Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 15. decembra 2005 - Štrasburg
Mobilizácia nástroja flexibility
 Návrh všeobecného rozpočtu na rok 2006 (všetky oddiely)
 Finančný príspevok Spoločenstva na programy kontroly rybolovu členských štátov *
 Poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ***II
 Strojové zariadenia ***II
 Ročné a konsolidované účtovné závierky ***I
 Práva osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave ***I
 Opatrenia pre signatárske krajiny protokolu o cukre ***I
 Protokol k dohode o rybolove ES - Seychely *
 Financovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a morské právo *
 Poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku *
 Legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2006
 Ľudské práva a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotenie svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku (SSIS)
 Podpora a ochrana záujmov spotrebiteľov v nových členských štátoch
 Priama štátna pomoc ako nástroj pre regionálny rozvoj
 Stratégia rozvoja
 Predpokladané využitie európskych krajín CIA pri preprave a protiprávne zadržiavaní väzňov
 Bulharsko
 Rumunsko
 Siete žien: rybolov, poľnohospodárstvo a diverzifikácia
 Situácia v oblasti ľudských práv v Tibete a v Hong Kongu
 Ľudské práva v Rusku
 Etiópia

Mobilizácia nástroja flexibility
PDF 294kWORD 50k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility v prospech vonkajších aktivít Európskej únie podľa bodu 24 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 (KOM(2005)0278 - C6-0211/2005 - 2005/2137(ACI))
P6_TA(2005)0513A6-0395/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu o mobilizácii nástroja flexibility v prospech pomoci pri obnove a rekonštrukcii krajín zasiahnutých cunami v súlade s bodom 24 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 (KOM(2005)0278 - C6-0211/2005)(1),

–   so zreteľom na opravný list č. 1/2005 k predbežnému návrhu rozpočtu na rok 2006 (SEC(2005)1269),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(2),

–   so zreteľom na výsledok zmierovacieho stretnutia z 24. novembra 2005, ako bol sfinalizovaný na trialógu dňa 30. novembra 2005 s Radou,

–   so zreteľom na článok 120 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre rozvoj a spoluprácu (A6-0395/2005),

A.   keďže je nevyhnutné primerane financovať vonkajšie záväzky a úlohy EÚ;

B.   keďže možnosť účasti EÚ na hlavných nových programoch na rekonštrukciu v súčasnom rozsahu nebola v čase prijímania súčasného finančného výhľadu predvídateľná;

C.   keďže návrh Komisie by sa mal zmeniť a doplniť tak, aby odrážal výsledky zmierovacieho stretnutia o rozpočte z 24. novembra 2005 a trialógu z 30. novembra 2005,

1.   zdôrazňuje, že o mobilizácii nástroja flexibility stanovenej v bode 24 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 sa rozhodlo na šiesty nasledujúci rok pre okruh 4, keďže pomoc pri riešení medzinárodných kríz od roku 2000 nebolo možné financovať v rámci pôvodného stropu v tomto okruhu;

2.   schvaľuje rozhodnutie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil, vrátane jeho prílohy, Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 15. decembra 2005

o mobilizácii nástroja flexibility podľa bodu 24 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 v prospech obnovy a prestavby Iraku, pomoci pri obnove a rekonštrukcii krajín zasiahnutých cunami, v prospech krajín protokolu o cukre postihnutých reformou režimu EÚ v oblasti cukru v roku 2006 a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(3), a najmä na jej bod 24,

keďže:

na zmierovacom stretnutí konanom dňa 24. novembra 2005, ako bolo dohodnuté na trialógu dňa 30 novembra 2005, sa obe zložky rozpočtového orgánu dohodli mobilizovať nástroj flexibility na doplnenie financovania v rozpočte na rok 2006:

   obnovy a prestavby Iraku vo výške 100 miliónov EUR,
   pomoci pri obnove a rekonštrukcii krajín zasiahnutých cunami vo výške 95 miliónov EUR,
   v prospech krajín protokolu o cukre postihnutých reformou režimu EÚ v oblasti cukru v roku 2006 vo výške 40 miliónov EUR, a
   spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vo výške 40 miliónov EUR,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Pre všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2006 (ďalej len "rozpočet na rok 2006") sa nástroj flexibility využije na poskytnutie 275 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Tieto finančné prostriedky sa použijú na doplnenie financovania:

   - obnovy a prestavby Iraku vo výške 100 miliónov EUR v rámci článku 19 08 07 "Pomoc na obnovu a prestavbu Iraku";
   - pomoci pri obnove a rekonštrukcii krajín zasiahnutých cunami vo výške 95 miliónov EUR v rámci článku 19 10 04 "Obnova a rekonštrukcia v rozvojových krajinách Ázie";
   - krajín protokolu o cukre postihnutých reformou režimu EÚ v oblasti cukru v roku 2006 v celkovej výške 40 miliónov EUR, z čoho 38 800 000 EUR v rámci článku 21 03 19 "Podpora na prispôsobenie pre krajiny protokolu o cukre" a 1 200 000 EUR v rámci položky 21 01 04 02 "Ostatné opatrenia v oblasti spolupráce a odvetvové stratégie - výdavky na administratívne riadenie", a
   - spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vo výške 40 miliónov EUR v rámci kapitoly 19 03.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie v rovnakom čase, ako rozpočet na rok 2006.

V Štrasburgu, 15. decembra 2005

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).
(3) Ú. v. ES C 172, 18 .6. 1999, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).


Návrh všeobecného rozpočtu na rok 2006 (všetky oddiely)
PDF 322kWORD 78k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2006 zmenený Radou (všetky oddiely) (14864/2005 – C6-0415/2005 – 2005/2001(BUD)) a opravné prípisy č. 1/2005 (14862/2005 – C6-0413/2005), č. 2/2005 (14863/2005 – C6-0414/2005) a č. 3/2005 (15379/2005 – C6-0427/2005) k všeobecnému rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2006
P6_TA(2005)0514A6-0396/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 272 ods. 4 tretí pododsek,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 177,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a o zlepšení rozpočtového postupu(3), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2003/429/ES z 19. mája 2003 o úprave finančného výhľadu v dôsledku rozšírenia(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2003/430/ES z 19. mája 2003 o revízii finančného výhľadu(5),

–   so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2006 ustanovený Radou 15. júla 2005(C6-0299/2005),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2005(6) o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2006, Oddiel III – Komisia,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2005(7) o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2006, Oddiel I – Európsky parlament, Oddiel II – Rada, Oddiel IV – Súdny dvor, Oddiel V – Dvor audítorov, Oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, Oddiel VII – Výbor regiónov, Oddiel VIII(A) – Ombudsman, Oddiel VIII(B) – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov,

–   so zreteľom na svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a návrhy na zmeny z 27. októbra 2005 k návrhu všeobecného rozpočtu(8),

–   so zreteľom na zmeny Rady k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a návrhom na zmeny, ktoré schválil Európsky parlament k návrhu všeobecného rozpočtu (14864/2005 – C6-0415/2005),

–   so zreteľom na zmierovacie konanie týkajúce sa rozpočtu z 24. novembra 2005, ako bolo dohodnuté na trialógu 30. novembra 2005,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2005 o mobilizácii nástroja flexibility podľa bodu 24 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 v prospech obnovy a prestavby Iraku, pomoci pri obnove a rekonštrukcii krajín zasiahnutých cunami, v prospech krajín protokolu o cukre postihnutých reformou režimu EÚ v oblasti cukru v roku 2006 a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(9),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0396/2005),

A.   keďže sociálna súdržnosť, ekonomický rast, vytváranie pracovných miest, pridaná hodnota európskych politík a solidarita, tak v rámci Európy ako aj za jej hranicami, musia byť zohľadnené v rozpočte na rok 2006, aby tak reagovali na dnešné výzvy a prispievali k obnove dôvery v Európsku úniu,

B.   keďže by sa malo vyvinúť značné úsilie pri vykonávaní lisabonskej a göteborskej stratégie s ohľadom na rozpočtové záväzky a na možnú novú finančnú dohodu na nasledujúce roky,

C.   keďže zapojenie a podpora mladých ľudí v celej Európe a prostredníctvom EÚ programov je nanajvýš dôležitá a keďže rozpočet na rok 2006 by mal zabezpečiť osobitný prínos v tejto oblasti,

1.   znovu opakuje základné priority, ktoré sú odzrkadlené v rozpočte na rok 2006, a poukazuje na prínos pre lisabonskú a göteborskú stratégiu, pre informačnú politiku EÚ, ktorá zahŕňa občanov a pre financovanie rozhodujúcich medzinárodných záväzkov; zároveň je presvedčený, že rozpočet na rok 2006 predstavuje prechod k novej (možnej) strednodobej dohode o rozpočte na nasledujúce roky;

2.   zdôrazňuje rozhodujúci význam poskytnutia dostatočných výdavkových rozpočtových prostriedkov, aby sa zabránilo zvyšovaniu objemu nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov; stanovuje výšku platieb v rozpočte na rok 2006 na úroveň 1,01 % HND Spoločenstva, v porovnaní s 1,00 % v rozpočte na rok 2005; je sklamaný, že Rada nebola ochotná súhlasiť s vyššou sumou, ale je pripravený prijať túto úroveň platieb ako súčasť celkového kompromisu v súvislosti s rozpočtom na rok 2006;

3.   zdôrazňuje, že v roku 2006 sú prioritou mladí ľudia a že v rámci rozpočtu sa vynaložilo osobitné úsilie na posilnenie dôležitých európskych programov v tejto oblasti;

4.   poznamenáva, že Komisia každý rok v októbri predkladá Európskemu parlamentu opravný prípis k predbežnému návrhu rozpočtu s uvedením predpokladanej výšky výdavkov v okruhu 1 pre rozpočty v nasledujúcich rokoch; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila podobné dokumenty pre všetky ostatné rozpočtové okruhy, aby bol Európsky parlament pri zostavovaní rozpočtu na nasledujúci rok plne informovaný;

5.   konštatuje, že počas rokovaní o rozpočte na rok 2006 Komisia svojim postojom nijako neuľahčila dosiahnutie dohody medzi dvoma stranami rozpočtového orgánu; zdôrazňuje význam Komisie pri napĺňaní jej úlohy byť dôveryhodným a nestranným rozhodcom medzi dvoma stranami rozpočtového orgánu s cieľom zabezpečiť plnú spoluprácu Európskeho parlamentu;

Okruh 1: Poľnohospodárstvo

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada znížila rozpočtové prostriedky v niektorých riadkoch v tomto odvetví v súlade so svojimi právomocami pri rozhodovaní o povinných výdavkoch, zároveň však víta posilnenie financovania potravinových programov pre odkázané osoby;

7.   víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o opravnom prípise Komisie č. 2/2005 a o revízii čiastkových stropov tohto okruhu, aby sa umožnili upravené opatrenia spojené s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky;

Okruh 2: Štrukturálne činnosti

8.   víta pokračujúce vykonávanie štrukturálnych činností v mnohých krajinách v roku 2005 a berie na vedomie predpovede Komisie, podľa ktorých tento pozitívny vývoj bude pokračovať aj v roku 2006;

9.   je však sklamaný, že napriek pozitívnym náznakom v predchádzajúcich mesiacoch tohto roku sa štrukturálne činnosti v nových členských štátoch nevykonávali v takej miere, ako sa očakávalo; verí, že je to do značnej miery spôsobené zložitým počiatočným obdobím, ktoré ovplyvňuje nové programy a najmä novými postupmi v samotných členských štátoch; pripomína skutočnosť, že na začiatku obdobia súčasného finančného výhľadu sa podobná vec vyskytla aj vo vtedajších 15 krajinách EÚ; zdôrazňuje preto, že tieto počiatočné problémy nie je možné v žiadnom prípade vnímať ako problém absorpčnej kapacity v nových členských štátoch; je presvedčený, že tieto krajiny budú s podporou Komisie schopné výrazne zlepšiť plnenie v roku 2006;

10.   je odhodlaný zabezpečiť účinné vykonávanie štrukturálnych činností a poskytnúť potrebné rozpočtové prostriedky; domnieva sa, že vzhľadom na nečakané oneskorenia pri vykonávaní predstavujú výdavkové rozpočtové prostriedky navrhované v návrhu rozpočtu Komisie najpresnejší odhad potrieb v roku 2006 a umožnia dostatočnú základnú úroveň realizácie;

11.   schvaľuje Spoločné vyhlásenia, ktoré sú priložené k tomuto uzneseniu, najmä preto, aby bolo možné v prípade potreby dať k dispozícii ďalšie výdavkové rozpočtové prostriedky prostredníctvom opravného rozpočtu v roku 2006;

Okruh 3: Vnútorné politiky

12.   zdôrazňuje význam lisabonskej a göteborskej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť a považuje za dôležité poskytnúť primerané rozpočtové prostriedky na jej vykonávanie; preto zvýšil prostriedky určené na tieto politiky v roku 2006 a rozhodol o opätovnom predložení viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov súvisiacich s lisabonskou stratégiou, ktoré spolu predstavujú približne 130 miliónov EUR;

13.   víta politickú dohodu s Radou posilniť viaceré programy v tejto oblasti, ktoré sú predmetom spolurozhodovania, nad rámec súm stanovených v príslušných finančných rámcoch; poukazuje na to, že táto dohoda bola prijatá vďaka možnostiam, ktoré ponúka Medziinštitucionálna dohoda, a že Komisia potvrdila možnosť použiť dodatočné prostriedky;

14.   v tejto súvislosti upozorňuje na dodatočné prostriedky, ktoré boli poskytnuté pre malé a stredné podniky, politiku v oblasti výskumu a programy Socrates, LIFE III a Mládež a pre kultúrne organizácie presadzujúce myšlienku Európy;

15.   program Erasmus považuje za jednu z hlavných priorít a rozhodol o posilnení financovania pre výmeny študentov a, čo je dôležité, o povolení zvýšenia príspevku pre každého študenta, čím sa zlepšia možnosti účasti pre študentov zo všetkých vrstiev spoločnosti a program sa tak stane prístupnejší a spravodlivejší;

16.   schválil viacero pilotných projektov, okrem iného napr. projekty určené na podporu a urýchlenie vykonávania činností v oblasti mobility pre žiakov stredných škôl (návštevy a výmeny), ktoré by sa mali začať uskutočňovať v rámci programu Comenius od 1. januára 2007, ďalej projekty v oblasti cezhraničnej spolupráce v boji proti prírodným katastrofám a bezpečnosti transeurópskej cestnej siete, ako aj pokračovanie pilotného projektu "boja proti terorizmu"; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh konštruktívnych a inovačných spôsobov vykonávania projektov v spolupráci s Európskym parlamentom;

17.   rozhodol o zvýšení prostriedkov vo viacerých rozpočtových riadkoch pre informačnú politiku s cieľom podporiť opätovné spustenie týchto akcií po tom, čo Komisia predloží Bielu knihu o komunikácii a demokracii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nová stratégia uskutočňovala v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom; v druhom čítaní sa rozhodol uvoľniť časť prostriedkov z rezervy;

18.   zdôrazňuje, že je možné výrazne pokročiť v oblasti zjednodušenia postupov a zníženia byrokratického zaťaženia v prospech osôb a organizácií, ktoré čerpajú prostriedky z fondov EÚ; preto sa rozhodol ponechať niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú zjednodušenia, hoci uznáva, že sa už dosiahol určitý pokrok najmä v súvislosti s prácou na nariadení o rozpočtových pravidlách;

19.   opätovne pripomína svoju tradičnú podporu určenú agentúram a najmä novým agentúram; pripomína však skutočnosť, že ich plány stavu zamestnancov nie je možné každoročne zvyšovať bez toho, aby agentúry ubezpečili rozpočtový orgán o tom, že sa dodržiavajú pravidlá prijímania nových zamestnancov a ich povýšenia spoločné pre všetky orgány;

20.   očakáva, že Komisia dokončí usmernenia pre personálnu politiku do konca marca 2006 a predloží ich rozpočtovému orgánu;

Okruh 4: Vonkajšie politiky

21.   zdôrazňuje, že na to, aby vonkajšie programy mohli reagovať na skutočné potreby, musia byť dostatočne financované a že k zvýšeniu zodpovednosti a angažovanosti EÚ, najmä v oblastiach pomoci pri obnove a humanitárnej pomoci, došlo vo finančnom rámci odsúhlasenom v roku 1999, ktorý sa vzhľadom na nové potreby preukázal ako nedostatočný;

22.   potvrdzuje svoje odhodlanie podporovať nové činnosti a úlohy EÚ a zároveň zabezpečiť, aby sa neuskutočňovali na úkor tradičných priorít, akými sú pokračujúce programy spolupráce, činnosti súvisiace s rozvojovými cieľmi milénia a dôležité tematické programy, ako je program pre ľudské práva;

23.   víta preto rozhodnutie mobilizovať nástroj flexibility v celkovej sume 275 miliónov EUR na program obnovy po katastrofe spôsobenej cunami, program obnovy Iraku, na nové podporné opatrenia pre krajiny AKT v súvislosti s reformou v oblasti cukru a na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP);

24.   súhlasí s podstatným zvýšením prostriedkov na opatrenia v rámci SZBP s cieľom reagovať na medzinárodnú situáciu, najmä na potrebu predchádzania a riešenia konfliktov, a zabezpečiť, aby Európska únia zohrávala úlohu, ktorá jej v tejto oblasti prináleží; schvaľuje Spoločné vyhlásenia, ktoré sú priložené k tomuto uzneseniu, v ktorých sa Európsky parlament a Rada dohodli, že výrazné zvýšenie finančných prostriedkov pre SBZP poskytovaných z rozpočtu Spoločenstva bude spojené so zlepšením informačných a konzultačných opatrení; víta skutočnosť, že sa Rada zaviazala, že bude v tomto politickom konzultačnom procese zastúpená na úrovni veľvyslancov;

Okruh 5: Administratíva

25.   rozhodol sa potvrdiť svoju pozíciu k administratívnym výdavkom z prvého čítania; zdôrazňuje, že je dôležité udržať rovnováhu medzi uplatňovaním rozpočtovej prísnosti a poskytovaním potrebných rozpočtových zdrojov inštitúciám na ich riadne fungovanie; potvrdzuje svoje rozhodnutie z prvého čítania obnoviť všetky pracovné miesta, ktoré Rada nechválila, zachovať však rezervu vo výške 16 miliónov EUR v administratívnych výdavkoch, pokiaľ nebudú splnené všetky podmienky;

26.   rozhodol sa uvoľniť časť rezervy týkajúcej sa postupu vo výbore, pričom očakáva výsledky predbežných stretnutí Európskeho parlamentu a Komisie k revízii rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10);

27.   víta rozhodnutie prijaté s cieľom zvýšiť finančné prostriedky pre kultúrne organizácie (15 04 01 03) o 1 milión EUR odhlasovaný v riadku 15 06 01 07; pripomína vyššie uvedené uznesenie z 27. októbra 2005 prijaté k rozpočtu na rok 2006 v prvom čítaní, najmä bod 33; žiada Komisiu, aby pridelila túto dodatočnú sumu, najmä s ohľadom na tie organizácie, ktoré boli po mnohé roky úspešne podporované z grantov Európskej únie, ako napr. Mládežnícky orchester Európskej únie, Barokový orchester Európskej únie a Nadácia Yehudiho Menuhina;

28.   žiada inštitúcie, aby do 15. februára 2006 predložili spoločnú správu o prijímaní nových zamestnancov do služobného pomeru v súvislosti s rozšírením, spolu so štatistickými údajmi k 15. januáru 2006 o počte a triedach pracovných miest, ktoré sú obsadené stálymi zamestnancami v členení podľa štátnej príslušnosti, pracovných miest obsadených dočasnými zamestnancami a neobsadených pracovných miest; vyzýva inštitúcie, aby do správy zahrnuli akčný plán, ktorý bude obsahovať opatrenia pre ďalšie prijímanie zamestnancov do služobného pomeru a zaoberať sa problémom nedostatku kandidátov pre určité kategórie a z určitých členských štátov;

Okruh 7: Predvstupová stratégia

29.   potvrdzuje svoje rozhodnutie zabezpečiť väčšiu transparentnosť rozpočtu v súvislosti s pomocou Spoločenstva pre kandidátske krajiny alebo krajiny, ktoré sa usilujú o štatút kandidáta, najmä so zreteľom na skutočnosť, že nadobudne platnosť nový predvstupový nástroj, ktorý zlúči do jedného aktu rôzne geografické a tematické programy;

o
o   o

30.   poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil, že rozpočet bol schválený s konečnou platnosťou a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, Ombudsmanovi a Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ďalším príslušným orgánom a inštitúciám.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

1.  Výdavkové rozpočtové prostriedky

Ak sa plnenie výdavkových rozpočtových prostriedkov na štrukturálne fondy prekročí do konca júla 2006 o 40 % , alebo ak Komisia inak nadobudne presvedčenie o nedostatku výdavkových rozpočtových prostriedkoch v rozpočte, po preskúmaní možností prerozdelenia výdavkových rozpočtových prostriedkov v rámci celkového rozpočtu vrátane okruhu 2 a po zhodnotení možných zdrojov dodatočných príjmov najneskôr do októbra predloží rozpočtovému orgánu predbežný návrh opravného rozpočtu (PNOR). Európsky parlament a Rada rozhodnú o PNOR v jedinom čítaní tak, aby boli potrebné dodatočné rozpočtové prostriedky k dispozícii najneskôr začiatkom novembra 2006.

2.  SZBP

Európsky parlament a Rada naďalej plne podporujú súčasné spoločné vyhlásenie o SZBP, ktoré bolo prijaté na rozpočtovom zmierovacom konaní v novembri 2002 a v následnej výmene listov z 5. decembra 2003 a ich plného vykonávania. Potvrdzujú, že od roku 2006 bude účasť na spoločných schôdzach (ktoré sa budú konať najmenej raz za štvrťrok s cieľom zabezpečiť včasné informovanie o aktuálnom a budúcom dianí a jeho dôsledkoch na rozpočet) definovaná takto:

Európsky parlament: poslanci

Rada: veľvyslanec (predseda Politického a bezpečnostného výboru)

3.  SZBP a programy, ktoré sú predmetom spolurozhodovania

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby v roku 2006 čo najskôr prijala potrebné opatrenia pre príslušné presuny na účely vykonania tejto dohody, ktorá sa dosiahla o SZBP a o programoch, ktoré sú predmetom spolurozhodovania.

(1) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.
(2) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(3) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1 Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).
(4) Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ L 147, 14.6.2003, s. 31.
(6) Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0409.
(7) Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0410.
(8) Prijaté texty z toho dňa, príloha.
(9) Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0513, príloha.
(10) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


Finančný príspevok Spoločenstva na programy kontroly rybolovu členských štátov *
PDF 302kWORD 56k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/465/ES o finančnom príspevku Spoločenstva na programy kontroly rybolovu členských štátov (KOM(2005)0328 – C6-0273/2005 – 2005/0136(CNS))
P6_TA(2005)0515A6-0339/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0328)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0273/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0339/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, či má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
ODÔVODNENIE 6
(6)  Do rozhodnutia 2004/465/ES je vhodné zahrnúť štúdie o kontrole rybolovu a opatrenia na uľahčenie implementácie nových kontrolných technológií.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
ČLÁNOK 1 BOD 1
Článok 3 odsek 2 (rozhodnutia 2004/465/ES)
2.  Všetky členské štáty predložia svoje ročné programy kontroly rybolovu do 1. júna 2004 na rok 2004 a do 31. januára na roky 2005 a 2006.
2.  Všetky členské štáty predložia svoje ročné programy kontroly rybolovu do 1. júna 2004 na rok 2004 a do 31. januára 2005 na rok 2005. Ročné programy na rok 2006 sa predložia najneskôr do ...*.
_______________
* 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
ČLÁNOK 1 BOD 1
Článok 4 odsek 1 písmená i) a j) (rozhodnutia 2004/465/ES)
2.  V článku 4 ods. 1 sa dopĺňajú tieto body:
vypúšťa sa
"i) administratívne opatrenia uskutočňované Spoločným výskumným centrom, ktoré sú zamerané na implementáciu nových kontrolných technológií
j) štúdie v oblastiach príbuzných kontrole uskutočňované z iniciatívy Komisie."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
ČLÁNOK 1 BOD 3 A (nový)
Článok 5 odsek 2 a (rozhodnutie 2004/465/ES)
3a. V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:
"2a. Ak sa ukáže, že finančné prostriedky stanovené v odseku 1 nepostačujú na úplné financovanie finančného príspevku potrebného na ročné programy kontroly rybolovu členských štátov, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v článku 6 na základe objektívnych kritérií, ktoré zohľadnia nedostatky v existujúcich kontrolných systémoch, veľkosť výsostných hospodárskych zón a zón, ktoré budú kontrolovať členské štáty, a počet kontrolovaných rybárov."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
ČLÁNOK 1 BOD 3 B (nový)
Článok 6 odsek 2 písmeno c) (rozhodnutia 2004/465/ES)
3b. V článku 6 odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:
"c) na činnosti uvedené v článku 4 ods. 1 písm. h) nesmú sadzby prekročiť 75 % oprávnených výdavkov pre nové členské štáty."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
ČLÁNOK 1 BOD 4
Článok 6 odsek 2 písmeno d) (rozhodnutia 2004/465/ES)
4.  V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa tento bod:
"d) v prípade činností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. i) a článku 4 ods. 1 písm. j) môže sadzba predstavovať 100 % oprávnených výdavkov."
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
ČLÁNOK 1 BOD 8 A (nový)
Článok 17 odsek 1 a (nový) (rozhodnutia 2004/465/ES)
8a. V článku 17 sa dopĺňa tento odsek:
"Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 16 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. decembra 2006 predbežnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia."

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ***II
PDF 614kWORD 290k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (9856/2005 – C6-0274/2005 – 2003/0175(COD))
P6_TA(2005)0516A6-0377/2005

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (9856/2005 – C6-0274/2005),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0448)(2),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0377/2005),

1.   schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 15. decembra 2005, na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a rady 2006/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami

P6_TC2-COD(2003)0175


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,

so zreteľom na smernicu 1999/62/ES(3), a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy(6),

keďže:

(1)  Odstránenie narušovania hospodárskej súťaže medzi dopravnými podnikmi členských štátov, riadne fungovanie vnútorného trhu a zvýšenie konkurencieschopnosti závisí od spravodlivých mechanizmov zriadených na spoplatnenie dopravcov za používanie infraštruktúry. Určitá harmonizácia sa už dosiahla smernicou 1999/62/ES.

(2)  Spravodlivejší systém poplatkov za používanie cestnej infraštruktúry založený na princípe "užívateľ platí" a schopnosť uplatniť zásadu "znečisťovateľ platí", napríklad odlíšením mýta, ktoré by zohľadnilo zaťaženie životného prostredia vozidlom, je rozhodujúci pre podporu trvalo udržateľnej dopravy v Spoločenstve. Cieľ optimalizovať existujúcu cestnú sieť a dosiahnuť výrazné zníženie jej negatívneho vplyvu by sa mal dosiahnuť spôsobom, ktorý zabráni dvojitému zdaneniu a bez dodatočného zaťažovania prevádzkovateľov v záujme zdravého hospodárskeho rastu a riadneho fungovania vnútorného trhu, vrátane okrajových regiónov.

(3)  Komisia oznámila svoj zámer navrhnúť smernicu o poplatkoch za použitie cestnej infraštruktúry v Bielej knihe "Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť". Vo svojom uznesení(7) z 12. februára 2003 o Bielej knihe Európsky parlament potvrdil potrebu spoplatnenia infraštruktúry. Po zasadnutí Európskej rady v Göteborgu 15. a 16. júna 2001, ktoré venovalo mimoriadnu pozornosť najmä otázke trvalo udržateľnej dopravy, Európskej rady v Kodani 12. a 13. decembra 2002 a Európskej rady v Bruseli 20. a 21.marca 2003 uvítal tiež úmysel Komisie predložiť novú smernicu "Eurovignette".

(4)  V odseku 29 záverov predsedníctva zo zasadnutia z 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu Európska rada uvádza, že politika trvalo udržateľnej dopravy by mala riešiť otázka rastúceho objemu dopravy, úroveň kongescie, hladiny hluku a znečisťovania a podporovať druhy ekologickej dopravy, ako aj celkovú internalizáciu spoločenských nákladov a environmentálnych nákladov.

(5)  Smernica 1999/62/ES na účely stanovenia mýt zohľadňuje náklady na výstavbu, prevádzku, údržbu a rozvoj infraštruktúry. Je potrebné osobitné ustanovenie, aby sa zabezpečila prehľadnosť stavebných nákladov, ktoré sa môžu brať do úvahy.

(6)  Medzinárodná cestná doprava sa sústreďuje na transeurópskej cestnej dopravnej sieti. Okrem toho je riadne fungovanie vnútorného trhu dôležité pre komerčnú dopravu. V dôsledku toho by sa rámec Spoločenstva mal uplatňovať na komerčnú dopravu na transeurópskej cestnej dopravnej sieti vymedzenú v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete(8). Členské štáty by mali v súlade so zásadou subsidiarity mať možnosť uplatňovať mýto a/alebo užívateľské poplatky za cestné komunikácie, ktoré nie sú súčasťou transeurópskej cestnej siete v súlade so Zmluvou. Ak sa členské štáty rozhodnú ponechať alebo zaviesť mýto a/alebo užívateľské poplatky len za niektoré časti transeurópskej cestnej siete na ich území z dôvodu ich izolácie alebo nízkej úrovne kongescie alebo znečistenia, alebo ak je to nevyhnutné pre uplatňovanie nového mýtneho režimu, výber častí siete, za ktoré sa bude vyberať mýto alebo poplatky, by nemal diskriminovať medzinárodnú dopravu a jeho výsledkom by nemalo byť narušenie hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi. Rovnaké požiadavky by mali platiť v prípadoch, ak si členský štát ponechá alebo uplatňuje mýto a/alebo užívateľské poplatky za cesty, ktoré nie sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, napríklad za paralelné cesty, s cieľom riešiť dopravnú záťaž.

(7)  Ak sa členský štát rozhodne rozšíriť vyberanie mýta a/alebo užívateľských poplatkov aj za cesty mimo transeurópskej cestnej siete, napríklad aby tento výber zahŕňal paralelné cesty, do ktorých sa môže odkloniť doprava z transeurópskej cestnej siete a/alebo ktoré priamo konkurujú určitým častiam tejto siete, mal by zabezpečiť koordináciu s orgánmi zodpovednými za tieto cesty.

(8)  Z dôvodu efektívnosti nákladov pri zavádzaní mýtnych systémov nie je nutné, aby celá infraštruktúra, na ktorú sa mýta vzťahujú, podliehala obmedzeniam prístupu, ktoré umožňujú kontrolu vyberaných mýt. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vykonávať túto smernicu využívaním mýt iba na určitom mieste infraštruktúry, ktorej sa mýto týka. Takéto konanie by nemalo diskriminovať dopravu, ktorá nie je miestna.

(9)  Mýta by mali byť založené na zásade návratnosti nákladov na infraštruktúru. V prípadoch, keď takéto náklady boli spolufinacované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, nesmie byť príspevok z finančných prostriedkov Spoločenstva získaný späť prostredníctvom mýt, pokiaľ v príslušných právnych nástrojoch Spoločenstva nie sú osobitné ustanovenia, ktoré pri stanovení výšky spolufinancovania Spoločenstva zohľadňujú budúce príjmy.

(10)  Skutočnosť, že užívateľ je schopný prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia mýtnu záťaž tým, že si vyberie vozidlá, ktoré najmenej znečisťujú životné prostredie a doby s nižším dopravným zaťažením alebo menej zaťažené cestné ťahy, je dôležitý prvok systému spoplatnenia. Členské štáty by preto mali byť schopné rozlišovať mýto podľa emisnej kategórie vozidla (klasifikácia "EURO") a úrovne poškodenia, ktorú spôsobuje cestným komunikáciám, miesta a doby a úrovne kongescie. Tieto stupne rozlíšenia mýta by mali byť úmerné sledovanému cieľu.

(11)  Hľadiská komerčnej cenotvorby za použitie cestnej infraštruktúry, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, by mali rešpektovať pravidlá Zmluvy.

(12)  Táto smernica neovplyvňuje voľnosť členských štátov, ktoré zavádzajú systém mýt a/alebo užívateľských poplatkov za infraštruktúru, poskytnúť bez toho, aby bol dotknutý článok 87 a 88 Zmluvy, primeranú kompenzáciu za tieto poplatky. Táto kompenzácia by nemala viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu a mala by podliehať príslušným ustanoveniam práva Spoločenstva, najmä minimálnym sadzbám daní z vozidiel uvedeným v prílohe I k smernici 1999/62/ES a ustanoveniam smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(9).

(13)  Ak členské štáty vyberajú mýto alebo užívateľské poplatky za použitie cestných komunikácií v transeurópskej cestnej sieti, cestné komunikácie, za ktoré sa vyberajú poplatky, by mali mať v pláne údržieb členských štátov primeranú prednosť. Príjmy z mýta alebo užívateľských poplatkov by sa mali použiť na údržbu príslušnej infraštruktúry a celého sektora dopravy v záujme vyváženej a trvalo udržateľnej výstavby cestných sietí.

(14)  Osobitná pozornosť by sa mala venovať horským oblastiam ako sú Alpy alebo Pyreneje. Nové veľké projekty týkajúce sa infraštruktúry často zlyhali, pretože značné finančné zdroje, ktoré by si vyžadovali, neboli k dispozícii. V týchto oblastiach sa preto od užívateľov môže žiadať, aby platili prirážku na financovanie dôležitých projektov, ktoré majú vysokú európsku hodnotu vrátane tých, ktorých súčasťou je iný druh dopravy v tom istom koridore. Táto suma by mala súvisieť s finančnými potrebami projektu. Mala by tiež súvisieť so základnou úrovňou mýt, aby sa zabránilo umelo vysokým poplatkom na niektorom z koridorov, čo by mohlo viesť k tomu, že sa doprava odkloní do iných koridorov, čo spôsobí problémy miestnej kongescie a neefektívne využívanie sietí.

(15)  Poplatky by nemali byť diskriminačné a s ich vyberaním by nemala byť spojená nadmerná administratívna záťaž alebo nesmú vytvárať prekážky na vnútorných hraniciach. Na uľahčenie platieb pre príležitostných užívateľov by sa preto mali prijať primerané opatrenia, najmä ak sa mýto/alebo užívateľské poplatky vyberajú výlučne prostredníctvom systému, ktorý vyžaduje použitie elektronického platobného nástroja (palubná jednotka).

(16)  Aby sa zabránilo odkloneniu dopravy z dôvodov rozličných režimov medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, Komisia by sa mala usilovať o zabezpečenie toho, aby pri rokovaniach o medzinárodných dohodách tretie krajiny neprijali žiadne opatrenia, napr. obchodný systém tranzitných práv, ktoré by mohli mať diskriminačný účinok na tranzitnú dopravu.

(17)  Na zabezpečenie jednotného zosúladeného uplatňovania systému spoplatnenia infraštruktúry by nové mýtne režimy mali vypočítať náklady v súlade so súborom základných zásad stanovených v prílohe II, alebo by sa mali stanoviť na úrovni nepresahujúcej úroveň, ktorá by vyplynula z uplatnenia týchto zásad. Tieto požiadavky by sa nemali uplatňovať na existujúce režimy, pokiaľ sa v budúcnosti podstatne neupravia. Tieto podstatné úpravy by zahŕňali akúkoľvek významnú zmenu pôvodných podmienok mýtneho systému prostredníctvom úpravy zmluvy s prevádzkovateľom mýtneho systému, ale vylúčili by zmeny ustanovené v pôvodnom systéme. V prípade koncesných zmlúv by mohla byť podstatná úprava vykonaná v súlade s postupom verejného obstarávania. Na dosiahnutie transparentnosti bez toho, aby sa vytvorili prekážky fungujúcemu trhovému hospodárstvu a partnerstvám verejného a súkromného sektora, členské štáty by mali oznámiť Komisii aj jednotkové hodnoty a iné parametre, ktoré chcú uplatniť na výpočet rôznych nákladových položiek poplatkov, alebo v prípade koncesných zmlúv príslušnú zmluvu alebo východiskové podklady, aby sa Komisia mohla vyjadriť. Stanoviská, ktoré prijala Komisia pred zavedením nových mýtnych režimov v členských štátoch, sa vôbec nedotýkajú povinnosti Komisie podľa Zmluvy zabezpečiť, aby sa uplatňovalo právo Spoločenstva.

(18)  Na umožnenie budúceho zasväteného a objektívneho rozhodnutia týkajúceho sa možného uplatňovania zásady "znečisťovateľ platí" na všetky druhy dopravy, prostredníctvom internalizácie externých nákladov, by sa mali vypracovať jednotné zásady výpočtov vychádzajúce z vedecky overených údajov. Akékoľvek budúce rozhodnutie o tejto veci by malo v plnej miere zohľadňovať už existujúcu daňovú záťaž spoločností podnikajúcich v nákladnej doprave vrátane daní z vozidiel a spotrebnej dane z palív.

(19)  Komisia by mala začať s vytváraním všeobecne platného, transparentného a zrozumiteľného modelu posudzovania externých nákladov pre všetky druhy dopravy, ktorý bude slúžiť ako základ pre budúce výpočty poplatkov za použitie infraštruktúry. Popri tejto činnosti by mala Komisia preskúmať všetky možnosti prichádzajúce do úvahy týkajúce sa štruktúry externých nákladov, ktoré je treba zohľadniť so zreteľom na jednotlivé časti jej bielej knihy z roku 2001 pod názvom Európska dopravná politika do roku 2010, pričom podrobne posúdi dopad, ktorý by mala internalizácia rôznych nákladových možností. Európsky parlament a Rada starostlivo preskúmajú každý takýto návrh Komisie na ďalšie zmeny smernice 1999/62/ES.

(20)  Na vytvorenie systému poplatkov za používanie cestnej infraštruktúry je potrebný ešte ďalší technický pokrok. Mal by existovať postup, ktorý umožní Komisii, aby po porade s členskými štátmi na tento účel prispôsobila požiadavky smernice 1999/62/ES technickému pokroku.

(21)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10).

(22)  Keďže cieľ tejto smernice, a to zosúladiť podmienky uplatniteľné na mýta a užívateľské poplatky za použitie cestnej infraštruktúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov jednotlivo, ale z dôvodu jeho európskeho rozmeru a na účely ochrany vnútorného trhu dopravy ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)  Smernica 1999/62/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 1999/62/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1)  Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

   a) písm. a) sa nahrádza takto:"
_____________________________________________________________
* Ú.v. ES L 228, 9.9.1996, s.1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES (Ú.v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1).
   a) "transeurópska cestná sieť" znamená cestnú sieť vymedzenú v oddieli 2 prílohy I k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete*, ako je znázornená na mapách. Mapy sa vzťahujú na zodpovedajúce oddiely uvedené v operatívnej časti a/alebo v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu;
"
   b) vkladajú sa nové písmená:"
aa) "stavebné náklady" sú náklady súvisiace so stavbou vrátane, ak je to vhodné, finančných nákladov vynaložených:
   na novú infraštruktúru alebo na nové zlepšenia infraštruktúry (vrátane významných stavebných opráv); alebo
   na infraštruktúru alebo zlepšenia infraštruktúry (vrátane významných stavebných opráv) dokončené najviac tridsať rokov pred ….(11), ak už ….* platia mýtne režimy, alebo dokončené najviac 30 rokov pred vytvorením akýchkoľvek nových mýtnych režimov zavedených po …*; náklady vzhľadom na infraštruktúru alebo na zlepšenie infraštruktúry, ktoré boli dokončené pred uvedenými lehotami, sa tiež môžu považovať za stavebné náklady, ak:
   i) členský štát zaviedol mýtny systém, ktorý zabezpečuje úhradu týchto nákladov prostredníctvom zmluvy s prevádzkovateľom mýtneho systému alebo prostredníctvom iných právnych aktov s rovnocenným účinkom, ktoré nadobudnú účinnosť pred …*, alebo
   ii) členský štát môže preukázať, že pre stavbu danej infraštruktúry bolo rozhodujúce, že jej očakávaná životnosť bude dlhšia ako 30 rokov.

V každom prípade pomerná časť stavebných nákladov, ktorá sa má zohľadniť, nepresiahne pomernú časť súčasnej doby životnosti prvkov infraštruktúry, ktorá ešte …* zostáva, alebo v deň zavedenia nových mýtnych režimov, pokiaľ je tento dátum neskorší.
Náklady na infraštruktúru alebo na zlepšenia infraštruktúry môžu zahŕňať akékoľvek osobitné výdavky na infraštruktúru určené na zníženie zaťaženia hlukom alebo na zlepšenie bezpečnosti na cestách a skutočné platby vykonané prevádzkovateľom infraštruktúry a súvisiace s takými objektívnymi environmentálnymi prvkami, ako ochrana pred kontamináciou pôdy;
ab) "finančné náklady" sú úroky z pôžičiek a/alebo výnosy akcionárov z vkladov do vlastného imania;
ac) "významné stavebné opravy" sú stavebné opravy s výnimkou opráv, ktoré už v súčasnosti neprinášajú užívateľom ciest žiaden úžitok, napr. ak sa oprava nahradila ďalšou úpravou povrchu cestných komunikácií alebo inými stavebnými prácami;"
   c) písm. b) sa nahrádza takto:"
   b) "mýto" znamená platbu špecifickej čiastky za vozidlo, ktoré prejazdí danú vzdialenosť na infraštruktúre uvedenej v článku 7 ods. 1; čiastka vychádza z prejazdenej vzdialenosti a z typu vozidla;
"
   d) vkladá sa nové písmeno:"
ba) "vážené priemerné mýto" je celkový príjem získaný z mýt za dané obdobie delený počtom kilometrov, ktoré vozidlo prešlo na danej sieti počas tohto obdobia, pričom príjem aj vozokilometre sa počítajú pre vozidlá, na ktoré sa uplatňujú mýta;"
   e) písmená c), d), e) a f) sa nahrádzajú takto:"
   c) "užívateľský poplatok" znamená špecifickú čiastku, úhrada ktorej udeľuje za právo vozidla používať určenú dobu infraštruktúru uvedenú v článku 7 ods. 1;
   d) "vozidlo" znamená motorové vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktoré sú určené alebo používané výlučne na prepravu tovaru po ceste s celkovou maximálnou prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla presahujúcou 3,5 tony;
   e) vozidlo kategórie "EURO 0", "EURO I", "EURO II", "EURO III", "EURO IV", "EURO V", "EEV" znamená vozidlo, ktoré spĺňa limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe 0;
   f) "typ vozidla" znamená kategóriu do ktorej vozidlo patrí podľa počtu náprav, rozmerov alebo hmotnosti alebo iných faktorov klasifikácie vozidiel, ktorá odráža poškodzovanie cestných komunikácií, napr. systém klasifikácie poškodzovania cestných komunikácií uvedený v prílohe IV za predpokladu, že používaný systém klasifikácie je založený na charakteristike vozidla, ktorá je uvedená v dokumentácii používanej vo všetkých členských štátoch alebo je viditeľne zrejmá.
"
   f) dopĺňajú sa nové písmená :"
______________________________________________________________________
* Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2005, s. 28).
   g) "koncesná zmluva" znamená "koncesiu na verejné práce" alebo "koncesie na služby" vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby*;
   h) "koncesné mýto" znamená mýto uložené koncesionárom na základe koncesnej zmluvy.
"

2)  Článok 7 sa týmto mení a dopĺňa takto:

   a) odseky 1, 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"
1.  Členské štáty si môžu ponechať alebo zaviesť mýta a/alebo užívateľské poplatky na transeurópskej cestnej sieti alebo na jej častiach iba za podmienok stanovených v odsekoch 2 až 12. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členských štátov, v súlade so zmluvou, uplatňovať mýta a/alebo užívateľské poplatky za cestné komunikácie, ktoré nie sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, okrem iného za paralelné cesty, do ktorých sa môže odkloniť doprava z transeurópskej cestnej siete a/alebo ktoré priamo konkurujú určitým častiam tejto siete, ani sa nedotýka typov motorových vozidiel, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie pojmu "vozidlo" na transeurópskej cestnej sieti, pod podmienkou, že vyberanie mýt a/alebo užívateľských poplatkov za takéto cesty nebude diskriminovať medzinárodnú dopravu a že jeho výsledkom nebude narušenie hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi.
1a. Ak sa členský štát rozhodne ponechať alebo zaviesť mýto a/alebo užívateľské poplatky len za niektoré časti transeurópskej cestnej siete (z dôvodu ich izolácie alebo nízkej úrovne kongescie alebo znečistenia, alebo ak je to nevyhnutné pre uplatňovanie nového mýtneho režimu) dôsledkom takýchto výsledných odchýlok by nemala byť diskriminácia medzinárodnej dopravy.
2. a)  Členský štát sa môže rozhodnúť, že ponechá v platnosti alebo zavedie mýta a/alebo užívateľské poplatky, ktoré sa môžu uplatniť iba na vozidlá s maximálnou prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla najmenej 12 ton. Ak sa členský štát rozhodne uplatniť mýta a/alebo užívateľské poplatky na vozidlá pod týmto hmotnostným limitom, uplatňujú sa ustanovenia tejto smernice;
b)   mýto a/alebo užívateľské poplatky sa vzťahujú na všetky vozidlá od roku 2012;
c)   členský štát sa môže odchýliť od požiadavky uvedenej v písmene b), ak sa domnieva, že rozšírenie výberu mýta za vozidlá kategórie pod 12 ton by:
   spôsobilo značné nežiaduce účinky na voľný pohyb dopravy, životné prostredie, úroveň hluku, kongesciu alebo zdravie; alebo
   by zahŕňalo administratívne náklady, ktoré by tvorili viac ako 30% vytvoreného dodatočného príjmu.

3.  Mýta a užívateľské poplatky sa nesmú súčasne uložiť v tej istej dobe pre akúkoľvek kategóriu vozidla za použitie toho istého úseku cestnej komunikácie. Členský štát však môže uložiť mýto na sieťach, na ktorých sa už vyberajú užívateľské poplatky za použitie mostov, tunelov a horských priechodov.
4.  Mýta a užívateľské poplatky nesmú byť priamo ani nepriamo diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti dopravcu, krajiny alebo sídla dopravcu alebo registrácie vozidla, ani miesta počiatku alebo miesta určenia prepravy."
   b) vkladajú sa nové odseky:"
4a. Členské štáty môžu ustanoviť znížené mýtne sadzby alebo užívateľské poplatky alebo oslobodenie od povinnosti platiť mýta alebo užívateľské poplatky za vozidlá oslobodené od požiadavky inštalovať a používať záznamové zariadenie podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave* a v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú podmienky a ktoré podliehajú podmienkam uvedeným v článku 6 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice.
4b. Keďže štruktúry sadzieb, v ktorých sú zahrnuté zľavy alebo zníženia mýta pre častých užívateľov, môžu viesť ku skutočným úsporám správnych nákladov prevádzkovateľa infraštruktúry, môžu členské štáty ustanoviť tieto zľavy alebo zníženia, za podmienky, že:
   splnia podmienky stanovené v odseku 10 písm. a);
   sú v súlade so zmluvou, najmä s jej článkami 12, 49, 86 a 87;
   nenarúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu;
   výsledná štruktúra sadzieb je lineárna, proporcionálna, dostupná všetkým užívateľom za rovnakých podmienok a nevedie k tomu, aby sa dodatočné náklady preniesli na iných užívateľov v podobe vyšších mýt.

V každom prípade tieto zľavy alebo zníženia nepresiahnu 13% mýta, ktoré platia rovnocenné vozidlá, ktoré nemajú nárok na zľavu alebo zníženie.
4c. Všetky systémy zliav a znížení sa oznámia Komisii, ktorá overí dodržiavanie podmienok stanovených v odsekoch 4a a 4b a schváli ich v súlade s postupom uvedeným v článku 9c ods. 2.
__________________________________________________________________
* Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 432/2004 (OJ L 71, 10.3.2004, s. 3). "
   c) odsek 6 sa nahrádza takto:"
6.  Režimy vyberania mýt a/alebo užívateľských poplatkov nesmie finančne ani inak neoprávnene znevýhodniť nepravidelných užívateľov cestnej siete. Najmä v prípade, ak členský štát vyberá mýta a/alebo užívateľské poplatky výlučne prostredníctvom systému, ktorý vyžaduje použitie palubnej jednotky, zabezpečí príslušné palubné jednotky za primeraných administratívnych a ekonomických podmienok."
   d) druhý a tretí pododsek odseku 7 sa vypúšťajú;
   e) odseky 9 a 10 sa nahrádzajú takto:"
9.  Mýta sú založené iba na zásade úhrady nákladov na infraštruktúru. Konkrétne, vážené priemerné mýta súvisia s nákladmi na výstavbu, prevádzku, údržbu a rozvoj príslušnej siete infraštruktúry. Vážené priemerné mýta môžu zahŕňať aj návratnosť kapitálu alebo ziskové rozpätie založené na trhových podmienkach.
10. a)  Bez toho, aby boli dotknuté vážené priemerné mýta uvedené v odseku 9, môžu členské štáty odlíšiť mýtne sadzby na účely boja proti environmenálnym škodám, riešenia kongescie, minimalizácie škôd na infraštruktúre, optimalizácie využívania príslušnej infraštruktúry alebo na účely podpory bezpečnosti na cestách, ak toto odlíšenie:
   je primerané sledovanému cieľu;
   je transparentná a nediskriminačná predovšetkým s ohľadom na štátnu príslušnosť dopravcu, krajinu alebo sídlo dopravcu alebo registráciu vozidla a miesta počiatku alebo miesta určenia prepravy;
   nie je určená na vytvorenie dodatočných príjmov z mýt, pričom akékoľvek nezamýšľané zvýšenie príjmov (ktoré vedie k nesúladu váženého priemerného mýta s odsekom 9) sa vyvažuje zmenou štruktúry odlíšenia, ktorá sa musí vykonať do dvoch rokov po uplynutí účtovného roku, v ktorom je dodatočný príjem vytvorený;
   dodržiava maximálne prahové hodnoty flexibility uvedené v písm. b).

b)  Pokiaľ podmienky v písm. a) neustanovujú inak, mýtne sadzby sa môžu meniť podľa:
   emisnej triedy EURO tak ako je uvedená v prílohe 0 vrátane úrovne hmotnosti tuhých častíc a oxidov dusíka, za predpokladu, že žiadne mýto nepresiahne o viac ako 100 % hodnotu mýta vyberaného pre rovnocenné vozidlá, ktoré spĺňajú najprísnejšie emisné normy; a (alebo)
   dennej doby, typu dňa alebo ročného obdobia za predpokladu že:
   i) žiadne mýto nepresiahne o viac ako 100 % hodnotu mýta vyberaného pre najlacnejšiu dennú dobu, typ dňa alebo ročného obdobia; alebo
   ii) ak má najlacnejšia doba nulovú sadzbu, pokuta za najdrahšiu dennú dobu, typ dňa alebo ročného obdobia je najviac 50% výšky mýta, ktoré by sa inak uplatňovalo na dané vozidlo.

Členské štáty rozlíšia sadzby vyberaného mýta v súlade s prvou zarážkou najneskôr do roku 2010, alebo v prípade koncesných zmlúv v okamihu obnovenia koncesnej zmluvy.
   i) by to mohlo vážne narušiť súdržnosť mýtnych systémov na jeho území;
   ii) by v rámci príslušného mýtneho systému nebolo technicky možné vykonať takéto odlíšenie; alebo
   iii) by to spôsobilo odklon vozidiel, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, od transeurópskej cestnej siete s následným dopadom na bezpečnosť na cestách a verejné zdravie.

Všetky takéto odchýlenia sa oznámia Komisii.
c)  Pokiaľ podmienky v písm. a) neustanovujú inak, môžu byť mýtne sadzby vo výnimočných prípadoch osobitných projektov vysokého európskeho záujmu predmetom iných foriem odlíšenia s cieľom zabezpečiť obchodnú životaschopnosť týchto projektov, ak sú vystavené priamej konkurencii zo strany iných spôsobov prepravy pre vozidlá. Výsledná štruktúra sadzieb je lineárna, proporcionálna, otvorene zverejnená, dostupná všetkým užívateľom za rovnakých podmienok a nevedie k tomu, aby sa dodatočné náklady preniesli na iných užívateľov v podobe vyšších mýt. Komisia overí dodržiavanie podmienok tohto písmena pred zavedením danej štruktúry sadzieb."
   f) dopĺňajú sa tieto odseky:"
11.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 1, vo výnimočných prípadoch, ktoré sa týkajú infraštruktúry v horských oblastiach a po informovaní Komisie sa na osobitných úsekoch cestných komunikácií môže k mýtam pridať prirážka:

pričom:
   a) ak sú tieto cestné komunikácie predmetom vážnej kongescie, ktorá ovplyvňuje voľný pohyb vozidiel, alebo
   b) ak je ich používanie vozidlami príčinou značných environmentálnych škôd,
   príjmy získané z prirážky sa investujú do prioritných projektov európskeho záujmu uvedených v prílohe III k rozhodnutiu č. 884/2004/ES, ktoré priamo prispievajú ku kongescii alebo daných environmentálnych škôd a ktoré sa nachádzajú v rovnakom koridore, ako úseky cestných komunikácií, na ktorých sa uplatňuje prirážka;
   prirážka, ktorú možno uložiť k mýtam odlíšeným v súlade odsekom 10, nepresiahne 15 % váženého priemerného mýta vypočítaného v súlade s odsekom 9 s výnimkou prípadu, ak sa získané príjmy investujú do cezhraničných úsekov prioritných projektov európskeho záujmu, ktoré sa týkajú infraštruktúry v horských regiónoch, v prípade ktorých prirážka nesmie presiahnuť 25%;
   v dôsledku uplatňovania prirážky nedochádza k znevýhodňovaniu komerčnej dopravy v porovnaní s inými užívateľmi cestných komunikácií;
   finančné plány na infraštruktúru, u ktorej sa uplatňuje prirážka a analýza nákladov a výnosov na projekt novej infraštruktúry, sa predkladajú Komisii pred uložením prirážky;
   obdobie, na ktoré sa uloží prirážka, sa vopred definuje a obmedzí a v zmysle očakávaných príjmov, ktoré sa majú zvýšiť, je v súlade s finančnými plánmi a predloženou analýzou nákladov a výnosov.

Uplatňovanie tohto ustanovenia na nové cezhraničné projekty podlieha dohode dotknutých členských štátov.
Keď Komisia dostane finančné plány od členského štátu, ktorý hodlá uplatniť prirážku, sprístupní túto informáciu členom výboru uvedeného v článku 9c ods. 1. Ak sa Komisia domnieva, že plánovaná prirážka nespĺňa podmienky stanovené v tomto odseku, alebo ak sa domnieva, že plánovaná prirážka bude mať významné nepriaznivé účinky na hospodársky rozvoj okrajových regiónov, môže v súlade s postupom uvedeným v článku 9c ods. 2 odmietnuť plány alebo požiadať o zmenu plánov na poplatky, ktoré predkladá dotknutý členský štát.
12.  Ak vodič nie je v prípade kontroly schopný predložiť doklady o vozidle potrebné na zistenie informácií uvedených v prvej zarážke odseku 10 písm. b), a o type vozidla, členské štáty môžu uložiť mýta až do najvyššej úrovne, ktorú možno uložiť."

3)  Vkladá sa tento článok:

"

Článok 7a

1.  Pri určovaní úrovní vážených priemerných mýt, ktoré sa majú vyberať na dotknutej infraštruktúrnej sieti alebo na presne vymedzenej časti tejto siete, zohľadňujú členské štáty rôzne náklady uvedené v článku 7 ods. 9. Zohľadnené náklady sa vzťahujú na sieť alebo na časť siete, na ktorej sa vyberá mýto a na vozidlá, ktoré podliehajú mýtu. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uhrádzať tieto náklady z príjmov z mýta, alebo že uhradia len určité percento týchto nákladov.

2.  Mýta sa určujú v súlade s článkom 7 a ods. 1 tohto článku.

3.  Členské štáty vypočítajú náklady na nové mýtne režimy, ktoré sa líšia od tých, ktorých súčasťou sú koncesné mýta zavedené členskými štátmi po …(12), použitím metodiky založenej na základných zásadách výpočtu uvedených v prílohe III.

Najvyššia úroveň mýt pre nové koncesné mýta zavedené po …* zodpovedá úrovni, ku ktorej by viedlo použitie metodiky založenej na základných zásadách výpočtu uvedených v prílohe III, alebo je nižšia. Posúdenie tejto rovnocennosti sa musí vykonať na základe primerane dlhého referenčného obdobia primeraného charakteru koncesnej zmluvy.

Na mýtne režimy, ktoré boli už zavedené …(13) alebo na tie, na ktoré bola v súlade s postupom o verejného obstarávania vyhlásená verejná súťaž alebo ku ktorým boli doručené odpovede na výzvy na rokovanie v rámci s rokovacieho postupu verejného obstarávania pred …*, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v tomto odseku, pokiaľ zostanú v platnosti tieto režimy a ak sa podstatne nezmenia.

4.  Členské štáty oznámia Komisii najmenej štyri mesiace pred zavedením nového mýtneho systému:

  a) pre iné mýtne režimy ako režimy, ktorých súčasťou je koncesné mýto:
   jednotkové hodnoty a iné parametre, ktoré používajú na výpočet rôznych nákladových položiek; a
   jednoznačné informácie o vozidlách, na ktoré sa vzťahuje mýtny režim, a o geografickom rozsahu siete alebo jej časti, ktoré sa používajú na každý výpočet nákladov a percentuálneho podielu nákladov, ktoré sa snažia uhradiť;
  b) pre mýtne režimy, ktorých súčasťou sú koncesné mýta:
   koncesné zmluvy alebo podstatné zmeny týchto zmlúv;
   východiskové podklady, na ktorých zadávateľ postavil oznámenie o koncesii, ako sú uvedené v prílohe VII B k smernici 2004/18/ES; tieto východiskové podklady zahrňujú odhadované náklady, ako sú uvedené v článku 7 ods. 9, ktoré sa predpokladajú podľa koncesie, predpokladanú dopravu rozčlenenú na typy vozidiel, odhadované výšky mýta a geografický rozsah siete, na ktorú sa vzťahuje koncesná zmluva.

5.  Členské štáty informujú Komisiu, najmenej štyri mesiace pred začatím ich uplatňovania, o nových mýtnych režimoch vzťahujúcich sa na paralelné cesty, do ktorých sa môže odkloniť doprava z transeurópskej cestnej siete a/alebo ktoré priamo konkurujú určitým častiam tejto siete, za ktoré sa vyberá mýto. Táto informácia obsahuje prinajmenšom objasnenie geografického rozsahu siete na ktorú sa mýto vzťahuje, vozidlá na ktoré sa mýto vzťahuje a plánovanú výšku mýta spolu s vysvetlením spôsobu stanovenia výšky mýta.

6.  K prípadom, na ktoré sa vzťahujú povinnosti uvedené v odseku 3, vydá Komisia do štyroch mesiacov od doručenia informácií v súlade s odsekom 4 stanovisko, či sa tieto povinnosti zdajú byť splnené.

Aj k mýtnym režimom uvedeným v odseku 5 môže vydať Komisia stanovisko, najmä vzhľadom na proporcionalitu a transparentnosť navrhnutých režimov a ich možný vplyv na hospodársku súťaž v súvislosti s vnútorným trhom a voľným pohybom tovaru.

Stanoviská Komisie sa sprístupnia výboru uvedenému v článku 9c ods. 1.

7.  Ak si členský štát želá v súvislosti s mýtnymi režimami, ktoré už boli zavedené k …(14), uplatňovať ustanovenia uvedené v článku 7 ods. 11, dotknutý členský štát poskytne informácie, ktoré dokazujú, že vážené priemerné mýto uplatňované na dotknutú infraštruktúru je v súlade s ustanoveniami článkov 2 aa), 7 ods. 9 a 7 ods. 10.

"

4)  Vkladá sa tento článok:

"

Článok 7b

Táto smernica neovplyvňuje voľnosť členských štátov, ktoré zavádzajú systém mýt a/alebo užívateľských poplatkov za infraštruktúru, poskytnúť bez toho, aby bol dotknutý článok 87 a 88 zmluvy, primeranú kompenzáciu za tieto poplatky.

"

5)  Článok 8 ods. 2 písm. b) sa nahrádza takto:

"
   b) zaplatenie spoločného užívateľského poplatku umožní prístup na sieť vymedzenú zúčastnenými členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1;
"

6)  Vkladá sa tento článok:

"

Článok 8a

Každý členský štát monitoruje systém mýt a/alebo užívateľských poplatkov, aby zabezpečil jeho transparentnú a nediskriminačnú prevádzku.

"

7)  Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

   a) odsek 1 sa nahrádza takto:"

1.  Smernica nebráni členským štátom, aby nediskriminujúcim spôsobom uplatňovali:


1a. Smernica nebráni členským štátom aby nediskriminujúcim spôsobom uplatňovali:
za všetky cesty, najmä v mestských oblastiach, vrátane ciest transeurópskej cestnej siete, ktoré prechádzajú mestskými oblasťami.
  a) špecifické dane alebo poplatky:
   vyberané za registráciu vozidla, alebo
   uložené vozidlám alebo nákladom, ktoré majú nadmernú hmotnosť alebo rozmery;
   b) parkovacie poplatky a špecifické mestské dopravné poplatky.
   a) regulačné poplatky špecificky zamerané proti časovým a miestnym dopravným zápcham;
   b) regulačné poplatky špecificky zamerané proti dopadom na životné prostredie vrátane zlej kvality ovzdušia
"
   b) odsek 2 sa nahrádza takto:"
2.  Členské štáty určia, na čo sa má použiť príjem z poplatkov za použitie cestnej infraštruktúry. Na umožnenie rozvoja dopravnej siete ako celku, by sa mal príjem z poplatkov použiť na podporu sektora dopravy a optimalizáciu celého dopravného systému."

8)  Vkladajú sa nasledovné články:

"

Článok 9a

Členské štáty zriadia primerané kontroly a ustanovia systém pokút za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice; prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 9b

Pokiaľ ide vykonávanie tejto smernice, najmä prílohy III, Komisia uľahčuje medzi členskými štátmi dialóg a výmenu technického know-how. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 9c ods. 3 aktualizuje a objasňuje prílohy 0, III a IV s ohľadom na technický pokrok a prílohy I a II s ohľadom na infláciu.

Článok 9c

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

4.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

"

9)  Článok 11 sa nahrádza takto:

"

Článok 11

Najneskôr …(15) predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a účinkoch tejto smernice, pričom zohľadní rozvoj technológie a trendy v intenzite dopravy vrátane používania vozidiel kategórie nad 3,5 tony a menej ako 12 ton a po vyhodnotení jej vplyvu na vnútorný trh, vrátane ostrovných, vo vnútrozemí uzavretých a okrajových regiónov Spoločenstva, a výšky investícií v odvetví a jej príspevku k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľnej dopravnej politiky.

Najneskôr ...(16)* zašlú členské štáty Komisii informácie potrebné pre vypracovanie správy.

Najneskôr ...(17)** predloží Komisia po preskúmaní všetkých možností zahŕňajúcich náklady vzťahujúce sa na životné prostredie, hluk, kongescie a zdravie všeobecne platný, transparentný a zrorumiteľný model posudzovania externých nákladov pre všetky druhy dopravy, ktorý bude slúžiť ako základ pre budúce výpočty poplatkov za použitie infraštruktúry. Súčasťou tohto modelu bude analýza vplyvu internalizácie externých nákladov pre všetky druhy dopravy a stratégia postupného uplatňovania tohto modelu na všetky druhy dopravy.

Súčasťou správy a modelu sú prípadne návrhy Európskemu parlamentu a Rade na ďalšiu revíziu tejto smernice.";

"

10)  Tabuľka v prílohe II, v ktorej sú uvedené čiastky ročných poplatkov, sa nahrádza takto:

"

najviac tri nápravy

najmenej štyri nápravy

EURO 0

1 332

2 233

EURO I

1 158

1 933

EURO II

1 008

1 681

EURO III

876

1 461

EURO IV a menej znečisťujúce životné prostredie

797

1 329

"

11)  Posledná veta prílohy II sa nahrádza takto:

"

Denný užívateľský poplatok je rovnaký pre všetky kategórie vozidiel a je 11 EUR.;

"

12)  Vkladá sa príloha 0, ktorej znenie je uvedené v prílohe I k tejto smernici;

13)  Dopĺňa sa príloha III, ktorej znenie je uvedené v prílohe II k tejto smernici;

14)  Dopĺňa sa príloha IV, ktorej znenie je uvedené v prílohe III k tejto smernici.

Článok 2

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do…(18). Bezodkladne o nich informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou spolu s tabuľkou, ktorá ukáže ako ustanovenia tejto smernice zodpovedajú prijatým vnútroštátnym ustanoveniam.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

"PRÍLOHA 0

LIMITNÉ HODNOTY EMISIÍ

1.  Vozidlo "EURO 0"

Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh

Hmotnosť uhľovodíkov (HC) g/kWh

Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh

12,3

2,6

15,8

2.  Vozidlá " EURO I"/"EURO II"

Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh

Hmotnosť uhľovodíkov (HC) g/kWh

Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh

Hmotnosť tuhých častíc (PT) g/kWh

Vozidlo "EURO I"

4,9

1,23

9,0

0,4(1)

Vozidlo "EURO II"

4,0

1,1

7,0

0,15

(1) Koeficient 1,7 sa uplatňuje na limitné hodnoty emisií tuhých častíc v prípade motorov s menovitým výkonom 85 kW alebo menším.

