Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Rady (7961/2005 PESC 272 FIN 117 PE 70),

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu podpísanú v Ríme 29. októbra 2004,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtových postupov(1), a najmä na jej odsek 40,

–   so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. - 17. júna 2005 a najmä na jeho vyhlásenie k ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. - 16. decembra 2005 o finančnom výhľade na obdobie 2007 - 2013,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (2003)(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme Organizácie spojených národov(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o celosvetovej výzve: Urobiť chudobu vecou minulosti(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o transatlantických vzťahoch(8) a so zreteľom na osem spoločných vyhlásení, ktoré boli výsledkom posledného samitu EÚ-USA vo Washingtone DC, ktorý sa konal 20. júna 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2003 o miere a dôstojnosti na Blízkom východe(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. januára 2005 o situácii na Blízkom východe(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o Európskej únii a Iraku – rámec pre angažovanosť(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o Výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004 a politike EÚ v tejto oblasti(12),

–   so zreteľom na článok č.112 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0389/2005),

A.   keďže Rada naďalej presadzuje a posteriori prístup, ktorý spočíva len v predkladaní detailného zoznamu činností v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré boli uskutočnené v predchádzajúcom roku, namiesto toho, aby sa vopred poradila s Európskym parlamentom, ako je to uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999,

B.   keďže Európsky parlament opätovne žiadal Radu o nahradenie takéhoto postupu skutočnou konzultáciou Európskym parlamentom tak, aby sa zaistilo, že jeho názory budú mať reálny vplyv na rozhodnutia pre nasledujúci rok,

C.   keďže obdobie úvah o ratifikačnom procese ústavnej zmluvy, o ktorom rozhodla Európska rada v Bruseli zo 16. – 17. júna 2005, by malo v dnešnej dobe ísť ruka v ruke s optimálnym uplatňovaním platných zmlúv na dosiahnutie SZBP, ktorá by sa dokázala vyrovnať s globálnou zodpovednosťou, hrozbami a výzvami dnešného sveta,

D.   keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoj názor, že vzťahy Únie s každou treťou krajinou a regiónom by mali byť na náležitej úrovni, pričom by sa brali do úvahy záujmy Únie, úzka spätosť každej tretej krajiny a regiónu s európskym modelom a jeho hodnotami a skutočnosť, že Únia sa stáva jedným z hlavných geopolitických aktérov vo svetovom meradle a preto potrebuje silných a spoľahlivých politických a hospodárskych partnerov,

E.   keďže rozvoj a upevnenie demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd sú všeobecnými cieľmi SZBP,

F.   keďže na to, aby sa SZBP a Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) stali spoľahlivými, musia im byť pridelené prostriedky, ktoré zodpovedajú ich cieľom, a odsudzujúc skutočnosť, že v súčasnosti finančné zdroje pridelené pre tieto dve politiky zostávajú naďalej nepostačujúce; ľutujúc skutočnosť, že financovanie vojenských operácií Európskou úniou je naďalej príliš často bez demokratickej kontroly,

1.   berie na vedomie vyčerpávajúcu výročnú správu, ktorú predložila Rada v polovici apríla 2005 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP v roku 2004, považuje sa preto za dostatočne informovaný o udalostiach v roku 2004; pripomína však svoju požiadavku byť v plnej miere zaangažovaný a svoje právo byť každoročne vopred konzultovaný o nadchádzajúcich aspektoch a možnostiach, ako je to zakotvené v platných zmluvách;

2.   z tohto dôvodu žiada svoj Výbor pre právne veci, aby preskúmal vhodnosť riešenia postupu Rady na Európskom súdnom dvore, keďže tento postup spočíva len v informovaní Európskeho parlamentu a podávaní detailného zoznamu aktivít SZBP za predchádzajúci rok, namiesto skutočnej konzultácie na začiatku každého roka o hlavných aspektoch a základných možnostiach na tento rok a následného informovania Európskeho parlamentu o tom, či a akým spôsobom boli jeho podnety brané na vedomie, ako je uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999;

