Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu z Nice,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu(1),

–   so zreteľom na Vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie z 18. júna 2005 o ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu, uvedené v záveroch zo zasadania Európskej rady z 16.-17. júna 2005,

–   so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii,

–   so zreteľom na stanoviská k obdobiu reflexie, ktoré predložili Výbor regiónov 13. októbra 2005(2) a Európsky hospodársky a sociálny výbor 26. októbra 2005(3) na žiadosť Európskeho parlamentu(4),

-   so zreteľom na závery Európskej rady z 15. a 16. decembra 2005,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0414/2005), keďže

A.   hlavy štátov a predsedovia vlád dvadsiatich piatich členských štátov EÚ podpísali Zmluvu o Ústave pre Európu 29. októbra 2004 a Európska rada ju vo svojom vyhlásení z 18. júna 2005 znovu potvrdila,

B.  Zmluvu o Ústave pre Európu vypracoval Európsky konvent, ktorý v porovnaní s predchádzajúcimi postupmi na prípravu nových zmlúv dosiahol novú úroveň otvorenosti, plurality a demokratickej legitimity,

C.  Európsky parlament podporil v uznesení z 12. januára 2005 Zmluvu o Ústave pre Európu viac ako dvojtretinovou väčšinou ako "uspokojivý kompromis a výrazné zlepšenie existujúcich zmlúv... [ktorý] poskytne stabilný a trvalý rámec pre budúci rozvoj EÚ, ktorý umožní jej ďalšie rozširovanie a súčasne zabezpečí mechanizmy na jej zmenu, ak to bude potrebné",

D.   reformy, ktoré ustanovuje Zmluva o Ústave pre Európu, sú zamerané, okrem iného, na zvládnutie následkov rozšírenia EÚ 1. mája 2004, a úspech tohto rozšírenia a budúcich rozširovaní bude ohrozený, ak sa neratifikuje súbor ustanovení Zmluvy o Ústave pre Európu,

E.   trinásť členských štátov(5), ktoré predstavujú väčšinu členských štátov, odvtedy ratifikovalo Zmluvu o Ústave pre Európu v súlade s ich vlastnými ústavnými požiadavkami vrátane schválenia referendom v Španielsku a v Luxembursku,

F.   vo Francúzsku a Holandsku došlo v referendách konaných 29. mája 2005 a 1. júna 2005 k odmietnutiu ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu, čo viedlo k pozastaveniu ratifikačného procesu vo väčšine zostávajúcich desiatich členských štátoch,

G.   podľa článku 48 Zmluvy o Európskej únii Zmluva o Ústave pre Európu nenadobudne platnosť kým ju neratifikujú všetky členské štáty,

H.   vo vyhlásení 30 v prílohe Zmluvy o Ústave pre Európu sa konštatuje, že "ak 2 roky po podpise Zmluvy o Ústave pre Európu ju štyri pätiny členských štátov ratifikovali a jeden členský štát alebo viac členských narazilo na ťažkosti pri pokračovaní v procese ratifikácie, záležitosť sa predloží Európskej rade",

I.   treba rešpektovať tie členské štáty a ich ľud, ktoré ratifikovali Zmluvu o Ústave pre Európu, ako aj tie, ktoré ju neratifikovali, a podrobne zanalyzovať dôvody záporných výsledkov vo Francúzsku a Holandsku,

J.   hlasovanie proti prijatiu Zmluvy o Ústave pre Európu sa zdá byť skôr vyjadrením nespokojnosti so súčasným stavom EÚ ako vyjadrením konkrétnej námietky proti ústavným reformám, hlasovanie proti však znamená paradoxne zachovanie súčasného stavu a zablokovanie reformy,

K.  Európska rada potvrdila túto analýzu, keď vo svojom vyhlásení z 18. júna 2005 zaujala stanovisko, že "tieto výsledky nespochybňujú záujem občanov na budovaní Európy", ale že "občania jednako vyjadrili obavy a znepokojenie, ktoré treba vziať do úvahy"; Európska rada preto rozhodla o "období reflexie ... s cieľom umožniť každej z našich krajín širokú diskusiu, do ktorej sa zapoja občania, občianska spoločnosť, sociálni partneri, národné parlamenty a politické strany"; predsedovia vlád sa dohodli, že v prvej polovici roka 2006 pristúpia "k celkovému hodnoteniu diskusií v jednotlivých členských štátoch a dohodnú sa na ďalšom postupe",

L.   predsedovia vlád vyhlásili, že ratifikačný proces môže pokračovať, a dohodli sa na tom, že pôvodný termín nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu (1. november 2006) bude potrebné posunúť,

M.  Európska rada však jasne nedefinovala zameranie obdobia reflexie a neurčila nijaké metódy ani rámec na vyvodenie záverov z tejto rozpravy, a odvtedy je badateľný nedostatok politickej vôle a schopnosti podporovať a koordinovať európsky dialóg,

N.  Európska rada poverila v decembri 2005 Komisiu, aby uskutočnila podrobné a rozsiahle preskúmanie všetkých stránok výdavkov EÚ vrátane výdavkov na SPP a zdrojov, vrátane zľavy Spojeného kráľovstva v rokoch 2008/2009,

O.   obdobie reflexie sa začalo rozpravami skôr o kontexte než o texte s témami, ako sú budúcnosť európskeho sociálneho modelu, hospodárske vyhliadky Európy, rýchlosť rozširovania, strednodobý rozpočet a jednotný trh v oblasti služieb, pričom všetky z nich sa javili ako veľmi dôležité,

P.  Komisia uverejnila svoj príspevok o období reflexie so zámerom obnoviť dôveru verejnosti voči EÚ prostredníctvom diskusií a propagovaním iniciatív na úrovni Spoločenstva, ale toto by nemalo brániť všetkým politickým inštitúciám Európy v tom, aby vyvíjali kombinované úsilie alebo zaujímali vedúce postavenie, ktoré berie vážne strategickú dôležitosť Zmluvy o Ústave pre Európu a politickú realitu podmienok, od ktorých závisí jej úspech,

Q.   zodpovednosťou národných parlamentov a Európskeho parlamentu je v plnej miere zohrávať svoju úlohu v období reflexie, najmä počas celého radu spoločných parlamentných fór, ktoré budú "podporovať, viesť a syntetizovať" európsky dialóg(6),

1.   znovu potvrdzuje svoje presvedčenie, že Zmluva z Nice nie je životaschopným základom na pokračovanie procesu európskej integrácie;

2.   potvrdzuje svoj záväzok nájsť bez zbytočných prieťahov ústavné riešenie, ktoré posilní parlamentnú demokraciu, transparentnosť a zásady právneho štátu, zakotví základné práva, rozvíja občianstvo a zväčší schopnosť rozšírenej EÚ účinne konať doma a v zahraničí; obáva sa, že EÚ bez tohto ústavného riešenia nebude môcť očakávať podporu občanov, udržiavať tempo integrácie ani sa nebude môcť stať dôveryhodným partnerom pri rokovaní o otázkach svetovej politiky; pripomína svoje podporu Zmluve o Ústave pre Európu, ktoré tieto ciele naplní; rovnako vyzýva rokovanie Európskej rady v júni 2006, aby slávnostne vyhlásilo rovnaký záväzok na ústavné riešenie budúcnosti Európy;

3.   uznáva, že ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu sa v súčasnosti stretáva s ťažkosťami, ktoré sa môžu ukázať ako neprekonateľné, ak sa neprijmú opatrenia na odstránenie obáv vyjadrených vo Francúzsku, Holandsku a inde;

4.   pripomína, že po pristúpení Bulharska a Rumunska už nebude možné EÚ rozširovať na základe Zmluvy z Nice;

5.   pripomína, že politické problémy a inštitucionálne nedostatky, ktoré mal riešiť Konvent, budú pretrvávať, ba dokonca sa budú prehlbovať, ak a kým sa nezačnú uplatňovať reformy zakotvené v Zmluve o Ústave pre Európu;

6.   konštatuje, že veľa vyslovených obáv sa týka skôr všeobecných a konkrétnych problémov kontextu než samotného textu; domnieva sa, že ak sa podarí dosiahnuť pokrok v týchto otázkach, bude ľahšie nájsť riešenie v súvislosti so znením;

7.   odmieta návrhy na vytvorenie hlavných skupín niektorých členských štátov, kým ústavný proces stále pokračuje; odsudzuje všetky náznaky, že by sa mohli vytvoriť koalície niektorých členských štátov mimo rámca EÚ; pripomína, že rozšírená spolupráca musí prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ, zachovaniu jej záujmov a posilnenia integračného procesu a že musí byť vždy otvorená všetkým členským štátom; zdôrazňuje preto, že prípadné rozbehnutie takejto spolupráce nesmie byť v rozpore s úsilím, ktorého cieľom je bez zbytočných prieťahov dostať sa k Zmluve o Ústave pre Európu;

8.   varuje, že prijatím stratégie založenej na selektívnom vykonávaním Zmluvy o Ústave pre Európu hrozí narušenie konsenzu, ktorý bol dosiahnutý medzi inštitúciami a medzi členskými štátmi, a tým aj prehĺbenie krízy dôvery;

9.   konštatuje, že v tejto fáze existuje len obmedzený počet demokratických reforiem, ktoré možno zaviesť bez zmeny zmluvy, ale na základe revízie procesných pravidiel alebo medziinštitucionálnej dohody – ako napríklad transparentnosť tvorby právnych predpisov v Rade, zavedenie formy občianskej iniciatívy, zlepšenie postupu vo výboroch (komitológie), plné využitie prechodných ustanovení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a prísnejší dohľad každého národného parlamentu nad vládnym spravovaním záležitostí EÚ;

10.   navrhuje využiť súčasné obdobie reflexie na oživenie ústavného projektu na základe diskusie o budúcnosti európskej integrácie, do ktorej by sa zapojila široká verejnosť; zastáva názor, že tento európsky dialóg, ktorého výsledky by sa nemali vopred odsudzovať, by mal objasniť, prehĺbiť a demokratizovať konsenzus v súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu a mal by reagovať na kritiku a nájsť riešenia v prípadoch, v ktorých sa očakávania nenaplnili;

11.   víta začiatok širokej diskusie o smerovaní politiky EÚ, ale zdôrazňuje, že táto sa musí uskutočniť v kontexte prekonávania ústavnej krízy a že definovanie smerovania politiky na úrovni EÚ sa musí priamo spájať s pravidlami, právomocami a postupmi inštitúcií EÚ a právomocami, ktoré EÚ postúpili členské štáty, a mali by identifikovať záležitosti, ktoré sú spoločné pre celú Európu;

12.   navrhuje, aby bol tento nový dialóg, ktorý by sa mal považovať za možnosť na propagáciu európskej demokracie a viesť a koordinovať v celej EÚ, založený na spoločných témach a aby prebiehal v realistických fázach podľa odsúhlaseného rámca hodnotenia, a aby jeho výsledkom bol rozhodný výber politických riešení;

13.   dôrazne žiada, aby sa verejná diskusia rozprúdila tak v európskom, ako aj národnom rámci; upozorňuje, že úzko zamerané národné diskusie len málo zmenia národné stereotypy a že vnútený dialóg bez politických cieľov by mohol byť hmlistým, ba dokonca bezduchým, čím by sa mohla zvýšiť rastúca nedôvera časti občanov EÚ;

14.   navrhuje, aby Európsky parlament a národné parlamenty spoločne zorganizovali konferencie – parlamentné fóra, cieľom ktorých by bolo podnietenie diskusie a postupné vytvorenie dôležitých politických záverov; aby boli pozvané aj ostatné inštitúcie EÚ, ktoré by prispeli do parlamentných fór;

15.   uznáva, že pre EÚ, a najmä pre Európsky parlament je mimoriadne dôležité, aby sa zabránilo ďalšiemu neúspechu ústavného procesu; zaväzuje sa preto, že spoločne s národnými parlamentmi prevezme v rámci európskeho dialógu vedúcu úlohu, najmä vydávaním tzv. Európskych listov ku každej podstatnej otázke týkajúcej sa EÚ, ktoré by mali slúžiť ako spoločná európska osnova národných diskusií a ako základ rokovaní na parlamentných fórach;

16.   uznáva, že pre politické inštitúcie je strategicky dôležité, aby stimulovali proaktívny prístup oznamovacích prostriedkov (najmä televízie, tlače a miestneho rozhlasu) a aby ich využívali na účely propagácie a prehlbovania diskusie;

17.   navrhuje, aby sa prvé medziparlamentné fórum zvolalo na jar 2006, teda ešte pred júnovým rokovaním Európskej rady s cieľom vypočuť národných poslancov, ako aj poslancov Európskeho parlamentu, pričom cieľom by bolo vypracovanie všeobecných odporúčaní pre Európsku radu o tom, ako by mala EÚ postupovať pri hľadaní východiska z krízy;

18.   navrhuje, aby prvé parlamentné fórum určilo obmedzený počet prioritných otázok o budúcnosti Európy a spravovaní EÚ, ktorým by sa mali venovať nasledujúce fóra a široká verejná diskusia, ako sú:

19.   domnieva sa, že plodná diskusia o týchto základných témach odhalí nové perspektívy európskej integrácie a pripraví pôdu na reformu spoločných politík v oblastiach, v ktorých existujú rozpory;

20.   domnieva sa navyše, že európsky dialóg dokáže prekonať ústavnú krízu len vtedy, keď sa doňho zapoja všetky inštitúcie EÚ ale tiež národné a regionálne parlamenty, miestne samosprávy, politické strany, sociálni partneri, zástupcovia občianskej spoločnosti a akademickej obce a médiá; v tejto súvislosti si osobitne cení praktické príspevky z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov;

21.   žiada členské štáty, aby spoločne s Komisiou zorganizovali na národnej, regionálnej a miestnej úrovni sériu stretnutí a diskusií s verejnosťou o budúcnosti Európy v médiách pod názvom Fóra občanov, v rámci ktorých by sa diskutovalo o spoločne odsúhlasených témach; naliehavo žiada sociálnych partnerov a občianske združenia, aby sa zapojili do spomínaných diskusií;

22.   očakáva, že politické strany budú vo svojich vnútorných diskusiách a v rámci volebných kampaní klásť väčší dôraz na európsky rozmer;

23.   privítal by petície občanov, ktoré by prispeli k formovaniu diskusie;

24.   naliehavo vyzýva EÚ, aby viac uprednostňovala kultúrnu a vzdelávaciu politiku, a tak uviedla do života motto Zmluvy o Ústave pre Európu "jednota v rozmanitosti";

25.   poukazuje na to, že realizácia európskeho dialógu nebude možná bez primeraných finančných prostriedkov;

26.   navrhuje, aby sa závery obdobia reflexie vypracovali najneskôr v druhej polovici roku 2007 a aby sa v tejto fáze dosiahlo jasné rozhodnutie o tom, ako ďalej postupovať so Zmluvou o Ústave pre Európu;

27.   víta vyhlásenie nemeckej vlády o jej úmysle prevziať iniciatívu v procese ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu počas nemeckého predsedníctva Rady v prvej polovici roku 2007;

28.   konštatuje, že EÚ ma teoreticky k dispozícii viacero možností od úplného zrieknutia sa ústavného projektu, cez snahu o ratifikáciu terajšieho textu bezo zmien alebo úsilie o vysvetlenie alebo doplnenie existujúceho textu, zmenu štruktúry a/alebo úpravu terajšieho textu s cieľom vylepšiť ho, až po úplné prepracovanie;

29.   domnieva sa, že za kladný výsledok obdobia reflexie by sa mohlo považovať to, že terajší text sa zachová, ale toto by bolo možné iba vtedy, keď to bude spojené s významnými opatreniami na ubezpečenie a presvedčenie verejnej mienky;

30.   víta plány rakúskeho predsedníctva Rady predložiť tzv. cestovnú mapu pre obdobie reflexie a pre budúcnosť ratifikačného procesu vo všeobecnosti;

31.   vyzýva členov Európskej rady, aby prevzali individuálnu a kolektívnu zodpovednosť za nadobudnutie platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu; trvá na tom, aby dôslednejšie koordinovali obsah a časový rozvrh národných kampaní a predložili občanom dôkazy o svojej politickej vôli a vzájomnej solidarite;

32.   berie na vedomie Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu Komisie (KOM(2005)0494), no vyzýva Komisiu, aby neuplatňovala len komunikačnú stratégiu, ale aby sa prejavila aj v úlohe rozhodného politického vodcu a pomohla tak EÚ prekonať súčasné ústavné ťažkosti;

33.   zdôrazňuje, že Rumunsko a Bulharsko musia byť zahrnuté do všetkých vyššie uvedených krokov;

34.   vyzýva všetky združenia a organizácie občianskej spoločnosti, aby nadobudnutie platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu zahrnuli medzi svoje priority na diskusie a rozpravy;

35.   žiada, aby sa v každom prípade urobilo všetko pre to, aby Zmluve o Ústave pre Európu nadobudla platnosť počas roku 2009;

36.   poveruje Výbor pre ústavné veci, aby monitoroval obdobie reflexie, najmä s ohľadom na prípravu parlamentných fór, vypracúvanie pracovných dokumentov (Európske listy) zhrňujúcich inštitucionálne a občianske rozpravy a návrhy na opatrenia, ktoré z nich môžu vyplynúť;

37.   v tomto duchu žiada Výbor pre ústavné veci, aby úzko spolupracoval s ostatnými výbormi, ktoré sú priamo zúčastnené na prípravách parlamentných fór a na vypracúvaní pracovných dokumentov na tieto fóra;

38.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil členom Európskej rady, Rade, Komisii, národným a regionálnym parlamentom členských štátov, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, bývalým členom Európskeho konventu a parlamentom a vládam pristupujúcich a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88. (2) Výbor regiónov 250/2005 konečná verzia, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Európsky hospodársky a sociálny výbor 1249/2005, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (4) Položky 9.1 a 9.2, P6_PV(2005)09-06. (5) Nemecko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko. (6) XXXIV zasadanie COSAC-u, 10.-11. októbra 2005.