Európsky parlament,

–   so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako napr. Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho protokol a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, napr. Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993(1), Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993(2), rezolúcia o odstránení domáceho násilia páchaného na ženách z 22. decembra 2003(3), rezolúcia o odstránení zločinov páchaných na ženách v mene cti z 30. januára 2003(4), rezolúcia o predchádzaní zločinom a trestno-právne opatrenia na odstránenie násilia páchaného na ženách z 2. februára 1998(5), správy osobitných spravodajcov vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien(6),

–   so zreteľom na pekingskú deklaráciu a akčnú platformu prijatú 15. septembra 1995 na štvrtej Svetovej konferencii o ženách a na svoje uznesenie z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekingskou akčnou platformou(7),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1997 o potrebe viesť v celej Európskej únii širokú kampaň za nulovú toleranciu násilia páchaného na ženách(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou štvrtej Svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o zmrzačovaní ženských pohlavných orgánov(11),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0404/2005),

A.   keďže násilie voči ženám vymedzila Deklarácia OSN o odstránení všetkých foriem násilia páchaného na ženách ako akýkoľvek čin násilia motivovaný pohlavím obete, dôsledkom ktorého je alebo môže byť fyzické, sexuálne alebo duševné zranenie alebo utrpenie ženy vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia osôb slobody, bez ohľadu na to, či k nim dochádza na verejnosti alebo v súkromnom živote,

B.   keďže v článku 6 vyššie uvedenej Deklarácie OSN sa hovorí, že nič v uvedenej deklarácii sa nemôže dotknúť akéhokoľvek ustanovenia, ktoré prispieva vo väčšej miere k odstráneniu násilia páchaného na ženách a ktoré môže byť súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov alebo medzinárodných dohovorov, zmlúv alebo iných nástrojov platných v danom štáte,

C.   keďže k násiliu dochádza v mnohých typoch vzťahov a jeho definície používané vo výskume a v kultúrnom kontexte sa rôznia; keďže v tomto uznesení sa pozornosť upriamuje predovšetkým na násilie páchané mužmi na ženách, napr. násilie, pri ktorom je páchateľom muž a obeťou žena, ktorá má alebo mala s páchateľom vzťah; keďže podľa troch štúdií prevalencie, ktoré boli uskutočnené vo Fínsku, Švédsku a Nemecku, takéto násilie tvorí výraznú väčšinu prípadov násilia v blízkych vzťahoch; keďže napriek tomu, že k mnohým prípadom takéhoto druhu násilia dochádza doma, miesto, kde sa násilie odohráva, má druhoradý význam,

D.   keďže násilie páchané mužmi na ženách nie je len trestnoprávny ale aj vážny spoločenský problém; keďže násilie páchané mužmi na ženách predstavuje porušenie ľudských práv, najmä práva na život, práva na bezpečnosť, práva na dôstojnosť a práva na fyzickú a duševnú integritu; keďže násilie páchané mužmi na ženách je preto prekážkou rozvoja demokratickej spoločnosti,

E.   keďže násilie páchané mužmi na ženách môže zasiahnuť ženy v každom veku, bez ohľadu na ich vzdelanie, príjem alebo spoločenské postavenie; keďže rozsiahle výskytové štúdie vo Švédsku, Nemecku a Fínsku ukazujú, že aspoň 30 až 35 % žien vo veku 16 až 67 rokov sa stalo obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia; keďže, ak sa berie do úvahy aj psychické násilie, množstvo postihnutých žien stúpne na 45 až 50 %,

F.   keďže násilie páchané mužmi na ženách je celosvetovým javom spojeným s nerovnomerným rozdelením právomocí medzi mužmi a ženami, čo je pre našu spoločnosť ešte stále charakteristické; keďže nerovnosť medzi ženami a mužmi tiež prispieva ku skutočnosti, že na násilie páchané mužmi na ženách sa dostatočne neupozorňuje a nie je dostatočne stíhané,

G.   keďže násilia páchaného na ženách sa zvyčajne dopúšťajú ich blízki príbuzní alebo partneri,

H.   keďže okrem opatrení na pomoc obetiam násilia sú zároveň potrebné aj proaktívne a preventívne stratégie zamerané na jednej strane na páchateľov násilia a na tých, ktorí sú vystavení riziku, že sa nimi stanú, a na druhej strane na zabezpečenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií,

I.   keďže druhy násilia, ktoré postihujú ženy, sa môžu meniť v závislosti od kultúrnych tradícií, etnického pôvodu alebo spoločenského zázemia; keďže zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti a vynútené manželstvá sú skutočnosťou aj v EÚ,

J.   keďže násilie páchané mužmi na ženách sa často vyskytuje v utajení a v domácnosti a môže k nemu dôjsť preto, lebo spoločnosť neukladá náležité sankcie; keďže historicky a kultúrne hlboko zakorenené normy často prispievajú k legitimizácii násilia páchaného mužmi na ženách,

K.   keďže len niekoľko členských štátov zozbieralo údaje a zostavilo štatistiky týkajúce sa výskytu rozličných foriem násilia páchaného mužmi na ženách; keďže preto sa dá na jednej strane len ťažko pochopiť skutočný rozsah tohto násilia a na druhej strane navrhnúť účinný postup na úrovni EÚ,

L.   keďže na úrovni EÚ sa neuskutočnila žiadna podrobná štúdia o finančných nákladoch a spoločenských a ľudských dôsledkoch násilia páchaného mužmi na ženách; keďže je však nevyhnutné takúto štúdiu uskutočniť, aby sa upozornilo na tento jav a aby sa bojovalo proti tomuto vážnemu porušovaniu ľudských práv,

M.   keďže násilie páchané mužmi na ženách je závažnou skutočnosťou v živote tých žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi so zámerom sexuálneho vykorisťovania vrátane prostitúcie alebo s inými zámermi; keďže prieskumy ukazujú, že 65 až 90 % prostituujúcich žien bolo v minulosti vystavených sexuálnemu zneužívaniu,

N.   keďže odsúvanie žien na okraj spoločnosti a chudoba sú hlavnými príčinami prostitúcie a obchodovania so ženami,

O.   keďže násilie páchané mužmi na ženách je pre ženy prekážkou, ktorá im bráni zapojiť sa do života spoločnosti a do pracovného trhu a môže viesť k ich odsúvaniu na okraj spoločnosti a k chudobe,

P.   keďže podľa mnohých správ sú ženy najviac ohrozované hrubým násilím zo strany svojho súčasného či bývalého partnera počas rozchodu alebo krátko po ňom,

Q.   keďže násilie páchané na matkách priamo alebo nepriamo negatívne krátkodobo alebo dlhodobo zasahuje do emocionálneho a duševného zdravia ich detí a môže vytvoriť kruh násilia a zneužívania, ktorý sa prejavuje mnoho generácií,

R.   keďže okrem toho, že ženy sú často ekonomicky závislé na mužoch, neoznamujú často, že sa stali obeťami násilia, a to najmä domáceho alebo sexuálneho násilia, preto, lebo v spoločnosti pretrváva mýtus, že za násilie si môžu ženy samy alebo že je to súkromná vec, ako aj z túžby udržať ich vzťah a rodinu pohromade; keďže ženy neoznamujú prípady násilia aj preto, lebo nedôverujú dostatočne polícii, súdnemu systému a sociálnym službám,

S.   keďže riziko, že muži budú páchať násilie na ženách sa zvyšuje v spoločnosti, ktorá proti tomu nezaujme dostatočne rozhodný a jasný postoj; keďže právne predpisy a účinné zabezpečovanie ich dodržiavania sú dôležitými nástrojmi v boji proti násiliu,

T.   keďže v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu, ktorým sa ustanovuje rámcový program "Základné práva a spravodlivosť" na obdobie rokov 2007 až 2013 (KOM(2005)0122) zohráva boj proti násiliu páchanom na ženách, deťoch a mladých ľuďoch ako súčasť úsilia o vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, veľmi dôležitú úlohu,

U.   pripomínajúc, že ako vo svojom prejave pred Európskym parlamentom 21. júna 2005 uviedol podpredseda Komisie pán Franco Frattini, odhaduje sa, že každý rok zomrie v pôvodných 15 členských štátoch v dôsledku násilia zo strany intímneho partnera minimálne 700 až 900 žien, pričom tento údaj sa považuje za podhodnotený,

1.   odporúča Komisii a členským štátom, aby v súvislosti s násilím páchaným mužmi na ženách:

2.   vyzýva členské štáty, aby stanovili plány partnerstva medzi orgánmi na zabezpečenie dodržiavania práva, mimovládnymi organizáciami, útulkami pre obete a ďalšími príslušnými orgánmi a posilnili spoluprácu, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie právnych predpisov zameraných na boj proti násiliu páchanom mužmi na ženách, a aby sa zvýšilo povedomie úradníkov na všetkých úrovniach o otázkach týkajúcich sa násilia páchaného mužmi na ženách;

3.   nalieha na členské štáty, aby v rámci svojho vnútroštátneho práva prijali náležité opatrenia v súvislosti s násilím páchanom mužmi na ženách, najmä, aby:

4.   vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie lepšej ochrany a podpory obetí a tých, ktorí sú vystavení riziku, že sa stanú obeťami násilia páchaného na ženách:

5.   vyzýva členské štáty, aby využili program Daphne II(12) v boji proti zločinom v mene cti v členských štátoch, aby vybudovali a zachovali viacero útulkov pre ženy, ktoré sú obeťami násilia vrátane zločinov v mene cti, a aby vyškolili odborníkov špecializujúcich sa na zaobchádzanie s obeťami zločinov v mene cti;

6.   vyzýva EÚ, aby riešila problém zločinov v mene cti, ktoré sa stali problémom EÚ s dôsledkami presahujúcim hranice a vyzýva podpredsedu Komisie, pána Frattiniho, aby splnil svoj sľub zorganizovať o tomto probléme európsku konferenciu;

7.   vyzýva členské štáty, aby konali s cieľom odstrániť mlčanlivosť v súvislosti s násilím páchanom mužmi na ženách, najmä domácom násilí, ktorá v spoločnosti pretrváva, a to najmä prijatím opatrení na zvýšenie informovanosti verejnosti a jednotlivcov o násilí páchanom mužmi na ženách;

8.   vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy informovania verejnosti o domácom násilí a obmedzovali spoločenské stereotypy týkajúce sa postavenia žien v spoločnosti prostredníctvom vzdelávacích systémov a médií;

9.   vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zastavenie zmrzačovania ženských pohlavných orgánov; zdôrazňuje, že prevencia a zákaz zmrzačovania ženských pohlavných orgánov a stíhanie páchateľov takéhoto zmrzačovania sa musia stať prioritou všetkých príslušných politík a programov EÚ; upozorňuje na to, že prisťahovalci s pobytom v Spoločenstve by si mali uvedomovať, že zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov je vážnym útokom na zdravie žien a porušovaním ľudských práv; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby navrhla komplexný strategický prístup na úrovni EÚ s cieľom odstrániť zvyk zmrzačovania ženských pohlavných orgánov v EÚ;

10.   naliehavo žiada členské štáty, aby zmrzačovanie pohlavných orgánov žien označili za nezákonný čin násilia voči ženám, ktorý je porušovaním ich základných práv a vážnym útokom na ich fyzickú integritu; tento čin zostáva nezákonný bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa voči občanom alebo obyvateľom EÚ spácha;

11.   vyzýva členské štáty, aby buď zaviedli osobitné zákonné zákonné opatrenia týkajúce sa zmrzačovania ženských pohlavných orgánov alebo aby prijali takéto právne predpisy a stíhali každú osobu, ktorá vykonáva zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov;

12.   žiada, aby lekári, ktorí vykonávajú zmrzačovanie pohlavných orgánov mladých žien a dievčat boli nie len stíhaní, ale aby im tiež bolo odňaté povolenie na vykonávanie lekárskej praxe;

13.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ak dôjde k zmrzačeniu ženských pohlavných orgánov u neplnoletých detí, budú za tieto činy právne zodpovední rodičia;

14.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zmrzačenie ženských pohlavných orgánov sa bude pokladať za primeraný dôvod nároku na azyl, aby sa žiadateľovi o azyl poskytla ochrana pred neľudským zaobchádzaním;

15.   žiada Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok proti násiliu páchanom mužmi na ženách, ako o to Európsky parlament opakovane žiada, a predložila pracovný plán, ktorý umožní dôraznejšie upozorniť na tento jav a poskytne možnosť zasiahnuť proti súčasnej situácii;

16.   vyzýva Komisiu, aby zriadila program s názvom "Boj proti násiliu" ako samostatnú časť svojho rámcového programu o základných právach a spravodlivosti na obdobie rokov 2007 – 2013;

17.   domnieva sa, že je nesmierne dôležité, aby existovali spoľahlivé štatistiky týkajúce sa oznámení o krutom alebo neľudskom zaobchádzaní, ktoré ženy podávajú orgánom činným v trestnom konaní;

18.   vyslovuje poľutovanie nad tým, že štatistiky sú naďalej nevierohodné a nespoľahlivé, pretože vyššie uvedené oznámenia žien sa nezaznamenávajú, ak orgány činné v trestnom konaní nepodniknú v tomto smere žiadne kroky;

19.   vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že sa zaznamenajú všetky oznámenia žien o krutom alebo neľudskom zaobchádzaní, ako aj percento prípadov, v ktorých orgány činné v trestnom konaní zasiahli, a konkrétne kroky, ktoré podnikli;

20.   pripomína, že dôkazné bremeno často nesú ženy, ktoré sú už i tak v znevýhodnenej situácii;

21.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné určiť členské štáty, v ktorých je situácia v oblasti násilia páchaného na ženách porovnateľne horšia;

22.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, profesionálnym zdravotníckym orgánom a organizáciám spotrebiteľov.

(1) Prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach 14. až 25. júna 1993. (2) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 48/104. (3) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 58/147. (4) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 57/179. (5) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 52/86. (6) Prijaté na 11. schôdzi Výboru pre odstránenie diskriminácie žien v roku 1992. (7) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (8) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (9) Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 55. (10) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247. (11) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 126. (12) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 1.