Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane,

–   so zreteľom na nový parlament Afganistanu, ktorý mal svoju ustanovujúcu schôdzu 19. decembra 2005 a ktorý vzišiel z volieb uskutočnených 18. septembra 2005,

–   so zreteľom na to, že zvolením Národného zhromaždenia sa de facto uzavrel proces, ktorý sa začal na základe Dohody z Bonnu z 5. decembra 2001,

–   so zreteľom na zvolenie provinčných rád vo všetkých 34 provinciách krajiny,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie EÚ a Afganistanu "Záväzok na nové partnerstvo EÚ-Afganistan", ktoré bolo podpísané v Štrasburgu 16. novembra 2005,

–   so zreteľom na prípravu medzinárodnej konferencie v Londýne 31. januára 2006, zameranej na prijatie novej dohody nadväzujúcej na Dohodu z Bonnu (tzv. post-Bonn Afganistan Compact), ktorej obsahom bude podpora zo strany medzinárodného spoločenstva v oblasti bezpečnosti, správy krajiny a rozvojových výziev v Afganistane,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prijatie novej ústavy v januári 2004, uskutočnenie prezidentských volieb v októbri 2004, ako aj parlamentné a provinčné voľby v septembri 2005, na ktorých sa v oboch prípadoch zúčastnili milióny registrovaných voličov, boli dôležitými krokmi v prechodnom procese vytvorenia demokratickejších zastupiteľských inštitúcií, čo prispieva k zabezpečeniu mierovej a trvalo udržateľnej budúcnosti pre Afganistan po štvrťstoročnom konflikte a útlaku,

B.   keďže zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti v Afganistane zostáva prvoradou úlohou, a to predovšetkým v provinciách na juhu a juhovýchode krajiny, v ktorých je naďalej potrebná prítomnosť medzinárodných síl na boj proti terorizmu a obnovu mierovej situácie v celej krajine,

C.   keďže diskriminácia žien, ktorá za vlády Talibanu dosiahla bezprecedentnú úroveň, zostáva aj naďalej otázkou vyžadujúcou si neodkladné riešenie, vrátane tradícií, ako sú domáce väzenie a nútené sobáše,

D.   keďže všadeprítomná výroba ópia a heroínu v Afganistane so sebou nesie riziko permanentného vplyvu na politiku štátu, ochromovania spoločnosti a deformácie krehkého hospodárstva a súčasne aj posilňovanie moci skorumpovanej elity producentov a obchodníkov s narkotikami,

1.   vyjadruje svoje sympatie k ľudu Afganistanu, ktorý počas bonnského procesu a najmä pri príležitosti oboch volieb preukázal mimoriadnu vôľu prekonať ťažkosti vyplývajúce zo situácie po skončení konfliktu, ako aj odhodlanie budovať mier a demokraciu;

2.   víta úspech nedávnych volieb, najmä vzhľadom na ich zložitosť a na operatívne problémy, o ktorých podala správu aj misia volebných pozorovateľov EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že počas volebného procesu bolo zabitých osem kandidátov a mnoho organizátorov volieb, duchovných a iných osôb, ako aj nad tým, že misia volebných pozorovateľov EÚ zistila nezrovnalosti a podvody vo viacerých provinciách;

3.   víta skutočnosť, že približne 10% z celkového počtu kandidátov predstavovali ženy, ktoré vďaka systému rezervovania miest pre ženy získali 27,3 % kresiel vo Wolesi džirga (dolnej snemovni parlamentu) a takmer 30% v provinčných radách; domnieva sa, že volebný zákon by mal byť jasnejší, aby sa zabezpečilo, že rezervované miesta predstavujú minimum, a nie maximum kresiel, ktoré sú k dispozícii ženám;

4.   je presvedčený o tom, že afganské orgány ako celok - ale najmä úrad prezidenta, vláda, Národné zhromaždenie a provinčné rady - z týchto volieb vzišli s plnou podporou ľudu a legitímne a že teraz musia napĺňať očakávania afganského ľudu prostredníctvom dobrého a zodpovedného vládnutia, počínajúc prijatím trvalo udržateľných reforiem zameraných na zvýšenie kvality života ľudu, ako aj vierohodných opatrení v prospech rodovej a etnickej rovnosti;

5.   domnieva sa, že Afganistan sa po ukončení tohto procesu stal z hľadiska demokratizácie dôležitou krajinou v celom regióne, a preto vyzýva spoločenstvo medzinárodných darcov, a najmä účastníkov londýnskej konferencie, aby túto skutočnosť náležite zohľadnili;

6.   zdôrazňuje vzhľadom na naliehavé potreby afganského obyvateľstva význam koordinácie činnosti darcov vrátane zjednodušenia časovo náročných postupov; vyzýva preto Organizáciu Spojených národov, aby túto koordináciu viedla, a taktiež vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili spoluprácu členských štátov v rámci spoločného prístupu s cieľom lepšie slúžiť záujmom afganského ľudu;

7.   domnieva sa, že v našom budúcom partnerstve s Afganistanom je potrebné klásť väčší dôraz na pojem afganského "vlastníctva" a na väčšiu zodpovednosť afganských úradov a občianskej spoločnosti za strategické rozhodovanie o rozvoji svojej krajiny, zatiaľ čo EÚ svoju pomoc jednoznačnejšie naviaže na konkrétne činnosti, predovšetkým na dobrú správu, dodržiavanie ľudských práv a riadne finančné riadenie projektov;

8.   trvá na tom, aby sa financiám poskytovaným zo strany EÚ dostalo viac pozornosti, keďže EÚ je druhým najväčším darcom pre Afganistan, a žiada, aby medzinárodné organizácie, ktoré riadia projekty spolufinancované EÚ, boli z hľadiska ich zdrojov financovania transparentnejšie; zastáva názor, že Európsky parlament by mal priamo a konkrétne prispievať vytváraním možností vzdelávania pre úradníkov parlamentu a poslancov;

9.   súhlasí s potrebou vymedziť "post-bonnský proces" a podporuje uskutočnenie konferencie darcov, ktorú má zorganizovať OSN v Londýne v januári 2006, na posúdenie potrebnej politickej a finančnej podpory pre predbežnú "Stratégiu národného rozvoja Afganistanu", ktorú predloží afganská vláda; domnieva sa, že v tejto stratégii by sa mal klásť dôraz na trvalú udržateľnosť a špecifické ciele, ako napríklad:

10.   potvrdzuje potrebu pristupovať k Afganistanu v regionálnom rámci; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby vypracovali politiku stability a demokracie v regióne;

11.   víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Afganistan sa nedávno pripojil k Juhoázijskému združeniu pre regionálnu spoluprácu (SAARC), a v tomto regionálnom rámci dôrazne žiada všetky susedné krajiny, aby sa zdržali akéhokoľvek zasahovania do zvrchovanosti Afganistanu;

12.   považuje za potrebné zriadiť v rámci Európskeho parlamentu delegáciu pre vzťahy s afganským parlamentom s cieľom mať možnosť pozitívne vplývať na demokratizačný proces v Afganistane;

13.   vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť a zlepšiť spoluprácu s Afganistanom preskúmala možnosť uzatvorenia dohody o pridružení medzi EÚ a Afganistanom;

14.   odsudzuje všetky teroristické činy proti civilnému obyvateľstvu, polícii, domácim pracovníkom organizácií pomoci a medzinárodným jednotkám a blahoželá afganskému ľudu, najmä však afganským ženám, k tomu, že sa vzopreli zastrašovaniu a hrozbám a zúčastnili sa na voľbách buď ako kandidáti, organizátori volieb, miestni pozorovatelia či voliči;

15.   opätovne potvrdzuje potrebu, aby afganské orgány v spolupráci s medzinárodnými jednotkami pôsobiacimi v krajine pokračovali v boji proti terorizmu a ukončili frakcionárstvo;

16.   víta možnosť rozšíriť pôsobenie Medzinárodných bezpečnostných a pomocných síl v krajine, vrátane ich rozšírenia do južných provincií, a podporuje jednotnú alebo integrovanejšiu štruktúru velenia pre všetky operácie medzinárodných síl v Afganistane; vyzýva k vyriešeniu tzv. problém obmedzenia (caveat), ktorý bráni riadnej spolupráci medzi rôznymi národnostnými skupinami v krajine;

17.   odsudzuje presun stoviek mužov, ktorých zajali vojenské jednotky USA po invázii do Afganistanu v roku 2002, do nelegálneho zajateckého tábora v Guantáname, kde dochádza podľa početných výpovedí bežne k mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania zo strany amerického personálu a žiada jeho okamžité zatvorenie;

18.   vyjadruje svoje presvedčenie, že podpora zo strany ľudu je pre úspešný výsledok boja proti terorizmu nevyhnutná; vyzýva preto NATO a koaličné sily, aby zrevidovali pravidlá angažovanosti, ako aj všetky opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť bezpečnostné normy a úroveň ochrany civilného obyvateľstva zasiahnutého vojenskými akciami v oblastiach, kde prebiehajú boje, a aby plne rešpektovali Ženevský dohovor; vyzýva USA, aby zatvorili všetky tajné "temné" väzenia v krajine;

19.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad nelegálnou výrobou drog, ktorá by mohla viesť k rozšíreniu HIV/AIDS v regióne, ako to vyplynulo z nedávneho prieskumu o ópiu v Afganistane, ktorý v roku 2005 uskutočnil Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, a najmä z najnovších štatistík o domácej spotrebe heroínu;

20.   upozorňuje na mimoriadne vysoké náklady a závažné nedostatky v oblasti účinnosti stratégie boja proti narkotikám, ktorá je založená len na odstraňovaní a alternatívnom živobytí, a vyzýva účastníkov vyššie uvedenej londýnskej konferencie, aby zvážili návrh na povolenie výroby ópia na lekárske účely, ktorá už bola umožnená viacerým krajinám;

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, predsedovi londýnskej konferencie, vláde a parlamentu Afganistanu, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu tajomníkovi SAARC, ako aj vládam USA, krajín SAARC, Ruska, Iránu, Uzbekistanu, Turkménska, Tadžikistanu a Číny.