojny, ako aj biologických materiálov a výskumných zariadení pochádzajúcich z obdobia studenej vojny;

12.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nadviazali na prácu pod záštitou IAEA, ktorá sa zaoberala iniciatívami týkajúcimi sa zabezpečenia paliva, a aby vypracovali návrh koncepcie, ktorá by sa mohla presadzovať ako základ pre nový medzinárodný konsenzus v otázkach prístupu k jadrovému palivu;

13.   zastáva názor, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní nešírenia zbraní a odzbrojenia, najmä v rámci boja proti terorizmu;

14.   vyzýva EÚ, aby vyvinula nevyhnutné koordinačné mechanizmy (monitorovacia jednotka EÚ pre ZHN v spolupráci so situačným centrom EÚ), aby sa tak zabezpečilo, že na budovanie solidarity a dôvery medzi členskými štátmi v oblasti politiky ZHN sa budú využívať spravodajské služby;

15.   je aj naďalej presvedčený, že EÚ by mala pri realizácii stratégie EÚ proti ZHN prikladať význam konkrétnym iniciatívam na odzbrojenie a predovšetkým opatreniam zameraným na nešírenie zbraní s cieľom presvedčiť krajiny mimo EÚ, aby sa zapojili do spoločnej stratégie vzájomnej bezpečnosti;

16.   vyslovuje uznanie práci vykonanej pri plnení stratégie EÚ proti ZHN počas prvého roka a pol jeho existencie, a najmä práci osobného zástupcu a Komisie a zdôrazňuje, že pre EÚ by malo byť prioritou:

   a) pokračovať v politickom záväzku týkajúcom sa presadzovania realizácie stratégie EÚ proti ZHN na medzinárodnej úrovni;
   b) klásť väčší dôraz na iniciatívy zamerané na odzbrojenie, ako aj na otázky nešírenia ZHN;
   c) posilňovať mnohostranné zmluvy vytvárajúce režim nešírenia;
   d) klásť dôraz na nešírenie a riziká spojené s použitím ZHN teroristami;
   e) poskytovať finančné zdroje potrebné na realizáciu stratégie EÚ proti ZHN;

17.   vyzýva Komisiu a Radu, aby pripravili plán finančného výhľadu na roky 2007– 2013 tým, že vypracujú zoznam prioritných činností a s nimi spojených nákladov na splnenie záväzkov prijatých v rámci globálneho partnerstva G8 proti šíreniu ZHN, a aby rozšírila svoje činnosti nad rámec spoločenstva nezávislých štátov s cieľom vyhovieť globálnym potrebám;

18.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní demokracie a uznesenia o zmrazených konfliktoch na celom svete, pretože táto činnosť vytvára integrálnu súčasť úspešnej politiky nešírenia a môže značne prispieť k riešeniu základných príčin pretekov v zbrojení v oblasti ZHN;

19.   vyzýva Vysokého zástupcu EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečil materiál týkajúci sa otázky začlenenia poradného stanoviska Medzinárodného súdneho dvora z roku 1996 o "zákonnosti hrozby alebo použitia jadrových zbraní" do stratégie EÚ proti ZHN;

Postup EÚ pri zavádzaní doložiek o nešírení ZHN

20.   víta zaradenie doložiek o nešírení ZHN do posledných dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje však na to, že takéto opatrenia musia dôsledne uplatňovať všetci partneri Únie bez výnimky; preto vyzýva na rýchle preskúmanie existujúcich dohôd a akčných plánov, v ktorých takéto doložky chýbajú;

21.   vyzýva všetky štáty, ktoré majú s EÚ uzavretú dohodu o spolupráci, a najmä štáty vlastniace jadrové zbrane, aby neposkytovali pomoc ani podporu iným štátom pri získavaní jadrových zbraní alebo iných jadrových zariadení, najmä nie tým štátom, ktoré nie sú zmluvnými stranami ZNJZ;

22.   na dosiahnutie tohto cieľa odporúča, aby bol v úzkej spolupráci medzi Radou, Komisiou a Parlamentom vypracovaný operačný súbor prvkov na poskytovanie podpory akejkoľvek tretej krajine, ktorá požiada o pomoc v tejto oblasti;

23.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali plány technickej pomoci akejkoľvek tretej krajine, ktorá požiada o podporu Únie pri vytváraní vnútroštátneho systému kontroly vývozu v záujme splnenia spomenutej doložky alebo ich oznamovacích požiadaviek v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004);

24.   vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli odhad nákladov spojených s podporou tretích krajín pri tvorbe právnych predpisov o nešírení ZHN a vytváraní systémov kontroly vývozu;

25.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podávali správy o činnostiach vykonávaných v rámci podpory tretích krajín pri tvorbe právnych predpisov o nešírení ZHN a vytváraní systémov kontroly vývozu;

Odmietnutie rozmiestňovania ZHN vo vesmíre

26.   pripomína ustanovenia článku IV Zmluvy o vesmíre z roku 1967, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú neumiestňovať na obežnú dráhu Zeme ani na iné vesmírne telesá žiadne jadrové zbrane či objekty vybavené zbraňami hromadného ničenia, neinštalovať ZHN na vesmírnych telesách ani iným spôsobom nerozmiestňovať ZHN vo vesmíre, nezriaďovať vojenské základne ani zariadenia, nevykonávať skúšky akéhokoľvek druhu zbraní ani nevykonávať vojenské cvičenia na Mesiaci alebo vesmírnych telesách;

27.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby preskúmali možnosť uzavretia ďalších dohôd o vesmíre s cieľom zabezpečiť mierový výskum a využívanie vesmíru a zabrániť pretekom v zbrojení vo vesmíre;

Reakcie na porušovanie systému OSN

28.   vyzýva predsedníctvo EÚ a Radu, aby vykonali ďalšie kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľa stratégie EÚ proti ZHN "posilňovať úlohu Bezpečnostnej rady OSN a zlepšiť odbornosť pri riešení otázok šírenia zbraní hromadného ničenia";

29.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa poskytli zdroje potrebné na zriadenie útvaru OSN pre technickú pomoc pri overovaní a dodržiavaní režimu;

30.   vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc štátom, ktoré požiadajú o podporu pri plnení požiadaviek týkajúcich sa podávania správ podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004);

31.   požaduje ďalší rozvoj činností na základe rezolúcie č. 1540 (2004) s cieľom zapojiť hodnotiace tímy, ktoré budú skúmať vierohodnosť predložených správ a určovať rozsah plnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto rezolúcie zo strany členských štátov OSN;

32.   požaduje vypracovanie zásad pre systém cielených a primeraných postihov, ktoré by sa mali uplatňovať proti krajinám, ktoré nesplnia svoje záväzky týkajúce sa nešírenia zbraní v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004);

33.   žiada, aby boli k dispozícii potrebné zdroje, ktoré umožnia, aby EÚ významnou mierou prispievala k budúcemu systému inšpekcií OSN spojených so sankciami;

Posilňovanie účinného multilateralizmu

34.   berie na vedomie, ako tvrdí Dr. Hans Blix, že reálna hrozba použitia sily zohrávala významnú úlohu pri uľahčení práce UNSCOM a UNMOVIC v oblasti odzbrojovania;

35.   považuje za nevyhnutné, aby sa žiadna vojenská stratégia neoddeľovala od stratégie odzbrojovania v akejkoľvek krízovej situácii, aby nedochádzalo k predčasnému vyhosteniu medzinárodných overovacích tímov, ktoré patria aj naďalej medzi najdôležitejšie nástroje overovania;

36.   považuje za nevyhnutné v záujme dosiahnutia účinného multilateralizmu, aby sa využili všetky vhodné politické a diplomatické možnosti na zabezpečenie úplného vykonávania medzinárodného práva v oblasti nešírenia ZHN v súlade s Chartou OSN;

37.   zdôrazňuje, že jadrové zbrane sú určené na účely zastrašovania; podporuje politické záväzky štátov vlastniacich jadrové zbrane nepoužiť jadrové zbrane proti štátom, ktoré nevlastnia jadrové zbrane ("negatívne záruky bezpečnosti") a opakovane zdôrazňuje, že v jadrovej vojne by nebolo víťazov;

38.   zdôrazňuje význam prijatia opatrení, ktorých cieľom je odradiť štáty od odstúpenia od ZNJZ; podporuje úsilie niektorých členských štátov EÚ, ktoré sú signatármi ZNJZ, o preskúmanie článku X o odstúpení od tejto zmluvy a o uľahčenie postúpenia veci Bezpečnostnej rade OSN v prípade odstúpenia;

Tradičné a nové jadrové mocnosti

39.   vyzýva štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú zmluvnými stranami ZNJZ, s osobitým dôrazom na členov NATO - Veľkú Britániu, Francúzsko a USA, aby podnikli včasné, progresívne a významné kroky smerom k zníženiu svojho jadrového arzenálu v súlade so záväzkami obsiahnutými v právne záväzných zmluvách a dohodách s cieľom posilniť ich morálnu autoritu a dôveryhodnosť;

40.   opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Izraelu, Indii a Pakistanu, aby sa stali zmluvnými stranami ZNJZ;

41.   zdôrazňuje potrebu pevnejších regionálnych a multilaterálnych bezpečnostných opatrení na Blízkom východe, indickom subkontinente a v severovýchodnej Ázii s cieľom znížiť tlak smerom k šíreniu jadrových zbraní a dosiahnuť zrušenie jadrových programov;

42.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi pri vytváraní a rozširovaní zóny bez ZHN na Blízkom východe; na tento účel podporuje súvisiacu spoluprácu, ktorá sa vyvinula v rámci barcelonského procesu;

43.   odporúča, aby EÚ prikladala najvyšší význam účinnému uplatňovaniu režimu nešírenia jadrových zbraní v stredomorskej oblasti, keďže bezpečnosť v Európe bytostne súvisí s bezpečnosťou v tomto regióne;

44.   pripomína každému budúcemu členskému štátu povinnosť dôsledne zachovávať medzinárodné záväzky, ktoré zakazujú získavať a vyvíjať zbrane a materiály hromadného ničenia a prenos takýchto zbraní, materiálov alebo technológií do akéhokoľvek tretieho štátu alebo pre neštátneho činiteľa;

45.   upozorňuje na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005 o Iráne(6), ako aj na svoje predchádzajúce uznesenia z 28. októbra 2004(7) a 13. januára 2005(8);

46.   pri zvážení nedôvery, ktorú už viac ako 17 rokov nepretržite vyvolávajú aktivity Iránu, ako sa uvádza v uznesení, ktoré prijala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) dňa 24. septembra 2005, vyzýva Irán, aby podnikol všetky nevyhnutné kroky na opätovné získanie dôvery medzinárodného spoločenstva a verí, že Iránu sa podarí zodpovedne a transparentne vypracovať civilný program jadrovej energie:

   - úplným splnením svojich záväzkov v rámci ZNJZ, bez ohľadu na jeho práva,
   - úplnou spoluprácou s IAEA,
   - nepretržitou spoluprácou s inšpektormi IAEA, ako tomu bolo od roku 2003,
   - bezodkladnou ratifikáciou Dodatkového protokolu IAEA,
   - opätovným prevzatím svojich záväzkov v rámci Parížskej dohody,
   - návratom k úplnému a trvalému zastaveniu všetkých aspektov svojich činností v oblasti obohacovania uránu, vrátane testov alebo výroby v zariadení na premenu uránu v Isfahane,
   - a po splnení vyššie uvedených skutočností, úplným návratom k rokovaniam s EÚ zameraným na úspešné uzavretie Dohody o obchode a spolupráci;

47.   vyjadruje veľmi hlboké znepokojenie nad vyhlásením Severnej Kórey z 10. februára 2005 o tom, že vlastní jadrové zbrane; víta nedávny výrazný posun v rokovaniach šiestich strán a najmä záväzok Severnej Kórey ukončiť jadrové zbrojenie a opätovne pristúpiť k ZNJZ; podporuje vyhlásenie generálneho riaditeľa IAEA, pána El Baradeiho, z 19. septembra 2005, o návrate inšpektorov IAEA do Severnej Kórey; zdôrazňuje význam účasti EÚ na prebiehajúcom procese rokovaní a toho, aby zohrala dôležitú úlohu pri vykonávaní nedávno uzavretej dohody;

48.   preto nalieha na Severnú Kóreu, aby sa opäť pripojila k ZNJZ, aby odvolala svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na rozhovoroch šiestich strán a aby umožnila obnovenie rokovaní s cieľom nájsť mierové riešenie súčasnej krízy;

49.   podobne nalieha na Severnú Kóreu aj na Spojené štáty, aby sa usilovali o rýchle riešenie súčasnej krízy, pričom prvým krokom by mala byť ponuka zo strany USA obnoviť dodávky ťažkých palivových olejov výmenou za overené zastavenie prevádzky továrne Yongbyon;

50.   pripomína Rade, že iniciatíva Organizácie pre rozvoj energetiky Kórejského polostrova zohrávala v nedávnej minulosti významnú úlohu a mohla by byť dobrým základom pre budúce dodávky konvenčnej energie;

Výsledky a vývoj hodnotiacej konferencie 2005 o ZNJZ

51.   opätovne zdôrazňuje, že ZNJZ je aj naďalej základom mnohostranného režimu nešírenia jadrových zbraní, že by sa mala zachovať vo svojej celistvosti a že porušovaním jej ustanovení by sa mala zaoberať Bezpečnostná rada OSN; pripomína, že v súvislosti s uplatňovaním ZNJZ by sa nemali používať dvojaké kritériá;

52.   vyjadruje sklamanie a hlboké znepokojenie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o užitočných odporúčaniach, ktoré by boli adresované budúcej hodnotiacej konferencii o ZNJZ a ľutuje, že EÚ neprevzala iniciatívu starostu Hirošimy za bezjadrový svet do roku 2020;

53.   vyjadruje sklamanie tak nad výsledkom hodnotiacej konferencie 2005 o ZNJZ, ako aj nad úlohou členských štátov na tejto konferencii; vyzýva však členské štáty, Radu a Komisiu, aby sa v dobrej viere usilovali uplatňovať 41 opatrení obsiahnutých v spoločnej pozícii; vyzýva v tejto súvislosti USA, aby sa zriekli svojho odmietavého postoja k ZNJZ;

54.   vyzýva najmä Francúzsko a Veľkú Britániu, aby opätovne posilnili svoje úsilie o realizáciu 13 krokov na odzbrojenie a aby rokovali s USA, Ruskom a Čínou, ktoré sa tiež zaviazali zúčastniť sa na tomto procese na konci hodnotiacej konferencie o ZNJZ z roku 2000;

55.   vyzýva Radu a členské štáty, aby účinne uplatňovali ustanovenia záverečného dokumentu hodnotiacej konferencie o ZNJZ z roku 2000, ktorého cieľom je dosiahnuť uzatvorenie zmluvy, ktorá by účinne zakazovala výrobu všetkých zbraní s využitím štiepnych materiálov; zdôrazňuje, že pri absencii záverečného dokumentu na hodnotiacej konferencii z roku 2005 zostávajú tieto ustanovenia v účinnosti ako politický a právny záväzok zmluvných strán ZNJZ;

56.   tým opätovne zdôrazňuje svoju podporu uzatvoreniu nediskriminačnej, mnohostrannej, medzinárodnej a účinne preukázateľnej zmluvy o zákaze používania štiepnych materiálov;

57.   vyzýva taktiež všetky štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby podpísali a ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (ZVZJS); zdôrazňuje, že za žiadnych okolností by žiadny štát nemal začať alebo obnovovať skúšobné jadrové výbuchy; opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že EÚ a NATO musia podniknúť všetko možné, aby presvedčili administratívu USA, aby sa vzdala svojho odporu v tejto problematike;

58.   vyzýva Radu a Komisiu, aby predložili ďalšie návrhy s cieľom presvedčiť tretie štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby teraz podpísali a ratifikovali dodatkové protokoly IAEA;

Spoločný postup v rámci transatlantických vzťahov USA - EÚ

59.   nalieha na EÚ a USA, aby pokračovali v ich pozitívnom dialógu v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a boja proti terorizmu v súlade s vyhlásením EÚ a Spojených štátov o boji proti terorizmu a nešírení ZHN, ktoré bolo prijaté na summite EÚ - USA dňa 26. júna 2004 a potvrdené 20. júna 2005;