3.   dôrazne nalieha na Radu, aby podporila otvorenejšiu, transparentnejšiu a spoľahlivejšiu SZBP tým, že sa zaviaže predstúpiť pred Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci s cieľom podať správu o každom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy a o každom samite na vysokej úrovni, na ktorom sa zúčastnia kľúčoví medzinárodní partneri;

Vplyv obdobia úvah o ratifikačnom procese ústavnej zmluvy na hlavné aspekty a základné možnosti SZBP na rok 2006

4.   pripomína už podniknuté kroky na predvídanie uplatnenia niektorých ustanovení novej ústavnej zmluvy v otázkach SZBP a EBOP, ako napríklad založenie Európskej obrannej agentúry, tvorba konceptu "bojovej skupiny", vypracovanie oveľa detailnejšej európskej politiky susedských vzťahov a uplatnenie doložky o solidarite v prípade teroristického útoku alebo jeho hrozby;

5.   v rámci platných zmlúv znovu zdôrazňuje svoju výzvu Rade a vysokému splnomocnencovi/generálnemu tajomníkovi Rady k aktívnej účasti na každoročnej rozprave o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP pre nadchádzajúci rok, ako aj k diskusii o Európskej bezpečnostnej stratégii s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

6.   zastáva názor, že obdobie úvah o ratifikačnom procese ústavnej zmluvy, o ktorom rozhodla Európska rada v Bruseli 16. – 17. júna 2005, predstavuje vynikajúcu príležitosť na ďalšiu identifikáciu a skúmanie akýchkoľvek existujúcich nedostatkov v oblasti SZBP a EBOP a spôsobu primeraného odstránenia týchto nedostatkov, v prvom rade využitím platných zmlúv a v druhom rade, keď nadíde správny čas, uplatnením nových ústavných ustanovení;

7.   ľutuje v tomto ohľade postoj niektorých členských štátov, ktoré, napriek prijatiu ústavy Európskou radou, využili z vnútropolitických dôvodov právo veta v dôležitých otázkach zahraničnej politiky; zdôrazňuje, že SZBP nemôže byť zredukovaná len na dodatok k zahraničným politikám jednotlivých členských štátov a preto žiada všetky členské štáty, aby konali konštruktívne a v súlade s duchom ústavy a tak umožnili EÚ, aby zohrávala vo svete efektívnu úlohu;

Špecifické návrhy pre jednotlivé tematické aspekty na rok 2006

8.   víta prístup Rady zaraďujúci hlavné úspechy v oblasti SZBP a EBOP do rôznych tematických aspektov v rámci Bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003;

9.   vyzýva, aby bola aktualizovaná Bezpečnostná stratégia Európskej únie, pričom by sa zachovala jej duálna civilno-vojenská povaha a kľúčová koncepcia o preventívnom zásahu a efektívnom multilateralizme, ktorá je odrazom "zodpovednosti za ochranu" prijatou na samite OSN v septembri 2005; zastáva názor, že klimatické zmeny ako aj šíriaca sa chudoba vo svete by sa mali v súčasnosti tiež považovať za hlavné hrozby pre bezpečnosť Únie, ktoré si vyžadujú rozhodné konanie, viditeľné riešenia a striktný časový plán; zastáva však názor, že šírenie zbraní hromadného ničenia by sa malo považovať za najvážnejšiu hrozbu medzinárodnej bezpečnosti;

10.   zdôrazňuje dôležitý zahraničnopolitický rozmer otázok energetickej bezpečnosti; odporúča, aby sa v rámci aktualizácie európskej bezpečnostnej stratégie venovala osobitná pozornosť riešeniu narastajúcej závislosti Únie na energii a iných strategických dodávkach z krajín a regiónov, ktoré sú čoraz nestabilnejšie, pričom by sa malo upozorniť na pravdepodobný budúci vývoj a otázku dostupnosti a rozvoja alternatívnych zdrojov; je presvedčený, že nedávne jednostranné pozastavenie dodávok plynu z Ruska si vyžaduje strategickú odpoveď zo strany EÚ; žiada Komisiu, aby predložila oznámenie o aspektoch energetickej politiky týkajúcich sa zahraničnej politiky a politiky susedských vzťahov;

11.   preto pokladá vnútornú bezpečnosť a obranu za nevyhnutnú súčasť bezpečnostnej stratégie Európskej únie, keďže sa týka vonkajších hraníc a nevyhnutnej infraštruktúry;

12.   opätovne v tejto súvislosti pripomína svoje stanovisko, že bezpečnosť je kolektívna koncepcia zahŕňajúca všetky oblasti, ktorá nemôže byť prispôsobená výlučne záujmom a požiadavkám jednej krajiny a musí byť realizovaná v multilaterálnom rámci;

13.   zdôrazňuje význam úlohy, ktorú zohráva NATO v spojení so zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie;

14.   zdôrazňuje podstatný záujem Európskej únie na posilňovaní globálneho riadenia, medzinárodných inštitúcií a hodnoty medzinárodného práva; zastáva názor, že jedným z kľúčových cieľov SZBP by malo byť zainteresovanie Číny a Indie ako vynárajúcich sa mocností, ako aj Ruska, v záujme zodpovednosti za stav globálneho riadenia a riešenia globálnych problémov; zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu, ktorú by mali v tejto súvislosti spoločne zohrávať transatlantickí partneri;

15.   dôrazne odsudzuje rozsiahly teroristický útok v Londýne 7. júla 2005; vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Veľkej Británie a najmä vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam týchto brutálnych útokov a ich rodinám;

16.   znovu pripomína, že boj proti terorizmu musí byť považovaný za jednu z priorít Únie a za kľúčovú súčasť jej vonkajšej činnosti pri opätovnom potvrdení dôležitosti rešpektovania ľudských práv a občianskych slobôd; domnieva sa, že hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou by mali byť postupne odstránené; zdôrazňuje, že je nevyhnutné túto vnútornú a vonkajšiu prioritu veľmi jasne zdôrazniť na každom rokovaní s tretími krajinami a regiónmi a že je potrebné vynaložiť oveľa väčšie úsilie na posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu; opätovne vyzýva Radu, aby v plnej miere informovala Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a prekonzultovala s nimi zoznam teroristických organizácií, vypracovaný EÚ;

17.   zdôrazňuje naliehavú potrebu zastaviť šírenie chudoby vo svete, bojovať proti stigmatizácii a diskriminácii a proti závažným chorobám a opätovne potvrdzuje význam dodržiavania záväzkov Únie pri plnení rozvojových cieľov milénia;

18.   uznáva rozhodujúci význam činností Únie pri predchádzaní konfliktom a v úsilí o nastolenie mieru a opätovne pripomína svoj záväzok bojovať proti beztrestnosti vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných vážnych prípadov porušovania ľudských práv aj prostredníctvom posilnenia úlohy Medzinárodného trestného súdu;

19.   zdôrazňuje potrebu pokračovať v podpore koherentného uplatňovania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia na medzinárodnej úrovni a podpore väčšieho zdôrazňovania iniciatív týkajúcich sa odzbrojenia a nešírenia zbraní, v posilňovaní multilaterálnych dohôd na tvorbu režimov nešírenia zbraní a v poskytovaní nevyhnutných finančných zdrojov na vykonávanie stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; vyjadruje ľútosť nad neschopnosťou vedúcich štátov a vlád dosiahnuť v rámci OSN novú komplexnú dohodu o podpísaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

20.   je presvedčený, že otázky migrácie, vrátane riešenia otázky nelegálnej imigrácie, by mali tvoriť významnú súčasť vonkajších akcií Únie vo vzťahu s krajinami pôvodu, ako aj s tranzitnými krajinami; žiada, aby Rada a Komisia pravidelne predkladali Parlamentu správy na túto tému prostredníctvom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci;

21.   domnieva sa, že vnútorná obrana si zasluhuje v európskom strategickom myslení väčší význam a ochrana vonkajších hraníc Únie by mala byť dôležitým prvkom; domnieva sa, že spoločné riadenie vonkajších hraníc by malo byť hlavnou súčasťou európskej politiky susedských vzťahov; zastáva názor, že Únia by mala nadobudnúť spoločné zariadenia na ochranu svojich vonkajších hraníc;

22.   žiada, aby sa zohľadnili obavy niektorých členských štátov, ktoré sa týkajú ich energetických dodávok, vzhľadom na to, že energetické dodávky môžu byť využívané ako politické nástroje;

Priority Európskeho parlamentu v rôznych geografických oblastiach na rok 2006

23.   zastáva názor, že postupné rozširovanie Únie, o ktorom rozhodla Európska rada 16.-17. decembra 2004, by malo zostať prioritou politickej agendy Únie v roku 2006 spolu s tvorbou reálnej európskej politiky susedských vzťahov, vrátane štruktúry akou je napríklad európsky hospodársky a politický priestor pre európske krajiny;

24.   podporuje stanovisko Rady, že budúce priority SZBP Únie, ktorá má zámer stať sa globálnym aktérom, sú v mnohých ohľadoch samodefinujúce a že najmä oblasť Stredozemného mora, transatlantické partnerstvo a Blízky východ, Balkán, východná Európa a konfliktné situácie, podpora mieru a bezpečnosti vo všetkých aspektoch, ako aj neustávajúci boj proti terorizmu, odzbrojenie a nešírenie zbraní hromadného ničenia musia aj naďalej zostať jadrom SZBP na rok 2006;

25.   žiada predsedníctvo Rady, aby pravidelne informovalo Parlament o prehodnotení mandátu a plánovaní misie EUFOR v Bosne a Hercegovine, ako aj o vývoji iniciatívy bojové skupiny; domnieva sa, že spolupráca s Organizáciou Spojených národov by mala byť výrazne posilnená a spolupráca s NATO by mala byť vzhľadom na skúsenosti získané v nedávnych civilných a vojenských operáciách EÚ účinnejšia; zastáva názor, že EÚ by mala byť pripravená prevziať policajnú misiu v Kosove;

26.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zastávali aktívnu úlohu v pokračujúcom procese ústavnej reformy v Bosne a Hercegovine s cieľom dosiahnuť dohodu medzi politickými silami a v rámci verejnej mienky pokiaľ ide o prekročenie inštitucionálneho rámca stanoveného v Daytonských dohodách, čím sa zefektívni a zracionalizuje súčasná inštitucionálna štruktúra, aby sa, aj so zreteľom na budúcu európsku integráciu, mohol vytvoriť efektívnejší a sebestačnejší štát a aby sa mohli stanoviť podmienky pre zastupiteľskú demokraciu, ktorá odstráni súčasné etnické rozdiely;

27.   vyzýva Radu, aby bola aktívna s cieľom nájdenia konštruktívneho riešenia na základe medzinárodného práva a príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN pokiaľ ide o otázku budúceho štatútu Kosova, rešpektujúc jeho územnú celistvosť, adekvátne dodržiavajúc práva menšín, neohrozujúc celkovú politiku Únie voči Balkánu a podporujúc nastolenie mieru, stability a bezpečnosti v danej oblasti; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločnú stratégiu aktívnej účasti na rokovaniach a v kontaktných skupinách a aby úzko spolupracovali s OSN; víta pokrok, ktorý bol dosiahnutý vo vzťahu so Srbskom a Čiernou horou a ktorý viedol k začatiu rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení;

28.   nalieha na Radu, aby sa perspektíva EÚ pre Balkán stala vysokou prioritou, napriek súčasným vnútorným krízam vzhľadom na ratifikačný proces ústavnej zmluvy; zastáva názor, že budúce pristúpenie krajín západného Balkánu je ďalším krokom k opätovnému zjednoteniu Európy;

29.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie o uzavretie rokovaní o dohodách o stabilizácii a partnerstve s krajinami západného Balkánu a opätovne pripomína svoju podporu európskej perspektíve krajín západného Balkánu na základe "solúnskej agendy";

30.   opakovane pripomína, že rozvoj Afriky musí byť prioritou vonkajšej činnosti Únie na základe základného princípu solidarity a na tento účel musí Únia zohrávať vedúcu úlohu v napĺňaní enormných potrieb Afriky s konečným cieľom podpory mieru, stability, prosperity, dobrej správy regiónu (najmä prostredníctvom boja proti korupcii) a rešpektovaniu ľudských práv v regióne; v tejto súvislosti žiada o posilnenie politického dialógu; víta iniciatívu Komisie na vypracovanie spoločnej stratégie pre Afriku, ktorá presahuje rámec tradičných politík rozvojovej pomoci a ktorej cieľom je hospodárska a sociálna obnova krajín afrického kontinentu; očakáva, že vlády afrických krajín splnia svoje záväzky v oblasti demokracie, zásad právneho štátu a rešpektovania ľudských práv;

31.   zdôrazňuje, že Organizácia Spojených národov požiadala Európsku úniu aby prispela k bezpečnosti nadchádzajúcich volieb v Konžskej demokratickej republike vojenskou misiou; žiada Radu o dôsledné preskúmanie existujúcich možností;

32.   zdôrazňuje, že predchádzanie konfliktom, ich riadenie, udržiavanie mieru, prevádzková podpora a miestny rozvoj kapacít sú v súlade so zásadou "afrického vlastníctva" naozaj mimoriadne dôležité, pričom hlad a chudoba, hospodárska nerovnosť, politická nespravodlivosť, vyostrovanie konfliktov prostredníctvom násilia, násilné vysídľovanie, epidémie, obmedzenosť zdrojov a mnohé ekologické hrozby zostávajú najakútnejšími problémami afrického ľudu; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že medzinárodné spoločenstvo nie je schopné primerane reagovať na masové vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv v Darfúre, ktoré možno považovať za genocídu;

33.   žiada Radu a Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom čo najskôr uskutočnili celkové hodnotenie samitov EÚ s Indiou, Čínou (september 2005), Ruskom (október 2005), Ukrajinou a Kanadou (november 2005), majúc na pamäti, že koncept "strategického partnerstva" musí byť založený na zdieľaní a podpore spoločných hodnôt, pričom Európsky parlament musí byť v každom prípade plne zainteresovaný;

34.   zdôrazňuje, že súčasné partnerstvo s Ruskom je viac pragmatické ako strategické, keďže odráža spoločné hospodárske záujmy bez dosiahnutia akéhokoľvek pokroku, čo sa týka ľudských práv a zásad právneho štátu; v tejto súvislosti očakáva konkrétne výsledky z nedávno začatých bilaterálnych konzultácií ohľadne ľudských práv; zastáva názor, že skutočné partnerstvo by malo motivovať k priateľskému a spravodlivému riešeniu otázky hraničných dohôd s niektorými susedskými štátmi a spustiť skutočný mierový proces v Čečensku so zainteresovaním všetkých demokratických zložiek spoločnosti tak, aby bolo možné nájsť mierové riešenie konfliktu; zdôrazňuje význam dialógu medzi EÚ a Ruskom o otázkach týkajúcich sa ich spoločného susedstva a dúfa, že Rusko zaujme transparentnejší a spravodlivejší prístup k spoločným susedským štátom; žiada neodkladné uplatnenie Dohody o štyroch spoločných priestoroch medzi EÚ a Ruskom; podporuje spoločnú prácu oboch partnerov v oblasti krízového manažmentu;

35.   žiada obmedzenie zbrojenia v regióne Kaliningradu;

36.   domnieva sa, že politika uplatňovaná Európskou úniou voči Bielorusku dosiahla slabé výsledky a preto navrhuje vypracovanie návrhu nových opatrení na posilnenie väzieb s obyvateľmi Bieloruska, ktorí budú môcť využívať výhody demokracie;

37.   podčiarkuje potrebu zlepšenia vzťahov s Čínou spôsobom, ktorý by priniesol pozitívny vývoj nielen v oblasti obchodu a hospodárstva, ale aj v otázkach ľudských práv a demokracie; na tento účel znovu pripomína svoju požiadavku na vypracovanie záväzného kódexu správania sa pri vývoze zbraní a žiada Radu, aby nezrušila zbrojné embargo, kým nebude zaznamenaný výraznejší pokrok v oblasti ľudských práv a kontroly vývozu zbraní v Číne a vzťahov medzi Čínou a Taiwanom; podporuje návrh britského predsedníctva Rady na zabezpečenie užšej spolupráce medzi EÚ a Čínou v otázkach bezpečnej energie a klimatických zmien; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci WTO, ktorá povedie k vyriešeniu vážnych bilaterálnych obchodných problémov a zabezpečí dodržiavanie medzinárodných noriem tejto organizácie zo strany Číny;

38.   vyzýva Radu, aby obnovila všetko úsilie, v rámci Blízkovýchodnej štvorky (USA, Rusko, EÚ, OSN), na oživenie rozhovorov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a domnieva sa, že by mala byť vytvorená komplexná stratégia pre širší región Blízkeho východu s cieľom upevniť mier, bezpečnosť a demokraciu;

39.   zdôrazňuje potrebu dodať barcelonskému procesu nový impulz s cieľom podporiť vyvážený hospodársky, sociálny a demokratický rozvoj zainteresovaných krajín;

40.   zastáva názor, na základe príslušných usmernení EÚ, že dialógy o ľudských právach sú prijateľnou možnosťou len v prípade, že sa partnerská krajina dostatočne zasadzuje za zásadné zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv; z toho dôvodu žiada Radu, aby pravidelne hodnotila výsledky týchto dialógov, aby bolo možné určiť, do akej miery boli jej očakávania naplnené; opätovne pripomína svoju požiadavku, aby bol vo väčšej miere zainteresovaný do tohto procesu;

41.   zastáva názor, že Únia musí vynaložiť čo najväčšie úsilie na spoluprácu s irackými orgánmi, Organizáciou spojených národov a inými dôležitými regionálnymi aktérmi, aby prispela k ústavodarnému procesu v Iraku po voľbách, ktoré sa uskutočnili 15.decembra 2005; víta jednotnú akciu SZBP pokiaľ ide o jednotnú misiu Európskej únie v Iraku pre dodržiavanie zásad právneho štátu a žiada, aby boli z rozpočtu Únie financované ďalšie akcie; podporuje zriadenie delegácie Komisie v Bagdade v nasledujúcich mesiacoch;

42.   zastáva názor, že podpora národnej solidarity, stability, mieru, demokratického a hospodárskeho rozvoja, ktorá už nezávisí od výroby ópia, musí v nasledujúcich rokoch zostať v popredí politiky Únie voči Afganistanu; podporuje rozšírenie jednotiek ISAF pod velením NATO na posilnenie úlohy novozvoleného národného parlamentu ale zdôrazňuje, že súčasnou prioritou je boj proti terorizmu a zabezpečenie bezpečnosti hraníc a preto dôrazne žiada, aby nad touto úlohou prevzala jednoznačný mandát OSN; zastáva názor, že operácia USA pod názvom Trvalá sloboda, by sa nemala zlúčiť s misiou obnovy ISAF; považuje za nevyhnutné, aby Európska únia osobitne podporila rozvoj silných vnútroštátnych inštitúcií, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj krajiny, odzbrojenie domobrany a opatrenia na boj proti pestovaniu a obchodovaniu s drogami;

43.   pripomína svoju dlhodobú podporu hľadania riešenia prostredníctvom rokovaní, v rámci ktorých by sa Irán stal aktívnym partnerom, rešpektujúcim ľudské práva; opakuje svoju výzvu Iránu, aby prijal nevyhnutné opatrenia na obnovenie dôvery medzinárodného spoločenstva v súlade s návrhmi Európskeho parlamentu v odseku 46 jeho uznesenia zo 17. novembra 2005(13); výrazne podporuje stanovisko Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, že v tomto štádiu je najlepším spôsobom ako sa pohnúť z miesta rozsiahla previerka zo strany agentúry spojená s aktívnym dialógom všetkých zúčastnených strán; zdôrazňuje potrebu, aby Únia a USA úzko spolupracovali pri riešení tejto otázky a aby sa vytvorila trvalo udržateľná súdržná politika pre tento región ako celok, pričom je potrebné sa zamerať na obyvateľov Iránu, jeho režim, ako aj na konečný cieľ demokratizácie krajiny; dúfa, že rokovania medzi EÚ-3 (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) a Iránom sa skončia čo najskôr a že ich závery budú obsahovať ruský návrh presunu obohacovania uránu z Iránu do Ruska; odporúča pravidelnú aktualizáciu tejto témy a úzky dialóg o nej s ostatnými medzinárodnými aktérmi ako je Čína, Rusko a rozvojové krajiny;

44.   zdôrazňuje, že úspech IV. samitu EÚ -LAC (Latinská Amerika a Karibik), ktorý sa má konať vo Viedni v máji 2006, je pre oboch partnerov rozhodujúcou výzvou a že tento samit je zároveň dobrou príležitosťou dodať ich strategickému partnerstvu konkrétnu podobu tak, aby získali čo najviac z jeho nesmierneho potenciálu; zastáva názor, že je potrebné vyvarovať sa vyslaniu akéhokoľvek negatívneho finančného signálu v roku konania samitu;

45.   ľutuje, že Rada a Komisia často nezohľadňujú jeho uznesenia a správy, ktoré sa týkajú rôznych geografických oblastí záujmu Únie; zdôrazňuje, že tieto uznesenia majú hodnotný prínos k diskusii o spôsobe, akým by sa mal vyvíjať politika Únie voči týmto geografickým oblastiam; žiada rozšírenie klauzuly o ľudských právach a demokracii na všetky nové dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami a domnieva sa, že je potrebné vo väčšej miere začleniť Európsky parlament do tvorby príslušného rokovacieho mandátu pre takéto dohody;

Financovanie SZBP

46.   v očakávaní ratifikácie ústavnej zmluvy zastáva názor, že medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 by mala byť čo najskôr revidovaná tak, aby zodpovedala novej politickej, inštitucionálnej a finančnej situácii v Únii;

47.   navrhuje, aby sa v štruktúre revidovanej medziinštitucionálnej dohody vzali do úvahy kroky, ktoré by mala Únia podniknúť v súlade s Európskou bezpečnostnou stratégiou a rozpočtovými dohodami, ktoré sú vytvorené na tento účel vo finančných výhľadoch;

48.   domnieva sa, že pozícia Rady k finančnému výhľad na obdobie 2007-2013 neodráža ambície EÚ ako globálneho partnera; odsudzuje navrhované zníženie úrovne finančných prostriedkov určených na vonkajšie opatrenia a politiky, a to tak z hľadiska ich absolútnych hodnôt, ako aj v pomere k celkovým výdavkom; je presvedčený, že takéto zníženie vysiela zlý signál v súvislosti s politickými prioritami EÚ a jej pripravenosťou dosahovať výsledky v oblasti SZBP;

49.   odporúča, aby revidovaná medziinštitucionálna dohoda bola krokom vpred a umožnila financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie v rámci EBOP z rozpočtu Únie, čím by sa prerušil súčasný spôsob financovania prostredníctvom pridružených rozpočtov alebo iniciačných fondov členských štátov;

50.   navrhuje, aby revidovaná medziinštitucionálna dohoda zároveň umožňovala, aby v prípade akýchkoľvek budúcich operácií EBOP a na rozdiel od súčasných pravidiel ako napríklad od zásady "náklady nesie ten, ktorý ich vynaložil", alebo iných na tento účel vytvorených opatrení ako napríklad tzv. "mechanizmu ATHENA", boli spoločné náklady takýchto operácií financované aj z rozpočtu Spoločenstva;

o
o   o

51.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0132. (4) Prijaté texty, P6_TA(2005)0133. (5) Prijaté texty, P6_TA(2005)0237. (6) Prijaté texty, P6_TA(2005)0289. (7) Prijaté texty, P6_TA(2005)0207. (8) Prijaté texty, P6_TA(2005)0238. (9) Ú. v. EÚ C 82 E, 1.4.2004, s. 610. (10) Ú. v. EÚ C 253 E, 13.10.2005, s. 35. (11) Prijaté texty, P6_TA(2005)0288. (12) Prijaté texty, P6_TA(2005)0150. (13) Prijaté texty, P6_TA(2005)0439.