3.  Vozidlá " EURO III"/"EURO IV"/"EURO V"/"EEV"

Špecifické hmotnosti oxidu uhoľnatého, celkových uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc určené podľa skúšky ESC a opacita výfukových plynov určená podľa skúšky ERL nesmú presahovať tieto hodnoty(1):

Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh

Hmotnosť uhľovodíkov (HC) g/kWh

Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh

Hmotnosť tuhých častíc (PT) g/kWh

Výfukový plyn

m-1

Vozidlo "EURO III"

2,1

0,66

5,0

0,10 (2)

0,8

Vozidlo "EURO IV"

1,5

0,46

3,5

0,02

0,5

Vozidlo "EURO V"

1,5

0,46

2,0

0,02

0,5

Vozidlo "EEV"

1,5

0,25

2,0

0,02

0,15

(1) Skúšobný cyklus tvorí sled skúšobných bodov, pričom je každý bod definovaný rýchlosťou a krútiacim momentom, ktoré musí motor v ustálenom stave dodržiavať (skúška ESC), alebo prechodnými prevádzkovými podmienkami (skúšky ETC a ELR).

(2) 0,13 pre motory, ktorých objem valcov je menší než 0,7 dm3, a ktorých menovitá rýchlosť je vyššia než 3 000 min-1.

4.  Možno zvážiť ďalšie emisné triedy vozidiel tak ako sú vymedzené v smernici 88/77/EHS a nasledujúcich zmenách a doplneniach.".

PRÍLOHA II

"PRÍLOHA III

HLAVNÉ ZÁSADY ROZVRHNUTIA NÁKLADOV A VÝPOČET MÝT

Táto príloha stanovuje hlavné zásady výpočtu priemerných vážených mýt tak, aby odrážali ustanovenia článku 7 ods. 9. Povinnosťou uviesť do súvislosti mýta a náklady nie je dotknutá slobodná voľba členských štátov, na základe ktorej si môžu v súlade s článkom 7a ods. 1 vybrať, že neuhradia celé náklady prostredníctvom príjmu z mýta, alebo slobodná voľba, na základe ktorej môžu v súlade s článkom 7 ods. 10 odlíšiť výšku osobitných mýt od priemernej výšky mýta(19).

Uplatňovanie týchto zásad sa plne zhoduje s ostatnými existujúcimi povinnosťami podľa práva Spoločenstva, najmä s požiadavkou na koncesné zmluvy, ktoré sa majú uzavrieť v súlade so smernicou 2004/18/ES a s ostatnými nástrojmi Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.

Ak sa členský štát zúčastní na rokovaniach s jednou alebo s viacerými tretími stranami na účely uzavretia koncesnej zmluvy v súvislosti s budovaním alebo prevádzkou časti svojej infraštruktúry, alebo ak sa na tento účel zúčastní na podobnom dojednaní založenom na vnútroštátnych právnych predpisoch alebo na dohode, ktorú uzavrela vláda členského štátu, zhoda s týmito zásadami sa posudzuje na základe výsledku týchto rokovaní.

1.  Definícia siete a príslušných vozidiel

–  Ak sa jednotný mýtny režim neuplatňuje na celú cestnú sieť TEN, členský štát presne uvedie časť alebo časti siete, na ktoré sa má vzťahovať mýtny režim, ako aj systém, ktorý používa na klasifikáciu vozidiel na účely odlíšenia mýta. Členské štáty tiež uvedú, či rozširujú rozsah vozidiel, na ktoré sa vzťahuje ich mýtny režim na vozidlá s hmotnosťou menej ako 12 ton.

–  Ak sa členský štát rozhodne prijať rôzne politiky ohľadom úhrady nákladov na rôzne časti svoje siete (ako je to povolené v súlade s článkom 7a ods. 1), na každú jasne definovanú časť siete sa vykoná osobitný výpočet nákladov. Členský štát sa môže rozhodnúť, že rozdelí svoju sieť na niekoľko jasne vymedzených častí, aby pre každú časť ustanovil osobitné koncesné dojednania alebo podobné úpravy.

2.  Náklady na infraštruktúru

2.1  Investičné náklady

–  Investičné náklady zahrňujú náklady na výstavbu (vrátane nákladov na financovanie) a nákladov na rozvoj infraštruktúry navyše, kde je to vhodné, návratnosť kapitálových investícií alebo rozpätie zisku. Zahrňujú tiež náklady na nadobúdanie pôdy, plánovanie, projektovanie, dozor nad stavebnými zmluvami a projektovým riadením a na archeologický a pôdny prieskum, ako aj iné príslušné vedľajšie náklady.

–  Úhrada nákladov na výstavbu je založená buď na plánovanej životnosti infraštruktúry alebo na inej dobe amortizácie (najmenej 20 rokov), ktorá sa môže považovať za vhodnú na účely financovania prostredníctvom koncesnej zmluvy alebo iným spôsobom. Dĺžka doby amortizácie môže byť kľúčovou premennou pri rokovaniach týkajúcich sa uzavretia koncesných zmlúv, najmä ak si príslušný členský štát v rámci zmluvy želá určiť strop uplatniteľného váženého priemerného mýta.

–  Bez toho, aby bol dotknutý výpočet investičných nákladov, môže úhrada vynaložených nákladov:

   byť rovnomerne rozložená počas doby amortizácie alebo vážená na prvé, stredné alebo neskoršie roky, ak sa toto váženie uskutoční transparentným spôsobom;
   ustanoviť indexáciu mýta počas doby amortizácie.

–  Všetky minulé náklady sa zakladajú na zaplatených čiastkach. Náklady, ktoré majú vzniknúť, sa budú zakladať na prognózach primeraných nákladov.

–  Môže sa predpokladať, že verejné investície budú financované z pôžičiek. Úrokové sadzby, ktoré sa majú uplatňovať na minulé náklady, sú sadzby, ktoré platili pre verejné pôžičky z tohto obdobia.

–  Pridelenie nákladov ťažkým nákladným vozidlám sa uskutočňuje na objektívnom a transparentnom základe, pričom sa zohľadní proporčná časť dopravy ťažkých nákladných vozidiel, ktorá sa má vykonať na sieti a s tým spojené náklady. Vozokilometre ťažkých nákladných vozidiel sa môžu na tento účel upraviť podľa objektívne oprávnených "koeficientov rovnocennosti", ako sú napríklad uvedené v bode 4(20).

–  Zabezpečenie predpokladanej návratnosti kapitálu alebo rozpätia zisku je primerané vzhľadom na trhové podmienky a môže sa líšiť na účel zabezpečenia výkonnostných stimulov pre tretiu zmluvnú stranu v súvislosti s požiadavkami na kvalitu služieb. Návratnosť kapitálu sa môže zhodnotiť použitím ekonomických ukazovateľov ako je IRR (vnútorná miera návratnosti kapitálu) alebo WACC (vážené priemerné kapitálové náklady).

2.2  Ročné náklady na údržbu a náklady na stavebné opravy

–  Tieto náklady zahŕňajú ročné náklady na údržbu siete a pravidelné náklady súvisiace s opravami, spevňovaním a obnovou povrchu, aby sa zabezpečilo, že sa prevádzková funkčnosť siete priebežne udržiava.

–  Také náklady sa proporčne rozdelia medzi ťažké nákladné vozidlá a ostatnú dopravu na základe skutočných a predpokladaných podielov vozokilometrov a môžu sa upraviť podľa objektívne oprávnených koeficientov rovnocennosti, ako sú napríklad uvedené v bode 4.

3.  Náklady na prevádzku, riadenie a vyberanie mýta

Tieto náklady zahŕňajú všetky náklady, ktoré vznikli prevádzkovateľovi infraštruktúry, na ktoré sa nevzťahuje oddiel 2, a ktoré súvisia s vykonávaním, prevádzkou a riadením infraštruktúry a s mýtnym systémom. Zahŕňajú najmä:

   náklady na výstavbu, zriadenie a údržbu mýtnic a ostatných platobných systémov;
   každodenné náklady na prevádzku, správu a údržbu systému vyberania mýta;
   správne poplatky a sadzby súvisiace s koncesnými zmluvami;
   náklady na riadenie, správu a služby súvisiace s prevádzkou infraštruktúry.

Náklady môžu zahrňovať návratnosť kapitálu alebo rozpätie zisku, ktoré zohľadňuje prenesený stupeň rizika.

Také náklady sa spravodlivo a transparentne rozdeľujú medzi všetky triedy vozidiel, na ktoré sa vzťahuje mýtny systém.

4.  Podiel nákladnej dopravy, koeficienty rovnocennosti a korekčný mechanizmus

–  Výpočet mýta sa zakladá na skutočných alebo predpokladaných podieloch ťažkých nákladných vozidiel na vozokilometroch, ktoré sa v prípade potreby upravia podľa koeficientov rovnocennosti, aby sa vytvorila dostatočná rezerva na zvýšené náklady na výstavbu a opravu infraštruktúry používanej nákladnými vozidlami.

–  Táto tabuľka uvádza orientačné koeficienty rovnocennosti: Ak členský štát používa koeficienty rovnocennosti, ktoré sa odlišujú od tých, ktoré sú uvedené v tabuľke, zakladajú sa na objektívne oprávnených kritériách a uverejnia sa.

Trieda vozidla(21)

Koeficienty rovnocennosti

Stavebná oprava(22).

Investície

Ročná údržba

Medzi 3,5t a 7,5 t, trieda 0

1

1

1

> 7,5 t, trieda I

1,96

1

1

> 7,5 t, trieda II

3,47

1

1

> 7,5 t, trieda III

5,72

1

1

–  Mýtne režimy, ktoré sa zakladajú na prognózach intenzity dopravy, stanovujú korekčné mechanizmy, podľa ktorých sa mýta pravidelne upravujú kvôli korekcii akýchkoľvek nižších alebo vyšších nákladov uhradených v dôsledku chybných prognóz.

PRÍLOHA III

"PRÍLOHA IV

Orientačné určenie triedy vozidla

Triedy vozidiel sa určujú podľa tejto tabuľky.

Vozidlá sa vo vzostupnom poradí triedia na podkategórie 0, I, II a III podľa poškodenia, ktoré spôsobujú povrchu komunikácií (trieda III je preto kategória, ktorá cestnej infraštruktúre spôsobuje najväčšie poškodenia). Poškodenie sa exponenciálne zväčšuje so zvyšovaním hmotnosti na náprave.

Všetky motorové vozidlá a jazdné súpravy s najvyššou povolenou celkovou hmotnosťou 7, 5 tony patria do triedy poškodenia 0.

Motorové vozidlá

Hnacie nápravy s pneumatickým pružením alebo uznané ako rovnocenné(23)

Ostatné systémy zavesenia hnacej nápravy

Trieda poškodenia

Počet náprav a najvyššia prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Počet náprav a najvyššia prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Nie menej ako

Menej ako

Nie menej ako

Menej ako

Dve nápravy

7,5

12

13

14

15

12

13

14

15

18

7.5

12

13

14

15

12

13

14

15

18

I

Tri nápravy

15

17

19

21

23

25

17

19

21

23

25

26

15

17

19

21

17

19

21

23

23

25

25

26

II

Štyri nápravy

23

25

27

25

27

29

23

25

25

27

I

27

29

31

29

31

32

II

29

31

31

32

Jazdné súpravy (návesové a prívesové súpravy)

Hnacie nápravy s pneumatickým pružením alebo uznané ako rovnocenné

Ostatné systémy zavesenia hnacích náprav

Trieda poškodenia

Počet náprav a najvyššia prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Počet náprav a najvyššia prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Nie menej ako

Menej ako

Nie menej ako

Menej ako

Nápravy 2 + 1

7.5

12

14

16

18

20

22

23

25

12

14

16

18

20

22

23

25

28

7.5

12

14

16

18

20

22

23

25

12

14

16

18

20

22

23

25

28

I

Nápravy 2 +2

23

25

26

28

25

26

28

29

23

25

26

28

25

26

28

29

29

31

29

31

II

31

33

31

33

33

36

36

38

33

36

III

Nápravy 2 +3

II

36

38

38

40

36

38

38

40

III

Nápravy 3 +2

II

36

38

38

40

36

38

38

40

40

44

III

40

44

Nápravy 3 +3

36

38

38

40

36

38

I

38

40

II

40

44

40

44

"

(1) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 371.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(3) Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(4) Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, s. 58.
(5) Ú. v. EÚ C 109, 30.4.2004, s. 14.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 20. apríla 2004 (Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 372), spoločná pozícia Rady zo 6. septembra 2005 (Ú. v. EÚ C 275 E, 8.11.2005, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2005.
(7)1 Ú. v. EÚ C 43 E, 19.2.2004, s. 250.
(8) Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1).
(9)1 Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s.100).
(10)1 Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s.23.
(11)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(12)* 24 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(13)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(14)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(15)* 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(16)** 54 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(17)*** 2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(18)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(19)1 Tieto ustanovenia spolu s ponúkanou pružnosťou spôsobu, akým sa náklady časom uhradia (pozri bod 2.1, tretia zarážka), poskytujú značné rozpätie na určenie mýt vo výškach, ktoré sú prijateľné pre užívateľov a ktoré sú prispôsobené osobitným cieľom dopravnej politiky členského štátu.
(20)1 Uplatňovanie koeficientov rovnocennosti členskými štátmi môže zohľadniť výstavbu ciest, ktorá prebieha v etapách, alebo použitie prístupu dlhodobého cyklu životnosti.
(21)1 Na určenie triedy vozidla pozri prílohu IV.
(22)2 Triedy vozidiel príslušne zodpovedajú zaťaženiam náprav 5,5; 6,5; 7,5 a 8,5 ton.".
(23) Pruženie uznané ako rovnocenné podľa definície v prílohe II smernice Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES (Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 47).


Strojové zariadenia ***II
PDF 919kWORD 769k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (5786/2/2005 – C6-0267/2005 – 2001/0004(COD))
P6_TA(2005)0517A6-0338/2005

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (5786/2/2005 – C6-0267/2005),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2000)0899)(2),

–   so zreteľom na zmenený a doplnený návrh Komisie (KOM(2003)0048)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0338/2005),

1.   schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 15. decembra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie)

P6_TC2-COD(2001)0004


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy(6),

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení(7) kodifikovala smernicu 89/392/EHS(8). Keďže smernica 98/37/ES je v súčasnosti predmetom nových podstatných zmien a doplnení, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)  Odvetvie strojových zariadení je dôležitou súčasťou strojárskeho priemyslu a je jednou z hlavných priemyselných opôr hospodárstva Spoločenstva. Sociálne náklady na veľký počet úrazov spôsobených priamo používaním strojových zariadení je možné znížiť bezpečným návrhom a konštrukciou strojových zariadení a správnou inštaláciou a údržbou.

(3)  Členské štáty sú zodpovedné za to, aby na svojom území zabezpečili ochranu zdravia a bezpečnosť osôb, a to najmä pracovníkov a spotrebiteľov a tam, kde je to vhodné, aj domácich zvierat a tovaru, predovšetkým vzhľadom na riziká vyplývajúce z používania strojových zariadení.

(4)  Na účely zabezpečenia právnej istoty užívateľov by sa mal rozsah pôsobnosti tejto smernice a pojmy súvisiace s jej uplatňovaním vymedziť čo najpresnejšie.

(5)  Povinné ustanovenia členských štátov vzťahujúce sa na staveniskové výťahy určené na zdvíhanie osôb alebo osôb a tovaru, ktoré často dopĺňajú de facto povinné technické špecifikácie a/alebo nepovinné normy, nemusia nevyhnutne viesť k odlišným mieram bezpečnosti a ochrany zdravia, avšak z dôvodu svojej rozdielnosti tvoria prekážky obchodovania v rámci Spoločenstva. Vnútroštátne systémy posudzovania zhody a certifikácie týchto strojových zariadení sa okrem toho značne líšia. Je preto žiaduce nevylučovať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice staveniskové výťahy určené na zdvíhanie osôb alebo osôb a tovaru.

(6)  Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je vhodné vylúčiť zbrane, vrátane strelných zbraní, ktoré sú upravené smernicou Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní(9); toto vylúčenie strelných zbraní by sa nemalo vzťahovať na ručné upevňovacie strojové zariadenia s výbušnou náplňou alebo iné nárazové strojové zariadenia určené len na priemyselné alebo technické účely. Je potrebné stanoviť prechodné opatrenia, ktoré členským štátom umožnia schvaľovať uvedenie na trh a do prevádzky takých strojových zariadení, ktoré boli vyrobené v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami platnými a účinnými v čase prijatia tejto smernice, vrátane ustanovení o vykonávaní Dohovoru z 1. júla 1969 o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek ručných zbraní. Takéto prechodné opatrenia taktiež umožnia európskym organizáciám pre normalizáciu vypracovať normy zabezpečujúce úroveň bezpečnosti podľa stavu vedy a techniky.

(7)  Táto smernica sa nevzťahuje na zdvíhanie osôb pomocou zariadení, ktoré nie sú určené na zdvíhanie osôb. Táto skutočnosť však nemá vplyv na právo členských štátov prijať v súlade so zmluvou vnútroštátne opatrenia týkajúce sa takýchto strojov na účely vykonávania smernice Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(10).

(8)  V prípade poľnohospodárskych a lesných traktorov by sa ustanovenia tejto smernice o rizikách, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami(11) nemali uplatňovať, ak sa na tieto riziká vzťahuje smernica 2003/37/ES.

(9)  Trhový dozor je nevyhnutný nástroj, pretože zabezpečuje správne a jednotné uplatňovanie smerníc. Je preto potrebné vytvoriť právny rámec, v ktorom môže byť harmonizovane vykonávaný.

(10)  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernice na ich území účinne dodržiavala a aby sa v súlade s jej ustanoveniami, pokiaľ možno čo najviac, zvýšila bezpečnosť predmetných strojových zariadení. Členské štáty by mali zabezpečiť kapacity na vykonávanie účinného dohľadu nad trhom, pričom zohľadnia usmernenia vypracované Komisiou s cieľom dosiahnuť správne a jednotné uplatňovanie tejto smernice.

(11)  V kontexte trhového dozoru by sa malo jasne rozlišovať medzi námietkami voči harmonizovanej norme, na základe ktorej sa predpokladá zhoda strojového zariadenia a ochranným opatrením, ktoré sa vzťahuje na strojové zariadenie.

(12)  Uvedenie strojového zariadenia do prevádzky v zmysle tejto smernice sa môže vzťahovať iba na použitie samotného strojového zariadenia na jeho zamýšľaný účel alebo na účel, ktorý možno rozumne predpokladať. To nevylučuje určenie vonkajších podmienok používania strojového zariadenia za predpokladu, že tieto podmienky nebudú vyžadovať úpravu strojového zariadenia spôsobom, ktorý nie je uvedený v tejto smernici.

(13)  Taktiež je potrebné upraviť vhodný mechanizmus umožňujúci prijatie osobitných opatrení na úrovni Spoločenstva, ktoré by vyžadovali od členských štátov zákaz alebo obmedzenie uvedenia na trh určitých typov strojových zariadení, ktoré predstavujú rovnaké riziká pre zdravie a bezpečnosť osôb v dôsledku nedostatkov v príslušných harmonizovaných normách alebo na základe technických vlastností strojových zariadení, alebo podriadiť také strojové zariadenia osobitným podmienkam. S cieľom zabezpečiť vhodné posúdenie potreby takýchto opatrení, mali by byť prijímané Komisiou za pomoci výboru, v zmysle konzultácií s členskými štátmi a inými zúčastnenými stranami. Keďže takéto opatrenia sa nevzťahujú priamo na hospodárskych prevádzkovateľov, členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na ich vykonanie.

(14)  Mali by sa dodržiavať základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, aby sa zabezpečilo, že strojové zariadenia sú bezpečné; tieto požiadavky by sa mali uplatňovať so zohľadnením stavu vedy a techniky v čase konštrukcie strojového zariadenia a so zohľadnením technických a ekonomických požiadaviek.

(15)  V prípade, že strojové zariadenie môže používať spotrebiteľ, to znamená, že sa nejedná o profesionálnu obsluhu, výrobca by mal zohľadniť túto skutočnosť pri návrhu a konštrukcii. To isté platí, ak sa stroj bežne používa na poskytovanie služby pre spotrebiteľa.

(16)  Hoci sa požiadavky tejto smernice nevzťahujú na čiastočne skompletizované strojové zariadenia v celom rozsahu, je napriek tomu dôležité zabezpečiť, aby sa vyšpecifikovaným postupom zaručoval voľný pohyb týchto strojových zariadení.

(17)  Na obchodných veľtrhoch, výstavách a pod. by malo byť možné vystavovať strojové zariadenia, ktoré nespĺňajú podmienky tejto smernice. Záujemcovia by však mali byť riadne informovaní o tom, že dané strojové zariadenia nie sú v zhode a o tom, že v tomto stave ich nemožno kúpiť.

(18)  Táto smernica definuje iba základné všeobecné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, doplnené o určitý počet špecifickejších požiadaviek pre učité kategórie strojových zariadení. Aby sa pomohlo výrobcom pri preukazovaní zhody s týmito základnými požiadavkami a aby sa umožnilo overiť zhodu s podstatnými požiadavkami, je žiadúce mať na úrovni Spoločenstva harmonizované normy týkajúce sa predchádzania rizik, ktoré vyplývajú z návrhu a konštrukcie strojových zariadení. Tieto normy pripravujú súkromnoprávne organizácie a mali by si uchovať svoje nezáväzný charakter.

(19)  Vzhľadom na charakter rizík, s ktorými je spojené používanie strojových zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali by sa stanoviť postupy posudzovania zhody so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia. Tieto postupy by sa mali vypracovať so zreteľom na mieru nebezpečenstva spočívajúceho v danom strojovom zariadení. Každá kategória strojových zariadení by teda mala mať príslušný postup, ktorý je v súlade s rozhodnutím Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch používaných v technických zosúlaďovacích smerniciach pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlá pre umiestňovanie a používanie označenia CE – zhody, ktoré sa majú použiť v smerniciach o technickej harmonizácii(12) berúc do úvahy charakter overenia potrebného pre také strojové zariadenia.

(20)  Výrobcovia by si mali zachovať plnú zodpovednosť za potvrdenie zhody svojich strojových zariadení s ustanoveniami tejto smernice. Pri niektorých druhoch strojových zariadení s vyšším rizikovým faktorom je však žiadúci prísnejší certifikačný postup.

(21)  Označenie CE by sa malo plne uznávať ako jediné označenie, ktoré zaručuje zhodu strojového zariadenia s požiadavkami tejto smernice. Všetky iné označenia, ktoré môžu zavádzať tretie strany ohľadom významu alebo formátu označenia CE, alebo oboch, by mali byť zakázané.

(22)  S cieľom zabezpečiť rovnocennosť označenia CE s označením výrobcu je dôležité, aby sa tieto označenia upevňovali rovnakým spôsobom. Aby sa zabránilo zámene akéhokoľvek označenia CE, ktoré sa môže objaviť na určitých komponentoch a označenia CE, ktoré sa týka strojového zariadenia ako celku, je dôležité, aby sa označenie CE pre strojové zariadenia umiestňovalo pozdĺž mena osoby, ktorá je zaň zodpovedná, čiže konkrétne výrobcu alebo jeho splnomocnenca.

(23)  Výrobca alebo jeho splnomocnenec by mal taktiež zabezpečiť vykonanie posúdenia rizík pre strojové zariadenie, ktoré plánuje uviesť na trh. Na tento účel by mal stanoviť základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia vzťahujúce sa na jeho strojové zariadenie, pre ktoré musí prijať opatrenia.

(24)  Podstatné je, aby výrobca alebo jeho splnomocnenec usadený v Spoločenstve, ešte predtým, než vydá ES vyhlásenie o zhode, zostavil súbor technickej konštrukčnej dokumentácie. Nie je však nevyhnutné, aby bola celá dokumentácia trvale fyzicky k dispozícii, ale musí byť poskytnutá na požiadanie. Nemusí obsahovať podrobné plány čiastkových zostáv používaných pri výrobe strojového zariadenia, pokiaľ ich znalosť nie je nevyhnutná pre posudzovanie zhody so základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť.

(25)  Adresáti akýchkoľvek rozhodnutí prijatých podľa tejto smernice by mali byť informovaní o dôvodoch vydania takéhoto rozhodnutia a o opravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii.

(26)  Členské štáty by mali stanoviť sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(27)  Uplatňovanie tejto smernice na určitý počet strojov určených na zdvíhanie osôb vyžaduje lepšie vymedzenie výrobkov, na ktoré sa táto smernica vzťahuje oproti tým, ktoré sú upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/16/ES z 29. júna 1995 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov(13). Je potrebné opätovne vymedziť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Podľa toho by sa táto smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(28)  Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie základných zdravotných a bezpečnostných požiadaviek vo vzťahu k návrhu a výrobe s cieľom zlepšiť bezpečnosť strojových zariadení uvedených na trh, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)  V súlade s článkom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(14) sa členské štáty podporujú v tom,, aby si pre seba a aj v záujme Spoločenstva vytvorili vlastné tabuľky, ktoré budú, pokiaľ možno čo najlepšie, znázorňovať vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu, a aby ich zverejnili.

(30)  Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(15),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na tieto výrobky:

   a) strojové zariadenia,
   b) vymeniteľné prídavné zariadenia,
   c) bezpečnostné časti,
   d) zdvíhacie príslušenstvo,
   e) reťaze, laná a záchytné pásy,
   f) odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos,
   g) čiastočne skompletizované strojové zariadenia.

2.  Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sú vylúčené:

   a) bezpečnostné časti určené na použitie ako náhradné diely, ktorými sa nahradia rovnaké časti, a ktoré dodáva výrobca pôvodného strojového zariadenia,
   b) špecifické zariadenia určené na používanie na výstaviskách a/alebo v zábavných parkoch,
   c) strojové zariadenia navrhnuté alebo uvedené do prevádzky osobitne pre jadrové účely, ktorých porucha môže viesť k úniku rádioaktivity,
   d) zbrane, vrátane strelných zbraní,
  e) tieto dopravné prostriedky:
   ? poľnohospodárske a lesné traktory, pokiaľ ide o riziká, ktoré upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES, s výnimkou strojových zariadení namontovaných na týchto vozidlách,
   ? motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, ktorých sa týka smernica Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(16), s výnimkou strojových zariadení namontovaných na týchto vozidlách,
   ? vozidlá, ktorých sa týka smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovom schválení dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel(17), s výnimkou strojových zariadení namontovaných na týchto vozidlách,
   ? motorové vozidlá určené výlučne na športové súťaže, a
   ? letecké, vodné alebo železničné dopravné prostriedky, s výnimkou strojových zariadení namontovaných na týchto dopravných prostriedkoch,
   f) námorné plavidlá a mobilné jednotky používané mimo pobrežia a strojové zariadenia nainštalované na palube takýchto plavidiel a/alebo jednotiek,
   g) strojové zariadenia osobitne navrhované a konštruované na vojenské alebo policajné účely,
   h) strojové zariadenia osobitne navrhované a konštruované na výskumné účely na dočasné použitie v laboratóriách,
   i) banské ťažobné zariadenia,
   j) strojové zariadenia určené na posúvanie artistov pri artistických vystúpeniach,
  k) elektrické a elektronické výrobky, ktoré patria do nasledujúcich oblastí, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica Rady 73/23/EHS z 19. februára 1973 o zosúlaďovaní právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia(18):
   - domáce spotrebiče určené na použitie v domácnosti,
   - audio a video zariadenia,
   - zariadenia informačných technológií,
   - bežné kancelárske strojové zariadenia,
   - nízkonapäťové spínacie a riadiace skrinky,
   - elektromotory,
  l) tieto typy vysokonapäťových elektrických zariadení:
   - spínacie zariadenia a regulačné zariadenia,
   - transformátory.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice označuje pojem "strojové zariadenie" výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) až f).

Uplatňujú sa tieto pojmy:

  a) "strojové zariadenie" znamená:
   súbor, ktorý je vybavený alebo určený na vybavenie pohonným systémom, ktorý nepoužíva priamo vynaloženú ľudskú alebo zvieraciu silu, ktorý sa skladá z častí alebo komponentov, z ktorých najmenej jedna je pohyblivá, a ktoré sú vzájomne spojené za účelom stanoveného použitia,
   súbor uvedený v prvej zarážke, ktorému chýbajú komponenty, ktorými sa pripája s miestom používania alebo k zdrojom energie a pohybu,
   súbor uvedený v prvej a druhej zarážke, pripravený na inštaláciu a schopná fungovať samostatne, iba ak je namontovaná na dopravnom prostriedku alebo nainštalovaná v budove alebo konštrukcii,
   súbory strojových zariadení uvedené v prvej až tretej zarážke alebo čiastočne skompletizované strojové zariadenia uvedené pod písm. g), ktoré sú za účelom dosiahnutia tohto istého cieľa zostavené a ovládané tak, aby fungovali ako integrálny celok,
   súbor spojených častí alebo komponentov, z ktorých sa najmenej jeden pohybuje, zmontovaných spolu na za účelom zdvíhania bremien, a ktorých jediným zdrojom energie je priamo pôsobiaca ľudská sila,
   b) "vymeniteľné prídavné zariadenie" znamená zariadenie, ktoré po uvedení strojového zariadenia alebo traktora do prevádzky je k tomuto strojovému zariadeniu alebo traktoru pripojené samotnou obsluhou tak, aby sa upravila jeho funkcia alebo aby sa mu priradila nová funkcia, pokiaľ toto zariadenie nie je nástrojom,
  c) "bezpečnostná časť" znamená komponent:
   ktorý slúži na splnenie bezpečnostnej funkcie,
   ktorý sa uvádza na trh nezávisle,
   ktorého zlyhanie a/alebo nesprávne fungovanie ohrozuje bezpečnosť osôb a
   ktorý nie je potrebný pre fungovanie strojového zariadenia, alebo ktorého bežné časti možno nahradiť tak, aby zariadenie fungovalo.

Informatívny zoznam bezpečnostných častí je uvedený v prílohe IV, ktorá sa môže aktualizovať v súlade s článkom 8 ods.1 písm. a),

   d) "zdvíhacie príslušenstvo" znamená komponent alebo zariadenie nepripojené k zdvíhaciemu strojovému zariadeniu, ktoré umožňuje udržanie bremena, a ktoré sa nachádza medzi strojovým zariadením a bremenom alebo na samotnom bremene, alebo ktoré má tvoriť neoddeliteľnú súčasť bremena, a ktoré sa uvádza na trh nezávisle; viazacie prostriedky a ich komponenty sa tiež považujú za zdvíhacie príslušenstvo,
   e) "reťaze, laná a záchytné pásy" znamená reťaze, laná a záchytné pásy navrhované a konštruované na zdvíhacie účely ako súčasť zdvíhacieho zariadenia alebo zdvíhacieho príslušenstva,
   f) "odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos" znamená odnímateľnú časť na prenášanie sily medzi strojovým zariadením s vlastným pohonom alebo traktorom a iným strojom formou spojenia na prvom pevnom ložisku. Ak sa uvedie na trh spolu s ochranným krytom, považuje sa za jeden výrobok,
   g) "čiastočne skompletizované strojové zariadenie" znamená súbor, ktorá už takmer je strojovým zariadením, ale ktorá nemôže samostatne plniť určitý účel použitia. Pohonný systém je čiastočne skompletizovaným strojovým zariadením. Čiastočne skompletizované strojové zariadenie je určené na zabudovanie do iného strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia alebo k zmontovaniu s nimi, čím sa vytvorí strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica,
   h) "uvedenie na trh" znamená sprístupnenie strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia po prvýkrát v Spoločenstve za účelom jeho distribúcie alebo používania za úplatu alebo bezodplatne,
   i) "výrobca" znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá navrhuje a/alebo vyrába strojové zariadenie alebo čiastočne skompletizované strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a je zodpovedná za zhodu strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia s touto smernicou za účelom jeho uvedenia na trh pod jej vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo pre svoje vlastné použitie. V prípade neexistencie výrobcu podľa vyššie uvedenej definície, možno za výrobcu považovať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uvádza na trh alebo do prevádzky strojové zariadenie alebo čiastočne skompletizované strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica,
   j) "splnomocnenec" znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá získala od výrobcu písomné splnomocnenie vykonávať v jeho mene všetky alebo niektoré povinnosti a formálne náležitosti súvisiace s touto smernicou,
   k) "uvedenie do prevádzky" znamená prvé použitie v Spoločenstve strojového zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na zamýšľaný účel,
   l) "harmonizovaná norma" znamená nezáväznú technickú špecifikáciu prijatú orgánom pre normalizáciu, a to konkrétne Európskym výborom pre normalizáciu (CEN), Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC) alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy (ETSI), na základe poverenia Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby Informačnej spoločnosti(19).

Článok 3

Špecifické smernice

V prípade strojových zariadení, ktorých nebezpečenstvá uvedené v prílohe I riešia podrobnejšie v celku alebo čiastočne iné smernice Spoločenstva, sa pre dané strojové zariadenia v súvislosti s predmetnými nebezpečenstvami táto smernica neuplatní alebo sa prestane uplatňovať, a to od dátumu vykonávania týchto iných smerníc.

Článok 4

Dohľad nad trhom

1.  Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby zabezpečili, že strojové zariadenia možno uviesť na trh a/alebo do prevádzky iba vtedy, ak pri správnej inštalácii, udržiavaní a používaní na zamýšľaný účel alebo za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať, spĺňajú príslušné ustanovenia tejto smernice a neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a tam, kde je to vhodné, domáce zvieratá alebo majetok.

2.  Členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby zabezpečili, že čiastočne skompletizované strojové zariadenia sa môžu uviesť na trh, iba ak spĺňajú príslušné ustanovenia tejto smernice.

3.  Členské štáty ustanovia alebo vymenujú príslušné orgány na monitorovanie zhody strojových zariadení a čiastočne skompletizovaných strojových zariadení s ustanoveniami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

4.  Členské štáty určia úlohy, organizáciu a právomoci príslušných orgánov uvedených v odseku 3 a informujú o nich, ako i o každej následnej zmene, Komisiu a ostatné členské štáty.

Článok 5

Uvádzanie na trh a do prevádzky

1.  Pred uvedením strojových zariadení na trh a/alebo do prevádzky musí výrobca alebo jeho splnomocnenec:

   a) zabezpečiť, že tieto strojové zariadenia spĺňajú príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v prílohe I,
   b) zabezpečiť, aby bola k dispozícii technická dokumentácia uvedená v prílohe VII oddiel A,
   c) zabezpečiť najmä potrebné informácie, ako napríklad návody,
   d) vykonať príslušné postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 12,
   e) vyhotoviť ES vyhlásenie o zhode v súlade s prílohou II, oddiel A, časť 1 a zabezpečiť, aby bolo priložené k strojovému zariadeniu,
   f) umiestniť označenie CE v súlade s článkom 16.

2.  Pred uvedením čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia na trh výrobca alebo jeho splnomocnenec zabezpečí dokončenie postupu uvedeného v článku 13.

3.  Na účely postupov uvedených v článku 12 má mať výrobca alebo jeho splnomocnenec prostriedky potrebné na to, aby strojové zariadenie spĺňalo základné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia stanovené v prílohe I, alebo má mať k takýmto prostriedkom prístup.

4.  V prípade, že strojové zariadenie podlieha aj iným smerniciam, ktoré sa týkajú iných aspektov a upravujú umiestnenie označenia CE, označenie CE znamená, že strojové zariadenie spĺňa aj ustanovenia týchto iných smerníc.

Ak však jedna alebo niekoľko týchto smerníc umožňuje výrobcovi alebo jeho splnomocnencovi vybrať si počas prechodného obdobia systém, ktorý sa uplatní, označenie CE bude znamenať zhodu iba s ustanoveniami tých smerníc, ktoré výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatňujú. V ES vyhlásení o zhode sa uvedú podrobné údaje o uplatňovaných smerniciach, ako sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Sloboda pohybu

1.  Členské štáty nemôžu na svojom území zakazovať, obmedzovať ani brániť uvedeniu na trh a/alebo uvedeniu do prevádzky strojových zariadení, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

2.  Členské štáty nemôžu zakazovať, obmedzovať ani brániť uvedeniu na trh čiastočne skompletizovaných strojových zariadení, ak výrobca alebo jeho splnomocnenec vyhlási v zmysle prílohy II, časť 1, oddiel B, že sú určené na začlenenie do strojových zariadení alebo na montáž spolu s inými čiastočne skompletizovanými strojovými zariadeniami tak, aby vytvorili strojové zariadenia.

3.  Na obchodných veľtrhoch, výstavách, na predvádzacích akciách a pod. nesmú členské štáty brániť vystavovaniu strojových zariadení alebo čiastočne skompletizovaných strojových zariadení, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že viditeľné označenie jasne naznačuje, že nie sú v súlade s touto smernicou a že nebudú na predaj, kým nie sú uvedené do súladu s touto smernicou. Počas predvádzania takýchto strojových zariadení alebo čiastočne skompletizovaných zariadení, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou, sa navyše musia prijať primerané bezpečnostné opatrenia, ktorými sa zabezpečí ochrana osôb.

Článok 7

Predpoklad zhody s harmonizovanými normami

1.  Členské štáty považujú strojové zariadenia s označením CE, ktoré sú sprevádzané ES vyhlásením o zhode, ktorého obsah je ustanovený v prílohe II, časť 1, oddiel A za strojové zariadenia, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

2.  Strojové zariadenia vyrobené v zhode s harmonizovanou normou, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za spĺňajúce základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa týka takáto harmonizovaná norma.

3.  Odkazy na harmonizované normy bude Komisia uverejňovať v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.  Členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby sociálnym partnerom na vnútroštátnej úrovni umožnili ovplyvňovať proces prípravy a monitorovania harmonizovaných noriem.

Článok 8

Osobitné opatrenia

1.  Komisia môže, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 3, prijať akékoľvek primerané opatrenia na vykonanie ustanovení týkajúcich sa týchto bodov:

   a) aktualizácie informatívneho zoznamu bezpečnostných častí v prílohe V uvedeného v písmene c) článku 2,
   b) obmedzenia pre uvedenie na trh strojových zariadení uvedených v článku 9.

2.  Komisia môže, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 2, prijať akékoľvek primerané opatrenia súvisiace s vykonávaním a uplatňovaním tejto smernice v praxi, vrátane opatrení potrebných na zabezpečenie spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou, ako sa ustanovuje v článku 19 ods. 1.

Článok 9

Osobitné opatrenia zaoberajúce sa potenciálne nebezpečnými strojovými zariadeniami

1.  Ak sa Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 10 domnieva, že harmonizovaná norma nevyhovuje úplne základným požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa týka a ktoré sú ustanovené v prílohe I, Komisia môže, v súlade s odsekom 3 tohto článku, prijať opatrenia, ktoré vyžadujú od členských štátov zákaz alebo obmedzenie uvedenia na trh strojových zariadení s technickými vlastnosťami, ktoré predstavujú riziká v dôsledku nedostatkov v norme, alebo podriadiť také strojové zariadenia osobitným podmienkam.

Ak sa Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 domnieva, že opatrenie prijaté členským štátom je odôvodnené, Komisia môže, v súlade s odsekom 3 uvedeného článku, prijať opatrenia, ktoré vyžadujú od členských štátov zákaz alebo obmedzenie uvedenia na trh strojových zariadení, ktoré predstavujú rovnaké riziko na základe ich technických vlastností, alebo podriadiť také strojové zariadenia osobitným podmienkam.

2.  Členský štát môže požiadať Komisiu o preskúmanie potreby prijatia opatrení uvedených v odseku 1.

3.  V prípadoch uvedených v odseku 1 Komisia konzultuje s členskými štátmi a inými zúčastnenými stranami, pričom uvedie opatrenia, ktoré zamýšľa prijať za účelom zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia osôb na úrovni Spoločenstva.

Komisia, berúc náležito do úvahy výsledky takejto konzultácie, prijme potrebné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods.3.

Článok 10

Postup vznesenia námietok voči harmonizovanej norme

Ak sa členský štát alebo Komisia domnievajú, že harmonizovaná norma nevyhovuje úplne základným požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa týka a ktoré sú uvedené v prílohe I, Komisia alebo členský štát predložia vec výboru zriadenému smernicou 98/34/ES, pričom uvedú dôvody tohto predloženia veci. Výbor vydá bezodkladne stanovisko. Podľa stanoviska výboru sa Komisia rozhodne zverejniť, nezverejniť, zverejniť s obmedzením, zachovať, zachovať s obmedzením, alebo vziať späť odkazy na predmetnú harmonizovanú normu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

Ochranné opatrenie

1.  Ak členský štát zistí, že strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, s označením CE, ktoré sprevádza ES vyhlásenie o zhode a ktoré sa používa v súlade so zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno rozumne predpokladať, môže ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb a tam, kde je to vhodné, domácich zvierat alebo majetku, prijme všetky primerané opatrenia na stiahnutie takého strojového zariadenia z trhu, na zakázanie jeho uvedenia na trh a/alebo do prevádzky alebo na obmedzenie jeho voľného pohybu.

2.  Členský štát okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom takom opatrení a uvedie dôvody pre svoje rozhodnutie a najmä to, či je nezhoda spôsobená:

   a) nesplnením základných požiadaviek uvedených v článku 5 ods. 1 písm.a),
   b) nesprávnym uplatnením harmonizovaných noriem uvedených v článku 7 ods. 2,
   c) nedostatkami v samotných harmonizovaných normách uvedených v článku 7 ods. 2.

3.  Komisia bezodkladne začne konzultácie so zúčastnenými stranami.

Komisia po takejto konzultácii zváži, či opatrenia prijaté členským štátom sú odôvodnené alebo neodôvodnené, a svoje rozhodnutie oznámi členskému štátu, ktorý iniciatívu podnikol, ostatným členským štátom a výrobcovi alebo jeho splnomocnencovi.

4.  Ak sú opatrenia uvedené v odseku 1 založené na nedostatku v harmonizovaných normách a ak členský štát, ktorý inicioval opatrenia, trvá na svojom stanovisku, Komisia alebo členský štát iniciuje postup uvedený v článku 10.

5.  Ak strojové zariadenie nie je v zhode a nesie označenie CE, príslušný členský štát začne primerané konanie proti komukoľvek, kto toto označenie umiestnil, a informuje o tom Komisiu. Komisia informuje ostatné členské štáty.

6.  Komisia zabezpečí, aby členské štáty boli informované o postupe a o výsledku tohto konania.

Článok 12

Postupy posudzovania zhody strojových zariadení

1.  Výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatnia jeden z postupov posudzovania zhody uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 s cieľom osvedčiť zhodu strojového zariadenia s ustanoveniami tejto smernice.

2.  Ak sa na strojové zariadenie nevzťahuje príloha IV, výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatnia postup posudzovania zhody s vnútornými kontrolami výroby strojového zariadenia ustanovený v prílohe VIII.

3.  Ak je strojové zariadenie uvedené v prílohe IV a vyrába sa v súlade s harmonizovanými normami uvedenými v článku 7 ods. 2, a pod podmienkou, že tieto normy sa týkajú všetkých základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatnia jeden z týchto postupov:

   a) postup posudzovania zhody s vnútornými kontrolami výroby strojových zariadení ustanovený v prílohe VIII,
   b) postup ES skúšky typu uvedený v prílohe IX a vnútorné kontroly výroby strojových zariadení uvedené v prílohe VIII bod 3,
   c) komplexný postup zabezpečenia kvality uvedený v prílohe X.

4.  Ak sa strojové zariadenie uvádza v prílohe IV a nevyrába sa v súlade s harmonizovanými normami uvedenými v článku 7 ods. 2, alebo sa vyrába len čiastočne v súlade s týmito normami, alebo ak sa harmonizované normy netýkajú všetkých príslušných základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, alebo ak pre predmetné strojové zariadenie neexistujú harmonizované normy, výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatnia jeden z nasledujúcich postupov:

   a) postup ES skúšky typu uvedený v prílohe IX a vnútorné kontroly výroby strojových zariadení uvedené v prílohe VIII bod 3,
   b) komplexný postup zabezpečenia kvality uvedený v prílohe X.

Článok 13

Postup pre čiastočne skompletizované strojové zariadenia

1.  Výrobca čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia alebo jeho splnomocnenec zabezpečí pred uvedením takéhoto strojového zariadenia na trh:

   a) vypracovanie príslušnej technickej dokumentácie uvedenej v prílohe VII, časť B,
   b) vypracovanie návodu na montáž uvedeného v prílohe VI,
   c) vypracovanie vyhlásenia o začlenení uvedeného v prílohe II, časť 1, oddiel B.

2.  Návod na montáž a vyhlásenie o začlenení sprevádzajú čiastočne skompletizované strojové zariadenie, až kým sa nezačlení do kompletného strojového zariadenia a potom tvoria súčasť súboru technickej dokumentácie pre dané strojové zariadenie.

Článok 14

Notifikované osoby

1.  Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom osoby, ktoré menovali na vykonávanie posudzovania zhody na účely uvedenia na trh, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3 a ods. 4, spolu s osobitnými postupmi posudzovania zhody a kategóriami strojových zariadení, pre ktoré boli tieto osoby menované, ako aj identifikačné kódy, ktoré týmto osobám Komisia vopred pridelila. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom následné zmeny a doplnenia.

2.  Členské štáty zabezpečia pravidelné monitorovanie notifikovaných osôb s cieľom kontrolovať, že vždy spĺňajú kritériá stanovené v prílohe XI. Notifikovaná osoba poskytne na požiadanie všetky relevantné informácie, vrátane rozpočtovej dokumentácie, aby členským štátom umožnila zabezpečiť splnenie požiadaviek prílohy XI.

3.  Členské štáty pri posudzovaní osôb, ktoré sa majú notifikovať a pri posudzovaní už notifikovaných osôb uplatňujú kritériá stanovené v prílohe XI.

4.  Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie zverejní na informačné účely zoznam notifikovaných osôb, ich identifikačných kódov a úloh, pre ktoré boli notifikované. Komisia zabezpečí, aby bol zoznam aktuálny.

5.  Osoby spĺňajúce kritériá pre ich posúdenie stanovené v príslušných harmonizovaných normách, na ktoré sú uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa budú považovať za osoby spĺňajúce príslušné kritériá.

6.  Ak notifikovaná osoba zistí, že príslušné požiadavky tejto smernice neboli splnené alebo že ich výrobca už nespĺňa, alebo že certifikát o ES skúške typu alebo schválenie systému zabezpečenia kvality by nemali byť vydané, berúc do úvahy zásadu proporcionality, pozastaví platnosť alebo odoberie vydaný certifikát alebo schválenie alebo ho obmedzí, pričom uvedie podrobné dôvody, pokiaľ výrobca nezabezpečí splnenie týchto požiadaviek zavedením vhodných nápravných opatrení. V prípade pozastavenia platnosti alebo odobratia certifikátu alebo schválenia alebo jeho obmedzenia, alebo v prípadoch, kedy by mohol byť oprávnene potrebný zásah príslušného orgánu, informuje notifikovaná osoba príslušný orgán podľa článku 4. Členský štát bezodkladne informuje ostatné členské štáty a Komisiu. Musí existovať možnosť odvolania.

7.  Komisia organizuje výmenu skúsenosti medzi orgánmi zodpovednými za vymenovanie, notifikáciu a monitorovanie notifikovaných osôb v členských štátoch a medzi notifikovanými osobami s cieľom koordinovať jednotné uplatňovanie tejto smernice.

8.  Členský štát, ktorý osobu notifikoval, zruší okamžite svoju notifikáciu, ak zistí:

   a) že táto osoba už nespĺňa kritéria stanovené v prílohe XI alebo
   b) že táto osoba závažným spôsobom neplní svoje povinnosti.

Členský štát o tom okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

Článok 15

Inštalácia a používanie strojového zariadenia

Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov stanoviť pri riadnom dodržaní právnych predpisov Spoločenstva také požiadavky, ktoré môžu považovať za potrebné na zabezpečenie ochrany osôb, a to najmä pracovníkov, pri používaní strojových zariadení, pod podmienkou, že to nebude znamenať takú úpravu strojového zariadenia, ktorá nie je špecifikovaná v tejto smernici.

Článok 16

Označenie CE

1.  Označenie CE-zhody sa skladá z veľkých písmen "CE", ako je znázornené v prílohe III.

2.  Označenie CE sa umiestňuje na strojové zariadenia viditeľne, čitateľne a nezmazateľne v súlade s prílohou III.

3.  Umiestnenie označení, znakov a nápisov na strojové zariadenia, ktoré by mohli uviesť do omylu tretie osoby, pokiaľ ide o význam alebo formát označenia CE, alebo oboje, sa zakazuje. Akékoľvek iné označenia sa môžu pripevniť na strojové zariadenia, iba ak sa tým nenaruší viditeľnosť, čitateľnosť a zmysel označenia CE.

Článok 17

Nezhodné označenia

1.  Členské štáty považujú nasledujúce označenia za nezhodné:

   a) pripevnenie označenia CE v zmysle tejto smernice na výrobky, ktorých sa táto smernica netýka,
   b) neprítomnosť označenia CE a/alebo neprítomnosť ES vyhlásenia o zhode pre strojové zariadenie,
   c) pripevnenie iného označenia ako označenia CE na strojové zariadenie, ktoré je zakázané podľa článku 16 ods. 3.

2.  Ak členský štát zistí, že označenie nie je v zhode s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, výrobca alebo jeho splnomocnenec sú povinní zabezpečiť, aby bol výrobok v zhode a ukončiť porušovanie príslušných ustanovení tejto smernice podľa podmienok stanovených týmto členským štátom.

3.  Ak nezhoda trvá aj naďalej, členský štát prijme všetky primerané opatrenia, aby obmedzil alebo zakázal uvedenie predmetného výrobku na trh, alebo aby zabezpečil jeho stiahnutie z trhu v súlade s postupom stanoveným v článku 11.

Článok 18

Dôvernosť informácií

1.  Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia a postupy v oblasti dôvernosti informácií, členské štáty zabezpečia, aby sa od všetkých strán a osôb dotknutých uplatňovaním tejto smernice povinne vyžadovalo, aby zaobchádzali s informáciami, ktoré získali pri plnení svojich povinností, ako s dôvernými. Najmä s obchodným, služobným a výrobným tajomstvom sa musí zaobchádzať ako s dôvernými, ak zverejnenie týchto informácií nie je potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochranu zdravia osôb.

2.  Ustanovenia odseku 1 nemajú vplyv na povinnosti členských štátov a notifikovaných osôb ohľadom ich vzájomnej výmeny informácií a vydávania upozornení.

3.  Rozhodnutia prijaté členskými štátmi a Komisiou v súlade s článkami 9 a 11 sa uverejňujú.

Článok 19

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.  Členské štáty prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány uvedené v článku 4 ods. 3 spolupracovali navzájom a s Komisiou a aby si navzájom odovzdávali informácie potrebné na jednotné uplatňovanie tejto smernice.

2.  Komisia organizuje výmenu skúseností medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za trhový dozor s cieľom koordinovať jednotné uplatňovanie tejto smernice.

Článok 20

Opravné prostriedky

V akomkoľvek opatrení, prijatom podľa tejto smernice, ktorým sa obmedzuje uvedenie na trh a/alebo do prevádzky strojových zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa uvádzajú presné dôvody, na ktorých je založené. Také opatrenie sa oznamuje čo najskôr príslušnej strane, ktorá je súčasne informovaná o zákonných opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa právnych predpisov platných v príslušnom členskom štáte a o lehotách, ktorým tieto opravné prostriedky podliehajú.

Článok 21

Šírenie informácií

Komisia prijíma potrebné opatrenia na sprístupnenie vhodných informácií týkajúcich sa vykonávania tejto smernice.

Článok 22

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor, ďalej len "výbor".

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

4.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 23

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do…(20) a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia týchto ustanovení.

Článok 24

Zmena a doplnenie smernice 95/16/ES

Smernica 95/16/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1)  V článku 1 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

"

2.  Na účely tejto smernice "výťah" znamená zdvíhacie zariadenie obsluhujúce špecifické úrovne, ktoré má nosnú plošinu pohybujúcu sa pozdĺž vodidiel, ktoré sú pevné a naklonené pod uhlom väčším ako 15 stupňov k horizontálnej rovine, a ktoré je určené na prepravu:

   osôb,
   osôb a tovaru,
   samotného tovaru, ak je nosná plošina prístupná, to znamená, ak do nej môže vstúpiť osoba bez ťažkostí, a ak je vybavená ovládačmi umiestnenými vo vnútri alebo v dosahu osoby nachádzajúcej sa vo vnútri.

Zdvíhacie zariadenia pohybujúce sa pozdĺž pevnej dráhy, aj keď sa nepohybujú pozdĺž vodidiel, ktoré sú pevné, sa považujú za výťahy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

"Nosná plošina" znamená časť výťahu, ktorou sú nesené osoby a/alebo tovar za účelom ich zdvihnutia alebo klesnutia.

3.  Smernica sa nevzťahuje na:

   zdvíhacie zariadenia, ktorých rýchlosť neprevyšuje 0,15 m/s,
   staveniskové výťahy,
   lanovky vrátane pozemných lanoviek,
   výťahy navrhované a skonštruované osobitne na vojenské alebo policajné účely,
   zdvíhacie zariadenia, z ktorých možno vykonávať prácu,
   banské navíjacie mechanizmy,
   zdvíhacie zariadenia určené na zdvíhanie artistov pri artistických vystúpeniach,
   zdvíhacie zariadenia namontované v dopravných prostriedkoch,
   zdvíhacie zariadenia pripojené k strojovému zariadeniu a určené výlučne pre prístup na pracoviská vrátane údržby a kontrolných bodov na strojovom zariadení,
   zubačky,
   eskalátory a mechanické chodníky.

"

2)  V prílohe I sa bod 1.2 nahrádza takto:

"

1.2  Nosná plošina

Nosnou plošinou každého výťahu musí byť kabína. Táto kabína musí byť navrhnutá a konštruovaná takým spôsobom, aby poskytovala priestor a pevnosť zodpovedajúcu maximálnemu počtu osôb a nominálnemu zaťaženiu výťahu, stanovenými výrobcom.

V prípade výťahov určených pre prepravu osôb a tam, kde to umožňujú rozmery výťahu, sa kabína musí navrhnúť a konštruovať takým spôsobom, aby jej konštrukčné vlastnosti neprekážali a nezdržovali v nastupovaní a používaní výťahu postihnutými osobami a tak, aby sa umožnili akékoľvek primerané prispôsobenia určené na uľahčenie používania výťahu týmito osobami.

"

Článok 25

Zrušenie

Smernica 98/37/ES sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by sa vykladať v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe XII.

Článok 26

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do…(21). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú s účinnosťou od…(22)*.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice spolu s tabuľkou, v ktorej sa uvádza ako ustanovenia tejto smernice zodpovedajú prijatým vnútroštátnym ustanoveniam.

Článok 27

Výnimka

Členské štáty môžu do …(23) umožniť uvedenie na trh a do prevádzky ručných upevňujúcich strojových zariadení s výbušnou náplňou a iných nárazových strojových zariadení , ktoré sú v zhode s vnútroštátnymi ustanoveniami účinnými pri prijatí tejto smernice.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA TÝKAJÚCE SA NÁVRHU A KONŠTRUKCIE STROJOVÝCH ZARIADENÍ

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

1.  Výrobca strojového zariadenia alebo jeho splnomocnenec musia zabezpečiť vykonanie posúdenia rizika s cieľom stanoviť požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré sa vzťahujú na strojové zariadenie. Strojové zariadenie sa potom musí navrhovať a konštruovať so zohľadnením výsledkov tohto posúdenia rizika.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec pomocou opakovaného vyššie uvedeného postupu posúdenia rizika a zníženie rizika:

   určí limity strojového zariadenia, medzi ktoré patrí jeho zamýšľané použitie a rozumne predpokladané nesprávne použitie,
   označí nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplývať zo strojového zariadenia a s tým spojené nebezpečné situácie,
   odhadne riziká, pričom vezme do úvahy závažnosť možného úrazu alebo ujmy na zdraví a pravdepodobnosť ich výskytu,
   vyhodnotí riziká s cieľom určiť, či je potrebné zníženie rizika v súlade s cieľom tejto smernice,
   odstráni nebezpečenstvá alebo zníži riziká spojené s týmito nebezpečenstvami uplatnením ochranných opatrení podľa poradia priorít určeného v oddieli 1.1.2. písm. b).

2.  Povinnosti ustanovené v základných požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia platia iba vtedy, ak ohľadom predmetného strojového zariadenia existuje nebezpečenstvo v prípade jeho používania za podmienok predpokladaných výrobcom alebo jeho splnomocnencom, ako aj v predpokladaných neobvyklých situáciách. V každom prípade platia princípy integrovanej bezpečnosti uvedené v oddieli 1.1.2. a povinnosti týkajúce sa označovania strojového zariadenia a návodov uvedené v oddieloch 1.7.3. a 1.7.4.

3.  Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto prílohe sú záväzné. Avšak pri uvážení súčasného stavu techniky sa možno nebudú dať dosiahnuť ciele, ktoré sú nimi stanovené. V tomto prípade musia byť strojové zariadenia v maximálnej možnej miere navrhované a konštruované so zámerom priblížiť sa k týmto cieľom.

4.  Táto príloha je usporiadaná do niekoľkých častí. Prvá časť má všeobecný rozsah a týka sa všetkých druhov strojových zariadení. Ďalšie časti sa vzťahujú na určité druhy konkrétnych nebezpečenstiev. Napriek tomu je nevyhnutné preštudovať celú prílohu s cieľom nadobudnúť istotu, že boli splnené všetky príslušné základné požiadavky. Pri navrhovaní strojových zariadení sa zohľadňujú požiadavky zo všeobecnej časti a požiadavky z jednej alebo viacerých ďalších častí na základe výsledkov posúdenia rizík vykonávaného v súlade s bodom 1 týchto všeobecných zásad.

1.  ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA

1.1.  Všeobecné poznámky

1.1.1.  Vymedzenie pojmov

Pre účely tejto prílohy:

   a) "nebezpečenstvo" je možný zdroj úrazu alebo ujmy na zdraví,
   b) "nebezpečný priestor" je akýkoľvek priestor v strojových zariadeniach a/alebo okolo nich, v ktorom je osoba vystavená ohrozeniu svojho zdravia alebo bezpečnosti,
   c) "ohrozená osoba" je každá osoba, ktorá sa úplne alebo čiastočne nachádza v nebezpečnom priestore,
   d) "obsluha" je osoba alebo osoby, ktorá inštaluje, prevádzkuje, nastavuje, robí údržbu, čistí, opravuje alebo prepravuje strojové zariadenia,
   e) "riziko" je spojenie pravdepodobnosti a závažnosti úrazu alebo ujmy na zdraví, ktoré môžu vyplynúť z nebezpečnej situácie,
   f) "ochranný kryt" je časť strojového zariadenia používaná osobitne na účely poskytnutia ochrany prostredníctvom fyzickej bariéry,
   g) "ochranné zariadenie" je zariadenie (iné ako ochranný kryt), ktoré zmenšuje riziko, a to samostatne alebo v spojitosti s ochranným krytom,
   h) "zamýšľané použitie" je použitie strojového zariadenia v súlade s informáciami poskytnutými v návode na použitie,
   i) "rozumne predpokladané nesprávne použitie" je použitie strojového zariadenia spôsobom, ktorý nie je zamýšľaný v návode na použitie, ale ktoré môže vyplynúť z ľahko predvídateľného správania ľudí.

1.1.2.  Princípy integrovanej bezpečnosti

a)   strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby boli prispôsobené pre svoju funkciu a aby ich bolo možné prevádzkovať, nastavovať a udržiavať bez toho, aby boli osoby pri vykonávaní týchto činností za predpokladaných podmienok vystavené riziku, pričom je potrebné zohľadniť aj ich rozumne predpokladané nesprávne použitie.

Cieľom prijatých opatrení musí byť vylúčenie akéhokoľvek rizika po celú dobu predpokladanej životnosti strojového zariadenia vrátane fáz prepravy, montáže, demontáže, vyradenia z prevádzky a likvidácie,

b)   pri výbere najvhodnejších riešení musí výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatňovať v uvedenom poradí tieto zásady:

   v maximálnej možnej miere odstrániť alebo znížiť riziká (závisí od bezpečného návrhu a konštrukcie strojových zariadení),
   prijať potrebné opatrenia na ochranu voči rizikám, ktoré nemožno vylúčiť,
   informovať používateľov o zvyškových rizikách, spôsobených rôznymi nedostatkami v prijatých ochranných opatreniach, oznámiť, či je potrebný zvláštny výcvik a stanoviť každú potrebu poskytnúť osobné ochranné pomôcky,

c)   pri návrhu a konštrukcii strojového zariadenia a pri vypracovaní návodu na použitie musí výrobca alebo jeho splnomocnenec predpokladať nielen zamýšľané použitie strojového zariadenia, ale aj jeho rozumne predpokladané nesprávne použitie.

Strojové zariadenia sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby sa zabránilo ich neobvyklému spôsobu používania, ak by taký spôsob používania vyvolával nebezpečenstvo. Návod na použitie musí podľa potreby upozorniť používateľa na spôsoby (ku ktorým by podľa skúseností mohlo prísť), akými by sa strojové zariadenia nemali používať,

d)   strojové zariadenia sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby boli zohľadnené obmedzenia, ktorým je vystavená obsluha v dôsledku potrebného alebo predpokladaného používania osobných ochranných pomôcok,

e)   strojové zariadenia sa musia dodávať so všetkým nevyhnutným špeciálnym vybavením a príslušenstvom, ktoré ich umožňuje bezpečne nastavovať, udržiavať a používať.

1.1.3.  Materiály a výrobky

Materiály, používané pri konštrukcii strojových zariadení, alebo výrobky, používané alebo vytvorené v priebehu používania strojových zariadení, nesmú ohrozovať bezpečnosť ani zdravie osôb. Najmä v prípadoch, keď sa používajú kvapaliny, musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa predchádzalo rizikám spôsobeným plnením, používaním, regeneráciou alebo vypúšťaním.

1.1.4.  Osvetlenie

Strojové zariadenie sa musí dodávať s vnútorným osvetlením vhodným pre príslušné činnosti v prípadoch, keď je možné, že i napriek osvetleniu okolitého prostredia normálnej intenzity nedostatok osvetlenia vyvoláva riziko.

Strojové zariadenie musí byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa nevyskytli oblasti rušivého tieňa, rušivého oslňovania a aby nedochádzalo k nebezpečným stroboskopickým efektom na pohyblivých častiach spôsobeným osvetlením.

Vnútorné časti vyžadujúce časté kontroly a nastavovania a miesta údržby musia byť vybavené vhodným osvetlením.

1.1.5.  Návrh strojových zariadení na uľahčenie manipulácie s nimi

Strojové zariadenia alebo každá ich súčasť musia byť:

   spôsobilé na bezpečné manipulovanie a prepravovanie,
   zabalené alebo navrhované tak, aby ich bolo možné skladovať bezpečne a bez poškodenia.

Počas prepravy strojových zariadení a/alebo ich dielových častí nesmie dôjsť k možnosti ich náhleho pohybu alebo nebezpečenstva vyvolaného nestabilitou, pokiaľ sa so strojovým zariadením a/alebo s jeho dielovými časťami manipuluje v súlade s návodom.

V prípadoch, keď hmotnosť, rozmery alebo tvar strojových zariadení alebo ich rôznych súčastí bránia ich ručnému premiestňovaniu, musia byť strojové zariadenia alebo každá ich súčasť:

   vybavené príslušenstvom pre upevnenie zdvíhacieho zariadenia, alebo
   navrhované tak, aby ich bolo možné týmto príslušenstvom vybaviť, alebo
   vytvarované takým spôsobom, aby k nim bolo možné ľahko pripevniť štandardné zdvíhacie zariadenie.

Ak je potrebné, aby sa so strojovými zariadeniami alebo niektorou z ich súčastí dalo pohybovať ručne, musia byť:

   ľahko premiestniteľné, alebo
   vybavené na bezpečné zdvíhanie alebo premiestňovanie.

Musia sa prijať špeciálne opatrenia pre manipuláciu s nástrojmi a/alebo časťami strojových zariadení, ktorá by mohla byť nebezpečná i vtedy, keď sú tieto ľahké.

1.1.6.  Ergonomika

V predpokladaných podmienkach používania sa musí nepohodlie, únava a fyzický a psychický stres, ktorému je vystavená obsluha, zmenšiť na minimálnu možnú mieru so zohľadnením ergonomických zásad, ako napríklad:

   umožnením variability fyzických rozmerov, sily a vytrvalosti obsluhy,
   poskytnutím dostatočného miesta na pohyb častí tela obsluhy,
   vyvarovaním sa určeniu pracovnej rýchlosti strojom,
   vyvarovaním sa monitorovania vyžadujúceho si zdĺhavú koncentráciu,
   prispôsobením rozhrania človek/stroj na predpokladané charakteristiky obsluhy.

1.1.7.  Prevádzkové polohy

Prevádzková poloha musí byť navrhovaná a konštruovaná takým spôsobom, aby zabránila akémukoľvek riziku spôsobenému výfukovými plynmi a/alebo nedostatkom kyslíka.

Ak je strojové zariadenie určené na používanie v nebezpečnom prostredí, ktoré predstavuje riziká pre zdravie a bezpečnosť obsluhy, alebo ak strojové zariadenie samo osebe vytvára nebezpečné prostredie, poskytnú sa adekvátne prostriedky, ktoré obsluhe zabezpečia dobré pracovné podmienky a chránia obsluhu pred predpokladanými nebezpečenstvami.

Prevádzková poloha musí byť tam, kde je to vhodné, vybavená primeranou kabínou navrhovanou, konštruovanou a/alebo vybavenou takým spôsobom, aby sa splnili vyššie uvedené požiadavky. Východ z kabíny musí umožňovať rýchly únik. Okrem toho musí byť tam, kde je to potrebné, zabezpečený núdzový východ v inom smere, než je obvyklý východ.

1.1.8.  Sedadlo

Tam, kde je to vhodné, a ak to umožňujú pracovné podmienky, pracovisko tvoriace neoddeliteľnú súčasť strojového zariadenia musí byť navrhovanéé na inštaláciu sedadiel.

Ak sa plánuje sediaca poloha obsluhy počas prevádzky a ak prevádzková poloha tvorí neoddeliteľnú súčasť strojového zariadenia, musí byť so strojovým zariadením poskytnuté aj sedadlo.

Sedadlo obsluhy jej musí umožňovať udržanie stabilnej polohy. Sedadlo a jeho vzdialenosť od ovládacích zariadení sa okrem toho musia dať nastaviť podľa potreby obsluhy.

