Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok I-57 Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá ešte nie je účinná a zatiaľ nebola prijatá, týkajúci sa Európskej únie a jej susedov,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch(1) a návrh nariadenia Rady predloženého Komisiou, ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (KOM(2004)0492),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Širšia Európa – susedské vzťahy: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi" (KOM(2003)0104), jej strategický dokument o európskej politike susedských vzťahov (KOM(2004)0373), jej návrh Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (KOM(2004)0628), jej oznámenie o akčných plánoch v rámci európskej politiky susedských vzťahov (KOM(2004)0795) a akčné plány pre Ukrajinu, Moldavsko, Izrael, Jordánsko, Maroko, palestínsku samosprávu a Tunisko,

–   so zreteľom na Akčný plán pre Ukrajinu (desaťbodový plán Ferrero-Waldner/ Solana), ktorý Rada pre spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou schválila 21. februára 2005,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu "Bezpečná Európa v lepšom svete", ktorú Európska rada schválila 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na Druhý akčný plán pre Severnú dimenziu na obdobie rokov 2004 – 2006, ako bol schválený Európskou radou v Bruseli 16. a 17. októbra 2003,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o Severnej dimenzii z 20. novembra 2003(2) a 16. novembra 2005(3),

–   so zreteľom na závery 4. ministerskej schôdze Severnej dimenzie, ktorá sa uskutočnila v Bruseli 21. novembra 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie o prehodnotení barcelonského procesu z 27. októbra 2005(4),

–   so zreteľom na strategické partnerstvo pre Stredomorie a Blízky východ, ktoré Európska rada schválila 18. júna 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Posilnenie opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie pre partnerské krajiny regiónu Stredomoria" (KOM(2003)0294),

–   so zreteľom na uznesenie z 15. marca 2005 o hospodárskych a finančných otázkach, sociálnych veciach a vzdelávaní, ktoré prijalo v Káhire prvé Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie,

–   so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji v arabskom svete za rok 2004 "Smerom k demokracii v arabskom svete", ktorá bola zverejnená Programom OSN pre rozvoj 5 apríla 2005,

–   so zreteľom na správu delegácie Európskeho parlamentu poverenú pozorovaním volieb do palestínskej samosprávy, ktoré sa konali 7.-10. januára 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 13. januára 2005 o výsledkoch volieb na Ukrajine(5), z 24. februára 2005 o parlamentných voľbách v Moldavskej republike(6) a z 10. marca 2005 o situácii v Libanone(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 na tému "Širšia Európa - susedské vzťahy: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi"(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2002 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Úniou arabského Magrebu: privilegované partnerstvo(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004(10),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o susedných krajinách a regiónoch rozširujúcej sa EÚ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0399/2005),

A.   keďže po rozšírení EÚ 1. mája 2004 sa zmenili vonkajšie hranice EÚ a pribudli nové susedné krajiny,

B.   keďže nie je v záujme rozšírenej EÚ vytvárať nové deliace čiary s rozdelenými vonkajšími hranicami a keďže je preto nevyhnutné uskutočňovať stratégiu vzťahov s východnými a južnými susedmi, čím bude možné budovať a rozširovať spoločný priestor mieru, stability, bezpečnosti, dodržiavania ľudských práv, demokracie, právneho štátu a blahobytu,

C.   keďže je v záujme EÚ prispievať k demokratickému vývoju v susedných krajinách a keďže rozvoj európskej politiky susedských vzťahov do značnej miery závisí od vôle susedných štátov a ich obyvateľov zdieľať hodnoty, na ktorých je založená EÚ,

D.   keďže európska politika susedských vzťahov by mala sledovať ambiciózny cieľ ponúknuť partnerským krajinám privilegované vzťahy, aby im umožnila stať sa aktívnymi účastníkmi politík EÚ,

E.   keďže európska politika susedských vzťahov sa týka jednak tých európskych krajín, ktoré sú na základe platných zmlúv v zásade oprávnené požiadať o členstvo v EÚ, ako aj krajín, ktoré sú susednými štátmi EÚ a jej dlhodobo blízkymi partnermi, ale nemôžu pristúpiť k EÚ; a keďže táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na uvedené právo európskych krajín požiadať o pristúpenie k EÚ,

F.   keďže všetky susedné krajiny, bez ohľadu na otázku možného členstva, majú rovnakú príležitosť nadviazať privilegované vzťahy s EÚ, ktoré by boli založené na spoločných záujmoch, ako aj spoločných hodnotách, v závislosti od ich vlastných ambícií,

G.   keďže existujú niektoré celkom okrajové ostrovné oblasti EÚ, ktoré sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, a pritom patria k európskemu kontinentu, čo vyvoláva určité problémy v rámci politiky susedských vzťahov EÚ, pretože tieto ostrovy majú vo svojom blízkom okolí susedné ostrovné krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ a s ktorými sú historicky prepojené,

H.   keďže absorpčná kapacita EÚ je jedných z kodanských kritérií,

I.   keďže ružová revolúcia v Gruzínsku a oranžová revolúcia v Ukrajine sú prejavom vôle obyvateľov týchto krajín zúčastniť sa na procese formovania Európy na základe spoločných hodnôt, ako sú uvedené v Zmluve o Ústave pre Európu,

J.   keďže EÚ by mala vynaložiť maximálne úsilie na podporu návratu Bieloruska do demokratického spoločenstva, aby sa stalo stabilným a prosperujúcim partnerom,

K.   keďže EÚ doteraz nevyužila v plnej miere svoje strategické partnerstvo s Ruskom na to, aby vyriešila konflikt v Podnestersku, ktorý je jednou z hlavných príčin hlbokej hospodárskej krízy v Moldavsku,

L.   keďže mierový vývoj na európskom kontinente a v bezprostredne susediacich regiónoch je v záujme EÚ a preto musíme napomáhať urovnaniu konfliktov v Podnestersku, Južnom Osetsku, Abcházsku, Náhornom Karabachu a Čečensku, na čo je nevyhnutná úzka spolupráca s Ruskom a Ukrajinou, a tiež musíme prispievať k vyriešeniu konfliktov na Blízkom východe a v Západnej Sahare,

M.   keďže oslobodzovací proces v Libanone a slobodné voľby v Palestíne sa taktiež niesli v duchu slobody a demokracie,

N.   keďže zdôrazňuje nevyhnutnú pozitívnu úlohu, ktorú inštitúcie ako Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácia spojených národov (OSN) zohrávajú pri prevencii, riadení a riešení politických a vojenských kríz v mnohých regiónoch Európy, a to najmä vďaka ich možnostiam a nástrojom, ktoré dopĺňajú nástroje EÚ,

O.   keďže krajiny, ktoré spolupracujú v rámci GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan a Moldavsko), oznámili na svojom samite v Kišiňove 22. apríla 2005 jasnú ambíciu zintenzívniť spoluprácu s EÚ,

P.   keďže EÚ a Rusko ako jej susedná krajina rozhodli v 31. mája 2003 o ďalšom posilnení strategického partnerstva založeného na rovnakých hodnotách ako európska politika susedských vzťahov a o vytvorení štyroch spoločných priestorov, čo musí teraz viesť k dosiahnutiu konkrétnych výsledkov,

Na ceste k uzavretiu dohôd o európskom susedstve

1.   vyhlasuje, že cieľ privilegovaných vzťahov so susednými krajinami EÚ zahŕňa, ako nevyhnutný predpoklad, aktívny a konkrétny záväzok na rešpektovanie spoločných hodnôt v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, dobrej správy, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokracie a zásad transparentného sociálneho trhového hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja;

2.   zdôrazňuje svoj cieľ neuspokojiť sa s existujúcim stavom, ale využiť EÚ, aby podporovala želanie obyvateľov našich susedných krajín týkajúce sa úplnej politickej slobody, ktorá zahŕňa demokraciu a spravodlivosť, ako aj hospodárskeho a spoločenského vývoja prostredníctvom všetkých dostupných diplomatických, finančných a politických prostriedkov;

3.   podporuje rozširovanie EÚ na základe zmlúv a v súlade s rozhodnutiami, ktoré prijala Európska rada; zdôrazňuje, že proces rozširovania musí sprevádzať ambiciózna a podstatná pružná politika susedských vzťahov s tými európskymi krajinami, ktoré v súčasnosti nie sú členskými štátmi EÚ a ktoré k EÚ zatiaľ nemôžu alebo si neželajú pristúpiť ale stotožňujú sa s jej hodnotami a majú v úmysle zúčastniť sa na európskom projekte;

4.   zdôrazňuje, že Zmluva z Nice nie je prijateľným základom pre ďalšie rozhodnutia o pristúpení ďalších nových členských štátov a preto trvá na tom, aby sa v rámci ústavného procesu vykonali potrebné reformy;

5.   zdôrazňuje, že európska politika susedských vzťahov by mala byť prispôsobená potrebám jednotlivých krajín, na ktoré sa uplatňuje, a nemala by byť rovnaká pre všetkých bez toho, aby zohľadnila individuálnu situáciu každej krajiny;

6.   zdôrazňuje potrebu vytvoriť účinný kontrolný mechanizmus a zdôrazňuje ochotu na obmedzenie alebo pozastavenie pomoci, či dokonca na zrušenie zmlúv s krajinami, ktoré porušujú medzinárodné a európske normy pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a demokracie, a vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala dôraznú politiku podpory demokratických síl v susedných štátoch, a to najmä zabezpečením prístupu k nezávislým médiám a informáciám;

7.   vyzýva Komisiu, aby definovala účel a jasné priority európskej politiky susedských vzťahov a stanovila tak kritériá hodnotenia dosiahnutých výsledkov, a víta zámer uzavrieť dohodu o európskom susedstve na záver procesu európskej politiky susedských vzťahov pre tie krajiny, ktoré nežiadajú o členstvo v EÚ, ale priblížili sa k právnemu poriadku EÚ; žiada Komisiu, aby navrhla a vyvinula osobitné politiky na rozšírenie politiky susedských vzťahov tam, kde je to možné, na atlantické ostrovy susediace s najvzdialenejšími regiónmi EÚ priliehajúcimi k európskemu kontinentu, kde osobitné otázky geografickej blízkosti, kultúrnej a historickej príbuznosti a vzájomnej bezpečnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu;

8.   považuje za správne, že takáto dohoda o susedstve môže podporiť postupné dosiahnutie úplného prístupu na vnútorný trh a účasť na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), čo si vyžiada primeranú finančnú a technickú podporu zo strany EÚ; taktiež pokladá za potrebné, aby bola umožnená užšia spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, pričom by tiež mala byť začlenená do akčných plánov s cieľom úzko spolupracovať v oblasti ochrany ľudských práv, boja proti obchodovaniu s drogami, zbraňami a ľuďmi, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, ako aj v oblasti azylovej a vízovej politiky a prisťahovalectva;

9.   vyzýva Radu, aby posilnila dialóg s jednotlivými partnerskými krajinami európskej politiky susedských vzťahov ich pozvaním a ak je to vhodné a ich účasťou v oblastiach spoločného záujmu a na oblastiach, ktoré sú pre EÚ dôležité, ako napr. SZBP, rovnako ako pozvaním nehlasujúcich zástupcov na diskusie v pracovných skupinách Rady v príslušných oblastiach, napr. boj proti terorizmu (COTER), medzinárodná rozvojová spolupráca (CODEV), ľudské práva (COHOM), medzinárodné organizácie (CONUN) atď.;

10.   domnieva sa, že spoločná správa hraníc medzi každou zo susedných krajín a EÚ by mala byť nevyhnutným prvkom každej dohody o európskom susedstve s cieľom zabezpečiť na jednej strane bezpečnosť hraníc a na druhej strane rozvoj cezhraničnej spolupráce;

11.   považuje za potrebné a v súčasnosti ako prvý krok za uskutočniteľné, aby sa partnerským krajinám umožnila účasť na všetkých programoch Spoločenstva v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže, informačnej spoločnosti, životného prostredia, výskumu a vedy;

12.   považuje za rozhodujúce, aby európska politika susedských vzťahov významne prispela k presadzovaniu práv žien a ich hospodárskych a sociálnych práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zahrnula ako prednostnú otázku odstránenie všetkých výhrad vyjadrených niektorými krajinami vo veci Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a aby sa dôsledne uplatňoval Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

13.   vyzýva Komisiu a Radu na využitie európskej politiky susedských vzťahov nielen na posilnenie politického dialógu a spolupráce, ale aj na realizáciu akčných plánov s partnerskými krajinami vychádzajúc zo zásady rozlišovania na základe vhodnosti a predpokladov každej krajiny, s cieľom sprístupniť týmto krajinám účasť v programoch a agentúrach, napr. Európskej environmentálnej agentúre, Európskej vesmírnej agentúre, Eurojust a programe Spoločenstva pre nové energetické zdroje "Inteligentná energia – Európa", a tiež umožniť týmto krajinám uchádzať sa o spoluprácu v oblasti rozvoja a pomoci v rámci programov a agentúr EÚ ako TACIS, PHARE a ECHO;

14.   považuje za dôležité rozšíriť program návštev parlamentu a umožniť tak ľuďom zo susedných krajín oboznámiť sa s demokratickou kultúrou Európskeho parlamentu;

15.   považuje za užitočné vytvoriť špeciálny európsky fond na podporu iniciatív na účinnú a pružnú propagáciu parlamentnej demokracie v susedných krajinách;

16.   pokladá za dôležité, aby sa sformulovali rozdiely v akčných plánoch pre jednotlivé krajiny vo svetle súčasného stavu vzťahov, pokrok pri presadzovaní reforiem a vôľu príslušnej susednej krajiny plniť dohodnuté záväzky; opätovne zdôrazňuje, že tieto rozdiely musia byť založené na transparentných a objektívnych kritériách;

17.   zastáva názor, že takýto akčný plán by mal slúžiť ako nástroj na dosiahnutie cieľov možného členstva v EÚ pre tie krajiny, ktoré sú na to spôsobilé, ako aj k ešte užšiemu partnerstvu pre ostatné zahrnuté krajiny;

18.   podporuje rozvoj akčných plánov so všetkými krajinami zahrnutými v politike susedských vzťahov a trvá na tom, aby rozvoj ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu bol považovaný za kľúčovú prioritu všetkých vnútroštátnych akčných plánov; s ohľadom na to zdôrazňuje význam vytvorenia podvýborov pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami, ktoré by mohli pomôcť pri hodnotení vykonávania akčných plánov; domnieva sa, že tieto podvýbory by sa mohli stretávať aspoň raz ročne a takéto pravidelné sledovanie by malo prebiehať na všetkých politických úrovniach; vyzýva Radu a Komisiu, aby v plnej miere zapojili Európsky parlament do tohto procesu hodnotenia a je preto presvedčený, že Európsky parlament by mal byť zastúpený v týchto podvýboroch;

19.   navrhuje, aby Komisia pravidelne uverejňovala výročné kontrolné správy ako hodnotenia pokroku v procese európskej politiky susedských vzťahov vzhľadom na jednotlivé krajiny, a to v súlade s jasne stanovenými kritériami a normami, pričom by mali slúžiť ako základ pre ďalšie kroky na ceste k uzavretiu dohody o európskom susedstve; očakáva, že partnerské krajiny poskytnú podrobné informácie pre spoločný proces kontroly; domnieva sa, že v Európskom parlamente je potrebná intenzívna diskusia o správach týkajúcich sa dosiahnutého pokroku;

20.   v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia viacstranného rámca so všetkými dotknutými krajinami na spoločné posúdenie vzájomne súvisiacich stránok hodnotiacich správ a na diskusiu o celkovej budúcnosti európskej politiky susedských vzťahov;

21.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom strategickom dokumente (KOM(2004)0373) reagovala iba na stanovisko Rady a ignorovala komplexné uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2003;

22.   zdôrazňuje rozhodujúce prepojenie medzi stratégiou EÚ voči Rusku a politikou susedských vzťahov; poukazuje na to, že úspech tejto politiky v niektorých štátoch závisí od vzťahov medzi EÚ a Ruskom; preto žiada Komisiu a Radu, aby preformulovali spoločnú stratégiu voči Rusku tak, aby sa upevnili tie isté demokratické a právne hodnoty a ľudské práva, aké uznáva politika susedských vzťahov; podporuje ruskú vládu, aby svojim regiónom susediacim s krajinami EÚ umožnila väčšiu pružnosť a širší rozsah pôsobnosti v nástrojoch rozhodovania; takýto vývoj pokladá za dôležitý predpoklad životaschopných cezhraničných vzťahov;

23.   dôrazne pripomína, že Európsky parlament sa ako rozpočtový orgán v rámci spolurozhodovacieho postupu podieľa na financovaní európskej politiky susedských vzťahov prostredníctvom novozaloženého Nástroja európskeho susedstva a partnerstva; vyzýva preto Komisiu, aby neoddeľovala politické priority európskej politiky susedských vzťahov od jej financovania prostredníctvom Nástroja európskeho susedstva a partnerstva a prideľovania rozpočtových prostriedkov, ale aby ich stanovovala transparentným spôsobom za účasti Európskeho parlamentu, najmä so zreteľom na definíciu viacročných programov a strategických dokumentov krajiny; vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby dovoľujúce prepojenie rôznych nástrojov zahraničných opatrení;

24.   žiada Komisiu, aby sa vyhýbala byrokratizácii celého procesu európskej politiky susedských vzťahov a plne konzultovala a zahrnula nielen Radu, ale aj Európsky parlament do procesu prípravy časového rámca a obsahu budúcich akčných plánov;

25.   zdôrazňuje, že zatiaľ čo Nástroj európskeho susedstva a partnerstva by mal slúžiť ako nástroj upevňovania demokracie v susedných krajinách Európy, musí byť aj prostriedkom iniciovania pokroku smerom k demokracii v nedemokratických susedných krajinách, akou je Bielorusko, a mal by zahŕňať prostriedky na uskutočnenie takejto transformácie;

26.   žiada urýchlené poskytnutie technickej podpory pre tie susedné krajiny, ktoré sa už rozhodli uskutočniť rozsiahle reformné programy a plnia si dohodnuté záväzky; potvrdzuje svoj zámer žiadať o výrazné zvýšenie a prerozdelenie prostriedkov na európsku politiku susedských vzťahov v súlade s budúcim finančným výhľadom na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu, keďže od 1. januára 2007 Nástroj európskeho susedstva a partnerstva nahrádza existujúce programy TACIS, MEDA a INTERREG; uznáva, že postupne výraznejšia účasť na európskom vnútornom trhu, ktorá bola predmetom ponuky v rámci európskej politiky susedských vzťahov, je príležitosťou, ako aj dôležitou výzvou pre susedné krajiny, a navrhuje, aby Komisia vytvorila osobitné finančné prostriedky s cieľom napomôcť krajinám zapojeným do európskej politiky susedských vzťahov v ich približovaní sa vnútornému trhu, čo je predpokladom pre krajiny uchádzajúce sa o členstvo ešte pred ich pristúpením;

27.   zdôrazňuje, že nové členské štáty EU úspešne uskutočnili prechodné reformy potrebné na vytvorenie trhového hospodárstva, demokracie a občianskej spoločnosti a nadobudli dostatok jedinečných, dôležitých reformných skúseností, ktoré možno odovzdať susedným krajinám vo východnej Európe a v oblasti Euromed; preto žiada Komisiu, aby vytvorila potrebné mechanizmy, ktoré umožnia členským štátom zdieľať ich reformné skúsenosti s partnerskými krajinami v rámci európskej politiky susedských vzťahov a pôsobiť ako sprostredkovateľ v tomto procese;

28.   zdôrazňuje potrebu zahrnúť účinné protikorupčné opatrenia do všetkých akčných plánov a podporovať ich z krátkodobého i dlhodobého hľadiska;

29.   požaduje ubezpečenie, že miestne a regionálne orgány, ako aj verejné organizácie v členských štátoch a v susedných štátoch budú zapojené do rozvoja a uskutočňovania európskej politiky susedských vzťahov;

30.   žiada Komisiu, aby navrhla osobitné nariadenie, ktorá by poskytlo nevyhnutnú pružnosť pre Európsku iniciatívu pre demokraciu a ľudské práva (rozpočtový riadok 19-04), ako jediný externý nástroj EÚ, ktorý si nevyžaduje súhlas hostiteľskej krajiny, a tiež aby dovolila obnovu úplného parlamentného dohľadu nad týmto programom;

31.   zdôrazňuje význam väčšej otvorenosti trhu v súlade so zásadami Svetovej obchodnej organizácie (WTO); upozorňuje, že na základe Barcelonského vyhlásenia bolo postupné zriadenie zóny voľného obchodu stanovené pre tovary do roku 2010; považuje za dôležité pre všetky partnerské krajiny európskej politiky susedských vzťahov, aby boli stimulované a podporované na ich ceste k členstvu vo WTO;

32.   podporuje zámer Komisie ponúknuť Rusku podporu prostredníctvom nového Nástroja európskeho susedstva a partnerstva popri existujúcich formách spolupráce, ale konštatuje potrebu uviesť túto podporu do súvislosti so správami o dosiahnutom pokroku založenými na riadnej kontrole;

33.   považuje za potrebné posilniť informačnú politiku o EÚ, jej rozhodovacích postupoch a jej hodnotách; víta skutočnosť, že spravodajská televízna stanica Euronews financovaná zo strany EÚ už vysiela v ruštine, a pokladá za vhodné, aby vysielal aj v arabčine; víta tiež programy stanice Deutsche Welle financované zo strany EÚ, ktorých cieľom je šíriť európske demokratické hodnoty v Bielorusku;

34.   domnieva sa, že kým možnosť členstva musí ostať základným podnetom pre všetky európske krajiny, aby nasledovali spoločné európske ideály a zúčastňovali sa na európskom integračnom procese, nemožnosť členstva by sa nemala používať proti nečlenským krajinám; zdôrazňuje, že všetky bilaterálne vzťahy a všetky existujúce multilaterálne organizácie sa musia využiť pri presadzovaní našich cieľov európskej spolupráce a integrácie;

Vzájomné prepojenie susedných krajín

35.   zdôrazňuje, že cieľom európskej politiky susedských vzťahov je nielen posilnenie bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a susednými krajinami, ale aj vytvorenie sietí spolupráce a rozvoj regionálnej integrácie medzi susednými krajinami; zastáva v tejto súvislosti názor, že pre európske susedné štáty by sa malo zvážiť vytvorenie nástroja podľa vzoru Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý by sa týkal nielen účasti na jednotnom trhu, ale aj politických záležitostí; vyjadruje znepokojenie nad výrazným oneskorením v tejto oblasti a je presvedčený, že pre EÚ je nevyhnutné, aby sa spolu s partnermi v rámci politiky susedských vzťahov zaviazala uviesť do činnosti všetky politické a inštitucionálne nástroje, ktoré umožňujú podporovať rozvoj multilaterálnej dimenzie;

36.   požaduje v tejto súvislosti, aby sa kládol väčší dôraz na rozvoj regionálnej a subregionálnej dimenzie vzhľadom na špecifické geografické, historické a politické charakteristiky, ktoré susedné krajiny odlišujú od krajín EÚ;

37.   vyzýva Komisiu, aby poskytla jasnejšie vymedzenie vzťahov medzi politikou susedských vzťahov a euro-stredomorským partnerstvom, ktoré plánuje obnoviť prostredníctvom oznámenia o tejto záležitosti;

38.   v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali viditeľnejšie a konkrétnejšie úsilie o posilnenie interakcie s OBSE a Radou Európy s cieľom poskytnúť EÚ nevyhnutné poznatky a nástroje, ktoré jej chýbajú, najmä v oblasti kontroly plnenia záväzkov v oblasti ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj riadenia a riešenia politických a vojenských kríz;

39.   domnieva sa, že Rada Európy by sa mala posilniť a rozvíjať tak, aby sa stala najdôležitejším celoeurópskym fórom pre spoluprácu, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie a uplatňovanie dohovorov o demokracii a ľudských právach, a vyjadruje názor, že jej účinne fungujúca demokratická organizácia môže byť tiež poverená novými úlohami; zaujíma stanovisko, že Rada Európy by mohla byť celoeurópskym fórom pre všetky rôzne európske "priestory", ktoré sa v súčasnosti pokúšame vytvoriť bilaterálnymi alebo multilaterálnymi cestami;

40.   vyzýva EÚ na podpis Európskej dohody o ľudských právach s cieľom posilniť spojenie medzi Radou Európy a EÚ;

41.   požaduje posilnenú a cielenejšiu celoeurópsku spoluprácu vo všetkých príslušných oblastiach, napr. v oblasti transeurópskych sietí, životného prostredia, vízových režimov, spravodlivosti, ako aj azylovej, prisťahovaleckej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

42.   hoci uznáva naliehavú potrebu konečne dosiahnuť posun na základe rokovaní smerom k tomu, aby pri cenách, ktoré si Rusko výhodne stanovuje za svoje dodávky ropy a plynu, ako aj pri cenách, ktoré Rusko platí za prepravné práva cez tranzitné krajiny, platili celosvetovo používané sadzby určované voľným trhom, vyjadruje ľútosť nad jednostranným prerušením dodávok zemného plynu z Ruska do Ukrajiny 1. januára 2006 a žiada Rusko, aby svoje dominantné postavenie na trhu nevyužívalo ako politický nástroj svojej zahraničnej politiky; víta uspokojivé riešenie tejto krízy a vyzýva EÚ na zabezpečenie koordinovaných politických krokov, ktoré zaručia bezpečnosť dodávok energie, neporušenosť ropovodov a plynovodov v tranzitných krajinách a diverzifikované zdroje pôvodu týchto kľúčových prírodných zdrojov;

43.   domnieva sa, že OBSE by sa mala využívať na celoeurópskej úrovni v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje jej mandát, pričom však treba zamedziť duplicite s Radou Európy a príslušnými agentúrami OSN; zdôrazňuje, že OBSE by mohla byť taktiež užitočná pri budovaní mostov medzi EÚ a jej susednými krajinami tým, že ponúkne plné členstvo krajinám Stredomoria a Blízkeho východu, alebo že sa bude zaoberať myšlienkou vytvorenia samostatnej regionálnej organizácie podľa modelu OBSE; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi pokusmi o oslabenie úlohy OBSE v oblasti zabezpečovania ľudských práv a demokracie a domnieva sa, že EÚ by mala lepšie a koordinovane využívať svoje postavenie v OBSE a v Rade Európy s cieľom presadzovať hodnoty a normy, na ktorých sa zakladá členstvo v týchto inštitúciách;

44.   za dôležitý prvok považuje oblasť energetickej politiky vzhľadom na skutočnosť, že v okolí EÚ sa nachádzajú najväčšie zásoby ropy a zemného plynu na svete (Rusko a Kaspické more, Blízky východ a severná Afrika), a mnoho krajín v jej susedstve, ako napríklad Rusko, Alžírsko, Egypt, Líbya a Azerbajdžan sú dodávateľmi alebo – ako je to v prípade Ukrajiny, Bieloruska, Maroka, Tuniska, Gruzínska a Arménska – tranzitnými krajinami, a zlepšenie spojení energetickej siete bude na úžitok ako EÚ, tak jej partnerským krajinám; poukazuje na skutočnosť, že na vzťahy v oblasti energetiky medzi EÚ a krajinami v jej okolí by sa malo nazerať v rámci širšej európskej energetickej politiky, cieľom ktorej by bolo prispieť k rozmanitosti a bezpečnosti dodávok energie tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách; žiada Komisiu, aby predložila oznámenie o aspektoch energetickej politiky týkajúcich sa zahraničnej politiky a politiky susedských vzťahov;

45.   zdôrazňuje, že zintenzívnenie obchodu a cestovného ruchu medzi EÚ a partnerskými krajinami si vyžaduje zlepšenie dopravných sietí a pravdepodobne bude viesť k zlepšeniu spojenia medzi partnerskými krajinami, čím budú tieto príťažlivejšie z hľadiska investovania;

46.   poukazuje na to, že európska politika susedských vzťahov sa zameriava na podporu záväzku zdieľať hodnoty, napríklad úsilie o trvalo udržateľný rozvoj, ako to bolo definované na svetovom samite v Johannesburgu;

47.   zdôrazňuje, že spoluprácu v oblasti životného prostredia a v takých kľúčových oblastiach, akými sú napríklad kvalita vody a riadenie vodných zdrojov, riadenie odpadov, znečisťovanie ovzdušia, zvládanie povodní a boj proti premene pôdy na púšť, možno taktiež dosiahnuť len na cezhraničnej a regionálnej úrovni;

48.   je presvedčený o tom, že problém legálneho a nelegálneho prisťahovalectva by sa mal riešiť v kontexte politiky susedských vzťahov; vyzýva Radu a Komisiu, aby sledovali vykonávanie dohôd so všetkými susednými krajinami, najmä z hľadiska akčných plánov, o ktorých sa už rokovalo alebo sa práve rokuje; vyzýva tiež Radu a Komisiu, aby kontrolovali bilaterálne dohody medzi jednotlivými členskými štátmi a partnerskými krajinami, ktoré sa týkajú prisťahovalectva a najmä readmisie;

49.   víta skutočnosť, že otvorenie európskeho priestoru pre výskum je predpokladom spolupráce v spoločnosti založenej na vedomostiach a vidí príležitosti na regionálnu spoluprácu medzi partnerskými krajinami aj v tejto oblasti;

50.   upozorňuje na potrebu venovať osobitnú pozornosť suverénnym štátom európskeho kontinentu, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä Nórsku, Islandu a Lichtenštajnsku ako členom EHP/EZVO a Švajčiarsku ako členovi EZVO, ktoré má vlastné dvojstranné dohody s EÚ; domnieva sa, že tieto úzke politické a hospodárske zväzky by sa mali stať základom ďalšieho vývoja vzťahov a užšej spolupráce, rovnako ako s Andorrou, Monakom, San Marínom a Vatikánom a že by im malo byť všetkým podľa potreby umožnené zúčastniť sa na novom procese susedských vzťahov;

51.   zastáva názor, že všetky kandidátske krajiny by tiež mali byť zapojené do politiky susedských vzťahov, najskôr ako osobitní partneri a neskôr ako členské krajiny EÚ, ktoré zohrávajú zvláštnu úlohu v oblasti spolupráce s našimi budúcimi susednými krajinami; pokladá za potrebné, aby sa dosiahol pokrok v súvislosti s otvorením tureckých hraníc s Arménskom, a že Rumunsko a Ukrajina by mali vyriešiť ich spory týkajúce sa demarkácie kontinentálneho šelfu Čierneho mora, napríklad aj prostredníctvom využitia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu;

52.   vyjadruje názor, že za týchto okolností musí dôjsť k posilneniu Severnej dimenzie; podčiarkuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať vzťahom s Ruskom ako obrovskou eurázijskou susednou krajinou; preto žiada ďalší rozvoj strategického partnerstva EÚ –Rusko a zintenzívnenie spolupráce vo vnútri multilaterálnej Severnej dimenzie, ako aj v rámci rozšírenej Európy, pričom sa treba vyvarovať deleniu Európy na sféry vplyvu a podporovať skutočné celoeurópske partnerské vzťahy a spoluprácu;

53.   na druhej strane zdôrazňuje potrebu posilniť politiky EÚ v stredomorskom regióne a na Blízkom východe nielen z dôvodu pristúpenia Cypru a Malty, ale aj preto, že budúce rozšírenia budú zahŕňať viaceré štáty juhovýchodnej Európy;

Magreb

54.   konštatuje, že Maroko, Tunisko a Alžírsko sú dlhodobo úzko spojené s EÚ, čoho dôkazom sú existujúce dohody o pridružení; zdôrazňuje, že rázne uskutočňovanie reforiem, ktoré sa už začalo, a to najmä v oblasti politickej slobody a ľudských práv, musí mať vysokú prioritu; vyzýva Komisiu, aby v blízkej budúcnosti prijala akčný plán pre Alžírsko s cieľom dať nový impulz Únii arabského Magrebu; poukazuje však na to, že úspech tejto regionálnej integrácie v rozhodujúcej miere závisí od vyriešenia otázky Západnej Sahary, a opätovne apeluje na zúčastnené strany, aby začali konštruktívny dialóg v rámci príslušných uznesení Bezpečnostnej rady OSN;

55.   vyzýva EÚ, aby prijala prísne opatrenia sprevádzané informačnou kampaňou s cieľom objasniť Barcelonský proces, ako aj novú politiku susedských vzťahov, aby tak eliminovala obraz ustráchanej Európy, ktorá sa viac zaoberá svojou vlastnou bezpečnosťou a bojom proti prisťahovalectvu ako trvalo udržateľným rozvojom, ktorý sa očakáva a je nevyhnutný;

56.   víta priblíženie sa Líbye k Barcelonskému procesu a očakáva konkrétne kroky pri presadzovaní ohláseného prijatia barcelonských právnych predpisov, čo by v budúcnosti mohlo viesť k začleneniu do procesu európskej politiky susedských vzťahov;

Blízky východ a Mašrek

57.   s potešením konštatuje, že vo voľbách do palestínskej samosprávy v januári 2005 bol príkladným spôsobom zvolený prezident, čo bolo signálom pre celý arabský svet; zastáva názor, že reformou v rámci palestínskej samosprávy a odhodlaním bojovať proti terorizmu sa naskytli nové príležitosti na mierový proces a uskutočňovanie "cestovnej mapy"; víta stiahnutie sa Izraela z pásma Gazy a zo severnej časti Západného brehu; uznáva, že dlhodobý a skutočný mier a stabilitu v regióne možno zabezpečiť iba na základe existencie Izraela v rámci bezpečných a uznávaných hraníc a zároveň demokratického, životaschopného palestínskeho štátu;

58.   vyjadruje spokojnosť s tým, že Jordánsko a Egypt aktívne podporujú mierový proces na Blízkom východe; zastáva názor, že európska politika susedských vzťahov by mala všetkými dostupnými prostriedkami podporovať nedávne náznaky demokratickej obnovy v Mašreku, najmä po cédrovej revolúcii v Libanone;

59.   vyzýva Sýriu, aby v plnej miere a bezodkladne aktívne spolupracovala pri medzinárodnom boji proti terorizmu a medzinárodnom vyšetrovaní vraždy bývalého libanonského predsedu vlády Rafiqa Haririho, ktoré v poslednom období zintenzívnila Bezpečnostná rada OSN, a plne rešpektovala medzinárodne prijaté normy v oblasti ľudských práv;

60.   víta stiahnutie sa sýrskej armády z Libanonu a uskutočnenie parlamentných volieb v Libanone v júni 2005; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi útokmi na novinárov a vydavateľov, ktoré postihli slobodný a nezávislý Libanon, a vyzýva na zdvojnásobnenie úsilia o dosiahnutie suverénneho a demokratického štátu Libanon, v ktorom sa všetky politické a náboženské skupiny a komunity zúčastňujú na politickom a spoločenskom živote a v ktorom sa plne rešpektujú ľudské práva a vyzýva na úplné uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. (1559)2004 vrátane odzbrojenia hnutia Hizballáh;

61.   vyzýva egyptské orgány, aby neoslabovali nedávno vzniknuté vyhliadky týkajúce sa najmä prezidentských volieb s viacerými kandidátmi a aby odhodlane pokračovali v demokratických reformách; vyjadruje v tejto súvislosti hlboké znepokojenie nad odsúdením Aymara Noura, popredného liberálneho vodcu opozície, ktorého nedávno odsúdil egyptský súd na päť rokov nútených prác za údajné falšovanie podpisov na petíciách, ktoré boli použité na založenie jeho politickej strany; považuje to za vážny krok späť a vyzýva egyptské úrady, aby vyvinuli všetko úsilie a zabezpečili, aby sa tento prípad spravodlivo vyriešil;

Východná Európa

62.   víta pokojnú revolúciu a demokratické hnutie na Ukrajine; uznáva európske úsilie zo strany Ukrajiny a žiada o vytvorenie dlhodobej európskej perspektívy; podporuje akčný plán a 10-bodový plán Ferrero-Waldner/Solana, ktorý predstavuje ambiciózny a významný program; potvrdzuje svoju plnú podporu novej ukrajinskej vláde pri uskutočňovaní ohláseného balíka reforiem;

63.   uznáva európske snahy Moldavska a žiada o vytvorenie dlhodobej európskej perspektívy; zdôrazňuje, že demokratický vývoj krajiny je prospešný pre vytváranie užších vzťahov; považuje za potrebné poskytnúť pomoc EÚ s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v krajine a ďalej stimulovať úrady, podnikateľskú verejnosť a obyvateľstvo v Podnestersku na spoluprácu s EÚ prostredníctvom Kišiňova; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dosiahli politickú dohodu v otázke Podnesterska;

64.   vyjadruje znepokojenie nad súčasným vývojom v Bielorusku, v ktorom vládne diktatúra, v ktorej sa potláčajú opozičné aktivity akéhokoľvek druhu; vyzýva Radu, Komisiu, a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu aktivitám mimovládnych organizácií a opozície zameraným na občiansku spoločnosť; nalieha na Radu, aby s Ruskom diskutovala o otázke Bieloruska, a poukazuje na to, že demokratizácia tejto krajiny je v záujme EÚ aj Ruska a preto je potrebné prijať spoločný postup na dosiahnutie tohto cieľa;

Južný Kaukaz

65.   víta skutočnosť, že Európska rada na naliehanie Európskeho parlamentu zahrnula do politiky susedských vzťahov aj kaukazské krajiny;

66.   zastáva názor, že konflikt v Náhornom Karabachu je prekážkou rozvoja Arménska a Azerbajdžanu a regionálnej spolupráce, ako aj účinného vykonávania európskej politiky susedských vzťahov ako takej; vyzýva obe strany, aby upustili od jednostranných opatrení a agresívnych vyhlásení a vyvíjali úsilie o vyriešenie konfliktu v rámci konštruktívneho dialógu so všetkými zúčastnenými silami, a to na základe rešpektovania práv menšín a na základe princípov medzinárodného práva; zdôrazňuje význam pokračujúcich demokratických reforiem pre rozvoj regiónu a jeho vzťahov s EÚ; nalieha na všetky zúčastnené strany, aby našlo spôsoby, ako umožniť postupný návrat utečencov na okupované územia na základe práv menšín najmä s ohľadom na návrat obyvateľov Azerbajdžanu; vyzýva členské krajiny Minskej skupiny OBSE, aby účinnejšie skoordinovali svoje kroky s osobitným zástupcom EÚ pre Južný Kaukaz, p. Heikkim Talvitiem, s cieľom pokročiť v rokovaniach;

67.   vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zastavili ničenie stredovekých arménskych cintorínov a historických tesaných kamenných krížov v južnom Nachičevane, ktoré je porušením podmienok Dohovoru o svetovom dedičstve UNESCO, ktorý ratifikovali v roku 1993;

68.   naliehavo žiada Rusko a Turecko, aby zohrávali konštruktívnu úlohu s cieľom vytvoriť základ pre mierové riešenie konfliktu a obnovenie regionálnej spolupráce; vyzýva v tejto súvislosti Turecko, aby otvorilo svoje hranice s Arménskom;

69.   zastáva názor, že akčný plán pre Azerbajdžan by mal byť zameraný na rozvoj skutočnej demokracie a na rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby koordinovala svoju činnosť s Radou Európy a aby vyvinula maximálne úsilie na podporu a rozvoj zatiaľ nestabilnej občianskej spoločnosti v Azerbajdžane;

70.   víta mierový plán pre Južné Osetsko založený na trojfázovom prístupe, ktorý predložilo Gruzínsko v rámci OBSE koncom októbra 2005; zastáva názor, že tento plán predstavuje zásadný krok na ceste k mierovému a úplnému urovnaniu tohto konfliktu; vyzýva Radu a Komisiu, aby tomuto návrhu poskytli nevyhnutnú podporu a aby uľahčili dialóg a rokovania medzi týmito dvoma stranami a pomohli poskytnúť prostriedky potrebné pre dosiahnutie celkového úspechu tejto iniciatívy;

71.   podporuje plné využívanie európskej politiky susedských vzťahov pri presadzovaní regionálnej spolupráce medzi krajinami Južného Kaukazu ako nástroj budovania dôvery medzi štátmi;

72.   navrhuje pakt stability EÚ pre Južný Kaukaz – vrátane parlamentného a občiansko-spoločenského rozmeru podľa vzoru Paktu stability EÚ pre juhovýchodnú Európu – so zapojením EÚ (za účasti Turecka ako kandidátskej krajiny), Ruska, USA a OSN (tzv. Štvorka); domnieva sa, že takýto pakt stability by mohol napomôcť urovnaniu regionálnych konfliktov prostredníctvom dialógu medzi všetkými zúčastnenými stranami a bol by užitočný aj pre krajiny mimo priameho susedstva EÚ;

o
o   o

73.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Generálnemu tajomníkovi OSN, vládam a parlamentom krajín zapojených do európskej politiky susedských vzťahov a Ruska, Rade Európy, OBSE a Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.

(1) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 173/2005 (Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2005, s. 3). (2) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 515. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0430. (4) Prijaté texty, P6_TA(2005)0412. (5) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 155. (6) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 398. (7) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 25. (8) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506. (9) Ú. v. EÚ C 261 E, 30.10.2003, s. 142. (10) 6 Prijaté texty, P6_TA(2005)0150.