Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania (2004/2216(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1), a najmä na jej článok 5 ods. 3, podľa ktorého je zakázané obchodovanie s ľuďmi,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, a najmä na jej články 4 a 5,
– so zreteľom na dohovory a deklarácie OSN, a najmä na články 5 a 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, ktorý sa týka ochrany detí pred všetkými formami sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania a požaduje zabránenie únosov, predaja alebo obchodovania s deťmi,
– so zreteľom na Palermský protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000,
– so zreteľom na Bruselskú deklaráciu na zabránenie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi prijatú 20. septembra 2002 na Európskej konferencii na zabránenie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi - globálna výzva pre 21. storočie, ktorá požaduje účinnú koordinovanú činnosť pôvodných, tranzitných a cieľových krajín v rámci všetkých zúčastnených na relevantných poliach, a najmä na jej články 7 a 8,
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi(2),
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii(3),
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(4),
– so zreteľom na správu Expertnej skupiny na boj proti obchodovaniu s ľuďmi(5),
– so zreteľom na závery zasadania Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, v ktorých sa požaduje, aby sa viedol boj s osobami, ktoré sa zúčastňujú na obchodovaní s ľuďmi a zdôrazňuje sa potreba zabrániť akejkoľvek forme obchodovania s ľuďmi,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: Bilancia Tamperského programu a perspektívy" (KOM(2004)0401),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program Spoločenstva (program Daphne) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu páchanom na deťoch, mladých ľuďoch a ženách(6),
– so zreteľom deklaráciu prijatú na Štvrtej svetovej konferencie OSN o ženách, ktorá sa uskutočnila v roku 1995 v Pekingu,
– so zreteľom na závery Európskej rady v Bruseli zo 4. a 5. novembra 2004 a pripojený Haagsky program o slobode, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom sa Rada a Komisia vyzýva, aby vytvorili plán najlepších postupov, štandardov a mechanizmov v boji proti obchodovaniu s ľuďmi,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý prijal Výbor ministrov 3. mája 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Pre nové činnosti v oblasti boja proti obchodovaniu so ženami"(7),
- so zreteľom na oznámenie Komisie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi - jednotný prístup a návrhy akčného plánu (KOM(2005)0514),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0400/2005),
A. keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažné porušovanie ľudských práv a používanie neľudských praktík ako napr. nátlak, hrubá sila, hrozba, ponižovanie, únos, násilie, sexuálne vykorisťovanie, klamanie alebo podvod,
B. keďže, ako uviedol predseda Rady v Európskom parlamente 23. júna 2005, každoročne sa 600 000 až 800 000 ľudí na celom svete stane obeťou obchodovania; keďže každoročne je vyše 100 000 žien obeťami obchodovania v Európskej únii,
C. keďže ženy a deti sú obzvlášť zraniteľné voči tomuto organizovanému zločinu a modernej forme otroctva, ktorá je väčšinou pod kontrolu zločineckých sietí, a sú preto vystavené väčšiemu riziku obchodovania s ľuďmi,
D. keďže jedným z hlavných predpokladov pre medzinárodné obchodovanie so ženami a deťmi je existencia miestnych trhov s prostitúciou, kde niektoré osoby môžu a chcú predať a kúpiť ženy a deti za účelom ich sexuálneho vykorisťovania; keďže obchodníci s ľuďmi predávajú ženy a deti najmä z južných krajín do krajín na severe a z východných krajín do krajín na západe kde je dopyt kupujúcich najsilnejší,
E. vzhľadom na to, že na dosiahnutie nulovej tolerancie v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi by EÚ mala stanoviť niektoré viditeľné a presvedčivé ciele, ako napr. znížiť v priebehu nasledujúcich 10 rokov počet obetí obchodovania na polovicu; keďže prvoradým cieľom by samozrejme malo byť čo najrýchlejšie a úplné odstránenie tejto formy veľmi závažnej trestnej činnosti a hrubého porušovania ľudských práv,
F. keďže v akčnom pláne Rady a Komisie o najlepšom spôsobe vykonávania ustanovení Amsterdamskej zmluvy o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti(8) je stanovená požiadavka vyvinúť väčšie úsilie na dohodu o spoločných definíciách, začiatku konania a sankciách v prvom rade v obmedzenom počte sektorov ako napr. obchodovanie s ľuďmi a najmä sexuálne vykorisťovanie žien, mladistvých a detí,
G. keďže obchodovanie s deťmi a mladistvými sa nemôže posudzovať na základe rovnakých kritérií ako obchodovanie so ženami a keďže je potrebný osobitný prístup, na jednej strane pre potreby detí a na strane druhej pre potreby mladistvých, ktoré sa stále odlišujú od potreby detí,
H. keďže napriek prijatiu rámcového rozhodnutia 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré stanovuje základné prvky a zavádza spoločnú definíciu obchodovania s ľuďmi pre členské štáty EÚ, stále neexistuje harmonizácia sankcií uplatniteľných v členských štátoch, najmä s ohľadom na sexuálne vykorisťovanie žien a detí,
I. vzhľadom na to, že napriek zmluvám, početným legislatívnym opatreniam, ktoré sa už prijali, a politickým vyhláseniam, ako napríklad Bruselskej deklarácii, ktoré všetky ako politickú prioritu zdôrazňujú boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, v skutočnosti nedošlo k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu; keďže na druhej strane je obchodovanie s ľuďmi v porovnaní s ďalšími druhmi organizovanej kriminality najrýchlejšie sa rozvíjajúcou trestnou činnosťou,
J. keďže je nevyhnutné riešiť zabránenie obchodovania s ľuďmi nielen prostredníctvom individuálnych činností každého členského štátu, ale prostredníctvom holistického a integrovaného multidisciplinárneho prístupu na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ, ktorý by zahŕňal definovanie spoločných prvkov trestného práva pre všetky členské štáty, najmä s ohľadom na účinné, primerané a odstrašujúce sankcie,
K. s ohľadom na vážnosť osobných situácií obetí a ich zraniteľnosť ale aj potrebu ich prínosu, aby boli zločinecké organizácie brané na zodpovednosť, ako aj k vyšetrovaniu a zadržaniu zodpovedných osôb,
L. keďže neexistencia spoločnej definície obchodovania so ženami a deťmi a chýbajúce spoločné usmernenia pre porovnávanie údajov, výskumov a analýz sú hlavnými prekážkami účinnej činnosti a politiky,
M. keďže vytvorenie účinných stratégií na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi, ktoré je medzinárodným zločinom, si vyžaduje:
-
riešenie trojuholníka na trhu obchodovania s ľuďmi, t.j. obeť, obchodník a klient,
-
programy a ochranu z hľadiska právnej a psychologickej pomoci pre najohrozenejšie skupiny,
-
primerané, trvalé a systematické informovanie a zvyšovanie povedomia všetkých kategórií obyvateľstva a predovšetkým zraniteľných skupín,
-
spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami,
-
spoluprácu na celosvetovej, medzinárodnej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ,
-
koordinované úsilie medzi medzinárodnými organizáciami ako napr. Organizácia Spojených národov, Rada Európy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a krajinami G8,
N. keďže virtuálny sex predovšetkým cybersex (virtuálny sex cez internet) je ďalším rozvíjajúcim sa trhom, ktorého rozširovanie vplýva na nárast obchodovania, pretože nové technológie uľahčujú sexuálne vykorisťovanie žien a detí,
1. zdôrazňuje dôležitosť prístupu založeného na rešpektovaní ľudských práv, začleňovania zásady rodovej rovnosti do politík a prístupu citlivého voči deťom pri tvorbe a realizácii preventívnych stratégií;
2. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie opatrenia prijaté na odstránenie obchodovania s ľuďmi neumožnili znížiť počet žien a detí vykorisťovaných na účely sexuálneho otroctva; naopak, obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely je považované za trestná činnosť, ktorá zaznamenáva najväčší nárast v porovnaní s ostatnými formami organizovaného zločinu v rámci EÚ; zdôrazňuje, že teraz je najvyšší čas na stanovenie jasných a konkrétnych cieľov, zameraných napríklad na zníženie počtu obetí obchodovania s ľuďmi o polovicu v priebehu nasledujúcich 10 rokov; aj keď samozrejme, globálnym cieľom musí byť celkové odstránenie tejto formy kriminality a to v čo najkratšom čase;
3. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným rozpoznaním súvislostí medzi obchodovaním a migráciou, sociálnou ochranou a rozvojovou politikou a požaduje súdržnejšiu vonkajšiu politiku v oblasti obchodovania;
4. vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili jednoznačný právny základ na boj proti všetkým formám násilia voči ženám, vrátane obchodovania so ženami a aby rozhodli o tom, že európska politika boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj súvisiace oblasti prisťahovalectva a azylu, predovšetkým právo na azyl pri útlaku a prenasledovaní z dôvodov spojených s pohlavím, sa plne začlenia do komunitárneho piliera;
5. odporúča zavedenie spoločnej politiky EÚ zameranej na vypracovanie právneho rámca a vynútenie právnych predpisov pre sankcie, prevenciu, stíhanie a odsúdenie páchateľov, ako aj na ochranu a pomoc obetiam;
6. zdôrazňuje potrebu vytvorenia osobitných opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci politiky susedských vzťahov EÚ; naliehavo žiada, aby sa pristupujúcim krajinám, akými sú Bulharsko a Rumunsko, poskytla finančný pomoc, ktorá by im umožnila rozvíjať dlhodobé stratégie na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi;
7. domnieva sa, že činnosť členských štátov by mala byť v súlade s ich politickými vyhláseniami a že členské štáty by mali účinnejšie transponovať príslušné právne predpisy Spoločenstva, najmä zlepšením operačnej spolupráce a výmenou dôležitých informácií medzi členskými štátmi a s Europolom a Eurojustom;
8. zdôrazňuje, že podpora rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov o rovností šancí sú základom boja proti "pôvodcom" obchodovania s ľuďmi ako napr. chudoba, sociálne vylúčenie, nezamestnanosť, nedostatočné vzdelanie, korupcia, diskriminácia a násilie páchané na ženách;
9. domnieva sa, že na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, by sa mal uskutočniť výskum hlavných príčin obchodovania s ľuďmi, predovšetkým obchodovania so ženami a deťmi na účely sexuálneho vykorisťovania (tzn. ktoré faktory spôsobujú, že sa ľudia ocitnú v ohrození, že sa s nimi bude obchodovať, a ktoré faktory ovplyvňujú dopyt po sexuálnych službách a sexuálnom vykorisťovaní žien a detí); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo výskume tejto problematiky a poskytli nevyhnutné finančné prostriedky z dostupných programov, medzi ktoré patrí napr. program Daphne; domnieva sa, že finančné prostriedky z takéhoto výskumu môžu pomôcť spustiť vhodný program v oblasti sexuálnej výchovy vo všetkých členských štátoch;
10. upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na výsledky štúdie iniciovanej Európskym parlamentom o rôznych typoch vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti prostitúcie a ich spojitosťou s obchodovaním so ženami a deťmi na sexuálne účely(9);
11. zdôrazňuje, že predovšetkým treba explicitne odstrašiť dopyt a to tiež prostredníctvom výchovných, právnych, sociálnych a kultúrnych opatrení;
12. vyzýva členské štáty, aby sa vážne zaoberali problémami spôsobenými prostitúciou na ich území;
13. vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojho politického dialógu s tretími krajinami systematicky zahrnuli problematiku obchodovania so ženami a s deťmi, a aby ak nenastane zlepšenie alebo tretia krajina jasne nepreukáže politickú vôľu v súvislosti s prijatím primeraných opatrení, prijali vhodné opatrenia podobné tým, ktoré sú uvedené v doložkách o ľudských právach a demokracii v rámci všetkých dohôd o spolupráci a pridružení s tretími krajinami;
14. žiada členské štáty aby sa vo väčšej miere zaviazali k začleňovaniu hľadiska rodovej rovnosti do svojich politík a prístupu citlivého voči deťom v programoch EÚ na rozvoj spolupráce a potláčanie chudoby a dôrazne žiada medzinárodné organizácie ako napr. Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Svetová obchodná organizácia, aby prioritne bojovali proti feminizácii chudoby a detskej chudoby;
15. zdôrazňuje význam riešenia súvislosti medzi obchodovaním s ľuďmi a legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom, ako aj význam vnímania legálnych migračných kanálov ako mechanizmu na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi;
16. zdôrazňuje spojenie medzi sexuálnym vykorisťovaním a pracovným vykorisťovaním pri zabezpečovaní domácich služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že deti a dospievajúca mládež sú závislí na iných, čo obchodníci s ľuďmi zneužívajú, a že nie sú iba sexuálne zneužívaní ale aj zotročovaní, dávaní na nezákonnú adopciu a nútení k prácam; požaduje rázne kroky zamerané na zabránenie a boj proti všetkým formám trestnej činnosti a priestupkov;
17. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje analýza dopytu po prostitúcii v členských štátoch ako možnej motivácie nelegálneho obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť komplexnú štúdiu o vplyve právnych predpisov jednotlivých členských štátov v oblasti prostitúcie na počet obetí obchodovania s ľuďmi;
18. žiada členské štáty, aby skontrolovali a/alebo revidovali svoju vízovú politiku na zabránenie zneužívania a poskytli ochranu pred vykorisťovaním; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnanci ich konzulátov v krajinách pôvodu budú spolupracovať a vymieňať si skúsenosti a že títo zamestnanci absolvujú školenie, aby pri spracovávaní žiadostí o víza ľahšie rozpoznali prípady obchodovania s ľuďmi; zastáva názor, že takýto zamestnanci by mali byť tiež vyškolení na spoluprácu s príslušnými mimovládnymi organizáciami;
19. vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne a medzinárodné telefónne linky pomoci proti obchodovaniu so ženami, o ktorých by sa verejnosť dozvedela prostredníctvom informačných kampaní vysielaných okrem iného aj v celoštátnej a miestnej televízii; podporuje požiadavky na vytvorenie detskej linky pomoci, ktorá by mala mať podobu jednotného a bezplatného medzinárodného čísla a poukazuje na vyhlásenie Európskeho parlamentu v súlade s článkom 116 rokovacieho poriadku o detských linkách pomoci v Európe(10);
20. žiada, aby boli tieto ponižujúce praktiky kupovania a vykorisťovania žien a detí predmetom aktívnej a účinnej kampane v rámci programov EÚ; túto kampaň musí oznámiť Komisia a členské štáty s bezpodmienečnou podporou Európskeho parlamentu, ako aj všetkých ostatných európskych inštitúcií v rámci ich pôsobnosti;
21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene a primeraným spôsobom (vrátane prijatia právnych predpisov) riešili tendenciu využívať nové technológie, a to najmä internet, pri šírení informácií o dostupnosti a dopyte po ženách a deťoch na účely sexuálneho vykorisťovania, ktorých nárast má vplyv na nárast obchodovania s ľuďmi;
22. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi ťažkosťami medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami v súvislosti s ratifikáciou medzinárodných zmlúv a dohovorov a ich vykonávaním;
23. žiada Komisiu, aby monitorovala realizáciu a jednotnú interpretáciu existujúcich nástrojov proti obchodovaniu s ľuďmi a vykonala štúdiu o existujúcich právnych opatreniach a činnostiach na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ v boji proti obchodovaniu so ženami a deťmi;
24. víta návrh obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi vytvoriť kontrolný mechanizmus (GRETA) na zabezpečenie účinného uplatňovania ustanovení tohto dohovoru a zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce s Radou Európy, ako aj ďalšími medzinárodnými organizáciami v rámci realizácie stratégie na boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu; informuje, že tento návrh obsahuje aj možnosť postihovať zákazníkov;
25. nalieha na Komisiu, aby spolupracovala s Radou Európy a ďalšími medzinárodnými organizáciami ako Medzinárodná organizácia pre migráciu v rámci rozvoja všeobecných usmernení pre zhromažďovanie údajov a odporúča, aby sa čo najrýchlejšie vytvorilo spoločné stredisko zamerané na zavádzanie spoločných definícií (obchodovanie s ľuďmi, obeť, atď.), zhromažďovanie porovnateľných homogénnych údajov, hodnotenie situácie a rozvoj, výmenu informácií a vyhodnocovanie súvislostí medzi účelom právnych predpisov proti obchodovaniu s ľuďmi, politikami a činnosťami a ich skutočným dopadom;
26. vyzýva Komisiu, aby predložila svoj vlastný program Daphne a zabezpečila jeho oddelenie od protidrogového programu;
27. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých údajov o obchodovaní s ľuďmi v Európe a nad skutočnosťou, že ani Komisia ani Europol ani žiadny iný orgán EÚ nebol schopný uverejniť presné čísla o rozsahu obchodovania s ľuďmi v celej EÚ a vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatkom údajov o zraniteľnejších skupinách, ako sú ženy a deti, a nad neprijatím účinných opatrení na riešenie tohto problému;
28. nalieha na členské štáty, aby vytvorili kontaktné miesta alebo menovali národných spravodajcov, ktorých úlohou bude zhromažďovanie, výmena, rozširovanie a spracovávanie informácii o obchodovaní s ľuďmi a zdôrazňuje potrebu zhromažďovania porovnateľných údajov s ohľadom na rodovú rovnosť, pričom veľkú dôležitosť prikladá ochrane osobných údajov a poskytnutiu informácií a číselných údajov mimovládnym organizáciám;
29. vyzýva členské štáty, aby spustili a/alebo posilnili kampane na zvýšenie povedomia zamerané na informovanie o rizikách a vzdelávanie zraniteľných členov spoločnosti v krajinách pôvodu a aby upozornili a urobili citlivou verejnosť v cieľových krajinách na tento problém s cieľom väčšej informovanosti a zníženia dopytu v krajinách určenia; v dôsledku toho vyzýva členské štáty, aby uznali, že osoby na služobných cestách môžu prispieť k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi, ak sa budú aktívne zúčastňovať procesu zvyšovania povedomia a sú motivovaní informovať o tom, čo videli; vyzýva členské štáty, predovšetkým Nemecko, aby v priebehu majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006 prijali primerané opatrenia, ktoré by zabránili obchodovaniu so ženami a nútenej prostitúcii;
30. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili kontaktnú sieť médií zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi s cieľom poskytnúť verejnosti aktuálne informácie v rámci EÚ a mimo jej územia;
31. vyzýva Komisiu, aby stanovila európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi spojený s medzinárodným logom boja proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zvýšiť informovanosť o probléme obchodovania so ženami a deťmi, ako aj zvýšiť citlivosť verejnosti a viditeľnosť daného problému; domnieva sa, že deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi rozšírený v EÚ by sa mohol konať zároveň s celosvetovou kampaňou "Stop obchodovaniu s ľuďmi" 25. marca 2006;
32. zdôrazňuje potrebu obsadenia kompetentných orgánov kvalifikovaným personálom, ktorý bude osobitne vyškolený na zabránenie obchodovania s ľuďmi prostredníctvom spoločných vzdelávacích programov pre všetky zainteresované strany – políciu, orgány vynucovania práva, sociálni pracovníci, zastupujúce združenia, špecializujúce sa na boj a na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi a iné, aplikovaním nástrojov a zručností s prihliadnutím na citlivosť rodovej oblasti;
33. žiada členské štáty, aby vytvorili skupinu externých odborníkov, ktorí pomáhajú polícii s cieľom častejšieho odhaľovania obchodovania so ženami;
34. zdôrazňuje dôležitosť poskytnutia dodatočných finančných prostriedkov a personálu poradných orgánov v oblasti obchodovania so ženami a dôležitosť zvýšenia spolupráce mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti;
35. vyzýva členské štáty, aby vykonali a zabezpečovali dodržiavanie právnych predpisov, ktoré by posilnili stíhanie a potrestanie obchodníkov s ľuďmi, fyzických alebo právnických osôb, (najmä stanovením primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií), ich spolupáchateľov, autorov internetových stránok, ktoré propagujú sprostredkovanie obchodných služieb, osôb, ktoré podporujú, zabezpečujú, využívajú alebo vyhľadávajú sexuálne služby mladistvých (pojem mladistvej osoby sa musí definovať rovnako vo všetkých členských štátoch, t.j. osoba mladšia ako 18 rokov) a osôb, ktoré sa snažia začať s takýmito činnosťami a aby stíhali pranie ziskov z obchodovania s ľuďmi;
36. žiada členské štáty, aby trestne stíhali osoby, ktoré vedome využívajú nútenú prostitúciu;
37. žiada členské štáty, aby spustili vzdelávaciu kampaň v policajných školách, školách pre oblasť sociálnej práce a bežných školách, s cieľom bojovať a čeliť obchodovaniu so ženami;
38. žiada členské štáty, aby posilnili kontrolu nad spôsobom umiestňovania pracovných síl tak, aby zabránili možnosti organizovania medzinárodného obchodovania so ženami;
39. vyzýva na pokračovanie boja proti praniu ziskov z obchodovania s ľuďmi tým, že členské štáty vykonajú dokumenty prijaté na európskej a medzinárodnej úrovni a na zváženie, ak to bude potrebné, posilnenia existujúcich právnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tento typ trestnej činnosti;
40. povzbudzuje členské štáty, aby do svojho vnútroštátneho práva čo najskôr transponovali smernicu 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi;
41. žiada členské štáty, aby podporili zásadu spoločenskej zodpovednosti firiem a zásadu partnerstva verejného a súkromného sektora vrátane zapojenia občianskych organizácií do uplatňovania stratégií prevencie, reintegrácie a koordinácie; vyzýva inštitúcie EÚ, aby išli dobrým príkladom ostatným národným verejným orgánom a súkromnému sektoru;
42. vyzýva poslancov, aby podporili kampaň "Business Travellers against human trafficking" (Osoby na služobných cestách proti obchodovaniu s ľuďmi), ktorú začal Európsky parlament v novembri 2005, keďže cieľom tejto nadstraníckej iniciatívy je:
-
zvýšiť informovanosť osôb na služobných cestách (napr. poslancov a iných) o probléme obchodovania s ľuďmi a vyzýva poslancov, aby išli príkladom pri riešení tohto problému;
-
dať osobám na služobných cestách príležitosť nahlásiť výskyt prípadov obchodovania s ľuďmi prostredníctvom internetovej stránky www.businesstravellers.org;
-
žiadať poslancov, aby písomne kontaktovali hotely a naliehali na ne, aby prerušili spojenia medzi svojimi činnosťami a obchodom so ženami a deťmi;
43. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje kontakty so sektorom hotelierstva a cestovného ruchu a vytvorili tak lepšiu spoluprácu vzhľadom na sociálnu zodpovednosť týchto odvetví a podnietili ich, aby prijali etický kódex, ktorý by sa týkal obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, ak takýto kódex neexistuje; domnieva sa, že príklady dobrých etických kódexov, akým je napríklad kódex ECPAT na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním, ktorý podporil UNICEF, by sa mali vyzdvihnúť a zaznamenať;
44. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s kompetentnými orgánmi a združeniami a v záujme predchádzania nárastu obchodovania a opätovného obchodovania vyvinuli a realizovali programy sociálneho začleňovania a rehabilitácie žien a detí, ktoré sa v minulosti stali obeťami obchodovania; a aby zvážili vytvorenie európskeho fondu pre opätovné začlenenie do spoločnosti; nalieha na členské štáty, aby vytvorili služby makrofinancovania s cieľom uľahčiť ženám získavanie finančnej podpory;
45. zdôrazňuje, že osoby, ktoré boli predmetom sexuálneho vykorisťovania musia byť posudzované ako obete; že vzhľadom na nesmierne ťažkosti, s ktorými sú konfrontované, aby sa dostali zo svojej vážnej situácie, musí EÚ a členské štáty na ich ochranu a podporu prijať potrebné opatrenia, ako napríklad:
–
osôb, ktoré sú obete obchodovania s ľuďmi nebudú odsúdené;
–
zdravotná a psychologická pomoc;
–
právne poradenstvo a pomoc kompetentného prekladateľa;
–
osobitné prostriedky na reintegráciu žien prostitútok, atď.;
–
aby prevzali zodpovednosť za ženy a deti, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi v rámci EÚ; domnieva sa, že takýmto ženám a deťom by sa mala poskytnúť podpora, aby sa na vlastnú žiadosť mohli vrátiť do svojej krajiny pôvodu alebo mohli začať nový život;
46. žiada členské štáty, aby prijali povinné a naliehavé opatrenia vzťahujúce sa na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, pretože tieto obete zohrávajú kľúčovú úlohu pri stíhaní obchodníkov s ľuďmi;
47. vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi;
48. zdôrazňuje, že do dnešného dňa iba Belgicko a Taliansko zaviedli právo na pobyt pre obete obchodovania so ženami po procese vedenom proti obchodníkom s ľuďmi a zdôrazňuje, že z dôvodu povzbudenia obetí aby prehovorili a z dôvodu odsúdenia vinníkov by bolo vhodné priznať toto právo na pobyt vo všetkých členských štátoch;
49. nalieha na členské štáty, aby uplatňovali osobitné opatrenia na udelenie povolenie na pobyt v osobitných prípadoch, s cieľom umožniť obetiam cudzieho pôvodu, ktoré sa nachádzajú v mimoriadnej situácii, vyhnúť sa násilnostiam a vyzýva na realizáciu programu pre pomoc a začleňovanie obetí, ktoré by vykonávali zariadenia sociálnej starostlivosti;
50. nalieha na všetky členské štáty, aby zjednotili ustanovenia trestného práva a prijali jednoznačnú právnu definíciu obchodovania s deťmi na základe medzinárodné prijatých noriem obsiahnutých v Palermskom protokole(11) a Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorej cieľom je zabrániť, aby sa obchodovanie s deťmi považovalo za podkategóriu obchodovania s ľuďmi;
51. zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť a realizovať špeciálne preventívne programy pre práva detí založené na spolupráci medzi krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami; a upozorňuje na nedostatok súdržnej vonkajšej politiky EÚ v tretích krajinách, odkiaľ pochádza najväčší počet detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi;
52. žiada Komisiu, aby predložila primerané legislatívne návrhy na opatrenia EÚ v rámci boja proti detskej prostitúcii a obchodovaniu s ľudskými orgánmi a tkanivom; poznamenáva, že hoci právne predpisy o boji proti nelegálnemu obchodovaniu, schválené v prvom a treťom pilieri, obsahujú osobitné ustanovenia o ochrane detí, deti sú stále ohrozené, predovšetkým v súvislosti s vykorisťovaním na sexuálne účely;
53. žiada členské štáty a Spoločenstvo, aby ratifikovali Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000, ktorý ide ďalej ako Palermský protokol, pretože sa vzťahuje aj na trestné činy, ktoré nie sú nadnárodnej povahy a do ktorých nie sú zapojené zločinecké organizácie, navyše sa vzťahuje aj na prenos ľudských orgánov a nelegálnu adopciu;
54. verí, že na takýchto programoch by sa mali spolupodieľať aj deti a žiada členské štáty, aby realizovali vzdelávacie programy pre chlapcov a dievčatá na boj proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti;
55. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že národné a regionálne strategické dokumenty zdôraznia nevyhnutnosť registrácie narodení v tretích krajinách;
56. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prínosom existujúcich agentúr a organizácií na európskej úrovni, najmä čo sa týka obmedzenej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Europolom, ktorý je podľa článku 2 ods. 2 Dohovoru o Europole(12), Zmluvy o EÚ, záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a Haagskeho programu hlavným európskym nástrojom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi množstvom analýz o osobitných druhoch zločinu, ktoré Europol vypracoval, sa iba jeden analytický dokument týka tejto oblasti;
57. zdôrazňuje, že Europol by mal klásť väčšiu dôležitosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že finančné a personálne zdroje Europolu použili na zefektívnenie zabránenia obchodovania s ľuďmi, najmä v oblasti obchodovania so ženami a deťmi a v boji proti rozsiahlemu medzinárodnému organizovanému zločinu;
58. zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi oddeleniami Europolu a ich partnermi na medzinárodnej úrovni, ktorí zodpovedajú za boj proti obchodovaniu s ľuďmi (a to najmä na úrovni výmeny informácií o zločineckých sieťach, o cestách obchodovania s ľuďmi a o totožnosti obchodníkov), s cieľom zlepšiť účinnosť ich stíhania;
59. žiada Komisiu, aby každoročne predložila správu o činnostiach vykonaných v každom členskom štáte vrátane vyhodnotenia vykonávania a zabezpečenia dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi;
60. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili koordináciu a súdržnosť svojich činností v rámci rôznych medzinárodných platforiem, ako sú Organizácia Spojených národov, Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Pekinský kontrolný proces, Pakt stability pre južnú Európu a G8;
61. vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy spolupráce na miestnej úrovni s bezpečnostnými službami v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, a tak zabránili obchodovaniu s ľuďmi;
62. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín.
Podľa Palermského protokolu je obchodovanie s deťmi "nábor, preprava, prevádzanie, ukrývanie alebo prijímanie dieťaťa na účely vykorisťovania na území alebo mimo územia krajiny".