60.   opätovne potvrdzuje význam užšej spolupráce s USA s cieľom posilniť medzinárodný systém zmlúv a režimov proti šíreniu ZHN, zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie a dodržiavanie, podporovať nerutinné inšpekcie a zhodnúť sa na tom, že na boj proti šíreniu ZHN môžu byť potrebné ďalšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom;

61.   zdôrazňuje naliehavú potrebu bezodkladne, bezpodmienečne a v súlade s inštitucionálnymi postupmi podpísať a ratifikovať ZVZJS s cieľom zabezpečiť, aby táto zmluva čo najskôr nadobudla účinnosť;

62.   vyzýva Radu a Komisiu, aby trvali na naliehavej potrebe tohto podpísania a ratifikácie pri dialógu s USA a všetkými ostatnými partnerskými štátmi, ktoré doteraz neratifikovali ZVZJS a/alebo ZNJZ;

63.   vyzýva USA, aby objasnili situáciu týkajúcu sa množstva a strategických cieľov svojho taktického jadrového arzenálu rozmiestneného na európskych základniach; vyzýva okamžité stiahnutie všetkých amerických taktických jadrových zbraní z Európy v súlade so zodpovedajúcimi opatreniami Ruska;

Neštátne subjekty

64.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi OSN, IAEA, OSCE a NATO s cieľom vypracovať a presadzovať mechanizmy, ktoré teroristom alebo krajinám, ktoré im poskytujú útočisko, zabránia získať prístup k zbraniam a materiálom hromadného ničenia;

65.   domnieva sa, že by sa malo vynaložiť maximálne úsilie s cieľom zabrániť akémukoľvek štátu alebo neštátnemu subjektu v tom, aby získal zbrane alebo materiály hromadného ničenia, vyvíjal ich alebo mal úžitok z ich vývoja, diverzie či používania;

66.   zastáva názor, že bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu ZHN (Proliferation Security Initiative) je významným nástrojom proti šíreniu ZHN a mala by byť v súlade s uznesením Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004) a existujúcimi režimami nešírenia jadrových zbraní;

Globálne partnerstvo G8

67.   zdôrazňuje význam programov zameraných okrem iného na bezpečnosť materiálov súvisiacich so zbraňami a zaobchádzanie s nimi, fyzickú ochranu zariadení a laboratórií, odhaľovanie nedovoleného obchodovania s materiálmi pre ZHN a odradzovanie od tejto činnosti, posilnenie kontrol vývozu a presun bývalých zbrojných vedcov podľa definícií v zmysle globálneho partnerstva G8;

68.   povzbudzuje zriadenie spoločného medzinárodného jadrového výskumu a priemyselných projektov ako krokov na budovanie dôvery;

69.   podporuje ďalší finančný záväzok voči globálnemu partnerstvu G8 proti šíreniu ZHN a s nimi súvisiacich materiálov v rámci finančného výhľadu na roky 2007-2013. To by malo okrem iného podporiť ďalšie efektívne a definitívne opatrenia na odzbrojovanie tým, že prispieva k likvidácii chemických zbraní a k mnohostranným snahám o likvidáciu plutónia v Rusku; vyzýva Rusko, aby vo väčšej miere finančne prispievalo na oba programy;

70.   vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili výročnú správu o pokroku pri plnení záväzku, ktorý bol prijatý v mene EÚ voči globálnemu partnerstvu G8 v Kananaskise v roku 2002;

71.   zdôrazňuje, že história ukázala, že príliš veľa štátov, vrátane členských štátov EÚ, nezodpovedne vyvážalo materiály a technológie, z ktorých možno vyrobiť jadrové zbrane a že to do veľkej miery prispelo k súčasným problémom nekontrolovateľného šírenia; preto podčiarkuje, že štátne a mnohostranné kontrolné systémy by mali fungovať ruka v ruke, aby sa vopred zabránilo akémukoľvek nežiaducemu šíreniu ZHN;

Kontrola vývozu jadrového materiálu

72.   zdôrazňuje, že EÚ by mala byť vedúcim činiteľom pri spolupráci v režimoch kontroly vývozu, ako to zdôrazňuje stratégia EÚ proti ZHN, a to najmä prostredníctvom zvyšovania účinnosti kontrol vývozu v rámci EÚ podľa nariadenia o tovaroch dvojakého použitia(9) a prostredníctvom vytvorenia programu pomoci tým štátom, ktoré potrebujú technické znalosti v oblasti kontroly vývozu;

73.   požaduje proaktívnejší prístup EÚ a členských štátov ku kontrole vývozu predmetov dvojakého použitia s cieľom zabrániť riziku, že k týmto citlivým materiálom môžu získať prístup teroristi a iní nežiaduci koncoví užívatelia v tretích krajinách;

74.   víta prvé kroky Komisie zo série činností podporujúcich možné vytvorenie dlhodobej iniciatívy EÚ pre spoluprácu v oblasti kontroly vývozu, a to projekt TACIS v Rusku, pilotný projekt 2004 na Balkáne a pilotný projekt 2005 v štyroch ďalších štátoch alebo regiónoch;

75.   vyzýva Radu, aby poskytla správu o vedení politického dialógu s partnermi o kontrolách vývozu a vyzýva Komisiu, aby podala správu o pokroku dobre sledovaného uplatňovania projektov na kontrolu vývozu predmetov dvojakého použitia; vyzýva tiež na uskutočnenie analýzy odhadov nákladov v rámci finančného výhľadu na roky 2007 – 2013 zo strany Rady a Komisie o tom, ako možno uplatnenie týchto projektov rozšíriť na iné regióny a krajiny;

Chemické a biologické zbrane

76.   požaduje riadne uplatňovanie DCHZ a primerané finančné prostriedky pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OZCHZ); zastáva názor, že by sa mali vykonávať náhodné kontroly v prípade, ak existuje podozrenie z porušovania podmienok tohto dohovoru;

77.   nalieha na členské štáty, Radu a Komisiu, aby vypracovali jasnú a presvedčivú pozíciu EÚ pre stretnutie zmluvných strán DTBZ, ktoré sa bude konať v dňoch 5. až 9. decembra 2005, aby mohla byť predložená komplexná spoločná pozícia na hodnotiacej konferencii o DTBZ v roku 2006;

78.   vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc pre rozvojové krajiny v oblasti sledovania chorôb (v súlade s článkom X DTBZ);

79.   nalieha na dotknuté členské štáty, aby stiahli svoje výhrady voči Ženevskému protokolu z roku 1925, pretože politika odvety rovnakého druhu ako v súvislosti s chemickými a/alebo biologickými zbraňami je v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z DTBZ;

80.   v rámci nadchádzajúceho finančného výhľadu vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť spoločných programov pomoci s tretími štátmi, s cieľom zvýšiť bezpečnosť biologických materiálov, laboratórií a zariadení;

Úloha pre Európsky parlament

81.   pripomína pozitívny prínos, ktorý môže uskutočniť Európsky parlament ako rozpočtový orgán pri riešení problémov spoločnej bezpečnosti týkajúcich sa nešírenia zbraní a odzbrojenia, ako to už ukázala jeho podpora jadrovej bezpečnosti a programov jadrovej bezpečnosti v rámci TACIS;

82.   znovu opakuje výzvu na moratórium so zámerom zaviesť úplný zákaz použitia takzvanej "munície s ochudobneným uránom";

83.   taktiež pripomína, že Európsky parlament naďalej pozitívne prispieva v prípade druhého pilotného projektu (2005), pri ktorom sa vyčlenilo 1,5 milióna EUR pre Komisiu, aby ich použila na spustenie Iniciatívy pre spoluprácu v oblasti kontroly vývozu EÚ; pripomína svoje rozhodnutie pokračovať v podpore takýchto činností financovaním tretej prípravnej akcie v roku 2006, aby umožnil Komisii lepšie pripraviť pôdu pre budúce programy financované Spoločenstvom v súlade s novým finančným výhľadom na roky 2007 – 2013;

84.   pripomína úlohu, ktorú zohráva Parlament vo svojej spolurozhodovacej legislatívnej funkcii a ako rozpočtový orgán v otázkach ako napr. navrhovaný nástroj stability, ktorý by mal obsiahnuť kontroly vývozu a pohraničnú bezpečnosť, podporu deštrukcie chemických zbraní a likvidácie štiepnych materiálov vhodných na výrobu zbraní, spravovanie a kontrolu jadrových materiálov, biologickú bezpečnosť, premenu niekdajšej zbrojnej odbornosti, atď. v súlade s nástrojom jadrovej bezpečnosti, kontroly vývozu, atď.;

85.   ďalej pripomína svoju angažovanosť vyjadrením súhlasu s najdôležitejšími medzinárodnými dohodami Únie s tretími krajinami a najmä s tými dohodami, v ktorých sú zahrnuté doložky o nešírení; v tejto súvislosti pripomína podporu požadovanú od Parlamentu pre všetky tieto iniciatívy navrhnuté proti šíreniu zbraní v určitých štátoch tým, že na výmenu ponúknu spoluprácu, a pre každý iný druh medzinárodnej dohody alebo partnerstva;

86.   žiada preto, aby bol Európsky parlament v plnej miere zapojený do všetkých iniciatív zameraných na realizáciu stratégie EÚ proti ZHN;

87.   odporúča, aby sa oficiálna delegácia Parlamentu zúčastnila na budúcej hodnotiacej konferencii o ZNJZ, ako aj na hodnotiacej konferencii DTBZ;

88.   vyzýva členské štáty a Radu, aby poslancov Európskeho parlamentu zahrnuli medzi členov delegácie Únie na akomkoľvek budúcom vzájomnom preskúmaní kontroly vývozu; vyzýva taktiež Radu a Komisiu, aby pravidelne informovali Parlament o úlohe EÚ v Austrálskej skupine, v Režime kontroly raketovej technológie, vo Wassenaarskej dohode a v Skupine pre jadrové dodávky;

89.   navrhuje každoročne prijať správu o stave aktivít EÚ v oblasti nešírenia obsahujúcu odporúčania pre príslušné politiky;

Finančné hľadiská stratégie EÚ proti šíreniu ZHN

90.   vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na realizáciu priorít uvedených v správe ÚOZ o pokroku;

91.   vyzýva Komisiu, aby jasným a transparentným spôsobom oznámila, aké prostriedky už vyčlenila na "jadrovú bezpečnosť" a "nešírenie ZHN";

92.   vyzýva Komisiu, aby jasným a transparentným spôsobom uviedla, aké prostriedky sú potrebné na nevyhnutný príspevok Spoločenstva k stratégii EÚ proti ZHN v roku 2006 a v rámci nového finančného výhľadu na roky 2007 - 2013, a aby pritom jasne rozlíšila okruhy "jadrová bezpečnosť" a "nešírenie ZHN";

93.   v záujme toho vyzýva Komisiu, aby vypracovala zoznam priorít a odhadovaných nákladov na opatrenia potrebné na splnenie jej záväzku v rámci globálneho partnerstva G8, ako aj na rozšírenie jej činností nad rámec spoločenstva nezávislých štátov s cieľom uspokojiť globálne potreby;

94.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali konkrétne projekty realizované multilaterálnymi inštitúciami, akými sú napríklad IAEA a OZCHZ, a aby v prípade potreby poskytli finančné zdroje;

95.   vyzýva najmä členské štáty, aby poskytli finančné prostriedky podľa zoznamu priorít ÚOZ na kontroly vývozu a programy technickej pomoci;

96.   zastáva názor, že predchádzanie sporom ani riadenie krízových situácií by nemalo byť financované z preventívneho rozpočtu ZHN a že vysoké ambície vyjadrené v stratégii ZHN a podporované všetkými európskymi inštitúciami a členskými štátmi si vyžadujú primeranú úroveň financovania; v tejto súvislosti pripomína narastajúce ťažkosti s financovaním nedávnych iniciatív (konkrétne obnovenie Spoločnej akcie s OZCHZ a novú Spoločnú akciu na podporu DTBZ) z rozpočtu SZBP alebo nástrojov Spoločenstva;

97.   v rámci diskusií o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013 preto navrhuje prehodnotiť medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 a zriadiť v rámci rozpočtu Únie osobitnú rozpočtovú položku na financovanie všetkých činností týkajúcich sa problematiky ZHN bez ohľadu na to, či patria do rámca Spoločenstva alebo SZBP, pri súčasnom dodržiavaní príslušných rozhodovacích postupov, ako aj kompetencií Rady, Komisie a osobného zástupcu;

o
o   o

98.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil terajšiemu predsedníctvu Rady, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vládam a parlamentom USA, Ruska, Číny, Izraela, Indie, Pakistanu, Iránu a Severnej Kórey, a všetkým ostatným zmluvným stranám ZNJZ a členom IAEA.

(1) Ú. v. EÚ L 302, 20.11.2003, s. 34.
(2) Ú. v. ES C 53 E, 28.2.2002, s. 400.
(3) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 152.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2005)0075.
(5) Rada Európskej únie, ÚOZ, "Vykonávanie stratégie proti šíreniu ZHN: 6-mesačná správa o pokroku/Zoznam priorít", 3. decembra 2004: http://ue.eu.int/uedocs/cmsUpload/st15246.en04.doc.
(6)1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0382.
(7)2 Ú. v. EÚ C 174 E, 14.7.2005, s. 190.
(8)3 Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 159.
(9) Nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím (Ú. v. ES L 159, 30.6.2000, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1504/2004 (Ú. v. EÚ L 281, 31.8.2004, s. 1).


Verejné obstarávanie obranných zariadení
PDF 145kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Zelenej knihe o verejnom obstarávaní obranných zariadení (2005/2030(INI))
P6_TA(2005)0440A6-0288/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 95 a 296,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(1), a najmä na jej článok 10,

–   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0288/2005),

A.   keďže článok 296 zmluvy ustanovuje odchýlku na ochranu základných záujmov v oblasti národnej bezpečnosti, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodovania so zbraňami, muníciou a vojenským materiálom, ktorá sa často zneužíva i napriek tomu, že tento článok taktiež ustanovuje, že opatrenia prijaté v zmysle tejto odchýlky nesmú nepriaznivo ovplyvňovať podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu v oblasti výrobkov, ktoré nie sú osobitne určené na vojenské účely,

B.   keďže článok 10 smernice 2004/18/ES ustanovuje, že s ohľadom na článok 296 sa uvedená smernica vzťahuje na zákazky udelené v oblasti obrany,

C.   keďže Súdny dvor rozhodol, že článok 296 nie je všeobecnou, automatickou odchýlkou, že jeho použitie treba v jednotlivých prípadoch odôvodniť, že jeho použitie je odôvodnené iba v tom prípade, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zabezpečenia príslušných bezpečnostných záujmov a že dôkazné bremeno leží na príslušnom členskom štáte,

D.   so zreteľom na hospodársky význam verejného obstarávania obranných zariadení na vnútornom trhu, napätú situáciu v rozpočtoch členských štátov, obmedzenie rozpočtových výdavkov, ktoré musia vykonať členské štáty, a na a značné zaťaženie daňových poplatníkov výdavkami na obranu,

E.   uvedomujúc si špecifiká trhov s obrannými zariadeniami, najmä s ohľadom na rozhodujúcu úlohu štátu, dôležitosť bezpečnosti pri verejnom obstarávaní zbrojných zariadení a špecifiká roztrieštených štruktúr týchto trhov, čo dokazuje napríklad výrazne obmedzený počet dodávateľov a kupujúcich, týkajúce sa dokonca i monopolov,

F.   keďže roztrieštenosť trhu so zbrojnými zariadeniami v Európe je jednou z príčin nedostatkov európskych vojenských schopností,

G.   keďže hermetická segregácia trhov so zbrojnými zariadeniami je taktiež dôvodom nedostatočnej štandardizácie, čoho dôsledkom je absencia interoperability jednotlivých systémov v Európe, ako aj sťaženie spolupráce pri medzinárodných operáciách,

H.   keďže skutočnosť, že sa uplatňuje 25 rôznych súborov pravidiel pre verejné obstarávanie je prekážkou uskutočňovania Akčného plánu európskych schopností (ECAP),