Ak je strojové zariadenie vystavené vibráciám, musí sa sedadlo navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby redukovalo vibrácie, prenášané na obsluhu na minimálnu odôvodnene dosiahnuteľnú úroveň. Pripevňovacie prvky sedadla musia odolať všetkým druhom namáhania, ktorému môžu byť vystavené. Ak pod nohami obsluhy nie je žiadna podlaha, musia byť zabezpečené opierky nôh pokryté protišmykovým materiálom.

1.2.  Ovládacie systémy

1.2.1.  Bezpečnosť a spoľahlivosť ovládacích systémov

Ovládacie systémy sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby sa zabránilo vzniku nebezpečných situácií. Predovšetkým sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby:

   odolali namáhaniu pri zamýšľanej prevádzke a vonkajším vplyvom,
   chyba v hardvéri alebo softvéri ovládacieho systému neviedla k nebezpečným situáciám,
   chyby v logike ovládacieho systému neviedli k nebezpečným situáciám,
   rozumne predpokladaná chyba človeka pri prevádzke neviedla k nebezpečným situáciám.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať týmto bodom:

   strojové zariadenia sa nesmú neočakávane uviesť do chodu,
   parametre strojových zariadení sa nesmú meniť nekontrolovaným spôsobom, ak taká zmena môže viesť k nebezpečným situáciám,
   strojovým zariadeniam sa nesmie brániť v zastavení, ak už bol vydaný príkaz na zastavenie,
   žiadna pohyblivá časť strojových zariadení ani žiadny predmet, ktorý je upnutý v strojových zariadeniach, nesmie spadnúť ani byť vymrštený,
   nesmú existovať prekážky automatického ani ručného zastavenia akýchkoľvek pohyblivých častí,
   ochranné zariadenia musia zostať plne účinné alebo vydať príkaz na zastavenie,
   časti ovládacieho systému súvisiace s bezpečnosťou sa musia súdržne vzťahovať na celú sústavu strojového zariadenia a/alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia.

Pri bezšnúrovom ovládaní nastane automatické zastavenie pri neobdržaní správnych ovládacích signálov, vrátane straty komunikácie.

1.2.2.  Ovládacie zariadenia

Ovládacie zariadenia musia byť:

   zreteľne viditeľné a identifikovateľné, podľa potreby i pomocou piktogramov,
   rozmiestnené tak, aby umožňovali bezpečnú obsluhu bez zaváhania alebo straty času a bez dvojznačnosti,
   navrhované tak, aby bol pohyb ovládacieho zariadenia zhodný s jeho účinkom,
   umiestnené mimo nebezpečného priestoru s výnimkou určitých ovládacích zariadení v potrebných prípadoch, ako je núdzový vypínač alebo ručný ovládací panel,
   rozmiestnené takým spôsobom, aby ich ovládanie nemohlo spôsobiť ďalšie riziko,
   navrhované alebo chránené takým spôsobom, aby v situácii, v ktorej existuje nebezpečenstvo, mohol požadovaný účinok vzniknúť iba prostredníctvom úmyselného úkonu,
   vyrobené takým spôsobom, aby odolali predpokladaným silám; zvláštna pozornosť sa musí venovať zariadeniam na núdzové vypnutie, u ktorých je pravdepodobné, že budú vystavené značným silám.

V prípadoch, keď je ovládacie zariadenie navrhované a konštruované takým spôsobom, aby vykonávalo niekoľko rôznych činností, t.j. keď neexistuje individuálne priradenie, činnosť, ktorá sa má vykonať, musí byť jasne znázornená a musí podľa potreby podliehať potvrdeniu.

Ovládacie zariadenia musia byť usporiadané tak, aby ich rozmiestnenie, pohyb a odpor voči ovládaniu boli kompatibilné s činnosťou, ktorá sa má vykonať, pričom sa berú do úvahy ergonomické zásady.

Strojové zariadenia musia byť vybavené indikátormi potrebnými na bezpečnú obsluhu. Obsluha musí byť schopná ich čítať z miesta, z ktorého ovláda strojové zariadenie.

Obsluha musí byť z každého miesta, z ktorého ovláda strojové zariadenie, schopná zaručiť, že sa v nebezpečných priestoroch nikto nezdržiava, alebo ovládacie zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby bolo nemožné ich uviesť do chodu, kým sa v nebezpečnom priestore niekto nachádza.

Ak neplatí žiadna z týchto možností, musia strojové zariadenia pred uvedením do chodu vydať zvukový a/alebo zrakový varovný signál. Ohrozené osoby musia mať čas na opustenie nebezpečného priestoru alebo na zabránenie uvedeniu strojového zariadenia do chodu.

Ak je to potrebné, musia byť zabezpečené prostriedky, ktoré zaručia, že strojové zariadenie môže byť ovládané jedine z miest, z ktorých obsluha stroj ovláda, a ktoré sa nachádzajú v jednom alebo niekoľkých vopred určených priestoroch alebo miestach.

V prípadoch, keď existuje viac než jedno miesto, z ktorého je strojové zariadenie ovládané, musí byť ovládací systém navrhovaný takým spôsobom, aby sa pri ovládaní z jedného z nich zamedzilo použitiu ostatných s výnimkou ovládačov na zastavenie a na núdzové zastavenie.

Ak má strojové zariadenie dve alebo viacero prevádzkových miest, každé miesto musí byť vybavené všetkými potrebnými ovládacími zariadeniami tak, aby si obsluha nezavadzala alebo sa vzájomne neuvádzala do nebezpečných situácií.

1.2.3.  Uvedenie do chodu

Strojové zariadenie je možné uviesť do chodu iba zámerným ovládaním ovládacieho zariadenia určeného na tento účel.

Rovnaká požiadavka platí:

   pri opakovanom uvedení do chodu strojového zariadenia po jeho zastavení z akejkoľvek príčiny,
   pri realizácii významnej zmeny podmienok prevádzky.

Opakované uvedenie strojového zariadenia do chodu alebo zmena podmienok prevádzky však môžu byť vyvolané aj zámerným ovládaním iného ako ovládacieho zariadenia poskytnutého na tento účel, pod podmienkou, že to nepovedie k nebezpečnej situácii.

Pri strojových zariadeniach pracujúcich v automatickom režime môže byť uvedenie strojového zariadenia do chodu, opätovné uvedenie do chodu po zastavení, alebo zmena podmienok prevádzky, možné aj bez zásahu obsluhy, pod podmienkou, že to nepovedie k nebezpečnej situácii.

V prípadoch, keď sú strojové zariadenia vybavené niekoľkými ovládacími zariadeniami na uvedenie do chodu a pracovníci obsluhy tým môžu jeden druhého vystaviť nebezpečenstvu, na účely vylúčenia tohto rizika musia byť vybavené doplnkovými zariadeniami.

Ak sa z hľadiska bezpečnosti vyžaduje, že uvedenie do chodu a/alebo zastavenie sa musí vykonávať v určitom poradí, musia existovať zariadenia, ktoré zabezpečia, že sa tieto činnosti vykonajú v správnom poradí.

1.2.4  Zastavenie

1.2.4.1.  Normálne zastavenie

Strojové zariadenie musí byť vybavené ovládacím zariadením, ktorým možno bezpečne dosiahnuť úplné zastavenie strojového zariadenia.

Každé pracovisko musí byť vybavené ovládacím zariadením na zastavenie niektorých alebo všetkých funkcií strojového zariadenia v závislosti od existujúceho nebezpečenstva tak, aby strojové zariadenie zostalo bezpečné.

Ovládač na zastavenie strojového zariadenia musí mať prednosť pred ovládačom na uvedenie do chodu.

Po zastavení strojového zariadenia alebo jeho nebezpečných funkcií musí byť príslušný pohon odpojený od prívodu energie.

1.2.4.2  Prevádzkové zastavenie

Ak sa z prevádzkových dôvodov vyžaduje také ovládanie zastavenia, ktorým sa nepreruší prívod energie do pohonov, stav zastavenia sa musí sledovať a udržať.

1.2.4.3  Núdzové zastavenie

Strojové zariadenie musí byť vybavené jedným alebo viacerými zariadeniami na núdzové zastavenie, ktoré umožňujú odvrátiť bezprostredné alebo hroziace nebezpečenstvo.

Platia tieto výnimky:

   strojové zariadenia, v ktorých by zariadenie na núdzové zastavenie nezmenšilo nebezpečenstvo preto, že by neskrátilo čas zastavenia, alebo preto, že by neumožnilo realizovať špeciálne opatrenia potrebné na odstránenie nebezpečenstva,
   prenosné ručné stroje a/alebo ručne vedené stroje.

Zariadenie musí:

   mať zreteľne identifikovateľné, jasne viditeľné a rýchlo prístupné ovládacie zariadenia,
   čo najrýchlejšie zastaviť nebezpečný proces bez toho, že by vytvorilo ďalšie riziká,
   podľa potreby spustiť alebo dovoliť spustenie určitých bezpečnostných pohybov.

Len čo sa po vydaní príkazu na zastavenie skončí aktívna činnosť zariadenia na núdzové zastavenie, príkaz musí pôsobiť ďalej a zariadenie na núdzové zastavenie musí zostať zapnuté dovtedy, kým nebude špecificky vyradené; zariadenie sa nesmie dať zapnúť bez vydania príkazu na zastavenie; zariadenie sa musí dať vypnúť iba vhodným úkonom a vypnutie zariadenia nesmie spôsobiť opakované uvedenie strojového zariadenia do chodu, ale môže ho len povoliť.

Funkcia núdzového zastavenia musí byť vždy k dispozícii a funkčná, bez ohľadu na prevádzkový režim.

Zariadenia núdzového zastavenia musia byť zálohou k iným ochranným opatreniam a nie ich náhradou.

1.2.4.4.  Montáž strojového zariadenia

V prípade strojových zariadení alebo častí strojových zariadení, ktoré sa navrhujú tak, aby pracovali spoločne, sa musia strojové zariadenia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby ovládače zastavenia vrátane zariadení na núdzové zastavenie mohli zastaviť nielen samotné strojové zariadenie, ale aj všetku príslušnú výbavu, ak jej ďalšia prevádzka môže byť nebezpečná.

1.2.5.  Voľba ovládacích a prevádzkových režimov

Zvolený ovládací alebo prevádzkový režim musí byť nadradený všetkým ostatným ovládacím alebo prevádzkovým režimom s výnimkou núdzového zastavenia.

Ak bolo strojové zariadenie navrhované a konštruované takým spôsobom, aby umožňovalo svoje používanie v niekoľkých ovládacích alebo prevádzkových režimoch, ktoré vyžadujú rôzne ochranné opatrenia a/alebo pracovné postupy, musí byť vybavené prepínačom režimov, ktorý možno zaistiť v každej polohe. Každá poloha prepínača musí byť jasne identifikovateľná a musí zodpovedať jednému prevádzkovému alebo ovládaciemu režimu.

Prepínač možno nahradiť inou metódou voľby, ktorá obmedzuje používanie určitých funkcií strojových zariadení len pre určité kategórie pracovníkov obsluhy.

Ak musia byť strojové zariadenia kvôli určitým činnostiam schopné pracovať s vyradeným alebo odstráneným ochranným krytom a/alebo s deaktivovaným ochranným zariadením, prepínač ovládacieho a prevádzkového režimu musí súčasne:

   deaktivovať všetky ďalšie ovládacie alebo prevádzkové režimy,
   povoliť prevádzku nebezpečných funkcií iba pomocou ovládacích zariadení, na ktoré treba trvalo pôsobiť,
   povoliť prevádzku nebezpečných funkcií iba za podmienok zmenšeného rizika, pričom sa zamedzuje nebezpečenstvám z na seba nadväzujúcich činností,
   zabrániť prevádzke nebezpečných funkcií úmyselnou alebo neúmyselnou aktiváciou snímačov stroja.

Ak nie je možné súčasne splniť tieto štyri podmienky, prepínač ovládacích alebo prevádzkových režimov musí aktivovať ostatné ochranné opatrenia navrhované a konštruované na zabezpečenie bezpečného priestoru na zásahy.

Okrem toho musí byť obsluha schopná z nastavovacieho miesta ovládať činnosť tých častí, s ktorými pracuje.

1.2.6.  Výpadok dodávky energie

Prerušenie, obnovenie po prerušení alebo akákoľvek zmena v dodávke energie strojovým zariadeniam nesmie viesť k nebezpečným situáciám.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať týmto bodom:

   strojové zariadenia sa nesmú neočakávane uviesť do chodu,
   parametre strojových zariadení sa nesmú meniť nekontrolovaným spôsobom, ak taká zmena môže viesť k nebezpečným situáciám,
   strojovým zariadeniam sa nesmie brániť v zastavení, ak už bol vydaný príkaz na zastavenie,
   žiadna pohyblivá časť strojových zariadení ani žiadny predmet, ktorý je upnutý v strojových zariadeniach, nesmie spadnúť ani byť vymrštený,
   nesmú existovať prekážky automatického ani ručného zastavenia akýchkoľvek pohyblivých častí,
   ochranné zariadenia musia zostať plne účinné alebo vydať príkaz na zastavenie.

1.3.  Ochrana proti mechanickému ohrozeniu

1.3.1.  Riziko straty stability

Strojové zariadenia a ich súčasti a výbava musia byť dostatočne stabilné, aby sa zabránilo prevrhnutiu, spadnutiu alebo nekontrolovaným pohybom počas prepravy, montáže, demontáže a iných činností týkajúcich sa strojového zariadenia.

Ak tvar samotného strojového zariadenia alebo jeho zamýšľaná inštalácia neposkytuje dostatočnú stabilitu, musia sa do neho zabudovať vhodné kotviace prostriedky a tieto sa musia uviesť v návode na použitie.

1.3.2.  Riziko rozpadnutia sa počas prevádzky

Rôzne časti strojových zariadení a ich spojenia musia byť schopné odolať namáhaniu, ktorému sú vystavené pri používaní.

Životnosť použitých materiálov musí byť primeraná charakteru pracovného prostredia predpokladaného výrobcom alebo jeho splnomocnencom, najmä pokiaľ ide o javy spojené s únavou, starnutím, koróziou a oterom.

V návode na použitie sa musí uviesť druh a frekvencia kontrol a údržby, vyžadovaných z bezpečnostných dôvodov. Tam, kde je to vhodné, musia označiť časti podliehajúce opotrebovaniu a kritériá pre ich výmenu.

V prípadoch, keď napriek prijatým opatreniam pretrváva riziko prasknutia alebo rozpadnutia, musia byť príslušné časti namontované, umiestnené a/alebo chránené tak, aby boli všetky úlomky zachytené, čím sa zabráni nebezpečným situáciám.

Neohybné aj pružné potrubia, obsahujúce kvapaliny, najmä vysokotlakové, musia byť schopné odolať predpokladanému vnútornému a vonkajšiemu namáhaniu a musia byť pevne pripojené a/alebo chránené, aby sa zabezpečilo, že prasknutie nepredstavuje žiadne riziko.

Ak sa materiál, určený na spracovanie, privádza k nástroju automaticky, musia byť splnené tieto podmienky, ktorými sa zabráni vzniku rizika pre osoby:

   keď dôjde k styku obrobku s nástrojom, nástroj už musí pracovať v bežných pracovných podmienkach,
   keď sa nástroj uvádza do chodu a/alebo zastavuje (úmyselne alebo náhodne), musia byť pohyby posuvu a nástroja skoordinované.

1.3.3.  Riziká spôsobené padajúcimi alebo odletujúcimi predmetmi

Musia sa prijať preventívne opatrenia, ktorými sa zabráni vzniku rizika spôsobeného padajúcimi alebo odletujúcimi predmetmi.

1.3.4.  Riziká spôsobené povrchmi, hranami alebo rohmi

Prístupné časti strojových zariadení, pokiaľ to dovolí ich účel, nesmú mať žiadne ostré hrany, žiadne ostré rohy a žiadne drsné povrchy, ktoré by mohli spôsobiť zranenie.

1.3.5.  Riziká súvisiace s kombinovanými strojovými zariadeniami

V prípadoch, keď je strojové zariadenie určené na vykonávanie niekoľkých rôznych činností s ručnou výmenou obrobku po každej operácii (kombinované strojové zariadenie), musí sa navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby umožňovalo používať každú časť samostatne bez toho, aby ostatné časti vyvolávali pre ohrozené osoby riziko.

Pre tento účel sa všetky časti, ktoré nie sú chránené, musia dať samostatne uviesť do chodu a zastaviť.

1.3.6.  Riziká súvisiace s variáciami prevádzkových podmienok

V prípade, keď strojové zariadenie vykonáva činnosti v rôznych podmienkach prevádzky, musí sa navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby sa tieto podmienky dali bezpečne a spoľahlivo voliť a nastavovať.

1.3.7.  Riziká súvisiace s pohyblivými časťami

Pohyblivé časti strojových zariadení sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby sa zabránilo riziku kontaktu, ktorý by mohol viesť k úrazom, alebo ak riziko trvá, musia sa vybaviť ochrannými krytmi alebo ochrannými zariadeniami.

Je potrebné prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo náhodnému zablokovaniu pohyblivých častí, ktoré sa zúčastňujú na prácach. V prípadoch, keď je pravdepodobné, že i napriek prijatým preventívnym opatreniam môže dôjsť k zablokovaniu, je potrebné tam, kde je to vhodné, zabezpečiť špecifické ochranné zariadenia a nástroje s cieľom umožniť bezpečné odblokovanie zariadenia.

Návod na použitie a podľa možností aj znak na stroji označia tieto špecifické ochranné zariadenia a spôsob ich použitia.

1.3.8.  Výber ochrany pred rizikami vznikajúcimi v súvislosti s pohyblivými časťami

V závislosti od druhu rizika sa musia vyberať ochranné kryty alebo ochranné zariadenia, ktoré sú určené na ochranu pred rizikami vznikajúcimi v súvislosti s pohyblivými časťami. Na uľahčenie výberu sa musia použiť tieto zásady.

1.3.8.1.  Pohyblivé pohonné (prevodové) časti

Ochranné kryty určené na ochranu osôb pred nebezpečím, ktoré je spôsobené pohyblivými pohonnými (prevodovými) časťami, musia byť:

   pevné kryty, ako sa uvádza v časti 1.4.2.1, alebo
   spriahnuté pohyblivé kryty, ako sa uvádza v časti 1.4.2.2.

Spriahnuté pohyblivé kryty sa musia používať na miestach, kde sa predpokladá častý prístup.

1.3.8.2.  Pohyblivé časti zúčastňujúce sa procesu

Ochranné kryty alebo ochranné zariadenia určené na ochranu osôb pred nebezpečenstvami, ktoré predstavujú pohyblivé časti zúčastňujúce sa procesu, musia byť:

   pevné kryty, ako sa uvádza v časti 1.4.2.1, alebo
   spriahnuté pohyblivé kryty, ako sa uvádza v časti 1.4.2.2., alebo
   ochranné zariadenia, ako sa uvádza v časti 1.4.3., alebo
   kombinácia vyššie uvedených riešení.

Keď však k určitým pohyblivým častiam priamo zúčastneným na procese nemožno v priebehu prevádzky úplne znemožniť prístup kvôli činnostiam, ktoré si vyžadujú zásah obsluhy, musia byť tieto časti vybavené:

   pevnými ochrannými krytmi alebo spriahnutými pohyblivými krytmi, ktoré bránia v prístupe k tým úsekom takýchto častí, ktoré sa pri práci nepoužívajú a
   nastaviteľnými ochrannými krytmi, ako s uvádza v časti 1.4.2.3., ktoré obmedzujú prístup k tým úsekom pohyblivých častí, kde je prístup potrebný.

1.3.9.  Riziko nekontrolovaných pohybov

Po zastavení časti strojového zariadenia musí byť zabránené akémukoľvek posunu z polohy, v ktorej sa táto časť zastavila, spôsobenému akoukoľvek inou príčinou než úkonom vykonaným ovládacími zariadeniami alebo posun musí byť taký, že nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.

1.4.  Požadované vlastnosti ochranných krytov a ochranných zariadení

1.4.1.  Všeobecné požiadavky

Ochranné kryty a ochranné zariadenia musia:

   mať pevnú konštrukciu,
   byť bezpečne upevnené na svojom mieste,
   nesmú spôsobovať žiadne ďalšie riziko,
   nesmú sa dať ľahko obísť alebo ponechať nefunkčné,
   byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od nebezpečného priestoru,
   v minimálnej možnej miere prekážať vo výhľade na výrobný proces, a
   umožňovať výkon základných prác pri inštalácii a/alebo výmene nástrojov a údržbe s obmedzením prístupu iba do priestoru, v ktorom sa musia vykonať tieto práce, pokiaľ možno bez toho, že by bolo potrebné odstrániť ochranný kryt alebo deaktivovať ochranné zariadenie.

Ochranné kryty musia okrem toho všade tam, kde je to možné, chrániť pred odletovaním alebo spadnutím materiálov alebo predmetov a pred emisiami vytváranými strojovými zariadeniami.

1.4.2.  Špeciálne požiadavky na ochranné kryty

1.4.2.1.  Pevné ochranné kryty

Pevné ochranné kryty musia byť upevnené takými systémami, ktoré možno otvoriť alebo odstrániť iba pomocou nástrojov.

Ich upevňovacie systémy musia po odstránení ochranných krytov zostať pripojené k ochranným krytom alebo k strojovému zariadeniu.

Tam, kde je to možné, nesmú zostať ochranné kryty na svojom mieste bez svojich upevňovacích prvkov.

1.4.2.2.  Spriahnuté ochranné kryty

Spriahnuté pohyblivé ochranné kryty musia:

   pokiaľ je to možné, zostať aj po odklopení pripojené k strojovému zariadeniu,
   byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa mohli nastavovať iba pomocou úmyselného úkonu.

Spriahnuté pohyblivé kryty musia byť spojené so spriahnutým zariadením tak, aby:

   zabránili spusteniu nebezpečných funkcií strojového zariadenia, kým sú zatvorené a
   vydali príkaz na zastavenie, keď už ochranné kryty nie sú zatvorené.

Tam, kde je možné, že obsluha má nebezpečný priestor na dosah ešte pred uplynutím rizika spôsobeného nebezpečnými funkciami strojového zariadenia, musia byť pohyblivé ochranné kryty okrem spriahnutého zariadenie spojené aj s blokovacím zariadením, ktoré:

   zabraňuje spusteniu nebezpečných funkcií strojového zariadenia, kým je ochranný kryt zatvorený a zablokovaný a
   udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia.

Spriahnuté pohyblivé ochranné kryty musia byť navrhované takým spôsobom, aby neexistencia alebo porucha jedného z ich komponentov zabránila uvedeniu nebezpečných funkcií strojového zariadenia do činnosti alebo tieto funkcie zastavila.

1.4.2.3.  Nastaviteľné ochranné kryty obmedzujúce prístup

Nastaviteľné ochranné kryty obmedzujúce prístup do tých oblastí pohyblivých častí, ktoré sú úplne nevyhnutné pre výkon prác, musia byť nastaviteľné:

   ručne alebo automaticky, podľa druhu vykonávanej práce, a
   bez námahy a bez použitia nástrojov.

1.4.3.  Špeciálne požiadavky na ochranné zariadenia

Ochranné zariadenia musia byť navrhované a začlenené do ovládacieho systému takým spôsobom, aby:

   sa pohyblivé časti nemohli uviesť do pohybu, kým sú v dosahu obsluhy,
   osoby nemohli dosiahnuť na pohyblivé časti, kým sa tieto často pohybujú, a
   neexistencia alebo porucha jedného z ich komponentov zabránila uvedeniu pohybujúcich sa častí do pohybu alebo tento pohyb zastavila.

Ochranné zariadenia musia byť nastaviteľné iba prostredníctvom úmyselného úkonu.

1.5.  Riziká spôsobené inými nebezpečenstvami

1.5.1.  Dodávky elektrickej energie

V prípadoch, keď sú strojové zariadenia napájané elektrickou energiou, musia byť navrhované, konštruované a vybavené takým spôsobom, aby sa zabránilo alebo mohlo zabrániť všetkým druhom ohrozenia elektrickou energiou.

Na strojové zariadenia sa vzťahujú bezpečnostné ciele ustanovené v smernici 73/23/EHS. Avšak povinnosti týkajúce sa posudzovania zhody strojových zariadení a ich uvedenia na trh a/alebo do prevádzky v súvislosti s nebezpečenstvami spôsobenými elektrickou energiou sa riadia výlučne touto smernicou.

1.5.2.  Statická elektrická energia

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby odstránili alebo obmedzili vznik potenciálne nebezpečných elektrostatických nábojov a/alebo musia byť vybavené vybíjacím systémom.

1.5.3.  Prívod inej ako elektrickej energie

V prípadoch, keď sú strojové zariadenia pripojené na zdroj inej ako elektrickej energie, musia byť navrhované, konštruované a vybavené takým spôsobom, aby boli vylúčené všetky potenciálne riziká súvisiace s týmito zdrojmi energie.

1.5.4.  Chyby inštalácie

Chyby, ktoré sa môžu pravdepodobne vyskytnúť pri inštalácii alebo opakovanej inštalácii určitých častí, a ktoré by mohli byť zdrojom rizika, sa musia vylúčiť návrhom a konštrukciou týchto častí alebo, ak sa to nepodarí, poskytnutím informácií na samotných častiach a/alebo na ich krytoch. Rovnaké informácie musia byť uvedené na pohyblivých častiach a/alebo na ich krytoch, keď kvôli tomu, aby sa zabránilo vzniku rizika, musí byť známy smer pohybu.

Ak je to potrebné, v návodoch sa musia uvádzať ďalšie informácie o týchto rizikách.

V prípadoch, keď zdrojom rizika môže byť chybný spoj, musia sa nesprávne spojenia vylúčiť vo fáze návrhu alebo, ak sa to nepodarí, poskytnutím informácií o spájaných prvkoch a podľa potreby aj o spájacích prostriedkoch.

1.5.5.  Extrémne teploty

Musia sa prijať opatrenia na vylúčenie akéhokoľvek rizika úrazu, spôsobeného kontaktom alebo blízkosťou častí alebo materiálov strojových zariadení pri vysokých alebo veľmi nízkych teplotách.

Musia sa prijať opatrenia potrebné na vylúčenie alebo ochranu pred rizikom vymrštenia horúceho alebo veľmi studeného materiálu.

1.5.6.  Požiar

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa zabránilo všetkým rizikám vzniku požiaru alebo prehriatia, vyvolaným samotnými strojovými zariadeniami alebo plynmi, kvapalinami, prachom, výparmi alebo inými látkami, ktoré strojové zariadenia vytvárajú alebo používajú.

1.5.7.  Výbuch

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek nebezpečenstvu výbuchu, vyvolanému samotnými strojovými zariadeniami alebo plynmi, kvapalinami, prachom, výparmi alebo inými látkami, ktoré strojové zariadenia vytvárajú alebo používajú.

Strojové zariadenia musia byť v súlade s ustanoveniami špecifických smerníc Spoločenstva, pokiaľ ide o riziko výbuchu spôsobené používaním strojového zariadenia v potencionálne výbušnom prostredí.

1.5.8.  Hluk

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa riziká vyplývajúce z emisie hluku, šíreného vzduchom, znížilo na najnižšiu úroveň, pričom sa berie do úvahy technický pokrok a dostupnosť prostriedkov na znižovanie hluku, a to najmä pri jeho zdroji.

Hladina vydávaného hluku sa môže posudzovať podľa porovnávacích údajoch o vydávanom hluku pre podobné strojové zariadenia.

1.5.9.  Vibrácie

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa riziká vyplývajúce z vibrácií, ktoré spôsobujú strojové zariadenia, znížili na najnižšiu úroveň, pričom sa berie do úvahy technický pokrok a dostupnosť prostriedkov na znižovanie vibrácií, a to najmä pri ich zdroji.

Hladina vydávaných vibrácií sa môže posudzovať podľa porovnávacích údajov o vibráciách pre podobné strojové zariadenia.

1.5.10.  Žiarenie

Nežiaduce emisie žiarenia zo strojového zariadenia sa musia vylúčiť alebo znížiť na hladiny, ktoré nemajú na ľudí nepriaznivé účinky.

Všetky funkčné emisie ionizujúceho žiarenia sa musia znížiť na najnižšiu úroveň, postačujúcu pre správne fungovanie strojového zariadenia počas nastavovania, prevádzky a čistenia. Ak existuje riziko, musia sa prijať potrebné ochranné opatrenia.

Všetky funkčné emisie neionizujúceho žiarenia počas nastavovania, prevádzky a čistenia sa musia obmedziť na úrovne, ktoré nemajú na ľudí nepriaznivé účinky.

1.5.11.  Vonkajšie žiarenie

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby vonkajšie žiarenie nerušilo ich prevádzku.

1.5.12.  Laserové žiarenie

V prípadoch, keď sa používajú laserové zariadenia, musia sa brať do úvahy tieto ustanovenia:

   laserové zariadenia strojových zariadení musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabránili akémukoľvek náhodnému žiareniu,
   laserové zariadenia strojových zariadení musia byť chránené tak, aby skutočné žiarenie, žiarenie vytvorené odrazom alebo difúziou a sekundárne žiarenie nepoškodzovali zdravie,
   optické zariadenia, určené na pozorovanie alebo nastavenie laserových zariadení, strojových zariadení, musia byť také, aby laserové žiarenie nespôsobovalo žiadne ohrozenie zdravia.

1.5.13.  Emisie nebezpečných materiálov a látok

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby bolo možné predchádzať riziku vdýchnutia, požitia, styku s pokožkou, očami alebo sliznicami a prieniku cez pokožku nebezpečných materiálov alebo látok, ktoré tieto strojové zariadenia vytvárajú.

V prípade, že sa nebezpečenstvo nedá vylúčiť, strojové zariadenia musia byť vybavené tak, aby nebezpečné materiály a látky bolo možné zachytávať, odsávať, vyzrážať nastriekaním vody, filtrovať alebo upraviť iným rovnako účinným spôsobom.

V prípadoch, kedy proces nie je počas bežnej prevádzky strojového zariadenia úplne uzatvorený, zachytávacie a/alebo odsávacie zariadenia musia byť umiestnené tak, aby mali maximálny účinok.

1.5.14.  Riziko uviaznutia v strojovom zariadení

Strojové zariadenia musia byť navrhované, konštruované alebo vybavené prostriedkami, ktoré zabránia tomu, aby osoba uviazla v strojovom zariadení, alebo, ak to nie je možné, musia byť vybavené prostriedkami na privolanie pomoci.

1.5.15.  Riziko pošmyknutia, zakopnutia alebo pádu

Časti strojových zariadení, u ktorých je pravdepodobné, že sa okolo nich budú pohybovať alebo pri nich budú stáť osoby, musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby týmto osobám zabránili pošmyknúť sa, zakopnúť alebo spadnúť na tieto časti alebo z týchto častí.

Tieto časti musia byť podľa možnosti vybavené držiakmi pripevnenými podľa používateľa, ktoré mu umožnia udržať stabilitu.

1.5.16.  Blesk

Strojové zariadenia, ktoré počas prevádzky potrebujú ochranu proti účinkom blesku, musia byť vybavené systémom zvedenia výsledného elektrického náboja do zeme.

1.6.  Údržba

1.6.1.  Údržba strojového zariadenia

Miesta nastavovania a údržby sa musia nachádzať mimo nebezpečných priestorov. Nastavovacie, údržbárske, opravárske, čistiace a servisné činnosti sa musia dať vykonávať, kým sú strojové zariadenia v kľude.

Ak z technických príčin nie je možné splniť jednu alebo viaceré z vyššie uvedených podmienok, musia sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečné vykonanie týchto činností (pozri časť 1.2.5.).

V prípade automatizovaných strojových zariadení a ak je to potrebné, aj iných strojových zariadení, musí byť zabezpečené prípojné zariadenie pre montáž diagnostických zariadení určených na hľadanie porúch.

Komponenty automatizovaných strojových zariadení, ktoré sa musia často vymieňať, sa musia dať jednoducho a bezpečne odstrániť a vymeniť. Prístup k týmto komponentom musí umožniť vykonávať tieto úkony pomocou príslušných technických prostriedkov v súlade s konkrétnym pracovným postupom.

1.6.2.  Prístup k miestam obsluhy a k servisným miestam

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby umožňovali bezpečný prístup ku všetkým oblastiam, kde je potrebný zásah počas prevádzky, nastavovania alebo údržby strojového zariadenia.

1.6.3.  Odpojenie od zdrojov energie

Strojové zariadenia musia byť vybavené prostriedkami na odpojenie od všetkých zdrojov energie. Tieto prostriedky musia byť zreteľne označené. Musia sa dať zamknúť, ak by opätovné zapnutie mohlo ohroziť osoby. Odpojovacie prostriedky sa musia dať zamknúť v prípadoch, keď obsluha nemôže zo žiadneho z miest, na ktoré má prístup, skontrolovať, či je zdroj energie trvalo odpojený.

V prípade strojových zariadení, ktoré možno zapojiť k prívodu elektrickej energie, je postačujúce vytiahnutie zástrčky, pod podmienkou, že obsluha môže z každého miesta, na ktoré má prístup, skontrolovať, či zástrčka ostáva vytiahnutá.

Po odpojení zdroja energie sa akákoľvek zostatková energia alebo energia nahromadená v obvodoch strojového zariadenia, musí dať odviesť bez ohrozenia osôb.

Ako výnimka z požiadaviek ustanovených v predchádzajúcich odsekoch, môžu určité obvody zostať pripojené k svojim zdrojom energie, aby napríklad zaisťovali polohu jednotlivých častí, chránili informácie, osvetľovali vnútorné priestory atď. V tomto prípade sa musia prijať špeciálne opatrenia na zaistenie bezpečnosti obsluhy.

1.6.4.  Zasahovanie obsluhy

Strojové zariadenia musia byť navrhované, konštruované a vybavené takým spôsobom, aby obmedzovali potrebu zásahov obsluhy. Ak sa zásahu obsluhy nemožno vyhnúť, musí sa dať vykonať ľahko a bezpečne.

1.6.5.  Čistenie vnútorných častí

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby bolo možné vyčistiť ich vnútorné časti, ktoré obsahujú nebezpečné látky alebo prípravky bez toho, aby bolo potrebné do nich vstúpiť; zvonka sa musí dať vykonať aj každé potrebné odblokovanie. Ak je nemožné vyhnúť sa vstupu do strojových zariadení, musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby umožňovali bezpečné vykonávanie čistenia.

1.7.  Informácie

1.7.1.  Informácie a upozornenia na strojovom zariadení

Poskytnutie informácií a upozornení na strojovom zariadení sa uprednostňuje vo forme jednoducho zrozumiteľných symbolov alebo piktogramov. Všetky písomné alebo ústne informácie a upozornenia musia byť vyjadrené v úradnom jazyku (jazykoch) Spoločenstva, ktorý sa môže určiť v súlade so zmluvou členským štátom, v ktorom sú strojové zariadenia uvedené na trh a/alebo do prevádzky a na požiadanie môžu byť sprevádzané znením iného úradného jazyka (jazykov) Spoločenstva, ktorému obsluha rozumie.

1.7.1.1.  Informácie a informačné zariadenia

Informácie potrebné na ovládanie strojových zariadení musia byť poskytnuté v jednoznačnej a ľahko pochopiteľnej forme. Nesmie ich byť nadmerne mnoho, aby nepreťažili obsluhu.

Jednotky s vizuálnym zobrazením a iné interaktívne prostriedky komunikácie medzi obsluhou a strojovým zariadením musia byť ľahko zrozumiteľné a jednoduché na použitie.

1.7.1.2.  Výstražné zariadenia

V prípadoch, keď môže byť poruchou prevádzky strojových zariadení bez dozoru ohrozené zdravie a bezpečnosť osôb, musia byť tieto stroje vybavené tak, aby ako výstrahu vysielali vhodný zvukový alebo svetelný signál.

V prípadoch, keď sú strojové zariadenia vybavené výstražnými zariadeniami, tieto musia byť jednoznačné a ľahko vnímateľné. Obsluha musí mať technické prostriedky, ktorými kedykoľvek skontroluje činnosť týchto výstražných zariadení.

Musia byť splnené požiadavky špecifických smerníc Spoločenstva týkajúce sa farieb a bezpečnostných signálov.

1.7.2.  Výstraha pred zvyšnými rizikami

Ak i napriek prijatiu opatrení na začlenenie bezpečnosti do fázy návrhu, prijatiu bezpečnostných opatrení a doplňujúcich ochranných opatrení stále pretrvávajú určité riziká, musia sa poskytnúť potrebné upozornenia, vrátane výstražných zariadení.

1.7.3  Označenie strojového zariadenia

Všetky strojové zariadenia musia byť viditeľne, čitateľne a nezmazateľne označené týmito minimálnymi údajmi:

   obchodné meno a úplná adresa výrobcu alebo, podľa potreby, aj jeho splnomocnenca,
   označenie strojového zariadenia,
   označenie CE (pozri prílohu III),
   označenie série alebo typu,
   výrobné číslo, ak existuje,
   rok výroby, t.j. rok ukončenia výrobného procesu.

Pri umiestňovaní označenia CE sa zakazuje uviesť skorší alebo neskorší dátum.

Okrem toho musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované na používanie v potencionálne výbušnom prostredí príslušne označené.

Strojové zariadenia musia byť takisto označené úplnými informáciami o svojom type a základnými informáciami potrebnými na bezpečné používanie. Tieto informácie podliehajú požiadavkám stanoveným v časti 1.7.1.

V prípadoch, keď sa musí s nejakou časťou stroja manipulovať počas používania pomocou zdvíhacieho zariadenia, jej hmotnosť musí byť vyznačená čitateľne, nezmazateľne a jednoznačne.

1.7.4.  Návod na použitie

Všetky strojové zariadenia musí sprevádzať návod na použitie v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom sú uvedené na trh a/alebo do prevádzky.

Návod na použitie priložený k strojovému zariadeniu, musí byť "Pôvodný návod na použitie" alebo "Preklad pôvodného návodu na použitie", a v tomto prípade musí byť preklad sprevádzaný aj pôvodným návodom na použitie.

Ako výnimka môže byť návod na údržbu určený pre špecializovaný personál poverený výrobcom alebo jeho splnomocnencom, vypracovaný iba v jednom z jazykov Spoločenstva, ktorému tento personál rozumie.

Návod musí byť vypracovaný v súlade s nižšie uvedenými zásadami.

1.7.4.1.  Všeobecné zásady vypracovania návodu na použitie

a)  Návod na použitie musí byť vypracovaný v jednom alebo niekoľkých úradných jazykoch Spoločenstva. Na jazykovej verzii (verziách) overenej výrobcom alebo jeho splnomocnencom sa uvádzajú slová "Pôvodný návod na použitie".

b)  Ak neexistuje "Pôvodný návod na použitie" v úradnom jazyku (jazykoch) krajiny, v ktorej sa strojové zariadenie bude používať, preklad do tohto jazyka (jazykov) musí zabezpečiť výrobca alebo jeho splnomocnenec alebo osoba, ktorá uvádza strojové zariadenie do príslušnej jazykovej oblasti. Preklad musí byť označený slovami "Preklad pôvodného návodu na použitie".

c)  Obsah návodu na použitie sa musí týkať nielen zamýšľaného použitia strojového zariadenia, ale musí brať do úvahy aj jeho rozumne predpokladané nesprávne použitie.

d)  V prípade strojového zariadenia, ktoré je určené pre nekvalifikovanú obsluhu, musí štylizácia a usporiadanie návodu na použitie brať do úvahy úroveň všeobecného vzdelania a pozornosti, ktorú možno od takejto obsluhy odôvodnene očakávať.

1.7.4.2.  Obsah návodu na použitie

Každá príručka s návodom na použitie musí podľa potreby obsahovať tieto informácie:

   a) obchodné meno a úplnú adresu výrobcu a jeho splnomocnenca,
   b) označenie strojového zariadenia, ako sa uvádza na samotnom strojovom zariadení, s výnimkou výrobného čísla (pozri časť 1.7.3.),
   c) ES vyhlásenie o zhode alebo dokument, v ktorom sa uvádza obsah ES vyhlásenia o zhode, pričom uvádza podrobnosti o strojovom zariadení, čo nemusí nevyhnutne zahŕňať výrobné číslo a podpis,
   d) všeobecný opis strojového zariadenia,
   e) výkresy, schémy, opisy a vysvetlenia potrebné na používanie, údržbu a opravy strojového zariadenia a na kontrolu jeho správnej funkcie,
   f) opis pracoviska (pracovísk), ktoré pravdepodobne obsadí obsluha,
   g) opis zamýšľaného použitia strojového zariadenia,
   h) upozornenia na spôsoby, ako sa strojové zariadenie nesmie používať, ku ktorým môže na základe skúseností dôjsť,
   i) návod na montáž, inštaláciu a zapojenie, vrátane výkresov, schém a upevňovacích prostriedkov a označenie podvozku alebo inštalácie, na ktorý sa má strojové zariadenie namontovať,
   j) návod na inštaláciu a montáž s cieľom znížiť hluk alebo vibrácie,
   k) návod na uvedenie strojového zariadenia do prevádzky a na jeho použitie a podľa potreby aj návod na zaškolenie obsluhy,
   l) informácie o zvyškových rizikách, ktoré pretrvávajú i napriek prijatiu opatrení na začlenenie bezpečnostného hľadiska do fázy návrhu , prijatiu bezpečnostných opatrení a doplňujúcich ochranných opatrení,
   m) informácie o ochranných opatreniach prijímaných používateľom, podľa potreby vrátane osobných ochranných pomôcok, ktoré sa majú zabezpečiť,
   n) základnú charakteristiku nástrojov, ktorými môže byť strojové zariadenie vybavené,
   o) podmienky, za ktorých strojové zariadenie spĺňa požiadavku na stabilitu počas používania, prepravy, montáže, demontáže, mimo prevádzky, počas skúšania alebo počas predvídateľných porúch,
   p) návod na účely zaistenia toho, aby boli preprava, manipulácia alebo skladovanie vykonané bezpečne vzhľadom na hmotnosť strojového zariadenia a jeho rôznych častí v prípadoch, keď sa obvykle majú prepravovať samostatne,
   q) spôsob prevádzky, ktorý treba dodržať v prípade nehody alebo poruchy; ak je pravdepodobné, že dôjde k zablokovaniu, spôsob prevádzky, ktorý zabezpečí bezpečné odblokovanie výbavy,
   r) opis činností pri nastavovaní a údržbe, ktoré by mal vykonávať používateľ, a opatrenia na preventívnu údržbu, ktoré by sa mali dodržať,
   s) návod, ktorý umožní bezpečné vykonanie činností pri nastavovaní a údržbe, vrátane ochranných opatrení, ktoré by sa mali prijať pri týchto činnostiach,
   t) špecifikácia náhradných dielov, ktoré sa majú použiť, ak majú vplyv na zdravie a bezpečnosť obsluhy,
  u) tieto informácie o emisiách hluku nesených vzduchom:
   hladina emisie hluku na pracovisku, hodnotená váhovým filtrom A, ak táto prevyšuje 70 dB(A); ak táto hladina neprevyšuje 70 dB(A), musí byť tento údaj uvedený,
   maximálna okamžitá hladina hluku na pracovisku, hodnotená váhovým filtrom C, ak táto presahuje 63 Pa (130 dB pri referenčnej hodnote 20 μPa),
   hladina akustického výkonu strojového zariadenia hodnotená váhovým filtrom A, v prípadoch, keď na pracovisku hladina hluku, hodnotená váhovým filtrom A, presiahne hodnotu 80 dB (A).

Tieto hodnoty musia byť hodnoty namerané pre predmetné strojové zariadenie, alebo hodnoty určené na základe meraní technicky porovnateľných strojových zariadení, ktoré sú reprezentatívne pre vyrábané strojové zariadenie.

V prípade veľmi rozmerných strojových zariadení možno namiesto akustického výkonu hodnoteného váhovým filtrom A uvádzať hladiny hluku hodnotené váhovým filtrom A v určených miestach okolo strojových zariadení.

V prípadoch, keď sa neuplatňujú harmonizované normy, musia sa hladiny hluku merať metódami, ktoré sú pre strojové zariadenia najvhodnejšie. Vždy, keď sa uvádzajú hodnoty emisií hluku, musí sa špecifikovať neistota týchto hodnôt. Musí sa poskytnúť opis prevádzkových podmienok strojového zariadenia počas meraní a opis metód merania.

V prípadoch, keď nie sú definované alebo nie je možné definovať pracovné miesto (miesta), musia sa hladiny hluku hodnotené váhovým filtrom A merať vo vzdialenosti 1 metra od povrchu strojového zariadenia a vo výške 1,6 metra od podlahy alebo prístupovej plošiny. Musí sa uviesť miesto a maximálna hladina hluku.

V prípade, že konkrétne smernice Spoločenstva ustanovujú iné požiadavky na merania hladín hluku alebo zvukového výkonu, musia sa uplatňovať tieto smernice a príslušné opatrenia z tejto časti sa neuplatnia,

   v) v prípade, že je pravdepodobné, že strojové zariadenie bude vydávať neionizujúce žiarenie, ktoré môže byť škodlivé pre osoby s aktívnymi alebo neaktívnymi implantovanými lekárskymi prístrojmi, informácie pre obsluhu a ohrozené osoby o vydávanom žiarení.

1.7.4.3.  Dokumentácia k predaju

Dokumentácia k predaju, opisujúca strojové zariadenie, nesmie byť v protiklade s návodom na použitie, pokiaľ ide o zdravotné a bezpečnostné hľadiská. Dokumentácia k predaju opisujúca výkonové charakteristiky strojového zariadenia musí obsahovať rovnaké informácie o emisiách, ako sa uvádza v návode na použitie.

2.  DOPLŇUJÚCE ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA PRE URČITÉ KATEGÓRIE STROJOVÝCH ZARIADENÍ

Potravinárske strojové zariadenia, strojové zariadenia pre kozmetické alebo farmaceutické výrobky, ručné a/alebo ručne vedené strojové zariadenia, ručné upevňovacie strojové zariadenia s patrónou a iné nárazové strojové zariadenia, strojové zariadenia na opracovanie dreva a materiálu s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami musia spĺňať všetky základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto kapitole (pozri Všeobecné zásady, bod 4).

2.1.  Potravinárske strojové zariadenia a strojové zariadenia pre kozmetické alebo farmaceutické výrobky

2.1.1.  Všeobecne

Strojové zariadenia určené na použitie s potravinami alebo s kozmetickými alebo farmaceutickými výrobkami musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabraňovali každému riziku infekcie, ochorenia alebo nákazy.

Musia sa dodržať tieto požiadavky:

   a) materiály, ktoré sú v styku alebo sú určené pre styk s potravinami či s kozmetickými alebo farmaceutickými výrobkami, musia spĺňať podmienky stanovené v príslušných smerniciach. Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby tieto materiály mohli byť pred každým použitím vyčistené. Ak to nie je možné, musia sa používať jednorazové diely,
  b) všetky povrchy, ktoré sú v styku s potravinami či s kozmetickými alebo farmaceutickými výrobkami, iné ako povrchy jednorázových dielov, musia:
   byť hladké a nesmú v nich byť výstupky ani pukliny, v ktorých by sa mohli hromadiť organické materiály; to isté platí aj pre ich spoje,
   byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby boli výstupky, hrany a zárezy minimálne,
   sa dať ľahko očistiť a dezinfikovať všade, kde je to potrebné, po odstránení ľahko demontovateľných častí; vnútorné povrchy musia byť zaoblené s polomerom, ktorý je dostatočný na to, aby umožnil dôkladné čistenie,
   c) kvapaliny, plyny a aerosóly, ktoré sa uvoľňujú z potravín, kozmetických alebo farmaceutických výrobkov ako aj z čistiacich, dezinfekčných a oplachovacích kvapalín sa musia dať zo strojového zariadenia úplne vypustiť (ak je to možné, tak v "čistiacej" polohe),
   d) strojové zariadenie musí byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa zamedzilo vniknutiu akýchkoľvek látok alebo živých tvorov, najmä hmyzu do miest, ktoré sa nedajú očistiť, alebo hromadeniu akejkoľvek organickej hmoty v týchto miestach,
   e) strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby žiadne pomocné látky nebezpečné pre zdravie, vrátane používaných mazadiel, nemohli prísť do styku s potravinami, kozmetickými alebo farmaceutickými výrobkami. Podľa potreby musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované takým spôsobom, aby bolo možné kontrolovať trvalé dodržiavanie tejto požiadavky.

2.1.2.  Návod na použitie

Návod na použitie potravinárskych strojových zariadení a strojových zariadení určených na používanie s kozmetickými alebo farmaceutickými výrobkami musí uvádzať odporúčané prostriedky a spôsoby čistenia, dezinfekcie a oplachovania nielen pre ľahko prístupné miesta, ale aj pre miesta, do ktorých prístup nie je možný, alebo sa neodporúča.

2.2.  Prenosné ručné a/alebo ručne vedené strojové zariadenia

2.2.1.  Všeobecne

Prenosné ručné a/alebo ručne vedené strojové zariadenia:

   musia mať, v závislosti od typu strojového zariadenia, opornú plochu dostatočnej veľkosti a dostatočný počet rukovätí a podpier vhodnej veľkosti usporiadaných takým spôsobom, aby bola zabezpečená stabilita strojového zariadenia v prevádzkových podmienkach,
   okrem prípadov, keď to nie je technicky možné, alebo ak existuje nezávislé ovládacie zariadenie, ak rukoväte nemôžu byť úplne bezpečne pustené, musia byť strojové zariadenia vybavené ovládacími zariadeniami pre uvedenie do chodu a zastavenie, usporiadanými tak, aby ich obsluha mohla ovládať bez pustenia rukovätí,
   nesmú predstavovať riziko náhodného uvedenia do chodu a/alebo zotrvania v chode potom, čo obsluha pustila rukoväte. Ak táto požiadavka nie je technicky realizovateľná, musia sa prijať rovnocenné opatrenia,
   musia podľa potreby umožňovať zrakové sledovanie nebezpečného priestoru a pôsobenia nástroja s opracovávaným materiálom.

Rukoväte prenosných strojových zariadení musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby umožňovali priame uvedenie do chodu a zastavenie.

2.2.1.1.  Návod na použitie

V návode na použitie musia byť uvedené tieto informácie o vibráciách prenášaných ručnými a ručne vedenými strojovými zariadeniami:

   celková hodnota vibrácií, ktorým sú vystavené ruky-ramená, ak prevyšuje hodnotu 2,5 m/s2. V prípade, že táto hodnota neprevyšuje 2,5 m/s2, musí sa to uviesť,
   neistota merania.

Tieto hodnoty musia byť hodnoty namerané pre predmetné strojové zariadenie, alebo hodnoty určené na základe meraní technicky porovnateľných strojových zariadení, ktoré sú reprezentatívne pre vyrábané strojové zariadenie.

Ak sa neuplatňujú harmonizované normy, musia sa údaje o vibráciách merať pomocou meracích postupov, ktoré sú pre príslušné strojové zariadenie najvhodnejšie.

Musia sa špecifikovať prevádzkové podmienky počas meraní a metódy pri ňom použité, alebo odkaz na použité harmonizované normy.

2.2.2.  Prenosné upevňovacie a iné nárazové strojové zariadenia

2.2.2.1.  Všeobecne

Prenosné upevňovacie a iné nárazové strojové zariadenia sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby:

   energia prenášaná na narážaný prvok sprostredkujúcim komponentom neopúšťala zariadenie,
   aktivačné zariadenie zabránilo nárazom, kým sa strojové zariadenie neumiestni do správnej polohy s primeraným tlakom na základový materiál,
   sa zabránilo neúmyselnému uvedeniu do chodu; ak je to potrebné, na spustenie nárazu sa musí vyžadovať príslušný sled úkonov na aktivačnom zariadení a ovládacom zariadení,
   bolo zabránené náhodnému uvedeniu do chodu pri manipulácii alebo pri otrase,
   nakladacie a vykladacie činnosti mohli byť vykonávané ľahko a bezpečne.

Ak je to potrebné, zariadenie sa musí dať vybaviť ochrannými krytmi proti úlomkom a výrobca strojového zariadenia musí poskytnúť vhodné ochranné kryty.

2.2.2.2.  Návod na použitie

V návode na použitie sa musia uviesť potrebné informácie týkajúce sa:

   príslušenstva a vymeniteľnej výbavy, ktoré sa môžu používať so strojovým zariadením,
   vhodných upevňovacích a iných narážaných prvkov, ktoré sa používajú so strojovým zariadením,
   v prípade potreby vhodné patróny, ktoré sa majú použiť.

2.3.  Strojové zariadenia na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami

Strojové zariadenia na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami musia spĺňať tieto požiadavky:

   a) strojové zariadenia musia byť navrhované, konštruované alebo vybavené takým spôsobom, aby bolo možné obrábaný kus bezpečne polohovať a viesť; v prípade, keď sa obrobok drží rukami na pracovnom stole, pracovný stôl musí byť v priebehu práce dostatočne stabilný a nesmie prekážať obrobku v pohybe,
   b) v prípadoch, keď sa strojové zariadenia budú pravdepodobne používať v podmienkach, v ktorých existuje riziko odletovania obrobkov alebo ich častí, musia byť navrhované, konštruované alebo vybavené takým spôsobom, aby zamedzili možnosti odletovania alebo ak to nie je možné, aby odletovanie nevyvolávalo pre obsluhu a/alebo ohrozené osoby nebezpečenstvo,
   c) strojové zariadenia musia byť vybavené automatickou brzdou, ktorá zastaví nástroj za dostatočne krátky čas, ak počas dobehu existuje nebezpečenstvo kontaktu s nástrojom,
   d) v prípadoch, keď je nástroj zabudovaný do neplnoautomatického strojového zariadenia, musí byť toto strojové zariadenie navrhované a konštruované takým spôsobom, aby vylúčilo alebo obmedzilo nebezpečenstvo náhodného úrazu.

3.  DOPLŇUJÚCE ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA NA VYLÚČENIE NEBEZPEČENSTVA SPÔSOBENÉHO POHYBLIVOSŤOU STROJOVÝCH ZARIADENÍ

Strojové zariadenia predstavujúce nebezpečenstvo spôsobené svojou pohyblivosťou musia spĺňať všetky základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto kapitole (pozri Všeobecné zásady, bod 4).

3.1.  Všeobecne

3.1.1.  Vymedzenie pojmov

a)   "strojové zariadenia predstavujúce nebezpečenstvo spôsobené svojou pohyblivosťou" :

   strojové zariadenia, ktorých prevádzka si vyžaduje pohybovanie pri práci, alebo nepretržitý či takmer nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení, alebo
   strojové zariadenia prevádzkované bez pohybovania, ktoré však môžu byť vybavené tak, aby sa umožnil ich jednoduchý pohyb z jedného miesta na druhé.

b)   "vodič" je pracovník obsluhy, zodpovedný za pohyb strojového zariadenia. Vodič sa môže viezť na strojovom zariadení, alebo sa môže pohybovať pešo a sprevádzať strojové zariadenie, alebo môže viesť strojové zariadenie pomocou diaľkového ovládania.

3.2.  Pracovné polohy

3.2.1.  Pracovisko vodiča

Z pracoviska vodiča musí byť taký výhľad, aby vodič mohol úplne bezpečne vzhľadom na seba a na ohrozené osoby obsluhovať strojové zariadenie a jeho nástroje v predpokladaných podmienkach ich používania. Keď je to potrebné, musia byť poskytnuté vhodné zariadenia, ktorými sa odstráni nebezpečenstvo spôsobené nedostatočným priamym výhľadom.

Strojové zariadenia, na ktorých sa prepravuje vodič, musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby vodičovi z jeho pracoviska nemohlo hroziť žiadne riziko z neúmyselného dotyku s kolesami alebo pásmi.

Pracoviská pre vezúcich sa vodičov musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby na nich mohla byť osadená kabína vodiča, pokiaľ sa tým nezvyšuje riziko a existuje na to dostatočný priestor. V kabíne musí byť vytvorené miesto pre uloženie pokynov pre vodiča.

3.2.2.  Sedadlo

V prípade, že existuje riziko, že obsluha alebo iné osoby prepravované na strojovom zariadení, môžu byť stlačené medzi časti strojového zariadenia a zem, ak by sa strojové zariadenie prevrátilo, a to najmä pri strojových zariadeniach vybavených ochrannou konštrukciou uvedenou v časti 3.4.3 alebo 3.4.4, ich sedadlá musia byť navrhnuté alebo vybavené zadržiavacím systémom, ktorý zadrží osoby na ich sedadlách bez obmedzenia pohybov potrebných na prevádzku alebo súvisiacich s touto konštrukciou, spôsobených zavesením sedadiel. Takéto zadržiavacie systémy by sa nemali montovať v prípadoch, ak by zvyšovali riziko.

3.2.3.  Miesta pre ostatné osoby

Ak podmienky používania umožňujú, aby strojové zariadenia mohli príležitostne alebo pravidelne prevážať aj iné osoby, než je vodič, alebo ak tieto osoby pracujú na strojových zariadeniach, musia byť zabezpečené vhodné miesta, ktoré im umožnia prepravu alebo prácu na strojových zariadeniach bez akéhokoľvek rizika.

Druhý a tretí odsek časti 3.2.1 sa vzťahujú aj na miesta poskytnuté pre osoby iné ako vodič.

3.3.  Ovládacie systémy

Ak je to potrebné, musia byť prijaté opatrenia na to, aby sa zabránilo neoprávnenému použitiu ovládacích zariadení.

V prípade diaľkového ovládania musí byť na každej ovládacej jednotke jasne označené, ktoré strojové zariadenie sa z danej jednotky ovláda.

Systém diaľkového ovládania sa musí navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby pôsobil len na:

   predmetné strojové zariadenie,
   predmetné funkcie.

Diaľkovo ovládané strojové zariadenia sa musia navrhovať a konštruovať takým spôsobom, aby reagovali jedine na signály z určených ovládacích jednotiek.

3.3.1.  Ovládacie zariadenia

Vodič musí byť schopný ovládať všetky ovládacie zariadenia potrebné pre obsluhu strojových zariadení z pracoviska vodiča s výnimkou funkcií, ktoré možno bezpečne aktivovať iba pomocou ovládacích zariadení umiestnených inde. Medzi tieto funkcie patria najmä funkcie, za ktoré sú zodpovední pracovníci obsluhy iní než vodič, alebo pri ktorých vodič musí odísť zo svojho pracoviska, aby ich bezpečne ovládal.

Tam, kde sú namontované pedále, musia byť tieto navrhované, konštruované a vybavené takým spôsobom, aby vodičovi umožňovali bezpečné ovládanie s minimálnym rizikom nesprávnej prevádzky. Musia mať protišmykový povrch a musia sa dať ľahko čistiť.

V prípadoch, keď obsluha ovládacích zariadení strojových zariadení môže viesť k nebezpečenstvu, najmä k nebezpečným pohybom, musia sa ovládacie zariadenia, s výnimkou tých, ktoré majú vopred nastavené polohy, vrátiť do neutrálnej polohy hneď potom, ako ich obsluha pustí.

V prípadoch strojových zariadení na kolesách musí byť riadiaci systém navrhovaný a konštruovaný takým spôsobom, aby zmenšoval silu náhlych pohybov volantu alebo riadiacej páky, spôsobených nárazmi do riadených kolies.

Každý ovládač, ktorým sa uzatvára diferenciál, musí byť navrhovaný a usporiadaný tak, aby umožňoval otvoriť diferenciál počas pohybu strojového zariadenia.

Šiesty odsek časti 1.2.2. týkajúci sa zvukových a/alebo zrakových výstražných signálov sa uplatňuje len v prípade spätného chodu.

3.3.2.  Uvedenie do chodu / pohyb

Všetky samohybné strojové zariadenia s vezúcim sa vodičom musia byť také, aby sa s nimi dalo jazdiť iba vtedy, keď je vodič pri ovládacích zariadeniach.

V prípadoch, keď sú strojové zariadenia kvôli prevádzkovým účelom vybavené zariadeniami, ktoré presahujú normálny priechodný profil strojových zariadení, (napr. stabilizátory, výložníkové rameno atď.), musí mať vodič k dispozícii prostriedky, ktorými ešte pred uvedením strojových zariadení do chodu ľahko skontroluje, či sú tieto zariadenia v určenej polohe, umožňujúcej bezpečný pohyb.

Platí to aj pre všetky ostatné časti, ktoré kvôli tomu, aby umožňovali bezpečný pohyb, musia byť v určitej polohe a ak treba, aj zablokované.

V prípadoch, keď to nevedie k ďalším rizikám, musí pohyb strojových zariadení závisieť od umiestnenia vyššie uvedených častí do bezpečnej polohy.

Počas uvádzania motora do chodu nesmie dôjsť k neúmyselnému pohybu strojového zariadenia.

3.3.3.  Jazda

Bez toho, aby boli dotknuté predpisy o cestnej premávke, samohybné strojové zariadenia a ich prípojné vozidlá musia plniť požiadavky na spomalenie, zastavenie, brzdenie a státie s cieľom zaistiť bezpečnosť vo všetkých umožnených podmienkach prevádzky, zaťaženia, rýchlosti, podložia a sklonu.

Vodič musí mať možnosť spomaliť a zastaviť samohybné strojové zariadenie prostriedkami hlavného zariadenia. V prípadoch, keď si to vyžaduje bezpečnosť, ak príde k poruche hlavného zariadenia, alebo k výpadku prívodu energie potrebnej na aktiváciu hlavného zariadenia, musí byť pre spomalenie a zastavenie zabezpečené núdzové zariadenie s úplne nezávislými a ľahko prístupnými ovládacími zariadeniami.

Ak si to vyžaduje bezpečnosť, musí byť zabezpečené parkovacie zariadenie, ktorým sa stojaci stroj znehybní. Toto zariadenie možno skombinovať s jedným zo zariadení uvedených v druhom odseku, pod podmienkou, že je čisto mechanické.

Diaľkovo ovládané strojové zariadenia musia byť vybavené zariadeniami na automatické a okamžité zastavenie prevádzky a na zabránenie potenciálne nebezpečnej prevádzky v týchto situáciách:

   ak vodič stratí kontrolu,
   ak zariadenie obdrží signál na zastavenie,
   ak je v bezpečnostnom systéme zistená porucha,
   ak sa v rámci určeného času neobdrží potvrdzujúci signál.

Pre jazdu neplatí časť 1.2.4.

3.3.4.  Pohyb strojových zariadení ovládaných idúcimi osobami

Pohyby samohybných strojových zariadení, ovládaných idúcimi osobami, sa musia dať vyvolať iba v prípade, keď vodič trvale pôsobí na príslušné ovládacie zariadenie. K pohybu nesmie dôjsť najmä počas uvádzania motora do chodu..

Ovládací systém strojových zariadení, ovládaných idúcimi osobami, musí byť navrhovaný tak, aby minimalizoval riziká, vyplývajúce z neúmyselného pohybu strojového zariadenia smerom k vodičovi, a to najmä:

   pomliaždenie,
   zranenie rotujúcimi nástrojmi.

Rýchlosť pohybu strojového zariadenia musí byť kompatibilná s tempom chôdze idúceho vodiča.

V prípade strojových zariadení, na ktorých môže byť nasadený rotačný nástroj, sa nesmie dať tento nástroj aktivovať, keď sa zapne ovládacie zariadenie pre spätný chod, s výnimkou prípadov, keď pohyb strojových zariadení vyplýva z pohybu nástroja. V tomto prípade musí byť rýchlosť spätného chodu taká, aby nebol vodič ohrozený.

3.3.5.  Porucha ovládacieho obvodu

Porucha v napájaní riadenia s posilňovačom, ak je také ovládanie inštalované, nesmie brániť riadeniu strojových zariadení v čase, potrebnom na ich zastavenie.

3.4.  Ochrana proti mechanickému nebezpečenstvu

3.4.1.  Nekontrolované pohyby

Strojové zariadenia musia byť navrhované, konštruované a tam, kde je to vhodné, umiestnené na pohyblivú podperu takým spôsobom, aby bolo zabezpečené, že keď sa pohnú, nekontrolované výkyvy ich ťažísk neovplyvnia ich stabilitu ani nespôsobia nadmerné namáhanie ich konštrukcie.

3.4.2.  Pohyblivé pohonné (prevodové) časti

Odchylne od časti 1.3.8.1 nemusia mať v prípade motorov pohyblivé ochranné kryty, brániace prístupu k pohyblivým častiam v priestore motora, spriahnuté zariadenia, ak sa musia otvárať pomocou nástroja, kľúča alebo ovládacieho zariadenia umiestneného na pracovisku vodiča, a ak je pracoviskom vodiča úplne uzatvorená kabína, vybavená zámkom, ktorý bráni neoprávnenému prístupu.

3.4.3.  Prevrhnutie

Ak v prípade samohybných strojových zariadení s vezúcim sa vodičom, pracovníkom obsluhy alebo inou osobou, existuje riziko prevrátenia, strojové zariadenia musia byť vybavené vhodnou ochrannou konštrukciou, pokiaľ táto nezvyšuje riziko.

Táto konštrukcia musí byť taká, aby v prípade prevrhnutia umožnila osobe vezúcej sa na strojovom zariadení primeraný priestor chránený pred deformáciou.

Kvôli overeniu, či konštrukcia vyhovuje požiadavke stanovenej v druhom odseku, musí výrobca alebo jeho splnomocnenec vykonať vhodné skúšky pre každý typ uvedenej konštrukcie alebo vykonanie takých skúšok zabezpečiť.

3.4.4.  Padajúce predmety

Ak v prípade samohybných strojových zariadení s vezúcim sa vodičom, pracovníkom obsluhy alebo inou osobou, existuje riziko spôsobené padajúcimi predmetmi alebo materiálom, musia byť strojové zariadenia navrhované a konštruované takým spôsobom, aby toto riziko zohľadňovali a boli vybavené, pokiaľ to umožňuje ich veľkosť, vhodnou ochrannou konštrukciou.

Táto konštrukcia musí byť taká, aby v prípade padajúcich predmetov alebo materiálu zaručila osobe vezúcej sa na strojovom zariadení primeraný priestor, chránený pred deformáciou.

Kvôli overeniu, či konštrukcia vyhovuje požiadavke stanovenej v druhom odseku, musí výrobca alebo jeho splnomocnenec vykonať vhodné skúšky pre každý typ uvedenej konštrukcie alebo vykonanie takých skúšok zabezpečiť.

3.4.5.  Prístupové prostriedky

Držadlá a stúpačky musia byť navrhované, konštruované a usporiadané takým spôsobom, aby ich pracovníci obsluhy používali podvedome a aby na tieto účely nepoužívali ovládacie zariadenia pomáhajúce pri prístupe.

3.4.6.  Ťažné a závesné zariadenia

Všetky strojové zariadenia, ktoré sa používajú na ťahanie alebo všetky ťahané strojové zariadenia musia byť vybavené ťažnými alebo závesnými zariadeniami, ktoré sú navrhované, konštruované a usporiadané takým spôsobom, aby zabezpečili ľahké a bezpečné pripojenie a odpojenie a zabránili náhodnému rozpojeniu v priebehu používania.

Pokiaľ si to vyžaduje hmotnosť tiahla, tieto strojové zariadenia musia byť vybavené podperou s nosnou plochou vhodnou pre danú záťaž a terén.

3.4.7.  Prenos energie medzi samohybnými strojovými zariadeniami (alebo traktormi) a hnanými strojovými zariadeniami

Odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos spájajúce samohybné strojové zariadenie (alebo traktor) s prvým pevným ložiskom prijímajúceho strojového zariadenia musí byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby každá časť, ktorá sa pri prevádzke pohybuje, bola chránená pozdĺž celej svojej dĺžky.

Na strane samohybných strojových zariadení (alebo traktorov) musí byť výstupný hriadeľ, ku ktorému je pripojené odnímateľné zariadenie pre mechanický prenos, chránené buď ochranným krytom, pripevneným a spojeným so samohybným strojovým zariadením (alebo traktorom) alebo akýmkoľvek iným zariadením, ktoré ponúka rovnocennú ochranu.

Tento ochranný kryt sa musí dať otvoriť, aby sa sprístupnilo odnímateľné prevodové zariadenie. Po založení na miesto musí existovať dostatočný priestor, ktorý zabráni poškodeniu ochranného krytu prenosovým hriadeľom pri pohybe strojového zariadenia (alebo traktora).

Na strane prijímajúceho strojového zariadenia musí byť vstupný hriadeľ uzavretý do ochranného puzdra, pripevneného k strojovému zariadeniu.

Obmedzovače krútiaceho momentu alebo voľnobehy môžu byť pripojené k prenosovým hriadeľom s univerzálnymi kĺbmi iba na strane, pripojenej k hnanému strojovému zariadeniu. Odnímateľné zariadenie pre mechanický prenos musí byť podľa toho označené.

Všetky prijímajúce strojové zariadenia, ktorých prevádzka si vyžaduje pripojiť odnímateľné zariadenie pre mechanický prenos k samohybnému strojovému zariadeniu (alebo traktoru), musia mať taký systém na pripojenie odnímateľného zariadenia pre mechanický prenos, že po odpojení strojových zariadení sa odnímateľné zariadenie pre mechanický prenos a jeho ochranný kryt nepoškodia dotykom so zemou alebo nejakou časťou strojových zariadení.

Vonkajšie strany ochranného krytu musia byť navrhované, konštruované a usporiadané takým spôsobom, aby sa nemohli otáčať spolu s odnímateľným zariadením pre mechanický prenos. Ochranný kryt musí prikrývať prevod až po konce vnútorných vidlíc v prípade jednoduchých univerzálnych kĺbov a najmenej po stred vonkajšieho kĺbu alebo kĺbov v prípade "širokouhlých" univerzálnych kĺbov.

Ak sú poskytnuté prístupové prostriedky k pracoviskám v blízkosti odnímateľného zariadenia pre mechanický prenos, musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa ochranné kryty hriadeľa nemohli používať ako stúpačky, pokiaľ nie sú na tento účel navrhované a konštruované.

3.5.  Ochrana proti iným druhom nebezpečenstva

3.5.1.  Akumulátory

Kryty akumulátorov musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa v prípade prevrátenia zamedzilo poliatiu obslužného pracovníka elektrolytom a aby sa zabránilo hromadeniu výparov v miestach používaných obsluhou.

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa akumulátor mohol odpojiť pomocou ľahko prístupného zariadenia, poskytovaného na tento účel.

3.5.2.  Požiar

V závislosti od jednotlivých druhov nebezpečenstva, ktoré predvída výrobca, strojové zariadenia musia, ak to ich rozmery dovoľujú:

   umožňovať vybavenie ľahko prístupnými hasiacimi prístrojmi, alebo
   byť dodávané so zabudovanými hasiacimi systémami.

3.5.3.  Emisie nebezpečných látok

V situácii, keď hlavnou funkciou strojových zariadení je postrekovanie výrobkov, druhý a tretí odsek časti 1.5.13. sa neuplatnia. Pracovník obsluhy však musí byť chránený pred rizikom vystavenia sa takýmto nebezpečným emisiám.

3.6.  Informácie a údaje

3.6.1.  Značenie, signály a upozornenia

Vždy, keď je to potrebné, musia mať všetky strojové zariadenia označenia a/alebo štítky s pokynmi týkajúcimi sa používania, nastavovania a údržby tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť a ochrana zdravia osôb. Musia byť volené, navrhované a konštruované takým spôsobom, aby boli jasne viditeľné a nezmazateľné.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predpisov o cestnej premávke, musia mať strojové zariadenia s vezúcim sa vodičom toto vybavenie:

   zvukové výstražné zariadenie, ktoré upozorňuje osoby,
   systém svetelných signálov zodpovedajúci zamýšľaným podmienkam používania; táto požiadavka neplatí pre strojové zariadenia určené výhradne pre práce pod zemou, a pre tie, ktoré nemajú elektrické napájanie,
   ak je to potrebné, musí medzi prípojným vozidlom a strojovým zariadením existovať primerané spojenie na signalizačnú činnosť.

Diaľkovo ovládané strojové zariadenia, ktoré v bežných podmienkach používania vystavujú osoby riziku nárazu alebo pomliaždenia, musia byť vybavené vhodnými prostriedkami na signalizáciu ich pohybov alebo prostriedkami na ochranu osôb proti týmto druhom rizika. Rovnako to platí pre strojové zariadenia, ktoré počas prevádzky opakujú nepretržite pohyby vpred a vzad po jednej osi, pričom vodič nevidí priamo na oblasť zadnej časti stroja.

Strojové zariadenia musia byť konštruované takým spôsobom, aby nebolo možné neúmyselne vyradiť výstražné a signalizačné zariadenia z činnosti. V prípadoch, keď to má význam pre bezpečnosť, musia byť tieto zariadenia vybavené prostriedkami kontrolujúcimi, či sú v dobrom funkčnom stave a ich porucha musí byť obsluhe oznámená výrazným spôsobom.

V prípadoch, keď je pohyb strojových zariadení alebo ich nástrojov zvlášť nebezpečný, musia byť na strojových zariadeniach umiestnené označenia, ktoré varujú pred priblížením sa k strojovým zariadeniam, pokiaľ sú v prevádzke; označenia musia byť čitateľné z dostatočnej vzdialenosti, aby bola zaistená bezpečnosť osôb, ktoré sa musia zdržiavať v blízkosti strojových zariadení.

3.6.2.  Označenie

Na všetkých strojových zariadeniach sa musia čitateľne a nezmazateľne uvádzať tieto údaje:

   menovitý výkon, vyjadrený v kilowattoch (kW),
   hmotnosť najobvyklejšej konfigurácie v kilogramoch (kg),
  

a prípadne:

   maximálny ťah ťažnej tyče v mieste ťažného háku v newtonoch (N),
   maximálne vertikálne zaťaženie na mieste ťažného háku v newtonoch (N).

3.6.3.  Návod na použitie

3.6.3.1.  Vibrácie

V návode na použitie musia byť uvedené tieto informácie o vibráciách, prenášaných strojovým zariadením na systém rúk-ramien alebo na celé telo:

   celková hodnota vibrácií, ktorým sú vystavené ruky-ramená, ak prevyšuje hodnotu 2,5 m/s2. V prípade, že táto hodnota neprevyšuje 2,5 m/s2, musí sa to uviesť,
   najvyššia efektívna hodnota váženého zrýchlenia, ktorému je vystavené celé telo, ak prevyšuje hodnotu 0,5 m/s2. V prípade, že táto hodnota neprevyšuje 0,5 m/s2, musí sa to uviesť,
   neistota merania.

Tieto hodnoty musia byť hodnoty namerané pre predmetné strojové zariadenie, alebo hodnoty určené na základe meraní technicky porovnateľných strojových zariadení, ktoré sú reprezentatívne pre vyrábané strojové zariadenie.

V prípadoch, keď sa neuplatňujú harmonizované normy, musia sa vibrácie merať meracím kódom, ktorý je pre príslušné strojové zariadenia najvhodnejší.

Musí sa uviesť opis prevádzkových podmienok počas meraní a opis použitých meracích kódov.

3.6.3.2.  Viacnásobné použitia

Návody na použitie strojových zariadení, ktoré umožňujú niekoľko použití v závislosti od použitej výbavy a návody na použitie zameniteľnej výbavy musia obsahovať informácie potrebné pre bezpečnú montáž a používanie základného strojového zariadenia a zameniteľnej výbavy, ktorá sa môže namontovať.

4.  DOPLŇUJÚCE ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA NA VYLÚČENIE NEBEZPEČENSTVA SPÔSOBENÉHO ZDVÍHACÍMI ČINNOSŤAMI

Strojové zariadenia predstavujúce nebezpečenstvo spôsobené zdvíhacími činnosťami musia spĺňať všetky príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto kapitole (pozri Všeobecné zásady, bod 4).

4.1.  Všeobecne

4.1.1.  Vymedzenie pojmov

a)   "zdvíhacia činnosť" je pohyb jednotkových bremien, ktoré tvorí tovar a/alebo osoby, ktoré v danom momente potrebujú zmenu úrovne,

b)   "vedené bremeno" je bremeno, ktorého celkový pohyb je vykonávaný pozdĺž pevných alebo pružných vodidiel, ktorých poloha je určená pevnými bodmi,

c)   "prevádzkový koeficient" je aritmetický pomer medzi hodnotou bremena garantovanou výrobcom alebo jeho splnomocnencom, až po ktorú je komponent schopný ho udržať, a maximálnym prevádzkovým bremenom, vyznačeným na komponente,

d)   "skúšobný koeficient" je aritmetický pomer bremena, ktoré sa používa pri výkone statických alebo dynamických skúšok na zdvíhacom strojovom zariadení alebo na zdvíhacom príslušenstve a maximálnym prevádzkovým bremenom, vyznačeným na zdvíhacom strojovom zariadení alebo na zdvíhacom príslušenstve,

e)   "statická skúška" je skúška, počas ktorej sa zdvíhacie strojové zariadenie alebo zdvíhacie príslušenstvo najprv skontroluje a vystaví pôsobeniu zaťaženia, zodpovedajúceho maximálnemu prevádzkovému bremenu, vynásobenému vhodným statickým skúšobným koeficientom, a potom sa hneď po uvoľnení uvedeného bremena znova skontroluje a zistí sa, či neprišlo k poškodeniu,

f)   "dynamická skúška" je skúška, počas ktorej zdvíhacie strojové zariadenie pracuje vo všetkých možných režimoch s maximálnym prevádzkovým bremenom, vynásobeným príslušným dynamickým skúšobným koeficientom, pričom sa berie do úvahy dynamické správanie zdvíhacieho strojového zariadenia s cieľom skontrolovať, či pracuje správne,

g)   "nosná plošina" je časť strojového zariadenia, v ktorej alebo na ktorej sa prepravujú osoby a/alebo tovar pre účely zdvihnutia.

4.1.2.  Ochrana proti mechanickému nebezpečenstvu

4.1.2.1.  Riziká spôsobené nestabilitou

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa stabilita, požadovaná v časti 1.3.1 zachovala ako počas prevádzky, tak aj v období mimo nej, vrátane všetkých etáp prepravy, montáže a demontáže, v priebehu predvídateľných porúch komponentov a tiež počas skúšok, vykonávaných v súlade s návodom na použitie. V tomto smere musí výrobca alebo jeho splnomocnenec použiť vhodné overovacie metódy.

4.1.2.2.  Strojové zariadenia pohybujúce sa po vodiacich koľajniciach a koľajnicových dráhach

Strojové zariadenia musia byť vybavené zariadeniami, ktoré zabraňujú vykoľajeniu na vodiacich koľajniciach alebo koľajnicových dráhach.

Ak aj napriek týmto zariadeniam pretrváva riziko vykoľajenia alebo vzniku poruchy koľajnice alebo vodiaceho komponentu, musia byť zabezpečené prostriedky, ktoré zabránia pádu zariadenia, komponentu alebo bremena alebo prevráteniu strojového zariadenia.

4.1.2.3.  Mechanická pevnosť

Strojové zariadenia, zdvíhacie príslušenstvo a ich komponenty musia byť schopné odolať namáhaniu, ktorému sú vystavené počas prevádzky, a v prípade potreby aj mimo nej, pri inštalácii a v prevádzkových podmienkach, a to vo všetkých príslušných režimoch, s náležitým zohľadnením, ak je to vhodné, účinkov poveternostných podmienok a síl vyvolaných ľuďmi. Táto požiadavka musí byť splnená aj počas prepravy, montáže a demontáže.

Strojové zariadenia a zdvíhacie príslušenstvo musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabránili vzniku poruchy, spôsobenej únavou a opotrebovaním, pričom sa berie do úvahy ich zamýšľané použitie.

Použité materiály sa musia vyberať na základe predpokladaných typov pracovného prostredia s osobitným zreteľom na koróziu, oter, nárazy, extrémne teploty, únavu, krehkosť za studena a starnutie.

Strojové zariadenia a zdvíhacie príslušenstvo musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby odolali preťaženiu, ku ktorému dochádza v priebehu statických skúšok, bez trvalej deformácie alebo zrejmého porušenia. Výpočty pevnosti musia zohľadňovať hodnotu statického skúšobného koeficientu vybraného tak, aby zaručoval primeranú úroveň bezpečnosti. Tento koeficient má spravidla tieto hodnoty:

   a) ručne ovládané strojové zariadenia a zdvíhacie príslušenstvo: 1,5,
   b) iné strojové zariadenia: 1,25.

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby bez poruchy absolvovali dynamické skúšky, vykonané s pomocou maximálneho prevádzkového bremena, vynásobeného dynamickým skúšobným koeficientom. Hodnota dynamického skúšobného koeficientu sa volí tak, aby zaručovala primeranú úroveň bezpečnosti: koeficient sa spravidla rovná 1,1. Skúšky budú spravidla vykonané pri určenej menovitej rýchlosti. Ak ovládací obvod strojových zariadení umožňuje určitý počet súčasných pohybov, skúšky musia byť vykonané v najmenej priaznivých podmienkach, spravidla kombináciou uvedených pohybov.

4.1.2.4.  Kladky, bubny, kolesá, laná a reťaze

Kladky, bubny a kolesá musia mať priemer primeraný rozmerom lán alebo reťazí, ktoré na ne môžu byť použité.

Bubny a kolesá musia byť navrhované, konštruované a inštalované takým spôsobom, aby sa laná alebo reťaze, ktorými sú vybavené, mohli ovíjať okolo nich bez toho, aby sa vyvliekli.

Na lanách, používaných priamo na zdvíhanie alebo uchopenie bremena, nesmú byť vytvorené žiadne spoje okrem spojov na koncoch. Spoje sa tolerujú v inštaláciách, určených v návrhu na pravidelné úpravy podľa potrieb použitia.

Prevádzkový koeficient kompletných lán a ich zakončení sa volí tak, aby bola zaručená primeraná úroveň bezpečnosti. Koeficient sa spravidla rovná 5.

Prevádzkový koeficient zdvíhacích reťazí sa volí tak, aby bola zaručená primeraná úroveň bezpečnosti. Koeficient sa spravidla rovná 4.

Kvôli overeniu, či bol dosiahnutý primeraný pracovný koeficient, musí výrobca alebo jeho splnomocnenec vykonať zodpovedajúce skúšky každého typu reťaze a lana, ktoré sa používajú priamo na zdvíhanie bremien a tiež zakončení lán, alebo vykonanie takých skúšok zabezpečí.

4.1.2.5.  Zdvíhacie príslušenstvo a jeho komponenty

Zdvíhacie príslušenstvo a jeho komponenty sa musí dimenzovať s primeraným zohľadnením procesov únavy a starnutia pre určitý počet pracovných cyklov zhodných s ich predpokladanou životnosťou, stanovenou v prevádzkových podmienkach pre danú aplikáciu.

Okrem toho:

   a) prevádzkový koeficient kombinácií drôtené lano/lanové zakončenie sa volí tak, aby zaručil primeranú úroveň bezpečnosti; tento koeficient sa spravidla rovná 5. Na lanách nesmú byť vytvorené žiadne iné spoje či sľučky, než na ich koncoch,
   b) v prípadoch, keď sa používajú reťaze so zváranými článkami, musia byť zložené z krátkych článkov. Prevádzkový koeficient reťazí sa volí tak, aby zaručil primeranú úroveň bezpečnosti; tento koeficient sa spravidla rovná 4,
   c) prevádzkový koeficient textilných lán alebo viazacích prostriedkov závisí od materiálu, výrobnej metódy, rozmerov a spôsobu používania. Tento koeficient sa volí tak, aby zaručil zodpovedajúcu úroveň bezpečnosti; spravidla sa rovná 7 za predpokladu, že sa preukáže, že použité materiály sú veľmi kvalitné a výrobná metóda je vhodná pre predpokladaný spôsob používania. Keby to tak nebolo, spravidla sa kvôli zaisteniu rovnocennej úrovne bezpečnosti stanoví vyššia hodnota koeficientu. Na textilných lanách a viazacích prostriedkoch sa nesmú vyskytovať žiadne iné uzly, spojenia či spletené spoje než na koncoch viazacieho prostriedku s výnimkou prípadu nekonečného viazacieho prostriedku,
   d) prevádzkový koeficient všetkých kovových komponentov vytvárajúcich alebo používaných na viazacom prostriedkom sa musí voliť tak, aby bola zaručená primeraná úroveň bezpečnosti; tento koeficient sa spravidla rovná 4,
   e) maximálne prevádzkové zaťaženie viacpramenného závesu sa určuje na základe prevádzkového koeficientu najslabšieho prameňa, počtu prameňov a redukčného faktora, ktorého hodnota závisí od konfigurácie viazacieho prostriedku,
   f) kvôli overeniu, či bol dosiahnutý primeraný prevádzkový koeficient, musí výrobca alebo jeho splnomocnenec vykonať zodpovedajúce skúšky každého typu komponentu uvedeného v písmenách a), b), c) a d), alebo zabezpečiť vykonanie takých skúšok.

4.1.2.6.  Ovládanie pohybov

Zariadenia na ovládanie pohybov musia pôsobiť takým spôsobom, aby udržiavali strojové zariadenia, na ktorých sú inštalované, v bezpečnom stave.

a)  Strojové zariadenia sa musia navrhovať a konštruovať alebo vybavovať zariadeniami takým spôsobom, aby bol rozsah pohybu ich komponentov stále v rámci stanovených medzných hodnôt. Ak je to vhodné, pred začatím činnosti týchto zariadení musí byť vydaná výstraha.

b)  V prípadoch, keď je možné ovládať niekoľko pevných strojových zariadení alebo strojových zariadení na koľajovom podvozku súčasne z rovnakého miesta, pričom existuje nebezpečenstvo kolízie, tieto strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby umožňovali inštaláciu systémov, ktoré vylučujú toto nebezpečenstvo.

c)  Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa bremená nemohli nebezpečne zosunúť ani voľne a nečakane spadnúť, a to dokonca ani v prípade čiastočného alebo úplného výpadku energie alebo keď obsluha prestane ovládať strojové zariadenie.

d)  V normálnych prevádzkových podmienkach sa bremeno nesmie dať spúšťať iba s použitím trecej brzdy s výnimkou prípadu strojových zariadení, ktorých funkcia si vyžaduje, aby boli ovládané týmto spôsobom.

e)  Upínacie prostriedky musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabránili neúmyselnému pádu bremena.

4.1.2.7.  Pohyb bremien počas manipulácie

Prevádzková poloha strojových zariadení musí byť umiestnená takým spôsobom, aby zabezpečovala najširší možný výhľad na dráhy pohyblivých častí, aby sa tak zabránilo možným zrážkam s osobami, výbavou alebo inými strojovými zariadeniami, ktoré by sa mohli pohybovať v tom istom čase a spôsobovať nebezpečenstvo.

Strojové zariadenia s vedeným bremenom musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabránili úrazu osôb spôsobeného pohybom bremena, nosnej plošiny alebo protizávažiami, pokiaľ sú použité.

4.1.2.8.  Strojové zariadenia obsluhujúce pevné plošiny

4.1.2.8.1.  Pohyb nosnej plošiny

Pohyb nosnej plošiny strojového zariadenia obsluhujúceho pevné plošiny bude pevne vedený k plošinám a na ne. Nožnicové systémy sa tiež považujú za pevné vedenie.

4.1.2.8.2.  Prístup na nosnú plošinu

Ak majú osoby prístup na nosnú plošinu, strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabezpečili, že nosná plošina zostane počas prístupu nepohyblivá, a to najmä pri nakladaní alebo vykladaní.

Strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabezpečili, že prevýšenie medzi nosnou plošinou a miestom zastavenia nevytváralo riziko zakopnutia.

4.1.2.8.3.  Riziká spôsobené kontaktom s pohybujúcou sa nosnou plošinou

Ak je to potrebné pre splnenie požiadavky vyjadrenej v druhom odseku časti 4.1.2.7, priestor jazdy sa pri bežnej prevádzke zneprístupní.

Ak pri kontrole alebo údržbe existuje riziko, že osoby nachádzajúce sa pod alebo nad nosnou plošinou môžu byť stlačené medzi nosnú plošinu a niektorú z pevných častí, musí sa zabezpečiť dostatočný voľný priestor, a to prostredníctvom fyzických úkrytov alebo prostredníctvom mechanických zariadení blokujúcich pohyb nosnej plošiny.

4.1.2.8.4.  Riziko spôsobené vypadnutím bremena z nosnej plošiny

Ak existuje riziko spôsobené vypadnutím bremena z nosnej plošiny, strojové zariadenia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa tomuto riziku zabránilo.

4.1.2.8.5.  Miesta zastavenia

Musí sa zabrániť rizikám spôsobeným kontaktom osôb na miestach pre zastavenie s pohybujúcou sa nosnou plošinou alebo inými pohyblivými časťami.

Ak existuje riziko spôsobené spadnutím osôb do priestoru jazdy, keď sa nosná plošina nenachádza na mieste zastavenia, musia byť nainštalované ochranné kryty, aby sa tomuto riziku zabránilo. Takéto ochranné kryty sa nesmú otvárať v smere priestoru jazdy. Musia byť vybavené spriahnutým zariadením, ktoré sa ovláda polohou nosnej plošiny, a ktoré zabraňuje:

   nebezpečným pohybom nosnej plošiny, kým sa ochranné kryty nezatvoria a neuzamknú,
   nebezpečnému otvoreniu ochranného krytu, kým sa nosná plošina nezastaví na príslušnom mieste zastavenia.

4.1.3.  Spôsobilosť na daný účel

Keď sa zdvíhacie strojové zariadenia alebo zdvíhacie príslušenstvo uvedú na trh alebo sa po prvýkrát uvedú do prevádzky, musí výrobca alebo jeho splnomocnenec zabezpečiť vykonaním vhodných opatrení, alebo tým, že ich nechá vykonať, aby strojové zariadenie alebo zdvíhacie príslušenstvo pripravené na použitie - či už poháňané ručne alebo motorom - bezpečne plnili svoje určené funkcie.

Statické a dynamické skúšky uvedené v časti 4.1.2.3 sa musia vykonať na všetkých zdvíhacích strojových zariadeniach pripravených na uvedenie do prevádzky.

V prípadoch, keď nie je možné zmontovať strojové zariadenia v priestoroch výrobcu alebo v priestoroch jeho splnomocnenca, musia sa prijať vhodné opatrenia v mieste používania. V inom prípade sa môžu opatrenia prijať buď v priestoroch výrobcu alebo v mieste používania.

4.2.  Požiadavky na strojové zariadenia s iným zdrojom energie ako manuálna sila

4.2.1.  Ovládanie pohybov

Ovládacie zariadenia so samočinným vrátením do východiskovej polohy sa musia použiť na vedenie pohybov strojového zariadenia alebo jeho výbavy. V prípadoch čiastkových alebo úplných pohybov, pri ktorých neexistuje nebezpečenstvo kolízie bremena alebo strojového zariadenia, však možno uvedené zariadenia nahradiť ovládacími zariadeniami dovoľujúcimi automatické zastavenie vo vopred zvolených polohách bez toho, aby obsluha musela držať ovládacie zariadenie so samočinným vrátením do východiskovej polohy.

4.2.2.  Kontrola zaťaženia

Strojové zariadenia s maximálnym prevádzkovým zaťažením rovným alebo väčším než 1000 kilogramov alebo s momentom preklopenia rovným alebo väčším než 40000 Nm musia byť vybavené zariadeniami, ktoré varujú vodiča a zabraňujú nebezpečným pohybom v prípade:

   preťaženia, buď v dôsledku prekročenia maximálneho prevádzkového zaťaženia, alebo maximálneho prevádzkového momentu v dôsledku preťaženia, alebo
   prekročenia momentu preklopenia.

4.2.3.  Zariadenie s vodiacimi lanami

Nosiče lán, traktory alebo traktorové nosiče musia byť držané protizávažiami alebo zariadením umožňujúcim stálu reguláciu napätia.

4.3.  Informácie a označenia

4.3.1.  Reťaze, laná a záchytné pásy

Každý úsek zdvíhacej reťaze, lana alebo záchytného pásu, ktorý netvorí súčasť súboru, musí mať označenie, alebo ak to nie je možné, štítok alebo neodstrániteľný krúžok s menom a adresou výrobcu alebo jeho splnomocnenca a s identifikačným odkazom na príslušný certifikát.

Vyššie uvedený certifikát musí obsahovať aspoň tieto informácie:

   a) meno a adresu výrobcu alebo, v prípade potreby, aj jeho splnomocnenca,
  b) popis reťaze alebo lana, ktorý obsahuje:
   menovité rozmery,
   konštrukciu,
   materiál, z ktorého sú vyrobené,
   akúkoľvek špeciálne metalurgické spracovanie materiálu,
   c) použitú skúšobnú metódu,
   d) maximálnu záťaž, ktorej by lano alebo reťaz mali byť vystavené v priebehu používania. Na základe zamýšľaných aplikácií môže byť uvedený rozsah hodnôt.

4.3.2.  Zdvíhacie príslušenstvo

Na zdvíhacom príslušenstve musia byť uvedené tieto podrobné údaje:

   označenie materiálu, v prípade, že táto informácia je potrebná pre bezpečné použitie,
   maximálne pracovné zaťaženie.

V prípade zdvíhacieho príslušenstva, na ktorom je fyzicky nemožné umiestniť označenie, musia byť podrobné údaje uvedené v prvom odseku vypísané na štítku alebo iným rovnocenným spôsobom a bezpečne pripevnené k príslušenstvu.

Podrobné údaje musia byť čitateľné a umiestnené na takom mieste, na ktorom nie je pravdepodobné, že zmiznú v dôsledku opotrebovania, alebo že ohrozia pevnosť príslušenstva.

4.3.3.  Zdvíhacie strojové zariadenia

Na strojových zariadeniach musí byť výrazne vyznačené maximálne pracovné zaťaženie. Toto označenie musí byť čitateľné, nezničiteľné a v nekódovanej forme.

V prípadoch, keď maximálne pracovné zaťaženie závisí od konfigurácie strojového zariadenia, musí byť na každej prevádzkovej polohe osadená tabuľka, znázorňujúca, podľa možnosti vo forme diagramu alebo tabuliek, hodnoty pracovného zaťaženia prípustného pre každú konfiguráciu.

Na strojových zariadeniach určených jedine na zdvíhanie tovarov, vybavených nosnou plošinou, ktorá umožňuje osobám prístup, musí byť jasná a nezmazateľná výstraha, zakazujúca zdvíhanie osôb. Táto výstraha musí byť viditeľná na každom mieste, z ktorého je možný prístup.

4.4.  Návod na použitie

4.4.1.  Zdvíhacie príslušenstvo

Ku každému zdvíhaciemu príslušenstvu alebo ku každej komerčne nedeliteľnej skupine zdvíhacích príslušenstiev musí byť priložený návod na použitie, v ktorom sú uvedené aspoň tieto podrobné údaje:

   a) zamýšľané použitie,
   b) obmedzenie použitia (najmä pre zdvíhacie príslušenstvo, ako napríklad magnetické alebo vákuové podložky, ktoré nespĺňajú úplne požiadavky časti 4.1.2.6 písm. e),
   c) návod na montáž, použitie a údržbu,
   d) použitý statický skúšobný koeficient.

4.4.2.  Zdvíhacie strojové zariadenia

Zdvíhacie strojové zariadenia musia byť vybavené návodom na použitie obsahujúcim informácie o:

  a) technickej charakteristike strojového zariadenia a najmä:
   o maximálnom pracovnom zaťažení, a v prípade potreby kópiu tabuľky nosností alebo tabuľku nosností opísanú v druhom odseku časti 4.3.3.,
   reakcie v miestach podpier a ukotvenia a podľa potreby aj charakteristiky dráhy,
   v prípade potreby určenie inštalácie protizávažia a prostriedky tejto inštalácie,
   b) obsah prevádzkového denníka, ak sa nedodáva spolu so strojovými zariadeniami,
   c) pokyny pre použitie, najmä pre kompenzáciu chýbajúceho priameho výhľadu obsluhy na bremeno,
   d) podľa potreby správu zo skúšky, kde sa podrobne uvádzajú statické a dynamické skúšky vykonané výrobcom alebo jeho splnomocnencom alebo pre nich,
   e) pre strojové zariadenia, ktoré sa nemontujú v priestoroch výrobcu v podobe, v akej sa majú používať, potrebné pokyny pre výkon meraní uvedených v časti 4.1.3, ktoré sa robia pred prvým uvedením do prevádzky.

5.  DOPLŇUJÚCE ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA PRE STROJOVÉ ZARIADENIA URČENÉ NA PRÁCE POD ZEMOU

Strojové zariadenia určené na práce pod zemou musia spĺňať všetky základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto kapitole (pozri Všeobecné zásady, bod 4).

5.1.  Riziká spôsobené nestabilitou

Mechanizované posuvné výstuhy nadložia musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby pri pohybe udržiavali daný smer, a aby sa nešmýkali predtým než budú zaťažené, počas zaťaženia a po odstránení záťaže. Musia byť vybavené kotvami pre vrchné dosky jednotlivých hydraulických vzpier.

5.2.  Pohyb

Mechanizované posuvné výstuhy nadložia musia umožňovať voľný pohyb osôb.

5.3.  Ovládacie zariadenia

Ovládače akcelerátora a brzdy, ovládajúce pohyb strojových zariadení po koľajniciach, musia byť prevádzkované ručne. Aktivačné zariadenia však možno ovládať nohou.

Ovládacie zariadenia posuvných výstuží nadložia musia byť navrhované a rozmiestnené takým spôsobom, aby boli pracovníci obsluhy počas premiestňovania chránení v podopretom mieste. Ovládacie zariadenia musia byť chránené proti akémukoľvek náhodnému uvoľneniu.

5.4.  Zastavovanie

Samohybné strojové zariadenia, pohybujúce sa po koľajniciach, určené na používanie pri prácach pod zemou, musia byť vybavené aktivačným zariadením pôsobiacim na obvod, ovládajúci pohyb strojových zariadení tak, aby sa pohyb zastavil, ak vodič už tento pohyb neovláda.

5.5.  Požiar

Druhá zarážka časti 3.5.2 je záväzná pre strojové zariadenia s vysoko horľavými časťami.

Brzdový systém strojových zariadení určených na používanie pri prácach pod zemou, musí byť navrhovaný a konštruovaný takým spôsobom, aby nevytváral iskry ani nezapríčinil požiar.

Strojové zariadenia s motorom s vnútorným spaľovaním určené na používanie pri prácach pod zemou, musia byť vybavené iba motormi, ktoré využívajú palivo s nízkym tlakom nasýtených pár, a v ktorých je vylúčený vznik akejkoľvek iskry elektrického pôvodu.

5.6.  Výfukové emisie

Výfukové emisie z motorov s vnútorným spaľovaním nesmú byť vypúšťané nahor.

6.  DOPLŇUJÚCE ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU ZDRAVIA PRE STROJOVÉ ZARIADENIA PREDSTAVUJÚCE MIMORIADNE NEBEZPEČENSTVO Z DÔVODU ZDVÍHANIA OSÔB

Strojové zariadenia predstavujúce nebezpečenstvo z dôvodu zdvíhania osôb musia spĺňať všetky príslušné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v tejto kapitole (pozri Všeobecné zásady, bod 4).

6.1.  Všeobecne

6.1.1  Mechanická pevnosť

Nosná plošina, vrátane všetkých poklopov, musí byť navrhovaná a konštruovaná takým spôsobom, aby poskytovala priestor a pevnosť zodpovedajúcu maximálnemu prípustnému počtu osôb na nosnej plošine a maximálnej prevádzkovej záťaži.

Prevádzkové koeficienty komponentov stanovené v častiach 4.1.2.4 a 4.1.2.5 nie sú pre strojové zariadenia určené na zdvíhanie osôb postačujúce a ich hodnoty sa spravidla musia zdvojnásobiť. Strojové zariadenia určené na zdvíhanie osôb alebo osôb a tovaru musia byť vybavené závesným alebo podporným systémom nosnej plošiny navrhovaným a konštruovaným takým spôsobom, aby zabezpečoval postačujúcu celkovú úroveň bezpečnosti a aby zabraňoval riziku spadnutia nosnej plošiny.

Ak sa na zavesenie nosnej plošiny používajú laná alebo reťaze, spravidla sa vyžadujú najmenej dve nezávislé laná alebo reťaze, každé s vlastným ukotvením.

6.1.2.  Kontrola zaťažovania strojových zariadení poháňaných inou energiou ako ľudská sila

Požiadavky časti 4.2.2 platia bez ohľadu na maximálne prevádzkové zaťaženie a moment preklopenia, pokiaľ výrobca nemôže preukázať, že riziko preťaženia alebo prevrátenia neexistuje.

6.2.  Ovládacie zariadenia

Pokiaľ bezpečnostné požiadavky nepredpisujú iné riešenia, musí byť nosná plošina zásadne navrhovaná a konštruovaná takým spôsobom, aby osoby vo vnútri mali prostriedky na ovládanie pohybov nahor a nadol, a ak je to vhodné, aj na ovládanie ostatných pohybov nosnej plošiny.

Pri prevádzke musia mať účinky týchto ovládacích zariadení prednosť pred všetkými ostatnými zariadeniami ovládajúcimi ten istý pohyb, s výnimkou zariadení na núdzové zastavenie.

Ovládacie zariadenia týchto pohybov musia byť so samočinným vrátením do východiskovej polohy, s výnimkou prípadu, kedy je samotná nosná plošina úplne uzavretá.

6.3.  Riziká pre osoby v alebo na nosnej plošine

6.3.1.  Riziká spôsobené pohybmi nosnej plošiny

Strojové zariadenia na zdvíhanie osôb musia byť navrhované, konštruované alebo vybavené takým spôsobom, aby zrýchlenie alebo spomalenie nosnej plošiny nebolo pre osoby rizikové.

6.3.2.  Riziko pádu osôb z nosnej plošiny

Nosná plošina sa nesmie nakláňať v takej miere, ktorá vytvára riziko vypadnutia osôb nachádzajúcich sa v nej, vrátane prípadov, kedy sa strojové zariadenie a nosná plošina pohybujú.

Ak je nosná plošina navrhovaná ako pracovisko, musia sa vykonať opatrenia na zabezpečenie stability a na zabránenie nebezpečným pohybom.

Ak opatrenia uvedené v časti 1.5.15 nie sú dostatočné, nosné plošiny musia byť vybavené dostatočným počtom vhodných kotviacich bodov pre povolený počet osôb na nosnej plošine. Kotviace body musia byť dostatočne pevné na použitie osobných ochranných pomôcok proti pádu z výšky.

Akékoľvek poklopy v podlahách alebo stropoch alebo bočné dvere musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby sa zabránilo nežiadúcemu otvoreniu a musia sa otvárať do toho smeru, v ktorom je odstránené akékoľvek riziko pádu, ak sa otvoria neočakávane.

6.3.3.  Riziko spôsobené pádom predmetov na nosnú plošinu

Ak existuje riziko pádu predmetov na nosnú plošinu a ohrozenia osôb, musí byť nosná plošina vybavená ochrannou strieškou.

6.4.  Strojové zariadenia obsluhujúce pevné plošiny

6.4.1.  Riziká pre osoby v alebo na nosnej plošine

Nosná plošina musí byť navrhovaná a konštruovaná takým spôsobom, aby sa zabránilo rizikám spôsobeným kontaktom osôb a/alebo predmetov v alebo na nosnej plošine s akýmikoľvek pevnými alebo pohybujúcimi sa prvkami. Ak je to potrebné pre splnenie tejto požiadavky, musí byť samotná nosná plošina úplne uzatvorená dverami vybavenými spriahnutým zariadením, ktoré zamedzuje nebezpečným pohybom nosnej plošiny, kým nie sú dvere zatvorené. Dvere musia zostať zatvorené, ak sa nosná plošina zastavuje medzi miestami pre zastavenie a ak existuje riziko vypadnutia z nosnej plošiny.

Strojové zariadenie musí byť navrhované, konštruované a podľa potreby aj vybavené zariadeniami na zamedzenie nekontrolovaného pohybu nosnej plošiny nahor alebo nadol. Tieto zariadenia musia byť schopné zastaviť nosnú plošinu s maximálnym pracovným zaťažením a v predpokladanej maximálnej rýchlosti.

Úkon zastavenia nesmie spôsobiť spomalenie škodlivé pre osoby nachádzajúce sa na nosnej plošine, a to bez ohľadu na záťažové podmienky.

6.4.2.  Ovládače na miestach pre zastavenie

Ovládače na miestach pre zastavenie, iné ako na použitie v núdzi, nesmú spustiť pohyby nosnej plošiny, keď:

   pracujú ovládacie zariadenia na nosnej plošine,
   nosná plošina nie je na mieste pre zastavenie.

6.4.3.  Prístup na nosnú plošinu

Ochranné kryty na miestach pre zastavenie a na nosnej plošine musia byť navrhované a konštruované takým spôsobom, aby zabezpečovali bezpečný prechod z a na nosnú plošinu, pričom sa berie do úvahy predpokladané množstvo zdvíhaného tovaru a osôb.

6.5.  Označenie

Na nosnej plošine musia byť vyznačené informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti, vrátane:

   prípustného počtu osôb na nosnej plošine,
   maximálneho pracovného zaťaženia.

PRÍLOHA II

VYHLÁSENIA

1.  OBSAH

A.  ES Vyhlásenie o zhode strojových zariadení

Toto vyhlásenie a jeho preklady sa musia vyhotoviť za rovnakých podmienok ako návody na použitie (pozri prílohu I, časť 1.7.4.1 písm. a) a b)), a musia byť napísané strojovým písmom alebo inak ručným písmom veľkými písmenami.

Toto vyhlásenie sa vzťahuje výlučne na strojové zariadenie v stave, v akom sa uvádza na trh, a nezahŕňa pridané komponenty a/alebo činnosti vykonávané následne koncovým používateľom.

ES vyhlásenie o zhode musí obsahovať tieto podrobné údaje:

   1. obchodné meno a úplnú adresu výrobcu alebo podľa potreby aj jeho splnomocnenca,
   2. meno a adresu osoby oprávnenej na zostavenie súboru technickej dokumentácie, ktorá musí byť usadená v Spoločenstve,
   3. opis a označenie strojového zariadenia vrátane generického určenia, funkcie, modelu, typu, výrobného čísla a obchodného mena,
   4. vetu s výslovným vyhlásením, že strojové zariadenie spĺňa príslušné ustanovenia tejto smernice a podľa vhodnosti aj podobnú vetu s vyhlásením o zhode s inými smernicami a/alebo príslušnými ustanoveniami, ktorým strojové zariadenie vyhovuje. Musí ísť o odkazy na texty publikované v Úradnom vestníku Európskej únie,
   5. v prípade potreby meno, adresu a identifikačný kód notifikovanej osoby, ktorá vykonala ES skúšku typu uvedenú v prílohe IX, a číslo certifikátu o ES skúške typu,
   6. v prípade potreby meno, adresu a identifikačný kód notifikovanej osoby, ktorá schválila komplexný systém zabezpečenia kvality uvedený v prílohe X,
   7. v prípade potreby odkazy na použité harmonizované normy, ako je uvedené v článku 7 ods. 2,
   8. v prípade potreby odkazy na použité iné technické normy a predpisy,
   9. miesto a dátum vyhlásenia,
   10. totožnosť a podpis osoby oprávnenej vyhotoviť vyhlásenie v mene výrobcu alebo jeho splnomocnenca.

B.  VYHLÁSENIE o začlenení čiastočne skompletizovaných strojových zariadení

Toto vyhlásenie a jeho preklady sa musia vyhotoviť za rovnakých podmienok ako návody na použitie (pozri prílohu 1, časť 1.7.4.1. písm. a) a b)), a musia byť napísané strojovým písmom alebo inak ručným písmom veľkými písmenami.

Vyhlásenie o začlenení musí obsahovať tieto podrobné údaje:

   1. obchodné meno a úplnú adresu výrobcu čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia a podľa potreby aj jeho splnomocnenca,
   2. meno a adresu osoby oprávnenej na zostavenie súboru príslušnej technickej dokumentácie, ktorá musí byť usadená v Spoločenstve,
   3. opis a označenie čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia vrátane generického určenia, funkcie, modelu, typu, výrobného čísla a obchodného mena,
   4. vetu s vyhlásením, ktoré základné požiadavky tejto smernice sú uplatnené a splnené a že príslušná technická dokumentácia bola zostavená v súlade s časťou B prílohy VII, a tam, kde je to vhodné, aj vetu s vyhlásením o zhode čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia s inými príslušnými smernicami. Musí ísť o odkazy na texty publikované v Úradnom vestníku Európskej únie,
   5. záväzok podať v odpovedi na odôvodnenú žiadosť vnútroštátnych orgánov príslušné informácie o čiastočne skompletizovanom strojovom zariadení. To bude zahŕňať spôsob podania týchto informácií a nebude mať vplyv na práva duševného vlastníctva výrobcu čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia,
   6. vyhlásenie, že čiastočne skompletizované strojové zariadenie nesmie byť uvedené do prevádzky, pokiaľ pre kompletné strojové zariadenie, do ktorého má byť toto čiastočne skompletizované strojové zariadenie začlenené, nebola tam, kde je to vhodné, vyhlásená zhoda s ustanoveniami tejto smernice,
   7. miesto a dátum vyhlásenia,
   8. totožnosť a podpis osoby oprávnenej vyhotoviť vyhlásenie v mene výrobcu alebo jeho splnomocnenca.

2.  ÚSCHOVA

Výrobca strojového zariadenia alebo jeho splnomocnenec uchováva originál ES vyhlásenia o zhode po dobu najmenej desiatich rokov od dátumu vyrobenia posledného strojového zariadenia.

Výrobca čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia alebo jeho splnomocnenec uchováva originál vyhlásenia o začlenení po dobu najmenej desiatich rokov od dátumu vyrobenia posledného čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia.

PRÍLOHA III

OZNAČENIE CE

Označenie zhody s predpismi ES pozostáva z iniciálok "CE" v tomto formáte:

20051215-P6_TA(2005)0517_SK-p0000001.fig

Ak sa označenie CE zmenší alebo zväčší, musia byť dodržané vzájomné pomery zobrazené na vyššie uvedenom obrázku.

Rôzne časti označenia CE musia mať v zásade rovnaký zvislý rozmer, ktorý nemôže byť menší než 5 mm. V prípade malorozmerových strojových zariadení tento minimálny rozmer nemusí byť dodržaný.

Označenie CE sa musí rovnakým spôsobom upevniť v bezprostrednej blízkosti k menu výrobcu alebo jeho splnomocnenca.

V prípade uplatňovania úplného postupu zabezpečenia kvality uvedeného v článku 12 ods. 3 písm. c) a v článku 12 ods. 4 písm. b), musí po označení CE nasledovať identifikačný kód notifikovanej osoby.

PRÍLOHA IV

KATEGÓRIE STROJOVÝCH ZARIADENÍ, PRI KTORÝCH SA MUSÍ UPLATŇOVAŤ JEDEN Z POSTUPOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 12 ODS. 3 A 4

1.   kotúčové píly (jednolistové alebo viaclistové) na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami alebo na spracovanie mäsa a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami týchto typov:

   1.1. strojové píly s pevnou čepeľou (čepeľami) pri rezaní, ktoré majú pevný stôl alebo podporu s ručným podávaním obrobku alebo s demontovateľným strojovým podávaním,
   1.2. strojové píly s pevnou čepeľou (čepeľami) pri rezaní, ktoré majú ručne ovládaný pílový stôl alebo vozík, ktoré vykonávajú vratný pohyb,
   1. 3 strojové píly s pevnou čepeľou (čepeľami) pri rezaní, ktoré majú zabudované mechanické podávacie zariadenie obrobkov s ručným vkladaním a/alebo odoberaním,
   1.4. strojové píly s pohyblivou čepeľou (čepeľami) pri rezaní, ktoré majú mechanický pohyb čepele, s ručným vkladaním a/alebo odoberaním,

2.   strojové hobľovačky s ručným podávaním určené na spracovanie dreva,

3.   hrúbkovačky na jednostranné zrovnávacie hobľovanie, ktoré majú zabudované mechanické podávacie zariadenie, s ručným vkladaním a/alebo odoberaním určené na obrábanie dreva,

4.   pásové píly s ručným vkladaním a/alebo odoberaním, určené na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami alebo na spracovanie mäsa a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami týchto typov:

4.1.   strojové píly s pevnou čepeľou pri rezaní, ktoré majú pevný alebo pílový stôl s vratným pohybom alebo podporu pre obrobok,

4.2.   strojové píly s čepeľou montovanou na vozíku s vratným pohybom,

5.   kombinované strojové zariadenia typov uvedených v bodoch 1 až 4 a v bode 7 určené na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami,

6.   viacvretenové čapovacie strojové zariadenia s ručným podávaním určené na obrábanie dreva,

7.   profilovacie strojové zariadenia so zvislým vretenom s ručným podávaním určené na obrábanie dreva a materiálov s podobnými fyzikálnymi vlastnosťami,

8.   prenosné reťazové píly určené na spracovanie dreva,

9.   lisy vrátane ohraňovacích lisov určené na tvárnenie kovov za studena, s ručným vkladaním a/alebo odoberaním, ktorých pohyblivé pracovné časti môžu mať zdvih viac ako 6 mm a rýchlosť viac ako 30 mm/s,

10.   vstrekovacie alebo tlačné tvarovacie lisy na plastické hmoty s ručným vkladaním alebo odoberaním,

11.   vstrekovacie alebo tlačné tvarovacie lisy na gumu s ručným vkladaním alebo odoberaním,

12.   strojové zariadenia určené na práce pod zemou týchto typov:

   12.1. lokomotívy a brzdené vozy,
   12.2. hydraulické mechanizované výstuže nadložia,

13.   ručne nakladané vozidlá určené na zber odpadu z domácností, so zabudovaným lisovacím mechanizmom,

14.   odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos vrátane ich ochranných krytov,

15.   ochranné kryty na odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos,

16.   vozidlové zdvíhacie plošiny,

17.   zariadenia na zdvíhanie osôb alebo osôb a tovarov predstavujúce nebezpečenstvo pádu z výšky väčšej ako tri metre,

18.   ručné upevňovacie a iné nárazové strojové zariadenia prevádzkované s patrónou,

19.   ochranné zariadenia navrhované na detekciu prítomnosti osôb,

20.   motorom ovládané spriahnuté pohyblivé ochranné kryty určené na použitie ako ochrana v strojových zariadeniach uvedených v bodoch 9, 10 a 11,

21.   logické jednotky na zaistenie bezpečnostných funkcií,

22.   ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení (ROPS),

23.   ochranné konštrukcie chrániace pred padajúcimi predmetmi (FOPS).

PRÍLOHA V

InformaTÍvny zoznam bezpečnostných ČASTÍ

uvedenýCH v článku 2 písm. c)

1.   ochranné kryty na odnímateľné zariadenia pre mechanický prenos,

2.   ochranné zariadenia určené na detekciu prítomnosti osôb,

3.   motorom ovládané spriahnuté pohyblivé ochranné kryty určené na použitie ako ochrana v strojových zariadeniach uvedených pre položky 9, 10 a 11 prílohy IV,

4.   logické jednotky na zaistenie bezpečnostných funkcií,

5.   ventily s doplnkovými prostriedkami na detekciu poruchy, určené na ovládanie nebezpečných pohybov strojového zariadenia,

6.   systémy na vyťahovanie emisií zo strojového zariadenia,

7.   ochranné kryty a ochranné zariadenia určené na ochranu osôb pred pohyblivými časťami v procese používania strojového zariadenia,

8.   monitorovacie zariadenia na ovládanie nakladania a pohybu zdvíhacieho strojového zariadenia,

9.   zabezpečovacie systémy na udržanie osôb na ich sedadlách,

10.   zariadenia na núdzové zastavenie,

11.   vybíjacie systémy, ktoré zabraňujú vytvoreniu potenciálne nebezpečného elektrostatického náboja,

12.   energetické obmedzovače a uvoľňovacie zariadenia uvedené v častiach 1.5.7., 3.4.7. a 4.1.2.6. prílohy I,

13.   systémy a zariadenia na zníženie emisií hluku a vibrácií,

14.   ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS),

15.   ochranná konštrukcia chrániaca pred padajúcimi predmetmi (FOPS),

16.   obojručné ovládacie zariadenia,

17.   komponenty strojových zariadení určených na zdvíhanie a/alebo spúšťanie osôb medzi rôznymi miestami na zastavenie, a zahrnuté v tomto zozname:

   a) zariadenia na uzamykanie dverí na miestach na zastavenie,
   b) zariadenia zabraňujúce spadnutiu jednotky nesúcej bremeno alebo jej nekontrolovanému pohybu nahor,
   c) zariadenia na obmedzenie príliš vysokej rýchlosti,
  d) energiu hromadiace odpojovače,
   nelineárne alebo
   so spomalením spätného chodu,
   e) energiu rozptyľujúce odpojovače,
   f) bezpečnostné zariadenia montované na kontakty hydraulických obvodov, ktoré sa používajú ako zariadenia zabraňujúce pádu,
   g) elektrické bezpečnostné zariadenie vo forme bezpečnostných spínačov obsahujúcich elektronické komponenty.

PRÍLOHA VI

NÁVOD NA MONTÁŽ ČIASTOČNE SKOMPLETIZOVANÝCH STROJOVÝCH ZARIADENÍ

Návod na montáž čiastočne skompletizovaných strojových zariadení musí obsahovať opis podmienok, ktoré musia byť splnené pre správne začlenenie do koncových strojových zariadení, aby nevznikali ústupky ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia.

Tento návod na montáž musí byť napísaný v úradnom jazyku Spoločenstva, prijateľnom pre výrobcu strojového zariadenia, do ktorého sa bude montovať čiastočne skompletizované strojové zariadenie, alebo pre jeho splnomocnenca.

PRÍLOHA VII

A.  SÚBOR TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE PRE STROJOVÉ ZARIADENIA

Táto časť opisuje postup zostavenia súboru technickej dokumentácie. Súbor technickej dokumentácie musí preukazovať, že strojové zariadenie vyhovuje požiadavkám tejto smernice. Musí sa týkať návrhu, výroby a prevádzky strojového zariadenia v miere potrebnej pre toto posúdenie. Súbor technickej dokumentácie sa musí zostaviť v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva, s výnimkou návodu na použitie strojového zariadenia, pre ktorý platia osobitné ustanovenia prílohy I, časť 1.7.4.1.

1.  Súbor technickej dokumentácie obsahuje tieto informácie:

  a) súbor konštrukčnej dokumentácie, ktorý obsahuje:
   všeobecný opis strojového zariadenia,
   celkový výkres strojového zariadenia a výkresy ovládacích obvodov, ako aj príslušné opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie prevádzky strojového zariadenia,
   kompletné podrobné výkresy doplnené rôznymi záznamami o výpočtoch, o výsledkoch skúšok, certifikáty, atď. potrebné na účely overenia zhody strojového zariadenia so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia,
   dokumentáciu o posúdení rizík preukazujúcu uplatnený postup vrátane:
   i) zoznamu základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré platia pre strojové zariadenie,
   ii) opisu zavedených ochranných opatrení na vylúčenie označených typov nebezpečenstva alebo na zmenšenie rizík, a podľa potreby aj označenie zvyškových rizík súvisiacich so strojovým zariadením,
   normy a iné použité technické špecifikácie uvádzajúce základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa tieto normy týkajú,
   všetky technické správy, kde sa uvádzajú výsledky skúšok vykonaných výrobcom, alebo orgánom zvoleným výrobcom, alebo jeho splnomocnencom,
   výtlačok návodu na použitie strojového zariadenia,
   tam, kde je to vhodné, vyhlásenia o začlenení pre začleňované čiastočne skompletizované strojové zariadenia a príslušný návod na montáž takýchto strojových zariadení,
   tam, kde je to vhodné, kópie ES vyhlásení o zhode pre strojové zariadenie alebo iné výrobky začleňované do tohto strojového zariadenia,
   výtlačok ES vyhlásenia o zhode,
   b) v prípade sériovej výroby vnútorné opatrenia, ktoré budú realizované s cieľom zabezpečiť, aby si strojové zariadenia udržali zhodu s ustanoveniami tejto smernice.

Výrobca musí vykonať potrebné výskumné práce a skúšky komponentov, výbavy alebo skompletizovaného strojového zariadenia na účely určenia, či je strojové zariadenie na základe svojho dizajnu alebo konštrukcie schopné bezpečnej montáže a uvedenia do prevádzky. Príslušné správy a výsledky budú zahrnuté v súbore technickej dokumentácie.

2.  Súbor technickej dokumentácie uvedený v bode 1 musí byť k dispozícii pre príslušné orgány členských štátov najmenej po dobu 10 rokov od dátumu výroby strojových zariadení, alebo v prípade sériovej výroby, od dátumu výroby poslednej jednotky.

Súbor technickej dokumentácie sa nemusí nachádzať na území Spoločenstva, ani nemusí byť trvalo dostupný vo vecnej forme. Osoba uvedená v ES vyhlásení o zhode však musí byť schopná súbor zostaviť a sprístupniť v časovej lehote zodpovedajúcej jeho komplexnosti.

Súbor technickej dokumentácie nemusí obsahovať podrobné návrhy ani žiadne iné špecifické informácie týkajúce sa čiastkových zostáv, používaných pri výrobe strojových zariadení, pokiaľ ich znalosti nie sú podstatné na účely overenia zhody so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia.

3.  Ak po náležite zdôvodnenej žiadosti od príslušných vnútroštátnych orgánov tento súbor technickej dokumentácie nie je predložený, môže táto skutočnosť predstavovať dostatočné dôvody na pochybnosti o zhode predmetného strojového zariadenia so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia.

B.  PRÍSLUŠNÁ TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA PRE ČIASTOČNE SKOMPLETIZOVANÉ STROJOVÉ ZARIADENIA

Táto časť opisuje postup zostavenia príslušnej technickej dokumentácie. Dokumentácia musí preukazovať, ktoré požiadavky tejto smernice boli uplatnené a splnené. Musí sa týkať návrhu, výroby a prevádzky čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia v miere potrebnej pre posúdenie zhody s uplatnenými základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia. Dokumentácia musí byť vypracovaná v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva.

Dokumentácia obsahuje tieto informácie:

  a) súbor konštrukčnej dokumentácie, ktorý obsahuje:
   celkový výkres čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia a výkresy ovládacích obvodov,
   kompletné podrobné výkresy doplnené rôznymi záznamami o výpočtoch, o výsledkoch skúšok, certifikáty, atď. potrebné na účely overenia zhody čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia s uplatnenými základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia,
   dokumentáciu o posúdení rizík preukazujúcu uplatnený postup
   i) vrátane zoznamu uplatňovaných a splnených základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia,
   ii) opisu zavedených ochranných opatrení na vylúčenie určeného nebezpečenstva alebo na zmenšenie rizík, a podľa potreby aj na označenie zvyškových rizík,
   iii) normy a iné technické špecifikácie, ktoré sa použili, uvádzajúc základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktorých sa tieto normy týkajú,
   iv) všetky technické správy, kde sa uvádzajú výsledky skúšok vykonaných výrobcom, alebo orgánom zvoleným výrobcom, alebo jeho splnomocnencom,
   v) výtlačok návodu na montáž čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia,
   b) v prípade sériovej výroby vnútorné opatrenia, ktoré budú realizované s cieľom zabezpečiť, aby čiastočne skompletizované strojové zariadenia zostali v zhode s uplatnenými základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia.

Výrobca musí vykonať potrebné výskumné práce a skúšky komponentov, výbavy alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia na účely určenia, či je strojové zariadenie na základe svojho dizajnu alebo konštrukcie schopné bezpečnej montáže a používania. Príslušné správy a výsledky budú zahrnuté v súbore technickej dokumentácie.

Príslušná technická dokumentácia musí byť k dispozícii najmenej po dobu 10 rokov od dátumu výroby čiastočne skompletizovaných strojových zariadení alebo v prípade sériovej výroby, od dátumu výroby poslednej jednotky a na požiadanie sa musí predložiť príslušným orgánom členských štátov. Nemusí sa nachádzať na území Európskej únie, ani nemusí byť trvalo dostupná vo vecnej forme. Osoba uvedená vo vyhlásení o začlenení však musí byť schopná dokumentáciu zostaviť a predložiť príslušnému orgánu.

Ak po náležite zdôvodnenej žiadosti od príslušných vnútroštátnych orgánov táto príslušná technická dokumentácia nie je predložená, môže táto skutočnosť predstavovať dostatočné dôvody na pochybnosti o zhode čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia s uplatnenými a atestovanými základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia.

PRÍLOHA VIII

POSÚDENIE ZHODY S VNÚTORNÝMI KONTROLAMI

VÝROBY STROJOVÉHO ZARIADENIA

1.  Táto príloha opisuje postup, ktorým výrobca alebo jeho splnomocnenec, ktorí plnia povinnosti ustanovené v bodoch 2 a 3, zabezpečujú a vyhlasujú, že predmetné strojové zariadenia vyhovujú príslušným požiadavkám tejto smernice.

2.  Výrobca alebo jeho splnomocnenec vyhotovia súbor technickej dokumentácie uvedený v prílohe VII, časť A pre každý reprezentatívny typ predmetnej série.

3.  Výrobca musí prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby výrobný proces zaručoval súlad vyrábaných strojových zariadení so súborom technickej dokumentácie uvedeným v prílohe VII, časť A a s požiadavkami tejto smernice.

PRÍLOHA IX

ES SKÚŠKA TYPU

ES skúška typu je postup, ktorým notifikovaná osoba zisťuje a osvedčuje, že reprezentatívny model strojového zariadenia uvedený v prílohe IV (ďalej len "typ") vyhovuje požiadavkám tejto smernice.

1.  Výrobca alebo jeho splnomocnenec musia pre každý typ vyhotoviť súbor technickej dokumentácie uvedený v prílohe VII časť A.

2.  Výrobca alebo jeho splnomocnenec pri každom type predkladá notifikovanej osobe podľa svojho výberu žiadosť o ES skúšku typu .

Žiadosť obsahuje:

   meno a adresu výrobcu a podľa potreby aj jeho splnomocnenca,
   písomné vyhlásenie, že žiadosť sa nepredkladá aj inej notifikovanej osobe,
   súbor technickej dokumentácie.

Žiadateľ dá okrem toho notifikovanej osobe k dispozícii aj vzor typu. Notifikovaná osoba môže požadovať ďalšie vzory, ak si to bude vyžadovať skúšobný program.

3.  Notifikovaná osoba:

   3.1. preskúma súbor technickej dokumentácie, overí, či bol typ vyrobený podľa nej a zistí, ktoré prvky boli navrhované v súlade s príslušnými ustanoveniami noriem uvedených v článku 7 ods. 2, a návrh ktorých prvkov nevychádza z príslušných ustanovení týchto noriem,
   3.2. vykoná alebo dá vykonať náležité kontroly, merania a skúšky, aby zistila, či prijaté riešenia vyhovujú základným požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia uvedeným v tejto smernici, ak neboli uplatnené normy uvedené v článku 7 ods. 2,
   3.3. ak boli uplatnené harmonizované normy uvedené v článku 7 ods. 2, vykoná alebo dá vykonať náležité kontroly, merania a skúšky s cieľom overiť, či tieto normy boli skutočne uplatnené,
   3.4. dohodne sa so žiadateľom na mieste, kde sa vykoná kontrola, či bol typ vyrobený v súlade s preskúmaným súborom technickej dokumentácie, ako aj všetky potrebné kontroly, merania a skúšky.

4.  Ak typ vyhovuje ustanoveniam tejto smernice, notifikovaná osoba vydá žiadateľovi certifikát o ES skúške typu. Tento certifikát obsahuje meno a adresu výrobcu a jeho splnomocnenca, údaje potrebné na identifikovanie schváleného typu, závery preskúšania a podmienky, ktorými môže byť vydanie certifikátu podmienené.

Výrobca a notifikovaná osoba uchovávajú kópiu certifikátu, súbor technickej dokumentácie a všetky príslušné dokumenty po dobu 15 rokov od dátumu vydania certifikátu.

5.  Ak typ nevyhovuje ustanoveniam tejto smernice, notifikovaná osoba odmietne vydať žiadateľovi certifikát o ES skúške typu, pričom uvedie podrobné dôvody tohto odmietnutia. Informuje o tom žiadateľa, ďalšie notifikované osoby a členský štát, ktorý ju notifikoval. Musí existovať možnosť podania odvolania.

6.  Žiadateľ informuje notifikovanú osobu, ktorá uchováva súbor technickej dokumentácie týkajúci sa certifikátu o ES skúške typu o všetkých zmenách schváleného typu. Notifikovaná osoba tieto zmeny preskúma a potom buď potvrdí platnosť existujúceho certifikátu o ES skúške typu alebo vydá nový certifikát, ak zmeny môžu negatívne ovplyvniť zhodu so základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo zamýšľané pracovné podmienky typu.

7.  Komisia, členské štáty a ďalšie notifikované osoby môžu na požiadanie obdržať kópiu certifikátov o ES skúške typu. Pri odôvodnenej žiadosti môžu Komisia a členské štáty obdržať kópiu súboru technickej dokumentácie a výsledky preskúšania vykonaného notifikovanou osobou.

8.  Súbory dokumentácie a korešpondencia týkajúca sa postupov ES skúšky typu sa vypracováva v úradnom jazyku (jazykoch) členského štátu, v ktorom je notifikovaná osoba zriadená alebo v inom úradnom jazyku Spoločenstva, ktorý je pre ňu prijateľný.

9.  Platnosť certifikátu o ES skúške typu

9.1  Notifikovaná osoba má pretrvávajúcu zodpovednosť zabezpečiť, aby certifikát o ES skúške typu zostal v platnosti. Informuje výrobcu o všetkých podstatných zmenách, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť certifikátu. Notifikovaná osoba vezme späť certifikáty, ktoré už stratili platnosť.

9.2  Výrobca príslušného strojového zariadenia má pretrvávajúcu zodpovednosť zabezpečiť, aby uvedené strojové zariadenie zodpovedalo aktuálnemu stavu vedy a techniky.

9.3  Každých päť rokov požiada výrobca notifikovanú osobu o revíziu platnosti certifikátu o ES skúške typu.

Ak notifikovaná osoba rozhodne, že certifikát zostáva platný i po zohľadnení aktuálneho stavu vedy a techniky, obnoví certifikát na ďalších päť rokov.

Výrobca a notifikovaná osoba uchovávajú kópiu certifikátu, súboru technickej dokumentácie a všetkých príslušných dokumentov po dobu 15 rokov od dátumu vydania tohto certifikátu.

9.4  V prípade neobnovenia platnosti certifikátu o ES skúške typu, výrobca prestane uvádzať predmetné strojové zariadenie na trh.

PRÍLOHA X

ÚPLNÉ ZABEZPEČENIE KVALITY

Táto príloha opisuje posudzovanie zhody strojových zariadení uvedených v prílohe IV, vyrábaných za použitia systému úplného zabezpečenia kvality a postup, pomocou ktorého notifikovaná osoba posudzuje a schvaľuje systém kvality a monitoruje jeho uplatňovanie.

1.  Výrobca musí prevádzkovať schválený systém kvality pre návrh, výrobu, konečnú kontrolu a skúšanie, ako sa uvádza v bode 2, a podlieha dozoru uvedenému v bode 3.

2.  Systém kvality

2.1  Výrobca alebo jeho splnomocnenec podajú notifikovanej osobe podľa svojho výberu žiadosť o posúdenie svojho systému kvality.

Žiadosť obsahuje:

   meno a adresu výrobcu a podľa potreby aj jeho splnomocnenca,
   miesta navrhovania, výroby, kontroly, skúšania a skladovania strojového zariadenia,
   súbor technickej dokumentácie opísaný v prílohe VII časť A pre jeden model z každej kategórie strojových zariadení uvedených v prílohe IV, ktoré plánuje vyrábať,
   dokumentáciu o systéme kvality,
   písomné vyhlásenie, že žiadosť sa nepredkladá aj inej notifikovanej osobe.

2.2  Systém kvality musí zabezpečovať zhodu strojového zariadenia s ustanoveniami tejto smernice. Všetky prvky, požiadavky a ustanovenia, ktoré výrobca prijal, sa musia systematicky a riadne dokumentovať, vo forme opatrení, postupov a písomných pokynov. Táto dokumentácia k systému kvality musí umožňovať jednotný výklad procedurálnych a kvalitatívnych opatrení, akými sú napríklad programy kvality, plány, príručky a záznamy.

Dokumentácia musí obsahovať najmä zodpovedajúci opis:

   cieľov kvality, organizačnej štruktúry a povinností a právomocí vedenia vo vzťahu k navrhovania a kvalite strojových zariadení,
   špecifikácií technického navrhovania, vrátane uplatňovaných noriem, a ak sa normy uvedené v článku 7 ods. 2 neuplatňujú v úplnosti, tak prostriedky, ktoré sa použijú na zabezpečenie splnenia základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia z tejto smernice,
   techník kontroly navrhovania a overenie návrhu, procesov a systematických akcií použitých pri navrhovaní strojových zariadení, ktorých sa týka táto smernica,
   zodpovedajúcich techník výroby, riadenia kvality a zabezpečenia kvality, procesov a systematických akcií, ktoré sa použijú,
   kontrol a skúšok, ktoré sa vykonajú pred, počas a po výrobe a frekvenciu ich vykonávania,
   záznamov o kvalite, akými sú napríklad správy z kontroly a údaje zo skúšok, kalibračné údaje a správy o kvalifikácii príslušného personálu,
   prostriedkov na monitorovanie dosiahnutia požadovaného dizajnu a kvality strojového zariadenia, ako aj účinnej prevádzky systému kvality.

2.3  Notifikovaná osoba posúdi systém kvality s cieľom určiť, či vyhovuje požiadavkám z bodu 2.2.

Predpokladá sa, že prvky systému kvality, ktoré sú v zhode s príslušnou harmonizovanou normou, sú v zhode s príslušnými požiadavkami uvedenými v bode 2.2.

Tím audítorov musí zahŕňať prinajmenšom jedného člena so skúsenosťami s posudzovaním technológie strojových zariadení. Postup posudzovania zahŕňa kontrolu vykonávanú v priestoroch výrobcu. Tím audítorov v priebehu posudzovania preskúma technickú dokumentáciu uvedenú v bode 2.1 druhý odsek, tretia zarážka, aby sa zabezpečil jej súlad s príslušnými zdravotnými a bezpečnostnými požiadavkami.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec budú o rozhodnutí informovaní. Oznámenie bude obsahovať závery z preskúšania a odôvodnené rozhodnutie o posudku. Musí existovať možnosť podania odvolania.

2.4  Výrobca sa zaväzuje splniť povinnosti vyplývajúce zo systému kvality, ako bol schválený, a zabezpečiť, aby systém zostal správny a účinný.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec informujú notifikovanú osobu, ktorá systém kvality schválila o všetkých zamýšľaných zmenách tohto systému.

Notifikovaná osoba posúdi navrhované zmeny a rozhodne, či pozmenený systém zabezpečenia kvality bude i naďalej spĺňať požiadavky uvedené v bode 2.2, alebo či je potrebné vykonať nové posúdenie.

O svojom rozhodnutí bude informovať výrobcu. Oznámenie bude obsahovať závery z preskúšania a odôvodnené rozhodnutie o posudku.

3.  Dohľad pod zodpovednosťou notifikovanej osoby

3.1  Účelom dohľadu je zabezpečiť, aby výrobca riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality.

3.2  Výrobca pre účely kontroly umožní notifikovanej osobe prístup na miesta navrhovania, výroby, kontroly, skúšania a skladovania a poskytne jej všetky potrebné informácie, ako napríklad:

   dokumentáciu o systéme kvality,
   záznamy o kvalite vyhotovené pre tú časť systému kvality, ktorá sa týka navrhovania, akými sú napríklad výsledky analýz, výpočtov, skúšok, atď.,
   záznamy o kvalite vyhotovené pre tú časť systému kvality, ktorá sa týka výroby, akými sú napríklad správy o kontrole a údaje zo skúšok, kalibračné údaje, správy o kvalifikácii príslušného personálu, atď.

3.3  Notifikovaná osoba vykonáva pravidelné audity s cieľom zabezpečiť, že výrobca zachováva a uplatňuje systém kvality; správu z auditu poskytne výrobcovi. Frekvencia pravidelných auditov bude taká, aby sa celkové opakované posúdenie vykonávalo každé tri roky.

3.4  Notifikovaná osoba môže okrem toho vykonať u výrobcu neočakávanú navštevu. Potreba týchto doplňujúcich návštev a ich frekvencia sa stanoví na základe návštevy za účelom monitorovania systému, ktorú povedie notifikovaná osoba. Na návštevách za účelom monitorovania systému sa berú do úvahy najmä tieto faktory:

   výsledky predchádzajúcich návštev za účelom vykonania dohľadu,
   potreba monitorovania nápravných opatrení,
   v prípade potreby osobitné podmienky súvisiace so schválením systému,
   podstatné zmeny organizácie výrobného procesu, opatrení alebo techník.

Pri príležitosti týchto návštev môže notifikovaná osoba podľa potreby vykonať skúšky alebo ich dať vykonať s cieľom overiť správne fungovanie systému kvality. Výrobcovi poskytne správu o návšteve a ak bola vykonaná skúška, aj správu o nej.

4.  Výrobca alebo jeho splnomocnenec uchovávajú po dobu desiatich rokov od dátumu poslednej výroby tieto dokumenty pre vnútroštátne orgány:

   dokumentáciu uvedenú v bode 2.1,
   rozhodnutia a správy notifikovanej osoby uvedené v bode 2.4 tretí a štvrtý pododsek a v bodoch 3.3 a 3.4.

PRÍLOHA XI

MINIMÁLNE KRITÉRIÁ, KTORÉ MAJÚ VZIAŤ ČLENSKÉ ŠTÁTY DO ÚVAHY PRI NOTIFIKOVANÍ OSôB

1.  Orgán, jeho riaditeľ a pracovníci, zodpovední za výkon overovacích skúšok, nesmú byť pracovníkmi projekčnej, výrobnej organizácie ani organizácie, ktorá zabezpečuje dodávku či inštaláciu strojových zariadení, ktoré overujú, ani splnomocnencami žiadnej z týchto strán. Nesmú sa podieľať ani priamo ani ako splnomocnenci na navrhovaní, konštrukcii, marketingu či údržbe strojových zariadení. To však nevylučuje možnosť výmeny technických informácií medzi výrobcom a orgánom.

2.  Orgán a jeho pracovníci vykonávajú overovacie skúšky s najvyšším stupňom profesijnej čestnosti a technickej spôsobilosti a nesmú byť vystavení akémukoľvek nátlaku či podnetom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvňovať ich rozhodovanie alebo výsledky kontroly, zvlášť zo strany osôb alebo skupín, zainteresovaných na výsledku overovania.

3.  Pre každú kategóriu strojových zariadení, pre ktoré bola notifikovaná osoba notifikovaná, musí mať táto osoba personál s technickými znalosťami a dostatočnými a zodpovedajúcimi skúsenosťami na vykonávanie posudzovania zhody. Musí mať prostriedky potrebné na realizáciu technických a administratívnych úloh spojených s vykonávaním kontrol vhodným spôsobom; musí mať aj prístup k výbave potrebnej na mimoriadne kontroly.

4.  Pracovníci zodpovední za kontrolu majú:

   náležitý technický a odborný výcvik,
   vyhovujúce znalosti o požiadavkách skúšok, ktoré vykonávajú, a primerané skúsenosti s takými skúškami,
   schopnosť vyhotovovať certifikáty, záznamy a správy potrebné na oficiálne preukázanie vykonania skúšok.

5.  Musí byť zaručená nestrannosť kontrolných pracovníkov. Ich odmeňovanie nezávisí od počtu vykonaných skúšok ani od výsledkov týchto skúšok.

6.  Orgán uzavrie poistenie zodpovednosti, pokiaľ sa nepredpokladá, že jeho zodpovednosť nesie štát v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo pokiaľ nie je samotný členský štát priamo zodpovedný za skúšky.

7.  Pracovníci orgánu sú viazaní povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, pokiaľ ide o všetky informácie, ktoré získali v priebehu plnenia svojich úloh (s výnimkou prípadov jednania vis-á-vis s príslušnými správnymi orgánmi štátu, v ktorom pracovníci vykonávajú svoje činnosti) podľa tejto smernice alebo podľa akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorým sa smernica prijíma.

8.  Notifikované osoby sa zúčastňujú na koordinačných činnostiach. Takisto sa priamo zúčastňujú alebo sú zastúpené v procese európskej normalizácie, alebo zabezpečia, že sú oboznámené so stavom príslušných noriem.

9.  Členské štáty môžu podniknúť všetky potrebné opatrenia, ktoré považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť, že v prípade ukončenia činnosti notifikovanej osoby sa súbory jej klientov zašlú inej osobe alebo sa sprístupnia pre členské štáty, ktoré osobu notifikovali.

PRÍLOHA XII

TABUĽKA ZHODY(24)

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Článok 1 ods.1

Článok 1 ods.1

Článok 1 ods.2 písm. a)

Článok 2 písm. a) a b)

Článok 1 ods.2 písm. b)

Článok 2 písm. c)

Článok 1 ods.3

Článok 1 ods.2

Článok 1 ods.4

Článok 3

Článok 1 ods.5

-

Článok 2 ods.1

Článok 4 ods.1

Článok 2 ods.2

Článok 15

Článok 2 ods.3

Článok 6 ods.3

Článok 3

Článok 5 ods.1 písm. a)

Článok 4 ods.1

Článok 6 ods.1

Článok 4 ods.2, prvý pododsek

Článok 6 ods.2

Článok 4 ods.2, druhý pododsek

-

Článok 4 ods.3

-

Článok 5 ods.1, prvý pododsek

Článok 7 ods.1

Článok 5 ods.1, druhý pododsek

-

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Článok 5 ods.2, prvý pododsek

Článok 7 ods.2 a 3

Článok 5 ods.2, posledný pododsek

-

Článok 5 ods.3

Článok 7 ods.4

Článok 6 ods.1

Článok 10

Článok 6 ods.2

Článok 22

Článok 7 ods.1

Článok 11 ods.1 a 2

Článok 7 ods.2

Článok 11 ods.3 a 4

Článok 7 ods.3

Článok 11 ods.4

Článok 7 ods.4

Článok 11 ods.5

Článok 8 ods.1, prvý pododsek

Článok 5 ods.1 písm. e) a článok 12 ods.1

Článok 8 ods.1, druhý pododsek

Článok 5 ods.1 písm. f)

Článok 8 ods.2 písm. a)

Článok 12 ods.2

Článok 8 ods.2 písm. b)

Článok 12 ods.4

Článok 8 ods.2 písm. c)

Článok 12 ods.3

Článok 8 ods.3

-

Článok 8 ods.4

-

Článok 8 ods.5

-

Článok 8 ods.6

Článok 5 ods.4

Článok 8 ods.7

-

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Článok 8 ods.8

-

Článok 9 ods.1, prvý pododsek

Článok 14 ods.1

Článok 9 ods.1, druhý pododsek

Článok 14 ods.4

Článok 9 ods.2

Článok 14 ods.3 a 5

Článok 9 ods.3

Článok 14 ods.8

Článok 10 ods.1 až 3

Článok 16 ods.1 až 3

Článok 10 ods.4

Článok 17

Článok 11

Článok 20

Článok 12

Článok 21

Článok 13 ods.1

Článok 26 ods.2

Článok 13 ods.2

-

Článok 14

-

Článok 15

Článok 28

Článok 16

Článok 29

Príloha I - Predbežná poznámka 1

Príloha I - Všeobecné zásady, bod 2

Príloha I - Predbežná poznámka 2

Príloha I - Všeobecné zásady, bod 3

Príloha I - Predbežná poznámka 3

Príloha I - Všeobecné zásady, bod 4

Príloha I, oddiel 1

Príloha I, oddiel 1

Príloha I, časť 1.1.

Príloha I, časť 1.1.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 1.1.1.

Príloha I, oddiel 1.1.1.

Príloha I, oddiel 1.1.2.

Príloha I, oddiel 1.1.2.

Príloha I, oddiel 1.1.2 písm. d)

Príloha I, oddiel 1.1.6.

Príloha I, oddiel 1.1.3.

Príloha I, oddiel 1.1.3.

Príloha I, oddiel 1.1.4.

Príloha I, oddiel 1.1.4.

Príloha I, oddiel 1.1.5.

Príloha I, oddiel 1.1.5.

Príloha I, oddiel 1.2.

Príloha I, oddiel 1.2.

Príloha I, oddiel 1.2.1.

Príloha I, oddiel 1.2.1.

Príloha I, oddiel 1.2.2.

Príloha I, oddiel 1.2.2.

Príloha I, oddiel 1.2.3.

Príloha I, oddiel 1.2.3.

Príloha I, oddiel 1.2.4.

Príloha I, oddiel 1.2.4.

Príloha I, oddiel 1.2.4., odseky 1 až 3

Príloha I, oddiel 1.2.4.1.

Príloha I, oddiel 1.2.4., odseky 4 až 6

Príloha I, oddiel 1.2.4.3.

Príloha I, oddiel 1.2.4., odsek 7

Príloha I, oddiel 1.2.4.4.

Príloha I, oddiel 1.2.5.

Príloha I, oddiel 1.2.5.

Príloha I, oddiel 1.2.6.

Príloha I, oddiel 1.2.6.

Príloha I, oddiel 1.2.7.

Príloha I, oddiel 1.2.1.

Príloha I, oddiel 1.2.8.

Príloha I, oddiel 1.1.6.

Príloha I, oddiel 1.3.

Príloha I, oddiel 1.3.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 1.3.1.

Príloha I, oddiel 1.3.1.

Príloha I, oddiel 1.3.2.

Príloha I, oddiel 1.3.2.

Príloha I, oddiel 1.3.3.

Príloha I, oddiel 1.3.3.

Príloha I, oddiel 1.3.4.

Príloha I, oddiel 1.3.4.

Príloha I, oddiel 1.3.5.

Príloha I, oddiel 1.3.5.

Príloha I, oddiel 1.3.6.

Príloha I, oddiel 1.3.6.

Príloha I, oddiel 1.3.7.

Príloha I, oddiel 1.3.7.

Príloha I, oddiel 1.3.8

Príloha I, oddiel 1.3.8.

Príloha I, oddiel 1.3.8 A

Príloha I, oddiel 1.3.8.1.

Príloha I, oddiel 1.3.8 B

Príloha I, oddiel 1.3.8.2.

Príloha I, oddiel 1.4.

Príloha I, oddiel 1.4.

Príloha I, oddiel 1.4.1.

Príloha I, oddiel 1.4.1.

Príloha I, oddiel 1.4.2.

Príloha I, oddiel 1.4.2.

Príloha I, oddiel 1.4.2.1.

Príloha I, oddiel 1.4.2.1.

Príloha I, oddiel 1.4.2.2.

Príloha I, oddiel 1.4.2.2.

Príloha I, oddiel 1.4.2.3.

Príloha I, oddiel 1.4.2.3.

Príloha I, oddiel 1.4.3.

Príloha I, oddiel 1.4.3.

Príloha I, oddiel 1.5.

Príloha I, oddiel 1.5.

Príloha I, oddiel 1.5.1.

Príloha I, oddiel 1.5.1.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 1.5.2.

Príloha I, oddiel 1.5.2.

Príloha I, oddiel 1.5.3.

Príloha I, oddiel 1.5.3.

Príloha I, oddiel 1.5.4.

Príloha I, oddiel 1.5.4.

Príloha I, oddiel 1.5.5.

Príloha I, oddiel 1.5.5.

Príloha I, oddiel 1.5.6.

Príloha I, oddiel 1.5.6.

Príloha I, oddiel 1.5.7.

Príloha I, oddiel 1.5.7.

Príloha I, oddiel 1.5.8.

Príloha I, oddiel 1.5.8.

Príloha I, oddiel 1.5.9.

Príloha I, oddiel 1.5.9.

Príloha I, oddiel 1.5.10.

Príloha I, oddiel 1.5.10.

Príloha I, oddiel 1.5.11.

Príloha I, oddiel 1.5.11.

Príloha I, oddiel 1.5.12.

Príloha I, oddiel 1.5.12.

Príloha I, oddiel 1.5.13.

Príloha I, oddiel 1.5.13.

Príloha I, oddiel 1.5.14.

Príloha I, oddiel 1.5.14.

Príloha I, oddiel 1.5.15.

Príloha I, oddiel 1.5.15.

Príloha I, oddiel 1.6.

Príloha I, oddiel 1.6.

Príloha I, oddiel 1.6.1.

Príloha I, oddiel 1.6.1.

Príloha I, oddiel 1.6.2.

Príloha I, oddiel 1.6.2.

Príloha I, oddiel 1.6.3.

Príloha I, oddiel 1.6.3.

Príloha I, oddiel 1.6.4.

Príloha I, oddiel 1.6.4.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 1.6.5.

Príloha I, oddiel 1.6.5.

Príloha I, oddiel 1.7.

Príloha I, oddiel 1.7.

Príloha I, oddiel 1.7.0.

Príloha I, oddiel 1.7.1.1.

Príloha I, oddiel 1.7.1.

Príloha I, oddiel 1.7.1.2.

Príloha I, oddiel 1.7.2.

Príloha I, oddiel 1.7.2.

Príloha I, oddiel 1.7.3.

Príloha I, oddiel 1.7.3.

Príloha I, oddiel 1.7.4.

Príloha I, oddiel 1.7.4.

Príloha I, oddiel 1.7.4. písm.b) a h)

Príloha I, oddiel 1.7.4.1.

Príloha I, oddiel 1.7.4. písm.a) a c) a e) až g)

Príloha I, oddiel 1.7.4.2.

Príloha I, oddiel 1.7.4. písm.d)

Príloha I, oddiel 1.7.4.3.

Príloha I, časť 2

Príloha I, časť 2

Príloha I, oddiel 2.1.

Príloha I, oddiel 2.1.

Príloha I, oddiel 2.1., odsek 1

Príloha I, oddiel 2.1.1.

Príloha I, oddiel 2.1., odsek 2

Príloha I, oddiel 2.1.2.

Príloha I, oddiel 2.2.

Príloha I, oddiel 2.2.

Príloha I, oddiel 2.2., odsek 1

Príloha I, oddiel 2.2.1.

Príloha I, oddiel 2.2., odsek 2

Príloha I, oddiel 2.2.1.1.

Príloha I, oddiel 2.3.

Príloha I, oddiel 2.3.

Príloha I, časť 3

Príloha I, časť 3

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 3.1.

Príloha I, oddiel 3.1.

Príloha I, oddiel 3.1.1.

Príloha I, oddiel 3.1.1.

Príloha I, oddiel 3.1.2.

Príloha I, oddiel 1.1.4.

Príloha I, oddiel 3.1.3.

Príloha I, oddiel 1.1.5.

Príloha I, oddiel 3.2.

Príloha I, oddiel 3.2.

Príloha I, oddiel 3.2.1.

Príloha I, oddiel 1.1.7.a 3.2.1.

Príloha I, oddiel 3.2.2.

Príloha I, oddiely 1.1.8. a 3.2.2.

Príloha I, oddiel 3.2.3.

Príloha I, oddiel 3.2.3.

Príloha I, oddiel 3.3.

Príloha I, oddiel 3.3.

Príloha I, oddiel 3.3.1.

Príloha I, oddiel 3.3.1.

Príloha I, oddiel 3.3.2.

Príloha I, oddiel 3.3.2.

Príloha I, oddiel 3.3.3.

Príloha I, oddiel 3.3.3.

Príloha I, oddiel 3.3.4.

Príloha I, oddiel 3.3.4.

Príloha I, oddiel 3.3.5.

Príloha I, oddiel 3.3.5.

Príloha I, oddiel 3.4.

Príloha I, oddiel 3.4.

Príloha I, oddiel 3.4.1., odsek 1

Príloha I, oddiel 1.3.9.

Príloha I, oddiel 3.4.1., odsek 2

Príloha I, oddiel 3.4.1.

Príloha I, oddiel 3.4.2.

Príloha I, oddiel 1.3.2.

Príloha I, oddiel 3.4.3.

Príloha I, oddiel 3.4.3.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 3.4.4.

Príloha I, oddiel 3.4.4.

Príloha I, oddiel 3.4.5.

Príloha I, oddiel 3.4.5.

Príloha I, oddiel 3.4.6.

Príloha I, oddiel 3.4.6.

Príloha I, oddiel 3.4.7.

Príloha I, oddiel 3.4.7.

Príloha I, oddiel 3.4.8.

Príloha I, oddiel 3.4.2.

Príloha I, oddiel 3.5.

Príloha I, oddiel 3.5.

Príloha I, oddiel 3.5.1.

Príloha I, oddiel 3.5.1.

Príloha I, oddiel 3.5.2.

Príloha I, oddiel 3.5.2.

Príloha I, oddiel 3.5.3.

Príloha I, oddiel 3.5.3.

Príloha I, oddiel 3.6.

Príloha I, oddiel 3.6.

Príloha I, oddiel 3.6.1.

Príloha I, oddiel 3.6.1.

Príloha I, oddiel 3.6.2.

Príloha I, oddiel 3.6.2.

Príloha I, oddiel 3.6.3.

Príloha I, oddiel 3.6.3.

Príloha I, oddiel 3.6.3 písm. a)

Príloha I, oddiel 3.6.3.1.

Príloha I, oddiel 3.6.3 písm. b)

Príloha I, oddiel 3.6.3.2.

Príloha I, časť 4

Príloha I, časť 4

Príloha I, oddiel 4.1.

Príloha I, oddiel 4.1.

Príloha I, oddiel 4.1.1.

Príloha I, oddiel 4.1.1.

Príloha I, oddiel 4.1.2.

Príloha I, oddiel 4.1.2.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 4.1.2.1.

Príloha I, oddiel 4.1.2.1.

Príloha I, oddiel 4.1.2.2.

Príloha I, oddiel 4.1.2.2.

Príloha I, oddiel 4.1.2.3.

Príloha I, oddiel 4.1.2.3.

Príloha I, oddiel 4.1.2.4.

Príloha I, oddiel 4.1.2.4.

Príloha I, oddiel 4.1.2.5.

Príloha I, oddiel 4.1.2.5.

Príloha I, oddiel 4.1.2.6.

Príloha I, oddiel 4.1.2.6.

Príloha I, oddiel 4.1.2.7.

Príloha I, oddiel 4.1.2.7.

Príloha I, oddiel 4.1.2.8.

Príloha I, oddiel 1.5.16.

Príloha I, oddiel 4.2.

Príloha I, oddiel 4.2.

Príloha I, oddiel 4.2.1.

-

Príloha I, oddiel 4.2.1.1.

Príloha I, oddiel 1.1.7.

Príloha I, oddiel 4.2.1.2.

Príloha I, oddiel 1.1.8.

Príloha I, oddiel 4.2.1.3.

Príloha I, oddiel 4.2.1.

Príloha I, oddiel 4.2.1.4.

Príloha I, oddiel 4.2.2.

Príloha I, oddiel 4.2.2.

Príloha I, oddiel 4.2.3.

Príloha I, oddiel 4.2.3.

Príloha I, oddiely 4.1.2.7. a 4.1.2.8.2.

Príloha I, oddiel 4.2.4.

Príloha I, oddiel 4.1.3.

Príloha I, oddiel 4.3.

Príloha I, oddiel 4.3.

Príloha I, oddiel 4.3.1.

Príloha I, oddiel 4.3.1.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 4.3.2.

Príloha I, oddiel 4.3.2.

Príloha I, oddiel 4.3.3.

Príloha I, oddiel 4.3.3.

Príloha I, oddiel 4.4.

Príloha I, oddiel 4.4.

Príloha I, oddiel 4.4.1.

Príloha I, oddiel 4.4.1.

Príloha I, oddiel 4.4.2.

Príloha I, oddiel 4.4.2.

Príloha I, časť 5

Príloha I, časť 5

Príloha I, oddiel 5.1.

Príloha I, oddiel 5.1.

Príloha I, oddiel 5.2.

Príloha I, oddiel 5.2.

Príloha I, oddiel 5.3.

-

Príloha I, oddiel 5.4.

Príloha I, oddiel 5.3.

Príloha I, oddiel 5.5.

Príloha I, oddiel 5.4.

Príloha I, oddiel 5.6.

Príloha I, oddiel 5.5.

Príloha I, oddiel 5.7.

Príloha I, oddiel 5.6.

Príloha I, časť 6

Príloha I, časť 6

Príloha I, oddiel 6.1.

Príloha I, oddiel 6.1.

Príloha I, oddiel 6.1.1.

Príloha I, oddiel 4.1.1. písm.g)

Príloha I, oddiel 6.1.2.

Príloha I, oddiel 6.1.1.

Príloha I, oddiel 6.1.3.

Príloha I, oddiel 6.1.2.

Príloha I, oddiel 6.2.

Príloha I, oddiel 6.2.

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha I, oddiel 6.2.1.

Príloha I, oddiel 6.2.

Príloha I, oddiel 6.2.2.

Príloha I, oddiel 6.2.

Príloha I, oddiel 6.2.3.

Príloha I, oddiel 6.3.1.

Príloha I, oddiel 6.3.

Príloha I, oddiel 6.3.2.

Príloha I, oddiel 6.3.1.

Príloha I, oddiel 6.3.2., odsek 3

Príloha I, oddiel 6.3.2.

Príloha I, oddiel 6.3.2., odsek 4

Príloha I, oddiel 6.3.3.

Príloha I, oddiel 6.3.2., odsek 1

Príloha I, oddiel 6.4.1.

Príloha I, oddiely 4.1.2.1., 4.1.2.3. a 6.1.1.

Príloha I, oddiel 6.4.2.

Príloha I, oddiel 6.3.1.

Príloha I, oddiel 6.5.

Príloha I, oddiel 6.5.

Príloha II, časti A a B

Príloha II, časť A

Príloha II, časť C

-

Príloha III

Príloha III

Príloha IV.A.1 (1.1. až 1.4)

Príloha IV.1 (1.1. až 1.4)

Príloha IV.A.2

Príloha IV.2

Príloha IV.A.3

Príloha IV.3

Príloha IV.A.4

Príloha IV.4 (4.1 a 4.2)

Príloha IV.A.5

Príloha IV.5

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha IV.A.6

Príloha IV.6

Príloha IV.A.7

Príloha IV.7

Príloha IV.A.8

Príloha IV.8

Príloha IV.A.9

Príloha IV.9

Príloha IV.A.10

Príloha IV.10

Príloha IV.A.11

Príloha IV.11

Príloha IV.A.12 (prvá a druhá zarážka)

Príloha IV.12 (12.1 a 12.2)

Príloha IV.A.12 (tretia zarážka)

-

Príloha IV.A.13

Príloha IV.13

Príloha IV.A.14, prvá časť

Príloha IV.15

Príloha IV.A.14, druhá časť

Príloha IV.14

Príloha IV.A.15

Príloha IV.16

Príloha IV.A.16

Príloha IV.17

Príloha IV.A.17

-

Príloha IV.B.1

Príloha IV.19

Príloha IV.B.2

Príloha IV.21

Príloha IV.B.3

Príloha IV.20

Príloha IV.B.4

Príloha IV.22

Príloha IV.B.5

Príloha IV.23

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha V, oddiel 1

-

Príloha V, oddiel 2

-

Príloha V, oddiel 3, prvý pododsek, písm. a)

Príloha VII, časť A, oddiel 1, prvý pododsek, písm. a)

Príloha V, oddiel 3, prvý pododsek, písm. b)

Príloha VII, časť A, oddiel 1, prvý pododsek, písm. b)

Príloha V, oddiel 3, druhý pododsek

Príloha VII, časť A, oddiel 1, druhý pododsek

Príloha V, oddiel 3, tretí pododsek

Príloha VII, časť A, oddiel 3

Príloha V, oddiel 4 písm. a)

Príloha VII, časť A. oddiel 2, druhý a tretí pododsek

Príloha V, oddiel 4 písm. b)

Príloha VII, časť A,. oddiel 2, prvý pododsek

Príloha V, oddiel 4 písm. c)

Príloha VII, časť A, Úvod

Príloha VI, oddiel 1

Príloha IX, Úvod

Príloha VI, oddiel 2

Príloha IX, oddiely 1 a 2

Príloha VI, oddiel 3

Príloha IX, oddiel 3

Príloha VI, oddiel 4, prvý pododsek

Príloha IX, oddiel 4, prvý pododsek

Príloha VI, oddiel 4, druhý pododsek

Príloha IX, oddiel 7

Príloha VI, oddiel 5

Príloha IX, oddiel 6

Príloha VI, oddiel 6, prvá veta

Príloha IX, oddiel 5

Smernica 98/37/ES

Táto smernica

Príloha VI, oddiel 6, druhá a tretia veta

Článok 14 ods.6

Príloha VI, oddiel 7

Príloha IX, oddiel 8

Príloha VII, oddiel 1

Príloha XI, oddiel 1

Príloha VII, oddiel 2

Príloha XI, oddiel 2

Príloha VII, oddiel 3

Príloha XI, oddiel 3

Príloha VII, oddiel 4

Príloha XI, oddiel 4

Príloha VII, oddiel 5

Príloha XI, oddiel 5

Príloha VII, oddiel 6

Príloha XI, oddiel 6

Príloha VII, oddiel 7

Príloha XI, oddiel 7

Príloha VIII

-

Príloha IX

-

(1) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 491.
(2) Ú. v. ES C 154 E, 29.5.2001, s. 164.
(3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(4) Ú. v. ES C 154 E, 29.5.2001, s. 164.
(5) Ú. v. ES C 311, 7.11.2001, s. 1.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 (Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 491), spoločná pozícia Rady z 18. júla 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(7) Ú. v. ES L 207, 23.7.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/79/ES (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).
(8) Smernica Rady 89/392/EHS zo 14. júna 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 9).
(9) Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.
(10) Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/45/ES (Ú. v. ES L 195, 19.7.2001, s. 46).
(11) Ú. v. EÚ L 171, 9.7.2003, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/67/ES (Ú. v. EÚ L 273, 19.10.2005, s. 17).
(12)1 Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 23.
(13)1 Ú. v. ES L 213, 7.9.1995, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(14) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(15) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(16)2 Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10).
(17)3 Ú. v. ES L 124, 9.5.2002, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/30/ES (Ú. v. EÚ L 106, 27.4.2005, s. 17).
(18)1 Ú. v. ES L 77, 26.3.1973, s. 29. Smernica zmenená a doplnená smernicou 93/68/EHS (Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 1).
(19)1 Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(20)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(21)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(22)** 42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(23)* Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(24) Táto tabuľka znázorňuje vzťah medzi časťami smernice 98/37/ES a časťami tejto smernice, ktoré upravujú ten istý predmet. Obsah korelačných častí však nie je nevyhnutne rovnaký.


Ročné a konsolidované účtovné závierky ***I
PDF 541kWORD 114k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS týkajúce sa ročných účtovných závierok určitých typov spoločností a konsolidovaných účtovných závierok (KOM(2004)0725 – C6-0164/2004 – 2004/0250(COD))
P6_TA(2005)0518A6-0384/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0725)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 44 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0164/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0384/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS týkajúce sa účtovných závierok určitých typov spoločností a konsolidovaných účtovných závierok, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní

P6_TC1-COD(2004)0250


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 44 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Komisia prijala 21. mája 2003 plán činnosti oznamujúci opatrenia na modernizáciu zákona o obchodnej spoločnosti a na zlepšenie riadenia podniku v Spoločenstve. Krátkodobou prioritou pre Spoločenstvo bolo potvrdiť kolektívnu zodpovednosť členov predstavenstva, zvýšiť transparentnosť transakcií s blízkymi osobami a podsúvahových operácií a zlepšiť uverejňovanie postupov riadenia podniku používaných v spoločnosti.

(2)  V zmysle tohto akčného plánu členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov spoločnosti boli ako minimum kolektívne zodpovední voči spoločnosti za zostavovanie a uverejňovanie účtovných závierok a výročných správ. Rovnaký postup sa mal uplatniť voči členom správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov zostavujúcich konsolidované účtovné závierky. Tieto orgány konajú v rámci právomocí, ktoré sú im priznané vnútroštátnymi právnymi predpismi. Na jednej strane by to nezabránilo členským štátom v tom, aby išli ďalej a stanovili priamu zodpovednosť voči akcionárom alebo dokonca voči ostatným zúčastneným stranám. Na druhej strane sa členské štáty mali zdržať výberu systému zodpovednosti obmedzeného na jednotlivých členov predstavenstva. To by však nemalo zabrániť súdom alebo iným orgánom vymáhania práva v členských štátoch v tom, aby boli schopné uplatňovať sankcie voči jednotlivým členom predstavenstva.

(3)  Zodpovednosť vyplýva z vnútroštátnych právnych predpisov. Príslušné pravidlá zodpovednosti stanovené každým členským štátom podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov by sa mali vzťahovať na správne, riadiace alebo dozorné orgány. Členské štáty by mali mať aj naďalej voľnosť pri určovaní rozsahu zodpovednosti.

(4)  S cieľom podporiť vierohodné postupy finančného vykazovania v celej EÚ by členovia orgánu spoločnosti, ktorý je zodpovedný za prípravu finančných výkazov spoločnosti, mali mať povinnosť zabezpečiť, aby finančné informácie obsiahnuté v ročných účtovných závierkach a výročných správach spoločnosti poskytovali pravdivý a verný obraz o jej finančnej situácii.

(5)  Komisia 27. septembra 2004 schválila oznámenie o predchádzaní a boji proti nesprávnym finančným a podnikovým postupom, ktoré uvádza okrem iného iniciatívy politiky Komisie týkajúcej sa kontroly v spoločnostiach v zmysle vnútornej kontroly a zodpovednosti členov predstavenstva.

(6)  V súčasnosti štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 založená na článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o ročnej účtovnej závierke určitých typov spoločností(4) a siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 založená na článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o konsolidovanej účtovnej závierke(5) predpisujú iba uverejňovanie transakcií medzi spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami. S cieľom priblížiť spoločnosti, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch, spoločnostiam, ktoré uplatňujú pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky medzinárodné účtovné normy, by sa uverejňovanie malo rozšíriť tak, aby zahŕňalo aj ostatné typy blízkych osôb, ako napríklad kľúčových členov manažmentu a manželov a manželky členov predstavenstva, ale len vtedy, ak sú tieto transakcie podstatné a ak sa nevykonávajú podľa trhových podmienok. Uverejňovanie dôležitých transakcií s blízkymi osobami, ktoré sa nevykonávajú za normálnych trhových podmienok môže pomôcť užívateľom ročnej závierky zhodnotiť finančný stav spoločnosti, ako aj, ak spoločnosť patrí do skupiny, finančnú situáciu skupiny ako celku. Transakcie s blízkymi osobami, ktoré patria do skupiny, by sa mali z konsolidovanej účtovnej závierky vylúčiť.

(7)  Definícia blízkej osoby, ktorá je uvedená v Medzinárodných účtovných normách prijatých Komisiou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(6), by sa mala uplatňovať aj na účely smerníc 78/660/EHS a 83/349/EHS.

(8)  Podsúvahové operácie môžu vystaviť spoločnosť rizikám a výhodám, ktoré sú dôležité pre zhodnotenie finančnej situácie spoločnosti a ak spoločnosť patrí do skupiny, pre zhodnotenie finančného stavu skupiny ako celku.

(9)  Takýmito podsúvahovými operáciami môžu byť akékoľvek transakcie alebo dohody, ktoré spoločnosti môžu mať so subjektmi, ktoré nie sú zahrnuté v súvahe a dokonca aj takými, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri. Takéto podsúvahové operácie môžu byť spojené s vytvorením alebo používaním jedného alebo viacerých subjektov na osobitné účely (SPE) a so zahraničnými činnosťami určenými na riešenie, okrem iného, hospodárskych, právnych, daňových alebo účtovníckych cieľov. Príkladmi takýchto podsúvahových operácií sú operácie so zdieľaním rizík a výnosov alebo záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako je napríklad postúpenie pohľadávok, dohody o kombinovanom predaji a spätnej kúpe, dohody o skladovaní zásielok, zmluvy typu "take or pay", sekuritizácia prostredníctvom samostatných obchodných spoločností a subjektov, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, aktíva dané do zálohu, operatívny lízing, subdodávateľské výkony ("outsourcing") a podobne. Primerané zverejnenie podstatných rizík a výnosov z takýchto operácií, ktoré nie sú zahrnuté v súvahe, by malo byť uvedené v poznámkach k účtovnej závierke alebo konsolidovanej účtovnej závierke.

(10)  Spoločnosti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktoré majú svoje sídlo v Spoločenstve, by mali byť povinné uverejňovať ročné vyhlásenie o riadení podniku ako osobitný a jasne identifikovateľný oddiel výročnej správy. Toto vyhlásenie by malo akcionárom poskytovať prinajmenšom ľahko prístupnú kľúčovú informáciu o skutočne používaných postupoch o riadení podniku, vrátane opisu hlavných charakteristických znakov všetkých súčasných systémov riadenia rizika a vnútorných kontrolných mechanizmov vo vzťahu k procesu finančného vykazovania. Vyhlásenie o riadení podniku by malo vysvetliť, či spoločnosť uplatňuje aj iné ustanovenia o riadení podniku ako tie, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, bez ohľadu na to, či sú tieto ustanovenia zakotvené priamo v kódexe riadenia podniku, ktorým sa spoločnosť riadi, alebo v inom kódexe riadenia podniku, ktorý sa spoločnosť rozhodla uplatňovať. Okrem toho, v príslušnom prípade, spoločnosti môžu uviesť aj analýzu prostredia a sociálnych aspektov potrebnú na pochopenie vývoja, výsledkov a postavenia spoločnosti. Nie je potrebné vyžadovať osobitne vyhlásenia o riadení podniku u podnikov zostavujúcich konsolidovanú výročnú správu, mali by sa však uviesť informácie týkajúce sa systému riadenia rizík a vnútornej kontroly skupiny.

(11)  Rôzne opatrenia prijaté v zmysle tejto smernice sa nemusia nevyhnutne uplatňovať na rovnaké typy spoločností alebo podnikov. Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť malé spoločnosti vymedzené v článku 11 smernice 78/660/EHS od požiadaviek týkajúcich sa blízkych osôb a podsúvahových operácií v zmysle tejto smernice. Spoločnosti, ktoré už vo svojich účtovných závierkach zverejňujú informácie o transakciách s blízkymi osobami podľa medzinárodných účtovných noriem prijatých v Európskej únii, by už nemali mať povinnosť zverejňovať ďalšie informácie podľa tejto smernice, keďže uplatňovanie medzinárodných účtovných noriem samo o sebe poskytuje pravdivý a verný obraz o hospodárení takýchto spoločností. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa vyhlásenia o riadení podniku by sa mali uplatňovať na všetky spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a zaisťovní a emitentov cenných papierov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktoré majú svoje sídlo v Spoločenstve. Ustanovenia tejto smernice, ktoré sa týkajú povinností a záväzkov členov predstavenstva, ako aj sankcií, by mali platiť pre všetky spoločnosti, na ktoré sa uplatňuje smernica 78/660/EHS, ako aj smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií(7) a 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní(8) a na všetky podniky, ktoré vypracúvajú konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou 83/349/EHS.

(12)  V súčasnosti smernica 78/660/EHS stanovuje, aby sa každých päť rokov uskutočnilo preskúmanie, okrem iného, maximálneho limitu bilančnej sumy a čistého obratu, ktoré môžu členské štáty uplatňovať pri určovaní toho, ktoré spoločnosti sa môžu vyňať z požiadavky zverejniť určité údaje. Okrem týchto päťročných prieskumov by bolo vhodné zaviesť dodatočné jednorazové zvýšenie limitov bilančnej sumy a čistého obratu. Členské štáty nie sú povinné používať tieto zvýšené limity.

(13)  Keďže ciele tejto smernice, a to umožniť cezhraničné investície, zlepšenie porovnateľnosti v rámci celej EÚ a dôvery verejnosti vo finančné výkazy a správy prostredníctvom zlepšeného a dôsledného osobitného uverejňovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože vnútroštátne právne predpisy sa líšia. Úpravou smerníc o účtovníctve a prehĺbením harmonizácie možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Spoločenstvo preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)  Smernice 78/660/EHS, 83/349/EHS, 86/635/EHS a 91/674/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)  Táto smernica dodržiava základné práva a zásady uznávané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(16)  V súlade s odsekom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, v ktorých bude podľa možnosti vysvetlený vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a aby ich zverejnili,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 78/660/EHS

Smernica 78/660/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.  Článok 11 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

   a) v prvej zarážke sa slová "bilančná suma: 3 650 000 EUR" nahrádzajú slovami "bilančná suma: 4 400 000 EUR",
   b) v druhej zarážke sa slová "výška čistého obratu: 7 300 000 EUR" nahrádzajú slovami "výška čistého obratu: 8 800 000 EUR".

2.  V článku 11 ods. 3 sa slová "smernice stanovujúcej tieto hodnoty v dôsledku preskúmania podľa článku 53 ods. 2" nahrádzajú slovami "každej smernice stanovujúcej tieto hodnoty".

3.  Článok 27 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

   a) v prvej zarážke sa slová "bilančná suma: 14 600 000 EUR" nahrádzajú slovami "bilančná suma: 17 500 000 EUR",
   b) v druhej zarážke sa slová "výška čistého obratu: 29 200 000 EUR" nahrádzajú slovami "výška čistého obratu: 35 000 000 EUR".

4.  V článku 27 ods. 3 sa slová "smernice stanovujúcej tieto hodnoty v dôsledku preskúmania podľa článku 53 ods. 2" nahrádzajú slovami "každej smernice stanovujúcej tieto hodnoty".

5.  V článku 42a sa dopĺňa tento odsek:

"

(5a) Odchylne od ustanovení odsekov 3 a 4 môžu členské štáty v súlade s medzinárodnými účtovnými normami prijatými nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné normy* v znení zmien a doplnení vykonaných do nadobudnutia účinnosti tejto smernice, povoliť alebo vyžadovať ohodnotenie finančných nástrojov spolu s príslušnými požiadavkami na zverejnenie údajov, ktoré sú stanovené v medzinárodných účtovných normách prijatých v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem**.

_________________________________

* Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2106/2005 (Ú. v. EÚ L 337, 22.12.2005, s. 16).

** Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

"

6.  V článku 43 ods. 1 sa vkladajú tieto body:

"

7a. povaha a obchodný cieľ transakcií spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté do súvahy a finančný dopad týchto transakcií na spoločnosť, ak sú riziká alebo výnosy týchto transakcií významné a ich zverejnenie je nevyhnutné na vyhodnotenie finančnej situácie spoločnosti.

Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby obmedzili informácie, ktorých zverejnenie sa požaduje podľa tohto bodu, na povahu a obchodný cieľ týchto opatrení;

7b. transakcie, do ktorých vstúpila spoločnosť s blízkymi osobami, vrátane výšky takýchto transakcií, povahy vzťahu s blízkymi osobami a iné informácie o transakcii potrebné na pochopenie finančnej situácie spoločnosti, pokiaľ sú takéto transakcie významné a neboli vykonané za bežných trhových podmienok. Informácie o jednotlivých transakciách je možné zoskupovať podľa ich charakteru okrem prípadov, keď sú na pochopenie vplyvu transakcie s blízkymi osobami na finančnú situáciu spoločnosti potrebné samostatné informácie.

Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby nezverejňovali informácie predpísané vo vyššie uvedenom odseku, pokiaľ tieto spoločnosti nie sú takého druhu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 smernice 77/91/EHS, pričom v takomto prípade môžu členské štáty obmedziť zverejnenie informácií aspoň na transakcie, ktoré boli uzavreté priamo alebo nepriamo medzi:

   i) spoločnosťou a jej najväčšími akcionármi, a
   ii) spoločnosťou a členmi jej správnych, riadiacich a dozorných orgánov.

Členské štáty môžu vyňať transakcie, ktoré boli uzavreté medzi dvoma alebo viacerými členmi skupiny pod podmienkou, že dcérske spoločnosti, ktoré sú zmluvnou stranou pri takejto transakcii, sú vo výlučnom vlastníctve takéhoto člena.

Pojem "blízka osoba" má rovnaký význam ako v medzinárodných účtovných normách prijatých v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.

"

7.  Vkladá sa článok 46a:

"

Článok 46a

Spoločnosť, ktorej cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14. smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi*, zaradí do svojej výročnej správy vyhlásenie o riadení podniku. Toto vyhlásenie bude zaradené ako osobitný oddiel výročnej správy a bude obsahovať minimálne tieto informácie:

  1. odkaz na:
   a) kódex riadenia podniku, ktorý sa na spoločnosť vzťahuje, a (alebo)
   b) kódex riadenia podniku, ktorý sa spoločnosť dobrovoľne rozhodla uplatňovať, a (alebo)
   c) všetky relevantné informácie o postupoch riadenia podniku, ktoré sa uplatňujú mimo rámca požiadaviek stanovených na základe vnútroštátnych právnych predpisov. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú písmená a) a b), spoločnosť tiež uvedie, kde verejne dostupné príslušné dokumenty a v prípade, že sa uplatňuje písmeno c), spoločnosť zverejní svoje postupy riadenia podniku,
   2. ak sa spoločnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi odchyľuje od kódexu riadenia podniku uvedeného v bode 1 písm. a) alebo b), vysvetlenie spoločnosti týkajúce sa toho, od ktorých častí kódexu riadenia podniku sa odchyľuje a vysvetlenie dôvodov svojho konania. Ak sa spoločnosť rozhodla, že nebude uplatňovať žiadne ustanovenia kódexu riadenia podniku uvedeného v bode 1 písm. a) alebo b), vysvetlí dôvody svojho konania,
   3. opis hlavných charakteristík systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík spoločnosti vo vzťahu k procesu finančného vykazovania,
   4. informácie vyžadované podľa článku 10 ods. 1 písm. c), d), f), h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie**, ak sa uvedená smernica na spoločnosť vzťahuje,
   5. ak informácie ešte nie sú plne uvedené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, činnosť valného zhromaždenia a jeho kľúčové právomoci a opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,
   6. zloženie a činnosť správnych, riadiacich a dozorných orgánov a ich výborov.

Členské štáty môžu umožniť, aby sa informácie, ktoré sa vyžadujú v tomto článku, uviedli v samostatnej správe uverejnenej spolu s výročnou správou spôsobom uvedeným v článku 47 alebo prostredníctvom odkazu vo výročnej správe, ak je takýto dokument verejne prístupný na internetovej stránke spoločnosti. V prípade samostatnej správy môže vyhlásenie o riadení podniku obsahovať odkaz na výročnú správu, v ktorej sú sprístupnené informácie požadované v bode 4. Článok 51 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice sa vzťahuje na ustanovenia odseku 1, bodov 3 a 4 tohto článku. Čo sa týka ďalších informácií, štatutárny audítor skontroluje, či sa vypracovalo vyhlásenie o riadení podniku.

Členské štáty môžu z uplatňovania ustanovení odseku 1, bodov 1, 2, 5 a 6 vyňať spoločnosti, ktoré emitovali len iné cenné papiere než akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES, pokiaľ tieto spoločnosti nevydali akcie, ktoré sa obchodujú v multilaterálnom obchodnom systéme podľa článku 4 ods. 1 bod 15 smernice 2004/39/ES.

_________________________________

* Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

** Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12.

"

8.  Vkladá sa oddiel 10A:

"

ODDIEL 10A

Povinnosť a zodpovednosť za ročnú účtovnú závierku a výročnú správu

Článok 50b

Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti mali kolektívnu povinnosť zabezpečiť, aby ročná účtovná závierka, výročná správa a, pokiaľ sa predkladajú samostatne, vyhlásenie o riadení podniku v zmysle článku 46a tejto smernice boli zostavené a zverejnené v súlade s požiadavkami tejto smernice a, podľa potreby, v súlade s medzinárodnými účtovnými normami prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002. Tieto orgány konajú v rámci právomocí, ktoré im priznávajú vnútroštátne právne predpisy.

Článok 50c

Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa zodpovednosti uplatňovali na členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov uvedených v článku 50b tejto smernice aspoň vo vzťahu k spoločnosti v prípade porušenia povinnosti uvedenej v článku 50b.

"

9.  Článok 53a sa mení a dopĺňa takto:

   a) slová "43 ods. 1 body 7a a 7b" sa vkladá za slová "články 11, 27,", a
   b) slová "každého členského štátu v zmysle článku 1 ods. 13 smernice Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov" sa nahrádzajú slovami "v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES".

10.  Vkladá sa článok 60a:

"

Článok 60a

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli uplatňované. Predpísané sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

"

11.  Článok 61a sa mení a dopĺňa takto:

   i) slová "1. januára 2007" sa nahrádzajú slovami "1. júla 2007", a
   ii) slová "s osobitným zreteľom na IAS 39 schválené v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002" sa vkladajú za slová "pri uplatňovaní ustanovení o účtovníctve založenom na reálnej hodnote".

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 83/349/EHS

Smernica 83/349/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.  V článku 34 sa vkladajú body 7a a 7b:

"

7a. povaha a obchodný cieľ všetkých transakcií spoločnosti, ktoré nie sú zahrnuté do konsolidovanej súvahy a finančný vplyv týchto transakcií, ak sú riziká alebo výnosy z týchto transakcií významné a ich zverejnenie je nevyhnutné na vyhodnotenie finančnej situácie spoločností zahrnutých do konsolidácie ako celku,

7b. transakcie s blízkymi osobami, okrem transakcií v rámci skupiny, do ktorých vstúpila materská spoločnosť alebo iné spoločnosti zahrnuté do konsolidácie, vrátane výšky takýchto transakcií, povahy vzťahu s blízkymi osobami a iné informácie o transakciách potrebné pre pochopenie finančnej situácie spoločností zahrnutých do konsolidácie ako celku, ak sú tieto transakcie významné a neboli vykonané za bežných trhových podmienok. Informácie o jednotlivých transakciách je možné zoskupovať podľa ich charakteru okrem prípadov, keď sú na pochopenie vplyvu transakcie s blízkymi osobami na finančnú situáciu spoločností zahrnutých do konsolidácie ako celku potrebné samostatné informácie.

"

2.  V článku 36 ods. 2 sa pridáva písmeno f):

"
   f) Ak sú cenné papiere spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu podľa článku 4 ods. 1 bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi*, opis hlavných charakteristických znakov systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík skupiny vo vzťahu k procesu prípravy konsolidovanej účtovnej závierky. V prípade, že sa konsolidovaná výročná správa a výročná správa predkladajú ako jediná správa, musí byť táto informácia zaradená v časti správy, ktorá obsahuje vyhlásenie o riadení podniku, ako je uvedené v článku 46a smernice 78/660/EHS.

Ak členský štát povolí, aby sa informácie požadované v článku 46a prvý pododsek smernice 78/660/EHS uviedli v samostatnej správe vydanej spolu s výročnou správou tak, ako sa uvádza v článku 47 uvedenej smernice, informácie poskytované podľa prvého pododseku budú tiež súčasťou tejto samostatnej správy. Uplatní sa článok 37 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice.

_____________________________

* Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

"

3.  Vkladá sa oddiel 3A:

"

ODDIEL 3A

Povinnosť a zodpovednosť za zostavenie konsolidovanej ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy

Článok 36a

Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov spoločností zostavujúcich konsolidovanú ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu mali kolektívnu povinnosť zabezpečiť, aby konsolidovaná ročná účtovná závierka, konsolidovaná výročná správa a, pokiaľ sa predkladá samostatne, vyhlásenie o riadení spoločnosti v zmysle článku 46a smernice 78/660/EHS boli zostavené a zverejnené v súlade s požiadavkami tejto smernice a, podľa potreby, s medzinárodnými účtovnými normami prijatými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem*. Tieto orgány konajú v rámci právomocí, ktoré im priznávajú vnútroštátne právne predpisy.

Článok 36b

Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, predpisy a správne opatrenia o zodpovednosti uplatňovali na členov správnych, riadiacichdozorných orgánov uvedených v článku 36a tejto smernice aspoň vo vzťahu k spoločnosti zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku v prípade porušenia povinnosti uvedenej v článku 36a.

________________________________

* Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

"

4.  V článku 41 sa vkladá odsek 1a:

"

1a. Pojem blízka osoba má rovnaký význam ako v medzinárodných účtovných normách prijatých v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.

"

5.  Vkladá sa tento článok 48:

"

Článok 48

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby boli zavedené. Predpísané sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

"

Článok 3

Zmeny a doplnenia smernice 86/635/EHS

Smernica 86/635/EHS sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 ods. 1 prvá veta sa nahrádza takto:

"

Na inštitúcie uvedené v článku 2 tejto smernice sa uplatňujú články 2, 3, 4 ods. 1, 3 až 6, články 6, 7, 13, 14, 15 ods. 3 a 4, články 16 až 21, 29 až 35, 37 až 41, 42 prvá veta, 42a až 42f, 45 ods. 1, 46 ods. 1 a 2, 46a, články 48 až 50, 50a, 50b, 50c, 51 ods. 1 a 51a, 56 až 59, 60a, 61 a 61a smernice 78/660/EHS, ak táto smernica neustanovuje inak.

"

Článok 4

Zmeny a doplnenia smernice 91/674/EHS

Smernica 91/674/EHS sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 ods. 1 prvá veta sa nahrádza takto:

"

Na podniky uvedené v článku 2 tejto smernice sa uplatňujú články 2, 3, 4 ods. 1, 3 až 6, články 6, 7, 13, 14, 15 ods. 3 a 4, články 16 až 21, 29 až 35, 37 až 41, 42, 42a až 42f, 43 ods. 1 body 1 až 7b a 9 až 14, 45 ods. 1, 46 ods. 1 a 2, 46a, 48 až 50, 50a, 50b, 50c, 51 ods. 1, 51a, 56 až 59, 60a, 61 a 61a smernice 78/660/EHS, ak táto smernica neustanovuje inak.

"

Článok 5

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(9).

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Adresáti

Táto smernica je určená všetkým členským štátom.

V ,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005, s. 4.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2005.
(4)1 Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(5)2 Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(6)3 Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(7)1 Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16).
(8)2 Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.
(9)* 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Práva osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave ***I
PDF 493kWORD 146k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (KOM(2005)0047 – C6-0045/2005 – 2005/0007(COD))
P6_TA(2005)0519A6-0317/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0047)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0045/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0317/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave

P6_TC1-COD(2005)0007


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Jednotný trh v oblasti leteckých služieb by mal slúžiť všetkým občanom rovnako. Následne by zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, mali mať porovnateľné možnosti leteckej dopravy s tými, aké majú ostatní občania. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou majú rovnaké právo na voľný pohyb, slobodu výberu a nediskrimináciu ako všetci ostatní občania. Táto zásada sa vzťahuje na leteckú dopravu, ako aj na ďalšie oblasti života.

(2)  Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou by preto mali mať prístup k doprave a nemali by byť odmietnuté z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo nedostatočnej pohyblivosti, s výnimkou oprávnených bezpečnostných dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Pred prijatím rezervácie pre zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou by leteckí dopravcovia, ich zástupcovia a prevádzkovatelia cesty mali vynaložiť primerané úsilie s cieľom zistiť, či existuje podstatný dôvod, ktorý by z hľadiska bezpečnosti bránil tomu, aby takéto osoby boli prijaté na dané lety.

(3)  Toto nariadenie by sa nemalo dotknúť ostatných práv cestujúcich založených právnymi predpismi Spoločenstva, najmä smernicou Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb(5)nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov(6). V prípade, že rovnaká udalosť by bola príčinou vzniku rovnakého nároku na náhradu nákladov alebo na zmenu rezervácie na základe jedného z týchto právnych predpisov, ako aj na základe tohto nariadenia, daná osoba by mala mať možnosť uplatniť toto právo iba raz, podľa vlastného uváženia.

(4)  S cieľom umožniť, aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mali k dispozícii leteckú dopravu porovnateľnú s dopravou, ktorú využívajú ostatní občania, mali by sa na letiskách i na palube lietadiel poskytovať asistenčné služby zamerané na ich osobitné potreby, a to prostredníctvom zabezpečenia nevyhnutných pracovných síl a zariadení. V záujme sociálneho začlenenia by príslušné osoby mali mať možnosť využívať tieto služby bez dodatočných poplatkov.

(5)  Asistenčné služby poskytované na letiskách na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva, by okrem iného mali umožňovať zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou presun z určeného miesta príchodu na letisku k lietadlu a z lietadla na určené miesto odchodu z letiska, vrátane nástupu na palubu a výstupu z paluby lietadla. Tieto miesta by mali byť vyhradené aspoň pri hlavných vstupoch do budov terminálov, pri priehradkách na vybavenie, na železničných staniciach, zastávkach električiek, metra a autobusov, na stanovištiach taxíkov a ďalších výstupných miestach, a na letiskových parkoviskách. Asistenčné služby by mali byť organizované tak, aby sa predišlo akýmkoľvek prerušeniam alebo oneskoreniam, a zároveň aby v celom Spoločenstve bola zabezpečená ich vysoká a rovnocenná úroveň pri najlepšom využití zdrojov bez ohľadu na dotknuté letisko alebo dopravcu.

(6)  Aby sa dosiahli tieto ciele, za zabezpečenie asistenčných služieb vysokej kvality by mal zodpovedať jeden centrálny orgán. Keďže riadiace orgány letísk zohrávajú v poskytovaní služieb na svojich letiskách hlavnú rolu, túto celkovú zodpovednosť by mali niesť oni.

(7)  Riadiace orgány letísk by mali mať možnosť sami poskytovať asistenčné služby zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou. Vzhľadom na pozitívnu úlohu, ktorú v minulosti zohrali niektorí prevádzkovatelia a leteckí dopravcovia, môžu riadiace orgány uzatvárať s tretími osobami zmluvy o zabezpečení takýchto asistenčných služieb bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie príslušných právnych predpisov Spoločenstva, vrátane predpisov o verejnom obstarávaní.

(8)  Služby by mali byť financované spôsobom, ktorý by rozdelil finančné bremeno rovným dielom medzi všetkých cestujúcich využívajúcich jedno letisko, a tak neodradil zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou od využitia leteckej dopravy. Najefektívnejším spôsobom financovania sa zdá byť poplatok vyrubený na každú leteckú spoločnosť, ktorá využíva letisko, úmerne k počtu cestujúcich, ktorých dopraví z letiska alebo na letisko.

(9)  S cieľom zabezpečiť predovšetkým to, aby poplatky uložené leteckému dopravcovi boli primerané asistenčným službám poskytovaným zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou a aby tieto poplatky neslúžili na financovanie činností riadiaceho orgánu, ktoré nesúvisia s poskytovaním týchto asistenčných služieb, takéto poplatky by sa mali schváliť a uplatňovať transparentným spôsobom. Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva(7) a predovšetkým ustanovenia o rozdelení účtov by sa preto mali uplatňovať, ak to nie je v rozpore s týmto nariadením.

(10)  S cieľom dať zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou efektívne možnosti cestovania leteckou dopravou, od leteckých dopravcov by sa malo žiadať, aby na palube lietadla poskytovali určité formy asistenčných služieb.

(11)  Pri organizácii poskytovania asistenčných služieb zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou a výcviku svojich zamestnancov by letiská a leteckí dopravcovia mali brať do úvahy Etický kódex pre pozemnú manipuláciu pre osoby so zníženou pohyblivosťou uvedený v Kódexe pre pozemnú manipuláciu pre osoby so zníženou pohyblivosťou Európskej konferencie civilného letectva ("ECAC"), ktorý je obsahom prílohy J dokumentu ECAC č. 30 ("Etický kódex ECAC").

(12)  Pri rozhodovaní o podobe nových letísk a terminálov a v rámci zásadnej modernizácie by riadiace orgány letísk mali, ak je to možné, zohľadniť potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou. Leteckí dopravcovia by tiež mali, ak je to možné, zohľadniť takéto potreby pri rozhodovaní o návrhoch nových a modernizovaných lietadiel.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracúvanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov(8) by sa mala prísne dodržiavať v záujme zaručenia rešpektovania súkromia zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a na zabezpečenie toho, aby požadované informácie slúžili výlučne na splnenie povinností asistenčných služieb stanovených v tomto nariadení a neboli použité proti cestujúcim požadujúcim dané služby.

(14)  Všetky dôležité informácie poskytované cestujúcim v leteckej doprave by sa mali poskytovať aj v alternatívnej podobe, ktorá je dostupná zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, a mali by byť aspoň v rovnakých jazykových verziách ako informácie, ktoré sú sprístupnené ostatným cestujúcim.

(15)  V prípade poškodenia invalidných vozíkov a iných pojazdných a pomocných zariadení na letisku alebo pri tranzite na palube lietadla, by sa cestujúcemu, ktorému toto zariadenie patrí, mala nahradiť škoda v súlade s medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva.

(16)  Zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou, ktorá sa domnieva, že toto nariadenie bolo porušené, by na to mala upozorniť riadiaci orgán letiska alebo dotknutého leteckého dopravcu. Ak zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou nie je odškodnená takýmto spôsobom, mala by mať možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na orgán alebo orgány, ktoré na tento účel určí príslušný členský štát.

(17)  Sťažnosti týkajúce sa asistenčných služieb na letiskách by sa mali zasielať vnútroštátnemu orgánu alebo orgánom určeným členským štátom, v ktorom sa dané letisko nachádza. Sťažnosti týkajúce sa asistenčných služieb poskytovaných leteckým dopravcom by sa mali zasielať vnútroštátnemu orgánu alebo orgánom určeným členským štátom, ktorý danému leteckému dopravcovi udelil licenciu.

(18)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany a asistenčných služieb vo všetkých členských štátoch a zabezpečiť, aby hospodárske subjekty fungovali na jednotnom trhu v rovnakých podmienkach, sa nemôžu dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)  Členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Určené sankcie, medzi ktoré by mohol patriť príkaz vyplatiť náhradu danej osobe, by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(20)  Členské štáty by mali kontrolovať a zabezpečiť súlad s týmto nariadením a určiť vhodný výkonný orgán. Táto kontrola by nemala ovplyvniť práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou uplatniť si na súde nárok na právne zadosťučinenie na základe vnútroštátnych zákonov.

(21)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a zachováva zásady uvedené najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(22)  Opatrenia týkajúce sa lepšej spolupráce pri využívaní letiska v Gibraltári boli prijaté Španielskym kráľovstvom a Veľkou Britániou v Londýne 2. decembra 1987 v rámci spoločného vyhlásenia ministrov zahraničných vecí týchto dvoch krajín. Tieto opatrenia sa ešte nezačali uplatňovať,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cieľ a rozsah

1.  Toto nariadenie vytvára pravidlá ochrany a poskytovania asistenčných služieb pre zdravotne postihnutých ľudí a ľudí so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave s cieľom ochrániť ich pred diskrimináciou a zabezpečiť, aby im boli poskytnuté asistenčné služby.

2.  Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktoré využívajú alebo majú v úmysle využiť komerčné služby leteckej dopravy pri odlete, prílete alebo tranzite cez letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.

3.  Okrem toho, články 3, 4 a 10 sa tiež uplatňujú na cestujúcich, ktorí odlietajú z letiska v tretej krajine na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva, ak prevádzkujúci dopravca je leteckým dopravcom Spoločenstva.

4.  Toto nariadenie by sa nemalo dotknúť ostatných práv cestujúcich založených smernicou 90/314/EHS a na základe nariadenia (ES) č. 261/2004.

5.  V prípadoch, ak sú ustanovenia tohto nariadenia v rozpore s ustanoveniami smernice 96/67/ES, sa uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia.

6.  Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko v Gibraltári sa vykladá v tom zmysle, že ním nie sú dotknuté príslušné právne pozície Španielskeho kráľovstva a Veľkej Británie v súvislosti so sporom týkajúcim sa zvrchovanosti na území, na ktorom sa nachádza toto letisko.

7.  Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko v Gibraltári by malo byť odložené, pokým sa nezačnú uplatňovať opatrenia obsiahnuté v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Veľkej Británie z 2. decembra 1987. Vlády Španielska a Veľkej Británie budú informovať Radu o dátume začatia uplatňovania týchto opatrení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledovné vymedzenia pojmov:

   a) "zdravotne postihnuté osoby" alebo "osoby so zníženou pohyblivosťou" sú osoby, ktorých pohyblivosť pri využívaní dopravy je znížená kvôli akémukoľvek fyzickému postihnutiu (poškodeniu orgánov zmyslového vnímania alebo pohybového ústrojenstva, trvalému alebo dočasnému), duševnému postihnutiu alebo poškodeniu alebo inému dôvodu postihnutia, alebo veku, a ktorých situácia si vyžaduje primeranú pozornosť a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii pre všetkých cestujúcich, ich potrebám,
   b) "letecký dopravca" označuje podnik leteckej dopravy s platnou licenciou na prevádzkovanie dopravy,
   c) "prevádzkujúci letecký dopravca" označuje leteckého dopravcu, ktorý uskutočňuje alebo plánuje uskutočniť let na základe zmluvy o preprave s pasažierom alebo v mene inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá s týmto pasažierom uzavrela zmluvu o preprave,
   d) "letecký dopravca Spoločenstva" označuje leteckého dopravcu s platnou licenciou na vykonávanie leteckej dopravy, udelenou členským štátom podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov(9),
   e) "prevádzkovateľ cesty" označuje, okrem leteckého dopravcu, organizátora alebo maloobchodníka v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 smernice 90/314/EHS,
   f) "riadiaci orgán letiska" alebo "riadiaci orgán" označuje orgán, ktorého hlavnou úlohou je na základe vnútroštátnych predpisov správa a riadenie infraštruktúr letiska a koordinácia a riadenie činností rôznych prevádzkovateľov prítomných na príslušnom letisku alebo v letiskovom systéme,
   g) "užívateľ lietadla" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zodpovedná za leteckú prepravu cestujúcich z letiska a na letisko, ktorého sa to týka,
   h) "výbor užívateľov letiska" znamená výbor zástupcov užívateľov letiska alebo organizáciu, ktorá ich zastupuje,
   i) "rezervácia" znamená skutočnosť, že cestujúci má cestovný lístok alebo iný dôkaz o prijatí rezervácie a o registrácii leteckým dopravcom alebo prevádzkovateľom cesty,
   j) "letisko" znamená ktorúkoľvek časť povrchu špeciálne prispôsobeného na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla, vrátane pomocných zariadení súvisiacich s uvedenými operáciami v súlade s požiadavkami leteckej dopravy a služieb, vrátane zariadení potrebných pri asistencii obchodným leteckým spoločnostiam,
   k) "parkovisko letiska" znamená parkovisko na území letiska alebo pod priamou kontrolou riadiaceho orgánu letiska, ktoré slúži priamo cestujúcim využívajúcim toto letisko,
   l) "komerčná služba leteckej dopravy" znamená službu leteckej prepravy cestujúcich prevádzkovanej leteckým dopravcom na pravidelných alebo mimoriadnych letoch, ponúkaných verejnosti za hodnotné protiplnenie samostatne alebo ako súčasť balíka.

Článok 3

Predchádzanie odmietnutiu prepravy

Letecký dopravca, jeho zástupca ani cestovná kancelária nesmú z dôvodov postihnutia alebo zníženej pohyblivosti odmietnuť:

   a) prijať rezerváciu letu z letiska alebo na letisko, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,
   b) vziať na palubu lietadla zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou na takomto letisku za predpokladu, že daná osoba má platnú letenku a rezerváciu.

Článok 4

Výnimky, špeciálne podmienky a informácie

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 môže letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty odmietnuť prijať, výlučne na základe zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti, rezerváciu alebo nástup na palubu lietadla zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou:

   a) aby sa splnili platné bezpečnostné požiadavky určené medzinárodnými alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Spoločenstva, alebo aby sa splnili bezpečnostné požiadavky určené orgánom, ktorý danému leteckému dopravcovi vydal oprávnenie leteckého prevádzkovateľa,
   b) ak veľkosť lietadla alebo jeho dverí nedovoľuje nástup alebo prepravu zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou.

V prípade odmietnutia rezervácie z dôvodov uvedených v prvom pododseku písm. a) alebo b), letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty vynaložia primerané úsilie s cieľom poskytnúť dotknutej osobe prijateľnú alternatívu.

Zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou, ktorej bol odmietnutý vstup na palubu lietadla z dôvodu jej postihnutia alebo zníženej pohyblivosti, a osobe, ktorá sprevádza túto osobu podľa ods. 2 tohto článku, sa ponúkne právo na náhradu alebo presmerovanie, ako sa uvádza v článku 8 nariadenia (ES) č. 261/2004. Právo na možnosť spiatočného letu alebo presmerovania je podmienené splnením všetkých bezpečnostných požiadaviek.

2.  Na základe rovnakých podmienok, ako sú uvedené v odseku 1 písm. a), prvý pododsek, písm. a), letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty môžu požadovať, aby zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou sprevádzala ďalšia osoba, ktorá je schopná poskytnúť pomoc, ktorú uvedená osoba potrebuje.

3.  Letecký dopravca alebo jeho zástupca dá v dostupnej forme a najmenej v tých istých jazykoch, v ktorých poskytuje informácie ostatným cestujúcim, k dispozícii bezpečnostné pravidlá, ktoré platia pri preprave zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou, ako aj všetky obmedzenia ich prepravy alebo prepravy mobilných pomôcok z dôvodu veľkosti lietadla. Prevádzkovateľ cesty dá k dispozícii bezpečnostné pravidlá a obmedzenia týkajúce sa letov zahrnutých v balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktoré organizuje, predáva alebo ponúka na predaj.

4.  Keď letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty uplatní výnimku podľa odsekov 1 alebo 2, okamžite informuje zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch, ktoré ho k tomu viedli. Letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty tieto dôvody písomne oznámi do piatich dní od podania žiadosti zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou.

Článok 5

Určenie miest príchodu a odchodu

V spolupráci s užívateľmi letiska, prostredníctvom výboru užívateľov letiska - ak existuje, a organizáciami, ktoré zastupujú cestujúcich so zdravotným postihnutím a so zníženou pohyblivosťou, riadiaci orgán letiska určí miesta príchodu a odchodu v rámci areálu letiska alebo na mieste pod priamou kontrolou riadiaceho orgánu vnútri a mimo budov terminálov, na ktorých môžu zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou jednoduchým spôsobom oznámiť svoj príchod na letisko a požiadať o asistenčné služby. Na miestach príchodu a odchodu, ktoré určil riadiaci orgán letiska, ktoré sú určené pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou a ktoré sú príslušne označené, sú v dostupnej forme k dispozícii základné informácie o letisku.

Článok 6

Prenos informácií

1.  Leteckí dopravcovia, ich zástupcovia a prevádzkovatelia cesty prijmú na všetkých svojich predajných miestach na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva, vrátane predaja cez telefón a internet, všetky opatrenia potrebné na prijatie oznámenia zdravotne postihnutých osôb alebo osôb so zníženou pohyblivosťou o potrebe asistenčných služieb.

2.  Keď letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty prijme oznámenie o potrebe asistenčných služieb v rámci lehoty ustanovenej v článku 7 ods. 1, podá o tom informáciu najneskôr 36 hodín pred uverejneným časom odletu:

   riadiacim orgánom letísk odletu, príletu a tranzitu, a
   prevádzkujúcemu dopravcovi, ak rezervácia nebola uskutočnená prostredníctvom neho, pokiaľ nebol v čase oznámenia známy prevádzkujúci dopravca, pričom v tomto prípade sa mu informácia podá čo najskôr.

Vo všetkých ostatných prípadoch podá letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty informáciu čo najskôr.

3.  Čo najskôr po odlete lietadla oznámi prevádzkujúci dopravca riadiacemu orgánu cieľového letiska, v prípade, že sa nachádza na území členského štátu na ktorý sa vzťahuje zmluva, počet zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou na palube lietadla, ktoré potrebujú asistenčné služby uvedené v prílohe 1, ako aj druh týchto služieb.

Článok 7

Právo na asistenčné služby na letiskách

1.  Keď sa zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou dostaví na letisko k odletu riadiaci orgán letiska je zodpovedný za zabezpečenie poskytnutia asistenčných služieb uvedených v prílohe I tak, aby mohla nastúpiť na rezervovaný let, za predpokladu, že osobitná potreba takýchto služieb sa príslušnému leteckému dopravcovi, jeho zástupcovi alebo prevádzkovateľovi cesty oznámila 48 hodín pred uverejneným časom odletu. Toto oznámenie sa vzťahuje aj na spiatočný let, ak let tam aj späť vykonáva ten istý letecký dopravca.

2.  V prípade, ak je potrebná pomoc slepeckého psa s osvedčením, tento sa prijme na palubu lietadla, pokiaľ o tom bol informovaný letecký dopravca, jeho zástupca alebo prevádzkovateľ cesty v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prepravu slepeckých psov na palube lietadla, ak takéto predpisy existujú.

3.  V prípade, že sa oznámenie v súlade s článkom 1 neuskutoční, riadiaci orgán urobí všetko preto, aby poskytol asistenčné služby uvedené v prílohe I tak, aby príslušná osoba mohla nastúpiť na rezervovaný let.

4.  Ustanovenia odseku 1 platia pod podmienkou, že:

  a) osoba sa prezentuje pri odbavovacej priehradke:
   vo vopred zmluvne stanovenom čase a písomnou formou (vrátane elektronických prostriedkov) je leteckým dopravcom alebo prevádzkovateľom cesty zaevidovaná alebo
   ak čas nebol zmluvne stanovený, najneskôr šesťdesiat minút pred uverejneným časom odletu alebo
  b) osoba príde na miesto v rámci areálu letiska, určené v súlade s článkom 5:
   vo vopred zmluvne stanovenom čase a písomnou formou (vrátane elektronických prostriedkov) je leteckým dopravcom, jeho zástupcom alebo prevádzkovateľom cesty zaevidovaná alebo
   ak čas nebol zmluvne stanovený, najneskôr dve hodiny pred uverejneným časom odletu.

5.  Keď zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou prechádza na letisku, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, cez tranzit alebo je leteckým dopravcom či prevádzkovateľom cesty z rezervovaného letu presunutá na iný let, riadiaci orgán letiska je zodpovedný za zabezpečenie poskytnutia asistenčných služieb uvedených v prílohe I tak, aby osoba mohla nastúpiť na rezervovaný let.

6.  Pri prílete zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou na letisko, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je riadiaci orgán letiska zodpovedný za poskytnutie asistenčných služieb uvedených v prílohe I tak, aby sa osoba mohla dostať na miesto odchodu z letiska uvedeného v článku 5.

7.  Poskytnutá pomoc je čo najviac prispôsobená špecifickým potrebám jednotlivých cestujúcich.

Článok 8

Zodpovednosť za asistenčné služby na letiskách

1.  Riadiaci orgán letiska je zodpovedný za to, aby zabezpečil zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou poskytnutie asistenčných služieb uvedených v prílohe I bez dodatočných poplatkov.

2.  Asistenčné služby môže poskytovať samotný riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže v rámci svojej kompetencie a vždy s prihliadnutím na splnenie noriem kvality uvedených v článku 9 ods. 1, alternatívne uzavrieť s jednou alebo viacerými osobami zmluvu o poskytovaní asistenčných služieb. V spolupráci s užívateľmi letiska, prostredníctvom výboru užívateľov letiska - ak existuje, môže riadiaci orgán uzavrieť takúto zmluvu alebo zmluvy z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť aj zo strany leteckého dopravcu, zohľadňujúc pritom existujúce služby na príslušnom letisku. V prípade zamietnutia takejto žiadosti poskytne riadiaci orgán písomné odôvodnenie.

3.  Riadiaci orgán letiska môže na nediskriminačnom základe vyrubiť užívateľom letiska osobitný poplatok, aby tak financoval dané asistenčné služby.

4.  Tento osobitný poplatok je primeraný, odvodený od nákladov, prehľadný a určený riadiacim orgánom letiska v spolupráci s užívateľmi letiska, prostredníctvom výboru užívateľov letiska - ak existuje alebo iného príslušného subjektu. Je pomerne rozdelený medzi užívateľov letiska v závislosti od celkového počtu všetkých cestujúcich, ktorých jednotliví dopravcovia prepravia z daného a na dané letisko.

5.  Riadiaci orgán letiska oddelí účtovníctvo týkajúce sa jeho činnosti v súvislosti s asistenčnými službami poskytovanými zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou od účtovníctva týkajúceho sa jeho ostatnej činnosti, v súlade s platnými obchodnými zvyklosťami.

6.  Riadiaci orgán letiska sprístupní užívateľom letiska, prostredníctvom výboru užívateľov letiska - ak existuje alebo inému príslušnému subjektu, ako aj orgánu(om) zodpovednému za výkon tohto nariadenia uvedenému v článku 14, výročný prehľad poplatkov za asistenčné služby poskytované zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, po jeho skontrolovaní audítorom.

Článok 9

Normy kvality asistenčných služieb

1.  Okrem letísk, na ktorých je ročná doprava menej ako 150.000 komerčných cestujúcich, riadiaci orgán v spolupráci s užívateľmi letiska, prostredníctvom výboru užívateľov letiska – ak existuje, a organizácií, ktoré zastupujú zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, stanoví normy kvality asistenčných služieb uvedených v prílohe I a určí zdroje potrebné na ich plnenie. Pri stanovovaní týchto noriem je potrebné v plnej miere zohľadniť medzinárodne uznávané politiky a kódexy správania, ktoré sa týkajú uľahčenia dopravy zdravotne postihnutým osobám alebo osobám so zníženou pohyblivosťou, najmä Etický kódex ECAC. Riadiaci orgán letiska svoje normy kvality uverejňuje.

2.  Letecký dopravca a riadiaci orgán letiska sa môžu dohodnúť, že pre cestujúcich, ktorých letecký dopravca dopraví z a na letisko, poskytne riadiaci orgán letiska asistenčné služby na vyššej úrovni ako je úroveň stanovená v normách spomenutých v článku 1 alebo poskytnú doplnkové asistenčné služby k službám uvedeným v prílohe I. Riadiaci orgán letiska môže s cieľom financovať služby vyššej úrovne alebo doplnkové služby, vymerať leteckému dopravcovi doplnkový poplatok k poplatku uvedenému v článku 8 ods. 3, ktorý je prehľadný, odvodený od nákladov a vytvorený po porade s príslušným leteckým dopravcom.

Článok 10

Asistenčné služby leteckých dopravcov

Letecký dopravca poskytuje zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou, ktorá odlieta, prichádza alebo prechádza cez letisko, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, asistenčné služby uvedené v prílohe II bez dodatočných poplatkov za predpokladu, že táto osoba spĺňa podmienky ustanovené v článku 7 ods. 1, 2 a 4.

Článok 11

Školenia

Leteckí dopravcovia a riadiace orgány letiska:

   a) zabezpečujú, aby boli všetci ich zamestnanci vrátane tých, ktorých zamestnáva subdodávateľ, poskytujúci priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, oboznámení s tým, ako plniť potreby osôb s rôznym postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou,
   b) poskytujú všetkým svojim zamestnancom pracujúcim na letisku, ktorí prichádzajú do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, školenia o nediskriminácii a informujú ich o zdravotných postihnutiach,
   c) zabezpečujú, aby sa všetci noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania zúčastnili školení v súvislosti s otázkami zdravotného postihnutia a aby boli ich zamestnanci v prípade potreby doškoľovaní.

Článok 12

Náhrady za stratené alebo zničené invalidné vozíky, iné mobilné pomôcky a pomocné zariadenia

V prípade straty alebo poškodenia invalidných vozíkov, iných mobilných pomôcok alebo pomocných zariadení na letisku alebo pri preprave na palube lietadla, sa cestujúcemu, ktorému toto zariadenie patrí, nahradí škoda v súlade s medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva.

Článok 13

Vylúčenie vzdania sa práva

Povinnosti voči zdravotne postihnutej osobe a osobe so zníženou pohyblivosťou podľa tohto nariadenia sa neobmedzujú, ani sa ich nemožno vzdať.

Článok 14

Výkon

1.  Každý členský štát určí orgán alebo orgány zodpovedné za výkon tohto nariadenia, pokiaľ ide o lety uskutočnené z a na letiská nachádzajúce sa na jeho území. V prípade potreby prijme tento orgán alebo orgány opatrenia potrebné na zabezpečenie rešpektovania práv zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou, vrátane súladu s normami kvality spomenutými v článku 9 ods. 1. Členské štáty oznámia Komisii orgán alebo orgány, ktoré určili.

2.  Členské štáty ustanovia v prípade potreby, že orgán alebo orgány zodpovedné za výkon tohto nariadenia, určené podľa odseku 1, zabezpečujú aj dostatočné uplatňovanie článku 8 vrátane predpisov o poplatkoch, s cieľom zamedziť nekalej hospodárskej súťaži. Na tento účel môžu vytvoriť aj osobitný orgán.

3.  Sťažnosti v súvislosti s údajným porušením tohto nariadenia sa môžu podávať na ktoromkoľvek orgáne alebo orgánoch určených na základe článku 1 alebo ktorémukoľvek príslušnému orgánu určenému členským štátom.

4.  Orgán členského štátu, ktorému je doručená príslušná sťažnosť, ktorá je v pôsobnosti orgánu určeného v inom členskom štáte, postúpi túto sťažnosť orgánu v tomto inom členskom štáte.

5.  Členské štáty prijmú opatrenia na informovanie zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou o ich právach na základe tohto nariadenia a o možnosti podať sťažnosť určenému orgánu alebo orgánom.

Článok 15

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o pokutách uplatniteľných pri porušovaní tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uskutočnenia. Stanovené pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii príslušné predpisy a okamžite ju informujú o všetkých ich následných zmenách a doplneniach.

Článok 16

Podávanie správ

Komisia podá najneskôr do 1. januára 2010 správu Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní a účinkoch tohto nariadenia. K správe sú v prípade potreby priložené legislatívne návrhy, ktorými sa ustanovenia tohto nariadenia podrobnejšie vykonávajú alebo revidujú.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa s účinnosťou od ...(10), okrem článkov 3 a 4, ktoré sa uplatňujú s účinnosťou od …(11)*.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Asistenčné služby v pôsobnosti riadiacich orgánov letísk

Asistenčné služby a úpravy potrebné na to, aby sa zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou umožnilo:

   oznámiť ich príchod na letisko a ich žiadosť o asistenčné služby na určených miestach vnútri a mimo budov terminálov spomenutých v článku 5,
   presunúť sa z určeného miesta k odbavovacej priehradke,
   prejsť odbavovacím postupom a dať zaregistrovať batožinu,
   presunúť sa od odbavovacej priehradky do lietadla, po absolvovaní pasovej, colnej a bezpečnostnej kontroly,
   v prípade potreby nastúpiť na palubu lietadla s pomocou výťahov, invalidných vozíkov alebo inej nutnej pomoci,
   presunúť sa od dvier lietadla na svoje sedadlo,
   uložiť a opäť prevziať batožinu na palube lietadla,
   presunúť sa od svojho sedadla ku dverám lietadla,
   v prípade potreby vystúpiť z paluby lietadla pomocou výťahov, invalidných vozíkov alebo inej nutnej pomoci,
   presunúť sa z lietadla do haly na príjem batožiny a prevziať batožinu, po absolvovaní pasovej, colnej a bezpečnostnej kontroly,
   presunúť sa z haly na príjem batožiny na určené miesto,
   stihnúť letecký prípoj v prípade tranzitu, podľa potreby s asistenčnými službami počas letu a na letisku vnútri budovy terminálu a medzi jednotlivými budovami terminálov,
   v prípade potreby sa presunúť na toalety.

V prípade, ak zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou sprevádza iná osoba, tejto osobe musí byť na žiadosť umožnené poskytnúť potrebnú pomoc na letisku a počas nástupu a výstupu z lietadla.

Pozemná obsluha všetkých potrebných mobilných pomôcok, vrátane zariadení ako sú elektrické invalidné vozíky (podlieha oznámeniu 48 hodín vopred a možným obmedzeniam, pokiaľ ide o miesto na palube lietadla, ako aj uplatňovaniu príslušných právnych predpisov týkajúcich sa nebezpečného tovaru).

Dočasné poskytnutie náhrady za zničené alebo stratené mobilné pomôcky, hoci nie nevyhnutne podľa zásady "rovnaké za rovnaké".

Prípadná pozemná obsluha slepeckých psov s osvedčením.

Oznámenie informácií potrebných na let prístupnými formami.

PRÍLOHA II

Asistenčné služby leteckých dopravcov

Preprava slepeckých psov s osvedčením na palube lietadla, v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Okrem lekárskeho zariadenia doprava najviac dvoch kusov mobilnej pomôcky na zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou, vrátane elektrických invalidných vozíkov (podlieha oznámeniu 48 hodín vopred a možným obmedzeniam, pokiaľ ide o miesto na palube lietadla ako aj uplatňovaniu príslušných právnych predpisov o nebezpečných tovaroch).

Oznámenie podstatných informácií potrebných na let prístupnými formami.

Vynaloženie primeraného úsilia na to, aby boli sedadlá pridelené cestujúcim na žiadosť, podľa jednotlivých potrieb zdravotne postihnutých ľudí alebo ľudí so zníženou pohyblivosťou a s prihliadnutím na bezpečnostné pravidlá a voľné miesta.

V prípade potreby pomoc pri presune na toalety.

V prípade, že zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou sprevádza iná osoba, urobí letecký dopravca všetko pre to, aby mohla sedieť vedľa zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2005.
(5) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59.
(6) Ú. v. ES L 46, 17.2.2004, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 272, 25.10.1996, s. 36. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(8) Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.
(9) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.
(10)* Dva roky od dátumu jeho uverejnenia v Úradnom vestníku.
(11)** Jeden rok od dátumu jeho uverejnenia v Úradnom vestníku.


Opatrenia pre signatárske krajiny protokolu o cukre ***I
PDF 430kWORD 86k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú sprievodné opatrenia pre krajiny protokolu o cukre, ktoré nepriaznivo ovplyvní reforma režimu EÚ v sektore cukru (KOM(2005)0266 – C6-0210/2005 – 2005/0117(COD))
P6_TA(2005)0520A6-0281/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0266)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 179 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0210/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0281/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  Domnieva sa, že finančný rámec je zlučiteľný so stropom stanoveným v okruhu 4 finančného výhľadu iba vtedy, ak rešpektuje celkové riešenie finančných prostriedkov v okruhu 4 v súlade s ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(2);

3.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005, ktorým sa ustanovujú sprievodné opatrenia pre krajiny protokolu o cukre, ktoré nepriaznivo ovplyvní reforma režimu EÚ v sektore cukru

P6_TC1-COD(2005)0117


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 179,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Európske spoločenstvo sa v rámci dohody o partnerstve medzi krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (ďalej len "krajiny AKT") a členskými štátmi ES(4) zaviazalo podporovať krajiny AKT na ich ceste k zmenšeniu chudoby a trvalo udržateľnému rozvoju a uznáva dôležitosť komoditných sektorov a s nimi súvisiacich protokolov.

(2)  Ustanovenia o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru, uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001(5), sa zrevidujú s ohľadom na legislatívne návrhy Komisie predložené Rade.

(3)  V rámci protokolu o cukre, pripojeného k prílohe V k dohode o partnerstve medzi krajinami AKT a ES, niektoré krajiny AKT odkázané na vývoz cukru na trh EÚ. Reforma výrazne zmení ich trhové podmienky.

(4)  Proces prispôsobovania sa krajín protokolu o cukre týmto novým trhovým podmienkam bude komplikovaný, berúc do úvahy sociálno-ekonomický význam a multifunkčnú úlohu sektora cukru a jeho vysoký stupeň závislosti na trhu EÚ vo viacerých z týchto štátov.

(5)  Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu o dosiahnutí udržateľného poľnohospodárskeho modelu pre Európu prostredníctvom reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky - reforma sektora cukru, sa Komisia zaviazala podporiť proces prispôsobovania sa krajín protokolu o cukre, a zásady návrhov podpory sformulovala v pracovnom dokumente o akčnom pláne sprievodných opatrení pre krajiny protokolu o cukre, ktoré nepriaznivo ovplyvní reforma režimu EÚ v sektore cukru. Tento pracovný dokument bol predmetom rozhovorov s krajinami protokolu o cukre.

(6)  Je nevyhnutné, aby krajiny protokolu o cukre dostali čo najrýchlejšiu podporu, ktorá by dopĺňala v súčasnosti poskytovanú pomoc, aby boli šance na úspešné prispôsobenie sa novým podmienkam čo najväčšie.

(7)  Krajinám protokolu o cukre je preto potrebné okrem pomoci v rámci dohody o partnerstve medzi krajinami AKT a ES poskytnúť finančnútechnickú pomoc, vrátane rozpočtovej podpory, aby sa mohli prispôsobiť týmto novým trhovým podmienkam, pričom by sa ponúkli rôzne druhy pomoci, ktoré by zohľadnili rozdielne situácie medzi krajinami a v rámci jednotlivých krajín. Cieľom tejto pomoci musí byť zvýšenie konkurencieschopnosti sektora cukrovej trstiny, vývoj alternatívnych hospodárskych činností a s pomocou dostatočných prostriedkov zvládnutie širších ťažkých sociálnych, environmentálnych a hospodárskych dôsledkov menších príjmov zo sektora cukru pre národné hospodárstva, prípadne kombinácia niektorých z týchto cieľov.

(8)  Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určenie rozsahu takejto pomoci, ktorá by odrážala špecifické adaptačné snahy každej z týchto dodávateľských krajín AKT, ktoré je potrebné vynaložiť v dôsledku reformy.

(9)  Takáto pomoc by sa mala poskytovať jeden rok a podpora by mala byť k dispozícii až do roku 2013 prostredníctvom rozvojovej časti nástroja na rozvojovú spoluprácu a na hospodársku spoluprácu.

(10)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to najmä sprevádzať adaptačný proces krajín protokolu o cukre, ktoré nepriaznivo ovplyvní reforma režimu EÚ v sektore cukru – nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(11)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(6),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet

1.  Týmto sa ustanovuje program finančnej a technickej pomoci, v prípade potreby zahŕňajúci rozpočtovú podporu, ako sprievodné opatrenie k procesu adaptácie krajín protokolu o cukre, ktoré čelia novým podmienkam na trhu s cukrom v dôsledku plánovanej reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru.

2.  S výhradou článku 11 ods. 3 sa tento program zavádza na rok 2006.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tohto nariadenia sa:

   1) pod pojmom "krajiny protokolu o cukre" rozumejú krajiny AKT uvedené v prílohe,
   2) pod pojmom "cukor" rozumie surový alebo biely cukor získaný z cukrovej trstiny.

Článok 3

Spôsobilosť na získanie pomoci a postup

1.  Krajiny protokolu o cukre sú spôsobilé na získanie finančnej a technickej pomoci, ktorá v prípade potreby zahŕňa rozpočtovú podporu.

2.  Finančná a technická pomoc sa udeľuje na žiadosť každej krajiny protokolu o cukre. Žiadosti o finančnú a technickú pomoc sa predkladajú najneskôr do ...(7).

3.  Žiadosti sa opierajú o súhrnnú viacročnú adaptačnú stratégiu stanovenú príslušnou krajinou v súlade s článkom 4 a prekonzultovanú so všetkými zúčastnenými stranami. Viacročná adaptačná stratégia môže zahrnúť vykonávané opatrenia a tiež súčasné a budúce finančné dôsledky uskutočnených sociálnych plánov, pod výslovnou podmienkou, že opatrenia a sociálne plány jasne zodpovedajú cieľom stanoveným v článku 4 ods. 1.

4.  Krajiny protokolu o cukre, ktoré predložia žiadosť, ktorá sa nezakladá na súhrnnej viacročnej adaptačnej stratégii, budú v roku 2006 spôsobilé na získanie finančnej a technickej pomoci len na vypracovanie takejto stratégie.

Článok 4

Viacročná adaptačná stratégia

1.  Viacročná adaptačná stratégia sa zameriava na dosiahnutie jedného alebo viacerých z týchto cieľov:

   a) zvýšiť konkurencieschopnosť sektora cukru a cukrovej trstiny, ak je to trvalo udržateľný proces, najmä z hľadiska dlhodobej ekonomickej životaschopnosti sektora a berúc do úvahy situáciu rôznych zúčastnených strán reťazca,
   b) podporiť hospodársku diverzifikáciu oblastí závislých na cukre, napríklad presmerovaním súčasnej výroby cukru na výrobu bioetanolu a iných nepotravinových spôsobov využitia cukru,
   c) zvládnuť širšie dôsledky adaptačného procesu, ktoré môžu súvisieť so zamestnanosťou a sociálnymi službami, obhospodarovaním pôdy a obnovou životného prostredia, energetikou, výskumom a inováciou i makroekonomickou stabilitou, ale nielen s nimi.

2.  Stratégia prinajmenšom definuje sledované ciele, postupy a prostriedky určené na ich dosiahnutie, zodpovednosti rôznych zúčastnených strán a finančný plán na implementáciu stratégie.

Zo sociálneho a environmentálneho hľadiska posudzuje svoju udržateľnosť za súčasných a budúcich trhových podmienok. Musí preukázať svoju zlučiteľnosť so všeobecnými rozvojovými stratégiami krajiny a zameranie na zmenšenie chudoby.

3.  V rámci viacročnej stratégie sa stanovuje špecifický plán pomoci na rok 2006. Pri vypracovaní tohto plánu sa pozornosť sústreďuje na:

   efektívnosť nákladov a trvalo udržateľný účinok,
   jednoznačnú definíciu a monitorovanie cieľov a ukazovateľov výsledkov.

Článok 5

Opatrenia prijaté Komisiou

1.  Po konzultácii s dotknutou krajinou protokolu o cukre sa v súlade s článkom 4 prijíma viacročná adaptačná stratégia podľa postupu uvedeného v článku 7 ods. 2.

2.  Osobitne sa zohľadní individuálna situácia každej krajiny protokolu o cukre. Poskytnutie pomoci podľa tohto nariadenia krajinám, ktoré sa nachádzajú v politickej kríze nezávisle od vývoja v sektore cukru, posúdi Komisia jednotlivo.

3.  V roku 2006 sa pomoc krajinám protokolu o cukre, ktoré nemajú vypracovanú viacročnú adaptačnú stratégiu, poskytuje na základe ročného pracovného programu prijatého podľa postupu uvedeného v článku 7 ods. 2.

4.  Pomoc poskytovaná na základe tohto nariadenia je sprievodná ale zároveň i doplnková k pomoci z iných nástrojov rozvojovej spolupráce.

Článok 6

Vykonávanie opatrení

Opatrenia financované podľa tohto nariadenia sa vykonávajú v súlade so všeobecnými pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(8). Na riadiace postupy sa vzťahuje najmä článok 53 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článok 36 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002(9), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

Článok 7

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor pre rozvoj zodpovedný za príslušnú geografickú oblasť.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je 30 dní. V súlade s článkom 7 ods. 3 uvedeného rozhodnutia sa musí v plnom rozsahu rešpektovať právo Európskeho parlamentu na pravidelné informácie.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 8

Celková suma

Referenčná suma na rok 2006 určená na vykonávanie tohto nariadenia je 40 000 000 EUR.

Článok 9

Rozdelenie celkovej sumy

1.  V rámci celkovej sumy, ktorá je k dispozícii na rok účinnosti tohto nariadenia, Komisia stanovuje najvyššiu možnú sumu pre každú krajinu protokolu o cukre na financovanie opatrení uvedených v článkoch 3 ods. 3 a 4 ods. 3 podľa potrieb každej krajiny, ktoré závisia od dôsledkov reformy v sektore cukru príslušnej krajiny a od významu sektora cukru pre jej národné hospodárstvo. Stanovenie kritérií prideľovania sa zakladá na údajoch o úrodách spred roka 2004.

2.  Ďalšie pokyny na rozdelenie celkovej sumy medzi krajiny protokolu o cukre stanoví Komisie, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2.

3.  Referenčná suma na vykonávanie finančnej a technickej pomoci uvedenej v článku 3 ods. 4, ktorá sa použije na vypracovanie viacročnej stratégie, je 300 000 EUR.

4.  Suma vo výške približne 3 % z celkovej sumy sa použije na financovanie ľudských a materiálových zdrojov potrebných na účinné spravovanie pomoci a dohľad nad ňou.

Článok 10

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1.  Všetky dohody vyplývajúce z tohto nariadenia obsahujú v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2988/95(10), (Euratom, ES) č. 2185/96(11) a (ES) č. 1073/1999(12) ustanovenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o podvod, korupciu a akékoľvek iné nezrovnalosti.

2.  Dohody výslovne oprávňujú Komisiu a Dvor audítorov uskutočniť audit dokumentov alebo audit priamo na mieste u ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo subdodávateľa, ktorým sa poskytli finančné prostriedky Spoločenstva. Komisiu výslovne oprávňujú aj na vykonávanie kontrol a inšpekcií priamo na mieste, ako je uvedené v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96.

3.  Všetky zmluvy súvisiace s vykonávaním pomoci zaisťujú, že sa práva Komisie a Dvoru audítorov podľa odseku 2 môžu uplatniť počas plnenia zmlúv a po skončení ich plnenia.

Článok 11

Obdobie platnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa do 31. decembra 2006. Aj naďalej sa uplatňuje na právne akty a záväzky súvisiace s implementáciou rozpočtového roku 2006.

3.  V prípade, že nástroj na rozvojovú spoluprácu a na hospodársku spoluprácu nenadobudne účinnosť 1. januára 2007, doba platnosti tohto nariadenia sa predĺži až do doby, kedy tento nástroj nadobudne účinnosť.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha

Krajiny protokolu o cukre na ktoré sa odkazuje v článku 2

1.  Barbados

2.  Belize

3.  Guyana

4.  Jamajka

5.  Svätý Krištof a Nevis

6.  Trinidad a Tobago

7.  Fidži

8.  Konžská republika

9.  Pobrežie Slonoviny

10.  Keňa

11.  Madagaskar

12.  Malawi

13.  Maurícius

14.  Mozambik

15.  Svazijsko

16.  Tanzánia

17.  Zambia

18.  Zimbabwe

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2005.
(4) Dohoda o partnerstve medzi členmi africkej, karibskej a tichomorskej skupiny štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23 júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3).
(5) Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 39/2004 (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2004, s. 16).
(6) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(7)* 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(8) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1261/2005 (Ú. v. EÚ L 201, 2.8.2005, s. 3).
(10) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18 decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(11) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11 novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).


Protokol k dohode o rybolove ES - Seychely *
PDF 295kWORD 52k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa na obdobie od 18. januára 2005 do 17. januára 2011 stanovujú možnosti rybolovu a výška finančného príspevku podľa Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Seychelskou republikou o rybolove v blízkosti pobrežia Seychel (KOM(2005)0421 – C6-0321/2005 - 2005/0173(CNS))
P6_TA(2005)0521A6-0385/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady (KOM(2005)0421)(1),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0321/2005),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozvoj (A6-0385/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady a schvaľuje uzavretie protokolu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Seychelskej republiky.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Odôvodnenie 2
(2)  Výsledkom týchto rokovaní bol nový protokol parafovaný 23. septembra 2004, ktorým sa na obdobie od 18. januára 2005 do 17. januára 2011 stanovujú možnosti rybolovu a výška finančného príspevku podľa dohody.
(2)  Výsledkom týchto rokovaní bol nový protokol parafovaný 23. septembra 2004, ktorým sa na obdobie od 18. januára 2005 do 17. januára 2011 stanovujú možnosti rybolovu a výška finančného príspevku podľa dohody. Návrh nariadenia o uzatvorení nového protokolu bol Európskemu parlamentu predložený 14. októbra 2005, t. j. 14 dní po uplynutí lehoty na uskutočnenie prvej platby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a) Finančná náhrada poskytovaná Európskym spoločenstvom by sa mala využiť aj na zlepšovanie podmienok pobrežného obyvateľstva, ktoré sa živí rybolovom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Článok 3 a (nový)
Článok 3a
V priebehu štvrtého roka uplatňovania protokolu a tiež na konci doby jeho platnosti a pred uzatvorením akejkoľvek inej dohody o jeho predĺžení, predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní dohody o rybolove ako aj o podmienkach jej vykonávania. Táto správa bude zároveň obsahovať analýzu nákladov a prínosov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Článok 3 b (nový)
Článok 3b
Na základe správ uvedených v článku 3a a po konzultácii s Európskym parlamentom Rada v prípade potreby udelí Komisii na účely uzavretia nového protokolu mandát na rokovania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Článok 3 c (nový)
Článok 3c
Komisia predloží každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch viacročného odvetvového programu Seychel, ako je uvedené v článku 7 protokolu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Článok 3 d (nový)
Článok 3d
Komisia odovzdá Európskemu parlamentu a Rade jedno vyhotovenie správ o opatreniach zameraných na podporu zodpovedného a trvalo udržateľného rybolovu, ktoré jej odovzdajú seychelské orgány v súlade s ustanoveniami protokolu.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Financovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a morské právo *
PDF 385kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia na vykonávanie spoločnej politiky rybného hospodárstva a v oblasti morského práva (KOM(2005)0117 – C6-0131/2005 – 2005/0045(CNS))
P6_TA(2005)0522A6-0340/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0117)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0131/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0340/2005),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   upresňuje, že rozpočtové prostriedky uvedené v návrhu nariadenia sú určené výlučne na usmernenie, kým sa nedosiahne dohoda o finančnom výhľade na obdobie 2007 a nasledujúce roky;

3.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

4.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Odôvodnenie 4a (nové)
(4a) Okrem toho by sa mali zohľadniť závery zo zasadania Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov z júla 2004 v súvislosti s partnerskými dohodami o rybolove.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Článok 3 písmeno f)
f) vykonávanie opatrení týkajúcich sa dvojstranných a mnohostranných dohôd na účely CFP a najmä zlepšenie trvalo udržateľných zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretej krajiny a na otvorenom mori;
f) vykonávanie opatrení týkajúcich sa dvojstranných a mnohostranných dohôd na účely CFP a najmä zabezpečenie trvalo udržateľných zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretej krajiny a na otvorenom mori;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Článok 7 odsek 1 písmeno a)
a) rozvoj riadenia zdrojov rybného hospodárstva a kontrolných kapacít tretích krajín prostredníctvom spolupráce na zabezpečenie trvalo udržateľného rybolovu a na podporu hospodárskeho rozvoja sektoru rybného hospodárstva v týchto krajinách zlepšením vedeckého a technického hodnotenia príslušného rybného hospodárstva, monitorovania a kontroly činností rybolovu, hygienických podmienok a podnikateľského prostredia v sektore,
a) rozvoj riadenia zdrojov rybného hospodárstva a kontrolných kapacít (vrátane systému monitorovania plavidiel (VMS) a iných spôsobov sledovania nezákonného, neregulovaného a nenahláseného (NNN) rybolovu) tretích krajín prostredníctvom spolupráce na zabezpečenie trvalo udržateľného rybolovu a na podporu hospodárskeho rozvoja sektoru rybného hospodárstva v týchto krajinách zlepšením vedeckého a technického hodnotenia príslušného rybného hospodárstva, monitorovania a kontroly činností rybolovu, hygienických podmienok a podnikateľského prostredia v sektore,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Článok 7 odsek 1 písmeno a a) (nové)
aa) pomoc racionálnemu a udržateľnému využívaniu nadbytočných morských zdrojov pobrežných štátov, predovšetkým zabránením nadmerného lovu rýb, ktoré sú predmetom záujmu miestnych ľudí; v súlade s tým sa náležite prihliadne na priority pobrežných štátov v prospech ich súkromného sektora;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Článok 7 odsek 1 písmeno a b) (nové)
ab) zlepšenie vedeckých a technických poznatkov o danom rybnom hospodárstve s prihliadnutím na uskutočnené a ďalšie potrebné práce v oblasti vykonané na vhodnej regionálnej úrovni a so zreteľom na pravdepodobný vplyv rybolovu na životné prostredie, a to najmä prostredníctvom návrhov pre partnerov zriadiť vedecké a technické výbory na zodpovedajúcej úrovni,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Článok 7 odsek 1 písmeno a c) (nové)
ac) pomoc potlačeniu nezákonného, neregulovaného a neregistrovaného rybolovu, a to predovšetkým posilnením riadiacich, kontrolných a následných opatrení pre rybolovné činnosti nediskriminačným spôsobom;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Článok 7 odsek 1 písmeno b)
b) ochrana zamestnania v regiónoch Spoločenstva, ktoré sú závislé na rybolove,
b) ochrana zamestnania súvisiaceho s plavidlami, ktoré sú prevádzkované v rámci dohôd z dôvodu ich osobitnej povahy a skutočnosti, že patria regiónom, ktoré sú vysoko závislé na rybolove,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Článok 7 odsek 1 písmeno b a) (nové)
ba) pomoc stratégiám udržateľného riadenia rybného hospodárstva, tak ako ich určí pobrežný štát, predovšetkým s prihliadnutím na rozvojové programy vypracované na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni za pomoci Spoločenstva v súlade s dohodami o spolupráci alebo o pridružení,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Článok 7 odsek 1 písmeno c a) (nové)
ca) podpora celkového lepšieho riadenia rybného hospodárstva na finančnej a politickej úrovni, predovšetkým posilnením budovania kapacít pobrežných štátov a bojom proti korupcii,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Článok 10 odsek 1 písmeno b a) (nové)
ba) zber údajov na účely podpory rozvoja, riadneho vyhodnocovania a monitorovania plánov rybného hospodárstva a činností vo vzťahu k realizácii siete Natura 2000 na mori,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Článok 10 odsek 1 písmeno b b) (nové)
bb) zber údajov na účely hodnotenia vplyvu na životné prostredie (EIA) nových rybných hospodárstiev a strategického hodnotenia životného prostredia (SEA) programov a opatrení rybného hospodárstva;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Článok 12 písmeno c)
c) prevádzkové náklady počas začiatočnej fázy (päť rokov) a náklady na prekladateľské a tlmočnícke služby regionálnych poradných rád tak, ako je stanovené v rozhodnutí Rady 585/2004/ES,
c) prevádzkové náklady regionálnych poradných rád, náklady na prekladateľské a tlmočnícke služby a náklady na poskytovanie vedeckého poradenstva,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Článok 12 pododsek (ea) (nový)
(ea) výdavky súvisiace so zriadením a podporovaním združení, ktoré reprezentujú drobný pobrežný rybolov, ako aj s ich začlenením do rozhodovacieho procesu v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12
Článok 13 odsek 1 písmeno a)
(a) výdavky vzniknuté z dohôd o rybolove a partnerských dohôd o rybolove, o ktorých Komisia rokovala alebo ktoré má v úmysle obnoviť alebo prerokovať s tretími krajinami;
a) výdavky vzniknuté z dohôd o rybolove a partnerských dohôd o rybolove, o ktorých Komisia rokovala alebo ktoré má v úmysle obnoviť alebo prerokovať s tretími krajinami za podmienky, že pri každej dohode hodnotiaca správa k dohode odporučí, že navrhnutá úroveň výdavkov je nákladovo efektívna a uvedie plné odôvodnenie všetkých výdavkov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Článok 13 odsek 2 pododsek 1 a (nový)
Na základe návrhu Komisie prijme Rada do 31. decembra 2009 rámcové nariadenie o dohodách o rybolove s tretími krajinami. Nariadenie stanoví všeobecné ciele dohôd, postupy pre ich prerokovanie a administratívne záležitosti a zahrnie kritériá na ich hodnotenie so zreteľom na hodnotu pre Spoločenstvo, ich súdržnosť s ostatnými politikami Spoločenstva vrátane rozvoja a životného prostredia, a ich environmentálnu, ekonomickú a sociálnu udržateľnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Článok 25 odsek 4
4.  Na všetky údaje prenesené alebo zhromaždené v súlade s týmto nariadením sa vzťahuje služobné tajomstvo a sú oprávnené na rovnakú ochranu ako tú, ktorá sa poskytuje na podobné údaje vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktoré ich prijímajú, a zodpovedajúcimi ustanoveniami uplatniteľnými na orgány Spoločenstva.
4.  Na všetky údaje prenesené alebo zhromaždené v súlade s týmto nariadením sa vzťahuje služobné tajomstvo a sú oprávnené na rovnakú ochranu ako tú, ktorá sa poskytuje na podobné údaje vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, ktoré ich prijímajú, a zodpovedajúcimi ustanoveniami uplatniteľnými na orgány Spoločenstva. Komisia však napriek tomu uverejní súhrny a súhrnné údaje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Článok 29 odsek 4
4.  Na základe zásady vnútroštátnej suverenity môže Komisia vykonať alebo mohla vykonať finančný audit finančných prostriedkov vyplatených tretím krajinám za opatrenia financované podľa článku 13 písm. a) iba so súhlasom príslušnej tretej krajiny.
4.  V súvislosti s finančnými prostriedkami vyplatenými tretím krajinám na opatrenia financované podľa článku 13 ods. 1 písm. a), ktoré sú určené na špecifické účely, Komisia zabezpečí, aby sa najprv dosiahla dohoda s príslušnou treťou krajinou, ktorá Komisii umožní vykonať alebo nechať vykonať finančný audit a kontroly na mieste.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16
Článok 29 odsek 4 pododsek 1 a (nový)
Každá partnerská dohoda o rybolove alebo dohoda o rybolove obsahuje mechanizmus, ktorý umožňuje Komisii zistiť, či prostriedky vyplatené tretej krajine podľa tohto článku boli vydané spôsobom stanoveným v dohode.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku *
PDF 206kWORD 25k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Gruzínsku (KOM(2005)0571 - C6-0407/2005 - 2005/0224(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky Parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0571)(1) ,

‐   so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0407/2005),

‐   so zreteľom na článok 51 a 134 rokovacieho poriadku,

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2006
PDF 336kWORD 100k
Uznesenie Európskeho parlamentu o legislatívnom pláne a pláne práce Komisie na rok 2006
P6_TA(2005)0524RC-B6-0636/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o legislatívnom a pracovnom programe na rok 2006; "Uvoľnenie celého potenciálu Európy" (KOM(2005)0531),

–   so zreteľom na článok 33 a článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže ročný legislatívny a pracovný program tvorí nenahraditeľný nástroj, ktorý umožňuje Európskej únii zamerať sa na dosiahnutie jej kľúčových strategických cieľov, a to na posilnenie prosperity, solidarity a bezpečnosti v rámci Európy a na posilnenie jej úlohy na medzinárodnom poli,

B.   keďže užšia koordinácia a spolupráca medzi inštitúciami Únie a posilnenie schopnosti Európskej rady zabezpečiť dôveryhodnejšie politické riadenie záležitostí Únie sú nevyhnutným predpokladom úspešného splnenia strategických cieľov EÚ a priblíženia sa k jej občanom,

C.   vzhľadom na kritický význam roku 2006 pre inštitucionálnu budúcnosť európskeho projektu a tiež pre dosiahnutie lisabonských cieľov,

D.   so zreteľom na potrebu zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ, regulačnú a správnu prácu a na tento účel skutočne posúdiť zlučiteľnosť všetkých súčasných alebo plánovaných legislatívnych návrhov Komisie so zreteľom na náklady na plánované opatrenia, dopad na konkurencieschopnosť, ako aj potrebu rešpektovať zásadu subsidiarity a obmedziť byrokraciu,

Politické priority

1.   schvaľuje všeobecné smerovanie Komisie v súvislosti s jej legislatívnym a pracovným programom na rok 2006, keďže je hlboko presvedčený, že najlepším spôsobom, akým môže Európa reagovať na výzvy globalizácie a dosiahnuť svoje strategické ciele, je v plnom rozsahu využiť svoj potenciál a podporovať svoje spoločné hodnoty na domácej a celosvetovej úrovni; vyzýva inštitúcie EÚ a orgány členských štátov, aby v rámci svojich právomocí a zodpovednosti v plnej miere prispeli k plneniu tohto programu;

Rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť

2.   víta skutočnosť, že podpora rastu a zamestnanosti zohráva kľúčovú úlohu v rámci priorít Komisie, ako aj to, že dôraz sa kladie na modernizáciu európskeho hospodárstva; zdôrazňuje základný význam uplatňovania prehodnotenej lisabonskej stratégie tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Spoločenstva a poukazuje na potrebu rozvíjania ľudských zdrojov, vedomostí, inovácie a výskumu;

Opätovné prepojenie Európy s jej občanmi: diskusia o budúcnosti Európy

3.   trvá na naliehavej potrebe, aby boli obyvatelia Európy účinne informovaní o jej krokoch a vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie pôsobila pri odstraňovaní súčasného "nedostatku informácií" a aby zvýšila dôveru obyvateľov v európske projekty, najmä poukázaním na prínos Európy k ich každodennému životu;

4.   víta plán "D" navrhnutý Komisiou pre demokraciu, dialóg a diskusiu (KOM(2005)0494), požaduje však riadne skoordinovanú medziinštitucionálnu kampaň a stratégiu, ktoré uľahčia rýchle prijatie Zmluvy o Ústave pre Európu na základe súčasného návrhu ústavnej zmluvy, ktorú už ratifikovala viac ako polovica členských štátov, tvoriacich viac ako 50 % obyvateľstva EÚ;

Finančný výhľad

5.   trvá na tom, že finančný výhľad na roky 2007 - 2013 by mal poskytovať základ pre budúci vývoj silnej Európskej únie a očakáva, že Komisia obháji svoju pozíciu, konkrétne, že finančný výhľad musí byť stanovený na dostatočnej úrovni na financovanie politických priorít EÚ;

6.   zdôrazňuje, že v roku 2006 sa skončí viac ako 40 viacročných programov a tieto programy musia byť pripravené na spustenie do začiatku roku 2007, aby sa mohli napĺňať nové politické priority, ktoré sú spojené s novou generáciou viacročných programov; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej spolupráce s Európskym parlamentom, nezávisle na dohode o finančnom výhľade, postupovala ráznejšie (predovšetkým v oblasti programov pre vonkajšie politiky) a aby podnikla všetky kroky na skončenie nevyhnutných legislatívnych postupov;

Za ročný program, ktorý bude viditeľný, súdržný a medziinštitucionálny

7.   víta svoje zapojenie do prípravy legislatívneho a pracovného programu; požaduje však, aby Komisia zlepšila koherentnosť prezentácie a obsahu ročného programu, najmä zahrnutím právneho základu každého návrhu, a aby rovnako zvýšila viditeľnosť činnosti Únie; dúfa, že vo veľmi blízkej budúcnosti sa tento ročný program stane skutočným medziinštitucionálnym akčným programom, ktorý umožní poskytovanie informácií občanom, ktorí o to majú záujem, a sledovanie spôsobu, akým EÚ plánuje riešiť ich problémy;

Konkurencieschopnejšia a súdržnejšia Európa
Výskum, vedomosti a kvalifikácia

8.   nalieha na členské štáty, ako aj na Európsku úniu, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti vedomostí a výskumu v súlade s lisabonskou agendou, a v tejto súvislosti dôrazne žiada, aby sa novým rámcovým programom, ktoré sa týkajú výskumu, konkurencieschopnosti a inovácie, a iniciatíve i2010 poskytli dostatočné finančné prostriedky a tiež, aby Rada v plnej miere zohľadnila ich význam z hľadiska rozpočtu;

9.   víta plánované návrhy Komisie zriadiť Európsky technologický ústav a vytvoriť, na báze dobrovoľnosti, Európsky kvalifikačný rámec, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambicióznejších programov, ktoré by riešili problémy vo vzdelávacích systémoch EÚ; opakuje výzvu Európskeho parlamentu a Rady podporovať vysokú úroveň európskych univerzít a vyššieho vzdelávania, ako aj lepšiu znalosť jazykov;

Jednotný trh

10.   opätovne zdôrazňuje, že na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva je potrebné v prvom rade dobudovať vnútorný trh, čo je v záujme spotrebiteľov, ako aj podnikov;

11.   naliehavo požaduje opatrenia na zníženie byrokracie, pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú dve tretiny pracovných miest, a tiež požaduje jednoduchšie, jasnejšie právne predpisy, ktoré netvoria prekážky na ceste k podnikateľskému rastu a inovácii;

12.   žiada Komisiu, aby nestiahla svoje návrhy týkajúce sa európskej verejnej spoločnosti a európskeho združenia, a vyzýva Komisiu, aby čo možno najskôr predložila návrh 14. smernice o cezhraničnom presune sídla a ukončila realizačnú štúdiu zameranú na vyhodnotenie osobitnej potreby upraviť európsku súkromnú spoločnosť a problémov, ktoré by jej vytvorenie mohlo priniesť;

13.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú ochranu práv duševného vlastníctva a aby čo možno najskôr predstavila návrh jednotného patentu Spoločenstva, ktorý by poskytoval väčšiu právnu istotu a podporoval inováciu;

14.   znovu opakuje, že úspešná integrácia trhov s finančnými službami bude nepochybne závisieť od včasnej transpozície a účinného uplatňovania súčasných právnych predpisov, ako aj od ďalšieho súladu dozorných postupov;

15.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby Lamfalussyho proces fungoval efektívne na všetkých úrovniach, a najmä aby boli zachované právomoci Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu;

16.   schvaľuje záväzok Komisie zlepšovať správne fungovanie systému zdaňovania, ako aj jej úmysel začať rozpravu o stratégii EÚ pre boj proti daňovým podvodom;

17.   víta návrhy týkajúce sa občianskeho súdnictva, z ktorých budú mať priamy úžitok občania, najmä deti, v cezhraničných prípadoch pokiaľ ide o rozvod a majetkové vzťahy v manželstve; ale zdôrazňuje potrebu výraznejšej činnosti v oblasti občianskeho súdnictva ako jediného spôsobu na zaručenie bezpečnosti a prístupu občanov k spravodlivosti v celej Európe;

Doprava a transeurópske siete

18.   zdôrazňuje, že je potrebné plánovať veľmi rýchle vykonávanie hlavných projektov v oblasti transeurópskych dopravných sietí, ktoré by sa mali financovať tak z rozpočtu EÚ, ako aj, pokiaľ je to možné, prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev;

19.   vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý stanoví minimálne environmentálne a zdravotné požiadavky na recykláciu plavidiel vyradených z prevádzky; žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa dopravnej logistiky s cieľom uľahčiť kombinovanú dopravu, ako aj návrh týkajúci sa ochrany dôležitej dopravnej a energetickej infraštruktúry;

20.   víta novú námornú stratégiu ktorá je zameraná na vybudovanie súdržnejšej Európy, pokiaľ ide o integrovanie vývoja rozličných verejných politík v tejto oblasti;

Politika súdržnosti

21.   berie na vedomie, že lisabonská stratégia a politika súdržnosti sú v zásade prepojené a domnieva sa, že prostredníctvom väčšieho úsilia o koordináciu týchto dvoch politík by sa dosiahla väčšia súdržnosť a lepšie výsledky pre znevýhodnené regióny;

22.   vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie a zabezpečila prijatie nariadení o štrukturálnych fondoch na obdobie 2007 až 2013 a strategických usmernení v roku 2006;

Rozširovanie eurozóny

23.   domnieva sa, že euro napomáha udržaniu stabilného makroekonomického prostredia; navrhuje, aby sa uskutočnili prípravy s cieľom zaviesť euro v krajinách, ktoré najrýchlejšie smerujú k splneniu konvergenčných kritérií na vstup do eurozóny, ale dôrazne žiada Komisiu, aby bola prísna vo svojom hodnotení pokroku, ktorý tieto krajiny dosiahli;

Zlepšovanie kvality života
Životné prostredie

24.   žiada Komisiu, aby si udržala vedúcu úlohu v boji proti klimatickým zmenám a vyvinula stratégie zamerané na začlenenie letectva do systémov obchodovania s emisiami v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby zriadila rámec, ktorý pripraví podmienky na prijatie ďalších záväzkov v oblasti znižovania emisií v pokjótskom období po roku 2012 a tým poskytla ďalšie podnety na využitie trhových nástrojov na splnenie týchto cieľov;

25.   súhlasí s uplatňovaním koordinovaného prístupu pri riešení environmentálnych výziev kontinentu (ako sú záplavy, sucho a kvalita ovzdušia v mestách); oceňuje vyzdvihovanie významu ochrany biodiverzity na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

Trvalo udržateľné a inovatívne energetické zdroje

26.   víta dôraz, ktorý sa kladie na energetickú politiku a najmä navrhovanú Zelenú knihu zameranú na zaistenie bezpečných, konkurencieschopných a trvalo udržateľných energetických zdrojov, pričom táto zelená kniha bude mať dôležitý význam pri stanovovaní globálnej stratégie s cieľom čeliť výzvam v oblasti energetiky (ako energetická účinnosť, rozvoj integrovanej siete a podpora zdrojov obnoviteľnej energie); domnieva sa, že legislatívny návrh týkajúci sa vykurovania a klimatizácie prostredníctvom zdrojov obnoviteľnej energie by sa mal stať integrálnou súčasťou tejto stratégie;

Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, rybolov a cestovný ruch

27.   zdôrazňuje význam reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a plného vykonávania už dohodnutých reforiem, ako aj väčšieho investovania do výskumu a technológie v týchto oblastiach;

28.   berie na vedomie, že reformy v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu už vyznačili smer k dosiahnutiu trvalej udržateľnosti a k zvýšeniu konkurencieschopnosti a v tejto súvislosti víta sektorové reformy (týkajúce sa vína, ovocia a zeleniny, banánov), ktoré sú naplánované na rok 2006;

29.   víta začatie činnosti s cieľom zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku a s veľkým záujmom očakáva príslušný akčný plán, aby sa mohli neúprosne a rýchlo zmenšiť administratívne prekážky, ktoré sa v súčasnosti kladú na poľnohospodárov;

30.   s poľutovaním berie na vedomie neprítomnosť iniciatív v oblasti rybolovu a preto vyzýva Komisiu, aby pripravila najmä osobitné programy na podporu aplikovaného a základného výskumu a aby zabezpečila vyčlenenie dostatočných rozpočtových prostriedkov na tieto programy;

31.   vyzýva Komisiu, aby poskytla dodatočný príspevok na činnosť členských štátov v oblasti cestovného ruchu, ktorý má dôležitý význam v európskom hospodárstve a napomáha vytváraniu pracovných miest;

Sociálna politika

32.   víta následné kroky k Zelenej knihe o demografickom vývoji v EÚ v roku 2005 a očakáva, že návrhy Komisie na konkrétnu činnosť prispejú k vyriešeniu problému starnutia obyvateľstva v EÚ, pričom sa predpokladá, že počet pracujúceho obyvateľstva klesne o takmer 21 miliónov v priebehu nasledujúcich 20 rokov; osobitný význam kladie na zvýšenie aktívnej účasti na trhu práce zo strany osôb v práceschopnom veku, s cieľom splniť lisabonský cieľ 70 % miery účasti v roku 2010;

33.   zdôrazňuje, že je potrebná politika podpory rodiny a podpory vhodného rodinného prostredia pre deti, aby sa mohol ľahšie prepojiť pracovný a rodinný život; navrhuje najmä revíziu smernice Rady 96/34/ES o rodičovskej dovolenke(1), aby nadobudla väčší význam a účinnosť;

34.   víta plány na oznámenie Komisie o právach dieťaťa, ktoré prinesie Komisii významnú príležitosť zamerať sa na problém prehliadania práv dieťaťa na úrovni EÚ;

35.   víta skutočnosť, že rok 2006 bol vyhlásený za európsky rok mobility pracovníkov a vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia pri ochrane a podpore slobody pohybu pre pracovníkov zo všetkých členských štátov;

36.   vyzýva Komisiu, aby navrhla dlhodobejšie riešenia výziev globalizácie a aby sa zaviazala ich presadzovať; zdôrazňuje význam vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú najlepším spôsobom ako rozšíriť príležitosti pre nájdenie pracovného miesta v nových oblastiach zamestnanosti;

37.   zdôrazňuje potrebu prispôsobiť a zmodernizovať sociálny model EÚ, aby mohol zostať základným prvkom európskej spoločnosti;

Rodová rovnosť

38.   berie na vedomie nadchádzajúcu prezentáciu oznámenia, ktoré stanovuje "cestovnú" mapu pre rodovú rovnosť a zdôrazňuje skutočnosť, že zásadu rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu zaviedla pred tridsiatimi rokmi smernica Rady 75/117/EHS(2); pripomína lisabonský cieľ dosiahnuť mieru 60 % zamestnanosti žien do roku 2010;

39.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurostatom, Agentúrou pre základné práva a s budúcim Inštitútom pre rodové otázky vytvorila harmonizované metodiky, vymedzenia pojmov a kritériá s cieľom zozbierať porovnateľné a kompatibilné údaje v celej Európskej únii, týkajúce sa násilia páchaného na ženách, a najmä aby vypracovala komplexné štúdie jeho rozšírenosti;

Kultúra

40.   vyslovuje poľutovanie nad neprítomnosťou zmienky o kultúrnom rozmere Európy a vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s vládami nových členských štátov a s kandidátskymi krajinami v strednej a východnej Európe s cieľom podporiť kultúrnu rozmanitosť a zvýšiť povedomie verejnosti v celej EÚ;

41.   naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty ratifikovali Dohovor UNESCO o ochrane a podpore kultúrnej rôznorodosti a žiada Komisiu, aby do konca roka 2006 predložila návrhy a uskutočnila iniciatívy potrebné na vykonávanie tohto dohovoru;

Zdravie

42.   zdôrazňuje, že Komisia musí zabezpečiť náležité opatrenia v nadväznosti na svoje oznámenia o boji proti obezite, srdcovým chorobám, cukrovke, rakovine, duševným poruchám a HIV/AIDS;

43.   vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie podieľala na vytváraní súdržnej politiky v oblasti naliehavých zdravotných situácií, zdravotného postihnutia, mobility a informovanosti pacientov;

A.Bezpečnejšia a slobodnejšia Európa
Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

44.   v súvislosti s vražednými teroristickými útokmi v Londýne a Madride znovu zdôrazňuje význam realizácie Haagskeho programu; s napätím očakáva predbežnú správu o pokroku pri realizácii haagskeho akčného plánu a požaduje toto vyhodnotenie s cieľom zvýrazniť hlavné nedostatky pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje, že príčinou nedostatočného napredovania pri realizácii haagskeho akčného plánu je Rada, ktorá pravidelne blokuje ciele vytýčené Európskou radou;

45.   zdôrazňuje, že zvýšená bezpečnosť občanov nesmie byť za žiadnych okolností dôvodom pre porušenie ochrany ich základných práv;

46.   vyzýva Komisiu, aby jej prvoradými opatreniami boli aj naďalej opatrenia na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, najmä opatrenia týkajúce sa financovania terorizmu, a aby sa takisto venovala problému radikalizácie;

47.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne pokračovala vo svojej práci na právne jednoznačných a lepšie vypracovaných spoločných vymedzeniach určitých závažných trestných činov s cezhraničnou povahou, najmä terorizmu, obchodovania s drogami a s ľuďmi, prania špinavých peňazí a internetových trestných činov;

48.   považuje za nevyhnutné bojovať proti terorizmu prostredníctvom lepšej výmeny informácií medzi spravodajskými službami, účinnej operatívnej spolupráce a posilnených opatrení proti financovaniu teroristických činností;

49.   vyzýva Komisiu, aby pre Europol navrhla vhodný právny základ EÚ, ktorý by posilnil jeho budúcu úlohu a zabezpečil jeho efektívnosť;

50.   s poľutovaním konštatuje, že problematike slobody alebo jednoduchšieho prístupu občanov k spravodlivosti v otázkach ich každodenného života sa venuje iba niekoľko iniciatív; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy jeho stanoviská a návrhy v tejto oblasti a aby aktívnejšie propagovala ochranu a výkon základných práv;

Hranice a prisťahovalectvo

51.   je si vedomý, že riadenie imigračných tokov predstavuje kľúčovú otázku pre blízku aj vzdialenú budúcnosť našich občanov; zastáva názor, že boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, vedený v duchu humanitnej tradície nášho kontinentu, a integrácia legálnych prisťahovalcov by mali byť dvoma súvisiacimi stránkami rovnakého problému; vyzýva preto Komisiu, aby prijala všetky primerané opatrenia, ktoré by mohli prispieť k náležitému riešeniu tejto závažnej otázky;

52.   je presvedčený o potrebe spoločnej vízovej politiky EÚ a zastáva názor, že Vízový informačný systém (VIS) a Schengenský informačný systém (SIS II) sú dvoma kľúčovými prvkami tohto plánu;

53.   zdôrazňuje potrebu spoločného úsilia na zníženie nelegálneho prisťahovalectva, najmä posilnením kapacít na hraničných kontrolách, zlepšením počítačových systémov a väčším využívaním biometrických údajov, prostredníctvom systémov ako sú VIS a SIS II;

54.   víta zriadenie a oficiálny začiatok činnosti Európskej agentúry pre vonkajšie hranice (Agentúra Frontex) a je presvedčený o tom, že agentúra bude výrazným prínosom pre posilnenie bezpečnosti vonkajších hraníc a pomocou v úspešnom boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu;

55.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na posilnenie protidrogových opatrení;

Európa ako svetový partner

56.   je presvedčený o tom, že proces rozšírenia by mal postupovať v súlade s už prijatými záväzkami, vyzýva však Komisiu, aby začala proces úvah a analýzy vonkajších hraníc EÚ, so zreteľom na kapacitu Únie prijímať ďalších členov, a aby mu predložila svoje závery;

Stabilita a demokracia v juhovýchodnej Európe

57.   znovu pripomína svoju výzvu, aby Komisia poskytla väčšiu politickú orientáciu v súvislosti s predvstupovým orientačným plánom pre západný Balkán, a to zameraním sa na aspekty poskytovania stimulov a na osobitné potreby každej z predmetných krajín a súčasným zdôraznením vyhliadok na pristúpenie pre krajiny, ktoré uskutočňujú reformy a plnia kodanské kritériá vrátane spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a regionálnej spolupráce; zdôrazňuje, že EÚ musí taktiež splniť kodanské kritérium týkajúce sa jej vlastnej kapacity prijímať ďalších členov;

58.   dôrazne podporuje politiku susedských vzťahov, začatú pred niekoľkými rokmi, ako hlavnú prioritu vonkajších vzťahov Európskej únie; zdôrazňuje jej význam pri rozvoji a posilňovaní sféry demokracie, stability a prosperity v krajinách susediacich s Úniou, a preto na tento účel žiada vyčleniť primerané finančné zdroje;

59.   bezvýhradne podporuje nový impulz, ktorý barcelonský proces dostal 10 rokov po konferencii v roku 1995, so zreteľom na vytvorenie oblasti voľného obchodu a bezpečnosti v stredomorskom regióne, ako aj na väčšiu prosperitu pre všetky krajiny zapojené do tohto procesu;

Bilaterálne vzťahy

60.   pripomína ďalšie priority zahraničnej politiky, najmä posilnenie transatlantických vzťahov prostredníctvom aktualizácie existujúcej Novej transatlantickej agendy a jej nahradenie skutočným partnerstvom, zintenzívnenie vzťahov s Latinskou Amerikou a oblasťou Karibiku s cieľom vytvoriť dvojregionálne združenie, v ktorom by mal mať Európsky parlament plnú účasť, posilnenie úlohy Únie v blízkovýchodnom mierovom procese a pretrvávajúce záväzky EÚ voči Iraku a Afganistanu v hospodárskej, vojenskej a politickej oblasti;

61.   vyzýva Komisiu, aby nepretržite a starostlivo monitorovala smery a priebeh obchodných vzťahov s Čínou, a tak zabezpečila, aby Čína rešpektovala zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a dodržiavala sociálne a environmentálne záväzky, ako aj zásady WTO týkajúce sa vlastníckeho práva;

Ochrana ľudských práv

62.   naliehavo žiada Komisiu, aby zobrala do úvahy politickú vôľu Európskeho parlamentu v súvislosti s podrobnosťami programu politiky na podporu demokracie a ľudských práv, a aby zabezpečila, že ciele tejto politiky, financovanie a riadenie projektov v tejto oblasti bude koherentné;

Rozvojová politika

63.   víta novú stratégiu pre Afriku, predovšetkým zásadu afrického vlastníctva, určenie prioritných problematických otázok spojených s vládou, ktoré sú rozhodujúcim prvkom pri dosahovaní udržateľného rozvoja, a investície do infraštruktúry, zásobovania vodou a elektrickou energiu, ako aj do informačných a komunikačných technológií; domnieva sa, že všetkým investíciám v týchto oblastiach musí predchádzať hodnotenie ich prínosu k hospodárskemu rozvoju a znižovaniu chudoby;

64.   žiada o prístup k Afrike na dvoch úrovniach - na jednej strane zameraný na viac prosperujúce štáty prostredníctvom poskytovania prostriedkov určených na vystupňovanie ich úsilia o dosiahnutie rozvojových cieľov milénia a na strane druhej, zameraný na zraniteľnejšie štáty prostredníctvom využitia rôznych politických nástrojov prispôsobených zložitejším podmienkam;

Obchodná politika a rokovania WTO

65.   považuje medzinárodnú obchodnú politiku za kľúčový prvok pri podpore konkurencieschopnosti a rastu rovnako v Únii, ako aj v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje dôležitosť multilaterálneho prístupu a najmä záverov rokovaní WTO v Hongkongu v decembri 2005;

66.   zdôrazňuje význam znižovania a odstraňovania vysokých ciel pokiaľ ide o prístup priemyselných výrobkov na trh; okrem toho sa domnieva, že aj obchod v sektore služieb je kľúčovým prvkom rokovaní z Dohy, a že existuje značný potenciál pokiaľ ide o otváranie trhov so službami;

67.   zdôrazňuje nevyhnutnosť globálne udržateľného rozvoja; žiada o urýchlený zásah Spoločenstva v súvislosti s odlesňovaním a nelegálnou ťažbou dreva;

Bezpečnosť a obrana

68.   víta skutočnosť, že oznámenie o priemysle a trhu v oblasti obrany bolo zahrnuté do zoznamu priorít pre rok 2006 a nabáda Komisiu, aby predložila zodpovedajúce legislatívne návrhy, ktoré umožnia pozdvihnúť európsky sektor obrany;

69.   s napätím očakáva oznámenie o výklade článku 296 Zmluvy o ES v súvislosti so zmluvami o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, ktoré objasní kritériá uplatňovania odchýlky od pravidiel súťaže pri verejnom obstarávaní vojenských zariadení;

Lepšie fungujúca Európa, ktorá je bližšie k občanom
Lepšie a jednoduchšie právne predpisy

70.   zdôrazňuje potrebu urýchlenia procesu zjednodušovania a konsolidácie právnych predpisov EÚ a väčšej snahy o ich lepšiu reguláciu, včasnú transpozíciu a náležité vykonávanie; žiada Komisiu, aby efektívne vykonávanie Medziištitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(3) a rozvoj príslušných mechanizmov na konzultáciu so zúčastnenými stranami považovala za prioritu;

71.   vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom pri monitorovaní a zlepšovaní platných právnych predpisov, ako aj pri výbere priorít pre zjednodušovanie, s cieľom zachovať svoju výsadu spoluzákonodarcu; žiada o zdokonalenie ex post hodnotenia prijatých a vykonaných opatrení;

72.   žiada Komisiu, aby dôslednejšie používala hodnotenie dopadov, ktoré musí zohľadňovať náklady chýbajúcich opatrení a možné alternatívy verejnej regulácie; v tejto súvislosti žiada o vytvorenie európskej agentúry, ktorá by tieto hodnotenia uskutočňovala;

73.   naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s postupom vo výboroch (komitológiou) splnila svoj záväzok presunúť všetky dotknuté opatrenia v pravý čas a neprekročiť právomoci, ktoré jej boli udelené prostredníctvom základných nástrojov; okrem toho je presvedčený, že Komisia a Európsky parlament musia preskúmať možnosti prehodnotenia súčasného rámca uplatňovania postupu vo výboroch a zabezpečiť ochranu výsad Európskeho parlamentu;

Transparentnosť, rozpočet a preukázateľnosť rozpočtu

74.   v súvislosti so zvyšovaním transparentnosti rozhodovacieho procesu európskych inštitúcií žiada, aby boli legislatívne schôdze Rady verejné;

75.   naliehavo žiada Komisiu, aby predložila upravený návrh Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a o zlepšovaní rozpočtového postupu, ktorý bude obsahovať jeho návrh pokiaľ ide o rezervy a flexibilitu, ako aj iné kvalitatívne ukazovatele tak, ako boli uvedené v jeho uznesení z 8. júna 2005(4);

76.   vyzýva členské štáty, aby plne podporili snahy Komisie vytvoriť bezpečný a zrozumiteľný rámec pre vnútorný kontrolu rozpočtu EÚ, ktorý by v konečnom dôsledku viedol k vytvoreniu dlho očakávaného mechanizmu preukázateľnosti, najmä v otázke zdieľaného hospodárenia;

77.   zdôrazňuje dôležitosť presadzovania myšlienky o poskytovaní vyhlásenia o zhode, pokiaľ ide o legálnosť a regulárnosť transakcií najvyšších politických a riadiacich orgánov každého členského štátu, ktorú navrhol vo svojom uznesení z 12. apríla 2005(5);

78.   opakovane žiada o prehodnotenie nariadenia (ES) č. 1073/1999(6) o OLAF tak, aby sa zaručila nezávislosť OLAF, predovšetkým v otázke výberového konania na pozíciu jeho riaditeľa;

79.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia aj naďalej pokračovala v procese vnútornej reformy s cieľom dosiahnuť úplnú transparentnosť a preukázateľnosť používania verejných prostriedkov; pripomína svoje jednomyseľné uznesenie zo 6. septembra 2001, ktorým naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou kódexu dobrého administratívneho správania pre všetky orgány a organizácie Spoločenstva(7);

o
o   o

80.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1)1 Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 4.
(2)1 Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19.
(3)1 Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(4)1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0224.
(5)2 Prijaté texty, P6_TA(2005)0092.
(6)3 Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
(7)4 Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 331.


Ľudské práva a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotenie svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku (SSIS)
PDF 299kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotenie Svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku
P6_TA(2005)0525RC-B6-0646/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Tuniskom(1),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv v Tunisku, a najmä so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom "Dať nový impulz činnostiam vedeným Európskou úniou v oblasti ľudských práv a demokratizácie, v spolupráci s európskymi partnermi" (KOM(2003)0294),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2003 s názvom "Širšia Európa – susedstvo: Nový rámec pre vzťahy EÚ k východným a južným susedom"(KOM(2003)0104),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom "Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Desiate výročie Euro-stredomorského partnerstva: Program práce na plnenie výziev ďalších piatich rokov" (KOM(2005)0139),

–   so zreteľom na usmernenia Rady o ochrane ochrancov ľudských práv, ktoré boli prijaté Radou v júni 2004,

–   so zreteľom na uznesenia Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia prijaté v Káhire 15. marca 2005 a v Rabate 21. novembra 2005,

–   so zreteľom na samit v Barcelone 27. a 28. novembra 2005, na ktorom sa zišli vedúci predstavitelia štátov Európskej únie a stredomorských partnerských krajín,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Európskej únie o prekážkach kladených aktivitám Tuniskej ligy pre ľudské práva (TLĽP) z 13. septembra 2005 a kroky, ktoré boli prijaté v súvislosti so zákazom kongresu TLĽP,

–   so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie na rokovaní Parlamentu 13. decembra 2005,

   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti(3),

   so zreteľom na závery Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), ktorý sa konal v Tunisku od 16. do 18. novembra 2005,

   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Tunisko bolo prvou stredomorskou krajinou, ktorá podpísala dohodu o pridružení s Európskym spoločenstvom, a keďže článok 2 tejto dohody ustanovuje, že domáca a zahraničná politika zúčastnených strán sa musí riadiť dodržiavaním ľudských práv a demokratických zásad;

B.   keďže susedská politika Európskej únie je založená na vzájomne uznávanom záväzku rešpektovať spoločné hodnoty ako sú demokracia, právny štát, dobrá správa a riadenie a dodržiavanie ľudských práv,

C.   pripomínajúc, v tejto súvislosti, že Tunisko a Európska únia spoločne vytvorili akčný plán, ktorý sa predovšetkým sústreďuje na posilnenie reforiem zabezpečujúcich demokraciu a právny štát, a najmä na podporu slobody prejavu, myslenia, združovania a zhromažďovania,

D.   vzhľadom na nesúlad medzi cieľom samitu (SSIS) a niektorými udalosťami, ku ktorým na samite došlo, najmä vzhľadom na správanie sa tuniských bezpečnostných služieb voči európskemu komisárovi a európskym poslancom a prerušenia semináru o ľudských právach, organizovaný Európskou komisiou za prítomnosti delegácie Európskeho parlamentu, vítajúc kroky, ktoré v tomto smere uskutočnila Rada, aby pripomenula Tunisku jeho záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad,

E.   s ohľadom na početné udalosti, ku ktorým došlo počas a niekoľko týždňov pred Svetovým samitom (SSIS), vrátane zrušenia občianskeho samitu, útokov na novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, chýbajúce odpovede tuniských orgánov ohľadom tých, ktorý držali hladovku a uväznenia v súvislosti s používaním informačných a komunikačných technológií, ústne útoky voči členom Európskeho parlamentu počas samitu a úmyselná sabotáž príspevkov osôb akreditovaných OSN - udalostí, ktoré bránili slobode prejavu a vážne narušili povesť krajiny,

F.   keďže po samite (SSIS) v Tunisku, ktorý dosiahol pozitívne výsledky a otvoril novú etapu, proces Svetového samitu o informačnej spoločnosti pokračuje na základe záverov druhej etapy,

G.   keďže zásady a základné ciele Svetového samitu (SSIS) sú nasledovné:

   vytvorenie informačnej spoločnosti založenej na ľudských právach a základných slobodách;
   boj proti rozdielom v miere digitalizácie a hľadanie prostriedkov pre akčné plány s cieľom podpory rozvoja;
   rozvoj vyváženejšej a pluralistickejšej správy internetu, ktorá bude reprezentovať zúčastnené štáty, a reprezentatívnejších riadenie internetu a nájdenie odpovedí na nové technologické výzvy (nevyžiadaná elektronická pošta, ochrana údajov, atď.),

H.   s ohľadom na oddanosť Európskeho parlamentu konkretizácii akčného plánu, použitiu zodpovedajúcich finančných prostriedkov a účasti občianskej spoločnosti na informačnej spoločnosti vrátane miestnych orgánov, firiem a mimovládnych organizácií,

1.   pripomína, že Tunisko a Európska únia sú viazané od roku 1998 Euro-stredomorskou dohodou o pridružení, ktorá vo svojom článku 2 obsahuje ustanovenie o ľudských právach predstavujúce zásadný prvok tejto dohody;

2.   víta významný hospodársky a sociálny pokrok, ktorý Tunisko dosiahlo, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia a sociálneho zabezpečenia, a vyjadruje nádej, aby bol tento proces sprevádzaný pokrokom v oblasti upevňovania demokracie, právneho štátu a ľudských práv, najmä slobody prejavu a združovania a v oblasti nezávislosti súdnictva, ktoré sú súčasťou acquis barcelonského procesu;

3.   vyzýva tuniskú vládu, aby pri svojej činnosti plnila záväzky týkajúce sa základných slobôd, najmä slobody prejavu a združovania, ktorú zaručujú medzinárodné nástroje ratifikované Tuniskom;

4.   pripomína zreteľný rozdiel medzi záverečným vyhlásením samitu (SSIS), v ktorom zúčastnené štáty vyhlásili, že úplné dodržiavanie ľudských práv a demokracie tvorí skutočný základ informačnej spoločnosti a pohŕdaním hostiteľskej krajiny týmto záväzkom;

5.   vyzýva tuniské orgány, aby umožnili TLĽP a Odborovému zväzu tuniských novinárov (SJT) uskutočniť ich kongresy a uvoľniť európske fondy pridelené TLĽP, Združeniu tuniských žien pre výskum a rozvoj (AFTURD) a Santé Sud; tiež vyzýva tuniské orgány, aby naplno spolupracovali s Komisiou s cieľom rýchleho uplatňovania projektu "Modernizácie súdnictva" financovaného v rámci programu MEDA 2004-2006, ktorý by mal najmä posilniť záruky nezávislosti justície;

6.   preto vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali s Európskym parlamentom na konkrétnych iniciatívach a vhodných opatreniach ustanovených za týmto účelom počas zasadnutia rady pridruženia, s cieľom prioritne diskutovať o situácii v oblasti ľudských práv;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v plnej miere informovala Európsky parlament o podniknutých krokoch a rozhodnutiach, ktoré príjme počas nasledujúceho zasadnutia rady pridruženia; v tomto duchu povzbudzuje Radu a Komisiu, aby uverejnili podniknuté kroky, týkajúce sa predovšetkým zástancov ľudských práv;

8.   vyjadruje potešenie, že Európska únia mohla jednohlasne vyjadriť zásadný postoj v rozhovoroch v Tunisku a svojimi návrhmi zohrala úlohu hnacej sily, najmä pri pokroku v oblasti riadenia internetu a konkretizácie akčného plánu; teší sa, že EP bol po celý čas spojený s týmto procesom a praje si, aby sa v budúcnosti pokračovalo v tejto metóde;

9.   s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie pokračovať v tomto procese vzhľadom na dohodu o riadení internetu a potvrdenie nezávislosti Internetovej organizácie pre pridelené názvy a čísla (The Internet Corporation for Assigned Names and Numbers-ICANN); vyjadruje potešenie z rozhodnutia o posilnenej spolupráci medzi vládami na základe zásady rovnosti zaobchádzania medzi štátmi a vytvorenia fóra o riadení internetu; zdôrazňuje, že pokrok zodpovedá snahám vyjadreným EP o vytvorenie vyváženého riadenia internetu;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru OSN pre ľudské práva, tuniskej vláde, Medzinárodnej telekomunikačnej únii a jej organizačnému výboru samitu na vysokej úrovni a výkonnému sekretariátu Svetového samitu (SSIS).

(1)1 Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2.
(2)2 Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0368.
(3)3 Prijaté texty z toho dňa, P6_TA(2005)0260.


Podpora a ochrana záujmov spotrebiteľov v nových členských štátoch
PDF 367kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o podpore a ochrane záujmov spotrebiteľov v nových členských štátoch (2004/2157(INI))
P6_TA(2005)0526A6-0378/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0378/2005),

A.   keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a dôvery spotrebiteľa je nevyhnutnou podmienkou dobre fungujúceho vnútorného trhu,

B.   keďže vnútorný trh poskytuje spotrebiteľom v EÚ konkrétne výhody v podobe zníženia cien a rozšírenia ponuky,

C.   keďže vo väčšine z nových desiatich členských štátov EÚ je ochrana spotrebiteľa pomerne novým pojmom,

1.   s uspokojením berie na vedomie, že ochrana spotrebiteľa v desiatich nových členských štátoch sa celkovo vyvinula pozitívnym spôsobom a normy sa sprísnili, hoci je stále potrebné ešte mnoho vykonať;

2.   trvá na tom, že vnútorný trh nebude náležite fungovať, pokiaľ budú spotrebitelia v niektorých členských štátoch chránení menej ako v iných členských štátoch; pripomína preto, že vysoká spoločná úroveň ochrany spotrebiteľa v členských štátoch podporí cezhraničné prevody a zabezpečí, aby spotrebitelia mohli využívať výhody vnútorného trhu;

3.   pripomína aj dôležitosť článku 153 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje členským štátom zachovávať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia;

4.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila celkové preskúmanie, v ktorom sa bude podrobne zaoberať štruktúrou spotrebiteľských organizácií a spotrebiteľskej politiky v nových členských štátoch;

Legislatívny rámec

5.   oceňuje dobré výsledky nových členských štátov, pokiaľ ide o transpozíciu aquis communautaire; zdôrazňuje však, že právne predpisy Spoločenstva sa musia účinne uplatňovať a presadzovať v praxi; vyzýva vlády nových členských štátov, aby preskúmali všetky dostupné prostriedky a metódy a určili prostriedky, ako možno právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľa účinne uplatňovať a presadzovať v praxi;

6.   vyzýva na posilnenie mechanizmov trhového dohľadu v nových členských štátoch, aby výrobky a služby ponúkané na ich trhoch spĺňali náročné normy bezpečnosti a aby sa všetky chybné alebo nebezpečné výrobky rýchlo z trhu odstránili;

7.   upozorňuje na nedostatočnú ochranu detského spotrebiteľa pred výrobkami, ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia a celkového dobrého stavu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali predovšetkým na posilnenie ochrany spotrebiteľa pokiaľ ide o deti a ďalšie ohrozené skupiny;

8.   vyzýva Komisiu, aby pomohla zlepšiť činnosť dozorných orgánov starých aj nových členských štátov a ich koordináciu, vrátane vzájomnej cezhraničnej spolupráce;

9.   víta návrh Komisie preskúmať, zmodernizovať a zjednodušiť existujúce spotrebiteľské acquis, čo by sa mohlo ukázať ako dôležité v procese vykonávania právnych predpisov Spoločenstva a tiež by spotrebiteľom v Európskej únii uľahčilo účinne uplatňovať svoje práva aj cez hranice;

10.   zdôrazňuje, že transpozícia právnych predpisov Spoločenstva nevedie automaticky k ich vykonávaniu, a aby bolo vykonávanie úspešné, je potrebné, aby si spotrebitelia boli vedomí svojich práv a boli pripravení a schopní konať ako "politicky uvedomelí spotrebitelia";

11.   víta návrh Komisie rozvíjať a aktualizovať základňu vedeckých poznatkov a nástroje na posúdenie toho, ako je spotrebiteľ vystavený účinkom chemických látok, vrátane celkovej bezpečnosti výrobkov a prispieť k uplatňovaniu nariadenia o systéme registrácie, hodnotenia, schvaľovania a obmedzovania chemických látok (REACH);

Spotrebiteľská kultúra

12.   zdôrazňuje, že vytvorenie "spotrebiteľskej kultúry" založenej na vyššej úrovni informovanosti spotrebiteľa je základom lepšieho presadzovania a uplatňovania existujúceho právneho rámca, a podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské organizácie, úrady na ochranu spotrebiteľa a obchodné organizácie v zlepšovaní spotrebiteľskej kultúry;

13.   uvedomuje si, že informovanosť spotrebiteľa je výrazne nižšia v nových členských štátoch, kde sloboda prejavu a sloboda združovania bola desaťročia potláčaná; upozorňuje, že ak sa má rozvinúť "spotrebiteľská kultúra", musí systematicky rásť informovanosť spotrebiteľov o ich právach a zároveň sa im musí výrazne uľahčiť uplatňovanie týchto práv; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala osobitnú stratégiu na podporu rozvoja spotrebiteľskej kultúry v nových členských štátoch;

Spotrebiteľské organizácie

14.   vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť určenia parametrov na úrovni Spoločenstva toho, čo sa rozumie pod pojmom "zastupiteľské spotrebiteľské združenie alebo organizácia" s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mali v EÚ náležité a samostatné zastúpenie;

15.   vyzýva staré členské štáty, aby pokračovali v záväzku podporovať spotrebiteľské organizácie;

16.   berie na vedomie, že vo väčšine existujúcich spotrebiteľských organizácií v nových členských štátoch pracujú väčšinou dobrovoľníci a že tieto organizácie majú často nedostatok finančných prostriedkov; vyzýva preto nové členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie reprezentatívnych spotrebiteľských organizácií, ktoré si zároveň udržiavajú svoju nezávislosť;

17.   poukazuje na skutočnosť, že v nových členských štátoch všeobecne platí, že mimovládne neziskové organizácie nedisponujú potrebným vlastným kapitálom, nie je tam dostatočne vyvinuté získavanie finančných prostriedkov a sami spotrebitelia nie sú ochotní prispievať na spotrebiteľské organizácie zo svojich vlastných vreciek vzhľadom na ich pretrvávajúce presvedčenie, že za ochranu spotrebiteľa je zodpovedný jedine štát;

18.   poznamenáva, že požiadavky, ktoré stanovila Komisia na získanie podpory vo forme dotácií sú prísne a pre spotrebiteľské organizácie v nových členských štátoch ťažko splniteľné vzhľadom na profesijné predpoklady ich zamestnancov a problémy s financovaním, ktoré im často znemožňujú vytvoriť svoje vlastné zdroje nevyhnutné na požadovaný finančný príspevok; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, či by tieto požiadavky nemohli byť flexibilnejšími vrátane toho, či by sa práca dobrovoľníkov nemohla považovať za časť finančného príspevku;

19.   zdôrazňuje, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie sú základom účinnej spotrebiteľskej politiky; vyzýva preto spotrebiteľské organizácie, aby vytvorili zastrešujúce organizácie a aby navzájom spolupracovali; vyzýva tiež vlády nových členských štátov, aby prostredníctvom progresívneho a účinného financovania podporovali vytváranie menšieho počtu organizácií, ktoré však budú silnejšie;

20.   domnieva sa, že ak sa má zlepšiť kvalita ochrany spotrebiteľa, musia sa finančne posilniť jednotlivé spotrebiteľské organizácie a musí sa vykonávať objektívne a verejne dostupné vyhodnotenie kvality ich činnosti; vyzýva preto Komisiu a nové členské štáty, aby intenzívne spolupracovali tak na takýchto vytváraní finančných pravidiel, ako aj pri navrhovaní merateľných ukazovateľov kvality výsledkov, ktoré tieto organizácie dosahujú;

21.   vyzýva vlády nových členských štátov, aby zabezpečili náležitú konzultáciu so spotrebiteľskými organizáciami vo všetkých štádiách procesu politického rozhodovania a pri vykonávaní spotrebiteľského práva;

22.   vyzýva nové členské štáty a Komisiu, aby podľa možností vypracovali a finančne podporovali projekty na budovanie kapacít, aby sa posilnili spotrebiteľské organizácie v nových členských štátoch prostredníctvom twinningových projektov, poradenských projektov a iných programov na výmenu poznatkov a informácií medzi organizáciami v nových a starých členských štátoch;

23.   vyzýva Komisiu, aby podporila intenzívne vzdelávacie programy pre pracovníkov spotrebiteľských organizácií, ktoré sa budú realizovať v nových členských štátoch a v úradných jazykoch týchto štátov, s cieľom vyškoliť širšiu základňu pracovníkov a dobrovoľníkov pracujúcich pre takéto organizácie, nielen ich vrcholového vedenia, aby sa dosiahlo zefektívnenie spotrebiteľského hnutia;

Podnikateľské organizácie

24.   povzbudzuje podnikateľské organizácie a vlády členských štátov, aby sa zaoberali problémom veľkého počtu podnikateľských subjektov v nových členských štátoch, ktoré podceňujú význam a prínos zaoberania sa otázkami spotrebiteľa a ktoré nesprávne považujú spotrebiteľské organizácie za konkurenčné a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa za ohrozenie podnikania;

25.   konštatuje, že nové členské štáty tiež musia čeliť nečestným praktikám obchodníkov zo starých členských štátov, kde väčšinou tieto praktiky nie sú dovolené, ako napríklad obmedzenie používateľských práv v prípade tovaru, na ktorý sa uplatňuje ochrana duševného vlastníctva, pokusy o distribúciu netestovaného tovaru z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ atď.

26.   podporuje podnikateľské organizácie v nových členských štátoch, aby úzko spolupracovali so spotrebiteľskými organizáciami a aby stanovili dobrovoľné normy etických podnikateľských praktík s transparentnými a účinnými postupmi pri ich presadzovaní, vzdelávacími programami pre spotrebiteľov a podnikateľov a čestné a účinné alternatívne mechanizmy riešenia sporov; vyzýva tiež nové členské štáty, aby podporili tieto iniciatívy;

Úrady na ochranu spotrebiteľa

27.   konštatuje, že vo vytváraní "spotrebiteľskej kultúry" zohrávajú kľúčovú úlohu i úrady na ochranu spotrebiteľa nových členských štátov;

28.   tvrdí, že nedostatok dobre fungujúcej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa v niektorých členských štátoch je vážnou prekážkou na ceste k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa; nalieha na členské štáty, aby neustále vyvíjali a posilňovali svoje správne systémy v oblasti ochrany spotrebiteľa;

29.   dôrazne vyzýva úrady na ochranu spotrebiteľa, obchodné organizácie a spotrebiteľské organizácie členských štátov na úzku spoluprácu pri podpore ochrany spotrebiteľa; poznamenáva, že hladký chod trhu je v záujme všetkých zúčastnených strán;

Spotrebiteľské informácie

30.   víta vytvorenie Európskych spotrebiteľských stredísk Komisiou a zavedenie Denníka európskeho spotrebiteľa vo všetkých nových členských štátoch;

31.   odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť spotrebiteľskej informovanosti v školských osnovách v celej Európe;

32.   vyzýva Komisiu, aby okrem existujúcej pomoci udelila počiatočné fondy tým strediskám, ktoré spotrebiteľom poskytujú medzištátne informácie medzi starými a novými členskými štátmi, najmä v pohraničných oblastiach;

33.   víta skutočnosť, že Komisia uskutočňuje kampane na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov v mnohých členských štátoch a povzbudzuje Komisiu, aby na tento účel vyčlenila viac finančných a ľudských zdrojov;

34.   vyzýva Komisiu a všetky významné zúčastnené strany, aby spustili strategickú informačnú a vzdelávaciu kampaň na efektívnu prípravu spotrebiteľov pri zavedení eura v nových členských štátoch; zdôrazňuje, že táto kampaň by mala vychádzať rovnako z pozitívnych i negatívnych skúseností pri zavádzaní eura v starých členských štátoch;

35.   odporúča, aby spotrebiteľské organizácie v nových členských štátoch vydávali časopisy s testami výrobkov; vyzýva Komisiu a nové členské štáty, aby aspoň na začiatok zabezpečili dostatočné financovanie a odbornú prípravu, ktoré by umožnili uverejňovanie takýchto publikácií;

36.   vyzýva nové členské štáty, aby vo väčšej miere poskytovali spotrebiteľom a podnikateľským subjektom informácie týkajúce sa ich práv a existujúceho právneho rámca spotrebiteľskej politiky, najmä vytvorením internetových portálov prispôsobených potrebám používateľov, zrealizovaním kampaní na zvyšovanie informovanosti, prieskumov, konferencií a vytvorením informačných miest a aby pritom využili národné a regionálne siete;

37.   vyzýva Komisiu, aby stanovila kontrolné mechanizmy národných spotrebiteľských politík, kritériá a odporúčania, ktoré by pomohli určiť najlepšie postupy a vypracovať štatistiky, ukazovatele a ostatné údaje, ktoré by zaujímali spotrebiteľa, vrátane sledovania cien a prieskumov kvality;

Riešenie sporov

38.   vyzýva Komisiu a nové členské štáty, aby zapojením nezávislých spotrebiteľských organizácií rozšírili sieť Európskych spotrebiteľských stredísk (European Consumer Centres Network – ECC-Net) s cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o prístupných mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov, ako aj právne poradenstvo a praktickú pomoc v prípade sťažností riešených týmto spôsobom;

39.   odporúča novým členským štátom, aby rozšírili používanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, tým, že vytvoria mechanizmy podporované štátom a podporia vznik súkromných výborov na riešenie sporov v určitých odvetviach;

40.   navrhuje, aby Komisia vypracovala súhrnnú štúdiu o existencii a fungovaní organizácií alternatívneho riešenia sporov a tak zistila, či a do akej miery sú potrebné ďalšie iniciatívy a podpora zo strany EÚ, ktoré by mohli doplniť sieť Európskych spotrebiteľských stredísk a ktoré by sa lepšie zamerali na špecifickú situáciu v nových členských štátoch;

41.   odporúča, aby boli vo všetkých členských štátoch založené nezávislé agentúry na ochranu spotrebiteľa, ktoré by boli oprávnené predložiť vec na rozhodnutie vnútroštátneho súdu v záujme ochrany spotrebiteľa;

42.   povzbudzuje Európsky parlament a Radu, aby ako rozpočtové orgány zvážili možnosť vyčleniť viac finančných prostriedkov na zlepšenie ochrany spotrebiteľa v nových členských štátoch, v súlade s tým, ako to stanovuje toto uznesenie;

43.   zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali naďalej venovať pozornosť ochrane spotrebiteľa v nových členských štátoch, pretože ako na to upozorňuje toto uznesenie, stále sa tam vyskytujú problematické javy;

44.   navrhuje, aby tieto inštitúcie zahrnuli spotrebiteľskú problematiku do svojej legislatívnej i nelegislatívnej činnosti, pričom by vzali do úvahy špecifickú situáciu v nových členských štátoch; zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité vziať do úvahy osobitnú situáciu nových členských štátov týkajúcu sa spotrebiteľa a ochrany zdravia;

o
o   o

45.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.


Priama štátna pomoc ako nástroj pre regionálny rozvoj
PDF 244kWORD 87k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe priamej štátnej pomoci ako nástroja pre regionálny rozvoj (2004/2255(INI))
P6_TA(2005)0527A6-0364/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh oznámenia Komisie - usmernenia pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na obdobie 2007 - 2013 (návrh usmernení pre regionálnu pomoc),

–   so zreteľom na pracovný dokument vypracovaný GR Komisie pre hospodársku súťaž na účely diskusie na prvom viacstrannom zasadnutí odborníkov členských štátov,

–   so zreteľom na články 87 ods. 3, 158 a 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie - Tretia správu o hospodárskej a sociálnej súdržnosti (KOM(2004)0107),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 týkajúce sa Tretej správy o hospodárskej a sociálnej súdržnosti(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 12. apríla 2005 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia pre Európsky fond pre regionálny rozvoj, Európsky sociálny fond a Kohézny fond(3),

–   so zreteľom na ciele lisabonskej a göteborskej stratégie,

–   so zreteľom na závery Európskych rád v Barcelone a Göteborgu a najmä na ustanovenia, v rámci ktorých sa členské štáty dohodli na znížení úrovne štátnej pomoci v rámci Európskej únie a jej obmedzení na okruhy spoločného záujmu vrátane hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0364/2005),

A.   keďže politiky súdržnosti a štátnej pomoci sa vzájomne dopĺňajú a nariadenia týkajúce sa štrukturálnych fondov a usmernenia o regionálnej pomoci by mali byť čo najjednotnejšie, najmä pri definovaní geografických oblastí, ktoré môžu využívať podporu,

B.   keďže priama štátna pomoc je vo svojej kľúčovej úlohe ako nástroj pre regionálny rozvoj hlavným prostriedkom na dosiahnutie prioritného cieľa súdržnosti a keďže sa k takejto pomoci musí pristupovať všeobecným postupom platným pre štátnu pomoc v kontexte trhového hospodárstva,

C.   keďže štátna pomoc vplýva na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci Európskej únie,

D.   keďže väčšina členských štátov znížila výšku štátnej pomoci a presmerovala ju na horizontálne ciele v súlade so stratégiou EÚ a presmerovanie na ciele súdržnosti je menej zjavné, keďže došlo k zníženiu regionálnej pomoci,

E.   keďže cieľ súdržnosti by sa mal posilniť upevnením územného rozmeru,

F.   keďže štátna pomoc pre regióny zameraná na podporu hospodárskeho rozvoja v niektorých znevýhodnených oblastiach a oblastiach hospodárskeho rastu by mala zohľadňovať potrebu primerane zvýšiť strategickú hospodársku konkurencieschopnosť daného regiónu. (článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy),

G.   keďže Komisia by mala pri vyhodnocovaní účinkov štátnej pomoci pre regióny zohľadniť aj celkový objem štátnej pomoci (na obyvateľa) v každom konkrétnom regióne,

H.   keďže iba približne 10 % celkovej štátnej pomoci sa upravuje v návrhu usmernení pre regionálnu pomoc, keďže štátna pomoc môže pozitívne stimulovať hospodársky rozvoj v zaostávajúcich regiónoch,

I.   keďže prideľovanie štátnej pomoci by malo byť v plnej miere transparentné, aby bolo spravodlivým nástrojom vyváženého trvalo udržateľného regionálneho rozvoja a posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti a tiež ponúkalo spôsob vykonávania analýzy vplyvu štátnej pomoci a tým umožnilo uplatňovanie zásady "lepšieho využitia nákladov",

J.   keďže pri ustanovení kritérií a vyhodnotení účinkov štátnej pomoci, ako aj celkovej výšky pomoci poskytnutej konkrétnemu regiónu, by sa malo používať celé spektrum prepracovaných a presných ukazovateľov regionálneho rozvoja a konkurencieschopnosti,

K.   keďže podpora rastu a vytváranie pracovných miest by mala byť najdôležitejším cieľom pri poskytovaní regionálnej pomoci,

1.   berie na vedomie návrh oznámenia Komisie o usmerneniach pre vnútroštátnu regionálnu pomoc na obdobie 2007 - 2013;

2.   vyzýva Komisiu, aby neprijala návrh usmernenia pre regionálnu pomoc pokiaľ nie je členskými štátmi určený finančný výhľad pre Európsku úniu a dohodnutý rozpočet pre regionálnu politiku a politiku súdržnosti;

3.   je presvedčený, že na základe zásady spravodlivosti by stropy podpory v rámci všetkých kategórií článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a pre najvzdialenejšie regióny mali počas nového programového obdobia zostať na rovnakej úrovni, ako počas predchádzajúceho obdobia 2000 – 2006;

4.   žiada, aby rozdiel nepresahoval 10 percentuálnych bodov vzhľadom na zabránenie premiestňovania a následnej deštruktívnej súťaže medzi znevýhodnenými regiónmi členských štátov v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy;

5.   konštatuje, že na najvzdialenejšie regióny sa automaticky vzťahuje štatút oblastí v rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a z rovnakého dôvodu navrhuje rovnaké zváženie pre regióny, ktoré trpia závažným a trvalým prírodným, geografickým alebo demografickým znevýhodnením;

6.   zdôrazňuje význam všetkých rozmerov súdržnosti a žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala vidieckym oblastiam, oblastiam postihnutým zmenami v priemysle, mestských upadajúcich oblastí, ako aj regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými alebo demografickými podmienkami napr. regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, cezhraničným regiónom, ostrovom a horským regiónom; avšak vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie osobitných kritérií, ktoré umožnia určiť vyššie uvedené regióny a poskytnúť im úroveň pomoci primeranú miere problémov, ktorým čelia;

7.   je presvedčený, že regióny postihnuté štatistickým efektom si musia zachovať svoj štatút oblastí v rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy, ako sa žiada v uvedenom uznesení o Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorý im zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie ako s regiónmi v rámci cieľa konvergencie na základe všeobecných ustanovení platných pre štrukturálne a kohézne fondy; žiada preto zachovanie príslušných ustanovení pokiaľ ide o regióny postihnuté štatistickým efektom do konca programového obdobia, t.j. do roku 2013, bez preskúmania ich situácie v roku 2009;

8.   oceňuje skutočnosť, že Komisia chce využiť mieru nezamestnanosti ako podporný ukazovateľ platný pre oblasti s nárokom na podporu, ktoré určia členské štáty na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, ale zdôrazňuje potrebu toho, aby boli zavedené ukazovatele, ktoré budú zdôrazňovať rôzne odlišnosti v regionálnom rozvoji, a tak umožnili členským štátom presnejšie určiť relatívny stupeň prosperity oblastí a následne ich nárok na podporu;

9.   berie na vedomie dodatočné zaradenie oblastí oprávnených na pridelenie štatútu oblastí v rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy v súlade so stropmi pre krajiny, ktoré stanoví Komisia a ktoré tiež zohľadňujú rozdiely medzi regiónmi v miere nezamestnanosti; pokiaľ ide o strop pre celkové obyvateľstvo, rovnako vyzýva Komisiu, aby prijala kritériá rozdeľovania, ktoré vezmú do úvahy relatívnu nevýhodu určitých členských štátov a tak neuvalili prísne pokuty na tie, ktoré ešte stále prejavujú významné a objektívne vnútorné odlišnosti súvisiace čiastočne s existenciou zaostalých regiónov so štatútom oblastí podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy; žiada preto prijatie rovnakých kritérií rozdeľovania a rovnakých náprav ustanovených v súčasných usmerneniach a pre povolenie nevyhnutného mierneho zvýšenia stropu pre celkové obyvateľstvo 25 členov EÚ, ktoré môže byť príjemcom regionálnej pomoci;

10.   domnieva sa, že regióny hospodárskeho rozvoja by mali byť oprávnené uchádzať sa o najvyššiu možnú výšku pomoci ustanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy s cieľom zabrániť tomu, aby prudké zmeny v úrovni pomoci zabrzdili upevnenie pokroku, ktorý spravili;

11.   opätovne zdôrazňuje, že každá regionálna pomoc, na ktorú sa vzťahuje výnimka v rámci článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, musí byť súčasťou integrovanej regionálnej politiky členských štátov;

12.   žiada Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby transparentným spôsobom načrtli nielen hospodárske zásady, ale aj štatistické kritériá, ktoré majú v úmysle nakoniec použiť pri vymedzení regiónov, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy; pripomína členským štátom, že pri definovaní regiónov na vnútroštátnej úrovni, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c), by sa mali poradiť s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi;

13.   žiada, aby Komisia zabezpečila, že príslušné príslušné regionálne orgány môžu na základe uplatňovania zásady partnerstva uprednostňovať investičné projekty, ktoré sú v ich osobitnom záujme, ako sa uvádza v návrhu usmernení pre regionálnu pomoc;

14.   víta zámer Komisie použiť dodatočnú bezpečnostnú sieť s cieľom zabezpečiť, aby sa podiel obyvateľstva, na ktoré sa vzťahuje pomoc v období rokov 2000 – 2006 ani v jednom členskom štáte neznížil o viac ako 50 %, odporúča však, aby Komisia upravila bezpečnostnú sieť znížením 50 % prahu a tak zabrániť príliš značnému zníženiu podielu obyvateľstva, na ktoré sa vzťahuje pomoc na obdobie rokov 2007 – 2013;

15.   požaduje prechodný systém pre oblasti, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, podobné prechodnému mechanizmu stanovenému pre regióny, ktoré majú nárok na podporu podľa článku 87 ods. 3 písm. a), aby sa predišlo príliš prísnemu zníženiu obyvateľstva, na ktoré sa vzťahuje pomoc;

16.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla prechodné obdobie, počas ktorého sa bude znižovať pomoc regiónom, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c), ktoré sa podľa nového návrhu stanú regiónmi, ktorým sa pomoc nebude poskytovať;

17.   vyjadruje svoje uspokojenie s návrhom Komisie, aby členské štáty mohli využívať štátnu pomoc pre regióny na riešenie konkrétnych hospodárskych problémov, vrátane lokalizovaných regionálnych rozdielov pod úrovňou NUTS III, preukázaných nižším hrubým domácim produktom (HDP), vyššou nezamestnanosťou alebo ďalšími uznanými hospodárskymi ukazovateľmi s tým, že budú môcť poskytnúť štátnu pomoc aj veľkým spoločnostiam; víta v tejto súvislosti uplatňovanie príslušných bonusov pre malé a stredné podniky (MSP);

18.   zdôrazňuje však užitočnosť iných ukazovateľov, ktoré umožňujú lepšie zhodnotenie priebehu problémov, s ktorými sa stretli niektoré regióny;

19.   zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť zabezpečenia silnej synergie medzi akýmikoľvek budúcimi fondmi globalizácie, ktoré sú plánované na riešenie špecifických hospodárskych problémov spôsobených reštrukturalizáciou a medzi usmerneniami pre regionálnu pomoc;

20.   uvedomuje si skutočnosť, že poskytovanie primeranej operačnej pomoci regiónom, ktoré trpia štrukturálnymi obmedzeniami, je správny spôsob doplnenia investičnej pomoci v týchto regiónoch a víta prianie Komisie umožniť členským štátom pružnosť v tejto oblasti;

21.   očakáva, že Komisia zváži schválenie operačnej pomoci pre oblasti, ktoré po roku 2007 stratia štatút podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a umožní vyčlenenie dodatočných súm pre operačnú pomoc regiónom, ktoré sú znevýhodnené v dôsledku prírodných, geografických alebo demografických podmienok;

22.   víta skutočnosť, že Komisia stanovila účinný maximálny rozdiel pomoci pre menej podporované regióny, ktoré majú spoločnú hranicu na pevnine s lepšie podporovanými regiónmi a odporúča, aby sa toto ustanovenie uplatňovalo aj na regióny, ktoré majú spoločnú morskú hranicu bez toho, aby došlo k zníženiu výšky pomoci v lepšie podporovaných regiónoch;

23.   oceňuje skutočnosť, že Komisia povoľuje členským štátom v rámci štátnej pomoci pre regióny poskytovať MSP značné dodatočné finančné prostriedky; navrhuje, aby bol nárast upravený smerom nahor pomocou stanovenia jednotnej hodnoty 20% pre MSP, aby to nebránilo rastu MSP;

24.   je presvedčený, že usmernenia pre horizontálnu pomoc musia primerane zohľadniť územné rozdiely, aby nedošlo k ohrozeniu cieľa súdržnosti z dôvodu, ktorého by sa táto pomoc mala ponechať v jej súčasnom rozsahu;

25.   nalieha preto na Komisiu, aby ešte viac zvýšila výšku štátnej pomoci s cieľom zahrnúť regionálnu zložku v prospech chudobnejších regiónov v prípade, že štátna pomoc sa poskytuje na základe nových usmernení pre horizontálnu pomoc; takéto zvýšenie horizontálnej pomoci by sa malo rozlišovať podľa kategorizácie intenzity regionálnej pomoci stanovenej v ods. 41 až 46 návrhu usmernení pre regionálnu pomoc;

26.   podporuje definíciu počiatočných investícií navrhovanú Komisiou a najmä rozlišovanie oprávnených nákladov medzi MSP a veľkými spoločnosťami, ako sa uvádza v ods. 31 et seq. návrhu usmernení pre regionálnu pomoc, ale dúfa vo väčšiu pružnosť, ktorá umožní riešiť osobitné situácie, ak je to odôvodnené; žiada však Komisiu objasniť, či na základe návrhu usmernení pre regionálnu pomoc bude mať poskytovanie služieb, ako aj ponúkanie výrobkov, nárok na podporu; okrem toho zastáva názor, že pri definovaní počiatočných investícií by sa mala aj naďalej uplatňovať terajšia požiadavka, že investícia by mala viesť k zásadným zmenám z hľadiska racionalizácie, diverzifikácie a modernizácie výrobkov alebo výrobného procesu, pretože sa to zdá menej obmedzujúce ako požiadavka uviesť na trh úplne nový produkt;

27.   navrhuje Komisii s ohľadom na súčasnú prax, aby sa umožnilo členským štátom, ktoré nezaviedli jednotnú menu použiť pri projektoch v rámci schválených programov výmenný kurz "ku dňu prijatia žiadosti o pomoc", pretože určenie konkrétnej výšky pomoci je nutné už v priebehu posudzovania projektu a nie až v deň rozhodnutia;

28.   vyzýva Komisiu, aby presnejšie stanovila oprávnené výdavky tak, aby boli bližšie určené ich kategórie a aby mohlo byť rozhodovanie o oprávnenosti daného výdavku ponechané na členské štáty;

29.   víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že forma regionálnej pomoci môže byť variabilná a žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, ktorá vyhodnotí, ktorý typ štátnej pomoci by bol najvhodnejší pre regionálny rozvoj a ktorý by predstavoval menšie riziko narušenia hospodárskej súťaže;

30.   víta zámer Komisie, ktorým je požiadavka, aby oprávnené nehmotné aktíva zostali v rámci regiónu s nárokom na podporu na základe niekoľkých podmienok stanovených v ods. 53 návrhu usmernení pre regionálnu pomoc na obdobie 2007 – 2013; žiada však vysvetlenie toho, či aj premiestnenie podniku z jedného oprávneného regiónu do iného predstavuje porušenie podmienky, ktorá umožňuje podporu určenú na financovanie konkrétnej investície, alebo či je to len presun investície do oblasti, v ktorej nie je nárok na podporu, a ktorý bude znamenať uplatnenie stanovených sankcií;

31.   víta skutočnosť, že dočasná a znižujúca sa operačná pomoc sa bude aj naďalej vzťahovať na regióny v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy ak sa použije na riešenie presne stanovených problémov v oblasti regionálneho rozvoja a bude primeraná; nalieha však na Komisiu, aby poskytla presnejšiu definíciu oprávnených kritérií pre prevádzkovú pomoc;

32.   víta skutočnosť, že operačná pomoc, ktorá nie je ani klesajúca, ani podmienená časovým obmedzením, bude naďalej povolená v regiónoch, ktoré trpia trvalými znevýhodneniami;

33.   zastáva názor, že operačná pomoc pokrývajúca dodatočné náklady na dopravu by mala byť dostupná pre najvzdialenejšie regióny a regióny s nízkou hustotou osídlenia ak spĺňa určité objektívne kritériá vymedzené v odseku 79 návrhu usmernení pre regionálnu pomoc a ak pravidlá verejného obstarávania zaručia spravodlivé stanovovanie cien spoločnosťami, ktoré prijímajú štátnu pomoc; zastáva tiež názor, že poskytovanie pomoci by sa malo povoliť aj na účel posilnenia regionálneho rozvoja tých regiónov EÚ, ktoré majú trvalé geografické obmedzenia ako napr. ostrovov a horských oblastí, čo by umožnilo lepšiu integráciu EÚ;

34.   navrhuje, aby sa prevádzková pomoc za určitých podmienok selektívne poskytovala, s ohľadom na zistené dodatočné náklady a možnosť rovnoprávneho prístupu na trh regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, napr. regiónov s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, regiónov, ktoré sú predmetom vyľudňovania a ostrovných, cezhraničných a horských regiónov; predsa však vyzýva Komisiu, aby presne definovala kritériá oprávnenosti prevádzkovej pomoci v uvedených regiónoch;

35.   žiada o uznanie skutočnosti, že priama pomoc pre dopravu môže prispieť k väčšej hospodárskej integrácii ostrovných regiónov v rámci EÚ a umožní im využiť ich geografickú polohu v prímorských oblastiach obklopujúcich EÚ;

36.   víta skutočnosť, že Komisia stanovila maximálnu percentuálnu hodnotu celkovej výšky štátnej pomoci poskytovanej na niektoré nehmotné investičné projekty pre veľké spoločnosti s cieľom obmedziť maximálnu výšku ich financovania vzhľadom na celkové investície;

37.   zdôrazňuje, že všeobecná požiadavka na udržanie investícií podporovaných v rámci štátnej pomoci v konkrétnom regióne by sa mala zhodovať s požiadavkami týkajúcimi sa štrukturálnych fondov;

38.   pripúšťa, že povinnosť pokračovať v investíciách v rámci regiónov bola vo všeobecnosti stanovená minimálne na obdobie päť rokov po ich dokončení; vyzýva, aby sa toto pravidlo pružne uplatňovalo a nebrzdilo inováciu premiestňovaním podnikov alebo zariadenia, ktoré v priebehu tohto obdobia päť rokov v dôsledku rýchlych technologických zmien zostarlo;

39.   vyzýva Komisiu, aby usmernenia pre regionálnu pomoc vymedzila na základe zásady proporcionality na prípady vrátenia pomoci v prípade, že tieto povinnosti neboli splnené;

40.   zastáva názor, že pomoc EÚ na presídľovanie podnikov neposkytuje žiadnu európsku pridanú hodnotu a preto by sa mala zrušiť;

41.   zdôrazňuje, že ku všetkým hospodárskym odvetviam by sa malo pristupovať rovnako a že sa musí dôsledne zachovať súdržnosť medzi všetkými príslušnými právnymi nástrojmi;

42.   víta vo všeobecnosti zámer Komisie integrovať viacsektorový rámec do nových usmernení pre regionálnu pomoc bez zníženia v ňom uvedenej intenzity;

43.   varuje, že návrh Komisie založiť maximálnu percentuálnu výšku pomoci na hrubých výškach pomoci (na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, v ktorom sa zohľadňovali rôzne daňové systémy prostredníctvom vzorca ekvivalentnej čistej hotovostnej finančnej pomoci (NGE)) by mohol zväčšiť rozdiely medzi pomocou, ktorú môžu získať spoločnosti v regiónoch rôznych členských štátov, ktoré nezohľadňujú kritéria súdržnosti;

44.   berie na vedomie so znepokojením, že zníženie stropov na účely ustanovenia maximálnej intenzity pomoci (HDP na obyvateľa) v kombinácii so zmenou metódy výpočtu (hrubá podpora namiesto čistej podpory) má za následok veľmi vážne zníženie pomoci bez ohľadu na jej účinnosť, ako nástroja zbližovania a súdržnosti; vyzýva preto Komisiu, aby v záujme transparentnosti riadenia pomoci poskytla objektívne odôvodnenie potreby takejto zmeny;

45.   nalieha na Komisiu, aby zvážila spôsob používania vzorca NGE na vypočítanie skutočného vplyvu štátnej pomoci na regionálny rozvoj;

46.   víta novú formu pomoci malým podnikom v podporovaných regiónoch, rovnako ako osobitné opatrenia týkajúce sa regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a malých ostrovov v súvislosti s kritériami zlučiteľnosti pre túto podporu;

47.   víta zámer Komisie rozšíriť skupinové výnimky z povinnosti predbežného oznamovania aj na transparentné formy regionálnej investičnej pomoci a odporúča, aby strop skupinových výnimiek zohľadňoval infláciu;

48.   zdôrazňuje, že pravidlá o výnimke by mali pre členské štáty zreteľne obsahovať možnosť oznámiť projekty pomoci a pre Komisiu vyhodnotiť ich zlučiteľnosť použitím pružnejších kritérií, aby sa tak mohli zohľadniť akékoľvek osobitné regionálne alebo odvetvové charakteristiky, ako aj inovačné prístupy;

49.   očakáva, že Komisia zjednoduší a sprehľadní pravidlá platné pre skupinové výnimky, ale aj vytvorí primeraný kontrolný mechanizmus, ktorý by bránil zneužitiu skupinových výnimiek;

50.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by hranica de minimis, momentálne vo výške 100 000 EUR mohla byť zvýšená, čo by poskytlo pomoc a obmedzilo byrokraciu pre MSP a pre nové podniky;

51.   zdôrazňuje, že vnútroštátna pomoc je dôležitým finančným nástrojom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a preto musí byť začlenená do národného referenčného rámca a schválená ako súčasť viacročného národného programu;

52.   oceňuje zámer Komisie zvýšiť transparentnosť štátnej pomoci pre regióny v rozšírenej EÚ a podporuje jednoduchý prístup pre všetky zúčastnené strany k plným zneniam všetkých príslušných plánov regionálnej pomoci v rámci EÚ;

53.   žiada, aby boli základné pravidlá pre štátnu pomoc, ktoré súvisia so štrukturálnymi fondmi začlenené do nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia pre Európsky fond pre regionálny rozvoj, Európsky sociálny fond a Kohézny fond;

54.   ďakuje Komisii za to, že počas obdobia konzultácií zohľadnila stanoviská Európskeho parlamentu, čo viedlo k vypracovaniu návrhu usmernení pre regionálnu pomoc;

55.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1000.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0083.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0277.


Stratégia rozvoja
PDF 276kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnom vyhlásení Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: "Európsky konsenzus o rozvoji"
P6_TA(2005)0528B6-0653/2005

Európsky parlament,

   so zreteľom na konsenzus dosiahnutý Radou pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 21. a 22. novembra 2005, po dohode s Komisiou o "spoločnom vyhlásení Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: "Európsky konsenzus o rozvoji",

   so zreteľom na vyhlásenie Európskeho spoločenstva o rozvojovej politike prijaté Radou a Komisiou 10. novembra 2000,

   so zreteľom na Dohodu o partnerstve krajín AKT-ES podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, ako aj na jej doplneneé znenie podpísané v Luxemburgu 25. júna 2005,

   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, v ktorej sú uvedené rozvojové ciele milénia ako kritériá spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom v záujme odstránenia chudoby,

   so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. novembra 2005 o návrhu spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie – "Európsky konsenzus(1)"; zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(2); a z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia(3),

   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.   víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa úpravy a aktualizácie vyhlásenia o rozvojovej politike z roku 2000 a osobitne začlenenia Európskeho parlamentu do tohto procesu; víta rozhodnutie Komisie, na základe ktorého sa má zabezpečiť, aby všetky jeho oddelenia a delegácie, ktoré sa zaoberajú riadením plánovania a realizácie rozvojovej pomoci Spoločenstva, používali uvedený "Európsky konsenzus o rozvoji" ako kľúčový dokument s ohľadom na ciele a zásady Spoločenstva pri uskutočňovaní akejkoľvek rozvojovej spolupráce;

2.   s potešením konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sa po prvý raz dohodli na spoločnom postupe pri podporovaní spoločnej vízie EÚ o rozvoji, pričom stanovili spoločné ciele a zásady a opätovne zdôraznili odhodlanie EÚ v súvislosti s elimináciou chudoby a otázkami vlastníckych práv, partnerstva, poskytovania kvalitnejšej pomoci a jej poskytovania vo väčšom rozsahu, ako aj podporovania koherentnej politiky pre oblasť rozvoja, čím sa bude riadiť činnosť Spoločenstva a členských krajín v oblasti rozvojovej spolupráce vo všetkých rozvojových krajinách;

3.   vyjadruje osobitnú spokojnosť s rozhodnutím, ktoré vyjadrili signatári "Európskeho konsenzu o rozvoji", na základe ktorého treba zdôrazniť, že eliminácia chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia predstavujú kľúčové ciele rozvojovej politiky EÚ, ako aj zabezpečiť koherentnosť politiky v oblasti rozvoja a harmonizovať postupy medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a ostatnými darcovskými subjektmi, jasnejšie vymedziť osobitnú úlohu Komisie a podporovať diskusiu a dialóg s miestnymi hospodárskymi a sociálnymi partnermi o oblasti rozvojovej politiky a realizácii rozvojových cieľov milénia, a vyjadruje odhodlanie pokračovať v dôkladnej kontrole, prípadne prijať opatrenia v záujme dosiahnutia týchto cieľov;

4.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že práva detí sa spomínajú v nedostatočnej miere, pričom táto otázka by mala byť významnou súčasťou všetkých aktivít v oblasti rozvoja; taktiež s poľutovaním konštatuje, že vyhlásenie v plnej miere nezohľadňuje skutočnosť, že Európsky parlament kládol pri rokovaniach silný dôraz na oblasť ľudského rozvoja, najmä zdravia a vzdelávania; a naďalej vyjadruje odhodlanie pokračovať vo svojej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby tieto oblasti zostali kľúčovými prioritami v súvislosti s pomocou Spoločenstva;

5.   víta zámer "Európskeho konsenzu o rozvoji", na základe ktorého sa má posilniť kontrola vývozu zbraní EÚ s cieľom predísť používaniu zbraní vyrobených v EÚ voči civilistom a majú sa prijať konkrétne opatrenia na obmedzenie nekontrolovaného šírenia ručných a ľahkých zbraní, vyzýva však Komisiu, aby zintenzívnila a urýchlila programy na odmínovanie a odzbrojenie v povojnových regiónoch;

6.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súbor merateľných úloh a cieľov na realizáciu dohodnutej rozvojovej politiky, ako aj na pravidelné hodnotenie pokroku v tejto oblasti;

7.   vyjadruje uspokojenie nad tým, že skutočne prístupný a transparentný proces rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou umožnil realizáciu "Európskeho konsenzu o rozvoji"; s potešením konštatuje, že do dokumentu boli začlenené mnohé z návrhov Európskeho parlamentu, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri napĺňaní tejto ambicióznej a významnej dohody; vyzýva Radu a Komisiu, aby tento proces považovali za model pre budúce rokovania o zásadných politických otázkach;

8.   zastáva názor, že dokument do značnej miery zodpovedá prioritám Európskeho parlamentu v oblasti rozvojovej politiky, ako sa uvádza i v rôznych jeho uzneseniach týkajúcich sa tejto témy; a zdôrazňuje svoj zámer zohrávať aktívnu úlohu pri presadzovaní "Európskeho konsenzu", najmä úsilím o dosiahnutie výraznejšej politickej koherencie pre rozvoj v rámci politík Spoločenstva, ako aj snahou o dialóg s občanmi a občianskou spoločnosťou o rozvojovej politike EÚ;

9.   súhlasí so spoločným vyhlásením Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: "Európsky konsenzus o rozvoji";

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členským štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0446.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0445.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0115.


Predpokladané využitie európskych krajín CIA pri preprave a protiprávne zadržiavaní väzňov
PDF 217kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu o predpokladanom využití európskych krajín spravodajskou službou CIA pri preprave a protiprávnom zadržiavaní väzňov
P6_TA(2005)0529RC-B6-0650/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii

–   so zreteľom na články 2, 3, 5 a 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–   so zreteľom na články 1, 4, 19, 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na články 2, 3 a 11 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na otázky na písomné zodpovedanie E-2203/05 a E-2204/05, ktoré 9. júna 2005 adresovali Martine Roure, Giovanni Claudio Fava a Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE) Komisii a Rade v súvislosti s prípadmi mimoriadneho zadržiavania podozrivých osôb (extraordinary renditions) na území Európskej únie;

–   so zreteľom na transatlantický dialóg medzi EÚ a USA a najmä na samit EÚ a USA z 20. júna 2005 a následné vyhlásenia EÚ a USA o boji proti terorizmu a o demokracii, slobode a ľudských právach,

–   so zreteľom na ustanovenia dohôd medzi EÚ a USA o extradícii(1) a vzájomnej právnej pomoci(2)

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže medzinárodný terorizmus predstavuje jedno z najväčších ohrození pre spoločnosť v EÚ a jej hodnôt;

B.   keďže denník Washington Post z 2. novembra 2005 uviedol, že CIA zadržiavala a vypočúvala osoby podozrivé z terorizmu v tajných zariadeniach vo východnej Európe ako súčasť globálneho tajného systému prepravy, väznenia a vypočúvania, známeho ako mimoriadne zadržiavanie podozrivých osôb, ktorý bol zriadený po útokoch z 11. septembra 2001 a nepodlieha súdnej kontrole ani požiadavkám extradície,

C.   keďže spolupráca v oblasti spravodajských služieb naďalej zostáva v právomoci členských štátov a ich dvojstranných a viacstranných vzťahov;

D.   znepokojený skutočnosťou, že v súvislosti s bojom proti medzinárodnému terorizmu, ktorý sa vedie od 11. septembra 2001 sa zjavne porušujú základné európske a medzinárodné práva,

E.   keďže osoby podozrivé z terorizmu sú údajne vo väzbe v USA alebo v zahraničí ako "tajne zadriavané osoby", čo znamená, že mohli byť unesené a sú zadržiavané v izolácii bez akýchkoľvek zákonných práv, prístupu k právnemu zástupcovi či pomoci Červeného kríža alebo Červeného polmesiaca,

F.   keďže takto zadržiavané osoby môžu byť obeťami krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo mučenia,

G.   keďže vo viacerých členských štátoch sa začali súdne, parlamentné alebo úradné vyšetrovania s cieľom preskúmať údajnú úlohu CIA pri únosoch a následnej preprave a protiprávnom zadržiavaní týchto "tajne zadržiavaných osôb",

H.   keďže tieto vyšetrovania, ako aj informácie zverejnené v tlači a správy MVO - ako napr. Human Rights Watch - uviedli kódy a označenia lietadiel, ktoré údajne CIA použila na prepravu podozrivých osôb v súvislosti s mimoriadnym zadržiavaním podozrivých osôb, ako aj o zariadeniach ako Aviano v Taliansku, Ramstein v Nemecku a Kogalniceanu v Rumunsku, ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie a jej budúcich členských štátov,

I.   keďže akákoľvek pomoc alebo podpora poskytnutá agentovi iného štátu pri zbavovaní slobody, mučení, leteckej preprave a používaní letísk sú tiež porušením článkov 3 a 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv,

J.   keďže generálny tajomník Rady Európy inicioval dňa 21. novembra 2005 vyšetrovanie týchto podozrení v súlade s článkom 52 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a požiadal vlády 45 štátov, ktoré sú stranami dohovoru o odpoveď do 21. februára 2006,

K.   keďže táto problematika má právny, morálny a bezpečnostný rozmer v súvislosti s bojom proti terorizmu, ku ktorému sa EÚ zaviazala, a v ktorom chce byť úspešná,

L.   keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) poverilo spravodajcu pána Dicka Martyho vedením tohto vyšetrovania,

M.   keďže dôkladné vyšetrenie každého podozrenia z porušovania ľudských práv a princípov právneho štátu, ako aj podozrenia zo spolupráce vlád EÚ pri tomto porušovaní je nanajvýš nevyhnutné s ohľadom na vážne dôsledky na rešpektovanie základných práv v Európskej únii,

1.   opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti terorizmu, ale zdôrazňuje, že tento boj nie je možné vyhrať za cenu zrieknutia sa tých zásad, ktoré sa terorizmus snaží zničiť, a že najmä v oblasti ochrany základných práv sa nikdy nesmú robiť kompromisy;

2.   vyjadruje presvedčenie, že v boji proti terorizmu sa musí bojovať právnymi prostriedkami, a že v tomto novom spôsobe vojny sa musí zvíťaziť so zodpovedným postojom vlády, ako aj verejnej mienky, a za súčasného rešpektovania medzinárodného práva;

3.   dôrazne odmieta akékoľvek formy mučenia, vrátane krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

4.   pripomína, že článok 6 Zmluvy o EÚ zaväzuje Úniu a jej členské štáty rešpektovať základné práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a vyplývajúce zo všeobecných ústavných tradícií členských štátov, a že medzinárodné záväzky, ako aj tieto spoločné zásady zakazujú mučenie;

5.   pripomína, že článok 7 Zmluvy o EÚ umožňuje Rade, aby v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania základných práv niektorým z členských štátov, alebo v prípade jeho hrozby, danému štátu určité práva vrátane práva hlasovať v Rade, ako to nedávno potvrdil podpredseda Komisie pán Frattini;

6.   vyjadruje vážne znepokojenie nad podozreniami v súvislosti s úlohou CIA pri protiprávnych únosoch, preprave, tajnom väznení a mučení osôb podozrivých z terorizmu, ako aj nad údajnými tajnými väznicami CIA na území Európskej únie, pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín;

7.   zdôrazňuje, že úplná transparentnosť a vzájomné rešpektovanie základných princípov právnych predpisov sú nevyhnutné pre ďalšie posilňovanie vzťahov medzi EÚ a USA a spoluprácu v boji proti terorizmu;

8.   víta vyšetrovanie podozrení Radou Európy a vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene poskytli akékoľvek relevantné údaje v tejto súvislosti;

9.   žiada Radu a Komisiu, aby objasnili tlačové správy o dohode medzi Európskou úniou a USA z roku 2003, ktorá umožňuje USA prístup k "špeciálnym" zariadeniam prepravy;

10.   vyzýva dotknuté vlády všetkých štátov, aby vynaložili čo najväčšie úsilie na preskúmanie všetkých podozrení, ktoré boli doteraz zverejnené, a poskytli Komisii a Rade Európy všetky potrebné informácie;

11.   verí, že súbežne s vyšetrovaním spravodajcu PZRE pána Dicka Martyho a čerpajúc z jeho výsledkov, musí Európsky parlament viesť svoje vlastné parlamentné vyšetrovanie, ktoré by mal riadiť prinajmenšom dočasný výbor zriadený podľa článku 175 rokovacieho poriadku, a ktoré by s využitím skúseností siete jeho odborníkov na problematiku základných práv malo okrem iného preskúmať:

   a) či sa CIA podieľala na mimoriadnom zadržiavaní podozrivých osôb v súvislosti s "tajne zadržiavanými osobami" v izolácii, bez akýchkoľvek zákonných práv, prístupu k právnemu zástupcovi, vystavenými krutému zaobchádzaniu či mučeniu a prepravovanými na území Európskej únie, vrátane leteckej dopravy a väznenia v tajných zariadeniach;
   b) či sú takéto praktiky na území Európskej únie legálne podľa článku 6 Zmluvy o EÚ, článkov 2, 3, 5 a 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a podľa dohôd medzi EÚ a USA o extradícii a o vzájomnej právnej pomoci;
   c) či sa na operáciách "mimoriadneho zadržiavania podozrivých osôb, protiprávnom väznení či mučení v rámci údajne tajných operácií CIA na území EÚ podieľali občania alebo obyvatelia EÚ;
   d) či sa na potvrdenom alebo nepotvrdenom protiprávnom zbavení slobody osôb vrátane vydania, prepravy, zadržiavania alebo mučenia podieľali alebo spolupodieľali členské štáty, úradníci alebo verejní činitelia, či už konaním alebo opomenutím;

12.   zaväzuje sa k začatiu postupu podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii, ak vyšetrovanie potvrdí podozrenia, že ktorýkoľvek členský štát pomáhal či už konaním alebo opomenutím konania agentom, konajúcim v mene iných vlád, pri uskutočňovaní týchto praktík;

13.   žiada Európsku radu, aby na svojom zasadnutí v dňoch 16.-17. decembra 2005 prerokovala tieto otázky a požaduje, aby súčasné britské a budúce rakúske predsedníctvo spolu s predsedom Európskeho parlamentu Josepom Borrellom urýchlene nadviazalo potrebné kontakty s ministerkou zahraničných vecí USA Condoleezzou Riceovou, Kongresom USA, národnými parlamentmi a Radou Európy;

14.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín, Rade Európy a obom komorám Kongresu USA.

(1) Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, 27.
(2) Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, p. 34.


Bulharsko
PDF 222kWORD 70k
Uznesenie Európskeho parlamentu o stave pripravenosti Bulharska na členstvo v EÚ (2005/2204 (INI))
P6_TA(2005)0530A6-0342/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska k Európskej únii, podpísané 25. apríla 2005,

–   so zreteľom na svoje príslušné uznesenia a správy od začiatku prístupových rokovaní,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, zo 16. a 17. decembra 2004 v Bruseli,

–   so zreteľom na súhrnnú monitorovaciu správu Komisie pre Bulharsko z roku 2005 (KOM(2005)0534),

–   so zreteľom na list komisára EÚ Olliho Rehna bulharskej vláde zo 7. novembra 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0342/2005),

A.   keďže Bulharsko po ukončení prístupových rokovaní 14. decembra 2004 podpísalo 25. apríla 2005 zmluvu o pristúpení a ratifikovalo ju 11. mája 2005,

B.   keďže Bulharsko je na ceste k prevzatiu záväzkov vyplývajúcich z členstva a k včasnému splneniu nášho spoločného zámeru, ktorým je jeho vstup do Únie 1. januára 2007, dokedy bude musieť splniť podmienky stanovené v zmluve o pristúpení,

C.   keďže Európsky parlament opakovane zdôrazňoval, že pristúpenie Bulharska by malo závisieť výhradne od jeho vlastných zásluh a nemalo by mať spojitosť s kandidatúrou inej krajiny alebo byť znevýhodňované v dôsledku s tým nesúvisiacich obáv o smerovaní budúceho rozširovania EÚ; keďže však vyjadruje pretrvávajúcu nádej, že pristúpenie Bulharska a Rumunska sa bude môcť uskutočniť v tom istom čase,

1.   víta ratifikáciu zmluvy o pristúpení Bulharska mnohými členskými štátmi a nalieha na zvyšné členské krajiny, aby urýchlene ukončili ratifikačný proces;

2.   blahoželá po sebe nasledujúcim vládam Bulharska k ich pretrvávajúcemu odhodlaniu a pokroku na ceste k vstupu do EÚ a víta skutočnosť, že po všeobecných voľbách v Bulharsku v júni 2005 sa zachovala určitá kontinuita v odhodlanom určovaní priorít súvisiacich s požiadavkami pre vstup zo strany vlády a národného zhromaždenia;

3.   víta všeobecne pozitívne, hoci čiastočne kritické hodnotenie pokroku Bulharska na ceste k pristúpeniu v monitorovacej správe Komisie z roku 2005 a vyzýva bulharskú vládu a orgány, aby ukázali zvýšené a viditeľné odhodlanie v súvislosti s oblasťami, na ktoré správa upozorňuje, že potrebujú "zvýšené úsilie", a aby pred aprílom 2006 (keď bude pripravená ďalšia monitorovacia správa) konkrétnym spôsobom preukázali, že prijali účinné kroky k náprave oblastí označených za "vážne znepokojujúce";

4.   pripomína, že Bulharsko je štrnásť mesiacov pred vstupom tak blízko, alebo v mnohých prípadoch bližšie k splneniu prístupových kritérií, ako bol ktorýkoľvek nový členský štát v rovnakej fáze prístupového procesu piateho rozširovania;

5.   uznáva, že vyhliadka na včasný vstup je hlavným stimulom na zvýšené úsilie a zrýchlenie tempa uskutočňovania reforiem; vyzýva bulharské orgány, aby predložili hmatateľné výsledky, a tým zabezpečili, že cieľový dátum vstupu 1. januára 2007 je dosiahnuteľný; zároveň pripomína, že prebiehajúce zmeny sú vo svojej podstate prospešné, nielen ako predpoklad k vstupu do EÚ, a že proces modernizácie a reformy musí pokračovať ešte mnoho rokov po vstupe a toto by sa malo odzrkadľovať na podmienkach pre udeľovanie finančných prostriedkov kohéznej politiky;

6.   víta príchod 18 bulharských parlamentných pozorovateľov do Európskeho parlamentu a teší sa na pokračovanie úspešnej spolupráce medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou pri rozhodovaní o pokroku Bulharska na ceste k členstvu v EÚ;

7.   pripomína výmenu listov medzi predsedom Európskeho parlamentu a predsedom Komisie o plnej účasti Európskeho parlamentu pri akýchkoľvek úvahách o uplatnení niektorej z bezpečnostných doložiek zmluvy o pristúpení; pripomína, že Európsky parlament zaujme stanovisko k tejto téme a predovšetkým vo vzťahu k časovému plánu vstupu, vzhľadom na stav realizácie nevyhnutných reforiem, najmä požiadaviek, ktoré vyplývajú z členstva pre oblasť súdnictva a boja proti korupcii, a na základe podrobného hodnotenia situácie Komisiou na budúcu jar; očakáva preto, že Komisia a Bulharsko budú v tejto súvislosti s Európskym parlamentom úzko spolupracovať;

8.   uznáva významný prínos Bulharska k stabilite širšej oblasti juhovýchodnej Európy a jeho stálu úlohu v podporovaní regionálnej bezpečnosti a prosperity;

Politické kritériá:

9.   konštatuje, že Bulharsko naďalej plní politické kritériá a vyzýva ho, aby na dosiahnutie hmatateľných výsledkov smerovalo najväčšie množstvo energie v politickej, finančnej a administratívnej oblasti do vykonávania právnych predpisov a stratégií v praxi; pripomína bulharskej vláde potrebu zvýšiť úsilie na vytvorenie dostatočnej administratívnej a súdnej kapacity na vykonávanie a presadzovanie acquis, najmä pokiaľ ide o protikorupčnú stratégiu a naliehavo potrebnú súvislú reformu súdnictva;

10.   pevne podporuje stanovisko, že právny štát je nevyhnutný k vybudovaniu dôvery verejnosti a poskytuje tiež základ pre hospodársky pokrok, a teda aj väčšiu prosperitu;

11.   uznáva, že vďaka pokroku, ku ktorému došlo v boji proti určitým druhom závažného zločinu, akým je obchod s drogami, obchodovanie s ľuďmi a falšovanie peňazí, sa miera zločinnosti v Bulharsku znížila na úroveň mnohých členských štátoch a nabáda Bulharsko, aby vo svojom úsilí pokračovalo;

12.   vyjadruje zároveň znepokojenie nad trúfalosťou bulharských organizovaných zločineckých skupín, ich pohŕdaním zákonom a spochybňovaním štátnych orgánov a nad ich zjavne beztrestnou účasťou na sérii vrážd v posledných rokoch, ktoré pritiahli pozornosť médií; so znepokojením pripomína malý podiel prípadov závažnej trestnej činnosti, ktoré sa končia odsúdením na trest;

13.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci v medzinárodnom rebríčku vnímania korupcie sa Bulharsko umiestnilo na lepšej pozícii ako jeden členský štát a ďalšie tri kandidátske krajiny, napriek tomu nedosahuje dobré hodnotenie, a že k dnešnému dňu bolo za korupciu odsúdených len málo vysoko postavených činiteľov;

14.   vyzýva vysoko postavených činiteľov, aby sa na znak svojho odhodlania verejne dištancovali od všetkých foriem korupcie; dôrazne vyzýva vysoko postavených činiteľov, aby podporili nariadenie požadujúce zverejnenie ich osobného majetku a vyhlásení o dani z príjmu;

15.   víta iniciatívu za zlepšenú koordináciu rôznych ministerstiev a operačných agentúr zapojených do boja proti organizovanému zločinu a korupcii a plánované zlepšenie organizácie a riadenia polície a bezpečnostných služieb; s potešením víta prijatie mnohých nových opatrení, najmä trestného zákonníka, a vyzýva na ich urýchlené a účinné uplatňovanie; znovu však zdôrazňuje dôležitosť ďalšej reformy súdnictva ako predpokladu pre ďalšie iniciatívy modernizácie; vyslovuje ďalej uznanie niekoľkým členským štátom za poskytnutie vynikajúcej špecializovanej pomoci a žiada, aby členské štáty so skúsenosťami v boji proti organizovanému zločinu, ponúkli ďalšiu naliehavú podporu; pripomína, že uspokojivé výsledky sa dosiahnu len ak sa zvýši úsilie nielen na národnej ale aj na miestnej úrovni;

16.   vyzýva preto na dodatočné kroky vrátane: zmeny bulharskej ústavy, ktorá by umožnila jasnejšie rozdelenie zodpovedností a vyššiu účinnosť pri stíhaní a vyšetrovaní trestných činností; väčšej kontroly a zodpovednosti hlavného prokurátora a jeho zástupcov; zlepšených opatrení na uľahčenie vyšetrovania korupcie v súdnictve, najmä presadzovaním lepšej spolupráce v rámci príslušných orgánov a medzi nimi; zlepšením systému vymenúvania sudcov; zlepšenia platových podmienok, zdrojov a možností zrýchleného kariérneho postupu pre políciu; a venovania veľkej pozornosti zadržaniu majetku osôb zapojených do organizovaného zločinu;

17.   pripomína strategickú polohu Bulharska na vonkajšej hranici EÚ a odporúča ďalšie spoločné úsilie na zlepšenie všetkých aspektov hraničnej kontroly, vrátane opatrení týkajúcich sa boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, obchodu s drogami, ako aj verejného zdravia, akým je kontrola ochorení zvierat v boji proti epidémiám; vyzýva bulharské orgány, aby zabezpečili dostatok ľudských zdrojov na zaručenie vykonávania acquis pre hraničnú kontrolu; a vyzýva, aby susediace krajiny, najmä na západnom Balkáne, zintenzívnili svoju vlastnú činnosť v tejto oblasti;

18.   vyzýva, aby sa viac prostriedkov vyčlenilo na zlepšenie detských domovov, škôl pre znevýhodnené deti a deti so zvláštnymi potrebami vrátane postihnutých osôb a na rýchlejšiu a účinnejšiu realizáciu plánu deinštitucionalizácie; vzhľadom na to, že Bulharsko má pomerne vysoké percento detí v starostlivosti; žiada Komisiu, aby vykonala prieskum a monitorovanie postavenia postihnutých osôb žijúcich v domovoch; vyjadruje prianie podporiť zmeny v právnych predpisoch a v praxi adopcií, aby sa ďalej znížil počet bulharských detí adoptovaných v zahraničí, a aby sa podporila adopcia v rámci krajiny vrátane vytvorenia jednotného národného zoznamu potenciálnych adoptívnych rodičov a zároveň podporovať náhradnú starostlivosť v súlade v súlade s medzinárodne osvedčenými postupmi; vyzýva na pokračovanie reformy psychiatrickej starostlivosti; vyzýva na vytvorenie súdneho systému pre mladistvých podporeného príslušnými štruktúrami a ubytovaním;

19.   konštatuje, že Bulharsko prijalo praktické opatrenia na zlepšenie integrácie Rómov do väčšinovej spoločnosti, ale zdôrazňuje, že kľúčové reformy v oblasti boja proti diskriminácii vo predovšetkým v súvislosti so vzdelaním, bývaním a zdravotnou starostlivosťou bude ešte potrebné uskutočniť; vyzýva, aby sa väčšia pozornosť venovala "Akčnému plánu realizácie rámcového programu pre rovnoprávnu integráciu Rómov do bulharskej spoločnosti 2005-2006"; konštatuje, že množstvo Rómov stále čelí diskriminácii, a že rómske ženy sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a prostitúcie; trvá na tom, že úsilie na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu a na prekonanie segregácie musí byť posilnené a kryté riadnymi finančnými prostriedkami, a že pokrok sa bude hodnotiť vo vzťahu k viditeľným zlepšeniam; zdôrazňuje však, všetky integračné postupy sa musia uskutočňovať s úplnou spoluúčasťou a spoluprácou rómskych komunít;

20.   vyzýva k vykonaniu krokov k účinnému uplatneniu stratégie pre decentralizáciu, aby sa miestne správne orgány značne posilnili a mali potrebné schopnosti plne a aktívne sa zúčastňovať na reformách v Bulharsku;

Hospodárske kritériá

21.   chváli Bulharsko za vykonané kroky, ktoré požadovalo ostatné uznesenie Európskeho parlamentu o Bulharsku, k ďalšiemu posilneniu jeho hospodárskej výkonnosti prostredníctvom významných štrukturálnych reforiem a účelných fiškálnych politík a vyjadruje podporu ďalším konkrétnym snahám znížiť deficit štátneho rozpočtu; zdôrazňuje, že veľký dôraz na hospodársky pokrok je nevyhnutný na zvládnutie úloh a možností, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ;

22.   víta úsudok Komisie o pozitívnych výsledkoch privatizačného programu v Bulharsku; pripomína, že podiel súkromného sektora dosiahol 67 % HDP v prvej polovici roku 2005, čo predstavuje nárast o 2,2 % za rovnaké obdobie v roku 2004; vyzýva na väčšiu transparentnosť verejného obstarávania, verejných súťaží a udeľovania zákaziek;

23.   víta značný pokrok vo vytváraní podnikateľského prostredia, ktoré vedie k investíciám a rastu a oceňuje fakt, že finančné prostriedky zo súkromného sektora a zo štátnych a európskych finančných prostriedkov sa cielene využívajú na rozvoj účinných a nestranných právnych, správnych a regulačných štruktúr pre hospodársku činnosť; naďalej zdôrazňuje dôležitosť spoľahlivého súdnictva a verejnej správy pre zdravé podnikateľské ovzdušie a silnú decentralizovanú infraštruktúru, ktoré sú prospešné predovšetkým pre MSP;

24.   odporúča opatrenia na spružnenie trhu práce, podporu inovácií, zvýšenie mobility pracovných síl a na zlepšenie vzdelávacích a školiacich programov; zároveň si želá, aby sa uskutočnili kroky k posúdeniu skutočnej miery a charakteru nezamestnanosti vzhľadom na nedostatok pracovných síl v niektorých sektoroch;

25.   pripomína Bulharsku, že musí vynaložiť zvýšené úsilie vo všetkých oblastiach vnútorného trhu, tak ako to vyplýva z najnovšej súhrnnej monitorovacej správy o Bulharsku, aby sa zaručilo jeho účinné fungovanie;

Acquis communautaire

26.   víta pokrok Bulharska v poľnohospodárskom sektore, naliehavo však žiada vykonanie okamžitých krokov na zabezpečenie fungovania kontrolných a platobných agentúr, ktoré by niesli zodpovednosť za nevyriešené legislatívne záväzky v tejto oblasti; zdôrazňuje nutnosť venovať veľkú pozornosť zlepšeniu využívania pôdy a vyriešeniu otázok vlastníctva pôdy; nabáda Bulharsko k využitiu obrovského potenciálu na účinné organické hospodárenie;

27.   vyzýva Bulharsko, aby zabezpečilo dodržiavanie najvyšších noriem pre dobré životné podmienky zvierat vo všetkých legislatívnych a praktických opatreniach, napríklad pri preprave a zabíjaní zvierat; predovšetkým vyzýva na energické kroky k zvýšeniu schopnosti Bulharska vyrovnať sa s problémami v oblasti zdravia zvierat, veterinárnych služieb a fytosanitárnych kontrol, najmä tam, kde existuje riziko ohrozenia verejného zdravia, ako v prípade vtáčej chrípky, alebo bezpečnosti dodávky potravín;

28.   zdôrazňuje, že riadenie a kontrola predvstupovej pomoci sa musia podstatne zosilniť, aby sa Bulharsko pripravilo na účinnejšie využívanie štrukturálnych fondov EÚ; zastáva názor, že predovšetkým sa musia urýchliť snahy o akreditáciu rozšíreného decentralizovaného systému implementácie súvisiaceho s programami Phare a ISPA a zároveň by Komisia mala smerovať ďalšiu pomoc smerom k oblastiam, ktoré ju najviac potrebujú;

29.   zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia dodávok energie v rozsahu, ktorý v budúcnosti uspokojí požiadavky; zdôrazňuje dôležitosť nových kapacít výroby energie, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, snahy šetriť energiu a ciele Kjótskeho protokolu; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že Bulharsko na základe Aktu o pristúpení splní svoj záväzok, ktorý sa týka uzatvorenia blokov 3 a 4 elektrárne Kozloduj; vyjadruje však nádej, že Bulharsko splní záväzky, ktoré prevzalo v súvislosti s odstavením blokov 3 a 4 elektrárne, a zdôrazňuje, že Bulharsku by sa mala poskytnúť pomoc pri vyriešení nedostatku energie, ktorý vznikne v dôsledku odstavenia týchto blokov;

30.   žiada účinné opatrenia na prevenciu znečistenia, nezákonnej ťažby dreva a dopytu po nezákonne vyťaženom dreve zo strany obchodného odvetvia;

31.   pripomína Bulharsku, že je nevyhnutné okamžite venovať pozornosť zlepšeniu uplatňovania a presadzovania ochrany práv duševného vlastníctva a priemyselného vlastníctva;

32.   opätovne vyjadruje svoju podporu bulharským zdravotným sestrám, ktoré sú od roku 1999 držané vo väzbe v Líbyi a v súčasnosti im hrozí trest smrti; vyjadruje svoje ohromenie z ďalšieho odkladu odvolacieho konania; vyzýva líbyjské orgány na najvyššej úrovni, aby reagovali na početné medzinárodné výzvy na skoré a uspokojivé riešenie tejto hroznej situácie;

33.   nalieha na tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali zmluvu o pristúpení Bulharska k Európskej únii, aby tak urobili čo najskôr;

o
o   o

34.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom a vládam členských štátov a vláde a národnému zhromaždeniu Bulharskej republiky.


Rumunsko
PDF 231kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu o stave pripravenosti Rumunska na členstvo v EÚ (2005/2205 (INI))
P6_TA(2005)0531A6-0344/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004,

–   so zreteľom na Zmluvu o pristúpení k Európskej únii podpísanú Rumunskom 25. apríla 2005,

–   so zreteľom na pravidelné správy Komisie o pokroku Rumunska na ceste k pristúpeniu za roky 1998 až 2004 a strategický dokument Komisie o pokroku uskutočnenom v procese rozširovania (KOM(2004)0657),

–   so zreteľom na všetky svoje uznesenia a predchádzajúce správy od začatia prístupového procesu až doteraz,

–   so zreteľom na súhrnnú správu o monitorovaní stupňa pripravenosti Bulharska a Rumunska na vstup do Európskej únie z 25. októbra 2005 (KOM(2005)0534),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0344/2005),

A.   keďže Rumunsko a Bulharsko sa v roku 2000 nachádzali medzi kandidátskymi krajinami na vstup po boku iných krajín, ktoré sa medzitým stali členmi, a keďže piate rozšírenie nebolo úplné a malo by sa ukončiť v záujme Rumunska aj Únie a v rámci dodržiavania záväzkov obidvoch strán,

B.   keďže podpisom zmluvy o pristúpení sa začala nová etapa smerom k pristúpeniu Rumunska k Únii a Rumunsko sa odteraz zúčastňuje na práci Európskej rady a Rady ako pozorovateľ a keďže 35 rumunských pozorovateľov sa 26. septembra 2005 pripojilo k práci v Európskom parlamente,

C.   keďže od poslednej správy Komisie môžno vidieť dosiahnuté významné zlepšenia,

D.   keďže v určitých oblastiach pokrok nebol uspokojujúci a  Rumunsko musí prijať okamžité opatrenia na zlepšenie nedostatkov, aby mohlo vstúpiť do Únie 1. januára 2007,

E.   keďže perspektíva vstupu účinkuje ako silný katalyzátor reforiem a mobilizuje jednotlivých aktérov politického, hospodárskeho sociálneho a občianskeho života,

F.   keďže skutočný dátum vstupu bude stanovený na základe odporúčania Komisie po dôkladnej analýze stavu pripravenosti Rumunska,

1.   znovu potvrdzuje, že vstup Rumunska predstavuje spoločný cieľ Európskej únie a Rumunska, ktorý umožní dovŕšiť, spolu so vstupom Bulharska, piate rozšírenie Únie podnietené oslobodzovacím hnutím v strednej a východnej Európe;

2.   trvá na tom, že si želá, aby Rumunsko a Bulharsko pristúpili k Únii 1. januára 2007, za predpokladu, že budú každou z týchto dvoch krajín splnené podmienky uvedené v zmluve o pristúpení;

3.   pripomína výmenu listov medzi predsedom Európskeho parlamentu a predsedom Komisie o úplnom zapojení Európskeho parlamentu do možného preskúmania uplatnenia jednej z ochranných doložiek obsiahnutých v zmluve o pristúpení; poukazuje na to, že Európsky parlament zaujme pozíciu k danej problematike a najmä k načasovaniu pristúpenia, so zreteľom na stav realizácie potrebných reforiem, najmä požiadaviek, ktoré vyplývajú z členstva pre oblasť súdnictva a boja proti korupcie, a na základe podrobného hodnotenia situácie, ktoré predloží Komisia na jar budúceho roka; očakáva preto, že Komisia a Rumunsko budú v tomto smere úzko spolupracovať s Európskym parlamentom;

4.   vyjadruje tiež želanie, aby sa pristúpenie Rumunska a Bulharska uskutočnilo solidárnym spôsobom, zdôrazňuje však, že žiadosti o členstvo oboch krajín treba napokon zvážiť a prehodnotiť na základe ich vlastných výsledkov;

5.   zdôrazňuje, že reformné úsilie, ktoré požaduje Únia od Rumunska, je v záujme oboch strán a umožní Rumunsku v plnej miere využiť výhody vstupu a zabezpečí, aby sa uskutočnil v čo najlepších možných podmienkach;

6.   uznáva významný prínos Rumunska k stabilite širšieho juhovýchodného európskeho regiónu a jeho pokračujúcu úlohu pri podpore regionálnej bezpečnosti a prosperity;

7.   berie na vedomie hodnotenie príprav pristúpenia Rumunska obsiahnuté v správe Komisie o pokroku a súhlasí s jej závermi;

  

v tejto súvislosti:

   - víta významný pokrok, najmä v oblasti slobody prejavu, spravodlivosti, integrácie menšín, ochrany dieťaťa, reštitúcie majetku a súťažnej politiky;
   - poukazuje na to, že sa musí pokračovať v snahách, najmä pokiaľ ide o úspešné dovŕšenie reformy verejnej správy; zabezpečenie správneho fungovania právneho systému; vytvorenie zdravej a transparentnej základne pre vzťahy medzi občanmi a inštitúciami; boj proti zločinu a nezákonnému obchodu; dosiahnutie pokroku pri integrácii Rómov; ukončenie implementáciu acquis communautaire;
   - vyjadruje znepokojenie nad opakovanými správami o zlom zaobchádzaní orgánmi činnými v trestnom konaní, vrátane prehnaného používania sily a používania smrteľne nebezpečných prostriedkov, pričom mnohé z obetí sú Rómovia; vyzýva Rumunsko, aby zlepšilo súdne preskúmanie takýchto prípadov;
   - vyslovuje znepokojenie nad pretrvávajúcim meškaním v početných oblastiach, ako napríklad zlepšenie administratívnej kapacity, boj proti korupcii a uplatňovanie acquis communautaire v určitých sektoroch poľnohospodárstva, pri verejnom obstarávaní a v oblasti životného prostredia;

8.   za jednu z najvyšších priorít považuje boj proti korupcii, najmä proti korupcii na vysokej úrovni, korupcii na každom stupni súdnictva, orgánov činných v trestnom konaní a verejnej správy, ako aj proti korupcii veľkého rozsahu, ktorý treba rozhodne viesť na všetkých úrovniach prostredníctvom prísneho presadzovania zákona a úspešného trestného stíhania, ako aj náležitého chápania závažnosti tohto problému a jeho dôsledkov;

9.   pripomína, že vonkajšia hranica Rumunska sa stane vonkajšou hranicou Európskej únie;

10.   zdôrazňuje potrebu pokračovať v reforme právneho systému rešpektovaním cieľov a harmonogramu stanovených v akčnom pláne a s potrebnými finančnými a ľudskými zdrojmi zabezpečiť jeho skutočnú realizáciu, najmä čo sa týka boja proti nezákonnému obchodu (predovšetkým obchodu s drogami a obchodu s ľuďmi), a posilniť finančnú kontrolu;

11.   dôrazne vyzýva rumunský parlament, aby neodkladne prijal vládou predloženú novelu trestného zákonníka, ktorá má za cieľ odstrániť ustanovenia o trestnosti urážky na cti a zosúladiť tento zákonník s legislatívou všetkých členských štátov EÚ;

12.   domnieva sa, že prijatie zákona o mediácii rumunským parlamentom, by pomohlo znížiť počet neukončených súdnych prípadov;

13.   pripomína tiež potrebu posilniť ľudské a materiálne zdroje, aby sa podstatne zlepšilo riadenie a ochrana hraníc s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu, organizovanému zločinu a proti nezákonnému prisťahovalectvu;

14.   konštatuje, že napriek povzbudivým hospodárskym výsledkom je chudoba stále veľmi rozšírená a životná úroveň zostáva hlboko pod priemerom EÚ, čo vyvoláva potrebu zvýšeného úsilia dosiahnuť súdržnosť a solidaritu;

15.   považuje za veľmi naliehavé, aby boli prijaté opatrenia na posilnenie administratívnej kapacity inštitúcií a bol uplatnený mechanizmus riadenia a finančnej kontroly, ktorý umožní, aby pridelené rozpočtové prostriedky boli použité účinným a transparentným spôsobom; dôrazne trvá na tom, že je stále potrebná koordinovaná a trvalá snaha o správnu reformu, ktorá je kľúčom k úspešnému vykonávaniuu acquis communautaire;

16.   odporúča, aby sa predvstupová pomoc v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka sústredila na vytvorenie partnerstiev na programovanie trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by zahŕňali zástupcov občianskej spoločnosti, verejného a súkromného sektora a ktoré by využívali najmä metódu "zdola nahor" využívanú v programe LEADER, ktorá je už k dispozícii aj pre predvstupové programy;

17.   vyzýva rumunskú vládu, aby vyvinula zvýšené úsilie pri uplatňovaní legislatívy o životnom prostredí, a vyzýva na konzultácie s okolitými krajinami a dôsledné uplatňovanie noriem v duchu príslušných prerokovávaných návrhov EÚ (napr. nakladanie s odpadmi z ťažobného priemyslu) s osobitnou pozornosťou venovanou banským projektom veľkého rozsahu s významným dopadom na životné prostredie, ako v prípade bane Rosia Montana;

18.   odkazuje na katastrofické následky záplav v lete 2005, ktoré boli najväčšie za posledných 100 rokov a dočasne sa týkali viac než 60 % krajiny, pričom spôsobili vážne škody a úplne zničili domovy mnohých ľudí v niekoľkých regiónoch; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozsah, v akom je možné použiť finančné prostriedky predvstupovej pomoci na pomoc tým ľuďom a regiónom, ktoré kruto zasiahli povodne;

19.   žiada Komisiu a Radu, aby podporovala rumunskú vládu v jej úsilí chrániť jedinečnosť prostredia v oblasti delty Dunaja, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a v súčasnosti je ohrozovaná prácami, ktoré znovu začali ukrajinské úrady na ramene Bystroje;

20.   žiada Rumunsko, aby prijalo a uplatnilo veterinárnu legislatívu na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a prevencie prenosu chorôb zvierat;

21.   zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie zákona o reštitúcii majetku;

22.   považuje za naliehavé uplatňovanie práv duševného vlastníctva, aby sa zabránilo pirátstvu a falšovaniu;

23.   s uspokojením berie na vedomie zlepšenia uskutočnené rumunskými orgánmi v oblasti ochrany detí; a nalieha na rumunskú vládu, aby vyriešila žiadosti o medzinárodnú adopciu podané počas moratória v júni 2001 tak, aby zabezpečila, že sa všetky žiadosti preskúmajú na základe Dohovoru OSN o právach dieťaťa a rumunského zákona o právnom štatúte adopcie, s cieľom umožnenia medzinárodnej adopcie, tam kde je to v týchto osobitných prípadoch odôvodnené a primerané;

24.   upriamuje pozornosť na naliehavú potrebu ochrany ľudí s poruchami učenia, ktorých životné podmienky a starostlivosť o nich sú stále nevyhovujúce, a to najmä postihnutých osôb s poruchami intelektu a duševného zdravia, ktoré sú v ústavnej starostlivosti; vyzýva rumunskú vládu, aby okamžite nahradila veľké ústavné zariadenia pre postihnuté osoby menšími komunitnými službami s využitím značných finančných prostriedkov vyčlenených Komisiou; zdôrazňuje však životne dôležitú potrebu prijať všetky potrebné opatrenia na uplatňovanie zákona o psychickom zdraví a o ochrane ľudí s psychologickými poruchami z roku 2002;

25.   konštatuje, že uplatnenie antidiskriminačných zákonov a opatrení, ktoré Rumunsko prijalo v prospech Rómov, je krokom vpred, ale domnieva sa, že je potrebné pokračovať v úsilí zameranom na dosiahnutie integrácie, najmä prostredníctvom uplatňovania politiky nulovej tolerancie voči rasizmu proti Rómom, ako aj prostredníctvom zabezpečenia lepšieho prístupu ku kvalitnému vzdelaniu a pracovnému trhu, a zabezpečiť, aby médiá boli v plnej miere zapojené do tohto úsilia;

26.   vyjadruje sklamanie z pretrvávajúceho odkladania prijatia zákona o menšinách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasťou volebných zákonov sú naďalej diskriminačné opatrenia, ktoré sa vyskytujú aj v návrhu zákona o menšinách; želá si, aby bol zákon o menšinách prijatý čo najskôr a aby sa pridŕžal politických kritérií;

27.   znovu pripomína, že je potrebné prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie ochrany maďarskej menšiny v súlade so zásadami subsidiarity a kultúrnej samosprávy; vyzýva rumunské orgány, aby plne podporovali vyššie vzdelávanie maďarskej menšiny poskytovaním potrebných finančných prostriedkov;

28.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dôslednom a objektívnom monitorovaní príprav na vstup a pomáhala rumunským orgánom v plnení ich záväzkov a upriamila sa na sledovanie vývoja, a to nielen so zreteľom na prijaté záväzky, ale aj na ich realizáciu na miestnej úrovni, v tých oblastiach, v ktorých predchádzajúce správy požadovali zmeny;

29.   znovu predkladá svoju požiadavku, aby ho Komisia pravidelne informovala o monitorovacích prácach a bol  v plnej miere zapojený do konečného rozhodovania o prípadnom použití ochranných doložiek;

30.   schvaľuje prístup Komisie, podľa ktorého sa rozhodnutie o prípadnom odložení dátumu  pristúpenia uskutoční na základe výsledkov, ktoré Rumunsko dosiahne do jari 2006;

31.   znovu potvrdzuje svoje želanie podporované silnou politickou vôľou, aby sa vstup Rumunska do Únie uskutočnil 1. januára 2007, ale zdôrazňuje, že uskutočnenie tejto ambície závisí predovšetkým od schopnosti rumunských orgánov splniť všetky záväzky uvedené v zmluve o pristúpení, v opačnom prípade sa uplatnia ochranné doložky;

32.   vyzýva rumunské orgány, aby uspokojivým spôsobom odstránili identifikované nedostatky a umožnili tak vstup Rumunska podľa stanoveného harmonogramu;

33.   vyzýva členské štáty Únie, ktoré ešte neratifikovali Zmluvu o pristúpení Rumunska k Európskej únii, aby tak urobili v čo najkratšom čase;

34.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rumunska.


Siete žien: rybolov, poľnohospodárstvo a diverzifikácia
PDF 222kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu o sieťach žien: rybolov, poľnohospodárstvo a diverzifikácia (2004/2263(INI))
P6_TA(2005)0532A6-0341/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21.júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch(1),

–   so zreteľom na inovačné kroky financované v rámci Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH) na základe článku 22 nariadenia (ES) č. 1260/1999,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva(2),

–   so zreteľom na konferenciu o úlohe žien v sektore rybného hospodárstva, ktorú zorganizovala Komisia 23. a 24. januára 2003 v Bruseli,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o ženách vo vidieckych oblastiach Európskej únie vzhľadom na strednodobé hodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky(3),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou o Európskom fonde rybného hospodárstva (KOM(2004)0497),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. júla 2005 o návrhu nariadenia Rady o Európskom fonde rybného hospodárstva(4),

–   so zreteľom na články 13, 32, 137, 141 a 158 Zmluvy o Európskom spoločenstve,

–   so zreteľom na úroveň rozvoja sietí žien v spoločenstvách závislých od rybného hospodárstva,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0341/2005),

A.   keďže úloha žien v spoločenstvách závislých od rybného hospodárstva sa už tradične do značnej miery prehliada,

B.   keďže ženy v skutočnosti aktívne pôsobia v oblasti zberu, akvakultúry, spracovania, marketingu, výskumu, novinárstva, manažmentu, obchodu, odborného vzdelávania vrátane bezpečnosti na mori, zastupovania, ako aj poskytovania ďalších foriem podpory osobám zamestnaným v rybnom priemysle, hoci len v obmedzenej miere pôsobia v oblasti výlovu rýb;

C.   keďže mnohé tieto činnosti sa vykonávajú na základe dobrovoľnosti alebo sú slabo platené, v dôsledku čoho možno konštatovať nedostatok primeranej sociálnej ochrany, napriek ich výraznej ekonomickej hodnote a všeobecnému prospechu pre tento sektor; taktiež, keďže táto práca sa často vykonáva pri vysokej miere rizika alebo s vážnymi dôsledkami pre zdravie,

D.   keďže v tomto ohľade existuje množstvo podobností so situáciou žien v poľnohospodárskych spoločenstvách,

E.   keďže situácia žien ponúka osobitne dobré možnosti na poskytovanie informácií o sociálno-ekonomických dôsledkoch uplatňovania spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a spoločnej poľnohospodárskej politiky a o dôsledkoch reštrukturalizácie príslušných odvetví,

F.   keďže sa ukazuje, že hoci postavenie žien v spoločenstvách závislých od rybného hospodárstva získalo od konania hore uvedenej konferencie o ženách v rybnom hospodárstve väčšie uznanie a siete žien vznikajú vo väčšej miere, nie je dostatok informácií o počte a charaktere existujúcich sietí,

G.   keďže siete žien sa nielen navzájom podporujú, ale tiež môžu významne prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločenstiev závislých od rybného hospodárstva,

H.   keďže je zrejmé, že siete sú ešte stále obmedzené na miestnu a regionálnu úroveň a v rámci Európskej únie sú nerovnomerne rozvinuté, pričom osobitne nízke zastúpenie majú v novších členských štátoch,

I.   keďže sieť žien pre oblasť Severného mora (North Sea Women´s Network) má zastúpenie v regionálnej poradnej rade pre oblasť Severného mora,

J.   keďže stále existuje príliš mnoho právnych a sociálnych prekážok, ktoré ženy obmedzujú v ich plnej účasti v zastupiteľských aktivitách v sektore rybného hospodárstva, pričom siahajú až po zamedzenie ich činnosti v rozhodovacích orgánoch niektorých spoločenstiev alebo združení,

1.   uznáva úlohu, ktorú Komisia zohrávala pri usporiadaní hore uvedenej konferencie o úlohe žien v sektore rybného hospodárstva a pri financovaní viacerých inovačných opatrení, a víta jej zámer usporiadať v blízkej budúcnosti ďalšiu konferenciu, napriek tomu sa však domnieva, že doterajší pokrok nie je dostatočný;

2.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie väčšieho právneho a spoločenského uznania pre prácu žien v sektore rybného hospodárstva, ako aj jej propagácie a zviditeľnenia s cieľom podporiť tak úsilie, ktoré vynakladajú na zlepšenie životných podmienok svojich rodín a spoločenstiev a zaručiť im tým sociálne a ekonomické práva, akými sú rovnaké mzdy, podpora v nezamestnanosti v prípade (dočasného alebo trvalého) prerušenia pracovnej činnosti, nárok na dôchodok, zladenie pracovného a rodinného života, prístup k rodičovskej dovolenke, prístup k sociálnemu zabezpečeniu a bezplatným zdravotníckym službám a ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci;

3.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, ktorá by čo najskôr identifikovala charakter, rozsah, ciele a aktivity sietí žien v rybnom hospodárstve v celej Európskej únii, pričom osobitná pozornosť by sa venovala situácii v novších členských štátoch;

4.   upozorňuje na to, že aktívna účasť žien na rôznych činnostiach spojených s rybným hospodárstvom prispieva k udržiavaniu kultúrnych tradícií a špecifických skúseností, ako aj k prežitiu ich spoločenstiev, čím sa zabezpečí ochrana kultúrnej rozmanitosti týchto regiónov;

5.   uvedomuje si, že tieto siete vznikli najmä z miestnych a regionálnych iniciatív, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala konkrétne opatrenia s cieľom aktívne podporovať ďalší rozvoj už existujúcich sietí tam, kde sú najmenej ustálené, ako aj ich založenie na miestach, kde zatiaľ neexistujú;

6.   vyzýva Komisiu, aby tiež zvážila, aké opatrenia by mohla prijať na to, aby pomohla rozvoju sietí žien na úrovni celej Európskej únie, pričom osobitná pozornosť by sa venovala potrebe odstrániť jazykové bariéry;

7.   žiada Komisiu, aby vytvorila potrebné kanály na zlepšovanie a šírenie informácií o situácii žien v rôznych oblastiach, ktoré sú súčasťou sektora rybného hospodárstva alebo sú s ním spojené, čím by podporovala sociologický výskum rybárskych spoločenstiev; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala existujúce siete žien a vytváranie nových sietí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a aby podporovala výmenu informácií a osvedčených postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s budúcim Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť s cieľom zvýšiť efektívnosť odhaľovania prípadov diskriminácie žien v týchto spoločenstvách a boja proti nej;

8.   žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali prijať potrebné opatrenia na odstránenie správnych a sociálnych prekážok, ktoré bránia plnohodnotnej účasti žien a ich napredovaniu vo všetkých oblastiach rybného hospodárstva prostredníctvom osobitných opatrení určených pre tento sektor, a aby zabezpečili úplné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov vo všetkých oblastiach, najmä pri odbornom vzdelávaní, ako aj prístup k financovaniu a k úverom vrátane mikroúverov, atď. s cieľom podporiť podnikateľské aktivity;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere podporovali odbornú prípravu a vzdelávanie osobitne zamerané na aktivity žien pracujúcich v sektore rybného hospodárstva a aby vytvorili mechanizmy na kvalitnejšie poskytovanie informácií o možnostiach odbornej prípravy a o použití dostupných finančných prostriedkov;

10.  víta ustanovenia v navrhovanom nariadení o Európskom fonde rybného hospodárstva, ktoré zaväzujú členské štáty k tomu, aby zabezpečili propagáciu opatrení na posilnenie úlohy žien v sektore rybného hospodárstva, a vyzýva Radu, aby do svojho hore uvedeného uznesenia o Európskom fonde rybného hospodárstva prijala pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Európskeho parlamentu, ktorý tiež zdôrazňuje potrebu podporovať úsilie vyvíjané na nadnárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporila konkrétne projekty, ktorých cieľom je uznávanie, propagácia a diverzifikácia úlohy žien v oblastiach súvisiacich s rybným hospodárstvom;

11.   vyzýva Komisiu, aby tiež vypracovala konkrétny pilotný projekt s cieľom riešiť osobitnú situáciu lovkýň mäkkýšov;

12.   domnieva sa, že ustanovenia Európskeho fondu rybného hospodárstva by mali ponúknuť príležitosť na podporu činností, ktoré sa doteraz vykonávali na dobrovoľnej báze, a vyzýva Komisiu, aby posúdila, aké ďalšie finančné zdroje vrátane prostriedkov mikroúveru by sa mohli poskytnúť sieťam žien v sektore rybného hospodárstva;

13.   ďalej sa domnieva, že európske prostriedky určené na rybné hospodárstvo by bolo možné zmysluplne využiť na zapojenie sietí žien do projektov zameraných na výskum vplyvu reštrukturalizácie na sektor rybného hospodárstva a poľnohospodárstva;

14.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v programe FEMMES a zahrnula do neho siete žien zamestnaných v činnostiach súvisiacich s rybným hospodárstvom;

15.  sa tiež domnieva, že siete žien môžu zohrávať významnú úlohu pri rozvoji pobrežných akčných skupín a že využívanie štrukturálnych fondov by malo byť dostatočne pružné s cieľom začleniť aktivity žien v spoločenstvách závislých od rybného hospodárstva, ako aj žien v poľnohospodárskych spoločenstvách v pobrežných oblastiach;

16.   zdôrazňuje potrebu posilniť efektívnu účasť žien v zastupiteľských, rozhodovacích a poradných orgánoch v sektore rybného hospodárstva na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a domnieva sa, že odporúčanie Komisie, aby prískušné orgány uskutočnili v tomto ohľade príslušné opatrenia, by bolo priaznivým príspevkom;

17.   zastáva názor, že siete žien môžu prispievať k zlepšovaniu bezpečnosti na mori, ako aj udržateľnosti sektora rybného hospodárstva, a to najmä tým, že budú podporovať spotrebu rýb z udržateľných zásob a odrádzať od spotreby rýb z neudržateľných zásob;

18.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správy o rozvoji sietí žien v sektore rybného hospodárstva, ako aj o tom, na akom základe sa financujú ich aktivity; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o vývoji situácie žien v sektore rybného hospodárstva;

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali situáciu žien v rybárskych a poľnohospodárskych spoločenstvách, a to na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a aby sa zaoberali všetkými problémami týkajúcimi sa primeranosti ochrany ich zdravia a inej sociálnej ochrany a aby odstránili všetky prekážky ich účasti na zastupiteľských činnostiach; navrhuje, aby Komisia na úvod adresovala príslušným orgánom odporúčanie, aby v tomto ohľade uskutočnili príslušné opatrenia;

20.   vyjadruje porozumenie pre obavy žien pracujúcich v sektore rybného hospodárstva v súvislosti s nedostatočným zastúpením mladých ľudí v oblasti rybolovných aktivít a žiada Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorých cieľom by bolo motivovať mladých ľudí pre prácu v tomto sektore a zabezpečiť tak jeho kontinuitu;

21.   vyzýva všetkých, ktorí sa podieľajú na zostavovaní regionálnych poradných rád, aby zabezpečili účasť zástupcov sietí žien na ich aktivitách, najmä vzhľadom na prácu na sociálno-ekonomických dôsledkoch politiky rybného hospodárstva; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mal zvážiť rozsah náhrady, ktorú možno poskytnúť sieťam žien za vzniknuté náklady;

22.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov a regionálnym poradným radám.

(1) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 882.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2005)0282.


Situácia v oblasti ľudských práv v Tibete a v Hong Kongu
PDF 281kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu o Tibete a Hongkongu
P6_TA(2005)0533RC-B6-0644/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a o situácii v oblasti ľudských práv v Číne,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 18. novembra 2004(1), 13. januára 2005(2) a 27. októbra 2005(3) o prípade lámu Tenzina Deleka Rinpochea, ktorý bol uväznený a mučený a nachádza sa preto v stave ohrozenia života,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. decembra 2002 o Hongkongu(4),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 8. summitu EÚ a Číny, ktorý sa konal 5. septembra 2005 v Pekingu,

–   so zreteľom na nevyhnutnosť ďalšieho napredovania v rámci dialógu o ľudských právach, ktorý prebieha medzi EÚ a Čínou,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

Tibet

A.   keďže čínske úrady vedú od októbra 2005 kampaň za tzv. "vlasteneckú výchovu", v rámci ktorej si od Tibeťanov vynucujú podpísanie vyhlásení, v ktorých označujú Jeho Svätosť dalajlámu za nebezpečného separatistu a Tibet za "súčasť Číny",

B.   keďže mladý tibetský mních Ngawang Jangchub zomrel v októbri 2005 v kláštore Drepung v Lhase počas akcie v rámci "vlasteneckej výchovy" za záhadných a nevyjasnených okolností,

C.   keďže piati tibetskí mnísi z kláštora Drepung v Lhase, ktorí odmietli tieto vyhlásenia podpísať, boli 23. októbra 2005 zatknutí a uväznení vo väzenských zariadeniach úradu verejnej bezpečnosti v ich mieste pôvodu, pričom boli pravdepodobne i mučení,

D.   keďže zatiaľ nie je jasné, či bolo zatknutých viac takýchto osôb, ktoré prejavili odpor,

E.   keďže viac ako 400 tibetských mníchov z kláštora Drepung v Lhase pokojne protestovalo proti uväzneniu ich druhov a desiatky z nich čínska ľudová ozbrojená polícia a špeciálne jednotky úradu verejnej bezpečnosti násilím zatlačili späť do ich štvrtí,

F.   keďže špeciálne jednotky hermeticky uzavreli kláštor Drepung v Lhase aj s jeho mnohými obyvateľmi, pričom od 25. novembra 2005 nebolo žiadnej osobe povolené vstúpiť do priestorov kláštora ani ich opustiť,

G.   keďže Tenzin Delek Rinpoche ostáva naďalej uväznený a jeho zdravotný stav je neznámy,

H.   keďže osobitný spravodajca Výboru OSN pre ľudské práva zaoberajúci sa problematikou mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestov, p. Manfred Nowak, ktorý navštívil Čínu od 20. novembra do 2. decembra 2005, potvrdil na základe informácií, ktoré počas tejto misie získal, že v Číne sa používali a používajú mnohé metódy mučenia, a domnieva sa, že mučenie je v Číne naďalej široko rozšíreným javom,

Hongkong

I.   keďže v nedeľu 4. decembra 2005 sa desaťtisíce ľudí v Hongkongu zúčastnili pochodu za plne demokratický systém,

J.   keďže predseda výkonnej rady je v súčasnosti volený výborom pozostávajúcim z približne 800 obyvateľov Hongkongu, ktorých vyberajú čínske orgány,

K.   keďže podľa článkov 45 a 68 hongkongskej ústavy by sa mal predseda výkonnej rady, ako aj všetci členovia legislatívnej rady napokon voliť na základe všeobecného hlasovacieho práva,

Tibet

1.   žiada vládu Čínskej ľudovej republiky (ČĽR), aby objasnila okolnosti smrti mladého tibetského mnícha Ngawanga Jangchuba počas akcie v rámci kampane za "vlasteneckú výchovu" v októbri 2005;

2.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad zdravotným stavom piatich mníchov zatknutých 23. novembra 2005 v kláštore Drepung;

3.   nalieha na vládu ČĽR, aby ich okamžite prepustila z väzenských zariadení úradu verejnej bezpečnosti;

4.   vyzýva vládu ČĽR, aby poskytla všetky dostupné informácie o podmienkach ich zadržania, najmä s ohľadom na tvrdenia o mučení a možnom uväznení viacerých osôb;

5.   nalieha na vládu, aby okamžite ukončila blokádu kláštora Drepung v Lhase;

6.   dôrazne žiada čínske orgány, aby zastavili kampaň za "vlasteneckú výchovu" a na nenásilné protestné prejavy reagovali primeraným spôsobom a aby neporušovali ľudské práva používaním fyzického násilia s cieľom potlačiť takéto prejavy;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby dôrazne upozornili čínske orgány na túto otázku v rámci dialógu o ľudských právach prebiehajúceho medzi EÚ a Čínou; očakáva, že tento dialóg bude účinnejší a prinesie zásadné zlepšenie nepriaznivej bilancie Číny v oblasti ľudských práv;

8.   opätovne žiada o okamžité prepustenie Tenzina Deleka Rinpochea;

9.   opakovane žiada o zrušenie trestu smrti v Číne a okamžité moratórium naň;

10.   nalieha na vládu ČĽR, aby reagovala na medzinárodné výzvy na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne a zaručila slobodu náboženského vierovyznania, slobodu prejavu a politickú slobodu a najmä aby prepustila všetkých väzňov odsúdených na základe ich náboženských aktivít;

11.   opätovne vyzýva vládu ČĽR, aby zlepšila podmienky vo svojich väzniciach, zastavila a zrušila mučenie zadržaných osôb, prestala neustále porušovať ľudské práva obyvateľov Tibetu a ostatných menšín a zabezpečila dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva;

12.   vyzýva Radu a členské štáty, aby zachovávali embargo EÚ na obchod so zbraňami s ČĽR a neoslabovali platné obmedzenie týkajúce sa tohto obchodu so zbraňami;

13.   vyzýva vládu ČĽR, aby pokračovala v dialógu so zástupcami Jeho Svätosti dalajlámu;

14.   dôrazne žiada Konferenciu predsedov, aby pozvala Jeho Svätosť dalajlámu, aby v priebehu roka 2006 predniesol prejav v Európskom parlamente;

Hongkong

15.   pripomína, že hongkongská ústava ustanovuje zvolenie predsedu výkonnej rady Hongkongu na základe všeobecného hlasovacieho práva;

16.   vyzýva hongkonské orgány, aby:

   vypracovali časový plán všeobecných volieb, ktorý by bol prijateľný pre všetky demokratické strany i verejnosť,
   zrušili systém menovania uplatňovaný v oblastnej rade,
   nahradili systém kolektívneho hlasovania systémom individuálneho hlasovania pre volebné obvody legislatívnej rady,
   rozšírili okruh voličov volebného výboru;

17.   so záujmom očakáva voľbu predsedu výkonnej rady a všetkých členov legislatívnej rady prostredníctvom volebného systému založeného na princípe pluralitnej demokracie, zodpovednosti vlády voči zákonodarnému zboru a skutočne účinnej vládnej moci, čo bude jednoznačným prínosom pre všetkých obyvateľov Hongkongu;

o
o   o

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vláde Čínskej ľudovej republiky, stálemu výboru Národného ľudového zhromaždenia, predsedovi výkonnej rady a legislatívnej rade Hongkongu, guvernérovi provincie Sichuan a hlavnému prokurátorovi ľudovej prokuratúry provincie Sichuan;

(1)1 Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 122.
(2)2 Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 158.
(3)3 Prijaté texty, P6_TA(2005)0416.
(4)4 Ú. v. EÚ C 31 E, 5.2.2004, s. 261.


Ľudské práva v Rusku
PDF 214kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach v Rusku a o nových právnych predpisoch týkajúcich sa mimovládnych organizácií
P6_TA(2005)0534RC-B6-0645/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na uznesenie z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom(1),

–   so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska zrealizovať štyri "cestovné mapy" pre vytvorenie štyroch spoločných priestorov, prijatý na samite EÚ - Rusko v Moskve 10. mája 2005,

–   so zreteľom na výsledok samitov EÚ - Rusko, najmä na rozhodnutie prijaté na samite EÚ - Rusko v Haagu 25. novembra 2004, pokračovať v pravidelnom dialógu o otázkach ľudských práv,

–   so zreteľom na ciele konsolidácie politických slobôd a demokracie v Ruskej federácii, ako je to uvedené v Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom(2), ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 1997,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a jeho protokoly,

–   so zreteľom na predbežné stanovisko Rady Európy k zmenám a doplneniam federálnych zákonov Ruskej federácie, ktoré sa týkajú neziskových organizácií a verejných združení,

–   so zreteľom na vyjadrenia a návrhy ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré boli zaslané predsedovi ruskej Štátnej dumy Borisovi Gryzlovovi 9. decembra 2005,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže nezávislé mimovládne organizácie (MVO) a neziskové organizácie sú kľúčom k rozvoju silnej a účinne fungujúcej občianskej spoločnosti a keďže v súčasnosti v Rusku pôsobí veľké množstvo MVO, od dobročinných spolkov pre deti, susedských združení, poskytovateľov útulkov pre bezdomovcov až po spotrebiteľské združenia,

B.   keďže sloboda združovania je základným ľudským právom a je v demokratickej spoločnosti nesmierne dôležitá,

C.   keďže 23. novembra 2005 ruská Štátna duma výraznou väčšinou hlasov schválila v prvom čítaní návrh zákona pod názvom "O zavedení zmien a doplnení určitých právnych predpisov Ruskej federácie", ktorým sa menia a dopĺňajú súčasné právne predpisy o registrácii MVO a najmä zákony "O organizáciách občianskej spoločnosti", "O nekomerčných organizáciách" a "O uzavretých administratívno-teritoriálnych formáciách"; keďže druhé čítanie tohto zákona sa má uskutočniť 16. decembra 2005,

D.   keďže ombudsman Ruskej federácie Vladimir Lukin uviedol, že tento návrh zákona porušuje ruskú ústavu a medzinárodné právo, kým Verejná komora Ruskej federácie – novovytvorený úrad poverený koordináciou záujmov medzi občanmi, MVO a verejnými orgánmi – požiadal dumu o odloženie hlasovania o tomto návrhu dovtedy, kým bude možné podrobne preskúmať jeho dôsledky,

E.   keďže verejnosť v Rusku i vo svete vyjadrila hlboké znepokojenie nad týmito zmenami, ktoré potenciálne obmedzujú slobodu združovania v Ruskej federácii,

F.   keďže Rada Európy pripravila na žiadosť Ruskej federácie stanovisko o zlučiteľnosti návrhu zákona s Európskym dohovorom o ľudských právach,

G.   keďže generálny tajomník Rady Európy Terry Davis vo vyhlásení pri príležitosti predloženia uvedeného stanoviska uviedol, že "navrhované zmeny a doplnenia zákonov Ruskej federácie, ktoré upravujú slobodu zhromažďovania, sledujú legitímne ciele boja proti terorizmu a praniu špinavých peňazí", Rada Európy má však dojem, "že niektoré aspekty týchto zmien a doplnení, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných požiadaviek na registráciu MVO a neziskových organizácií, účasti cudzích štátnych príslušníkov a mladistvých, právomoci úradov dozerať na činnosť MVO a dôvodov rozpustenia týchto organizácií, sú príliš reštriktívne",

H.   vzhľadom na skúsenosti členských štátov EÚ, ktoré dovoľujú neformálnym zoskupeniam slobodne existovať bez toho, aby od nich vyžadovali oznámenie alebo registráciu štátom, a ktoré cudzím štátnym príslušníkom a osobám bez štátnej príslušnosti s riadnym povolením na pobyt na ich území udeľujú všetky dôležité práva ako vlastným občanom, pokiaľ ide o vytváranie združení a vstupovanie do nich, a umožňujú zahraničným organizáciám otvárať svoje zastupiteľské kancelárie a pobočky na vykonávanie svojich činností,

I.   keďže v posledných rokoch sa demokracia v Rusku naďalej značne oslabuje, predovšetkým v dôsledku vládnej kontroly nad všetkými hlavnými televíznymi stanicami a väčšinou rozhlasových staníc, rozšírením autocenzúry tlače, rušením nezávislých médií, okliešťovaním práva organizovať verejné demonštrácie, zhoršovaním situácie MVO, s prípadmi prenasledovania aktivistov za ľudské práva, zrušením priamej voľby regionálnych guvernérov a zvýšením politickej kontroly súdnictva, príkladom čoho je prípad Jukos a súdne procesy proti pánom Chodorkovskému a Lebedevovi,

1.   zdôrazňuje význam MVO pre stabilnú a demokratickú občiansku spoločnosť vybudovanú nielen na zásadách ako je právny štát a sloboda prejavu, ale aj na možnosti občanov slobodne sa združovať;

2.   vyjadruje preto hlboké znepokojenie nad návrhom zákona o zmene a doplnení právnych predpisov Ruskej federácie o neziskových organizáciách a verejných združeniach a vyzýva na zosúladenie nových právnych predpisov s normami Rady Európy;

3.   víta žiadosť Ruskej federácie o radu, adresovanú Rade Európy, pokiaľ ide o navrhované zmeny a doplnenia; plne podporuje odporúčania, ktoré Rada Európy vyjadrila vo svojom predbežnom stanovisku a vyzýva Ruskú federáciu, aby tieto odporúčania v plnej miere zohľadnila;

4.   berie na vedomie najnovšie návrhy ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby bol návrh zmien a doplnení podstatne prepracovaný;

5.   dúfa, že ruskí zákonodarcovia:

   a) jasne vymedzia neprijateľné politické aktivity, ktoré nesmú byť financované zo zahraničných zdrojov,
   b) stanovia, že jediným dôvodom na rozpustenie MVO alebo neziskovej organizácie je rozhodnutie súdu a nie dozorného orgánu;
   c) rozhodnú nezaviesť požiadavku trvalého pobytu pre cudzích štátnych príslušníkov, ani vekovú hranicu;
   d) zabezpečia právo cudzích štátnych príslušníkov zakladať v Rusku MVO a zúčastňovať sa na ich činnostiach,
   e) zmiernia navrhované kontrolné právomoci štátnych orgánov nad MVO, najmä pokiaľ ide o podmienky zodpovedať za zdroje finančných prostriedkov, pokiaľ ich poskytli zahraniční sponzori;

6.   vyzýva ruskú Štátnu dumu, aby venovala potrebný čas preskúmaniu a vylepšeniu zmien a doplnení v súvislosti s odporúčaniami vyjadrenými v hodnotení prezidenta, v predbežnom stanovisku Rady Európy a v tomto uznesení;

7.   vyzýva Štátnu dumu, aby začala rozsiahly konzultačný proces so všetkými demokratickými zložkami ruskej občianskej spoločnosti s cieľom nájsť spôsoby, ako skutočne povzbudzovať, podporovať a upevňovať vytváranie MVO;

8.  vyzýva budúce rakúske a fínske predsedníctvo, aby na najbližšom samite EÚ - Rusko nastolili otázku dodržiavania demokracie a ľudských práv, aby sa zvýšil význam úlohy dialógu medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, a aby sa Európsky parlament naďalej angažoval v tomto procese;

9.   v tejto súvislosti zastáva názor, že "cestovné mapy" na vytvorenie štyroch spoločných priestorov by mali byť prepojené s konkrétnym pokrokom v oblasti demokracie a ľudských práv;

10.   vyzýva ruské orgány, aby ukončili politicky motivované prenasledovanie MVO, predovšetkým tých, ktoré sledujú situáciu v Čečensku, ako je napr. Spoločnosť rusko-čečenského priateľstva;

11.   nalieha na Ruskú federáciu ako člena Rady Európy, aby podpísala Európsky dohovor o uznávaní právnej subjektivity medzinárodných MVO (ETS 124);

12.   vyjadruje svoje znepokojenie nad celkovými podmienkami väzňov a nad ťažkosťami, ktorým niektorí z nich čelia v súvislosti s prístupom k právnym zástupcom; pripomína, že podľa ruského trestného zákonníka by zadržané osoby mali byť väznené buď v blízkosti svojho bydliska alebo blízko miesta konania súdneho procesu;

13.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili svoju podporu občianskej spoločnosti v Rusku a zvýšili finančné prostriedky vyčlenené na podporu ľudských práv;

14.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, generálnemu tajomníkovi OSN, ruskej Štátnej dume a vláde Ruskej federácie.

(1)1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0207.
(2)2 Ú. v. EÚ L 327, 28.11.1997, s. 1.


Etiópia
PDF 213kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Etiópii a o novom pohraničnom konflikte
P6_TA(2005)0535B6-0643/2005

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla 2005 o situácii v oblasti ľudských práv v Etiópii(1) a z 13. októbra 2005 o situácii v Etiópii(2),

–   - so zreteľom na predbežnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie z 25. augusta 2005,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   znepokojený nedávnymi správami o rozsiahlom porušovaní ľudských práv sprevádzaných vážnymi a bezprecedentnými zásahmi, pri ktorých boli v Addis Abebe a rôznych iných častiach krajiny uväznení politickí vodcovia, obhajcovia ľudských práv, nezávislí novinári, pracovníci mimovládnych organizácií a mladí ľudia,

B.   keďže demonštrácie zvolané Koalíciou pre jednotu a demokraciu (CUD), ktorých cieľom bolo protestovať proti volebným podvodom, boli tvrdo potlačené, pričom boli okrem iného použité ostré náboje a boli nasadené pancierové vozidlá,

C.   keďže medzi politickými väzňami je aj Hailu Shawel, predseda CUD, profesor Mesfin Woldemariam, bývalý predseda Etiópskej rady pre ľudské práva (EHRCO), doktor Yacob Hailemariam, bývalý osobitný vyslanec OSN a bývalý prokurátor na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre Rwandu, pani Birtukan Medeksa, bývalá sudkyňa, doktor Birhanu Nega, starosta Addis Abeby, Netsanet Demissie, riaditeľ Organizácie pre sociálnu spravodlivosť v Etiópii a Daniel Bekele z mimovládnej organizácie Action Aid Etiopia,

D.   keďže mnohí z týchto väzňov držia od 28. novembra 2005 hladovku,

E.   znepokojený informáciou, že tisícky mladých ľudí zatknutých v Addis Abebe bolo prevezených k rieke Dedessa (juhozápad Etiópie) a sú zadržiavaní v neľudských podmienkach,

F.   víta prepustenie asi 8 000 ľudí, no vyjadruje znepokojenie nad značným počtom prípadov uväznenia, ktoré tento údaj dokazuje, a nad skutočnosťou, že vláda doteraz nezverejnila úplný počet ľudí, ktorí sú zadržaní a nie je známe miesto ich pobytu,

G.   znepokojený neopodstatnenými obvineniami z vlastizrady vznesenými voči poslancom parlamentu, novinárom, štátnym úradníkom, právnikom, humanitárnym pracovníkom a pracovníkom mimovládnych organizácií,

H.   znepokojený tvrdými zásahmi voči nezávislej tlači,

I.   so zreteľom na spoločné vyhlásenie veľvyslancov EÚ a USA v Addis Abebe zo 6. novembra 2005, v ktorom vyzvali vládu, aby prepustila všetkých politických väzňov a aby tak okamžite ukončila používanie brutálnej sily a opätovne otvorila politický dialóg a vyzvali na nezávislé vyšetrovanie júnových a novembrových udalostí,

J.   keďže volebná pozorovateľská misia Európskej únie sa vyjadrila, že celkový obraz o situácii bol zmiešaný, pričom do 15. mája 2005 sa vyznačoval pozitívnymi aspektmi, no potom prevládli negatívne aspekty,

K.   keďže Etiópia dostáva každý rok medzinárodnú pomoc vo výške jednej miliardy USD (vrátane 490 miliónov z Európskej únie), čo predstavuje štvrtinu jej HDP,

L.   keďže Etiópia je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou) a podľa jej článku 96 je rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd podstatným prvkom spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ,

M.   keďže boli spozorované presuny vojska na oboch stranách hranice medzi Etiópiou a Eritreou a eritrejská vláda vydala zákaz letov pre helikoptéry OSN,

N.   keďže vzťahy medzi Etiópiou a Eritreou sú zlé a sú poznačené strachom z novej vojny, a generálny tajomník OSN Kofi Annan varoval, že napätá situácia na hranici medzi Etiópiou a Eritreou by mohla viesť k ďalšej sérii ničivých vojenských akcií,

1.   odsudzuje násilie a neúmerné používanie donucovacích prostriedkov zo strany ozbrojených síl, ako aj vysoký počet zatknutí;

2.   vyzýva vládu Etiópie, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých politických väzňov a novinárov a splnila svoje úlohy s ohľadom na ľudské práva, zásady demokracie a právneho štátu;

3.   žiada vládu Etiópie, aby zverejnila úplný počet väznených osôb v krajine a aby ich členovia Medzinárodného výboru Červeného kríža mohli navštevovať a aby sa všetkým zadržaným poskytla možnosť stretnúť sa so svojimi rodinami, aby sa im poskytla právna pomoc a zdravotnícka starostlivosť, ktorú si môže vyžiadať ich zdravotná situácia;

4.   žiada vládu Etiópie, aby v plnom rozsahu rešpektovala základné zásady slobody tlače a ukončila monopolné postavenie štátnych médií, umožnila fungovanie nezávislej tlače tým, že jej vráti skonfiškovaný majetok;

5.   žiada okamžité zriadenie nezávislého medzinárodného vyšetrovacieho výboru, za ktorý by mala v ideálnom prípade niesť zodpovednosť OSN, s cieľom vyšetriť prípady porušovania ľudských práv, identifikovať osoby zodpovedné za tieto prípady a postaviť ich pred súd;

6.   zastáva názor, že napriek politickému dialógu medzi EÚ a vládou Etiópie podľa článku 8 Dohody z Cotonou sa nepodarilo splniť úlohy pokiaľ ide o ľudské práva, demokratické zásady právny štát;

7.   žiada Radu a Komisiu, aby zaujali jednotný postoj v súlade s článkom 96 Dohody z Cotonou;

8.   žiada Komisiu a Radu, aby zvážili cielené sankcie voči členom etiópskej vlády, ak sa súčasná situácia v oblasti ľudských práv výrazne nezlepší;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby humanitárnu pomoc etiópskemu obyvateľstvu prideľovali v prvom rade prostredníctvom mimovládnych organizácií a špecializovaných agentúr OSN, aby sa pomoc dostala priamo k obyvateľom;

10.   žiada, aby sa opätovne odštartoval reformný proces a aby sa zlepšilo fungovanie demokratických inštitúcií, ktoré zahŕňa serióznu a medzinárodnú kontrolu výsledkov parlamentných volieb konaných v máji 2005;

11.   vyjadruje svoju plnú podporu rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1640(2005), v ktorej sa žiada, aby Eritrea bezodkladne zmenila rozhodnutie o zákaze letov helikoptér Misie OSN v Etiópii a Eritrei a o ďalších obmedzeniach pre Misiu OSN a žiada, aby sa obidve strany vrátili k úrovniam stavu svojich vojenských jednotiek ku 16. decembru 2004 a vyzýva Etiópiu, aby plne akceptovala konečné a záväzné rozhodnutie Komisie pre hranice medzi Eritreou a Etiópiou;

12.   víta vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 7. decembra 2005, v ktorom odsudzuje rozhodnutie vlády Eritrei, na základe ktorého žiada niektorých členov Misie OSN v Etiópii a Eritrei, aby do desiatich dní opustili krajinu;

13.   víta rozhodnutie etiópskej vlády o presune svojich vojenských síl z hranice s Eritreou v súlade s pokynom OSN, aby sa tak predišlo ďalšiemu konfliktu;

14.   žiada Africkú úniu, ktorej hlavné sídlo je v Etiópii, aby prijala jasné stanovisko a aby dokázala uskutočniť svoje rozhodnutie zaviesť demokraciu v Afrike, a predovšetkým v Etiópii;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, etiópskej vláde, etiópskemu parlamentu, panafrickému parlamentu, dvom hlavným opozičným stranám, t.j. Koalícii pre jednotu a demokraciu a Spojeným etiópskym demokratickým silám, a Africkej únii.

(1)1 Prijaté texty, P6_TA(2005)0305.
(2)2 Prijaté texty, P6_TA(2005)0383.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia