Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2005 o prehodnotení lisabonskej stratégie po uplynutí polovice doby jej trvania(1),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z marca 2000,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z marca 2002,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni, ktorej predsedal Wim Kok vypracovanú po zasadaní Európskej rady v Barcelone,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z marca 2005,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2005 s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti: Nový začiatok lisabonskej stratégie (KOM(2005)0024),

–   so zreteľom na piatu správu Komisie o implementácii Európskej charty pre malé podniky (KOM(2005)0030),

–   so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, schválenú Európskou radou v Santa Maria de Feira v júni 2000,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o posilnení európskej konkurencieschopnosti: dôsledky priemyselných zmien na politiku a na úlohu malých a stredných podnikov(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0405/2005),

A.   keďže Európska rada prijala stratégiu, ktorá by mala vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta založenú na vedomostiach,

B.   keďže Komisia začala uplatňovať politiku "think small first" ("mysli najprv v malom") a navrhla nové programy určené pre malé a stredné podniky (MSP), predovšetkým Podnikateľský akčný plán,

C.   keďže oznámenie Komisie z 2. februára 2005 o novom začiatku lisabonskej stratégie prehliada malé podniky napriek tomu, že Európska rada v Lisabone vyhlásila, že malé podniky sú základným pilierom európskej ekonomiky a vytvárania pracovných príležitostí,

D.   keďže Európska charta pre malé podniky bola prijatá členskými štátmi Európskej únie, pristupujúcimi a kandidátskymi krajinami, pridruženými štátmi a Komisiou, v dôsledku čoho sa uplatňuje v 35 krajinách; keďže mechanizmy uplatňovania charty sú založené na otvorenej metóde koordinácie,

E.   keďže Komisia navrhla hlavné pokyny v súvislosti s reformami na úrovni EÚ, pričom sa sústredila na 8 hlavných akcií, ktoré dopĺňa približne 100 akcií v oblasti regulácie, financovania a rozvoja politiky a ktoré sa majú vykonať do roku 2008,

F.   keďže Európska rada vyzvala na rýchlejšie vykonanie charty,

G.   keďže profesijné organizácie zohrávajú pri vykonávaní charty aktívnu úlohu a želajú si, aby ich účasť bola posilnená; keďže vnímanie obsahu charty malými podnikmi je pozitívne,

H.   keďže stále pretrváva nedostatok relevantných informácií o malých podnikoch a mikropodnikoch a keďže nedostatočná znalosť týchto podnikov brzdí rozvoj efektívnych podnikateľských politík,

I.   keďže, v nadväznosti na odporúčanie Rady, sa piata správa o vykonávaní charty týka troch z jej desiatich oblastí akcií, konkrétne podnikateľského vzdelávania, lepšej regulácie a zvládania nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily,

J.   keďže malé podniky a remeselné podniky sú dvomi hlavnými motormi zvyšovania zamestnanosti v Európe; keďže zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie, ako aj v odbornom vzdelávaní a sú dôležitým prvkom sociálnej súdržnosti v mestských a vidieckych oblastiach,

K.   keďže skupina na vysokej úrovni, Komisia a Európska rada navrhli a určili nový začiatok lisabonského procesu,

Európska charta pre malé podniky

1.   víta uplatňovanie charty i mimo Európskej únie; domnieva sa, že zohráva pozitívnu úlohu pri príprave pristupujúcich a kandidátskych krajín a že jej vykonávanie by sa malo v predvstupovej stratégii podporovať;

2.   zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov a partnerských krajín EURO-MED za dôslednejšie vykonávanie charty a podporuje ich v tom, aby sa navzájom od seba učili prostredníctvom výmeny osvedčenej praxe v tejto oblasti;

3.   zdôrazňuje význam malých podnikov pri realizácii lisabonských cieľov zameraných na silnejší a trvalý rast a vytváranie početnejších a kvalitnejších pracovných miest;

4.   podporuje princíp uplatňovania charty v pridružených štátoch; domnieva sa, že predstavuje vynikajúci prostriedok na aproximáciu právnych predpisov týchto štátov a EÚ; praje si, aby charta mala konzistentné miesto v projektoch európskej politiky susedských vzťahov;

5.   domnieva sa, že otvorená metóda koordinácie medzi štátmi je relevantná, ale nemá zbavovať Komisiu aktívnej účasti na vykonávaní charty;

6.   žiada, aby sa posilnila štruktúra profesijných organizácií malých podnikov, najmä na regionálnej úrovni, a aby sa tieto organizácie lepšie zapojili do tohto procesu; domnieva sa, že výročné konferencie o charte by mali byť doplnené inými pravidelnými stretnutiami s cieľom organizovať výmenu a rozširovania osvedčených postupov; žiada o podporu projektov spolupráce, do ktorých sú zapojené malé podniky;

7.   pripomína, že charta sa týka malých podnikov a tento osobitný účel ju robí užitočnou; napriek tomu a pri zohľadnení tohto osobitného účelu sa domnieva, že akcie charty pre malé podniky by sa mali začleniť do všeobecnej politiky pre MSP založenej na záväzných opatreniach nielen na úrovni Spoločenstva, ale aj v členských štátoch, kde by sa mala podporovať predovšetkým vzájomná výmena osvedčených postupov, a mali by byť touto politikou i dopĺňané; všíma si najmä, že posledná desiata oblasť akcií o posilnení zastúpenia záujmov malých podnikov vyžaduje, aby sa uskutočnil prieskum o tom, ako sú záujmy malých podnikov zastúpené na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, vrátane zastúpenia prostredníctvom sociálneho dialógu; zdôrazňuje, že ide o kľúčovú požiadavku, keďže v rámci terajších sociálnych partnerov sú zastúpené najmä veľké podniky a ich zamestnanci; berúc do úvahy, že súčasná správa Komisie o vykonávaní charty sa zameriava na ďalšie tri ďalšie prioritné kľúčové oblasti charty, žiada skoré dokončenie a uverejnenie tohto prieskumu; medzitým vyzýva zástupcov zamestnávateľov, aby začali ako sociálni partneri bezodkladne zastupovať záujmy malých podnikov;

8.   zdôrazňuje, že koncept "malého podniku" zahŕňa podniky rozličnej veľkosti, povahy a zamerania, ktorých situácia a potreby sa odlišujú; vyzýva Komisiu, aby využila mechanizmy charty a spolupracovala s profesijnými organizáciami, ktoré zastupujú malé podniky, aby tak bolo možné prekonať nedostatok dostupných informácií a údajov o týchto podnikoch, ich potrebách a potenciáli; vzhľadom na osobitnú povahu remeselných podnikov opätovne žiada, aby sa vykonávali podrobné a presné ekonomické a štatistické analýzy týchto podnikov a aby sa vytvorili nové podnety týkajúce sa práce v týchto podnikoch;

Obsah správy Komisie

9.   konštatuje, že správa neposkytuje konzistentný prehľad situácie vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach neanalyzovala len jednotlivé krajiny, ale aby vypracovala aj kritické, úplné, ale zároveň stručné vyhodnotenie všetkých členských štátov a pridružených štátov s cieľom umožniť konkrétne porovnania;

10.   vyjadruje prekvapenie nad celkom zložitou prezentáciou tejto správy, ktorá je v závislosti na príslušnej verzii viac alebo menej kompaktná; ocenil by systematickejší a kritickejší prieskum;

11.   konštatuje, že pokrok v oblasti podnikania je dosť rôznorodý a v mnohých prípadoch málo účinný, čo sa týka ozajstných prínosov pre podniky; domnieva sa, že je potrebná lepšia koordinácia s Podnikateľským akčným plánom; pripomína, že zahrnutie podnikov do týchto akcií je nevyhnutnou podmienkou ich úspechu; zdôrazňuje najmä potrebu rozšírenia možností malých podnikov a mikropodnikov využívať európske programy, keďže čelia mnohým ťažkostiam pri prístupe k týmto programom;

12.   domnieva sa, že zástupca MSP má užitočnú funkciu pri vonkajšom kontakte medzi malými podnikmi a prostredím Spoločenstva, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala koordináciu medzi zástupcom MSP a orgánmi, ktoré zastupujú malé podniky a remeselné podniky v súvislosti so všetkými záležitosťami Spoločenstva; domnieva sa, že táto úloha zástupcu MSP by mohla byť dosiahnutá účinnejšie, keby dostal možnosť viac sa prejaviť interne napríklad jeho pozvaním zúčastniť sa a aktívne prispievať na rokovaniach výborov Európskeho parlamentu vo veciach týkajúcich sa legislatívnych návrhov, čím by sa potreby MSP mohli prejednať včas;