I.   keďže rozhodujúcimi kupujúcimi zbrojných zariadení sú výlučne vlády 25 členských štátov, pričom šesť z nich realizuje nákup 90% zbrojných zariadení a v niektorých prípadoch majú podiel na zbrojnom priemysle,

1.   víta Zelenú knihu predloženú Komisiou dňa 23. septembra 2004 (KOM(2004)0608) a podporuje Komisiu v jej snahách prispievať k postupnému utváraniu európskeho trhu s obrannými zariadeniami, ktorý by bol medzi jednotlivými členskými štátmi transparentnejší a otvorenejší a ktorý, rešpektujúc špecifiká daného sektora, by viedol k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti, ako aj konkurencieschopnosti a spoločnej bezpečnosti všetkých členských štátov;

2.   berie s plnou vážnosťou na vedomie cieľ zmlúv, na ktoré nadväzuje Zmluva o Ústave pre Európu, aby sa súdržnosť medzi členskými štátmi posilňovala i prostredníctvom spolupráce v oblasti zbrojných zariadení;

3.   vyzýva členské štáty a priemysel, aby zanechali desaťročia pretrvávajúce výhrady voči celoeurópskemu trhu s obrannými zariadeniami a otvorili novú etapu spolupráce na základe inovatívnej stratégie;

4.   súhlasí s Komisiou, že súčasná politika "juste retour" a kompenzácie v oblasti verejného obstarávania vojenských zariadení vedú k rozsiahlemu narúšaniu hospodárskej súťaže a k umelej deľbe práce medzi priemyselnými partnermi a vo výraznej miere bránia efektívnosti verejného obstarávania;

5.   súhlasí s Komisiou, že európsky trh s obrannými zariadeniami je potrebný na zníženie nákladov na vojenské výdavky a na zvýšenie výkonnosti vojenskej výroby v záujme európskych daňových poplatníkov;

6.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa nespochybňovala úloha Únie ako civilnej moci, a to najmä v súvislosti s výkonnejším európskym zbrojným priemyslom;

7.   zdôrazňuje, že zvýšená výkonnosť priemyslu by mala slúžiť na ochranu európskych vojakov v nasadení a mala by byť na prospech európskym občanom;

8.   zdôrazňuje, že na úrovni EÚ sa musia podniknúť všetky kroky na zvýšenie harmonizácie a štandardizácie otázok verejného obstarávania obranných zariadení v súlade s prijatými normami NATO pre interoperabilitu a s konkrétnymi potrebami Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a že pri tomto procese by malo byť prioritou všetkých členských štátov odstránenie nedostatkov ECAPu;

9.   súhlasí s Komisiou, že na národné agentúry pre verejné obstarávanie obranných zariadení by sa mal vyvinúť tlak s cieľom zmeniť všeobecnú prax využívania odchýlky v zmysle článku 296 a prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na verejné obstarávanie obranných zariadení vzťahovali vo väčšej miere právne predpisy Spoločenstva než vnútroštátne právne predpisy;

10.   verí, že Komisia by mala prijať vysvetľujúce oznámenie o svojom rozhodnutí zastaviť zneužívanie článku 296 a súbežne by mala začať práce na novej smernici prispôsobenej špecifikám oblasti obrany na účely verejného obstarávania zbraní, munície a vojenského materiálu v zmysle článku 296;

11.   zastáva názor, že vysvetľujúce oznámenie by malo vysvetliť uplatňovanie článku 296 na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora, a predovšetkým by malo objasniť skupiny výrobkov a jednotlivé kroky postupu verejného obstarávania zbrojných zariadení, na ktoré sa vzťahuje odchýlka, ako aj rozsah základných bezpečnostných záujmov;

12.   považuje reštriktívny výklad národných bezpečnostných záujmov za vhodný s ohľadom na to, že členských štátov sú už vzájomne závislé v takých oblastiach akými sú napríklad menové veci a energetika; kladie si otázku, v akom rozsahu je v súčasnosti vôbec ešte možné efektívne oddeliť národné od spoločných európskych bezpečnostných záujmov;

13.   dokázal by si predstaviť dobrovoľný záväzok členských štátov odvolávať sa na odchýlky len v niekoľkých ojedinelých prípadoch, keďže článok 296 by bolo možné prepracovať výlučne na základe zmeny a doplnenia zmluvy; zároveň víta záväzok priemyslu zúčastniť sa vypracovania kódexu správania sa pri obstarávaní obranných zariadení;

14.   uvedomuje si, že klasické smernice týkajúce sa verejného obstarávania zbrojných zariadení sú pre obstarávanie s ohľadom na špecifiká tejto oblasti vhodné len v obmedzenej miere;

15.   verí, že v súvislosti s novou smernicou by sa mohli zvážiť tak povinné, ako aj voliteľné nástroje v súvislosti s postupom verejného obstarávania; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie väčšej transparentnosti a spravodlivosti pri zadávaní zákaziek; upozorňuje na to, že okrem samotného obstarávania zariadení bude treba zohľadniť ďalšie aspekty, ako napríklad výskum a vývoj, dohody o kompenzáciách, údržba, oprava, zabezpečenie dodatočnej výzbroje a odborné vzdelávanie;

16.   pokladá možnosť rokovaní v rámci postupov verejného obstarávania za podstatnú, najmä vtedy, ak sa netýka štandardných výrobkov;

17.   pokladá za nevyhnutné, aby existovala intenzívna konzultácia zúčastnených strán pri vypracovávaní návrhu smernice a zdôrazňuje potrebu štúdie o dôsledkoch na dané odvetvie a štúdie o dôsledkoch zahraničných vzťahov;

18.   poukazuje na prítomnosť mnohých malých a stredných podnikov v tomto sektore (MSP), ktoré sa vyznačujú vysokým stupňom špecializácie a výkonnosti; usiluje sa o dosiahnutie takého stavu, aby MSP s duálnymi vojenskými a civilnými technológiami mohli profitovať z otvorenia trhu;

19.   nalieha na členské štáty, aby aktívne spolupracovali s Komisiou na príprave novej smernice a poskytli Európskej obrannej agentúre (EDA) pokyny na to, aby ako prvý krok vypracovala kódex správania pre oblasť verejného obstarávania obranných zariadení v zmysle článku 296; zastáva názor, že tento kódex správania by sa mal uplatniť na zmluvy podľa článku 296, aby sa v odvetví zaviedla hospodárska súťaž a transparentnosť vo väčšom rozsahu; zastáva názor, že na tomto procese by sa mali v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi zúčastniť národné parlamenty; domnieva sa, že by mali prebehnúť konzultácie s Európskym parlamentom;

20.   domnieva sa, že kódex správania by mal:

   a) členským štátom poskytnúť mechanizmus na konzultácie o výskume a vývoji a verejnom obstarávaní,
   b) vymedziť predpoklady využívania výnimky podľa článku 296 a zabezpečiť požadovanú transparentnosť dôvodov na vyňatie a neuverejňovanie informácií,
   c) poskytnúť informácie o politikách cezhraničnej hospodárskej súťaže a premiestňovania obranných zariadení,
   d) poskytnúť informácie o pravidlách spravodlivej hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže,
   e) stanoviť kritériá na spôsobilosť a výber dodávateľov,
   f) stanoviť kritériá na vytvorenie podmienok pre európsky trh s obrannými zariadeniami, vzťahujúce sa na kľúčové bezpečnostné záujmy členských krajín, ktoré by v strednodobom rámci mohli v závislosti od pokroku pri vytváraní trhu nadobudnúť formu smernice o zbraniach, munícii a vojnovom materiály,
   g) stanoviť všeobecný smer toho, ako postupovať pri kompenzáciách;

21.   vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s EDA s cieľom vypracovať súbežne komplexný akčný plán so sprievodnými opatreniami pre príslušné oblasti, ako sú bezpečnosť dodávky, prevoz a vývoz, ktoré sú potrebné na vytvorenie prostredia s rovnakými pravidlami pre všetkých pre spravodlivú hospodársku súťaž v rámci EÚ, ako aj pre spoľahlivé štatistické informácie o trhu;

22.   domnieva sa, že úspechy dosiahnuté v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v rámci vnútorného trhu vytvorili dôveru pre uskutočnenie nových krokov v tejto dôležitej oblasti;

23.   poukazuje na viaceré prekážky pre zadávanie zákaziek na základe hospodárskej súťaže, ktoré nie sú vlastné povahe verejného obstarávania ako takého, ako napríklad:

   obmedzenia pri cezhraničnom obchodovaní so zbrojnými zariadeniami v rámci EÚ,
   uplatňovanie politického vplyvu na rozhodnutia o zadávaní zákaziek,
   výrazný štátny vplyv na zbrojárske podniky,
   nedostatok kontroly príspevkov,
   nedostatočná spolupráca v oblasti výskumu (aj v oblasti politiky výskumu EÚ),
   chýbajúce pravidlá trhu na globálnej úrovni;
  

a vyzýva Komisiu, aby súbežne s touto iniciatívou prijala zodpovedajúce opatrenia a začala sa týmito otázkami zaoberať;

24.   zdôrazňuje potrebu dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti v obchodných vzťahoch s tretími krajinami, pokiaľ ide o možné miesto určenia zbraní, ako aj hospodárske a sociálne podmienky a dodržiavanie ľudských práv v nakupujúcich krajinách;

25.   uznáva, že problémy pri verejnom obstarávaní obranných zariadení v EÚ čiastočne vyplývajú z nedostatku skutočného vzájomného obchodu so Spojenými štátmi; preto kladie otázku, či by sa nemalo národným agentúram pre verejné obstarávanie obranných zariadení odporučiť, aby uskutočňovali viac európskych nákupov, aby v určitých odvetviach strategicky posilnili európsky priemysel s obrannými zariadeniami; je presvedčený, že nové právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní obranných zariadení by sa nemali využívať ako nástroj umožňujúci obchodným záujmom Spojených štátov jednostranne preniknúť na európske trhy pre verejné obstarávanie obranných zariadení;

26.   zároveň sa však domnieva, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty dodržiavali Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie (zariadenie, na ktoré sa vzťahuje Kódex správania sa členských štátov pri vývoze zbraní) prijatý Radou dňa 25. apríla 2005(3); vyzýva Komisiu, aby monitorovala a vyhodnotila dodržiavania tohto zoznamu;

27.   vyzýva Komisiu spolu s EDA, aby predložili dlhodobé návrhy určujúce, ako môže užšia spätosť trhov verejného obstarávania EÚ a Spojených štátov, a tiež krajín akou je napríklad Ukrajina a v určitých odvetviach aj Rusko, umožniť väčší výber a účinnejšiu špecializáciu;

28.   žiada Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty klasifikujú pri určitých príležitostiach zariadenia a technológie dvojakého použitia ako vojenské, čím sa vyhýbajú uplatňovaniu právnych predpisov Spoločenstva o verejnom obstarávaní;

29.   zdôrazňuje vedúcu úlohu EDA a ostatných subjektov, ktoré sa v súčasnosti zaoberajú problematikou verejného obstarávania zbrojných zariadení;

30.   súhlasí, že odstránenie roztrieštenosti trhu s obrannými zariadeniami spôsobí zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu v dôsledku vyššej výroby, vyššej rentability výskumu a lepšej schopnosti presadiť sa na svetovom trhu; zároveň zdôrazňuje, že treba v plnej miere uplatňovať dobrovoľné obmedzenia vývozu do tretích krajín ustanovené v kódexe správania pri vývoze zbraní z roku 1998;

31.   považuje otvorenie trhu za predpoklad posilnenia ekonomicky životaschopného zbrojného priemyslu EÚ, rozvoja samostatnej a funkčnej priemyselnej základne pre nákladovo efektívnejšie verejné obstarávanie, ako aj zabezpečenia potrebných kapacít v oblasti obrany; tiež sa domnieva, že neodvratná koncentrácia zbrojného priemyslu by mala podliehať intenzívnejšiemu monitorovaniu a kontrole zo strany generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž, pokiaľ ide o uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva z oblasti hospodárskej súťaže, aby nedošlo k ohrozeniu výhod hromadnej výroby sektorovými monopolmi a s nimi súvisiacou trhovou mocou podnikov;

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.
(2) Najmä rozhodnutie vo veci C-222/84 Johnston, Zb. 1986, s. 1651 a vo veci C-414/97 Komisia vs. Španielsko, Zb. 1999, s. I-5585.
(3) Ú. v. EÚ C 127, 25.5.2005, s. 1.


Nedávne vyhlásenia pána Mahmúda Ahmadínedžáda, prezidenta Iránu
PDF 204kWORD 41k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne
P6_TA(2005)0441RC-B6-0585/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie z 13. októbra 2005(1),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. novembra 2005,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Blízkom východe, najmä na uznesenia z 23. októbra 2003(2) a z 27. januára 2005(3),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže iránsky prezident, pán Mahmúd Ahmadínedžád, sa v stredu dňa 26. októbra 2005 na konferencii v Teheráne nazvanej "Svet bez sionizmu" odvolal na zosnulého revolučného vodcu ajatolláha Ruholláha Chomejního a uviedol, že Izrael treba "vymazať z mapy sveta",

B.   keďže medzinárodné spoločenstvo vzápätí rázne odmietlo takéto výzvy na násilie a zničenie akéhokoľvek štátu,

C.   keďže vyjadrenia prezidenta Ahmadínedžáda vyvolali kritické reakcie aj v samotnom Iráne, najmä od osôb, ako je bývalý iránsky prezident Muhammad Chatámí,

D.   keďže Irán je zapojený do rokovaní s EÚ na základe navrhovaného komplexného dialógu, ktorý zahŕňa citlivé otázky, ako je jadrový program, boj proti medzinárodnému terorizmu, hospodárska spolupráca a ľudské práva,

1.   odsudzuje výroky iránskeho prezidenta o Izraeli, zásadne odmieta akékoľvek výzvy na zničenie štátu, ktorý je súčasťou medzinárodného spoločenstva, a vyzýva iránskeho prezidenta, aby v celom rozsahu odvolal svoje bojovné vyhlásenie;

2.   vyzýva iránsku vládu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z článku 2 Charty OSN a aby v medzinárodných vzťahoch nepoužívala hrozbu použitia sily či silu proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, ani žiadnym iným spôsobom nekonala v rozpore s cieľmi OSN;

3.   vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami vyhlásení tohto typu v regióne, v ktorom stále dochádza k násiliu, teroristickým útokom a výzvam extrémistických fundamentalistov;

4.   opakovane potvrdzuje svoje nemenné presvedčenie o práve Izraela na bezpečnú existenciu v rámci medzinárodne uznaných hraníc popri nezávislom a životaschopnom palestínskom štáte;

5.   vyzýva Irán, aby uznal Štát Izrael a jeho právo nažívať v mieri a bezpečí a aby využil svoj vplyv na Blízkom východe a presvedčil hnutia, s ktorými udržiava vzťahy, aby sa zdržali používania násilia;

6.   vyjadruje solidaritu s obyvateľmi a so Štátom Izrael a opakuje svoje odhodlanie usilovať sa o vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu prostredníctvom dvoch štátov na základe plánu tzv. cestovnej mapy pod vedením tzv. štvorky (OSN, EÚ, Rusko a Spojené štáty americké);

7.   víta vysoko kritické reakcie medzinárodného spoločenstva, plne podporuje deklaráciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá odsudzuje vyhlásenie iránskeho prezidenta, a vyjadruje podporu Generálnemu tajomníkovi OSN za to, že upozornil Irán na jeho záväzky vyplývajúce z Charty OSN;

8.   víta vyhlásenie Ústrednej rady moslimov v Nemecku, že každý národ musí rešpektovať medzinárodné právo a práva ostatných štátov, a víta aj reakciu verejnosti na celom svete, najmä reakciu ľudí iránskeho pôvodu, ktorí vyjadrili pobúrenie nad vyhláseniami iránskeho prezidenta;

9.   víta postoj viacerých vysokých palestínskych predstaviteľov a zástupcov, ktorí odsúdili postoj prezidenta Ahmedínedžáda a podporujú mierové spolužitie palestínskeho a izraelského štátu;

10.   zdôrazňuje, že vyhlásenia prezidenta Ahmedínedžáda vyvolávajú obavy z úlohy Iránu v regióne a jeho budúcich zámerov; v tejto súvislosti vyzýva Irán, aby sa zdržal akejkoľvek podpory medzinárodným teroristickým skupinám;

11.   opakuje svoju výzvu pre iránske orgány, aby zohrávali iniciatívnu a pozitívnu úlohu v širšom regióne Blízkeho východu a v tejto súvislosti sa domnieva, že dohoda o jadrových otázkach by mala povzbudiť všetky zúčastnené strany k tomu, aby podporovali bezpečnosť a mier pre všetkých ľudí;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby konali v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. novembra 2005 a s uznesením Európskeho parlamentu z 13. októbra 2005 s cieľom dosiahnuť diplomatické riešenie obáv týkajúcich sa iránskeho jadrového programu, a aby túto pozíciu presadzovali pri ďalšom rozvoji komplexného dialógu;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Iránskej islamskej republiky a Izraela, ako aj generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0382.
(2) Ú. v. EÚ C 82 E, 1.4.2004, s. 610.
(3) Ú. v. EÚ C 253 E, 13.10.2005, s. 35.


Prístup k humanitárnej pomoci v Kašmíre
PDF 215kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Kašmíre
P6_TA(2005)0442RC-B6-0591/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia potvrdzujúce práva obetí živelných pohrôm na humanitárnu pomoc,

–   so zreteľom na správu ad hoc delegácie Európskeho parlamentu o návštevách v Kašmíre od 8. do 11. decembra 2003 a od 20. do 24. júna 2004,

–   so zreteľom na správu predloženú tento rok generálnym tajomníkom OSN 1. augusta 2005 o realizácii medzinárodnej stratégie v oblasti znižovania dôsledkov pohrôm,

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 18. októbra 2005,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Rady z 27. októbra 2005 v Hampton Court o juhoázijskom zemetrasení,

–   so zreteľom na vyhlásenie Juhoázijskej asociácie pre regionálnu spoluprácu (SAARC) zo samitu v Dháke 12. a 13. novembra 2005,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže dňa 8. októbra 2005 postihlo región Kašmíru, severozápadnú hraničnú oblasť Pakistanu, Afganistan a Indiu zemetrasenie o sile 7,6 stupňa Richterovej stupnice, ktoré na rozlohe 30 000 km2 zapríčinilo nesmierne škody a veľké straty na životoch,

B.   keďže pri zemetrasení zahynulo alebo sa vážne zranilo viac ako 200 000 ľudí a milióny obyvateľov, ktorí stratili strechu nad hlavou, musia čeliť extrémnym klimatickým podmienkam a rôznym druhom vážnych chorôb; keďže čísla môžu ešte výrazne stúpnuť v dôsledku blížiacej sa himalájskej zimy, a keďže v Kašmíri je dnes bez strechy nad hlavou 1,8 milióna ľudí (85 percent obyvateľstva Pakistanom spravovaného hlavného mesta Muzaffarábád),

C.   keďže rozsah strát na životoch a hospodárskej devastácie krajiny nemá v histórii tohto subkontinentu obdobu, stovky miest a obcí, väčšina ciest a mostov, verejných infraštruktúr a komunikačných sietí je úplne zničená, a to predovšetkým v okolí Muzaffarábádu, hlavného mesta Pakistanom spravovaného hlavného mesta Kašmíru,

D.   keďže OSN varovala, že vo svete možno nebudú k dispozícii dostatočné zdroje, akými sú stany do zimného počasia, na prekonanie katastrofy takého rozsahu,

E.   keďže Svetová banka a Ázijská banka pre rozvoj odhadli, že celkové náklady na humanitárnu pomoc, obnovu a rekonštrukciu budú predstavovať 5,2 miliárd USD, z čoho 2 miliardy USD doteraz prisľúbili darcovia,

F.   keďže OSN dňa 11. novembra 2005 vyhlásila, že dostala len 98.5 milióna USD a má ďalších 38 miliónov USD nepotvrdenej prisľúbenej finančnej pomoci po bleskovej výzve na poskytnutie pomoci vo výške 550 miliónov USD 26. októbra 2005, ktoré by pokryli výdavky na pomoc počas nasledujúcich šiestich mesiacov,

G.   keďže EÚ a jej členské štáty poskytli okrem značnej finančnej pomoci aj helikoptéry, lietadlá a inžinierov, aby tak prispeli k humanitárnemu úsiliu pakistanských orgánov a medzinárodného spoločenstva,

H.   keďže vlády Indie a Pakistanu sa dohodli o otvorení piatich hraničných priechodov na línii kontroly v Kašmíre od 7. novembra 2005,

I.   keďže medzi Indiou a Pakistanom prebiehajú od začiatku roka 2004 rozhovory, ktorých cieľom je urovnať niektoré spory týchto dvoch krajín,

1.   vyjadruje úprimnú sústrasť, účasť a solidaritu všetkým, ktorých 8. októbra 2005 postihlo zemetrasenie v južnej Ázii;

2.   je znepokojený situáciou tých, čo prežili, predovšetkým ľudí žijúcich vo vysokohorských osadách, ktoré sú odrezané od okolitého sveta v dôsledku zosuvov pôdy a ktoré sú dostupné len záchrannými helikoptérami; je takisto znepokojený správami, že obyvateľstvo v niektorých najviac postihnutých oblastiach dostalo len malú alebo žiadnu pomoc;

3.   zdôrazňuje, že najviac postihnuté oblasti sa stali nedostupnými v dôsledku silno poškodených ciest a komunikačných systémov a vyzdvihuje tragické následky, ktoré bude mať neustále odďaľovanie poskytovania humanitárnej pomoci vzdialeným vysokohorským oblastiam;

4.   víta spoločnú pomoc pakistanskej vlády a medzinárodného spoločenstva, vrátane pomoci od členských štátov EÚ a NATO; berie na vedomie obrovské úsilie, ktoré bolo vyvinuté ešte predtým, než v horách začne krutá zima; víta finančné prostriedky vo výške 93,6 miliónov EUR, ktoré navrhla poskytnúť Európska komisia a prísľub pomoci od členských štátov EÚ a iných darcov; vyzýva darcov, aby prisľúbili viac prostriedkov a aby poskytli prisľúbené finančné prostriedky;

5.   je si vedomý, že humanitárni pracovníci sa musia vyrovnávať s logistickými problémami a že sú naliehavo potrebné ďalšie helikoptéry, prístrešky do zimného počasia, hygienické zariadenia, zdravotnícka pomoc, voda a jedlo; plne podporuje humanitárne operácie, akou je "Winter Race", ktorú iniciovala Medzinárodná organizácia pre migráciu a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, na poskytnutie 10 000 súprav na opravu prístreškov vysokohorským osadám;

6.   žiada o posilnenie koordinácie medzi Vysokým komisárom OSN pre utečencov, Úradom humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (ECHO), mimovládnymi organizáciami a vládami Indie a Pakistanu, aby sa zabezpečilo, že pomoc, v súčasnosti poskytovaná Európskou úniou, bude do Kašmíru urýchlene vyslaná;

7.   plne podporuje žiadosti o okamžité poskytnutie núdzovej pomoci; vyzýva darcov, aby neodkladne prispeli k 550 miliónom USD žiadaným OSN; pripomína darcom sumu 580 miliónov USD, ktorá bola prisľúbená na konferencii 26. októbra 2005; žiada Komisiu, aby sa čo najskôr vyjadrila, či bude EÚ schopná poskytnúť ďalšie prostriedky v rámci globálneho transferu alebo iných mechanizmov, predovšetkým so zreteľom na potreby rekonštrukcie od roku 2006;

8.   vyjadruje vážne znepokojenie nad značnými obmedzeniami rozpočtu, ktorým čelí Komisia v súvislosti s humanitárnou pomocou a zdôrazňuje, že väčšina prostriedkov z operačnej rezervy programu ECHO už bola využitá na iné nedávne vážne mimoriadne udalosti;

9.   vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila systém všeobecných colných preferencií (program GSP+) a aby realizovala model, ktorý schválil Európsky parlament dňa 9. marca 2005(1); vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala tieto a iné vhodné opatrenia v súlade s časovým rozvrhom GSP+ po juhoázijskej vlne cunami;

10.   víta rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na samite SAARC 12. a 13. novembra 2005 o spolupráci v oblasti krízového riadenia živelných pohrôm a o koordinácii takéhoto úsilia zriadením centra pre pripravenosť a riadenie živelných pohrôm v Indii;

11.   víta dohodu medzi vládami Indie a Pakistanu o otvorení hraničných priechodov na línii kontroly; je presvedčený, že otvorenie hraničných priechodov má rozhodujúci význam pre obyvateľov Kašmíru a pre operácie humanitárnej pomoci; vyjadruje nádej, že dohoda sa bude môcť realizovať bez väčších administratívnych problémov pre ľud Kašmíru, ktorý budú využívať tieto hraničné priechody; víta otvorenie piatich hraničných priechodov na výmenu tovaru; žiada príslušné orgány oboch krajín, aby umožnili priechod hraníc civilným osobám; podporuje výzvu Svetového potravinového programu OSN na otvorenie ďalších hraničných priechodov na prekračovanie línie kontroly a na umožnenie presunu nákladných vozidiel, čím by sa podporila operácia humanitárnej pomoci pre stovky tisícov ľudí vo vzdialených údoliach a vo vysokohorských oblastiach Kašmíru;

12.   víta skutočnosť, že "kriketová diplomacia" viedla k usporiadaniu samitu v Novom Dillí medzi indickým ministerským predsedom a prezidentom Pakistanu 17. apríla 2005; víta skutočnosť, že obidve strany robia pokroky v posilnení opatrení na budovanie dôvery prostredníctvom postupnej bilaterálnej normalizácie, ktorá by mohla viesť k politickému urovnaniu otázky kašmírskych hraníc;

13.   víta prvky pokroku v rokovaniach medzi Indiou a Pakistanom o Kašmíre a iné vzájomné prejavy pružnosti, akým je nedávno zavedená autobusová linka medzi dvomi - indickou a pakistanskou časťou územia, alebo návšteva indického ministra zahraničných vecí v Pakistane a prezidenta Pakistanu v Indii;

14.   víta vyhlásenie indického predsedu vlády, ktoré podporil prezident Pakistanu, že ľadovec Siachen v Kašmíre by sa mal vnímať ako "Hora mieru" a ako nový symbol cesty k úplnému zmiereniu medzi Indiou a Pakistanom ohľadne Kašmíru a vyzýva EÚ, aby podporila tento pozitívny krok, aby mohla byť čo najskôr medzi stranami dosiahnutá definitívna dohoda, medziiným o odsunutí a stiahnutí vojenských jednotiek z tejto oblasti;

15.   vyjadruje nádej, že hrozná katastrofa, ktorá najväčšmi postihla kašmírske obyvateľstvo, možno prinesie pozitívne riešenie konfliktu a posunie tých, čo prežili, bližšie k mieru, voľnému pohybu a prosperite v blízkej budúcnosti; vyjadruje pochvalné uznanie vládam Indie a Pakistanu za ich prvé kroky k zmiereniu, v ktorých po prvýkrát priamo zahrnuli predstaviteľov Kašmíru a veľmi dúfa, že je to začiatok stáleho napredovania k mieru v tomto regióne; vyzýva v tejto súvislosti indickú a pakistanskú vládu, aby pokračovali v tomto procese za účasti obyvateľstva, čo by malo poviesť k mierovému urovnaniu kašmírskej otázky;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom Indie a Pakistanu, generálnemu tajomníkovi SAARC, generálnemu tajomníkovi NATO a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0066.


Filipíny (rozsudok smrti nad Franciscom Larrañagom, občanom EÚ)
PDF 207kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Filipínach
P6_TA(2005)0443RC-B6-0595/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–   so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu z roku 1984, ktorý Filipíny ratifikovali 18. júna 1986,

–   so zreteľom na usmernenia pre politiku EÚ voči tretím krajinám v súvislosti s trestom smrti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu 29. júna 1998,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2001 o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a procesu demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252), v ktorom sa zrušenie trestu smrti považuje za jednu z tematických priorít pre pomoc v rámci Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva,

–   so zreteľom na listy z 10. mája 2004 a 6. júna 2005, ktoré bývalý a súčasný predseda Európskeho parlamentu Pat Cox a Josep Borrell adresovali prezidentke Filipínskej republiky Glorii Macapagal-Arroyo, a v ktorých žiadajú preskúmanie súdneho procesu s Franciscom Larrañagom,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých žiadal zrušenie trestu smrti a v medziobdobí zavedenie moratória na popravy, a najmä so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2003 o Filipínach: ukončenie moratória na trest smrti(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004 a o politike EÚ v tejto oblasti(2),

–   so zreteľom na článok 115 rokovacieho poriadku,

A.   keďže bývalý filipínsky prezident Estrada zaviedol moratórium na trest smrti v marci 2000,

B.   keďže súčasná prezidentka Macapagal-Arroyo vyhlásila zrušenie tohto moratória s účinnosťou od 1. januára 2004,

C.   keďže od obnovenia trestu smrti v roku 1993 bolo na Filipínach odsúdených na smrť viac ako 1916 osôb a vykonalo sa sedem popráv; keďže ešte stále je najmenej 18 neplnoletých osôb odsúdených na smrť za trestné činy, ktoré spáchali keď mali menej ako osemnásť rokov, napriek tomu, že filipínsky právny poriadok jasne stanovuje, že neplnoleté osoby nie je možné odsúdiť na smrť ani popraviť,

D.   keďže medzi väzňami odsúdenými na trest smrti a v súčasnosti väznenými na Filipínach je aj občan EÚ Francisco Larrañaga, ktorý je obvinený zo znásilnenia a vraždy,

E.   keďže napriek skutočnosti, že prípad pána Larrañagu podľa medzinárodných právnych štandardov vykazuje znaky nespravodlivého súdneho procesu, uloženie trestu smrti Franciscovi Larrañagovi bolo potvrdené v júli 2005 a už neexistujú ďalšie opravné prostriedky,

1.   podporuje všetky medzinárodné iniciatívy zamerané na zrušenie trestu smrti na celom svete, najmä rezolúciu Komisie OSN pre ľudské práva č. 2005/59 o otázkach trestu smrti a Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti, a opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zrušiť trest smrti na celom svete a v medziobdobí zaviesť moratórium na popravy;

2.   vyzýva filipínsku prezidentku, aby odvolala svoje rozhodnutie o ukončení moratória na trest smrti a naliehavo žiada filipínsky Kongres, aby zrušil zákon o opätovnom zavedení trestu smrti;

3.   podporuje legislatívnu iniciatívu filipínskeho Kongresu za zrušenie trestu smrti na Filipínach;

4.   žiada filipínsku prezidentku, pani Gloriu Macpagal-Arroyo, aby využila svoje právomoci a udelila milosť Franciscovi Larrañagovi a zabezpečila jeho okamžité prepustenie z väzenia, a tiež, aby zmiernila trest smrti väzňom v cele smrti, predovšetkým osemnástim neplnoletým páchateľom;

5.   žiada preskúmanie právneho postupu, ktorý v tomto prípade viedol k vyneseniu rozsudku trestu smrti a žiada spravodlivý súdny proces založený na rešpektovaní všetkých právnych, trestných a jurisdikčných záruk;

6.   žiada filipínsku vládu a parlament, aby prijali radikálne kroky v záujme reformy vnútroštátneho systému uplatňovania práva a systému trestného súdnictva,

7.   naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby prijali všetky nevyhnutné iniciatívy na to, aby sa predišlo poprave tohto občana EÚ;

8.   žiada Radu a Komisiu, aby považovali zrušenie trestu smrti a celosvetové moratórium na popravy za podstatný prvok vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami a aby nastolili túto problematiku pri uzatváraní alebo obnovovaní dohôd s tretími krajinami;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, filipínskej vláde a parlamentu a vládam ostatných členských krajín Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

(1)1 Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 691.
(2)2 Prijaté texty, P6_TA(2005)0150.


Barma
PDF 179kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Barme
P6_TA(2005)0444RC-B6-0592/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúciu o situácii ľudských práv v Barme prijatú dňa 14. apríla 2005 na 61. schôdzi Komisie OSN pre ľudské práva a na rezolúciu o situácii ľudských práv v Barme prijatú Valným zhromaždením OSN dňa 23. decembra 2004,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o situácii ľudských práv v Barme z 10. októbra 2005,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedu Siedmeho stretnutia ministrov zahraničných vecí Ázia - Európa (ASEM), ktoré sa konalo v dňoch 6. a 7. mája 2005 v Kjóte,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Barme, predovšetkým na uznesenie z 12. mája 2005(1),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže obyvatelia Barmy sú vystavení zneužívaniu ľudských práv vrátane nútených prác, prenasledovania disidentov, povolávania detských vojakov, znásilňovania, plienenia vládnymi vojskami a núteného presídľovania,

B.   keďže barmská armáda v rámci svojej stratégie štvorakých obmedzení ("Four Cuts strategy") kruto zaobchádza s obyvateľstvom siedmych etnických štátov Barmy a utláča ho,

C.   keďže Šieste stretnutie ministrov zahraničných vecí ASEM, ktoré sa konalo v dňoch 17. a 18. apríla 2004 v Kildare, stanovilo jasné podmienky pre vstup Barmy do ASEM vrátane prepustenia Aung San Suu Kyi ako minimálnej podmienky, povolenia výkonu slobodnej činnosti Národnej ligy za demokraciu (NLD) a začiatku skutočného politického dialógu s prodemokratickými a etnickými skupinami v Barme,

D.   keďže barmská diktatúra nesplnila ani jednu z uvedených podmienok,

E.   keďže 6. júla 2005 vláda Barmy prepustila 249 politických väzňov vrátane disidentov a aktivistov NLD; keďže však podľa osobitného spravodajcu Komisie OSN pre ľudské práva pre situáciu ľudských práv v Barme je z politických dôvodov naďalej väznených viac ako 1000 osôb,

F.   keďže v decembri 2005 v Barme zasadne Národný konvent bez účasti NLD a bez riadneho demokratického priebehu, čím nebude zaručené náležité zastúpenie barmského obyvateľstva,

G.   keďže 2. novembra 2005 barmská vojenská diktatúra odsúdila Hkuna Htuna Ooa, predsedu Ligy šanského národa za demokraciu, na 90 rokov väzenia, generála Hsoa Htena, predsedu Mierovej rady šanského štátu na 106 rokov väzenia a ôsmich ďalších vedúcich šanských predstaviteľov, každého na 70 rokov väzenia, pričom všetci sú väznení od februára 2005 a je im odmietaná možnosť právnej pomoci podľa vlastného výberu alebo stretnutia sa s vlastnou rodinou,

H.   keďže Medzinárodná organizácia práce (MOP) rozhodla v júni 2005 o "reaktivácii" opatrení, ktoré prijala v júni 2000, žiadajúc členov, aby prehodnotili svoje vzťahy (podľa článku 33 ústavy MOP) s Barmou z dôvodu jeho pretrvávajúceho rozsiahleho využívania nútenej práce,

I.   keďže správa, ktorú vypracovali bývalý prezident Českej republiky Václav Havel a arcibiskup Desmond Tutu, "Hrozba mieru - výzva Bezpečnostnej rade OSN k akcii v Barme" jasne dokazuje potrebu akcie zo strany Bezpečnostnej rady OSN,

1.   vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa zaoberala situáciou v Barme ako naliehavou vecou, a aby poverila generálneho tajomníka OSN sprostredkovaním národného zmierenia v Barme a prechodu k demokracii a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala potrebné opatrenia na uvalenie hospodárskych sankcií voči Barme v úsilí vynútenia zmien;

2.   odsudzuje úplnú ľahostajnosť vojenskej diktatúry voči situácii obyvateľov Barmy;

3.   odsudzuje krutú vojenskú akciu barmského režimu, ktorá mala za následok nútené presídlenie niekoľkých veľkých etnických skupín bojujúcich za autonómiu;

4.   požaduje okamžité prepustenie a ničím neobmedzenú slobodu pohybu a prejavu pre Aung San Suu Kyi, Hkuna Htuna Ooa, generála Hsoa Htena, ostatných politických vedúcich predstaviteľov a všetkých politických väzňov, ktorých zadržiava Štátna rada pre mier a rozvoj (SPDC);

5.   vyzýva SPDC, aby okamžite začala zmysluplný dialóg s NLD a etnickými skupinami, ktorým by sa dosiahol návrat k demokracii a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv etnických menšín a štátnych práv v Barme;

6.   trvá na tom, že spoločnú politiku EÚ voči Barme je treba okamžite posilniť:

   a) oficiálnym vyhlásením o tom, že EÚ nebude akceptovať žiaden výsledok stretnutia vojenského Národného konventu, pokiaľ nebudú splnené minimálne podmienky stanovené na Šiestom stretnutí ministrov zahraničných vecí ASEM, pokiaľ nebude zaručený riadny demokratický priebeh a pokiaľ NLD a ďalšie zastupiteľské prodemokratické strany nebudú môcť slobodne konať a mať možnosť sa na ňom zúčastniť;
   b) podporovaním celoplošného zákazu spoločnostiam so sídlom v EÚ ďalej investovať a poskytovať pôžičky barmským štátnym podnikom, ktorý je obsiahnutý v nariadení Rady (ES) č. 1853/2004 z 25. októbra 2004 o dodatočných obmedzujúcich opatreniach voči Barme a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 798/2004(2);

7.   vyzýva, aby bol vymenovaný vysoko postavený vyslanec EÚ, ktorý by bol poverený zabezpečením prepustenia Aung San Suu Kyi, Hkuna Htuna Ooa a ďalších vedúcich politických predstaviteľov a vytvorením komplexnej stratégie EÚ týkajúcej sa Barmy, ktorá by umožnila doručiť obyvateľstvu Barmy humanitárnu pomoc z územia Barmy a aj prostredníctvom cezhraničných stratégií a dosiahnuť prechod k demokracii a dodržiavanie ľudských práv;

8.   hlboko ľutuje skutočnosť, že barmská vláda ešte neprijala všetky príslušné opatrenia, ktoré by umožnili, aby spoločné riadenie Barmského zväzu - akčný plán Medzinárodnej organizácie práce pre odstránenie nútenej práce v Barme - nadobudol účinnosť;

9.   vyzýva EÚ, aby schválila správu a uznesenie navrhované v horeuvedenej správe "Hrozba mieru - výzva Bezpečnostnej rade OSN k činnosti v Barme";

10.   nalieha na všetkých členov MOP v rámci EÚ, aby vážne prehodnotili svoje vzťahy s Barmou v súlade s článkom 33 ústavy MPO, ako to požaduje MPO;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov ASEAN a ASEM, medziparlamentnej schôdzi ASEAN pre Barmu, Aungovi Sanovi Suuovi Kyimu, NLD, SPDC, generálnemu tajomníkovi OSN, Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu ľudských práv v Barme.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0186.
(2) Ú. v. EÚ L 323, 26.10.2004, s. 11.


Rozvojová stratégia pre Afriku
PDF 259kWORD 115k
Uznesenie Európskeho parlamentu o rozvojovej stratégii pre Afriku (2005/2142(INI))
P6_TA(2005)0445A6-0318/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje Rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby, spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–   so zreteľom na priebežné správy o ľudskom rozvoji, vypracované v rámci Rozvojového programu OSN,

–   so zreteľom na správu vypracovanú pracovnou skupinou projektu OSN Milénium pod vedením profesora Jeffreyho Sachsa: Investovanie do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie Rozvojových cieľov milénia,

–   so zreteľom na správu Komisie o Afrike z marca 2005: Náš spoločný záujem,

–   so zreteľom na strategický plán Komisie Africkej únie (AÚ) pre roky 2004-2007, prijatý 7. júla 2004 na treťom samite afrických hláv štátov a vlád v Addis Abebe v Etiópii,

–   so zreteľom na dokument afrických vedúcich predstaviteľov z októbra 2001: Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorý bol vyhlásený za program AÚ na prvom samite tejto organizácie,

–   so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD),

–   so zreteľom na európsky akčný program na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom externých opatrení (2007-2011) (KOM(2005)0179),

–   so zreteľom na rámec koherentnej politiky na externé opatrenia na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze,

–   so zreteľom na hospodársku správu o Afrike z roku 2004: Otváranie obchodného potenciálu Afriky, ktorú vypracovala Hospodárska komisia OSN pre Afriku,

–   so zreteľom na akčný plán krajín G8 pre Afriku, prijatý dňa 27. júna 2002 skupinou G8 v Kananaskise,

–   so zreteľom na správu osobných zástupcov G8 pre Afriku o pokroku pri plnení akčného plánu pre Afriku, ktorú skupina G8 vydala 1. júla 2005 v Londýne,

–   so zreteľom na komuniké vydané 8. júla 2005 skupinou G8 v Gleneagles,

–   so zreteľom na správu Európskej komisie z 29. októbra 2004 o Rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 - 2004 (SEC(2004)1379),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. apríla 2005: Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu Rozvojových cieľov milénia - Príspevok Európskej únie (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na vyhlásenie o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva prijaté Radou a Komisiou dňa 10. novembra 2000 (v súčasnosti sa reviduje),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. júla 2005 s názvom: Návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie - európsky konsenzus (KOM(2005)0311),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z 22. - 23. novembra 2004 a z 23. - 24. mája 2005, ako aj na závery Európskej rady zo 16. - 17. júna 2005,

–   so zreteľom na priebežné správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), o hospodárskom rozvoji v Afrike,

–   so zreteľom na akčný plán vypracovaný na samite krajín Afriky a Európy, ktorý sa uskutočnil v Káhire 3. - 4. apríla 2000 pod záštitou Organizácie africkej jednoty a Európskej únie,

–   so zreteľom na vyhlásenie EÚ a USA pod názvom: Spolupracovať pri podporovaní mieru, stability, prosperity a dobrého spravovania v Afrike z 20. júna 2005,

–   so zreteľom na dokument: Prečo musíme pracovať efektívnejšie v nestabilných štátoch, ktorý v januári 2005 uverejnilo britské ministerstvo medzinárodného rozvoja,

–   so zreteľom na štúdiu: Skoncovať s bezvýchodiskovou chudobou v Afrike(1),

–   so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 26. októbra 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o spolupráci s krajinami AKT zapojenými do ozbrojených konfliktov(2), z 25. apríla 2002 o financovaní rozvojovej pomoci(3), z 3. septembra 2002 o obchode a rozvoji na odstraňovanie chudoby(4), z 15. mája 2003 o budovaní kapacít v rozvojových krajinách(5), z 15. mája 2003 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vzdelávaní a odbornej príprave v súvislosti so znižovaním chudoby v rozvojových krajinách(6), z 3. júna 2003 o uplatňovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám(7), zo 14. januára 2004 o Novom partnerstve na rozvoj Afriky (NEPAD)(8), z 31. marca 2004 o spravovaní rozvojovej politiky Európskej únie(9), z 13. januára 2005 o odpustení dlhov rozvojovým krajinám(10), z 24. februára 2005 o opatreniach proti hladu a chudobe(11), z 24. februára 2005 o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2005(12), z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004 a politike EÚ v tejto oblasti(13), zo 6. júla 2005 o celosvetovej akcii proti chudobe: chudoba vecou minulosti(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zahraničné veci (A6-0318/2005),

A.   keďže EÚ sa zaviazala zvýšiť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na 0,7 % hrubého národného dôchodku do roku 2015 (0,56 % do roku 2010) a vyčleniť najmenej 50 % tohto zvýšenia pre subsaharskú Afriku; keďže toto zvýšenie musí byť sprevádzané lepšou kvalitou, účinnosťou, transparentnosťou a viditeľnosťou pomoci,

B.   keďže EÚ je zďaleka najväčším poskytovateľom pomoci Afrike, ale na vytvorenie uceleného prístupu jej chýba nevyhnutné vodcovstvo a koherentný prístup,

C.   keďže v súvislosti s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj nesú samotné vlády afrických štátov hlavnú zodpovednosť za dobré spravovanie, boj proti korupcii a investície do zmierňovania chudoby vo svojich krajinách; keďže zásada angažovanosti Afriky je preto vo vzťahoch medzi EÚ a Afrikou kľúčovým prvkom, vyžaduje si však odlišný prístup v dobre fungujúcich a v nestabilných štátoch,

D.   keďže tretí samit afrických hláv štátov a vlád AÚ prijal strategický plán, ktorý definuje 23 prioritných programov, ktoré sa majú realizovať v období rokov 2004 až 2007, čo vytvára zrozumiteľný plán na dosiahnutie hospodárskeho rastu a rozvoja na kontinente vrátane občianskej spoločnosti a väzieb kontinentu s medzinárodným spoločenstvom v boji proti chudobe, chorobám, nezamestnanosti a negramotnosti v Afrike,

E.   konštatuje, že Komisia začala proces konzultácií s africkými organizáciami v súvislosti s jej návrhom stratégie pre Afriku, vyslovuje však poľutovanie, že tieto konzultácie neboli rozšírené na krajiny AKT ani na občiansku spoločnosť v Afrike;

F.   keďže v marci 2005 bola zriadená Hospodárska, sociálna a kultúrna rada AÚ (ECOSOCC) s Valným zhromaždením, ktoré reprezentuje 150 afrických organizácií občianskej spoločnosti na národnej a regionálnej úrovni a ktoré reprezentuje i africkú diaspóru,

G.   keďže znižovanie chudoby prostredníctvom plnenia RCM musí byť základom rozvojovej politiky EÚ, a teda aj stratégie EÚ pre Afriku, a to aj v oblasti mieru a bezpečnosti a v oblasti posilňovania hospodárstva,

H.   keďže stratégie znižovania chudoby v Afrike sa musia zaoberať mnohými komplexnými príčinami chudoby, pričom niektoré z týchto príčin súvisia s vnútornou situáciou v Afrike a iné so spôsobom fungovania medzinárodného spoločenstva darcov; domnieva sa preto, že nová stratégia pre Afriku by sa mala zaoberať príčinami chudoby, pričom bude uprednostňovať úsilie jednotlivých štátov o odstránenie chudoby ako súčasť organizovaného a koordinovaného medzinárodného postupu,

I.   keďže náklady rodovej diskriminácie sú v nízkopríjmových krajinách najvyššie, keďže ženy sú centrom rozvoja, podporujú svoje rodiny a starajú sa o ne a majú ústrednú úlohu vo vidieckom hospodárstve a vo výrobe potravín, ale často nemajú prístup ku vzdelaniu, základnej zdravotníckej starostlivosti, najmä starostlivosti o reprodukčné zdravie, hospodárskemu systému, a vlastníckym právam,

J.   keďže účinnosť rozvojovej pomoci EÚ do značnej miery závisí od koordinácie a vodcovstva v rôznych oblastiach politiky, regiónoch a krajinách, a to medzi členskými štátmi a Komisiou. ako aj medzi samotnými členskými štátmi, a od väčšej koherencie medzi rozvojovou politikou a ostatnými oblasťami politiky EÚ,

K.   keďže dohoda o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ podpísaná v roku 2000 v Cotonou znamená pokračujúcu dlhodobú spoluprácu, ktorej rámec ponúka široké spektrum zásad, politík a nástrojov na odstraňovanie chudoby,

L.   keďže stratégia pre Afriku by sa mala zamerať na dosiahnutie hospodárskeho pokroku na celom kontinente, väčšina afrických štátov je však krehká a trpí štrukturálnou nestabilitou, a preto nebude priťahovať zahraničné investície ani rozvíjať súkromný sektor, a keďže táto stratégia pre Afriku by mala obsahovať osobitný prístup k potrebám nestabilných štátov s cieľom zabrániť ich hlbšiemu upadnutiu do chudoby a násilia a v dôsledku toho destabilizácii susedných krajín,

M.   keďže pre mnohé africké krajiny je zložité absorbovať hlavnú rozvojovú pomoc v oblastiach ako vzdelanie, zdravotníctvo, verejný manažment a správa; keďže z tohto dôvodu je potrebná dobrá a efektívna správa, odstraňovanie korupcie a efektívne vzdelávanie ľudských zdrojov,

N.   keďže väčšina afrických krajín vynakladá viac prostriedkov na splácanie dlhov ako na základné sociálne služby; keďže odpustenie dlhu samo osebe však nie je všeliekom a nevytvára zdroje, neznižuje chudobu ani nepodporuje rozvoj,

O.   keďže v afrických kultúrach existuje veľká rozmanitosť a keďže rozvoj nemožno realizovať bez riadneho pochopenia kultúr vrátane úlohy náboženských a etnických spoločenstiev,

P.   keďže vo väčšine afrických krajín je dialóg medzi vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou stále zložitý, čo brzdí proces demokratizácie,

Q.   keďže, aby bola stratégia pre Afriku dôveryhodná, spoľahlivá a transparentná, musí obsahovať aj detailný vykonávací akčný plán s jasným časovým rozvrhom, detailné označenie prostriedkov a finančných zdrojov ktoré sa majú použiť (vrátane finančných záväzkov členských štátov), označenie rôznych úrovní intervencie (miestna, národná, regionálna, celoafrická) a úlohy každej z nich, a označenie skutočného spoločného mechanizmu monitorovania na hodnotenie pokroku (zahŕňajúc Európsky parlament a AÚ),

Princípy a inštitúcie

1.   zdôrazňuje, že EÚ musí vytvoriť rozlíšený prístup rozlišujúci medzi partnerstvami na základe spolupráce v oblasti politickej, sociálnej a hospodárskej stability v dobre fungujúcich štátoch a partnerstvami zameranými na dosiahnutie štrukturálnej stability v nestabilných štátoch;

2.   zdôrazňuje, že EÚ by mala pristupovať k dobre fungujúcim štátom ako k rovnocenným partnerom vo vzťahu založenom na princípe úplného zapojenia, aby im umožnila maximalizovať úsilie pri dosahovaní Rozvojové ciele milénia (RCM) (napr. prostredníctvom rozpočtovej a sektorovej podpory), a že prístup k nestabilným štátom musí predstavovať vzťah založený na určitej miere zapojenia a používaní politických nástrojov, ktoré zodpovedajú zvyčajnej situácii; konštatuje, že rozpočtová pomoc v nestabilných štátoch môže prispievať na vojenské výdavky, a tým predlžovať konflikty; kdekoľvek je to len možné, mali by sa Komisia a členské štáty snažiť o pohyb po škále od projektovej pomoci k celosektorovému prístupu, a od neho k priamej rozpočtovej podpore;

3.   uznáva, že úsilie spoločenstva darcov by malo byť doplňujúcim faktorom k posunu a vplyvu obnoveného afrického sebavedomia, ktoré sa prejavuje v novo vytvorených inštitúciách, AÚ a regionálnych orgánoch; znovu potvrdzuje, že politická vôľa v darcovských krajinách, ako aj v Afrike je kľúčovým faktorom na dosiahnutie RCM;

4.   v tejto súvislosti víta strategický plán komisie AÚ na roky 2004-2007 a naliehavo žiada Komisiu, aby akcie navrhované vo svojej stratégii nasmerovala na finančnú, logistickú, technickú podporu a podporu v oblasti ľudských zdrojov pre inštitúcie AÚ a nimi vypracované iniciatívy a priority (ako NEPAD), a nie na navrhovanie nových darcovských iniciatív a paralelných štruktúr;

5.   zdôrazňuje, že integrovaná stratégia EÚ pre Afriku sa musí venovať nedostatkom koherencie medzi rozvojovou politikou a ostatnými oblasťami politiky a stanoviť, ako môžu ostatné oblasti politiky prispieť (z hľadiska tvorby politiky, ako aj financovania) k plneniu strategického plánu rozvoja zameraného na odstraňovanie chudoby na tomto kontinente;

6.   víta záväzok členských štátov EÚ k cieľu 0,7 % hrubého národného dôchodku a vyzýva Komisiu a Radu, aby monitorovali snahy o dosiahnutie tohto cieľa; ďalej vyzýva na pokračovanie skúmania inovatívnych zdrojov financií, ktoré by mohli priniesť tak potrebné prostriedky nad rámec cieľa 0,7 %;

7.   zdôrazňuje, že riešenie otázky nedostatku koherencie by malo obsahovať aj riešenie takých problémov, ako sú vývozné dotácie, viazaná pomoc, dlhové bremeno, vývozné pôžičky a komerčné využívanie potravinovej pomoci;

8.   žiada lepšiu koordináciu európskej pomoci medzi stratégiami a opatreniami jednotlivých štátov a na úrovni EÚ, ale aj medzi samotnými členskými štátmi s cieľom zabrániť roztrieštenosti a zdvojovaniu a umožniť EÚ, aby prevzala úlohu celosvetového vodcu, ktorú by mala v boji proti chudobe zohrávať;

9.   zdôrazňuje potrebu zahrnutia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu, čo by umožnilo lepšie používanie prostriedkov a zmenšilo rozdiel medzi výškou viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

10.   zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Komisia sa nesmie stavať iba do úlohy 26. poskytovateľa pomoci EÚ; ale musí sa z nej stať referenčný bod pre koordináciu pomoci a zaistenie jej komplementárnosti, ako súčasť spoločného programu založeného na "európskom konsenze" a požaduje v prvom rade intenzifikáciu úsilia na určenie pridanej hodnoty pomoci Spoločenstva a na zistenie hlavných darcov EÚ pre konkrétne tematické problémy a partnerské krajiny;

11.   požaduje zavedenie potrebných mechanizmov s cieľom uplatňovať realizačný plán EÚ v oblasti koherencie, koordinácie a komplementárnosti, ktorý zvýši účinnosť rozvojovej spolupráce EÚ;

12.   vyzýva Komisiu, aby plne podporila presadzovanie harmonizácie medzi darcami v súlade s Parížskou deklaráciou o  účinnosti pomoci z 2. marca 2005 zo strany DAC/OECD, ktorá zdôrazňuje, že veľmi dôležitou súčasťou harmonizačnej agendy je organizácia pomoci darcov pevne cez miestne určené priority; zdôrazňuje, že prideľovanie pomoci prostredníctvom miestnych systémov je súčasťou zdokonaľovania práce miestnych inštitúcií a zvyšovania ich zodpovednosti;

13.   víta zriadenie konkrétnych oddelení v rámci sekretariátu AÚ, ktoré budú zohrávať pomocnú úlohu pri urýchľovaní a zlepšovaní rozvojových politík AÚ; vyzýva Komisiu, aby podporovala ich zriadenie a fungovanie;

Dobré spravovanie a posilňovanie kapacít

14.   zdôrazňuje celkovú potrebu posilňovania kapacít, najmä v oblasti administratívy, zdravotníctva, vzdelávania, hospodárstva a demokratizácie, a to vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

15.   zdôrazňuje popredné miesto, ktoré na posilnenie administratívy, zodpovednosti a transparentnosti na miestnej, národnej, regionálnej a celoafrickej úrovni (vrátane AÚ a jej inštitúcií) musí zaujať finančná a technická podpora;

16.   zdôrazňuje, že budovanie fungujúceho štátu musí byť sprevádzané podporou určenou pre občiansku spoločnosť, aby sa zabezpečil udržateľný charakter demokratizácie; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala dialógu s náboženskými spoločenstvami a cirkvami vzhľadom na ich kultúrny význam v Afrike;

17.   zdôrazňuje, že budovanie fungujúceho právneho štátu musí byť sprevádzané podporou určenou pre občiansku spoločnosť, aby sa zabezpečil udržateľný charakter demokratizácie; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť dialógu s náboženskými a etnickými spoločenstvami, odbormi, miestnymi hnutiami, mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami;

18.   zdôrazňuje, že národné parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať významnú úlohu pri plánovaní, určovaní priorít a podrobnom skúmaní politiky rozvojovej spolupráce;

19.   zdôrazňuje, že hlavné zásady rozvojovej stratégie EÚ pre Afriku by sa mali zakladať na sociálnom a politickom dialógu určenom demokratickými hodnotami, ako sú stanovené v  dohode z Cotonou, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie Spojených národov a v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, bez ktorých nie je možný trvalo udržateľný rozvoj v Afrike;

20.   víta zámer posilniť kapacity národných a regionálnych parlamentov a zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu (spolu s Komisiou) vo všetkých iniciatívach EÚ s týmto účelom;

21.   podporuje princípy skutočného partnerstva, zapojenia a dialógu o politikách; zdôrazňuje, že Dokumenty o stratégii redukcie chudoby (Poverty Reduction Strategy Papers - PRSP) partnerských krajín by mali pripravovať tieto krajiny samy v úzkej spolupráci s demokraticky zvolenými parlamentmi a organizáciami občianskej spoločnosti;

22.   zdôrazňuje kľúčové postavenie žien v poľnohospodárstve, zdravotníckej starostlivosti a školstve na ceste k dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, kladie dôraz na potrebu zapájať ženy do všetkých fáz nielen rozvojovej politiky, ale do všetkých politických rozhodovacích procesov vrátane plánovania a hodnotenia;

23.   pripomína, že je veľmi dôležité, aby krajiny, ktoré sú príjemcami rozvojových prostriedkov EÚ, dodržiavali ľudské práva, a naliehavo žiada predstaviteľov EÚ činných v rozvojovej pomoci, aby pri spracúvaní a monitorovaní projektov financovaných alebo spolufinancovaných EÚ brali do úvahy na pokrok - alebo nedostatok pokroku -, ktorý tieto krajiny v súvislosti s dodržiavaním ľudských práva dosiahli;

24.   zdôrazňuje potrebu toho, aby EÚ pracovala v prospech demokratizácie medzinárodných inštitúcií s cieľom dosiahnuť silnejšiu reprezentáciu záujmov rozvojových krajín, a najmä potrebu naliehavo žiadať demokratizáciu Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a WTO;

Sociálna infraštruktúra

25.   zdôrazňuje, že dostupnosť a cenová prístupnosť základných zdravotníckych služieb je prvoradou podmienkou úspešného uplatňovania politík v oblasti zdravotníctva v Afrike; a preto zdôrazňuje, že treba, aby sa národné zdravotnícke programy v Afrike zameriavali na základnú zdravotnícku starostlivosť (liečebnú, ako aj preventívnu), na dostupnosť čistej vody, hygienu a sexuálne a reprodukčné zdravie; zdôrazňuje potrebu osobitné úsilia na zabezpečenie prístupu k základným službám pre najchudobnejších a najviac ohrozených obyvateľov v Afrike;

26.   víta návrhy politiky v rámci nového akčného programu EÚ na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii, požaduje efektívnu realizáciu programu a žiada pridelenie dostatočných rozpočtových prostriedkov; pripomína nevyhnutnú spoluprácu s organizáciami, ktoré tieto ciele sledujú, ako sú Svetová aliancia pre vakcíny a očkovanie (GAVI), Vakcínový fond a Partnerstvo na potlačenie malárie;

27.   zdôrazňuje dôležitú úlohu prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, aby sa dosiahli RCM v oblasti zdravia matiek a detskej úmrtnosti;

28.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EÚ bude na čele úsilia o zabezpečenie bezplatného a povinného základného vzdelania; trvá na tom, že toto musí byť spojené s významnými novými prostriedkami a cielenejším využívaním súčasných finančných zdrojov;

29.   požaduje intenzívnejšie a vhodné používanie informačných a komunikačných technológií (IKT) tak, aby sa inovatívnym spôsobom využívali na rozšírenie zdravotníckej starostlivosti do vidieckych a odľahlých oblastí, a na zavedenie vzdelávania elektronickou formou (ako na to vyzýva komisia e-Afrika NEPAD-u) ako alternatívy k tradičným systémom vzdelávania v záujme dosiahnutia kvalitného vzdelania pre všetkých;

30.   zdôrazňuje, že popri snahách v oblasti základného vzdelávania treba venovať pozornosť aj vyššiemu vzdelávaniu, aby sa zabezpečila dostatočne kvalifikovaná pracovná sila pre základné vzdelávanie a zdravotnícke služby;

31.   zdôrazňuje potrebu chrániť rozvoj a zabezpečiť sociálnu ochranu detí ako základ rozvojovej stratégie pre Afriku, pretože viac než 50% obyvateľov Afriky sú deti a pripomína, že významným faktorom v boji proti chudobe z dlhodobého hľadiska sú investície do ľudského potenciálu prostredníctvom investovania do vzdelania;

32.   zdôrazňuje, že Komisia by mala na základnú zdravotnú starostlivosť a základné vzdelanie použiť aspoň 20% rozvojových prostriedkov, ktoré pridelí pre Afriku;

33.   zdôrazňuje, že EÚ musí zaviesť konkrétne politiky a programy na zníženie šírenia HIV/AIDS a jeho dôsledkov pre deti, ich rodiny a spoločenstvá, v ktorých žijú, pretože existuje hrozba, že šírenie HIV/AIDS hrozí narušením rozvojových výsledkov vo väčšine krajín subsaharskej Afriky;

34.   vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívu Africká dekáda postihnutých osôb, ktorú schválila Organizácia africkej jednoty na svojom 35. zasadnutí v Alžíri v júli 1999;

35.   zdôrazňuje potrebu nebývalých investícií do tejto generácie detí a jej prežitia, rozvoja a ochrany v centre politiky a praxe, aby sa prelomil africký cyklus chudoby;

36.   domnieva sa, že najúčinnejšou rozvojovou stratégiou sú investície do vzdelávania dievčat, pretože vzdelané dievčatá vytvárajú menšie a zdravšie rodiny, čo vedie k zvyšovaniu produktivity a znižovaniu chudoby;

37.   zdôrazňuje význam vzdelávania dievčat a žien pre zlepšovanie zdravia vrátane aspektov, ako je sexuálne a reprodukčné zdravie, a predchádzanie pohlavným chorobám, ako je HIV/AIDS, a chorobám súvisiacim s vodnými zdrojmi a hygienickými podmienkami, ako sú tuberkulóza, malária, cholera a hnačky;

Hospodársky rast

38.   naliehavo vyzýva, aby sa v plnej miere zohľadňovala skutočnosť, že väčšina afrických krajín je výrazne závislá od primárnych komodít, ktoré sú mimoriadne citlivé na kolísanie cien a zvyšovanie sadzieb, a zdôrazňuje význam diverzifikácie, rozvoja spracovateľského priemyslu a malých a stredných podnikov;

39.   vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinnosť finančných nástrojov Európskej investičnej banky (EIB) podľa partnerskej dohody z Cotonou, vrátane nového investičného nástroja (Investment Facility), pri presadzovaní cieľov rozvojovej politiky EÚ; pri plnení svojich povinností pri predbežnom hodnotení operácií EIB, by Komisia mala zhodnotiť úverovú činnosť EIB na základe priorít uvedených v strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny AKT;

40.   zdôrazňuje význam vytvorenia stabilného a predvídateľného investičného prostredia - okrem iného dodržiavaním práva, vlastníckych práv a predpisov týkajúcich sa duševného vlastníctva - v záujme dosiahnutia dostatočných a stabilných zahraničných finančných tokov, a tým aj vytvárania pracovných miest, znižovania "úniku mozgov" a vytvorenia prostredia, ktoré vedie k stabilnému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje dôležitosť mikrofinancovania, aby sa vytvorila silná stredná trieda s cieľom udržať hospodársky rast;

41.   domnieva sa, že na boj proti chudobe v Afrike by sa mala vypracovať stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by zohľadnila skutočné potreby obyvateľstva, založená na prebudovaní domácich a regionálnych trhov a na urýchlenom zákaze vývozných dotácií EÚ s cieľom dosiahnuť takú úroveň konkurencieschopnosti, ktorá by mohla z Afriky spraviť plnohodnotného partnera v medzinárodnom obchode;

42.   zdôrazňuje dôležitosť turistického ruchu ako hnacieho motora hospodárskeho a sociálneho rozvoja; požaduje, aby sa cestovný ruch v plnej miere zahrnul do rozvojovej politiky EÚ;

43.   zdôrazňuje, že úspešné skončenie rokovaní WTO z Doha musí byť pozitívnym prínosom pre rozvojové krajiny, najmä v Afrike; a domnieva sa, že to zahŕňa aj uplatňovanie osobitného a rozlišujúceho prístupu k rozvojovým krajinám a zrušenie všetkých poľnohospodárskych subvencií, ktoré narúšajú obchod;

44.   súhlasí s prístupom Komisie k infraštruktúre v najširšom zmysle tohto pojmu vrátane vodného hospodárstva, energetiky, IKT a dopravy; trvá však na tom, aby sa pred realizáciou veľkých investícií do infraštruktúry vypracovali hodnotiace štúdie o tom, ako môžu tieto investície prispieť k hospodárskemu rozvoju a k zmierňovaniu chudoby, a aby tieto investície boli vyvážené s prostriedkami pridelenými do sociálnej infraštruktúry, ako sú základné vzdelanie a zdravotnícka starostlivosť;

45.   zdôrazňuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve (EPA) ako rozvojovo zameraný nástroj na liberalizáciu má potenciál na podporu hospodárskeho rastu v Afrike; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila otázky obáv vzhľadom na nedostatok sprievodných opatrení na kompenzáciu za tarifné straty, podpory budovania kapacít, technickej pomoci a ďalších obmedzení dodávok, pokračovanie nerecipročného prístupu k trhu a podľa potreby rozšírenia rokovacieho harmonogramu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby predložila aktuálne údaje o financovaní sprievodných opatrení a posilnila technickú pomoc na dosahovanie lepších výsledkov;

46.   žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní EPA a WTO posilnila technickú pomoc krajinám AKT v záujme dosiahnutia spravodlivého a transparentného výsledku; znovu vyzýva na prehĺbenie technickej a štrukturálnej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny, ktorá by im uľahčila prístup na globálny trh;

47.   žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní WTO podporila africké krajiny so stratégiou na ochranu ich poľnohospodárstva až na úroveň sebestačnosti, s cieľom zaručiť pre malých poľnohospodárov primeraný príjem, zvýšiť miestnu výrobu, zaručiť bezpečnosť potravín a pokračovať v selektívnom otváraní trhov, ako tomu bolo v Európe;

48.   pripomína, že ako je ustanovené vo vyhlásení WTO z Dohy v záveroch medzinárodnej konferencie o financovaní a rozvoji (Monterrey 2002) a v záveroch Svetového samitu o udržateľnom rozvoji (Johannesburg 2002), rozvojovým krajinám, predovšetkým africkým, by sa mala poskytnúť technická pomoc zameraná na vybudovanie inštitucionálnej a regulačnej kapacity nevyhnutnej na využitie výhod medzinárodného obchodu a preferenčných dohôd;

49.   zdôrazňuje, že EÚ by mala hľadať ďalšie možnosti vo svojich obchodných a poľnohospodárskych politikách, aby dala rozvojovým krajinám viac šancí na hospodársky rast, a dôrazne žiada ostatné krajiny, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO učinili podobne, a to najmä vo vzťahu k najmenej rozvinutým krajinám;

50.   víta obnovený záväzok poskytnúť 18 najchudobnejším a najviac zadlženým krajinám 100%-né odpustenie dlhov, prijatý na stretnutí Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Africkej banky pre rozvoj; vyzýva na rozšírenie tohto záväzku na tie vlády, ktoré dodržiavajú ľudské práva a zásady dobrého spravovania a uprednostňujú odstraňovanie chudoby na základe potrieb Rozvojových cieľov milénia; zdôrazňuje, že odpustenie dlhov by malo byť doplnkom zvýšenia ODA;

51.   zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môžu partnerstvá verejného a súkromného sektora zohrať pri rozvoji a pri posilnení schopností krajín na riešenie problémov;

Mier a bezpečnosť

52.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný prístup zameraný na predchádzanie konfliktom a obnovu, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou partnerstiev zameraných na štrukturálnu stabilitu nestabilných štátov;

53.   zdôrazňuje dôležitosť regionálnych orgánov pri poskytovaní základu na udržanie mierového prostredia; kladie dôraz na potrebu podpory regionálnych orgánov pri ustanovovaní harmonizovaného regulačného rámca na boj proti šíreniu ľahkých zbraní a nášľapných mín;

54.   súhlasí s tým, že treba posilniť mierový nástroj Afriky, vytvorený na samite hláv štátov AÚ v Mapute a vyzýva ostatné občianske mechanizmy, aby prispeli k predchádzaniu konfliktom, k odhodlaniu a správe v Afrike poskytovaním vyššej, flexibilnej a udržateľnej finančnej pomoci EÚ; zdôrazňuje, že rozvojová politika je jedným z niekoľkých nástrojov na riešenie základných príčin neistoty, ale nemala by sa podriaďovať bezpečnostnej politike; konštatuje však, že všetky výdavky z rozpočtu Spoločenstva na rozvojovú spoluprácu a z Európskeho rozvojového fondu musia spĺňať kritériá spôsobilosti ako ODA Výboru pre rozvojovú pomoc OECD;

55.   zdôrazňuje dôležitosť misií volebných pozorovateľov EÚ pri predchádzaní konfliktom a pri šírení demokracie; vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšila rozpočtový riadok globálnej Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) s cieľom posilniť rozpočtovú podporu pre misie volebných pozorovateľov EÚ, zdôrazňuje, že závery volebných pozorovateľských misií treba v plnej miere zohľadniť pri formulovaní európskych vonkajších politík;

56.   zdôrazňuje potrebu koherentných regionálnych a národných stratégií pre odzbrojenie, demobilizáciu, reintegráciu a opätovné zaradenie na podporu stabilizácie situácie po konfliktoch;

57.   zdôrazňuje, že integrovaná stratégia EÚ pre Afriku predstavuje zaväzujúci rámec na koherentnú politiku Európskej únie a jej členských štátov; domnieva sa , že uplatňovanie článku 96 dohody z Cotonou voči partnerskému štátu bráni členskému štátu EÚ v pokračovaní paralelnej spolupráce s policajnými, vojenskými a inými bezpečnostnými silami tejto krajiny a pri obnove spolupráce pred tým, než uplatnia príslušné opatrenia;

Životné prostredie, prírodné zdroje

58.   zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie EÚ pri riešení obrovských problémov v oblasti životného prostredia, ktorým čelia mnohí chudobní ľudia, ktorých prežitie často úplne závisí od prírodných zdrojov;

59.   víta v tejto súvislosti nedávne záväzky Komisie - prijaté so značným omeškaním - pristúpiť v oblasti začleňovania environmentálnych hľadísk do svojej politiky od slov k činom a zahrnúť stratégie zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja na popredné miesto svojho programu;

Uplatňovanie

60.   žiada Komisiu, aby k svojej stratégii pre Afriku priradila detailný akčný plán uplatňovania s jasným časovým rozvrhom, detailné označenie použitých prostriedkov a finančných zdrojov (vrátane finančných záväzkov členských štátov), označenie rôznych úrovní intervencie (miestna, národná, regionálna, celoafrická) a úlohy každej z nich, a označenie skutočného spoločného mechanizmu monitorovania na hodnotenie pokroku (zahŕňajúceho Európsky parlament a AÚ);

61.   trvá na tom, že tento plán uplatňovania musí pokrývať celú Afriku vrátane severnej Afriky, subsaharskej Afriky a Južnej Afriky, pre ktoré v súčasnosti existujú oddelené nariadenia a dohody (nariadenie MEDA, dohoda z Cotonou a pre Južnú Afriku Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a nariadenie EPRD) a oddelená zodpovednosť na úrovni Komisie, a žiada Komisiu, aby naznačila, ako ich bude koordinovať a zlaďovať s cieľom prispieť k uplatneniu priorít, ktoré pre celý kontinent predložila AÚ;

62.   vyzdvihuje skutočnosť, že podstata návrhov, ktoré horeuvedené oznámenie Komisie obsahuje, spočíva v uplatňovaní existujúcich národných a regionálnych programov, a ľutuje, že v tomto smere nepadli nové návrhy na vylepšenie ich uplatňovania alebo na adaptáciu ich cieľov a programovania činností na nové priority, a že ako dôsledok tohto nového strategického dokumentu a nového vývoja v Afrike (najmä vytvorenia AÚ a jej inštitúcií) sa nenavrhla revízia existujúcich strategických dokumentov krajín a národných a regionálnych indikatívnych programov;

63.   vyjadruje sklamanie nad tým, že navrhovanému finančnému rámcu chýbajú ambície: Komisia hovorí len o možnosti získania ďalších finančných prostriedkov na obdobie "po 9. Európskom rozvojovom fonde" a nediskutuje o možnosti použitia odpustenia dlhu ako prostriedku na získanie ďalších finančných prostriedkov pre RCM;

o
o   o

64.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, AÚ a krajinám AKT.

(1) Sachs, J. et al.: "Ending Africa's Poverty Trap", Brookings Papers on Economic Activity, 2004 (1), s. 117 - 240.
(2) Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 390.
(3) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 164.
(4) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 277.
(5) Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 255.
(6) Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 285.
(7) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 86.
(8) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 315.
(9) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 550.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2005)0008.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2005)0052.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2005)0053.
(13) Prijaté texty, P6_TA(2005)0150.
(14) Prijaté texty, P6_TA(2005)0289.


Rozvojová politika Európskej únie "Európsky konsenzus"
PDF 321kWORD 93k
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie "Európsky konsenzus" (2004/2261(INI))
P6_TA(2005)0446A6-0319/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom: Návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o európskej rozvojovej - "Európsky konsenzus" (KOM(2005)0311),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (CESE 1072/2005),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (CdR 224/2005),

–   so zreteľom na hodnotenie rozvojovej politiky ES, ktoré uskutočnili Európske stredisko pre riadenie rozvojovej politiky, Overseas Development Institute a Instituto Complutense de Estudios Internacionales (február 2005),

–   so zreteľom na správu Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC/OECD) o rozvojovej spolupráci Európskeho spoločenstva (2002),

–   so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii z 25. februára 2003 a Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje Rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá odstránenia chudoby, spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–   so zreteľom na priebežné správy o ľudskom rozvoji, vypracované v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP),

–   so zreteľom na správu vypracovanú v rámci miléniového hodnotenia ekosystému nazvanú: Život nad naše pomery: Prírodné zdroje a ľudské blaho (2005),

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) 2002 nazvanú: Najmenej rozvinuté krajiny: únik z pasce chudoby,

–   so zreteľom na konečné znenie deklarácií a záverov medzinárodných konferencií, predovšetkým Medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja (Monterrey, 2002), Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg, 2002), Svetového summitu o sociálnom rozvoji (Kodaň, 1995), 3. konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách (Brusel, 2001), 4. ministerskej konferencie WTO (Doha, 2001), 4.svetovej konferencie o ženách (Peking, 1995), Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) (Káhira, 1994), mimoriadneho zasadania Valného zhromaždenia OSN v r. 1999 o zhodnotení napredovania v dosahovaní cieľov konferencie ICPD ("Káhira + 5"), Svet vhodný pre život detí (New York, máj 2002) a Svetového fóra o vzdelávaní (Dakar, 2000),

–   so zreteľom na záväzky, ktoré pred konferenciou v Monterrey prijala EÚ na summite v Barcelone v marci 2002,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 1. marca 2001 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o politike rozvoja Európskej únie,(1)

–   so zreteľom na vyhlásenie o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva (DPS), ktoré Rada a Komisia prijali 10. novembra 2000,

–   so zreteľom na závery zasadania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z 22. - 23. novembra 2004 a z 23. - 24. mája 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri dosahovaní Rozvojových cieľov milénia (RCM)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o závažných a zanedbávaných chorobách v rozvojových krajinách(3),

–   so zreteľom na správu Európskej komisie z 29. októbra 2004 o Rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 - 2004 (SEC(2004)1379),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. apríla 2005 nazvané: Urýchlenie pokroku smerom k splneniu Rozvojových cieľov milénia - prínos Európskej únie (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na správu vypracovanú pracovnou skupinou projektu OSN Milénium pod vedením profesora Jeffreyho Sachsa: Investovanie do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

–   so zreteľom na mnohostranné dohody o životnom prostredí (MEA) týkajúce sa klimatických zmien, úbytku ozónovej vrstvy, biologickej diverzity, mokrín, rozširovania púští, nebezpečných odpadov a perzistentných organických znečisťujúcich látok,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0319/2005),

Európsky konsenzus

1.   víta iniciatívu týkajúcu sa tripartitného vyhlásenia o spoločnej vízii EÚ v oblasti rozvoja a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Parlament plne a v rovnakej miere ako ostatné orgány zapájal prostredníctvom postupu podobného spolurozhodovaciemu postupu s cieľom výrazne prispieť k lepšej koherencii, koordinácii, vzájomnému dopĺňaniu sa, kvalite a účinnosti rozvojovej politiky;

2.   víta navrhnuté spoločné vyhlásenie a navrhuje, aby sa jeho oficiálny štatút jasne stanovil ako záväzný rámec rozvojovej politiky pre opatrenia Európskej únie a jej členských štátov zamerané na všetky rozvojové krajiny definované DAC/OECD, a okrem toho požaduje objasnenie toho, v akom vzťahu bude toto spoločné vyhlásenie k finančnému nástroju rozvojovej spolupráce;

3.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh neobsahuje žiadne konkrétne vyjadrenia o hodnoteniach - z hľadiska účinnosti a získaných skúseností - doteraz poskytnutej pomoci EÚ a vyhlásenia o politike rozvoja (DPS) 2000 a jeho dôsledkoch na pomoc Spoločenstva;

4.   víta pokus, uvedený v prvej časti horeuvedeného oznámenia, o dohodu na spoločných cieľoch a zásadách pomoci EÚ; požaduje však jednoznačnosť, najmä čo sa týka priorít a spôsobu, ako zlepšiť koherenciu a koordináciu rozvojovej spolupráce EÚ;

5.   víta pokus, uvedený v druhej časti horeuvedeného oznámenia, poskytnúť usmernenia pre realizáciu politiky rozvoja na úrovni Spoločenstva; požaduje však jasnú definíciu špecifickej úlohy pomoci Spoločenstva, založenú na analýze jej komparatívnej výhody;

6.   domnieva sa, že súčasná organizácia pomoci Spoločenstva na úrovni Bruselu, najmä však oddelenie plánovania od realizácie, nie je pre účinnú realizáciu jej rozvojovej politiky optimálna;

7.   berie na vedomie skutočnosť, že globalizácia dosiaľ prehlbovala rozdiely medzi bohatými a chudobnými a vyzýva na to, aby sa vyváženejší rozvoj stal v budúcnosti jedným z cieľov rozvojovej politiky;

Ciele a princípy

8.   zdôrazňuje, že všeobecným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ by malo byť zníženie a konečné odstránenie chudoby v rámci trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje že pojem chudoba má viacero rozmerov - tieto sa okrem iného týkajú možností ľudí ako napr. spotreba a bezpečnosť potravín, zdravotníctvo, vzdelávanie, práva, možnosť byť vypočutý, osobná bezpečnosť, sociálna spravodlivosť, dôstojnosť a riadna práca;

9.   súhlasí s tým, že znižovanie chudoby - prvý krok na dosiahnutie RCM, podpora demokracie a dobrého spravovania, ako aj rešpektovanie ľudských práv sú hlavnými cieľmi rozvoja; zdôrazňuje však, že boj proti chudobe bude úspešný len vtedy, ak budú životné prostredie a prírodné zdroje riadené trvalo udržateľným spôsobom a ak sa bude rovnaká dôležitosť pripisovať investovaniu do ľudí, s dôrazom predovšetkým na mládež a ženy, a to najmä v oblasti zdravia a vzdelávania, ako aj investíciám do zabezpečovania blahobytu - s dôrazom na otázky, ako sú podnikanie, veda a technika, vytváranie pracovných miest, dodržiavanie práv pracovníkov, prístup k úverom, vlastnícke práva a infraštruktúra; zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien je kľúčom k akémukoľvek rozvoju a že rodová rovnosť by mala byť ústredným bodom všetkých politických stratégií;

10.   podporuje zásady naozajstného partnerstva, zodpovednosti a politického dialógu, ako aj prístupu k rozvoju založenému na právach; zdôrazňuje význam podpory úsilia partnerských krajín o skvalitnenie svojich dokumentov stratégie na znižovanie chudoby za aktívnej účasti národných parlamentov a organizácií občianskej spoločnosti; navrhuje, aby sa hlavné zásady dohody o partnerstve z Cotonou rozšírili na všetky rozvojové krajiny;

11.   zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú občianska spoločnosť v rozvojových krajinách zohráva v poskytovaní služieb a v podpore demokracie a ľudských práv, a žiada o väčšiu podporu pre budovanie kapacít pre MVO partnerských krajín; uznáva tiež významnú úlohu európskej občianskej spoločnosti a v tejto súvislosti vyzýva na zjednodušenie spôsobov podpory projektov vrátanie financovania;

12.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ usilovala o demokratizáciu medzinárodných inštitúcií s cieľom dosiahnuť výraznejšie zastúpenie záujmov rozvojových krajín a zlepšenie demokracie v záujme všetkých;

13.   víta skutočnosť, že návrh EÚ je zameraný na posilnenie monitorovania vývozu zbraní z EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa zbrane vyrobené v EÚ nepoužili proti civilnému obyvateľstvu, a že obsahuje konkrétne kroky na obmedzenie nekontrolovateľného šírenia ručných a ľahkých zbraní; vyzýva však EÚ, aby prevzala zodpovednosť aj za vývoz zbraní v minulosti a aby zvýšila intenzitu a urýchlila programy na odstránenie mín a odzbrojenie v regiónoch, v ktorých sa odohrali vojny;

Tematické zameranie a priority

14.   víta úsilie o dosiahnutie väčšieho zamerania sa a sústredenia pri zachovaní dostatočnej flexibility; vyjadruje poľutovanie nad absenciou jednoznačných priorít medzi predloženými akčnými témami, najmä na úrovni Spoločenstva, a požaduje objasnenie výberu cieľov, akčných tém a priorít;

15.   znovu zdôrazňuje význam, ktorý by sa mal prikladať ľudským právam pri navrhovaní, organizovaní a monitorovaní projektov, ktoré EÚ financuje alebo spolufinancuje;

16.   zdôrazňuje, že otázky, ako sú prevencia a liečba HIV/AIDS, malárie a tuberkulózy a podpora sexuálneho a reprodukčného zdravia, rodová rovnosť a práva žien, zmierňovanie klimatických zmien, reforma obchodu, predchádzanie konfliktom, demokracia a dobré spravovanie (pričom na prvom mieste je boj proti korupcii) si zasluhujú osobitnú pozornosť, pretože ak sa nebudú účinne riešiť, môže byť ďalšie úsilie o rozvoj zbytočné;

17.   navrhuje, aby sa v spoločnom vyhlásení venovala väčšia pozornosť týmto otázkam:

   mnohé krajiny s nízkym príjmom zaostávajú v dosahovaní RCM týkajúcich sa zdravia; väčšina z nich potrebuje pomoc pri príprave na mimoriadne zdravotné situácie, ako je napr. pandémia chrípky; nedostatočná pozornosť sa venuje chorobám, v prípade ktorých nie sú dostupné lieky, alebo výskum liekov je nedostatočný; zúfalý nedostatok zdravotníckeho personálu, predovšetkým v subsaharskej Afrike - čo je čiastočne spôsobené únikom mozgov -, predstavuje vážny problém, ktorý si vyžaduje jednak systematický prístup k zdravotníctvu a rozvoju, v ktorom by najvyššiu prioritu malo posilnenie zdravotníckych systémov a zdravotníckeho výskumu, jednak vyššiu podporu pre zdravotníctvo a kladenie maximálneho dôrazu na výsledky zdravotníctva v dokumentoch stratégie na znižovanie chudoby;
   úloha, ktorú zohrávajú národné parlamenty, je rozhodujúca; práve preto je nutná osobitná podpora na upevnenie a zlepšenie pracovných podmienok demokraticky zvolených parlamentov, do čoho by sa Európsky parlament mal plne zapojiť;
   podpora z pomoci Spoločenstva určenej na infraštruktúru musí byť vyváženejšia, musí byť v menšej miere zameraná na výstavbu ciest a vo väčšej miere sústredená na prístup k informačným a komunikačným technológiám (IKT), vodné zdroje, energetiku a rozvoj vidieka;
   podpora rodovej rovnosti a práv žien ako základných ľudských práv nie je zásadná len sama o sebe, ale aj otázkou sociálnej spravodlivosti, ako aj jedným z prostriedkov dosiahnutia RCM a realizácie Pekinskej akčnej platformy, Káhirského akčného programu a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; preto je potrebné, aby sa kládol veľký dôraz na rodovú rovnosť vo všetkých politikách a postupoch EÚ v jej vzťahoch s rozvojovými krajinami;
   vzhľadom na kľúčovú úlohu základného vzdelávania a zdravotníctva by pomoc členských štátov a Spoločenstva mala uprednostniť zásadu 20/20 prijatej na Svetovom samite pre sociálny rozvoj;
   vzdelanie je kľúčom k rozvoju; jednou z najväčších prekážok dostatočného prístupu k riadnemu dennému vzdelávaniu je detská práca; akákoľvek stratégia na podporu vzdelávania musí obsahovať opatrenia na boj proti všetkým formám detskej práce;
   keďže väčšina chudobných ľudí žijúcich na vidieku závisí od tradičného hospodárstva založeného na biomase, rýchle zhoršovanie kvality lesov, pôd a morských zdrojov a rastúceho nedostatku vody v mnohých regiónoch vážne ohrozujú živobytie stoviek miliónov ľudí je vážne ohrozené v dôsledku; to si vyžaduje rozsiahle programy na znovuzalesnenie, ochranu pôdy, ochranu morských zdrojov a riadenie vodných zdrojov;
   súčasné systémy produkcie a spotreby vytvárajú narastajúci tlak na životné prostredie a z dlhodobého hľadiska predstavujú hrozbu pre prosperitu spoločnosti, zhoršovanie životného prostredia pritom zasahuje predovšetkým chudobných ľudí;
   rozvojové krajiny nemusia nevyhnutne opakovať chyby priemyselných krajín vedúce k znečisteniu, pokiaľ by sa vo výrazne vyššej miere podporovali investície do čistých a efektívnych technológií; zdôrazňuje význam zníženia závislosti rozvojových krajín od fosílnych palív, v neposlednom rade z dôvodu tlaku na platobnú bilanciu, a tým aj na rozpočty týchto krajín;
   stovky miliónov chudobných ľudí sú mimoriadne zraniteľné pohromami, ako sú zemetrasenia, tropické búrky, záplavy, vlny tsunami alebo veľké suchá, a pohromy veľkého rozsahu rozvoj ohrozujú; zdôrazňuje, že vo väčšine krajín s nízkym príjmom bude ťažké dosiahnuť RCM, pokiaľ nebude do stratégií rozvoja a znižovania chudoby riadne zahrnuté znižovanie rizika pohrôm vrátane systémov sociálneho poistenia v prípadoch pohromy;
   uznáva, že chudoba, nedostatočný rozvoj a nestabilné štáty vytvárajú podmienky, ktoré umožňujú vznik konfliktov a nových hrozieb pre bezpečnosť vrátane medzinárodnej kriminality a terorizmu, okrem toho tiež uznáva, že v situáciách po konflikte zohráva rozvoj dôležitú úlohu, a to nielen v podobe budovania inštitúcií, prestavbou sociálnej štruktúry spoločností a podporou budovania mieru a zmierovacích procesov;
   zamestnanosť je dôležitým nástrojom a podmienkou v boji proti chudobe. Preto by prioritou mali byť prístup k dôstojnej práci a dodržiavanie základných dohovorov MOP;

Spôsoby pomoci, finančné zdroje, účinnosť a koherencia

18.   oceňuje záväzok zvýšiť v rámci EÚ pomernú časť rozpočtov určenú na pomoc s cieľom dosiahnuť do roku 2015 podiel 0,7 % hrubého národného príjmu; podporuje vytváranie inovačných mechanizmov na financovanie rozvojovej spolupráce, ako sú napríklad medzinárodné systémy zdaňovania; zároveň však zdôrazňuje potrebu výrazne zlepšiť kvalitu pomoci, ako aj jej vyplácania, a nevyhnutnosť zdokonaliť meranie výsledkov a dosahu pomoci; okrem toho by na najchudobnejšie krajiny a skupiny obyvateľstva mal byť zameraný jediný súbor kritérií na prideľovanie pomoci ES;

19.   vyzýva na zvýšenie podielu rozvojových fondov pre krajiny s nízkymi príjmami;

20.   považuje iniciatívu za odpustenie dlhu pre vysoko zadlžené chudobné krajiny za iniciatívu s množstvom nesplnených cieľov; vyzýva na výraznejšie odpustenie dlhov krajinám s neudržateľným dlhom, vlády ktorých rešpektujú ľudské práva a demokraciu a voľné zdroje investujú zodpovedne; ďalej zdôrazňuje, že odpustenie dlhu by nemalo mať negatívne dôsledky na podmienky hospodárskej politiky a malo by byť doplnkom k oficiálnej rozvojovej pomoci;

21.   považuje za nevyhnutné, aby sa EÚ a členské štáty aktívnejšie usilovali odhaľovať spreneverené alebo zneužité finančné prostriedky a navrátiť ich tak, aby sa mohli použiť na svoj pôvodný účel;

22.   požaduje zmenu mandátu Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti vonkajších pôžičiek, ktorý by jej umožnil stať sa plne funkčnou rozvojovou bankou uskutočňujúcou rozvojové stratégie EÚ a na základe ktorého by mohla financovať verejné investície do verejnoprospešných služieb a zariadení;

23.   vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dôslednosti rozvojovej politiky v rámci EÚ, ktorý vedie k vysokým transakčným nákladom a duplikácii práce a spôsobuje partnerským krajinám komplikácie; podporuje úsilie o zlepšenie koordinácie, harmonizácie a zladenia spôsobov, akými darcovia plánujú a doručujú pomoc, ako sa uvádza v Parížskej deklarácii, a verí, že takéto úsilie by sa malo vynakladať aj v prípade krajín so stredne vysokým príjmom; zdôrazňuje však, že navrhnuté spoločné vyhlásenie je z hľadiska realizácie príliš neurčité;

24.   navrhuje, aby sa EÚ - na základe zodpovednosti partnerských krajín a rozvojovej stratégie - usilovala o užšiu koordináciu medzi rozvojovou pomocou členských štátov EÚ a Komisie prostredníctvom spoločných strategických dokumentov krajín a spoločného viacročného plánovania - pokiaľ možno za účasti iných dôležitých dvojstranných a mnohostranných darcov; požaduje lepšiu koordináciu a vzájomné dopĺňanie sa zosúladením s rozpočtovými procesmi partnerských krajín a so stratégiami znižovania chudoby; okrem toho navrhuje prijať zásadu, že na základe konzultácií na úrovni krajiny by činnosť v akejkoľvek príslušnej partnerskej krajine mali riadiť najviac 2 - 3 darcovia z EÚ a že v špecifických tematických otázkach by sa malo usilovať o jednoznačnú deľbu práce;

25.   zdôrazňuje potrebu úzkeho prepojenia EÚ a jej členských štátov s medzinárodnými organizáciami zapojenými do rozvojovej práce, ako sú napríklad fondy, programy a agentúry Organizácie spojených národov vrátane Rozvojového programu OSN (UNDP), Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, s cieľom zvýšiť koherenciu rozvojovej politiky EÚ a zabrániť prekrývaniu sa vykonávanej práce vzhľadom na medzinárodne dohodnuté ciele;

26.   zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zameriavať na lepšiu koordináciu politík jednotlivých členských štátov v rámci Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu;

27.   zdôrazňuje, že Komisia by nemala byť vnímaná ako 26. darca EÚ; namiesto toho by pridaná hodnota pomoci Spoločenstva mala byť určená a odsúhlasená tak, aby sa osobitná pozornosť venovala možnosti zvýšenia koordinácie, vzájomného dopĺňania sa a koherencie, rozsahu pomoci Spoločenstva, vnímaniu neutrality Komisie, jej práce v oblasti spravovania, demokracie a ľudských práv, jej úlohy ako globálneho hráča, jej možnej úlohy ako intelektuálneho ohniska európskej rozvojovej politiky, atď.;

28.   súhlasí s tým, že osobitné podmienky pomoci, ktoré darcovia stanovujú vzhľadom na svoje historické hospodárske záujmy, sú málokedy účinné; zdôrazňuje však, že všeobecná podpora z rozpočtu ako preferovaný mechanizmus pomoci si vyžaduje ďalšiu kontrolu a malo by sa o nej uvažovať len v prípadoch, keď sú na to vhodné podmienky a keď sú zavedené účinné kontrolné systémy, napr. prostredníctvom nezávislých komisií pod dohľadom národných parlamentov. Všade, kde je to možné, by sa Komisia a členské štáty mali usilovať o čo najširšie využívanie všetkých možností od projektovej pomoci po celoodvetvové prístupy a od nich po priamu podporu z rozpočtu;

29.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila kritériá, podľa ktorých posudzuje potrebu podpory pre rozvojové krajiny a účinnosť poskytovanej podpory, štatistické údaje o už poskytnutej podpore a kontrolný systém vyhodnocovania účinnosti realizácie podpory s cieľom ich ďalšieho zlepšenia;

30.   poukazuje na vážne nedostatky v Komisii súvisiace s prevládajúcimi otázkami, ako sú práva dieťaťa, rodová rovnosť a práva žien, zdravotné postihnutie a životné prostredie; víta úsilie o výraznejšie zohľadnenie otázky rovnosti v tvorbe, plánovaní, realizácii a hodnotení politík a zdôrazňuje, že na dosiahnutie pokroku je nevyhnutné, aby sa výrazne posilnilo vzdelávanie a školenia pracovníkov v ústredí aj na úrovni krajín;

31.   podporuje úsilie o koherenciu politík, ktoré by mali byť riadené takým spôsobom, aby ostatné politiky skôr podporovali, než naštrbovali ciele a výsledky rozvojových politík, žiada o naliehavé konanie v prípade tých politík EÚ, ktoré sú z tohto hľadiska obzvlášť negatívne, ako napr. obchod, dohody v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybného hospodárstva; kladie dôraz na to, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo dodržať normy EÚ týkajúce sa bezpečnosti potravín, výrobkov a látok, aby sa tieto normy nestali prekážkami v prístupe na trhy EÚ; okrem toho požaduje postupné zrušenie (do piatich rokov) všetkých foriem podpory vývozu vrátane skrytej podpory v podobe vývozných úverov, potravinovej pomoci, exportných obchodných podnikov, viazanej pomoci;

32.   podotýka, že v posledných troch desaťročiach sa najmenej rozvinuté krajiny stali čistými dovozcami potravín, a preto vyzýva na posun zamerania poľnohospodárskej politiky takým spôsobom, aby sa uprednostňovala bezpečnosť potravín;

33.   zdôrazňuje, že rozvojová politika je jedným z niekoľkých nástrojov na riešenie základných príčin neistoty, ale že by nemala byť podriadená bezpečnostnej politike, a že akákoľvek činnosť podniknutá v rámci rozvojovej spolupráce by mala byť v súlade s definíciou oficiálnej rozvojovej pomoci OECD/DAC;

34.   zdôrazňuje, že spravodlivá politika medzinárodného obchodu, ako aj rozvíjanie obchodných podmienok v rozvojových krajinách majú pre rozvoj nesmierny význam; preto zdôrazňuje význam posilnenia strany ponuky vrátane budovania kapacít partnerských krajín tak, aby tieto mohli premieňať obchodné príležitosti na hnaciu silu rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam oblastí, ako sú poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, a vyzdvihuje dôležitú úlohu malých a stredných podnikov;

35.   je presvedčený, že základom rozvojovej politiky musí byť uznanie práva krajiny alebo regiónu na demokratické určenie vlastných politík, priorít a stratégií na ochranu živobytia a sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv svojho obyvateľstva a že Komisia a členské štáty by mali tieto zásady dodržiavať;

36.   víta čoraz hlbšie chápanie skutočnosti, že otváranie trhov musí mať správnu postupnosť a zdôrazňuje že to zahŕňa aj právo rozvojových krajín naplánovať si tempo a smerovanie liberalizácie obchodu na základe svojich rozvojových cieľov;

o
o   o

37.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 277, 1.10.2001, s. 130.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0115.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0341.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia