Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rozvoj vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva (KOM(2005)0079),

–   so zreteľom na závery Rady z 27. júna 2005 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0403/2005),

A.   keďže oblasť letectva predstavuje tak v európskom, ako aj v mimoeurópskom meradle, odvetvie, ktoré sa ešte stále vyznačuje rastom a ktoré disponuje výrazným hospodárskym potenciálom,

B.   keďže Súdny dvor rozhodol, že niektoré zo súčasných dvojstranných zmlúv členských štátov v oblasti letectva sú v rozpore so zásadami práva ES, a preto by sa mali zmeniť a doplniť,

C.   keďže Spoločenstvo môže pri uzatváraní zmlúv v oblasti letectva s tretími krajinami naplno uplatňovať svoj hospodársky a politický vplyv pri riešení a predchádzaní diskriminácii medzi leteckými spoločnosťami v EÚ,

D.   keďže konvergencia predpisov je obzvlášť dôležitá a rozhodne je podmienkou uzavretia takýchto zmlúv, najmä pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa bezpečnosti, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, životného prostredia a sociálnych práv zamestnancov,

E.   keďže pri rokovaniach o zmluvách by Komisia mala vychádzať z odborných znalostí a informácií členských štátov a iných zúčastnených strán a mala by ich zapojiť do procesu pred rokovaniami s tretími krajinami, do samotných rokovaní i do procesu po ich skončení,

Všeobecné zásady

1.   uznáva globálny charakter, hospodársky význam a neustály rast leteckého priemyslu, ako aj potrebu zvládnutia vplyvov tohto rastu na riadenie leteckej prevádzky, bezpečnosť a životné prostredie, a s tým súvisiacu potrebu rozvoja spoločnej vonkajšej politiky v oblasti letectva;

2.   trvá na tom, že je potrebné vypracovať súdržnú stratégiu rozvoja spoločnej vonkajšej politiky v oblasti letectva a považuje zmluvu s USA, Ruskom a Čínou v uvedenom poradí za jej predpoklady;

3.   uvedomuje si potrebu zosúladenia existujúcich dvojstranných zmlúv s právom Spoločenstva na základe rozhodnutia Súdneho dvora, prostredníctvom ich úpravy samotnými členskými štátmi alebo prednostne uzatvorením zmlúv na úrovni Spoločenstva v rámci tzv. horizontálneho mandátu, vychádzajúc z odborných znalostí a informácií členských štátov a iných zúčastnených strán;

4.   zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa členským štátom bránilo rokovať počas prebiehajúcich rokovaní o zmluvách na úrovni Spoločenstva;

5.   zdôrazňuje, že dvojstranné zmluvy by sa mali prijať čo najskôr, aby sa predišlo právnej neistote;

6.   pripomína, že začiatok rokovaní o zmluvách na úrovni Spoločenstva, ktoré vo svojej podstate trvá dlhšie ako horizontálne rokovania, je možné podporiť len vtedy, ak existuje jednoznačná a súdržná stratégia rokovania;

7.   uznáva, že tento prístup je možné doplniť o zásadnejšiu zmenu vo vonkajšej politike v oblasti letectva, ktorá by priniesla prospech európskym spotrebiteľom a priemyslu EÚ prostredníctvom uzatvorenia nových ambicióznych zmlúv medzi Spoločenstvom a tretími krajinami;

8.   domnieva sa, že v prípade dlhotrvajúcich rokovaní, kde sa partnerské krajiny vyznačujú protekcionistickým postojom, by bolo možné dvojstranne koordinovať dopravné práva;

9.   plne podporuje zásadu dvoch od seba neoddeliteľných programov pre takéto rokovania, pomocou ktorého sa spája otváranie trhov s konvergenciou predpisov;

Otváranie trhov

10.   zdôrazňuje, že nové zmluvy by mali byť vyvážené, pokiaľ ide o prístup na trh, a mohli by zahrnúť otázky ako napr. kabotáž, slobodu usadiť sa, vlastníctvo, ovládanie, pravidlá hospodárskej súťaže a štátnu pomoc, ale len na základe prísnej reciprocity;

11.   uznáva, že hoci sú zmluvy o otvorenom vzdušnom priestore žiaduce, nie sú vždy možné;

12.   uznáva, že ak zmluva o otvorenom vzdušnom priestore nie je možná, malo by sa, aj keď len ako dočasné riešenie, uprednostniť pokračovanie existujúcich dvojstranných režimov;

13.   vyzýva Komisiu, aby v takýchto prípadoch vytvorila spravodlivé a transparentné mechanizmy rozdeľovania dopravných práv medzi členskými štátmi;

14.   žiada o realistický program rokovaní, v ktorom sa krajiny, s ktorými sa bude rokovať, vyberú na základe jednoznačných a riadne stanovených kritérií a analýzy ich hospodárskej a právnej situácie;

15.   navrhuje, aby boli medzi kritériá zaradené aj ekonomické aspekty s uprednostnením krajín s osobitným významom pre európsky trh ako USA, Rusko a Čína, a tiež geografické aspekty s uprednostnením krajín v susedstve Európy s cieľom rozšíriť spoločný európsky vzdušný priestor alebo vykonať novú politiku susedských vzťahov;

Konvergencia predpisov

16.   zdôrazňuje, že otváranie trhov by sa malo vždy uskutočňovať po konvergencii predpisov a že miera liberalizácie by mala byť prepojená s mierou dosiahnutia rovnosti podmienok pre všetkých;

Bezpečnosť

17.   uznáva, že bezpečnostné normy sú životne dôležité pre cestujúcich, posádku i odvetvie letectva vo všeobecnosti a že normy tretích krajín nemusia byť vždy rovnaké ako sú normy EÚ; poznamenáva, že EÚ by mohla zohrávať priekopnícku úlohu pri uplatňovaní a dodržiavaní medzinárodne uznaných noriem v celosvetovom meradle;

18.   navrhuje preto, aby v zmluvách s tretími krajinami boli odkazy na bezpečnostné predpisy Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a predpisy EÚ a aby členské štáty zvýšili svoje úsilie prostredníctvom dvojstrannej spolupráce a Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) pomôcť tretím krajinám, ktoré nedosahujú dostatočnú mieru bezpečnosti, aby ju dosiahli;

19.   vyzýva Komisiu, aby navrhla na účely zlepšenia bezpečnosti v krátkom čase, najneskôr do konca roku 2006, lepšie postupy na monitorovanie bezpečnosti lietadiel prepravcov z tretích krajín v rámci smernice 2004/36/ES (smernica SAFA)(2);

20.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rozšírenie právomoci EASA v tejto oblasti;

21.   zdôrazňuje význam rozvoja bezpečnostnej politiky EÚ v oblasti dopravy, ktorá by sa mala stať súčasťou programov rokovaní o zmluvách v oblasti letectva;

Životné prostredie

22.   uznáva, že odvetvie letectva má niekoľko negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä ako zdroj hluku a tým, že značnou mierou prispieva ku klimatickým zmenám, ale tiež uznáva, že letiská a leteckí prepravcovia už vyvinuli a naďalej budú vyvíjať významné úsilie o zníženie a odstránenie hluku a emisií znečisťujúcich látok;

23.   v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o možných opatreniach na obmedzenie vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny (KOM(2005)0459) a uvítal by prijatie jednoznačnej politiky s cieľom zlepšiť riadenie leteckej dopravy a prevádzkových postupov a infraštruktúry letísk; zároveň by uvítal ďalšie opatrenia, ako je zapojenie letectva do európskeho systému obchodovania s emisiami s rovnakým prístupom k leteckým prepravcom z EÚ a z krajín mimo EÚ;

Sociálna politika

24.   vyzýva preto Komisiu, aby trvala na zahrnutí odkazov na príslušné medzinárodné právne predpisy o sociálnych právach do nových zmlúv, a to predovšetkým odkazov na pracovné normy zakotvené v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ILO 1930 - 1999), v Usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti (1976, s revíziou v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980);

25.   trvá na tom, že na zamestnancov prijímaných do zamestnania a/alebo zamestnaných v členských štátoch EÚ by sa mali vzťahovať právne predpisy Spoločenstva v sociálnej oblasti, predovšetkým smernice o poradách so zamestnancami a ich informovaní (2002/14/ES, 98/59/ES a 80/987/EHS), smernica o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva (2000/79/ES) a smernica o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (96/71/ES);

Vedenie rokovaní

26.   zdôrazňuje, že rokovania by sa mali uskutočňovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktoré majú potrebné odborné znalosti a skúsenosti s vedením takýchto rokovaní;

27.   vyzýva Komisiu, aby pred uskutočnením rokovaní a počas nich zabezpečila plnú informovanosť Európskeho parlamentu a všetkých zúčastnených strán a porady s nimi na základe odsúhlaseného konzultačného plánu;

o
o   o

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 173, 13.7.2005, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 76.