13.   kladne hodnotí veľmi dôležitú úlohu, ktorú môže zohrať medzinárodná spolupráca medzi obchodnými komorami pri zlepšení konkurencieschopnosti malých podnikov, najmä v čase, keď globalizácia vedie k medzinárodnej expanzii podnikov, združení a kartelov;

14.   víta ochotu Komisie zlepšiť prístup MSP k programom EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť ich prístup k štrukturálnym fondom a podporiť ďalšie iniciatívy smerujúce k zlepšeniu prístupu k tokom súkromného kapitálu v prospech malých podnikov, vrátane vytvorenia mikrofinancovania flexibilných foriem podnikov žien alebo rodinných podnikov, a to prostredníctvom pomoci pri spolufinancovaní projektov a poskytovaním náležitých a finančne dostupných informácií, najmä prostredníctvom európskych informačných centier a inovačných retranslačných centier;

15.   poukazuje na to, že podniky v odľahlých a vo vidieckych oblastiach sú v prevažnej miere malé; preto zdôrazňuje potrebu prijať osobitné opatrenia a investičné programy, ktoré umožnia posilniť ich financovanie a zapojiť odľahlé malé podniky, pre ktoré je prístup k inováciám veľmi dôležitý, do činnosti innovačných sietí; odporúča zjednodušiť postupy na vytváranie regionálnych a miestnych fondov rizikového kapitálu v spolupráci s inštitúciami, ktoré sa zaoberajú technologickým rozvojom a inováciami (napríklad tzv. technologické inkubačné strediská, high-tech strediská, technologické parky, atď.);

16.   zdôrazňuje, že účelom tejto správy je posilnenie rozmeru malých podnikov v politike Spoločenstva vytvorením osvedčených postupov a optimalizovaním súčasných politických nástrojov; keďže sa malé podniky pokladajú za hlavný hnací motor vytvárania a zvyšovania zamestnanosti a inovácie v Európe, ako aj posilnenia sociálneho a regionálneho rozvoja; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa vo všeobecnosti zohľadňovali úlohy a potreby MSP pri tvorbe všetkých legislatívnych návrhov a nielen tých, ktoré sa osobitne týkajú malých podnikov;

17.   pripomína, že malé a remeselné podniky sú nenahraditeľným zdrojom technologických inovácií; žiada, aby program pre konkurencieshopnosť a inováciu a iné výskumné a inovačné programy a regionálna politika uľahčovali rozvoj týchto inovácií a podporovali iniciatívy týchto podnikov; zdôrazňuje, že inovácie by sa nemali týkať len technológií, ale aj modernizácie činností a služieb malých a remeselných podnikov vrátane modernizácie na sociálne účely a na vytváranie pracovných miest;

18.   uznáva, že členské štáty môžu najlepšie dohliadať na konkurzné právne predpisy; napriek tomu je však presvedčený, že iba výmena osvedčených postupov nie je dostatočná, a žiada preto EÚ, aby podporila ďalší rozvoj a udržiavanie podporných podnikateľských sietí na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré by podporovali malé podniky pri opätovnom rozbiehaní ich podnikateľskej činnosti;

19.   víta pokrok dosiahnutý členskými štátmi v oblasti právnej úpravy konkurzov; poukazuje na to, že rozvoju malých podnikov a mikropodnikov stále bránia početné finančné prekážky, a to predovšetkým ich prístupu k úverom, a preto by sa mali v tomto smere prijať na úrovni Spoločenstva opatrenia; opakuje, že Európska investičná banka a Európsky investičný fond by sa mali lepšie využívať na podporu rastu týchto podnikov, najmä tých, ktoré sú aktívne v oblasti inovácií a technologického rozvoja; ďalej sa domnieva, že uľahčením prechodu podnikov sa podporí životaschopnosť malých podnikov; navrhuje, aby sa prijali spoločné európske iniciatívy širšieho rozsahu na podporu vytvárania malých podnikov a na optimalizáciu ich investičného potenciálu; domnieva sa, že opatrenia EÉ by mali v súlade so zásadou subsidiarity doplňovať a podporovať vnútroštátne politiky;

20.   vyzýva Komisiu a Radu na posilnenie svojich finančných nástrojov pre malé a remeselné podniky, najmä systémov vzájomných záruk;

21.   znovu poukazuje na pretrvávajúce fiančné prekážky, predovšetkým v oblasti investícií; domnieva sa, že táto oblasť aktivít by mala byť prioritou a umožniť MSP jednoduchší prístup ku kapitálu; navrhuje napríklad, aby boli európske dotácie pre malé podniky oslobodené od dane zo zisku právnických osôb;

22.   je presvedčený, že by sa mali zjednodušiť daňové a správne systémy týkajúce sa zakladania a rozvoja malých podnikov, odstrániť daňové prekážky brániace všetkým formám cezhraničnej hospodárskej činnosti, napríklad prostredníctvom spoločného systému dane z pridanej hodnoty, a že by sa malo pokračovať v boji proti nelegálnej štátnej podpore vo forme škodlivej daňovej konkurencie; podporuje najmä návrh pilotného systému zdaňovania MSP zo strany domáceho štátu, ktorý predložila Komisia, ktorý je krátkodobým riešením pre malé podniky a dopĺňa hlavné opatrenie v tejto oblasti, spoločný konsolidovaný základ dane zo zisku právnických osôb; nalieha na členské štáty, aby zreformovali a zjednodušili svoje daňové systémy týkajúce sa zakladania a rozvoja malých podnikov, aby motivovali inovačné spoločnosti a aby zrušili daňové nevýhody financovania vlastným kapitálom;

23.   požaduje nielen daňové úľavy pre malé podniky, ale aj zmiernenie byrokratických prekážok, a to najmä v štádiu zakladania podniku;

24.   zastáva názor, že členské štáty a Komisia nepochopili rozsah výziev, ktorým bude EÚ čeliť v najbližších 10 rokoch, keď milióny malých a remeselných podnikov ukončia svoju činnosť v dôsledku odchodu do dôchodku osôb, ktoré ich riadia, pričom tento fakt ohrozuje niekoľko miliónov pracovných miest; zastáva názor, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila odovzdanie a prevzatie týchto podnikov; vyzýva Komisiu a Radu na vypracovanie stratégie, ktorá podporí a uľahčí odovzdanie a prevzatie malých a remeselných podnikov;

25.   konštatuje, že v oblasti analýz dopadov je pokrok členských štátov stále obmedzený; i naďalej od Komisie očakáva prijatie konečného spôsobu uskutočnenia hodnotenia dopadov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili presné ciele zjednodušenia existujúceho regulačného rámca, a to odvetvie po odvetví; žiada, aby toto úsilie znamenalo pre malé podniky skutočné zjednodušenie; ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby skutočne využili výsledky hodnotenia dopadov a začlenili ich do ich legislatívnych návrhov;

26.   domnieva sa, že na zaručenie rovnakých podmienok pre MSP musí Komisia zabezpečiť, aby sa právne predpisy vykonávali jednotne vo všetkých členských štátoch a aby sa v prípade ich nedodržania použili zrýchlené konania o porušení;

27.   žiada členské štáty, aby zabezpečili účinnú realizáciu možnosti vyňať malé podniky z určitých regulačných povinností, ako to navrhuje charta; zdôrazňuje, že zjednodušenie legislatívy všeobecne a vyňatie MSP z určitých regulačných povinností, ako navrhuje charta, sú užitočné prostriedky na zníženie záťaže v oblasti administratívnych výdavkov a riadenia pre MSP;

28.   konštatuje, že existujú rozdiely v otázke vzdelávania v podnikaní a kultivovania podnikateľského ducha v školách; uznáva, že rozvoj podnikateľských zručností by malo byť cieľom vnútroštátnych programov stredoškolského vzdelávania vo všetkých členských štátoch; uznáva význam prvej oblasti činností charty, ktorý sa týka vzdelávania a odbornej prípravy v podnikaní a ktorý zdôrazňuje potrebu podporovať inováciu v podnikaní a školenie pracovníkov s cieľom rozvíjať podnikateľského ducha od ranného veku v rámci hodín a kurzov venovaných podnikaniu na stredných školách, vysokých školách a v rámci odborného vzdelávania, podporiť úzku spoluprácu s výskumnými centrami, verejnú podporu mladých podnikateľov a prepojiť rôzne oblasti verejnej správy; domnieva sa, že vytváranie obchodných zoskupení zahŕňajúcich malé podniky by mohlo byť účinným spôsobom, ako stimulovať vytváranie pracovných miest;

29.   domnieva sa, že vo veci odbornej prípravy zaostávajú výsledky za vyjadrenými potrebami; znovu žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala skupinám malých podnikov v rámci výmenného programu Leonardo da Vinci; očakáva, že členské štáty rozvinú a podporia možnosti diferencovaného vzdelávania zameraného na výsledky; pripomína svoju žiadosť o ustanovenie výmenného programu pre pracovníkov, počnúc učňami s cieľom umožniť im vykonať časť odbornej prípravy v zahraničí, a tak posilniť ich mobilitu;

30.   navrhuje posilniť spoluprácu medzi európskymi informačnými strediskami, Komisiou a informačnými kanceláriami EÚ a zapojiť do nej pridružené podnikateľské štruktúry, čo by MSP umožnilo lepší prístup k informáciám;

31.   žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby začali proces modernizácie charty a opäť začali proces implementácie berúc do úvahy priority lisabonskej agendy; domnieva sa, že revízia charty by mala byť stredobodom budúcej výročnej konferencie o charte; víta doterajšiu prax usporadúvania konferencií o charte, ako tomu bolo v Dubline (2004) a Luxemburgu (2005); je za organizovanie národných konferencií o charte a odporúča, aby bol mechanizmus predkladania správ o charte spojený so správami o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Podnikateľským akčným plánom;

32.   domnieva sa, že do charty by sa mali zapracovať nové priority ako podpora podnikania ako skutočná spoločenská hodnota, významné zníženie diskreditácie, ktoré prináša neúspešné podnikanie, rozšírená spolupráca medzi malými podnikmi, vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, podpora intenzívnej spolupráce medzi uvedenými aktérmi, finančnými inštitúciami a kapitálovými trhmi;

Hodnotenie vykonávania charty

33.   žiada, aby boli v správe uvedené krajiny, ktoré neimplementovali prioritné oblasti, a aby pre každú oblasť boli spomenuté všetky krajiny, čím sa vytvorí kompletný prehľad dosiahnutého pokroku;

34.   zdôrazňuje, že ak by bola charta právne záväzná, ako o to pravidelne žiada Európsky parlament, boli by členské štáty viac zaangažované a umožnilo by sa vykonanie kompletnejšej a podrobnejšej analýzy; je znepokojený skutočnosťou, že členské štáty majú priveľa voľnosti v otázke, či sa majú zúčastniť vykonania charty; ľutuje, že niektoré členské štáty riadne neuplatňujú všetky smery činnosti charty a odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné pre malé podniky; vyzýva Radu, aby vyriešila túto otázku prostredníctvom presnejšieho monitorovania vykonávania charty;

35.   želá si, aby boli zdôraznené osvedčené postupy, aby sa tak mohli pri každej oblasti činnosti poskytnúť modely vychádzajúce zo skúseností; konštatuje, že projekty "Best procedure" dobre fungujú a domnieva sa, že by bolo potrebné podporiť ich rozšírenie;

36.   zastáva názor, že piata oblasť činnosti charty o zlepšení prístupu online by sa mala vyjadriť jednoznačnejšie, najmä pokiaľ ide o úlohu orgánov verejnej moci pri raste ich elektronickej komunikácie s malými podnikmi;

37.   zdôrazňuje, že je potrebné sa viac zamerať na osobitnú podporu Spoločenstva v prospech mikropodnikov, MSP, a aby sa lepšie zabezpečil prístup k tejto podpore; trvá na tom, že je nevyhnutné odstrániť byrokraciu v postupoch poskytovania finančných prostriedkov Spoločenstva;

38.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom údajov o malých podnikoch na národnej a európskej úrovni; pripomína, že spoľahlivejšie a kompletnejšie štatistické informácie sú nevyhnutným prostriedkom na riešenie problémov a plnenie potrieb malých podnikov;

39.   vyzýva profesijné organizácie malých podnikov, aby sa vyjadrili k vykonávaniu charty na národnej i európskej úrovni; želá si, aby sa viac zúčastňovali na fáze tvorby politík a všetkých rozhodnutí prijatých na úrovni Spoločenstva, ktoré sa týkajú malých podnikov, a to prostredníctvom zriaďovania stálych pracovných skupín; žiada členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili úplnú a nezávislú účasť organizácií, ktoré zastupujú všetky tieto podniky ako celok v európskom sociálnom dialógu; pripomína, že prostredníctvom charty by Komisia mohla v spolupráci s členskými štátmi zhromaždiť údaje o malých podnikoch a mikropodnikoch, najmä o potrebách malých podnikov, vrátane údajov o produktivite a rentabilite mikropodnikov v porovnaní so strednými podnikmi tak, aby právne predpisy Spoločenstva lepšie zodpovedali ich potrebám a aby boli jeho akcie, programy a politiky lepšie prispôsobené vrátane určenia indikátorov na zhodnotenie dopadov na podnikateľskú činnosť;

40.   požaduje kvalitnejšie štatistiky o situácii malých podnikov v EÚ, aby bolo možné pripravovať presnejšie kvantitatívne porovnania a účinnejšie uplatňovať osvedčené postupy;

41.   žiada rovnaké podmienky pre všetkých v oblasti tvorby kapitálu malými podnikmi, najmä v súvislosti s ustanoveniami Bazilej II - zabezpečiť im viac prostriedkov na investície do výskumu a rozvoja, aby mohli byť účinne konkurencieschopné;

42.   domnieva sa, že na zvýšenie inovácií a konkurencieschopnosti je potrebné zvýšiť podiel transeurópskych sietí na rozširovaní technológií a nových myšlienok medzi malými podnikmi a podporiť mobilitu pracovníkov medzi malými podnikmi a vysokoškolskými a výskumnými inštitúciami; domnieva sa tiež, že je potrebné zabezpečiť rozvoj cielenejších výskumných programov zameraných na komerčné využitie poznatkov a technológií malými podnikmi;

43.   je sklamaný uviaznutím rokovaní Rady o patente Spoločenstva; nalieha na Komisiu, aby v rámci šírenia inovačných myšlienok medzi malými podnikmi a všetkými ostatnými subjektmi pôsobiacimi v rámci vnútorného trhu poskytla vhodný právny rámec na zabezpečeie ochrany patentov a práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že patenty by mali byť pre malé podniky cenovo prístupné;

44.   víta iniciatívu Komisie stiahnuť tretinu preskúmaných legislatívnych návrhov s cieľom zabezpečiť jednoduchosť a vysokú kvalitu regulačného rámca činnosti podnikov; vyzýva členské štáty, aby Komisiu v tomto projekte podporili prijatím rovnocenných opatrení na vnútroštátnej úrovni; víta návrh Komisie, aby boli nové právne predpisy na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva preskúmané, aby sa odhadol ich pozitívny aj negatívny vplyv na malé podniky a podnikateľov; žiada, aby sa zásada subsidiarity brala viac do úvahy a aby sa pri vypracovávaní nových nácrhov politík systematickejšie využívalo hodnotenie dopadov a konzultácie s verejnosťou; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, že hodnotenia dopadov právnych predpisov Spoločenstva sa jasne a osobitne rozšíria na malé podniky; domnieva sa, že tento návrh Komisie týkajúci sa nových predpisov by sa mal formálne rozšíriť aj na existujúce právne predpisy, a ak sa právne predpisy považujú na úrovni Spoločenstva za nepotrebné, mali by sa zrevidovať alebo zrušiť; žiada Komisiu, aby vypracovala jasný harmonogram a akčný plán na dosiahnutie tohto cieľa;

45.   zdôrazňuje potrebu urýchliť ďalekosiahle štrukturálne reformy v každom členskom štáte s cieľom posilniť konkurencieschopnosť malých podnikov, vytvoriť priaznivé podmienky pre podnikanie, najmä pre malé podniky, a dokončiť budovanie plne funkčného vnútorného trhu;

46.   z tohto dôvodu požaduje konkrétne politiky a akcie na zvýšenie investícií na národnej a regionálnej úrovni; žiada, aby sa urýchlene vytvorili vhodné podnety na investície pre malých podnikateľov, napríklad zjednodušené postupy na podporu malých investícií prostredníctvom verejných rozvojových fondov, fondov rizikového kapitálu (najmä fondov pre zárodkový kapitál), financovanie tzv. business angel, investície súkromných osôb (tzv. micro angels) a mikroúverov fungujúcich na základe verejno-súkromného partnerstva; podporuje združovanie zdrojov a informácií o spoločných projektoch, širšiu účasť na projektoch uskutočňovaných členskými štátmi a transparentnosť zdaňovania týkajúcu sa politík zameraných na pritiahnutie zahraničných investícií;

47.   uznáva potrebu osobitnej pomoci pre malé podniky pri vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a sociálnej oblasti;

48.   je presvedčený, že všetky opatrenia ustanovené v charte na stimuláciu podnikania by sa mali rovnako uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činné osoby, najmä v oblastiach, ktoré sú v ich záujme, ako sú systémy sociálneho zabezpečenia, predchádzanie rizikám povolania alebo poistenie pre prípad nezamestnanosti;

Budúcnosť charty

49.   berie na vedomie návrh, aby boli správy o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Podnikateľským akčným plánom prepojené s mechanizmom podávania správ o charte, a aby sa obsah a priority akčného plánu v prípade potreby revidovali;

50.   s ohľadom na možnú revíziu charty žiada, aby sa v texte charty výslovne uznali remeselné podniky; dúfa preto, že hlavným cieľom štvrtej európskej konferencie o remeselných podnikoch a malých podnikoch bude pomoc s vymedzením spoločných záujmov remeselného odvetvia na európskej úrovni a že bude mať k dispozícii technické, personálne, finančné a politické prostriedky umožňujúce vypracovať stratégiu, ktorá bude lepšie prispôsobená osobitostiam, potrebám a očakávaniam remeselného odvetvia;

51.   blahoželá novým členským štátom k tomu, že sa aktívne učia od iných a k ich včasným výsledkom pri vykonávaní charty, hoci ďalší pokrok je stále potrebný; upozorňuje na mimoriadne dôležitú úlohu MSP v nových členských štátoch, najmä v tých, v ktorých prebiehajú významné inštitucionálne a politické zmeny;

52.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v budúcnosti sa už nebudú predkladať výročné správy o charte, keďže podávanie správ o charte bude odteraz zahrnuté v správach o Lisabonskej stratégii; domnieva sa, že táto skutočnosť je určite krokom späť, pokiaľ ide o pozornosť, ktorá sa má v budúcnosti venovať MSP; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že proces podávania správ o charte, ktorý zahŕňal každoročné dvojstranné diskusie s predstaviteľmi podnikateľských organizácií, sa odteraz bude uskutočňovať bez takéhoto priameho vstupu MSP; domnieva sa, že toto rozhodnutie by sa malo ešte preskúmať;

53.   domnieva sa, že hoci by to umožnilo racionalizovať následné akcie týchto dvoch nástrojov, nie je prijateľné, aby sa vykonávanie charty stalo len rubrikou v akčnom pláne;

54.   domnieva sa, že by bolo vhodné zvážiť osobitné postavenie neziskových MSP;

55.   domnieva sa teda, že toto riešenie by bolo prijateľné len za týchto podmienok:

56.   zdôrazňuje, že začlenenie následných opatrení v súvislosti s vykonávaním charty ako súčasť Lisabonskej stratégie nesmie byť samoúčelné; zdôrazňuje, že ak sú tieto následné opatrenia akýmkoľvek spôsobom zjednodušené, nemalo by k tomu dôjsť na úkor obsahu a podstaty výročných správ predkladaných štátmi a týkajúcich sa následných opatrení v nadväznosti na chartu; žiada preto, aby sa tieto národné správy aj naďalej sústredili na zavádzanie osvedčených postupov, experimentovanie, predkladanie konkrétnych legislatívnych opatrení a osobitných politických záväzkov zameraných na malé podniky a mikropodniky;

57.   víta úmysel Komisie vyhodnotiť vykonávanie charty v kontexte lisabonského procesu;

58.   žiada Komisiu, aby zapojila všetkých zástupcov malých a remeselných podnikov do každého procesu revízie a zohľadnila tieto podmienky, keď bude Európskemu parlamentu predkladať návrh na revíziu charty a vylepšenie jej následných opatrení;

59.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že výročná správa o charte zostane kľúčovým nástrojom na monitorovanie vývoja v oblasti podnikania;

o
o   o

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 164. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0230.